1

UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI

FAKULTA ZDRAVOTNICKÝCH V ĚD

Ústav ošetřovatelství

Bc. Lenka Šáteková

Najdôležitejší spôsob výživy pre novorodencov – dojčenie

Diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. Nina Peloušková., Ph.D.

Olomouc 2012

2

ANOTACE

DIPLOMOVÁ PRÁCE

Názov práce: Najdôležitejší spôsob výživy pre novorodencov - dojčenie

Názov práce v AJ: The most important way of the feeding - breastfeeding

Dátum zadania práce: 2011 – 01 - 27

Dátum odovzdania práce: 2011 – 05 - 07

Inštitúcia: Univerzita Palackého v Olomouci

Fakulta zdravotnických věd

Ústav ošetřovatelství

Autor práce: Bc. Lenka Šáteková

Vedúci práce: Mgr. Nina Peloušková, PhD.

Oponent práce:

Abstrakt v SJ:

Diplomová práca mapuje informovanosť a postoje žien v oblasti dojčenia. Skúma

výskyt faktorov, ktoré podporujú samotné dojčenie. V teoretickej časti je popisovaná

fyziológia laktácie, význam dojčenia, podmienky úspešného dojčenia, vzťahová väzba

a stratégia Baby friendly hospital. Ťažisko práce tvorí kvantitatívny prieskum pomocou

dotazníka. Analýza a interpretácia získaných dát poskytuje informácie o úrovní

informovanosti žien o dojčení a výskyt faktorov, ktoré podporujú dojčenie. Poznatky

k práci boli dohľadané v odbornej literatúre, renomovaných periodikách a databázach.

3

Abstrakt v AJ:

Diploma thesis researches the knowledge and attitudes of women towards the

breastfeeding. It studies the occurrence of factors which support the breastfeeding. In the

theoretical part the physiology of lactation, the function of breastfeeding, conditions of

successful breastfeeding, the attachment parenting and Baby friendly hospital are

described. The core of the work is the quantitative research done in the form of

questionnaire. The analysis and interpretation of gathered data provide the information

about the level of awareness of women about the breastfeeding and the occurrence of

factors which support the breastfeeding. The information needed for this thesis was found

in specialized literature, renowned periodicals and databases.

Kľúčové slová v SJ: úspešné dojčenie, novorodenec, Baby friendly hospital, vzťahová

väzba

Kľúčové slová v AJ: successful breastfeeding, newborn, Baby friendly hospital,

attachment parenting

Rozsah: 71 strán, 3 prílohy

4

Prehlasujem, že som svoju diplomovú prácu vypracovala samostatne pod odborným

vedením Mgr. Niny Pelouškovej, PhD. a čerpala som iba zo zdrojov uvedených v zozname

literatúry.

Olomouc 17. apríla 2012 ............................................

Bc. Lenka Šáteková

5

Ďakujem pani Mgr. Nine Pelouškovej, PhD. za odborné vedenie pri spracovaní

mojej diplomovej práce, za cenné rady, podnety a pripomienky a tiež za jej skúsenosti

a pochopenie. Ďalej ďakujem gynekologicko – pôrodníckemu oddeleniu za ochotu

a trpezlivosť pri vykonávaní prieskumu. Ďakujem všetkým respondentkám za ochotu a čas

venovaný vypĺňaniu dotazníkov. V neposlednom rade ďakujem celej mojej rodine

za podporu a pomoc v priebehu štúdia.

6

O B S A H

ÚVOD....................................................................................................................................8

1 MATERSKÉ MLIEKO......................................................................................................9

1.1 Zloženie materského mlieka............................................................................................9

1.1.1 Bielkoviny...................................................................................................................10

1.1.2 Tuky.......................................................................................................................... ..11

1.1.3 Cukry....................................................................................................................... ...11

1.1.4 Vitamíny.................................................................................................................. ...12

1.1.5 Enzýmy........................................................................................................................12

1.1.6 Hormóny a rastové faktory..........................................................................................12

1.1.7 Minerálne látky a stopové prvky.................................................................................12

1.1.8 Imunologické vlastnosti materského mlieka...............................................................13

1.2 Zloženie materského mlieka počas laktačného obdobia................................................14

2 ANATÓMIA PRSNEJ ŽĽAZY........................................................................................15

3 FYZIOLÓGIA LAKTÁCIE..............................................................................................16

4 DOJČENIE........................................................................................................................19

4.1 Význam dojčenia............................................................................................................19

4.2 Podmienky úspešného dojčenia......................................................................................21

4.3 Vzťahová väzba..............................................................................................................24

5 NEMOCNICE PRIATEĽSKÉ K DEŤOM (Baby Friendly Hospital)..............................27

5.1 Stratégia BFHI................................................................................................................27

6 EMPIRICKÁ ČASŤ.........................................................................................................31

6.1 Ciele a hypotézy práce...................................................................................................31

6.2 Zdroje odborných informácií.........................................................................................33

6.3 Charakteristika skúmaného súboru................................................................................33

6.4 Metodika práce (použité metódy)..................................................................................33

6.5 Organizácia výskumu.....................................................................................................35

6.6 Spracovanie získaných dát.............................................................................................36

6.7 Interpretácia výsledkov..................................................................................................37

7

6.8 Interpretácia hypotéz......................................................................................................55

7 DISKUSIA........................................................................................................................65

Z Á V E R............................................................................................................................71

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJE INFORMÁCIÍ

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

ZOZNAM OBRÁZKOV

ZOZNAM TABULIEK

ZOZNAM PRÍLOH

8

Ú V O D

„Dobrý začiatok pomáha tomu, aby bolo dojčenie

zážitkom šťastia pre matku i dieťa.“ Mamila, o. z.

V súčasnej dobe sa vykonáva veľa výskumov, ktoré skúmajú benefity dojčenia.

Najnovšie výskumy odhaľujú nielen význam dojčenia, materského mlieka, ale aj celkové

výhody dojčenia pre matku a jej dieťa. V dobe, keď sa pôrod presunul z domácnosti

do inštitúcií, sa stretávame s tým, že samotnému dojčeniu sa v pôrodniciach niekedy

nevenuje dostatočná pozornosť. Zdravotnícky personál mu niekedy nevenuje dostatočnú

dôležitosť. Stretávame s viacerými rutinnými stereotypnými spôsobmi správania, ako

separácia dieťaťa od matky po pôrode. Na druhej strane, najnovšie výskumy hovoria, ako

veľmi je čas po pôrode dôležitý pre rozvoj laktácie. Ako tento čas, ktorý matka strávi

s dieťaťom práve po pôrode, následne ovplyvní celý rozvoj a vývoj dieťaťa aj samotnej

matky. Našťastie sa tieto rutinné stereotypy postupne vytrácajú z praxe, aj vďaka BFHI.

V našej práci sme sa zamerali na viaceré aspekty, ktoré podporujú rozvoj a pokračovanie

dojčenia. Zamerali sme sa hlavne na čas, ktorý matka strávi s dieťaťom na oddelení

šestonedelia. Je to totiž čas, kedy sa matka s dieťaťom vzájomne spoznávajú. Čas, kedy

môžeme matke, čo najviac pomôcť v oblasti dojčenia, pretože sa neraz cíti neistá. Naša

práca sa teda zameriava na najnovšie informácie z oblasti začatia a podpory laktácie.

Venuje sa kontaktu koža na kožu po pôrode, rooming - inu, informácií o dojčení,

problémov o dojčení a následnú pomoc pri nich, iniciatíve BFHI a vzťahovej výchove.

Našťastie v súčasnosti zažívame renesanciu dojčenia a vzniká čoraz viac a viac

podnetných, vedecky overených článkov a publikácií. Boli by sme radi, keby aj táto práca

bola súčasťou tejto renesancie.

9

1 MATERSKÉ MLIEKO

Materské mlieko (MM) je najoptimálnejšou výživou v novorodeneckom veku,

pretože je druhovo špecifickou stravou, ktorá sa vytvára v priebehu vývoja človeka.

Svojím zložením je dokonale prispôsobená všetkým potrebám rýchlo rastúceho organizmu.

MM obsahuje okrem základných živín aj celý rad látok potrebných pre vývin jedinca.

(Buchanec, 2001, s. 64). Je zdrojom energie, výživových látok a vody, ktoré novorodenec

nevyhnutne potrebuje. V súčasnej dobe už nikto nepochybuje o tom, že MM je svojím

zložením, stráviteľnosťou, obsahom ochranných a rastových faktorov unikátne

a nenapodobiteľné. Najnovšie výskumy dokazujú, že materské mlieko svojím zložením

znižuje výskyt ochorení ako diabetes mellitus, obezita, hypercholesterolémia, astma

bronchiale a rôzne druhy alergií (Garciá, 2007, s. 178). Svojím zložením MM zodpovedá

meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa.

1.1 Zloženie materského mlieka

Zloženie materského mlieka sa mení vzhľadom na rast novorodenca a jeho

fyziologické potreby. Taktiež sa mení v priebehu prvých dňoch, priebehu dňa i počas

jedného dojčenia. Cukry a tuky sú variabilnými zložkami materského mlieka. Najstálejšou

zložkou sú bielkoviny. Energetická hodnota materského mlieka je približne 280 kJ / 100

ml (Jakušová, Dostál, 2009, s. 18).

Materské mlieko obsahuje:

Proteíny: α – laktalbumín, β – laktoglobulín, kazeín, enzýmy, rastové faktory, hormóny,

laktoferín, lyzozómy, IgA a iné imunoglobulíny

Cukry: laktóza, oligosacharidy, glykopeptidy, bifidus faktor

Lipidy: vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E,K), karotenoidy, mastné kyseliny,

fosfolipidy, steroly, triacylglyceroly

Vitamíny rozpustné vo vode: biotín, cholín, kyselina folová, niacín, kyselina

pantoténová, riboflavín, tiamín, vitamín B12, vitamín B6, vitamín C

Minerálne látky: bikarbonát, kalcium, chlór, magnézium, fosfát, draslík, sodík, sulfát

Stopové prvky: chróm, kobalt, meď, fluór, jód, železo, mangán, molybdén, nikel, selén,

zinok

Bunky: epitelové bunky, leukocyty, lymfocyty, makrofágy, neutrofily.

10

1.1.1 Bielkoviny

Materské mlieko má relatívny nízky obsah bielkovín: 2,3 g/100 ml v kolostre, 0,8 – 1,1

g/100 ml v zrelom mlieku, čo je postačujúce pre rast dieťaťa. Približne ¼ bielkovín tvoria

ochranné látky, ktorých je najviac v kolostre. Zmes bielkovín má tri dominantné zložky.

Dve z nich sú produktom buniek mliečnej žľazy – kazeíny, α – laktalbumín a tretia je

zložka bielkovín ľudských telesných tekutín. Ďalšou významnou zložkou sú imunologické

faktory bielkovinového charakteru – imunoglobulíny, enzymatické systémy, peptidové

hormóny a niektoré sérové bielkoviny, najmä albumín. Nutritívny význam majú väzbové

bielkoviny pre vitamíny, napr. vitamínu B12 a kyseliny listovej. Hlavnou bielkovinou

a súčasne aj hlavnou bielkovinou srvátky materského mlieka je α – laktalbumín. Je

dôležitým zdrojom esenciálnych aminokyselín a súčasťou enzýmového systému, ktorý

sa zúčastňuje na biosyntéze laktózy. Ďalšie bielkoviny srvátky – imunoglobulíny

a lyzozým – sú nutrične takmer bezvýznamné, ale ich význam spočíva v ochrane proti

infekciám. Do tretieho mesiaca je trávenie bielkovín v žalúdku minimálne. V čreve je však

dostačujúce. Po natrávení mlieka žalúdočnou kyselinou sa tvoria hrudky a vločky kazeínu

a od mlieka sa oddelí srvátka. Tá sa veľmi dobre vstrebáva a urýchľuje vyprázdňovanie

žalúdka, a tak podporuje trávenie. Kazeín je však ťažšie rozpustný. Pôsobením kyslého

prostredia sa zráža vo forme jemných vločiek, ktoré sa ľahko štiepia tráviacimi enzýmami.

Materské mlieko je veľmi bohaté na aminokyseliny. Kazeín je bohatý na prolín, metionín,

fenylalanín, tyrozín. Tieto aminokyseliny sú však prítomné v malom množstve, takže

veľmi nezaťažujú organizmus novorodenca. V materskom mlieku sa vyskytujú vo vyšších

množstvách animokyseliny cystín a taurín, ktoré urýchľujú vyzrievanie mozgových

buniek. Taurín je dôležitý pre vývoj mozgu, resorpciu a transport mastných kyselín

a pôsobí ako neurotransmiter.

Význam proteínov v materskom mlieku:

Nutri čný význam – kazeíny, srvátkové proteíny: sérový albumín, laktoferín

Nenutričný význam

Na gastrointestinálny systém – rastové faktory, hormóny, enzýmy, peptidy

Protiinfekčný – cytokíny, glykoproteíny, glykopeptidy, oligosacharidy, sIgA

Aktivujúce komponenty – T – lymfocyty, makrofágy, faktor stimulujúci leukocyty

Imunomodulačný – interleukíny, tumor necrosis faktor (Jakušová, Dostál, 2009, s. 22).

11

1.1.2 Tuky

Množstvom a zložením sú tuky najviac premenlivou zložkou materského mlieka. Tieto

rozdiely sú spôsobené množstvom mlieka pri jednom dojčení, dennou dobou, výživou

matky a pod. Predpokladá sa, že tieto rozdiely súvisia s fyziologickou potrebou dieťaťa

v určitom veku. Najnižší obsah tukov je v kolostre, potom sa zvyšuje a konštantný je

v zrelom mlieku. Mení sa aj počas dňa. Ranné mlieko obsahuje 2,96 g/ 100 ml,

odpoludňajšie 3,99 g/ 100 ml a večerné 4,51 g/ 100 ml. Obsah je tiež závislý od intervalu

medzi dojčením. Čím je interval väčší, tým je vyšší aj jeho obsah. Acylglyceroly tvoria

98 % tuku materského mlieka. Nachádzajú sa v tzv. mikroglobuloch – ľahko stráviteľných

kvapôčkach. Zvyšok tukov tvoria mastné kyseliny, fosfolipidy a steroly. Nasýtené mastné

kyseliny slúžia ako zdroj energie. Polynenasýtené mastné kyseliny sú nevyhnutné pre

normálny rast a vývoj, myelinizáciu a vývoj CNS, dozrievanie sietnice a GIT. Veľmi

dôležitá je kyselina dokohexaénová (DHA) pre vývoj mozgu a sietnice a tiež kyselina

arachidónová (AA) ako predkurzor pre syntézu prostaglandínov, prostacyklínov

a tromboxánov. Fosfolipidy a cholesterol sú potrebné pre CNS, zrenie myelínu centrálne

aj periférneho nervového systému. Pretože je sekrécia pankreatickej lipázy a konjugácia

žlčových kyselín spočiatku nezrelá, tuk materského mlieka je trávený lipázou materského

mlieka. Aktivuje sa v čreve dieťaťa (Buchanec, 2001, s. 65).

1.1.3 Cukry

Základným cukrom materského mlieka je laktóza. Tvorí 80 % celkových cukrov

v materskom lieku. Jej množstvo je pomerne stále. Laktóza sa metabolizuje na glukózu

a galaktózu, ktorá je nevyhnutná pre vývoj CNS a podporuje množenie črevných baktérií –

Laktobacillus bifidus. Tento bacil vytvára v čreve kyslé prostredie uľahčujúce resorpciu

vápnika a železa z GIT a bráni rastu patogénnych baktérií. Materské mlieko ďalej obsahuje

galaktózu, fruktózu a malé množstvá iných oligosacharidov. Výskumníci predpokladajú,

že v materskom mlieku je viac ako 130 rôznych oligosacharidov, ktorým sa venuje

v posledných rokoch veľká pozornosť. Majú štruktúru podobnú receptorom črevnej

sliznice. Sú schopné viazať vírusy, baktérie a kvasinky a tým zabrániť adherencii

patogénnych baktérií na črevný epitel. Tiež podporujú rast bifidobaktérií, čím potláčajú

rast nežiaducich baktérii na čreve (Buchanec, 2001, s. 64).

12

1.1.4 Vitamíny

Obsah vitamínov v materskom mlieku závisí od výživy matky. Keďže obsah tukov je

najvariabilnejšou zložkou materského mlieka, kolíše aj obsah liposolubilných vitamínov.

Vitamínu A je v kolostre dvakrát vyššie ako v zrelom materskom mlieku. Množstvo

vitamínu K je vyššie v kolostre ako v zrelom materskom mlieku. Črevná flóra

produkujúca vitamín K sa vytvára až po dvoch týždňoch. Z toho vyplýva, že deti, ktoré

boli neskoro priložené a mali nedostatok kolostra môžu mať deficit vitamínu K. Obsah

vitamínu D je v materskom mlieku nízky, preto je potrebná jeho suplementácia.

1.1.5 Enzýmy

Enzýmy materského mlieka sú zložkami buniek sekrečného epitelu, kde sa zúčastňujú

na bunkovom metabolizme a biosyntéze zložiek mlieka. Niektoré prechádzajú do mlieka

z krvného obehu. Medzi ostatnými enzýmami svojou aktivitou dominuje lyzozým.

Predpokladá sa jeho baktericídny význam. α – a β – amyláza majú vysokú aktivitu

v kolostre, postupne ich aktivita klesá. Nahrádzajú v mlieku nedostatok pankreatickej

amylázy. Lipáza, kyslá fosfatáza a proteázy napomáhajú tráveniu bielkovín.

1.1.6 Hormóny a rastové faktory

Materské mlieko obsahuje veľké množstvo hormónov od pomerne jednoduchých látok,

ako sú hormóny štítnej žľazy, steroidné hormóny, až po zložitejšie látky – oligopeptidy.

