Prednáška č. 1

Medzinárodný obchod

Hambalkova Maria, 3 poschodie , 304,

7 tyzden zápoctovka, predtermín v case cvicení,účasť 100 %, 3 otazky z 30...

litkova a kol – medzinar hosp vztahy 2011, Sprint

zahranicny obchod – svatous

medzinarodne obchodne operacie – machkova akol.

GATT/WTO

Vznik a vývoj

To, čo dnes nazývame obchodom, existuje už od pradávna, len s tým rozdielom , že karavany tiav nahradili nadzvukové lietadlá. Vzácne druhy korenín nahradili tovary každodennej spotreby a mince zlatej či striebornej razby nahradili rôzne iné platobné inštrumenty a je možné skonštatovať, že svet je v súčasnosti obchodom rozhýbávaný.

Svetový obchod v súčastnosti zastrešuje svetová obchodná organizácia WTO – world trade organisation, ktorá má v súčasnosti 154 členov a podľa štatistiky sa hodnota svetového obchodu v súčastnosti pohybuje na úrovni vyše 19 000 mlrd USD. Sídlo má v Ženeve a na čele WTO stojí Pascal Lamy, bývalý komisár pre poľnohospodárstvo v EÚ.

1944 – Bretton Woods (USA) – Medzinárodný menový fond, svetová banka (Washington / USA), medzinárodná obchodná organizácia , 50 zakladajúcich štátov

História GATT – v rámci GATT sa uskutočnilo osem kôl obchodných rokovaní, priemerné colné zaťaženie sa znížilo zo 40 na 4 percentá.

Spočiatku sa zaoberala výhradne obmedzovaním colných sadzieb, časom ale začala pokrývať i oblasť obchodu so službami, právo duševného vlastníctva a necolných bariér pre obchod.

Rokovanie GATT 1 fáza 1947 – 1962

Základné otázky GATT a znižovanie ciel Ženeva 1947 – 45000 koncesií v hodnote 10 mld. USD, Anancy 1949 – dohodnúť pokles colných sadzieb, Torquay 1950/51 – pokles colných sadzieb, Ženeva 1956 – pokles CS, Ženeva 1961 – dillonove kolo – linearne znizovanie ciel o 50 % s minimálnymi výnimkami

GATT 2. fáza 1963 – 1977

zahrnutie netarifných prekážok obchodu na program jednania Kennedyho kolo 1963 – 1967 došlo ku zníženiu ciel s priemyselnými výrobkami o 35 %,

výsledky v poľnohospodárstve boli minimálne a bol dohodnutý antidumpingový kódex Tokijské kolo 1973 – 1979 zúčastnilo sa ho už 120 krajín a počas tohto kola bola prijatá

dohoda o technických prekážkach obchodu – balenie, značkovanie, vlastnosti tovaru

GATT 3 fáza 1986 – 1994

Uruguajské kolo GATT

prebiehalo v ženeve a trvalo od roku 1986 do 1994 v marakeši vyústilo do vzniku WTO a zahrnutia nových tém do jednaní, tj. poľnohospodárstva a práva

k duševnému vlastníctvu rozhodnutí o záväzných pravidlách netarifných obchodných prekážok zriadenia efektívneho postupu pre úroveň sporov

Uruguajské kolo nieslo vo všetkých multilaterálnych dohodách tri základné princípy – myšlienky voľného obchodu:

1. princíp správania sa k tuzemcom2. princíp vzájomnosti a transparencie3. poskytnutie najvyšších výhod

Vzájomná spolupráca medzi jednotlivými členskými krajinami WTO sa realizuje na báze dobrovoľnosti, vzájomnej výhodnosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí členských krajín. Pre všetky členské krajiny platí doložka najvyšších výhod ktorá zvýrazňuje princíp nediskriminácie, čo znamená že ak sa dve členské krajiny dohodnú o vzájomných ústupkoch v obchode, tak tieto ústupky by sa mali vzťahovať na ostatné členské krajiny WTO. V súčasnosti existujú určité výnimky z doložky najvyšších výhod a sú to :

všeobecné colné preferencie – fungujú na asymetrickom základe vo vzťahu najvyspelejších krajín sveta k menej vyspelým chudobnejším a rozvojovým krajinám. Asymetria spočíva v tom, že ak z hospodársky menej vyspelých krajín sveta sa vyvážajú tovary na trhy najvyspelejších krajín sveta tak tieto tovary sú od dovozného cla oslobodené, aby sa stali konkurencieschopnými na danom trhu. Ak sa však vyvážajú tovary z hospodársky najvyspelejších krajín sveta na trhy najmenej vyspelých krajín sveta, tak dovozné clo sa aplikuje najmä preto, že obohacuje štátny rozpočet danej rozvojovej krajiny. Využívanie VCP – všeobecných colných preferencií sa vzťahuje najmä na bývalé materské krajiny a ich kolónie a v teórii medzinár. obchodu sa objavujú pod názvom otawské preferencie. SR využívala výhody preferenčného režimu pred vstupom do EÚ ako asociovaná krajina k EÚ, a taktiež USA poskytlo preferenčný režim na 400 druhov tovarov, ktoré sa vyvážali zo SR do USA, čo dopomohlo aj k tomu, že SR dosahuje dlhodobo aktívne saldo obchodnej bilancie s USA.

zóna voľného obchodu – predstavuje spoločné colné územie najmenej 2 krajín, kde sa využíva na tomto colnom území jednotná colná legislatíva, ale voči tretím krajinám každá členská krajina využíva

svoju vlastnú colnú legislatívu. V súčasnosti na európskom kontinente funguje EFTA – european free trade agreament – Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island, CEFTA – central...... – Chorvátsko, Srbsko, Albánsko, Turecko, Európske Združenie Voľného Obchodu – vytvára s EÚ európsky hospodársky priestor s výnimkou Švajčiarska + EU 27, Švajčiarsko využíva všetky výhody, akoby boli členom EÚ okrem ,

colná únia – je definovaná ako colné územie najmenej 2 krajín, kde sa využíva jednotná colná legislatíva tak vo vnútri ako aj voči tretím krajinám. V EÚ je v platnosti colný kódex a colná legislatíva je zahrnutá do jednotného tarifného systému – TARIC . SR od 1.1.1993 po 30. 4.2004 vytvárala colnú úniu s Českou republikou.

Wikipédia - ZOZNAM ČLENSKÝCH KRAJÍN EU 27 + rok vstupu, počet obyvateľov, hodnota HDP na 1 obyvateľa

kabotážna plavba – pod kabotážnou plavbou sa rozumie osobná a nákladná preprava alebo doprava medzi štátmi, ktoré obmýva jedno more (stredozemie). Táto výnimka sa vzťahuje na odstránenie rôznych daní a poplatkov vo vzájomnej preprave osôb a tovarov, a je vecou dohody ako budú susedné štáty riadiť vzájomnú námornú dopravu.

malá pohraničná zóna – vymedzuje spoločné územie susediacich štátov +/- 25 km a v rámci tohto územia platia určité výnimky týkajúce sa možnosti prestupu štátnych hraníc a možnosti vývozu a dovozu určitých tovarov. SR v súčasnosti má vonkajšiu hranicu iba s Ukrajinou a pravidlá pre voľný pohyb osôb tovarov a služieb sa upravuje a aktualizuje v kratších časových intervaloch.

Vo WTO okrem doložky najvyšších výhod sa využíva aj doložka národného režimu – doložka paritná vymedzuje aby každá členská krajina zaobchádzala s tovarom, službami, duševným bohatstvom ale aj pracovnou silou zmluvnej krajiny ako so svojím vlastným. Porušenie paritnej doložky sa traduje do roku 1958 keď Francúzsko zvýšilo dovozné clá na osobné automobily dovážané z USA, na čo sa spojené štáty ohradili a podali protest na orgány GATT-u. Taktiež sa využíva recipročná doložka ktorá sa vzťahuje na uzatvorené obchodné dohody na bilaterálnom základe a jej podstatou je najmä to, že ak jedna zmluvná strana poskytne určité výnimky tak v zápätí aj druhá zmluvná strana má opätovať tieto výnimky.

Prednáška č.2

Počiatky svetového obchodu

Medzinárodná výmena tovaru bola prvou formou medzinárodných hospodárskych vzťahov

STAROVEK : - výmena výrobkov na základe rôznych prírodných daností – Feničania (Libanon)...

