Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou

Prednášajúci:

Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.

► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým

predmetom.

► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou.

Sylabus predmetu (tézy na skúšku)

1.Terminologické vymedzenie vybraných poj- mov

2.Metodika sociálnej práce

2.1 Pojem metodika, metóda

2.2 Základné metódy sociálnej práce

2.2.1Metódy SP so skupinou

2.2.2Metódy SP s komunitou

Odporúčaná literatúra pre samoštúdium

TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca.

Prešov: PU:FF, 2003, 572 s. ISBN 80-968367-5-

7.

SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej

práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2007,

120 s. ISBN 969449-0-8.

BALOGOVÁ, B., GERKA, M., ALEŠ, P. 2002.

Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a chari-

tatívnu službu. Prešov: PU, 2002, 75 s.

1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov

Sociálna práca – je spoločenskou vednou dis-

ciplínou a oblasťou praktických činností, kto-

rých cieľom je:- odhaľovanie,- vysvetľovanie,- zmierňovanie a riešenie sociálnych problé-

mov jednotlivcov, skupín a komunít.

Exklúzia – chápeme ňou stav, ktorý sa explicit-ne prejavuje v tom, že určitá časť jednotlivcov,skupín až komunít sú proti svojej vôli prinúteníexistovať mimo hlavného spoločenského prú-du a existenčne žiť v segregovanej podobe v extravilánových častiach obcí a miest bez civi- lizačnej infraštruktúry a prístupu k štandard-ným službám. Dôsledkom existencie v exklúziije chudoba, bieda, pologramotnosť, analfabe-tizmus, marginalizácia...

Marginalizácia – je stav sociálno – ekonomickejdegradovanosti klienta. Degradácia – pokles,úpadok, znehodnotenie. Chudoba – označuje osoby, skupiny osôb, kto-rých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje súnatoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimál-ne akceptovaného spôsobu života. Dôležitýmkorelátorom chudoby je práve to, ako možnos-ti na trhu práce u klienta ovplyvňujú jeho legi-

tímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru jeho

ekonomickej samostatnosti a sebarealizáciu.

Bieda – je stavom životnej existencie pod

hranicou uznanej chudoby.

Inklúzia – proces, prostredníctvom ktorého má-me zabezpečovať, aby tí, ktorí sa už ocitli v chudobe, biede, exklúzii a marginalizácii, im boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiadu-cich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým imumožniť získať nevyhnutné zdroje na to, abymohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta, VÚC, spoločnosti.

2.Metodika sociálnej práce2.1 Pojem metodika, metóda

► Pod pojmom metodika v najširšom zmysleslova chápeme náuku o metódach sociálnej práce, súhrn pracovných postupov a pracov-ných spôsobov. To znamená, že teoreticképoznatky SP ako vedného odboru sa aplikujúdo sociálnej praxe aj prostredníctvom metódSP s jednotlivcom, skupinou a komunitou. Po-tom v najširšom zmysle slova pojem metódadefinujeme ako verifikovaný sled postupných

krokov, prostredníctvom ktorých sa sociálny

klient pod facilitátorským vedením príslušného

sociálneho pracovníka usiluje o dosiahnutie

spoločne intencionálne stanoveného cieľa

v procesnom riešení konkrétneho problému

jednotlivca, skupiny, komunity (klienta). V už-

šom zmysle slova ide o postup ako analyzo-

vať a riešiť sociálny problém klienta.

2.2 Základné metódy sociálnej práce

Teoretické poznatky SP sa aplikujú do praxe

prostredníctvom metód SP. V rámci aplikácie

je dôležité poznanie znakov SP, ktorými sú:

● funkcie a ciele (mali by byť v koherencii s

funkciami spoločnosti),

● motivácia klientov ku zmene (prevláda nad

direktívou, či represiou),

● k transformácii nedôjde za krátky čas.

Poznanie týchto troch znakov vedie k to-

mu, aby sme vždy, smerom k objektu nášho

pôsobenia, volili tie najvhodnejšie metódy SP.

A tie volíme na základe zhromaždených údajov

o celom probléme klienta. Potom za aktívnej

participácie klienta navrhujeme plán riešenia

jeho problému, resp. možné alternatívy inter-

vencií SP a klienta. Z toho vyplýva niekoľko

etáp SP s klientom. Ide o tieto:

1. Etapa prvého kontaktu s klientom – oboz-námenie sa s klientom, vypočutie si kliento-vej identifikácie podstaty jeho problému, vyt-vorenie administratívneho spisu SP s klientom.2. Etapa sociálnej diagnostiky a navrhovaniaalternatív riešenia problému a použitia mož-ných intervencií.3. Etapa sociálnej intervencie – priamy zásah SP do riešenia podstaty problému klienta za je-ho aktívnej participácie.