V materskom mlieku sa však dokázala aj prítomnosť hypofýzových proteohormónov

a glykoproteínov (prolaktín, tyreotropný hormón), hypotalamických hormónov a ďalších

hormónov (inzulín, erytropoetín, kalcitonín). Hlavne však materské mlieko obsahuje

početné rastové faktory: EGF (epidermal growth factor), IGF – I (insulin – like growth

factor), HMGF I, II, III (human milk growth factor) a iné, ktoré sa podieľajú na vyzretí

črevnej sliznice, a tak chránia organizmus pred prienikom patogénnych mikroorganizmov

a alergénov.

1.1.7 Minerálne látky a stopové prvky

Koncentrácia sodíka, vápnika, železa, horčíka, fosforu, medi, fluóru, selénu, kobaltu,

chrómu, mangánu a hliníka je v materskom mlieku dostatočná. V materskom mlieku

sa tiež nachádza transportná bielkovina pre železo – laktoferín.

13

1.1.8 Imunologické vlastnosti materského mlieka

Tieto vlastnosti mlieka umožňujú novorodencovi s nezrelou imunitou plynulý prechod

do vonkajšieho prostredia. V ďalšom období chránia dojča v kritických obdobiach.

Makrofágy, lymfocyty, neutrofilné granulocyty a epitelové bunky tvoria celulárnu zložku.

Humorálnu zložku tvorí sIgA. Chráni povrch črevnej sliznice pred prienikom patogénnych

mikroorganizmov. Materské mlieko obsahuje komplexný systém protiinfekčných

a protizápalových zložiek, ktoré tvoria priamo v čreve dieťaťa protilátky proti rôznym

mikroorganizmom. Významným objavom je entero – broncho – mamárny systém,

ktorého hlavné zložky sú lymfatický systém čreva, bronchov a mliečnej žľazy. V tomto

systéme sa vytvárajú protilátky proti mikroorganizmom, ktorým bola matka exponovaná.

Tieto protilátky sa secernujú do materského mlieka a poskytujú tak dieťaťu ochranu

pred infekciou. Bifidové baktérie stimulujú fagocytózu a zabraňujú patogénnym

mikroorganizmom adherencii k črevnej sliznici.

Tab. 1 Protiinfekčné faktory v materskom mlieku

Faktor Účinok

Imunoglobulíny sIgA Inhibícia adhézie a množenia baktérií,

bránia fixácii a penetrácii toxínov

a antigénov

Laktoferín, transferín Inhibícia množenia baktérií

Lyzozóm Bakteriolýza

Komplement (C3, C4) Opsonizácia

Interferón Protivírusový účinok

Laktoperoxidáza Baktericídny účinok (streptokoky,

enterokoky)

B - lymfocyty Tvorba a uvoľňovanie lymfokínov a

interferónu

Mononukleárne fagocyty Syntéza lyzozýmu, laktoferín

(Kappelerová a kol., 2002)

14

1.2 Zloženie materského mlieka počas laktačného obdobia

Materské mlieko mení svoje zloženie už od prvých chvíľ po pôrode. Význam tejto

menlivosti zloženia materského mlieka (jednotlivých živín, osmolarity, pH, obsah

nenutričných zložiek a podobne) pre rozvoj zažívacieho traktu dieťaťa je pravdepodobne

veľký a doposiaľ nie je celkom objasnený. (Frůhauf, Nevoral, Paulová, 2003).

V posledných dňoch gravidity a bezprostredne v prvých 5 – 6 dňoch po pôrode sa začína

tvoriť kolostrum. Potom sa tvorí tzv. prechodné mlieko a neskôr po 14. dni od pôrodu

zrelé materské mlieko.

Prvé mlieko – kolostrum – má žltkasté sfarbenie a hustú konzistenciu. Obsahuje

viac bielkovín, vitamínov (A, E, K, B1, B2, C), minerálov a solí (predovšetkým fosforu,

sodíka. Je bohaté na bunky (100 000 až 5 000 000 leukocytov v ml), urýchľuje usídlenie

mikroflóry tvorenej L. bifidus v tráviacom trakte a urýchľuje vylučovanie smolky. Naopak

obsahuje menej tukov (2 g / 100 ml) a cukrov (5,3 g / 100 ml) ako zrelé materské mlieko.

Asi štvrtinu bielkovín kolostra tvoria obranné látky, najmä sekrečný IgA, lyzozým

a laktoferín. Zloženie kolostra je prispôsobené potrebám novorodenca krátko po narodení.

Obličky dieťaťa v tomto období nie sú ešte schopné vylúčiť väčší objem tekutiny

a produkcia laktázy v čreve je ešte nízka. Vitamíny A a E chránia pred hypertoxickým

stresom a vitamín K znižuje riziko hemoragickej choroby. Imunoglobulíny tvoria základ

ochrany novorodenca pri jeho vstupe do sveta osídleného mikróbmi.

Prechodné mlieko sa tvorí do 14 dňa po pôrode, kedy nastáva sekrécia

tzv. zrelého mlieka. Oproti kolostru je zrelé mlieko redšie a je slabo modro sfarbené.

Obsah tukov a cukrov je väčší ako v kolostre. Naopak obsahuje menej bielkovín

ako kolostrum (Jakušová, Dostál, 2009, s. 27).

Tab. 2 Zloženie materského mlieka (Kappelerová a kol., 2002)

Bielkoviny

(g/100 ml)

Tuky

(g/100 ml)

Cukry

(g/100 ml)

Minerály

(g/100 ml)

Energia

(kJ/100ml)

Kolostrum 2,7 2,9 5,3 0,31 252

Prechodné

mlieko

1,6 3,6 6,5 0,27 294

Zrelé mlieko 1,3 3,7 7,1 0,25 294

15

2 ANATÓMIA PRSNEJ ŽĽAZY

Základnú štruktúru prsnej žľazy tvorí žľazové a svalové tkanivo. Spojivové,

podporné tkanivo a tukový vankúš obklopujú prsnú žľazu. Výživu a dodávky živín

pre sekrečné deje zaisťujú krvné a lymfatické cievy. Nervové tkanivo je základným

substrátom pre regulačné deje pri tvorbe a uvoľňovaní materského mlieka. Z vonkajšieho

pohľadu môžeme prsnú žľazu rozdeliť na vlastný prsník, dvorec a bradavku. Usporiadanie

žľazy je segmentálne so segmentamy, usporiadanými okolo bradavky. Jednotlivé segmenty

sú oddelené väzivovým septom. Žľaznaté tkanivo je tvorené alveolami, guľatými zhlukmi

sekrečných buniek, ktoré sú obklopené myoepitelialními (svalovými) bunkami.

Kontraktilné svalové bunky sú uložené tiež pozdĺž celého vývodného systému žľazy.

Vytlačujú mlieko, ktoré by kvôli svojej vysokej hustote vývodnými cestami k dvorcu

a k bradavke nemohlo tiecť a zaisťujú uvoľnenie mlieka pri saní dieťaťa. Vývodné cesty,

ktoré vedú mlieko z alveolov smerom k bradavke sa pod dvorcom rozširujú a vytvárajú

sínusy, v ktorých sa mlieko zhromažďuje. Ďalej, k špičke bradavky sa vývody zužujú,

prechádzajú bradavkou a ústia na jej povrchu. Bradavka a dvorec obsahujú vyústenia

mliečnych sínusov. Celá táto časť prsnej žľazy je bohato zásobená nervovými vláknami.

Na koži dvorca viditeľne vystupujú Montgomeryho žliazky. Produkujú sekrét s mierne

dezinfekčným efektom, ktorý dvorec zvláčňuje v gravidite a pri dojčení. Intervencia

bradavky a dvorca je senzorická, zatiaľ čo žľaza zostáva pod vplyvom autonómneho

nervstva.

(Frůhauf, Nevoral, Paulová, 2003, s. 13)

16

3 FYZIOLÓGIA LAKTÁCIE

Mliečna žľaza sa na tvorbu materského mlieka pripravuje celú graviditu súčasne

s vývojom plodu. Najintenzívnejší rozvoj nastáva v treťom trimestri. Je zaistení pôsobením

komplexu tzv. prolaktačných hormónov (najväčší vplyv majú estrogény a gestagény,

placentárne hormóny – lactogen, kortikoidy, rastový hormón, inzulín a hormóny štítnej

žľazy). Každý z nich má v organizme ženy mnohopočetný význam.

Základné hormóny, ktoré sú zapojené do procesu rastu a vývoja mliečnej žľazy,

tvorby materského mlieka a dojčenia sú prolaktín a oxytocín. Prolaktín je hormón

zodpovedný za tvorbu mlieka. Keď dieťa saje, senzorické impulzy sú vedené od bradavky

a dvorca do mozgu matky. Odpoveďou na podráždenie spôsobené saním dieťaťa

je produkcia prolaktínu. Tento hormón sa tvorí v adenohypofýze a dostáva sa krvou

k prsnej žľaze. Jeho cieľom sú sekrečné bunky alveolov, ktoré tvoria mlieko. Výsledkom

vplyvu prolaktínu je produkcia mlieka pre nasledujúce kŕmenie. Prolaktín má viaceré

špeciálne vlastnosti:

- Viac prolaktínu sa tvorí v noci, nočné dojčenie je pre udržanie tvorby mlieka zvlášť

dôležité.

- Pôsobí matke relaxáciu, niekedy ospalosť, takže je schopná si odpočinúť si aj keď dojčí.

- Prispieva k potlačeniu ovulácie.

(Frůhauf, Nevoral, Paulová, 2003, s.15)

17

Oxytocín, hormón zadného laloku hypofýzy, sa opäť na základe senzorických impulzov

z bradavky a dvorca dostáva zo zadného laloka hypofýzy k cieľovému tkanivu, a to

svalovým bunkám, kde spôsobuje opakovanú kontrakciu buniek v priebehu pitia. Mlieko

steká mliekovodmi do sínusov pod dvorcom, kde sa hromadí a až potom je uvoľnené

dojčiacemu dieťaťu do úst. Tento dej sa nazýva ejekčí, uvoľňovací alebo let-down reflex.

Tak ako prolaktín, aj oxytocín má svoje špeciálne vlastnosti:

- Pôsobí súčasne na iné tkanivá, vyvoláva sťahy maternice po pôrode, podieľa

sa na odlúčení placenty, involúcií maternice a znižuje popôrodné straty krvi.

- Začína pôsobiť ešte skôr ako dieťa začne sať, hneď ako sa matka rozhodne, že chce

dojčiť.

- Pokiaľ oxytocínový reflex nefunguje dobre, má matka problém s vyprázdňovaním mlieka

a dieťa problémy so získavaním dostatočného množstva mlieka. To môže vyvolať dojem,

že tvorba mlieka sa zastavila. Stáva sa to, keď je matka prepracovaná, má bolesti

alebo strach. Pokiaľ matka nemá podporu a nemá jej kto pomôcť, vzniká „bludný kruh“.

Matka stráca sebadôveru a často z týchto dôvodov prestane dojčiť.

- Citlivosť oxytocínového reflexu na stres a psychiku matky spôsobuje, že úspech

pri dojčení býva nazývaný „trikom dôvery“.

- Oxytocín je zodpovedný za materské správanie a je humorálnou podstatou väzby

medzi matkou a dieťaťom.

(Frůhauf, Nevoral, Paulová, 2003, s. 15)

18

Pôrodom placenty sa končí inhibícia tvorby placentárnymi hormónmi a mlieko

sa začne tvoriť vo väčšom množstve. Celý tento proces je výrazne ovplyvňovaný

tzv. skorým priložením dieťaťa, do 30 minút po pôrode. V tejto dobe a ešte do dvoch hodín

po pôrode je odpoveď hypotalamu na stimuláciu bradavky saním dieťaťa najväčšia. Tejto

výšky už žľaza v priebehu celého obdobia dojčenia nedosiahne. Pod vplyvom prolaktínu

zostáva tvorba mlieka ešte asi 2 mesiace po pôrode. Hladina prolaktínu však postupne

klesá v priebehu niekoľkých mesiacov až dosiahne obvyklú bazálnu hladinu. Riadenie

tvorby a uvoľňovanie mlieka sa už potom ujíma žľaza sama. Toto autonómne riadenie je

jednoduchšie, rýchlejšie a efektívne realizuje kolísanie potrieb dieťaťa na produkciu

a zloženie mlieka. Čím sa viac žľaza vyprázdňuje, tým viac mlieka sa tvorí. Existuje však

aj mechanizmus ako tvorbu mlieka znížiť v prípade prebytku. V preplnenom segmente

prsnej žľazy sa vytvoria tzv. inhibi čné bielkoviny, ktoré znížením produkcie prolaktínu

v hypotalame tvorbu mlieka znížia. Súhrou miery stimulácie bradavky a dvorca a mierou

naplnenia segmentov sa vytvorí dokonalá rovnováha. Cieľom tejto regulácie je

prispôsobenie sa tvorby mlieka k potrebám dieťaťa a zároveň operatívne zvýšenie tvorby

mlieka pre prípad, že by dieťa potrebovalo z nejakého dôvodu viac mlieka (rastový spurt,

choroba).

(Frůhauf, Nevoral, Paulová, 2003, s. 14)

19

4 DOJČENIE

Najlepšia a najvhodnejšia výživa pre novorodenca a dojča je dojčenie. Svetová

zdravotnícka organizácia (WHO - World Health Organization) a Medzinárodní detský

fond (UNICEF - United Nations Children’s Fund) na zasadaní v máji 2001 ustanovili

doporučenie ohľadne výlučného dojčenia do ukončeného šiesteho mesiaca života

a pokračovanie dojčenia s postupným zavádzaním vhodného príkrmu do dvoch rokov

života dieťaťa i ďalej. Z tohto doporučenia vyplývajú zásady stratégie dojčenia, ktoré sú:

1. včasné zahájenie dojčenia – priloženie k prsníku do dvoch hodín, najlepšie však do 30

minút,

2. výlučné dojčenie - dieťa je len dojčené, nedostáva okrem materského mlieka žiadnu inú

stravu a tekutiny,

3. dojčenie podľa dieťaťa (on demand) – dĺžka a frekvencia jednotlivých dojčení sa riadi

podľa signálov dieťaťa, nie je ničím obmedzované v prístupe k prsníku,

4. obdobie výlučného dojčenia v dĺžke šesť mesiacov,

5. zavádzanie vhodného a bezpečného príkrmu po šiestom mesiaci,

6. pokračovanie dojčenia – v kombinácií s vhodným príkrmom do dvoch rokov dieťaťa

aj dlhšie.

4.1 Význam dojčenia

Výsledky výskumov, najmä v posledných dvoch desaťročiach preukázali,

že v prvých šiestich mesiacoch je pre novorodenca prirodzená výživa – dojčenie. Je

optimálna a nenahraditeľná. Na význam dojčenia sa môžeme pozrieť z viacerých hľadísk:

� Z hľadiska výživy má materské mlieko optimálny pomer živín, vitamínov,

minerálnych látok, vďaka ktorým materské mlieko pokrýva všetky meniace

sa nutričné potreby dieťaťa.

� Z hľadiska fyziológie je materské mlieko svojím zložením predurčené

na bezproblémové vstrebávanie a trávenie, takže živiny sú z materského mlieka

získavané najefektívnejším spôsobom, bez toho, aby sa zaťažoval GIT, obličky

a pečeň dieťaťa. Materské mlieko je vždy čerstvé, sterilné a má správnu teplotu

(Buchanec a kol., 2001, s. 64). Sanie z prsníka prispieva k vývinu úst (Leifer, 2004,

s. 261).

20

� Z imunologického hľadiska materské mlieko zabezpečuje imunologickú

adaptáciu na vonkajšie prostredie po pôrode. Chráni novorodenca a dojča

pred infekciami a podieľa sa na vývoji imunitného systému. Materské mlieko

obsahuje široké spektrum látok nešpecifickej a špecifickej, celulárnej i humorálnej

imunity, protizápalové faktory a imunomodulátory. V tejto oblasti sa v posledných

rokoch vykonali viaceré štúdie, ktoré dokazujú, že u dojčených detí je významne

nižší výskyt mnohých akútnych respiračných a hnačkových ochorení (akútne

hnačky, infekcie dýchacích ciest, otitídy). Viaceré štúdie poukázali na možný

ochranný vplyv výživy materským mliekom pred SIDS, DM 1. typu, chronickými

zápalovými črevnými ochoreniami a alergickými chorobami. Taktiež sa zistil nižší

výskyt nádorových ochorení u dojčených detí ako u detí na náhradnej výžive.

� Z hľadiska psychológie dojčenie prispieva k tvorbe pozitívneho psycho –

sociálneho prostredia, k nadviazaniu a udržaniu citového vzťahu medzi matkou

a dieťaťom. Vzájomný intímny kontakt priaznivo vplýva na psychomotorický

a sociálny vývin dieťaťa, pocit bezpečia a istoty je základom jeho citovej stability.

V porovnaní s deťmi na náhradnej výžive je mentálny vývoj dojčených detí lepší

a ich IQ vyššie.

� Z hľadiska ekonomického a ekologického ide o najmenej náročný spôsob výživy,

praktický, lacný a bez potreby ďalšieho vybavovania. Dojčenie sa takto stáva

pohodlným.

