BODKA OBČASNÍK ŽIAKOV ZŠ HEĽPA

november 2013; ročník VI.; číslo 1

krúžok thajského boxu

Interview so spisovateľkou Zuzkou Šulajovou noc v škole Žiacka tvorba Hitparáda

www.helpazs.edupage.sk cena: 0,30€

Ahojte, kamaráti!

V tomto školskom roku naši redaktori budú chodiť medzi Vás

zisťovať rôzne zaujímavosti, ktoré potom spracujeme v štyroch

číslach časopisu Bodka. Veríme, že Vás osloví a stanete sa jeho

čitateľmi alebo redaktormi.

Medzi pravidelnými rubrikami nebudú chýbať perličky zo

školských lavíc, anekdoty, informácie o školských podujatiach,

pesničková hitparáda Našich 9 a ankety, prostredníctvom

ktorých budeme zisťovať, čo by ste chceli na našej škole zlepšiť,

ako sa starať o svoje zdravie a podobne. Určite nájdete aj žetón

proti skúšaniu!

Novinkou tohto ročného Mikuláša (6.12) bude nielen

zaujímavý program, ktorý Bodka prináša, ale aj školská novinka:

Dones si Mikulášsku čiapku, rohy, svätožiaru alebo čokoľvek

„Mikulášske na hlavu“ a v tento deň nebudeš v žiadnom prípade

skúšaný (ústne)!! Ak to splní celá trieda, nielenže nebude nikto

ústne skúšaný, ale nebude sa písať žiadna písomka, test či

bleskovka.

Tešíme sa na Vaše príspevky milí čitatelia.

Biba a Maťa

Interview so Zuzkou Šulajovou

Zuzka Šulajová je

mladá slovenská

spisovateľka a zároveň aj

moja obľúbená autorka

dievčenských románov.

Keď som uvidela príležitosť

urobiť krátke interview

práve s ňou, neváhala som a

hneď som jej položila

niekoľko otázok. Bola

veľmi milá a priateľská.

Veľmi si cením čas, ktorý si

pre nás našla.

Pekný deň,

sme žiačky 9.B triedy Základnej školy v Heľpe. Patríme k vášnivým

čitateľkám kníh, ktoré ste pre nás napísali. Ďakujeme za ne.

Sme zároveň aj redaktorkami školského časopisu Bodka a boli by sme

veľmi rady, ak by ste nám venovali svoj čas a boli ochotná odpovedať

na naše zvedavé otázky.

B: Vaše knihy odrážajú slasti i strasti tínedžerov. Kde čerpáte

inšpiráciu?

Ja keď píšem, neexistujem, takže popritom nepočúvam hudbu,

nemám pustené žiadne pozadie, ak je niekto doma, som

zavretá, ak som sama (okrem psa), to je to pravé orechové.

Ponorím sa do príbehu a myslím a konám ako každá postava

v knihe, nie iba tá hlavná. Cítim, vnímam, viem, aké majú

skúsenosti a podľa toho v knihe reagujú. Celé je to v mojej

hlave, s využitím skutočností, ktoré sa stali, ale všetko si

prispôsobím podľa seba, beriem si iba inšpiráciu. O ničom sa

nedá povedať, že toto je fakt. Jednoducho vypnem a sledujem

film vo svojej hlave, ktorý musím dať na papier tak, aby aj

čitateľ ten film videl presne tak, ako ho vidím ja.

B: Odrážajú sa v knihách, ktoré píšete aj Vaše osobné zážitky

a skúsenosti?

Vadí, že som to napísala vyššie? :D

B: Vytvárate si nejakú špeciálnu atmosféru pri písaní kníh?

Aj to som napísala pri prvej otázke. :D Píšem na svojej posteli,

nie za stolom. Chcem mať pohodu, ticho, jedna káva k tomu,

prípadne sviečka, ak prší, sneží – ale tú sviečku nikdy

nevnímam, takže je vlastne zbytočná. A ešte ma poteší, keď

vedľa mňa leží môj pes Max.

