oficiálny interný dokument di ces96-2007 di sk · 2010. 4. 30. · a preto nezahŕňa bulharsko a...

DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl

SK

SOCIÁLNA EKONOMIKA

V EURÓPSKEJ ÚNII

Zhrnutie správy, ktorú pre Európsky hospodársky

a sociálny výbor vypracoval CIRIEC (Medzinárodné

centrum pre výskum a informácie o verejnej, sociálnej

a druţstevnej ekonomike)

- 1 -

DI CESE 96/2007 (EN) RS-IB/IB-RS/vl .../...

OBSAH

ÚVOD

1. VÝVOJ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

2. HLAVNÉ TEORETICKÉ KONCEPCIE TÝKAJÚCE SA SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

3. NÁRODNÉ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

4. ZLOŢKY SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

5. PLATFORMY A SIETE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V EURÓPE

6. SOCIÁLNA EKONOMIKA V EURÓPSKEJ ÚNII V ČÍSLACH

7. PRÍKLADY SPOLOČNOSTÍ A ORGANIZÁCIÍ SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

8. SOCIÁLNA EKONOMIKA AKO PÓL SOCIÁLNEJ PROSPEŠNOSTI

9. LEGISLATÍVA VZŤAHUJÚCA SA NA AKTÉROV SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V EURÓPSKEJ

ÚNII

10. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

11. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE NA ÚROVNI EURÓPSKEJ ÚNIE

12. TRENDY A VÝZVY

BIBLIOGRAFIA

- 2 -


ÚVOD

Tento dokument je zhrnutím správy, ktorú vypracoval CIRIEC (Medzinárodné centrum pre výskum

a informácie o verejnej, sociálnej a družstevnej ekonomike) na žiadosť EHSV (Európskeho

hospodárskeho a sociálneho výboru). Správu tvorí koncepčná a porovnávacia štúdia situácie sociálnej

ekonomiky v Európskej únii (EÚ) a jej 25 členských štátoch. Správa bola vypracovaná v roku 2006,

a preto nezahŕňa Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. januára 2007.

Správa bola vypracovaná pod vedením pánov Rafaela Chavesa a José Luisa Monzóna z centra

CIRIEC, odborné poradenstvo im poskytoval výbor znalcov v zložení: D. Demoustier (Francúzsko),

L. Frobel (Švédsko) a R. Spear (Spojené kráľovstvo).

Na vypracovaní správy spolupracovali aj uznávaní experti z organizácií zastupujúcich rôzne vetvy

v rámci sociálnej ekonomiky: Cooperatives Europe, Medzinárodné združenie zdravotných poisťovní

(International Association of Mutual Societies – AIM), Medzinárodné združenie vzájomných

poisťovní (International Association of Mutual Insurance Companies – AISAM), Európska stála

konferencia družstiev, vzájomných spoločností, združení a nadácií (European Standing Conference on

Co-operatives, Mutual societies, Associations and Foundations – CEP-CMAF), Európske nadačné

centrum (European Foundation Centre – EFC), Confederazione Cooperative Italiana

(Confcooperative), Lega Nazionale delle Cooperative e Mutue (LEGACOOP) a Confederación

Empresarial Española de la Economía Social (CEPES). Na vypracovaní správy sa aktívne podieľal aj

vedecký výbor CIRIEC pre sociálnu ekonomiku a európske sekcie CIRIEC.

Koncepčné vymedzenie sociálnej ekonomiky vychádza z príručky Európskej komisie pre

vypracúvanie satelitných účtov družstiev a vzájomných spoločností a z vyjadrení organizácií

zastupujúcich sociálnu ekonomiku v Európe s cieľom dosiahnuť široký politický a vedecký

konsenzus.

Pre porovnávaciu analýzu súčasnej situácie sociálnej ekonomiky podľa jednotlivých krajín vytvoril

CIRIEC sieť spravodajcov, ktorá bola pôvodne zložená z 52 expertov z 26 krajín EÚ (akademici,

znalci z daného odvetvia a vysokopostavení zamestnanci verejnej správy).

- 3 -


1. VÝVOJ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

1.1 Občianske zdruţenia a druţstvá pri zrode sociálnej ekonomiky

Ako typ činnosti je sociálna ekonomika historicky prepojená so zakladaním ľudových združení

a družstiev, ktoré tvoria jej hlavný pilier. Systém hodnôt a zásad správania ľudových združení

zjednotených počas vzniku družstevníctva poskytol základ pre vytvorenie modernej koncepcie

sociálnej ekonomiky, ktorú tvoria družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie.

1.2 Súčasný rozsah a oblasť pôsobnosti sociálnej ekonomiky

V EÚ-25 bolo v roku 2005 ekonomicky aktívnych vyše 240 tisíc družstiev. Sú etablované vo všetkých

oblastiach hospodárskej činnosti, pričom dominantné postavenie majú hlavne v poľnohospodárstve,

finančnom sprostredkovaní, maloobchodnom predaji a oblasti bývania a ako pridružená výroba

v odvetví priemyslu, výstavby a služieb. Tieto družstvá priamo zamestnávajú 3,7 milióna ľudí a majú

143 miliónov členov.

Vzájomné spoločnosti pôsobiace v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia

poskytujú pomoc a služby viac než 120 miliónom ľudí. Vzájomné poisťovne majú na trhu 23,7 %

podiel.

V roku 1997 združenia v krajinách EÚ-15 zamestnávali 6,3 milióna ľudí. V roku 2005 sa v EÚ-25

podieľali na tvorbe HDP vyše 4 percentami a ich členmi bolo 50 % občanov Európskej únie. V roku

2000 bolo v EÚ-15 vyše 75 tisíc nadácií, ktoré od roku 1980 zaznamenali prudký rast v 25 členských

štátoch, vrátane krajín strednej a východnej Európy, ktoré do EÚ vstúpili len nedávno. V EÚ-25

pracujú dobrovoľníci v ekvivalente vyše 5 miliónov zamestnancov na plný pracovný úväzok.

Celkovo možno povedať, že bez ohľadu na jej význam z kvantitatívneho hľadiska potvrdila sociálna

ekonomika v uplynulých desaťročiach nielen svoju schopnosť účinne prispieť k riešeniu nových

sociálnych problémov, ale tiež posilnila svoje postavenie ako inštitúcia nevyhnutná pre stabilný

a trvalo udržateľný hospodársky rast, a to tak, že prispôsobila svoje služby potrebám, zvýšila hodnotu

hospodárskej činnosti v oblasti sociálnych potrieb, spravodlivejších prímov a rozdeľovania bohatstva,

napravila nerovnosti na trhu práce a celkovo prehĺbila a posilnila ekonomickú demokraciu.

1.3 Súčasná identifikácia a inštitucionálne uznanie sociálnej ekonomiky

Najnovšie koncepčné vymedzenie sociálnej ekonomiky, ktoré vypracovali jej vlastné organizácie, je

uvedené v Charte sociálnej ekonomiky, ktorý podporila Stála európska konferencia družstiev,

vzájomných spoločností, združení a nadácií (CEP-CMAF). Ide o tieto zásady:

• prvoradé postavenie človeka a sociálneho cieľa pred kapitálom,

• dobrovoľné a otvorené členstvo,

- 4 -


• demokratická kontrola prostredníctvom samotných členov (okrem nadácií, ktoré nemajú

členov)

• prepojenie záujmov členov/užívateľov služieb so všeobecným záujmom,

• podporovanie a uplatňovanie zásady solidarity a zodpovednosti,

• samostatné riadenie a nezávislé postavenie voči verejným orgánom,

• väčšina výnosov sa využíva na podporu cieľov udržateľného rozvoja, služieb v záujme členov

alebo služieb všeobecného záujmu.

Vzostup sociálnej ekonomiky zaznamenali aj v politických a právnických kruhoch, a to ako na

národnej, tak i na európskej úrovni. Na európskej úrovni vydala Európska komisia v roku 1989

oznámenie s názvom „Podniky sociálnej ekonomiky: európsky trh bez hraníc“. V tom istom roku

Komisia sponzorovala 1. európsku konferenciu o sociálnej ekonomike (Paríž) a vytvorila oddelenie

pre sociálnu ekonomiku v rámci GR XXIII pre politiku v oblasti podnikania, obchodu, cestovného

ruchu a sociálnej ekonomiky. V rokoch 1990, 1992, 1993 a 1995 Komisia podporila európske

konferencie o sociálnej ekonomike v Ríme, Lisabone, Bruseli a Seville. EÚ na svojom summite

v Luxemburgu v roku 1997 uznala úlohu podnikov sociálnej ekonomiky v rozvoji na miestnej úrovni

a pri vytváraní pracovných miest a spustila pilotný projekt s názvom „Tretí systém a zamestnanosť“,

pričom ako referenčný rámec použila sektor sociálnej ekonomiky.

Takisto v Európskom parlamente funguje od roku 1990 medziskupina Európskeho parlamentu pre

sociálnu ekonomiku. V roku 2006 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby „uznala sociálnu

ekonomiku a vypracovala oznámenie o tomto základnom kameni európskeho sociálneho modelu“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prispel zo svojej strany vydaním viacerých správ

a stanovísk o prínose podnikov sociálnej ekonomiky pri dosahovaní rôznych cieľov verejných politík.

1.4 Smerom k uznaniu sociálnej ekonomiky v systémoch národných účtov

Podniky a organizácie, ktoré sú súčasťou koncepcie sociálnej ekonomiky nie sú v systémoch

národných účtov považované za samostatný inštitucionálny sektor. Družstvá, vzájomné spoločnosti,

združenia a nadácie sú v národných účtoch rozptýlené, a preto nie sú dobre viditeľné.

Európska komisia nedávno vypracovala Príručku pre vypracúvanie satelitných účtov podnikov

sociálnej ekonomiky (družstiev a vzájomných spoločností), vďaka čomu bude možné získavať

jednotné, presné a spoľahlivé údaje o významnej časti sociálnej ekonomiky, ktorú tvoria družstvá,

vzájomné spoločnosti a iné podobné organizácie.

Ako sa uvádza v príručke o satelitných účtoch podnikov sociálnej ekonomiky, metódy, ktoré

využívajú súčasné systémy národných účtov, pochádzajúce z polovice 20. storočia, vyvinuli nástroje

na získavanie údajov o národných ekonomických agregátoch v kontexte zmiešanej ekonomiky so

silným súkromným kapitalistickým sektorom a komplementárnym, často intervenujúcim verejným

sektorom. Logicky vzaté, v systéme národných účtov, ktorý sa odvíja od bipolárnej inštitucionálnej

reality, niet veľa miesta pre tretí pól, ktorý nie je ani verejný, ani kapitalistický, pričom druhý z nich

- 5 -


je prakticky totožný s celým súkromným sektorom. Tento významný faktor vysvetľuje dôvod

inštitucionálnej neviditeľnosti sociálnej ekonomiky v súčasných spoločnostiach a ako sa uvádza

v príručke Komisie, je v rozpore s rastúcim významom organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálnej

ekonomiky.

