Osobnosť v náročných životných situáciách

Záťažové situácie

Frustrácia Deprivácia Stres Konflikt

Hromadné psychické javy

Syndróm vyhoreniaZvládanie záťažových situácií

Charakteristika záťažových situácií= taká situácia, ktorú charakterizuje disproporcia medzi

požiadavkami, nárokmi danej situácie a kapacitnými možnosťami, schopnosťami , zručnosťami človeka potrebnými na jej zvládnutie

Taxonómia situácií, ktoré aktualizujú psychickú záťaž:

• výkonnostne náročné sit. • problémové situácie• situácie frustrácie → frustrácia,.. deprivácia• konfliktné situácie• stresogénne situácie (Mikšík, 1991)

Dynamika psychických funkcií v záťažových situáciách (Mikšík

s.177)

•

1. fáza 2. fáza 3. fáza

mobilizáciapsychickýchsíl

aktívnymodolávanímzáťaži

aktívnymvyrovnávaním saso záťažou

riešenie záťaže

vyriešeniezáťaže

podľahnutiezáťaži

Základné druhy záťažových situácií

• frustrácia• deprivácia• stres• konflikt

Frustrácialat. frustra = márne, bezvýsledne= situácia, kedy sa na ceste k cieľu objaví viac či menej neprekonateľná prekážka, ktorá zmarí možnosť jeho dosiahnutia= duševný stav, vyvolaný objektívne alebo subjek- tívne neprekonateľnými prekážkami pri dosahovaní cieľaPrekážky - fyzikálne- sociálne • externé • interné

Sila frustrácie závisí od:- subjektívnej významnosti dosiahnutia cieľa- jeho zastupiteľnosti náhradným cieľom

Základné interakčné odozvy na prekážky

tendencieosobnosti

tendencieosobnosti

tendencieosobnosti

cieľ

cieľ

cieľ

zástupný ciel

prekážkaÚTOK

ZÁSTUPNÝ CIEL

REZIGNÁCIA

tendencieosobnosti

cieľ

OBÍDENIE PREKÁŽKY

Frustračná tolerancia• frustračná tolerancia

- individuálna vnímavosť na stresory- individuálne sklony reagovať citlivo, zraniteľne na stresory- vplyv rozsahu aktuálnych stresov- vplyv spôsobilosti zvládať stresyFaktory, ovplyvňujúce frustračnú toleranciu:• dedičnosť• typ osobnosti • vyčerpanie, oslabenie, choroba, úraz, handicap...• vek• vplyv životosprávy • mentálne defekty• výchovné vplyvy

Smer a spôsob reakcie na frustráciu (S. Rosenzweig)

Extrapunitívna reakcia

Intropunitívna reakcia

Impunitívna reakcia

Deprivácia(lat. deprivatio – chýbanie, zbavovanie) = psychický stav, ktorý vzniká v situácii dlhodobého neuspokojovania fyzických či psychických potrieb človeka→ neadekvátne podmienky pre zdravý vývin

Typy deprivácie (nejednotná klasifikácia):a) senzorická (→ ilúzie, halucinácie)b) citovác) sociálnad) základných biologických potrieb (potravy, vody, spánku..)e) komplexná existenčná deprivácia

Psychické prežívanie a prejavy pri frustrácii a deprivácii

- negatívne reakcie na záťažovú situáciuNapätie uvoľňované do: úniku zo života

regresie správania

depresívnych stavov

agresivity

rezervoárnapätia

CIEĽ

prekážka a malou priepustnosťou

tendencie subjektu

sila toku potreby

(Mikšík, 2007)

STRES (lat. strigo, stringere - uťahovať, sťahovať)•nešpecifická fyziologická reakcia organizmu na záťaž, prebiehajúca ako GAS(general adaptation syndrome) (Selye,1907 - 1982)•vnútorný stav človeka, ktorý je buď priamo niečím ohrozený alebo takéto ohrozenie očakáva a pri tom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dosť silná (Křivohlavý)

Priebeh stresu (ARE)1) Alarm2) Rezistence3) Exhauscie

Typy stresu:1) Vzhľadom na intenzitu reakcie:• hyperstres

• hypostres

• 2) Vzhľadom na kvalitu situácie:• distres

• eustres

- stres vyvolávajú náročné život. situácie – veľmi zaťažujúce, mimoriadne, dlhodobé... vyvolávajú tlak ohrozenia, zodpovednosti, ... → úzkosť, neistota

