regionalne disparity_-_drábek
DESCRIPTION
Bakalarska praca o regionalnych disparitach 2015TRANSCRIPT
PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA
FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA
FEP-13460-28242
REGIONÁLNE DISPARITY
A ICH DOPAD NA PODMIENKY PODNIKANIA
2015
Richard Drábek
PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA
NÁZOV FAKULTY
REGIONÁLNE DISPARITY
A ICH DOPAD NA PODMIENKY PODNIKANIa
Bakalárska práca
Študijný program: Ekonomika a manaţment podnikania
Študijný odbor: 3.3.16 Ekonomika a manaţment podniku
Školiace pracovisko: Ústav ekonomiky
Školiteľ: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD.
Bratislava 2015
Richard Drábek
Poďakovanie
Touto cestou by som rád vyslovil vďaku môjmu školiteľovi, a vedúcemu práce,
Bc. Ing. Ondrejovi Beňušovi, PhD. za trpezlivosť, odborné rady a pomoc, ktorú mi pri
vypracovávaní práce poskytol.
Richard Drábek
ABSTRAKT
DRÁBEK, Richard.: Regionálne disparity a ich dopad na podmienky
podnikania. Bakalárska práca. Paneurópska vysoká škola. Fakulta ekonómie
a podnikania. Školiteľ: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD. Bratislava. 2015. s.
Táto bakalárska práca skúma disparity medzi regiónmi na území Slovenska, ich
vývoj a dopad na podnikateľské prostredie. Cieľom práce bolo zanalyzovať vývoj
disparít v jednotlivých regiónoch pomocou vhodne zvolených dostupných
makroekonomických indikátorov. Jednotlivé kapitoly nás postupne oboznamujú
s teoretickými poznatkami o problematike a definíciami pouţívaných výrazov, cieľmi
práce a metodikou jej vypracovávania, nadobudnutými dátami za pomoci jednotlivých
ukazovateľov, a na záver diskusiou zahrňujúcou výsledky práce a vlastné odporúčania
na riešenie problematiky.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Región, regionálna disparita, regionálny rozvoj, regionálna
politika
ABSTRACT
DRÁBEK, Richard.: Regional disparities and their impact on the business
conditions. Bachelor thesis. Paneuropean University. Faculty of economy and
management. Instructor: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD. Bratislava 2015.
This bachelor thesis researches the disparities between regions of Slovakia, their
progress and impact on the business conditions. The goal of the thesis was to analyze
the disparities’ progress in single regions using well-chosen available macroeconomic
indicators. Various chapters will acquaint us step by step with theoretical knowledge
and definitions used in the area, with the aims of our thesis and its elaboration methods,
with obtained data by analyzing the indicators, and finally with the discussion
concluding the results and findings and my own recommendations how to deal with the
problem.
KEY WORDS: Region, regional disparity, regional development, regional policy
Obsah
Obsah ............................................................................................................................... 4
Zoznam ilustrácií (nepovinné) ....................................................................................... 6
Úvod ................................................................................................................................. 8
1 Teoretické poznatky v oblasti ................................................................................ 10
1.1 Región .................................................................................................................. 10
1.1.1 Klasifikácia regiónov ................................................................................... 10
1.1.2 NUTS klasifikácia SR .................................................................................. 12
1.2 Regionálny rozvoj ............................................................................................... 12
1.2.1 Teórie regionálneho rozvoja ........................................................................ 12
1.2.2 Neoklasická/endogénna teória regionálneho rozvoja .................................. 12
1.2.3 Keynesovská/exogénna „jadro – periféria“ teória regionálneho rozvoja .... 13
1.2.4 Neomarxistická teória regionálneho rozvoja ............................................... 13
1.2.5 Nová ekonomická geografia ........................................................................ 13
1.2.6 Inštitucionálne smery ................................................................................... 14
1.3 Regionálna politika .............................................................................................. 14
1.4 Regionálna politika Európskej únie ..................................................................... 15
1.5 Regionálne disparity ............................................................................................ 18
1.5.1 Klasifikácia disparít ..................................................................................... 18
1.5.2 Vznik disparít ............................................................................................... 19
2 Ciele práce ................................................................................................................ 21
3 Metodika a metódy skúmania ................................................................................ 22
4 Výsledky práce ........................................................................................................ 23
4.1 Hodnoty ukazovateľov ........................................................................................ 23
4.1.1 Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa ......................................... 23
4.1.2 Miera evidovanej nezamestnanosti .............................................................. 26
4.1.3 Mzdy zamestnancov podľa SK NACE ........................................................ 29
4.1.4 Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE ........................... 32
4.1.5 Dokončené byty ........................................................................................... 34
4.1.6 Mnoţstvo komunálneho odpadu .................................................................. 37
4.1.7 Porovnanie najpriaznivejších hodnôt ukazovateľov .................................... 40
5 Diskusia .................................................................................................................... 42
Záver .............................................................................................................................. 46
Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 47
6
Zoznam ilustrácií
Graf 1. Regionálny HDP na obyvateľa - BA kraj ........................................................... 23
Graf 2. Regionálny HDP na obyvateľa - TT kraj ........................................................... 24
Graf 3. Regionálny HDP na obyvateľa - TN kraj ........................................................... 24
Graf 4. Regionálny HDP na obyvateľa - NR kraj ........................................................... 24
Graf 5. Regionálny HDP na obyvateľa - ZA kraj ........................................................... 25
Graf 6. Regionálny HDP na obyvateľa - BB kraj ........................................................... 25
Graf 7. Regionálny HDP na obyvateľa - PO kraj ........................................................... 25
Graf 8. Regionálny HDP na obyvateľa - KE kraj ........................................................... 26
Graf 9. Miera evidovanej nezamestnanosti - BA kraj .................................................... 26
Graf 10. Miera evidovanej nezamestnanosti - TT kraj ................................................... 27
Graf 11. Miera evidovanej nezamestnanosti - TN kraj ................................................... 27
Graf 12. Miera evidovanej nezamestnanosti - NR kraj .................................................. 27
Graf 13. Miera evidovanej nezamestnanosti - ZA kraj ................................................... 28
Graf 14. Miera evidovanej nezamestnanosti - BB kraj ................................................... 28
Graf 15. Miera evidovanej nezamestnanosti - PO kraj ................................................... 28
Graf 16. Miera evidovanej nezamestnanosti - KE kraj ................................................... 29
Graf 17. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BA kraj ...................................... 29
Graf 18. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TT kraj ....................................... 29
Graf 19. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TN kraj ....................................... 30
Graf 20. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - NR kraj ...................................... 30
Graf 21. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - ZA kraj ....................................... 30
Graf 22. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BB kraj ....................................... 31
Graf 23. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - PO kraj ....................................... 31
Graf 24. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - KE kraj ....................................... 31
Graf 25. Podniky podľa ekonomických činností - BA kraj ............................................ 32
Graf 26. Podniky podľa ekonomických činností - TT kraj ............................................. 32
Graf 27. Podniky podľa ekonomických činností - TN kraj ............................................ 32
Graf 28. Podniky podľa ekonomických činností - NR kraj ............................................ 33
Graf 29. Podniky podľa ekonomických činností - ZA kraj ............................................ 33
Graf 30. Podniky podľa ekonomických činností - BB kraj ............................................ 33
Graf 31. Podniky podľa ekonomických činností - PO kraj............................................. 34
Graf 32. Podniky podľa ekonomických činností - KE kraj ............................................ 34
Graf 33. Dokončené byty - BA kraj ................................................................................ 34
7
Graf 34. Dokončené byty - TT kraj ................................................................................ 35
Graf 35. Dokončené byty - TN kraj ................................................................................ 35
Graf 36. Dokončené byty - NR kraj ................................................................................ 35
Graf 37. Dokončené byty - ZA kraj ................................................................................ 36
Graf 38. Dokončené byty - BB kraj ................................................................................ 36
Graf 39. Dokončené byty - PO kraj ................................................................................ 36
Graf 40. Dokončené byty - KE kraj ................................................................................ 37
Graf 41. Mnoţstvo komunálneho odpadu - BA kraj ...................................................... 37
Graf 42. Mnoţstvo komunálneho odpadu - TT kraj ....................................................... 37
Graf 43. Mnoţstvo komunálneho odpadu - TN kraj ....................................................... 38
Graf 44. Mnoţstvo komunálneho odpadu - NR kraj ...................................................... 38
Graf 45. Mnoţstvo komunálneho odpadu - ZA kraj ....................................................... 38
Graf 46. Mnoţstvo komunálneho odpadu - BB kraj ....................................................... 39
Graf 47. Mnoţstvo komunálneho odpadu - PO kraj ....................................................... 39
Graf 48. Mnoţstvo komunálneho odpadu - KE kraj ....................................................... 39
Graf 49. Najvyššie hodnoty HDP v krajoch za sledované obdobie ................................ 40
Graf 50. Najniţšie hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti v krajoch za
sledované obdobie ........................................................................................... 40
Graf 51. Najvyššie hodnoty priemernej nominálnej mzdy v krajoch za sledované
obdobie ............................................................................................................ 40
Graf 52. Najvyššie hodnoty mnoţstva podnikov v krajoch za sledované obdobie ........ 41
Graf 53. Najvyššie hodnoty dokončených bytov v krajoch za sledované obdobie ........ 41
Graf 54. Najniţšie hodnoty mnoţstva komunálneho odpadu v krajoch za
sledované obdobie ........................................................................................... 41
8
Úvod
Regionálne disparity môţeme riešiť na území štátov, krajov i menších celkov.
