Medzinárodný manažment a podnikanie

Externé štúdium 20091.časť

Svetové hospodárske prostredie• „World Economy“ – v oblasti ekonomickej vedy

– teória svetovej ekonomiky „International Economics“, a je analyzované podľa tendencií vývoja, štruktúry, mechanizmov a problémov a je prognózované.

• Medzinárodné podnikanie „International Business“, formované od 19.storočia priemyselnou revolúciou, koncentrácia kapitálu a vznik transnacionálnych korporácií (TNK) a nové prerozdelenie hospodárskej moci vyvolané v dôsledku zásahov sv.menového systému a dopadu ropných šokov

Medzinárodné podnikanie• Definícia: všetky podnikateľské transakcie

medzi jednotlivcami, firmami, alebo inými, či už súkromnými alebo verejnými subjektmi, štátmi či integračnými a inými zoskupeniami, ktoré prechádzajú cez národné hranice. Tieto transakcie zahŕňajú vývoz a dovoz tovarov, služieb a investície, prepravu, transakcie v oblasti tzv. duševného bohatstva (patenty, licencie, know-how a i.)

Intenzita MP• Rýchly vzrast a expanzia zavádzania stále

progresívnejších technológii• Liberalizácia vládnej politiky týkajúcej sa pohybu

obchodu a zdrojov cez národné hranice• Rozvoj inštitúcii slúžiacich k podpore a

zabezpečovaniu medzinárodného obchodu• Rastúce globálne súperenie a konkurenčný boj

Prostredie MPCiele: rast predaja, akvizícia zdrojov, diverzifikácia

Metódy

Prevádzkové: import, export, doprava, licencie, franchising, manažérske kontrakty, PI, portfóliové investícieFunkčné: výroba, marketing, účtovníctvo, financie, personalistika

Externé prostredie:geografické, historické, politické, právne, ekonomické, kultúrne

Konkurenčné prostredie: rýchlosť inovácie, optimálny rozsah výroby, počet zákazníkov, objem výroby nakúpený každým zákazníkom, homogenita zákazníkov, lokálni vs.medz.konkurenti, náklady na prepravu, jedinečné kapacity konkurentov

Klasifikácia prostredia pre MPI. Vnútroregionálne (regióny v rámci danej ekonomiky-

hospodárske či slobodné ekonomické zóny, prihraničné oblastiII. Národohospodárske (vymedzené celou ekonomikou),

podmienkami – rating krajinyIII. Tvz.blízke vonkajšie prostredie – región strednej Európy –

tradícia vzťahov, prepojenosť infraštruktúry, menšie dopravné náklady

IV. Medzinárodné ekonomické integračné prostredie – EÚ – rozvinutosť integračného zoskupenia, ekonomická a politická sila

V. Prostredie konkrétnych medzinárodných trhov napr. ruský trh ázijské trhy, aj jednotlivé tovarové trhy, obchodné a finančné centrá, vymedzené nie geograficky ale ekonomicky napr.OPEC

VI. Svetové hospodárske prostredie – globálne prostredie, prispôsobujú sa všetci, TNK aj MSP, silné aj slabé ekonomiky.

Internacionalizácia (zmedzinárodnenie) – rozličné časti

sveta v reprodukčnom procese• Globalizácia – zmedzinárodňovanie v

priestore celej planéty• Technická revolúcia – celosvetové

prepojenie• Prechod od národného hospodárstva k

svetovému• Univerzálny medzinárodný životný štýl

Všeobecné faktory internacionalizácie

• Otváranie národného hospodárstva• Globalizácia trhov• Trendy v národnej a medz.konkurencii• Vývoj informačnej a komunikačnej techniky• Zlepšenie dopravnej infraštruktúry a nákladov na

dopravu• Rozširovanie a prehlbovanie medz.výkonu služieb• Silné využitie výskumu a vývoja• Vysoký stupeň inovácií• Vysoká potreba kapitálových inovácií

Podstata a prejavy internacionalizácie

• Prerastanie hospodárskych aktivít cez národné a regionálne hranice

• Ekonomický potenciál dosiahol úroveň na ďalší medzinárodný rozvoj

• Prepájanie ekonomík• Zabezpečenie surovinových a energetických

zdrojov• Štrukturálna prestavba odvetví, odborov• Vystupňovaný export a diverzifikácia foriem

obchodu

Globalizácia – najvyšší stupeň internacionalizácie

Globalizácia trhovMedzinárodná a celosvetová (globálna)

orientácia podnikovPrehlbovanie kooperácie medzi podnikmiVýmena know-how a znižovanie nákladov