1.5 Definícia sociálnej ekonomiky zodpovedajúca systémom národných účtov

Pracovná definícia sociálnej ekonomiky, ktorú navrhujeme v tejto správe, je nasledovná:

Súbor súkromných, formálne organizovaných podnikov s nezávislými rozhodovacími právomocami

a voľným členstvom, ktorých cieľom je napĺňať potreby svojich členov prostredníctvom trhu –

výrobou tovaru a poskytovaním služieb, poistenia či finančných prostriedkov, a v ktorých

rozhodovanie a deľba zisku či prebytku medzi členmi priamo nesúvisí s kapitálom alebo príspevkami

získanými od jednotlivých členov, pričom každý člen disponuje jedným hlasom. Do sociálnej

ekonomiky patria tiež súkromné, formálne organizované spoločnosti s nezávislými rozhodovacími

právomocami a voľným členstvom, ktoré poskytujú netrhové služby domácnostiam, pričom prípadné

prebytky si nemôžu privlastniť hospodárski činitelia, ktorí ich vytvárajú, kontrolujú či financujú.

Táto definícia úplne zodpovedá koncepčnému vymedzeniu sociálnej ekonomiky vyplývajúcim

z Chraty sociálnej ekonomiky CEP-CMAF. Podľa terminológie národných účtov sú v nej zahrnuté

dva hlavné subsektory sociálnej ekonomiky: a) trhový alebo podnikateľský subsektor a b) netrhový

výrobný subsektor. Táto klasifikácia je veľmi užitočná na vypracovanie spoľahlivých štatistík

a analýzu hospodárskych činností v súlade s momentálne platnými systémami národných účtov.

Avšak zo sociálno-ekonomického hľadiska existuje, pochopiteľne, medzi týmito subsektormi istá

priepustnosť a úzke väzby medzi trhovým a netrhovým prostredím v rámci sociálnej ekonomiky

vyplývajúce zo spoločných vlastností všetkých organizácií sociálnej ekonomiky – sú to organizácie

ľudí vyvíjajúcich činnosť, ktorej hlavným cieľom je napĺňanie potrieb osôb, a nie odmeňovanie

kapitalistických investorov.

Na základe uvedenej definície môžeme zhrnúť spoločné vlastnosti týchto dvoch subsektorov:

1) sú súkromné, inými slovami, nie sú súčasťou verejného sektora ani ním nie sú kontrolované,

2) sú formálne organizované, čo znamená, že zvyčajne majú právnu subjektivitu,

3) majú nezávislé rozhodovacie právomoci, vďaka čomu môžu samostatne voliť a odvolávať

svoje riadiace orgány a kontrolovať a organizovať svoju činnosť,

4) majú voľné členstvo, inými slovami, členstvo v nich nie je povinné,

5) prípadné zisky či prebytky sa medzi členov nedelia podľa objemu kapitálu alebo príspevku

každého člena, ale podľa činnosti členov v rámci organizácie,

- 6 -


6) vykonávajú samostatnú hospodársku činnosť, aby vyhoveli potrebám jednotlivcov,

domácností či rodín. Preto sa podniky sociálnej ekonomiky považujú za organizácie ľudí,

a nie kapitálu. Pracujú s kapitálom a inými nepeňažnými zdrojmi, no nie pre kapitál,

7) sú demokratickými organizáciami. Okrem niektorých dobrovoľníckych organizácií, ktoré

poskytujú netrhové služby domácnostiam sa v rozhodovacom procese organizácií sociálnej

ekonomiky prvého stupňa uplatňuje zásada „jeden človek, jeden hlas“, a to bez ohľadu na

kapitál alebo príspevky, ktoré jednotliví členovia poskytli. Spoločnosti ostatných stupňov sú

tiež organizované demokraticky. Členovia majú väčšinovú alebo výlučnú kontrolu nad

rozhodovacím procesom v organizácii.

Veľmi dôležitou črtou organizácií sociálnej ekonomiky, ktorá je hlboko zakorenená v ich histórii, je

jej demokratický charakter, ktorý sa prejavuje uplatňovaním zásady „jeden človek, jeden hlas“

v rozhodovacom procese.

Avšak uvedená pracovná definícia sociálnej ekonomiky taktiež umožňuje zaradiť do tejto skupiny

dobrovoľnícke neziskové organizácie, ktoré poskytujú netrhové služby domácnostiam, hoci nemajú

demokratickú štruktúru, čo umožňuje zaradiť do sociálnej ekonomiky aj veľmi významné spoločnosti

tretieho sektora činné v sociálnej oblasti a vytvárajú sociálne alebo verejno-prospešné hodnoty,

ktorých sociálny prínos je nespochybniteľný.

Trhový alebo podnikateľský subsektor sociálnej ekonomiky

Trhový subsektor sociálnej ekonomiky v zásade tvoria z družstvá a vzájomné spoločnosti,

podnikateľské skupiny kontrolované družstvami, vzájomnými spoločnosťami a organizáciami

sociálnej ekonomiky, ďalej sociálne podniky, iné podobné spoločnosti, ako sú napr. španielske

pracovné spoločnosti (sociedades laborales) a niektoré neziskové inštitúcie slúžiace spoločnostiam

sociálnej ekonomiky.

Netrhový subsektor sociálnej ekonomiky

Veľkú väčšinu tohto subsektora tvoria združenia a nadácie, hoci existujú aj organizácie s inou

právnou formou. Patria sem všetky organizácie sociálnej ekonomiky, ktoré sú podľa kritérií

národných účtov považované za netrhových výrobcov, t. j. tie, ktoré svoje výrobky či služby

poskytujú zadarmo alebo za ceny, ktoré nie sú z hospodárskeho hľadiska významné.

1.6 Sociálna ekonomika: pluralizmus a spoločná vnútorná identita

Sociálna ekonomika funguje v rámci európskej spoločnosti ako pól sociálnej prospešnosti medzi

kapitalistickým a verejným sektorom. Tvoria ju nesmierne rozmanité subjekty. Do poľa pôsobnosti

sociálnej ekonomiky patria staré i nové sociálne potreby. Tieto potreby môžu plniť priamo

zainteresované osoby prostredníctvom podnikateľskej činnosti na trhu, kde väčšinu svojich zdrojov

získavajú takmer všetky družstvá a vzájomné spoločnosti, alebo prostredníctvom združení a nadácií,

- 7 -


z ktorých takmer všetky poskytujú netrhové služby jednotlivcom, domácnostiam či rodinám a väčšinu

svojich zdrojov zvyčajne získavajú formou darcovských či členských príspevkov, dotácií a pod.

Nemožno si nevšimnúť skutočnosť, že rôznorodosť zdrojov a činiteľov organizácií sociálnej

ekonomiky má za následok rozdiely v dynamike ich činnosti a vzťahov s okolím. Napríklad

dobrovoľníci sa angažujú hlavne v organizáciách netrhového subsektora (najmä v združeniach

a nadáciách), kým v trhovom subsektore sociálnej ekonomiky (družstvá, vzájomné spoločnosti

a podobné organizácie) sa dobrovoľníci prakticky nevyskytujú – okrem sociálnych podnikov, ktoré sú

jasným príkladom hybridu trhového a netrhového podniku: nesmierne rôznorodé sú nielen ich zdroje

(finančné prostriedky z trhu, verejné dotácie a dobrovoľná práca), ale aj činitelia v rámci organizácie

(členovia, zamestnanci, dobrovoľníci, spoločnosti a verejné orgány).

Táto pluralitná sociálna ekonomika, ktorá presadzuje a upevňuje svoje postavenie v pluralitnej

spoločnosti neznamená zmätok bez identity či výkladovej hodnoty. Naopak, spoločnú vnútornú

identitu sociálnej ekonomiky upevňuje početná a rôznorodá skupina nezávislých, dobrovoľníckych

mikroekonomických subjektov, ktoré vytvorila občianska spoločnosť v záujme napĺňania potrieb

a riešenia požiadaviek jednotlivcov, domácností a rodín, a nie s cieľom odmeňovať alebo poskytovať

krytie investorom či kapitalistickým spoločnostiam, inými slovami, ide o neziskové organizácie. Za

uplynulých 200 rokov toto rôznorodé spektrum (trhový a netrhový charakter, vzájomný či verejný

záujem) vytvorilo tretí sektor, ako ho chápe sociálna ekonomika.

2. HLAVNÉ TEORETICKÉ KONCEPCIE TÝKAJÚCE SA SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

2.1 Nejednotné chápanie pojmu tretí sektor

Pri definovaní pojmu tretí sektor dochádza k rozporom medzi jednotlivými koncepciami,

predovšetkým medzi „neziskovým sektorom“ a „sociálnou ekonomikou“, ktoré napriek tomu, že sa

v mnohých oblastiach prekrývajú, nie sú úplne rovnaké. Navyše teoretické prístupy, ktoré sa vyvinuli

z týchto koncepcií, pripisujú tretiemu sektoru v súčasnej ekonomike rôzne funkcie.

2.2 Koncepcia neziskových organizácií

Hlavný teoretický prístup, ktorý sa zaoberá problematikou tretieho sektora (okrem koncepcie

sociálnej ekonomiky), má anglosaský pôvod: literatúra o neziskovom sektore (Non-Profit Sector) či

neziskových organizáciách (Non-profit Organizations – NPO) sa prvýkrát objavila pred 30 rokmi

v USA. Táto koncepcia v zásade zahŕňa iba súkromné organizácie, ktoré majú v stanovách zakotvené,

že zisk spoločnosti nesmie byť použitý v prospech jej zakladateľov, riadiacich pracovníkov či

sponzorov.

- 8 -


Tieto spoločnosti sú:

a) organizácie, t. j. majú inštitucionálnu štruktúru a charakter. Zvyčajne majú štatút právnickej

osoby;

b) súkromné, t. j. sú inštitucionálne oddelené od verejnej správy, hoci môžu získavať príspevky

z verejných fondov a v ich riadiacich orgánoch môžu pôsobiť zamestnanci verejnej správy;

c) samosprávne, t. j. môžu kontrolovať svoje aktivity a samostatne voliť a odvolávať svoje

riadiace orgány;

d) neziskové – neziskové organizácie síce môžu dosahovať zisk, no tento zisk musí byť

reinvestovaný v záujme dosahovania cieľov spoločnosti a nesmie byť rozdelený medzi

majiteľov, zakladajúcich členov či riadiacich pracovníkov organizácie;

e) dobrovoľné, čo znamená dve veci: po prvé, že členstvo v nich nie je povinné alebo nariadené

zákonom a po druhé, že organizácia musí počítať s účasťou dobrovoľníkov vo svojej činnosti

alebo v riadiacich orgánoch.

2.3 Koncepcia solidárnej ekonomiky

Tento prístup vznikol vo Francúzsku a v niektorých krajinách Latinskej Ameriky v poslednej štvrtine

20. storočia a je do veľkej miery spojený s výrazným rastom, ktorý zaznamenal tretí sektor vo vzťahu

k novým sociálnym požiadavkám početných skupín ohrozených sociálnym vylúčením. Koncepcia

solidárnej ekonomiky sa točí okolo troch pólov: trhu, štátu a reciprocity. Reciprocita, čiže vzájomnosť

sa týka nepeňažnej výmeny v oblasti primárnej sociability, ktorá sa týka najmä členstva

v združeniach. Koncepcia solidárnej ekonomiky je pokusom o prepojenie týchto troch pólov systému

tak, aby sa z konkrétnych skúseností, ktoré v rámci neho vznikli vytvorili hybridné formy trhovej,

netrhovej a nepeňažnej ekonomiky, pričom ich zdroje by mali tiež rozličný pôvod: trhový (predaj

tovaru a služieb), netrhový (vládne dotácie a príspevky) a nepeňažný (dobrovoľníctvo).

