Pedagogická

diagnostika a

akčný výskum

Obsah:

1. Pedagogická diagnostika – pojem2. Akčný výskum3. Prirodzená diagnostika

Presnosť sociálnej percepcie 4. Význam pedagogickej diagnostiky5. Proces diagnostikovania6. Metodologické pravidlá diagnostikovania7. Základné prístupy k diagnostikovaniu8. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa4. Metódy pedagogickej diagnostiky

Základné kompetencie učiteľa

Vašutová, 2001

1. Odborovo predmetové2. Didaktické a psychologické3. Všeobecne pedagogické4. Sociálne, psychosociálne a komunikatívne5. Managerské a normatívne 6. Profesijne a osobnostne kultivujúce7. Diagnostické a intervenčné

1. Pedagogická diagnostika – pojem

diagnostika – hlbšie poznávanie,...zistenie stavu, posúdenie úrovne, hodnotenie (termín pôvodne používaný v lekárskych vedách - náuka o rozpoznávaní chorôb psychológia, pedagogika, technické vedy...)

v pedagogike chápaná ako: Proces (diagnostikovanie) zisťovania

a hodnotenia stavu rozvoja žiaka vzhľadom na stanovené normy (požiadavky učiteľa, uč. osnôv..)

Špeciálna vedná disciplína pedagogiky – zaoberá sa otázkami diagnostikovania vo výchovno–vzdelávacom prostredí

= teória diagnostikovania – vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania, vzťah k iným pedagogickým disciplínám

2. Akčný výskum (action research)

..„učiteľmi realizovaná systematická reflexia profesijných situácií s cieľom ich ďalšieho rozvinutia“

(Elliott, 1981)

„..taký druh výskumu, cieľom ktorého je zlepšovať určitú časť vzdelávacej praxe“

(Průcha, Walterová, 2003)

pomáha učiteľovi lepšie poznávať problémy svojej vlastnej práce a riešiť ich

- rozdiel medzi klasickým a akčným výskumom (Maňák, Švec, 2004)

Klasický výskum Akčný výskumCiele

Získavanie objektívnych poznatkov, učiteľ je skúmaný

Získavanie konkrétnych poznatkov o praxi, učiteľ skúma

Výskumné otázky

Odvodené z výskum. zámerov,V priebehu výskumu sa nemenia

Vyplývajú z potrieb učiteľa, môžu sa v priebehu výskumu meniť

Plán výskumu

Stanovený pred začiatkom výskumu

Vyvíja sa, môže sa meniť

Výskumná vzorka

Reprezentatívna, po výberu zostáva rovnaká

Nereprezentatívna, môže byť kedykoľvek zmenená

Zber dát

Stratégia zberu dát stanovená pred začiatkom výskumu

Možnosti zmeny

Klasický výskum Akčný výskumMetódy vyhodnocovania dát

Štatistické metódy Analýza dátDeskriptívna štatistika

Jazyk

Jazyk vedy Jazyk učiteľa

Výsledky

Často sú k dispozícii s väčším časovým odstupomSú zovšeobecnené a objektívne„Majiteľmi“ sú výskumníci

Sú bezprostredne k dispozíciiSú platné „tu a teraz“Sú subjektívne„Majiteľmi“ poznatkov sú učitelia

Dopad

Je možné spätne pôsobiť na správanie učiteľov ako profes. skupinyOvplyvňovanie správania učiteľov zvonka

Bezprostredne pôsobí na správanie konkrétneho učiteľaVlastná skúsenosťSprávanie je autonómne

Rozdiel medzi diagnostikovaním a pedagogickým výskumom

Podobnosť: do značnej miery totožné metódyRozdiely:Cieľ pedagogického výskumu: zisťovanie

nových poznatkov, ich zovšeobecňovanie – práca s anonymnou vzorkou osôb platnosť pre čo najširšiu populáciu hľadanie zákonitostí, konštatovanie výsledkov

Cieľ diagnostikovania: zisťovanie poznatkov o konkrétnom jednotlivcovi alebo skupine, porovnávanie zistených údajov s normami získanie podkladov pre podporné, terapeutické a profylaktické opatrenia

Fázy akčného výskumu (Elliott, 1981):

Nápady pre akciu

Reflexia akcie

Akcia Praktická teória

3. „Prirodzená“ diagnostika

Vychádza zo sociálnej interakcie (= sociálna percepcia + soc. komunikácia + soc. správanie)

Sociálna percepcia ( tiež sociálna kognícia) sociálna percepcia druhých je zložitý proces

ovplyvnený mnohými faktormi

laická diagnostika, môže byť hlboká, tvorivá, ale aj neobjektívna a skresľujúca, ovplyvnená chybami sociálnej percepcie

Schéma percepčných dejov (podľa Řezáč, 1998):

„Prirodzená“ diagnostika

vychádzame predovšetkým z vonkajších znakov, z ktorých usudzujeme na znaky vnútorné (vlastnosti)

Vonkajšie znaky:

• Oblečenie a celková úprava

• Prejavy nonverbálnej komunikácie (mimika, pohľad, gestá, postoj, dotýkanie, vzdialenosť...chôdza, držanie a pohyb tela)

• Vonkajšie prejavy správania

Presnosť sociálnej percepcie

Faktory presnosti na strane posudzovateľa:

Aktuálny fyzický a psychický stav posudzovateľa (únava, vyčerpanie, nálada)

Miera schopnosti intuície a empatie (vplyv skúsenosti, schopnosť nestranného vnímania...)