Globalizácia – odbytovým a zásobovacím priestorom je celý

svet

• Celosvetové zjednocovanie požiadaviek zákazníkov

• Vysoká potreba kapitálu• Rast medz.významu znižovania nákladov

v dôsledku rastu objemu výroby• Nízke obchodné bariéry

Definícia globalizácie• Rôzny výklad• Prepojenosť ekonomických prostredí, ekonomík,

a rozvinutosť medzinárodných ekonomických vzťahov do celosvetového rámca

• Týka sa pôsobenia a rozhodovania TNK, medzinárodných politických vzťahov a globálnej politiky najdôležitejších štátov.

• Rozvíjanie svetového hospodárstva do „hĺbky“ aj do „šírky“ - megatrendy

Dimenzie globalizácie• Technologická dimenzia: revolučný vývoj

mikroelektroniky, optoelektroniky a telekomunikácií – zníženie nákladov na komunikáciu

• Kultúrna: technologický rozvoj, celosvetová mobilita informácii, osôb a výrobkov. Tradičné kultúrne a sociálne spojenia sú menej určované hranicami, ale viac vekom, životným štýlom, príjmami a pod. Celosvetové šírenie hodnôt presadzovaných vyspelými štátmi.

• Ekonomická: deregulácia kapitálu a tovarových tokov, otvorenosťou pre zahran.podniky

Dimenzie globalizácie –pokrač.

• Politická: rastie medz.mobilita podnikov a rastúci tlak na vlády hostiteľských krajín možným premiestnením zahraničných aktivít s priaznivými komparatívnymi výhodami zvyšuje konkurenciu medzi krajinami a zároveň obmedzuje ich suverenitu

• Sociálna: kontroverzná otázka: príjmy a životná úroveň priem.vyspelých krajín vs. rozvojové krajiny

1850: 2:1 pomer HDP DC vs.LDC2000: 30:1Ekologická: ekologické problémy ako otepľovanie Zeme,

ozónové diery, vplyv kyslých dažďov má globálne príčiny a dôsledky

Účinky globalizácie

• Zvyšuje sa sila sietí ako protiváhy globálnych firiem a finančných trhov

• Vznikajú nové subjekty, ktoré pristupujú k formovaniu sietí a nezapájajú sa do boja s exitujúcimi silami

• Rastúca homogenizácia vs identita• Význam a úloha štátu

Megatrendy• Interdependencia• Integrácia (regionálne a celosvetová)• Transnacionalita• Vedecko-technický pokrok• Potreba prispôsobovania sa a súčinnosti• Hrozby globálnych problémov

Interdependencia• Rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami, medzi

jednotlivými trhmi, štátmi a regiónmi ako dôsledok zapájania sa krajín a firiem do medzinárodnej deľby práce (špecializácie,kooperácie výroby, služieb), intenzívnych obchodných, kapitálových, menovo-finančných a iných väzieb

• Interdependencia spoluvytvára celistvosť sveta tvorí tvz.ekonomickú entitu jedného svetového hospodárstva.

• Generujú sa siete vzájomných vzťahov, funkčných spojitostí a závislostí – „vzájomne závislý svet“

Integrácia• Spojenie, spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do

jedného väčšieho celku (systému, organizmu)• MEI – medzinárodná ekonomická integrácia – regionálna

a celosvetová(globálnu)• Regionálna MEI – EÚ, v spoločnom, ekonomickom

priestore sa zintenzívňujú ekonom.vzťahy členov• Celosvetová MEI je problematická – internacionalizácia a

interdependencia nestačia na globálnu MEI, prevládajú oddelené integračné celky v podobe voľného obchodu, colnej únie, vplyv dezintegračných faktorov, vnútorná diferenciácia ekonomík, štátov, regiónov

• P.Drucker vidí v spojitosti s internacionalizáciou kapitálu a medz.aktivít firiem globalizáciu všetkého –vlastníctva, techniky, investícii, informácií a rozhodovacích procesov

