motivácia (1)

Prekky motivcie v procese vyuovania- Ronkov projekt 2010

vod:Pojem motivcia patr medzi pojmy, ktor teoretici oznauj ako hypotetick kontrukty. To znamen, e iakova motivcia nie je nieo, na o by sme mohli siahnu rovnako ako na iakov zoit. (Loka/Lokov) Motivcia je iba prostriedkom zvenia jeho aktivity, jeho zujmu, jeho tby po uen sa nieomu novmu. Ako povedal Stephen R. Covey: Motivcia je ohom v ns. Ak sa poksi zapli tento ohe niekto in, je anca, e bude horie len vemi slabo. Z toho vyplva, e nie kad snaha motivova iaka alebo skupinu padne na tzv. rodn pdu, teda nie kad motivcia je spen a nie kad takto motivcia doke zvi aktivitu, tbu ui sa, i pracova sprvne, pretoe aj v procese motivcie stoja prekky, o ktorch sa tie neskr zmienim. Preto treba pristupova k procesu motivcie tak ako aj k samotnmu procesu vyuovaniuzodpovedne, teda si treba vopred pripravi ako bude cel proces prebieha. Nesmieme pritom zabda, e ten kto chce motivova mus by sm motivovan. Motivcia mus by sprvne podan, a veden od zaiatku a po koniec sprvnym smerom. Samotn motivcia prebieha v 3 fzach: poiatonej, modifikanej a zverenej. Ak neprebehne sprvne v o len 1 fze, meme poveda, e cel proces motivcie bol zbyton. Motivcia by mala vplva na iaka komplexne, mala by sa sta jeho cieom, jeho prioritou, bez toho aby on sm o tom vedel. Popri procese motivcie vak nesmieme zabda ani na proces vyuovania. Vyuujci by mal dba na to, aby jeho vyuovanie bolo lkav/atraktvne pre iakov, aby sa vyhol stereotypu/rigidite vo vyuovacch metdach alebo pri zadvan loh. Cel proces vedie k ueniu sa nieoho novho, ale tie k rozvoju tvorivosti a myslenia iaka. Vyuujci mus veri v schopnosti a vedomosti iaka, ale nezabudn ho aj pochvli za dobre odveden prcu. Pochvala vyuujcim je tie jednm z najvznamnejch initeov na zvenie motivcie. primn kompliment je jednm z najefektvnejch nstrojov, o sa tka motivcie a schopnosti ui sa. Zig Ziglar.


Obsah:


1. MotivciaZvi motivan vplyv na iakov bva pre mnohch uiteov problmom. Kad uite si vak uvedomuje, e nedostatok motivcie sa prejavuje nudou, lenivosou, lajdctvom a zkolctvom. Aj ke sa psycholgovia doteraz nezhodli na tom, ako rozpozna motivciu, t.j ako sa motivcia prejavuje. Motivcia me svisie s prirodzenou tbou napodobova ud, ktorch mme radi a ktorch uznvame. Motivcia sa me prejavova aj v sile potrieb osobnosti, ktor pramen: -Z tby ui sa -Z uspokojenia potrieb istoty, lsky a ocenenia -Z potreby by spen (Lszlo,2004, s. 6) Lszlo (2004,s. 6) hovor, e nzory pedaggov a psycholgov, e kad lovek je uritm spsobom motivovan, aby sa prejavil. Aj ke sa niektor iak, napr.na vyuovacej hodine sprva ako nemotivovan v skutonosti motivovan je. Problm je len v tom, e jeho silie nesmeruje tam, kam by si to uite prial. Loka, Lokov (1999, s. 9) s toho nzoru, e uite, ktor vo vyuovan uplatuje adekvtne spsoby vntornej a vonkajej motivcie, kladie pevn zklady pozitvneho rozvoja osobnosti iaka. Motivciu mus prispsobova cieom a obsahu vyuovania a veku iakov. Vvojom sa men, formuje iakova osobnos a preto sa mus meni aj systm motivanch initeov. Problematika motivcie vak presahuje rmec triedy a vyuovania, psob tie v mimokolskej, zujmovej innosti iaka a pri jeho domcej prprave na vyuovanie. Vhodn motivcia me vyvolva a udrova zujem dieaa o uenie vbec, o dan predmet, o urit uebn innos. V inom prpade vak me uite nevhodnm pouvan motivanch initeov rozvoja iakovho vzahu k ueniu, brzdi alebo priamo vyvolva nezujem, indiferentn postoj, i dokonca odpor. Motivcia je vnman z hadiska sebarozvjania, ktor je realizovan uenm sa. Lszlo (2004,s. 6) uvdza tvrdenia Mihlika, e sebarozvjanie, je motivovan spsobom, kde rozvjanie nie je cieom, ale prostriedkom na dosiahnutie ciea. Mihlik tie uvdza aj sbor motivanch prostriedkov, prostrednctvom a cieavedome psobi na iakov: ktorch uite me uvene


-navodenm problmovej situcie a formulciou problmu -obsahom uiva -pralivm cieom vyuovacej hodiny, s ktorm sa iaci vntorne doku stotoni -osobnos uitea -pochvalou a vhodnou odmenou - uplatovanm modernch technickch prostriedkov vuby -dosiahnutmi spechmi iakov v uen -presvedenm iaka o monostiach vyuitia vedomost v praktickom ivote - vhodnm uplatovanm aktulnej a perspektvnej motivcie Motivciu uite neuplatuje len v prvej fze vyuovacieho procesu (tzv. motivan), ale v priebehu celej motivanej innosti. Motivcia je innm prostriedkom zvyovania uebnch vkonov i rieen mnohch kolskch tia, ale je treba si uvedomi, e zasahuje cel osobnos iaka, vetky jej zloky a funkcie. Pokia m uite hada optimlny prstup k motivovaniu iakov vo vyuovan, mus zisti ak potreby s v individulnej hierarchii danho iaka dominantn. Zefektvnenie vzdelvacieho procesu nieje mon bez poznania motivcie konkrtneho iaka. Loka, Lokov (1999,s. 9-10) alm pohadom na motivciu je socilno- psychologick aspekt. Lszlo (2004,s. 7) uvdza poda autorov J.Linharta, F.Mana a I.Perlakiho -Aktvne socilne uenie, ktor umouje formovanie vkonovej motivcie pomocou organizovanch podmienok innosti. Jednotlivec sa u v skupine poznva svoju motivan truktru, sprvne interpretova situciu, vyuva optimlne stratgie na regulciu vkonovej innosti. Ich program m tieto fzy: 1. Prpravn fzu- pomocou dotaznkov, testov, rozhovorov 2. Modifikan fzu- zameran na zlepenie schopnost, na hodnotenie svojich vkonov a vkonov inch lenov v skupine 3. Zveren fzu- sptnou vzbou znovuhodnoti vlastn vkonov motivciu