Ich riešením sa zaoberajú krajiny po celom svete. V práci sa však sústredíme len na
Slovenskú republiku. Pre Európsku úniu znamenajú disparity aktívnu politiku
hospodárskej a sociálnej súdrţnosti, na ktorej sa najväčším podielom zúčastňujú tie
bohatšie štáty únie. V Slovenskej republike sa štát snaţí riešiť disparity za pomoci
vhodnej regionálnej politiky. V minulom reţime boli disparity výrazne potláčané, no
s prechodom na trhovú ekonomiku sa prejavili vysokou mierou nezamestnanosti,
nevhodnou skladbou podnikov i niţšou kvalitou ovzdušia. Niektoré problémy
pretrvávajú doteraz. Štát aj orgány vyšších územných samosprávnych celkov rozoberajú
tieto nerovnosti a ich riešenia v niektorých strategických plánoch a dokumentoch.
V tejto bakalárskej práci sa sústredíme na jednotlivé regióny na Slovensku a ich
disparity. V prvej časti načneme problematiku definíciou regiónu a objasnením
základných pojmov vyskytujúcich sa v danej oblasti. Následne si začleníme jednotlivé
regióny do rôznych kategórii, ktoré zároveň charakterizujeme. Prvá časť obsahuje aj
aktuálne územno-správne členenie Slovenskej republiky, zamerané najmä na NUTS
(Nomenklatúra územných štatistických jednotiek) klasifikáciu, potrebnej pre
aplikovanie nástrojov regionálnej politiky Európskej únie. V neposlednom rade
sústredíme pozornosť na teórie rozvoja regiónov, nakoľko sú východiskom pre hľadanie
moţností ďalšieho rozvoja regiónov a zniţovanie rozdielov medzi nimi. Venujeme sa aj
regionálnej politike Európskej únie, ktorej prvoradými cieľmi sú rozvoj regiónov
a zniţovanie rozdielov medzi krajinami Európskej únie. Keďţe je Slovenská republika
súčasťou Európskej únie, uvedieme si moţnosti regionálneho rozvoja vo vzťahu k EÚ,
analyzujeme vplyv zahraničných investícii na regionálny rozvoj, ako aj hlavné ciele
politiky súdrţnosti Európskej únie. Vo vzťahu k nej predstavíme v závere práce návrh
rozpočtu Európskej únie pre programové obdobie 2014 – 2020, ktorý je tieţ známy ako
Rozpočet stratégie Európa 2020. Záver prvej časti nám priblíţi samotné regionálne
disparity.
V obsahu druhej časti práce rozoberieme aktuálne rozdiely medzi regiónmi
Slovenskej republiky, so snahou nájsť príčiny, resp. dôvody ich vzniku. V tejto časti
práce sústredíme pozornosť na jednotlivé kraje Slovenskej republiky, zachytávame ich
charakteristické znaky, z ktorých následne dedukujeme príčiny rozdielnosti jednotlivých
9
krajov. Pre jasnejšie a praktickejšie vyjadrenie, a znázornenie regionálnych disparít,
pouţívame viaceré ukazovatele, ako napríklad mieru nezamestnanosti, podiel počtu
pracujúcich v SR pripadajúcich na jednotlivé kraje a priemernú mzdu v jednotlivých
krajoch.
Posledným bodom práce je vyhodnotenie nadobudnutých údajov a formulovanie
vlastných názorov na problematiku. Pokúsime sa nájsť spôsob, ako minimalizovať
dopad regionálnych disparít na rozvoj podnikania v jednotlivých regiónoch, resp. ako
zníţiť regionálne disparity práve pomocou nových pracovných príleţitostí a integrácie
regiónov namiesto sústredenia všetkých aktivít len do najväčších miest.
10
1 Teoretické poznatky v oblasti
Vnímanie regionálneho rozvoja a regionálnej politiky sa neprestajne vyvíja.
Viaceré vyspelé krajiny reformujú jej tradičné vnímanie a sústreďujú sa detailnejšie na
definované ciele. Cieľom regionálnej politiky sa stalo zmierňovanie rozdielov medzi
regiónmi. Ideu harmonického rozvoja regiónov nahradila nová, tzv. rovnosť príleţitostí.
V Európskej únii sa začali vytvárať spoločné finančné zdroje na financovanie
regionálnej politiky. Projekty, ktoré dostanú takúto výpomoc, majú za úlohu riešiť
lokálne problémy a mať charakter rastu. Ďalšou ideou je, ţe rozvíjajúce sa regióny by
mali podporovať slabšie regióny poskytovaním významných hospodárskych
a ekonomických príleţitostí pre subjekty v nich. To by malo viesť k prirodzenej
premene slabších regiónov.
Predtým neţ začneme rozoberať samotné regionálne disparity, regionálny rozvoj
a jeho vývoj, zadefinujeme si v tejto časti niektoré základné pojmy vyuţívané v oblasti.
1.1 Región
Pojem región nemá jasne stanovenú definíciu. Stretávame sa s viacerými, pretoţe
odborníci z jednotlivých oblastí vnímajú tento pojem rozdielne. No ani v daných
oblastiach ho nedefinujú jednoznačne. Ako dôvod sa dá určiť, ţe pojem región vlastne
nemá jednoznačný význam. Ako uvádza Krejčí (2010), definícia regiónu závisí na tom,
za akým účelom sa definuje.
Základom akejkoľvek definície regiónu je však jeho geografické vymedzenie. To
predstavuje ohraničenú oblasť, pričom jej ohraničenie vyplýva od určených kritérií
vzhľadom na účel vymedzenia regiónu.(Výrostová, 2010).
1.1.1 Klasifikácia regiónov
Ako hlavný typ regiónu sa uvádza geografický región, ktorý prestavuje prirodzene
vymedzenú oblasť s určitými charakteristickými vlastnosťami, ktoré predurčujú jeho
vyuţitie. Od geografického regiónu sa potom odvodzujú ďalšie typy regiónov:
urbanistický región – vytvorený štruktúrou sídel
11
sociálny región – tvoria ho ľudia ktorí na danom území ţijú a majú k nemu
istý citový vzťah
ekonomický región – vymedzuje ho prepojenie sociálnych, ekonomických
a urbanistických väzieb na určitom území (Samson et al., 2001)
Avšak ďalej môţeme deliť regióny do rôznych kategórii. Sú to napr.