Transnacionalita• Nejednotný výklad, prevažuje stotožnenie pojmu

s činnosťami a rozvojom TNK, avšak predstavuje hlbšie procesy, príčiny a obsah

• Je to nová paradigma pre svetovú ekonomiku a svetovú politiku (Transnational Relations and World Politics)

• Transnacionalita sa týka vlastníctva, priestoru ekonomických aktivít, rozhodovania (na úrovni managementu i na úrovni štátu)nv globálnom meradle

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien

• Podľa súčasných prognóz súčasný VTR až do roku 2015 bude revolučný: nové materiály a technológie, IKT, kybernetika a logické systémy, prechod k vedomostnej ekonomike, zmena v štruktúre ekonomiky (rozvoj terciárneho a kvartálneho sektora)

• VTP komunikačne a informačne prepája trhy, urýchľuje operácie na nich, najmä finančné, zrýchľuje internacionalizáciu hospodárskeho života a vedie k prehĺbeniu interdependencie

Vplyv VTP na medzinárodný obchod

• Diverzifikuje výrobu, priestor pre medzinárodnú špecializáciu a kooperáciu výroby

• Rozširuje sa štruktúra tovarov, vznik „nových trhov“ inovovaných výrobkov

• Zmeny v kvalite a nákladoch tovarov• Stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja, konkurenčná

schopnosť• Zvyšovanie podielu duševnej práce v tovaroch• Presuny odborov výrob do LDC, a medzinárodný pohyb

kvalifikovaných pracovníkov „brain drain“• Technická modernizácia dopravných prostriedkov, skracuje

vzdialenosti medzi trhmi• Zapríčiňuje medzeru, rozdiely vo výskumnej, technickej a

technologickej úrovni medzi krajinami• Nositeľom veľkých a dynamických zmien vo svetovom

hospodárskom prostredí

Potreba prispôsobenia a súčinnosti

• Vplyvom interdependencie, internacionalizácie, integrácie, transnacionality a dynamiky zmien vplyvom VTP –pre ekonomiky, štáty ako aj firmy vyplýva nutnosť prispôsobiť sa = schopnosť transformácie

• Štrukturálno-adaptačné procesy – prebiehajú neustále, hlbinne, majú cieľavedomý charakter: menia sa štruktúry výrob, odborov, investície atď.

Napr. krajiny Juhovýchodnej Ázie v 90.rokoch minulého storočia po dosiahnutí tvz.“hospodárskeho zázraku“, preukázali vysokú schopnosť transformácie a prispôsobenia sa svetovému vývoju

Hrozba globálnych problémov• Problém bohatstva a biedy • Samotný medzinárodný obchod, jeho

rozvoj a rovnováha• Pád menového systému, alebo jeho

narušenie by mohlo znamenať svetovú hospodársku krízu

• Terorizmus• Ekologické problémy

Dôsledky globalizácie• Silne rastú ekonomické príležitosti, ale aj riziká

podnikania – rastie neistota a ťažko je predvídať• Narastá intenzita a priestorové rozšírenie konkurencie• Urýchľuje sa konfigurácia hospodárskych aktivít, ktoré

prekračujú národné hranice a využívajú komparatívne výhody jednotlivých krajín

• Silný nárast aktivít TNK, ktorých obrat prekračuje HDP mnohých krajín

• Aj SMP sa zapájajú do MEI cez rôzna formy kooperácie a realizujú tak výhody vyplývajúce zo špecializácie a flexibility

Príklad Castrol

• Expanzia do Vietnamu – 90.roky americké embargo, vojna v Kambodži

• Malayzia, Čína, Indonezia• Predchádzajúce vzťahy a skúsenosti• 100% vlastníctvo zahraničnej firmy

História firmy Nokia

• 1865 – založenie drevospracujúceho podniku

• 1898 – založenie fínskeho gumárenskeho podniku

• 1967 – spojenie 3 podnikov do Nokia Corporation

• 1979 – Nokia Mobile Phones Co.• 1991 – prvý globálny systém (GSM)

THE IMMEDIATE GLOBAL OUTLOOK

World GDP Share 2003, of Total

United States 20.4EU 19.8Japan 7.7Other developed Economies 4.0Other Asia 26.5Other emerging Economies 8.0Latin America 8.8Ex USSR Block 4.8