Autori I.Kamensk, L.Alberty a H.ov, ktorch Lszlo (2004,s. 7) vo svojej knihe uvdza, rozpracovali program, ktor vychdza zo zmien postojov a motivcie k ueniu sa u iakov strednej koly. Poda nich by sasn kola mala by kolou tvorivho myslenia, spojen so ivotom. Tu by mali iaci hada a tvori nov veci, ktor by ich pripravovali na ivot, povolanie. lohou uitea by malo by usmerova edukan proces tak, aby uenie nebolo povinnosou, ale aby mal iak z uenia vzruujci zitok. Lszlo (2004,s. 8) pe, e motivciu v edukanom prostred je mon vnma aj z hadiska prpravy loveka na rzne aktivity v relnom ivote prostrednctvom vcvikovch programov. Znmy je naprklad Harvardsk vcvikov motivan program, ktor vznikol pod vedenm McClellanda a A. Atkinsona zaiatkom esdesiatich rokov minulho storoia. Harvardsk kola je zaloen na lohch, ktor motivane psobia prostrednctvom: 1. Vuby a vyuovacch stratgii, ktor s zameran na realistick odhaovanie a utvranie cieov, na sprvne vyuvanie sptnej vzby, na preberanie osobnej zodpovednosti 2. Vkonovho plnovania, ktor je zaloen na organizcii prce, dennom reime, pracovnch podmienkach, na systematickom postupe k prci 3. Sebatdiom ktor sa zameriava na sebareflexiu, na formovanie osobnej hodnotovej orientcii 4. Utvrania cieov, ktor sa venuje formovaniu perspektvnej orientcii

v jednotlivch oblastiach innosti Richard de Charms, ktorho Lszlo (2004,s. 8) uvdza, vypracoval Washingtonsk program, ktor je zameran na iakov nad 12 rokov. Publikcia citovanho autora Zvyovanie motivcie sa zameriava na zvyovanie motivcie uiteov a zvyovanie motivcie iakov. R.Charms potla saivos a podporuje spoluprcu. Vchodisk programu uvdza v dvoch koncepnch mylienkach: V zisovan prin osobnch spechov a nespechov V skman a formovan pvodcovstva(origin) a peiactva(pawn) v sprvan


Origin- pvodca je osoba, ktor si sama stanovuje a dosahuje vyten ciele. Je vntorne motivovan, priny konania pripisuje sebe, je aktvna. Pawn- peiak je osoba, ktor postrkuj in astnci programu. Je motivovan zvonka, preto priny svojho konania a sprvania vid vo vonkajom svete inch. Je konformn, prispsobiv, poslun. 1. Charakteristika pojmu motivcia

Pre lepie pochopenie zloitosti motivcie povaujeme za eln uvies niekoko nzorov pre pochopenie samotnho pojmu motivcia. (Lszlo, 2004,s. 9) Motivcia je stav naptia organizmu vyvolan neuspokojenm istej potreby, zameranej na jej odstrnenie. (uri, tefanovi, 1977,s. 86) Motivcia je shrn vntornch i vonkajch faktorov, ktor:

1. Vzbudzuj, aktivizuj, dodvaj energiu udskmu konaniu a prevaniu, zameriavaj toto konanie na prevanie uritm smerom 2. Riadia jeho priebeh 3. Ovplyvuj spsob reagovania jedinca na svoje konanie a prevanie, jeho vzahy k ostatnm uom a svetu. (Pedagogick slovnk, 1995,s. 122) Motivcia je otzka preo udskmu sprvaniu. Je to vzbudenie, udranie, usmerovanie udskej energie a aktivity. (uri, Kani, 1992,s. 89) Pojem motivcia patr medzi pojmy, ktor teoretici oznauj ako hypotetick kontrukty. To znamen, e iakova motivcia nie je nieo, na o by sme mohli siahnu rovnako ako iakov zoit. Motivcia je pre ns pomcka, ktorou sa sname vysvetli preo je loha napsan poctivo (iaka Dana bola motivovan k poctivej prci) alebo preo je odbit (iak Michal m rovnak schopnosti ako Dana, ale nemal motivciu urobi lohu sprvne). Pomocou pojmu motivcia sa sname prs na to, preo niekto nieo rob (alebo nerob) a ako mu pomc, aby nieo v budcnosti urobil (alebo neurobil). Motivcia m dynamizujcu, aktivizujcu a usmerovaciu funkciu. (Loka, Lokov,1999,s. 10)


2. Charakteristika motvu Lszlo (2004,s. 13) uvdza, e na zklade predchdzajcich charakteristk meme motivciu konaniu. Motv chpeme ako silu, ktor povzbudzuje innos, ktor smeruje k cieu. Motv je teda vntornou prinou vonkajieho sprvania. (Lszlo,2004,s. 13) L.I.Boovi charakterizuje dva druhy motvov, ktor s vzjomne prepojen: -motvy veobecn, t.j. potreby spojen s celou osobnosou a ivotom iaka -motvy, ktor vychdzaj z uenia sa (Lszlo, 2004,s. 13) Vinu motvov svojho konania si lovek uvedomuje. Existuje vak aj tak sprvanie, ke jednotlivec sm nevie uri, preo konal tak alebo inak. Vtedy sa v jeho konan uplatuj nevedom motvy. udsk motvy s usporiadan hierarchicky od najniieho k najvym. (Lszlo, 2004,s. 14) zjednoduene charakterizova ako proces, v ktorom motivan initele(vonkajie a vntorn) pozitvne alebo negatvne ovplyvuj snahu loveka ku

3. Charakteristika potrieb Loka, Lokov (1999,s. 12) uvdzaj, e motivcia sprvania loveka me vychdza: Prevane z vntornch pohntok, z vntornej potreby Prevane z vonkajieho popudu ( asto oznaovanho ako incentiva).