Prirodzené regióny – vznikali na báze prirodzených a dlhodobo sa vyvíjajúcich
vzťahov závisiac od postupne vznikajúcej identifikácie obyvateľstva. Na tvorbu
regionálnej identity vplývajú rôzne faktory, napr. osídlenie regiónu, kultúra,
história, ţivotná úroveň, sociálno-demografický charakter obyvateľstva a iné.
Prirodzenými regiónmi na Slovensku sú napr. Orava. Kysuce, Liptov.
Administratívne regióny – vytvárajú sa na účely štátnej správy a územnej
samosprávy. Administratívne regióny musia absolútne pokryť kompletné územie
daného štátu, je dôleţitá časová stabilita týchto regiónov, reprezentujú ich
príslušné orgány.
Homogénne regióny – vznikajú spájaním územných celkov na základe
podobnosti podľa určitých indikátorov, napr. stupeň nezamestnanosti, úroveň
príjmu, vysoký podiel zamestnanosti v určitej hospodárskej oblasti. Tieto
podobnosti sú stabilnejšie neţ ekonomické a sociálne znaky, takţe nemajú
potrebu sa meniť v krátkej dobe. (Blaţek, 2011)
Funkčné regióny – územia spájané na základe silnej vzájomnej závislosti
Regióny podľa stupňa rozvoja
o Rozvinuté regióny – majú predpoklady pre rozvoj a ekonomické
fungovanie
o Problémové regióny
Zaostávajúce – podpriemerné hodnoty
Slabé – rozvinuté, ktoré však nestíhajú rýchlemu technickému
pokroku
Prekrvené – príliš veľká koncentrácia ekonomických aktivít
v regióne (Výrostová, 2010).
12
1.1.2 NUTS klasifikácia SR
NUTS 1 – Celé územie SR
NUTS 2 – Bratislavský kraj + západné, stredné a východné Slovensko
NUTS 3 – Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Ţilinský,
Banskobystrický, Prešovský, Košický kraj
LAU 1 – Okresy
LAU 2 - Obce
1.2 Regionálny rozvoj
Regionálny rozvoj je komplex procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri regiónov a
ktoré sa týkajú pozitívnych ekonomických, sociálnych, environmentálnych a iných
premien regiónu. býva často zjednodušenia a zamieňaný za regionálny rast. Zatiaľ čo
regionálne rast chápeme ako zvýšenie celkového produktu v regióne v danom časovom
období, regionálny rozvoj je predstavovaný celým komplexom procesov, ktoré
prebiehajú vo vnútri regiónu. rastom sa regionálne rozdiely majú tendenciu skôr
zväčšovať.
1.2.1 Teórie regionálneho rozvoja
Regionálny rozvoj predstavuje čím ďalej, tým významnejší faktor nielen v rámci
rozvoja samotného územia, ale má podiel aj na realizovaní celoplošných ekonomických,
sociálnych a environmentálnych úloh krajiny. Hlavní účastníci regionálneho rozvoja
(orgány štátnej správy, samosprávy a iní) majú na výber z niekoľkých stratégií
regionálneho rozvoja. V odbornej literatúre sa zvyčajne uvádzajú nasledovné:
• stratégie exogénneho rozvoja,
• stratégie endogénneho rozvoja,
• inštitucionálne stratégie.
1.2.2 Neoklasická/endogénna teória regionálneho rozvoja
Základnou myšlienkou neoklasickej ekonómie je vyrovnanie rozdielov medzi
regiónmi a samovoľné dosahovanie rovnováţneho stavu. Podľa neoklasických
prístupov je teda najefektívnejším spôsobom alokácie zdrojov pôsobenia trhových síl.
13
Štátne zásahy do hospodárstva sú neţiaduce. Nevedú k optimálnemu riešeniu, veľakrát
len zhoršujú situáciu. Neoklasické modely sú zaujímavé z hľadiska dlhodobého vývoja
za predpokladu, ţe zohľadnia aj štrukturálne zmeny v ekonomike. Bez týchto zmien
nemoţno uspokojivo vysvetľovať príčiny zväčšovania alebo zmenšovania regionálnych
rozdielov. Modely vychádzajú z mnohých nepravdivých a zjednodušujúcich
predpokladov, ako je dokonalá informovanosť a dokonalá konkurencia. Zdôrazňujú
význam faktorov na strane ponuky (rast kapitálu, prírastok pracovných síl a
technologických zmien).
1.2.3 Keynesovská/exogénna „jadro – periféria“ teória regionálneho rozvoja
Teória skupiny jadro - periféria sa odlišuje od neoklasických modelov
v predpoklade dlhodobej nerovnomernosti ekonomického rozvoja. V dôsledku toho sú
vyţadované intervencie štátu. Úplná eliminácia nerovnomernosti vo vývoji však nie je
moţno ani ţiadúca, pretoţe práve existencia nerovnováhy je nevyhnutná pre ďalší
rozvoj. Typickým rysom týchto teórií je význam prikladaný dopyte po tovare
vyrábanom v regióne, na rozdiel od neoklasických modelov rastu. Všetky teórie tejto
skupiny povaţujú za základnú tendenciu regionálneho rozvoja divergenciu.
1.2.4 Neomarxistická teória regionálneho rozvoja
Marxisticke teórie regionálneho rozvoja majú divergenčný charakter. Problémy,
ktoré spôsobuje nerovnomerný regionálny rozvoj, sú spôsobované všeobecnými
princípmi fungovania kapitalizmu. Hospodársky vývoj rozvinutých krajín a zrútenie
komunistického systému koncom 80. rokov 20. storočia spôsobil, ţe sa tieto teórie
dostali na okraj záujmu. Jedná sa napríklad o teóriu nerovnej smeny, štrukturalistický
marxizmus, teóriu mezoekonomiky alebo teóriu územných delieb práce.
1.2.5 Nová ekonomická geografia
Ku koncu 20. storočia sa stáva modernou nová ekonomická geografia a nová
teória rastu, ktoré vychádzajú z predpokladov a myšlienok neoklasickej teórie
regionálneho rozvoja. V novej ekonomickej geografii tak vzniká niekoľko smerov. Ich
pohľad na základné tendencie regionálneho rozvoja však nie je jednotný. Jedná sa
napríklad o tieto smery:
Koncept path depence povaţuje za základnú tendenciu regionálneho rozvoja
divergenciu a za základnú príčinu medziregionálnych rozdielov náhodu,
prírodné podmienky, silný subjekt alebo historickú udalosť.
14
Nová teória obchodu sa prikláňa k názoru, ţe základnou tendenciou
regionálneho rozvoja je divergencia a príčinou regionálnych rozdielov je náhoda
a prirodzená výhoda.
Nová teória endogénneho rastu ako základnú tendenciu regionálneho rozvoja
povaţuje konvergenciu a príčiny medziregionálnych rozdielov pripisuje
rozdielom vo vybavení regiónov ľudskými zdrojmi a technológiami.
Nová teória rastu má neoklasický základ a tvrdí, ţe základnou tendenciou
regionálneho rozvoja je konvergencia. Príčinou medziregionálnych rozdielov sú
rôzne úrovne stavov rovnováhy regiónov v dôsledku ich odlišných
technologických a behaviorálnych parametrov.
1.2.6 Inštitucionálne smery
Teórie, ktoré sú zaloţené na inštitucionalizme, vznikajú v 80. rokoch 20. storočia.
Snaţia sa vysvetliť príčiny regionálnych disparít s dôrazom na úlohu inštitúcií a ich
historický vývoj. Medzi inštitucionálne smery patria teórie výrobných okrskov a teórie
učiacich sa regiónov. Obe teórie sú divergenčné. Príčiny nerovnomerného rozvoja vidia
v sociálnokultúrnych a inštitucionálnych rozdieloch, ktoré sú medzi regiónmi dané aj
historickým vývojom. Teória výrobných okrskov pripisuje ekonomický rozvoj regiónov
dynamickému rastu malých a veľkých firiem, ich vzájomnej spolupráci, priestorovej
blízkosti a aglomeračnému efektu. Teória učiacich sa regiónov povaţuje za hlavnú
konkurenčnú výhodu vedomosti, schopnosť učiť sa a vytvárať klímu, ktoré napomáha
inováciám.