Nové skutočnosti

• India – najväčší svetový hráč v oblasti softwaru• Čína – dynamicky sa rozvíjajúca, investuje v

Čechách, Taliansku• Rusko má prebytok finančných zdrojov• Arabskí šejkovia investujú do automobilového

priemyslu• Japonsko vedie v inováciách, makroekonomické

problémy• Vysoká výkonnosť ekonomiky USA

Teórie internacionalizácie

• Teórie medzinárodného obchoduteórie komparatívnych nákladových výhod, teória rozdielov v

produktivite, teória proporcie nákladovRozdiely v prírodných a technologických faktoroch má vplyv na prácu a kapitál

v jednotlivých krajinách

• Teória priamych zahraničných investíciíTeória kapitálu, teória priamych zahraničných výhodPZI sú určované faktormi: štátna podpora investícií, veľkosť trhu, rast

trhu, obchodné prekážky, diferenciácia mzdových nákladov, politické riziko

Historický vývoj teórii MO• Merkantilizmus (15.-18.storoč.)- aktívna

platobná a obchodná bilancia, protekcionistický charakter (Thomas Mun)

• Teória samoregulácie obchodnej bilancie (David Hume) – pôsobenie voľných ekonomických činiteľov ako peňazí, cien, exportno-importných tokov

• Klasická teória MO ( A.Smith)- zdrojom bohatstva je práca a nie obchod, nevyhnutnosť konkurencie vo vnútri ekonomiky aj v MO, teória absolútnych nákladov, zásady „slobody obchodu“ (free trade).

Klasické teórie MO• Ricardova teória komparatívnych

nákladov – blahobyt = produkcia tovaru s nižšími nákladmi ( klasická teória MO)

• Krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov, pri ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady a tovar bude dovážať lacnejší než by ho vyrábala

• Portugalsko – pšenica, víno vs.Anglicko - oceľ

Neoklasické teórie MO• Heckscher- Ohlinova teória • Existujú rôzne náklady na výrobu rôznych

tovarov v rôznych krajinách1. Rozličné krajiny - rozličné množstvá výrobných

faktorov - rôzne ceny VF v jednotlivých krajinách2. Rôzne tovary – rôzna náročnosť na VF (pôda,

práca a kapitál)3. MO má tendenciu vyrovnávať ceny VF medzi

obchodujúcimi krajinami

Prínos H – O teórie• Každá krajina má nižšie komparatívne

náklady vo výrobe toho tovaru, ktorý je náročný na ten výrobný faktor, ktorým krajina oplýva a teda cena ktorého je relatívne nízka

• Rozdelenie VF na prácu a kapitál, v dôsledku rozdielnych prírodných zdrojov a technologických faktorov

Priame zahraničné investície PZI

PZI sú investície, ktoré sú založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (zahraničný investor alebo materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny.

PZI sa prelínajú s problematikou TNKPZI =kmeňový kapitál + ostatný kapitál

+reinvestovaný zisk

Porovnanie priamych a portfóliových PZI

• Priame PZI-vlastníctvo 10% a viac akcií

podniku alebo hlasovacích práv

- podstatný stupeň vplyvu investora na riadení podnikmi

- Investormi sú subjekty usilujúce sa dosiahnuť fin.kapitál vo forme zisku

- Dlhodobý záujem na riadení firmy

- Investormi sú prevažne výrobné firmy a firmy poskytujúce služby

• Portfoliové- Investori sa zaujímajú najmä o

fin.výnos z investície- Investor hľadá najvyšší výnos

alebo sa usiluje eliminovať riziko investície

- Kratší časový horizont- Investormi sú najmä finančné

inštitúcie, inštitucionálni investori alebo jednotlivci

- Nízka transparentnosť transakcií investorov

- Ľahký únik kapitálu

Formy PZI

• Horizontálne: investície v dcérskych spoločnostiach, ktoré plnia rovnaké funkcie ako materská spoločnosť (automobilové spoločnosti)

• Vertikálne: materská a dcérske spoločnosti sa špecializujú na určitý stupeň výrob.procesu

• Konglomerátne: smerujú do odvetví nesúvisiacich s hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti

