Terézia Rončáková

Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?

5

Prológ

„Keďže argument založený na vedomostiach si vy-žaduje poučenie a my máme pred sebou ľudí, kto-rých nemožno poučiť, musíme použiť ako spôsob svojho presviedčania a argumentácie názory, ktoré zdieľajú všetci, ako sme mohli sledovať v Topikách, keď sme sa zaoberali spôsobmi, ako zaobchádzať s ľudovým publikom.“

Aristoteles, Rétorika

Prienik náboženského a publicistického štýlu sme doteraz skúmali v dvoch publikovaných prácach s podnázvami Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom a Ako cirkev hovorí mediál-nym jazykom. Môže sa zdať zvláštne a nesystémové pýtať sa až do tretice, či cirkev vôbec môže hovoriť mediálnym jazykom. Je to však logickejšie a systémovejšie, ako by naznačoval prvý pohľad – lebo práve počas skúmania toho, ako sa cirkev usiluje šíriť svoje posolstvá, plniť svoje poslanie aj mediálnym jazykom a ako sa jej to darí, sa pred bádateľa nevyhnutne stavajú otázky o tom, čo je v tomto smere vlastne možné (ako, kedy, nakoľko, prečo). A napokon príde aj otázka, či je to vlastne možné.

Tá prichádza, keď sa počas výskumu vynoria závažné ne-možnosti, prekážky, bariéry, a výskumník sa pýta, či sú nevy-hnutné, alebo sú chybou v systéme. Čeliac mnohým takýmto pozorovaniam sme sa aj my napokon spýtali, či je mediálny jazyk schopný šíriť náboženské posolstvá, či je na to vhodný. Nasledovali otázky, aké sú potreby náboženského posolstva na to, aby sa mohlo považovať za šírené a odovzdávané; aké sú možnosti mediálneho jazyka (v širokom zmysle mediálneho komunikačného systému) pri šírení posolstiev, nielen nábo-ženských; ako by malo vyzerať ideálne šírenie náboženských

6

posolstiev prostredníctvom médií; nakoľko sa možnosti médií pri šírení náboženských posolstiev skutočne využívajú; kde sú vo využívaní mediálnych možností na šírenie náboženských posolstiev rezervy; aké ďalšie vstupy do tohto komunikačného procesu šírenie náboženských posolstiev ovplyvňujú.

Z oblasti štýlu – náboženského a publicistického – sme sa te-da posunuli ďalej: do oblasti jazyka v jeho širokom význame chá-pania a sprostredkúvania sveta, čo zahŕňa komunikačný proces ako taký. V predkladanej práci teda už hovoríme skôr o medi-álnej a náboženskej komunikácii než o mediálnom a nábožen-skom štýle, v záujme zdôraznenia kontinuity, ktorá zriedkakedy býva taká priama a zrejmá, sme však ostali pri pôvodnom názve a zaradili prácu na záver trilógie o prieniku štýlov.

Opätovne – tak ako pri predchádzajúcich dvoch prácach – sme so svojou výskumnou otázkou dorazili na voľné pole. Napokon, výskumník s vášňou pre vec rád chodí tam, kde sunt leones. No nie sám, a preto sme o spoluprácu požiadali kolegov s podobnými aktuálnymi výskumnými zámermi na Fakulte spoločenskej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme, ktorí nás upozornili najmä na moderné metódy ob-sahovej analýzy. Spolu s nimi sme oprášili staré antické topoi, akési miesta stretávania myslí, a spolu s Aristotelom sme sa za-čali pýtať, čo sú to za názory, na ktorých možno budovať argu-mentáciu, a teda účinné šírenie posolstiev.

Objavila sa pritom potreba vstúpiť do kontextu mediálnej i náboženskej komunikácie, čo nám dalo vítanú šancu využiť ďalšie moderné kvalitatívne výskumné metódy skupinových rozhovorov. Za jeden z prínosov svojej práce preto pokladá-me aj vnesenie týchto postupov do slovenského mediálneho výskumu. V súlade s jeho základnou charakteristikou dôrazu na kvalitu namiesto kvantity sme sa pokúšali predovšetkým o „vhľad“ do problému, o „vyhmatnutie“ podstaty, o porozu-menie „znútra“ – aby sme mohli sformulovať hypotézy, ktoré, na rozdiel od kvantitatívnych postupov, skúmanie tohto druhu zakľučujú.

Neznamená to však, že by sa takéto výskumné závery zrie-kali ambície povedať o probléme niečo vážne. Naopak, osobujú

7

si schopnosť zasiahnuť do teoretických koncepcií i do praktic-kých riešení, a tak ponúknuť svoj vklad do odbornej diskusie i svoje odporúčania do praktického mediálneho zápolenia náboženských posolstiev a s náboženskými posolstvami. Ako v nasledujúcom texte viackrát zdôrazníme, úlohou médií nie je meniť životy ľudí, ale inšpirovať ich, hoci aj k prípadnej zmene života. Podobne sa ani my netajíme úmyslom svojimi postreh-mi a závermi predovšetkým inšpirovať.

9

Metodologický náčrt

Je mediálny jazyk schopný prenášať náboženské posols-tvá? Je na to vhodný? Tak by sme mohli sformulovať základ-nú otázku stojacu na počiatku skúmania, ktorého výsledky sa usiluje pojať táto knižka. Podnietili ju doterajšie práce na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej uni-verzity v Ružomberku venované výskumu spracúvania nábo-ženských tém v médiách.1 Poukázali totiž na zaujímavý fakt diametrálne odlišného spra-covania tých istých tém v ná-boženských a v sekulárnych médiách, pričom narážali až na „bezprienikovosť“ množín faktov, na ktorých médiá po-stavili svoje texty. Výsledkom boli dva extrémy: nežur-nalisticky spracované a pre príjemcu ťažko stráviteľné re-feráty o náboženských udalos-tiach v náboženských médiách a prístupne novinársky spra-cované, ale od podstaty udalosti úplne vychýlené texty v se-kulárnych médiách. Napr. v prípade pápežovej zahraničnej návštevy to znamenalo, že náboženské médiá prinášali re-feráty z jeho kázní a príhovorov, sekulárne médiá referovali

1 Porov. napr.: KOLKOVÁ, Terézia: Spravodajské kontrasty pri spracovaní ideolo-gickej problematiky. In: Vývojové tendencie printového a rozhlasového spravodajstve. Ed. Gabriela Magalová. Nitra : Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2008, s. 36 – 52.GAZDA, Imrich: Sociálna náuka cirkvi a jej prezentácia v slovenských printových mé-diách [dizertačná práca]. Ružomberok : Filozofická fakulta KU, 2009.

V prípade pápežovej zahraničnej návštevy

náboženské médiá prinášali referáty

z jeho kázní a príhovorov, sekulárne

médiá referovali o pútnikoch, hotelieroch,

predajcoch suvenírov, stavbe tribúny.