STREDOVEK : - obchod so surovinami a remeselníckymi výrobkami – Arabi...

NOVOVEK : - veľké zemepisné objavy, významné technické objavy (lodná skrutka a pod.), rozšírenie komoditnej a teritoriálnej štruktúry svetového obchodu

19. stor – PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA – významné zvýšenie surovín

- rozvoj textilného , hutníckeho, strojárskeho priemyslu

- vznik imperialistického štádia kapitalizmu = boj o suroviny, kolonizácia- kolónie: lacný zdroj surovín a odbytisko hotových výrobkov

začiatok 20 st. : nástup ropy, farebných kovov a kaučuku

- vedúce postavenie mala vo svetovom obchode VB- veľký podiel malo i NEM, FR, USA

Etapy vývoja po 2. svetovej vojne

1. etapa: 1945 – 1953 povojnová obnova európskych štátov a Japonska 1947 – 1952 – Marshalov plán, keď európske krajiny nakupujú veľké množstvá

tovarov z USA, 1947 vzniká akútny nedostatok amerických dolárov a preto americký minister

zahraničných vecí J. Marshal ponúka európskym krajinám program hospodárskej pomoci a pomoc dosiahla sumu 12,8 mld. dolárov.

1949 – bol realizovaný Dodgeov plán, ktorý sa vzťahoval na Japonsko, v ktorom išlo o makroekonomickú stabilizáciu Japonskej ekonomiky.

1947 - Na toto obdobie sa vzťahuje podpis GATT-u , 1949 – RVHP, 1950 – 1953 – bola kórejská vojna, 1950 – vzniká európska platobná únia, 1951 – vstúpi v platnosť tzv. parížska zmluva , čiže založenie európskeho

spoločenstva uhlia a ocele2. etapa: 1954 – 1963

konsolidácia vojnou poskytnutých ekonomík, 1957 – podpísanie rímskych zmlúv a založenie euroatomu a ďalej európskeho

hospodárskeho spoločenstva (EHS), 1960 – sa podpísala štokholmská konvencia a vznik európskeho združenia voľného

obchodu, formujú sa rôzne integračné zoskupenia a je zaznamenaný veľký nárast podielu Japonska na svetovom obchode,

3. etapa:1964 – 1973 posledné obdobie lacných surovín, dochádza k obrovskému rastu svetového obchodu ale

aj HDP, v tomto období bol zaznamenaný medziročný rast svetového obchodu vo výške 8,7 % a HDP 5,7 %. Enormné zvýšenie ceny ropy a zemného plynu.

4. etapa: 1974 – 1990 reštrukturalizácia ekonomík následkom ropných šokov, ropné šoky spôsobili rast cien

strategických surovín, došlo k poklesu podielu obchodu so surovinami a do popredia sa dostáva vnútroodvetvový obchod, a do tohto obdobia sa započítava nástup novoindustrializovaných krajín ázie. Spomalil sa medziročný rast zahraničného obchodu 5,x , HDP 3,2 %.

5. etapa: 1990 – dodnes obdobie informačných , je charakteristický rozpad bipolárneho usporiadania sveta, rozvoj

IT, rozvoj obchodu so službami, nástup globalizácie a transnacionálnych korporácií, 1994 – ukončenie uruguajského kola GATT,

1995 – vznik WTO, prehlbovanie a rozširovanie európskej integrácie, nová kvalitatívna úroveň integrácie aj v iných oblastiach sveta – NAFTA (krajiny severnej ameriky- Amerika, Canada, Mexiko - north america free trade arguement), MERCOSUR (J amerika), ASEAN (JV ázia), GCC (golf cooperation council), ACP (Africa, caribic, pacific)

Teórie medzinárodného obchodu

Medzinárodný obchod je súhrn vzťahov spojených s výmenou tovaru medzi národnými a ekonomickými celkami. Medzinárodný obchod je súčasť svetového obchodu a jedna zo základných foriem internacionalizácie výroby.

Merkantilizmus

15 -18 st., západná európa. Štát má regulovať až celkom kontrolovať obchod so zahraničím tak, aby sa

dosahovala aktívna obchodná bilancia. Thomas Mun – 1621 diela – Bohatstvo Anglicka prostredníctvom zahraničného

obchodu Bulliomizmus sa považuje za obchodnú politiku raného kapitalizmu –

zhromažďovanie bohatstva v zlate a striebre, bullion – zlaté prúty Kto kritizoval merkantilizmus? :David Hume tvrdil, že merkantilistické opatrenia sú

hlúpe a škodlivé pretože ak vývoz krajiny prevyšuje jej dovoz, potom prílev drahých kovov automaticky povedie k zvýšeniu cien v krajine

Klasické teórie

A. Smith teória absolútnych nákladov zdrojom bohatstva krajiny je práca. nevyhnutnosť voľnej, čo najvyššej konkurencie vo vnútri ekonomiky ako aj na

medzinárodných trhoch Prirodzené výhody, ktoré má pri výrobe určitého tovaru jedna krajina nad druhou, sú niekedy

také veľké, že celý svet uzná, že konkurovať takým krajinám je nemožné. Ak nás iná krajina môže zásobiť tovarom lacnejším, ako si ho my sami dokážeme vyrobiť, je

lepšie kúpiť si tento tovar za určitú časť produktu našej práce.

3.Prednáška – Výberová

Vývoj svetového tovarového obchodu v kontexte krízy svetovej ekonomiky s dôrazom na agrárny obchod

P4Syntetizujúca tabulka

Rodokmeň ekonomickej vedy a teorie ...

Princípy zahraničnoobchodnej politiky SR-ZOP - predstavuje súhrn zásad a zodpovedajúcich prostriedkov pomocou ktorých pôsobí na stimuláciu alebo oslabovanie vývojových tendencií v zahraničnom obchode. Každý štát ktorý vstupuje do medzinárodného obchodu sa riadi určitými pravidlami ktoré sú determinované v zahraničnoobchodnej politike toho ktorého štátu a sú to záväzky vyplývajúce z účasti štátu v medzinárodných organizáciách ako napr WTO, OECD, Medzinárodný menový fond, Svetová banka a pod. Ďalej je determinované pravidlami ktoré vyplývajú z bilaterálnych obchodných zmlúv kde signatárom je štát.

Základné členenie prostriedkov zahraničnoobchodnej politiky je:1. Pasívne autonómne prostriedky ZOP, kde zaradujeme tarifné a netarifné nástroje2. Aktívne autonómne prostriedky ZOP, kde sa zaraduje oblasť proexportnej politiky štátu

( Princípy proexportnej politiky SR na 2007 - 2013)3. Zmluvné prostriedky ZOP - ktoré členíme na klasické a moderné

CLOClo sa definuje ako peňažná dávka, ktorá sa vyberá pri prechode tovaru cez colnú hranicu, pričom colná hranica sa nemusí stotožňovať so štátnou hranicou. Clo v tom dnešnom ponímaní sa objavilo v polovici 18. stor. vo Veľkej Británii v čase anglickej buržoáznej revolúcie a nahradilo rôzne poplatky ktoré sa vyberali pri využívaní cestných komunikácií, mostov, mestských tržníc, a mestských skladov. Toto clo malo jednoznačne fiškálny charakter, pretože obohacovali mestskú či kráľovskú pokladnicu. V ostatných štátoch sa objavilo clo koncom 18 a začiatkom 19 stor. Colný systém bol vo Francúzsku zavedený v roku 1790, v Nemecku na území Pruska sa objavili clá v roku 1818 a na celom území Nemecka až v 1834, v USA 1789. V druhej polovici 19 storočia došlo k značnému hospodárskemu rozmachu v rámci Európy a nad protekcionistickými tendenciami začali prevládať liberalistické tendencie, čiže sa začali znižovať dovozné clá, resp. sa znížili na 0 hodnotu. Ako príklad je možné Kopdenovú dohodu v roku 1960 medzi VB a FRANC o odstránení colných sadzieb. Tento počin nasledovali ďalšie EU štáty. Dokonca 19 stor. , pretože koncom 19. stor. došlo k 1 svetovej hospodárskej recesii, potom vypukla 1 svetová vojna, 2 svetová hospodárska recesia 1929 - 1933, kedy sa opätovne zvýšili clá na maximum. Priemerné colné zaťaženie po druhej svetovej sa pohybovalo na úrovni 40%, preto sa mocnosti rozhodli o založenie GATT-u v 1947.