Dojčenie nemá len veľký význam pre dieťa a jeho ďalší vývoj, ale taktiež prináša

zdravotné výhody matke. Dojčenie podporuje a napomáha pri zavinovaní maternice

(Poloková, 2011, s. 15). Ďalšou výhodou pre dojčiacu matku je, že pri produkcií

materského mlieka sa spotrebúva tuk v tele matky, a tým sa uľahčuje chudnutie (Leifer,

2004, s. 261). U žien, ktoré dojčia prebieha popôrodná regenerácia organizmu rýchlejšie,

je lepšia remineralizácia kostí s menším rizikom fraktúr panvy v klimaktériu,

v premenopauze je nižší výskyt rakoviny vaječníkov a prsníka. Popôrodná amenorea je

nielen najfyziologickejší spôsob antikoncepcie, ale nevznikajú ani straty krvi

menštruáciou, takže sa rýchlejšie upravuje koncentrácia železa u matky (Jakušová, Dostál,

2009, s. 10) .

21

4.2 Podmienky úspešného dojčenia

Dojčenie je fyziologický, prirodzený spôsob výživy dojčiat, malých detí a ľudské

mlieko je špecificky prispôsobené aktuálnym potrebám dieťaťa. Dojčenie by malo byť

ľahké a bezproblémové pre väčšinu matiek. Prevažná väčšina matiek je dokonale

uspôsobená k tomu, aby svoje deti výlučne dojčili približne šesť mesiacov. V skutočnosti

väčšina matiek produkuje viac než dostatok mlieka. Aby bolo dojčenie pevne ustanovené,

je rozhodujúci dobrý začiatok v prvých dňoch. Spôsobov ako uľahčiť, podporiť a začať

dojčenie správne je niekoľko (Newman, 2008, s. 4):

1. Správne prisatie je rozhodujúce pre úspech

Je základný kľúč k úspešnému dojčeniu. Čím je lepšie prisatie, tým viac mlieka

dieťa dostáva. Čím je lepšie prisatie, tým je menšia pravdepodobnosť, že matka bude mať

boľavé bradavky. Správne prisatie sa dieťaťa má niekoľko charakteristík: brada dieťaťa

sa dotýka prsníka, nos dieťaťa sa prsníka nedotýka, dieťa pokrýva viac dvorca spodnou

perou, než vrchnou – čiže je viac dvorca vidieť zhora, dieťa je mierne nachýlené dohora.

Matka pred dojčením prejde bradavkou po hornej pere dieťaťa.

A) B)

C)

(Anne Barnes, prebraté z protokolu Jacka Newmana s názvom Ako sa dieťa prisáva, 2011)

22

2. Dieťa by malo byť priložené k prsníku hneď po pôrode

Prevažnú väčšinu novorodencov možno priložiť k prsníku v priebehu pár minút

po pôrode. Aj výskumy potvrdzujú, že mnohé deti, ak sa im dá šanca, sa už pár minút

po pôrode vedia samé priplaziť k prsníku z matkinho brucha, dokážu sa prisať a začať

sa dojčiť. Tento proces môže trvať hodinu a dlhšie, avšak matke a dieťaťu by sa tento

spoločne strávený čas dopriať mal, aby sa mohli vzájomne spoznávať. Deti, ktoré sa samé

prisajú, majú potom oveľa menej problémov s dojčením. Tento proces si nevyžaduje

žiadne úsilie zo strany matky, preto tvrdenia, že matka je na to po pôrode príliš unavená,

sú nezmyslom. Priloženie hneď po pôrode tiež podporuje vznik vzťahovej väzby matka –

dieťa, umožňuje kolonizáciu dieťaťa mikroorganizmami matky a minimalizuje sa hladina

stresových hormónov u dieťaťa. Najnovšie štúdie tiež dokázali, že tesný fyzický kontakt

pokožky s pokožkou medzi matkou a dieťaťom zohrieva dieťa rovnako ako inkubátor

(Newman, 2008, s. 4).

3. Matka a dieťa by mali byť na izbe spolu

Na separáciu zdravej matky od zdravého dieťaťa nie je absolútne žiadny lekársky

dôvod, a to ani na krátku chvíľu. Rutinná separácia dieťaťa od matky bezprostredne

po pôrode , resp. odďaľovanie prvého kontaktu znižuje šancu samoprisatia. Táto separácia

prináša so sebou veľa škodlivých vplyvov: zvýšený stres (matka sa bojí o dieťa), matka

stráca pocit kompetentnosti v role matky – babyblues až popôrodná depresia, pocity

neschopnosti postarať sa o dieťa, vysoké hladiny kortizolu u dieťaťa aj matky – môže

spomaliť rast a potlačiť imunitný systém, zároveň nízke hladiny rastových hormónov

a enzýmov, potrebných pre rast srdca a mozgu (Yamauchi, Yamanouchi, 2008, s. 1018).

Pre tvrdenie, že matky, ktoré sú oddelené od detí, si lepšie oddýchnu, nie je žiadny dôkaz.

Naopak, sú lepšie oddýchnuté a menej stresované, ak sú so svojimi deťmi. Matky a deti

sa učia spať v tom istom rytme. A tak, keď sa dieťa prebúdza na kŕmenie, matka sa tiež

začína prirodzene budiť. Toto nie je pre matku také únavné, ako keď ju zobudia z hlbokého

spánku, do ktorého často upadne, ak dieťa spí a prebúdza sa inde ako ona. Matka, ktorá má

pri sebe dieťa, nebude neustále myslieť nato, kde je jej dieťa a čo robí, naopak prítomnosť

dieťaťa ju upokojuje a dojčenie sa pre ňu stáva oddychom (Poloková, 2011, s. 21).

23

4. Deťom by sa nemali dávať umelé náhrady prsníka

Dieťa prijme čokoľvek, čo mu poskytuje rýchly tok tekutiny a bude odmietať

kŕmenie, ktoré mu ho neposkytne. Preto v prvých dňoch, keď matka produkuje len málo

mlieka a dieťa dostane fľašku, z ktorej rýchlo tečie, začne dieťa uprednostňovať (fľašku).

Zmätenie cumlíkom zahŕňa množstvo problémov, vrátane toho, že dieťa potom nie je

schopné prisať sa na prsník tak dobre, ako by mohlo, a tak nezískava toľko mlieka, koľko

by mohlo, prípadne má matka potom boľavé bradavky. Fakt, že dieťa je schopné piť

aj z prsníka, aj z fľašky, neznamená, že fľaša nemá negatívny vplyv. Načo teda používať

fľašu v prípade, že dieťa potrebuje byť dokrmované, keď v súčasnosti už existujú

alternatívne spôsoby (používanie laktačnej pomôcky, kŕmenie po prste a pohárikom).

Najnovšie prieskumy v tejto oblasti dokazujú, že kŕmenie z fľaše je úplne iná metóda

výživy, bez ohľadu na snahu, aby sa kŕmenie z fľaše čo najviac podobalo dojčeniu

(Mizuno, Ueda, 2006, s. 729). Ďalšia štúdia dokazuje, že pri dojčení sa zapájajú iné svaly,

než pri kŕmení z fľaše (Gomes, Trezza, Murade, Padovani, 2006, s. 105).

5. Žiadne obmedzenie v dĺžke a frekvencii dojčenia

Dieťa, ktoré pije správnym spôsobom, nestrávi pri prsníku dlhé hodiny. Dieťa,

ktoré to robí, sa zvyčajne neprisáva správne a nedostáva všetko mlieko, ktoré by mohlo.

V tomto prípade je vhodné použiť stláčanie prsníka, ktoré v prvých dňoch pomáha k tomu,

aby mlieko dobre tiecť kolostrum. V podpore tohto bodu slúži aj systém rooming – in,

kedy matka po poučení rozpozná, kedy sa chce dieťa dojčiť. Vďaka rooming - inu má

matka veľkú šancu dojčiť svoje dieťa práve vtedy, keď to dieťa potrebuje.

6. Dokrmovanie vodou, glukózou alebo umelým mliekom je len zriedkavo potrebné

Dokrmovaniu sa väčšinou dá vyhnúť tým, že sa dieťa správne prisaje na prsník,

a tak získa všetko dostupné mlieko. Ak situácia vyžaduje dokrmovanie, mal by byť podaný

pomocou laktačnej pomôcky na prsníku, nie fľašou. Najlepšie je dokrmovať vlastným

kolostrom. Môže byť zmiešané s 5% glukózou, ak si matka nedokáže na prvý raz

odstriekať veľa mlieka. Umelé mlieko takmer nikdy nie je potrebné v prvých pár dňoch

(Newman, 2008, s. 5).

24

4.3 Vzťahová väzba

Dojčenie neplní len úlohu výhradnej výživy v prvom polroku života a doplnkovej

výživy v nasledujúcich mesiacoch. Jeho významnou úlohou je aj to, že dieťa pri dojčení

relaxuje, cíti sa absolútne v bezpečí, prežíva opätovné spojenie s matkou. Sú to dôležité

veci pre ďalší psychický vývin dieťaťa. Medzi matkou a dieťaťom teda vzniká

tzv. vzťahová väzba. Rodičovský prístup, ktorého hlavným cieľom je posilňovanie

pripútavania – vzťahovej väzby u dieťaťa sa nazýva vzťahová výchova. Rodič inštinktívne

aj cielene a aktívne pracuje na tom, aby sa medzi ním a dieťaťom vytváralo pevné puto,

teda bezpečná vzťahová väzba. Benefit posilňovania pripútania spočíva v tom,

že čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke a nadobudne tak základnú

dôveru, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať

pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru. Deti so vzťahovou väzbou majú nižšiu

hladinu stresových hormónov, sú zdravšie, majú lepšiu imunitu, menej plačú, ich rodičia

ich lepšie poznajú, ich rodičia dokážu skôr spozorovať nástup choroby na základe zmeny

správania a ich rodičia lepšie znášajú náročnú starostlivosť o dieťa a nepovažujú ju

za nezvládnuteľnú.

Dr. Wiliam Sears, americký pediater, ktorý stavia dojčenie do konceptu celkového

života rodiny a zdravia dieťaťa uvádza šesť nástrojov vzťahovej výchovy:

1. vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode, 2. dojčenie, 3. nosenie dieťaťa, 4. spanie v blízkosti dieťaťa, 5. dieťa má na plač dôvod, 6. rovnováha.

Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode zahŕňa včasné priloženie dieťaťa

k prsníku matky priloženie hneď po pôrode. Ďalej v pôrodnici je to systém rooming-in,

kedy je dieťa hneď po privezení z pôrodnej sále na izbe s matkou, ktorá ho tak môže dojčiť

podľa jeho individuálnych potrieb. Tým, že matka a dieťa trávia po pôrode ako

aj v neskoršom období veľa času spoločne, sa umožňuje spolupôsobenie prirodzeného

25

správania dieťaťa, ktoré podporuje vytvorenie vzájomnej väzby, a inštinktívnych

biologických opatrovateľských schopností matky. Dieťa má potreby a matka je pripravená

ich uspokojovať. Obom z tejto biologickej dvojice sa umožní úspešný začiatok len vtedy,

ak sú spolu bez prerušenia počas prvých šiestich týždňov.

Dojčenie je vynikajúcim cvičením na spoznávanie dieťaťa. Úspešné dojčenie

si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho dieťaťa, čo je prvým krokom

v poznávaní dieťaťa a budovaní dôveryplného vzťahu. Ďalej pri dojčení dostáva dieťa

vnemy, ktoré vytvárajú mozgové prepojenia: počúva matkin hlas, pohybuje sa spolu

s matkou, zozadu cíti matkin dotyk, spredu ho matka zohrieva, je prítomný kontakt koža

na kožu, dotýka sa matkinej pokožky, cíti chuť mlieka, cíti vôňu matky a je medzi nimi

vzájomný pohľad. Tieto vnemy pomáhajú pri vytváraní vzťahovej väzby.

Nosenie dieťaťa výrazne vplýva na vytvorenie vzťahovej väzby. Nosené deti sú

menej nervózne a trávia viac času v stave pokojnej bdelosti, čo je správanie, v ktorom sa deti

najviac učia o svojom prostredí. Zároveň, keď sa dieťa nosí, rodič sa stávate vnímavejším.

Keďže je dieťa k rodičovi tak blízko, poznáva ho lepšie. Dieťa sa učí byť spokojné a učí

sa dôverovať svojmu opatrovateľovi. Tiež sa v náručí svojho činorodého opatrovateľa veľa učí

o okolitom prostredí.

Spanie v blízkosti dieťaťa. Väčšina, ale nie všetky deti, spí najlepšie v blízkosti

rodičov. Keďže noc deťom naháňa strach, spať tak, aby boli na blízku dotyky ako

aj možnosť dojčenia, minimalizuje nočný strach z odlúčenia a pomáha deťom učiť sa,

že spánok je príjemný stav, nie niečo, čoho sa treba báť. Pre matky je s dieťaťom

v ich blízkosti aj jednoduchšie v noci dojčiť.

Dieťa má dôvod na plač. Plač je rečou dieťaťa. Plakanie je cenným signálom,

ktorý sa vyvinul, aby dieťa prežilo a aby sa mohli rozvíjať opatrovateľské schopnosti. Deti

teda plačú preto, aby komunikovali, nie manipulovali. Čím rýchlejšie matka reaguje,

tým menšiu úzkosť bude dieťa zažívať.

Rovnováha. V horlivej snahe dať dieťaťu čo najviac je ľahké zanedbať potreby

matky a potreby manželstva. Matka musí pochopiť, že kľúčom k rovnováhe výchovy je

reagovať na dieťa primerane – vedieť, kedy povedať “áno” a kedy “nie”, a byť natoľko

múdrym, aby vedela povedať “áno” aj sebe, keď potrebuje pomoc. (Poloková, 2011)

26

Nástroje vzťahovej výchovy hovoria o tom, čo ako rodič matka a otec robia, avšak

majú vplyv aj to, akým rodičom sa stanú. Dojčenie, vytvorenie väzby po pôrode, nosenie

dieťaťa a ďalšie nástroje vzťahovej výchovy urobia matku aj otca vnímavejšími na signály

dieťaťa. Keď sú jeho potreby naplnené rýchlo a jeho reči sa načúva, dieťa začne dôverovať

v svoju schopnosť dávať signály. Dieťa vysiela stále jasnejšie signály, rodič sa stáva ešte

vnímavejším, a celá komunikácia rodič - dieťa funguje lepšie. Vzťahová výchova je

spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý rozvíja to najlepšie v dieťati a v rodičoch.

To, že pripútavanie je veľmi dôležité pre ďalší vývin dieťaťa hovorí aj MUDr.

Jozef Hašto, PhD., primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne:

„Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je „bezpečná väzba“, alebo „pripútanie“,

pri ktorej dieťa vie, že v stresových a úzkosť vyvolávajúcich situáciách sa môže spoľahnúť

na rodičovskú emočnú a aktívnu podporu a oporu. Túto oporu poskytuje v prvých rokoch

života najmä matka. Matka sa stáva „bezpečnou základňou“, „bezpečným prístavom“.

Základom pre to, aby matka mohla fungovať ako „bezpečná základňa“ a „bezpečný

prístav“ je jej jemnocitná reaktivita: matka jemnocitne, t.j. diferencovane, primerane

reaguje na signály dieťaťa, je mu láskyplne naklonená, chráni ho, a keď treba, uteší

či upokojí. Jemnocitnosť matky je potrebná v akejkoľvek situácii.“

Preto je veľmi dôležité aby sa v dnešnej dobe matka aj otec podieľali na vytváraní

vzťahovej väzby so svojím dieťaťom. Z detí, ktoré majú dobrú väzbu na svojich rodičov

vyrastú lepšie sa správajúce deti. Nástroje vzťahovej väzby sú silnými pomôckami

ako formovať správanie dieťaťa teraz i v budúcnosti (Poloková, 2011)

27

5 NEMOCNICE PRIATE ĽSKÉ K DEŤOM (Baby Friendly Hospital)

V roku 1991 špičkový odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)

a detského fondu Unicef vypracovali globálny program „Baby Friendly Hospital

Initiative (BFHI)“ - iniciatíva Nemocnice priateľské k deťom. BFHI v desiatich krokoch

formuluje praktické postupy starostlivosti a podpory úspešného materstva s jeho kľúčovým

faktorom dojčením. Globálny program BFHI zaradil medzi svoje úlohy aj Slovenský výbor

pre UNICEF. Na Slovensku ho presadzuje od roku 1993.Cieľom BFHI je podporovať

obetavé materstvo a dojčenie a tým zlepšiť zdravie detí a matiek.

5.1 Stratégia BFHI

1. Transformovať zastarané postupy „klasickej“ nemocničnej rutiny (napr. umytie

novorodenca ihneď po pôrode a až následné priloženie k matke - podľa BFHI má byť

novorodené dieťa len zľahka osušené a okamžite priložené k matke a má byť zaistený

kontakt "koža na kožu").

2. Presadzovať kritériá BFHI vo všetkých nemocniciach.

3. Zabezpečiť kvalifikovanú pomoc matkám pri príprave na materstvo a dojčenie.

4. Organizovať postgraduálne špecializované vzdelávanie v podpore dojčenia pre

zdravotníckych pracovníkov nemocníc, pediatrov.

5. Zakladať podporné skupiny matiek a vzdelávať ich.

Vďaka presadzovaniu podpory dojčiat a všestranným aktivitám UNICEF v rámci

iniciatívy BFH v spolupráci s nemocnicami sa na Slovensku dosiahli viaceré pozitívne

výsledky:

• Vzrástla frekvencia a dĺžka dojčenia v SR – v roku 1980 dojčilo v 3. mesiaci 18 %

matiek, v roku 2007 dojčilo pri prepustení domov 87 %, v 3. mesiaci 72 % a v 6.

mesiaci 41 % matiek.

• Podľa sledovania 600 dojčiat podľa ich výživy sa znížila chorobnosť týchto dojčiat,

najmä chorôb tráviaceho a respiračného systému.

• Kritériá BFHI doteraz splnilo 27 nemocníc a UNICEF im udelilo plaketu Baby

Friendly Hospital.