10

o pútnikoch, hotelieroch, predajcoch suvenírov, stavbe tri-búny a o rôznych spoločenských problémoch, ktoré s návšte-vou súviseli iba okrajovo (škandály v cirkvi, najmä sexuálne, vzťah so židmi a s inými kresťanskými cirkvami, financova-nie cirkvi a odluka cirkvi od štátu atď.).

To nás viedlo k otázke, či tieto rozdiely spôsobujú objektív-ne, alebo subjektívne faktory – teda či sú nevyhnutné, alebo ide o chybu v systéme.

Štruktúra výskumu

Odpoveď sme sa rozhodli získať skúmaním samotného posolstva, skúmaním mediálneho komunikačného systému a skúmaním fungovania náboženského posolstva v mediálnom komunikačnom systéme. Dospeli sme tak k základnej štruk-túre výskumu: k analýze prenášaného náboženského posolstva a k analýze prenosového systému, čiže mediálnej komunikácie ako takej.

Mediálny komunikačný proces zahŕňa podľa klasických žurnalistických teórií vysielateľa, kanál, kód, vonkajšie vstupy a príjemcu. Samotný prenosový proces sa odohráva medzi vy-sielateľom a príjemcom, a preto sme sa sústredili predovšet-kým na kanál, kód a vonkajšie vstupy; príjemcu sme čiastočne reflektovali v rámci charakteristiky kódu ako povedomie o prí-jemcovi, predstavu o ňom, jeho vnímanie na strane vysielate-ľa, vysielateľ bol implicitne prítomný v rozličných čiastkových analýzach, do ktorých významne vstupovala jeho ideová orien-tácia, miera jeho sekulárnosti a jednotlivé vlastnosti mediál-nych inštitúcií aj ich individuálnych tvorivých pracovníkov.

Prenášané náboženské posolstvo sme skúmali komparatív-nym spôsobom – ako vstupujúce do mediálneho komunikač-ného systému a vystupujúce z neho. Sústredili sme sa pritom na zmeny, ktoré nastali v jeho charakteristikách – a následne sme pomocou poznatkov o fungovaní mediálneho komuni-kačného systému hľadali ich príčiny. Dosiahli sme tak výsled-nú syntézu dvoch vstupných analýz rozličného druhu.

201

Profesionalita novinárov

Profesionalita vykonávateľov novinárskeho povolania sa vo všeobecnosti chápe ako základná podmienka kvality ich výstu-pov. V prieskume negatívnych vplyvov na úroveň médií na Slo-vensku z roku 2008201 figurovala medzi negatívnymi vplyvmi na úroveň médií na prvom mieste nízka odborná zdatnosť no-vinárov. Jej prítomnosť v slovenských médiách potvrdilo jed-noznačným „áno“ 33,3 percenta respondentov a ďalších 41,5 percenta zvolilo formuláciu „skôr áno“202. Viac-menej totožné odpovede získali výskumníci aj na otázku o osobnej skúsenosti s niektorými negatívnymi fenoménmi v slovenských médiách. Znamená to, že tri štvrtiny slovenských novinárov vnímajú vo svojom prostredí nízku odbornosť, iným slovom neprofesi-onalitu. Ona je podľa ich názoru prvou príčinou slabej úrovne našich médií.

Lepšie tento jav osvetľuje podrobný prieskum novinárskej profesie na Slovensku z dielne Samuela Brečku203. Prieskum sa uskutočnil v roku 2005, pričom disponuje porovnaniami s predchádzajúcimi, viac-menej kompatibilnými výskumami z rokov 1980, 1991 a 1997. Demografický štatistický prehľad ukazuje, že novinárov vo veku do 30 rokov je viac ako novinárov vo vekových kategóriách do 40 a do 50 rokov204, pričom starší novinári pôsobia skôr v regionálnych periodikách s nižšou peri-odicitou. To potvrdzuje známy fakt, že závažné spoločenské témy v médiách často spracúvajú veľmi mladí ľudia. V súvislosti s ich vzdelaním S. Brečka konštatuje trend znižovania úrovne, a to najmä z dôvodu šetrenia, pretože menej vzdelaní zamestnanci

201 Prieskum s názvom Názory slovenských novinárov na vybrané otázky mediálneho prostredia na Slovensku realizovali Slovak Press Watch, Mr. THINK a Donath-Burson-Marsteller. Jeho výsledky zverejnili v apríli 2008.202 Porov.: Názory slovenských novinárov na vybrané otázky mediálneho prostredia na Slovensku. Výsledná správa z prieskumu. Bratislava, Praha : Slovak Press Watch a Donath-Burson-Marsteller, 2008, s. 8. Dostupné na: http://www.dbm.cz/pfile/2Vysledna%20sprava.pdf.203 Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005. Dostupné na internete: http://www.ssn.sk/?id=46&num=73.204 Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005, s. 5 – 6.

202

sú lacnejší205. Tento prístup zamestnávateľov potvrdil riaditeľ TV LUX Marek Poláček, podľa ktorého funguje v slovenskej katolíc-kej televízii model dvoch skupín zamestnancov: prvú tvoria lac-ní neprofesionáli a druhú drahí profesionáli, ktorí sú prítomní v každom tíme, aby ostatných učili a ťahali.

Dôležitým faktorom je aj tlak iných profesií vytláčajúcich absolventov žurnalistiky. V médiách sú podľa S. Brečku žiada-ní najmä právnici, ekonómovia, slovenčinári, historici, psycho-

lógovia. To naznačuje absenciu týchto v žurnalistickej práci veľ-mi užitočných, ba nevyhnut-ných znalostí u novinárov bez inej ako žurnalistickej odbor-nosti. V danej súvislosti sa ako výrečné ukazuje aj Brečkovo zis-tenie odbúravania novinárskej špecializácie206. Autor výskumu tento trend priamo spája s po-klesom nárokov na kvalifikáciu novinárov. Vedie to k zdanlivé-mu paradoxu: novinári sú menej kvalifikovaní, ale musia zvládať

viac úloh súčasne. Tento jav sa veľmi výrazne uplatňuje naj-mä v oblasti zahraničného spravodajstva, kde ubúdajú špecia-lizovaní redaktori. To môžeme premietnuť aj do spracúvania náboženských tém, pretože značná časť z nich sa v médiách za-raďuje medzi zahraničné udalosti (pápežské pastoračné cesty a rôzne cirkevné udalosti z iného ako slovenského prostredia). Špecializáciu novinárov na náboženské témy S. Brečka osobit-ne neskúmal.

Na základe nášho výskumu môžeme problém neprofesi-onality vzhľadom na spracúvanie náboženských tém zdôrazniť. Túto príčinu problémov v danej oblasti zhodne uvádzali čle-

205 Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005, s. 8 – 9.206 Porov.: Tamtiež, s. 25 – 27.

Cirkevné inštitúcie nedokážu schopných

ľudí dostatočne motivovať (aj finančne),

aby vložili svoje schopnosti do služby

tam, kde na svoj rozvoj a realizáciu nedostanú voľný priestor, ale budú

sa musieť výrazne prispôsobovať systému.