V rámci koncepcie solidárnej ekonomiky sa vyskytujú dôležité prvky konvergencie s koncepciou

sociálnej ekonomiky, a to do takej miery, že sa používa aj výraz „sociálno-solidárna ekonomika“.

Okrem toho, z praktického hľadiska sú všetky organizácie, ktoré sa považujú za súčasť solidárnej

ekonomiky jednoznačne aj súčasťou sociálnej ekonomiky.

Vzhľadom na ich význam uvádzame v nasledujúcej časti hlavné podobnosti a rozdiely medzi

koncepciou sociálnej ekonomiky a koncepciou neziskových organizácií.

- 9 -


2.4 Podobnosti a rozdiely medzi koncepciou sociálnej ekonomiky a koncepciou neziskových

organizácií

Pokiaľ ide o podobnosti medzi koncepciou sociálnej ekonomiky a koncepciou neziskových

organizácií, štyri z piatich kritérií, ktoré uvádza koncepcia neziskových organizácií na vymedzenie

tretieho sektora sa zhodujú s kritériami koncepcie sociálnej ekonomiky: súkromné, formálne

organizované organizácie s nezávislými rozhodovacími právomocami (samospráva) a voľným

členstvom (dobrovoľná účasť).

Avšak v troch kritériách vymedzujúcich tretí sektor sa koncepcia sociálnej ekonomiky a koncepcia

neziskových organizácií jednoznačne líšia:

a) kritérium neziskovosti

Koncepcia neziskových organizácií vylučuje z tretieho sektora všetky organizácie, ktoré nejakým

spôsobom rozdeľujú zisk osobám alebo organizáciám, ktoré ich založili alebo ich spravujú či

financujú. Inými slovami, organizácie tretieho sektora musia prísne dodržiavať zásadu

nerozdeľovania zisku. Okrem zásady nerozdeľovania zisku vyžaduje koncepcia neziskových

organizácií, aby organizácie tretieho sektora neboli zamerané na dosahovanie zisku (not-for-profit),

inými slovami, nesmú byť založené s prvotným cieľom vytvárania zisku či dosahovania výnosnosti.

V rámci koncepcie sociálnej ekonomiky nie je kritérium neziskovosti v tomto ponímaní zásadnou

požiadavkou, ktorú musia organizácie tretieho sektora spĺňať. Samozrejme, podľa koncepcie sociálnej

ekonomiky sa za súčasť tretieho sektora považujú mnohé organizácie, ktoré striktne dodržiavajú

kritérium neziskovosti: rozsiahly sektor združení, nadácií, sociálnych podnikov a iných neziskových

organizácií, ktoré poskytujú služby jednotlivcom a rodinám a spĺňajú kritérium neziskovosti podľa

koncepcie neziskových organizácií a majú črty organizácií sociálnej ekonomiky uvedené v tejto

správe. Avšak napriek tomu, že družstvá a vzájomné spoločnosti tvoria jadro sociálnej ekonomiky,

koncepcia neziskových organizácií ich nepovažuje za súčasť tretieho sektora, pretože väčšina z nich

rozdeľuje časť svojich ziskov svojim členom.

b) kritérium demokratickej organizácie

Druhý rozdiel medzi koncepciou neziskových organizácií a koncepciou sociálnej ekonomiky spočíva

v uplatňovaní kritéria demokratickej organizácie. Medzi požiadavky koncepcie neziskových

organizácií, ktoré musia spĺňať organizácie tretieho sektora, nepatrí jeden z hlavných prvkov

koncepcie sociálnej ekonomiky, a to demokratický charakter organizácie. Tým pádom koncepcia

neziskových organizácií považuje za súčasť tretieho sektora mnohé a veľmi významné organizácie,

ktoré nespĺňajú kritérium demokratickej organizácie, no podľa koncepcie sociálnej ekonomiky sú

predmetné organizácie práve z tohto dôvodu z tretieho sektora vylúčené. Mnohé neziskové inštitúcie,

ktoré sú súčasťou sektora nefinančných a finančných spoločností a predávajú svoje služby za trhové

ceny, skutočne nespĺňajú princíp demokratickej organizácie. Medzi tieto neziskové organizácie, ktoré

podľa koncepcie neziskových organizácií tvoria súčasť tretieho sektora, no koncepcia sociálnej

- 10 -


ekonomiky ich z neho vylučuje, patria niektoré nemocnice, univerzity, školy, kultúrne a umelecké

ustanovizne a iné inštitúcie, ktoré nespĺňajú kritérium demokratickej organizácie a predávajú svoju

služby na trhu, pričom spĺňajú všetky požiadavky stanovené koncepciou neziskových organizácií.

Podľa koncepcie sociálnej ekonomiky je z tretieho sektora vo všeobecnosti vylúčený akýkoľvek

neziskový subjekt, ktorý nefunguje na demokratickom princípe, hoci je prípustné, aby sa za súčasť

tretieho sektora považovali dobrovoľnícke neziskové organizácie, ktoré poskytujú netrhové služby

jednotlivcom alebo rodinám bez nároku na odmenu alebo za ceny, ktoré nemajú veľký hospodársky

význam. Tieto neziskové inštitúcie obhajujú svoju sociálnu užitočnosť bezplatným poskytovaním

verejno-prospešných služieb alebo tovaru jednotlivcom alebo rodinám.

c) kritérium poskytovania sluţieb ľuďom

Napokon tretí rozdiel medzi koncepciou neziskových organizácií a koncepciou sociálnej ekonomiky

spočíva v rozdielnom rozsahu a hierarchii príjemcov, ktorým organizácie tretieho sektora ponúkajú

svoje služby. V rámci koncepcie sociálnej ekonomiky je hlavným cieľom všetkých organizácií slúžiť

ľuďom alebo iným organizáciám sociálnej ekonomiky. V prípade organizácií prvého stupňa tvoria

jednotlivci, domácnosti a rodiny väčšinu príjemcov poskytovaných služieb, či už ako spotrebitelia

alebo ako jednotliví podnikatelia či výrobcovia. Mnohé z týchto organizácií prijímajú za svojich

členov len fyzické osoby. Príležitostne môžu ponúknuť svoje členstvo aj právnickým osobám rôzneho

druhu, v každom prípade však sociálna ekonomika sústreďuje svoju pozornosť na ľudské bytosti,

ktoré sú zmyslom jej existencie a konečným cieľom jej činnosti.

Na druhej strane, v rámci koncepcie neziskových organizácií neexistuje žiadne kritérium, podľa

ktorého by bola služba ľuďom prvoradým cieľom. Neziskové organizácie môžu byť zriadené s cieľom

poskytovania služieb ľuďom a zároveň spoločnostiam, ktoré tieto organizácie kontrolujú či financujú.

Môžu tiež existovať neziskové organizácie prvého stupňa zložené výlučne z kapitálových spoločností,

finančných alebo nefinančných. Na základe toho je oblasť, ktorou sa zaoberá koncepcia neziskových

organizácií, veľmi heterogénna.

Celkovo môžeme konštatovať, že uvedené podobnosti a rozdiely medzi koncepciami neziskových

organizácií a sociálnej ekonomiky, vrátane prieniku, kam spadajú organizácie uznávané oboma

koncepciami, nám umožňujú pochopiť dôležité koncepčné a metodologické divergencie, ktoré bránia

tomu, aby sa tretí sektor chápal ako jednoduché spojenie skupín subjektov, ktoré akceptujú obe

koncepcie.

Pokiaľ ide o rozdiely medzi týmito koncepciami týkajúce sa funkcií, ktoré môže tretí sektor plniť vo

vyspelých ekonomikách, treba povedať, že podľa koncepcie neziskových organizácií sa tretí sektor

nachádza medzi štátom a trhom a poslaním organizácií, ktoré tvoria jeho jadro (sociálny tretí sektor)

je uspokojovať značnú časť sociálnych potrieb, ktoré neplní ani trh (kvôli chýbajúcemu dopytu zo

strany solventných subjektov s kúpnou silou), ani verejný sektor (kvôli nedostatočnej kapacite

verejných financií), a preto je nevyhnutné použiť tretí typ zdrojov a motívov. Anglosaská koncepcia,

založená na dobrovoľníctve, dobročinných organizáciách (charities – Veľká Británia) a nadáciách

- 11 -


(foundations – USA) bazíruje na filantropických hodnotách a dodržiavaní kritérií neziskovosti (non-

profit).

Nedostatočná ziskovosť vykonanej práce dokazuje čestnosť a poctivosť motívov, ktoré stoja v pozadí

a potvrdzuje príslušnosť k tretiemu sektoru, ktorý tým pádom dokazuje svoj charitatívny

a verejnoprospešný charakter a svoje poslanie zmierňovať nedostatky neveľmi štedrého verejného

systému sociálnej ochrany a extrémy trhového systému, ktorý je dynamickejší, no zároveň

neúprosnejší voči menej solventným sociálnym sektorom než akýkoľvek iný systém.

Podľa koncepcie sociálnej ekonomiky sa tretí sektor nenachádza medzi trhom a štátom, ale medzi

kapitalistickým a verejným sektorom. Z tohto hľadiska tvorí tretí sektor vo vyspelých spoločnostiach

pól sociálnej prospešnosti, ktorý je zložený zo širokej palety súkromných organizácií vytvorených na

uspokojovanie sociálnych potrieb, a nie na prinášanie zisku kapitalistickým investorom.

V každom prípade koncepcia tretieho sektora, ktorú vypracovala sociálna ekonomika, nepovažuje

sociálnu ekonomiku za doplnkový sektor, ale za inštitucionálny pól systému, ktorý je spolu

s verejným sektorom a kapitalistickým súkromným sektorom kľúčovým faktorom pre udržanie

blahobytu vo vyspelých ekonomikách a prispieva k vyriešeniu niektorých vážnych problémov, ako je

sociálne vylúčenie, rozsiahla dlhodobá nezamestnanosť, geografické rozdiely, miestna samospráva,

spravodlivejšie rozdelenie príjmov a bohatstva, a iné.

Na rozdiel od koncepcie neziskových organizácií, ktorý tretiemu sektoru pripisuje hlavne dobročinnú

a filantropickú úlohu a rozvíjanie iniciatív jednosmernej solidarity, sociálna ekonomika podporuje aj

podnikateľské iniciatívy recipročnej solidarity medzi jej podnecovateľmi, ktoré sú založené na

systéme hodnôt, v rámci ktorého prevažuje pri rozdeľovaní prebytkov demokratické rozhodovanie

a prednostné postavenie ľudí pred kapitálom.

Sociálna ekonomika nepovažuje ľudí v núdzi iba za pasívnych príjemcov sociálnej filantropie, ale

zároveň vyzdvihuje občanov do pozície aktívnych aktérov, ktorí sa snažia vziať osud do vlastných rúk.

3. NÁRODNÉ KONCEPCIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

Sociálna a ekonomická realita, ktorú v tomto dokumente označujeme výrazom „sociálna ekonomika“

je rozšírená a jej expanzia je zjavná v celej Európskej únii. Avšak tento pojem, ako aj jeho vedecká

koncepcia, nie sú jednotné v jednotlivých krajinách Únie a v niektorých prípadoch dokonca ani

v rámci tej istej krajiny, no zvyčajne sa vyskytujú súbežne spolu s inými pojmami a podobnými

koncepciami.