• Ďalšie nemocnice, prihlásené do BFHI, sú blízko splnenia kritérií BFHI (Výsledky

programu BFHI na Slovensku, 2007).

28

Samotná Baby Friendly Hospital Initiative sa skladá z desiatich bodov:

1. Nemocnica má mať písomne stanovené postupy pri dojčení, ktoré zahŕňajú 10

krokov úspešného dojčenia (BFHI) a s ktorými je bežne oboznamovaný všetok

personál. Nemocnica má mať písomne stanovené postupy pri dojčení alebo kŕmení

dojčiat, zahŕňajúce všetkých Desať krokov. Postupy by mali riešiť špeciálne situácie:

žltačka, predčasne narodené dieťa, hypoglykémia, dojčenie HIV pozit. matiek, atď.

Postupy by mali byť vytlačené a umiestnené na dobre viditeľnom mieste všade, kde

sa matkám, bábätkám a deťom poskytuje zdravotná starostlivosť. Tieto štandardné postupy

by mali zaručiť, že každý, kto príde do kontaktu s matkou bude podávať rovnaké, zároveň

však správne informácie. Gynekológia, pôrodnica, šestonedelie, rádiológia, traumatológia

atď. – vytlačené postupy však nemusia obsahovať všetky detaily.

2. Všetok personál, ktorý prichádza do styku s tehotnými ženami a matkami by mal

byť vyškolený, aby stanovené postupy pri dojčení uplatňoval v praxi. Všetci členovia

zdravotníckeho i nezdravotníckeho personálu, ktorí prichádzajú do kontaktu s tehotnými

ženami, matkami a/alebo bábätkami, získali dostatočnú orientáciu v postupoch, týkajúcich

sa dojčenia/kŕmenia dojčiat. Nemá zmysel vypracovať postup pre personál, ak ten

nerozumie tomu, prečo je taký postup dôležitý a nemá zručnosti, aby uviedol tieto postupy

do praxe. To znamená, že aj lekári musia byť zaškolení. Toto je asi najťažšie

uskutočniteľný bod iniciatívy: náklady, časové aj finančné.

3. Informovať všetky tehotné ženy o výhodách a manažmente dojčenia. Všetkým

tehotným ženám sú poskytované informácie o dojčení, spolu s tlačenými materiálmi.

Predpôrodná diskusia pokrýva dôležitosť dojčenia, dôležitosť okamžitého

a neprerušovaného kontaktu pokožky s pokožkou, skorý začiatok dojčenia, systém 24

hodinového rooming-inu, kŕmenie na požiadanie, časté dojčenie, ktoré pomáha zaistiť

dostatok mlieka, dobrá poloha a prisatie, výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov, riziká

podávania formuly alebo iných náhrad materského mlieka a dôležitosť dojčenia

aj po prvých šiestich mesiacoch, keď už dieťa dostáva aj inú stravu.

4. Pomôcť matkám začať dojčiť do pol hodiny po pôrode. To znamená, že s výnimkou

situácií, keď tomu bránia zdravotné dôvody, by dieťa malo mať možnosť prístupu

k prsníku. Dieťa by malo byť okamžite po pôrode položené na brucho a hrudník matky,

kde sa osuší a prikryje zohriatou plienkou. Dieťa sa nechá na tele matky- koža na kožu,

29

minimálne až do prvého dojčenia. Ak sa vykoná cisársky rez v epidurálnej či spinálnej

anestéze, vyššie uvedené body sú tiež realizovateľné.

5. Ukázať matkám, ako majú dojčiť a ako si majú udržať laktáciu aj v prípade,

že by mali byť oddelené od svojich detí. Členovia zdravotníckeho personálu učia matky,

ako priložiť a prisať dieťa na dojčenie a na dosiahnutie toho popíšu alebo predvedú

správnu techniku. Učia matky ručné odstriekavanie a popíšu alebo predvedú aj prijateľnú

techniku na to. Matkám (vrátane tých po cisárskom reze) člen personálu ponúkne

asistenciu pri dojčení v priebehu 6 hodín po pôrode. Člen personálu ponúkne pomoc

s prikladaním a prisávaním bábätka pri dojčení. Vedia demonštrovať alebo popísať

správnu polohu dieťaťa pri dojčení. Vedia popísať znaky správneho prisatia a satia dieťaťa.

Člen personálu ukáže, ako sa ručne odstriekava mlieko alebo dá o tom písomnú informáciu

a povie im, kde by v prípade potreby mohli dostať pomoc. Matkám, ktorých bábätká

si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť, a dojčia ich alebo tak zamýšľajú robiť, člen

personálu do 6 hodín po pôrode dieťaťa ponúkne pomoc pri tom, aby si začali odstriekavať

mlieko a aby si udržali tvorbu mlieka. Ukáže, ako sa ručne odstriekava mlieko. Povie,

že potrebujú dojčiť alebo odstriekavať si mlieko 6 alebo viackrát za 24 hodín,

aby si udržali tvorbu mlieka.

6. Novorodencom nepodávať inú potravu a nápoj ako materské mlieko, iba ak je

na to lekársky dôvod. Novorodenci sú výlučne dojčení alebo výlučne kŕmení materským

mliekom od pôrodu po prepustenie alebo ak nie, sú na to lekárske dôvody. Klinické

protokoly a normy, súvisiace s dojčením a kŕmením dojčiat, používané v nemocnici

sú v súlade s normami BFHI a platnými smernicami, založenými na dôkazoch. Matkám

nie sú distribuované žiadne materiály, ktoré odporúčajú kŕmenie náhradami materského

mlieka, kŕmenie podľa režimu alebo iné nevhodné postupy. Dieťa dostáva iba materské

mlieko alebo odstriekané materské mlieko alebo darcovské ženské mlieko z banky,

alebo ak dostane niečo iné, musí byť na to prijateľný lekársky dôvod.

7. Praktizovať rooming-in – umožniť matkám a deťom zostať spolu – 24 hodín

denne. Dieťa je s matkou na jednej izbe bez oddelenia alebo ak nie, musí byť

na to ospravedlniteľný dôvod.

8. Povzbudzovať dojčenie na požiadanie. Člen personálu učí matky, ako majú

rozpoznať, že ich dieťa je hladné a matky vedia popísať najmenej dva signály na kŕmenie.

30

Poskytne matkám radu, aby kŕmili svoje dieťa tak často a tak dlho ako dieťa chce.

9. Nedávať dojčeným deťom žiadne umelé náhrady prsníka. Na oddeleniach/izbách

šestonedelia a na novorodeneckých oddeleniach (v priestoroch, kde sú zdraví novorodenci)

sa deťom nedáva fľaša s umelým cumlíkom, klobúčik ani cumlík, ak áno, matka

je informovaná o ich rizikách.

10. Podporovať zakladanie podporných skupín dojčenia a odkazovať na ne matky pri

prepúšťaní z pôrodnice alebo kliniky. Matky pred prepustením z nemocnice dostávajú

informáciu o tom, kde v prípade potreby môžu dostať podporu a pomoc s dojčením svojho

dieťaťa po návrate domov a dostávajú o tom tlačené informácie (môžu dostať pomoc

z nemocnice alebo kontaktovať podporné skupiny, poradkyne alebo iné miestne

zdravotnícke služby) (Poloková, 2011, s. 111 – 113).

31

6 EMPIRICKÁ ČASŤ

6.1 Ciele a hypotézy práce

Analýzou teoretických poznatkov sme dospeli k záveru, že by bolo prínosné

zamerať sa na problematiku dojčenia. Skúmali sme informovanosť a postoje žien v otázke

dojčenia, pretože tieto zložky výrazne ovplyvňujú rozvoj a podporu dojčenie.

CIELE

1. Zistiť, koľko matiek po pôrode dojčí v prvý deň.

2. Preskúmať, koľko matiek má hneď po pôrode možnosť priloženia dieťaťa k prsníku.

3. Zistiť, koľko detí je plne dojčených po prepustení z ústavnej starostlivosti.

4. Predložiť poznatky o výhodách dojčenia pred umelou výživou.

5. Pokúsiť sa preukázať, že na dĺžku dojčenia má vplyv vzdelanie matky.

6. Zistiť, či ženy pred pôrodom využívajú možnosti návštev predpôrodných kurzov.

7. Zistiť informovanosť žien o dojčení a ich najčastejšie informačné zdroje.

8. Zistiť najčastejší problém súvisiaci s dojčením.

9. Preskúmať, či matky využívajú možnosť rooming – inu.

HYPOTÉZY

Hypotéza 1

H01: Záujem matky o informácie o dojčení nezávisí na dosiahnutom vzdelaní.

HA1: Záujem matky o informácie o dojčení závisí na dosiahnutom vzdelaní.

Hypotéza 2

H02: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod nezávisí na dosiahnutom vzdelaní.

HA2: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod závisí na dosiahnutom vzdelaní.

Hypotéza 3

H03: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod nezávisí na jej rodinnom stave.

HA3: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod závisí na jej rodinnom stave.

32

Hypotéza 4

H04: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či jej bolo priložené dieťa

do 2 hodín po pôrode.

HA4: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či jej bolo priložené dieťa

do 2 hodín po pôrode.

Hypotéza 5

H05: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či si matka behom tehotenstva

zisťovala informácie o dojčení.

HA5: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či si matka behom tehotenstva

zisťovala informácie o dojčení.

Hypotéza 6

H06: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či mala dieťa po pôrode stále

pri sebe.

HA6: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či mala dieťa po pôrode stále

pri sebe.

Hypotéza 7

H07: Výskyt problémov s dojčením nezávisí na počte predchádzajúcich pôrodov.

HA7: Výskyt problémov s dojčením závisí na počte predchádzajúcich pôrodov.

Hypotéza 8

H8: Predpokladám, že väčšina matiek (viac než 50 %) si hľadala informácie o dojčení

svojpomocne a to na internete a v literatúre.

33

6.2 Zdroje odborných informácií

Odborné poznatky slúžiace k spracovaniu empirickej časti diplomovej práce boli

získané štúdiom odbornej literatúry, časopisov a internetových stránok o danej téme.

Hlavnou literatúrou boli kniha Praktický návod na dojčenie autorky Andrei Polokovej

a kniha Výživa dieťaťa v prvom roku života od autorov Ľubica Jakušová a Aurel Dostál.

Ďalej kniha Pavla Frůhaufa, Jiřiho Nevorala a Magdalény Paulovej Výživa novorozenců

a kojenců – současný pohled. Hlavnými internetovými zdrojmi, ktoré sme použili v práci,

boli internetové stránky občianskeho združenia Mamila (www.mamila.sk), internetová

stránka laktačnej ligy v Českej republike (www.kojeni.cz), internetová stránka detského

fondu Unicef (www.unicef.sk) a internetová stránka Svetovej zdravotníckej organizácie

(www.who.int). Hlavným zdrojom článkov pre našu prácu bola databáza Ebsco a PubMed.

6.3 Charakteristika skúmaného súboru

Skúmaný súbor má počet 89 respondentiek, vo veku od 18 do 49 rokov. Všetky

respondentky boli ženy s rôznym stupňom vzdelania – v najväčšom počte ženy

so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Respondentky

mali tiež rôzny rodinný stav – najväčšom počte vydané ženy. Celý súbor respondentiek

boli ženy s fyziologickým priebehom gravidity a fyziologickým novorodencom.

Dotazník som distribuovala na oddelení gynekologicko – pôrodníckom v Kysuckej

nemocnici s poliklinikou Čadca, ráno po vizite. Vypĺňanie dotazníka trvalo v priemere

5 – 10 minút. Pri vypĺňaní mali ženy možnosť spýtať sa ma, keď niečomu nerozumeli.

Návratnosť dotazníkov bola 89 % - ná.

6.4 Metodika práce (použité metódy)

K vypracovaniu empirickej časti našej diplomovej práci sme použili metódu

dotazníka. Dotazník je metóda získavania empirických informácií, založená na nepriamom

opytovaní sa respondentov (osôb odpovedajúcich na otázky), s použitím vopred

formulovaných písomných otázok. Je najrozšírenejšou empirickou metódou

v spoločenských a humanitných vedách. Medzi klady dotazníka patrí najmä jeho vysoká

efektívnosť. Je finančne najlacnejšou a časovo najekonomickejšou metódou, vhodnou

pre hromadný zber informácií u veľkého počtu respondentov v relatívne krátkom čase

a navyše je metódou ľahko spracovateľnou (Žiaková et al, 2009, 130).

34

Dotazník, ktorý som k prieskumu zostavila a použila je zložený z 18 otázok.

Pri jeho zostavovaní som sa inšpirovala výskumami, ktoré boli už v tejto oblasti vykonané.

Otázky som volila podľa stanovených cieľov a hypotéz, ktoré som prostredníctvom

dotazníka overovala. Úvod dotazníka obsahuje oslovenie respondentiek, predstavenie

výskumníka a oboznámenie problematiky, ktorej sa dotazník venuje. Slovne som potom

respondentkám vysvetlila, ako majú otázky vypĺňať. Zdôraznila som respondentkám fakt,

že dotazník je anonymný a že odpovede budú použité iba v súvislosti s mojou prácou.

Potom nasledujú jednotlivé položky dotazníka, ktoré sú nezávislé premenné (napríklad

vek, pohlavie) a závislé premenné týkajúce sa vlastného obsahu dotazníka. Na záver

pri zbieraní dotazníka som sa respondentkám poďakovala za ich čas, ochotu a spoluprácu.

Formy položiek v dotazníku:

1. Otvorené, neštruktúrované položky – sú také, pri ktorých je obsah, rozsah

i formulácia odpovede na podnetovú časť položky plne v rozhodnutí respondenta.

Ten má možnosť na otázku reagovať voľne a vlastnými slovami. Nevnucuje

sa im žiadna voľba odpovede prostredníctvom výberu z výskumníkom vopred

navrhovanej štruktúry možností (Žiaková et al, 2009, 142). Napríklad otázka č. 1,

5, 6.

2. Uzavreté, štruktúrované položky – sú také, pri ktorých sú obsah, rozsah

i formulácia respondentovej odpovede na podnetovú časť viazané na výber (jednej

alebo viacerých alternatív) z výskumníkom vopred navrhovanej štruktúry

možností. Respondent si volí takú odpoveď, ktorá mu z predloženého úplného

zoznamu alternatív odpovedí najviac vyhovuje (Žiaková et al, 2009, 143).

Napríklad otázka č. 2, 3, 8, 11, 13, 15, 17, 18.

3. Polootvorené, polouzavreté položky – sú pokusom spojiť výhody

a minimalizovať nevýhody samostatných otvorených a uzavretých položiek tým,

že ich zvláštnym spôsobom kombinujú. Na túto otázku odpovedá respondent

buď označením jednej z predkladaných konkrétnych alternatív, alebo ak mu žiadna

nevyhovuje, odpovie na ňu voľne, ako na otvorenú položku, s čím ráta obyčajne

posledná uvedená možnosť iné (Žiaková et al, 2009, 145). Napríklad otázka č. 4, 7,

9, 10, 12, 14, 16.

35

Všetky položky v dotazníku majú za úlohu zmapovať postoje, názory

a informovanosť žien o dojčení.

Položky 1, 2, 3, 4 majú za úlohu zistiť základné informácie o respondentke, jej vek,

vzdelanie, rodinný stav a koľké v poradí sa jej narodilo dieťa. Položky 5, 6 sú zamerané

na zistenie základných charakteristík o dieťati, čiže jeho pôrodnú hmotnosť a veľkosť.

V položke 7 som sa venovala otázke, odkiaľ matky získavajú informácie o dojčení.

Položka 8 má za cieľ zistiť, či matka svoje dieťa chce dojčiť a následne položka 9

sa zameriava na možnosti, prečo chce matka svoje dieťa dojčiť a položka 10, prečo matka

svoje dieťa dojčiť nechce. V položke 11 nás zaujíma, či respondentky – matky absolvovali

nejaký prípravný kurz alebo psycho – fyzickú prípravu na pôrod. Položka 12 zisťuje,

či si matky hľadali počas tehotnosti informácie o dojčení. V položkách 13, 14 a 15 nás

zaujíma, aké bolo prvé priloženie dieťaťa. Zisťujeme, či bolo dieťa matke priloženie

do dvoch hodín po pôrode, ako vyzeralo prvé priloženie a aký časový úsek prebehol medzi

pôrodom a prvým priložením. V položke 16 zisťujeme, či matky využívajú možnosť

rooming – inu na oddelení. Položky 17 a 18 sa venujú otázke problémov s dojčením

a následne otázke, koho požiadajú matky o pomoc pri týchto problémoch.

6.5 Organizácia výskumu

Rozdávanie dotazníkov prebiehalo mnou osobne na oddelení gynekologicko –

pôrodníckom v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Vzhľadom k tomu, že som

si dotazníky rozdávala sama a hneď následne po ich vyplnení brala, bola návratnosť

uspokojujúca. Respondentky mali možnosť počas vypĺňania spýtať sa doplňujúce otázky.

Vyplnenie dotazníka trvalo 5 – 10 minút. Bolo rozdaných 100 dotazníkov a návratnosť

bola 89 %. Výskum prebehol v mesiaci december roku 2011 a v januári roku 2012.

36

6.6 Spracovanie získaných dát

Pre spracovanie dotazníkov boli vyradené tie, kde nebolo odpovedané na jednu

z položiek. Z tohto dôvodu museli byť niektoré z dotazníkov vyradené zo súboru. Celkový

počet správne vyplnených dotazníkov použitých pre výskum bolo 89. Štatistické

spracovanie bolo vykonané na LF UP v Olomouci. Na spracovanie boli použité početné

tabuľky, konštrukcie intervalov spoľahlivosti, chí – kvadrát testy a Fischerové testy.

