Program

ScienceFest 25.4.2013ScienceFest 25.4.2013Študentská vedecká

Konferencia8:00-13:00

ProgramátorskáSú�až IHRA

13:00-16:00

Student HappeningAtrium Park Angelinum 9

Prehliadka laboratóriiUFV, UGE,UINF,UMV

PrírodovedeckáÈajovòa

RB0A5

VEDA na DLANIExperimenty

Jedáleò Šrobárová 2

Prehliadka laboratóriiUCHV, UBEV

HudobnéVystúpenie

NádvorieŠrobárová 2

Vyhlásenie výsledkov

ŠVKRB0A5

HudobnéVystúpenie

NádvorieŠrobárová 2

Are

ál J

es

nná

5 a

e

ark

ng

elin

um

9P

A

Are

ál Š

rob

áro

vá 2

a

Mo

yze

sová

11

Stretnutie absolventov a zamestnancov PF UPJŠ

14.00 - 15.00 Slávnostné zhromaždenie (aula LF, Tr.

SNP 1) prezentácia od 13.00 ,

15.30 - 17.30 Stretnutia a odborné semináre a

slávnostný ceremoniál pomenovania posluchárni na

poèes� významných osobností

od 18.00 Prírodovedecký veèer (Spoloèenský pavilón)

11.00 Slávnostné odhalenie pamätnej tabule akademika

Vladimíra Hajka, prvého dekana PF UPJŠ,

14.00 Slávnostné zasadnutie VR PF UPJŠ

(spojené s koncertom a rautom) (Dom umenia, Košice)

18.5

.2013

20

5.2

013

.

Prímes Obsah

O zaèiatkoch fakultyStopom za mexickými jaštermi

Za krasom do ÈínyNie je strom ako strom

Galéria osobností PF UPJŠRozhlasová akadémia III.vekuProblémy botanickej záhrady

Dobrodružstvo smer Kaukaz a KrymSkúškové obdobie

Pravák alebo ¾avák?ŠtuRKo sú�ažilo, ŠtuRKo vyhrávalo

Kolínske radosti i starostiŠtudentská rada PF UPJŠ

OddychovkaSú�až o lístky ples Školská lampáreò

Nezábudka

OBSAH

Poïakovanie

V mene celej redakcie by som chcela adresova� vrúcne poïakovanie všetkým, ktorí

prispeli k zrodu nového èísla Prímesu. Ve¾ké VÏAKA patrí pánovi dekanovi PF Doc.

RNDr. Gabrielovi Semanišinovi, PhD., a tiež vedúcej sekretariátu dekana a

tajomníèky PhDr. Svetlane Libovej; profesorovi Alexanderovi Feherovi, riadite¾ovi

Ústavu fyzikálnych vied za rozhovor, fotografie a jeho èas; prodekanovi doc. RNDr.

Vladimírovi Zeleòákovi, PhD. za info o Science feste, prof. RNDr. Pavlovi

Mártonfimu, PhD., vedúcemu Katedry botaniky ÚBEV za vyjadrenie k problémom

Botanickej záhrady, Ing. Martinovi Suvákovi, PhD. za fotografie BZ, ÚBaEV

doktorandke Adriane Hižòanovej, z ÚGE za poskytnutie intervia o zahraniènej ceste

do Èíny RNDr. Alene Petrvalskej, PhD., z ÚMV RNDr. Robertovi Hajdukovi, PhD.,

a tiež aj celej Študentskej rade PF UPJŠ za ich podporu.

3

5 9111415151820252628303334363838

Prímes

Ahojte priatelia,

èas neuverite¾ne rýchlo letí a naša fakulta je už dáma

v najlepších rokoch, tento rok s òou slávime 50-te výroèie.

Mimoriadne zásluhy na jej založení mal jej prvý dekan

akademik Vladimír Hajko, na ktorého si s nami zaspomínal

jeho študent profesor Alexander Feher, siedmy dekan našej

fakulty. Za tie roky prešla poriadny kus cesty, stala sa

významnou vedeckou inštitúciou, vyškolila neskutoèné

množstvo absolventov, ¾udí, ktorí teraz ïalej šíria svoje

vedomosti a podie¾ajú sa na úspešnom rozvoji spoloènosti.

Preto je na mieste zaspomína� si na úspechy a pýchu našej

fakulty, môžete sa s nami pozrie� na novú Galériu osobností

vystavenú na dekanáte a dozvedie� sa o našich

predchodcoch zopár zaujímavých informácii.

Pred piatimi rokmi som bola neskúsená prváèka

netušiaca, èo všetko úžasné ma stretne poèas štúdia a už vtedy naša fakulta slávila 45-te výroèie

založenia a to s hrdou myšlienkou využi� oslavu ako impulz pre rozvoj fakulty a predstavi� ju

verejnosti ako modernú inštitúciu, ktorá je nosite¾om kvalitného vzdelávania. Pre mòa to bol tiež

impulz pre rozvoj mojej vlastnej osobnosti, impulz šíri� dobré meno fakulty a by� hrdým èlenom

akademickej obce. Teraz som už v konèiacom roèníku a musím uzna�, že 5 rokov štúdia na UPJŠ

bolo rozhodne úžasným obdobím môjho života. Som hrdá na našu alma mater a ve¾mi si vážim

všetko, èo mi dala, zaènem èlenstvom v Študentskej rade PF UPJŠ, kde som mohla roky aktívne

pomáha� študentom, organizova� skvelé študentské plesy, veselé prírodovedecké dni a kopec

ïalších akcií; ïalej èlenstvo vo fakultnom a univerzitnom senáte, kde som s váženými pánmi a

dámami mohla diskutova� a spolurozhodova� o vážnych veciach a tým nahliadnu� do zákulisia a

pochopi� viaceré súvislosti; ïalej som mala možnos� venova� sa trochu mediálnej tvorbe v

redakcii tohto plátku, ktorý práve èítate a tiež v univerzitnom rádiu ŠtuRKo, kde som ako

moderátorka zažila ve¾a zábavy; dobrovo¾níctvo na týždni s de�mi na projekte Univerzita bez

hraníc, kde sme spolu spoznávali všetky fakulty UPJŠ; a v neposlednom rade štúdium geografie,

vïaka ktorému som nauèila ve¾a a spoznávala som milované Slovensko v rámci exkurzií a

terénnych cvièení (o našej zahraniènej ceste na Kaukaz a Krym máme tiež èlánok v tomto èísle) a

mohla vycestova� na zahranièný štúdijný pobyt v nemeckom Kolíne nad Rýnom, o ktorom si

môžete preèíta� na ïalších stranách.

Áno, môj študentský život bol naozaj bohatý na zážitky a skúsenosti, ve¾ké ÏAKUJEM

patrí všetkým, ktorí mi ho takto pomohli spestri�!

Dúfam, že sa Vám bude páèi� toto pre mòa posledné èíslo a zostanete verní èitatelia

Prímesu aj v budúcnosti.

Prírodovedcom ZDAR! :D

Barbora

Editoriál

4

Prímes O zaèiatkoch fakulty

5

P r i b l í ž i t e n a š i m

èitate¾om, kto to bol

A ka d e m i k V l a d i m í r

Hajko? Akademik Hajko

sa narodil v roku 1920 v

K r o m p a c h o c h n a

východnom Slovensku.

Detstvo prežil v Tisovci,

k d e s k o n è i l a j

gymnaziálne štúdium. V

roku 1948 bol promovaný

za doktora prírodných

vied. Profesor Hajko bol

študentom profesora

Ilkovièa a na ústave zaèal pôsobi� ako

pomocná vedecká sila. Po skonèení univerzity

Komenského odišiel do Prahy a s Prahou súvisí

aj zameranie fyzikálneho výskumu v

Košiciach. Profesor Hajko zaèal pracova� v

známej skupine magnetikov v Prahe a

príchodom roku 1953 do Košíc profesor Hajko

založil katedru fyziky na Vysokej škole

technickej v Košiciach.

Aká bola úloha Akademika Hajka pri vzniku

PF? Po nejakom èase pôsobenia na Technickej

univerzite sa objavili diskusie medzi prof.

Hajkom, prof. T. Kolbenheyerom, popredným

èeskoslovenským geofyzikom a prof. J.

Danielom-Szabóom že by bolo dobré založi�

PF v KE. Prof. Hajko urobil konkrétne kroky,

vybavil povolenie na Ministerstve školstva v

Prahe a zháòali sa študenti. V roku 1962

bola dohoda medzi PF UK a UPJŠ v KE, že

študenti boli prijatí na kombináciu

matematiky a fyziky na UK v BA ale štúdium

prebiehalo v KE. Prof. Hajka vymenovali za

prodekana na UK s pôsobením v Košiciach

na poboèke PF UK a zabezpeèovaním

starostlivosti o študentov v KE, až po

marec 1963 kedy bolo udelené povolenie

založi� PF. Prof. Hajko sa stal prvým

dekanom a dal do vienka fakulty,

predovšetkým potrebu uskutoèòova�

kvalitný vedecký výskum v úzkej symbióze

O zaèiatkoch fakulty Možno dnes to znie ako prekvapujúce konštatovanie, ale fyzika na Slovensku nemá

bohatú tradíciu, pretože jej rozvoj sa v podstate datuje od roku 1940, keï na Slovenskú vysokú

školu technickú v Bratislave prichádza z Prahy prof. Dionýz Ilkoviè a keï sa následne zakladá aj

Prírodovedecká fakulta univerzity Komenského v Bratislave. Pod vedením prof. Ilkovièa sa na

Ústave fyziky grupujú mladí slovenskí fyzici, medzi ktorými bol aj Vladimír Hajko

spoluzakladate¾ Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a jej prvý dekan. Spomína naòho

prof. Alexander Feher, riadite¾ Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ v KE, ktorému ïakujeme za

rozhovor.

profesor Feher (vpravo) gratuluje prof. Hajkovi (v¾avo) k 80-roènému jubileu. Na stolièke im dotvára scenériu prof. Ladislav Šandor, jeden z prvých absolventov fyziky v KE

PrímesO zaèiatkoch fakulty

6

s pedagogickou výchovou. Prof. V. Hajko mal

mimoriadny dar zvládnu� rovnako dobre a

úspešne vedeckú, pedagogickú i organizaènú

prácu, èo sa podarí len vzácne. Jeho dobré

organizaèné schopnosti prispeli nemalou

mierou k tomu, že Prírodovedecká fakulta UPJŠ

sa ve¾mi rýchlo zaradila medzi popredné

vedecko-pedagogické inštitúcie na Slovensku

A v súèasnosti

p o d ¾ a

h o d n o t e n i a

ARRA je jednou

z n a j l e p š í c h

f a k ú l t n a

Slovensku. V

roku 1971 prof.

V. Hajko sa stal

rektorom ale

krátko na to sa

stal predsedom

S A V a

podpredsedom

ÈSAV a zaèal

pôsobi� v BA ale

naïalej prednášal všeobecnú fyziku na PF v

Košiciach.

Ako ste spoznali akademika Hajka? Ja som

študoval prvé dva roky na matematicko-

fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a

zaèiatkom roku 1968, spolu s ïalšími troma

spolužiakmi sme prestúpili na túto fakultu do

štvrtého semestra a samozrejme sme prišli do

kontaktu s prof. Hajkom, ktorý bol v tom èase

dekanom. Vtedy vlastne fakulta fungovala tak,

že každý každého poznal, bolo ve¾a

študentských akcií, akademik Hajko vedel o

každom študentovi, so mnou mal stále

problém, keïže som nosil dlhé vlasy, toto

vtedy bola móda, a prof. Hajko bol ve¾ký

„decen�ák „ a nie ve¾mi sa mu to páèilo, a

zakaždým keï ma stretol, opýtal sa ma,

kedy sa koneène pôjdem ostriha�.

Poznali ste sa dobre?

Najviac som sa zblížil s prof. Hajkom poèas

jeho pôsobenia v BA, keï som èasto

cestoval na služobné cesty do Bratislavy, tak

sme sa stretávali, samozrejme nie len so

mnou ale aj s

ï a l š í m i

kolegami z

KE, tam sme

raòajkovali s

prof. Hajkom.

On býval vo

vi le, keïže

rodinu mal v

KE, tak mal

t a m p a n i ,

k t o r á m u

pripravovala

r a ò a j k y a

bolo c�ou a

p o t e š e n í m

posedie� s prof. Hajkom ráno na raòajkách a

podiskutova� o novinkách vo fyzike.

Èím najviac prispel do Vášho života? No

samozrejme je to nezmazate¾ná peèa�,

rigoróznos�, vz�ah k výskumu, k vede, to

samozrejme na nás všetkých zanechalo

ve¾kú stopu. Bol ve¾mi èestný èlovek a aj v

tých �ažkých dobách sa snažil robi�

kompromisne ale èestné kroky. Nebolo to

¾ahké, teraz sa to �ažko vysvet¾uje, ale

myslím, že aj naša fakulta tým búrlivým

obdobím normalizácie v 70-tych rokoch

prešla relatívne pokojne a minimálny poèet

¾udí muselo odís� z fakulty, alebo boli

perzekvovaní za svoje názory. Takže on bol

taký dáždnik ochrany a akceptoval aj iný

prof. Hajko v¾avo s prof. B. Sedlákom

(dekan matfyzu v Prahe)

Prímes O zaèiatkoch fakulty

7

(politický) názor ako sa vtedy nosil. Prof. V.