Potreby sa prejavuj pocitom vntornho nedostatku alebo prebytku, ktor vznik pri naruen rovnovneho stavu organizmu. Mu by vroden alebo nauen. Incentivy s vonkajie podnety, javy, udalosti. Maj schopnos vzbudi a vinou aj uspokoji potreby loveka. Mu by pozitvne alebo negatvne. Na zklade individulnej hierarchie potrieb vznik motivan zameranie osobnosti loveka. Prejavuje sa fixciou na urit typ incentv- tch, ktor najlepie odpovedaj truktre potrieb a zvenou pohotovosou v smere uspokojovania potrieb dominantnch.


Poznanie motivanho zamerania iaka umouje primerane ho motivova a optimlne psobi na rozvoj alebo zmenu truktry jeho motivcie k ueniu. Aktualizcia potrieb je jednou z nainnejch metd zvyovania motivcie iakov k ueniu. Ide predovetkm o potreby poznvacie, vkonov a socilne. (Loka, Lokov,1999,s. 25) Potreby poznvacie- ide o sekundrne potreby a preto sa mu, ale nemusia u iaka plne rozvin. Pokia s cieavedome rozvjan, stvaj sa jednm z trvalch zdrojov rozvoja celej osobnosti iaka a kvalitnm motivanm zdrojom jeho uenia. Jedn sa predovetkm: - o potrebu zmysluplnho receptvneho poznvania- silie o zskanie novch informcii a snaha o ich usporiadanie a zachovanie - o potrebu vyhadvania a problmov (Hrabal, Man, Pavelkov, 1989) Vntorn motivcia uebnej innosti vychdza v rozhodujcej miere z poznvacch potrieb. Ak sa ich pri vyuovan ponknutmi innosami dar prebudi, uebn innos sa pre iaka stva vntorne motivovanm poznvanm. To ho vedie k spechu pri uen a uspokojuje jeho potreby poznvania. Vytvra sa tak tzv. kontinulna motivcia k ueniu, ktor pretrvva aj po ukonen povinnej kolskej dochdzky. (Loka, Lokov, 1999,s. 25) Vkonov potreby- predstavuj aliu dleit oblas potrieb, ktor s potrebn pre rozvjanie motivcie iakov. Analyzuje sa tu hlavne motv spenho vkonu a motv vyhnutia sa nespechu. Zklad potreby spenho vkonu vznik u pri vchove v rodine vaka ranm, ale pri tom adekvtnym nrokom na diea, jeho povzbudzovanm k samostatnosti a k presnosti vkonu. Diea si tak osvojuje primeran rove nrokov na seba. Zkladn princp zvyovania motivcie k ueniu prostrednctvom vkonovch potrieb: motivcia k ueniu sa zvyuje vtedy, ak je hodnotenie prostredia, v ktorom diea ije a vyrast, spojen s vysokmi, ale zrove primeranmi nrokmi. Kls na iaka vysok nroky predpoklad dobr znalos aktulneho stavu jeho vedomost a poznatkov. Na tomto zklade je mon zadva primerane nron lohy, ktor rozvjaj poznatkov aj motivan systm okolnost. Motivovanej k dosahovaniu spechu s iaci astejie pozitvne hodnoten za spech v kole aj doma. Z hadiska vkonovej motivcie zvis rozvoj motivcie iakov k ueniu predovetkm na spevovan a posilovan potrieb


spenho vkonu. Toho me uite dosiahn iba postupnm dvkovanm a zvyovanm nronosti loh. Pri tom vade tam kde je to mon je treba iaka pochvli- pozitvne posilova jeho vkony a rozvja sebadveru. (Loka, Lokov, 1999,s. 32) Socilne potreby- pre rozvjanie motivcie k ueniu s vznamn predovetkm preto, e iak sa rozvja v interakcii s ostatnmi umi. Socilny styk je primrne dleitou zlokou akejkovek innosti dieaa. Dleit je komunikcia, ktor je prostriedkom vzniku a odovzdvania poznatkov, ale aj dleitou zlokou poznvacch innost. Z pedagogickopsychologickho hadiska vystupuj do popredia ako najvznamnejie socilne potreby u iaka hlavne: potreba pozitvneho vzahu a potreba socilneho vplyvu, resp. preste. Hraj vznamn rolu v motivcii sprvania iaka. Socilna motivcia zaujma medzi ostatnmi motivanmi initemi iakovho kolskho vkonu vznamn postavenie. Vznik a rozvja sa aktualizciou socilnych potrieb v procese socilnej interakcie. Uite si preto mus uvedomi, e svojm sprvanm a tlom vedenia vyuovacieho procesu ovplyvuje motivan atmosfru v triede a zrove psob na formovanie socilnej motivcie iakov. (Loka, Lokov, 1999,s. 32,33) In charakteristiky potrieb, ktor uvdza Lszlo(2004,s. 19) poda alch autorov: Potreba sa vymedzuje ako stav nedostatku alebo nadbytku nieoho, t.j. stav jednotlivca odchyujci sa od jeho ivotnho optima. (tefanovi,J.,1981,s. 108) Poda J.Boroa(1995,s. 33) potreby zko svisia s popudom. S psychologickmi nsledkami potrieb. H.Pieron potrebu charakterizuje ako prirodzen manifestciu vntornej senzibility, ktor smeruje k uskutoneniu aktu. A tie ako periodick manifestciu uskutoni urit akty, ktor s opakovan a uspokojuj potrebu v zmysle chbania nieoho.