Samotné výsledky výskumu boli prevedené do grafov za pomoci programu Microsoft

Excel a Microsoft Word.

37

6.7 Interpretácia výsledkov

Otázka č. 1

Váš vek: .........

Tab. 3 Vek respondentiek

Váš vek

89 18 49 29,00 28,73 5,502N Minimum Maximum Medián Průměr

Směrodatnáodchylka

Obr. 1 Vek respondentiek

Vek respondentiek

8%

23%

31%

30%

8%

18 - 20

21 - 25

26 - 30

31 - 35

36 - 49

Z grafu vyplýva, že najviac respondentiek bolo vo veku od 26 – 30 rokov (31 %).

Po nich nasledujú respondentky vo veku 31 – 35 rokov (30 %), 21 – 25 rokov (23 %).

Najmenej respondentiek bolo vo veku od 18 – 20 rokov (8 %) a 36 – 49 rokov (8 %).

38

Otázka č. 2

Aké je Vaše dosiahnuté vzdelanie?

□ základné □ stredná škola bez maturity □ stredná škola s maturitou □ vysokoškolské

Tab. 4 Vzdelanie respondentiek

Aké je Vaše dosiahnuté vzdelanie

3 3,4 3,4

10 11,2 14,6

40 44,9 59,6

36 40,4 100,0

89 100,0

základné

stredná škola bez maturity

stredná škola s maturitou

vysokoškolské

Celkem

Četnost ProcentaKumulativní

procenta

Obr. 2 Vzdelanie respondentiek

Vzdelanie respondentiek

3% 11%

46%

40% základné vzdelanie

stredná škola bez maturity

stredná škola s maturitou

vysokoškolské

Z grafu vyplýva, že najviac respondentiek, 46 %, má stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Nasledujú respondentky s vysokoškolským vzdelaním v 40 %. Stredoškolské vzdelanie

bez maturity malo 11 % a základné vzdelanie 3 % respondentiek.

39

Otázka č. 3

Váš rodinný stav:

□ vydaná □ slobodná □ rozvedená □ vdova

Tab. 5 Rodinný stav respondentiek

Váš rodinný stav

71 79,8

17 19,1

1 1,1

89 100,0

vydaná

slobodná

rozvedená

Celkem

Četnost Procenta

Obr. 3 Rodinný stav respondentiek

Rodinný stav respondentiek

80%

19%1%

vydaná

slobodná

rozvedená

Z grafu vyplývá, že rodinný stav vydaná má 80 % respondentiek, slobodná 19 %

a 1 % rozvedená.

40

Otázka č. 4

Dieťa sa narodilo v poradí?

□ prvé □ druhé □ tretie □ iné.............

Tab. 6 Poradie dieťaťa

Dieťa sa narodilo v poradí?

45 50,6 50,6

34 38,2 88,8

7 7,9 96,6

3 3,4 100,0

89 100,0

prvé

druhé

tretie

iné

Celkem

Četnost ProcentaKumulativní

procenta

Obr. 4 Poradie dieťaťa

Poradie die ťaťa

51%

38%

8% 3%

prvé

druhé

tretie

iné

Z grafu vyplýva, že 51 % respondentiek bolo prvorodičiek, 38 % druhorodičiek

a 8 % treťorodičiek. Možnosť iné uviedli 3 % respondentiek, s tým, že všetky uviedlo

poradie dieťaťa štvrté.

41

Otázka č. 5 a 6

Pôrodná hmotnosť dieťaťa v gramoch ........................

Pôrodná dĺžka v cm ......................

Tab. 7 Pôrodná hmotnosť a dĺžka dieťaťa

89 89

2030 45

4300 55

3350,0 52,0

3356,5 51,3

449,1 2,1

N

Minimum

Maximum

Medián

Průměr

Směrodatná odchylka

Pôrodnáhmotnosťdieťaťa vgramoch?

Pôrodnádĺžka v cm

Obr. 5 Pôrodná hmotnosť dieťaťa

Pôrodná hmotnos ť dieťaťa

15%

47%

30%

8%

2500 - 2999 g

3000 - 3499 g

3500 - 3999 g

4000 - 4300 g

Z grafu vyplýva, že 47 % detí malo pôrodnú hmotnosť medzi 3000 – 3499 g, 30 % detí

medzi 3500 – 3999 g, 15 % medzi 2500 – 2999 g a 8 % detí malo pôrodnú hmotnosť

medzi 4000 – 4300 g.

42

Obr. 6 Pôrodná dĺžka dieťaťa

Pôrodná d ĺžka die ťaťa

6%

27%

54%

13%

45 - 47 cm

48 - 50 cm

51 - 53 cm

54 - 55 cm

Z grafu uvádza, že najviac, 54 % detí malo pôrodnú dĺžku medzi 51 – 53 cm, 27 % medzi

48 – 50 cm, 13 % medzi 54 – 55 cm a najmenej, 6 % detí malo pôrodnú dĺžku medzi

45 – 47 cm.

43

Otázka č. 7

Kde ste získali informácie o dojčení pred pôrodom?(Možnosť viac odpovedí): □ u svojho gynekológa □ od príbuzných □ od laktačnej poradkyne □ od kamarátky □ od praktického lekára pre deti a dorast □ z literatúry □ od pôrodnej asistentky □ z videa □ z internetu □ inde, kde.................................

Tab. 8 Zdroj informácií o dojčení pred pôrodom

Kde ste získali informácie o doj čení pred pôrodom? ČetnostProcenta (z 89 respondentek)

z internetu 39,0 43,8od pribuzných 37,0 41,6z literatúry 31,0 34,8od pôrodnej asistentky 27,0 30,3od kamarátky 18,0 20,2od laktačnej poradkyne 11,0 12,4u svojho gynekológa 9,0 10,1od praktického lekára pre deti a dorast 9,0 10,1z videa 3,0 3,4

Obr. 7 Zdroj informácií o doj čení pred pôrodom

Zdroj informácií o doj čení pred pôrodom

3%10%

10% 12%

20% 30%

35%

41% 44%

gynekológ

laktačná poradkyňa

praktický lekár pre deti a dorast

pôrodná asistentka

internet

príbuzní

kamarátka

literatúra

video

Z grafu vyplýva, že najviac, 44 % respondentiek si hľadá informácie na internete, 41 %

od príbuzných, 35 % z literatúry. Nasledujú informácie od pôrodnej asistentky v 30 %,

20 % tvoria informácie od kamarátky, 12 % laktačná poradkyňa. 10 % tvoria informácie

od gynekológa a 10 % od praktického lekára pre deti a dorast. Najmenej 3 % tvoria

informácie z videa.

44

Otázka č. 8

Chcete svoje dieťa dojčiť? □ áno □ nie

Tab. 9 Rozhodnutie dojčiť

Chcete svoje die ťa dojčiť?

89 100,0ánoČetnost Procenta

V tejto otázke si všetkých 89 respondentiek vybralo možnosť áno.

Otázka č. 9

Prečo ste sa rozhodli svoje dieťa dojčiť? (Možnosť viac odpovedí): □ nič nemusím pripravovať, mlieko je hneď dostupné □ ušetrím peniaze za umelú výživu □ najvhodnejšia a najprirodzenejšia výživa pre dieťa □ medzi mnou a dieťaťom sa upevňuje vzťah □ ochrana dieťaťa pred chorobami □ iné, aké ...................................................................... □ všetky predchádzajúce dôvody

Tab. 10 Dôvody respondentiek, prečo dojčit dieťa

Prečo ste sa rozhodli svoje die ťa dojčiť? ČetnostProcenta (z 89 respondentek)

nič nemusím pripravovať, mlieko je hneď dostupné 0 0,0ušetrím peniaze za umelú výživu 5 5,6najvhodnejšia a najprirodzenejšia výživa pre dieťa 41 46,1medzi mnou a dieťaťom sa upevňuje vzťah 25 28,1ochrana dieťaťa pred chorobami 31 34,8iné, aké........ 0 0,0všetky predchádzajúce dôvody 43 48,3

45

Obr. 8 Dôvody respondentiek, prečo dojčiť dieťa

Dôvody respondentiek, pre čo doj čiť dieťa

48%

34% 28%

46%

6%

ušetrím peniaze za umelúvýživu

najvhodnejšia a najprirodzenejšia výživa predieťamedzi mnou a dieťaťom saupevňuje vzťah

ochrana dieťaťa predchorobami

všetky predchádzajúcedôvody

Graf uvádza, že takmer polovica respondentiek uvádza ako dôvod pre dojčenie dieťa

všetky uvedené možnosti. Nasleduje v 46 % možnosť najprirodzenejšia výživa pre dieťa.

34 % tvorí možnosť ochrana dieťaťa pred chorobami, 28 % tvorí možnosť medzi

mnou a dieťaťom sa upevňuje vzťah. Najmenej 6 % tvorí možnosť ušetrím peniaze

za umelú výživu.

Otázka č. 10

Na túto otázku žiadna respondentka neodpovedala, nakoľko sa v otázke č. 8 vyjadrili

všetky respondentky, že chcú svoje dieťa dojčiť.

46

Otázka č. 11

Chodili ste počas tehotenstva na prípravný kurz alebo psycho – fyzickú prípravu na pôrod? □ áno □ nie

Tab. 11 Návšteva prípravného kurzu alebo psycho – fyzickej prípravy

Chodili ste po čas tehotenstva na prípravný kurz alebo psycho –fyzickú prípravu na pôrod?

13 14,6

76 85,4

89 100,0

áno

nie

Celkem

Četnost Procenta

Obr. 9 Návšteva prípravného kurzu alebo psycho – fyzickej prípravy

Návšteva prípravneho kurzu alebo psycho - fyzickej prípravy

15%

85%

áno

nie

Z grafu vyplýva, že 85 % respondentiek nenavštevovalo počas gravidity žiaden prípravný

kurz alebo psycho – fyzickú prípravu. Odpoveď áno uviedlo 15 % respondentiek.

47

Otázka č. 12

Zisťovali ste si počas tehotnosti informácie o dojčení? Ak nie prečo? □ áno □ nie, pretože...............................

Tab. 12 Zisťovanie informácií o dojčení počas gravidity

Zisťovali ste si po čas tehotnosti informácie o doj čení?

75 84,3

14 15,7

89 100,0

áno

nie

Celkem

Četnost Procenta

Obr. 10 Zisťovanie informácií o dojčení počas gravidity

Zisťovanie informácií o doj čení po čas gravidity

84%

16%

áno

nie

Z grafu vyplýva, že 84 % respondentiek si zisťuje informácie o dojčení počas gravidity.

16 % respondentiek uviedlo možnosť nie a to z dôvodu toho, že už mali minimálne jednu

graviditu za sebou.

48

Otázka č. 13

Bolo Vám dieťa po pôrode priložené k prsníku najneskôr do dvoch hodín ? □ áno □ nie

Tab. 13 Bolo dieťa priložené do dvoch hodín po pôrode?

Bolo Vám die ťa po pôrode priložené k prsníku najneskôr do dvochhodín ?

26 29,2

63 70,8

89 100,0

áno

nie

Celkem

Četnost Procenta

Obr. 11 Bolo dieťa priložené do dvoch hodín po pôrode?

Bolo die ťa priložené do dvoch hodín po pôrode?

29%

71%

áno

nie

Z grafu vyplýva, že 71 % uviedlo, že im dieťa do dvoch hodín priložené k prsníku nebolo.

29 % respondentiek uviedlo, že im dieťa do dvoch hodín priložené k prsníku bolo.

49

Otázka č. 14

Ako vyzeralo Vaše prvé priloženie dieťaťa k prsníku? □ Priložila mi ho sestra. Ani si to poriadne nepamätám kvôli bolesti. Trvalo to pár sekúnd a potom mi dieťa zobrali. □ Priložila mi ho sestra. Spýtala sa, či už som pripravená. Mala som šancu dieťa si chytiť a priloženie vyskúšať v pokoji. Trvalo to asi 15 minút. □ Priložila mi ho sestra po mojom upozornení, že ho chcem vidieť. □ Dieťa bolo so mnou počas dvoch hodín po pôrode. Mala som možnosť byť s ním v pokoji. □ Dieťa mi nemohli priložiť na pôrodnej sále, pretože som bola v celkovej anestézii. □ Prvé priloženie nastalo až na izbe, kde som bola umiestnená po pôrode. □ Iný postup, aký..............................................................................................................

Tab. 14 Prvé priloženie k prsníku

Ako vyzeralo Vaše prvé priloženie die ťaťa k prsníku?

9 10,1

13 14,6

2 2,2

1 1,1

15 16,9

48 53,9

1 1,1

89 100,0

Priložila mi ho sestra. Ani si to poriadne nepamätám kvôli bolesti. Trvalo topár sekúnd a potom mi dieťa zobrali.

Priložila mi ho sestra. Spýtala sa, či už som pripravená. Mala som šancudieťa si chytiť a priloženie vyskúšať v pokoji. Trvalo to asi 15 minút.

Priložila mi ho sestra po mojom upozornení, že ho chcem vidieť.

Dieťa bolo so mnou počas dvoch hodín po pôrode. Mala som možnosť byťs ním v pokoji.

Dieťa mi nemohli priložiť na pôrodnej sále, pretože som bola v celkovejanestézii.

Prvé priloženie nastalo až na izbe, kde som bola umiestnená po pôrode.

iné (spinál.anestéza)

Celkem

Četnost Procenta

50

Obr. 12 Prvé priloženie k prsníku

Prvé priloženie die ťaťa k prsníku

10%

15%

17%

54%

1%

2%

1%

Priložila mi ho sestra. Ani si to poriadnenepamätám kvôli bolesti. Trvalo to pársekúnd a potom mi dieťa zobrali.

Priložila mi ho sestra. Spýtala sa, či užsom pripravená. Mala som šancu dieťasi chytiť a priloženie vyskúšať v pokoji.Trvalo to asi 15 minút.Priložila mi ho sestra po mojomupozornení, že ho chcem vidieť.

Dieťa bolo so mnou počas dvoch hodínpo pôrode. Mala som možnosť byť s nímv pokoji.

Dieťa mi nemohli priložiť na pôrodnejsále, pretože som bola v celkovejanestézii.

Prvé priloženie nastalo až na izbe, kdesom bola umiestnená po pôrode.

Iný postup - spinálna anestéza

Z grafu vyplýva, že najviac, 54 % respondentiek odpovedalo na túto otázku možnosťou

„prvé priloženie nastalo až na izbe, kde som bola umiestnená po pôrode“.

17 % respondentiek odpovedalo možnosťou „Dieťa mi nemohli priložiť na pôrodnej sále,

pretože som bola v celkovej anestézii“. 15 % odpovedalo možnosťou „Priložila

mi ho sestra. Spýtala sa, či už som pripravená. Mala som šancu dieťa si chytiť a priloženie

vyskúšať v pokoji. Trvalo to asi 15 minút.“ 10 % respondentiek si vybralo možnosť

„Priložila mi ho sestra. Ani si to poriadne nepamätám kvôli bolesti. Trvalo to pár sekúnd

a potom mi dieťa zobrali.“ 2 % uviedlo možnosť „Priložila mi ho sestra po mojom

upozornení, že ho chcem vidieť.“ Najmenej, 1 % uviedli respondentky pre možnosti

„Dieťa bolo so mnou počas dvoch hodín po pôrode. Mala som možnosť

byť s ním v pokoji“ a iný postup, kde respondentky najviac uvádzali možnosť spinálna

anestéza.

51

Otázka č. 15

Spomeniete si aký časový úsek prešiel medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa? □ 1 – 15 minút □ 15 – 45 minút □ 45 – 60 minút □ viac ako hodina □ nepamätám sa

Tab. 15 Časový úsek medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa

Spomeniete si aký časový úsek prešiel medzi pôrodom a prvýmpriložením die ťaťa?

16 18,0 18,0

9 10,1 28,1

48 53,9 82,0

16 18,0 100,0

89 100,0

1 - 15 minút

15 - 45 minút

viac ako hodina

nepamätám sa

Celkem

Četnost ProcentaKumulativní

procenta

Obr. 13 Časový úsek medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa

Časový úsek medzi pôrodom a prvým priložením die ťaťa

18%

10%

54%

18%

1 – 15 minút

15 – 45 minút

viac ako hodina

nepamätám sa

Z grafu vyplýva, že najviac, 54 % respondentiek uviedlo, že tento časový úsek bol dlhší

ako hodina, 18 % respondentiek uviedlo možnosti nepamätám sa a 1 – 15 minút.

10 % respondentiek uviedlo možnosť 15 – 45 minút. Možnosť 45 – 60 minút neuviedla

žiadna z respondentiek.

52

Otázka č. 16

Pri pobyte na oddelení šestonedelia ste mali dieťa pri sebe (rooming – in) ? □ áno, hneď po priložení na šestonedelí som mala dieťa stále pri sebe □ áno, ale iba cez deň, na noc som dieťa dávala sestrám □ nie, sestry mi ho vozili iba na dojčenie □ aj keď som ho mohla mať pri sebe, cítila som sa unavená a preto som dieťa pri sebe nemala □ iné, aké .....................................................

Tab. 16 Využitie rooming - inu

Pri pobyte na oddelení šestonedelia ste mali die ťa pri sebe (rooming – in) ?

