Nervová sústavaMozog, miecha, nervy

Ivona Magyarová, Monika Steinhübelová, 3.F

Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica

• Charakteristika NS

• Vznik nervovej sústavy

• Činnosť nervovej sústavy

• Rozdelenie nervovej sústavy• centrálna NS• periférna (obvodová) NS• autonómna (vegetatívna) NS

• Zloženie nervovej sústavy• mozog• miecha• nervy

x

Charakteristika NSNervová sústava získava jasné

signály z jednotlivých orgánov a vysiela ich ďalším. Buď podnecuje orgány k práci alebo ich prácu spomaľuje a tým riadi a koordinuje činnosť sústav orgánov. Zásluhou nervovej sústavy je, že naše telo funguje ako jeden harmonický celok.

Význam nervovej sústavy vyplýva z toho, že ontogenéza (vývoj) ľudského mozgu začína už asi v treťom týždni po oplodnení a v živočíšnej ríši sa objavuje už u prvých jednoduchých mnohobunkových formách.

x

Vznik nervovej sústavyPrvá nervová sústava (rozptýlená)

sa vyskytuje u pŕhlivcov.

Vo fylogenéze predstavuje najdokonalejšiu nervovú sústavu rúrková nervová sústava. Vznikla z ektodermu vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou.

Z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti tela sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog.

Rúrková nervová sústava sa postupne diferencovala na ústrednú a obvodovú (periférnu) nervovú sústavu.

x

Činnosť nervovej sústavy

Nervová sústava udržuje spojenie organizmu s vonkajším prostredím, prepojuje orgány v sústavách do jedného celku, riadi a koordinuje činnosť organizmu.

Nervová sústava dostáva od zmyslových orgánov - receptorov signály o vonkajšom prostredí a posiela ich do mozgu. Mozog tieto podnety odpovedá vysielaním vhodných signálov výkonným orgánom - efektorom (napr. svalom). Rýchly prenos informácie z receptorov k efektorom spôsobuje takmer okamžitú reakciu. Vďaka tomu sa človek môže rýchlo adaptovať na tmu a jasné svetlo, alebo piť z pohára a zároveň cítiť jeho hladkosť a teplotu.

x

Rozdelenie nervovej sústavy

• centrálna NS

• periférna (obvodová) NS

• autonómna (vegetatívna) NS

x

Centrálna NS

Centrálna nervová sústava je tvorená mozgom a miechou. Je to základná sústava, ktorá reguluje množstvo procesov v organizme a riadi väčšinu pohybov. Je tu tiež uložené vedomie.

x

Periférna (obvodová) NS

Nervové vlákna periférneho nervstva sa združujú a vytvárajú väčšie nervy. Niektoré z nich (31 párov) vychádzajú z miechy a ďalšie (12 párov) z mozgu. Odovzdávajú informácie zo zmyslových orgánov centrálnej nervovej sústave, a potom z centrálnej nerv. sústavy kostrovému svalstvu.

x

Autonómna (vegetatívna) NS

Autonómna (vegetatívna) nervová sústava je v skutočnosti súčasťou periférnej sústavy. Je vyčleňovaná kvôli svojim konkrétnym úlohám. Jej bunky regulujú činnosť vnútorných orgánov (napr. tlkot srdca, sťahy žalúdka).

x

1. mozog

2. miecha- vedie do mozgu

3. nervy- prepájajú jednotlivé časti a orgány

tela s mozgom a miechou

- sú tvorené nervovými vláknami

Stavebným materiálom nervovej sústavy je nervové tkanivo a základnou funkčnou jednotkou je neurón (nervová bunka).

Zloženie nervovej sústavy

x

Mozog

Mozog (cerebrum) je nesmierne chúlostivý orgán, vyžaduje si zvláštnu ochranu. vznikol splývaním jednotlivých párov ganglií (nerv. uzlov) nad hltanom. Organizmus je schopný prežiť za pomoci lekárov aj vtedy, keď prestane pracovať srdce, nie však vtedy, keď prestane fungovať mozog. Pred mechanickým poškodením je chránený tvrdou klenbou kostí lebky. Pod klenbou sú tri mozgové blany (väzivové obaly) zo spojivového tkaniva.