203

novia výskumných skupín z radov expertov aj radových prí-jemcov. Ukazuje sa pritom potreba pozerať sa na ňu z dvoch hľadísk: z hľadiska sekulárnych médií a z hľadiska cirkevných médií. Neprofesionalita seku-lárnych novinárov sa pripi- suje predovšetkým neznalosti náboženských reálií a nezáuj-mu o progres v tejto oblasti. „Popletenosť“ a nevedomosť podporujú tendenčnosť a bul-várnosť. V cirkevných médiách predstavuje problém už spomínaný nedostatok kvalitných ľudí, vyplývajúci najmä z toho, že cirkevné inštitúcie nedo-kážu schopných ľudí dostatočne motivovať (aj finančne), aby vložili svoje schopnosti do služby tam, kde na svoj rozvoj a realizáciu nedostanú voľný priestor, ale budú sa musieť vý-razne prispôsobovať systému. „Je obrovský problém nájsť kva-litného človeka,“ potvrdil napr. šéfredaktor gréckokatolíckeho dvojtýždenníka Slovo Juraj Gradoš. Konštatovanie, že „cirkev nemá ľudí“, zaznievalo v našom výskume intenzívne a pravi-delne – spolu s požiadavkou na systematickejšiu cieľavedomú formáciu.

Profesionalita médií sa na jednej strane zlepšuje (už sa vy-budovali určité spojenia, kontakty, schémy komunikácie o náboženských témach), ale na druhej strane podlieha vše-obecnému trendu poklesu dopytu po dôkladnej žurnalistic-kej práci. František Múčka207 vyslovil tézu, že v médiách nie je dopyt ani po kvalite ako takej, ani po kvalite ľudí. Naopak, médiá vyhľadávajú menej vzdelaných pracovníkov, nie super-talenty. F. Múčka prístup médií zdôvodňuje pragmatizmom: vyššia kvalita by im už nijako nepomohla z hľadiska predaj-nosti a zisku, iba by bola zbytočne drahšia. Názor vedúceho re-daktora týždenníka Trend potvrdila aj spravodajkyňa Tlačovej

207 MÚČKA, František: Prečo je normálne, v médiách nemajú radi cirkev, a prečo sú tí, ktorým sa to nepáči, pokrytci. Odprednášané na seminári Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.

„Médiá vyhľadávajú menej vzdelaných pracovníkov, nie

supertalenty.“ (František Múčka)

204

kancelárie Českej biskupskej konferencie Táňa Švrčková, podľa ktorej badať citeľný rozdiel medzi záujmom novinárov o prav-divé informovanie a overené fakty v časoch po revolúcii a dnes. V súčasnosti akoby už nepresnosti a chyby boli samozrej-mé a akceptované. Redaktorka Slovenského rozhlasu Margita Zrebná tento stav potvrdila a otázku profesionality posunula na zamestnancov cirkevných médií, kde podľa nej profesionál-ni ambiciózni novinári nedostanú priestor, ale sú, naopak, eli-minovaní, pretože tieto médiá majú záujem skôr o remeselnú zručnosť než o zapálenú tvorivú činnosť. Práve takýto osobný vklad do žurnalistickej činnosti je však podľa teoretikov pod-statným predpokladom kvalitného produktu. Podľa Š. Veľasa je „kvalita odrazu úmerná kvalite poznávania a hodnotenia a zodpovedá intelektuálnemu a tvorivému potenciálu jednot-livca i kolektívu“208. Zdôrazňuje význam kvality novinárskej osobnosti ako takej, pretože publikum je „závislé“ na noviná-rovi a jeho mravnej stránke.209 Kvalita osobnosti a profesiona-lita jej výkonu sa javia osobitne dôležité práve pri spracúvaní náboženských tém, ktoré si podľa dekana Fakulty inštituci-onálnej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme Diega Contrerasa vyžadujú väčšiu námahu, ochotu ísť hlbšie a vynaložiť viac energie.

Môžeme teda konštatovať, že profesionalita novinárov vzbudzuje skôr starosti než uznanie, z hľadiska spracovania náboženských tém zvlášť. Na strane sekulárnych médií ho totiž ovplyvňuje všeobecný trend nízkeho veku, skúsenosti a roz-hľadu novinárov, na strane cirkevných médií zasa „nedostatok ľudí“. Ten sa týka aj nedostatku kvalitných vonkajších komuni-kátorov, ktorý sme už spomenuli a ktorý spätne znižuje kvalitu sekulárneho spracúvania náboženských tém. Riešenie sa črtá v profesionalizovaní mediálnych šíriteľov náboženských po-solstiev, a to predovšetkým strategickými investíciami do ľudí zo strany cirkvi a dostatočnou dôverou voči ich odbornej prá-

208 VEĽAS, Štefan: Publicistika v tlači. In: Žurnalistická tvorba v tlači. Ed. Štefan Veľas. Bratislava : Slovenský syndikát novinárov, 1993, s. 34.209 Porov.: Tamtiež, s. 36.

205

ci, aby sa nestávalo, že schopní ambiciózni novinári budú pre nedostatok priestoru a kompetencie odsúvaní, takže budú túto prácu opúšťať z vlastnej vôle alebo pre vonkajší tlak.

Investícia do ľudí

Z povedaného vyplýva veľký význam osobností mediálnych tvorcov pre celkovú kvalitu produktu. Ak teda chceme skvalit-ňovať šírenie náboženských posolstiev cez médiá, jedna z naj- schodnejších ciest sa ukazuje cez skvalitňovanie ich šíriteľov, čiže v prvom rade novinárov. V seku-lárnych aj cirkevných médiách. Požiadavka takej formácie rezo-novala v našom výskume veľmi intenzívne – a to aj zo strany sa-motných novinárov, aj zo stra-ny ľudí zodpovedných v cirkvi za mediálnu komunikáciu.

Predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre spolo-čenské komunikačné prostried-ky Stanislav Zvolenský si tento vklad do ľudí zo strany cirkvi predstavuje – podľa vlastného vyjadrenia na internom fóre cirkevných médií na Slovensku – ako prejav záujmu o novinárov, ktorí sú v sekulárnom svete vystavení veľkému morálnemu tlaku, napr. formou ocenení osôb, ktoré robia dobrú, kvalitnú prácu. Pomerne všeobec-ne chápaný „prejav záujmu“ konkretizovali aktívni novinári v našich výskumných rozhovoroch ako požiadavku voči cirkvi na vyčlenenie konkrétnych osôb, ktoré by pomáhali formovať spoločenstvá novinárov. Tie by sa podľa redaktora tlačovej agentúry SITA Rada Pavlíka mali pravidelne stretávať, pričom stretnutia by mali trojaký charakter: vzdelávací, duchovný a ľudský. „Predstavujem si to ako nejaké odborné prednášky

Prejav záujmu zo strany cirkvi konkretizovali

aktívni novinári v našich výskumných

rozhovoroch ako vyčlenenie konkrétnych osôb, ktoré by pomáhali formovať spoločenstvá

novinárov. Tie by mali stretnutia

trojakého charakteru: vzdelávacieho,

duchovného a ľudského.