Teórie priamych zahraničných investícií

• Monopolistická teória podľa Hymera• PZI umožňujú dosiahnuť väčšiu istotu pre kapitál

nasadený v zahraničí a tak možnosť „vyšachovať“ v zahraničí konkurenciu

• Výhody PZI vyplývajú: z konkurenčnej výhody špecifickej pre podnik, úspory nákladov v dôsledku koncentrácie výroby, zo znižovania rizika diverzifikáciou investičného portfólia, z odstraňovania obchodných prekážok v hostiteľskej krajine

Teórie PZI• Spojené s TNK – transfer vedy, konkurenčná výhoda

(Johnson)• Teece: multinacionálne podniky pri transfere vedy

obchádzajú hranice krajín a využívajú doteraz nevyužité výrobné kapacity

Behavioristické teórie: Aharoni-návrhy vlád, obchodu a podnikateľov, strach zo straty trhu, motív nasledovania, silná konkurencia zo zahraničia na domácom trhu

Dunning: hlavné motívy PZI – hľadanie zdrojov, hľadanie trhov, efektívnosť (racionalizácia výroby, úspory z výroby), hľadanie strategických výhod (rozšíriť regionálnu stratégiu, organizačné schopnosti)

Umiestnenie podniku v zahraničí

• Štátna podpora PZI• Faktory vzťahujúce sa na trh• Mzdová diferenciácia• Daňový systém• Politické riziká(podľa Jahrreib)

Priame zahraničné investície

• PZI zvyčajne zahŕňajú vlastníctvo, časti alebo celého podniku v zahraničí

• Cieľom PZI je aktívna participácia a kontrola zahraničných aktivít firmy, kým cieľom investícií do portfólia je zvýšenie hodnoty držaných cenných papierov.

• Kedykoľvek je držaných 10 % a viac akcií v zahraničnej organizácii (USA Ministerstvo obchodu)

Väzby

PZI súvisiace s rozšírením benefitov a rozvojom domáceho podnikania sú značne rozšírené hlavne v spätnej väzbe na domácu produkciu.

Spätná väzba je smerovanie podnikania medzi miestnymi a zahraničnými podnikmi v spolupráci s hosťujúcou krajinou, kde zahraničné firmy nakupujú tovary, zahrňujúc ich jednotlivé časti, komponenty, suroviny a služby na báze pravidelnosti od jednej alebo viacerých miestnych spoločností.

Prečo sa PZI vyskytujú?

• PZI sú spôsobom obídenia budúcich obchodných bariér (firmy sa stále obávajú protekcionizmu)

• Posun k demokratickým politickým inštitúciám a ekonomike voľného trhu pozdvihuje PZI. (Liberalizácia PZI regulácií, aby sa uľahčil vstup pre zahraničné firmy)

• Vplyv globalizácie

Prínosy PZI – prostredníctvom väzieb

• Získané nadnárodnými spoločnosťami• Redukcia nákladov v hosťujúcich krajinách s produktívnou pracovnou

silou– Prístup k hmotným a nehmotným miestnym aktívam a inovačným zdrojom– Schopnosť koncentrácie na vlastné kľúčové kompetencie

• Získané prostredníctvom miestnych dodávateľov– Nové kontrakty, zvýšenie produkcie a zamestnanosti– Výmena informácií, know-how a skúseností – zvýšenie produktivity práce– Nasledovanie medzinárodných štandardov, konkurencieschopnosti –

príležitosti exportu• Prínosy pre ekonomiku ako celok

– Rozvoj konkurenčného súkromného sektora– Podchytenie súčasných zahraničných investorov– Zvýšenie atraktívnosti pre zvýšenie PZI– Podporovanie globálnej ekonómie

Teória PZI (Czinkota, Ronkainen, Moffett, 2000)

Čo motivuje firmy aby šli ďalej ako je len exportovanie a licencie?