V súlade s metodikou použitou v štúdii The enterprises and organizations of the third system. A

strategic challenge for employment (Podniky a organizácie tretieho systému. Strategická výzva pre

- 12 -


zamestnanosť, CIRIEC 2000), bol tento výskum1 zameraný po prvé: na posúdenie miery uznávania

sociálnej ekonomiky v troch dôležitých oblastiach – vo verejnej správe, akademickej a vedeckej obci

a v rámci samotného odvetvia sociálnej ekonomiky v každej krajine, a po druhé: na identifikáciu

a posúdenie iných podobných koncepcií.

Tabuľka č. 1 Miera akceptácie koncepcie „sociálnej ekonomiky“ v jednotlivých krajinách

Krajina Zo strany verejných

orgánov

Zo strany podnikov

sociálnej ekonomiky

Zo strany akademickej

a vedeckej obce

Belgicko ** ** ***

Francúzsko *** *** **

Írsko ** *** **

Taliansko ** *** ***

Portugalsko *** *** ***

Španielsko *** *** ***

Švédsko ** *** **

Rakúsko * ** **

Dánsko * ** **

Fínsko ** ** **

Nemecko * * **

Grécko ** ** **

Luxembursko ** ** **

Holandsko * * *

Spojené kráľovstvo * * **

Nové členské štáty

Cyprus ** ** **

Česká republika * ** *

Estónsko ** * *

Maďarsko * * *

Lotyšsko * *** **

Litva ** * *

Malta ** *** **

Poľsko ** ** **

Slovensko neuvádza sa neuvádza sa neuvádza sa

Slovinsko * ** **

Pozn.: Otázka v dotazníku znela: Môžete uviesť, či sa vo Vašej krajine uznáva koncepcia „sociálnej

ekonomiky“?

1

Prvotné informácie sme získali prostredníctvom dotazníka s polootvorenými otázkami adresovaného tímu spravodajcov, ktorí

majú možnosť sprostredkovať priame skúsenosti z danej oblasti a disponujú odbornými vedomosťami o koncepcii sociálnej

ekonomiky a príbuzných pojmoch, ako aj o skutočnej situácii v tomto odvetví v jednotlivých krajinách. Mieru uznávania sme v

jednotlivých krajinách rozdelili do troch skupín: (*) žiadna alebo nízka úroveň akceptácie tejto koncepcie, (**) stredná úroveň

akceptácie a (***) vysoká úroveň akceptácie.

- 13 -


Na základe získaných výsledkov sme krajiny rozdelili do troch skupín:

Krajiny s najvyššou mierou akceptácie koncepcie sociálnej ekonomiky: Francúzsko,

Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Belgicko, Írsko a Švédsko. Vyčnievajú prvé štyri krajiny

(všetky románske), a najmä Francúzsko, kolíska sociálnej ekonomiky. Vo Francúzsku, ako aj

v Španielsku uznáva sociálnu ekonomiku aj národná legislatíva.

Krajiny so strednou (relatívnou) mierou akceptácie koncepcie sociálnej ekonomiky: Cyprus,

Dánsko, Fínsko, Grécko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Spojené kráľovstvo.

V týchto krajinách existuje koncepcia sociálnej ekonomiky spoločne s inými koncepciami,

ako je neziskový sektor, dobrovoľnícky sektor či sociálne podniky. V Spojenom kráľovstve je

nízka miera uznania koncepcie sociálnej ekonomiky v rozpore s politikou vlády, ktorá

podporuje sociálne podniky. V Poľsku ide o pomerne novú koncepciu, ktorá je však čoraz

viac uznávanejšia a podporuje ju najmä dosah štrukturalizácie zo strany Európskej únie.

Krajiny so žiadnou alebo nízkou mierou akceptácie koncepcie sociálnej ekonomiky:

V skupine krajín, ktorú tvoria Rakúsko, Česká republika, Estónsko, Nemecko, Maďarsko,

Litva, Holandsko a Slovinsko (t.j. najmä krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v rámci rozšírenia

v roku 2005 a tiež germánske krajiny) je koncepcia sociálnej ekonomiky málo známa alebo je

len v zárodku, zatiaľ čo príbuzné koncepcie, ako je neziskový sektor, dobrovoľnícky sektor

a mimovládne organizácie sú relatívne uznávané vo väčšej miere.

Okrem koncepcií sociálnej ekonomiky, neziskového sektora, sociálnych podnikov a tretieho sektora

existujú v niektorých krajinách Únie aj iné všeobecne uznávané koncepcie. Koncepcie

dobrovoľníckeho sektora a mimovládnych organizácií, ktoré majú bližšie ku koncepcii neziskových

organizácií sa v Spojenom kráľovstve, Dánsku, na Malte a v Slovinsku tešia všeobecnému uznaniu vo

vedeckej, sociálnej i politickej sfére. Vo francúzsky hovoriacich európskych krajinách (Francúzsko,

belgické Valónsko a Luxembursko) sú tiež uznávané koncepcie solidárnej ekonomiky a sociálno-

solidárnej ekonomiky, zatiaľ čo pojem Gemeinwirtschaft (verejno-prospešná ekonomika) je dobre

známy v germánskych krajinách, ako je Nemecko a Rakúsko.

4. ZLOŢKY SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

V súvislosti s inštitucionálnymi formami, ktoré tvoria sociálnu ekonomiku či súvisiace koncepcie,

ktoré sa každej krajine považujú za najznámejšie, sme dospeli k zisteniu, že sa v jednotlivých

krajinách navzájom výrazne líšia, hoci existuje istý základný prvok spoločný pre všetky družstvá,

vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie, ktoré majú v každej krajine jedinečnú podobu a podľa

expertov tvoria súčasť sociálnej ekonomiky daného štátu.

Popri týchto štyroch štrukturálnych zložkách sa uvádzajú aj iné špecifické formy ako: sociálne

podniky, misericordias (portugalské charitatívne združenia), instituições particulares de

- 14 -


solidariedade social (portugalské súkromné inštitúcie sociálnej solidarity), rozvojové agentúry,

community foundations (komunitné nadácie), istituzioni di pubblica assistenza e beneficenza

(talianske dobročinné inštitúcie), sociedades laborales (španielske pracovné spoločnosti), integračné

podniky, špeciálne centrá práce, spoločné organizácie s účasťou zamestnancov, dobrovoľnícke

organizácie a združenia sociálnej podpory.

V niektorých krajinách isté zložky sociálnej ekonomiky v širšom zmysle nepovažujú samé seba za

neoddeliteľnú súčasť tohto sociálneho odvetvia – práve naopak, trvajú na svojej osobitosti

a odlišnosti. To je prípad družstiev v krajinách ako Nemecko, Spojené kráľovstvo či Lotyšsko,

a čiastočne aj Portugalsko.

Vzájomné spoločnosti sú v niektorých nových členských štátoch EÚ považované za súčasť sociálnej

ekonomiky v menšej miere. Túto situáciu možno vysvetliť nízkou úrovňou uznávania samotnej

koncepcie sociálnej ekonomiky spolu s chýbajúcim právnym štatútom týchto inštitucionálnych foriem

v uvedených krajinách.

5. PLATFORMY A SIETE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY V EURÓPE

Samodefinovanie sa ako odlišná sociálno-ekonomická oblasť sa vyskytuje tam, kde pozorujeme

prítomnosť stabilných organizácií zastupujúcich toto odvetvie. Prostredníctvom týchto organizácií sa

sociálna ekonomika nielen zviditeľňuje, ale sa zároveň môže podieľať na procese vypracovávania

a uplatňovania verejných politík jednotlivých krajín a EÚ a obhajovať pritom svoje špecifické

záujmy.

V jednotlivých európskych krajinách sa podniky a organizácie zastupujúce sociálnu ekonomiku začali

združovať najmä na základe sektorového hľadiska, čo podnietilo vznik „rodinných“ zoskupení

zastupiteľských organizácií:

družstvá: EUROCOOP (maloobchod), ACME (poisťovníctvo), CECODHAS (bývanie),

CECOP (výrobné družstvá), COGECA (poľnohospodárstvo), GEBC (bankovníctvo), UEPS

(lekárne).

Tieto zastupiteľské organizácie zase patria pod inú, nedávno založenú zastrešujúcu štruktúru

Cooperatives Europe.

vzájomné spoločnosti: AIM (vzájomné spoločnosti), ACME (poisťovníctvo), AISAM

(vzájomné poisťovne).

združenia a organizácie vykonávajúce sociálnu činnosť: CEDAG (dobrovoľnícke združenia),

EFC (nadácie), Európska platforma sociálne zameraných mimovládnych organizácií, CEFEC

(sociálne podniky, iniciatívy na podporu zamestnanosti a sociálne družstvá).

- 15 -


Väčšina z týchto organizácií zastúpených na európskej úrovni sú zase členmi CEP-CMAF, Stálej

európskej konferencie družstiev, vzájomných spoločností, združení a nadácií, ktorá je v súčasnosti

hlavným hovorcom európskej sociálnej ekonomiky vo vzťahu k inštitúciám EÚ.

V niektorých krajinách prekonali zástupcovia združení sektorovú úroveň a vytvorili medziodvetvové

organizácie, ktoré sa výslovne odvolávajú na sociálnu ekonomiku. Medzi ne patrí napríklad CEPES –

Španielska konfederácia podnikov sociálnej ekonomiky, jej partnerská organizácia vo Francúzsku

CEGES – Rada podnikov a inštitúcií sociálnej ekonomiky, v Belgicku flámska organizácia VOSEC

a valónska CONCERTES, Platforma sociálnej a solidárnej ekonomiky v Luxembursku a Stála

konferencia sociálnej ekonomiky v Poľsku.

6. SOCIÁLNA EKONOMIKA V EURÓPSKEJ ÚNII V ČÍSLACH2

Z makroekonomického hľadiska je sociálna ekonomika v Európe veľmi dôležitá nielen z ľudského,

ale aj z hospodárskeho hľadiska. Zamestnáva vyše 11 miliónov ľudí, čo zodpovedá 6,7 percentám

zárobkovo činných obyvateľov EÚ.

V 10 nových členských štátoch EÚ tvoria ľudia zamestnaní v sektore sociálnej ekonomiky 4,2 %

zárobkovo činného obyvateľstva. Je to menej než priemer v „starých“ 15 členských štátoch (7,0 %)

a krajinách ako je Holandsko (10,7 %), Írsko (10,6 %) či Francúzsko (8,7 %).

Združenia, nadácie a podobné organizácie (tretí stĺpec tabuľky) tvoria spolu najväčšiu časť európskej

sociálnej ekonomiky. Avšak v nových členských štátoch, ako aj v Taliansku, Španielsku, Fínsku

a Švédsku tvoria väčšinu družstvá a podobné organizácie.

Tabuľka č. 2 Platené zamestnanie v druţstvách, vzájomných spoločnostiach, zdruţeniach

a podobných organizáciách v Európskej únii (2002-2003)

Krajina Družstvá Vzájomné

spoločnosti

Združenia SPOLU

Belgicko 17 047 12 864 249 700 279 611

Francúzsko 439 720 110 100 1 435 330 1 985 150

Írsko 35 992 650 118 664 155 306

Taliansko 837 024 pozn.* 499 389 1 336 413

Portugalsko 51 000 pozn.* 159 950 210 950

Španielsko 488 606 3 548 380 060 872 214

Švédsko 99 500 11 000 95 197 205 697

Rakúsko 62 145 8 000 190 000 260 145

2

Štatistické údaje týkajúce sa sociálnej ekonomiky v EÚ vychádzajú zo sekundárnych údajov a vzťahujú sa najmä na roky 2002-

2003. V čase vypracovávania tejto štúdie neboli k dispozícii žiadne kvantitatívne údaje týkajúce sa niektorých krajín,

predovšetkým nových členských štátov EÚ, preto je potrebné brať túto skutočnosť do úvahy.