Vonkajšia mozgová blana vrastajúca do lebky je silná, nepružná a nazývaná tvrdá mozgová blana. Sú tu uložené tepny a žily, ktoré vyživujú lebečné kosti a žily odvádzajú krv z mozgu do krčných žíl.

Prostredná vrstva sa nazýva blana pavúčnice. Je tenká a priehľadná.

Tesne na povrchu mozgu je mäkká mozgová blana, ktorá prilieha ku všetkým priehlbinám a výbežkom.

Medzi najhlbšie uloženou blanou a pavúčnicou je priestor vyplnený mozgovomiechovým mokom a krvnými cievami.

x

Jedným z oddielov mozgu je zadný mozog, ďalej je to predĺžená miecha, stredný mozog, medzimozog a predný mozog.

Uprostred, na povrchu mozgu je štrbina, ktorá ho delí na dve pologule: pravú (priestorové vnímanie, vnímanie hudby, predstavivosť, umelecká tvorba a schopnosť jej vnímania) a ľavú (logické myslenie, analytické pochody a vedecká činnosť, schopnosť človeka písať, riešiť úlohy a rozprávať). Povrch pologulí je pokrytý šedou hmotou - mozgovou kôrou (sú to zoskupenia tiel nervových buniek). Pod šedou hmotou sa nachádza biela hmota, ktorá sa skladá z nervových vlákien.

Na každej pologuli možno rozlíšiť štyri laloky: čelový, temenný, spánkový a záhlavový.

Vývoj jednotlivých častí mozgu bol pri rôznych živočíchoch odlišný. Prednostne sa vyvíjali tie centrá, ktoré ten živočích najviac potrebuje.

Vo fylogenéze sa mozog nevytvoril len u bezlebečného kopijovca. Jeho nervovú sústavu tvorí iba miecha.

Nižšie stavovce majú mozog diferencovaný na 3 časti. Predný mozog, stredný mozog a zadný mozog. Tieto časti inervujú rôzne dôležité zmyslové orgány. Konkrétne: predný – čuch, stredný – zrak, zadný – polohovorovnovážny.

V mozgovej kôre sa nachádzajú oblasti spojené s určitými činnosťami. Sú to oblasti: somatosenzorická (zmyslová) oblasť, motorická (pohybová) oblasť, zrakové a sluchové centrum.

Vďaka tomu, že je mozog ponorený do mozgovomiechového moku je jeho hmotnosť (okolo 1400 g) znížená v súlade s Archimedovým zákonom o cca 50 g.

Miecha

Miecha je časťou centrálnej nervovej sústavy. Má podobu bieleho povrazca s priemerom 1 cm a dĺžkou 45 cm. Nachádza sa v chrbticovom kanáliku. Vychádza z predĺženej miechy, od prvého krčného stavca až k druhému bedrovému stavcu.

Prenáša impulzy z mozgu a do mozgu a tiež riadi pohybové funkcie. Vychádzajú z nej párové miechové nervy.

x

Miecha je chránená kosťami chrbtice a podobne ako mozog tvrdou blanou a mäkkými blanami.

Priestor medzi stavcami, vyplnený tukovými bunkami a spojivovým tkanivom má tiež ochrannú funkciu. Miecha je obklopená mozgovomiechovým mokom.

Miecha má tvar splošteného valca s priemerom 1 cm, ktorý sa zužuje smerom ku konce do tenkého vlákna nazývaného koncové vlákno. Miecha je kratšia ako chrbtica (zaberá približne 2/3 jej dĺžky).

Šedá kôra (tvar písmena H) je umiestnená v strede a je obklopená bielou hmotou.

V strede miechy je miechový kanál, ktorý je naplnený mozgovomiechovým mokom.

Miecha je fylogeneticky najstaršou časťou nervovej sústavy.

NervyNervy vytvárajú po celom

tele rozvetvenú sieť. Sú tvorené stovkami až tisíckami nervových vlákien obklopených puzdrom zo spojivového tkaniva. Jednoduché nervové vlákno je tvorené axónom a myelínovou pošvou.

Telá nervových buniek tvoriacich nerv sú zoskupené do ganglií (nervových uzlov).

