slovenskÝ jazyk a literatÚra - edupageinterpunkciu a pravopis revidovať a editovať koncept textu...

1

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Časová dotácia

Slovenský jazyk a literatúra

2. stupeň ZŠ

5. ročník 6. ročník

Štátny vzdelávací program 5 4

Školský vzdelávací program - 1

Spolu 5 5

Počet hodín pre jednotlivé zložky predmetu slovenský jazyk a literatúra na

základnej škole:

Slovenský jazyk a literatúra 2.

stupeň ZŠ

5. ročník 6. ročník

Štátny vzdelávací program 5 4

Jazyk 3

Literatúra 2

Školský vzdelávací program –

jazyk

-

2

Ciele:

1. Rozvíjať kvalitu spôsobilostí

Čitateľská gramotnosť

Rozvíjať a posilňovať čitateľskú gramotnosť v rámci jednotlivých ročníkov a zložiek

predmetu. Klásť dôraz nielen na umelecký, ale aj vecný text, zamerať sa na čítanie

s porozumením nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.) a využívať rôzne techniky a druhy

čítania s porozumením (napr. informatívne čítanie, zážitkové čítanie).

2. Rozvíjať komunikačné spôsobilosti žiakov

Ústny prejav rozvíjať:

- formou rozhovorov a diskusií na aktuálnu tému,

- formou interview.

Tvorivé písanie rozvíjať:

- ako typ tvorivého vyučovania prostredníctvom súboru motivačných príťažlivých

činností s využitím skúseností, uplatnením obrazotvornosti, pozornosti a

emocionálneho precítenia učiaceho sa, podnietením skúmať vlastné tvorivé možnosti a

rozvíjať vlastnú sebareflexiu,

- ako prostriedok rozvoja komunikačných zručností prostredníctvom aktivít, ktoré v

dynamickom interaktívnom procese a v prirodzenom kontexte motivujú k hre a

originálnej manipulácii s jazykovým materiálom, k odhaľovaniu bohatstva jazyka a

produkcii kratších textov poetického či naratívneho charakteru,

- ako nástroj formovania literárnej kompetencie prostredníctvom aktivít, ktoré menia

čitateľa z recipienta na spolutvorcu textu, využívajúc jeho individuálny skúsenostný

komplex, intuitívne umelecko-poetické cítenie a imagináciu,

- s možnosťou využitia a posilnenia medzipredmetových vzťahov v rámci tvorivého

písania,

- formou regionálnych prvkov – záujem o kultúru a kultúrnu identitu svojho národa a

poznanie vlastného regiónu.

3

3. Rozvíjať medzipredmetové vzťahy

- formou prierezových tém – napr. témy, ktoré sú spracovávané v rámci rôznych

predmetov, napr.: čas – jazyk (materinský aj cudzí, dejepis, zemepis, matematika

prírodopis, fyzika, výtvarná výchova, hudobná výchova, etická výchova),

- prostredníctvom IKT, ktoré sú aplikovateľné v rámci predmetu slovenský jazyk a

literatúra – e-maily, využívanie programu Word pri tvorbe textov, prezentácie –

PowerPoint, vyhľadávanie informácií v elektronických médiách, internet a pod.,

- organizovaním exkurzií a rôznych súťaží.

4

Názov predmetu Slovenský jazyk

Časový rozsah výučby 3 hodiny týždenne, spolu 99 vyučovacích hodín

Ročník piaty

Škola (názov, adresa) Základná škola, Čierna na Tisou, Školská 3

Stupeň vzdelania Nižšie sekundárne vzdelanie – ISCED 2

Dĺžka štúdia 5 rokov

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Stratégia vyučovania

Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania

Názov tematického celku Stratégia vyučovania

Metódy Postupy Formy práce

Opakovanie učiva z 1. stupňa Reproduktívna

metóda, metóda

riešenia úloh, metóda

samostatnej práce

Induktívny postup Práca

s učebnicou,práca so

slovníkmi

Zvuková rovina jazyka a pravopis Metóda výkladu,

metóda riešenia úloh,

metóda samostatnej

práce,

Situačné hry,

skupinová práca,

práca so slovníkom

Významová/ lexikálna / rovina

Tvarová/morfologická/ rovina

jazyka

Syntaktická/skladobná/ rovina

Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou,

Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou, metóda

samostatnej práce,

Práca so slovníkmi,

jazykové hry

Didaktické hry,

jazykové hry,

skupinová práca

Situačné hry,

skupinová práca

5

Sloh

Metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

situačnámetóda,

inscenačná metóda

Situačné hry,

skupinová práca

rolové čítanie,

dramatizácia

Učebné zdroje

Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

Názov tematického celku Odborná literatúra Didaktická

technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie učiva

z 1.stupňa

Krajčovičová,

Caltíková:Slovenský

jazyk,

Krajčovičová,Caltíková.

Metodická príručka

Pomôcky

z kabinetných

zbierok

Zvuková rovina jazyka a

pravopis

Krajčovičová,


jazyk,


Metodická príručka,

Významová/lexikálna/rovina

Tvarová/morfologická/

Krajčovičová,


jazyk,



Synonymický slovník

Frazeologický slovník

Krajčovičová,


jazyk,

Meotar

Internet

6

rovina

Syntaktická /skladobná/

rovina

Sloh



Pravidlá slovenského

pravopisu,

Krajčovičová,


jazyk,



Krajčovičová,


jazyk,



J. Krajčovičová,

M.Caltíková Slovenský

jazyk 5 Zbierka úloh a

cvičení

7

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA časť – jazyk 5. ročník základnej školy

Komunikačné jazykové kompetencie1

Čítanie s porozumením Písanie Hovorenie

Spôsobilosti

I. Zamerať svoje čítanie podľa

potreby

I. Vyjadriť myšlienky

a informácie s rôznym

cieľom pre špecifické

publikum


a informácie s rôznym cieľom

pre špecifické publikum

II. Pochopiť význam textu II. Organizovať text z hľadiska

kompozície

II. Organizovať a rozvíjať svoje

myšlienky v súlade

s komunikačnou situáciou

III. Zosúladiť štylistickú úroveň

s cieľom písania a čitateľmi

III. Používať informácie

a textové pasáže z iných zdrojov,

napr. humorný príbeh a materiál

z iných médií III. Pochopiť formálnu stránku

textu

IV. Štylizovať jednoduché vety

a jednoduché súvetia

IV. Odlíšiť vetu a text V. Používať informácie

a textové pasáže z iných

zdrojov, napr. humorný príbeh

a materiál z iných médií

IV. Používať slovnú zásobu

primeranú určitému cieľu

komunikácie a publiku

VI. Transformovať texty

z jedného žánru do druhého

V. Štylizovať jednoduché vety

a jednoduché súvetia v texte

V. Pochopiť zmysel

umeleckého a vecného textu

vzhľadom na využitie

VII. Opakované čítanie

a oprava konceptu textu so

zameraním na gramatiku,

interpunkciu a pravopis

VI. Rešpektovať jazykové

pravidlá

VI. Pochopiť význam

lexikálnych jednotiek

VIII. Revidovať a editovať

koncept s využitím spätnej

väzby od učiteľa a spolužiakov

IX. Rešpektovať jazykové

pravidlá

VIII. Využívať pri komunikácii

jazykové a mimojazykové

prostriedky

8

Čítanie s porozumením

I. Zamerať svoje čítanie

podľa potreby

Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie.

Nahlas, ticho a opakovane prečítať text.

II. Pochopiť význam textu Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných

informácií.

Pochopiť text podľa implicitných informácií.

Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy.

Reprodukovať umelecký a vecný text na základe chronologickej

alebo logickej postupnosti.

III. Pochopiť formálnu

stránku textu

Rozoznať všeobecné usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď.

Rozpoznať a pomenovať rozličné texty a určiť ich horizontálnu

štruktúru.

IV. Odlíšiť vetu a text Vyhľadať prvky nadväznosti medzi slovami a skupinami slov,

ktoré slúžia na plynulý prechod medzi vetami, odsekmi, časťami

výpovedí.

Určiť časovú a logickú postupnosť pri rozvíjaní témy.

V. Pochopiť zmysel

umeleckého a vecného textu

vzhľadom na využitie

interpunkčných znamienok

gramatických kategórií (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas)



Porozumieť významu slov v umeleckých a vecných textoch.

Overiť si význam slova.

Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám

a hláskam.

Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov

jednovýznamové – viacvýznamové slová.

9

Písanie




publikum

Sformulovať tému adekvátnu cieľu komunikácie.

Vybrať vhodný slohový útvar/žáner v súlade s cieľmi písania.

II. Organizovať text

z hľadiska kompozície

Zostaviť osnovu, koncept.

Zoradiť motívy a myšlienky podľa časovej a logickej postupnosti.

Prispôsobiť formálnu úpravu textu vybranému žánru.

III. Zosúladiť štylistickú

úroveň s cieľom písania

a čitateľmi.

Zosúladiť slovnú zásobu s cieľom komunikácie.

Využívať bohatstvo lexiky, spisovný jazyk, resp. nárečie.

Overiť si v jazykovedných príručkách vhodnosť a správnosť

použitých slov.

Využívať primerané štylistické prostriedky.

IV. Štylizovať jednoduché

vety a jednoduché súvetia

Utvoriť jednoduché holé a rozvité vety:

používanie interpunkčných znamienok vo vetách;

využívanie gramatických jednotiek vo vetách;

používanie lexikálnych jednotiek vo vetách.

V. Používať informácie


zdrojov, napr. humorný

príbeh a materiál z iných

médií

Vybrať a použiť slová, frázy, jazykové štruktúry.

VI. Transformovať texty

z jedného žánru do druhého

Identifikovať rozdielnosti jednotlivých útvarov/žánrov.

Vytvoriť modifikovaný text.

VII. Opakované čítanie

a oprava konceptu textu so

zameraním na gramatiku,

interpunkciu a pravopis

Revidovať a editovať koncept textu s cieľom zlepšiť štýl a opraviť

gramatické chyby, pravopis a interpunkciu.


koncept s využitím spätnej

väzby od učiteľa

a spolužiakov

Revidovať koncept textu s cieľom:

rozvíjať a zlepšovať organizáciu myšlienok;

realizovať zmeny štruktúry, obsahu s cieľom eliminovať

gramatické chyby, zlé formulácie viet a pod.;

upraviť text po formálnej stránke.

10


pravidlá

Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiavať pravidlá

a požiadavky ortografie, morfológie a syntaxe.

Hovorenie




Sformulovať tému adekvátnu komunikačnej situácii.

Zosúladiť jazykové prvky s cieľom komunikácie.

Zvoliť vhodný spoločenský tón komunikácie v súlade s jej cieľom

a prostredím.

Začať a ukončiť komunikáciu na určitú tému.

Analyzovať kvalitu ústneho prejavu.

II. Organizovať a rozvíjať

svoje myšlienky v súlade


Sformulovať vlastný názor a pomocou argumentov ho obhájiť.

Pomocou kontrolných otázok zhodnotiť, či ostatní porozumeli

prejavu.