- 16 -


Dánsko 39 107 1 000 120 657 160 764

Fínsko 95 000 5 405 74 992 175 397

Nemecko 466 900 150 000 1 414 937 2 031 837

Grécko 12 345 489 57 000 69 834

Luxembursko 748 neuvádza s

a

6 500 7 248

Holandsko 110 710 neuvádza s

a

661 400 772 110

Spojené kráľovstvo 190 458 47 818 1 473 000 1 711 276

Cyprus 4 491 6.1.1 neuvádz

a sa

6.1.2 neuvádz

a sa

4 491

Česká republika 90 874 147 74 200 165 221

Estónsko 15 250 neuvádza s

a

8 000 23 250

Maďarsko 42 787 neuvádza s

a

32 882 75 669

Lotyšsko 300 neuvádza s

a

neuvádza s

a

300

Litva 7 700 0 neuvádza s

a

7 700

Malta 238 neuvádza s

a

neuvádza s

a

238

Poľsko 469 179 neuvádza s

a

60 000 529 179

Slovensko 82 012 neuvádza s

a

16 200 98 212

Slovinsko 4 401 270 neuvádza s

a

4 671

SPOLU 3 663 534 351 291 7 128 058 11 142 883

* Údaje o vzájomných spoločnostiach sú v prípade Talianska zahrnuté v údajoch o družstvách

a v prípade Portugalska v údajoch o združeniach.

7. PRÍKLADY SPOLOČNOSTÍ A ORGANIZÁCIÍ SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

Na doplnenie makroekonomických údajov je možné dynamiku a sociálno-hospodárske bohatstvo

sociálnej ekonomiky v Európe lepšie pochopiť prostredníctvom konkrétnych prípadov, ktoré svedčia

o mnohorakosti činností, ktoré sociálna ekonomika ponúka ako odpoveď na rôznorodé požiadavky

a snahy európskej spoločnosti, odhaľujú rozmanitosť foriem týchto organizácií a jednoznačne

dokazujú, že napriek rôznorodosti dynamiky jednotlivých podnikov je možné nájsť spoločný

menovateľ, a tým je ich postavenie v sociálno-hospodárskom sektore, ktorý sa nachádza medzi

tradičnou kapitalistickou súkromnou ekonomikou a verejnou ekonomikou.

- 17 -


Nasledujúce príklady vybrané za pomoci našich spolupracovníkov z jednotlivých krajín ilustrujú

rôznorodosť organizácií sociálnej ekonomiky v Európe:

Cooperativa Sociale Prospettiva: začleňovanie najviac znevýhodnených osôb do trhu práce

prostredníctvom výroby umeleckej keramiky (www.prospettivacoop.it)

Družstvo Chèque Déjeuner: vytváranie pracovných miest na základe určitých hodnôt

(www.cheque-dejeuner.com)

Irizar Group: druhý najväčší európsky výrobca luxusných autobusov (www.irizar.com)

Multipharma, obrovské farmaceutické družstvo (www.multipharma.be)

Združenie litovských úverových družstiev, organizácia podporujúca začlenenie členov

družstva do finančného trhu (www.lku.lt)

Dairygold Agricultural Co-operative Society: podpora roľníkov (www.dairygold.ie)

Anecoop: roľnícky družstevný spolok, ktorý zosúlaďuje miestny a poľnohospodársky rozvoj

s technologickou inováciou (www.anecoop.com)

Estónsky zväz bytových družstiev, vyše 100 tisíc ľudí býva v družstevných bytoch

(www.ekyl.ee)

COFAC, najväčšie portugalské univerzitné družstvo vytvárajúce poznatky a ľudský kapitál

(www.ulusofona.pt)

Cooperación y Desarrollo de Bonares: verejno-súkromná spolupráca a rozvoj na miestnej

úrovni (www.bonares.es)

Družstevná spoločnosť námorných služieb Cypru (COMARINE) (www.comarine.com.cy)

Consorzio Beni Culturali Italia: prvou službou v prospech kultúry je jej vytváranie

(www.consorziobeniculturali.it)

Britannia building society: druhá najväčšia stavebná spoločnosť v Spojenom kráľovstve

(www.britannia.co.uk)

Vzajemna, zdravotná poisťovňa (www.vzajemna.si)

MACIF, najväčšia vzájomná spoločnosť vo Francúzsku (www.macif.fr)

Tapiola Group, poisťovníctvo, bankovníctvo, sporenie a investovanie (www.tapiola.fi)

The Benenden Healthcare Society (www.benenden-healthcare.org.uk)

Shelter, rozsiahla charitatívna organizácia pre bezdomovcov (www.england.shelter.org.uk)

Alte Feuerwache Köln, samosprávne sociálno-kultúrne centrum

(www.altefeuerwachekoeln.de)

Artisans du Monde, prvé združenie spravodlivého obchodu (fair trade) s krajinami tretieho

sveta (www.artisansdumonde.org)

Motivacio, nadácia na podporu sociálneho začlenenia ľudí so zdravotným postihnutím

(www.motivacio.hu)

Fondazione Cariplo: zdroje, ktoré majú pomôcť občianskym a sociálnym inštitúciám

poskytovať lepšie služby miestnemu spoločenstvu (www.fondazionecariplo.it)

Trångsviksbolaget AB, komunitný podnik na severe Švédska (www.trangsviken.se)

ONCE, španielska organizácia nevidiacich a slabozrakých, ktorá prispieva k začleneniu ľudí

so zrakovým postihnutím na trhu práce a poskytuje sociálne služby (www.once.es)

- 18 -


Združenie vzájomnej pomoci Flandria, prístup k doplnkovým zdravotníckym službám

(www.flandria.pl)

8. SOCIÁLNA EKONOMIKA AKO PÓL SOCIÁLNEJ PROSPEŠNOSTI

Koncepcia sociálnej ekonomiky je úzko spojená s pojmami pokroku a sociálnej súdržnosti. Príspevok

družstiev, vzájomných spoločností, združení, nadácií a iných sociálnych podnikov k rozvoju

európskej spoločnosti ďaleko presahuje nemalý prínos, ktorý je možné vyjadriť v prísne

ekonomických pojmoch prostredníctvom HDP. Tento sociálny sektor nie je vždy ľahké postihnúť

a kvantitatívne zhodnotiť, nakoľko má veľký potenciál vytvárať sociálnu pridanú hodnotu a pre jeho

činnosť je charakteristická viacrozmernosť a výrazná kvalitatívnosť. Možno povedať, že sa stále

vymyká hodnotiacim metódam zameraným na bohatstvo a blahobyt.

Mnohé štúdie ukázali, že sociálna ekonomika vytvára priestor, ktorý upravuje systém tak, aby sa

dosiahol vyrovnanejší model sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Táto regulačná úloha sa prejavuje

na viacerých úrovniach, napr. pri definícii sociálno-ekonomických činností, v prístupe k službám (z

geografického, sociálneho, finančného a kultúrneho hľadiska), v schopnosti prispôsobiť služby

potrebám a dosiahnuť stabilitu v prostredí vysoko cyklických hospodárstiev. Takisto sa preukázala aj

schopnosť sociálnej ekonomiky vytvárať nové príležitosti pre spoločnosť a skutočnosť, že ide o sektor

spoločnosti, ktorý prináša rozvoj zameraný v prvom rade na človeka.

Oblasti, kde najviac prevláda vedecký, sociálny a politický konsenzus o sociálnom prínose sociálnej

ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou, sú sociálna súdržnosť, zamestnanosť, vytváranie

a udržiavanie sociálnej a hospodárskej štruktúry, rozvoj demokracie, sociálne inovácie a miestny

rozvoj. Sociálna ekonomika však významne prispieva aj k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu príjmov

a bohatstva, k vytváraniu a poskytovaniu sociálnych a zdravotníckych služieb a sociálneho

zabezpečenia, k trvalo udržateľnému rozvoju, posilňovaniu demokracie a zapájaniu verejnosti do

spoločenského diania a k zefektívňovaniu verejných politík.

Sociálna súdržnosť: sociálna ekonomika dopĺňa verejné opatrenia a predovšetkým pre ne „pripravuje

terén“ v boji proti sociálnemu vylúčeniu. V tejto oblasti sa preukázali možnosti sociálnej ekonomiky

zvyšovať sociálnu súdržnosť dvomi spôsobmi. V prvom rade prispieva k sociálnemu a pracovnému

začleneniu jasne znevýhodnených ľudí a geografických oblastí. Obzvlášť badateľné výsledky dosiahli

združenia, nadácie a integračné a iné sociálne podniky, ktorým sa darí znižovať mieru chudoby

a vylúčenia. Po druhé, vďaka sociálnej ekonomike sa zvýšila úroveň demokratickej kultúry

v spoločnosti ako aj miera účasti na dianí v spoločnosti. Navyše, sociálna ekonomika dokázala do

rokovaní aktívne zapojiť sociálne skupiny, ktoré boli dovtedy vylúčené z hospodárskych procesov

a z prípravy a uplatňovania verejných opatrení, najmä na miestnej a regionálnej úrovni.

Miestny a regionálny rozvoj: sociálna ekonomika takisto predstavuje strategickú hnaciu silu

miestneho a regionálneho rozvoja. Má veľký potenciál spustiť endogénne procesy rozvoja vo

vidieckych oblastiach, pri obnove upadajúcich priemyselných oblastí a revitalizácii zanedbaných

- 19 -


mestských oblastí – stručne povedané, prispieť k endogénnemu hospodárskemu rozvoju, obnoviť

konkurencieschopnosť rozsiahlych oblastí a uľahčiť ich integráciu na národnej a medzinárodnej

úrovni a zároveň do veľkej miery napraviť priestorovú nerovnováhu. Existenciu týchto možností

podporujú aj argumenty vychádzajúce z konceptuálnych parametrov teórie hospodárskeho rozvoja

podľa švédskeho nositeľa Nobelovej ceny Gunnara Myrdala, keďže podporujú prenášanie účinkov

(spread effects) (rozvoj na miestnej úrovni a akumulačné procesy) a znižujú vedľajšie účinky

(backwash effects): a) vzhľadom na pôvodnú logiku rozdeľovania ziskov a prebytkov sa tu prejavuje

väčšia náchylnosť opätovne investovať zisk v tej istej geografickej oblasti, kde vznikol; b) dokáže

zmobilizovať nielen ľudí, ktorí majú najlepšie poznatky vo svojej oblasti a sú v najlepšej pozícii na

vyvíjanie vhodných iniciatív, ale aj zdroje na miestnej úrovni; c) dokáže vytvoriť a rozšíriť

podnikateľskú kultúru a obchodnú štruktúru; d) dokáže prispôsobiť vytváranie a/alebo rozširovanie

hospodárskej činnosti miestnym potrebám (napr. verejnoprospešné služby) a/alebo miestnej výrobnej

štruktúre; e) môže udržiavať hospodárske aktivity, ktorým hrozí, že zaniknú kvôli nízkej rentabilite

(napr. remeslá) alebo silnej konkurencii (tradičné odvetvia); f) dokáže vytvoriť sociálny kapitál podľa

Putnamovej definície, t.j. ako prvoradý inštitucionálny základ na podporu trvalého hospodárskeho

rozvoja.