2. Javy podmieujce motivciu

1. Aktivita Aktivita je prejavenie ivotnch sl loveka. Povaujeme ju za prostriedok i cie rozvoja osobnosti. Uvedomel, oakvan aktivita je podmienen vhodnou motivciou. (Lszlo,2004,s. 15) Lszlo(2004,s. 15) uvdza poda V. Kaniho motivan initele ovplyvuj edukan proces v troch smeroch: Aktivizuj iakov, m sa vytvraj lepsie, priaznivejie vntorn podmienky na vchovu a vzdelvanie Ovplyvuj apiran rove iaka, m sa zoslauj individulne predpoklady iaka s poiadavkami edukanho procesu Usmeruj a reguluj podnety, a tm sa vrazne podieaj na rozvoji a kvalite zujmov. alie charakteristiky, ktor uvdza Lszlo(2004,s.15) poda alch autorov: Aktivita vo vchovno- vzdelvacom procese poda M.Zelinu je tak prejavenie ivotnch sl loveka, ktor vystupuje v intencich cieov vchovno- vzdelvacieho procesu. I.Turek pod aktivitou rozumie situciu, v ktorej iaci nies len pasvnymi posluchmi alebo divkmi na predstaven. Ich aktivitu meme sledova naprklad poas skania. iak, ktor nie je skan, nachdza sa v prechodnom ase(nesleduje iakovu odpove), vystupuje ako nespolupracujci(nevyruujci). Vntorne me uspokojova svoje potreby tm, e sa pripravuje na aliu hodinu. In iak v tom istom ase me vystupova ako nespolupracujci- vyruujci. Jeho aktivity sa navonok zretene prejavuj naprklad psanm, pohybom, mimikou, gestikulciou a pod. Vntorn prejavy aktivity sa spjaj s myselnou pozornosou, prejavuj sa v myslen, cten nemono vdy postrehn. a prevan. Ich intenzitu


2. Smerovos, zameranos

Zameranos T.Pardel popisuje ako ist dynamick vntorn stav psychiky, ako pripravenos organizmu, osobnosti kona poda uritho modelu i obrazu, ktor vznikol v psychike loveka v interakcii s prostredm. (Lszlo,2004,s. 22) J.Boro uvdza, e namiesto pojmu zameranos sa v psycholgii asto pouvaj aj prbuzn pojmy ako s postoj, pohotovos, pripravenos, oakvanie. Zvykne sa hovori aj o zameranosti mentlnej, organickej, lohovej, situanej, cieovej, asovej a pod. (Lszlo,2004,s. 22) L.uri a V.Kani vyslovili, e smerovos meme chpa aj ako konanie poda

uritho modelu, ktor vznikol na zklade interakcie loveka s prostredm. Na smerovosti je podstatn skutonos, e sa nechpe len z hadiska pudov, ale aj z hadiska psobenia prostredia. Zkladn pojmy na tejto rovni s postoje, zujmy, hodnoty a ivotn cesta. (Lszlo,2004,s. 23)

3. Postoje Postoj je tendencia reagova kladne i zporne na urit predmety, osoby a situcie. (Lszlo,2004,s. 22) ako alej uvdza postoj ako zloit dispozcia loveka obsahuje tri zloky- rozumov, innostn a emotvnu. Postoje mu by pozitvne a negatvne. Ovplyvuj nzory a priebeh udskej innosti. Poda prevldania racionlnej alebo iracionlnej zloky v postoji postoje delme na

presvedenie (mienka, nzor) a predsudky(viera). Presvedenie alebo nzor je postoj, v ktorom prevlda kognitvna zloka. Presvedenie sa utvra vedome. V presveden sa vyjadruje shlas alebo neshlas, kladn alebo zporn nzor na predmet postoja. 4lovek sa nenarod s postojmi. Postoje sa utvraj ivotnou sksenosou. Tvoria vznamn sas charakteristiky osobnosti (Lszlo,2004,s. 23,24) Postoje a cel osobnos sa utvraj pod vplyvom verejnej mienky

a masovokomunikanch prostriedkov. Spoloensk intitcie, naprklad koly maj vytvoren sstavu noriem a zsad, ktor lenovia(iaci) preberaj. Inm zdrojom postoja


mu by formlne alebo neformlne skupiny, ktorch lenom sa jednotlivec cti by. (Lszlo,2004,s. 24)

4. Zujmy

Zujmy, sklony a najm zuby predstavuj sas charakteristiky osobnosti, naznauj jej zameranos a motivciu. udia sa rozliuj vo svojich zujmoch v zvislosti od podmienok ivota a vchovy, schopnost a veku. Prejavuj sa v tbach a elaniach loveka, vymedzujeme ich ako pecifick predpoklady na siln pozitvnu motivciu. (Lszlo,2004,s. 24) 5. Hodnoty

Hodnoty ako nzory o elatenom, iadcom meme charakterizova ako nadraden psychoregulan rovinu individulneho vedomia, utvran pod vplyvom prostredia, vchovy a vlastnou aktivitou loveka. Hodnotami nazvame normy, ktor maj pre loveka vznam. Miera hodnoty je pre dan verejnou mienkou, ktor akceptujeme a zaraujeme do hodnotovho systmu. (Lszlo,2004,s. 26) Lszlo (2004,s. 27)uvdza nzor J.Hroncovej, poda ktorej vo vube prebieha proces formovania a interiorizcie spoloenskch hodnt a noriem sprvania prostrednctvom obsahu jednotlivch vyuovacch procesov. Vyuovanie meme chpa ako proces, ktor vraznm spsobom orientuje iakov v spleti podnetov. Vtvra predpoklady na formovanie postojov a ivotnch hodnt.