B : Vo svojej knihe „Ako z románu“ ste na začiatku napísali: „

A tiež ďakujem svojim postavám Lívii a Jurovi, i keď sú obe

možno vymyslené. A možno ani nie.“ Tak čo je teda pravda?

Že ma niekto inšpiroval. Niečo je pozmenená pravda, stalo sa

čosi komusi, čo mi pred očami rozvinulo celý tento príbeh.

B: Podporuje Vás Vaša rodina vo Vašej tvorivej činnosti ?

Rodina je pyšná a teší sa spolu so mnou, mama si odkladá

každú zmienku o mne, stará mama nosí moje knihy do svojho

klubu dôchodcov... Kamaráti takisto podporujú a prajú mi.

B: Mali ste niekedy obavy z toho, že sa Vaše knihy nebudú

predávať?

Samozrejme. Pri každej mám obavu, ako sa uchytí, na to si

človek nezvykne, aspoň nie tí, ktorí nemajú ego do závratných

výšin. Najväčší strach som mala pri prvej – Džínsový denník.

Nebola som známa, nemala som nič, iba neistotu. Vedela som,

že to nie je kniha ťažkého kalibru, nie je náučná,

prepracovaná, nie je to zložitý príbeh o kryptách alebo o čom.

Čakala som, že ma verejnosť a kritici roznesú v zuboch a ja

budem chodiť po kanáloch.

B: Nám, deviatakom, sa zdá slovenská gramatika dosť ťažká.

Máte niekedy aj Vy problémy s gramatikou? Akou žiačkou ste

boli na základnej škole? Aký bol Váš obľúbený predmet?

Slovenčina je ťažká. A možno trošku nemiestne poviem, že aj

ohromne nevhodná pre literatúru tohto typu a vôbec, pre knihy

súčasnej doby. Má prísne pravidlá, nechce pustiť, a keď ich

porušíme, znie to strašne neprofesionálne až idiotsky (niektoré

slovenské knihy sa nedajú čítať), cítiť to často v prekladovej

literatúre. Viete, že slovo „proste“ je české a v slovenčine nemá

miesto? Takisto „snáď“? Mne tieto slová veľmi chýbajú. Keď si

vezmem českú knihu, príbeh sa sype a číta sa ľahučko, plynulo.

To isté anglické knihy. Len tá slovenčina drhne. Je to krásny,

spevavý jazyk, ľubozvučný, ako stvorený pre ľudovú tvorbu. Ale

pre súčasný život nestačí – miesto rozvíjania prijíma čechizmy

alebo prevzala anglické výrazy... Ja mám gramatiku na slušnej

úrovni – vďaka pani učiteľkám v treťom a štvrtom ročníku na

ZŠ. Mimo nich už žiadna slovenčinárka za to nestála, nikto ďalší

mi do slovenčiny nič nedal. Na základnej sme napríklad od

šiesteho ročníka mali najmä literatúru, ale ani tej sme sa

nevenovali. Len sme čítali úryvky, niečo o autorovi a

k načítanému sme potom kreslili do zošita, za čo sme mohli

dostať jednotku... Úplne to zabilo môj vzťah ku kresleniu či

maľovaniu. Na SŠ slovenčina tiež nebola ničím, než literatúrou,

ktorú sme zase preberali extrémne. A bola som dobrá žiačka,

väčšinou jednotky, dvojky. :) Milovala som dejepis.

B: Opisujete slušne vychované dievčatá.Boli ste niekedy rebelka?

Nebola. Akurát som extrémne tvrdohlavá, takže si so mnou

rodičia užili svoje. :)

Vážená pani spisovateľka,

dovoľte nám zablahoželať Vám k Vašim narodeninám.

Želáme Vám veľa zdravia, pretože zdá sa, že je krehké, dobrých

priateľov, lebo sú vzácni a mnoho tvorivých síl, pretože sa už teraz

tešíme na ďalšie knihy.