Hajko patril medzi výrazné osobnosti

slovenskej vedy a vysokého školstva. Bol pri

budovaní a rozvoji nových inštitúcií,

spoluvytváral ich smerovanie, podie¾al sa na

výchove celých generácií prírodovedcov a

technikov, dláždil cestu rozvoja fyziky na

Slovensku a tým sa nezmazate¾ne zapísal do

jej histórie. Peèa� jeho práce preto nesieme

mnohí, ktorí mu vïaèíme za úspechy a

spoloèenské postavenie, a ktorí svoju vlastnú

vedeckú a pedagogickú životnú dráhu

budovali na základoch vytvorených s jeho

pomocou.

Zaujímavosti

- Jeho najbližším spolupracovníkom sa stal

profesor J. Daniel-Szabó. {Jeho dcéra pôsobí

na našej fakulte (doc. Z. Ješková)}. Profesori

Hajko a Daniel-Szabó sa kamarátili a dokonca

mali jedno auto, k nemu urobili rozpis, kto ho

kedy bude používa� a oh¾adom toho nikdy

nedošlo k žiadnemu konfliktu. Boli aj

športovo založení a pred budovou Park

Angelinum bolo aj basketbalové a

volejbalové ihrisko, kde sa hrával basketbal

a volejbal. S prof. Danielom-Szabóom ostali

do smrti priatelia a študenti poznali

obidvoch, pretože, prednášali na

striedaèku. Výklad oboch bol odlišný, prof.

Hajko mal ve¾mi rigorózny a trošku

suchopárny prejav a prof. Daniel-Szabó,

naopak prednášal ve¾mi pútavo a uvo¾nene

ale v obidvoch prípadoch bola

poslucháreò stále plná a väèšinou študenti

so sebou nosili ešte aj stolièky, pretože

všetky miesta boli obsadené.

- Do práce prichádzal o pol šiestej ráno a do

siedmej pracoval nikým nerušný. Po

siedmej sa prechádzal po vestibule budovy,

pri starom vchode Angelinum a ak niekoho

stretol prichádza� do práce neskoro, iba

ve¾avravne pozrel na hodiny a dotyèný

in

šej fa

kuD

eka

n

alty

Pozn. Od r. 2011 je dekan Doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD.

A dem k V. H jkoka i a

-19691963

yAkademik T. Kolbenhe er

1969 -1972 Doc ND . P Šo té , sc.. R r . l s C

1 5 8698 -19

D R r Jš Cs

oc. ND . .Skor epa, c.

91986 -1 89 ro n

od ads ý, Dr c.

P f. I g. D.P hr k S

89 - 9919 1 7 ro

r .Fe r, D c

P f. RND . A he r.S .

199 037 -20 Pr f R Dr. So ác

o . N P. v k, Cs .

2003 - 2011

f. r el abPro RND . J.Dani -Sz ó

1 8972 -19 5

PrímesO zaèiatkoch fakulty

8

Vedel, žeby sa to už nemalo opakova�.

-Napriek svojej zaneprázdnenosti, pravidelne

obchádzal laboratória a beda tomu, kto

nevedel struène a zrozumite¾ne vysvetli�, aký

fyzikálny problém momentálne rieši. To sa

prihodilo jednej doktorandke, ktorá nevedela

vysvetli� aké grafy kreslí a o aké grafy ide, tak sa

rozlúèila a musela odís� z doktorandského

štúdia.

V tomto roku sa vraj majú meni� názvy

niektorých miestností pod¾a významných

uèite¾ov. Akú úlohu v tomto zohráva meno

akademika Hajka? Pri oslave 50. výroèia

vzniku fakulty vedenie fakulty uvažovalo ako

ucti� zakladate¾ov našej Alma Mater a jej

vynikajúcich pedagógov. Pán dekan sa so

svojím užším prípravným tímom rozhodol, že

niektoré posluchárne budú pomenované po

významných osobnostiach, ktoré pôsobili na

našej fakulte a akademikovi Hajkovi odhalíme

pamätnú tabu¾u ako zakladate¾ovi našej

fakulty. Teda v rámci osláv 50-tého výroèia

našej fakulty 20. mája bude odhalená

pamätná tabu¾a na prieèelí budovy Park

Angelinum, na ktorej bude uvedené, že tu

pôsobil zakladate¾ našej fakulty a jej prvý

dekan. Budú pomenované aj posluchárne

pod¾a významných odborníkov, uèite¾ov,

ktorí pôsobili na našej fakulte a keïže sme

sa rozhodli, že prof. Hajkovi bude odhalená

pamätná tabu¾a, takže našu slávnu

poslucháreò P/1 pomenujeme pod¾a prof.

Daniela-Szabóa („Szabóvòa“), potom bola

vytipovaná poslucháreò P8 na Jesennej,

ktorá bude pomenovaná pod¾a prof. E.

Jucovièa, ïalšie na Moyzesovej (M5 a M6 )

pod¾a profesora M. Praslièku a profesorky

A. Sopkovej. Takže to je taká úcta, aby sa

nezabúdalo na prvých profesorov a

zakladate¾ov našej fakulty. KK

Toto je koláž slávnych vedcov, ktorí blahoželajú našej fakulte k 50tým narodeninám. Máme pre vás sú�až, ak nám napíšete aspoò pä� mien, tak môžete vyhra� darèek od našej

fakulty. Píšte na p r i m e s . u p j s @ g m a i l . c o m do 14.apríla 2013

Stopom za mexickými jaštermi

Akej téme momentálne venuješ svoj výskum? Venujem sa plazom a ich parazitom, zmenám správania p lazov pr i parazi tárnych ochoreniach. Snažíme sa podloži� hypotézu, pod¾a ktorej parazity manipulujú hostite¾a tak, aby podporili svoje vlastné šírenie.Stále si sa chcela venova� problematike plazov? Skôr parazitov. Áno, od malièka som mala rada hady a jašterice, to bolo fajn. Ale parazity, o tom som vedela že je to, èo chcem študova�. A plazy potom k tomu... Keï som objavila tému parazity plazov, bolo to jasné. Zaèala som v druhom roèníku, hneï ako som sa ku tomu dostala.A ako si sa dostala do Mexika?Noo, to je dlhý príbeh. Najprv som bola v Španielsku a chcela som sa tam dosta� na doktorandské štúdium. Niè som však v danej problematike nenašla. Potom som sa dostala do „labáku“, kde som robila s maláriou. To žia¾ nebolo presne to, èo som chcela robi�. Vedela som, že napriek ich profesionalite tam nezostanem. Vtedy sa mi naskytla možnos� ís� do Mexika, kde som sa cez dobrovo¾nícku èinnos� dostala k profesorovi Reynosovi na

najväèšej tamojšej univerzite, Univesidad Nacional Autónomade Méjico. Poskytol mi povolenia na odchyt plazov aj napriek ve¾kému pesimizmu o úspešnosti môjho výmyslu. Zaèala som zbiera� vzorky po sko ro ce lom Mex iku . Ti e t e r az vyhodnocujem a h¾adáme ešte nepotvrdené parazity u rôznych druhov plazov. Ako prebiehal tvoj výskum v teréne?Medzi lokalitami odchytu som cestovala stopom. Dostala som sa do komunity lovcov

leguánov, kde som pomáhala miestnym. Stavala som ploty, hrala som sa s de�mi, varila, piekla... a oni ma brávali so sebou na lov leguánov, z ktorých som odoberala vzorky. Navštívila som zoologickú záhradu v Chiapas, kde majú výhradne lokálne druhy a žiadne importy. Èiže skvelé miesto na odber vzoriek, keïže môžu by� infikované výhradne tamojšími parazitmi. Odtia¾ mám vzorky z Helodermy, jedinej jedovatej jašterice na zemi. Testy na parazity dopadli pozitívne. (Spokojný úsmev)Nebolo nebezpeèné cestova� takto Latinskou Amerikou?Treba si uvedomi�, že Mexiko je obrovská

Prímes Stopom za mexickými jaštermi

Na festivale Iné cesty sa koncom minulého roku predstavila príspevkom „11.250 km stopom za mexickými jaštericami“. Jaštery a skúsenosti však neboli to jediné, èo v zahranièí získala. Mgr. Adriana Hižòanová z Ústavu biologických a ekologických vied UPJŠ o sebe tvrdí, že je dobrodruh a vie sa „vykeca�“ z každej situácie. Nechýba jej však motivácia a zápal pre výskum. Posúïte sami. Našej redakcii poskytla rozhovor pod odmeraným poh¾adom jašterice zelenej vo svojej kancelárii.

9

Prímes

10

krajina. Na severe boli práve v tom èase bežné nepokoje a násilie. Cestovala som od San Luis Potosi po Guatemalu, smer sever - juh, a od Jalisca po Veracruz, v smere západ - východ. Nie všetko sú to bezpeèné miesta, no ja som sa s nièím podobným nestretla. Raz v noci som sa zobudila na stre¾bu v dia¾ke, to je všetko.Dostala si sa do situácie, ktorá ti utkvela v pamäti?Tých je strašne ve¾a. Èo ma dojalo najviac, bola rodinka na polostrove Yucatán. Tamojší prízvuk sa podobá tomu nášmu z V ý c h o d n é h o Slovenska. Mysleli si teda, že som sa po španielsky nauèila tam. Vtedy som n e m a l a ž i a d n e peniaze, neèerpala som žiadny grant, vo vrecku som mala asi 2€. Nikto ma na ceste n e s p r e v á d z a l , nemala som kde spa�. Bolo obdobie d a ž ï o v a potrebovala som úkryt. Prichýlila ma rodina, èo žila v chatrèi menšej ako moja kancelária. Nemali takmer niè, ani elektrinu. Keï som ich poprosila o miesto na prespanie, neváhali ani sekundu. Dali mi to najlepšie, èo mohli... Z celej rodiny po španielsky hovoril len otec, jeho dcéra a manželka iba mayským jazykom. V Mexiku o plazoch stále vládnu hrôzostrašné povery. Keï som žila v komunite lovcov leguánov, narazili sme na hada, ktorého som, samozrejme, hneï chcela odchyti�. Bol to stromový druh Oxybelis, ktorý svojimi pohybmi pripomína konáre vo vetre a tak èíha na koris� a ukrýva sa. Môj spoloèník ma varoval, že je schopný presne lokalizova� srdce, vymrští sa mojim smerom a šípovitou hlavou mi prerazí hrudný kôš.

Takže si ho neulovila...Samozrejme, že som ho ulovila. (Smiech) Celá dedina ma uznávala ako úžasnú biologièku, ktorá dokáže chyti� Cabezade la flecha („hlavu šípa“), ako volajú hada miestni. Nedokázala som im vysvetli�, že je to iba mýtus. Lovila som s nimi aj leguány. Jedného mi upiekli v posledný deò na rozlúèku.“ Kde si sa nauèila takto zaobchádza� s

plazmi?P o c e s t e . (Smiech) Doma na Slovensku som predtým chytala akurát t u n a j š i e jašterice, èo sa nedá porovna�. Ale to sa nauèíš, k e ï m u s í š . H l a v n e k e ï p o t r e b u j e š vzorky. Vedela som, èo všetko som investovala do cesty a chcela som výsledky.

M á š skúsenosti aj s univerzitným životom v Mexiku, dá sa porovna� s tým slovenským?

Zdá sa mi, že tu sú študenti na internátoch stále zatvorení vnútri. V škole sú zase málo motivovaní, študujú ako keby iba preto, lebo musia. A na cvièeniach sa boja komunikova�. V Mexiku práve naopak. Nonstop sa nieèo deje, mladí sa stretávajú v parkoch, hrajú hry, každý sa snaží trávi� èo najviac èasu na univerzite, lebo tam to žije. Študenti sa dokonca z vlastnej iniciatívy starajú o zvieratá v školských teráriách. S vyuèujúcimi majú kamarátske vz�ahy. Je to úžasné.

Stopom za mexickými jaštermi

Ako vidíš svoju budúcnos� tu na Katedre zoológie?Tu je celkom fajn. Mám naozaj rada ¾udí, s ktorými pracujem. Len je ich hrozne málo. Keby sa našli študenti, ktorých by výskum naozaj zaujímal, bolo by to ideálne. Uvidím, èo bude po doktorandskom štúdiu. Keby sa našlo viac ¾udí s entuziazmom a vybudoval by sa dobrý tím, rada by som tu ostala. Slovensko a Košice sú skvelé, ani si neuvedomujeme, na ako úžasnom mieste žijeme.