Kriticky zhodnotiť prehovor niekoho iného.



zdrojov, napr. humorný

príbeh a materiál z iných

médií vo vlastnej tvorbe

Vybrať slová, frázy, jazykové štruktúry z iných zdrojov a použiť

ich vo vlastnom prejave.




Využívať jazykovú pestrosť a variabilitu komunikácie aplikovaním

spisovných, nárečových a slangových prvkov s ohľadom na

situáciu a komunikačných partnerov.

V. Štylizovať jednoduché holé

a rozvité vety v texte

Utvoriť jednoduché holé a rozvité vety.

Uplatňovať logickú nadväznosť vytvoreného textu.


pravidlá

Jazykové pravidlá: ortoepické, lexikologické, morfologické.

VII. Využívať pri

komunikácii mimojazykové

prostriedky

Uplatňovať plynulosť, tempo a zrozumiteľnosť prejavu.

Využívať gestikuláciu, mimiku, proxemiku a haptiku.

11

Pojmy pre prechodné obdobie 5. ročník ZŠ

Zvuková rovina jazyka a pravopis

zátvorka

dvojbodka

bodkočiarka

spojovník1

pomlčka

melódia vety: zvolacia veta, želacia veta

výslovnosť: splývavá výslovnosť

znelé, neznelé a nepárové (zvučné) spoluhlásky

prestávka

sila hlasu

hlavný slovný prízvuk

dôraz

pravidlo o rytmickom krátení

slabičné a neslabičné predpony

Významová roviny jazyka

odvodené slová

jednovýznamové a viacvýznamové slová

synonymá

antonymá

slovník: synonymický

ustálené slovné spojenia

príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie

spisovný jazyk – nárečie

Tvarová rovina jazyka

podstatné mená

vzory: chlap hrdina, dub, stroj

životnosť – neživotnosť

žena, ulica, dlaň, kosť

mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

prídavné mená

akostné prídavné mená

stupňovanie

pekný, cudzí

osobné zámená: základné, privlastňovacie

číslovky: základné, radové

tykanie/vykanie

12

pomocné sloveso byť

väzba s pádom

___________________________________________

1) Pojmy označené tučným písmom predstavujú obsahový štandard 5. ročníka ZŠ

Skladobná rovina

veta: želacia, zvolacia

slovosled

Sloh pohľadnica

súkromný list

jednoduché rozprávanie

opis: predmetu, obrázka/ilustrácie, osoby

opis pracovného postupu

rozprávanie s prvkami opisu

diskusia

krátke správy: SMS, e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

interview

adresa

adresa odosielateľa

osnova

odsek

úvod, jadro, záver

časová postupnosť v rozprávaní

umelecký a vecný text

názor

argument

kľúčové slová

poznámky/konspekt

koncept

hlavná myšlienka

téma

13

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 5. ročníku ZŠ

počet: 4

zameranie: opakovanie zo 4. ročníka, podstatné mená, prídavné mená, slovesá

Počet a zameranie kontrolných slohových prác v 5. ročníku ZŠ

počet: 1

zameranie: súkromný list, opis predmetu, opis pracovného postupu, rozprávanie s prvkami

opisu (možnosť výberu

14

Edukačné ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra, časť: slovenský jazyk

Poznávacia (kognitívna)

kompetencia

Komunikačná kompetencia Interpersonálna

(sociálna) kompetencia

Intrapersonálna (osobnostná)

kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne

operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a

spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať

skupinové hodnoty.

Vytvárať a reflektovať vlastnú

identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj

v skupine.

Zručnosť vyhľadávať a

odosielať informácie.

Schopnosť tolerovať odlišnosti

jednotlivcov i skupín.

Vytvárať vlastný hodnotový

systém.

Spôsobilosť kritického myslenia. Spôsobilosť formulovať svoj

názor a argumentovať.

Spôsobilosť kooperácie. Schopnosť sebaregulácie a

ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť

problémy.

Schopnosť verbálne a

neverbálne vyjadriť vôľu a city.

Schopnosť empatie.

Schopnosť tvorivého myslenia a

spôsobilosť uplatniť jeho

výsledky.

15

ČÍTANIE S POROZUMENÍM

Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie

spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

I. Zamerať svoje čítanie

podľa potreby

1. Vybrať text podľa

komunikačného

zámeru a podľa danej

situácie.

pohľadnica, súkromný list

opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby



oznámenie; správa; pozvánka; plagát

vizitka

inzerát; reklama



interview


reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny I.

1.1 Žiak dokáže vybrať a posúdiť texty

z obsahového i formálneho hľadiska.

1.2 Žiak vie odôvodniť správnosť vybraného textu

v konkrétnej situácii.

1.3 Žiak dokáže na základe analýzy jednotlivých

16

2. Nahlas, ticho a

opakovane prečítať text

Zvuková rovina jazyka

a pravopis

bodkočiarka

splývavá výslovnosť

znelé, neznelé a znelé

nepárové (zvučné)

spoluhlásky

spodobovanie

prestávka

sila hlasu

dôraz

melódia vety: želacia,

zvolacia

pravidlo o rytmickom

krátení

Významová rovina

jazyka

spisovný jazyk –

nárečie

textov identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť

poznatky o slohových útvaroch/žánroch:

pohľadnica; súkromný list; opis predmetu,

ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché

rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka,

inzerát; reklama;

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného

postupu a interview.

1.4 Žiak dokáže rozlíšiť umelecký text od vecného.

2.1 Žiak vie samostatne a bez prípravy správne,

plynule a nahlas čítať akékoľvek texty, ktorých

obsah, štýl a jazyk sú primerané jeho jazykovej

úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť

rýchlosť čítania tomu, aby mohol čo

najefektívnejšie spracovať informácie.

2.2 Žiak vie správne intonovať všetky druhy viet

a uplatňovať správny slovný a vetný prízvuk.

2.3 Žiak vie vysvetliť pojmy prestávka, sila hlasu,

dôraz, splývavá výslovnosť, spodobovanie,

znelé, neznelé a znelé nepárové (zvučné)

spoluhlásky.

2.4 Žiak pri čítaní dodržiava správne dýchanie.

2.5 Žiak vie správne artikulovať a spisovne

výslovnosť slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li;

dodržiavať správnu dĺžku slabík a držiavať pravidlá

spodobovania.

2.6 Žiak pri čítaní uplatňuje primeranú silu hlasu a

dodržiava správnu melódiu.

17



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

Sloh

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,

ilustrácie/obrázka,

osoby

jednoduché

rozprávanie

krátke správy: SMS

e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

umelecký a vecný

text

Minimálny I.

1.1 Žiak dokáže vybrať text a odôvodniť správnosť

výberu na základe subjektívnych pocitov.

1.2 Žiak vie definovať pojmy:





inzerát; reklama;



1.3 Žiak vie z navrhovaného súboru slohových

útvarov/žánrov s pomocou učiteľa vybrať žáner

zodpovedajúci téme:





inzerát; reklama;



2.1 Žiak vie s pomocou učiteľa a po

predchádzajúcej príprave nahlas čítať akékoľvek

texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jeho

18

jazykovej úrovni a skúsenostiam.

2.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie vety.

2.3 Žiak vie reprodukovať definície pojmov:

prestávka, sila hlasu, dôraz.

2.4 Žiak vie spisovne vyslovovať slabiky de, te, ne,

le, di, ti, ni, li a dodržiavať správnu dĺžku slabík.

19



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

II. Pochopiť význam

textu

1. Pochopiť umelecký

a vecný text s

využitím explicitných

informácií.

2. Pochopiť text podľa

implicitných

informácií.

3. Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy.

4. Reprodukovať umelecký a vecný text

na základe

chronologickej alebo

logickej postupnosti.

Významová rovina

jazyka

odvodené slová

synonymá

antonymá

jednovýznamové

a viacvýznamové

slová

ustálené slovné

spojenia

príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie

slovník:

synonymický

Sloh


hlavná myšlienka

téma

časová postupnosť v

rozprávaní

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie

krátke správy: SMS,

e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

umelecký a vecný

text

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny II.

1.1 Žiak vie vyhľadať explicitne vyjadrené

informácie v texte:

vie úplne a správne vyhľadať v texte rôzne

údaje (miesto, čas, názov);

vie presne a správne vyhľadať v texte fakty

vzťahujúce sa na tému textu;

vie správne spojiť čiastkové údaje, fakty, do

komplexnej informácie.

1.2 Žiak vie:

vyvodiť záver na základe zistených súvislostí

medzi informáciami v texte;

porovnať dve a viac informácií;

analyzovať príčiny;

vyvodiť čiastkové témy.

1.3+2.1 Žiak vie veku primerane vyhľadať

explicitne i implicitne vyjadrené informácie v texte

a na základe nich analyzovať text:

vie vyhľadať kľúčové slová v texte;

vie sa orientovať v postavách.

1.4+2.2 Žiak dokáže samostatne na základe

explicitných, ale aj implicitných informácií:

– charakterizovať správanie postáv,

– hodnotiť ich konanie,

– určiť ich vzájomný vzťah;

1.5+2.2 Žiak vie opísať prostredie, v ktorom sa

20

názor

argument

kľúčové slová

príbeh odohráva.

1.6 +2.3 Žiak vie vyjadriť autorský zámer − pointu

(explicitne alebo implicitne vyjadrenú).

1.7+2.4 Žiak vie vybrať zaujímavú myšlienku

z textu a rozobrať ju.

1.8+2.5 Žiak dokáže na obhajobu svojho stanoviska

použiť ako argumenty niektoré poznatky získané

analýzou textu.

1.9+2.6 Žiak sa vie pohotovo zorientovať v deji

textov primeraných jeho skúsenostiam.

1.10+2.7 Žiak vie identifikovať v texte ustálené

slovné spojenie, príslovie, porekadlo, pranostiku,

prirovnanie.



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

21

Optimálny II.

3.1 Žiak dokáže na základe kontextu alebo pri

jazykovej a štylistickej analýze textu odhadnúť

význam slov a overiť si ich v jazykovedných

slovníkoch.

4.1 Žiak vie vytvoriť z textu na základe čiastkových

informácií z textu hypotézu o jeho závere a svoju

hypotézu overiť v diskusii.

4.2 Žiak vie vecne argumentovať – zdôvodniť

úsudok s odkazom na text.

4.3 Žiak vie vyvodiť záver na základe zistených

súvislostí medzi informáciami tak, aby:

bol správny a výstižný,

mal logickú súvislosť s porovnávanými

informáciami.

4.4 Žiak vie usporiadať informácie podľa:

ich dôležitosti v texte,

ich nadväznosti v texte.

4.5 Žiak vie:

prerozprávať prečítaný text so zachovaním

časovej a príčinnej postupnosti a s prípadnými

individuálnymi obmenami;

dokončiť začatý príbeh.

4.6 Žiak vie vyjadriť názor na prečítaný text − jasne

sformulovať svoj čitateľský dojem, vyjadriť svoje

estetické zážitky z prečítaného textu

i emocionálneho prežívania.

22

Minimálny II.

1.1 Žiak vie vyhľadať explicitne vyjadrené

informácie v texte.

1.2 Žiak vie čiastočne a za pomoci učiteľa vyhľadať

v texte miesto, čas, názov.