V súvislosti globalizáciou a relokáciami výrobných procesov, ktoré vytvárajú neustále výzvy pre

regióny, sa v súčasnosti poukazuje aj na určité vlastnosti sociálnej ekonomiky. Autentická forma

riadenia a rozhodovania, ktorá je pre sociálnu ekonomiku typická a je založená na demokratických

zásadách a občianskej účasti, väčšinou dokáže udržať na uzde ekonomické procesy prebiehajúce

v občianskej spoločnosti vo svojej oblasti (na rozdiel od kapitálových investorov), keďže podniky sú

lepšie zakorenené v komunite a miestna úroveň má viac nezávislosti pri rozhodovaní o tom, podľa

akého modelu sa bude rozvíjať.

Inovácie: Nemenej dôležitá, najmä v procese zmien prebiehajúcich v európskej spoločnosti, je

schopnosť sociálnej ekonomiky podporovať inovácie v rozličných dimenziách podľa Shumpeterovej

definície (produkt, proces, trh a organizácie). Priamy kontakt medzi týmto sociálnym sektorom

a spoločnosťou mu dodáva osobitnú schopnosť odhaľovať nové potreby, upozorniť na ne verejnú

správu a tradičné ziskové súkromné podniky a v prípade potreby prichádzať s kreatívnymi

novátorskými odpoveďami na vyvstávajúce problémy. Napríklad v devätnástom storočí existovali

spoločnosti vzájomnej pomoci a tzv. friendly societies, ktoré ako prvé reagovali na potreby novej

industriálnej spoločnosti – pokrývali rôzne zdravotné riziká a pomáhali zachovávať príjmy

robotníckej triedy, formovať dôležité spoločenské a inštitucionálne inovácie a stali sa predchodcami

štátnych systémov sociálneho zabezpečenia v Európe. To, akým spôsobom sa tieto organizácie

sociálnej ekonomiky zapojili do uvedeného procesu, sa doteraz odráža v rôznorodých formách

sociálneho zabezpečenia.

Vývoj a šírenie nových myšlienok a inovácií zaznamenali úspechy aj v oblasti technologických

inovácií, najmä v prostredí s rozvinutými inováciami v oblasti sociálnej ekonomiky. Kľúčovým

faktorom týchto systémov je stabilné prepojenie medzi rozličnými aktérmi, ktorí v danom regióne

podporujú sociálnu ekonomiku, ako sú napr. štátne agentúry zaoberajúce sa príslušnou problematikou,

- 20 -


univerzity, federácie a podnikateľský sektor samotnej sociálnej ekonomiky. Ako príklad možno

uviesť Quebec, družstevnú spoločnosť Mondragón a systém CEPES-Andalusia na juhu Španielska.

Verejné orgány ani súkromné inštitúcie však nepodporujú inovácie rovnomerne. Uprednostňuje sa

financovanie technologických inovácií pred ostatnými formami, kde má sociálna ekonomika silnejšie

vedúce postavenie.

Zamestnanosť: Sociálna pridaná hodnota sociálnej ekonomiky sa najvýraznejšie prejavuje v náprave

mnohých nerovností na trhu práce. Nie je prekvapujúce, že vo vládach európskych štátov majú

podporu sociálnej ekonomiky na starosti často ministri práce a sociálnych vecí. Lisabonská stratégia

Európskej únie sama o sebe výslovne uznáva sociálnu ekonomiku ako jadro svojej politiky

zamestnanosti.

Sociálna ekonomika konkrétne prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, udržaniu miest

v sektoroch a podnikoch v kríze a/alebo ohrozených zánikom, ku zvýšeniu miery stability miest,

presunu pracovných miest z neevidovanej do oficiálnej ekonomiky, zachovaniu niektorých činností

(napr. remeslá) a skúmaniu možností nových povolaní (napr. sociálny pedagóg) a k zaradeniu

obzvlášť znevýhodnených skupín, ktoré bývajú často sociálne vylúčené, do pracovného procesu.

Štatistické údaje za niekoľko posledných desaťročí ukázali, že ide o silný sektor, ktorý v Európe

vytvára pracovné miesta a vyznačuje sa vyššou citlivosťou voči zamestnanosti než ostatné odvetvia

hospodárstva (pozri CIRIEC 2000).

Avšak sociálna ekonomika sama o sebe nie je všeliekom pre Európu. Jej potenciál oslabujú významné

špecifické problémy. Z makroekonomického hľadiska je vážnym problémom prílišná roztrieštenosť

sektora a jeho iniciatív ako aj štrukturálny odpor voči vytváraniu skupín. Ďalším veľkým problémom

je štrukturálna tendencia, ktorá spôsobuje, že sa osobitné črty organizácií sociálnej ekonomiky

vytrácajú a niekedy sa z týchto organizácií stávajú tradičné spoločnosti usilujúce sa o zisk (v prípade

spoločností sociálnej ekonomiky, ktoré sa najväčšmi angažujú na trhu) alebo sa stanú nástrojom

štátnych orgánov či dokonca závislými od nich, najmä finančne (v prípade organizácií, ktoré sú

v úzkom kontakte s úradmi). Tento jav sa nazýva organizačný izomorfizmus. Na to, aby sociálna

ekonomika skutočne naplnila svoj potenciál, si musí vytvoriť mechanizmy na odolávanie voči

takémuto vytrácaniu typických čŕt alebo degenerácii, t. j. samostatné nástroje na svoj rozvoj, vďaka

ktorým si dokáže udržať nezávislosť od uvedených dvoch sektorov a bude môcť vytvárať aliancie.

Hlavnými ťažkosťami z mikroekonomického hľadiska na jednej strane je, že spoločnostiam

a organizáciám sociálnej ekonomiky sa ťažko získava kapitál na financovanie svojich investícií

a činnosti a na druhej strane to, že tu existuje napätie pri udržaní si strategických ľudských zdrojov.

Budovanie Európy: Z historického hľadiska je sociálna ekonomika spätá s budovaním spoločnej

Európy už od Rímskej zmluvy, v ktorej sa výslovne uznávajú družstvá ako forma podnikania, až po

návrh Zmluvy o Ústave, ktorý sa odvoláva na sociálne trhové hospodárstvo. Na to, aby „západné“

krajiny Európskej únie dosiahli súčasnú úroveň sociálneho zabezpečenia a pokroku, bol pre európsky

sociálny a hospodársky model nevyhnutný príspevok sociálnej ekonomiky, ktorá dokázala navzájom

vyvážiť hospodárske a sociálne aspekty, pôsobiť ako prostredník medzi verejnými inštitúciami

- 21 -


a občianskou spoločnosťou a napraviť sociálnu a ekonomickú nerovnováhu v pluralistickej

spoločnosti a hospodárstve.

Ekonomiky a spoločnosti nových členských štátov sa vyrovnávajú so zdĺhavým procesom prechodu

od komunistického plánovania k riadenej trhovej ekonomike. Zmeny, ktoré v posledných rokoch

urobili, mali ďalekosiahle dôsledky na ich sociálne ekonomiky, najmä v oblasti družstiev, ktoré boli

po mnohé desaťročia a dokonca aj počas prechodu na trhový systém nástrojom moci. Avšak napriek

niektorým predpovediam nenastalo hromadné odbúranie tohto sektora. Naopak, vzájomné

spoločnosti, združenia a nadácie zaznamenávajú po polstoročí, keď takmer úplne vymizli, postupný

návrat a rozmach spolu s rozvojom občianskej spoločnosti, sociálneho hnutia a odborov v týchto

krajinách.

Rozvoj tohto tzv. tretieho piliera je v záujme nových členských štátov, ktoré chcú nasledovať

k európsky model rozvoja a rýchlo sa začleniť do európskeho sociálneho modelu.

9. LEGISLATÍVA VZŤAHUJÚCA SA NA AKTÉROV SOCIÁLNEJ EKONOMIKY

V EURÓPSKEJ ÚNII

Inštitúcie rôznych krajín EÚ uznávajú tento významný sociálny sektor v oblasti legislatívy a svojich

politík.

Predpisy definujúce jeho rámec sa naň odvolávajú tromi spôsobmi: 1) verejné orgány výslovne

uznávajú odlišnú identitu týchto organizácií, ktoré si vyžadujú osobitný prístup. V tomto ohľade je

zámerom zákonníka považovať ich za súkromné subjekty; 2) uznáva sa schopnosť a slobodná voľba

týchto organizácií pôsobiť v ktoromkoľvek odvetví hospodárskej a spoločenskej činnosti; 3) uznáva

sa úloha sociálnej ekonomiky ako partnera pri príprave a uplatňovaní rozličných verejných opatrení,

pričom sa sociálna ekonomika považuje za činiteľa podieľajúceho sa na prijímaní rozhodnutí

a uplatňovaní opatrení.

V Európe nie sú jednotlivé formy sociálnej ekonomiky v uvedených troch oblastiach vždy

inštitucionalizované vo vhodnej miere.

V prvom prípade sa v právnych systémoch jednotlivých krajín Európskej únie neuznávajú všetky

formy sociálnej ekonomiky v rovnakom rozsahu.

Družstvá sa výslovne uznávajú ako osobitný typ podniku v článku alebo časti 48 Rímskej zmluvy ako

aj v ústavách niektorých členských štátov ako Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Avšak

napriek tomu, že je stanovený regulačný rámec pre ich činnosť, ktorý zaručuje práva členov a tretích

strán, neexistuje vždy na vnútroštátnej úrovni osobitný zákon, ktorý by sa vzťahoval na všetky

družstvá. V niektorých krajinách ako Dánsko, Česká republika alebo Spojené kráľovstvo skutočne

chýbajú všeobecné zákony o družstvách, hoci tieto krajiny zaviedli legislatívne pravidlá pre konkrétne

typy družstiev, ako napr. bytové družstvá (Dánsko) alebo úverové či sporiteľské družstvá (Spojené

- 22 -


kráľovstvo a Česká republika). Táto situácia je v protiklade s pomermi v iných krajinách ako

Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko, ktoré trpia legislatívnou infláciou v tejto oblasti a na rozličné

typy družstiev a úrovne správy (národnú a regionálnu) sa vzťahujú osobitné zákony.

Podobne je to s rozdielmi v právnom postavení foriem sociálnej ekonomiky, s ktorými sa v Európe

stretávame. Možno tu rozlišovať tri skupiny krajín: v prvej existujú v oblasti foriem sociálnej

ekonomiky osobitné právne predpisy, v druhej sú určité predpisy vzťahujúce sa na organizácie

sociálnej ekonomiky roztrúsené v rôznych zákonoch a krajiny tretej skupiny nemajú vôbec legislatívu

týkajúcu sa určitých foriem sociálnej ekonomiky.