Chcela by si nieèo odkáza� našim èitate¾om? Študenti by si mali uvedomi�, že sú na vysokej škole. Èasto ako keby èakali, že vyuèujúci im všetko podá na striebornom podnose. Tak to nefunguje. Treba nájs� motiváciu, študova� èlánky o téme, ktorou sa zaoberajú, kontaktova� rôznych ¾udí. Kamko¾vek sa v súvislosti s výskumom dostanú, získavajú skúsenosti, ktoré sa v zahranièí ve¾mi cenia. A hlavne sa netreba bá� sníva� - všade sa dá dosta� a všetko sa dá dosiahnu�, ak to èlovek dostatoène chce.

Foto: súkromný archív A. j

AR

Hižòanove

Prímes Za krasom do Èíny

11

Za krasom do Èíny

Vïaka úèasti na svetovom kongrese v Kolíne nad Rýnom, kde spoznala profesora Cao

Jianhua, dostala Dr. Alena Petrvalská vzácne pozvanie do Èíny. Spolu s ïalšími

16timi úèastníkmi z 10tich krajín sveta (Maïarsko, Rumunsko, USA, Brazília, Keòa,

Etiópia, Malajzia, India, Vietnam, Indonézia) sa ako jediná Slovenka zúèastnila

medzinárodného tréningu v problematike krasu a hydrogeochémie v Chongqingu.

Následne bola pozvaná na sympózium v meste Guilin v provincii Guanzxi spojené s

mapovacím kurzom. Našej redakcii prezradila ako strávila mesiac v exotickej Èíne.

Prímes

12

Prezraïte nám, o èom boli podujatia, ktorých Ste sa zúèastnili?Na odporúèania èlenov IRCK (International research center on karst geology) sme boli pozvaní na kurz v Chongqingu od 26.11. do 7.12. 2012 pozostávajúci z prednáškových cyklov a terénnych prác v národnom parku J i n f o a W u l o n g . Reprezentovala som Slovensko a výskum ústavu v problematike krasu. V ïalších dòoch 9. -13.12.2012 sa v meste Guilin v provincii Guanzxi v Èíne konalo sympózium a stretnutie pod taktovkou IRCK. Okrem mòa prednášali o svojom výskume odborníci z celého sveta, menovite Bartolomé Andreo z Univerzity v Malage zo Španielska, Tadej Slabe a Martin Knez z Inštitútu pre výskum krasu v Postojnej Slovinsko, Vitor Moura z Inštitútu pre výskum krasu Belo Horizonte Brazília, Tim Slattery, Nick Lawhon, Ben Miller, Wendy Decroix a Chris Groves, všetci z Hoffmannovho Inštitútu na univerzite v Kentucky USA a 5 ïalších odborníkov z Èíny. Poèas terénnych prác sme navštívi l i monitorovacie zariadenia na kvalitu krasovej vody v oblasti vežovitého typu krasu v okolí mesta Guilin, kde boli

vykonané odbery a analýzy in situ na teplotu, konduktivitu, pH a obsah vápnika vo vode.Èím bola pre Vás vzácna táto skúsenos�? Okrem zaujímavej návštevy exotickej krajiny si vážim nové kontakty, vïaka ktorým sa rozbehla spolupráca v oblasti výskumu s Instituto do Carste v Brazílii, Maïarskou akadémiou vied a tiež IRCK v Guiline. Taktiež na závereènom ceremoniáli nám boli odovzdané ocenenia a certifikáty za prácu poèas 10 dní tréningu za prítomnosti vedeckých hodností karsológie z celej Èíny. Èo je špecifické na krase a jeho výskume v Èíne?Krasová oblas� Guilin svojim charakterom patrí ku karsologicky a speleologicky najvýznamnejš ím lokal i tám sveta.

Chongqing je 28-mi l iónové mesto uprostred krasovej oblasti, a preto ¾udia musia a aj tolerujú súžitie s krasovým reliéfom. Uprostred inej krasovej oblasti sa rozkladá 700-tisícové mesto Guilin, ale jaskyne sa nachádzajú na úpätiach tzv. vežovitého krasu, ktorý je tu dokonalo vyvinutý a zachovaný. Jaskyne vznikli èinnos�ou vody vodných tokov v kvartéri, ale vývoj niektorých na úrovni aktuálnej eróznej bázy prebieha aj v súèasnosti. Ich pôvod dokazujú nielen typické jaskynné mikroformy a výzdoba ale aj množstvo výskumov, ktoré tu boli vykonané.

Za krasom do Èíny

Karsologický a geomorfologický výskum v Èíne má dlhú históriu. Suvisí hlavne s ve¾kými plochami rozšírenia krasových hornín a reliéfu v Èíne a zároveò s pomerne vysokou hustotou osídlenia v týchto èastiach. Týmto sa stáva aktuálna otázka ochrany takejto krajiny a sledovania chemizmu a kvality krasových vôd.Èo sa Vám páèilo v tejto pre nás exotickej krajine?

Obdivovala som pomalšie životné

tempo a isté súžitie s prírodou.

Každý park aj ten najmenší kúsok

zelene v meste obyvatelia

využívali na meditovanie a relax

spojený s hudbou a pohybom,

napríklad v podobe cvièenia Tai-

Chi. Èínania sú tiež právom hrdí

na svoje stolovanie. Stravovali

sme sa výhradne è ínskou

kuchyòou, ktorá mi ve¾mi chutila.

Taktiež sa mi páèil èajový rituál,

celkovo celá èajová kultúra.

Èínsky èaj sa zalieva totiž nieko¾ko

krát, preto bolo bežné, že som

dostala sypaný èaj do hrnèeka a v

priebehu dòa mi doò len dolievali

horúcu vodu. Takto to tam

funguje, že ¾udia si doma zalejú

zopár l ístkov v špeciálnej

sklenenej termoske a v priebehu dòa si len

dolievajú horúcu vodu, ktorá je zadarmo

dostupná na každom rohu. Taktiež boli pre

mòa fascinujúce supermarkety, ktoré

predávali okrem všelijakých morských príšer

aj žaby èi slimáky.

Èo sa vám naopak nepáèilo?Zo zaèiatku mi to pripadalo vtipné, ale neskôr

ma ob�ažovalo, že si ma všade fotili, ako nejakú atrakciu, keïže v južnej a juhozápadnej Èíne nežije ve¾a belochov. Taktiež bolo nároèné zorientova� sa, keïže všetky nápisy boli v èínskom znakovom p í s m e a b e ž n é obyvate¾stvo hovorilo iba po èínsky. Chválabohu som so sebou mala èínsko - èeský obrázkový slovník.Ako hodnotíte èínsku školu geografie?School of geographical science na najväèšej è í n s k e j u n i v e r z i t e Southwest University v Chongqingu (prostredná fotografia) bola naozaj na ú r o v n i . N a p r v o m poschodí sa nachádzali kancelárie, na druhom š p i è k o v o v y b a v e n é laboratória, na tre�om geograf ické múzeum v o ¾ n e p r í s t u p n é študentom aj verejnosti spolu s planetáriom. Ve¾mi sa mi páèil aj krásny pr í stup študentov k štúdiu, ktoré je dos� drahé, tak možno aj preto. Stretli ste tam ve¾a

významných osobností, kto Vás najviac zaujal? Rozhodne to bol 82-roèný profesor Xuan Daoxian (dolná fotografia), ktorý je asi najvýznamnejšou osobnos�ou èínskej karseológie. Povedal nám totiž: „ Ak máte kras vo svojej krajine, som ochotný prís� za Vami.“ Mimochodom teraz od neho èítam ve¾mi zaujímavú knihu. V priebehu nasledujúcich rokov plánuje aj

Prímes Za krasom do Èíny

13

Prímes

14

profesor Cao Jianhua navštívi� Slovensko, ve¾mi sa na to tešíme. Vysvetlite prosím v krátkosti našim èitate¾om, preèo je dôležité zaobera� sa krasom?Tak dobre v krátkosti: Kras je najkrehkejším ekologickým systémom na zemi, je ve¾mi citlivý na zneèistenie, totiž vápenec funguje ako špongia. Preto je dôležité opatrne zaobchádza� napr. s hnojením a postrekmi v po¾nohospodárstve, kvôl i ohrozeniu zneèistenia podzemnej vody. Kras treba chráni� a eliminova� negatívne vplyvy èloveka.

STROM v matematickom ponímaní je Sú�až Talentovaných Riešite¾ov Ob¾ubujúcich Matematiku. Je následníkom najstaršej sú�aže svojho druhu v bývalom Èesko-Slovensku, ktorá vznikla pod názvom Korešpondenèný matematický seminár v roku 1976 v Košiciach. Tento s e m i n á r , o r g a n i z o v a n ý Z d r u ž e n í m S T R O M , j e korešpondenèná m a t e m a t i c k á sú�až. Predsedom združenia je RNDr. Róbert Hajduk, PhD. Združenie v z n i k l o k v ô l i p o t r e b e zastrešenia organizátorov korešpondenèného matematického seminára STROM. Tým formálne pokrylo aktivity, ktoré sa organizovali pri Prírodovedeckej fakulte UPJŠ cca od roku 1975. V roku 1998 prevzalo od Združenia MATIK o r g a n i z á c i u k o r e š p o n d e n è n é h o matematického seminára MATIK, neskôr aj o r g a n i z á c i u k o r e š p o n d e n è n é h o matematického seminára MALYNÁR.

V Èíne je krasové územie husto obývané, aj p re to t re b a ro b i � o sv e t u m e d z i obyvate¾stvom. Kvôli tomu pracuje na inštitúte viac ako 200 zamestnancov.Tak a bodka na záver, ako celkovo hodnotíte mesiac strávený v Èíne?Som ve¾mi vïaèná za túto skúsenos�. Urèite by som sa tam chcela ešte v budúcnosti vráti�. Znovu si oddýchnu�, vymeni� svoj hektický život a naèerpa� energiu.

Foto: súkromný archív dr. A. Petrvalskej

BK

STROM sa snaží priblíži� matematiku de�om

a mládeži, podchyti� talentované deti,

rozvíja� logické myslenie a vytvori�

matematickú komunitu na východnom

Slovensku. Zapoji� sa môžu žiaci prvého až

štvrtého roèníka stredných škôl, žiaci

osemroèných a bilingválnych gymnázií.

Každý školský

rok èakajú na

r ieš ite¾a dva

s e m e s t r e , v

k t o r ý c h

d o s t a n e

zadania dvoch

sérií. Najlepší

riešitelia sa za

o d m e n u

dostanú na pä�dòové sústredenie, kde sa

stretnú s ïalšími úspešnými riešite¾mi a

zažijú ve¾a zábavy. V súèasnosti je STROM

jedinou organizáciou na východnom

Slovensku, ktorá zabezpeèuje podobné

aktivity. Všetky potrebné informácie

nájdete na webovej stránke www.strom.sk

a l e b o n a s t r á n k e s e m i n á r u

www.seminar.strom.sk. KD

Nie je strom ako strom

Nie je strom ako strom ...

V priestoroch dekanátu fakulty bola 5. februára 2013 nainštalovaná Galéria osobností (viï horný obr), ktoré pôsobili, príp., ešte pôsobia na pôde našej Alma mater. Slávnostného otvorenia galérie sa zúèastnili èlenovia Kolégia dekana PF UPJŠ 6. februára 2013, v rámci jeho prvého tohtoroèného zasadnutia (viï dolný obr). Galéria je nainštalovaná v chodbových priestoroch dekanátu, v blízkosti študijného oddelenia, tak si ju príd�e tiež pozrie�, dozviete sa zaujímavé informácie o osobnostiach ako:Dr.h.c. prof. RNDr. Vladimír Hajkoprof. RNDr. Juraj Dubinskýprof. RNDr. Juraj Daniel-Szabó, CSc.prof. MUDr. Milan Praslièka, DrSc.prof. RNDr. Tibor Kolbenheyer, DrSc.prof. Ing. Pavol Kristián, DrSc.prof. Ing. Anna Sopková, CSc.Prof. RNDr. Ernest Jucoviè, DrSc.

Rozhlasová akadémia III. veku - 24 týždòov, 22 vedných odborov, 88 úloh v teste a vyše 40 odborníkov vysokých škôl zo všetkých regiónov Slovenska. Cie¾om projektu je podporova� aktívne prežívanie života v seniorskom veku, potvrdi� význam vzdelanosti pre rozvoj celej spoloènosti, rozširova� vedomostné obzory poslucháèov Rádia Regina a v neposlednom rade prejavi� úctu osobnostiam akademickej obce S l o v e n s k a , E u r ó p y , s v e t a .Každá èas� relácie sa venovala inému vednému odboru - od sociológie cez lesníctvo, logiku, kriminalistiku až po robotizáciu. Do tohto projektu sa zapojila aj naša fakulta a to až v dvoch vedných odboroch: matematika a fyzika v spolupráci popularizaèného projektu APVV SCIENCENET na podporu prírodovedného vzdelávania, ktorého vedúcim je RNDr. Jozef Hanè, PhD. z Oddelenia didaktiky fyziky Ústavu fyzikálnych vied. Reláciu o vednom odbore fyzika si neskôr v bližšom objasníme.