8 9,0

43 48,3

32 36,0

6 6,7

89 100,0

áno, hneď po priložení na šestonedelí som mala dieťa stále pri sebe

áno, ale iba cez deň, na noc som dieťa dávala sestrám

nie, sestry mi ho vozili iba na dojčenie

aj keď som ho mohla mať pri sebe, cítila som sa unavená a preto somdieťa pri sebe nemala

Celkem

Četnost Procenta

Obr. 14 Využitie rooming - inu

Využitie rooming - inu

9%

48%

36%

7%

áno, hneď po priložení našestonedelí som mala dieťastále pri sebe

áno, ale iba cez deň, na nocsom dieťa dávala sestrám

nie, sestry mi ho vozili iba nadojčenie

aj keď som ho mohla mať prisebe, cítila som sa unavená apreto som dieťa pri sebe nemala

Z grafu vyplýva, že 48 % respondentiek uviedlo možnosť „áno, ale iba cez deň, na noc

som dieťa dávala sestrám“, 36 % možnosť „nie, sestry mi ho vozili iba na dojčenie“,

9 % možnosť „áno, hneď po priložení na šestonedelí som mala dieťa stále pri sebe“,

7 % „aj keď som ho mohla mať pri sebe, cítila som sa unavená a preto som dieťa pri sebe

nemala“. K ostatným odpovediam sa nevyjadrila žiadna z respondentiek.

53

Otázka č. 17

Mali ste na odd. šestonedelia nejaké problémy s dojčením? (Možnosť viac odpovedí) □ bolestivé naliatie prsníkov □ dieťa sa nechcelo prisať □ dieťa odmietalo prsník □ neskorý nástup mlieka □ dieťa malo novorodeneckú žltačku □ poranenie bradaviek □ nedostatok materského mlieka □ zadržiavanie mlieka v prsníku (retencia) □ neprospievanie dieťaťa

Tab. 17 Problémy s dojčením

Mali ste na odd. šestonedelia nejaké problémy s doj čením? Četnost

Procenta (z 89 respondentek)

poranenie bradaviek 23 25,8bolestivé naliatie prsníkov 19 21,3neskorý nástup mlieka 17 19,1nedostatok materského mlieka 12 13,5dieťa sa nechcelo prisať 12 13,5dieťa malo novorodeneckú žltačku 7 7,9dieťa odmietalo prsník 5 5,6zadržiavanie mlieka v prsníku (retencia) 2 2,2neprospievanie dieťaťa 1 1,1

Obr. 15 Problémy s dojčením

Problémy s doj čením

5%

7%

1%

2%

13%13%

19%

21%26%

bolestivé naliatie prsníkov

dieťa odmietalo prsník

dieťa malo novorodeneckúžltačku

nedostatok materského mlieka

neprospievanie dieťaťa

dieťa sa nechcelo prisať

neskorý nástup mlieka

poranenie bradaviek

zadržiavanie mlieka v prsníku

Z grafu vyplýva, že najväčším problémom respondentiek bolo v 26 % poranenie bradaviek,

21 % respondentiek uviedlo možnosť bolestivé naliatie prsníkov, 19 % neskorý nástup

mlieka, 13 % mali možnosti nedostatok materského mlieka a dieťa sa nechcelo prisať,

7 % respondentiek uviedlo možnosť dieťa malo novorodeneckú žltačku, 5 % dieťa

odmietalo prsník, 2 % zadržiavanie mlieka v prsníku (retencia) a 1 % respondentiek

uviedlo možnosť neprospievanie dieťaťa.

54

Otázka č. 18

O pomoc pri riešení týchto problémov ste poprosili: □ službukonajúcu sestru □ mamičku z Vašej izby □ lekára □ niekoho z príbuzných □ laktačnú poradkyňu

Tab. 18 Pomoc pri riešení problémov s dojčením

O pomoc pri riešení týchto problémov ste poprosili: ČetnostProcenta (z 89 respondentek)

službukonajúcu sestru 54 60,7laktačnú poradkyňu 10 11,2niekoho z príbuzných 10 11,2lekára 3 3,4mamičku na Vašej izbe 3 3,4

Obr. 16 Pomoc pri riešení problémov s dojčením

Pomoc pri riešení problémov s doj čením

3%

3%

11%

11%

61%

službukonajúca sestra

lekár

laktačná poradkyňa

mamička z izby

niekto z príbuzných

Z grafu vyplýva, že 61 % respondentiek uviedlo možnosť službukonajúca sestra,

11 % uviedli respondentky pre možnosti laktačná poradkyňa a niekto z príbuzných.

3 % respondentiek uviedli možností lekár a mamička z izby.

55

6.8 Interpretácia hypotéz

K štatistickému spracovaniu bol použitý štatistický software SPSS verzia 15 a program

Microsoft Office Excel 2007. Všetky štatistické testy boli vykonané na hladine

signifikancie 0,05, intervaly spoľahlivosti boli počítané so spoľahlivosťou 95 %.

Hypotéza 1

H01: Záujem matky o informácie o dojčení nezávisí na dosiahnutom vzdelaní.

HA1: Záujem matky o informácie o dojčení závisí na dosiahnutom vzdelaní.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenané

najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičky a v stĺpcoch jej odpovede na otázku, či si behom

tehotenstva zisťovala informácie o dojčení. Následne bol vykonaný Fisherov presný test

nezávislosti. Týmto testom nebola preukázaná závislosť medzi záujmom matky

o informácie o dojčení a jej dosiahnutým vzdelaním, p = 0,866.

Nulovú hypotézu nemôžeme zamietnuť.

Kontingen ční tabulka

3 0 3

100,0% ,0% 100,0%

8 2 10

80,0% 20,0% 100,0%

33 7 40

82,5% 17,5% 100,0%

31 5 36

86,1% 13,9% 100,0%

75 14 89

84,3% 15,7% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

základné

stredná škola bez maturity

stredná škola s maturitou

vysokoškolské

Aké je Vašedosiahnutévzdelanie

Celkem

áno nie

Zisťovali ste si počastehotnosti informácie

o dojčení?

Celkem

,731 ,866

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

56

Hypotéza 2

H02: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod nezávisí na dosiahnutom vzdelaní.

HA2: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod závisí na dosiahnutom vzdelaní.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenané

najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičky a v stĺpcoch jej odpoveď na otázku, či behom

tehotenstva absolvovala psycho-fyzickú prípravu na pôrod. Následne bol vykonaný

Fisherov presný test nezávislosti. Týmto testom bolo preukázané, že ženy

s vysokoškolským vzdelaním majú významne vyšší záujem o psycho-fyzickú prípravu

na pôrod, p = 0,001.

Nulovou hypotézu môžeme zamietnuť. Situácia je znázornená stĺpcovým grafom.

Kontingen ční tabulka

0 3 3

,0% 100,0% 100,0%

0 10 10

,0% 100,0% 100,0%

1 39 40

2,5% 97,5% 100,0%

12 24 36

33,3% 66,7% 100,0%

13 76 89

14,6% 85,4% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

základné

stredná škola bez maturity

stredná škola s maturitou

vysokoškolské

Aké je Vašedosiahnutévzdelanie

Celkem

áno nie

Chodili ste počastehotenstva na prípravný

kurz alebo psycho – fyzickúprípravu na pôrod?

Celkem

15,032 ,00189

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

57

58

Hypotéza 3

H03: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod nezávisí na jej rodinnom stave.

HA3: Záujem matky o psycho-fyzickú prípravu na pôrod závisí na jej rodinnom stave.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenaný

rodinný stav matky a v stĺpcoch jej odpoveď na otázku, či behom tehotenstva absolvovala

psycho-fyzickú prípravu na pôrod. Následne bol vykonaný Fisherov presný test

nezávislosti. Týmto testom nebola preukázaná závislosť medzi záujmom matky o psycho-

fyzickú prípravu na pôrod a jej rodinným stavom, p = 1,000.

Nulovou hypotézu nemôžeme zamietnuť.

Kontingen ční tabulka

11 60 71

15,5% 84,5% 100,0%

2 15 17

11,8% 88,2% 100,0%

0 1 1

,0% 100,0% 100,0%

13 76 89

14,6% 85,4% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

vydaná

slobodná

rozvedená

Váš rodinnýstav

Celkem

áno nie

Chodili ste počas tehotenstvana prípravný kurz alebo

psycho – fyzickú prípravu napôrod?

Celkem

,671 1,000

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

59

Hypotéza 4

H04: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či jej bolo priložené dieťa

do 2 hodín po pôrode.

HA4: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či jej bolo priložené dieťa

do 2 hodín po pôrode.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenaná

odpoveď na otázku, či bolo dieťa rodičke priložené do dvoch hodín po pôrode. V stĺpcoch

bol zaznamenaný výskyt problémov s dojčením. Následne bol vykonaný Fisherov presný

test nezávislosti. Týmto testom nebola preukázaná závislosť medzi výskytom problémov

matky s dojčením a faktom, či jej bolo priložené dieťa do 2 hodín po pôrode, p = 0,591.

Nulovou hypotézu nemôžeme zamietnuť.

Kontingen ční tabulka

21 5 26

80,8% 19,2% 100,0%

46 17 63

73,0% 27,0% 100,0%

67 22 89

75,3% 24,7% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

áno

ne

Bolo Vám dieťa popôrode priloženék prsníku najneskôrdo dvoch hodín ?

Celkem

áno ne

Mali ste problémys dojčením?

Celkem

,591

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

60

Hypotéza 5

H05: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či si matka behom tehotenstva

zisťovala informácie o dojčení.

HA5: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či si matka behom tehotenstva

zisťovala informácie o dojčení.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenaná

odpoveď na otázku, či si matka behom tehotenstva zisťovala informácie o dojčení.

V stĺpcoch bol zaznamenaný výskyt problémov s dojčením. Následne bol vykonaný

Fisherov presný test nezávislosti. Týmto testom nebola preukázaná závislosť

medzi výskytom problémov matky s kojením a faktom, či si matka behom tehotenstva

zisťovala informácie o dojčení, p = 1,000.

Nulovou hypotézu nemôžeme zamietnuť.

Kontingen ční tabulka

56 19 75

74,7% 25,3% 100,0%

11 3 14

78,6% 21,4% 100,0%

67 22 89

75,3% 24,7% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

áno

ne

Zisťovali ste si počastehotnosti informácieo dojčení?

Celkem

áno ne

Mali ste problémys dojčením?

Celkem

1,000

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

61

Hypotéza 6

H06: Výskyt problémov matky s dojčením nezávisí na fakte, či mala dieťa po pôrode stále

pri sebe.

HA6: Výskyt problémov matky s dojčením závisí na fakte, či mala dieťa po pôrode stále

pri sebe.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenaná

odpoveď na otázku, či mala matka dieťa po pôrode stále pri sebe. V stĺpcoch bol

zaznamenaný výskyt problémov s dojčením. Následne bol vykonaný Fisherov presný test

nezávislosti. Týmto testom nebola preukázaná závislosť medzi výskytom problémov

matky s dojčením a faktom, , či mala matka dieťa po pôrode stále pri sebe, p = 0,100.

Nulovou hypotézu nemôžeme zamietnuť.

Kontingen ční tabulka

4 4 8

50,0% 50,0% 100,0%

63 18 81

77,8% 22,2% 100,0%

67 22 89

75,3% 24,7% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

áno

ne

Pri pobyte na oddeleníšestonedelia ste malidieťa pri sebe(rooming – in) ?

Celkem

áno ne

Mali ste problémys dojčením?

Celkem

,100

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

62

Hypotéza 7

H07: Výskyt problémov s dojčením nezávisí na počte predchádzajúcich pôrodov.

HA7: Výskyt problémov s dojčením závisí na počte predchádzajúcich pôrodov.

Dáta boli usporiadané do kontingenčnej tabuľky – v riadkoch tabuľky je zaznamenaný

výskyt problémov s dojčením, v stĺpcoch informácie o poradí narodeného dieťaťa.

Pomerne nízka hladina dosiahnutej štatistickej významnosti následne vykonaného

Fisherovho testu (p = 0,091) naznačovala určitý trend – medzi matkami, ktoré mali

problémy s dojčením sa viac vyskytovali prvorodičky (57 %) u žien, ktoré problémy

nemali sa viac vyskytovali druhorodičky (59 %).

Vzhľadom k veľmi nízkej početnosti v troch bunkách kontingenčnej tabuľky boli zlúčené

kategórie „druhé“, „tretie“ a „iné“ poradie v jednu kategóriu. Následne vykonaný

chí-kvadrát test nezávislosti preukázal štatisticky významnú závislosť medzi výskytom

problémov s dojčením a počtom predchádzajúcich pôrodov. Medzi ženami, ktoré nemajú

problémy, je štatisticky významne vyšší výskyt viacrodiček (68 %) než medzi ženami,

ktoré problémy majú (43 %), p = 0,043.

Situácia bola ukázaná stĺpcovým grafom.

Kontingen ční tabulka

38 21 6 2 67

56,7% 31,3% 9,0% 3,0% 100,0%

7 13 1 1 22

31,8% 59,1% 4,5% 4,5% 100,0%

45 34 7 3 89

50,6% 38,2% 7,9% 3,4% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

áno

ne

Mali ste problémys dojčením?

Celkem

prvé druhé tretie iné

Dieťa sa narodilo v poradí?

Celkem

5,884 ,091

89

Fisherův přesný test

Počet platných případů

Hodnota

Oboustrannáexaktní

signifikance

63

Kontingen ční tabulka

38 29 67

56,7% 43,3% 100,0%

7 15 22

31,8% 68,2% 100,0%

45 44 89

50,6% 49,4% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

áno

ne

Mali ste problémys dojčením?

Celkem

prvédruhé a

další

Dieťa sa narodilo v poradí?

Celkem

4,107 1 ,04389

Pearsonovo chí-kvadrát

Počet platných případů

HodnotaStupněvolnosti

Asymptotickáoboustrannásignifikance

64

Hypotéza 8

H8: Predpokladám, že väčšina matiek (viac než 50 %) si hľadala informácie o dojčení

svojpomocne a to na internete a v literatúre.

Hypotéza bola overená na základe vypočítaných absolutných a relativných početností

s využitím konštrukcie 95% intervalu spoľahlivosti (95% CI) pre populačnú

pravdepodobnosť podľa vzorca:n

ppp

)1(96,1

−± . (Jana Zvárová: Základy statistiky

pro biomedicínské obory, Karolinum 2004, ISBN 80-7184-786-0).

Z dotazníkového šetrenia vyplynulo, že 39 respondentiek z celkového počtu 89 žien, teda

43,8 % (95% CI 33,5 % - 54,1 %) žien si hľadá informácie na internete, 31 žien, teda

34,8 % (95% CI 24,9 % - 44,7 %) si hľadá informácie v literatúre. Vzhľadom

ku skutočnosti, že interval spoľahlivosti obsahuje hodnoty nižšie než 50 %, hypotézu

musíme zamietnúť.

65

7 DISKUSIA

Výskumom ohľadom dojčenia sa v posledných rokoch venuje čoraz väčšia

pozornosť a záujem. V našej práci sme sa venovali prieskumu rôznych oblastí dojčenia

na gynekologicko – pôrodníckom oddelení Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci.

Zamerali sme sa najmä na faktory, ktoré podporujú rozvoj dojčenia. Boli to faktory:

informovanosť žien o dojčení, návšteva predpôrodných kurzov, prvé priloženie dieťaťa

po pôrode, systém rooming – in, problémy s dojčením a ich následné riešenie.

V oblasti informovanosti žien o dojčení sme sa zamerali nato, či si matky sami

hľadajú informácie o dojčení. Podľa výsledkov prieskumu si 84 % respondentiek hľadá

informácie. Ďalej sme skúmali, aký najčastejší zdroj informácií si respondentky zvolili

pre hľadanie informácií o dojčení. Z prieskumu vyplýva, že najviac, 44 % respondentiek

využíva ako zdroj informácií internet, ďalej 41 % respondentiek získava informácie

od príbuzných a 35 % z literatúry. Čo sa týka informácií poskytovaných zo strany

zdravotníckych pracovníkov percento bolo v podstate menšie ako v predchádzajúcich

zdrojoch. 30 % respondentiek získalo informácie od pôrodnej asistentky,

12 % od laktačnej poradkyne, 10 % od svojho gynekológa a praktického lekára pre deti

a dorast. Ondriová a Sinaiová, 2006 uvádzajú že, 56 % respondentiek ako zdroj svojich

informácií o dojčení uvádza rodinných príslušníkov. Mydlilová A., Šípek A., Wiesnerová

J., 2004 uvádzajú ako najčastejší zdroj informácií o dojčení internet, literatúru a časopisy.

Alarmujúcim zistením bolo, že zdravotnícky personál sa na poskytovaní informácií

podieľal len v 9 %. Výskum, ktorý prebiehal v Californií v USA pod vedením Purdy

Isabel, 2007 tiež uvádza najväčší zdroj informácií o dojčení rodinu a priateľov a to v 62 %.

Z týchto výskumov jednak vyplýva fakt, že respondentky – matky majú veľký záujem

o informácie ohľadom dojčenia. Problematické otázky však nastávajú pri zdroji týchto

informácií. Ako výskumníci by sme mali zisťovať, prečo je podiel zdravotníkov

v informovaní žien – matiek, taký nízky. Odpoveď na túto otázku môžeme hľadať

z viacerých uhlov pohľadov. Zo strany personálu ide o to, či je tento personál ochotný

a dostatočne trpezlivý, aby poskytol matke informácie. Veľký podiel má syndróm

vyhorenia, nechuť, apatia, ľahostajnosť zdravotníckeho personálu, s ktorým sa matky neraz

stretávajú. Nečudujme sa potom matkám, že si informácie hľadajú inde

než u zdravotníckeho personálu. Na druhej strane sa zdravotnícky personál neraz stretáva

66

s tým, že informácie, ktoré poskytuje, matka nepočúva a ignoruje. Ďalšou variantou, prečo

zdravotnícky personál tak málo edukuje matky v tejto problematike, je prílišná direktivita

pri vysvetľovaní a rozporuplnosť v podávaných informáciách od viacerých zdravotníckych

pracovníkov. Výsledky nášho prieskumu napriek tomu dokazujú že, zdravotnícky personál

by mal venovať viac času informovaniu žien o dojčení, napr. aj formou svojpomocných

skupín, kde môžu matky spolu s vyškoleným personálom viesť diskusie o rôznych

aspektoch dojčenia. Nízka účasť zdravotníkov pri šírení informácii o dojčení, zvyšuje

riziko, že žena si vyberie zlý zdroj informácii (ovplyvnená reklamou) a tak jej môžu

byť poskytnuté nevhodné a zavádzajúce informácie. A tu prichádza na miesto zdravotnícky

personál, ktorý môže využiť svoj vplyv a pomôcť žene - matke a jej rodine,

aby sa zorientovali vo veľkom množstve informácii a poskytnúť im rady na základe

vedecky podložených doporučení WHO.