S pozdravom

Bibiána Beráková a tvorivý kolektív IX. B triedy

Základnej školy v Heľpe

B: Mňa osobne by zaujímalo aký žáner hudby počúvate?

Všehochuť. Milujem a obdivujem Michaela Jacksona, on je

môj No. 1. Aj teraz bol pustený, práve mi hrá Boulevard of

Broken Dreams od Greenday, mám rada Abbu, Roxette, Guns

N' Roses, Lucku Vondráčkovú, Led Zeppelin, Alexander

Rybak, The Corrs... Všeličo. Chcem rytmus, melódiu a dobré

slová.

Ťažko radiť. Treba písať, písať, písať, k napísanému sa vrátiť

za polrok, rok a sami uvidia, čo im na napísanom vadí. Forma

písania sa musí vytrénovať, rovnako slovná zásoba a

schopnosť dramatizácie textu. Text a slová je jediné, čo

čitateľovi má sprostredkovať kompletný zážitok. Psychický,

emocionálny, dokonca vizuálny. Na to treba myslieť pri

tvorbe... a to sa vyformuje až časom.

B: A ešte jedna otázka na záver. Akú radu by ste ponúkli mladým

a neskúseným začiatočníkom, možno budúcim

spisovateľom/spisovateľkám?

Predstavujeme Krúžky

krúžok thajského boxu

Nie každá škola sa môže pochváliť, že jeden z jej záujmových

krúžkov vedie majster sveta. Naša škola patrí medzi tie šťastné, preto

sme nášho sympatického rodáka pána Rudolfa Ďuricu požiadali

o rozhovor. V tomto školskom roku vedie nový krúžok - Thay boxu.

Chceli sme sa preto o ňom dozvedieť niečo viac.

B: Ako ste sa dostali k thay boxu? Aké boli Vaše začiatky?

Cez karate na Základnej škole v Heľpe, tu vyučoval Marek

Melko, niekoľko násobný československý majster a telocvikár.

Konkrétne k thay boxu v Banskej Bystrici.

B: Vieme že ste v tomto športe úspešný. Aké najvýznamnejšie

úspechy ste dosiahli?

B: Ako vyzerá Váš všedný deň? Máte nejakú špeciálnu stravu?

Som dvojnásobný majster sveta, majster Európy, dvojnásobný

majster Kambodže, majster Hong-Kongu, majster I 1, no to sú

asi také najväčšie úspechy.

Nejakú špeciálnu stravu nemám lebo thay box vyžaduje veľký

energetický výdaj, čiže skôr kalórie. Učím na Vysokej škole

v Bratislave a Trnave a tiež na Strednej Odbornej škole

Ochrany Osoby a Majetku. A samozrejme vediem tento

krúžok v Heľpe.

B: A tešíte sa?

B: Venujete sa dnes boxu ako profesionál alebo amatér?

Začal som ešte v roku 1999, vtedy som mal prvý zápas, takže

sa to vždy točilo okolo thay boxu. Od kedy som na Slovensku,

tak sa venujem len svojim klubom a mládeži. V decembri mám

zápas v Moskve.

No, na tú drinu ani nie, ale v podstate je to stále o tom istom.

B: Mnohí významní ľudia si veľmi chránia svoje súkromie, ale

keďže ste rodákom z Heľpy, mohli by ste nám o sebe prezradiť ešte niečo viac?

Nie.

Na záľuby nejako nie je čas, thay box zastrešuje všetky

ostatné aktivity. To ma zamestnáva na celý deň, takže na iné

aktivity (ako napríklad ping-pong) nemám čas.

B: Venujete sa okrem thay boxu aj iným športom? Aké sú vaše

záľuby?

Biba a Maťa

B: Naši žiaci málo športujú a často sú v zajatí médií. Aký je Váš

vzťah k médiám?

B: Mnohí mladí ľudia aj žiaci základnej školy nevedia

zmysluplne tráviť voľný čas. Čo by ste im v tomto smere

poradili?