1.3 Žiak vie čiastočne a za pomoci učiteľa vyhľadať

v texte fakty vzťahujúce sa k téme textu.

1.4 Žiak vie s pomocou učiteľa vyvodiť záver na

základe zistených súvislostí medzi informáciami

v texte.

23



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

Minimálny II.

1.1+2.1 Žiak vie vyhľadať vo veku

primeranom texte explicitne i implicitne vyjadrené

informácie:

vie vyhľadať kľúčové slová,

dokáže rozlíšiť hlavné a vedľajšie postavy,

dokáže charakterizovať správanie postáv na

základe explicitných informácií,

vie stručne opísať prostredie, v ktorom sa príbeh

odohráva,

vie s pomocou učiteľa jednoducho pomenovať

tému prečítaného textu,

vie vyjadriť na základe subjektívnych pocitov

svoje estetické zážitky z prečítaného textu.

4.1 Žiak vie s pomocou učiteľa usporiadať

informácie podľa ich dôležitosti v texte;

4.2 Žiak vie:

prerozprávať s pomocou učiteľa prečítaný text

so zachovaním časovej a príčinnej postupnosti,

dokončiť s pomocou učiteľa začatý príbeh.

24



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

III. Pochopiť formálnu

stránku textu

1. Rozoznať všeobecné

usporiadanie textu –

odseky, nadpisy atď.

2. Rozpoznať

a pomenovať

rozličné texty a určiť

ich horizontálnu

štruktúru.

Zvuková rovina

jazyka a pravopis


prestávka, sila hlasu

dôraz

melódia vety:

želacia, zvolacia

Sloh


časová postupnosť

v rozprávaní

odsek

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny III.

1.1 Žiak chápe formálnu stránku textu a dokáže ju

vyjadriť hlasovými prostriedkami – prestávka, sila

hlasu, dôraz, melódia vety: želacia, zvolacia.

1.2 Žiak dokáže interpretovať súvislosť nadpisu

s obsahom textu.

2.1 Žiak vie identifikovať odlišné, resp. spoločné

znaky nasledujúcich slohových útvarov/žánrov:





inzerát; reklama;



25

umelecký a vecný

text

Minimálny III.

1.1 Žiak chápe formálnu stránku textu a po príprave

a s pomocou učiteľa ju dokáže vyjadriť hlasovými

prostriedkami.

1.2 Žiak vie vyjadriť súvislosť medzi nadpisom

a obsahom v textoch, v ktorých je tento vzťah

explicitne vyjadrený.

2.1 Žiak vie definovať spoločné a odlišné znaky

jednotlivých žánrov/útvarov:

pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu,




inzerát; reklama;

rozprávanie s prvkami opisu a opis pracovného

postupu; interview.

26



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

IV. Odlíšiť vetu a text

1. Vyhľadať prvky

nadväznosti medzi

slovami a skupinami

slov, ktoré slúžia na

plynulý prechod

medzi vetami,

odsekmi, časťami

výpovedí.

2. Určiť časovú

a logickú postupnosť

pri rozvíjaní témy.

Zvuková rovina

jazyka a pravopis

bodkočiarka

prestávka

dôraz

melódia vety:

želacia, zvolacia


prídavné mená

akostné prídavné

mená

stupňovanie

osobné zámená:

základné,

privlastňovacie

sloveso byť

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny IV.

1.1 Žiak vie identifikovať slová, skupiny slov,

ktoré slúžia na plynulý prechod.

1.2 Žiak dokáže posúdiť význam spôsobov

nadväzovania v texte medzi vetou a vetnými

celkami a správnosť ich použitia:

fonetické prostriedky − prestávka, melódia,

dôraz;

grafické prostriedky − interpunkčné

znamienka, ktoré členia text – typ písma (napr.

kurzíva, tučné), zarážky;

asociované výrazy – gradácia adjektív;

konektory − osobné základné

zámená.

2.1 Žiak vie posúdiť správnosť použitia slovesných

časov v texte vzhľadom na časovú postupnosť.

27

Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

Sloh



v rozprávaní

umelecký a vecný

text

Minimálny IV.

1.2 Žiak vie pomenovať s pomocou učiteľa spôsoby

nadväzovania v texte medzi vetou a vetnými

celkami:

grafické prostriedky − interpunkčné

znamienka,

konektory − osobné základné

zámená.

2.1 Žiak vie s pomocou učiteľa posúdiť správnosť

použitia slovesných časov v texte vzhľadom na

časovú postupnosť.

28



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

V. Pochopiť zmysel

umeleckého a vecného

textu vzhľadom na

využitie

interpunkčných

znamienok,

gramatických kategórií

(rod, číslo, pád, osoba,

číslo, čas).

Zvuková rovina

jazyka a pravopis

bodkočiarka

spojovník, pomlčka

zátvorka

dvojbodka

Významová rovina

jazyka

synonymá


podstatné mená

chlap, hrdina, dub,

stroj

životnosť –

neživotnosť


mesto, srdce,

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

umelecký a vecný

text

rozprávanie

s prvkami opisu,

opis pracovného

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny V.

1.1 Žiak vie posúdiť správnosť interpunkcie

v jednoduchej vete a v želacej a zvolacej vete.

1.2 Žiak chápe dôležitosť (funkciu) slovies

v rozprávaní a význam prídavných mien v opise.

1.3 Žiak chápe dôležitosť gramatickej zhody medzi

prídavnými a podstatnými menami pre porozumenie

textu.

1.4 Žiak vie vysvetliť funkciu stupňovania

prídavných mien v texte.

1.5 Žiak chápe význam čísloviek (magické čísla)

v umeleckom texte.

29

vysvedčenie, dievča

prídavné mená

akostné,

stupňovanie

pekný, cudzí

osobné zámená:

základné,

privlastňovacie

delenie čísloviek:

základné, radové

sloveso byť

Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

postupu a interview

Minimálny V.

1.1 Žiak vie rozlíšiť želaciu a zvolaciu vetu.

1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vysvetliť vysokú

frekvenciu slovies v rozprávaní a prídavných mien

v opise.

1.3 Žiak vie s pomocou učiteľa vysvetliť význam

stupňovania prídavných mien v texte.

30



spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext



1. Porozumieť významu slov

v umeleckých

a vecných textoch.

2. Overiť si význam

slova.

3. Porozumieť štruktúre slova a jeho

častiam, napr.

slabikám a hláskam.

4. Rozoznať sémantické vzťahy

medzi slovami,

skupinami slov

jednovýznamové –

Zvuková rovina

jazyka a pravopis

slabičné, neslabičné

predpony

Významová rovina

jazyka

odvodené slová

synonymá

antonymá

ustálené slovné

spojenia

príslovie, porekadlo,

pranostika,

prirovnanie

jednovýznamové,

viacvýznamové

slová

spisovný jazyk -

nárečie

slovník:

synonymický

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

umelecký a vecný

text

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu a interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny VI.

1.1 Žiak vie vyhľadať odvodené, viacvýznamové

slová, synonymá a antonymá v danom texte.

1.2+4.1 Žiak vie vysvetliť lexikálny význam

viacvýznamových slov, synoným a antoným

v danom texte.

1.3 Žiak vie vyhľadať, určiť druh a vysvetliť

lexikálny význam ustálených slovných spojení –

prísloví, porekadiel, pranostík a prirovnaní v danom

texte.

2.1 Žiak si vie overiť význam neznámych slov

v jazykovedných príručkách.

3.1 Žiak vie členiť slová na slabiky a určiť

predponu v slove v rámci daného textu.

31

viacvýznamové

slová.

Minimálny VI.

1.1 Žiak vie vyhľadať viacvýznamové slová,

synonymá a antonymá v danom texte.

1.2 Žiak vie vysvetliť lexikálny význam antoným

v danom texte.

1.3 Žiak vie s pomocou učiteľa vyhľadať a vysvetliť

lexikálny význam ustálených slovných spojení –

prísloví a prirovnaní v danom texte.

2.1 Žiak si vie overiť význam neznámych slov

v jazykovedných príručkách.

3.1 Žiak vie členiť slová na slabiky.

32

PÍSANIE

Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie spôsobilosti Výkon

Pojmy Kontext




publikum

1. Sformulovať tému

adekvátnu cieľu

komunikácie.

2. Vybrať vhodný

slohový útvaru/žáner

v súlade s cieľmi

písania.

pohľadnica; súkromný list




oznámenie; správa; pozvánka; plagát;

vizitka

inzerát; reklama



interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny I.

1.1 Žiak vie navrhnúť tému písania, ktorá je v súlade

s komunikačnou situáciou a cieľmi písania.

2.1 Žiak vie rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy:


ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie;

krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie;

správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;



2.2 Žiak vie na základe analýzy stanovenej

komunikačnej situácie vybrať vhodný slohový

útvar/žáner, ktorý zosúladí s témou písania a svoje

rozhodnutie vie zdôvodniť.

pohľadnica

súkromný list

opis: predmetu,

ilustrácie/obráz

ka, osoby

jednoduché

rozprávanie

krátke správy:

SMS, e-

mail/mejl

oznámenie

33

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

Sloh

téma

Minimálny II.

1.1 Žiak si vie z navrhovaného súboru tém vybrať

tému písania, ktorá je v súlade s komunikačnou

situáciou a cieľmi písania.

2.1 Žiak vie definovať pojmy:







2.2 Žiak vie z navrhovaného súboru žánrov s pomocou

učiteľa vybrať útvar/žáner zodpovedajúci téme:

pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu,






34

PÍSANIE


spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

II. Organizovať text

z hľadiska kompozície

1. Zostaviť osnovu,

koncept.

2. Zoradiť motívy a

myšlienky podľa časovej

a logickej postupnosti.

3. Prispôsobiť formálnu

úpravu textu vybranému

žánru.

Sloh

adresa



odsek


v rozprávaní

názor

argument

osnova

koncept

poznámky

/konspekt

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie

krátke správy:

SMS, e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny II.

1.1 Žiak vie vysvetliť pojmy konspekt, osnova,

koncept.

1.2 Žiak vie vysvetliť pojmy úvod, jadro, záver.

1.3 Žiak vie vysvetliť pojem adresa, vizitka.

1.4 Žiak vie vytvoriť konspekt, osnovu, koncept

pre pripravovaný text.

1.5 Žiak vie napísať adresu a adresu odosielateľa

na obálku.

1.6 Žiak vie napísať adresu na pohľadnicu.

1.7 Žiak vie vytvoriť vlastnú vizitku.

2.1 Žiak vie vytvoriť text pohľadnice v súlade

s cieľom komunikácie.

2.2 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému

súkromný list.


SMS a krátky e-mail/mejl.


oznámenie a správu.


35

pozvánku a plagát.


inzerát a reklamu.


ucelené rozprávanie s dodržaním delenia na úvod,

jadro, záver.


opis:

predmetu,


osoby.


ucelené rozprávanie s prvkami opisu s dodržaním

časovej postupnosti.


komplexný opis pracovného postupu s dodržaním

časovej a logickej postupnosti.

2.11 Žiak vie členiť text na odseky.

36

PÍSANIE


Pojmy Kontext

Optimálny II.