206

a diskusie, spoločné modlitby, sväté omše, púte, ale aj de-baty pri pive,“ konštatoval R. Pavlík. Redaktor TV Markíza Radoslav Igaz hovorí o potrebe posily v „poctivej práci a lás-ke“210. Ako svoje priority menuje dennú modlitbu, svätú omšu a sväté prijímanie, pričom konštatuje, že partia jeho kolegov s úplne iným programom dňa (najmä večerné a nočné po-sedenia v baroch) mu neposkytuje priestor na uspokojenie jeho vzťahových a iných potrieb. Aj jeho výpoveďou možno teda podoprieť potrebu cirkevnej starostlivosti o ľudí v mé-diách. Predstava novinárov z praxe korešponduje, ba zhodu-je sa s oficiálnym cirkevným odporúčaním z dielne pápeža Benedikta XVI. „Svätý Otec označuje za vážnu úlohu pastie-rov cirkvi duchovnú, intelektuálnu a ľudskú formáciu novi-nárov,“ hovorí poľský mediálny teoretik M. Drożdż211. Medzi svojimi štyrmi zásadami „evanjelizácie v médiách“ vyratúva na treťom mieste práve formáciu ľudí v médiách. Chápe ju aj ako „otváranie potenciálneho dobra v médiách“, vrátane dob-ra v konkrétnych ľuďoch.

Ako dôležitý prvok investície do ľudských zdrojov sa teda ukazuje pozitívny formačný prístup k novinárom, ktorý však nemôže ostať v rovine všeobecného konštatovania potreby ve-novať im pozornosť, prípadne ich sporadicky oceniť jednorazo-vým aktom. Permanentný kontakt a komunikácia si vyžadujú systematickú prácu konkrétneho vyčleneného človeka alebo skupiny ľudí. Jej ovocím môže byť aj prekonávanie nevedomos-ti, nezáujmu a predsudku, ktorému sme sa podrobne venovali na osobitnom mieste. Ak sme hovorili o novinároch ako zvlášť náchylných na odpor voči formálnym štruktúram, privilego-vaniu bez zásluh a moralizovaniu, na základe čoho nemajú – ako hovorí F. Múčka – dôvod vážiť si na cirkvi aj niečo iné ako charitatívnu činnosť a starostlivosť o kultúrne pamiatky,

210 IGAZ, Radoslav: Novinár v mainstreamovej televízii. Odprednášané na seminá-ri Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.211 DROżDż, Michał: Postavenie kresťanských médií v Poľsku, ich úloha v spoločen-skom živote. Odprednášané na seminári Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizo-valo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.

207

práve takáto forma komunikácie s nimi môže ich pohľad me-niť a rozširovať ich obzor. Samozrejme, nie je jednoduché nájsť a sfunkčniť takéto komunikačné formy, táto úloha však stojí pred šíriteľmi náboženského posolstva v médiách ako dôležitá výzva.

Nemenej dôležitá sa ukazuje investícia do mediálnych ko-munikátorov vnútri cirkevného prostredia. Na základe nášho výskumu môžeme poukázať na trojaký problém v tejto oblasti: nájsť správnych ľudí, pritiahnuť ich pre prácu v médiách a po-silňovať ich v nej. Hľadanie správnych ľudí neznamená len vypísať konkurz na zrelého žurnalistu s praxou, ale ide skôr o vytipovanie vhodných adeptov na príslušné štúdium, ich podpora a následné zmysluplné využitie. „Treba si vychovať celú generáciu ľudí,“ zdôraznila redaktorka Katolíckych novín Mária Raučinová. Ako sa zhodli viacerí účastníci výskumu, možnosti takejto generačnej výchovy sa na Slovensku využíva-jú polovičato: vytipovaným schopným ľuďom sa napr. poskytne kvalitné zahraničné štúdium, doma však ich potenciál ostane nevyužitý. Kňazi sú zapojení do bežnej farskej pastorácie s mi-nimalizovaným priestorom na realizáciu svojich mediálnych zručností, laici uviaznu na úradníckych pozíciách bez kom-petencií. Príkladom je napríklad hovorkyňa Banskobystrickej diecézy Zuzana Juhaniaková s diplomom z prestížnej Fakulty inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme. Na biskupskom úrade plní úlohu biskupovej mediálnej asistentky (pripravuje prehľad tlače, publikuje tlačové správy o činnosti v diecéze), ale nepatrí do užšieho kruhu informova-ných osôb, nevystupuje ako osoba s autoritou a kompetenciou. Tieto úlohy ostávajú na pleciach iných prvkov biskupskej úrad-nej štruktúry, ktoré sú akoby príliš petrifikované, aby medzi seba zakomponovali špecilizovanú pracovníčku, navyše laičku a ženu.

V tejto súvislosti sa teda ukazuje potreba pripomenúť úlo-hu laikov a laických inštitúcií v mediálnej komunikácii cirkvi. Na to, aby dosiahli potrebnú úroveň kompetencie a autority, potrebujú vynaložiť vlastné úsilie na získanie odbornosti, avšak s vyhliadkou na jej primerané uplatnenie, teda na dostatočnú

208

dôveru zo strany cirkvi, ktorá im vytvorí priestor a presunie na ne určité kompetencie. Náš výskum poukázal na absenciu takéhoto prístupu a postupu.

Investovanie do ľudských zdrojov zahŕňa okrem vlastnej cieľavedomej formácie vhodných adeptov aj vyhľadávanie osvedčených schopných ľudí a ich dostatočné motivovanie na danú prácu. Ak sme konštatovali, že investície do kvality, vrátane kvality ľudí, sa pri súčasnom nastavení v médií javia

ako nadbytočné, nenávratné, produkujúce skôr stratu ako zisk, môžeme sa zároveň odvolať na neziskový charakter cirkev-ných médií, zdôrazňovaný ako predstaviteľmi cirkvi, tak mana-žérmi samotných médií. Ak ich kritériom nie je zisk a do ich po-litiky patrí úplné spätné investo-vanie zisku dovnútra firmy, mal by sa práve tu vytvoriť dostatoč-ný priestor na také ohodnotenie kvalitných pracovníkov, aké si inak nastavené komerčné mé-diá nechcú dovoliť. Samozrejme,

problémom sú už vstupné nastavenia – priemerná latka seku-lárnych médií je položená podstatne vyššie ako priemerná latka cirkevných médií. Tie sa teda ocitajú pred opakovanou výzvou na spravodlivé riešenie finančnej motivácie pracovníkov – aby sa samy nepripravovali o ľudský potenciál.

Osobitne dôležité sa využitie tohto potenciálu javí na ve-dúcich manažérskych pozíciách v cirkevných médiách. Náš výskum poukázal na určitý deficit odbornosti a skúsenosti v týchto funkciách v prospech takého zaradenia v rámci hierar-chickej cirkevnej štruktúry, ktoré uľahčuje cirkevnú kontrolu nad médiom. To sa týka aj vnútorného systému vzťahov nad-riadenosti a podriadenosti, ktorý nemusí celkom zodpovedať funkčnému zaradeniu, ale premietajú sa doň prvky cirkevnej organizačnej štruktúry.