Dôvodom zapojenia sa našej fakulty do tohto projektu bolo priblíži� predstavu p o s l u c h á è o m r á d i a R e g i n a o prírodovednom vzdelávaní. Na príprave rozhlasovej relácie, v ktorej poslucháèom predstavili matematiku vo vedecko-populárnej forme, spolupracovali naši prírodovedci z Ústavu matematických vied: prof. RNDr. Katarína Cechlárová, CSc., prof. RNDr. Stanislav Jendro¾, DrSc. , doc. RNDr. Tomáš Madaras, PhD. , doc. RNDr. Miroslav Plošèica, CSc. , doc. RNDr. Ivan Žežula, CSc. a RNDr. Martina Hanèová, PhD. Rozhlasová relácia odznela dòa 27.10.2012 v rozhlasovom pásme Panoráma v rádiu Regína na celom Slovensku.Fyziku predstavili naši prírodovedci z Ústavu fyzikálnych vied: Konkrétne v nahrávkach a rozhovoroch s redaktorom slovenského rozhlasu Ing. Miroslavom Talaváškom:

Prímes Galéria osobností

15

Galéria osobností pôsobiacich na PF UPJŠ

Rozhlasová akadémia III.vekuProjekt Rádia Regina k Európskemu roku aktívneho starnutia

Prímes

14

Štruktúra každej epizódy vyzerala približne rovnako. V prvej èasti bol úvod, konkrétne prof. RNDr. Andrej Bobák, DrSc.: v úvode vysvetlil poslucháèom základné delenie fyziky (teoretická a experimentálna) a jej prepojenos� s ïalšími odbormi (z matematiky to prof. K. Cechlárová vzala z iného konca, porozprávala o historickom vývoji matematiky, ako pribúdali jednotlivé odbory v rámci matematiky). V d r u h e j è a s t i r e l á c i e n a z ý v a n e j Terminologický slovník doc. RNDr. Zuzana Ješková, PhD. popísala fundamentálne pojmy, resp. pojmy súvisiace s významnými aplikáciami fyziky, o ktorých by mal ma� poslucháè predstavu: symetria, interakcia, supravodivos� a tranzistor.Pokia¾ ste premeškali vysielanie, ponúkame vám ich struènú definíciu: Symetria: objekt nazývame symetrickým, ak po vykonaní nejakej èinnosti ostane nezmenený. Môže to by�, dej, rovnica, fyzikálny zákon. Napr. fyzikálne zákony sa s èasom nemenia, hovoríme, že sú èasovo symetrické. S každou symetriou je spojený nejaký zákon zachovania.Interakcia: vzájomné pôsobenie dvoch objektov, poznáme elektromagnetické, gravitaèné, silné a slabé interakcie. Interakcia je k¾úèový pojem na to, aby sme rozlišovali èastice.Supravodivos� : stav hmoty, napr. kovu, ktorý sa vytvorí jej schladením po tzv. kritickú hodnotu,

kedy sa stáva dokonalým vodièom el. prúdu. Je to nezvyèajný jav, priam prekvapujúci.Tranzistor: polovodièová elektronická súèiastka, dnes osadzovaná do prakticky všetkých elektronických prístrojov, poènúc mobilmi a poèítaèmi konèiac autami alebo medicínskymi prístrojmi. V elektrickom obvode je ich pr imárnou úlohou z o s i l ò o v a n i e , r e s p . p r e p í n a n i e elektronických impulzov.V ïalšom vstupe RNDr. Jozef Hanè, PhD. priblížil poslucháèom velikánov fyziky akými boli Isaac Newton, Wilhelm Conrad Röntgen, Albert Einstein, resp. Richard Feynman. Na záver nasledovala diskusia s prof. RNDr. Petrom Samuelym, DrSc., v ktorej predstavil detailnejšie Centrum fyziky ve¾mi nízkych teplôt - spoloèné pracovisko SAV a PF UPJŠ a fyziku nízkych teplôt spolu s aplikáciami v reálnom živote, ktoré tento odbor fyziky priniesol a prináša.Ako to už býva, keï sa nieèo nové nauèíme, tak sa aj otestujeme. Preto v relácii nechýbal ani test vedomostí. Pokia¾ boli poslucháèi pozorní, korešpondovali do redakcie správne odpovede s možnos�ou výhry. Jednou z otázok bolo:Kto povedal?Ak som videl ïalej, bolo to preto, že som stal na pleciach obrov.A) Albert EinsteinB) Isaac Newton

KK

Rozhlasová akadémia

Jedineèný objav vo výskume rakoviny sa podaril košickým výskumníkom. Ich bádanie môže by� v budúcnos t i krokom k definitívnemu vylieèeniu rakoviny. Niektoré chemické látky v liekoch z v y š u j ú o d o l n o s � nádorových kmeòových buniek, ktoré spúš�ajú r a k o v i n u , i n é i c h ž i v o t a s c h o p n o s � potláèajú. Tím vedcov v kultivaèných miskách t e s t u j e p ô v o d c o v o n k o l o g i c k ý c h o c h o r e n í . Nieko¾koroèná snaha prináša prvé výsledky. „Zistili sme, že zložka bežných antidepresív - látka hypericín, vyvoláva v kmeòových bunkách rezistenciu. Znamená to, že nádorové kmeòové bunky sú odolnejšie proti chemoterapii,“ popisuje jeden z bádate¾ov

Traja pracovníci Ústavu geografie (viï na fotografii sprava Dr.Gallay, doc. Hofierka a Dr. Kaòuk) sa 25.11.-2.12.2012 zúèastnili uèite¾skej mobility v rámci programu ERASMUS na Queen's University Belfast,v Severnom Írsku. Strávili tam ve¾mi p roduk t ívny týždeò naplnený prednáškami p r e š t u d e n t o v , a k a d e m i c k ý c h zamestnancov univerzity a k o a j ï a l š í c h i n š t i t ú c i í . T a k t i e ž absolvovali pozemné laserové skenovan ia vegetácie v Botanickej z á h r a d e . O k r e m v ý b o r n ý c h d o j m o v priniesli domov cenné 3D geoúdaje pre vlastný výskum, konkrétne dohody o spoloènom výskume a predåženie zmluvy o spolupráci v rámci programu ERASMUS.

RastislavJendželovský(viï na fotografii vpravo stojací s J. Mikešom). Upozoròuje, že v USA sa pacientom, ktorí chemoterapiu

podstupujú, bežne p o d á v a j ú antidepresíva, èo môže zhoršova� výsledky l ieèby. Vedecký tím ïalej zistil, ktoré látky v y v o l á v a j ú u kmeòových buniek opaèné reakcie. „V princípe staèí jedna jediná bunka a u j e d i n c a o p ä � vzniká nádorové

ochorenie. Výskumom chceme dosiahnu�, aby sme v praxi dokázali zabi� tieto bunky. Lieèba rakoviny tak nebude doèasná, ale trvalá,“ vysvet¾uje ïalší z vedcov Jaromír Mikeš. (Katarína Gécziová, Korzár)

T á t o t r o j i c a s a t i e ž z ú è a s t n i l a medzinárodnej konferencie Symposium GIS Ostrava 2013 Geoinformatics for City Transformations, ktorá sa konala v dòoch 21.1. - 23.1.2013 na VŠB-TU v Ostrave. Aktívne vystúpili s príspevkom USING

VIRTUAL 3-D CITY M O D E L S I N T E M P O R A L A N A LY S I S O F U R B A N TRANSFORMATIONS , v ktorom Ján Kaòuk predstavi l me tod iku t vo rby èasových radov 3D modelu èasti mesta Prešov a poukázali na aplikácie 3D modelov

miest v geografickom výskume s použitím 3D GIS. Konferencia má dlhoroènú tradíciu. Tohto roku usporiadatelia hostili úèastníkov z 27 krajín.

Prímes Novinky

17

Naši vedci našli slabinu rakoviny

GISáci na cestách

Prímes

18

V roku 1950, v dnes ošumelej budove skrývajúcej obrovské bohatstvo, vznikol Botanický ústav. Odvtedy predstavuje pre Košice významný prínos. Grandiózny rozvoj. Prívlastok, ktorý bol v tlaèi pä�desiatych rokov èasto prisudzovaný inštitúcii zhromažïujúcej domácu i exotickú flóru vo vtedy najväèšom expoziènom skleníku strednej Európy. Vonkajší areál vytvorilo 48 hektárov pozemkov prevažne lesných spoloèenstiev. Odvtedy pribudlo 8 skleníkov a pracovisko rozbehlo pedagogickú èinnos�. Do priestorov sa dnes denne hrnú masy študentov. Cennos� tohto územia vyzdvihuje skutoènos�, že naša Botanická záhrada (BZ) je od roku 2002 chráneným areálom a spadá pod štvrtý (druhý najvyšší) stupeò ochrany prírody. Tak ako vo vnútorných skleníkoch, i v arboréte rastú unikátne taxóny z celého sveta. Aj vïaka systému Index seminum, medzinárodnému programu výmeny semien, ponúka Botanická záhrada UPJŠ expozíciu, ktorej v okolí �ažko h¾ada� konkurenta. V poslednom èase však prenikli na verejnos� informácie o tom, že pozemky v Botanickej záhrade sú na predaj. Dokonca existujú potenciálni záujemcovia o výstavbu obytných domov, èo sa zdá by� takmer nepredstavite¾né. Takmer. Ako táto situácia vznikla? Na to sme sa spýtali prof. RNDr. Pavla Mártonfiho, PhD., vedúceho Katedry botaniky ÚBEV, ktorý sa problematike dlhodobo venuje. „Po revolúcii v roku 1989 sa o pozemky pod BZ prihlásil Rád bratov kazate¾ov Dominikánov, ktorému boli údajne

neprávoplatne odòaté v 50. rokoch minulého storoèia. Odkedy im boli pozemky prinavrátené, platí UPJŠ každoroène poplatky za prenájom.“ Avšak súèasné dlhy Dominikánskeho konventu (DK) prinútili rád pôvodne patriaci medzi rehole žobravých mníchov pozemky preda� za úèelom zisku a h¾ada� investora, ktorý by ich odkúpil a zrealizoval plán rezidenènej výstavby. Medzi UPJŠ a DK prebehlo mnoho rokovaní a bolo spísaných viacero dohôd. „Pozitívna správa došla zaèiatkom roku 2013, keï Ministerstvo školstva vyèlenilo 615 000 € na odkúpenie tej èasti pozemkov, na ktorých leží hospodárska èas� BZ, strata ktorej by chod inštitúcie vážne paralyzovala.“ vraví prof. Mártonfi a dodáva: „Tak èi tak, ostáva otázka osudu ïalších pozemkov, za ktoré bude UPJŠ plati� naïalej prenájom, nezodpovedaná.“Magistrát mesta Košice na základe dokumentov Štátnej ochrany prírody a úradov životného prostredia v liste pre rektorát UPJŠ hodnotí, že Botanická záhrada je biocentrom regionálneho významu. Patrí medzi prísne chránené územia, na ktorých nie je povolená iná èinnos� než tá, ktorá prospeje ïalšiemu zve¾adeniu Botanickej záhrady v súlade s jej poslaním. Bežný èlovek vidí dôvody ochrany predovšetkým vo vzácnej flóre, ale dôvody potreby osobitnej ochrany areálu BZ posilòuje i poh¾ad na faunistickú zložku územia, na ktorú poukázal Ing. Martin Suvák, PhD., pracovník BZ UPJŠ, v

Problémy Botanickej záhrady

Problémy Botanickej záhrady

“Biokosaèky” kozièky botanickej záhrady

Prímes

zozname živoèíšnych druhov európskeho a národného významu (pre ktoré sa v EÚ vyhlasujú chránené územia) pozorovaných v BZ UPJŠ. Pri prechádzke v priestoroch záhrady môžete ukrytého v hustých konárikoch blízko kmeòa stromov vidie� hniezdi� jastraba krahulca, k t o r é h o s p o l o è e n s k á hodnota je vyèíslená na 1328 €/kus. Z ïalších významných druhov sa v areáli vyskytuje sova lesná (664 €/kus), modlivka zelená (166 €/kus) èi užovka stromová (498 €/kus). Každému biológovi je zrejmé, že ochrana tejto fauny vyžaduje zachovanie celistvosti územia, nie jeho fragmentáciu na drobné èasti, èo by viedlo k znièeniu biotopov vzácnych druhov.Spor DK a UPJŠ však nie je prvý prípad konfliktu názorov oh¾adom pozemkov v BZ.