Ďalšou oblasťou, ktorú sme skúmali v našej práci bola účasť na predpôrodnom

kurze alebo psycho – fyzickej príprave. V Českej aj Slovenskej republike nie je psycho –

fyzická príprava povinná a účasť na nej si matky hradia sami. Z výskumov vyplýva,

že ženy, ktoré absolvovali túto prípravu prežívajú menšiu úzkosť a strach z pôrodu

a následnej starostlivosti, lepšie zvládajú predpôrodné bolesti a samotný pôrod a prežívajú

viac pozitívnych pocitov pri narodení (Genest, M., 2006). V našej skúmanej vzorke

absolvovalo psycho - fyzickú prípravu len 15 % respondentiek. Podľa výskumu Openn

Society Fund v spolupráci s Centre of Empiric Research z roku 2000, ktorý prebehol v ČR,

bola účasť žien na psycho – fyzickej príprave menšia ako 25 %. Ženy, ktoré sa zúčastnili

tohto kurzu mali viac informácií o vhodnej technike dojčenia, o negatívnom vplyve

používania fľašky a cumlíka a o nevýhodách separácie matky a dieťaťa po pôrode

v porovnaní so ženami, ktoré psycho – fyzickú prípravu neabsolvovali. Tento výskum tiež

dokazuje, že ženy, ktoré absolvujú psycho – fyzickú prípravu na pôrod dlhšie dojčia,

ako ženy, ktoré prípravu nenavštevovali. Taktiež sa podľa tohto výskumu týchto kurzov

zúčastňujú najmä ženy s vysokoškolským vzdelaním, čo korešponduje aj s naším

výskumom, kde sme zistili obojstrannú exaktnú signifikanciu medzi absolvovaním

psycho - fyzickej prípravy a vzdelaním respondentiek. Výskumom sme preukázali, že ženy

s vysokoškolským vzdelaním majú výrazne vyšší záujem o psycho – fyzickú prípravu

na pôrod. Nízka účasť respondentiek – matiek v našom prieskume potvrdili dôležitosť

67

psycho - fyzickej prípravy ako tretieho bodu desiatich krokov pre úspešné dojčenie

(Unicef). Tento bod hovorí o tom, že všetky tehotné ženy majú byť informované

o výhodách a manažmente dojčenia. Tieto informácie bývajú poskytnuté aj v rámci

psycho – fyzickej prípravy na pôrod. Všetkým ženám, ktoré sa psycho – fyzickej prípravy

zúčastnia sa poskytujú informácie o dojčení, spolu s tlačenými materiálmi. Predpôrodná

diskusia pokrýva dôležitosť dojčenia, dôležitosť okamžitého a neprerušovaného kontaktu

pokožky s pokožkou, skorý začiatok dojčenia, systém 24 hodinového rooming-inu,

kŕmenie na požiadanie, časté dojčenie, ktoré pomáha zaistiť dostatok mlieka, dobrá poloha

a prisatie, výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov, riziká podávania formuly

alebo iných náhrad materského mlieka a dôležitosť dojčenia aj po prvých šiestich

mesiacoch, keď už dieťa dostáva aj inú stravu (Poloková, 2011, 111 – 112). V ďalšom

prieskume by sme odporučili preskúmať, ako sú samotné matky spokojné s priebehom

psycho – fyzickej prípravy.

V našom výskume sme sa tiež venovali veľmi dôležitému faktu, ktorý je významný

pre rozvoj dojčenia a to prvé priloženie – kontakt koža na kožu. Zisťovali sme,

ako vyzeralo prvé priloženie dieťaťa matke, kde 54 % respondentiek – matiek uvádza,

že im dieťa bolo prvýkrát priložené až na izbe, kde boli umiestnené po pôrode. Priloženie

dieťaťa hneď po pôrode, v pokoji udáva len 15 % respondentiek. Ďalej sme v našom

prieskume zisťovali, aký časový úsek prešiel medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa.

54 % respondentiek udáva, že to bolo viac ako hodina. Časový úsek hneď po pôrode,

teda do 15 minút od pôrodu uvádza len 18 % respondentiek. Najnovšie výskumy,

ktoré prebiehajú po celom svete dokazujú veľkú dôležitosť prvého priloženia dieťaťa.

Kontakt koža na kožu trvajúci viac ako 20 minút zvyšuje dobu trvania plného dojčenia,

bez pridávania príkrmov (Mikiel-Kostyra, Mazur, Boltruszko, 2002). Zdraví novorodenci,

ktorí sú matke priložení hneď po pôrode sa ľahšie adaptujú na prostredie mimo maternice.

Ľahšie si udržujú svoju telesnú teplotu, menej plačú a majú nižšiu hodnotu stresových

hormónov (Bystrova, Widstrom, et al, 2007, Bystrova et al, 2003, Carfoot Williamson,

a Dickson, 2005). Existuje samozrejme viac benefitov, ktoré prináša prvé priloženie

dieťaťa. Sú rozpísané v teoretickej časti a sú založené na dôkazoch z relevantných

výskumov. Musíme však povedať, že v súčasnosti sa v pôrodniciach naráža na stereotypy,

ktoré sú tam zavedené a to napríklad fakt, že dieťa je po pôrode odnesené od matky

68

a prinesené v perinke, to je ten „lepší“ prípad. Horší prípad je ten, keď je matke dieťa

donesené až na izbe, kde je umiestená po pôrode. Ďalším negatívnym faktorom je,

že sa dieťa nosí matke len na kŕmenie. Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú, že takéto

rutinné správanie sa je prítomné aj v zariadení, kde sme výskum vykonávali. Treba

však zdôrazniť, že zariadenie je ašpirantom na BFHI, preto sme sa tam stretli

aj so správaním, ktoré podporuje prvé priloženie dieťaťa. Dôkazy založené na relevantných

dôkazoch dokazujú, že rutinná separácia dieťaťa od matky bezprostredne po pôrode,

resp. oddiaľovanie prvého kontaktu znižuje šancu samoprisatia (Breast Crawl. Unicef

2007). Musíme tu zdôrazniť, že prvé priloženie dieťaťa je fakt založený na dôkazoch,

zatiaľ čo takéto rutinné postupy v pôrodniciach na nich založené nie sú. Neexistuje žiaden

výskum, ktorý by dokazoval, že takéto rutinné správanie sa prináša benefity

či už pre matku alebo dieťa. Odborníci sa zhodujú, že pokiaľ nie je zdravotný dôvod,

zdravé matky a deti by nemali byť oddelené po pôrode alebo v priebehu prvých dní

po narodení (Akadémia medicíny dojčenia (ABM) Protokol výbor, 2007; Americká

Akadémia rodinných lekárov, 2007, Americká pediatrická akadémia - Expertná pracovná

skupina pre dojčenie, 2005, UNICEF / WHO, 2004). Unicef a WHO stoja na výsledkov

najnovších výskumov a preto do svojich desiatich krokov pre úspešné dojčenie zahrnuli

aj štvrtý bod, ktorý hovorí: pomôcť matkám začať dojčiť do polhodiny po pôrode. Tento

bod sa interpretuje ako: umiestniť dieťa koža na kožu matke hneď po narodení najmenej

na hodinu. Podrobnejšie vysvetlenie hovorí: matkám po vaginálnom pôrode

alebo po cisárskom reze bez celkovej anestézy je dieťa dané koža na kožu

hneď alebo do 5 minút po pôrode a tento kontakt pokračuje bez oddelenia od matky hodinu

alebo dlhšie s výnimkou lekársky ospravedlniteľných dôvodov (Poloková, 2011, 112).

Tiež sme preskúmali oblasť, ktorá podporuje dojčenie – rooming – in. V zariadení,

kde sa prieskum uskutočnil, už mali zavedený rooming – in. Zaujímalo nás teda,

ako ho matky využívajú. Takmer polovica respondentiek odpovedala, že dieťa mala

pri sebe cez deň a v noci ho dávala sestrám. 36 % respondentiek uvádza, že dieťa pri sebe

nemali vôbec, sestry ho vozili iba na dojčenie. Otázkou teda je, prečo matky nevyužívali

rooming –in, keď nato mali možnosť. Či nevedeli, že si dieťa môžu nechať u seba

aj cez noc, či nemali záujem, pretože boli unavené, či sa len prispôsobili praktikám

oddelenia. Odpoveď na tieto otázky môže byť predmetom ďalšieho skúmania. Každopádne

69

iba 9 % respondentiek malo dieťa pri sebe stále. Rooming – in má veľa výhod.

Výskumom, ktoré sa mu venujú je veľké množstvo. Výhodou rooming –inu je, že matky

majú viac mlieka a dlhšie dojčia (Bystrova, Matthiesen, et al, 2007, Daglas et al, 2005,

Declercq, Sakala, Corry, a Applebaum, 2006). Medzi matkou a dieťaťom

sa bezprostredným stykom vytvára rýchlo silná citová väzba, ktorá má priaznivý vplyv

nielen na laktáciu (Kappelerová, 2001). Bežná starostlivosť v nemocnici môže prebiehať

súčasne s rooming – inom. Matka má dieťa pri sebe a stará sa oň, je totiž jeho zákonný

zástupca, nie zdravotnícky personál, ako si mnohokrát, podľa jeho správania, okolie myslí.

Ten ju môže edukovať o zásadách starostlivosti o novorodenca s tým, že matka si tieto

zásady môže, hneď podľa svojho uváženia, prakticky vyskúšať. Matka sa tak cíti

sebavedomejšie a istejšie pri odchode z nemocnice. Otázkou je, či si matky samotné

uvedomujú, aké je dôležité zostať spolu s dieťaťom. O dôležitosti rooming – inu svedčí

aj fakt, že Unicef ho zahrnul do siedmeho bodu desiatich krokov pre úspešné dojčenie.

Tento bod hovorí: praktizovať rooming – in – umožniť matkám a deťom zostať spolu – 24

hodín denne. Podrobnejšie vysvetlenie: Dieťa je s matkou na jednej izbe bez oddelenia

alebo ak nie, musí byť na to ospravedlniteľný dôvod. Personál nerobí matke alebo dieťaťu

láskavosť tým, že ich na noc oddelia, aby „nechal matku pospať si“. Keď ostanú spolu,

pomáha im to „zosúladiť sa“ navzájom, pomáha matke učiť sa rozoznávať signály dieťaťa

a znižuje riziko naliatia prsníkov a neskoršie problémy s množstvom mlieka (Poloková,

2011, 113).

V našom prieskume sme sa zamerali aj nato, aké problémy súvisiace s dojčením

majú matky v nemocnici v najväčšom počte. 26 % matiek uvádza problém s poranením

bradaviek, druhým v poradí bol problém s naliatymi prsníkmi, pokračuje neskorý nástup

mlieka, nedostatok materského mlieka a dieťa sa nechcelo prisať. Problém s poranenými

bradavkami svedčí o tom, že matka nevie prisať dieťa správne a problém s naliatymi

prsníkmi svedčí o tom, že dieťa nie je dojčené podľa jeho potrieb, ale podľa potrieb

personálu. Stojíme pred otázkou, či zo strany zdravotníckeho personálu nedošlo k edukácií

alebo matka jednoducho nedbá na rady zdravotníckeho personálu. Náš prieskum

však dokazuje že 61 % matiek pri problémoch požiada o pomoc práve službukonajúci

personál. Čiže edukácia zo strany personálu je zachovalá, ostáva sa len pýtať, či matky

sami tieto edukačné zásady dodržiava, čo môže byť cieľom ďalšieho skúmania. Výskum

70

z Austrálie z roku 2002 dokazuje, že matky samé nie sú pripravené riešiť problémy

s dojčením, potrebujú pomoc zdravotníckeho personálu. Z tohto výskumu tiež vyplýva,

že 83 % dojčiacich žien uviedlo jeden alebo viac problémov s dojčením (Colin WB, Scott

JA, 2002). Samotný autori aj my odporúčame, aby na oddeleniach šestonedelia prebiehalo

správne poradenstvo zo strany zdravotníckeho personálu, aby tieto problémy neviedli

k tomu, že matky ukončia dojčenie. Dôležité je ešte dodať, aby zdravotnícky personál mal

záujem a ochotu edukovať matky. Neraz sa totiž stretávame s tým, že sestry a pôrodné

asistentky sú už neochotné a netrpezlivé k riešeniu problémov matiek s dojčením.

Možnosťou riešenia problémov s dojčením môžu byť aj podporné skupiny na oddelenia

šestonedelia a aj potom po prepustení z nemocnice, ktoré budú vedené kvalifikovaným

pracovníkom alebo laktačnou poradkyňou.

71

Z Á V E R

„Dojčenie nie je len pitie materského mlieka. Pre dieťa

a matku znamená omnoho viac.“ Mamila, o. z.

Presne tak, ako hovorí tento citát, dojčenie je omnoho viac, ako len pitie

materského mlieka. V našej práci sme chceli doložiť najnovšie informácie z oblasti

podpory a rozvoja laktácie. Výsledky nášho výskumu dokazujú, že v oblasti dojčenia

sa ešte stále stretávame so stereotypným spôsobom správania, ktorý pretrváva už niekoľko

desiatok rokov. Obdobie šestonedelia sa stáva kľúčovým v edukácií matky o najnovších

informáciách. V tomto období môžeme matke poskytnúť čo najviac faktov o podpore

dojčenia. Preto je veľmi dôležitý prístup zdravotníckeho personálu. To si však žiada,

aby bol tento personál vyškolený, ochotný a zaujímal sa o danú tému. Týka sa to celého

zdravotníckeho personálu, či už sestier, pôrodných asistentiek, gynekológov či pediatrov.

V čase hneď po pôrode je rozhodujúci kontakt koža na kožu, ktorý je podľa najnovších

výskumov veľmi zlomový z dôvodov, o ktorých píšeme v teoretickej časti. Významný je

aj postoj novorodeneckých oddelení, ktoré by mali dodržiavať iniciatívu BFHI

a neprikrmovať novorodencov žiadnymi prípravkami, pokiaľ si to samozrejme nevyžaduje

zdravotný stav novorodenca. Pre dojčenie je veľkým prínosom stály kontakt dieťaťa

s matkou vďaka rooming – inu, ktorý sa v čoraz viac pôrodniciach zavádza. Podstatné je

zapojiť do procesu dojčenia nielen matku, ale aj otca a širšie príbuzenstvo. Neraz sa totiž

stáva, že matka v nemocnici dojčí a keď príde domov, nastane nejaký problém s dojčením.

Sociálne prostredie ju nepodrží. Tu môže byť otec, manžel a rodina veľkou podporu

pre matku, aby neprestala dojčiť. Významným faktorom pri iniciatíve BFHI by bolo,

zaviesť do praxe aj kontrolu, či sa dodržiavajú všetky jej body.

V našej práci sme sa zaoberali jednou z najkrajších oblastí života matky a dieťaťa,

a to dojčením a jeho podporou. Matka môže dať svojmu dieťaťu ten najlepší dar, aký môže

a tým môže prispieť k najlepšej starostlivosti o svoje dieťa. Dúfame, že táto práca bude

jedným zo zdrojov, ktoré k tomu dopomôžu.

72

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJE INFORMÁCIÍ

1. ABAFFYOVÁ, Z. – RENNEROVÁ, Z. - JESEŇÁK, M. 2011. Existuje efektívna

primárna prevencia alergických ochorení v dnešnej dobe? Pediatria pre prax, 2011, roč.

12, č. 5, s. 186. ISSN 1336–8168

2. ANDERSON, G.C. - MOORE, E. - HEPWORTH, J. – BERGMAN, N. 2003. Early

Skin-To-Skin Contact for Mothers and Their Healthy Newborn Infants. Birth, 2003, roč.

30, č. 3, s. 206 – 207. ISSN 0730-7659

3. BOLEDOVIČOVÁ, M. 2007. Prostriedky rozvoja a podpory efektívneho dojčenia.

1. vyd. Martin: Osveta, 2007. s. 103. ISBN 978 – 80 – 8063 – 264 – 9

4. Breast crawl – Initiation of Breastfeeding. India: Breast Crawl, 2012 [online].

[cit. 2012 – 11 - 10] Dostupné na:

http://breastcrawl.org/index.shtml

5. Breastfeeding. Geneva: World Health Organization, 2012 [online]. [cit. 2012 – 11 - 10].

Dostupné na:

http://www.who.int/topics/breastfeeding/en/

6. BRONSKÝ, J. 2010. Mateřské mléko jako zdroj bakterií s potencionálně probiotickými

účinky. Pediatria pre prax, 2010, roč. 11, č. 4, s. 156 – 158. ISSN 1336–8168

7. BUCHANEC, J., et al. 2001. Vademékum pediatria. 1. vyd. Martin: Osveta, 2001.

s. 1115. ISBN 80 – 8063 – 018 – 6

8. Desať bodov BFHI [online]. občianske združenie Mamila. Trnava: 2012. [cit. 2012 –

11 - 10]. Dostupné na:

http://www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/10-bodov-bfhi/

73

9. FRÜHAUF, P. – NEVORAL, J. – PAULOVÁ, M. 2003. Výživa novorodenců a kojenců

– současný pohled. 1. vyd. Šumperk: Trifox, 2003. s. 80. ISBN 80 – 239 – 2011 – 1

10. GARCÍA, H. – HESS, G. 2007. Recomendaciones actuales sobre lactancia materna

(Current recommendations on breastfeeding). Revista Mexicana de Pediatría, 2007, roč.