Interpersonálna príťažlivosť

Presnosť sociálnej percepcie

Faktory, ktoré posiľňujú

interpersonálnu príťažlivosť:

• Telesná príťažlivosť

• Vzájomná náklonnosť

• Podobnosť a komplementarita

• Dôvernosť a blízkosť

• Vnímaná omylnosť

Presnosť sociálnej percepcie

Chyby v sociálnej percepcii Haló efekt (efekt primarity) Súkromné teórie osobnosti (implicitné

teórie osobnosti)* Stereotypy Projekcia Prenos Efekt želania, priania

Presnosť sociálnej percepcie

Chyby v sociálnej percepcii (pokrač.) Chyba kontrastu Chyby hodnotenia (chyba centrálnej

tendencie, prísnosti, miernosti) Efekt intencionality (zámernosti) Atribučná chyba Efekt pozície Pygmalion efekt (sebanaplňujúce sa

očakávanie)

Presnosť sociálnej percepcie

Faktory presnosti na strane posudzovaného:1.Autentickosť kontra účelovosť prejavov (správania)

2.Množstvo informácií

Joachim Luff a Harry Ingham – Okienko JOHARI

a) Existujú informácie, ktoré o sebe viem, a ktoré o sebe neviem

b) Iní ľudia o mne vedia, a ktoré o mne nevedia

Okienko JOHARI

Informácie,ktoré iní o mne:

VIEM NEVIEM

VEDIAZóna

verejnáZóna slepá

NEVEDIAZóna skrytá

Zóna neznáma

Informácie, ktoré ja o sebe:

Pokiaľ u človeka dominuje:

Zóna verejná človek o sebe poskytuje a prijíma informácie dostatočné sebapoznanie, otvorenosť, dôveryhodné vzťahy, predpovedateľné správanie – v sociálnej interakcii najvýhodnejšia situácia

Zóna skrytá malá otvorenosť voči druhým – tá je pre daného jedinca zdrojom bezpečia, ale je vnímaný ako nedôveryhodný človek, človek s maskou, ktorý skrýva zlé umysly

Slepá zóna nepovažuje za dôležité alebo sa obáva dozvedieť sa o sebe niečo od druhých, správa sa spôsobom, ktorý on považuje za vhodný bez ohľadu na druhých – sociálna slepota často vnímaný ako autoritatívny, arogantný, ktorý skôr hovorí o sebe a nepočúva druhých

Neznáma zóna veľký dištanc medzi jedincom a druhými, malá otvorenosť, nepýta sa druhých vnímaný ako neosobný, chladný, utiahnutý, nespolupracujúci

4. Význam pedagogickej diagnostiky

Dosiahnutie reálneho a vedomého individuálneho prístupu k žiakom

Plánovanie ďalšie postupu učenia žiakov Potvrdenie pokrokov v učení žiakov Korekcia postupov v učení žiakov a postupov

v práci učiteľa Umožňuje zvýšenú motiváciu potvrdením

úspechu a zvyšovaním stupňa náročnosti ďalších učebných krokov

Umožňuje ovplyvňovanie prostredia žiakov Umožňuje diferenciáciu žiakov

Základné úlohy pedagogickej diagnostiky: rozpoznanie, zistenie skutočného stavu rozvoja žiaka odhaľovanie príčin tohto stavu určenie meniteľnosti tohto stavu návrh vhodných

pedagogických opatrení poskytuje podklady pre alternatívne prognostické tvrdenia

Príčiny stavu

Stav (diagnóza)

Pedagogické opatrenia

Spätnéovplyvnenie

5. Proces diagnostikovania

Účel Kto? Koho?Čo?

Ako? Výsledok*)

Opatre-nie

Prognóza

*) problém komunikácie diagnózy (komu?, ako?)