Stresogénne situácie:• časový stres• stres z nadmerného množstva úloh• stres z nadmernej rozmanitosti úloh• stres z chaotickej organizácie práce• stres v dôsledku nezmyselnej, nudnej činnosti• stres z narušených medziľudských vzťahov• stres zo sťažených, nezvyčajných klimatických,

senzorických, prostriedkových podmienok pre realizáciu činnosti

Symptómy stresuOrganické:• nechutenstvo• bolesť brucha, hnačka• časté nútenie na močenie• pokles sex. túžby, impot.• zmeny menštruač. cyklu• svalové napätie• dvojité videnie, problémy

so sústredením

Emočné:• trápenie sa pre drobnosti• neschopnosť empatie• hypochondria

• denné snívanie, autismus• únava, neschopnosť

dokončovať úlohy• podráždenosť, úzkostnosť

V správaní:• absencie, pomalé

uzdravovanie• nehodovosť• zhoršená kvalita práce• vyššia konzumácia cigariet,

alkoholu,...• prejedanie, ...hladovanie • nespavosť, zmena rytmu• znížená výkonnosť

Konflikt (lat. confligere, conflictum – narážať do seba, zraziť sa)= psychický stav stretnutia dvoch alebo viacerých

protichodných tendencií, síl, (názorov, postojov, motívov..) Klasifikácia konfliktov1) Podľa počtu zúčastnených- intrapersonálne - interpersonálne - vnútroskupinové - medziskupinové2) Podľa psychol. charakteristiky stretávajúcich sa

tendencií- predstáv - postojov- názorov - záujmov3) Podľa funkcie- funkčné - dysfunkčné

Intrapsychické konflikty• vnútorný konflikt jednej osoby

= rozhodovanie (boj motívov)- dôležitosť miery pravdepodobnosti dosiahnutia cieľa (P)- význam subjektívnej hodnoty cieľa (H)→ hodnota cieľa je vo vzťahu k pravdepodobnosti jeho dosiahnutia (ceníme si najviac ťažko dosiahnuteľného....) H = 1 – P- najkonfliktnejšie rozhodovanie „fifty-fifty“- ľudia s vysokou potrebou výkonu – preferencie situácií

stredného riziká (P=0,5)- ľudia s vysokou potrebou vyhnúť sa zlyhaniu – preferencia

úloh s malým rizikom (P=0,8 - 0,9) alebo veľmi vysokým rizikom (P=0,2 - 0,1)

Intenzita príťažlivosti žiaducich a odpudzovania nežiaducich cieľov → gradienty priblíženia a vyhýbania

1. Gradient priblíženia – stúpa s blízkosťou cieľa (zvyšuje sa úsilie, tešenie...)

2. Gradient vyhýbania – stúpa s približovaním cieľa s negatívnou valenciou (nebezpečie...) – stúpa s blízkosťou rýchlejšie ako 1.

Typy intrapsychických konfliktov• konflikt dvoch pozitívnych motívov + +(priblíženie-priblíženie)• konflikt dvoch negatívnych motívov - - (vyhnutie - vyhnutie)• cieľ obsahuje pozitívne aj negatívne charakteristiky + - (priblíženie – vyhnutie)• rozhodovanie medzi dvoma cieľmi, ktoré majú aj príťažlivé aj odpudivé stránky +- +- (dvojnásobné priblíženie – vyhnutie)

Interpersonálne konflikty

- stretnutie protichodných názorov, cieľov, želaní, hodnôt, postojov, motívov dvoch alebo viacerých ľudí, jednotlivca a skupiny, alebo dvoch skupín

Zdroje interpersonálnych konfliktov1) osobnostné

2) štrukturálne

3) komunikačné

 Apriórna pozícia riešenia konfliktu

Odôvodnenie apriórnej pozície riešenia konfliktu

Predpokladaný výsledok stratégie

11Úniková (nechcem s tým mať nič spoločné)

Je lepšie sa vyhnúť stresu vzniklého v konfliktnej situácii.

Pasivita konflikt zvyčajne nerieši. Možno bude narastať a všetkých frustrovať.

22Adaptačná(nebudem ni- komu robiť nepríjemnosti – radšej vyhoviem)

Prioritným záujmom je udržať si dobré vzťahy s ostatnými partnermi.

Agilnejší partner náš postoj zneužije v svoj prospech.

33

Konsensuálna (nájdem obojstranne výhodné riešenia)

Najlepším riešením je východisko, ktoré nepoškodí ani jednu stranu konfliktu, pričom postoje oboch strán sú rovnako významné.

Obidve strany konfliktu považujú riešenie za svoj úspech. Konflikt je zvyčajne vyriešený bez opodstatnenej recidívy.