1.3 Regionálna politika
Riešením regionálnych disparít sa zaoberá regionálna politika. Existuje rad
definícií regionálnej politiky, ţiadna z nich ale nebola akceptovaná za všeobecne
prijateľnú. Napriek tomu regionálnu politiku môţeme všeobecne definovať ako súbor
cieľov, opatrení a nástrojov vedúcich k zniţovaniu príliš veľkých rozdielov v
socioekonomickej úrovni jednotlivých regiónov.
Regionálne problémy sú vnímané po stáročia. Samotná regionálna politika sa ale
začala formulovať aţ po veľkej hospodárskej kríze, teda začiatkom 30. rokov 20.
storočia. Ak sa regionálne problémy koncentrujú v jednej oblasti, vedú k vzniku tzv.
15
problémových regiónov. Môţe sa jednať o regióny s vysokou nezamestnanosťou, slabú
hospodársku výkonnosťou alebo zlou kvalitou ţivotného prostredia. Problémové
regióny môţu brzdiť hospodársky rozvoj celého štátu. Regióny veľmi často zaťaţuje
reštrukturalizácie, a to tak významne, ţe nie sú schopné zvládnuť nevyhnutné
štrukturálne zmeny vlastnými silami. Z pohľadu národného hospodárstva má potom
väčší zmysel poskytovať týmto regiónom výpomoc pre reštrukturalizáciu, ako vyplácať
ohrozeným odvetviam alebo podnikom dotácie pre ich zachovanie. Hlavným cieľom
regionálnej politiky bolo teda vytvoriť predpoklady pre zmiernenie alebo dokonca
odstránenie neúmerných diferencií v rozvoji regiónov v rámci štátu a zároveň prispieť k
zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónov i celej regionálnej ekonomiky.
Ciele regionálnej politiky vychádza z identifikácie hlavných regionálnych
problémov aţ poňatie štátnej hospodárskej politiky. Pretoţe dochádza ku konkretizácii
cieľov a nástrojov, je moţné kontrolovať ich splnenie a súbeţne hodnotiť účinnosť
pouţitých nástrojov. Konkrétne ciele môţu byť formulované ako zníţenie výrazných
medziregionálnych diferencií v úrovni nezamestnanosti, v priemerných príjmoch,
zblíţenie úrovne HDP v jednotlivých regiónoch a podobne. Čiastkovým cieľom môţe
byť povzbudenie podnikateľských aktivít, zlepšenie vybavenosti technickou
infraštruktúrou, povzbudenie bytovej výstavby, skvalitnenie ekologickej situácie v
regióne a podobne.
Z cieľov regionálnej politiky sú odvodzované nástroje regionálnej politiky. Tie
sa spravidla zameriavajú na pritiahnutie kapitálu a podnikateľských aktivít do regiónu,
stimulácii vnútorných rozvojových zdrojov, dosídlená alebo stabilizáciu obyvateľstva v
regióne.
1.4 Regionálna politika Európskej únie
Hoci je Európska únia jednou z najbohatších častí sveta, medzi jej regiónmi
existujú významné rozdiely. Prostredníctvom regionálnej politiky únie presúva
prostriedky z bohatých regiónov do chudobnejších. Cieľom tejto podpory je
modernizovať zaostávajúce regióny a umoţniť im, aby dosiahli úroveň vyspelých
regiónov. Príčiny, pre ktoré sú niektoré regióny chudobnejšie ako iné, sú rôznorodé.
Môţe sa jednať o dlhodobé znevýhodnenia v dôsledku geografickej odľahlosti, o
sociálne alebo hospodárske zmeny, i o kombináciu oboch predchádzajúcich faktorov.
V prípade niektorých členských štátov, napríklad Slovenskej republiky, je jednou
z príčin dedičstvo po bývalom systéme centrálne plánovaného hospodárstva.
16
Pri vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa vychádzalo z
predpokladu, ţe sa hospodárskym rastom vyriešia regionálne problémy, dôjde k
integrácii trhu a ku vyostreniu konkurencie. Tieto predpoklady ale naopak viedli k
vzniku problémov v regiónoch s vysokou koncentráciou starých priemyselných odvetví.
Tým bolo potreba poskytnúť špeciálnu pomoc. Významným rokom v histórii
regionálnej politiky EÚ je rok 1973, kedy do Európskej únie spolu s ďalšími štátmi
vstupuje Veľká Británia. Jej územie je postihnuté veľkými regionálnymi rozdielmi a
ona tak očakáva prínos zo svojho členstva v Európskom spoločenstva. V roku 1975 je
preto zaloţený Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), ktorý sa tak stáva
základom regionálnej politiky a nástrojom na zniţovanie výrazných rozdielov na území
spoločenstva. Roku 1986 pristupuje Španielsko a Portugalsko. Oba štáty sa stávajú
veľkými príjemcami pomoci. V roku 1989 sa prijalo rozhodnutie o integrácii
regionálnej politiky s časťou sociálnej a poľnohospodárskej politiky. Vzniká tak
štrukturálna politika a zároveň má definované viaceré ciele:
Podpora rozvoja a štrukturálnych zmien v zaostávajúcich regiónoch
Transformácia regiónov alebo ich častí, ktoré sú ohrozené hospodárskym
úpadkom
Boj s dlhodobou nezamestnanosťou, podpora integrity mladých ľudí a osôb
vyradených z trhu práce do pracovného procesu, adaptácie pracovníkov na
zmeny
Podpora rozvoja vidieckych regiónov a umoţnenie ich rozvoja
a štrukturálnych zmien
Rozvoj a štrukturálne zmeny regiónov s nízkym zaľudnením
Urýchlenie štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve.
V roku 1994 sú schválené dokumenty, ktoré prispievajú k hospodárskej
a sociálnej súdrţnosti a k dobudovaniu vnútorného trhu. Ich východiskom je
skutočnosť, ţe regionálne plánovanie je jednak základným predpokladom
harmonického rozvoja spoločenstva a zároveň sa zasadzuje o lepšiu integráciu
okrajových regiónov. Ak budú vyriešené alebo aspoň zmiernené regionálne a lokálne
problémy, bude moţné vyuţiť výhody jednotného vnútorného trhu naplno.
17
Z pohľadu Slovenskej republiky sú zaujímavé programovacie obdobie Európskej únie
na roky 2000 aţ 2006 a 2007 aţ 2013, ktorá sa nášho štátu vďaka vstupu do únie 1.
mája 2004 dotýkali. Pre obdobie 2000 aţ 2006 boli stanovené tri základné ciele:
Podpora rozvoja zaostávajúcich regiónov
Podpora oblastí čeliacich reštrukturalizácii
Podpora politiky zamestnanosti a vzdelávania.
Celé toto programovacie obdobie sa nieslo v znamení snahy o väčšiu efektívnosť
vyuţívania finančných prostriedkov. Striktne sa oddelili finančné prostriedky pre nové
členské štáty a kandidátske krajiny. Súčasná regionálna politika EÚ vychádza z dvoch
základných hodnôt, ktorými sú solidarita a súdrţnosť. Preto je regionálna politika dnes
nazývaná politikou hospodárskej a sociálnej súdrţnosti. Solidarita predstavuje pomoc
regiónom ekonomicky alebo sociálne znevýhodneným v porovnaní s priemernou
situáciou v ostatných členských krajinách. Súdrţnosť potom odráţa skutočnosť, ţe
zniţovanie rozdielov predstavuje výhodu pre všetkých zúčastnených. Regionálna
politika, ktorá si za primárny cieľ kladie zniţovanie regionálnych disparít členských
krajín, zaujíma významné postavenie v celkovej politike EÚ. Z hľadiska finančných
prostriedkov vynakladaných na zabezpečenie svojich cieľov zaberá táto politika
dlhodobo druhú pozíciu, hneď za spoločnou poľnohospodárskou politikou.