2.12 Žiak vie vytvoriť a uskutočniť interview na zadanú alebo voľnú

tému.

Žiak vie stanoviť tému interview.

Žiak vie vybrať osobu, ktorá je v súlade s témou interview.

Žiak vie samostatne vytvoriť otázky v súlade s témou interview.

Žiak vie zoradiť otázky podľa logickej postupnosti.

Žiak vie správne klásť otázky, dodržiava pravidlá splývavej

výslovnosti, spodobovania a správne intonuje.

Žiak vie získať potrebné informácie s cieľom priblížiť spracovanú

problematiku čitateľovi.

Žiak vie zaznamenať odpovede a vytvoriť písomnú verziu interview.

3.1 Žiak vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave nasledujúcich

slohových útvarov/žánrov:

pohľadnica; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby;

jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu a interview.

3.2 Žiak vie aplikovať znalosti o formálnej úprave nasledujúcich

slohových útvarov/ žánrov počas tvorby:

pohľadnica; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby;

jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;


37

Minimálny II.

1.1 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov konspekt, osnova, koncept.

1.2 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov úvod, jadro, záver.

1.3 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov adresa, adresa odosielateľa,

obálka.

1.4 Žiak vie vytvoriť osnovu a koncept svojho textu.

1.5 Žiak vie napísať adresu a adresu odosielateľa na obálku.

1.6 Žiak vie napísať adresu na pohľadnicu.

1.7 Žiak vie vytvoriť vlastnú vizitku.

(Pokračovanie na nasledujúcej strane.)

PÍSANIE


Pojmy Kontext

Minimálny II.

2.1 Žiak vie vytvoriť text pohľadnice v súlade s cieľom komunikácie.

2.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému súkromný list,

pokiaľ má dostatočný čas na prípravu.

2.3 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému SMS a krátky e-

mail/mejl.

2.4 Žiak vie s pomocou učiteľa a podľa vzoru vytvoriť na zadanú tému

oznámenie a správu.

2.5 Žiak vie vytvoriť s pomocou učiteľa a podľa vzoru na zadanú tému

38

pozvánku a plagát.

2.6 Žiak vie vytvoriť s pomocou učiteľa a podľa vzoru na zadanú tému

inzerát a reklamu.

2.7 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému rozprávanie, pokiaľ

má dostatočný čas na prípravu.

2.8 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému opis:

predmetu,


osoby,


2.9 Žiak vie vytvoriť jednoduché rozprávanie s malou mierou využitia

opisu.

2.10 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť opis jednoduchého pracovného

postupu.

2.11 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť text interview na zadanú tému,


3.1 Žiak vie odôvodniť formálnu úpravu:

pohľadnice; súkromného listu; opisu: predmetu, ilustrácie/obrázka,

osoby; jednoduchého rozprávania; krátkej správy: SMS, e-mailu/mejlu;

oznámenia; správy; pozvánky; plagátu; vizitky, inzerátu; reklamy;

rozprávania s prvkami opisu, opisu pracovného postupu a interview.

39

PÍSANIE


Pojmy Kontext

III. Zosúladiť štylistickú úroveň

s cieľom písania a čitateľmi.

1. Zosúladiť slovnú zásobu


2. Využívať bohatstvo lexiky,

spisovný jazyk, resp. nárečie.

3. Overiť si v jazykovedných

príručkách vhodnosť a

správnosť použitých slov.

4. Využívať primerané štylistické

prostriedky.

Významová rovina jazyka

odvodené slová

synonymá

antonymá


príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie


jednovýznamové,

viacvýznamové slová

slovníky: synonymický

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,

ilustrácie/obrázka, osoby


krátke správy: SMS, e-

mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama

rozprávanie s prvkami

opisu


a interview

reprodukcia

reprodukcia s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny III.

1.1 Žiak vie vysvetliť pojmy: odvodené slovo, synonymum,

antonymum, ustálené slovné spojenie – príslovie, porekadlo,

pranostika, prirovnanie

a uviesť konkrétne príklady.

1.2 Žiak vie vysvetliť pojmy spisovný jazyk a nárečie,

jednovýznamové a viacvýznamové slová a uviesť konkrétne

príklady.

2.1 Žiak vie prispôsobiť lexiku textu cieľu písania

a komunikačnej situácii a pri tvorbe vlastného textu využíva čo

najširšiu slovnú zásobu s ohľadom na žáner/slohový postup/štýl

a cieľ komunikácie.

2.2 Žiak vie pri tvorbe vlastného textu aplikovať znalosti

o synonymách, čím sa vyhýba častému opakovaniu niektorých

slov vo svojom prejave.

3.1 Žiak pozná funkciu jednotlivých jazykovedných príručiek

a vie si vybrať a používať vhodnú jazykovednú príručku.

4.1 Žiak vie v súlade s cieľom komunikácie využívať vo svojom

texte ustálené slovné spojenia – príslovia, porekadlá, pranostiky,

prirovnania.

4.2 Žiak vie zdôvodniť výber a použitie jednotlivých ustálených

slovných spojení – prísloví, porekadiel, pranostík, prirovnaní.

40

Minimálny výkon III.

1.1 Žiak vie reprodukovať definície pojmov: odvodené slovo,

synonymum, antonymum, ustálené slovné spojenie – príslovie,

porekadlo, pranostika, prirovnanie.

1.2 Žiak vie reprodukovať definície pojmov spisovný jazyk

a nárečie, jednovýznamové a viacvýznamové slová.

2.1 Žiak pri tvorbe textu využíva obmedzenú lexiku, často

opakuje slová v rámci textu.

3.1 Žiak si vie na základe odporúčania učiteľa vybrať vhodnú

jazykovednú príručku a skontrolovať správnosť, vhodnosť

a význam slov použitých v texte.

4.1 Žiak v malej miere využíva ustálené slovné spojenia –

príslovia, porekadlá, pranostiky, prirovnania.

41

PÍSANIE


Pojmy Kontext

IV. Štylizovať jednoduché vety

a jednoduché súvetia

1. Utvoriť jednoduché holé

a rozvité vety:

používanie interpunkčných

znamienok vo vetách;

využívanie gramatických

jednotiek vo vetách;

používanie lexikálnych

jednotiek vo vetách.


synonymá


podstatné mená

chlap, hrdina, dub, stroj



mesto, srdce, vysvedčenie,

dievča

prídavné mená

akostné, stupňovanie

pekný, cudzí

osobné zámená: základné,

privlastňovacie


základné, radové

sloveso byť

predložková väzba

Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

slovosled

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama


opisu

opis pracovného

postupu

interview

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny IV.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé a rozvité vety,

pričom dodržiava správny slovosled a správne používa interpunkčné

znamienka.

1.2 Žiak vie rozlíšiť želaciu a zvolaciu vetu.

1.3 Žiak vie vytvoriť želaciu a zvolaciu vetu a použiť správne

interpunkčné znamienka.

1.4 Žiak vie roztriediť podstatné a prídavné mená podľa

gramatického rodu.

1.5 Žiak vie aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní podstatných

mien (vzory: chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto,

srdce, vysvedčenie, dievča) a prídavných mien (pekný, cudzí) vo

vlastnom texte.

1.6 Žiak vie správne použiť akostné prídavné mená vo svojom texte

a správne ich vystupňovať.

1.7 Žiak vie vysvetliť funkciu stupňovania vo svojom texte.

1.8 Žiak vie rozoznať základné a radové číslovky vo svojom texte.

1.9 Žiak vie aplikovať vedomosti o skloňovaní základných

a radových čísloviek v texte a dodržiava ich pravopis.

1.10 Žiak vie aplikovať znalosti o časovaní slovesa byť vo vlastnom

texte.

1.11 Žiak dodržiava správne predložkové väzby pri tvorbe slovných

spojení, viet a celých textov.

1.12 Žiak vie vysvetliť funkciu synoným vo vlastnom texte.

42

Minimálny IV

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé a jednoduché rozvité

vety.

1.2 Žiak vie roztriediť podstatné mená podľa gramatického rodu.

1.3 Žiak vie definovať vzory podstatných mien: chlap, hrdina, dub,

stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča.

1.4 Žiak vie definovať vzor pekný.

1.5 Žiak vie s pomocou učiteľa stupňovať akostné prídavné mená.

1.6 Žiak ovláda písanie interpunkčných znamienok pri radových

číslovkách napísaných číslicou.

1.7 Žiak vie vyčasovať sloveso byť a použiť ho vo vetách.

43

PÍSANIE


Pojmy Kontext

V. Používať informácie a textové

pasáže z iných zdrojov, napr.

humorný príbeh a materiál z iných

médií

1. Výber a použitie slov, fráz,

jazykových štruktúr.

kľúčové slová

poznámky /konspekt

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama


opisu,

opis pracovného

postupu a interview


ako zdroj informácií

reprodukcia


aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny V.

1.1 Žiak vie v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať

informácie, resp. textové prvky súvisiace s obsahom jeho textu

a zapísať si ju.

Žiak si systematicky tvorí poznámky, zaznamenáva

kľúčové slová a dokáže ich následne uplatniť vo

vlastnom texte.

1.2 Žiak vie rozlíšiť význam získaných informácií a textových

prvkov a na základe toho rozhodnúť o ich využití v rámci

svojho textu.

1.3 Žiak vie zdôvodniť výber a použitie rozličných informácií

a textových prvkov z iných zdrojov vo svojom texte.

44

Minimálny V.

1.1 Žiak vie v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať

informácie, resp. textové prvky súvisiace s obsahom textu.

1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa využiť získané informácie alebo

textové prvky vo svojom texte.

45

PÍSANIE


Pojmy Kontext

VI. Transformovať texty z jedného

žánru do druhého

1. Identifikovať rozdielnosti

jednotlivých útvarov/žánrov.

2. Vytvoriť modifikovaný text.

Sloh



v rozprávaní

odsek

názor

argument

osnova

poznámky /konspekt

koncept

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama


opisu

opis pracovného

postupu a interview


ako zdroj informácií

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny VI.

1.1 Žiak vie odlíšiť a porovnať:

pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka,

osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správu; pozvánku; plagát; vizitku, inzerát; reklamu;

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu a interview

od iných jemu známych/neznámych slohových útvarov /žánrov.

2.1 Žiak vie samostatne aplikovať svoje vedomosti o jednotlivých

žánroch/útvaroch pri transformácii z jedného žánru do druhého

(pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby;

jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie;

správu; pozvánku; plagát; inzerát; reklamu, rozprávanie s prvkami

opisu, opis pracovného postupu, interview).

Minimálny VI

1.1 Žiak vie s pomocou učiteľa a podľa vopred stanovených kritérií

porovnať slohové útvary/žánre:

pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka,

osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správu; pozvánku; plagát; inzerát; reklamu;


1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa transformovať jeden žáner do druhého

žánru (pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu, ilustrácie/obrázka,

osoby; jednoduché rozprávanie; krátka správa: SMS, e-mail/mejl;

oznámenie; správa; pozvánka; plagát; inzerát; reklama, rozprávanie

s prvkami opisu, opis pracovného postupu, interview).