Nedostatky v právnych predpisoch môžu spôsobovať vážne problémy pokiaľ ide o právne postavenie

skupín, ktoré zamýšľajú založiť organizácie sociálnej ekonomiky. Ak nie je možné prispôsobiť

existujúce formy novým potrebám, môže právny rámec brániť rozvoju nových foriem. V tomto

ohľade je cieľom novej legislatívy, ktorá vznikla vo viacerých krajinách v posledných rokoch,

vytvoriť priestor pre rozvoj vznikajúcej „novej sociálnej ekonomiky“. Ako príklad možno uviesť

zákony vzťahujúce sa na sociálne podniky (zákon z roku 2003 prijatý vo Fínsku, zákon z roku 2004

prijatý v Litve a taliansky zákon 118/2005), sociálne družstvá (poľský a portugalský zákon z roku

2006) a na neziskové sociálno-prospešné organizácie (vyhláška 460/1997 v Taliansku) alebo zmeny

existujúcich zákonov, ktoré majú reagovať na nové formy (družstevné spoločnosti kolektívneho

záujmu, vytvorené v roku 2001 vo Francúzsku alebo sociálno-iniciatívne družstvá, ktoré sa

v poslednom čase objavili v rozličných zákonoch týkajúcich sa španielskych družstiev). Obzvlášť

významné sú právne predpisy, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté vo viacerých nových členských

štátoch Európskej únie.

Na európskej úrovni už nový štatút európskej družstevnej spoločnosti podporuje rozširovanie tejto

formy sociálnej ekonomiky, pričom nielen zlepšuje možnosti európskych družstiev rozvíjať

nadnárodné aktivity, ale predovšetkým rozvíjať tento sektor v krajinách, kde príslušný štatút

neexistuje (Spojené kráľovstvo) alebo kde tieto právne formy čoraz viac strácajú spoločenskú prestíž,

keďže sa považujú za pozostatky starého režimu (nové členské štáty zo strednej a východnej Európy).

Veľkou ranou pre vytváranie lepších príležitostí na rozvoj týchto foriem sociálnej ekonomiky

v Európe bolo aj stiahnutie návrhov štatútu európskej vzájomnej spoločnosti a európskeho združenia

z rokovaní v Komisii v posledných rokoch.

Osobitosť týchto organizácií sociálnej ekonomiky vychádza z určitých charakteristických hodnôt

a zásad. Cieľom pravidiel, ktorými sa riadia tieto organizácie, je odrážať ich špecifickosť, stanoviť

zásady demokratického rozhodovania a okrem iného stanoviť obmedzenia pre rozdeľovanie ziskov

a prebytkov. Takýto osobitný modus operandi však nie je neutrálny. Kvôli týmto právnym formám

musia zakladajúce skupiny a hospodárske subjekty znášať relatívne vyššie prevádzkové náklady

v porovnaní s ostatnými formami súkromných firiem. Výdavky, ktoré vznikajú kvôli špecifickým

črtám organizácií sociálnej ekonomiky, sú spojené s ich internalizáciou sociálnych nákladov, ktorá

súvisí s demokratickým rozhodovacím procesom, ďalej so spôsobom rozdeľovania ziskov a povahou

- 23 -


poskytovaných produktov a služieb, ktoré sú väčšinou spoločenského či všeobecného záujmu.

Naopak, tradičné súkromné ziskové spoločnosti väčšinou svoje náklady externalizujú.

Z hľadiska zabezpečenia rovnakých možností pre rozdielne typy organizácií a vzhľadom na to, že

odlišné situácie si vyžadujú osobitný prístup, by sa mali vytvoriť právne opatrenia na poskytnutie

náhrady za operačné problémy, s ktorými sa stretávajú právne formy, pre ktoré sú vytvorené horšie

možnosti. Takéto opatrenia by sa mohli realizovať formou grantov, ale napríklad aj daňových úľav.

Zákonodarcovia by však zároveň mali zriadiť vhodné mechanizmy, ktoré by zabránili

oportunistickému konaniu niektorých hospodárskych subjektov a zneužívaniu kompenzácií za prijatie

tejto formy bez znášania súvisiacich nákladov.

Vo väčšine krajín západnej časti Európskej únie môžu štyri hlavné právne formy podnikov sociálnej

ekonomiky využívať určité špeciálne daňové podmienky. Výhody ako osobitné daňové opatrenia sa

častejšie poskytujú združeniam a nadáciám, a to kvôli ich neziskovej podstate a spôsobu využívania

zdrojov a ziskov, ktorý uprednostňuje činnosť spoločenského a/alebo všeobecného záujmu. Právne

predpisy tohto druhu sa v posledných rokoch v mnohých krajinách posilnili – napr. španielsky zákon

43/2002 o systéme zdaňovania neziskových organizácií, taliansky zákon 460/1997 o neziskových

sociálno-prospešných organizáciách a nemecký „sociálny zákonník“ (Sozialgesetzbuch) vzťahujúci sa

na neziskové organizácie. V niektorých krajinách existuje osobitný daňový systém pre družstvá, no

väčšinou sa neuplatňuje na všetky družstvá. Napríklad v Írsku sa vzťahuje len na úverové družstvá

a v Grécku len na poľnohospodárske družstvá.

Inštitucionálny rámec takisto definuje priestor, v ktorom môžu subjekty sociálnej ekonomiky pôsobiť

v jednotlivých odvetviach spoločenského a hospodárskeho života. Hoci zákonné ustanovenia

o postavení a formách sociálnej ekonomiky uznávajú ich právo voľne pôsobiť na trhu ako každý iný

súkromný subjekt, predpisy platné v určitých odvetviach môžu vytvárať prekážky pre ich vstup do

určitých oblastí a ich voľný rozvoj v rámci nich. Pri vzájomných spoločnostiach pozorujeme tri smery

rozvoja vo vzťahu k hospodárskym sektorom: v niektorých krajinách môžu byť vzájomné spoločnosti

činné v mnohých oblastiach, napr. v Spojenom kráľovstve môžu rozvíjať aktivity od dodávok vody až

po šport. Ďalšia skupina krajín obmedzuje aktivity vzájomných spoločností na určité sektory, ako

napr. zdravotníctvo alebo zdravotné a sociálne zabezpečenie, kým v štátoch poslednej skupiny takáto

právna forma vôbec neexistuje. Okrem toho v tých odvetviach, ktorých pravidlá neumožňujú

vzájomné znášanie rizika, nie je možné vytvoriť poisťovacie družstvá a spoločnosti vzájomného

poistenia. Podobná situácia sa vzťahuje aj na družstvá v iných odvetviach hospodárstva.

10. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE V KRAJINÁCH

EURÓPSKEJ ÚNIE

Mnohé národné a regionálne vlády v Európskej únii vytvorili v období posledných 25 rokov verejné

politiky, ktoré sa výslovne odvolávajú na sociálnu ekonomiku ako celok alebo na jej časti. Väčšinou

vytvorili sektorové politiky, ktoré obsahujú výslovné, hoci neucelené a nesúvislé odkazy na

inštitucionálne formy tvoriace sociálnu ekonomiku. Ako príklad možno uviesť politiku aktívnej

- 24 -


zamestnanosti, do plnenia ktorej sú zapojené družstvá pracovníkov a integračné podniky; ďalej

opatrenia v oblasti sociálnych služieb, v ktorých zohrávajú združenia, nadácie a iné neziskové

organizácie kľúčovú úlohu; opatrenia v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, na ktorých sa

podieľajú poľnohospodárske družstvá; ako aj vzájomné spoločnosti pôsobiace v rámci systémov

sociálneho zabezpečenia. Neskôr a v ojedinelých prípadoch sa začali objavovať opatrenia osobitne

zamerané na sociálnu ekonomiku, z ktorých sa niektoré sústreďujú na podniky pôsobiace na trhu a iné

na neziskové organizácie aktívne mimo trhu, no málokedy pokrývajú obidve oblasti. Uplatňovanie

týchto politík v krajinách Európskej únie je však roztrieštené pokiaľ ide o rozsah aj obsah.

Vo väčšine krajín EÚ existujú orgány na vysokej úrovni štátnej správy, ktoré sú výslovne

zodpovedné za otázky týkajúce sa sociálnej ekonomiky. Ako príklad možno uviesť belgické

ministerstvo pre trvalo udržateľný rozvoj a sociálnu ekonomiku (Secrétariat d'Etat au Développement

Durable et à l'Economie Sociale), generálne riaditeľstvo pre sociálnu ekonomiku (Dirección General

de Economía Social) v rámci španielskeho ministerstva práce a viacerých regionálnych samospráv,

francúzsku medzirezortnú delegáciu pre inováciu, skúmanie spoločnosti a sociálnu ekonomiku

(Délégation Interministérielle à l’Innovation, à l’expérimentation sociale et à l’économie sociale),

útvar pre sociálnu ekonomiku (Social Economy Unit – FAS) v Írsku, generálne riaditeľstvo pre

družstevné spoločnosti na ministerstve hospodárskeho rozvoja (Direzione generale per gli enti

cooperative, Ministero dello sviluppo economico) a agentúru pre sociálno-prospešné neziskové

organizácie (Agenzia per le Onlus) v Taliansku, kontaktný útvar pre mimovládne organizácie na

maltskom ministerstve rodiny a sociálnej solidarity (NGO Liaison Unit – Maltese Government's

Ministry for the Family and Social Solidarity), portugalský inštitút družstevného sektora INSCOOP

(Instituto António Sérgio do Sector Cooperativo) a vládny úrad pre sociálne podnikanie a útvar pre

neziskové organizácie a financovanie tretieho sektora na ministerstve financií v Spojenom kráľovstve

(Cabinet Office's Social Enterprise Unit, Treasury's Charity; Third Sector Finance Unit).

Na podporu sociálnej ekonomiky boli implementované opatrenia rôzneho typu. V závislosti od

prostriedkov, ktoré využívajú, ich možno rozdeliť na inštitucionálne opatrenia, opatrenia pre šírenie,

odbornú prípravu a výskum, finančné opatrenia, podporné opatrenia súvisiace s reálnymi službami

a dopytové opatrenia.

11. VEREJNÁ POLITIKA VOČI SOCIÁLNEJ EKONOMIKE NA ÚROVNI

EURÓPSKEJ ÚNIE

Pozornosť, ktorú sociálnej ekonomike venujú orgány EÚ, v posledných tridsiatich rokoch narastá,

hoci nie sústavne a jednotlivé inštitúcie sa jej venujú v odlišnej miere. Postupne sa začína uznávať

dôležitá úloha sociálnej ekonomiky v spoločenskom a hospodárskom rozvoji Európy a s ňou aj jej

postavenie základného kameňa európskeho sociálneho modelu.

Dlhá cesta k inštitucionálnemu uznaniu sociálnej ekonomiky a k vytvoreniu osobitných európskych

politík sa začala v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Vyvrcholila v roku 1989, keď Komisia vydala

svoje oznámenie Rade na tému „Podniky sociálnej ekonomiky – európsky trh bez hraníc“, v ktorom

- 25 -


sa navrhovalo vytvoriť európsky právny základ formou štatútu družstiev, združení a vzájomných

spoločností, a zriadila oddelenie pre sociálnu ekonomiku v rámci XXIII. generálneho riaditeľstva

Európskej komisie.

Na podpore sociálnej ekonomiky sa významne podieľajú aj ďalšie dve inštitúcie EÚ:

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý je poradným orgánom Európskej únie.

V jeho III. skupine pracujú aj zástupcovia sociálnej ekonomiky, ktorí vytvorili kategóriu

„sociálne hospodárstvo“. EHSV je veľmi aktívny predovšetkým v poslednom čase a vydal

viaceré stanoviská.