Zmyslové nervy - prenášajú podnety do mozgu alebo do miechy. Mozog a miecha sú schopné podnety spracovať a vyšlú príkazy svalom a žľazám.

gangliá

nerv

nervové vlákna

puzdro zo spoj. tkaniva

axón

myelínová pošva

x

Predĺžená miecha - priame pokračovanie chrbticovej miechy; tvorí prepojenie medzi miechou a mozgom, začínajú a končia v nej vlákna hlavových nervov; nervové bunky tvoria sieťovitú - retikulárnu formáciu, ktorá sa podieľa na prepájaní pohybového a autonómneho systému; reguluje životne dôležité funkcie (srdcovú činnosť, krvný tlak, dýchanie) a je centrom obranných reflexov (kašľanie, vracanie, kýchanie); pri nižších stavovcoch koordinuje pohyb.

Zadný mozog - prijíma informácie z rovnovážneho analyzátora vnútorného ucha a svalového analyzátora, je teda centrom rovnováhy tela; delí sa na most a mozoček; most - spojovací informačný kanál umiestnený pred predĺženou miechou, ktorý spája stredný mozog s mozgovou kôrou a mozočkom; mozoček - vysiela signály do mozgovej kôry (pri vyspelejších živočíchoch má dve hemisféry).

Stredný mozog - krátky oddiel mozgového kmeňa; ryby a obojživelníky - koordinácia pohybov; cicavce - centrum zrakových a sluchových reflexov; podmieňuje vzpriamenú polohu.

Medzimozog - dve funkčne odlišné časti: talamus a hypotalamus; talamus - kontroluje a filtruje informácie zo zmyslových orgánov, sprostredkúva emočné prejavy (napr. útočnosť, zlosť); hypotalamus - riadenie vnútorných orgánov, je úzko spojený s mozgovým príveskom - hypofýzou, ovplyvňuje fyziologické procesy.

Predný mozog - najrozvinutejšia časť strednej nervovej sústavy; pôvodne mal len čuchovú funkciu, neskôr bol rozdelený na dve hemisféry (prednú - riadi motorické funkcie, a zadnú - senzorické funkcie), na povrch ktorých je mozgová kôra (hladká - primitívne cicavce, alebo zvrásnená - vyššie cicavce; najvyššie riadiace centrum cicavcov, integruje nervové procesy).

Myelínová pošva - vnútorný obal nervového vlákna (axónu) tvorený bunkami gliového tkaniva (Schwannovými bunkami), ktorý sa niekoľkonásobne omotáva okolo axónu; medzery medzi jednotlivými Schwannovými bunkami, kde krátke úseky vlákna nie sú chránené sa nazývajú Ranvierove zárezy (uzly); hmota pošvy (myelín) sa predovšetkým skladá z tuku a má bielu farbu.

Mozgové blany - väzivové obaly; blany zložené zo spojivového tkaniva; nachádzajú sa vo vnútri lebky, pokrývajú mozog a miechu, chránia ich pred úrazmi a obsahujú veľký počet ciev; vtáky a cicavce (aj človek) majú tri vrstvy blán.

Mozgovomiechový mok - priehľadná tekutina, ktorá vypĺňa mozgové komory a priestor bezprostredne okolo mozgu a miechy (sú v tomto moku ponorené); zmierňuje otrasy, spôsobuje, že tlak v lebečnej dutine je rovnomerne rozložený, chráni centrálnu nervovú sústavu pred úrazmi a okrem toho sprostredkúva prepravu živín a produktov metabolizmu; má vyživovaciu funkciu, pretože obsahuje bielkoviny a glukózu a ochrannú funkciu, lebo obsahuje lymfocyty; vzniká z vody a látok rozpustených v krvi filtrovaním cez vlásočnice (má zloženie podobné krvnej plazme) a je pohlcovaný späť do krvi; jeho množstvo sa pohybuje od 100 do 150 ml.

Mok koluje v komorách a v centrálnom

kanáli.

S P Ä Ť

Vracia sa po prednom povrchu

miechy.

V štrbinách pod pavúčnicou je

mok vstrebávaný späť do krvi.

Ďakujeme za pozornosť

x