karagana stromovitá (caragana arborescens) · karagana stromovitá (caragana arborescens) karagana...

4
Karagana stromovitá (Caragana arborescens) Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri a Mongolsku. V Európe je rozšírená od 18. storočia. Je to listnatý opadavý tŕnitý ker, alebo nízky strom. Dorastá do výšky 3 – 6 m. Vo svojej domovine rastie pozdĺž vodných tokov, na skalnatých svahoch a v svetlých lesoch, no zasahuje aj do stepného pásma. Je svetlomilná, znáša, aj mierne zatienenie, je nenáročná na živiny, znáša sucho, mráz, zasolenie, aj mestské prostredie.

Upload: others

Post on 07-Nov-2019

6 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: Karagana stromovitá (Caragana arborescens) · Karagana stromovitá (Caragana arborescens) Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri a Mongolsku. V Európe

Karagana stromovitá (Caragana arborescens)

Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri

a Mongolsku. V Európe je rozšírená od 18. storočia. Je to listnatý

opadavý tŕnitý ker, alebo nízky strom. Dorastá do výšky 3 – 6 m. Vo

svojej domovine rastie pozdĺž vodných tokov, na skalnatých svahoch a

v svetlých lesoch, no zasahuje aj do stepného pásma. Je svetlomilná,

znáša, aj mierne zatienenie, je nenáročná na živiny, znáša sucho, mráz,

zasolenie, aj mestské prostredie.

Page 2: Karagana stromovitá (Caragana arborescens) · Karagana stromovitá (Caragana arborescens) Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri a Mongolsku. V Európe

Kôra karagany stromovitej je žltozelená, neskôr sivozelená.

Borka je tmavo sivozelená, pokrytá priečnymi čiarkovitými

vyvýšenými lenticelami.

Jednoročné výhonky sú zelenohnedé, neskôr žltozelené, za mlada chlpaté, neskôr sú lysé a matné. Na

starších vetvičkách sa tvoria skrátené výhonky – brachyblasty.

Page 3: Karagana stromovitá (Caragana arborescens) · Karagana stromovitá (Caragana arborescens) Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri a Mongolsku. V Európe

Púčiky karagany stromovitej sú na vetvičke usporiadané špirálovite. Sú kužeľovité,

alebo vajcovité, tupo zahrotené. Sedia na vystupujúcom listovom vankúšiku. Bývajú

pokryté zvyškom listovej pošvy. Púčikové šupiny sú hrotité, žltohnedé. Spod púčikov

vyrastajú hrotitú tŕne.

Listy sú zložené, párnoperovité, dlhé do 12 cm. Sú tvorené 4 – 6 pármi elipsovitých

lístkov. Jednotlivé lístky sú štetinovito zahrotené, sediace na kostrnke, celistvookrajové.

Vrchná strana listov je tmavozelená. Spodná je svetlejšia. Za mlada sú listy chlpaté,

neskôr lysé. Na báze listovej kostrnky sú čiarkovité, až tŕnité prílistky. Jesenné

sfarbenie listov je žlté. Podobajú sa listom agátu, s tým rozdielom, že listy agátu sú

nepárnoperovito zložené.

Page 4: Karagana stromovitá (Caragana arborescens) · Karagana stromovitá (Caragana arborescens) Karagana stromovitá je pôvodne rozšírená v západnej Sibíri a Mongolsku. V Európe

Karagana stromovitá kvitne v máji, až júni. Je to jednodomá drevina.

Kvety sú obojpohlavné, súmerné, podobné, ako u iných bôbovitých

rastlín. Kalich je zelený, rúrkovitý, plstnatý. Koruna je podlhovastá,

elipsovitá, žltá. Kvety vyrastajú v pazuchách listov na brachyblastoch na

dlhých stopkách po 1 až 3.

Plod je valcovitý struk dlhý 5 – 6 cm. na báze má struk trvácny

kalich, koniec struku je zahrotený. Podobá sa hrachovému

struku (z toho pochádza aj nemecký názov: Gewöhnlicher

Erbsenstrauch – „obyčajný hrachový krík“). Je zelený, až

červenkastý, po dozretí je červenohnedý. Obsahuje niekoľko

semien obličkovitého tvaru (podobných fazuli). Semená sú

zelenohnedé, alebo hnedé, hladké a lesklé. Dozrievajú v júli, až

auguste.