Dňa 29.06.2011 predstavila Európska komisia rozpočet na roky 2014 – 2020,
pomenovaný ako program Európa 2020. Cieľom tohto programu bolo:
Dokončiť tvorbu vnútorného trhu
Financovať spoločné politiky
Reagovať na pretrvávajúce či nové spoločné problémy
Pomáhať menej prosperujúcim regiónom
Podnecovať spoluprácu, veľké výskumy, inovácie
Komisia vyčlenila pre tento program 376 miliárd eur a plánuje ich rozdeľovať
nasledovne:
68,7 miliardy na Kohézny fond
11,7 miliardy na územnú spoluprácu
38,9 miliardy na prechodné regióny
162,6 miliardy pre regióny spĺňajúce podmienky cieľa konvergencie
18
53,1 miliardy pre regióny spĺňajúce podmienky cieľa
konkurencieschopnosti
1.5 Regionálne disparity
Disparita je rozdielnosť, resp. nerovnosť znakov, javov a procesov. Jej
identifikácia a následné porovnávanie má racionálny zmysel. Regionálna disparita je
rozdielnosť alebo nerovnosť, ktorá má jednoznačné umiestnenie v území a vyskytuje sa
aspoň v dvoch entitách tejto územnej štruktúry. Je fenoménom posledných dvadsiatich
rokov a pouţíva sa pre ňu aj termín územnej nerovnosť. Regionálnymi disparity sa
rozumie rozdiely v úrovni hospodárskeho, enviromentálneho a sociálneho rozvoja
regiónov v miere, ktorá je celospoločensky povaţovaná za neţiaduce. Regionálne
disparity sa delí na samovoľne vznikajúce a vzniknuté činnosťou človeka. Samovoľne
vznikajúce disparity spôsobuje príroda, alebo sú dané geografickými podmienkami.
Disparity vzniknuté činnosťou človeka súvisí s ekonomickými alebo politickými
vplyvmi. Zistené a vyhodnocované sú najmä tzv. Negatívne disparity. Práve na nich je
zaloţený systém podpory zaostávajúcich regiónov zo strany Európskej únie
a Slovenskej republiky. Pozitívne disparity stoja mimo záujem vedcov, manaţérov
i politikov. Disparity nepreverujeme len preto, aby sme všetci dosiahli rovnakú úroveň.
Poznávame a riešime ich z dôvodu, aby sme ich dokázali účelne a efektívne odlíšiť
a dobre vyuţiť komparatívne výhody.(Kutscherauer, et al, 2007). Regionálne disparity
nachádzajú svoj pôvod v teóriách regionálneho rozvoja.
1.5.1 Klasifikácia disparít
Existuje celý rad pohľadov na regionálne disparity a na ich členenie, ktoré sa líšia
štát od štátu. Regionálne disparity sa najčastejšie delia na ekonomické, sociálne
a územné. Všetky tieto typy disparít sú prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Veľký
význam majú ekonomické disparity, ktoré výrazne ovplyvňujú disparity v ďalších
oblastiach. Napr. sociálne nerovnosti je moţné riešiť úpravami v ekonomickej oblasti.
• Ekonomické disparity sú dané vývojom ekonomického potenciálu. Jedná sa
o HDP na obyvateľa, zamestnanosť, produktivitu práce, výťaţnosť daní, štruktúru
ekonomických aktivít, inovácie a investície v regióne.
19
• Sociálne disparity sú dané vývojom ľudského potenciálu. Medzi sociálne
disparity patrí hustota obyvateľstva, demografická štruktúra, migrácia, kultúrne zázemie
alebo sociálno-patologické vplyvy v regióne.
• Územné čiţe fyzické disparity sú spojené s geografickými a prírodnými
podmienkami. Predstavuje je najmä rozloha, podnebie, kvalita ovzdušia a lesov,
technická infraštruktúra, dostupnosť regiónu.
Disparity sa ďalej môţu členiť napríklad z geografického hľadiska, u ktorého
vychádzame z poznatku, ţe sa disparity menia v súlade s geografickým meradlom
a majú tendencie zvyšovať sa zniţovaním územného merítka. Môţeme potom
identifikovať disparity na európskej, národnej a miestnej úrovni. Disparity na území
Slovenskej republiky môţu vznikať medzi krajmi, okresmi, obcami a pod.
Ďalšie členenie disparít môţe byť na hmotné a nehmotné.
Hmotné - majú svoj odraz v realite a spravidla sú spojené s merateľnými
indikátormi. Tie môţu byť objektívne alebo subjektívne. Objektívne sú
napr. údaje o príjme, chorobnosti, pracovnej neschopnosti, stupňu
vzdelania obyvateľstva, počtu osobných áut, telefónov, televíznych
prijímačov na tisíc obyvateľov a podobne. Subjektívne indikátory sú
vopred stanovené a spravidla sa napĺňajú pomocou výberových zisťovaní.
Nehmotné - majú pôvod v mysliach ľudí a spravidla sú spojené s mäkkými
lokalizačné faktory. Medzi ne patria kvalita ţivotného prostredia, sociálna
kvalita obyvateľstva, povesť regiónu
1.5.2 Vznik disparít
Spôsob vzniku regionálnych disparít je v literatúre zmieňovaný len rámcovo. Na
tejto úrovni poznania sa javí účelné rozoznávať dve dimenzie vzniku regionálnych
disparít:
Samovoľne vznikajúce (spontánne) disparity,
Disparity vznikajúce činnosťou človeka.
K samovoľne vznikajúcim disparitám patrí najmä disparity, vyvolané
geografickými pôvodcami, ako sú povodne, víchrice, kalamity apod.
K disparitám vznikajúcim činnosťou človeka zaraďujeme disparity vyvolané
ekonomickou činnosťou, politickými vplyvmi, vonkajšou ekonomikou (kríza).
20
Vznik regionálnych disparít a ich dôsledok - regionálnu nerovnováhu v štáte
ovplyvňuje rad faktorov.
Primárne faktory
K primárnym faktorom patria:
Relatívne nízka mobilita pracovnej sily
Relatívne nízka mobilita kapitálu
Geografické faktory
Geografickými faktormi moţno najjednoduchšie vysvetliť regionálne disparity.
Niektoré z ovplyvňujúcich faktorov sú:
Nadpriemerné dopravné náklady vedúce k vysokým cenám, nízkym ziskom
alebo obmedzeným trhom
Obmedzený prístup k veľkým mestským centrám poskytujúcim špecifické
sluţby
Veľká vzdialenosť od trhových informácií a kontaktu so zákazníkom
Nízka kvalita dopravných spojov
Zlé prírodné vybavenie, ktoré majú niektoré regióny pre ekonomický rozvoj
(horské oblasti, regióny so zlou pôdou). Naproti tomu určité regióny sú
vybavené prírodným bohatstvom (uhlie, voda, nafta a ďalšie), z ktorého môţu
ťaţiť
Ďalšie primárne faktory
K ďalším primárnym faktorom regionálnej nerovnováhy patria napr.
Inštitucionálne faktory (Centralizácia či decentralizácia štátnych inštitúcií), politické
rozhodnutia vo štátoprávnom a územnom usporiadaní, psychologické faktory a iné.
Sekundárne faktory
Okrem primárnych faktorov prispievajú k nerovnomernému regionálnemu
rozvoju rôzne sekundárne faktory, ktoré vyplývajú z faktorov primárnych. Patrí k nim:
Vonkajšie ekonomika - dopravný systém, kontakt s centrálnymi úradmi,
technická a finančná infraštruktúra
Demografická situácia - rozdiel vo vzdelanosti vidieckeho obyvateľstva voči
mestskému či rozdiely v prírastkoch obyvateľstva.