4. Etapa záverečná – doplňovanie získaných

poznatkov do dokumentácie, uvažovanie o

ďalších možných intervenciách v prospech

klienta.

Všetky štyri etapy vyjadrujú, na akej úrovni

pracujeme s klientom. Ak pracujeme s jedným

klientom, tak túto SP označujeme ako mikro-

úrovňová sociálna práca. Ak pracujeme so

skupinou, tak túto SP označujeme ako prácu

vykonávanú na mezoúrovni a ak pracujeme s

komunitou, tak túto označujeme ako sociálnu

prácu vykonávanú na makroúrovni. Všetky tri

úrovne práce s klientom sú difúzne a môžu byť

realizované súčasne.

Dnes v sociálnej práci používame metódy,

ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteris-

tík môžeme na základe určitých kritérií rozdeliť

do skupín:

► Na základe kritéria, a to časového hľadiska,

delíme metódy SP na klasické metodické pos-

tupy a moderné metodické postupy.

Medzi klasické metódy SP zaraďujeme:

● sociálna práca s jednotlivcom,

● sociálna práca so skupinou,

● sociálna práca s komunitou.

Medzi moderné metódy SP zaraďujeme:

● sociálny manažment,

● sociálne projektovanie,

● sociálne plánovanie.

► Na základe kritéria, a to demografického hľa-

diska, delíme metódy SP podľa veku, pohlavia,

príslušnosti k etniku. Podľa veku môžeme ho-

voriť o SP s deťmi, SP s mládežou, SP s dospe-

lou populáciou...Podľa pohlavia môžeme hovo-

riť o SP so ženami a o SP s mužmi. Na základe

príslušnosti k etniku ide o SP s etnickými sku-

nami, ako napr. s Rómami, Maďarmi, atď.

► Na základe kritéria, a to statusové hľadisko

klienta v spoločnosti, môžeme hovoriť o me-

tódach SP:

● SP so zamestnanými,

● SP s bezdomovcami,

● SP s migrantmi,

● SP s etnickými minoritami,

● SP s exkludovanými osobami, atď.

► Na základe kritéria, a to miesta výkonu rea-

lizácie praktickej sociálnej práce, hovoríme o

metodických postupoch, ktoré ovplyvňujú náš

spôsob práce s klientom, jej organizáciu a

sprevádzajúce aktivity. K základným skupinám

metodických postupov patrí: terénna sociálna

práca, sociálna inštitucionálna práca, komunit-

ná sociálna práca, ambulantná SP.

► Na základe kritéria, ktorým je príjmové hľa-disko soc. pracovníka, hovoríme o SP ako oprofesionálnej, alebo dobrovoľnej. Kritérium jetu teda to, či soc. pracovník za výkon SPpoberá mzdu, alebo ju vykonáva bez mzdovéhoohodnotenia.► Na základe kritéria, a to druhu činnostihovoríme o SP, ktorú ovplyvňujú najmä našekonkrétne činnostné aktivity. Patria sem napr.:

sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociál-

na prevencia, sociálno - právna ochrana, peni-

tenciárna a postpenitenciárna starostlivosť,

supervízia, dávky, poistenie, negociácia, me-

diácia, náhradná rodinná starostlivosť, atď.

2.2.1 Metódy SP so skupinou

► Je nepochybné, že každý človek sa v priebe-hu svojho života stáva členom rôznych skupín.Človek je najskôr len členom rodiny, neskôr sastáva členom iných skupín – rovesníckych, školských, záujmových, pracovných, atď. Toznamená, že v priebehu svojho života zvyčajnečlovek patrí k viacerým skupinám súčasne. Existovať v skupine znamená pre človeka na- pĺňať potrebu prijímania, vzájomnosti, tole-rancie, rešpektovania. Vo všeobecnosti zaskupinu považujeme súhrn 2 a viac osôb, kto-

ré majú spoločné ciele, normy, záujmy a súv určitom ohľade vo svojich rolách, úlohách,činnostiach od seba zázávislé. ► SP so skupinou zaraďujeme medzi klasickémetódy SP. Jej cieľom je úspešná socializáciaalebo integrácia skupiny, ktorá potrebujedosiahnutie prijateľného vzťahu medzi sociál- nym prostredím a neadaptovanými osobami.Teda ide o snahu vytvoriť priaznivé sociálnepodmienky pre životnú existenciu človeka v

konkrétnom prostredí. Takto jednotlivcovi,

prostredníctvom skupinových aktivít, zabezpe-

čujeme istotu, podporu, pomoc, uznanie.