Ak kritériom cirkevných médií nie je zisk a do

ich politiky patrí úplné spätné investovanie

zisku dovnútra firmy, mal by sa práve tu vytvoriť dostatočný

priestor na také ohodnotenie kvalitných pracovníkov, aké si inak

nastavené komerčné médiá nechcú dovoliť.

209

Investícia do ľudí a ich formácia znamená teda v sú-vislosti s mediálnym šírením náboženských posolstiev dve kľúčové požiadavky: konkrét-nu starostlivosť o novinárov pracujúcich v sekulárnych mé-diách a dostatočnú investíciu (vrátane predchádzajúcej stra-tégie) do novinárov pracujúcich v cirkevných médiách, prípadne v rolách cirkevných komuni-kátorov s médiami. V oboch oblastiach poukázal náš výskum na nedostatky: v prípade permanentnej formácie sekulárnych novinárov je to jej absencia a pomerne vágna predstava zod-povedných ľudí na strane cirkvi v porovnaní s konkrétnymi požiadavkami a potrebami samotných novinárov; v prípade investovania do pracovníkov cirkevnej komunikačnej štruktú-ry je problém zložitejší. Komplikuje ho vysoké nastavenie lat-ky finančnej motivácie schopných ľudí v sekulárnych médiách a určité prekrývanie vnútrofiremných a vnútrocirkevných or-ganizačných schém vzťahov nadriadenosti a podriadenosti narúšajúce uplatňovanie právomocí a zodpovedností, zvlášť u riadiacich mediálnych pracovníkov. Preto sa požiadavka na investície do ľudských zdrojov v cirkevnom mediálnom prostredí netýka len finančnej motivácie, ale aj distribúcie dô-very a kompetencií.

Stratégia

Keď hovoríme o vonkajších vstupoch do mediálnej komuni-kácie, ako jeden z podstatných sa ukazuje stratégia vonkajších komunikátorov, čiže osôb a inštitúcií so záujmom o mediálne šírenie určitých posolstiev – v prípade náboženských posols-tiev cirkvi. Ak má cirkev konať „prorocky“, čiže reflektovať z pozície svojej náuky potreby spoločnosti a ponúkať víziu,

Ak má cirkev konať „prorocky“, čiže

reflektovať z pozície svojej náuky potreby

spoločnosti a ponúkať víziu, nevyhnutne to predpokladá určitú

stratégiu a taktiku na účinné presadenie svojej

vízie.

210

nevyhnutne to predpokladá určitú stratégiu a taktiku na účin-né presadenie svojej vízie.

V našom výskume sme zaznamenali absenciu takéhoto prístupu cirkvi. Keď sme v rámci výskumných kolokvií skú-mali cieľ pôsobenia náboženského posolstva v spoločnosti, čo sa chce/má ním dosiahnuť, stretávali sme sa predovšetkým s požiadavkou pretavovať cirkevnú náuku do praxe, všímať si nespravodlivé prvky v systéme, poukazovať na nemorálne správanie sa zodpovedných, zastávať sa slabých a utláčaných – jednoducho, aktívne poukazovať na konkrétne problémy a ich riešenia. Podľa účastníkov nášho výskumu by sa to malo týkať predovšetkým sociálnych tém a ekonomických aplikácií cirkevnej náuky, ale aj iných problémov (napr. národnostných), ktorým sekulárne médiá nevenujú dostatočnú pozornosť, prí-padne ich dokonca pre rôzne záujmy stojace v rozpore so spo-ločným dobrom ignorujú.

Práve spoločné dobro by malo byť motiváciou takého stra-tegického konania. „Cieľom náboženského posolstva v mé-diách nie je evanjelizácia v zmysle obracania ľudí na vieru,

ale ponúkanie alternatívy pre všetkých, starosť o zmenu života všetkých k lepšiemu,“ konšta-toval redaktor TV LUX Ľudovít Malík. Podľa redaktora tlačo-vej agentúry SITA Rada Pavlíka však cirkev na Slovensku nechá-pe svoju mediálnu komunikáciu z tejto perspektívy, nie je jej jas-né, čo ňou vlastne chce dosiah-nuť. „Nemá stratégiu, nedokáže

vystúpiť s kampaňou na dôležité témy,“ tvrdí R. Pavlík. „Cirkev by si napr. mohla dať za cieľ zákaz nedeľného predaja o päť ro-kov – a venovať sa téme tak, aby zákaz dosiahla. Bola by toho schopná, je to možné.“ Aj radoví novinári by uvítali podobné strategické plány rozpracované do drobných krokov. „Vedeli by sme, na čo sa sústrediť,“ povedala redaktorka Katolíckych novín Marta Majerčáková.

Cirkev akoby za efektívnejší spôsob dosahovania svojich

cieľov s dosahom na život

spoločnosti považovala interpersonálnu – nie

masovú – komunikáciu.

211

Strategické presadzovanie určitých tém si vyžaduje intenzív-nu verejnú angažovanosť, čo podľa účastníkov nášho výskumu v cirkvi naráža na obavu z verejného vystupovania v prospech alebo neprospech vecí, ktoré považuje za správne alebo ne-správne. Potvrdzujú to aj výroky hovorcu Konferencie bisku-pov Slovenska Jozefa Kováčika, podľa ktorého je účinnejšou taktikou formovať rozhodnutia o vážnych problémoch mimo médií, interne, neodkrývať priebežne karty prezentovaním svojich postojov a plánov v médiách. To znamená neakcepto-vanie médií ako hráčov pri presadzovaní určitej agendy, resp. neakceptovanie podstaty ich pôsobenia, čiže tlaku na verejnú mienku. Cirkev akoby za efektívnejší spôsob dosahovania svo-jich cieľov s dosahom na život spoločnosti považovala inter-personálnu – nie masovú – komunikáciu. V praxi to znamená napr. lobing na kompetentných miestach a súčasnú ignoráciu verejnej mienky. Tento postoj môže čiastočne vychádzať aj z ve-domia, že „súhlas väčšiny nemusí byť vždy najbližšie k prav-de“212. J. Spuchľák preto zdôrazňuje potrebu rozlišovať medzi verejnou mienkou a mienkou väčšiny a v súvislosti s verejnou mienkou hovoriť o „dobrej verejnej mienke“213. M. Iłowiecki v tejto súvislosti konštatuje, že poznávanie názoru väčšiny je iba „nástrojom poznania spoločenského vedomia, ale nikdy to nemôže byť spôsob riešenia daného problému“214. Zároveň však pripúšťa aj pravidlo – hoci „sporné“215 –, že „verejná mien-ka nie je len súhrnom názorov jednotlivcov, tvorí novú kvalitu, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami – inými ako pravidlá mien-ky jednotlivcov“216.