I v minulosti bola Botanická záhrada územne oklieš�ovaná, ako tomu bolo v prípade vystavania budovy Slovenskej akadémie vied v Košiciach alebo odpredaj

bývalého Edièného s t r e d i s k a U P J Š majite¾ke súkromnej materskej školy aj s príslušnou parcelou. Pod¾a slov MUDr. Vladimíra Rácza, syna p r v é h o r i a d i t e ¾ a Botanickej záhrady v K o š i c i a c h , „ t o t o územie však nie je k o m e r è n o u

komoditou, s ktorou by bolo možné kšeftova�. Je výsledkom vedeckej a pedagogickej práce a naïalej potrebuje podmienky pre tvorivý rozvoj“. Ostáva nám iba dúfa�, že si všetky zúèastnené strany tieto fakty vèas uvedomia.Foto: Archív Ing. Suváka AR

Problémy Botanickej záhrady

Rosnièka zelená v botanickej záhrade

19

Prímes

20

Plní oèakávaní, ale aj obáv sme vyrazili z Košíc

odhodlaní èeli� všetkému, èo nás èaká. V

autobuse sme sa skúšali, èo vieme poveda� po

rusky a pripravovali svoje žalúdky na typický

nápoj - Vodku. Po prechode ukrajinskými

hranicami sme sa vydali smer Èernivci, kde nás

oèakávala hostite¾ská univerzita. Po ceste sme

sa zastavili V Rachive pri symbolickom

pamätníku, ktorý predstavuje geografický

stred Európy. Popri ukrajinsko-moldavských

hraniciach sme obdivovali obrovské stavby tzv.

vilovú štvr�. Celý deò nám pršalo, èo nám

trochu uberalo z dobrej nálady. V Èernivci sme

v pohodlí autobusu zažili krátku noènú

prehliadku tohto krásneho mesta, ktoré je

bývalé kniežactvo Bukovina a zároveò

po¾nohospodárska oblas�. Na druhý deò sme

sa zastavili v Kamenci Podo¾skom, ktoré nás

prekvapilo èarovným hradom, bývalou

pevnos�ou a celým historickým jadrom mesta

vybudovanom v kaòone. Ïalej sme

smerovali na Vinicu, Umaò a Krivoj Rog.

Noc sme strávili v stanoch v oblasti

Dnepropetrovska pod korunami jabloní,

kde nás veèer neuverite¾ne doštípali

komáre a ráno nás privítali pasúce sa kozièky

a koník. Každým dòom sa zväèšovala naša

nedoèkavos� po dosiahnutí vytúženého

cie¾a. Preto sme sa nechceli nikde zdržiava�

a tak sme sa náhlili po ukrajinských

dia¾niciach. Prekvapila nás ich ve¾mi dobrá

kvalita. Prechádzali sme naprieè rovinatou

k ra j i n o u p l n e p o ¾ n o h o s p o d á rs k y

využívanou vïaka úrodným èernozemiam.

Prvým mestom, ktoré sme si mali možnos�

p r e h l i a d n u � z a u t o b u s u , b o l

Dnepropetrovsk, jedno z miliónových miest

Ukrajiny, ktoré leží v Doneckej oblasti. Toto

ve¾ké a dôležité prístavné mesto na nás

naozaj zapôsobilo. Mestom preteká rieka

Dobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

Dobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

5.6.2012 sa vybral autobus plný dobrodruhov na dlhú cestu naprieè Ukrajinou až do ruského Kaukazu a k Èiernemu moru. Výprava na èele s docentom Hochmuthom a RNDr. Petrvalskou pozostávala z 32 študentov geografie a prof. Hudeca, doc. Panigaja a Dr. Kullu. Prešli spolu viac ako 6000 km za 10 dní a zažili spolu ve¾ké dobrodružstvo. V priebehu jedného júnového dòa gu¾ova� sa v nadmorskej výške nad 2000 m a kúpa� sa v mori na slneènom pobreží. Zdá sa Vám to nemožné, èi šialené? O tom ako to zvládli, si môžete preèíta� na nasledujúcich stranách.

Prímes

-logickej zbierky sme boli sprevádzaní po

nábreží na krásnej slneènej promenáde

rieky Don, kde kotvilo ve¾a lodí a neskôr po

rušnom centre mesta, kde sme sa

prechádzali hlavnou ulicou a mestským

parkom. Rostov je moderné miliónové

mesto Ruska. Na piaty deò ráno sme zaèali s

výletom do neïalekého mesta Azov pod

velením kolegu z Rostovskej univerzity.

Mesteèko leží na delte Donu a má

zachované historické opevnenie s kanónmi

a pekným výh¾adom na prístav. Zvedavos�

nás �ahala pozrie� sa aj na Azovské more,

ktorým prechádza hranica medzi Európou a

Áziou. Prišli sme k zálivu Tagadrog, kde sa

miešala sladká a slaná voda s nie ve¾mi

lichotivým zafarbením. Pobrežie lemovala

abrázna terasa a moèiare husto obývané

vtáctvom. Po tomto prekvapení sme

Dneper, ktorá je tretia najväèšia rieka Európy.

Spolu s mestom Dneproderžinsk vytvárajú

trojmiliónovú oblas�, ktorá je známa najmä

ako priemyselná èas�. Známe sú až 150 metrov

hlboké ložiská uhlia. Vy�aží sa až 200 mil.ton

roène. Celá priemyselná oblas� pod názvom

DONBAS má centrum v meste Donetsk. V

oblasti sa nachádza vyše 60 baní. V susednom

Rusku pokraèuje táto priemyselná oblas� v

rostovskej oblasti. S rešpektom a obavami sme

celkom rýchlo (iba 1 a pol hodiny) prekroèili

ruské hranice. Vïaka navigovaniu domácimi

taxikármi sme nad ránom našli internát a

ubytovali sa v Rostove na Done. Po ranných

vybavovaniach potrebných dokladov a

papierov sme boli privítaní Univerzitou v

Rostove na Fakulte Geológie a geografie, kde

sme boli oboznámení s históriou školy a s jej

fungovaním. Po prehliadke fakultnej minera-

Dobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

21

To dokazuje stále

a k t í v n u e r ó z i u

¾adovcom. Neskôr

s m e s a v ï a k a

miestnym terénnym

autobusom mohl i

n á ro è n o u c e s t o u

d o p r a v i � d o

n á ro d n é h o

parku Lago

Naki, odkia¾

s m e m a l i

v ý h ¾ a d n a

k r á s n e

K a u k a z k é

vrchy najmä

na vrch Fišt

(prostredná

foto) Prechádzka týmto národným parkom

bola ve¾mi príjemná. Èistý vzduch, bohaté

rastlinstvo kaukazských planín, krásne

výh¾ady a gu¾ovaèka nám spríjemnili tento

deò. Lago Naki sa nachádza približne vo

výške 2 000 m.n.m. Po zostupe z národného

parku, sme sa vrátili spä� na základòu, kde

sme strávili druhú noc veselo a družne spolu

s ruskými študentmi geografie. Pondelok

sme sa na svoj siedmy deò výpravy rozlúèili s

Kaukazom a z Majkopu sme pokraèovali v

ceste cez horský priesmyk Gojtskyj. Ten

potrápil naše nervy a brzdy nášho

autobusu. Prekonali sme prudké

o c h u t n a l i d o m á c i

tradièný nápoj KVAS

(horná foto), ktorý sa

v y r á b a z o s t a r é h o

è i e r n e h o c h l e b a a

predáva na ul iciach

è a p o v a n ý z t a n k u .

Chutilo to ako nieèo

medzi pivom a

vínom. Po dvoch

dòoch v Rostove

a okolí sme sa už

nevedeli doèka�

Kaukazu. Vybrali

sme sa smerom

na Krasnodar v

A d y g e j s k e j

o b l a s t i n a

základòu rostovskej univerzity v obci Nike¾.

Prišli sme v noèných hodinách po strastiplnej

ceste serpentínami a prekvapilo nás až príliž

vrelé až šialené privítanie súdruha, ktorý na

nás oèakával aj s f¾aškou pálenky. Pre nás

ustatých to bol šok aj vïaka výzoru základne

bývalej baníckej osade ležiacej v lese, ktorá v

noènom svetle vyzerala ako vystrihnutá z

hororu. Predýchali sme to a pobrarali sa spa�.

Prvou rannou zastávkou bola dolina rieky

Belaja, ktorá vytvára krásny a dlhý kaòon.

Využívaná je najmä pre rafting (dolná foto).

Belaja pramení pod Uralom a má sivasto biele

sfarbenie a nábrežia posiate pieskom èiernym,

pripomínajúcim mak.

PrímesDobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

22

Prímes

Ráno pokraèovala výprava smerom ku

Kerèskému prielivu. V prístave Port Kaukaz

sme èakali na rusko-ukrajinskej hranici na

trajekt, ktorý nás previezol na èarovný

p o l o o s t r o v K r y m

(vyloïovanie autobusu na

h o r n e j f o t o ) . P o 5

h o d i n á c h èa ka n i a a

n á r o è n o m p r e n o s e

všetkej našej batožiny cez

colnú kontrolu v 32 °C

horúèave sme sa nakoniec

plavili 15 minút. Plavba

nás stála 11 000 rub¾ov (cca 270 eur). Bola

to osviežujúca plavba v sprievode delfínov.

A tak sme sa ocitli v Krymskej autonómnej

republike. Prvé km sme prešli po èervených

pôdach, kde rastie salikornia, rastlinka ktorá

pije slanú vodu a videli sme tiež množstvo

limanov, sladkovodných jazier resp. ramien

riek. Èim sme šli ïalej tým sa terén zvyšoval.

serpentíny, vysokú prašnos� a zlú vidite¾nos�

na nespevnenej úzkej ceste s reálnym

strachom o naše životy. Keï sme došli do

krásneho pobrežného mesta Tuapse,

neskutoène sme sa tešili a

hneï sme obliekali plavky a

bežali na pláž okúpa� sa v

Èiernom mori (dolná foto).

Po tomto osviežení sme

vyhladli a tak sme si v

r e š t a u r á c i i v ï a è n e

pochutnal i na ruských

špecialitách Boršè a Šašliky.

Ïalej sme smerovali po krásnom ruskom

pobreží ku Kerèu, poèas cesty sme obdivovali

túto prímorskú destináciu. Vo ve¾kom

prístavnom meste Novorosijsk sme videli

obrovský závod cementární. V noci sme sa

utáborili blízko mesta Anapa nevedomky v

parku s ve¾mi zvláštnymi stromami (Gledicia,

prostredná foto) s nebezpeènými obrovskými

tàòami, ktoré nám prepichli stany,

karimatky a nejeden z nás sa zranil.

Dobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

23

Táto oblas� je známa zásobami ropy a zemného plynu. Taktiež sa tu nachádzajú bahenné sopky. re Krym je dôležitý lodný priemysel, taktiež rybolov a �ažba rašeliny a soli. Ïalej smerovali sme na prístavné mesto Cherson, ktoré je známe okrem iného produkciou melónov. Pokraèovali sme cez mesto Mikolajev, ktoré vytvára mikolajevkú oblas� èiernomorskej nížiny. Dôležitá je tu výroba lodí od roku 1778, taktiež ve¾rybárskych lodí a �ažkých strojov. Pokraèovali sme severným obchvatom cez Odesu, ktorá je jedno z najkrajších prímorských miest. Má ve¾mi dôležitú polohu a je oblas�ou najväèšej nákladky a prekládky na pobreží Èierneho mora. Posledný deò sme sa už naozaj unavení tešili domov. Èo najkratšou cestou sme sa náhlili cez Umaò a Vinicu, Mukaèevo a Užhorod do Košíc. Po príchode na našu rodnú hrudu kolegovia s láskou zaspievali krásnu pieseò o rodnej zemi a tiež hymnu. Bol to úžasný zážitok, ktorý nebol pre žiadne pohodlné padavky. Budeme naò spomína� celý život. Viacerí sme sa zhodli, že èarovný Krym nás chytil za srdce a stálo by to za to ho n a v š t í v i � e š t e r a z a p r e s k ú m a � podrobnejšie. Ïakujeme našim vedúcim, že nám zariadili túto exkurziu, vážime si ko¾ko námahy kvôli tomu vynaložili.

!BK, Andrea Hanáková mapa: Peter Bandura foto: V. Maèák, L. Vagašová, L. Hajduková

Na zaèiatku nám cestu skrížili divo pasúce sa

koníky (horná foto). Krym je tvorený alpskou

synklinálou s najvyšším vrchom Roman Koš

(1 541 m.n.m). Na Kryme bola prvou zastávkou

Feodésia, kde sme sa druhý krát kúpali v

Èiernom mori. Zaskákali sme si vo vlnách a

potešili sa množstvom krásnych mušlí, ktoré

však už v rozomletom stave tvorili piesok na

pláži. Ochutnali sme z miestnych viníc silné

èervené víno Èarny doktor. Cestou sme

obdivovali krásne prímorské strediská a

neskutoène krásne hory národného parku

(dolná foto). Ïalej sme smerovali do Alušty, za

ktorou sme sa utáborili na noc. Predposledný

deò sme prechádzali Simferopo¾om, hlavným

mestom Krymu, ktoré je tiež pôvodne gréckym

mestom. V tejto oblasti sú èasté krasové

planiny a jaskyne. Šija, ktorá spája Krym s

ukrajinskou pevninou sa nazýva Perekopská

šija.

PrímesDobrodružstvo smer Kaukaz a Krym

24

Prímes Skúškové obdobie

8. Sebamotivácia. Tento tip sa mi páèil najviac. Naplánova� si program na veèer za odmenu. S vedomím, že nás veèer èaká nieèo/ niekto príjemný budeme celý deò usilovní ako vèielky, len aby sme potom nemuseli myslie� na školu a mohli pokojne vypnú� s pocitom, že sme denný limit zvládli. Skvelá predstava.