3. Hlavn spsoby motivovania iakov

Pre rozvjanie motivcie iakov k ueniu pri vyuovan je dleit, aby uite rozlioval medzi vonkajou a vntornou motivciou. O vntornej motivcii hovorme vtedy, ke lovek vykonva urit innos len kvli nej samej, bez toho aby oakval akkovek vonkaj podnet, ocenenie, pochvalu alebo in odmenu. Diea, ktor ta knihu pre poteenie z obsahu textu, je k tejto aktivite vntorne motivovan. Takto sprvanie je obvykle spontnnejie, prunejie a tvorivejie. Loka,Lokov(1999,s. 15) iak vntorne motivovan k ueniu rob tto innos ochotne, pretoe samo uenie ho te a jeho vsledok ho uspokojuje. Vskumy dokzali, e iaci, u ktorch prevlda vntorn motivcia k ueniu, vykazuj vyiu kolsk spenos, chodia do koly omnoho radej a pripravuj sa na vubu lepie, ne t iaci u ktorch prevlda motivcia vonkajia. Loka,Lokov(1999,s. 15) Vonkajia motivcia predstavuje pri uen situciu, kde sa jednotlivec neu z vlastnho zujmu, ale pod vplyvom vonkajch motivanch initeov. Pokia s prostrednctvom uebnej innosti uspokojovan in potreby hovorme o vonkajej motivcii. Sprvanie motivovan vonkajmi motivanmi initemi je vo svojej podstate intrumentlne- je nstrojom pre dosiahnutie nejakch vonkajch motivanch initeov- naprklad odmeny alebo vyhnutie sa trestu. Loka,Lokov(1999,s. 15) iaci s prevldajcou vonkajou motivciou k ueniu prejavuj omnoho vyiu zkos (anxiozitu), horie prispsobenie (adjustciu) kolskmu prostrediu, menie sebavedomie a niiu schopnos vyrovna sa s nespechom v kole ako iaci s prevldajcou vntornou motivciou k ueniu.


1. Zvyovanie motivcie

Zelina(2007,s. 90) tvrd, e vyiu motivciu mono dosiahnu napr. pomocou tchto vyuovacch a vchovnch postupov: Skupinov vyuovanie, vchova Problmov prstup, problmov vyuovanie Projektov vchova, vyuovanie- ide o metdu, kde iak alebo skupina det pracuje na nejakom projekte, problme, ktor je ir, komplexn. Vychovvate rad pri metodike a deti samotn postupuj, hadaj informcie a podvaj sprvu o tom, o zistili a o ako rieili Blokov vyuovanie, blokov prca- je tak innos, pri ktorej sa deti dlh as (de, tde) venuj uritmu predmetu v jednom bloku- zahruje seminre, diskusie, samotdium, uenie, experimentlnu prcu Tmatick integrovan vyuovanie, vchova- nepostupuje sa poda predmetov, ani sa as nedel na hodiny, ale sa v svislch celkoch, z mnohch hadsk preber nejak tma, napr. strom, lovek a podobne a do nich sa zahrnie aj matematika, materinsk jazyk, vtvarn vchova a in predmety Heuristick vyuovanie, vchova s zaloen na tom, e deti samostatne alebo v skupinch rieia problm (tvoriv problm) poda niektorej z heuristickch schm, napr. DITOR, metdou G. Nadlera, Sokrata, G. Polyu, M. Fustiera a inch Tvoriv vyuovanie, vchova- zacielen innos najm na rozvjanie divergencie, ale aj na prevanie, tvoriv vnmanie. Je tu zdrazovan umeleck tvoriv innos det, technick a vedeck tvorivos- na rovni schopnost det, ale aj tvorivos v medziudskch vzahoch, rieenie bench ivotnch problmov Vskumn, objavujce vyuovanie, vchova- je podobn ako heuristick metda. Pri nej deti vlastnou aktivitou objavuj informcie, zkonitosti, robia drobn experimenty, skmaj nzory a postoje ud, uia sa pracova na bze vedeckej metodolgie.


S inmi princpmi zvyovania motivcie ns oboznmia Loka, Lokov(1999,s. 34), ktor ako nosn zdroj pouili autorov uri a kol. 1986. iaci potrebuj bezprostredne po svojom vkone dosta primeran sptn informcie. Pozitvne vkony by mali by spevovan, chyby a neadekvtne vkony eliminovan. Umenie prce so iakovou chybou je jednm z kritrii uiteskho majstrovstva Je treba zabezpei, aby boli vo vyuovan pouvan tvorivejie lohy, pretoe nerozvjaj len tvorivos, ale i samostatnos a motivciu. Malo by sa viac vyuva diferencovanie loh na doplovanie a rozirovanie veda zkladnch loh a cvien. Motivane psob, pokia si iak me vybra rozline nron lohy, m sa reguluje a poznva aj apiran rove iakov Zvyovanie motivcie zvis na vzahoch , ktor sa v triede vytvoria medzi uiteom a iakmi , medzi iakmi navzjom. Pokia uite iakov prijma, chpe, vciuje sa do ich situcie, me na nich kls vysok poiadavky, bez toho aby utrpela motivcia K zvyovaniu motivcie pouvame trningy rozvjania pozornosti, prvky autognneho trningu, relaxovan pozornos alm princpom zvyovania motivcie k ueniu je princp divergenciezaraujeme cvienia a lohy, ktor precviuj mnoho mylienok, ich rozmanitos a ojedinelos na dan tmu Princp skupinovej koopercie pomha zlepova motivciu iakov, tzn. uri zvltnu as prce jednotlivca v skupine, vyuva skupinov diskusie, hodnotenia, vber mylienok, rieen a podobne Princp hadania problmov a ich rozpoznvania, vcvik citlivosti na problmy, vidie svet kriticky, pestovanie otvorenosti voi problmom a nedostatkom Zvanm motivanm initeom, ktor sce vo vemi miernej podobe me vkon iakov zvyova, ale veobecne ho zniuje je strach. Uite mus vedie citlivo odliova iakov od prrody zkostnch, u ktorch me by stav strachu vyvolan aktulne psobiacimi vonkajmi podnetmi, ako je stresov situcia pri skan,


nron loha. Na uiteovi je potom, aby svojim pedagogickm majstrovstvom, taktom a citlivm prstupom k jednotlivm iakom vylil mon zporn vplyv strachu na ich kolsk vkon. (Loka, Lokov, 1999,s. 20)