Tarifné prostriedky - clá členenie:1) podľa smeru dopravy

a. vývoznéb. dovoznéc. tranzitné

2) podľa spôsobu výpočtua. valorické - hodnotovéb. špecifickéc. diferencované

d. zmiešané - kombinovanée. kĺzavé - pohyblivéf. diferenčné

3) podľa účelu a. fiškálne - finančnéb. ochranné:

i. výchovnéii. antidumpingové

iii. prohibitívneiv. negociačnév. kompenzačné

vi. preferenčnévii. odvetné - retorzné

viii. colno-kontingentné4) podľa rozsahu platnosti

a. autonómne - všeobecnéb. zmluvné

Tarifné prostriedky - clá členenie:1) podľa smeru dopravy

a. vývozné - v praxi medzinárodného obchodu môžu plniť fiškálnu ale aj ochrannú funkciu, fiškálnu funkciu vývozné clo plní najmä v tom prípade keď slúži na štatistickú evidenciu množstva vyvezeného tovaru, aplikuje sa v krajinách s monokultúrnym charakterom vývozu napr pri vývoze banánov, kávy. Ochrannú funkciu plní v tom prípade keď sa chce zabrániť nadmernému vývozu určitého tovaru v 70tych rokoch min st. sa vývozné clo v tomto ponímaní aplikovalo v Brazílii kde bol mimoriadny záujem zastaviť značný vývoz surových koží z krajiny najmä preto že boli obavy, že garbiari prídu o prácu. Pričom na hotové kožené výrobky sa takéto clo vývozné clo neaplikovalo.

b. dovozné - sa aplikuje najčastejšie a jeho hlavnou funkciou je chrániť domácich výrobcov pred dovozom lacnejších tovarov z 3tích krajín. Toto clo môže plniť iba fiškálnu funkciu keď obohacuje štátny rozpočet krajiny a najmä v tom prípade keď sa aplikuje na také komodity ktoré sa v danej krajne nevyrábajú, nepestujú, nechovajú.

c. tranzitné - patrí do histórie pretože v 1928 sa na medzinárodnej obchodnej konferencií v Barcelone rozhodlo že tranzitné clo bude zrušené a nahradené inými poplatkami akými sú diaľničné známky, mýta a iné poplatky za využívanie cestných komunikácií, k tomuto rozhodnutiu prišlo najmä preto že spomaľovali prechod tovarov cez colné hranice a taktiež došlo k rozdielnej úrovni v kvalite cestných komunikácií v jednotlivých krajinách.

2) podľa spôsobu výpočtua. valorické - hodnotové - sa považuje za najrozšírenejšiu a najspravodlivejšiu formu cla

najme preto že predstavuje percentuálny podiel z hodnoty dovezeného tovaru. Najspravodlivejšie je keď cena daného tovaru priamo úmerne kopíruje kvalitu tovaru

b. špecifické - v čistej podobe aplikuje v ojedinelých prípadoch a výška aplikovaného cla sa odvodzuje od množstevných jednotiek, napr sa aplikuje pri dovoze kameňa ako je žula a mramor.

c. diferencované - je kombináciou hodnotového a špecifického cla

d. zmiešané - kombinované - je kombináciou hodnotového, špecifického a diferencovaného cla. Aplikuje sa najme vtedy keď je mimoriadny záujem obmedziť dovoz lacnejších tovarov z 3tích krajín. Čiže diferenciácia zmiešaného cla sa zabezpečuje najme tým že pri dovoze nižších množstevných jednotiek je aplikované clo najnižšie a po prekročení stanoveného množstevného limitu sa výška zmiešaného cla zvyšuje.

e. kĺzavé - pohyblivé - s aplikuje najmä vtedy keď cena dovážanej komodity sa mení počas hospodárskeho roka, jedná sa o agrokomodity, napr u obilnín je iná cena pred zberom a iná po zbere. Pri komodite káva sa aplikuje tak že ak prevažuje dopyt nad ponukou tak svetová cena stúpa a clo sa znižuje a opačne. Všeobecne obchodníci s agrokomoditami kĺzavé clo až tak neobľubujú pretože jeho aplikácia neprehladuje príslušný obchodný prípad a obchodníci nevedia s akým ziskom ukončia príslušný obchod.

f. diferenčné - keď sa na tú istú komoditu tej istej kvality pochádzajúcej z tej istej 3tej krajiny sa aplikuje rozdielna colná sadzba. Rozhodujúcim kritériom je spôsob prepravy tovaru z krajiny pôvodu. Preferuje sa námorná preprava pred železničnou, železničná pred cestnou. Z tohto aspektu plní aj ekologickú funkciu. Pôvod cla sa vzťahuje na 1651 keď v UK bol vydaný tzv. Kromwelov navigačný zákon, ktorý zabezpečoval že všetky tovary ktoré budú dopravené na územie UK námornými plavidlami plávajúcimi pod vlajkou UK budú aplikované preferenčné clá resp. 0lové colné sadzby.

3) podľa účelu a. fiškálne - finančné - neplní ochrannú funkciu najme vtedy keď sa aplikuje na

dovážané tovary z 3tých krajín ktoré sa v krajne dovozu nevyrábajú nepestujú a nechovajú.

b. ochranné : Najrozšírenejšími clami sú ochranné ktoré majú jednoznačný protekcionistický účinok a chránia domácich producentov pred dovozom lacnejšých tovarov zo zahraničia

i. výchovné - sa označuje medzinárodne ako ( Infant Industry Duty ) je to zvýšená colná sadzba ktorá sa aplikuje v tom prípade keď na domácom trhu sa objaví nový výrobok ktorý všetkými svojimi parametrami nahrádza iný predtým dovážaný tovar zo zahraničia. Malo by sa aplikovať na prechodnú dobu kým domáci výrobok je v takzvanom detskom štádiu.

ii. antidumpingové - sa aplikuje v tom prípade keď je jednoznačne preukázaný

dumping čiže exportér predáva svoje výrobky na zahraničných trhoch za nižšie ceny ako na trhu domácom. Pričom dumpingové praktiky by sa v praxi

medzinárodného obchodu nemali vyskytovať a exportéri by mali konkurovať kvalitou, lepšími tech parametrami, dizajnom, ale aj lepším marketingom.

Ako prvý memorandum o dumpingu predniesol na medzinárodnej obchodnej konferencií kt sa konala v Chicagu 1927 profesor Jacob Wiener.

iii. prohibitívne – je najvyššia možná colná sadzba, ktorá sa môže aplikovať s cieľom zamedziť dovoz danej komodity zo zahraničia. Aplikuje sa najmä v tom prípade, keď je jednoznačný záujem zastaviť dovoz takéhoto tovaru, pretože ohrozuje zdravie a životy obyvateľstva. Ide najmä o rôzne jedy, psychotropné látky, ale aj alkohol, alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky – kombinuje sa so spotrebnou daňou (alkohol a cigarety).

iv. negociačné - je znížená colná sadzba ktorá sa dosahuje systematickými negociačnými rokovaniami. Takéto negociačné rokovania sa realizovali v čase fungovania CEFTY každý rok, a predsedovia vlád sa každoročne dohadovali o znižovaní colných sadzieb. SR najviac problémov mala s Poľskom a Maďarskom a takmer žiadny nebol so Slovinskom.

v. kompenzačné – sa aplikuje v tom prípade, keď je dokázané, že dovážaný tovar nie je zdanený takou vysokou daňou, ako tovar, na domácom trhu a preto sa pre domácich producentov aplikuje kompenzačné clo.

vi. preferenčné – fungujú na asimetrickom princípe, čiže keď prichádzajú tovary z menej rozvinutých krajín na trhy najvyspelejších krajín sveta, tak sa dovozné clo neaplikuje aby tento tovar na vyspelom trhu bol konkurencieschopný. Naopak ak tovary z najvyspelejších štátov sveta smerujú na trhy menej rozvinutých krajín, tak dovozné clo sa aplikuje, pretože obohacuje štátny rozpočet danej krajiny.

vii. odvetné - retorzné – vyskytuje sa v praxi medzinárodného obchodu v ojedinelých prípadoch najmä z titulu fungovania GATT / WTO a ďalších medzinárodných obchodných organizácií. V podstate ide o situáciu, keď jedna zmluvná strana zvýši dovozné clá na tovary pochádzajúce z druhej krajiny a priamou odvetou druhej krajiny je zvýšenie dovozného cla pochádzajúce z prvej krajiny.

viii. colno-kontingentné – majú progresívny charakter, pretože sa nižšie colné sadzby aplikujú pri dovoze tovarov do výšky colného kontingentu a po prekročení vopred dohodnutej kvóty sa colné sadzby progresívne zvyšujú.