Ak sa v cirkevnej stratégii presadzovania dôležitých tém neberie do úvahy verejná mienka, ktorá sa považuje za prece-ňovanú, z hľadiska pravdy úplne irelevantnú, často pomýlenú,

212 SPUCHĽÁK, Juraj: Služba a úloha Katolíckej cirkvi v spoločenských komunikačných prostriedkoch. 2000, s. 50.213 Tamtiež.214 IŁOWIECKI, Maciej – ZASĘPA, Tadeusz: Moc a nemoc médií. 2003, s. 66.215 Tamtiež, s. 57.216 Tamtiež.

212

a teda bezpredmetnú, vedie to priamo k podceňovaniu úlohy médií a k neochote využívať ich ako silný nástroj spoločenského pôsobenia. V praxi to spôsobuje napr. nedorozumenia v prípade niektorých konkrétnych aktivít cirkvi (predaje majetkov, zástav-ba cirkevných pozemkov, bu-dovanie polyfunkčných centier

a pod.), ktoré sa – aj vďaka komunikačne aktívnejším a zruč-nejším odporcov projektov – dostávajú do povedomia verej-nosti v negatívnom šate a cirkev odsúvajú do náročnej roly obžalovaného. Jedna z výziev v súvislosti s absenciou cirkevnej stratégie v mediálnom prostredí smeruje teda k lepšiemu uve-domeniu si a následne využitiu práce s verejnosťou.

Význam stratégie dokazuje aj N. González Gaitano, keď svojím výskumom verejného pohľadu na cirkev v USA pred návštevou Benedikta XVI. a počas nej dokázal úzku súvislosť medzi pápežovým osobnostným pôsobením a postupným vý-razným poklesom negatívnych pohľadov na cirkevnú agendu, poznačenú najmä sexuálnymi škandálmi. V danom prípa-de išlo o pomerne krátky časový úsek, stratégia slov a gest Benedikta XVI. sa však ukázala ako veľmi dôležitá, kvalitná a účinná. Dlhodobejšie presadzovanie hlbšieho riešenia prob-lémov si podľa N. Gonzáleza Gaitana vyžaduje správne ucho-penie topoi, čiže všeobecne zdieľaných ideí, ktoré umožňujú osobný dotyk s ľudským presvedčením, a preto sa na nich dá budovať účinná presviedčacia kampaň. Priblížiť ju možno napr. na agende hnutia pro life. Ako konštatuje N. González Gaitano217, jedna z amerických skupín angažovaných v tom-to hnutí výskumom zistila, že deväť z desiatich žien idúcich

217 Porov.: GONZÁLEZ GAITANO, Norbeto: Lineamenti metodologici per l´esame della rappresentazione delle radici della socialità che hanno origine nella famiglia. In: Famiglia e Media. Il detto e il non detto. Ed. Norberto González Gaitano. Roma : EDUSC, 2008, s. 9. – 39.

Jedna z výziev v súvislosti s absenciou

cirkevnej stratégie v mediálnom prostredí

smeruje k lepšiemu uvedomeniu si

a následne využitiu práce s verejnosťou.

213

na potrat vie a chápe, že umelo potratiť znamená zabiť dieťa. Avšak napriek tomuto vedo-miu je pre ne v ťažkej životnej situácii potrat menším zlom. Aktivisti pro life z toho vyvodili záver, že nemôže byť dostatočne účinné presviedčať ženy o vzni-ku života počatím a o tom, že potrat je vraždou, ale treba im radšej ukazovať krásu mater-stva napriek ťažkostiam. Preto postavili svoju televíznu kam-paň na šotoch ukazujúcich sve-dectvá matiek, ktoré si aj v zlom položení dieťa ponechali a toto rozhodnutie ich urobilo šťast-nými. V štátoch, kde kampaň prebiehala, sa počet potratov znížil v danom období šesť-krát viac ako v celonárodnom priemere.218

Podobný príklad využitia topoi v komunikačnej stratégii našiel N. González Gaitano v programe homosexuálneho hnu-tia v USA z roku 1984. Dokument s názvom Waging Peace: A Battle Plan to Persuade Straight America (Nastoľovanie mieru: Bojový plán ako presvedčiť čestnú Ameriku) z pera dvoch vedúcich hnutia predkladal princípy presviedčania he-terosexuálov o legálnosti homosexuality. N. González Gaitano ich zhŕňa do troch hlavných cieľov: 1. predstavovať fenomén ako banálny a normálny, 2. trvať na tom, že gayovia sú obete, 3. démonizovať obrancov rodiny.219 N. González Gaitano pova-žuje za zaujímavú predovšetkým základnú schému kampane:

218 Porov.: Tamtiež, s. 26 – 28.219 Porov.: Tamtiež, s. 24 – 25.

„Žiaden spôsob správania nemožno

propagovať, či už zodpovedajúci

prirodzenosti človeka alebo nie, ušľachtilý alebo úchylný, ak sa neodvolávame na tie

nemenné antropologické princípy ľudskej

podstaty, ktoré sa môžu vteľovať do jednotlivých

kultúr rozličným spôsobom a vo väčšej alebo menšej miere, ba môžu aj upadnúť, nikdy však nie stať sa

neplatnými.“(Norberto González

Gaitano)

214

„Žiaden spôsob správania nemožno propagovať, či už zod-povedajúci prirodzenosti človeka alebo nie, ušľachtilý alebo úchylný, ak sa neodvolávame na tie nemenné antropologické princípy ľudskej podstaty, ktoré sa môžu vteľovať do jednotli-vých kultúr rozličným spôsobom a vo väčšej alebo menšej mie-re, ba môžu aj upadnúť, nikdy však nie stať sa neplatnými.“220 V tomto konkrétnom prípade sa napr. strategicky apelovalo na topos slobody, ktorý mal prekryť topos nemorálnosti a ab-normálnosti homosexuálneho aktu (nie homosexuality ako takej). Znamená to, že úspech komunikačnej kampane závisí od správneho „vyhmatnutia“ podstaty ležiacej v koreni problé-mu a zároveň na dne ľudských presvedčení. Problematike topoi sme venovali osobitnú kapitolu aj samostatnú časť výskumu, na tomto mieste je potrebné zdôrazniť jej význam pri strategic-kom mediálnom šírení náboženských posolstiev.