21
2 Ciele práce
Primárnym cieľom bakalárskej práce je oboznámenie sa s problematikou
regionálnych disparít a súvisiacich pojmov, a následne skúmanie disparít v jednotlivých
regiónoch. Tento cieľ postupne naplníme v teoretickej a praktickej časti.
V teoretickej časti sa budeme venovať:
všeobecnej charakteristike problematiky
definovaniu jednotlivých pojmov
charakteristike regionálneho rozvoja a disparít
Praktickú časť bude tvoriť:
Zhromaţdenie dát z regiónov za pomoci dostupných makroekonomických
ukazovateľov
Analýza dát
Navrhnutie riešenia problému
22
3 Metodika a metódy skúmania
Pri vypracovávaní práce sme vyuţívali viaceré metódy skúmania, okrem iných to
boli najmä logické. A to:
metóda analýzy – vyuţitá pri analýze problematiky a názorov jednotlivých
autorov
metóda syntézy – vyuţitá pri sumarizovaní získaných poznatkov
metóda komparácie – vyuţitá pri porovnávaní získaných poznatkov, na
základe ktorých sme si následne vytvorili vlastný názor
Prácu sme vypracovávali v nasledujúcich etapách:
1. etapa – Štúdium domácej i zahraničnej literatúry o danej problematike
2. etapa – Transformácia získaných poznatkov do písomnej podoby
v jednotlivých častiach bakalárskej práce
3. etapa – Výber vhodných dostupných makroekonomických indikátorov
a ich analyzovanie
4. etapa – Zhodnotenie jednotlivých analýz a vyjadrenie vlastných názorov
a odporúčaní na ich základe
23
4 Výsledky práce
V tejto časti bakalárskej práce si ukáţeme a zanalyzujeme získané dáta. Analýzou
jednotlivých ukazovateľov sme chceli zistiť, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé
regióny a disparity medzi nimi.
Republiku sme skúmali ako osem samostatných regiónov, resp. krajov. Celkovo
sme skúmali 6 indikátorov, a porovnávali sme ich hodnoty v jednotlivých regiónoch
počas obdobia od roka 2011. Potrebné hodnoty a jednotlivé ukazovatele sme získali zo
Štatistického úradu Slovenskej republiky. Ukazovatele, ktoré sme si zvolili na
skúmanie, boli:
Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa
Miera evidovanej nezamestnanosti
Mzdy zamestnancov podľa SK NACE
Podniky podľa ekonomických činností
Dokončené byty
Mnoţstvo komunálneho odpadu
4.1 Hodnoty ukazovateľov
4.1.1 Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa
31,431,631,8
3232,232,432,632,8
3333,233,4
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 1. Regionálny HDP na obyvateľa - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
24
14,2
14,3
14,4
14,5
14,6
14,7
14,8
14,9
15
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 2. Regionálny HDP na obyvateľa - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
11,2
11,3
11,4
11,5
11,6
11,7
11,8
11,9
12
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 3. Regionálny HDP na obyvateľa - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
11,3
11,4
11,5
11,6
11,7
11,8
11,9
12
12,1
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 4. Regionálny HDP na obyvateľa - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
25
10,9
11
11,1
11,2
11,3
11,4
11,5
11,6
11,7
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 5. Regionálny HDP na obyvateľa - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
8,6
8,8
9
9,2
9,4
9,6
9,8
10
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 6. Regionálny HDP na obyvateľa - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
7,3
7,4
7,5
7,6
7,7
7,8
7,9
8
8,1
8,2
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 7. Regionálny HDP na obyvateľa - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
26
9,89,910
10,110,210,310,4
10,5
10,610,7
2011 2012 2013
Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne
Graf 8. Regionálny HDP na obyvateľa - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
Údaje o regionálnom HDP sme porovnávali len po rok 2013, nakoľko novšie
údaje Štatistický úrad neponúka.
4.1.2 Miera evidovanej nezamestnanosti
5
5,2
5,4
5,6
5,8
6
6,2
6,4
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 9. Miera evidovanej nezamestnanosti - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
27
7
7,5
8
8,5
9
9,5
10
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 10. Miera evidovanej nezamestnanosti - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
8,5
9
9,5
10
10,5
11
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 11. Miera evidovanej nezamestnanosti - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
2
4
6
8
10
12
14
16
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 12. Miera evidovanej nezamestnanosti - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
28
9,5
10
10,5
11
11,5
12
12,5
13
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 13. Miera evidovanej nezamestnanosti - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5
10
15
20
25
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 14. Miera evidovanej nezamestnanosti - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
15
16
17
18
19
20
21
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanejnezamestnanosti v %
Graf 15. Miera evidovanej nezamestnanosti - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
29
0
5
10
15
20
25
2011 2012 2013 2014
Miera evidovanej
nezamestnanosti v %
Graf 16. Miera evidovanej nezamestnanosti - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
4.1.3 Mzdy zamestnancov podľa SK NACE
1080
1100
1120
1140
1160
1180
1200
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 17. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
800
805
810
815
820
825
830
835
840
845
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 18. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
30
750
760
770
780
790
800
810
820
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 19. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
730
740
750
760
770
780
790
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 20. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
780
790
800
810
820
830
840
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 21. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
31
740745750755760765770775780785790
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 22. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
685
690
695
700
705
710
715
720
725
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 23. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
844
846
848
850
852
854
856
2011 2012 2013
Priemerná nominálnamzda v EUR
Graf 24. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
32
4.1.4 Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE
0
10 000
20 000
30 000
40 000
50 000
60 000
70 000
80 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 25. Podniky podľa ekonomických činností - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5 000
10 000
15 000
20 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 26. Podniky podľa ekonomických činností - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
2 000
4 000
6 000
8 000
10 000
12 000
14 000
16 000
18 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 27. Podniky podľa ekonomických činností - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
33
0
5 000
10 000
15 000
20 000
25 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 28. Podniky podľa ekonomických činností - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5 000
10 000
15 000
20 000
25 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 29. Podniky podľa ekonomických činností - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5 000
10 000
15 000
20 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 30. Podniky podľa ekonomických činností - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
34
0
5 000
10 000
15 000
20 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 31. Podniky podľa ekonomických činností - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5 000
10 000
15 000
20 000
25 000
2011 2012 2013 2014
Podniky podľaekonomických činností
Graf 32. Podniky podľa ekonomických činností - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
4.1.5 Dokončené byty
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 33. Dokončené byty - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
35
2 1502 2002 2502 3002 3502 4002 4502 5002 5502 6002 650
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 34. Dokončené byty - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
200
400
600
800
1 000
1 200
1 400
1 600
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 35. Dokončené byty - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
200
400
600
800
1 000
1 200
1 400
1 600
1 800
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 36. Dokončené byty - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
36
1 550
1 600
1 650
1 700
1 750
1 800
1 850
1 900
1 950
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 37. Dokončené byty - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
200
400
600
800
1 000
1 200
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 38. Dokončené byty - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
500
1 000
1 500
2 000
2 500
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 39. Dokončené byty - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
37
1 100
1 150
1 200
1 250
1 300
1 350
1 400
1 450
2011 2012 2013
Počet dokončených bytov
Graf 40. Dokončené byty - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
4.1.6 Množstvo komunálneho odpadu
252 000
254 000
256 000
258 000
260 000
262 000
264 000
266 000
268 000
270 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 41. Množstvo komunálneho odpadu - BA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
226 000
228 000
230 000
232 000
234 000
236 000
238 000
240 000
242 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 42. Množstvo komunálneho odpadu - TT kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
38
192 000
193 000
194 000
195 000
196 000
197 000
198 000
199 000
200 000
201 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 43. Množstvo komunálneho odpadu - TN kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
246 000
248 000
250 000
252 000
254 000
256 000
258 000
260 000
262 000
264 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 44. Množstvo komunálneho odpadu - NR kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
211 500
212 000
212 500
213 000
213 500
214 000
214 500
215 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 45. Množstvo komunálneho odpadu - ZA kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
39
166 000
168 000
170 000
172 000
174 000
176 000
178 000
180 000
182 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 46. Množstvo komunálneho odpadu - BB kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
196 500197 000197 500198 000198 500199 000199 500200 000200 500201 000201 500
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 47. Množstvo komunálneho odpadu - PO kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
195 000
200 000
205 000
210 000
215 000
220 000
2011 2012 2013
Množstvo komunálnehoodpadu v tonách
Graf 48. Množstvo komunálneho odpadu - KE kraj
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
40
4.1.7 Porovnanie najpriaznivejších hodnôt ukazovateľov
0
5
10
15
20
25
30
35
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Regionálny HDP na obyvateľa v tis.EUR konverzne
Graf 49. Najvyššie hodnoty HDP v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
5
10
15
20
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Miera evidovanej nezamestnanostiv %
Graf 50. Najnižšie hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Priemerná nominálna mzda v EUR
Graf 51. Najvyššie hodnoty priemernej nominálnej mzdy v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
41
0
10 000
20 000
30 000
40 000
50 000
60 000
70 000
80 000
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Podniky podľa ekonomickýchčinností
Graf 52. Najvyššie hodnoty množstva podnikov v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Počet dokončených bytov
Graf 53. Najvyššie hodnoty dokončených bytov v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
0
50 000
100 000
150 000
200 000
250 000
300 000
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Množstvo komunálneho odpadu vtonách
Graf 54. Najnižšie hodnoty množstva komunálneho odpadu v krajoch za sledované obdobie
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR
42
5 Diskusia
Za účelom jasnejšieho zobrazenia vývoja jednotlivých krajov sme skúmali
jednotlivé ukazovatele za obdobie rokov 2011 aţ 2014, resp. 2013, nakoľko Štatistický
úrad SR ponúka hodnoty niektorých ukazovateľov len do roku 2013. Medzi ne patril aj
regionálny HDP na obyvateľa, priemerná nominálna mzda zamestnancov, počet
dokončených bytov a taktieţ mnoţstvo komunálneho odpadu.