44

Kompromisná (každý zľaví zo svojho nároku a nájdeme rýchle prijateľné riešení)

Je treba nájsť rýchle riešenie konfliktu, aby sa dlhodobým stretom nenarušila sociálna súdržnosť týmu.

Došlo k realizácii prvého schodného riešenia, ale nie efektívneho. Pravdepodobne znovu vznikne konflikt, z inej príčiny.

55

Autoritatívna (riešenie je prejavom mojej vôle na základe delegovanej právomoci)

Je lepšie vyvolať v ľuďoch nepríjemný pocit než upustiť zo svojho cieľa a oslabiť svoju mocenskú autoritu.

Výhra jedného je vykúpená porážkou druhého, preto vznikajú podmienky pre nový konflikt.

Pozitívne účinky konfliktov

• umožňuje nájsť nové riešenia (sú zdrojom zmien).• ukončuje negatívne vnímané procesy a stavy,• zabraňuje ustrnutiu – núti hľadať stále nové cesty,• vedie k výmene informácií a otvorenej diskusii,• uvoľňuje napätie a pomáha ventilovať emócie,• učí riešiť problém – vedie k analýze,• overuje a prehodnocuje vzťahy,• dáva korekcie – spätnú väzbu,

- neriešený konflikt sa často vracia, eskaluje a vediek deštrukcii.

Zvládanie záťažových situáci(coping)

Coping = úsilie zvládnuť problémovú situáciu bez ohľadu na úspešnosť alebo neúspešnosť tohto procesu= organizovaný systém, prostredníctvom ktorého ľudia

regulujú svoje správanie, emócie a usmerňujú svoju motiváciu v podmienkach psychologického distresu (Parkers, Terry)

Odlišnosť od adaptácie – c.- zvládanie nadlimitnej záťaže, riešenie kríz, ktoré nie sú bežné a nedisponujeme potrebnými vedomosťami a zručnosťami na ich zvládanie

Faktory ovplyvňujúce proces copinguA. Osobnostné faktory

B. Interakčné prístupy ku copingu

A. Osobnostné faktory1. Koncept lokalizácie kontroly (J.B.

Rotter)- význam dominantného miesta v osobnosti, odkiaľ je riadená činnosť človeka: a) externá kontrola

b) interná kontrola

→ internalisti zvládajú záťažové situácie ľahšie a konštruktívnejšie ako externalisti

2. Koncepcia osobnostného typu A a B

(M. Friedman, R.H. Rosenmann)

- 30 ročný výskum výskytu srdcovo-cievnych chorôb pracníkov v priemysle obchodu a administratíve

a) Osobnostný typ A - súperivosť, snaha dosiahnuť mimoriadne ciele, pracovitosť, rýchlosť, netrpezlivosť, vyššia miera hostility a agresivity, zameranie na časovo termínované úlohy

→ častejšia záťaž, horšie zvládanie, ohrozenia zdravia (infarkt myokardu)

b) Osobnostný typ B – vysoký výkon, široký okruh záujmov, schopnosť primerane relaxovať → ľahšie zvládanie záťaže

3. Koncepcia zmyslu pre koherenciu

(A. Antonovsky)- význam koherencie, t.j. celistvosti v chápaní sveta ako

zmysluplného celku (dianie vo vnútornom a vonkajšom svete je zákonité, riadené podľa určitého poriadku, zrozumiteľné → predvídateľné)

→ predstava, že som schopný toto dianie riadiť..,. dôvera• salutogenetické myslenie – globálna orientácia

človeka → orientácia na zdravie a jeho stupňovanie 1. zrozumiteľnosť

2. zvládnuteľnosť

3. zmysluplnosť

4. Koncepcia osobnostnej odolnosti (S.C. Kobasová)

(hardiness – tvrdosť a nepoddajnosť)- človek chápaný ako biologicky, sociálne a psychicky založená bytosť – cieľom je hľadanie a ustanovenie zmysluHardiness = koncept odolnosti, faktor, ktorý reguluje vzťah

medzi stresovými udalosťami a zdravím jednotlivca

Sústava osobnostných postojov - 3 komponenty:a) Zodpovednosť – osobná zaangažovanosť, jasné priority,

uvedomenie si zmyslu a hodnoty cieľov (x odcudzenie)b) Kontrola – význam pocitu kontroly nad svojím prežívaním a

konaním, viera v svoje schopnosti, vedomie, že medzi vlastnými aktivitami a vonkajšími udalosťami je (x beznádej)

c) Výzva – záťaž chápaná ako výzva (príležitosť a nie ohrozenie) – otvorenosť stimulujúcim zážitkom súvis (x ľahostajnosť, apatia)

