prez 2015 dsp ext 7 · 2015. 5. 9. · %cc%–vznik%zákonníka •...

Code Civil – CC (1804)

CC – vznik zákonníka

•  Myšlienka vytvorenia celkom novej kodifikácie občianskeho práva – už v prvých rokoch francúzskej revolúcie – realizácia až za vlády Napoleona Bonaparteho

•  1800 – vytvorená štvorčlenná komisia, poverená úlohou vypracovať nový občiansky zákonník – členmi komisie vynikajúci francúzski právnici starého predrevolučného režimu (najznámejší z nich – Jean Portalis – stúpenec filozofie Jeana Jacquesa Rousseaua)

CC – vznik zákonníka (pokrač.)

•  21. marec 1804 – slávnostné vyhlásenie nového občianskeho zákonníka pod názvom Code civil des Français (Občiansky zákonník Francúzov) – skratka: CC

•  poznámka k názvu: V rokoch 1807-‐1816 a 1852-‐1870 sa nazýval Code Napoleon (Napoleonov kódex)

CC – ideové zdroje a koncepcia

•  Ideové zdroje – progresívne myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie

– princípy prirodzeného práva – silný vplyv rímskeho práva (obzvlášť v ustanoveniach spadajúcich do vecného, záväzkového a dedičského práva)

– vplyv práva z predrevolučnej éry (osobitne pokiaľ ide o nerovné postavenie muža a ženy v manželstve)

CC – ideové zdroje a koncepcia (pokr.)

CHARAKTERISTICKÉ ČRTY CC: •  úplná likvidácia feudálnych vzťahov •  nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva •  zmluvná sloboda •  rovnosť občanov pred zákonom •  sloboda podnikania •  vytvorenie základov pre rozvoj modernej spoločnosk vo

Francúzsku •  jasnosť •  presnosť •  všeobecnosť

CC – ďalší vývoj

•  obrovský úspech CC presahoval hranice Francúzska •  zavedený v západnej čask Nemecka a v Poľsku –

dôsledok Napoleonových výbojov •  zavedený aj v ďalších krajinách (napr. v Belgicku) •  slúžil ako podklad pre rôzne národné kodifikácie •  postupne vykonané drobné novelizácie (napr. v otázke právneho postavenia vydatých žien či

nemanželských den ako aj zmiernenie prísnej otcovskej autority nad deťmi)

•  CC je občianskym zákonníkom Francúzska dodnes

CC – členenie

•  Úvodný 2tul (Titre préliminaire) – 6 článkov •  Kniha I. „O osobách“ (čl. 7 -‐ 515) – právo osôb a rodinné právo •  Kniha II. „O majetku a rôznych modifikáciách vlastníctva“ (čl.

516 -‐ 710) -‐ vecné právo (vlastníctvo a vecné práva k cudzej veci), •  Kniha III. „O rôznych spôsoboch nadobúdania vlastníctva“ (čl.

711 -‐ 2281) -‐ dedičské právo -‐ záväzkové právo -‐ ďalšie ustanovenia

CC – Úvodný ktul (čl. 1 – 6)

•  čl. 1 – zákony sú vykonateľné na celom francúzskom území, ak sú vyhlásené hlavou štátu

•  čl. 2 – zákaz retroakkvity •  čl. 3 – pôsobnosť zákonov •  čl. 4 – zákaz odopreka spravodlivosk (denega5o ius55ae) •  čl. 5 – zákaz sudcovskej právotvorby •  čl. 6 – Osobitnými dohovormi nemožno rušiť zákony, ktoré

sa týkajú verejného poriadku a dobrých mravov. Právne normy, ktoré sa týkajú verejného poriadku a dobrých mravov, majú teda kogentný charakter.

CC – osobné právo

•  CC neuznával právnické osoby (PO) – obava z obnovy feudálnych a hlavne cirkevných inšktúcií

•  Článok 8 – rovnosť francúzskych občanov pred zákonom: „Každý Francúz má (požíva) občianske práva“

•  čl. 22 a nasl. – špecifický právny inšktút občianska smrť: – súkromnoprávny dôsledok odsúdenia na trest smrk (čl. 23), alebo iný trest, s ktorým právo spájalo účinky občianskej smrk (čl. 22)

CC – osobné právo (pokrač.)