Prvým sledovaným ukazovateľom bol regionálny HDP na obyvateľa. V priebehu
troch rokov zaznamenávala väčšina krajov kontinuálny nárast. Rapídnejší vzrast
pozorujeme iba v Bratislavskom kraji, ako uvádza Graf 1. Výnimkou sú Nitriansky
a Trnavský kraj, kde v poslednom sledovanom roku HDP na obyvateľa poklesol.
Moţno môţeme hľadať práve súvislosť medzi poklesom v týchto dvoch krajoch,
a výraznejším nárastom v Bratislavskom kraji, keďţe spolu tieto regióny susedia.
V rámci analyzovania disparít nám Graf 49 udáva najpriaznivejšie hodnoty
regionálneho HDP na obyvateľa v jednotlivých krajoch. Môţeme tu pozorovať
obrovskú priepasť medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi. Bratislavský kraj
má hodnotu HDP na obyvateľa takmer 34 000 eur. To je o viac neţ 100 % vyššia
hodnotu HDP ako majú ostatné kraje. Z nich má najvyšší HDP na obyvateľa Trnavský
kraj – necelých 15 000 eur. Najniţší má Popradský kraj – mierne cez 8 000 eur. Tento
úkaz je zrejme zapríčinený najvyššou koncentráciou podnikov a výroby práve
v Bratislave, ktorá je investormi z viacerých dôvodov uprednostňovaná pred inými
regiónmi, aj napriek snahe štátu podporiť nárast investícii v iných regiónoch.
Druhý ukazovateľ je miera evidovanej nezamestnanosti. Za pozitívny úkaz
povaţujem, ţe takmer v kaţdom kraji bola miera nezamestnanosti v roku 2014 niţšia
ako v roku 2011, keď začala narastať. Neplatí to len v Bratislavskom kraji, kde došlo
v danom období k nárastu miery evidovanej nezamestnanosti o zhruba 0,7 %. Napriek
tomu je na tom Bratislavský kraj stále najlepšie, keďţe sa tam v roku 2014
nezamestnanosť pohybovala okolo 6,1 %. Prijateľnú mieru si drţal aj Trnavský kraj
s hodnotou niečo cez 8 %. V zvyšných krajoch sa úroveň nezamestnanosti pohybovala
podstatne vyššie, najhoršie boli na tom Banskobystrický a Prešovský kraj, s mierou
nezamestnanosti takmer 17,5 %. Na základe Graf 50 sa dá všeobecne povedať, ţe čím
viac na východ od Bratislavy, tým viac miera nezamestnanosti rastie. Zatiaľ čo
v západnom regióne sa hodnoty pohybujú do tých 10 %, v juţnom a východnom
43
regióne siahajú hodnoty aj k 20 %. Môţe za to niţší počet pracovných príleţitostí
v daných regiónoch. A to je zapríčinené stále nedobudovanou kvalitnou infraštruktúrou,
ktorá rozdeľuje Slovenskú republiku na dostupnú časť a nedostupnú.
Tretím ukazovateľom je priemerná nominálna mzda zamestnancov. Jej vývoj
nemoţno zhodnotiť všeobecne, nakoľko v niektorých krajoch rástla a v niektorých
naopak klesala. Medzi kraje s rastúcou priemernou nominálnou mzdou patria
Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Prešovský a Košický. Naopak klesajúce hodnoty
boli zaznamenané v Nitrianskom, Ţilinskom a Banskobystrickom kraji. Mzdy
priemerne narástli o zhruba 40 eur. Pokles predstavoval asi 3 eurá. Priemerná
nominálna mzda opäť vyčnievala len v Bratislavskom kraji, kde predstavovala hodnotu
takmer 1 200 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 721 eur v Prešovskom kraji do
855 v Košickom kraji. Z celkového pohľadu sú priemerné nominálne mzdy celkom
vyrovnané a majú zväčša rastúci charakter, resp. nebadateľný pokles, čo určite môţeme
povaţovať za pozitívny jav.
Ďalším ukazovateľom je mnoţstvo fungujúcich podnikov v krajoch. Zrejme nikoho
neprekvapí, ţe znova jednoznačne vedie Bratislavský kraj, a to počtom takmer 68 000
podnikov. V poradí druhý Nitriansky kraj má takmer 21 400 podnikov. Najmenej
podnikov funguje v Trenčianskom kraji, a to 15 a pol tisíc. Vo všetkých krajoch došlo
za posledné štyri roky k nárastu počtu podnikov, v priemere tempom asi 1000 podnikov
za rok. Rozdiel medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi je markantný. Práve na
tomto ukazovateli moţno najlepšie vidno disparity v Slovenskej republike. I keď ostatné
kraje uţ tak rozdielne nie sú.
Piaty ukazovateľ je počet dokončených bytov v jednotlivých krajoch. Tento
ukazovateľ je asi najrozdielnejší zo všetkých, raz ide nahor, raz nadol. Tradične vedie
Bratislavský kraj s počtom takmer 3 600 dokončených bytov v roku 2013. Avšak to je
o tisíc menej ako v roku 2012. V Trnavskom kraji ide počet dokončených bytov od roku
2011 nadol, s konečným výsledkom 2334 dokončených bytov v roku 2013. Stály nárast
hodnoty ukazovateľa moţno sledovať iba v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Tam sa
nárast zastavil v roku 2013 na hodnote 1490 v Trenčianskom a 1652 dokončených
bytov v Nitrianskom kraji. Najmenej dokončených bytov pribudlo v Banskobystrickom
kraji, a to v počte 1021. Hodnoty tohto ukazovateľa majú asi najschodovitejší tvar zo
všetkých. Bytov sa najviac stavia v Bratislavskom kraji, práve kvôli citeľnému prílevu
ľudí z ostatných regiónov Slovenska.