► Vzhľadom na uvedený cieľ SP so skupinou,

metódu SP so skupinou môžeme teda pova-

žovať ako spôsob rozvoja osobnosti, pri ktorej

skupina predstavuje jej hlavný nástroj.

► SP so skupinou bola oficiálne zaradená

medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na

Národnej konferencii sociálnej práce, ktorá

zároveň pre metódu SP so skupinou stanovila

nasledovné subciele SP:- Pomáhať členom skupiny tak, aby sa nauči-

li aktívne sa zúčastňovať na živote skupiny.

Prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chá-

panie problémovej situácie a posilňovali svoju

občiansku zodpovednosť tak, aby sa začalizaujímať o sociálne dianie v spoločnosti.- Prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednotli-vých členov a k obohateniu ich života.- Zabraňovať sociálnej dysfunkcii (narušeniu,odchylnosti) u členov skupiny. - Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom,ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,

alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svo-ju sociálnu situáciu (exklúziu, chudobu, biedu,dlhodobú nezamestnanosť, atď.).► Napriek tomu, že skupina tvorí celok, soc.pracovník by nemal zabúdať na individuálneprejavy a potreby jej jednotlivých členov.► Rovnako ako v prípade práce s jednotliv-com, tak aj v prípade práce so skupinou hovo-ríme o 4 etapách práce s ňou:

1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spra-

covávame primárne informácie o jednotlivých

členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie

metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme sa-

motný princíp vzťahov medzi členmi a moti-

váciu u nich pre zotrvanie v skupine.

2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľ-

be vodcu skupiny, k tlaku na očakávané sprá-

vanie a následné hierarchické usporiadanie

pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jed-

notlivci môžu pociťovať podporu na základe

interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vyt-

vára vlastná skupinová identita, ktorá však

môže prerásť k výraznému presadzovaniu in-

dividuálnych záujmov.

3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov –

prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situá-

ciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v

skupine. Po upokojení často nastáva zlep-

šenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej

cieľov.

4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto

etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulu-

jeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.

Funkcie sociálneho pracovníka v skupine

Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbor-nej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktorésa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tietofunkcie v skupine:A) Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ –pomáha klientom skupiny v ich dennom živote tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vyko-návať dôležité činnosti.

B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klien-

tom získať kontakt s potrebnými zariadeniami,

prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci.

C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha

klientom modifikovať ich správanie tak, aby

mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.

D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom

získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby

jednania, so zámerom napomôcť ich osob-

nostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jed-

naniu (chápe sa ako psychosociálna diagnos-

tika a poradenstvo soc. pracov. v skupine).

E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje

o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a

súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb,

najmä u klientely s väčším množstvom sociál-

nych a zdravotných potrieb (prípadová diag-

nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nad-

väzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc.

služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných

služieb a obhajovanie záujmov klienta).

F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načaso-

vanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu

poskytovaných služieb a priebežne spracúva

informácie.

G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanievýcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií ariadenie ďalších pracovníkov skupiny.

► Častou formou skupinovej SP je napr. sku-pinová terapia (s využitím psychoterapeutic-kých techník), socioterapia, svojpomocné sku-piny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chá-peme liečbu psychologickými prostriedkami,

ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujúporuchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej,duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiouchápeme odstraňovanie narušenej rovnováhymedzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosťsoc. pracovníka zameranú na obnovovanie,zlepšenie a ozdravenie určitého sociálnehostavu. Základnou zložkou psychoterapie je skupinový rozhovor (diskusné skupinové se-denie).

2.2.3 Metódy SP s komunitou

► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvarcharakterizovaný vonkajšími a vnútornými znakmi na dvoch úrovniach:1.väzby medzi členmi v komunite,2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čižeide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integ-rovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spô-sob života, kultúru a tradície (existujú aj komu-nity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).

►SP s komunitou chápeme ako metódu SP,

ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územ-

nom celku pri riešení konkrétnych životných

situácií.

► Strategickým cieľom SP s komunitou je vyt-

vorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie

dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci.

► Práca s komunitou je zároveň aj práca so

skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-

tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj

metódu individuálnej a skupinovej práce.

►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká

v prípadoch patologickej poruchy v spoločnos-

ti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity,

znevýhodnenie komunity, vznik a návrat

sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade

spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúr-

nej, politickej, hygienickej úrovne komunity.