•  účinky občianskej smr2: -‐ odsúdený strácal vlastníctvo ku všetkému majetku, ktorý mal

v držbe, -‐ začalo sa dedenie po odsúdenom v prospech jeho zákonných

dedičov ako keby umrel bez zanechania závetu -‐ odsúdený nemohol nadobúdať dedičstvo, ani urobiť závet o

odovzdaní majetku, ktorý nadobudne v budúcnosk. -‐ zo zákona zanikalo manželstvo odsúdeného •  Inšktút občianskej smrk bol zrušený zákonom z roku 1854.

CC – rodinné právo

•  V oblask úpravy rodinnoprávnych vzťahov je CC založený na zásade nadvlády muža nad ženou a na zásade otcovskej moci nad deťmi.

UZAVRETIE MANŽELSTVA •  čl. 165 – obligatórna civilná forma uzavre2a

manželstva (pred občianskym úradníkom) •  čl. 195 – cirkevná forma uzavreka manželstva

(„verejné uznanie osôb za manželov“) – bez právnych účinkov

CC – rodinné právo (pokrač.)

UZAVRETIE MANŽELSTVA (pokrač.) •  čl. 144 – minimálny vek na uzavreke manželstva u

muža 18 rokov a u ženy 15 rokov •  čl. 148 – Muži mladší ako 25 rokov a ženy mladšie

ako 21 rokov nemohli uzavrieť manželstvo bez súhlasu rodičov, pričom v prípade rôznosk ich názorov stačil súhlas otca.


VZŤAHY MEDZI MANŽELMI •  čl. 212 – vzájomná povinnosť oboch manželov byť si verní, pomáhať si a podporovať sa

•  čl. 213 – povinnosť manžela preukazovať manželke ochranu a povinnosť manželky poslúchať manžela

•  čl. 214 – povinnosť manželky bývať s manželom a nasledovať ho všade tam, kde on mieni bývať + povinnosť manžela manželku prijať a poskytnúť jej podľa svojich možnosn a podľa svojho stavu všetko, čo je nutné pre životné potreby


VZŤAHY MEDZI MANŽELMI (pokrač.) •  čl. 215 – Žena nemohla bez manželovho povolenia vystupovať pred súdom (nemala procesnú spôsobilosť). – Manželovo povolenie však nebolo nutné, ak bola žena snhaná trestne alebo policajne (čl. 216)

•  Majetok manželky spravoval jej manžel. •  Vyžadoval sa súhlas manžela pri právnych úkonoch manželky týkajúcich sa majetku (čl. 217, 226)


ZÁNIK MANŽELSTVA •  smrť jedného z manželov •  občianska smrť jedného z manželov •  rozvod -‐ čl. 229 – rozvod na návrh manžela pre manželkino cudzoložstvo

-‐ čl. 230 – rozvod na návrh manželky pre manželovo cudzoložstvo (do novelizácie z roku 1884 len, ak si manžel ubytoval svoju milenku v jednom dome s manželkou)

"


•  rozvod -‐ čl. 231 – rozvod na základe návrhu oboch manželov v dôsledku zneváženia, hrubého zaobchádzania alebo ťažkých urážok jedného manžela voči druhému manželovi

-‐ čl. 233 – rozvod (rozluka) za vzájomného súhlasu = rozvod dohodou oboch manželov (podmienky stanovené v ustanoveniach CC)


VZŤAHY MEDZI RODIČMI A DEŤMI •  otcovská moc nad deťmi •  čl. 371 – povinnosť den preukazovať svojmu otcovi a matke úctu a vážnosť (rešpekt)

•  čl. 372 – Dek zostávali pod mocou rodičov do dosiahnuka plnoletosk alebo do oslobodenia (prepustenia) spod tejto moci

•  čl. 373 – Počas trvania manželstva túto moc vykonával len otec.