74, č. 4, s. 176 – 181. ISSN 0035-0052

11. GARTNER, LM. MORTON, J. - LAWRENCE, RA. - NAYLOR AJ. - O'HARE, D. -

SCHANDLER, RJ. - EIDELMAN, AI. 2005. Breastfeeding and the use of human milk.

Pediatrics, 2005, roč. 115, č. 2, s. 496 – 506. ISSN 0971-9032

12. GENEST, M. 2006. Preparation for Childbirth—Evidence for Efficacy. Journal

of Obstetric, Gynecologic, & Neonatal Nursing, 2006, roč. 10, č. 2, s. 82 – 85. ISSN 1552-

6909

13. GOMES, C.F. – TREZZA, E.M. – MURADE, E.C. – PADOVANI, C.R. 2006. Surface

electromyography of facial muscles during natural and artificial feeding of infants. Jornal

de Pediatria, 2006, roč. 82, č. 2, s. 103 – 109. ISSN 1678-4782

14. HAĽAMOVÁ., V. 2004. Programy na podporu dojčenia. Neonatologické zvesti. 2004,

roč. 8, č. 1, s. 46-47. ISSN 1335-2504

15. CHOVANCOVÁ, O. 2010. Význam dojčenia a nosenia detí pri vytváraní bezpečnej

vzťahovej väzby (attachment parenting). In Rodina – subjekt odbornej starostlivosti

pomáhajúcich profesií, kreativita v pomáhaní. Zborník príspevkov z medzinárodnej

konferencie usporiadanej UK BA v Bratislave v dňoch 8. – 9. 10. 2009. Bratislava:

Univerzita Komenského, 2010. s. 167 – 172. ISBN 978 – 80 – 223 – 2780 - 0

16. JAKUŠOVÁ, Ľ. – DOSTÁL A. 2009. Výživa dieťaťa v prvom roku života. 3. vyd.

Martin: Osveta, 2009. s. 68. ISBN 978 – 80 – 8063 – 325 – 7

74

17. JAROŠOVÁ, D. et al. 2002. Trendy v ošetřovatelství. 1. vyd. Ostrava: Ostravská

univerzita, 2002. s. 70. ISBN 80 – 7042 – 335 – 8

18. JAVORSKÁ, R. 2009. Výživa detí – Dojčenie, kŕmenie, učíme dieťa jesť. 1. vyd.

Bratislava: Svojtka, 2009. s. 96. ISBN 978 – 80 – 8107 – 169 – 0

19. KAPELLEROVÁ, A. et al. 2001. Propedeutika detského lekárstva. 1. vyd. Bratislava:

Univerzita Komenského, 2001. s. 292. ISBN 8022316245

20. Kojení v ČR [online]. Laktační liga. Praha: 2010. [cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.kojeni.cz/kojeniCR.php

21. KUDLOVÁ, E., MYDLILOVÁ, A. 2005. Výživové poradenství u detí do dvou let.

1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005. s. 148. ISBN 80 – 247 – 1039 – 0.

22. LEIFER, G. 2004. Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. 1. vyd.

Praha: Grada Publishing, a.s., 2004. s. 951. ISBN 80 – 247 – 0668 – 7

23. MARTINÁSKOVÁ, F. 2006. Šťastná matka alebo čo ešte o dojčení nevieme? 1. vyd.

Prešov: vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 77. ISBN 80 – 7165 – 547 – 3

24. MIZUNO, K. - UEDA, A. 2006. Changes in sucking performance from nonnutritive

sucking to nutritive sucking during breast- and bottle-feeding. Pediatr Res, 2006,

roč. 59, č. 5, s. 728-731. ISSN 0031-3998

25. MYDLILOVÁ, A. 2007. Projekt na podporu, ochranu a prosazování kojení v ČR.

Neonatologické listy, 2007, roč. 13, č. 2, s. 31. ISSN 1211 - 1600

26. MYDLOVÁ, A. – ŠÍPEK, A. - WIESNEROVÁ, J. 2008. Vliv některých faktorů na

počet kojených dětí při propuštění z porodnice v letech 2000 až 2004 v ČR. Čes.-slov.

Pediat., 2008, roč. 63, č. 4, s. 182 – 191. ISSN 0069-2328

75

27. Nemocnice priateľské k deťom – Baby Friendly Hospital Initative (BFHI) [online].

Unicef. Bratislava: 2007 [cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.unicef.sk/sk/nemocnice/bfhi/

28. NEWMAN, J. 2008. Dojčenie – dôležité je správne začať. In Zborník zo školenia

o poradenstve pri dojčení. Školenie prebiehalo v Bratislave v dňoch 29. – 30. 11. 2008.

Bratslava: Unicef, občianske združenie Mamila, 2008. s. 51. ISBN neuvedené

29. Nosenie a vzťahová väzba [online]. Úspešné dojčenie. Bratislava: 2011.

[cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://uspesne-dojcenie.sk/?p=316

30. NYQVIST, K. H. - EWALD, U. 2006. Surface electromyography of facial muscles

during natural and artificial feeding of infants. Journal de pediatria, 2006, roč. 82,

č. 2, s. 103 – 109. ISSN 0021-7557

31. ONDRIOVÁ, I. - SINAIOVÁ, A. 2008. Aktivní podpora kojení v prenatálním a

perinatálním období. Sestra, 2008, roč. 18, č. 3, s. 53-56. ISSN 1210-0404

32. PELOUŠKOVÁ, N. 2008. Posuzování růstových parametrů u kojených a nekojených

dětí. disertačná práca. Olomouc: PF UP, 2008

33. POLOKOVÁ, A. 2011. Praktický návod na dojčenie. 1. vyd. Trnava: OZ Mamila

a Slovenský výbor pre Unicef, 2011. s. 121. ISBN: 978 – 80 – 970654 – 0 – 9

34. POLOKOVÁ, A. Vzťahová výchova (Attachment Parenting). 2011 [online].

[cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.zivica.sk/dieta/archiv2008/doc/attachment%20parenting.pdf

76

35. PREDÁČ, J. – PREDÁČOVÁ S. 2010. Príručka symptotermálnej metódy PPR

a ekologického dojčenia. 2. vyd. Bratislava: Charis, 2010. s. 160. ISBN 978 – 80 – 88743 –

74 – 3

36. PURDY, I. - LE, C. - SINGH, N. - BELL, C. - WHITESIDE, CH. Barriers

to Breastmilk Feeding Maintenance: Maternal Opinions Differ from Hospital Staff

Perception. [online]. Mindcull. 2007 [cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.mindcull.com/data/pediatric-academic-societies/pas-2007-pediatric-academic-

societies/barriers-to-breastmilk-feeding-maintenance-maternal-opinions-differ-from-

hospital-staff-perception/

37. PURDY, I. 2010. Social, Cultural, and Medical Factors that Influence Maternal

Breastfeeding. Issues in Mental Health Nursing, 2010, roč. 31, č. 10, s. 365 – 367. ISSN

0161-2840

38. SCHNEIDROVÁ, D. et al. 2002. Kojení.: Nejčastejší. problémy a jejich řešení. 1. vyd.

Praha: Grada Publishing, 2002. s. 117. ISBN 80 – 247 – 0112 - X

39. TAKÁCS, L. - KODYŠOVÁ, E. - KEJŘOVÁ, K. - BARTOŠOVÁ M. 2011. Zahájení

kojení z hlediska psychosociálních faktorů perinatální péče. Psychologie, 2011, roč. 5, č. 1,

s. 16 – 32. ISSN 1802-8853

40. Ten facts on breastfeeding [online]. World Health Organization. Geneva: 2012.

[cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.who.int/features/factfiles/breastfeeding/en/

41. Videoukážky správneho dojčenia [online]. občianske združenie Mamila. Trnava: 2012.

[cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.mamila.sk/pre-matky/nazorne-ukazky-spravneho-dojcenia/

77

42. Všetko o vzťahovej výchove - dojčenie a odstavovanie. [online]. Nosenie. Trenčín:

2008. [cit. 2012 – 11 - 10]. Dostupné na:

http://www.nosenie.sk/?jazyk=sk&kateg=270

43. Výhody dojčenia pre dieťa a pre matku [online]. Unicef. Bratislava: 2007. [cit. 2012 –

11 - 10]. Dostupné na:

http://www.unicef.sk/sk/nemocnice/bfhi-kroky/vyhody/

44. Výsledky programu BFHI na Slovensku [online] Unicef. Bratislava: 2007. [cit. 2012 –

11 - 10]. Dostupné na:

http://www.unicef.sk/sk/nemocnice/vysledky/

45. WORLD HEALT ORGANIZATION, 2008. Frequently Asked Questions. 1. vyd.

France: WHO, 2008. s. 18. ISBN 978 92 4 159429 5

46. YAMAUCHI, Y. – YAMANOUCHI, I. 2008. The Relationship between Rooming-

in/not Rooming-in and Breast-Feeding Variables. Acta Paediatrica, 2008, roč. 79, č. 11, s.

1017 – 1022. ISSN 0803-5253

47. ŽIAKOVÁ, K. et al. 2009. Ošetrovateľstvo – teória a vedecký výskum.2. vyd.

Martin: Osveta, 2009. s. 322. ISBN 978 – 80 – 8063 – 304 - 2

78

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

MM - Materské mlieko

% - percento

s. - strana

tab. - tabuľka

Obr. - obrázok

WHO - Svetová zdravotnícka organizácia

HA - Alternatívna hypotéza

H0 - Nulová hypotéza

79

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obr. 1 Vek respondentiek.....................................................................................................37

Obr. 2 Vzdelanie respondentiek...........................................................................................38

Obr. 3 Rodinný stav respondentiek......................................................................................39

Obr. 4 Poradie dieťaťa..........................................................................................................40

Obr. 5 Pôrodná hmotnosť dieťaťa........................................................................................41

Obr. 6 Pôrodná dĺžka dieťaťa...............................................................................................42

Obr. 7 Zdroj informácií o dojčení pred pôrodom.................................................................43

Obr. 8 Dôvody respondentiek, prečo dojčiť dieťa...............................................................45

Obr. 9 Návšteva prípravného kurzu alebo psycho – fyzickej prípravy................................46

Obr. 10 Zisťovanie informácií o dojčení počas gravidity....................................................47

Obr. 11 Bolo dieťa priložené do dvoch hodín po pôrode?...................................................48

Obr. 12 Prvé priloženie k prsníku........................................................................................50

Obr. 13 Časový úsek medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa.....................................51

Obr. 14 Využitie rooming – inu...........................................................................................52

Obr. 15 Problémy s dojčením...............................................................................................53

Obr. 16 Pomoc pri riešení problémov s dojčením................................................................54

80

ZOZNAM TABULIEK

Tab. 1 Protiinfekčné faktory v materskom mlieku...............................................................13

Tab. 2 Zloženie materského mlieka.....................................................................................14

Tab. 3 Vek respondentiek.....................................................................................................37

Tab. 4 Vzdelanie respondentiek...........................................................................................38

Tab. 5 Rodinný stav respondentiek......................................................................................39

Tab. 6 Poradie dieťaťa..........................................................................................................40

Tab. 7 Pôrodná hmotnosť a dĺžka dieťaťa............................................................................41

Tab. 8 Zdroj informácií o dojčení pred pôrodom.................................................................43

Tab. 9 Rozhodnutie dojčiť....................................................................................................44

Tab. 10 Dôvody respondentiek, prečo dojčit dieťa..............................................................44

Tab. 11 Návšteva prípravného kurzu alebo psycho – fyzickej prípravy..............................46

Tab. 12 Zisťovanie informácií o dojčení počas gravidity....................................................47

Tab. 13 Bolo dieťa priložené do dvoch hodín po pôrode?...................................................48

Tab. 14 Prvé priloženie k prsníku........................................................................................49

Tab. 15 Časový úsek medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa.....................................51

Tab. 16 Využitie rooming – inu...........................................................................................52

Tab. 17 Problémy s dojčením...............................................................................................53

Tab. 18 Pomoc pri riešení problémov s dojčením................................................................54

81

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 – Žiadosť o umožnenie vykonania dotazníkového prieskumu

Príloha 2 – Dotazník

Príloha 3 – Alternatívne spôsoby kŕmenia dieťaťa

82

Príloha 1 – Žiadosť o vykonanie dotazníkového prieskumu

83

Príloha 2 – Dotazník

Dotazník

Vážená Pani, dovoľujem si Vám predložiť dotazník, ktorý je súčasťou mojej diplomovej práce. Prosím Vás o jeho pravdivé a úprimné vyplnenie. Dotazník je anonymný a jeho odpovede budú použité len v súvislosti s mojou prácou. Ďakujem Vám za dôveru, pochopenie a spoluprácu. Bc. Lenka Šáteková

1. Váš vek: ..............

2. Aké je Vaše dosiahnuté vzdelanie?

□ základné □ stredná škola bez maturity □ stredná škola s maturitou □ vysokoškolské

3. Váš rodinný stav:

□ vydaná □ slobodná □ rozvedená □ vdova

4. Dieťa sa narodilo v poradí?

□ prvé □ druhé □ tretie □ iné.............

5. Pôrodná hmotnosť dieťaťa v gramoch ........................

6. Pôrodná dĺžka v cm ......................

7. Kde ste získali informácie o dojčení pred pôrodom?(Možnosť viac odpovedí): □ u svojho gynekológa □ od príbuzných □ od laktačnej poradkyne □ od kamarátky □ od praktického lekára pre deti a dorast □ z literatúry □ od pôrodnej asistentky □ z videa □ z internetu □ inde, kde...............................................

8. Chcete svoje dieťa dojčiť? □ áno □ nie

Táto otázka nadväzuje na predchádzajúcu kladnú odpoveď v otázke č. 8 9. Prečo ste sa rozhodli svoje dieťa dojčiť? (Možnosť viac odpovedí): □ nič nemusím pripravovať, mlieko je hneď dostupné □ ušetrím peniaze za umelú výživu □ najvhodnejšia a najprirodzenejšia výživa pre dieťa □ medzi mnou a dieťaťom sa upevňuje vzťah □ ochrana dieťaťa pred chorobami □ iné, aké ...................................................................... □ všetky predchádzajúce dôvody

84

Táto otázka nadväzuje na zápornú odpoveď v otázke č. 8 10. Uveďte dôvody, prečo svoje dieťa nechcete dojčiť? (Možnosť viac odpovedí): □ moja choroba, aká................................. □ nástup do zamestnania □ choroba dieťaťa, aká............................. □ nechcela som si pokaziť postavu □ podľa mňa je umelá výživa lepšia ako materské mlieko □ iné, aké..........................

11. Chodili ste počas tehotenstva na prípravný kurz alebo psycho – fyzickú prípravu na pôrod? □ áno □ nie

12. Zisťovali ste si počas tehotnosti informácie o dojčení? Ak nie prečo? □ áno □ nie, pretože............................................................

13. Bolo Vám dieťa po pôrode priložené k prsníku najneskôr do dvoch hodín ? □ áno □ nie

14. Ako vyzeralo Vaše prvé priloženie dieťaťa k prsníku? □ Priložila mi ho sestra. Ani si to poriadne nepamätám kvôli bolesti. Trvalo to pár sekúnd a potom mi dieťa zobrali. □ Priložila mi ho sestra. Spýtala sa, či už som pripravená. Mala som šancu dieťa si chytiť a priloženie vyskúšať v pokoji. Trvalo to asi 15 minút. □ Priložila mi ho sestra po mojom upozornení, že ho chcem vidieť. □ Dieťa bolo so mnou počas dvoch hodín po pôrode. Mala som možnosť byť s ním v pokoji. □ Dieťa mi nemohli priložiť na pôrodnej sále, pretože som bola v celkovej anestézii. □ Prvé priloženie nastalo až na izbe, kde som bola umiestnená po pôrode. □ Iný postup, aký..............................................................................................................

15. Spomeniete si aký časový úsek prešiel medzi pôrodom a prvým priložením dieťaťa? □ 1 – 15 minút □ 15 – 45 minút □ 45 – 60 minút □ viac ako hodina □ nepamätám sa

16. Pri pobyte na oddelení šestonedelia ste mali dieťa pri sebe (rooming – in) ? □ áno, hneď po priložení na šestonedelí som mala dieťa stále pri sebe □ áno, ale iba cez deň, na noc som dieťa dávala sestrám □ nie, sestry mi ho vozili iba na dojčenie □ aj keď som ho mohla mať pri sebe, cítila som sa unavená a preto som dieťa pri sebe nemala □ iné, aké .....................................................

85

17. Mali ste na odd. šestonedelia nejaké problémy s dojčením? (Možnosť viac odpovedí) □ bolestivé naliatie prsníkov □ dieťa sa nechcelo prisať □ dieťa odmietalo prsník □ neskorý nástup mlieka □ dieťa malo novorodeneckú žltačku □ poranenie bradaviek □ nedostatok materského mlieka □ zadržiavanie mlieka v prsníku (retencia) □ neprospievanie dieťaťa

18. O pomoc pri riešení týchto problémov ste poprosili: □ službukonajúcu sestru □ mamičku z Vašej izby □ lekára □ niekoho z príbuzných □ laktačnú poradkyňu

86

Príloha 3 – Alternatívne spôsoby kŕmenia dieťaťa

A) kŕmenie lyžičkou

B) kŕmenie po prste

87

C) kŕmenie z pohárika

D) kŕmenie na prsníku