2. Zvntornenie vonkajej motivcie

Autor Ladislav uri vo svojej publikcii vod do psycholgie uvdza predpoklady na zvntornenie vonkajej motivcie nasledovne: Vvinov osobitosti iakov a motivcia- musia by zosladen. Ak je loha nad sily uiaceho sa alebo ak je prli vzdialen, vonkajia motivcia sa nezvntorn. Napr. mlad iaci s ahie ovplyvniten bezprostrednmi ciemi, zitkom z uspokojenia. Vrmci vvinovch etp treba pota aj s individulnymi osobitosami v motivcii. Minul sksenos a motivcia- uenie je proces, ovplyvnen predchdzajcimi sksenosami. Bez repektovania predchdzajcich sksenost, nie je mon iaka motivava do aliho uenia. Sebarealizcia a motivcia- bez repektovania osobitosti uiaceho sa , jeho snahy a tby realizova svoju osobnos v danom smere, nie je mon iaka motivava do uenia. Apiran rove a motivcia- zko svis so sebarealizciou uiaceho sa. Pod rovou apircie v uen rozumieme to, o jedinec v uen oakva v oblasti svojich spechov. Priemern rove apircie dva najpriaznivejiu situciu v uen. Vemi vysok a nzka rove apircie vo vzahu k monostiam iaka maj nedostaton vplyv na priebeh uenia. Zujmy a motivcia- poznanie zujmovej sfry iakov poskytuje vznamn poiaton prostredie a poiaton bzu pre motivciu uenia.-

Znalos vsledkov v uen a motivcia- meme ou dosiahn znalos iastonch vsledkov silnm motivanm initeom pre alie etapy uenia.


V kole sa me najspenejie vyui pri programovanom uen, kde iak dostva sptn vzbu o svojom postupe v uen, hne po istch uebnch prvkoch. Stanovenie cieov a motivcia- presn a jasn iastkov ciele, ktor si iak v uen stanov a sna sa ich dosiahn, resp. sa aj prekona sa stvaj silnou motivciou. mladm iakom sa maj stanovova bliie, starm vzdialenejie perspektvne ciele.-

Tendencia dokoni lohu a motivcia- poda Lewina: pri zaat rieenia lohy, ke tto loha m nejak cie, vznik v osobnosti tzv. napt systm, ktor je zameran na dosiahnutie danho ciea. Akonhle sa cie dosiahne naptie sa uvon. Ak sa ale dosiahnutie ciea preru, napov systm ostva a nti loveka vrti sa k tejto innosti a cie dosiahn. Ukonenie lohy sa skr zabda vaka uvonenmu stavu ako nedokonen.

-

Odmena a trest a motivcia- pozitvna motivcia v uen iakov je innejia ako negatvna.

-

spech, nespech a motivcia- zitok z spechu v uen motivuje iaka znovu prei cit spechu a preto vynaklad vie silie v uen. iakov treba vies k tomu, aby pochopili, e nemu dosahova ahk spechy- lacn vazstvo. Nespech uiaceho znechucuje, odzbrojuje, m zniuje jeho snahu o uenie.

3. tyri druhy vonkajej motivcie a regulcia sprvania

1. Extern regulcia- vzahuje sa k sprvaniu, ktor je iniciovan vlune externmi motivanmi initemi, napr. odmenou alebo hrozbou trestu. Extern regulcia predstavuje t formu vonkajej motivcie, ktor vychdza z vntornch zdrojov osobnosti iaka najmenej. (Loka, Lokov,1999,s. 16)2. Regulcia pasvne prevzat- zkladom pre tento typ externej motivcie je zvonku

prevzat, ale vntorne neakceptovan regulcia sprvania. Vychdza z pravidiel sprvania podmienench nejakou sankciou(pocit viny) alebo odmenou(socilne ocenenie). Prkladom je iak, ktor db na vasn prchod do koly, preto aby sa subjektvne nectil ako zl. (Loka, Lokov,1999,s. 16)


3. Identifikovan regulcia- vznik vtedy, ak iak prijme dan hodnotu za svoju a identifikuje sa s poadovanm sprvanm, take dan innos vykonva omnoho ochotnejie. Identifikcia iakovi umouje pochopi zmysel vykonvania uebnej innosti. Prkladom je iak, ktor sa u matematiku aj doma, pretoe vie, e je to dleit pre jeho spech v tomto predmete. (Loka, Lokov,1999,s. 16) 4. Integrovan regulcia- predstavuje vvojovo najvyiu formu vonkajej motivcie. Je u plne integrovan do osobnosti iaka, prslun vonkaj motivan inite je asimilovan s ostatnmi zujmami, hodnotami a potrebami jedinca. Napr. iak me ma dve vrazn motivcie- by dobrm tudentom a zrove by dobrm portovcom. (Loka, Lokov,1999,s. 16)

4. Faktory podporujce motivciu iaka

-

Motivcia uitea- kto chce motivova inch, mus by motivovan sm. Motivova druhch predpoklad vydva znan mnostvo energie- plat to obzvl v prpade tzv. problmovch iakov, ale pokia sa uiteovi podar iakov motivova, vzbudi u nich chu do uenia, zmeni ich sprvanie, potom ich pokrok motivuje sptne uitea. Cieom uitea je vzbudi u iakov lsku k predmetu, ktor vyuuje a rados zo samotnho uenia, pretoe tak sa bude mlad lovek rd ui po cel svoj al osobn aj pracovn ivot. (Boucharlat,2005,s. 77,78)

-

Dvera v pokrok- nie je mon motivova iakov, priom by uite veril tomu, e je mon tchto iakov vzdelva a vychovva. Pri vhodnch podmienkach je kad iak schopn uspie, napriek tomu, e sa to a prv pohad jav ako nepravdepodobn. Prve v prpade problmovch iakov je pozitvny pohad a kvalita vzahov s uiteom zsadn. By presveden o monostiach iaka znamen prenies na iaka vieru v jeho schopnosti alej sa rozvja. (Boucharlat,2005,s. 78)

5. Metdy rozvjania motivcie


Z

metd rozvjania motivcie, ktor uvdzaj autori Loka, Lokov(1999,s.

43,44)vyberieme nasledovn: 1. Problmov vyuovanie- vyvolanie zujmu o problm, alternatne rieenia, tvorenie hypotz, aktivita a sptn vzba. 2. Vyuovanie hrou- didaktick hry, kde sa motivane vyuva saivos, rados z hry, uvonenie atmosfry. 3. Zaujmav lohy- uvedenie loh, v ktorch iak nachdza dramatickos, tajuplnos, vedeck objavovanie. 4. Sae- sai by malo diea s pribline rovnocennmi partnermi alebo by mali sai vyrovnan heterognne tmi. Za spech celho tmu potom me uite odmeni kadho lena a tak aj menej nadan iaci maj monos zska dobr znmku a podobne. To bude pozitvne motivova. 5. Dramatick innosti- motivane sa vyuva v ivom a nzornom, pre iaka zaujmavom spsobe podanie uebnej ltky. 6. Rozmanitos vo vyuovan- variabilita vyuovania, zmena rytmu, tempa, zmena metd a foriem prce. 7. Regenercia sl- problm navy a odpoinku, zaradenie relaxanch cvien do vyuovacch hodn ako innho motivanho prostriedku.