• Firmy ako hľadači (čo hľadajú?)• Firmy ako využívatelia nedokonalostí trhu

(akých nedokonalosti?)• Firmy ako „internalizátori“

Dôvody pre PZI(Rugman & Hodgetts)

• Zvýšenie výnosov a predajov• Vstup na rapídne rastúce trhy• Redukcia nákladov• Opora v ekonomických zoskupeniach• Ochrana podielu na zahraničných trhoch• Získanie technologického a manažérskeho

know-how

Argumenty proti PZI

• Môžu mať za následok prebytok domácej produkcie

• Zahraničné firmy získajú nespravodlivú výhodu (priame a nepriame subvencie)

• Tendencia využívať zahraničných čiastkových dodávateľov na úkor domácich firiem

• Potenciálna strata ekonomickej kontroly• Tzv. prázdne podniky, ktoré vykonávajú

relatívne nízku úroveň špecializovaných aktivít

Diamantova teória PZI (Porter)

• Celosvetovo činné podniky pochádzajú z jedného odvetvia a z jednej krajiny

• Rozličné okolie ovplyvňuje stratégiu podniku aj jeho internacionalizáciu

• Medzinárodná konkurenčná schopnosť krajiny resp. odvetvia závisí od 4 základných a 2 vedľajších prvkov – „Diamanty“

Základné diamanty

1. Podmienky faktorov t.j. množstva a kvalita faktorov, najmä prírodných zdrojov, vzdelanie, kvalifikácia pracovníkov a výška miezd

2. Podmienky v dopyte krajín, najmä veľkosť trhu, úroveň požiadaviek zákazníka na výrobky a služby

3. Príbuzné a podporné odvetvia4. Podnikové stratégie, štruktúra konkurencieVedľajšie prvky: úloha náhody a úloha štátu

Strata diamantov1. Zhoršenie podmienok faktorov 2. Domáce požiadavky nie sú v zhode s domácim

dopytom3. Domáci kupujúci majú vysoké nároky4. Technologické zmeny vedú k dôležitým

nevýhodám pri špecifických faktoroch alebo chýbajú podporné odvetvia

5. Ciele obmedzujú úroveň investícií, podniky strácajú flexibilitu

6. Domáca konkurencia ochabuje

Koncept globalizácie (Porter)• Vymedzil 2 typy odvetví: globálne odvetvia

a odvetvia špecifické pre krajiny• Globálne odvetvie – konkurenčná pozícia

podniku v jednej krajine je ovplyvnená jeho postavením v iných krajinách: internacionalizačná stratégia

• Podniky odvetví špecifických pre krajinu sa môžu rozhodnúť či budú medzinárodne činné, alebo len na domácom trhu

Klasifikácia internacionalizačných stratégii podniku

• Stupeň internacionalizácie• Účasť kapitálových investícií• Kapitálové nasadenie a manažérske

výkony v hostiteľskej krajine• Intenzita angažovania na trhu a rozpätie

kontroly nad aktivitami trhu

Stratégie podniku – koordinácia aktivít a geografický rozptyl

Vysoké zahraničné investície s prísnou koordináciou dcérskych spoločností

Jednoduchá globálna stratégia

Stratégia multinacionálneho podniku špecifická pre krajiny al.domáci podnik činný len v jednej krajine

Stratégia orientovaná na export s decentralizovaným marketingom

Porterove koncepty internacionalizácie

• Konkurenčné výhody na globálnych trhoch• Koncept pre formulovanie internacionalizačných

stratégií- Medzinárodné stratégie pre globálne odvetvie:

- Globálne nákladové vodcovstvo a Globálna diferenciácia

- Globálna segmentácia- Chránený trh- Prispôsobenie sa špecifikám krajiny

Globálne odvetvie je také, kde konkurenčná výhoda podniku je ovplyvnená jeho postavením v iných krajinách. Takýto podnik musí byť medzinárodne činný.

Medzinárodné stratégie pre globálne odvetvia – rozptyl

konkurencie a geografieGlobálne nákladové vodcovstvo alebo globálna diferenciácia

Chránené trhy

Globálna segmentácia Prispôsobenie sa špecifikám krajiny

Analýzy okolia• PESTEL• SWOT1.Rámcové faktory okolia: klíma, zdroje surovín,

politická situácia, integračné zoskupenia, imidž krajiny, dopravná infraštruktúra, atď.

2.Faktory odvetvia: exportná a dovozná kvóta, stupeň samozásobovania, nasýtenosť trhu, objem trhu, potenciál trhu, náklady

3. Faktory na získavanie a spracovanie trhu – služby, komunikácia, distribučné cesty

Proces internacionalizácie

Export

Priame zastúpenie

Lokálne balenie al.kompletovanie

PZI

LicenciaČas

Rozsah aktivít na zah.trhu