4) podla rozsahu platnostia. autonómne - všeobecné- ide o vyššie colné sadzby, ktoré členské štáty WTO aplikujú

voči tretím krajinám.b. zmluvné – členské štáty WTO, EU voči USA

Znižovanie cla po uruguajskom kole GATT

Krajina Clo pred UK Clo po UKRakúsko 10,5 6,8 (3,8)*Kanada 8,9 4,9

ES 5,8 3,8Fínsko 5,5 4,1 (3,8)*

Maďarsko 9,7 6,9Japonsko 3,9 1,7Nórsko 3,6 2,2

Slovensko 4,9 3,8Švajčiarsko 2,2 1,5

USA 5,4 3,5*po vstupe do EU

Ukazovateľ Clo pred UK Clo po UKRyby a rybie produkty 6,1 4,5Drevo, papier, nábytok 3,5 1,1

Textil a odevy 15,5 12,1Koža, guma a obuv 8,9 7,3

Kovy 3,7 1,4Chemikálie 6,7 3,7

Dopravné zariadenia 7,5 5,8Neelektrické stroje 4,8 1,9

Elektrické stroje 6,6 3,5Minerálne výrobky 2,3 1,1

Čo sa týka poľnohospodárskych komodít, tak colné sadzby sú vyššie, napr. v SR pred vstupom do EU to bolo 11,5 %, avšak EU vykazuje priemerné colné zaťaženie na agrokomodity vo výške 22,3 %. Na 6tej ministerskej konferencii v roku 2005 v Hongkongu sa navrhovalo, že EU zníži dovozné clá na agrokomodity na 11,3 %, G20 navrhujú priemerné zníženie na 8,8 a USA 4,4 %.

Prednáška č. 5

Výpočet dumpingovej marže v %

DM = priemerná cena tovaru na Domácom Trhu – priemerná cena tovaru na Zahraničnom Trhu

FOB (CIF) cena

FOB (CIF) – dodacie podmienky INCOTERMS 2010

ak by DM bola menšia ako 2,00 tak sa neaplikuje antidumpingové clo.

Zohľadnenie ADIUSTÁCIE (20 AUR) ak napr. DM = 40, tak 40 + / - 20 = 20 až 60

Je dokázané že importéri často svoje výrobky vyrábajú vo viacerých vyhotoveniach a na tovary smerujúce na zahraničné trhy využívajú kvalitnejšie vybavenie, balenie, vyhotovenie, pridávanie náhradných dielov atď. – tejto pridanej hodnote vravíme adiustácia.

Čo sa týka dumpingového podozrenia, slovenské výrobky boli v tomto podozrení v ojedinelých prípadoch v 70 rokoch minulého storočia. Vzťahovalo sa to na vývoz gumenej obuvi do USA a Can a vodné čerpadlá ktoré sa vyvážali do štátov Južnej Ameriky – tieto podozrenia sa nepotvrdili, a najmä preto, že v tom čase u nás fungovali podniky zahraničného obchodu, ktoré vedeli ošetriť každý obchodný prípad tak, aby sa do dumpingového podozrenia nedostali.

Pred vstupom SR do EU sa do dumpingového podozrenia dostali tzv. bezšmykové rúry, ktoré sa vyrábali v železiarniach Podbrezová a vyvážané do EU 15, taktiež šetrenia potvrdili, že SR nenaplnila vopred stanovené vývozné kvóty a preto nemala dôvod využívať dumping. Najväčšie dumpingové clá využíva USA voči oceli, EU voči Číne, menej však po vstupe Číny do WTO (2001).

Netarifné prostriedky zahranično-obchodnej politiky

Najčastejšie sa využívajú tzv. embargá, tj. úplný zákaz obchodovania s danou krajinou. ďalej to môžu byť rôzne iné opatrenia. V našich podmienkach to bola dovozná prirážka, ktorá sa do 1.1.1993 po vzniku SR sa využívala v 3 prípadoch. Na to aby mohla byť použitá dovozná prirážka museli byť splnené dané podmienky.

Podmienky:

1. Daná krajina mala dosahovať dlhodobo pasívne saldo obchodnej bilancie

2. U danej krajiny boli ohrozené devízové rezervy – bolo ohrozené krytie 3 mesačného dovozu s konvertibilnou menou.

3. Zavedenie dovoznej prirážky malo mať plošný charakter a mala sa vzťahovať aspoň na 80 % dovážaných tovarov. Z platenia boli oslobodené najmä – materiály, hitech technológie.

Dovozná Prirážka I. bola v platnosti od roku 1994 do roku 1996 a jej prínos do štátneho rozpočtu predstavoval 9,34 mld. SK.

Dovozná Prirážka II. Tá bola v platnosti od 21.7 1997 do 30.9.1998 a jej prínos do štátneho rozpočtu predstavoval 14,4 mld. SK.

Dovozná Prirážka III. od 1.9.1999 do 31.12.2001 a obohatila ŠR o 8,9 mld. SK.

Barter – sa považuje za historicky najstaršiu formu výmenného obchodu, keď sa tovar vymieňa za iný tovar. Pozíciu barterového obchodu oslabil vynález peňazí, ktoré siaha do obdobia 2000 rokov pred našim letopočtom , oblasť Feničanov, dnešný Libanon. V Európe sa objavili až v polovici 16 storočia. Barter sa považuje aj za záväzný obchod , pretože zmluvný partneri nemôžu od tohto obchodu odstúpiť, a je súčasťou medzivládnych dohôd a obchodných zmlúv. V novodobých dejinách sa barterovým obchodom darilo v čase fungovania RVHP a to najmä v 70 rokoch minulého storočia, keď členské štáty nedisponovali zostatkom konvertibilnej meny. V rámci RVHP sa cez barter realizoval vzájomný obchod do výšky 30 %.

V histórii ľudstva sa za najväčší výmenný obchod považuje ten, keď holandský obchodník Peter Inuett vymenil za náhrdelník pôdu ktorú vlastnili v tom čase indiáni, dnešný Manhatten. Vtedajšia cena náhrdelníka bola 24 USD. (New York – Nový Amsterdam). Finančná kríza ktorá vypukla v roku 2008 vytvorila ďalšie podmienky pre barter, ako príklad je možné uviesť Kia motors Slovakia, ktorá si

Exportér Importértovar

hranica

tovar

jediná

objednala propagačný materiál u anglickej marketingovej agentúry, a zaplatila osobnými autami. V súčasnosti určitou zvláštnosťou barteru je to, že sa do tohto obchodu vstupuje 3 osoba, čiže tradingová organizácia.

Barterová operácia za účasti tretej strany

=

Kompenzácie sa od barterových obchodov líšia iba v tom, že nie sú záväzné, a zmluvné strany môžu od kompenzačných obchodov kedykoľvek odstúpiť. Rozlišujú sa kompenzácie so 4, 3, a 2 účastníkmi.

Kompenzácia so 4 účastníkmi

Realizuje sa na báze jedinej zmluvy, dochádza k protichodným tokom tovarov medzi Importom a exportom vyrovnávajú v domácich menách. Kompenzácia k sebe – medzi 2 účastníkmi. Triangel – medzi troma účastníkmi.

Paralelný obchod sa realizuje na báze dvoch kúpnych zmlúv. Dochádza k protichodným tokom tovarov, ale aj peňazí. Zvláštnosťou paralelného obchodu je najmä to, že iniciatíva vychádza od exportéra ktorý sa zaväzuje, že za hodnotu vyvezeného tovaru nakúpi iný tovar v krajine importéra,

Exportér A Importér A Treader

Importér B Exportér B Konečný odberateľ

100 % tovar

100 % tovar

100% tovar

100% tovar 97% peniaze

95% peniaze

Exportér Importér

Importér Exportér

hranica

tovar

peniaze

jediná zmluva

tovar

peniaze

pričom exportér môže od tohto záväzku odstúpiť a postúpiť ho inému subjektu v krajine exportéra, pričom záväzok musí byť vysporiadaný najneskoršie do 12 mesiacov.