46

PÍSANIE


Pojmy Kontext

VII. Opakované čítanie a oprava

konceptu textu so zameraním na

gramatiku, interpunkciu

a pravopis

1. Revidovať a editovať koncept

textu s cieľom zlepšiť štýl

a opraviť gramatické chyby,

pravopis a interpunkciu.


a pravopis

bodkočiarka

zátvorka

dvojbodka



predpony




spoluhlásky

spodobovanie

prestávka, sila hlasu

dôraz


krátení


odvodené slová

synonymá

pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,

ilustrácie/obrázka, osoby



mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama



a interview

reprodukcia


aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny VII.

1.1 Žiak vie bez vyzvania učiteľa formou tichého čítania

skontrolovať svoj text s cieľom identifikovať jednotlivé

chyby a následne ich opraviť, pričom pri oprave svojho

textu aplikuje nadobudnuté znalosti z pravopisu,

lexikológie, morfológie, syntaxe a slohu.

1.2 Žiak vie opraviť texty vytvorené niekým iným.

Minimálny VII.

1.1 Žiak vie na podnet a s pomocou učiteľa identifikovať

niektoré chyby vo svojom texte.

47


koncept s využitím spätnej väzby

od učiteľa a spolužiakov

1. Revidovať koncept textu s cieľom:

rozvíjať a zlepšovať

organizáciu myšlienok,

realizovať zmeny štruktúry,

obsahu s cieľom eliminovať

gramatické chyby, zlé

formulácie viet a pod,

upraviť text po formálnej

stránke.

antonymá


príslovie, porekadlo,

pranostika, prirovnanie


jednovýznamové,







dievča

prídavné mená

akostné, stupňovanie

pekný, cudzí


privlastňovacie

(Pokračovanie na nasledujúcej

strane.)

Optimálny VIII.

1.1 Žiak vie nahlas plynulo prečítať svoj text, pričom

správne artikuluje, intonuje, prispôsobuje tempo svojho

prejavu poslucháčom.

1.2 Žiak vie prijať hodnotenie druhých (spolužiakov

a učiteľa) a následne zapracovať identifikované chyby

s cieľom zlepšiť organizáciu a nadväznosť myšlienok,

opraviť jednotlivé chyby a formálnu úpravu textu.

1.3 Žiak vie zdôvodniť, prečo niektoré pripomienky

nezapracoval vo svojom texte. Pri obhajobe svojho názoru

sa vie citovo a spoločensky ovládať.

1.4 Žiak vie zhodnotiť texty produkované niekým iným

a svoje hodnotenie vie zdôvodniť.

1.5 Žiak vie napísať čistopis so zapracovanými

a opravenými chybami.


48

PÍSANIE


Pojmy Kontext



základné, radové

sloveso byť


Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

slovosled

Sloh

adresa



odsek


v rozprávaní

Minimálny VIII.

1.1 Žiak vie po príprave nahlas prečítať svoj text.

1.2 Žiak vie napísať čistopis a s pomocou učiteľa

zapracovať identifikované chyby v kontexte.

49

PÍSANIE


Pojmy Kontext


pravidlá

1. Vo vlastných jazykových

prejavoch dodržiavať pravidlá

a požiadavky ortografie,

morfológie a syntaxe.


a pravopis

bodkočiarka

zátvorka

dvojbodka



predpony


krátení


odvodené slová

synonymá

antonymá


príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie


jednovýznamové,


pohľadnica

súkromný list

opis predmetu,


osoby

jednoduché

rozprávanie


e-mail/mejl

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

inzerát

reklama


opisu

opis pracovného

postupu a interview

reprodukcia


aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny IX.

1.1 Žiak vie aplikovať v texte nadobudnuté vedomosti

z ortografie, lexikológie, morfológie, syntaxe:

- žiak vie správne rozdeliť slová na konci riadka a dodržať

pravidlá delenia pri slovách so slabičnou a neslabičnou

predponou,

- žiak dodržiava pravidlá písania veľkých písmen

v korešpondencii (pohľadnica, e-mail/mejl, súkromný list,

pozvánka),

- žiak dodržiava pravidlo o rytmickom krátení,

- žiak rozlišuje spisovnú slovnú zásobu od nárečia,

- žiak vie správne skloňovať a časovať slová vo vetách,

- žiak pri tvorbe viet a textu používa správny slovosled a

interpunkciu.

50



životnosť/neživotnosť



dievča

(Pokračovanie na nasledujúcej

strane.)

Minimálny IX.

1.1 Žiak vie s pomocou učiteľa aplikovať v texte nadobudnuté

vedomosti z ortografie, lexikológie, morfológie, syntaxe:

- žiak vie správne rozdeliť slová na konci riadka,

- žiak rozozná spisovnú slovnú zásobu od nárečia,

- žiak vie správne skloňovať a časovať slová vo vetách.

51

PÍSANIE


Pojmy Kontext


prídavné mená


stupňovanie

pekný, cudzí

osobné zámená:

základné,

privlastňovacie


základné, radové

sloveso byť


Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

slovosled

Sloh

adresa



odsek


v rozprávaní

52

HOVORENIE


Pojmy Kontext




1. Sformulovať tému

adekvátnu komunikačnej

situácii.

2. Zosúladiť jazykové prvky


3. Zvoliť vhodný spoločenský

tón komunikácie v súlade

s jej cieľom a prostredím.

4. Začať a ukončiť komunikáciu na určitú tému.

5. Analyzovať kvalitu ústneho

prejavu.



oznámenie; správa; pozvanie



interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny I.

1.1 Žiak vie samostatne zvoliť a sformulovať tému adekvátnu

komunikačnej situácii.

1.2 Žiak vie samostatne pohotovo sformulovať základné myšlienky na

tému a vysloviť ich výstižne, zrozumiteľne, plynulo a jasne.

1.3 Žiak vie samostatne sformulovať súvislý text na danú tému.

1.4 Žiak vie podľa logickej postupnosti usporiadať svoju výpoveď.

2.1 Žiak vie použiť vhodné jazykové prvky v súlade s komunikačnou

situáciou.

3.1 Žiak vie v danej komunikačnej situácii použiť vhodný spoločenský

tón v súlade s cieľom komunikácie a prostredím, v ktorom sa daná

komunikácia uskutočňuje.

3.2 Žiak vie v interview použiť vhodný spoločenský tón v súlade

s cieľom komunikácie a prostredím, v ktorom sa táto komunikácia

uskutočňuje.

3.3 Žiak v komunikácii zvláda hlasovú a zvukovú stránku prejavu.

4.1 Žiak vie začať a ukončiť komunikáciu a vie pritom použiť správne

výrazové prostriedky.

5.1 Žiak vie zhodnotiť kvalitu ústneho prejavu:

sformulovať tému podľa cieľa

komunikácie,

zosúladiť jazykové prvky podľa cieľa

komunikácie,

vhodne prispôsobiť spoločenský tón

komunikácie, ktorý je v súlade s cieľom a prostredím,

začať a ukončiť komunikáciu.


prestávka

sila hlasu


dôraz

znelé, neznelé a znelé nepárové

(zvučné) spoluhlásky

spodobovanie

melódia vety: zvolacia, želacia



odvodené slová

synonymá

antonymá


príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie


jednovýznamové,


opis predmetu

opis ilustrácie/obrázka

opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie



opisu


interview

diskusia

53

Minimálny I.

1.1 Žiak si vie z ponúknutých komunikačných tém vybrať tému,

1.2 Žiak vie sformulovať myšlienky na vopred určenú tému,

1.3 Žiak vie sformulovať krátky text na danú tému,

1.4 Žiak vie podľa pokynov učiteľa usporiadať slová v texte,

1.5 Žiak vie s pomocou učiteľa upraviť chyby v logickom usporiadaní

svojej výpovede.


54

HOVORENIE


spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

Minimálny I.

2.1 Žiak vie použiť nárečové prvky zo svojho regiónu v danej

komunikačnej situácii.

3.1 Žiak vie použiť taký spoločenský tón, ktorý je v súlade s cieľom

komunikácie a prostredím, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje.

3.2 Žiak vie na základe písomnej prípravy zvoliť vhodný spoločenský tón,

ktorý je v súlade s cieľom a prostredím komunikácie.

4.1 Žiak vie začať a ukončiť komunikáciu v známom prostredí so

známymi ľuďmi.

4.2 Žiak vie použiť tie výrazy, ktoré si osvojil vo vyučovacom procese.

55

HOVORENIE


spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext

II. Organizovať a rozvíjať svoje

myšlienky v súlade


1. Sformulovať vlastný názor

a pomocou argumentov ho

obhájiť.

2. Pomocou kontrolných otázok

zhodnotiť, či ostatní

porozumeli prejavu.

3. Kriticky zhodnotiť prehovor

niekoho iného.

Sloh

názor

argument

opis predmetu


opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie



opisu


interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny II.

1.1 Žiak vie pri obhajobe vlastného názoru použiť výrazové prostriedky

na vyjadrenie vlastného názoru.

1.2 Žiak vie na obhajobu vlastného názoru použiť vhodne sformulované

presvedčivé argumenty primerané komunikácii (vie presvedčivo

argumentovať).

1.3 Žiak vie svoj názor kultivovaným spôsobom obhájiť.

2.1 Žiak vie správne a spoločensky vhodne sformulovať otázky, aby si

preveril a prekontroloval, ako poslucháči porozumeli jeho výpovedi.

3.1 Žiak vie posúdiť z hľadiska jazykovej správnosti a spoločenského

tónu vyjadrenie partnerov danej komunikácie.

3.2 Žiak vie zhodnotiť obsahovú stránku prijatého prehovoru a vysloviť

protiargumenty.

Minimálny II.

1.1 Žiak vie jednoduchým spôsobom, veľmi stručne vyjadriť svoj vlastný

názor na určitú tému.

1.2 Žiak sa usiluje na základe subjektívneho hodnotenia(subjektívnych

dôvodov) sa usiluje obhájiť vlastný názor.

2.1 Žiak vie sformulovať jednoduché otázky, aby si preveril

a prekontroloval, ako poslucháči porozumeli jeho výpovedi.

3.1 Žiak vie jednoduchými vetami vyjadriť svoj nesúhlas s obsahom

komunikácie.

56


a textové pasáže z iných zdrojov,

napr. humorný príbeh a materiál

z iných médií vo vlastnej tvorbe

1. Vybrať slová, frázy, jazykové

štruktúry z iných zdrojov a použiť

ich vo vlastnom prejave.

Sloh

poznámky/konspekt

opis predmetu


opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie



opisu,

opis pracovného postupu,

interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny III.

1.1 Žiak vie vo vlastnom prejave vhodne využiť informácie získané

z rôznych informačných zdrojov.

1.2 Žiak vie vhodne vo vlastnom prejave využiť humorné alebo

zaujímavé prvky komunikácie z literárnych textov, médií, internetu.

Minimálny III.

1.1 Žiak vie vo vlastnom prejave s pomocou učiteľa vhodne využiť

informácie alebo zaujímavé, humorné jazykové výrazové prostriedky

získané z rôznych informačných zdrojov.

1.2 Žiak vie na základe pokynov učiteľa použiť vopred pripravené slová,

slovné spojenia a ustálené slovné spojenia vo svojom prejave.