Európsky parlament, ktorý v roku 1990 po prvý raz zriadil medziskupinu Európskeho

parlamentu pre sociálnu ekonomiku.

Ďalším orgánom je Poradný výbor družstiev, vzájomných spoločností, združení a nadácií

(CCCMAF). Bol zriadený v roku 1998 s cieľom vyjadrovať sa k otázkam podpory sociálnej

ekonomiky na úrovni EÚ. Tento výbor zanikol v roku 2000 po reštrukturalizácii Komisie, no

z iniciatívy samotných sektorových organizácií bola bezprostredne po tomto kroku zriadená Stála

európska konferencia družstiev, vzájomných spoločností, združení a nadácií (CEP-CMAF) ako

európska platforma pre kontakt s európskymi inštitúciami.

Inštitúcie EÚ sa pri realizácii opatrení stretávajú s dvojnásobným problémom vo vzťahu k sociálnej

ekonomike: nesúvislý právny základ a nedostatočné definovanie jej koncepcie. Takisto sa musia

vyrovnať s neexistenciou výslovných odkazov v základných textoch Európskej únie (Rímska zmluva

a Maastrichtská zmluva), s definíciou (ak vôbec existuje) vychádzajúcou väčšmi z právnej formy než

z vykonávanej činnosti a množstvom označení (tretí sektor, občianska spoločnosť, atď.), ktoré

spomaľujú dosiahnutie konsenzu o používanom názve.

Z hľadiska právneho uznania a viditeľnosti sociálnej ekonomiky treba spomenúť organizovanie

európskych konferencií, schválené stanoviská EHSV a iniciatívy a stanoviská medziskupiny

Európskeho parlamentu pre sociálnu ekonomiku, ako aj schválenie štatútu európskej družstevnej

spoločnosti.

V rámci využívaných politík sa sociálna ekonomika spája predovšetkým s cieľmi ako zamestnanosť,

sociálne služby a sociálna súdržnosť; preto sa vyskytujú najčastejšie v dvoch hlavných oblastiach

verejnej politiky: a) sociálne a pracovné začlenenie a sociálna politika; b) miestny rozvoj a vytváranie

pracovných miest. Záujem inštitúcií EÚ o využitie sociálnej ekonomiky pri plnení uvedených cieľov

predstavuje významný pokrok, hoci odráža úzky pohľad na potenciál sociálnej ekonomiky a na

hodnoty, ktoré by mohla vytvoriť pre európske hospodárstvo a spoločnosť.

Osobitná európska rozpočtová politika pre sociálnu ekonomiku neexistuje, takže tento sektor je

v rozpočtovej politike EÚ zastúpený v rámci politiky zamestnanosti a politiky sociálnej súdržnosti,

najmä prostredníctvom viacročných rozpočtov na podporu malých a stredných podnikov

a zamestnanosti, ako napr. iniciatíva ADAPT, iniciatíva EQUAL pre sociálne a pracovné začlenenie,

Európsky sociálny fond a pilotné aktivity v oblasti tretieho sektora a zamestnanosti.

- 26 -


Tieto programy zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní štruktúry európskej sociálnej ekonomiky, či už

v národnom alebo medzinárodnom meradle a pri koordinácii zakladania federácií, sietí, výskumných

a kultúrnych iniciatív a opatrení. Obzvlášť dôležitý je program EQUAL. Podporuje projekty, do

ktorých sa zapájajú organizácie sociálnej ekonomiky s témami ako napr. posilňovanie sociálnej

ekonomiky (tretieho sektora), najmä služieb spoločného záujmu, so zameraním na zlepšenie kvality

pracovných miest. Takisto sa v rámci neho konajú prednášky a diskusie, ktoré sú kľúčové pre

rozširovanie konceptu. Má rozhodujúci vplyv v krajinách ako Poľsko, Írsko a Rakúsko.

Nesmelé pokroky v uznávaní a rozvoji politík na úrovni Európskeho spoločenstva sú v rozpore

s problémami vznikajúcimi v súvislosti s politikou hospodárskej súťaže EÚ a v poslednom čase aj

s jej politikou štátnej pomoci.

12. TRENDY A VÝZVY

Sociálna ekonomika – rozvíjajúci sa sektor pluralitnej spoločnosti

Hlavným a najdôležitejším trendom ktorý možno pozorovať v nedávnom vývoji sociálnej ekonomiky

je upevnenie jej pozície v európskej spoločnosti ako pólu sociálnej prospešnosti nachádzajúceho sa

medzi kapitalistickým sektorom a verejným sektorom, v ktorom pôsobí množstvo rôznych subjektov

– družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie a ďalšie podobné spoločnosti a organizácie.

Činnosť občianskych združení sa stáva čoraz populárnejšou vďaka podpore iniciatív solidárneho

podnikania zameraného na vytváranie a poskytovanie verejno-prospešných alebo sociálnych hodnôt

a služieb. Badateľná je stále užšia spolupráca medzi združeniami a družstvami pri rozvoji mnohých

projektov a aktivít, napríklad v prípade sociálnych podnikov. Význam sociálnej ekonomiky vzrástol aj

vďaka tomu, že tieto iniciatívy ponúkajú možnosti pre riešenie nových sociálnych potrieb, ktoré sa

objavili v nedávnom období.

Sociálna ekonomika nielen potvrdila, že dokáže účinne prispieť k riešeniu aktuálnych sociálnych

problémov, ale zároveň posilnila svoje postavenie v tradičných sektoroch ako poľnohospodárstvo,

priemysel, služby, maloobchod, bankovníctvo a vzájomné poistenie. Inými slovami, sociálna

ekonomika vystupuje aj ako inštitúcia nevyhnutná pre stabilný a udržateľný hospodársky rast, ktorá

svojimi službami reaguje na vyvstávajúce potreby, zvyšuje hodnotu hospodárskych aktivít,

zabezpečuje sociálne potreby, spravodlivejšie príjmy a rozdeľovanie bohatstva, napráva nerovnováhu

pracovného trhu a prehlbuje hospodársku demokraciu.

Nová sociálna ekonomika naberá podobu vzmáhajúceho sa sektora, ktorý čoraz väčšmi potrebujeme,

ak chceme adekvátne reagovať na nové výzvy globálnej ekonomiky a spoločnosti. Tieto výzvy sú

jadrom narastajúceho záujmu o úlohu sociálnej ekonomiky v „spoločnosti blahobytu“.

- 27 -


Potreba definovať koncepciu sociálnej ekonomiky

Úloha, ktorej sa musí sociálna ekonomika neodkladne zhostiť, je zviditeľniť sa v inštitucionálnej

rovine. Táto „neviditeľnosť“ vyplýva nielen z toho, že ide o nový a donedávna neznámy sektor

hospodárstva, ale aj z nejasnosti tejto koncepcie, teda z neexistencie presnej a jasnej definície

spoločných charakteristík a osobitných čŕt jednotlivých typov spoločností a organizácií sociálnej

ekonomiky, ktorými sa odlišujú od ostatných podnikov.

V tejto otázke možno v posledných rokoch badať postupný proces formovania koncepcie sociálnej

ekonomiky, ktorý prebieha medzi samotnými aktérmi prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií

ako aj vedeckých a politických orgánov. Táto správa predstavuje koncepciu sociálnej ekonomiky

vychádzajúcu z kritérií stanovených v Príručke pre vypracúvanie satelitných účtov spoločností

sociálnej ekonomiky Európskej komisie, ktorý zodpovedá definíciám vyskytujúcim sa v súčasnej

ekonomickej literatúre a ktorý používajú aj samotné organizácie sociálnej ekonomiky.

Určenie právnej definície sociálnej ekonomiky a zohľadnenie v systémoch národných účtov

Zadefinovanie koncepcie sociálnej ekonomiky umožní vyriešiť otázku jej identifikácie v právnom

systéme EÚ a členských štátov. Hoci niektoré európske krajiny aj samotná EÚ uznávajú v mnohých

právnych textoch sociálnu ekonomiku ako takú, ako aj niektoré jej súčasti, je ešte potrebné urobiť isté

kroky v súvislosti s právne záväznou definíciou rozsahu sociálnej ekonomiky a požiadaviek, ktoré

musia splniť jej zložky, aby nedošlo k rozplynutiu jej identitotvorných čŕt a strate jej spoločenskej

prospešnosti.

Je potrebné zaviesť právny štatút sociálnej ekonomiky a stanoviť účinné právne požiadavky

obmedzujúce vstup do tejto sféry, aby sa organizáciám, ktoré do sociálnej ekonomiky nepatria,

zabránilo využívať úspory vyplývajúce z právnej formy organizácie alebo z verejných opatrení na

podporu sociálnej ekonomiky.

Zo správy vyplýva, že rozsah sociálnej ekonomiky narastá a v jej rámci momentálne existuje vyše 11

miliónov pracovných miest, teda 6 % celkového počtu v EÚ. Napriek tomu sa neuvádza v národných

účtoch, čo predstavuje ďalší veľký problém.

V aktuálnych vnútroštátnych účtovných pravidlách, ktoré vznikli v čase rozvíjajúcich sa systémov

zmiešanej ekonomiky, sa sociálna ekonomika nepovažuje za samostatný inštitucionálny sektor, čo

sťažuje vypracúvanie pravidelných, presných a spoľahlivých štatistík o subjektoch, ktoré ju tvoria.

Rôznorodé kritériá používané pri vypracúvaní štatistík bránia vykonávaniu medzinárodných

porovnávacích analýz a znemožňujú použiť prístup, ktorý by upriamil pozornosť na jasný prínos

sociálnej ekonomiky pri plnení hlavných cieľov hospodárskej politiky.

Nedávne prípravy Príručky pre vypracúvanie satelitných účtov spoločností sociálnej ekonomiky

Európskej komisie sú dôležitým krokom k inštitucionálnemu uznaniu jednej časti sociálnej ekonomiky

- 28 -


v systémoch národných účtov. V príručke sa vysvetľuje metóda, pomocou ktorej je možné vypracovať

spoľahlivé a harmonizované štatistiky za celú EÚ v rámci národných účtov (ESA 1995) pre päť

hlavných skupín podnikov sociálnej ekonomiky: a) družstvá, b) vzájomné spoločnosti, c)

podnikateľské skupiny sociálnej ekonomiky, d) iné podobné podniky sociálnej ekonomiky, e)

neziskové inštitúcie pracujúce pre podniky sociálnej ekonomiky.

Sociálna ekonomika v Európe musí v tejto oblasti vyriešiť dve otázky: po prvé, organizácie

reprezentujúce sociálnu ekonomiku musia predostrieť svoje požiadavky Európskej komisii

a jednotlivým členským štátom a dosiahnuť, aby sa návrh príručky uplatňoval v praxi. Osobitne musia

presadiť, aby sa v každom členskom štáte zriadil štatistický register spoločností sociálnej ekonomiky

na základe vymedzovacích kritérií uvedených v príručke, aby bolo možné vypracovať satelitné účty

pokrývajúce podniky z týchto registrov.

Po druhé, musia podporovať iniciatívy, na základe ktorých bude možné vypracovať spoľahlivé

a harmonizované štatistiky o veľkej časti sociálnej ekonomiky, ktorá nie je obsiahnutá v

oficiálny interný dokument di ces96-2007 di sk · 2010. 4. 30. · a preto nezahŕňa bulharsko a...

Documents