Junktim, Advance Purchase

Junktim sa považuje za obrátený paralelný obchod, pretože iniciatíva vychádza od importéra a nie od exportéra a importér podmieňuje za akých okolností je ochotný doviesť tovar z krajiny exportéra. Tých podmienení môže byť nespočetné množstvo, čiže importér môže dať podmienku, že vyvezie svoj tovar do krajiny exportéra, pod podmienkou, že exportér mu dodá úzkoprofilový tovar.

exportér importér

importér exportér

1 zmluva

tovar

peniaze

2 zmluva

tovar

peniaze

posúdenie záväzku

hranica

príspevok

exportér Importér

Ascrow – account (banka)

3 peniaze

4

1 tovar

3 tovar

Bay – back

súvisí s vývozom strojov a zariadení, z krajiny exportéra do krajiny importéra, ktorý ich hodnotu následne spláca vývozom hotových výrobkov ktoré sa vyrobili na dovezených strojoch a zariadeniach.

stroje, zariadenia, technológia

výrobky

Je jednoznačne výhodný pre také importujúce krajiny, ktoré nedisponujú s dostatkom konvertibilnej meny , avšak disponujú s prebytkom lacnej pracovnej sily. Pre exportéra BB obchod môže byť výhodný najmä vtedy, keď nemá inú možnosť odbytu svojich strojov a zariadení, avšak môže byť preňho značne rizikový, lebo sa môže stať, že výrobky sa rýchlo morálne opotrebujú a stávajú sa pre exportéra nepredajným.

BB obchod sa považuje aj za obchod špekulatívny najmä vo vzťahu bývalých materských krajín voči bývalým kolóniám a najmä vtedy, ak napríklad holandský podnikateľ má investovaný vlastný kapitál vo výške 100 mil. € v Indonézii, tak pomocou BB obchodu si zároveň zabezpečuje priamy dohľad nad politickou, hospodárskou, ale aj vojenskou situáciou v teritóriu. Kolonializmus v Indonézii padol 1946. V súčasnosti sa stretávame aj s určitými modifikáciami BB obchodu a je to napr.

BOT model (built operate transfer) – v rámci BOT modelu bola postavená Eifelova veža, ktorá sa dokončila v roku 1900 v súvislosti s usporiadaní svetovej výstavy expo Paríž. Tento model spočíval v tom, že staviteľ Gustav Eifel dostal od vtedajšieho ministra obchodu francúzska pol milióna francúzskych frankov, avšak predbežná cena výstavby veže bola odhadnutá na 7 mil. frankov, preto staviteľ bol nútený založiť konzorcium bankových inštitúcií, ktorý poskytli úver na výstavbu. Výška Eifelovej vež je 324 m.

Clearing hranica

zúčtovanie

ExportérImportér

Exportér

Banka

Importér

Exportér

Banka

Importér

Clearingové zúčtovanie sa realizuje na báze medzivládnych dohôd clearingu, kedy sa zmluvné strany dohodnú, že vzájomné toky tovarov budú evidovať cez clearingové domy vo vopred dohodnutej clearingovej mene po určitý strop a po prekročení stropu sa rozdiel vyrovná vo vopred dohodnutej konvertibilnej mene. Slovenská republika vo svojej histórii clearingové zúčtovanie využívala od začiatku roku 1993 po október 1995 voči Českej republike – SK/CZK 1 ku 1. Konvertibilnou menou bola nemecká marka. Toto clearingové zúčtovanie trvalo pomerne krátku dobu, najmä preto, že po rozdelení federácie, takmer všetky podniky zahraničného obchodu zostali na českej strane, ktoré vo veľkom realizovali reexporty, čiže nakupovali lacné slovenské výrobky a predávali ich drahšie na tretích trhoch. České výrobky sa stali nepredajnými. Štatistiky dokazujú, že od 1993-95 SR ZO smerujúci do ČR vykazoval aktívne saldo obchodnej bilancie a preto zo strany vlády ČR bol clearing vypovedaný. Clearingové zúčtovanie sa vo veľkom využíva v súvislosti s organizovaním celosvetových športových hier – 1980 Letné OH v Moskve, CCCP zabezpečoval clearingový obchod s Fínskom v sume 800 mil. USD.

SWITCH

tovar

pohľadávky v zúčt. mene

pohľadávky v zúčt. mene platba v konvertibilnej mene

Predstavuje zámenu nekonvertibilnej meny na konvertibilnú.

Offsetové obchody – sa realizujú na báze medzivládnych dohôd, a najčastejšie súvisia s dodávkami veľkých investičných celkov, najmä vojenskej techniky, výstavba energetických sietí, a pod. Rozlišujeme priamy a nepriamy offset. Pri priamom offsete importujúca krajina sa podieľa výrobou a dodávkou určitých komponentov na kompletizácii tých strojov a zariadení, v krajine exportéra, ktoré budú predmetom ďalšieho dovozu do krajiny importéra. Ako príklad si môžeme uviesť SR podpíše medzivládnu dohodu so Švédskom o dodávke vojenských stíhačiek typu grippen tak SR bude participovať na kompletizácii týchto vojenských stíhačiek dodávkami určitých komponentov. Pri nepriamom ofsete importujúca krajina sa taktiež sa podieľa výrobou a dodávkami určitých komponentov na kompletizácii určitých strojov a zariadení, nie však tých, ktoré budú predmetom dovozu do krajiny importéra. Napríklad, ak by SR uzavrela dohodu s Nórskom, že sa bude podieľať na kompletizácii vrtných veží, a nórska strana by dodávala technológie na využitie geotermálnych prameňov.

dlžník s importným prebytkom

veriteľ s exportným prebytkom

tretia krajina s voľne vymeniteľnou menou

Swapové operácie debt equity swap– najčastejšie súvisia s vymáhaním dlhodobo nedobytných pohľadávok. Ak napr významná americká banka má nedobytné pohľadávky v niektorej krajine Južnej Ameriky – Brazílii – tak cez makléra americká banka hľadá potenciálneho investora ktorý chce brazílskej ekonomike investovať, a za zvýhodnenú cenu tieto pohľadávky predá, a potenciálny investor sa dostáva k národnej mene Brazílie, ktoré chce využiť pri výstavbe nových hotelových sietí (mena Brazílie je Rial). Swapové operácie nie sú pre hocikoho, a ide o jednoznačne špekulatívny obchod, a poznáme finančných magnátov ktorý z týchto špekulatívnych obchodov získali veľké finančné zisky. Jedným z nich je Toroš, ktorému sa podarilo rozkolísať anglickú libru, a robil machinácie s francúzskym frankom a má zakázaný prístup do Francúzska.

Debt comodity swap – náznaky o využitie tejto operácie sa ukazovali začiatkom 2009, keď SR ekonomiku ohrozovala plynová kríza, keď ruská strana chcela obmedziť dodávky ruského zemného plynu.

Problematika WTO, GATT, Teórie MO, Clá, Zvláštne formy obchodovania

Obchodovanie na komoditných burzách

Podstata komoditnej burzy a podmienky jej fungovania

Súčasná situácia v ekonomike je spojená s neustálym zvyšovaním cien tovaru. Komoditné burzy sa stali nezastupiteľnou súčasťou trhu práve z tohto dôvodu, aby obmedzovali riziká spojené so zvyšovaním cien tovarov. Obchodovanie na komoditnej burzu sa považuje za vysoko spoľahlivé a dostupné na celom svete.