44
Posledným ukazovateľom je mnoţstvo komunálneho odpadu. Väčšine krajov sa
darí zniţovať ho, no Bratislavský, Trenčiansky a Košický kraj zaznamenali oproti
prechádzajúcemu roku nárast. V Bratislavskom kraji sa v roku 2013 vyprodukovalo
viac ako 262 000 ton komunálneho odpadu. V Trenčianskom okolo 200 000 ton
a v Košickom niečo cez 216 000 ton komunálneho odpadu. Najlepšie v tejto oblasti
obstál Banskobystrický kraj, ktorý v roku 2013 vyprodukoval „len“ 171 500 ton
komunálneho odpadu. Je to asi jediný ukazovateľ, kde Bratislavský kraj nedominuje, ak
sa na to pozeráme z „pozitívneho hľadiska“ – a teda ţe produkuje najviac komunálneho
odpadu. No nedominuje tak citeľne ako pri iných ukazovateľoch.
Na základe nášho skúmania a analýzy vybraných ukazovateľov v krajoch sa nám
podarilo získať pribliţný obraz o jednotlivých regiónoch a disparitách medzi nimi.
Môţeme povedať, ţe najciteľnejšie disparity sú medzi Bratislavským krajom, ktorý
výrazne dominuje, a všetkými ostatnými, kde sú disparity uţ podstatne nevýraznejšie.
Osobne si myslím, ţe všetky disparity sú prepojené, ak sa nám podarí vyriešiť ich
v jednej oblasti, zlepší sa ich stav aj v ďalších oblastiach.
Môj názor je, ţe problematika disparít by sa mala začať riešiť najprv
dobudovaním kvalitnej infraštruktúry. Tým by sa eliminovala hlavná nevýhoda
niektorých regiónov, a to nedostupnosť, resp. odľahlosť. Tieto regióny by sa tak stali
atraktívnymi pre nových investorov a postupne by sa začali vyrovnávať tým
vyspelejším regiónom. Ak bude dobudovaná infraštruktúra, a nastane príchod nových
a moderných investícii, bude určite treba zabezpečiť kvalitu vzdelania v daných
regiónoch. Udrţiavať odborné stredné školy, a prípadne zaviesť rôzne semináre podľa
potreby, resp. druhu investície ktorá do regiónu prišla.
Vďaka tomu príde k nárastu HDP, pretoţe prídu do regiónu nové investície,
a zároveň sa zníţi miera nezamestnanosti, nakoľko obyvatelia regiónu získajú potrebné
vzdelanie na prácu pre konkrétneho investora. Keď budú obyvatelia zamestnaní
v modernejších podnikoch, budú dostávať aj vyššie mzdy. A keď budú mať ľudia dobre
ohodnotenú prácu, nebudú sa uţ toľko sťahovať do veľkomiest a ţivotná úroveň v
jednotlivých regiónoch sa postupne začne vyrovnávať. A teda postupne začnú zanikať
regionálne disparity.
Takisto je dôleţité klásť dôraz aj na ekologické problémy. Mnoţstvo odpadu ktoré
vyprodukujeme je priam neuveriteľné. Mohli by sme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu,
a zas začať pouţívať na nákupy plátenné tašky, prútené košíky.. Opäť by sme mali
45
spopularizovať nákup nápojov v sklenených vratných fľašiach. Začať viac pouţívať
šetrnejšie papierové obaly namiesto plastových. Vyradiť všetky staré fabriky ktoré
znečisťujú vzduch. Prestať betónovať mestá, ale vysádzať viac zelene. Aj disparity
ovzdušia by sme mali odstrániť.
46
Záver
Cieľom bakalárskej práce bolo zanalyzovať vývoj regiónov, regionálnych disparít
a ich dopadu na ţivotné prostredie. Tento cieľ sme napĺňali postupne v rozličných
kapitolách, formulovaním teoretických i praktických poznatkov o problematike.
Pri vypracovávaní práce sme čerpali s domácej a zahraničnej odbornej literatúry,
a z internetových zdrojov pre potreby získania oficiálnych štatistík, údajov a hodnôt
ukazovateľov.
Prvá časť nás oboznámila s teoretickými poznatkami a definíciami pojmov.
Venovali sme sa regiónu a klasifikácii jednotlivých druhov. Predstavili sme si niektoré
teórie regionálneho rozvoja. Hovorili sme o regionálnej politike vo všeobecnosti, aj
o regionálnej politike Európskej únie. A v neposlednom rade sme sústredili našu
pozornosť na regionálne disparity, ich vznik a členenie.
V dôsledku narastajúcich problémov, či uţ ekonomických alebo sociálnych,
narastá aj vplyv regionálnych disparít. V druhej časti práce sme sa zamerali na
skúmanie a analyzovanie regiónov a regionálnych disparít za pomoci zvolených
indikátorov. Po spracovaní údajov sme prišli k záveru, ţe aj napriek snahe štátu,
i Európskej únie minimalizovať regionálne disparity, sa ich vývoj poberá skôr opačným
– rastúcim smerom. Príčinou je najmä úpadok poľnohospodárstva a niektorých odvetví
priemyslu, sťahovanie obyvateľstva do veľkomiest, prírodné podmienky, ale aj príchod
nových investorov, ktorí sa väčšinou usadia v tých uţ rozvinutejších regiónoch
a prehlbujú tak ešte viac nerovnosti.
Samotné disparity najviac vplývajú na nezamestnanosť, výšku miezd či úroveň
vzdelania, čo následne ovplyvňuje celkovú ţivotnú úroveň obyvateľstva v rozličných
regiónoch.
47
Zoznam použitej literatúry
Monografia
BLAŢEK, J., UHLÍŘ, D., 2011. Teorie regionálního rozvoje. Praha: Karolinum, 2011.
344 s. ISBN 978-80-2461-974-3
ČAJKA, P., RÝSOVÁ, L., 2008. Regionálny rozvoj a regionálna politika v kontexte
poznatkovo-orientovanej spoločnosti. Zvolen: Bratia Sabovci, 2008. 239 s. ISBN 978-
8089-2412-00
GOZORA, V. et al. 2011. Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní.
Bratislava: Merkury, 2011. 135 s. ISBN 978-80-89458-16-5
KREJČÍ, Tomáš, et al. 2010. Regionálny rozvoj – teorie, aplikace, regionalizace. Prvé
vydanie. Brno: Mendelova univerzita, 2010. 155 s. ISBN 978-80-7375-414-3
KUTSCHERAUER, A., et al. 2007. Working papers N.1 2007 - Regionální disparity.
Ostrava: VŠB – Technická univerzita Ostrava, 2007, 75 s. ISBN 1802-9450
MAIER, G., TÖDLING, F. 1997. Regionálna a urbanistická ekonomika: Teória
lokalizácie a priestorová štruktúra. Bratislava: ELITA, 1997. 240 s. ISBN 80-8044-
044-1
RAJČÁKOVÁ, E., 2005. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava:
Univerzita Komenského 2005. 119 s. ISBN 80-223-203-82
RYDVALOVÁ, P., ZBRÁNKOVÁ, M., ŢIŢKA, M. Regionální disparity a jejich
řešení. Liberec : VÚTS, a. s., 2009. 113 s. ISNB 978-80-87184-08-0
SAMSON, Š., et al. 2001. Regionálna ekonomika. Košice. Technická univerzita
v Košiciach, 2001. 232 s. ISBN 80-7099-716-8
VÝROSTOVÁ, E., 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava: Iura Edition,
2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7
GAJDOŠ, P., 2005. Teoretický a metodologický rámec klasifikácie a typológie
regiónov Slovenska v kontexte regionálnych disparít. In Podoby regionálnych odlišností
na Slovensku: Príklady vybraných okresov. Bratislava: FORMÁT, 2005. ISBN 80-
855544-39-3. s. 25-28
Webová stránka
Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na http://slovak.statistics.sk