9. Ak sme sa už dostali po nieko¾kodòovom uèení na skúšku, stále je tu ešte jedna hrozba. My samy. Niektorí študenti sa samy vedia tak „vyhecova�“, že aj napriek skvelej príprave pohoria. Tí menej usilovní �ahajú aj z päty a dopadnú èastokrát lepšie. Jednoducho na skúšku treba ís� s vyrovnaným pocitom, že sme urobili všetko, èo bolo v našich silách. Nech sa stane, èo sa má sta�.

10. Termíny nie sú vypísané zbytoène. Niekto ich musí využi�. Študent, ktorý aspoò raz nevyletel zo skúšky, nie je študent. Netreba to bra� tragicky. Samozrejme na našu psychickú pohodu poèas skúškového obdobia vplýva aj množstvo ïalších faktorov. Záleží od roèného obdobia, od toho akú majú rodièia náladu, aké je vonku poèasie, èi máme pokoj a priestor na uèenie, èo robia kamaráti, èi už majú všetky skúšky dávno spravené...

Vysokoškolský život chystá pre èerstvého niè netušiaceho maturanta množstvo zmien - odchod z domu, internát, viac zodpovednosti a samostatnosti. Museli sme sa nauèi� preži� s urèitým finanèným prídelom, tak aby sme nejedli každý deò len špagety alebo v horšom prípade tresku. K nemenej závažnej zmene patrí aj študijný harmonogram. V priebehu semestra máme viac vo¾na aby sme potom mohli naplno zabra� v tom naj�ažšom období- skúškovom. Dodnes si pamätám, ako ma moja staršia sestra strašila, keï som sa uèila na maturu: „Len poèkaj, keï prídeš na výšku, uvidíš èo sú to skúšky a uèenie do nemoty!“ Musím uzna�, že mala pravdu.

Každý študent má vlastný systém v uèení. Chcete vedie� aké zvyky, typy a rady som sa dozvedela od našich kolegov-študentov? Tu sú.

1. Priebežné uèenie. Každý z opýtaných študentov uviedol priebežné uèenie ako základ úspešného zvládnutia skúšok. Samozrejme všetci hneï dodali, že to nie je také jednoduché.

2. Skúška je boj a boj sa nezaobíde bez poriadneho plánu. Chce to pero a kalendár, resp. diár. Tak si môžete uèenie rozvrhnú� a kontrolova�. Mám to overené.

3. Uèi� sa, uèi� sa, uèi� sa ... iný spôsob ako si nalia� vedomosti do hlavy ešte nevynašli, takže nemáme na výber.

4. Káva, energy drinky, gynko a mnohé iné povzbudzováky. Urèite sa zaobídeme aj bez nich ale v èase keï nám horí za pätami sú našimi najlepšími priate¾mi.

5. Jes� a pi�! Žiadne kompromisy. JEDLO = ENERGIA = EFEKTÍVNE UÈENIE = ÚSPECH.

6. Mojim tajomstvom je spánok. Bez výèitiek si pospím, naèerpám sily, naraòajkujem sa a hor sa do (m)uèenia.

7. Vypnú�. Èasto zo seba žmýkame viac a dlhšie ako je to efektívne. Keï to nejde, tak to nejde. Treba prestrieda� èinnos�. Porý¾ova� záhradku, ís� na prechádzku, da� si dlhú kúpe¾ alebo preèíta� si knihu. Možností je.

Skúškové obdobie

25

PrímesPravák alebo ¾avák?

Spoloèenský tlak a napravovanie ¾avákovV minulosti, a nie až takej dávnej, nebolo u nás na Slovensku povolené, aby die�a v škole písalo ¾avou rukou. Tzv. ¾avorukos� sme zaèali zákonom akceptova� až pred neuverite¾nými pä�desiatimi rokmi. Rôzne tresty spojené s preúèaním malých ¾avákov spôsobili, že sa z die�a�a stal neurotik, ¾ahko mu kleslo sebavedomie, alebo bolo skalopevne presvedèené o tom, že sa mu nebude dari� v nièom, do èoho sa pustí.

Tiež starí Rimania ¾aváctvo neakceptovali. Keï sa chlapec pri výcviku do rímskej légie prejavoval ako ¾avák, bola mu ¾avá ruka priviazaná k telu, aby bol prinútený nauèi� sa používa� pravú ruku. Ako ¾avák by narúšal súdržnos� légie.

Odborný pojem lateralita vysvet¾uje, preèo je jeden z párových orgánov napr. ruka, noha, oko, dominantnejší než druhý. Súvisí to s rozdielnou funkciou pravej a ¾avej mozgovej hemisféry. U pravákov je dominantnou ¾avá hemisféra mozgu, u ¾avákov pravá.

Bojovník so štítomMnoho teórií sa pokúšalo vysvetli�, preèo v ¾udskej populácii prevážila pravostranná lateralita (90 % populácie tvoria praváci), ale ku žiadnym všeobecne uznávaným záverom nedošli. Teória bojovníka so štítom sa pokúša vysvetli� praváctvo tým, že praváci držia ochranný štít v ¾avej ruke, aby mohli pravou rukou bojova�, a pretože srdce je na ¾avej strane, sú tak v boji lepšie chránení než ¾aváci. Táto teória sa na základe historických faktov rýchlo vyvrátila.

Chce to pekne sa zaprie�, maka� a úspech sa zaruèene dostaví. Ïakujem ve¾mi pekne všetkým, ktorí sa mi zverili so svojim skúškovým obdobím a tým mi pomohli pri písaní tohto èlánku. To najbližšie skúškové obdobie sa zaèína 20.5.2013, tak prajem ve¾a š�astia, pevné nervy a š�astnú ruku pri �ahaní otázok. KD

Pravák alebo ¾avák?Žijú ¾aváci kratšie ako praváci? Je medzi ¾avákmi viac žien ako mužov? Sú ¾avoruké deti prchkejšie a zúrivejšie ako pravoruké? Ak chcete, milí prírodovedci, vedie� odpovede na tieto otázky, prosím, zaèítajte sa... Pod¾a našej ankety na PF je 87 % z nás pravákov. Preto hneï v úvode chcem podotknú�, že sa v èlánku budem venova� viac ¾avákom, èo však neznamená, že si ho praváci, medzi ktorých patrím aj ja, nemôžu preèíta�...

26

Prímes

Zaujímavosti:+ ukázalo sa, že medzi ¾avákmi je podstatne viac nadaných ¾udí na matematiku, prírodné vedy, techniku a výtvarné umenie+ v populácii sa nachádza asi desa� percent ¾avákov, prièom jednoznaène dominujú muži+ ¾aváctvo je dedièné; v prípade, že obaja rodièia sú ¾a i, šanca, ž m bude aj die�a, je až 26 %+ kedysi upa¾o ¾avák o bosorákov. Niekt kult ich ažovali za èarodejníkov, iní s i o ali sobáši�;starí Inkovia boli k ovievaví - verili, ž de je tie. On ho mal prin �…+ výhodné rt is, stolný tenis, futbal, e13. august je piatok trinásteho) me vákov

Slávni ¾aváci: stein, J. S. Bach, Lud , W. A. Mozart, Paul M bain, Jimi Hendrix, Georg i Bieber :P, Diego Maradona, ke nel Messi, Leonardo da Vinc b , Raffaello, Michelangelo, G elina Jolie, Marilyn Monroe, er, Nicole Kidman, Charlie s Cameron, Ridley Scott, frey, Jiøina Bohdalová, B

VyskúšaPravá ozgu majú úplne rozd Všeobecne ¾avá he vedná za analytické s je logika, jazyk a

pnosti, zatia¾ èo pravá ecké schopnosti a zrakové

rozlišovanie farieb, tvarov, ajte si, ako dlho dokážete

váhe pravítko na prstoch ¾avej. Potom si zmerajte, ako dlho

rža� pravítko v rovnováhe na a PRITOM rozpráva�. Výsledky

.

vác e ní

vali ov akoré úry pov

a s ni dmietk ¾av om zh

e k je ¾avák, tam aj š�asáša

špo y pre ¾avákov sú tenhok j, box a ïalšie.

od roku 1976 (vtedydzinárodným dòom ¾a

Bill ates, Albert Eiwig an BeethovencC tney, Kurt Coe M chael, Justin

Mi Tyson, Lioi, Pa lo Picassoeta Garbo, Ang

Ben StillChaplin, JamOprah Win

art Simpson :D

jte si:a ¾avá strana m

ielnu funkciu.misféra je zodpo

chopnosti, akomatematické schostrana riadi umelschopnosti akovzorcov. Zmer udrža� v rovno a pravej ruky dokážete udkaždej ruke porovnajte

má

G nv

ar

r

e

Japonský muž mohol prepusti� svoju ženu keï zistil, že je ¾aváèka. V Èíne ešte nedávno boli ¾aváci dôrazne nabádaní, aby sa preuèili na pravákov. Tvary èínskeho písma sú navrhnuté pre pravákov a ¾avou rukou ich možno písa� len s námahou. V mnohých èastiach sveta (napr. India, Indonézia) je neslušné jes� ¾avou rukou, v Indonézii je neslušné ¾avou rukou prija� dar.¼aváctvo nie je neprirodzenéTakto jednoducho by sme mali k ¾avorukosti svojho die�a�a pristupova�. Die�a - ¾avák nesmie ma� pocit, že je menejcenný len preto, že píše, je, hádže loptou ¾avou rukou. Má predsa dve ruky, dve nohy a záleží na jeho prirodzenosti, ktorú z nich bude používa�. Nevýhodou môže by� stolovanie, riadenie auta a to, že stále ešte na trhu nie je dos� nástrojov pre ¾avákov. Medzi ¾avákmi bol a je rad slávnych osobností, snáï preto sa o ¾avákoch hovorí, že sú kreatívni, všestranne nadaní, geniálny.Ako dlho vlastne žijú ¾aváci?Jedna zo štúdií z roku 1991 hovorí, žijú o 9 rokov kratšie, pretože súv "pravorukom“ svete a èastejrôzne nehody. Táto teória zamietnutá. Odborníci sa na fakt, že v skorších dobách a pod silným tlakom nútení preú praváko najmladšia gene už nie to ovplyvòovaná. Ï dom edzi ženami je mene dožívajú vyššieho veku. a sú však neúplné a špekAko ovplyvò vie?Pod¾a štatist zofrenikmi viac ¾avákov, a t že sa im pripisuje ove¾a väèšia pravákom. Deti, ktoré píšu a k u, by mali by� prchkejšie, zúr rodièom by mspôsobova� vrás aj ich poèeneovládate¾né výb vu. Schoktorá sa pripisuje ¾a aj rehabilitácia po mozg prípade pravákov. Medzi ve¾a dyslektikov, autistov a uèenia.

ž ci z

v skoro jú

i

j

ai

kor uko

i

í

e ¾avánevýhodnení

šie sa im stávajúšak bola

odvolávaboli ¾ud

èa� sa narácia

alším dôvo je, že ¾avákov a ženy saTieto vysvetleni

ulatívneuje ¾aváctvo zdrky je medzi schpráve preto,citlivos� aeslia ¾avou r

vejšie a ich ali ky na èele tné a

uchy hne pnos�,rýchlejšia

ovej porážke ako v¾avákmi sa nájde det s poruchami

èo

v, kým

je tak m

.

io

vákom, je

Pravák alebo ¾avák?

27

PrímesŠtuRKo

Zisti si, ktoré oko máš dominantnéU ¾udí je obvykle jedno oko dominantné. Je to úplne normálne a rovnako ako ¾avorukos� èi pravorukos� to súvisí zo stavbou a funkènos�ou nervovej sústavy. Sám si môžeš ¾ahko overi�, ktoré oko máš dominantné. Zis�ovací postup:Nájdi si v priestore nejaký bod vo vzdialenosti nieko¾ko metrov a sústreï sa na neho zrakom. Natiahni pred seba ruku a ukazovákom mier presne na ten bod. Keï sa po celý èas zrakom sústredíš na urèitý bod, budeš ma� vo zrakovom poli trocha rozmazaný obraz akoby dvoch prstov. Teraz striedavo zatváraj najprv jedno a potom druhé oko. Zistíš, že keï sa pozeráš jedným okom, vidíš svoj prst presne ukazujúci na urèitý bod a keï sa pozeráš druhým, je prst trocha posunutý nabok.

To oko, ktorým vidíš svoj prst prekrývajúci sa s urèitým bodom, je Tvoje dominantné oko. VB

Väèšina pravákov zistí, že hovorením zhoršuje výkonnos� ich pravej ruky, ale nie ¾avej. Preèo? Jazyk a schopnos� používa� pravú ruku sa nachádza v tej istej hemisfére a táto strana mozgu je pre�ažená súèasným rozprávaním a používaním ruky. ¼aváci môžu ma� jazykové centrum v niektorej z hemisfér alebo v obidvoch z nich. ¼aváci s pravostranným jazykovým centrom majú lepší výsledok s pravou rukou, ¾aváci s jazykovým centrom na ¾avej stane budú ma� lepšie výsledky s ¾avou rukou. ¼aváci s jazykovými schopnos�ami riadenými oboma stranami budú schopní udrža� v rovnováhe pravítko rovnako ako na oboch rukách.