Je potrebné rozlíšiť rozdiely medzi burzovým a aukčným obchodom. Na burzách sa obchoduje s tzv. zastupiteľnými tovarmi, u ktorých nie je potrebná fyzická prítomnosť. Ide o tovary hromadnej povahy, akými sú obilie, obilniny, cukor, káva, ropa, železo, a iné farebné kovy, pretože predmetom burzového obchodu môžu byť iba vtedy, ak vyhovujú vopred stanoveným burzovým podmienkam, čiže normám, ktoré sa nazývajú medzinárodne burzové uzancie. Každá komoditná burza má vlastné pravidlá – uzancie. Na aukciách sa obchoduje s tzv. nezastupiteľným tovarom, u ktorého je potrebná fyzická prítomnosť, a najčastejšie ide o umelecké diela, starožitnosti, diamanty, dostihové kone, plemenný dobytok , vzácne druhy kožušín, vzácne druhy ovocia a zeleniny,chmeľ . Pri chmele je potrebné poznať farbu a vôňu. Najstaršia aukčná sieň sa nachádza v Antwerpách, Belgicko (diamanty). Z naznačeného vyplýva, že na aukciách sa objavujú aj tovary hromadnej povahy, chmeľ, a v danom prípade sa na aukciách objavuje len reprezentatívna vzorka. Kožušinky – Petrohrad. Aby burza bola burzou, je potrebné splniť nasledovné predpoklady:

1. musí existovať, že značný fyzický objem obchodovateľného tovaru 2. musia byť uvoľnené ceny, teda tvorené na základe ponuky a dopytu3. musí byť zabezpečená transparentnosť , čiže kurzové lístky jednotlivých komoditných búrz

musia byť zverejnené za každý kurzový deň v elektronickej podobe4. musia existovať nepredvídané výkyvy v ponuke a dopyte obchodovateľných komodít,

zabezpečované poveternostnými podmienkami, umelé výkyvy – burzový maklér5. pri každej komoditnej burze musí fungovať zúčtovacie stredisko burzy, čiže clearingový dom,

ktorý uzatvára každý burzový deň, s nulovým kontom.

Na komoditných burzách sa môžu uzatvárať

1. okamžité - promptné obchody2. termínované obchody

Burzové obchody sa nazývajú aj rýchle obchody kvôli promptným obchodom, lebo dodávateľ môže mať v pondelok zaplatené po dvoch pracovných dňoch. Na komoditných burzách sa uzatvárajú termínované obchody, najčastejšie 6 , 12, 18 mesačným predstihom a termínované obchody sa považujú za poisťovacie obchody, pretože dodávateľ kontraktu sa poisťuje najmä voči cenovým výkyvom, pretože za normálnych okolností je cena na budúcom trhu vyššia ako na trhu súčasnom. Taktiež sa poisťuje voči nepredajnosti budúcej úrody. V rámci termínovaných obchodov sa najčastejšie realizuje :

1. predajný hedžing – je snahou farmára nájsť si ženu predať svoj kontrakt na budúcu úrodu za čo najvyššiu cenu a po zbere úrody kúpiť kontrakt naspäť za čo najnižšiu cenu a predať svoj tovar na miestnom trhu. Kombinácia s opčným obchodom. Predajné hedžové operácie sa považujú za papierové obchody, pretože k ich fyzickému naplneniu dochádza iba v ojedinelých prípadoch, a to do výšky 2 %.

2. nákupný hedžing – najčastejšími realizátormi nákupného hedžingu sú burzový makléri, ktorý nakupujú kontakty, za čo najnižšie ceny, a v zápätí ich predávajú za čo najvyššie ceny. Motívom burzového makléra je prémia za znášanie rizika, čiže zisk ktorý získa z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou. Burzový makléri využívajú rôzne techniky na vyvolanie situácie, že prevažuje ponuka nad dopytom, - nákup a dopyt nad ponukou – predaj.

História komoditných búrz na Slovensku

Dejiny burzovníctva sa rozvíjali rovnako ako sa rozvíjal trh. Ak nepočítame medzi burzové obchody barter, čiže výmenu tovaru za tovar, už niekoľko tisícročí nazad, v tom prípade sa za vznik burzy v Európe považuje 12. storočie, kedy sa začali taliansky obchodníci stretávať v určitých mestách (Benátky, Fiorencia) za účelom uzatvorenia obchodu. Oficiálnym miestom založenia burzy sa stali Antverpy, kde bola v roku 1531 založila prvá burza cenných papierov, na ktorej sa obchodovalo najmä so zmenkami a mincami. Ďalšou významnou udalosťou v histórii burzy bolo založenie amsterdamskej tovarovej burzy v roku 1602. Nasledovala burza v Berlíne 1739, Londýn 1745, NY 1792. Bratislavská plodinová burza 1922 – drevo. 1992 – slovenská poľnohospodárska burza v BA. Slovenská poľnohospodárska burza vznikla na základe know how z Chicaga.

Tendrové obchody – považujú sa za zvláštne obchody, lebo pri uzatváraní vychádza iniciatíva od kupujúceho, a nie od predávajúceho a najmä vtedy, keď je všeobecný záujem získať tovar či investíciu za najvýhodnejších platový a dodacích podmienok. V podmienkach SR uzatváranie tendrových obchodov vymedzuje zákon č 25/2006, a naväzujúce pomery, ktoré sú plne harmonizované s platnou legislatívou EÚ. Rozlišujú sa 2 typy tendrových obchodov:

1. Anglický typ – vychádza sa zo zásady „take it or leave it“, čo znamená že uchadzači o tender nemôže urobiť žiadne zmeny v tendrovej ponuke.

2. Francúzsky typ - Francúzsky typ tendra je najviac rozšírený vo frankofónnych krajinách – švajčiarsko, quebeck, čo znamená k tendrovým dokumentom je priložený dokument možných zmien, ktoré uchádzač o tender môže alebo nemusí využiť.

P7

Burzové a aukčné obchody:

1. Investor - pohľad na Slovensko ako na krajinu perspektívnu na investovanie

Prečo Slovensko?

- Geografická poloha, zručnosti obyvateľstva, jazyková prispôsobivosť, vzdelanostná úroveň, dopravná infraštruktúra, energetické zdroje – geograficko – demografické podmienky

- Predpoklad politickej stability (členstvo v EÚ, NATO, Shengen), právna legislatíva, výstavba protikorupčného prostredia – politické podmienky

- Investičné stimuly (daňové prázdniny, investičná pomoc v preferovaných regiónoch, oceňovanie nehnuteľností, príspevok na vytvorené pracovné miesto....), hodnota ceny práce, rovná daň, stav odborového hnutia, trh práce (krivka nezamestnanosti), stabilita bankového sektora- ekonomické podmienky

Smerovanie investícií do regiónov

- Samostatný výber investora podľa jeho subjektívnych požiadaviek- Vedomé smerovanie investora do regiónov s vysokou nezamestnanosťou – ovplyvnené

analytickými štúdiami a požiadavkami regionálnych samospráv cez prostredníctvom agentúr- Rozhodovací vplyv na umiestenie investície do regiónu kde je historická tradícia naviazať

produkciu investora.

Lákanie investorov – ako? Akých ? kde ?

AKO ?

- Projekt Jednotná prezentácia Slovenska – štátna platforma, bussines fóra a konferencie v zahraničí, roadshows po vybraných krajinách v spolupráci s investičnými agentúrami.

Akých ?

- V minulosti orientácia na automobilový priemysel, elektrotechniku- Dnes - nekoncepčné zachytávanie investičných ponúk akéhokoľvek zamerania, cielenosť len

pri IT sektore a sektoroch. Vyššou pridanou hodnotou, snaha o rozvoj prílevu investícií do projektov R&D

Kde ?

- USA, Západná Európa, Singapúr, Indonézia, Kórea, Brazília, Argentína, BRIC- krajiny s dostatkom kapitálových prostriedkov.

Ako ďalej investície v SR ???

Nie je jednotne spracovaná prioritná požiadavka na investorov, z ktorých krajín by mali prichádzať – rozmer ekonomicko-diplomatický

Nie je rovnováha v podpore prílevu zahraničných investícií v porovnaní s investíciami slovenských investorov – stimulácia, investičná pomoc

Nie je kontinuita investičnej politiky na rozvojové programy ako napr. Konkurencie schopnosť

Stratégia a koncepcia prílevu investícií, sektorová orientácia v nadväznosti na potreby hospodárstva SR a regionálnu politiku. Vyváženosť v udeľovaní investičných stimulov pre zahraničných

a tuzemských investorov. Jednotný. metodický a koordinačný rámec štátnej platformy pri lákaní investorov.