B. Interakčné prístupy ku copingu- chápanie copingu ako výsledku pôsobenia individuálnych dispozícií a osobitostí aktuálnej situácie

Determinačné faktory na strane jednotlivca

Determinačný faktor situácie

Človek hodnotí situácie v dvoch fázach:a) Primárna fáza hodnotenia – situácia je normálna, náročná

nenáročná, ...ohrozujúca, významná, bezvýznamnáb) Sekundárna fáza hodnotenia – odhad vlastných možností,

reakcií, očakávaných dôsledkov...- podstata – interpretácia podmienok situácie (vplyv

schopností, skúseností, osobnostných vlastností, životnej histórie....)

Copingové stratégie- vzorce správania, ktoré jednotlivec používa na zvládnutie

záťažovej situácieNajčastejšie klasifikácie stratégií:1)priblíženie – vyhnutie sa stresoru2)adaptívne – maladaptívne3)útok – obrana4)ofenzívne (aktívne) – defenzívne(pasívne)

Súčasnosť – 2 základné stratégie:A. zamerané na aktívne zvládnutie problému

B. zamerané na proces (snaha zvládnuť emócie)

J.H. Amirkham (1990) – faktorová analýza 3 bazálne copingové stratégie:

• inštrumentálna • vyhľadávanie sociálnej opory, ľudského

kontaktu• vyhýbanie saR.H. Moos a A.G. Billings (1981)• zvládanie zamerané na hodnotenie

• zvládanie zamerané na problém

• zvládanie zamerané na emócie

Aktívne zvládanie záťaže – kroky:1) Diagnóza• o stresore • o vlastnom stave• o prognóze

2) Mobilizácia rezerv• obranyschopnosť (úprava život. štýlu)• kognitívne zvládanie (hľadanie zmyslu, mať prečo žiť...)• motivácia• zvládanie emócií• hľadanie osobných istôt (viera, presvedčenie...)• pokoj (využitie relaxačných techník)• katarzia (uvoľňovanie napätia, pocitov viny...)• asertivita• tréning zvládania záťaže• sociálna opora

;

3) Plánovanie• diferenciácia zmeniteľného a nezmeniteľného• stanovenie žiaduceho a dosiahnuteľného cieľa• rozčlenenie cesty k cieli na etapy• presné stanovenie prvého kroku a kritérií splnenia

4) Realizácia• redukcia vplyvu škodlivých látok (nikotínu, alkohol, liekov..)• iniciatíva (napr. rozhodnutie sa ísť na operáciu...)• protiútok (terapia....)

5) Perzistencia (výdrž)• nedať sa odradiť, byť nezdoľný• akceptácia (prijatie ťažkostí, vedieť s nimi žiť...)• vytrvalosť (udržanie stanoveného postupu)

Pasívne zvládanie záťaže – kroky:

1) Vyčkávanie

2) Ľahostajnosť

3) Rezignácia

4) „Odpísanosť“

Osobnosť v záťaži a hromadné správanie

• záťažou môžu byť postihnuté celé soc. zoskupenia, ktoré začnú reagovať hromadným správaním

Základné typy uvoľňovania psychických otrasov či tenzií:1) panika2) výbuchy agresie3) masová hystéria (davové poblúznenie)4) hromadné hnutia hodnotovej povahy

Panika- hromadný strachový afekt - špecifické úzkostné vyladenie jedinca a jeho zameranie na špecifické elementy, ktoré signalizujú nebezpečenstvo• zväčša neprimeraný podnetovej situácii, • správanie stráca účelnosť, orientáciu (pokles racionality a vzostup

emocionality)• strata individuálnej vôľovej kontrolyKľúčový moment vzniku paniky – homogenizácia súboru ľudí= rozrastanie a prehlbovanie emočne podloženej nápodoby z

jednotlivých ohnísk (jedinci - emočne vnímaví na signály ohrozenia – panikári, k emóciám hnevu, k extázii- blúzneniu, veľmi radikální – a sugestibilní)

→ emočná nákaza

- homogenizovaný dav → vyššie napätie, sugestibilita, sklony imitovať správanie druhých, ..autostimulácia

→ degradácia skupiny → zníženie kohézie, pokles autority vodcov, rešpektu z noriem, úbytok solidarity, narušená komunikácia