No to je hlbší problém si myslím aj štátu, ktorý tento šport

zabíja ale že to aj táto západná kultúra ktorá tu prevláda. Je

to na dhšiu debatu, lebo toto sú celosvetové problémy. Podľa

mňa by sa s tým malo niečo teraz robiť, lebo v budúcnosti to

bude obrovský problém.

Prísť na tréning thay boxu a v lete organizujem letný

tréningový tábor. A v pondelok

a piatok som tu takže nech sa páči, všetkých srdečne pozývam.

Dúfam že z tejto základnej školy vyjdú ďalší majstri.

žiacka tvorba n a t é m u :

Počítač - môj kamarát

ale...

................................................................. Je počítač naozaj našim kamarát alebo je to iba klam ?

Pomáha nám alebo nám vie aj uškodiť ?

Myslím, že určite nielen v mojom živote počítač zohráva veľkú

úlohu. Viete si predstaviť život bez neho ? Lebo ja nie. Pre každého

z nás počítač znamená niečo iné hlavne preto, že každý z nás ho

používa na iné aktivity. Jeden na prácu, iný na trávenie voľného času.

Znamená to aj jednu dôležitú vec - stali sme sa príliš pohodlnými.

Napríklad na to, aby sme si veci kupovali v obchodoch. Radšej si ich

objednáme cez internet a takto je to aj s inými vecami, v ktoré boli

v našom živote podstatnými. Všetko vybavujeme on – line. Písanie

listov priateľom a rodine nahradili mechanické e-maily, z ktorých sa

vytrácajú všetky emócie. Je neskutočné a neuveriteľné, ako nám

dokážu priblížiť ľudí, ktorí sú od nás ďaleko, no neuvedomujeme si,

že sa vzďaľujeme od ľudí, ktorí sú nám najbližšie.

Počítač je priateľom, no na druhej strane, dokáže i najlepšie

priateľstvá zničiť alebo skomplikovať. Hoc nám deň čo deň pomáha

a život bez neho by bol nepredstaviteľným, nemali by sme ho

uprednostňovať pred osobným kontaktom s rodinou a priateľmi, lebo

,,človek je človeku najlepším liekom na všetko“ .

Viktória Putnoková

Moja mama mi povedala, že keď bola taká ako ja, počítač

nemala. Nevedela, čo sú Angry birds a ani Google. To si neviem

predstaviť. Ja, keď dnes hľadám informácie, napríklad o zvieratách,

hodím si to do googla a hneď mám fotogtafie a všetko o tom, ako žijú

na displeji. Rada sa na počítači hrám hry, pozerám filmy a počúvam

hudbu a audio knihy. To tiež mama nepoznala, keď bola malá. Ak sa

hrám na počítači, môžem len hodinu. Počítač je môj kamarát, ale

nikdy ho nevymením za ozajstného kamaráta. Aj keď nám vyhľadá

veľa informácii, nenahradí moje skutočné, usmievavé kamarátky.

Počítač sa ani neusmieva, ani nejazdí na bicykli a ani nechodí von. To

je presne to, čo ja s mojimi kamarátkami rada robím. A máme pri tom

veľa zábavy. Moje kámošky sú lepšie ako počítač.

Laura Amalia Lopez

........................................................................... Počítač mi dá všetko,

ale kamaráta mi nenahradí Počítač mi rodičia kúpili po prvom

svätom prijímaní z peniažkov, ktoré som

dostala do daru. Som rada, že ho mám. Je to

veľmi užitočná vec. Pomáha mi pri učení

a robení domácich úloh. Počítač mi dáva

informácie, môžem pozerať filmy, počúvať

hudbu, hrať hry, písať si s kamarátkami. Dnes

sa bez počítačov nezaobídeme.

Na počítači smiem byť len vtedy, keď si popíšem domáce

úlohy a naučím sa. Môžem byť pri ňom len hodinu a pol. Mama mi

hovorí, že si pokazím oči, sluch a chrbticu, pretože sedím krivo.

Cez počítač si dopisujem s kamarátkami, ale nie je to také isté

ako keď sa stretneme osobne a zahráme sa spolu.