ŠtuRKo sú�ažilo, ŠtuRKo vyhrávalo!

Internetové rádiá študentov (IRŠ), univerzitné rádiá a rozhlasové krúžky sa z n o v u s t r e t l i n a p o d u j a t í RÁDIORALLYE 2013, ktoré sa konalo po deviaty krát od štvrtka 21. marca do nedele 24. marca v Žiline na internátoch Žilinskej univerzity na Ve¾kom diele. Amatérski rozhlasoví tvorcovia prihlásili do tohtoroènej sú�aže spolu 217 nahrávok v špecializovaných kategóriách pod¾a európskych štandardov FICS: literárno-dramatické relácie, spravodajstvo a publicistika, hudobné programy i kompozície, trikové nahrávky, zvuèky, jingle a reklamy. V programe je aj simulácia živého vysielania a kategória novinárskej pohotovosti, v ktorej si sú�ažný tím vyžrebuje tému a do troch hodín ju musí spracova� do vysielate¾nej

zvukovej podoby. Tento rok sa okrem nášho Študentského rádia Košice (ŠtuRKo) zúèastnilo 12 rádií: TLIS Bratislava, Aetter Trnava, INRO Zvolen, RAPEŠ Žilina, Rádio X Žilina, PULZ Ružomberok, RÁDIO 9 Košice a PaF Prešov, taktiež aj stredoškoláci z Rádia ŠOK (Gymnáziium Svätej Edity Steinovej Košice). Nováèikom bolo stredoškolské GTA rádio z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Tohtoroèná Rádiorallye bola prvý raz podujatím s medzinárodnou úèas�ou; prišli tiež dve amatérske rádiá z Èeskej republiky: Rádio K 2 z Juhoèeskej univerzity v Èeských Budìjoviciach a Rádio R z Masarykovej univerzity Brno.RR 2013 je zároveò postupovou sú�ažou na medzinárodnú prehliadku fonoamatérov

28

Prímes

MH: Konkurencia každým rokom rastie, keïže aj úèastníkov pribúda, ale zároveò si myslím, že aj naše ŠtuRKo naberá n a konkurencieschopnosti a o tom svedèia aj tohtoroèné výsledky. Samozrejme, že by sme sa tešili väèšieho poètu diplomov, ale myslím, že väèšina z nich bola udelená správne a nám ušli 3.miesta èasto len o chlp. Mimochodom toto bolo tvoje druhé úèinkovanie na sú�aži RR, ale prvýkrát v úlohe šéfa rádia, aké to bolo?MH: Minulý rok som mal pri

organizácii sú�aže na starosti celé priestory, v ktorých sa sú�až konala a tiež som dozeral na technickú stránku live vysielania z vysunutého štúdia, èo mi dalo ako nováèikovi v rádiu dos� zabra� a bolo toho to¾ko, že som nemal èas ani hodnoti� sú�ažné nahrávky. Dúfal som, že tento rok si už RR užijem trochu viac a tých povinností nebude až to¾ko. No nevyšlo to celkom tak ako som predpokladal, keïže som ako vedúci výpravy zase riešil kopec veci. Zásadný rozdiel bol v tom, že som sa tento rok podie¾al na hodnotení takmer všetkých sú�ažných nahrávok, èo je v skutoènosti ove¾a väèší zaberák ako sa na prvý poh¾ad môže zda�. By� sústredený po celú dobu prehrávania všetkých nahrávok, ktoré mali spolu asi 8 hodín èistého èasu, vás poriadne vyžmýka.

CIMES 2013, ktorej 62. roèník sa koná

na jeseò v nemeckom Baden-Badene.

Šturko vyhralo 2.miesto v tejto

medzinárodnej kategórii s témou

"Nature experiences" s nahrávkou "The

real sound of nature", teda tiež

postupuje do zahranièného kola.

Vyhrali aj v ïalšej kategórii 3.miesto za

jingel ŠtuRKo.

Celkovým ví�azom RR 2013 je žilinské

Rádio Pešava (Rapeš). Šiestym

najúspešnejším rádiom sa stalo naše

Šturko.

Hneï po

návrate z tohto podujatia sme

poprosili o pár odpovedí šéfa nášho rádia

Študentský Rozhlas Košice Matúša Ha¾ka

(MH).

Ako hodnotíš tohtoroèné Rádiorallye? MH: Hodnotím ho urèite pozitívne, všetky rádia, vrátane nášho, idú stále vyššie a vyššie, èo sa týka kvality. ¾udia z Xka to po technickej aj organizaènej stránke zvládli ve¾mi dobre a aj celková atmosféra na sú�aži bola ve¾mi dobrá a priate¾ská, povedal by som, že niekedy až rodinná. Zároveò to bol aj mimoriadne vyèerpávajúci roèník, lebo sa stále poèúvalo dlho do noci a potom sa ešte dlhšie "stme¾ovali vz�ahy" medzi rádiami.Èo hovoríš na konkurenciu a na celkové výsledky sú�aže? Si spokojný s úspechmi ŠtuRKa?

ŠtuRKo

29

PrímesKolínske...

Porodkyòa Erika Slaná z Jemných Melódii sa vyjadrila: „RR má význam, pretože kritika každého posúva ïalej a dôkazom tejto skutoènosti je aj fakt, že sa na pozícii top internátneho r á d i a kolektívy striedajú. Môj kolega, Martin Chynoranský, moderátor a rádioaktívny èlovek s v i a c ako 10-roènou praxou, pri poèúvaní nahrávok nieko¾kokrát vzdal hold práci, ktorú odviedli študentské rádiá! Ïakujeme za

dôveru, ktorú IRŠ prejavili pozvaním nás do poroty, za možnos� opä� hodnoti� ich, za príjemný workshop a atmosféru, ktorú vytvorili. Tešíme sa na RR 2014!“ Tento rok okrem spomínaných prijali pozvanie do poroty aj ïalší profesionáli: Milan Ambróz (moderá tor, Fun rád io) , Katar ína Hospodárová (produkèná, Jemné melódie), Matúš Horbaj (technik, viacnásobný výherca kategórie G na medzinárodnej úrovni), Jakub Gabriel (zvukový majster, RTVS - Slovenský rozhlas), Martin Cifrík (moderátor, DJ, Rádio_FM), Michal Dobrík (technik/produkèný) a Miroslav Kohút (Zástupca SSE - Slovenská spoloènos� elektronikov). BKFoto: Archív ŠtuRKo

Mieni sa ŠtuRKo zúèastni� (a aj vyhráva�) tejto sú�aže aj o rok? MH: Budúci rok bude sú�až v Trnave a už teraz sa tam všetci tešíme a zberáme nové nápady.

V mene celej redakcie želáme ŠtuRKu aj v budúcnosti ve¾a úspechov. Univerzitné rádiá sú pod¾a ¼uboša Kasalu (porodca, moderátor-redaktor, RTVS - Slovenský rozhlas) liahòou rozhlasových talentov aj pre profesionálne prostredie. Aj z toho dôvodu v odbornej hodnotiacej porote pris¾úbil i úèas� zástupcovia z médií.

Kolínske radosti i starosti

Ako správnej geografke mi vždy srdce zaplesalo pri predstave cestovania a spoznávania cudzích konèín. Keï sa k tomu pridali úžasné Erasmácke zážitky mojích priate¾ov a známkych, tak mi bolo jasné, že akonáhle to bude možné, vyrazím za svojím Erasmus zážitkom. Podarilo sa! Výberové konanie na našom ústave prebehlo hladko a ja som mohla zaèa� vybavova� a plánova�. Ak zvládate štúdium na našej univerzite a máte chu� prija� výzvu, chcete zaži� nieèo nové a obohacujúce váš život a chcete sa zlepši� v

jazykoch, rozhodne odporúèam Erasmus!Nádej umiera posledná

Avšak nemyslite si, že to je len med líza�!

Môj zaèiatok bol hrozný. Smutno mi bolo za

všetkým, èo som nechala na Slovensku. Bála

som sa, že moje jazykové znalosti sú chabé.

Mala som tiež strach z nepoznaného.

Odchádzala som sama a bez vybaveného

ubytovania a preto mi to celé chceli moji

rodièia zatrhnú�. Mesiac pred odchodom

Zanecha� na jeden èi dva semestre domov a o�ukaný študentský život chce okrem iného aj

trochu odvahy. Ale vraví sa, že odvážnym š�astie praje! Som študentka geografie a môj

posledný roèník trávim v krásnom nemeckom meste Kolín nad Rýnom.

30

Prímes

Nestráca� nádej a h¾ada� riešenie, ako sa len dá. Celkovo si m y s l í m , ž e t i e t o nepríjemnosti naozaj stoja za ten jedineèný zážitok.

Multikulturalita a zábava

Každý krásny deò

v y u ž í v a m n a

p r e c h á d z k u , n a

s p o z n á v a n i e t o t o

a r c h i t e k t o n i c k y

k r á s n e h o m e s t a s

množstvom parkov, na

fo tografovanie , na

zoznamovanie sa so

zaujímavými ¾uïmi

z c e l é h o s v e t a .

M i e s t n a

m u l t i k u l t u r a l i t a ,

multinárodnos� a

o t v o r e n o s � p r e

všetky svetonázory

mi ve¾mi uèarila.

Nemc i oznaèu jú

Kolín za študentské

mesto, pre množstvo

univerzít alebo za mesto

gayov a lezieb, lebo práve tu

majú ve¾kú komunitu. O

tomto krásnom meste by som

vám vedela básni�. Zažila

som tu èasté hromadné

futbalové bláznenie ¾udí

každého veku, masové

šialenstvo v kostýmoch na

Helloween a na oslavy sv.

M a r t i n a , a l e b o n a

februárovom obrovskom Kolínskom

karnevale.

som sa všemožne snažila nájs� si ubytovanie. Po zúfalom h¾adaní medzi inzerátmi, nekoneènom písaní emai lov a po odpovediach typu: pred dohodou by bolo potrebné osobné stretnutie, mi nezostávalo niè iné len ís� do cudzej krajiny a h¾ada� na mieste. Dala som na rady priate¾ov, ktorí vyskúšali w e b s t r á n k u couchsurfing.com. Tam som našla milých ¾udí, ktorí mi s¾úbili, že prvé týždne môžem býva� u n i c h , k ý m s i n i e è o nenájdem. Som im za ich nezištnú pomoc ve¾mi vïaèná a som rada, že sme sa stali priate¾mi. Iní „erasmus-homeless“ bývali dos� draho v hosteloch. Po tre�om t ý ž d n i a s t á l e b e z ú s p e š n á , b e z vlastného bývania ma c h y t a l a p a n i k a a z ú f a l s t v o . V e ¾ a erasmákov písalo, že sa musia vráti� domov, keïže n iè nenaš l i . Ïakujem kamarátke Zuzke, ktorá mi poradila vyh¾ada� na nete internáty nepatriace pod študentské ubytovacie služby univerzity. Cítila som sa ako topiaci, ktorý sa aj slamky chytá. Chválabohu sa mi nakoniec poš�astilo. Po týchto komplikáciach som koneène mohla spokojne spáva� a dýcha� príjemný erasmácky vzduch. Uvedomovala som si, že by som to nemusela rieši�, keby som si pohodlne študovala doma na Slovensku. Ale myslím si, že aj táto skúsenos� mi dala nieèo do života -

Kolínske...

31

Kolínský Dóm

Vianoèné trhy vo Frankfurte

Kolínský most lásky

Prímes

preukazom môžem vo¾ne cestova� kamko¾vek a kedyko¾vek. Navštívila som krásne mestá ako Bonn, Düsseldorf, Königswinter, Giessen a Aachen. Vïaka ESN som spoznala už spomínaný Frankfurt.

A v ï a k a couchsurfingu som s a s p r i a t e l i l a s b r a z í l s k y m študentom v Berlíne, kde som ho koncom f e b r u á r a a j navštívila. Za štyri dni mi ukázal asi všetky top miesta v tomto ve¾komeste. S p o z n a l a s o m h i s t ó r i u m e s t a , s l á v n e h o

berlínského múru i druhej svetovej vojny. Berlín je ako hrdý nemecký medveï, proste úchvatná moderná metropola. Poèas svojho

erasmus pobytu by som ešte chcela navštívi� mestá ako Hamburg èi Mníchov. Keïže sa odtia¾ dá lacnejšie i r ý c h l e j š i e vycestova�, mám v pláne navštívi� svoje kamarátky v A m s t e r d a m e a Barcelone, kde sú t i e ž a k o erasmáèky.Som ve¾mi vïaèná

za túto príležitos� študova� v zahranièí a teším sa na letný semester v Nemecku. Chcem ve¾a cestova� možno aj za erasmus kamarátmi z celého sveta, ktorých som spoznala práve tento semester. Po tomto pobyte som odvážnejšia, silnejšia osobnos� s lepšími jazykovými znalos�ami a skvelými skúsenos�ami aj v odbore. Rozhodne by som pobyt neodporúèala osobám slabších, tichých, uzavretých a depresívnych pováh, ktorí �ažko znášajú odlúèenie od rodiny, od zázemia a �ažko naväzujú nové známosti.