→ bezohľadnosť, asociálnosť, egoizmus X hodnotová orientácia jednotlivcov

Prevencia a likvidácia paniky- blokovanie všetkých momentov, ktoré k vzniku a rozvoju p. vedú

a) v davu- blokovanie homogenizačných procesov (ukľudňovanie, marenie

vplyvu panikárov, náhrada vhodnými emočnými vodcami)- pokyny bezpečne modifikujúce priebeh správania

b) v organizovanej sociálnej skupine

1. posiľňovanie súdržnosti skupiny na akčnom základe,2. udržovanie pozitívnej motivácie (spoločné ciele...),3. udržovanie autority vedenia,4. neutralizácia panikárov, „šeptandy“, zvestí o nebezpečie,5. uvoľňovanie tenzie (humor, hry, šport),6. maximalizácia pozitívnej prognózy (sľuby riešenia),7. pranierovanie prípadov degradácie skupiny (amorálnosť),8. výcvik v modelových situáciách (simulácia ohrozenia)

Výbuchy násilia

Príčina – sociálne generalizovaný afekt hnevu (ale niekedy bezemočná inštrumentálna agresia (príležitosť ventilácie tenzií)

- najčastejšie – reaktívny charakter – moment pomsty alebo spravodlivosti– nacionálne, xenofóbne, rasové hnutia

- homogenizácia spojená s autostimuláciou anonymita davu znižuje pocit zodpovednosti jednotlivcov (alibizmus)

- slúži ku katarzii všetkým, ktorí dlhšie odkladali či presúvali svoje pofrustračné agresie

- brutálnejšie ako priemerná brutalita jednotlivcov

Syndróm vyhorenia(burn-out syndróm)

- stav telesného, citového a duševného vyčerpania, spôsobeného dlhodobým pobývaním v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné

- spojenie veľkého očakávania a chronických situačných stresov

- často dôsledok zlyhania pri hľadaní zmyslu života- dôsledok zlyhania procesov adaptácie- súvis s workoholizmom (nutkavá potreba pracovnej

výkonnosti) a s „terorom príležitosti“ (musím teraz, druhá príležitosť nebude)

Príznaky:Subjektívne – veľká únava, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti... - znížené sebaocenenie a sebahodnotenie - pocity beznádeje a bezmocnosti - zlé sústredenie - podráždenosť, negativizmus, negatívny postoj k sebe aj svetu→odcudzenie sa druhým, sociálna izoláciaObjektívne – znížená výkonnosť

Priebeh procesu vyhorenia:1) fáza nadšenia2) fáza stagnácie3) fáza frustrácie4) fáza apatie5) syndróm vyhorenia

nadšenie utilitárnyzáujem

popol

I. II. III. 3 fázy priebehu burnout (podľa A.

Laengle)

+ -

stresory

salutory

Nevyrovnané životnésituácie

I. nadšenie, cieľ, pocit zmysluplnostiII. z prostriedku sa stáva cieľ → práca

len pre peniaze, odcudzenieIII. strata úcty k hodnote druhých ľudí,

vecí ,cieľov, ..cynizmus, irónia... - strata úcty k vlastnému životu,

presvedčeniu, snahám – existencionálne vákuum, vegetovanie

Prevencia a zvládanie vyhorenia

• Dôležité oblasti – životný štýl

- medziľudské vzťahy

- úprava pracovných podmienok

- prijatie seba• Sociálna opora - umenie počúvať, poskytovanie „sociálneho zrkadla“,

vyjadrovanie uznania, povzbudzovanie, empatia, emocionálna vzpruha, delenie práce, spolupráca, prosociálnosť – pomoc...

Literatúra

BENDL, S., KUCHARSKÁ, A. a kol. 2008. Kapitoly ze školní pedagogiky a psychologie. Praha: Pedagogická fakulta UK. 237 s. ISBN 978-80-7290-366-5

HOŠEK, V. 1997. Psychologie odolnosti. Praha: FTVS UK, 70 s. ISBN 80-7066-976-4

KŘIVOHLAVÝ, J. 1998. Jak neztratit nadšení. Praha: Grada, 131 s. ISBN 80-7169-551-3

MIKŠÍK, O. 2007. Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 273 s. ISBN 978-80-246-1304-8

MIKŠÍK, O. 2005. Hromadné psychické jevy (Psychologie hromadného chování). Praha: UK v Prahe. 269 s. ISBN 80-246-0930-4

ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: FHS UMB, 314 s. ISBN 80-8083-128-9

SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3

•http://pef.czu.cz/~macak/och12.ppt#266,1,Konflikty a vyjednávání v rámci organizace