Počítač mi nepohladí ruku, neporadí v ťažkých chvíľach.

Kamarátka stojí pri mne, keď sa potrebujem zdôveriť. Kvôli počítaču

kamarátku veru nenechám.

Viktorka Maková 4.A

Počítač môj kamarát, ale...

Vládne doba super moderná,

počítač už doma každý má.

Všetky izby zaplnili,

knižky odtiaľ vyhodili.

Počítač nahradí kamaráta,

Nepoznám už mamu, brata.

Zapĺňa mi každú chvíľu,

neučím sa na hodinu.

Cez písomku v škole sedím,

príklady si ticho riešim.

Po rozume mi len behá:

-Čo to bolo za hekera ?

V snívaní ma niečo ruší,

môj spolužiak to už tuší.

Počítača mám plnú hlavu,

stále myslím na zábavu.

Na druhý deň v škole sedím

a do žiackej smutne hľadím.

V hlave miesto vedomostí,

hmýri sa mi plno sprostostí.

Neprejde ver dlhý čas,

počítač ma zvedie zas.

Mocne ma on v sieti zviera,

premieňa ma na hekera.

Neúprosne plynie čas.

Veríte, že zmúdriem raz?

Erik Ďurica, IX. A

Virtuálny deň, virtuálny sen

Zo školy sa vraciam domov, rýchlo bežím, utekám,

tam v izbičke pod okienkom, je môj priateľ počítač.

Keď ťa nemám pri sebe, rozmýšľam len o tebe,

Dá sa s tebou dobre hrať a cez facebook pokecať.

Stále sa v ňom niečo deje, len, len, že sa neprehreje.

Od rána až do večera, sedieť za ním to je skvelé.

Počítač však ničí oči, kazí najmä zrak,

mne to vôbec neprekáža, lebo je to kamarát.

Veď kto iný ako on, bude pri mne nocou, dňom ?

S úlohami pomáha, je s ním veľká zábava.

Kadečo sa s ním dá tvoriť, má on veľa programov,

Keď si ľahnem do postele, vnorím sa do virtuálnych snov.

Každý pri ňom vysedáva, v tejto dobe je to tak.

Pomaličky kradne pohyb a berie nám voľný čas.

Deti, mládež, dospeláci, každý jeden závislák,

Nepozerá na rodinu, jedine na počítač.

Iveta Šulková, IX. B

..............................................................

a mediálna výchova

Médiá sa stávajú pre mladých ľudí

autoritami v rôznych oblastiach života.

Zámerne, či nezámerne ovplyvňujú ich

zmýšľanie a názory. Mladým ľuďom často

chýba schopnosť aktívne a kriticky

pristupovať k médiám a ich produktom. Nevedia si zmysluplne

vyberať z programovej ponuky, neprehodnocujú mediálne výpovede.

Médiá na jednej strane prinášajú programy, ktoré sú užitočné a

podporujú hodnotovú orientáciu detí a mládeže. Na strane druhej

prinášajú do života detí prvky násilia, spochybňujú platnosť

všeľudských hodnôt. Zahmlievajú hranicu medzi mediálnou

a životnou realitou. V záujme dobra našich žiakov preto podporujeme

aktivity v oblasti mediálnej výchovy.

Dôležité miesto v tejto oblasti má na našej škole predmet

mediálna výchova, ktorý pomáha nadobúdať minimálne elementárne

návyky kompetentného zaobchádzania s médiami a ich obsahmi.

Ódy na školu

Kedy som spievať vedel,

nič iné by som už nechcel,

len spievať o mojej škole,

o mojej krásnej škole.

Ó školička premilá,

si ako moja druhá mať,

vždy som sa ver učil rád,

nenechám si ťa zobrať.

Ó lavica moja krásna,

ty si ako hviezdy jasná.

Vždy prídem do školy rád,

a idem si tam niečo namaľovať.

Keď zazvoní zvonček malý,

všetci sú hneď nedočkaví.