6. Metodologické pravidlá diagnostikovania (Dittrich, 1993)

Etiologické hľadisko

Komplexné hľadisko

Spolupráca viacerých diagnostikov Hľadisko longitudinálneho

diagnostikovania Hľadisko individuálneho prístupu

7. Základné prístupy k diagnostikovaniu

Implicitné diagnostikovanie

Explicitné diagnostikovanie

Základné prístupy k diagnostikovaniu

1) Edumetrický prístup ( psychometrický)

2) Kazuistický prístup (klinický)

8. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa:

Prejavy špecifických vývinových porúch učenia a správania

Zaraďovanie detí do špeciálnych tried

Školská výkonnosť, úspešnosť, resp. neúspešnosť (hodnotenie a klasifikácia žiakov, štýly učenia, diagnostika sebahodnotenia žiakov, pre diferenciáciu žiakov na vyučovaní, mimoriadne nadaných detí)

Diagnostika tvorivosti žiakov

Poruchy správania u starších žiakov

Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa (pokrač.):

Sociálne vzťahy a klíma v triede

Vstup do školy (školská zrelosť, adaptácia žiakov na nový typ školy...)

Diagnostika rodinných vplyvov

Profesionálna orientácia (študijná orientácia podľa záujmov a výkonnosti v škole)

Autodiagnostika učiteľa (úspešnosť vlastného pôsobenia, poňatie úspešného žiaka, vzbudzovanie motivácie žiakov, analýza vlastnej vyučovacej hodiny)

8. Metódy pedagogickej diagnostiky (podľa Dvořáková, 2002)

Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka

Diagnostické metódy zamerané na skupinu žiakov, triedu, školu

Autodiagnostické metódy

Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka

Ústne skúšky: orientačné klasifikačné

Písomné skúšky: dlhodobejšie práce (písomné spracovanie

pozorovania sledovaného javu, vedenie čitateľských záznamov, spracovanie projektu...)

úlohy spojené s analýzou obsahu písomnej práce (diktáty, slohové práce, písomné práce z matematiky a cudzích jazykov..)

Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka

Analýza úloh a výkonov žiakov: rozbor celkovej žiakovej činnosti, rozbor žiakova

procesu učenia rozbor výkonov žiaka v jednotlivých predmetoch rozbor jazykových prejavov žiaka rozbor pracovnej činnosti žiaka (technických prác,

technického myslenia, riešenia technických úloh)

Analýza výsledkov činnosti (výrobkov, výkresov):

rozbor diela tvorivého charakteru rozbor produktov pracovnej činnosti žiakov rozbor žiakova zovňajšku (odievanie, zdobenie sa)

Metóda rozhovoru (voľného či štruktúrovaného) Dotazník (napr. zameraný na zisťovanie záujmov,

postojov, hodnôt, perspektív...) Didaktické testy:

štandardizované testy testy zostavené učiteľom

Systematické a dlhodobé pozorovanie žiaka (aj v hraničných situáciách)

Retrospektívne a anamnestické metódy (životopis, dáta o žiakovi, portfólio, vývinová anamnéza žiaka..)

Štúdium pedagogickej dokumentácie

Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka

Diagnostické metódy zamerané na skupinu žiakov, triedu, školu

Systematické pozorovanie života triedy, skupiny, vrátanie pozorovania medzných situácií

Rozbor priebehu a výsledkov činnosti triedy ako skupiny

Metódy zisťovania vzťahov v triede (sociometrické metódy) a sociálnej klímy

Diagnostické metódy zamerané na posudzovanie výchovno–vzdelávacej práce učiteľov, školy, rodičov

Hospitácie na vyučovaní

Rozhovory s učiteľmi, riaditeľom, rodičmi, rozhovor s žiakom

Rozbor slohových prác

Autodiagnostické metódy

Posudzovanie výsledkov vlastného pedagogického pôsobenia (prístup, voľba vyučovacích metód, schopnosť motivovať, rozvoj kognitívnych potrieb,...)

Reflexia úrovne komunikácie s žiakmi

Rozbor výsledkov (a dôsledkov) vlastného hodnotenia a posudzovania ( ako klasifikujem, aké sú postoje žiakov k môjmu predmetu, je môj predmet ľahký alebo obtiažny,...)

Literatúra BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita

Komenského. ISBN–80–223–1536 2 GAVORA, P. 1999. Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca,1999, ISBN 80 –

7094 –335-1 HINTNAUS, L.1993. Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice:

JU. HRABAL, V. st., HRABAL, V. ml.: Diagnostika. Pedagogickopsychologická

diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, 2002, ISBN 80 – 246 – 0319 - 5

HRABAL, V., PAVELKOVÁ, I. 2010. Jaký jsem učitel. Praha: Portál, 239 s. ISBN 978-80-7367-755-8

CHRÁSKA, M. 1888. Metody pedagogické diagnostiky. Olomouc, Univerzita Palackého, 1888.

KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, ISBN 80-7178-253-X

MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (ed.)2004. Cesty pedagogického výskumu. Brno: Paido, 78 s., ISBN 80-7315-078-6

ORAVCOVÁ, J.2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, ISBN 80-8083-128-9

ŘEZÁČ, J. 1998. Sociální psychologie. Brno: Paido, ISBN 80-85931-48-6 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.2011. Pedagogika pro učitele. Praha:

Grada,, 456 s. ISBN 978-80-247-3357-9