Konkrétna realizácia stratégie si vyžaduje dôslednú taktiku. V prípade náboženských tém šírených cez médiá sa ako kľúčo-vá ukazuje otázka prieniku posolstva k adresátom. Vzhľadom na špecifiká cirkevnej štruktúry i komunikácie sú z tohto hľa-diska dôležité nielen celonárodné mainstreamové médiá, ale aj regionálne a lokálne pôsobenie cez sieť cirkevných spoločenstiev (farností, cirkevných zborov). Tie sú ideálnym priestorom na vy-tváranie tzv. interpretačných mikrokomunít známych z moder-ných teórií publika. Práve v nich sa všadeprítomné mediálne obsahy dotvárajú, alebo dokonca priamo vytvárajú. Upozorňuje na to aj šéfredaktorka časopisu Família Alžbeta Mráková, podľa ktorej si mediálna práca s rodinami vyžaduje napr. systém far-ských čitární a oduševnených názorových vodcov, buď v oso-bách miestnych kňazov, alebo iných členov farností.221

220 Porov.: GONZÁLEZ GAITANO, Norbeto: Lineamenti metodologici per l´esame della rappresentazione delle radici della socialità che hanno origine nella famiglia. In: Famiglia e Media. Il detto e il non detto. Ed. Norberto González Gaitano. Roma : EDUSC, 2008, s. 25.221 Porov.: MRÁKOVÁ, Alžbeta: Páni redaktori, pre koho pracujete? Alebo... Ako si za-ložiť funkčnú mediálnu rodinu. Odprednášané na seminári Plnia katolícke médiá v slo-venskej spoločnosti svoju úlohu? II, ktorý organizovala Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v spolupráci s ďalšími inštitúciami 13. a 14. februára 2009 v Ružomberku.

215

Ako jeden z podstatných vonkajších vstupov z hľadiska me-diálneho šírenia náboženských posolstiev sa teda ukazuje stra-tégia náboženských komunikátorov, teda cirkvi. Náš výskum ukázal jej absenciu, pričom ako dôležité biele miesta na mape mediálneho pokrytia sme iden-tifikovali najmä sociálne prob-lémy umožňujúce praktickú aplikáciu prepracovanej sociál-nej náuky cirkvi. Cirkev by tak vstupovala do spoločenského diania konkrétnym spôsobom v prospech skvalitňovania živo-ta všetkých ľudí, čím by napĺňala svoje poslanie viesť ľudí k osob-nej zmene pre vlastné dobro. Takéto komunikačné pôsobenie si vyžaduje prekonanie viace-rých vnútorných prekážok, najmä nechuť k verejnej angažova-nosti a nedôveru voči verejnej mienke spojenú s ignorovaním jej významu. Dôležité je tiež účinné zacielenie komunikácie na správne uchopené topoi, čiže všeobecne zdieľané idey ape-lujúce na podstatu ľudského bytia a kultúry. Taká strategická komunikácia je dlhodobá a nezaobíde sa bez prepracovanej komunikačnej štruktúry (vrátane farských spoločenstiev) a ne-malých investícií. Ukazuje sa však ako podstatná výzva pre také mediálne komunikovanie náboženských posolstiev, ktoré ide-álne využije nastavenia mediálneho komunikačného systému a umožní tak cirkvi efektívne plniť svoju úlohu prostredníc-tvom tohto moderného prostriedku.

Kontrola cirkvi

Významným vonkajším vstupom do každej komunikácie je kontrola autoritatívnej inštitúcie nad jej priebehom, formami, vrátane spätnej kontroly produktov s možnosťou represívneho

Praktickou aplikáciou prepracovanej sociálnej

náuky by cirkev vstupovala

do spoločenského diania konkrétnym spôsobom

v prospech skvalitňovania života všetkých ľudí, čím by

napĺňala svoje poslanie viesť ľudí k osobnej

zmene pre vlastné dobro.

463

Epilóg

„Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vy-šlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úro-du: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“

Mt 13,3-9

Je mediálny jazyk schopný prenášať náboženské posol-stvá? Keď sme sa na predchádzajúcich stranách (a počas vý-skumu im predchádzajúceho) pokúšali odpovedať na túto otázku, neraz sme pocítili určitú vnútornú rezonanciu, vnú-tornú radosť riešiteľa náročnej úlohy, ktorý objavil niečo zau-jímavé, niečo dôležité, výpovedné, poskytujúce záchytný bod. Preto sa chytá pera, aby svoj objav sprostredkoval. Čo je ná-ročné – na presnosť, výstižnosť, zrozumiteľnosť. Ak sme teda mali celý čas na zreteli potrebu takejto zrozumiteľnosti pri prenášaní náboženských posolstiev mediálnym komunikač-ným kanálom, nemenej sme ju mali na zreteli pri prenášaní svojich zistení k čitateľom. S nádejou na dosiahnutie porozu-menia, spoločnej reči.

Keď sa pokúšajú nájsť spoločnú reč náboženské posolstvá s mediálnymi príjemcami, čelia základnej otázke schopnos-tí mediálneho komunikačného kanála. Na ne – v porovnaní s potrebami náboženského posolstva – sme zacielili svoje skú-manie. V úvode sme predložili niekoľko základných otázok (o náboženskom posolstve, o mediálnom jazyku, o ideálnom

464

spolužití, o využívaní ponúkaných možností, o rezervách, o iných vstupoch do daného komunikačného procesu...), v zá-vere sme sa pokúsili zhrnúť odpovede, postrehy, podnety.

Predovšetkým o tom, že evanjelizácia v zmysle najauten-tickejšieho šírenia náboženského posolstva ako posolstva o Božej láske k človeku a o jeho pláne pre jeho celoživotné (večné) šťastie nie je šitá na prostriedky masovej komuni-kácie. Tie ju však môžu podporovať vo fáze pred a po, čiže vo fáze „preevanjelizácie“ a pastorácie, starostlivosti o tých, čo už uverili. Mediálna forma preevanjelizácie pritom zname-ná najmä budovanie pozitívneho imidžu cirkvi ako tej, ktorá sa bude skôr či neskôr pokúšať nadviazať s mediálnym adre-sátom osobnejší kontakt. To znamená okrem iného potrebu presúvať pri práci s médiami pozornosť z informovania o Bo-hu na informovanie o cirkvi.

A to najmä preto, lebo informovanie o Bohu si – aspoň v prísne neevanjelizačnom masovokomunikačnom prostredí – vyžaduje spoločný základ viery. Iba tak sa stretáva s poro-zumením a prijatím. Tento základ však, napriek štatistickému charakteru slovenskej spoločnosti, väčšinou chýba, a tak sa vy-sielateľ a príjemca ocitajú na rozličnej frekvencii, čo znemož-ňuje komunikáciu. Pred náboženskými komunikátormi preto stojí výzva ustavične zvažovať, čo je vzhľadom na skutočné odovzdanie (nie iba vypustenie) posolstva najfunkčnejšie.

Ďalšiu výzvu kladie pred obe strany, mediálnu i nábožen-skú, existujúca ideologická bariéra. Jej vinou pôsobí niekedy šírenie náboženských posolstiev v médiách ako zákopová voj-na náboženských a liberálnych komunikátorov. Ako sme však ukázali, nie je nevyhnutná a existuje niekoľko návodov na ús-tretové stretávanie sa na polceste. Pre obe strany: zbavovanie sa strachov a opatrníctva na strane cirkvi a zbavovanie sa pred-sudkov na strane sekulárnych mediálnych tvorcov, odbúravanie podceňovania spravodajských hodnôt a iných vlastností medi-álnej komunikácie na strane cirkvi a ich preceňovania za cenu zriekania sa pôvodného žurnalistického poslania na strane mé-dií, investovanie do zručných komunikátorov na strane cirkvi a do profesionality svojich na strane médií...