BK

Tiež chcem pochváli� organizáciu ESN, ktorá sa postarala o množstvo zaujímavých podujatí, exkurzii, výletov a párty. Najviac spomínam na exkurziu do televíznych a rozhlasových štúdii WDR a na úžasný víkendový pobyt vo Frankfurte. Všetci sme t a m o b d i v o v a l i mrakodrapy, èarovné vianoèné trhy, hrdos� domácich na tradièné jablèné víno a peèené bravèové a Španieli sa tešili zo svojho prvého snehového zážitku v živote.

Jazyková bariéra a štúdium

Tú svoju jazykovú som búrala vïaka môjmu hostite¾ovi Moovi, ktorí sa so mnou každý deò ve¾a rozprával s potrebnou dávkou trpezlivosti. Avšak zo zaèiatku bolo pre mòa unavujúce neustále od r á n a d o v e è e r a rozmýš¾a� v cudzom j a z y k u . V ï a k a erasmackému kurzu s o m s i z l e p š i l a nemèinu a vïaka všeobecnej znalosti okolia aj angliètinu. Nieèo som sa nauèila a j v a r a b š t i n e , š p a n i e l è i n e è i t u r e è t i n e v ï a k a s v o j í m n o v ý m p r i a t e ¾ o m . Samozrejme ovláda� hovorový jazyk nestaèí pri štúdiu, kde sa používa najmä odborný jazyk. Zaviedla som si geograficky slovníèek, kde som si zapisovala bežné odborné výrazy. Vyuèovanie hodnotím na ve¾mi dobre a musím uzna�, že moji vyuèujúci na UPJŠ sú v porovnaní s kolínskymi na rovnako vysokej úrovni. Avšak tí kolínsky majú viac možností a financií na vycestovanie a výskum ako tí naši.

CestovaniePo celej spolkovej republike Severné Westfálsko so svojím študentským

Kolínske...

32

Berlínský múr- The East side gallery

Erasmácky víkend vo Frankfurte“vždy v obraze”

Prímes ŠR PF UPJŠ

33

PrímesOddychovka

Baby vraj majú rady drsných chlapcov...nechcem sa chváli�, ale vèera

som vošiel do Tesca východom. Psychiater vyšetruje pacienta a pýta sa ho: - Èo by sa stalo, keby som vám odrezal jedno ucho? - Nepoèul by som. Psychiater si robí poznámky a pokraèuje. - A èo by sa stalo, keby som vám odrezal aj druhé ucho? - Nevidel by som. - Ako to? - èuduje sa psychiater. - Spadli by mi okuliare.

Keï pôjdete na horskú dráhu, tak si vezmite pár skrutiek. Po rozbehnutí

poklopkajte kolegu pred sebou: „Toto ti vypadlo zo sedaèky kámo!“

Blondínka potrebuje peniaze a tak sa rozhodne o únos.Príde na detské ihrisko a unesie odtia¾ malého chlapca.Na lístok napíše: „Mám vášho syna zajtra ráno o 9:00 na detskom ihrisku, prineste 30 000€“Blondínka pripne lístok chlapcovi na trièko a pošle ho domov za rodièmi aj s lístkom.Na druhý deò ide blondínka pozrie� na ihrisko a nájde tam peniaze s lístkom: "Ako si mi to mohla urobi�, my blondíny by sme si to nemali robi�."

Stretne nula osmièku a hovorí jej: „ Jeeeej, aký pekný opasok.“

Takto asi vyzerá tànistá cesta pred akceptovaním vedeckého projektu.

Nastala vojna medzi lesom a lúkou. Všetci samci z lesa boli nútení ís� na vojnu. Medveï nechcel narukova� a dozvedel sa, že zajac nemusí ís� na vojnu. Tak sa rozhodol is� za zajacom, preèo na tú vojnu nemusel ís�. Zajac mu po dlhom vyprosovaní prezradil tajomstvo, že po útoku vlka prišiel o vajcia, a preto nemohol ís� na vojnu. Medveï sa plný nádeje vybral za vlkom. Toho musel taktiež dlho prosi�, a vlk mu nakoniec vajcia odhryzol. Vykraèuje si š�astný medveï ku komisii, a keï ho predseda jeleò už z dia¾ky uvidel, hlasno naòho zakrièal: „Medveï, Brumík, ty tu ani nechoï, veï ty máš ploché nohy!“Príde prasiatko k elektrickej zástrèke a hovorí

jej: „ A teba tu kto zamuroval?“Blondína za volantom je ako hviezda, ty ju vidíš a ona teba nie.

Viete, aký je rozdiel medzi

bocianom a obzvl�om?

Bocian sídli vo výškach, obzvláš�

na komínoch.

OddychovkaTradiène máme pre Vás rubriku pre oddych plný vtipov a dúfame, že sa s nami dobre zabavíte,

veï smiech je zdravý. MP, BK

34

Prímes Oddychovka

ten ešte pred tým ako ma pozdravil na mòa krièí: „To ti už naèisto preskoèilo, Karol?!!“

Na Slovensku žijú len dva druhy ¾udí - NORMÁLNI a Š P E K U L A N T I . Normáln i chodia na dovolenku do Ameriky, na Kubu, na Maldivy, na lyžovaèku do Álp , každé 2 roky menia auto, motorku za novy model, stravujú sa

v reštauráciách, pozerajú filmy na svojich 100 cm plazmách a poèúvajú svoje hi-end stereo. A špekulanti špekulujú nad tým, ako preži� od výplaty k výplate....

Prvý deò po letných prázdninách, v piatej triede jednej berlínskej základnej školy uèite¾ kontroluje prítomnos� žiakov: „Mustafa El Ekh Zeri." „TU." „Achmed El Cabul." „TU." „Kadir Sel Ohlmi." „TU." „Mohammed End Ahrha." „TU." „Mi Cha Elma Yer." Ticho… "Mi Cha Elma Yer." Nikdo se nehlási… "Ešte raz Mi Cha Elma Yer!" V zadnej lavici vstane chlapèek: "To by som mohol by� asi ja, ale èíta sa to Michael Mayer.”

Rozhovor dvoch milencov:- Miláèik, príï veèer ku mne, budeme robi� zakázané veci.- Aj deli� nulou?Èo sa stane chobotnici, keï jej odrežeš chápadlá? Prestane chápa�.Meria to 150 cm a nedá sa to zabi� èo je to? Semir Gerkan - Dialnièná polícia.Úvaha východniara: “Kedz pijeme na zdravie, nemala by to hradzic zdravotna pois�ovòa ?”"Máš cigaretu?"-"Prestávam..."-"S fajèením?"-"Nie, s rozdávaním..."“V tejto triede je tridsa� hlupákov!" nadáva uèite¾."Tridsa�jeden!" hovorí Dežko. "Ty drzí fagan, okamžite bež na chodbu!" "Aby ste mal pravdu, èo pán uèite¾?"Lekár vyšetruje pacienta: „To je dobre, to je dobre, to je dobre...” „Èo je dobre?” „Že to nemám ja,” dokonèí lekár.V anglickej reštaurácii: Are you sure this is beef? Yes, of horse!

D á v a m n a s e b a t i e n a j k r a j š i e šaty, strávim 2 hodiny pred z r k a d l o m r o b e n í m makeupu,nam a ¾ u j e m ústa krvavo è e r v e n ý m l a k o m , vy�ahujem z botníka tie n a j d r a h š i e

topánky,do vlasov zapínam 100 eurovú diamantovú sponu a idem do práce. Po príchode do roboty stretnem šéfa vo vý�ahu a

35

PrímesSú�až

Úloha è.5:Túto logickú hádanku údajne vymyslel Albert Einstein a údajne ho 9 8 % ¾ u d í v ô b e c nevyr ieš i . Je rada piatich domov, prièom každý má inú farbu. V týchto domoch žije pä� ¾ u d í r ô z n y c h národností. Každý z nich chová iné zviera, rád pije iný nápoj a fajèí iné cigarety.1. Brit býva v èervenom dome.2. Švéd chová psa. 3. Dán pije èaj. 4. Zelený dom stojí hneï v¾avo od bieleho. 5. Majite¾ zeleného domu pije kávu. 6. Ten, kto fajèí Pall Mall, chová vtáka. 7. Majite¾ žltého domu fajèí Dunhill.8. Èlovek z prostredného domu pije mlieko. 9. Nór býva v prvom dome. 10. Ten, kto fajèí Blend, býva ved¾a toho, kto chová maèku. 11. Ten, kto chová kone, býva ved¾a toho, kto fajèí Dunhill. 12. Ten, kto fajèí Blue Master, pije pivo. 13. Nemec fajèí Prince. 14. Nór býva ved¾a modrého domu. 15. Ten, kto fajèí Blend, má suseda, ktorý pije vodu. Kto chová rybièky?

Úloha è.1:Prelož 1 zápalku, aby platila rovnos�:

Úloha è.2:Na jazere rastú lekná. V prvý deò bolo na jazere 1 lekno. Lekná na jazere každý deò zdvojnásobia svoju plochu. Trvá 48 dní, kým zaplnia celé jazero. Za ko¾ko dní zaplnia polovicu jazera?

Úloha è.3: Stretol sa raz èlovek s medveïom. Okolo bola pustatina, nablízku nebol iný èlovek ani iný medveï. Obaja sa poriadne z¾akli a zaèali uteka�. Èlovek utekal smerom k severu, medveï smerom k západu. Èlovek sa zastavil, zamieril presne smerom na juh a medveïa zas t re l i l . Akej farby bol medveï?Ak to neviete, pomôžem vám: keby medveï bežal 3,14-krát rýchlejšie než èlovek (stále na západ), mohol tento èlovek vystreli� priamo pred seba, ale pre koris� by musel ís� na juh.

Úloha è.4:Peter a Juraj hrajú hru s 2 kockami. Peter si zvolí 2 rôzne èísla od 1 po 6. Juraj hádže 2 kockami naraz, ak aspoò na jednej kocke padne jedno z dvoch, Petrom zvolených èísel, potom Peter platí 1€ Jurajovi. Inak Juraj platí 1€ Petrovi. Je táto hra spravodlivá?

Bonus na zamyslenieMysli si èíslo od 1 do 9. Vynásob ho deviatimi. Urob jeho ciferný súèet. Odpoèítaj od neho èíslo 4. Aké písmeno v abecede, predstavuje èíslo, ktoré ti vyšlo? ( A=1, B=2, C=3 ... ) Mysli si na to písmeno dopravný prostriedok. Máš? Je to ELEKTRIÈKA?

Pozor sú�až o lístky na ples!Aj tento krát sa priaznivci hlavolamov majú na èo teši�. Tieto úlohy vám nie len pomôžu

rozvíja� logické myslenie, ale zároveò aj ponúkajú šancu vyhra� lístky na ples. Tradiène, ak

chcete vyhra� , posielajte minimálne 2 správne odpovede na náš email

p r i m e s . u p j s @ g m a i l . c o m do 14.apríla 2013. Losovanie výhercu sa uskutoèní práve v

tento spomínaný deò.

36

37

Školská Lampáreò?Máte nejaké problémy so štúdiom, máte otázky a neviete už na koho sa obráti�?

Páèilo, èi nepáèilo sa vám nieèo v našom èasopise? Chcete nieèo okomentova�?

Redakcia Prímes prináša novú rubriku, Školskú Lampáreò, v ktorej budeme rieši�

vaše problémy, èi pripomienky. Aj týmto spôsobom vám chceme pomáha�, tak

neváhajte a píšte nám na primes.upjs@gmail.com. Anonymita zaruèená.

PrímesLampáreò

Výuèba v letnom semestri do 17. 05. 2013

Skúškové obdobie LS - 20. 05. 2013 28.06.2013

Hlavné prázdniny - 01.07.2013 31.08.2013

Centrálna zmena v rozvrhu výuèby výuèba 09. 05. 2013 (štvrtok)

bude rozvrhovaná ako streda

Rektorské vo¾no - 02. 04. 2013

Slávnostné zasadnutie Vedeckej rady UPJŠ pri príležitosti

udelenia èestného titulu Dr. h. c - 10. 04. 2013

Univerzitné dni športu 16. 04. 2013

Prírodovedecké dni:

19. 04. 2013 Prírodovedecký ples

24. 04. - Alpinka

25. 04. 2013 - študentská vedecká konferencia PF (dekanské

vo¾no dekana PF) a ScienceFest!!!

27. 04. 2013 - Bankov

01.07. 2013 Promócia absolventov Mgr. štúdia

02. 07. 2013 Prijímacie konanie na doktorandské štúdium

NEZÁBUDKA

38

REDAKCIA

Šéfredaktorka,Grafický návrh:

Barbora Korchòáková (BK)

Redaktori:Albert Rákai (AR)

Katarína Donová (KD)Katarína Kar¾ová (KK)

Mirka Palašèáková (MP)Veronika Baòasová (VB)

Vydalo: Equilibria, s.r.o.,Poštová 13, Košice Tel.è.055/6233755

2013

1510