57

HOVORENIE


Pojmy Kontext




Využívať jazykovú pestrosť

a variabilitu komunikácie

aplikovaním spisovných,

nárečových a slangových prvkov

s ohľadom na situáciu

a komunikačných partnerov.


a pravopis

prestávka

sila hlasu


dôraz



spoluhlásky


predpony

spodobovanie

melódia vety: zvolacia,

želacia


krátení


odvodené slová

synonymá

antonymá


príslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie


jednovýznamové,


Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

slovosled

Sloh

opis predmetu

opis

ilustrácie/obrázka

opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie

jednoduché

rozprávanie

rozprávanie

s prvkami opisu

opis pracovného

postupu

interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny IV.

1.1 Žiak vie v danej komunikačnej situácii využívať vhodné slová, slovné

spojenia, jazykové prostriedky v súlade s komunikačnou situáciou s

ohľadom na regionálnu oblasť a sociálne prostredie.

1.2 Žiak sa vie vyjadrovať spisovne a nárečie používa s ohľadom na

cieľovú a obsahovú stránku textu.

Minimálny IV.

1.1 Žiak vie používať jazykové prostriedky bez odlíšenia spisovných,

nárečových a slangových jazykových prostriedkov.

V. Štylizovať jednoduché holé

a rozvité vety v texte

1. Utvoriť jednoduché holé

a rozvité vety.

2. Uplatňovať logickú

nadväznosť vytvoreného textu.

Optimálny V.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé vety, jednoduché rozvité

vety, želacie a zvolacie vety, pričom dodržiava pravidlá slovosledu

a intonácie.

1.2 Žiak vie na základe okamžitého zhodnotenia svojej výpovede alebo

v prípade nepochopenia zo strany komunikačných partnerov opraviť,

rozviť alebo preformulovať vety vo svojej výpovedi.

2.1 Žiak vie samostatne utvoriť logicky usporiadaný súvislý text

s jednoduchými holými a rozvitými vetami.

2.2 Žiak vie na základe analýzy ústneho prehovoru komunikačného

partnera zhodnotiť správnosť použitého žánru/útvaru a uplatnenie

časovej a logickej postupnosti.

58

časová postupnosť Minimálny V.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé vety a jednoduché

rozvité vety a správne intonovať oznamovacie vety.

2.1 Žiak vie začať, ukončiť a vytvoriť rozprávanie.

2.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť krátky text (opis predmetu, opis

ilustrácie/obrázka, opis osoby, opis pracovného postupu).

2.3 Žiak vie vytvoriť krátke oznámenie, správu a pozvanie.

59

HOVORENIE


Pojmy Kontext


pravidlá

1. ortoepické

2. lexikologické

3. morfologické


prestávka, sila hlasu, splývavá

výslovnosť, dôraz

znelé, neznelé a znelé nepárové


slabičné, neslabičné predpony

spodobovanie




odvodené slová

synonymá

antonymá


príslovie, porekadlo, pranostika,

prirovnanie


jednovýznamové, viacvýznamové

slová


podstatné mená




mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

opis predmetu


opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie



opisu,

opis pracovného

postupu,

interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny VI.

1.1 Žiak vie správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva

spodobovanie.

1.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie, opytovacie,

rozkazovacie a zvolacie vety.

1.3 Žiak vie správne vo vete použiť prestávku, dať dôraz.

2.1 Žiak sa vie správne spisovne vyjadrovať.

3.1 Žiak vie v komunikačnej situácii používať ohybné slovné druhy:

podstatné mená a ich gramatické

kategórie (rod, číslo, pád),

akostné prídavné mená a ich

stupňovanie,

slovesá a ich gramatické kategórie

(osoba, číslo, čas),

neplnovýznamové sloveso byť,

základné a radové číslovky,

osobné základné a privlastňovacie

zámená,

vie správne používať tykanie

a vykanie.

60


pekný, cudzí, stupňovanie


privlastňovacie

delenie čísloviek: základné, radové

tykanie/vykanie

sloveso byť


Skladobná rovina

želacia veta

zvolacia veta

slovosled

Minimálny VI.

1.1 Žiak vie správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva

spodobovanie.

1.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie vety.

3.1 Žiak vie v komunikačnej situácii používať ohybné slovné druhy:

podstatné mená a ich gramatické

kategórie (rod, číslo, pád),

akostné prídavné mená a ich

stupňovanie,

slovesá a ich gramatické kategórie

(osoba, číslo, čas),

neplnovýznamové sloveso byť,

základné a radové číslovky,

osobné základné a privlastňovacie

zámená,

vie správne používať tykanie

a vykanie.

61

HOVORENIE


Pojmy Kontext

VII. Využívať pri

komunikácii mimojazykové

prostriedky

1. Uplatňovať plynulosť,

tempo a zrozumiteľnosť

prejavu.

2. Využívať gestikuláciu,

mimiku, proxemiku a

haptiku.


prestávka,

sila hlasu


dôraz

znelé a neznelé, znelé nepárové


slabičné, neslabičné predpony

spodobovanie



opis predmetu


opis osoby

oznámenie

správa

pozvanie



opisu,

opis pracovného

postupu,

interview

diskusia

reprodukcia

reprodukcia

s porozumením

aplikácia

analýza

syntéza

zovšeobecnenie

sebahodnotenie

hodnotenie

produkcia

Optimálny VII.

1.1 Žiak sa vie v primeranej komunikačnej situácii plynule

a zrozumiteľne vyjadrovať.

1.2 Žiak vie uplatňovať správnu intonáciu viet.

2.1 Žiak vie v komunikačnej situácii:

primerane gestikulovať,

používať vhodnú mimiku,

zaujať spoločensky vhodný postoj

a dodržiavať vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim,

vhodne sa pohybovať a používať vhodnú

vzdialenosť s komunikujúcim,

dodržiavať pravidlá haptiky.

Minimálny VII.

1.1 Žiak vie prispôsobiť tempo reči komunikačnej situácii.

2.1 Žiak vie v komunikačnej situácii

primerane gestikulovať,

používať vhodnú mimiku,

zaujať spoločensky vhodný postoj

a dodržiavať vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim,

vhodne sa pohybovať a používať vhodnú

vzdialenosť s komunikujúcim,

dodržiavať pravidlá haptiky.

62





Opakovanie a upevňovanie

vedomostí z predchádzajúcich

ročníkov

informačné,

selektívne, orientačné

čítanie,

Analýza, syntéza Individuálna,

skupinová práca

Poézia

Próza

Odborná / náučná literatúra/

Práca s učebnicou,

metóda rozhovoru,

samostatná práca,

výklad

Práca s textom,

metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

samostatná práca

Práca s textom,

samostatná práca

Induktívno-deduktívny

Individuálna,

skupinová,

diferencovaná

Práca s IKT

Názov predmetu Slovenský jazyk - literatúra


Ročník piaty

Škola (názov, adresa) Základná škola, Čierna nad Tisou,Školská 3





63

Učebné zdroje


Názov tematického

celku

Odborná literatúra Didaktická

technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie

a upevňovanie

vedomostí

z predchádzajúcich

ročníkov

Poézia

Próza

Odborná / náučná

literatúra/

Petríková,Trutz a kol.

Literárna výchova pre

5.roč.ZŠ



5.roč.ZŠ



5.roč.ZŠ



5.roč.ZŠ

J. Krajčovičová Pomocník

z literatúry pre 5.roč. ZŠ

J.Krajčovičová Zošit pre

učiteľa k Pomocníku

z literatúry pre 5. roč. ZŠ

Magnetofón,

gramofón

Pomôcky

z kabinetných

zbierok

Knižnica,

internet,

časopisy,

encyklopédie

64

Učebná látka z literatúry v 5. ročníku je rozdelená do troch častí:

A. OPAKOVANIE A UPEVŇOVANIE VEDOMOSTÍ Z PREDCHÁDZAJÚCICH ROČNÍKOV

B. VYVODENIE NOVÝCH LITERÁRNYCH POZNATKOV

C.ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU.

Predpokladom dosiahnutia cieľov nižšieho sekundárneho vzdelávania (teda 2. stupňa základných škôl) je

zaistenie kontinuity a plynulého prechodu z primárneho na sekundárne vzdelávanie. Piaty ročník základnej

školy je mostom, ktorý má tento prechod zabezpečiť. Vecný obsah nového učiva, nových literárnoteoretických

pojmov je minimalizovaný. Dôraz sa kladie na skvalitňovanie a upevňovanie získaných vedomostí

a zručností, na prácu s literárnym textom. Čítanie a interpretácia textu tvorí základ pre rozvíjanie kognitívnych

funkcií.

Cez čítanie, interpretáciu textu, verbalizáciu vlastného čitateľského zážitku, verejnú prezentáciu textu

získavajú a rozvíjajú žiaci kľúčové kompetencie (uvedené v rámčeku vľavo), postupne sa zmocňujú aj

potrebných literárnoteoretických vedomostí. Výkon, ktorý majú dosiahnuť je uvedený v rámčeku vpravo

(výkonový štandard).

V texte výkonového štandardu sú uvedené kritériá pre maximálnu, resp. optimálnu úroveň výkonu žiaka

(vyjadrený aj ako výborný ) a kritériá pre minimálnu (dostatočnú úroveň) výkonu.

Učebné osnovy nepredpisujú povinných autorov (literárne diela). Zostáva na učiteľovi, ako bude usmerňovať

proces vzdelávania, aký výber autorov a literárnych diel zaradí do vyučovania na realizáciu vzdelávacieho

procesu.

65

ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM LITERÁRNEJ VÝCHOVY

KOGNITÍVNE

KOMPETENCIE

KOMUNIKAČNÉ

KOMPETENCIE

INTERPERSONÁLNE

KOMPETENCIE

INTRAPERSONÁLNA

KOMPETENCIA

Spôsobilosť používať

kognitívne operácie.

Spôsobilosť prijať,

vyhľadávať, spracovať

a tvoriť informácie.

Spôsobilosť akceptovať

skupinové hodnoty a

rozhodnutia.

Schopnosť vytvárať

a reflektovať vlastnú

identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám

aj

v skupine

Spôsobilosť odovzdávať

vlastné poznatky a

skúsenosti.

Schopnosť kooperovať

v skupine.

Schopnosť vytvárať si

vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kriticky

myslieť

Spôsobilosť formulovať

svoj názor a

argumentovať.

Schopnosť tolerovať

odlišnosti jednotlivcov

a skupín.

Schopnosť sebaregulácie

a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať

a riešiť problémy.

Spôsobilosť verbálne

a neverbálne vyjadriť

vôľu a city

Schopnosť empatie.

Spôsobilosť myslieť

tvorivo a spôsobilosť

uplatniť výsledky

tvorivého myslenia.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Poznávať štylistickú hodnotu

jednotlivých útvarov.

Vedieť sa vhodne vyjadrovať

a svoje

poznatky uplatňovať v praktickom

živote.