Potom príde učiteľka,

usilovná ako včielka.

Nesie testík maličký,

nie ťažký, ale ľahučký.

Po škole sa učím znova,

čítam knihu Tera Nova.

Potom píšem básne rád,

škola je môj kamarát.

Školu mám ja veľmi rád,

nenechám si ju zobrať.

Keď zas prídem k tebe zajtra,

budem veľmi rád.

Naučím sa niečo nové,

škola je môj kamarát.

Ó škola to je pokladnica múdrostí,

kde veľa deti zbiera skúsenosti.

Nájde si tam veľa kamarátov,

a v nich nájde svojich nových bratov.

Každý deň im učiteľ nové tajomstva odkrýva,

toto tajomstvo sa v učebniciach skrýva.

Veľkú zásluhu Cyril a Metód pre nás urobili,

že nám cyriliku prispôsobili.

By sme mohli vyjadriť čo cítime,

že našu školu radi vidíme.

Z pera

deviatakov

Ó škola. Ty večná matka múdrosti,

my všetci do teba vkladáme svoje ľúbosti.

Ty ráno ticho čakáš kým neprídu deti,

a vždy neskoro do večera sa pri tebe svieti.

Máš nás rada rovnako všetkých,

a to nie len tých, čo dobre sa učia,

ale aj tých čo učivom za lavicami sa mučia.

Ó škola. Ty nebies kráľovná,

tebe žiadna iná sa nevyrovná.

Ja budem na teba spomínať vždy,

na tie krásne dni.

Ó škola. Len ty dobre vieš ako ťa máme radi,

ten pocit pri srdci ma chladí,

keď viem, že o rok sa od teba odlúčim,

a opäť v novej škole zapučím.

Ó, ty naša škola,

ktorá otváraš brány každé ráno

a vítaš hladných po vedomostiach,

už deväť rokov chodíme do tvojho náručia.

V tvojich laviciach mučíme svoje hlávky

a získavame poznatky a skúsenosti,

na novú cestu nám vytváraš lávky,

aby sme nespadli do prúdu zaostalosti.

Ó, ty naša školička.

Ó, školička naša krásna,

pri tebe je moja myseľ jasná,

obklopujú Ťa stromy lúky ,

s tebou nie som nikdy hlúpy.

Ó, ukáž mi smer ktorým kráčať,

aby nemusel som sa vo svete strácať,

aby bolo zo mňa to čo si chcela ,

a znalostí daj veľa a veľa.

Ó, smútok sa na mňa valí,

keď zisťujem, že krásny čas sme s tebou mali.

Teraz však už nastáva koniec,

na konci nám bude zvoniť ten náš školsky zvone .

V rámci projektu

KomPrax sa na našej

škole uskutočnilo veľmi

zaujímavé podujatie

s názvom Tvorivá noc

v škole. Po nástupe a oboznámení s programom o osemnástej hodine, sa

žiaci rozdelili do troch skupín, aby si následne zariadili svoje spálne.

Dve boli dievčenské a jedna chlapčenská. Bola to zároveň prvá

bodovaná úloha. Po jej vyhodnotení nasledovalo čítanie. Žiaci

i učitelia zasadli na v kruhu uložené stoličky na dolnej chodbe školy

a začali čítať. Cestovali Púšťou a pralesom s pera vynikajúce poľského

spisovateľa Henryka Sienkiewicza. V strede čitateľského kruhu boli

pripravené vecné ceny. Získať ich mohli tí čitatelia, ktorí dokázali

odpovedať na otázky pripevnené na cenách. Peknými knihami boli

odmenení dvaja najlepší čitatelia.

Po malom oddychu a občerstvení boli žiaci rozdelení do troch

tvorivých dielní, v ktorých majstrovali, navliekali, dlabali, lepili...

Výsledky svojej kreatívnej činnosti na tému jeseň predstavili formou

výstavy.

O tom, že sú nielen zručnými remeselníkmi, ale aj kuchármi

všetkých prítomných presvedčili pri príprave „jesenného bufetu“.