Podnikateľ – základný pilier ekonomiky

o V SR 120 000 regitrovaných MSP a z toho je aktívnych 9 4000 vývozcov a malé a stredné podniky tvoria približne 25%-ný podiel na celkovom počte aktívnych exportérov.

o U TOP 20 najväčších slovenských exportérov sa vývoz podieľa na celkových tržbách od 80 do 100%

o MSP – celé reťazce dodávateľských

Podpora exportu patrí medzi základné priority hospodárskej politiky štátu. Jej úlohou je vytvárať podmienky a púodporné nástroj pre financovanie exportu, financovanie podpory exportných aktivít.

Platforma a mechanizmy smerujúce k podpore získania čo najdôležitejšieho perspektívneho MSP v medzinárodnom súťažení v oblasti hospodárskych kooperácií, produkcie tovarov a služieb

Globálny vývoj na svetových trhoch – znižovanie cien pre nadbytok ponuky utlmovanie výroby a chcem vidieť byť vedený za účelom expanzie, zachovania produkcie.

Agentúry typu SARIO

- Metodicky riadia a koordinujú nové aktivity- Vyhľadávajú, identifikujú nov= príležitosti- Prezentujú subjekty

Nástroje podpory exportu

Finančné:

- Bankové úvery, poisťovacie úvery, dotácie, štrukturálne fondy EU

Nefinančné:

- Veľtrhy a výstavy- Podnikateľské misie - Prezentácia MSP v zahraničí aktívna a pasívna reklama- Printové, mediálne nosiče, odborné publikácie, katalógy

Aktívna reklama:

- Prezentácie výrobkov a služieb na výstavách formou priamej účasti- Predstavenie výrobného programu firmy- Organizovanie pracovných návštev priamo vo výrobných podnikoch

Ako usmerňovať rokovanie obchodných partnerov 1

- 1. Krok- Znalosť problematiky, ktorá je predmetom rokovania- Vytýčenie cieľa celého rokovania (príprava dohody, kontrakt, prieskum možností spolupráce

atď.)- 2. Krok- Dohodnutie termínu a miesta pracovného stretnutia- Personálne delegovanie- Predstavenie a zoznámenie oboch zastúpených rokujúcich strán- Uvedenie do predmetu záujmu a rokovania- Snaha o citlivé vniknutie do psychológie rokovania.

Čerpanie financií zo štrukturálnych fondov EU

Kapitalizácia programov – napr. Program konkurencieschopnosť a hospodársky rast- kapitola 1.1.5. – podprogram „de minimis“ – účasť na zahraničných misách a výstavbách.

SARIO- slovenská agentúra pod MHSR

Misia – propagovať kvalitu investičného prostredia SR

Maximalizovať priame investície na SR

1. Etablovaní investori2. Nový investori3. Podpora zahraničného obchodu4. Administrácia EF fondov na revitalizáciu hnedých parkov

Priame investície – servis

Od poskytovania

- Všeobecných služieb a informácii všetkým subjektom ktoré sa zaujímajú o priame investície na Slovensku

- Riešenia site-na-mieru

Poradenský, informačný servis Dopyty a ponuky...

Malé a stredné podniky

Základné skúsenosti s exportnými aktivitami Inovatívny potenciál / moderné technológie Relatívne krátka história existencia firmy Klastre R&D centrá – vedecko-výskumná oblasť je spájanie s výrobou s danou výrobou danej firmy.

Ciele :

1. Usmernenie pri rozhodovacom procese2. Metodicko-koordinačná podpora pre malých a stredných podnikateľov3. Rozšírenie exportných teritórií4. Spokojnosť so službami podnikateľov SZO.

Služby v medzinárodných vzťahoch

Pravé služby:

Každá ľudská činnosť, ktorá poskytuje úžitok bezprostredne už svojim priebehom a nie až hmotným statkom

Služby úzko spojené s hmotným statkom:

Oprava, údržba

Služby zhmotnené v konkrétnych výrobkoch

Pokračovanie alebo dokončovanie výrobného procesu vo sfére obehu

Služby v medzinárodnom obchode

Rozvoj medzinárodného obchodu so službami od 90. rokov 20. stor.

V súčasnosti tvoria služby približne 2/3 svetového HDP

Podiel služieb na svetovom obchode je len 20%

Klasifikácia služieb

1. Faktorové – súvisia s medzinárodným pohybom výrobných faktorov

○ remitencie, repatriácia ziskov, splácanie zahr. úverov a úrokov, medzinárodný transfer kapitálu

2. Komerčné – obchodovateľné

○ Pôvodne služby, ktoré sprevádzali medzinárodný obchod s tovarom

○ V súčasnosti najdynamickejšie rastú samostatne obchodovateľné služby – cestovný ruch, licencie, konzultačné služby

Klasifikácia služieb podľa UNCTAD

1. DOPRAVNÉ SLUŽBY –osobná doprava, nákladná doprava

2. CESTOVNÝ RUCH –obchodné cesty, osobné cesty

3. KOMUNIKAČNÉ SLUŽBY –poštové, kuriérske, telekomunikačné služby

4. STAVEBNÉ SLUŽBY –konštrukcia stavieb v zahraničí

5. POISTNÉ SLUŽBY –cezhraničné poistenie

6. FINANČNÉ SLUŽBY–banky, burzy cenných papierov, investičné spoločnosti...

7. POČÍTAČOVÉ A INFORMAČNÉ SLUŽBY –hardware, software, spracovanie dát, informačné služby, databázy...

8. HONORÁRE, TANTIÉMY A LICENČNÉ POPLATKY –franchising, licencie

9. OSTATNÉ PODNIKATEĽSKÉ SLUŽBY –obchodné, lízingové, právne, účtovné...

10. OSOBNÉ SLUŽBY A SLUŽBY V OBLASTI KULTÚRY –audiovizuálne, ostatné kultúrne služby (múzeá, knižnice, zdravotníctvo)

11. VLÁDNE SLUŽBY –služby pre veľvyslanectvá, konzuláty, vojenské jednotky...

4 základné formy poskytovania služieb v MO podľa GATS

4 základné formy poskytovania služieb v MO podľa GATS

GATS

1. časť Pôsobnosť a definície

Definuje štyri základné formy obchodu so službami

2. časť Všeobecnépovinnosti a pravidlá

Doložka najvyšších výhod, pravidlo tranparentnosti, všeobecné výnimky

3. časť Špecifické záväzky

Prístupna trh, doložka národného režimu

4. časť Postupná liberalizácia

Predkladanie, modifikácia,stiahnutie záväzkov signatárov

5. časť Inštitucionálne ustanovenia

Urovnávanie sporov, technická spolupráca,vzťah k iným medzinárodným organizáciám

6. časť Záverečné ustanovenia

3 hlavné faktory, ktoré boli zohľadnené pri formovaní Dohody GATS

1. Vytvorenie multilaterálneho systému pravidiel a princípov, zameraných na progresívne otváranie obchodu so službami ako prostriedku na zabezpečenie expanzie obchodu so službami

2. Uznávanie práva členských krajín WTO regulovať poskytovanie služieb s cieľom zabezpečiť plnenie zámerov vlastnej hospodárskej politiky

3. Snaha pomôcť rozvojovým krajinám zvýšiť a skvalitniť ich účasť na svetovom obchode

2 základné piliere GATS

1. Základné záväzky obsiahnuté v rámcovej dohode platné pre zmluvné strany všeobecne

Všeobecné

Doložka najvyšších výhod

Transparentnosť

Špecifické

Doložka národného režimu

Prístup na trh

2. Listina špecifických záväzkov

Horizontálna časť – zoznam diskriminačných opatrení, ktoré môže daná krajina uplatňovať pri všetkých sektoroch služieb

Napr. opatrenia týkajúce sa získavania nehnuteľností, rámcové pravidlá pre pohyb FO poskytujúcich služby, zdaňovanie, subvencie

Sektorová časť - zoznam diskriminačných opatrení, ktoré môže daná krajina uplatňovať v konkrétnom sektore služieb

Doložka najvyšších výhod

Znamená, že daná členská krajina je povinná zaobchádzať zo zahraničnými poskytovateľmi služieb z jednej členskej krajiny WTO nie menej priaznivo, ako zaobchádza z poskytovateľom služieb z akejkoľvek inej krajiny

Aplikuje sa aj v prípade, že daná krajina neprijala v danom sektore služieb žiadne záväzky