6. Demotivujce initele uenia

Autokratick tl vyuovania a vchovy- uite rozkazuje, rozhoduje, kontroluje, trest a iaci pasvne akaj na program od uitea. iaci viac poslchaj, ne produkuj, viac je zdrazovan disciplna, poslunos, ne akceptcia iaka uiteom. Memorovanie je astejie ne rozmanie, strach a obavy s astejie, ne rados a humor. (Loka, Lokov, 1999,s. 35)


Rigidita, strnulos vyuovacch metd, prstupov, loh, obsahu innosti vo vyuovan, fdnos. (Loka, Lokov, 1999,s. 35) Mlo tvorivosti, vyuovanie je zameran na konvergentn produkciu, mlo sa rozvja fantzia, imagincia, divergentn myslenie, flexibilita, originalita myslenia a rieenie problmov. (Loka, Lokov, 1999,s. 35) Nzka komplexnos prpravy do ivota. iak mnohokrt nevie, na o mu bud osvojen poznatky v praxi, kde ich bude mc vyui. (Loka, Lokov, 1999,s. 36) Vek mnostvo informcii, ktor mus iak dosta pretoe s predpsan uebnmi osnovami. Uite je nten prejs tmy vyuovania, bez toho aby ich mohol vyui pre aliu motivciu iakov a nem as na aktivizujce metdy a formy vyuovania. (Loka, Lokov, 1999,s. 36) Draz na kolsk znmky, zvl pokia sa nimi vyjadruje aj znmka zo sprvania. Ke sa klasifikuje bez individulneho hodnotenia iba pomocou testov, psomiek a kolsk spech sa meria priemerom, iaci sa zameriavaj na memorovanie a nerozvjaj psychick funkcie dleit pre ivot. (Loka, Lokov, 1999,s. 36) Zdrazovanie sa. Demotivane psob neustle zrovnvanie s najlepmi iakmi v triede. Pokia sa sa v disciplne, v znmkach a podobne. Me sa to negatvne odrazi vo fixcii vlastnost osobnosti. (Loka, Lokov, 1999,s. 36)

4. innos a hodnotenie ako motivan prostriedkyJednou z najastejch funkcii rozvoja osobnostnch kvalt iakov je motivcia innosou a motivcia hodnotenm. (Lszlo,2004,s. 34) 1. Motivcia innosou Ak vychdzame z terie Jeana Piageta, e uenie sa je innos, ktor je zameran na interakcii medzi iakom a svetom, potom v kolskej praxi innos vnmame ako proces, v ktorom iak narba s tm, o si m osvoji. Tento proces je pln konfliktov. Zkladn konflikt vznik medzi tm, o iak vie, a tm, o si m osvoji. Ak sa iakovi postupne dar zmierova naptie, ktor vzniklo pri konflikte, je pozitvne motivovan a stva sa vntorne aktvnym. Dleit je identifikova iakov so pecilnymi potrebami. Na jednej strane to mu by iaci s uritm druhom postihnutia, na strane druhej iaci, ktor


vynikaj uritm predpokladom. innostne usmerovan aktivita iakov je zkladom niektorch alternatvnych koncepcii vuby, napr. v integrovanom tematickom vyuovan, v otvorenom vyuovan a podobne innostne orientovan vyuovanie spjan so sksenostnm vyuovanm, ktorho zkladom s sksenosti jednotlivcov i celej society triedy. Sksenostn vyuovanie predpoklad, e uenie bude vychdza z telesnch, zmyslovch a socilnych sksenost iakov. Zameriava sa na ich zitky, erp z ich tvorivej fantzie. Pri motivcii innosou je dleit pozna kadho iaka a individulne prideova lohy tak, aby boli mierne nad jeho schopnosami. Pri zadvan loh by mal uite pozna potreby a zujmy iakov, aby v kadej innosti videli zmysel. V procese formovania innost je vznamn vberovos loh. iakom je vhodn ponknu niekoko rznorodch loh, z ktorch si bud mc vybra tak, pri plnen ktorej bud vyuva vlastn poznatky z predchdzajcich aktivt. lohou uitea je organizova innosti tak, aby sa sksenosti iakov stali prirodzenou sasou edukanho procesu, v ktorom sksenos vna do procesu ivotn rozmer, vyvolva zujem o innos, prirodzene rozvja schopnosti iakov, motivuje iakov do dialgu, k teoretickmu zdvodovaniu praxou zskanch sksenost a podobne. (Lszlo,2004,s. 35-36) 2. Motivcia a hodnotenie Hodnotenie je prirodzenou sasou kadho procesu. Je neoddelitenou sasou aj vyuovacieho procesu. Hodnotenm vyjadrujeme stanovisko k javom, ktor s predmetom zujmu astnkov hodnotiaceho procesu. Hodnotenm uite zaujma stanovisko k innosti iakov, analyzuje ich aktivity, aby na ich zklade korigoval svoju prcu a prcu iakov (sptn vzba). Hodnotenie vak vrazne motivane ovplyvuje prcu iakov. Je to spsoben tm, e iak vntorne citlivo reaguje na hodnotiace signly. Shlasn (neshlasn) prikvnutie hlavou, pohad alebo rencky prejav uitea (tn hlasu), informuje iaka o uiteovom stanovisku. Na zklade signlov je iak povzbuden k alm aktivitm (vplva na iakovu sebadveru), respektve koriguje ich. V kolskej praxi sa vkony iakov vyjadruj aj klasifikanm stupom. (Lszlo,2004,s. 36-38)