Všeobecné pojmy

A. OPAKOVANIE A UPEVŇOVANIE VEDOMOSTÍ

Z PREDCHÁDZAJÚCICH ROČNÍKOV

Autor/spisovateľ

Čitateľ/divák

Text/ ilustrácia

Kniha/ knižnica

Časopis, noviny

B. ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU

Technika čítania. Metódy čítania (informačné, selektívne, orientačné) .

Téma textu.

Súvislosti medzi textom a ilustráciou.

Reprodukcia prečítaného textu.

Čítanie ako prostriedok sebarozvoja človeka: učenie sa novým

poznatkom, komunikácia o získaných poznatkoch, tvorby vlastného

systému hodnôt.

66

VÝKONOVÝ VZDELÁVACÍ ŠTANDARD

Maximálna úroveň výkonu (výborný)

Minimálna úroveň výkonu (dostatočný)

Autor/spisovateľ, čitateľ/divák, text/ ilustrácia

Žiak vie správne vysvetliť na neznámom texte rozdiel medzi autorom

(článku v novinách, v časopise) a spisovateľom (umeleckej literatúry).

Vie vysvetliť rozdiel medzi umeleckým textom (v beletrii) a textom

v dennej tlači. Vie analyzovať ilustráciu v súvislosti s textom.

Autor/spisovateľ, čitateľ/divák, text/ ilustrácia

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi autorom a spisovateľom.

Vie rozlíšiť umelecký text od textu v dennej tlači, v časopise.

Kniha/ knižnica

Žiak vie v školskej (miestnej, mestskej) knižnici vybrať knihu podľa

katalógu.

Vie vyhľadať informácie v knihe (knižnici) a použiť pri učení, riešení

konkrétneho problému.

Kniha/ knižnica

Žiak vie s pomocou v školskej (miestnej, mestskej) knižnici vybrať knihu

podľa katalógu.

Vie s pomocou vyhľadať informácie v knihe (knižnici) a použiť pri učení,

riešení konkrétneho problému.

Časopis, noviny

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi novinami a časopisom.

Vie použiť časopis na vlastnú prácu a prehlbovanie vedomostí. Vie

vysvetliť zameranie detského časopisu a uviesť 1 príklad.

Vie vymenovať názvy aspoň 3 denníkov.

Časopis, noviny

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi novinami a časopisom.

Vie vysvetliť zameranie detského časopisu a uviesť 1 príklad.

67

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné

zručnosti.

Rozvíjanie a posilňovanie

čitateľskej gramotnosti:

vyhľadávať, zhromažďovať

a spracovávať informácie.

Verejná prezentácia textu.

Aplikácia - tvorba ústnej

výpovede.

Poézia

1.1 Všeobecné pojmy patriace k poézii



Poézia ako všeobecný pojem pre viazanú reč.

Vonkajšia kompozícia literárneho diela – verš, strofa

ako prostriedky viazanosti umeleckej reči.

Nadpis ako vonkajšia kompozícia básne.

Rým ako metrická vlastnosť poézie - poznať ako

zvukovú zhodu slabík (slov) na konci verša.

Prirovnanie ako štylistický prostriedok, ktorý využíva

na porovnávanie spoločné znaky vecí, javov.

Zdrobnenina ako štylistický prostriedok, zjemňujúci

význam, ktorým sa vyjadruje kladný vzťah k niekomu,

niečomu.

B. VYVODENIE NOVÝCH LITERÁRNYCH

POZNATKOV

Rytmus ako metrická vlastnosť, rytmická zviazanosť

reči na princípe striedania prízvučných

a neprízvučných slabík.

Personifikácia/zosobnenie –ako spôsob štylizácie textu.

C. ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU

Technika čítania (plynulé čítanie, správne dýchanie,

správna artikulácia a spisovná výslovnosť).

Analýza vybraných básní (piesní) z hľadiska témy a

vonkajšej kompozície a metriky.

Prednes básne - rytmická usporiadanosť básnického

textu.

Epická poézia (pozri rozprávka).




Verš, strofa, rým, rytmus

Žiak vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým,

rytmus v súvislosti s umeleckou rečou

viazanou.

Vie vyhľadať verš, strofu v básni.

Vie rozlíšiť rytmus v básni.

Vie určiť slová v básni, ktoré sa rýmujú.

Vie recitovať báseň, pričom rešpektuje

rytmickú usporiadanosť básnického textu.

Verš, strofa, rým , rytmus

Žiak vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým,

rytmus v súvislosti s umeleckou rečou

viazanou.

Vie vyhľadať verš, strofu v básni.

Vie rozlíšiť rytmus v básni.

Vie určiť slová v básni, ktoré sa rýmujú.

S pomocou prednesie text básne spamäti.

Prirovnanie

Vie vysvetliť prirovnanie ako štylistický

prostriedok, ktorý sa využíva na

porovnávanie spoločných znakov vecí,

javov.

Prirovnanie

Vie vysvetliť prirovnanie ako štylistický

prostriedok, ktorý využíva na porovnávanie

spoločných znakov vecí, javov.

Vie rozlíšiť prirovnanie v texte.

68

Vie rozlíšiť prirovnanie v texte.

Vie vytvoriť vlastné prirovnanie.

Personifikácia- zosobnenie

Vie vysvetliť pojem ako spôsob štylizácie

textu.

Vie rozlíšiť personifikáciu v texte.

Vie vytvoriť analogickú personifikáciu.

Personifikácia- zosobnenie

Vie vysvetliť pojem ako spôsob štylizácie

textu.

Vie rozlíšiť personifikáciu v texte.


Vytváranie pozitívneho vzťahu

k vlastnému národu.

Pamäťové a aplikačné

zručnosti, aplikácia vedomostí.

Kultúrne kompetencie.

Uvedomenie si svojej národnej

identity.

Rozvíjať cítenie, vnímanie,

intuíciu, fantáziu.

Technika čítania.

Verejná prezentácia textu.

2. Literárne žánre patriace k poézii



1.2.1 Ľudová pieseň ako prejav duchovného života

každého národa. Prepojenie poézie s hudbou.


POZNATKOV

Žánre poézie

1.2.2 Druhy ľudovej piesne:

Pracovné piesne (trávnice, pastierske, valašské, banícke),

zbojnícke piesne, uspávanky, regrútske a vojenské piesne,

žartovné piesne, koledy (obradové piesne).

1.2.3 Zľudovené piesne - základný rozdiel medzi ľudovou

a zľudovenou piesňou.

1.2.4 Poézia nonsensu - pôvod, výskyt nonsensu

(nezmysel) v pôvodnej slovenskej umeleckej tvorbe.

Nonsens ako štylizácia textu, funkcia jednotlivých prvkov

pre celé vyznenie diela (hra so slovami).

Dramatizácia, dialogizácia textu.


Analýza ukážok textu ľudových piesní. Správna

výslovnosť pri čítaní textu.

Prednes textu. Verbalizácia vlastného čitateľského

zážitku.




Ľudová pieseň

Vie definovať ako žáner patriaci k poézii.

Ľudová pieseň

Vie rozlíšiť druhy ľudových piesní na základe

69

Vie rozlíšiť druhy ľudových piesní na

základe ich obsahu.

Vie vysvetliť vznik a význam ľudových

piesní ako súčasť kultúrneho dedičstva

národa.

ich obsahu.

Nonsens

Vie vysvetliť pôvod nonsensu v ľudovej

slovesnosti.

Vie na konkrétnej ukážke vysvetliť, ako

vzniká nonsens.

Vie vysvetliť znaky nonsensu v texte (v

poézii a v próze)

Vie vysvetliť nonsens ako štylizáciu textu.

Nonsens

Vie vysvetliť znaky nonsensu v texte (v

poézii a v próze)

Vie vysvetliť nonsens ako štylizáciu textu.


Poznávacie a čitateľské

kompetencie.

Analytické a interpretačné

zručnosti.

Pamäťové, klasifikačné

a aplikačné zručnosti.

Technika čítania.

Čitateľská gramotnosť:

schopnosť usporiadať

informácie v texte, nachádzať

súvislosti a vyvodiť poznatok

z textu.

Vytváranie primeraných

kultúrnych postojov, názorov a

hodnotových kritérií.

2. Próza

2.1 Všeobecné pojmy patriace k próze



Próza ako jedna zo základných foriem literárnej tvorby

v širšom ponímaní – všetky neveršované útvary, v užšom

poňatí - umelecká reč neviazaná. Hlavný rozdiel medzi

viazanou a neviazanou umeleckou rečou.

Dej ako charakteristický znak epického diela, umeleckej

reči neviazanej.

Literárna postava – ako fikcia autora.

Hlavná a vedľajšia postava literárneho diela.

Kompozícia literárneho diela - vonkajšia kompozícia -

úloha nadpisu, odseku, kapitoly. Štylizácia textu: dialóg

Literatúra pre deti – (detský hrdina, dej, prostredie).

Autori literatúry pre deti a ich najznámejšie diela.

Projektová práca.


POZNATKOV

Humor a jeho úloha v literárnom diele – humorný dej,

humorná postava, humorná situácia.

Štylisticky príznakové slová v literatúre. Slang ako

charakterizačný jazykový prostriedok.

Rozprávač – autor, hlavná postava.


Správne dýchanie, artikulácia, dodržiavanie spisovnej

výslovnosti pri hlasnom čítaní .

Dejová osnova a reprodukcia obsahu prečítaného diela

(úryvku, ukážky).

Charakteristika postáv literárneho diela.

Hlavná myšlienka ako výsledok analýzy a zistených

súvislostí vyjadrená do logickej výpovede.

Hodnotenie obsahu a formy ukážky (úryvku, diela)

čitateľom, argumentácia.

70




Literárna postava

Vie vysvetliť literárnu postavu ako fikciu

autora, nositeľa deja.

Vie určiť hlavné a vedľajšie postavy.

Vie výstižne charakterizovať postavy.

Literárna postava

Vie určiť hlavné a vedľajšie postavy.

Vonkajšia kompozícia

Vie vysvetliť funkciu nadpisu.

Vie vyhľadať a posúdiť súvislosti medzi

nadpisom a textom.

Vie vysvetliť členenie textu na odseky.

Vie vyhľadať kľúčové slová v odseku.

Vie zdôvodniť, prečo sa literárne dielo člení

na kapitoly.

Vonkajšia kompozícia

Po prečítaní textu vie vysvetliť, ako vznikol

nadpis.

Vie vyhľadať odsek v texte.

Vie vyhľadať kľúčové slová v odseku.

Literatúra pre deti

Vie charakterizovať ako literatúru písanú pre

deti, s detskými hrdinami, dejom a prostredím

blízkym deťom.

Vie vymenovať vybraných autorov (5) a ich

diela.

Literatúra pre deti

Vie charakterizovať ako literatúru písanú pre

deti, s detskými hrdinami, dejom

a prostredím blízkym deťom.

Vie uviesť meno jedného z vybraných

autorov a jeho diela.

Hlavná myšlienka

Žiak vie abstrahovať a sformulovať hlavnú

myšlienku na základe vyhľadávania

potrebných informácií v texte, ich

porovnávania a syntézy, resp. jednoduchého

zovšeobecnenia.

Hlavná myšlienka

S pomocou ( postupným návodom)

vyučujúceho dokáže sformulovať hlavnú

myšlienku.




Prijímať, hodnotiť a vážiť si

odkaz našich predkov.