Odchýlka od tohto princípu je možná výlučne v rámci listiny výnimiek

Transparentnosť

Znamená, že pravidlá pre poskytovanie služieb musia byť v signatárskych krajinách GATS jasné a presné a zahraniční poskytovatelia služieb musia mať možnosť oboznámiť sa s týmito pravidlami

Každý člen musí bezodkladne aspoň jedenkrát ročne informovať Radu pre obchod so službami o zavedení akýchkoľvek nových právnych predpisov, nariadení alebo správnych opatrení

Doložka národného režimu

Znamená, že daná členská krajina je povinná zaobchádzať so zahraničnými poskytovateľmi služieb nie menej priaznivo, ako s domácimi poskytovateľmi služieb a to do takej miery, do akej sa zaviazala v svojej listine špecifických záväzkov

Prístup na trh

Znamená, že daná členská krajina je povinná otvoriť domáci trh zahraničnej konkurencii minimálne do takej miery, do akej sa zaviazala vo svojej listine špecifických záväzkov

Všeobecné výnimky

Dohoda GATS umožňuje členským krajinám odchýliť sa od uvedených princípov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie:

○ ochrany verejnej morálky a verejného poriadku

ochrany života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín

Manuál pre štatistiky madzinárodného obchodu so službami

Prínosy liberalizácie podľa WTO

1.Liberalizácia zlepšuje výkonnosť národných ekonomík

2.Liberalizácia prispieva k hospodárskemu rozvoju

3.Liberalizácia vytvára spotrebiteľské úspory

4.Liberalizácia zrýchľuje inováciu

5.Liberalizácia zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť prostredia

6.Liberalizácia pomáha transferu technológií

Outsourcing

Proces, pri ktorom podnik deleguje určité činnosti zo svojej internej štruktúry na externú entitu (subkontraktora) špecializovanú na vykonávanie týchto operácií

OFFSHORING – forma outsourcingu – subkontraktor je v inej krajine

Dôvody pre outsourcing

Zvýšenie produktivity

Zníženie nákladov (40-60%)

Sústredenie sa na hlavnú činnosť

Reštrukturalizácia nákladov

Zvýšenie kvality

Prístup k duševnému vlastníctvu, skúsenostiam, know-how

Daňové výhody

Výhody ekonomiky poskytujúcej služby

Tvorba pracovných miest

Zvyšovanie platov zamestnancov

Rast možností pre strategické investície (PZI, joint venture, R&D centrá)

Transfer a modernizácia technológií

Medzinárodný pohyb kapitálu a pracovných síl

Medzinárodný pohyb kapitálu

Pohyb kapitálu, ktorý presahuje národné hranice s cieľom dosiahnuť zisk

Môže mať formu hmotného alebo finančného kapitálu

Zisk môže mať formu úroku, dividendy, podielu na zisku zahraničnej spoločnosti alebo renty

Delenie podľa pôvodu kapitálu

Verejný kapitál

○ Zdrojom sú štáty ale medzinárodné organizácie (MMF, SB)

○ Cieľom zväčša nie je zisk, ale pomoc

○ Dôležitá úloha po 2. svetovej vojne, od 80. rokov jeho podiel na kapitálových tokoch klesá

Súkromný kapitál

○ Pochádza zo súkromných zdrojov (banky, poisťovne, investičné fondy, TNK, súkromné osoby...)

○ Cieľ: zisk

○ Najväčší rozmach od 90. rokov

Delenie podľa motívu investovania(rozhodujúce časové hľadisko a forma kontroly)

Portfóliové investície

○ Nákup CP alebo iných operácií na zahraničných finančných trhoch (napr. uloženie kapitálu na bankové účty v zahraničí) s cieľom dosiahnuť zisk v KD horizonte, ktorý by bol vyšší ako zisk dosiahnuteľný na domácich FT

○ Výnosy: úroky dividendy

Priame zahraničné investície

○ Pohyb kapitálu cez národné hranice s garanciou kontroly nad získanými aktívami

○ Podľa americkej vlády ide o nákup minimálne 10% akcií určitej a.s. alebo ekvivalentného podielu v inom type spoločnosti

MOTÍVY VÝVOZU KAPITÁLU

Dosahovanie vyšších ziskov

Nižšie mzdové náklady v zahraničí

Preferenčné postavenie rozvojových štátov

Hľadanie odbytových trhov

Prekonávanie prekážok medzinárodného obchodu

Výhodnejšie ekonomické podmienky (dane, odvody...)

Ekologický neokolonializmus

Portfóliové investície

Realizujú sa na kapitálových trhoch

Do 60. rokov prevažovali nad PZI

V 19. stor. medzi vyspelými krajinami

Po 1. sv. vojne všeobecný pokles

Oživenie v 70. rokoch – petrodoláre, najváčší investor americké banky, najviac investícii do rozvojových štátov

Zastavenie tokov PFI – r. 1982 – oficiálny začiatok dlžníckej krízy rozvojových krajín

90. roky – stagnácia v priemyselne vyslpelých štátoch, nízke úrokové miery => investori smerujú do emerging markets v JVA a LA

Faktory ovplyvňujpce portfóliové investície

Daň zo ziskov a z dividend

Úroková miera

Menový kurz

Miera rizika

Formy PZI

Fúzie a akvizície

○ Fúzia – nadobúdajúca firma pohĺti nadobúdanú; nadobudnutá firma po fúzii prestáva existovať

○ Akvizícia – nákup kontrolného balíka alebo všetkých akcií druhej firmy; existencia oboch firiem je zachovaná

Investície na zelenej lúke („greenfield investment“)

○ Budovanie výrobných kapacít od základov buď založením novej dcérskej spoločnosti alebo rozširovaním existujúcich. Variáciou na tento typ je tzv. „brownfield investment“ - investícia spojená s využitím starých výrobných alebo úžitkových priestorov, ktoré sú vo väčšine prípadov dlhodobo nvyužité.

Joint-venture

Transnacionálne korporácie

Podnikateľské subjekty, ktoré prostredníctvom majetkovo previazaných dcérskych spoločností uskutočňujú činnosť v minimálne dvoch krajinách

V súčasnosti vo svete pôsobí približne 82000 materských spoločností, ktoré oládajú asi 810000 dcérskych spoločností

Export zahraničných dcérskych spoločností predstavuje približne 1/3 svetového exportu tovarov a služieb

Medzinárodný pohyb pracovných síl

EKONOMICKÉ MOTÍVY

vyššia cena pracovnej sily v zahraničí = vyššia mzda

hľadanie voľnej poľnohospodárskej pôdy

nedostatok pracovnej sily v imigrantskej krajine

cyklické krízy

NEEKONOMICKÉ MOTÍVY

politické dôvody

vojenské príčiny

náboženské príčiny

národnostné príčiny

rasové dôvody

sociálny motív = migranti očakávajú celkovú zmenu životného štýlu v zahraničí, a to nielen vďaka vyššej mzde

Základné aspekty migrácie

1. Vyrovnávanie reálnych miezd – v emigr. krajinách tlak na ich zvyšovanie, v imigr. krajinách na znižovanie

2. Rast celkového objemu svetovej produkcie

3. Zmena štruktúry trhu práce

Vplyv migrácie na imigračné krajiny

Pozitívny

prílev vysokokvalifikovanej pracovnej sily = „brain gain“

prílev potrebnej nízkokvalifikovanej pracovnej sily

vklad do fiškálneho systému

Negatívny

zníženie úrovne dôchodkov

možné zvýšenie nezamestnanosti

nebezpečenstvo zločinnosti, rasových problémov a pod.

Vplyv migrácie na emigračné krajiny

Pozitívny

zníženie úrovne nezamestnanosti

zníženie sociálnych výdavkov

zvýšenie agregátneho dopytu prostredníctvom remitencíi

znižovanie regionálnych disparít

skúsenosti reemigrantov

Negatívny únik mozgov = „brain drain“ stratené investície do vzdelania

Brain-drain

Podľa OECD mierny únik mozgov na úrovni 5 − 10 % kvalifikovaných obyvateľov má skôr kladný než záporný vplyv na krajiny pôvodu

Emigrácia vzdelaných odborníkov je vo väčšine krajín na úrovni 5 − 10 %

V chudobných krajinách je podiel vyšší