465

Ak sme si v úvode vytýčili cieľ svojimi závermi inšpiro-vať, chceme to robiť tak, ako odporúčame náboženským mediálnym komunikátorom: nie so snahou dosahovať sto-percentnú úspešnosť, ale so stopercentnou snahou dosahovať úspešnosť...

475

Obsah

Prológ .........................................................................................................5

Metodologický náčrt ................................................................................9Štruktúra výskumu ...........................................................................10Metódy výskumu ..............................................................................11

Kvalitatívna obsahová analýza ............................................. 11Frames .................................................................................13Topoi ................................................................................. 15

Skupinový kvalitatívny výskum ............................................ 22Delphi ............................................................................... 22Focus groups ..................................................................... 24

Výskumné vzorky a priebeh ............................................................27Kvalitatívna obsahová analýza ............................................. 27Skupinový kvalitatívny výskum ............................................ 32

Výskumný postup .............................................................................36

I. časť Charakter mediálneho komunikačného systému

Kód ............................................................................................................41 News values........................................................................................41

Spravodajské hodnoty vo vzťahu k náboženským posolstvám ................................................... 42 News values a gospel values................................................... 50

Konflikt ...............................................................................................54 Škandál ...............................................................................................63 Zábava, relax ......................................................................................67 Torzovitosť, flešovosť ........................................................................70 Stereotypy ...........................................................................................74 Príbeh .................................................................................................80 Zovšeobecňovanie a zjednodušovanie ...........................................83

476

Prenášanie podstaty ..........................................................................89 Kvalita vs. povrchnosť ......................................................................94 Jazyk .................................................................................................101 Povedomie o publiku ......................................................................110 Zhrnutie ...........................................................................................120

Kanál .......................................................................................................126 Funkcia žurnalistiky .......................................................................127 Komerčnosť ......................................................................................134 Vnútorná motivácia ........................................................................138 Technické podmienky ....................................................................145 Demokratickosť, verejnosť .............................................................149Agenda setting .................................................................................156 Schopnosť meniť ľudí ......................................................................161 Propagácia ........................................................................................165 Cirkevné médiá ...............................................................................172 Zhrnutie ...........................................................................................182

Vonkajšie vstupy ...................................................................................188Predsudok ........................................................................................188 Viera .................................................................................................192 Komunikátori ..................................................................................196 Profesionalita novinárov ................................................................201 Investícia do ľudí .............................................................................205 Stratégia ............................................................................................209 Kontrola cirkvi ................................................................................215 Nezávislosť .......................................................................................218 Pravda a dialóg ................................................................................225 Autorita ............................................................................................232 Postoj ................................................................................................236 Profil novinárov...............................................................................240

Prostredie a výchova novinárov .......................................... 242 Charakter a hodnotový rebríček novinárov ....................... 245 Životný štýl novinárov ......................................................... 250Viera novinárov ................................................................... 253 Materiálne založenie novinárov ......................................... 258 Východiská a riešenia .......................................................... 262

Vstupy očakávané od cirkvi ..........................................................264 Evanjelizácia ........................................................................ 264 Vnútrocirkevný dialóg ......................................................... 272

Zhrnutie ...........................................................................................277

477

II. časťPosolstvá a topoi

Kvantitatívne ukazovatele ...................................................................287

Posolstvo ................................................................................................296 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku ...................................................296

Cirkevné médiá.................................................................... 296 Sekulárne médiá .................................................................. 299 Porovnanie ........................................................................... 301

Pápež Benedikt XVI. v USA ..........................................................302 Cirkevné médiá.................................................................... 302 Sekulárne médiá .................................................................. 305 Porovnanie ........................................................................... 309

Pastierske listy slovenských biskupov ..........................................310 Cirkevné médiá.................................................................... 310 Sekulárne médiá .................................................................. 312 Porovnanie ........................................................................... 313

Sexuálna výchova ............................................................................314 Cirkevné médiá.................................................................... 314 Sekulárne médiá .................................................................. 318 Porovnanie ........................................................................... 323

Výhrada vo svedomí .......................................................................324 Cirkevné médiá.................................................................... 325 Sekulárne médiá .................................................................. 329 Porovnanie ........................................................................... 332

Topoi .......................................................................................................334 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku ...................................................334

Cirkevné médiá.................................................................... 334 Sekulárne médiá .................................................................. 337 Porovnanie ........................................................................... 341

Pápež Benedikt XVI. v USA ..........................................................342 Cirkevné médiá.................................................................... 342 Sekulárne médiá .................................................................. 345 Porovnanie ........................................................................... 347

Pastierske listy slovenských biskupov ..........................................348 Cirkevné médiá.................................................................... 348 Sekulárne médiá .................................................................. 349 Porovnanie ........................................................................... 350

478

Sexuálna výchova ............................................................................351 Cirkevné médiá.................................................................... 351 Sekulárne médiá .................................................................. 355 Porovnanie ........................................................................... 359

Výhrada vo svedomí .......................................................................360 Cirkevné médiá.................................................................... 360 Sekulárne médiá .................................................................. 364 Porovnanie ........................................................................... 368

Sprievodné javy .....................................................................................370 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku ...................................................370 Pápež Benedikt XVI. v USA ..........................................................373 Pastierske listy slovenských biskupov ..........................................377 Sexuálna výchova ............................................................................378 Výhrada vo svedomí .......................................................................380

Zhrnutie .................................................................................................381 Posolstvá ...........................................................................................383 Topoi .................................................................................................389

Prirodzený zákon vs. vývoj a pokrok .................................. 391 Schopnosť cirkvi poznať a chcieť dobro človeka i spoločnosti ............................................................ 393 Potreba Boha a cirkvi ako morálnej autority ..................... 395 Túžba po pravej láske a šťastí ............................................. 397 Základný koncept človeka: slobody, rovnosti, dôstojnosti, rodiny, úcty k životu ........................................ 398 Doplnkové topoi: zdravie, hnev .......................................... 402Výzvy...... .................................................................................402

Sprievodné javy ..............................................................................404

Závery .....................................................................................................407Kód ... .................................................................................................407Kanál .................................................................................................414Vonkajšie vstupy..............................................................................419Posolstvá ...........................................................................................427Topoi .................................................................................................429Výsledné hypotézy ..........................................................................431

Čo umožňuje mediálny jazyk? ............................................ 432Ako náboženské posolstvo funguje v praxi? ....................... 434Základné výstupy ................................................................ 435

479

Osobná predispozícia ..................................................... 435Ideologická polarizácia .................................................. 437Žurnalistická forma ....................................................... 439Jazyk ............................................................................... 440Identita ........................................................................... 443Evanjelizácia .................................................................. 445Personálna otázka ......................................................... 447Spoločenský rozmer ....................................................... 449

Praktické odporúčania ...................................................................452Silné miesta .......................................................................... 452Slabé miesta ......................................................................... 453Odporúčania pre sekulárne médiá ..................................... 457Odporúčania pre cirkevné médiá ....................................... 458

Epilóg ......................................................................................................463

Bibliografia ............................................................................................466