Slová, slová, slová zneli všade navôkol a žiaci rozdelení do

siedmich skupín písali, skladali, veršovali... Ich úlohou totiž bolo

napísať v stanovenom časovom limite literárne „dielko“, v ktorom

museli použiť sedem povinných slov. Žáner a formu si mohli vybrať.

Po uplynutí časového limitu vybratý

zástupca skupiny sa s tvorbou skupiny

predstavil pred zvedavým publikom.

Potom prišla „na slovíčko

jesenná móda“ v troch tvorivých

módnych salónoch sa strihalo, riasilo

a hlavne vymýšľalo.

Chutná pizza i pukance dodali

všetkým veľa chuti do polnočnej hry,

ktorá sa uskutočnila vonku v širšom

areáli školy. Sedem súťažných družstiev na čele s kapitánmi sa

vybralo hľadať sedem skrytých indícií. Bola to jediná možnosť, ako

odhaliť hľadaného zločinca. Nebolo ľahké túto úlohu splniť, keď nad

školou sa pohybovali dvaja zamaskovaní neznámi. Ešte ťažšie bolo na

základe získaných indícii, v každej skupine obliecť jedného jej člena.

Pri plnení úlohy mohli žiaci použiť iba vlastné oblečenie, papier zo

starých novín a časopisov, farebné papiere a lepiacu pásku. Porota

hodnotila nápaditosť, originalitu a samozrejme dodržanie nájdeného

opisu a charakteristiky osoby.

O 2,00 začínajúceho sa nového dňa sa žiaci uložili do svojich

spální. Predtým si však ešte veselo zanôtili i zatancovali.

O siedmej ráno sa definitívne skončila jesenná tvorivá noc

v heľpianskej škole a žiaci i učitelia sa tešia na májovú Andersenovu

noc v škole.

Zasmejme sa

Fero

Keď som bol malý, chcel som byť pirátom... Ako sa tak pozerám na

svoj disk, tak sa mi to celkom podarilo.

Sedia dvaja veľmi smutní informatici v serverovni. Príde k nim tretí

a pýta sa:

- A čože ste takí smutní?

- No... včera sme trošku oslavovali a menili sme heslá...

Čo dostaneme, keď odstránime z Windowsu všetky chyby?

- Prázdny harddisk...

Zákazník telefonuje na technickú podporu:

- Mám problém. Volám sa Jozef Novák.

- Ospravedlňujem sa, ale s týmto problémom vám nepomôžem.

V škole sa pýta profesor žiaka:

- Jožko vieš mi povedať čo je to hardware?

- Prosím pekne pán profesor hardware je to, do čoho môžete

kopnúť, keď nefunguje software.

- Mám novú prácu, spravujem sieť v národnej banke.

- A koľko ti platia?

- Nič, zatiaľ o tom nevedia.

- Prosím pekne pán profesor hardware je to, do čoho môžete kopnúť,

keď nefunguje software.

Klient: Stále mi to ukazuje, že mám zlé meno užívateľa alebo heslo.

Podpora: Zatvorte to okno, pane.

Klient: No to je pravda, vonku je naozaj veľký hluk.

- Prosím pekne pán profesor hardware je to, do čoho môžete kopnúť,

keď nefunguje software.

Hitparáda

Našich

4. Avicii – Wake me up

5. Ylvis – The Fox (what does the fox say?)

6. Majk Spirit ft. Celeste Buckingham – I was Wrong

7. Justin Bieber – Heartbreaker

8. Ben Cristovao – Bomby

9. Miley Cyrus – Wrecking ball

Maroš, Ľuboš a Erik

Redakčná rada: Šéfredaktorky : Bibiána Beráková

a Martina Hančinová; Redaktori : František

Skladaný; Viktória Putnoková; Erik Ďurica; Erik

Bošeľa; Ľuboš Verkin; Maroš Gál; Ivetka Šulková

Imagine Dragons – Radioactive

Swedish House Mafia – Greyhound

One Direction – Story of my life