VZŤAHY MEDZI RODIČMI A DEŤMI •  čl. 376 – právo otca odňať dieťaťu mladšiemu ako 16 rokov slobodu (najdlhšie na dobu jedného mesiaca)

•  Nemanželské de2 boli diskriminované (nemali rovnaké práva ako manželské dek). Možnosť uzákonenia a uznania nemanželských den (s odlišnými právnymi účinkami (čl. 333, 338)

•  čl. 340 – zákaz vyhľadávania (zisťovania) otcovstva

CC – vecné právo

•  rozlišovanie hnuteľných a nehnuteľných vecí •  Vlastníctvo = právo veci užívať a nakladať s nimi spôsobom čo najabsolútnejším (najzvrchovanejším), pokiaľ nejde o spôsob zakázaný zákonmi alebo nariadeniami (čl. 544)

•  čl. 545 – inšktút vyvlastnenia (jeho podmienky – len z dôvodu verejného prospechu a za spravodlivú a predbežnú náhradu)

•  čl. 546 – právo na prírastok

CC – vecné právo (pokrač.)

•  čl. 552 – zásada superficies solo cedit (povrch ustupuje spodku)

•  inšktút uzusfrukt (čl. 582 a nasl.) – právo k cudzej veci oprávňujúce uzusfrukkéra užívať všetky druhy plodov, ktoré môže produkovať predmet, na ktorý má uzusfrukt

•  servitúty (pozemkové bremená) – čl. 637: servitút = bremeno, uložené na imanie s cieľom využika imania, patriaceho druhému vlastníkovi a pre výhody tohto imania

CC – dedičské právo

•  Dedenie: -‐ zo zákona -‐ zo závetu •  Dedenie zo závetu malo prednosť pred dedením zo zákona.

•  Dedenie zo závetu upravené v CC spolu s darovaním medzi živými – jediné dva spôsoby disponovania vecami bezodplatným spôsobom (čl. 893)

CC – dedičské právo (pokrač.)

•  Bezodplatné poskytnuke majetku uskutočnené prostredníctvom úkonov medzi živými alebo prostredníctvom závetu nemohlo prevyšovať polovicu majetku, ktorý patrí osobe uskutočňujúcej toto nakladanie, ak zanechávala po svojej smrk len jedno zákonné dieťa: treknu – ak zanecháva dve dek: štvrknu – ak zanecháva tri a viac den.

•  dispozičný podiel = časť majetku, s ktorou mohol poručiteľ voľne disponovať

CC – dedičské právo (pokrač.)

•  Dedenie zo zákona – V prípade, ak neexistoval platný závet, alebo bol závet neúčinný, dedilo sa podľa zákona. Pri dedení zo zákona bližší stupeň príbuzenstva vylučoval vzdialenejší. Ak poručiteľ nemal dedičov, majetok prechádzal na nemanželské dek, potom na pozostalého manžela a ak ich nebolo, tak na štát (odúmrť).

CC – záväzkové právo

•  Záväzky podľa vzoru rímskeho práva vznikali: -‐ zo zmluvy (contrat) -‐ akoby zo zmluvy (quasi contrat) -‐ z prokprávnych konaní (délit) -‐ z akoby prokprávnych konaní (quasi délit). •  čl. 1101 – zmluva = dohoda, ktorou jedna osoba alebo niekoľko osôb sa zaväzuje pred druhými osobami, alebo pred niekoľkými inými osobami, niečo dať, niečo urobiť, alebo niečo nerobiť.

CC – záväzkové právo (pokrač.)

•  čl. 1108 – štyri podmienky pre platnosť zmlúv: 1) súhlas strany, ktorá sa zaväzuje 2) spôsobilosť uzavrieť zmluvu 3) určený (jestvujúci, možný) predmet, ktorý tvorí obsah

záväzku 4) dovolený základ (dôvody) (čiže kauza) záväzku. •  čl. 1134 – zákonne uzavretá zmluva sa pre tých, čo ju

uzatvorili stávala zákonom. Mohla byť zrušená len vzájomným súhlasom strán alebo z dôvodov z ktorých zákon dovoľuje zrušenie záväzku.

CC – záväzkové právo (pokrač.)

•  Code civil upravoval rôzne zmluvné typy, napr.: -‐ predaj (čiže kúpna zmluva) -‐ nájomná zmluva rozdelená na dva druhy: -‐ nájom vecí -‐ nájom práce (ktorý zahŕňal pracovnú zmluvu, zmluvu o preprave a zmluvu o dielo) -‐ zmluva o spoločenstve

prez 2015 dsp ext 7 · 2015. 5. 9. · %cc%–vznik%zákonníka •...

Documents