5. Zkony motivcie v uenCieavedom osvojovanie novch vedomost neme existova bez aktivity uiaceho sa. Tto aktivitu vyvolva predovetkm motivcia. Poda citovanch a alch autorov (napr. L.uri, M.Zelina) motivcia je spolu s o schopnosou ui sa podstatou efektvneho uenia sa. V procese uenia sa L.uri podiarkuje vznam vntornej motivcie, ktor nti


jednotlivca nieo robi alebo nieomu sa ui pre vlastn uspokojenie. V riadnom (kolskom) uen sa iaci asto uia pod vplyvom vonkajch podnetov (incentv), ktor len navodia situciu na urit innos. (Lszlo,2004,s. 47) Lszlo(2004,s. 47-49) vo svojej publikcii uvdza poda G.Petty(1996)aspekty,ktor odpora uiteom naui iakov vma si ich:1. Veci, ktor sa um, sa mi zdu- v prpade, e je uite profesionlom v odbore,

v ktorom iak bude pracova, problmy s motivciou nie s. Sm uite svojou orientciou a zameranm, pokia vyuuje s lskou a nadenm, je silnm motivanm faktorom.2. Kvalifikcia, ktor tdiom zskam, je vhodn- pozitvne je ke iaci poznaj

dlhodob, aj krtkodob zmysel tdia, ktor me by zameran na ich zujmy. Mali by presne vedie, ak vhody m kvalifikcia, ktor zskaj poas tdia a ak s monosti jej uplatnenia.3. Pri uen mvam dobr vsledky a tento spech zvyuje moje sebavedomie- tento

motivan aspekt je najsilnej. Je hnacou silou celho uebnho procesu. Veci, ktor ns zaujmaj, zvyajne ahie zvldneme, m sa zvyuje sebavedomie. Sebavedomie, resp. sebadvera porovnvan vytrvalosou a odhodlanm je zkladom spechu. Nedostatok snahy, odhodlania a vytrvalosti spsobuje, e iak si nedoke poradi s drobnmi problmami. Mnohokrt nem dostatok odvahy, m strach z uitea, rodiov a nakoniec v tdiu upad. Preto by mal uite iakovi pomc odvies na hodinch o najlepiu prcu, aby sa mu dostalo uznania i pochvaly. Vaka svojmu spechu bude iak pozitvne naladen, sformuje sa v om sebadvera, ktor aktivizuje udsk schopnosti.4. Ke sa budem dobre ui vyvol to priazniv ohlas- aj ke iaka uenie nebav,

sna sa udra krok s triedou. M zujem, aby ho akceptoval uite, spoluiaci, kolektv a rodiia.5. Veci, ktor sa um s zaujmav, vzbudzuj moju zvedavos- uenie me

uspokojova prirodzen zvedavos v iakovi. Dleit lohu zohrva uite, ktor je schopn zvedavos v om podnieti, iaka pre vec zapli.6. Zisujem, e vyuovanie je zbavn-

vhodn motivcia k innostiam vytvra


predpoklady pre usmerovanie iaka k sebauplatneniu a tvorivosti.7. Ke sa nebudem ui budem ma neprjemnosti- tento inite vychdza zo zkazov

a prkazov. Je motivanm initeom. iak si uvedomuje, e ak dostane zl znmku, nebude mc s na diskotku, do kina. Bude pociova urit obmedzenia, ktor mu ma vplyv na iakovu pozciu v societe spoluiakov, kamartov.

1. Negatvne initele Lszlo(2004,s. 49-50) uvdza alieho autora D.Fontanu(1997,s. 154), ktor uvdza nasledovn negatvne initele:1. Zlyhanie- niektor deti s v porovnan s inmi menej spen, a preto zlyhvaj. To

ich vedie k znenmu sebavedomiu a odmietaj chodi do koly. V boji proti zlyhvaniu m uite poskytova prleitos na spech aj na niej hodnotovej rovni. Zlyhanie je podmienen aj prejavom zkosti, ktor je jednm z najvznamnejch zdrojov citovch prejavov u iaka. Niektor iaci na nagatvne reakcie okolia reaguj zkostlivejie, ako ostatn. Negatvny vplyv prostredia v kole, naptie medzi uiteom a iakom, spoluiakmi bva zkladnm prvkom zlyhania.2. akanie na vsledky- m je dlhia prestvka medzi vkonom a jeho hodnotenm,

tm je via pravdepodobnos, e iak strat zujem dan lohu riei.3. Saenie- sa je uitonou motivciou len vtedy, ak sa prijm skupinov ciele

a spolone vetci sa snaia dosiahn ich. Ak je sa intenzvna a iaci na u nestaia, me vies k neiadcim inkom zlyhania.4. Pochvala vyuujceho- pochvala pomha vytvra produktvne vzahy medzi

uiteom a iakom, triednym kolektvom. Ak vak iak sstred svoje npady a ich realizciu len na to, aby uite vdy kladne reagoval, iakova prca strca zmysel. Pochvala sa m pouva na povzbudenie innosti, tvorivosti, pretoe je dleitm a mocnm prvkom motivcie.


Zver:Albert Einstein kedysi povedal: "Nemm iadny zvltny talent. Som iba vnivo zvedav."


V jeho prpade meme vidie, e vlastn motivcia iaka je najviac inn, ale ak je tto motivcia potlan jeho lenivosou, nezujmom alebo nudou, je potrebn zsah zo strany vyuujceho, ktor sprvnou formou motivcie doke vyai aj z mla nieo vek. Kad vyuujci, ktor je zaplen pre svoju prcu vyuva v procese vyuovania aj proces motivcie, ktor zvyuje aktivitu a zanietenie v uen sa. Potom sa aj samotnmu vyuujcemu dobre pracuje s demi, pretoe me pozorova sptn vzbu a vtedy si me by ist, e nielen vybral sprvnu formu a metdu motivcie, ale e jeho vyuovac proces je zaujmav a iaci vidia, e sa uia nieo do ivota. Pretoe asto zlyhva proces vyuovania prve v tom, e vyuujci mus poda osnov vyuovania poda iakom vea informci, v ktorch vak oni sami nevidia zmysel, nevedia na o im to bude dobr. Motivcia teda zvyuje aktivitu a tbu iakov ui sa a vyuujcim dodva chu ui.

Zoznam pouitej literatry:

motivácia (1)

Documents