Prozaické literárne žánre

2.2 Krátke formy ľudovej slovesnosti



Hádanka (skryté pomenovanie – inotaj, vonkajšie

znaky, vnútorná podobnosť), vyčítanka, príslovie (

poučenie), porekadlo (výstižné vyjadrenie skúsenosti),

pranostika (zovšeobecnenie pozorovania prírody, javov).


Rytmická usporiadanosť textov krátkych foriem ľudovej

slovesnosti. Analýza krátkych foriem so zameraním na ich

funkciu a prejav potrieb a hodnôt ľudí v minulosti.

71




Hádanka, príslovie, porekadlo, pranostika,

vyčítanka

Vie vysvetliť rozdiely medzi jednotlivými

žánrami.

Vie rozlíšiť jednotlivé žánre.

Vie vysvetliť obrazné pomenovania

v uvedených žánroch.

Vie vysvetliť ich vznik a význam.

Hádanka, príslovie porekadlo, pranostika,

vyčítanka

Vie rozlíšiť jednotlivé žánre.


Pamäťové a klasifikačné

zručnosti.

Formovanie kultúrnych

postojov.


k vlastnému národu.

Akceptovanie odlišných kultúr.

Technika čítania.


zručnosti.

Tvorivé zručnosti.

3. Rozprávka

2.3.1 Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka ako prozaický žáner ľudovej

slovesnosti. Vyjadrenie túžby človeka po dobre

a spravodlivosti.



Hlavné znaky rozprávky. Hlavná postava, vedľajšie

postavy.


POZNATKOV

Rozprávač príbehu . Fantastická (čarodejná, čarovná)

rozprávka, realistická rozprávka. Nadprirodzené,

neskutočné postavy, čarodejné deje, magické čísla

a predmety. Neznáme miesto deja. Spoločné a rozdielne

znaky fantastickej a realistickej rozprávky. Slovenská

ľudová rozprávka, rozprávky iných národov. Spoločné

znaky a rozdiely. Variácie.

Zberatelia ľudových rozprávok - slovenskí (Pavol

Dobšinský, Samo Czambel)

a inonárodní (Božena Němcová a slovenské ľudové

rozprávky, bratia Grimmovci).


Plynulosť čítania súvislého textu. Modulácia hlasu ako

výraz vlastného chápania významu. Kompozičná (nadpis,

odsek) a štylistická (dialóg, zdrobnenina, personifikácia,

prirovnanie) analýza textu. Analýza a hodnotenie

koncepcie postáv (hlavnej a vedľajších).

Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku.


72



Rozprávka – ľudová, autorská

Vie vysvetliť pôvod rozprávky.

Vie charakterizovať ľudovú rozprávku ako

súčasť ľudovej slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od autorskej.

Vie vymenovať zberateľov a autorov

rozprávok.

Vie vysvetliť význam činnosti zberateľov

rozprávok vo vytváraní ľudských

a národných hodnôt.

Rozprávka – ľudová, autorská

Vie charakterizovať ľudovú rozprávku ako

súčasť ľudovej slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od autorskej.

Hlavné znaky rozprávky

Vie vyhľadať v texte hlavné znaky

rozprávky.

Vie vysvetliť ich úlohu vo fantastickej

rozprávke.

Vie zdôvodniť úlohu fantázie a fantastických

javov, magických čísel a predmetov.

Vie rozlíšiť fantastické a realistické

rozprávky.

Hlavné znaky rozprávky

Vie vymenovať hlavné znaky rozprávky.

Vie vyhľadať v texte hlavné znaky

rozprávky.




Informačné zručnosti.

2.3.2 Autorská rozprávka



Rozprávka ako vyjadrenie túžby človeka po dobre

a spravodlivosti. Hlavná myšlienka.


POZNATKOV

Základný rozdiel medzi autorskou a ľudovou rozprávkou.

Druhy rozprávok podľa rôznych hľadísk: Autorstvo

(ľudová, umelá).

Obsah (fantastická, zvieracia, realistická).

Forma (prozaická, básnická, dramatická).

Výber a spôsob spracovania témy (klasická, moderná).

Podľa štylizácie textu – nonsens (analógia s ľudovou

slovesnosťou) a realistická ľudová rozprávka.

Zdroje informácií o autoroch literárnych diel (galéria

73

Získavanie informácií

z integrovaného informačného

systému a internetu.

Rozvíjanie čitateľských

zručností a návykov,

zdokonaľovanie techniky

čítania.

spisovateľov, súbory o slovenských autoroch detskej

literatúry, encyklopédie, internet). Informácie o Pavlovi

Dobšinskom.

Význam jeho zberateľstva pre slovenskú literatúru.


Čítanie súvislých textov.

Hlavné a vedľajšie postavy.

Kľúčové slová, dejová osnova, reprodukcia textu,

charakteristika hlavných postáv – nositeľov pozitívnych

a negatívnych vlastností.

Dialogizované čítanie.

Veršovaná rozprávka - základné znaky poézie vo

veršovanej alebo prebásnenej podobe rozprávky (verš,

strofa, rým, rytmus).

Spoločné a odlišné znaky veršovanej a prozaickej

rozprávky.



zručnosti.



Tvorba ústnej výpovede.

Analytické zručnosti.

Technika čítania a verejná

prezentácia textu.


2.3.3 Filmová a televízna rozprávka



Divadelná hra ako prozaické dielo - literárny text,

určený na realizáciu na divadelnej scéne (Dramatická

podoba rozprávky).

Bábková hra, bábkoherec, animácia, maňuškové

divadlo, javajkové divadlo, marionetové divadlo.


POZNATKOV

Hlavné znaky dramatickej podoby literárneho diela.

Podstata dramatických literárnych žánrov a práca

s konkrétnym dramatickým textom (s pojmom dráma ako

literárnym druhom žiaci nepracujú – dramatická podoba

diela, literárneho textu sa vysvetľuje ako dialogizovaná

reč). Dramatizovaný literárny text – dialogizovaná forma.

Inscenácia - premena literárneho textu na divadelnú hru

(filmovú, televíznu). Rozdiel medzi literárnym textom

a inscenáciou. Tvorcovia divadelnej hry (filmovej,

televíznej), scenár - scenárista, dramaturg, režisér, herci,

výtvarníci, hudobný skladateľ (scénická hudba). Filmová

rozprávka, televízna rozprávka, scenár, režisér, herec,

zvukové efekty, ich podiel na vzniku jednotlivých

dramatických žánrov. Filmová (televízna) podoba

literárneho textu. Spoločné znaky a hlavné rozdiely

divadelnej hry (bábkové divadlo) a filmovej (televíznej)

rozprávky.


Pravidlá dramatizovaného čítania. Modulácia hlasu podľa

zmyslu textu. Spoločné a rozdielne znaky

74

s nedramatizovanou podobou. Hlavné znaky filmovej,

televíznej podoby literárneho diela (rozprávky).

Transformácia prozaického literárneho textu na

dramatický.

Jednoduchý scenár pre filmovú (televíznu) podobu

rozprávky.




Divadelná hra

Vie charakterizovať divadelnú hru ako

prozaické dielo - literárny text, určený na

realizáciu na divadelnej scéne.

Pri čítaní textu jednotlivých postáv vie

vyjadriť moduláciou hlasu obsah textu.

Divadelná hra

Vie charakterizovať divadelnú hru ako

prozaické dielo - literárny text, určený na

realizáciu na divadelnej scéne.

Bábková hra

Vie vysvetliť pojmy viažuce sa k bábkovej

hre.

Vie vysvetliť úlohu bábkoherca.

Vie vysvetliť pojem animácia.

Vie vysvetliť rozdiely vo vedení bábik pri

maňuškovom, javajkovom, marionetovom

bábkovom divadle.

Bábková hra

Vie vysvetliť pojmy viažuce sa k bábkovej

hre.

Vie vysvetliť úlohu bábkoherca.

Podstata dramatických literárnych žánrov

a práca s konkrétnym dramatickým textom,

dramatizovaný literárny text

Žiak vie vysvetliť podstatu dramatického

žánra.

Vie vysvetliť, ako dramatické dielo vzniká.

Vie čítať prehovory jednotlivých postáv

vhodnou moduláciou hlasu v súlade

s obsahom textu.

Vie abstrahovať a sformulovať hlavnú

myšlienku dramatického textu.

Vie zdramatizovať literárny text v podobe

jednoduchého scenára.

Podstata dramatických literárnych žánrov

a práca s konkrétnym dramatickým textom,

dramatizovaný literárny text

Žiak vie vysvetliť podstatu dramatického

žánra,

Vie prečítať prehovory jednotlivých postáv

dramatizovaného textu.

Vie s pomocou učiteľa sformulovať hlavnú

myšlienku dramatického textu.


2.3.4 Povesť



Povesť ako prozaický útvar.


POZNATKOV

Ľudová povesť

Miestna, historická, heraldická povesť

75

Tvorivé a štylistické zručnosti.

Tvorba prosocionálneho

hodnotového systému.

Schopnosť medziľudského

dorozumenia,

schopnosť empatie.

Autorská povesť - využitie námetov ľudových povestí

v umeleckom spracovaní

Transformácia povesti na iný literárny žáner (rozprávku) s

dodržaním kompozičných a štylisticko-lexikálnych

prvkov. Dramatizácia a inscenácia textu.


Tiché a spoločné čítanie, hlavné informácie, dejová

osnova, interpretácia textu.

Spoločné a odlišné znaky s rozprávkou.

Štylistická a kompozičná stránka povesti. Fantázia a realita

v povesti.

Hlavné a vedľajšie postavy, charakteristika jednotlivých

postáv, hodnotenie konania jednotlivých hrdinov.

Dramatizácia textu. Realita a fikcia v umeleckom diele.

Regionálne povesti (projektová práca).




Povesť

Vie vysvetliť rozdiely medzi povesťou

a rozprávkou.

Vie priradiť povesti k jednotlivým druhom.

Vie rozlíšiť ľudové a autorské povesti.

Vie rozlíšiť, čo je v povesti fantastické a čo

realistické.


myšlienku povesti.

Vie podrobne reprodukovať 1 regionálnu

povesť.

Vie vymenovať 3 autorov národných

povestí.

Povesť

Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi povesťou

a rozprávkou.

Vie s pomocou učiteľa abstrahovať

a sformulovať hlavnú myšlienku povesti.

Vie stručne reprodukovať 1 regionálnu

povesť.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Utváranie etických hodnôt.

Aplikácia vedomostí.

Chápanie diela ako autorovho

modelu vnímania sveta.

Kritické myslenie. Rozlišovať

2.3.5 Legenda



Legenda ako príbeh zo života svätých – poznatky z

náboženskej výchovy.

76

fiktívny príbeh od skutočného.


k našim predkom, vážiť si

kresťanské, historické

a vzdelanostné posolstvo.

Čítanie s porozumením.

Rozvíjanie čitateľských

zručností a návykov,

zdokonaľovanie techniky

čítania.


POZNATKOV

Ľudová legenda – rozprávanie vyjadrujúce predstavy

a chápanie sveta, vecí a javov - vznik v súvislosti so

šírením kresťanstva.

Legenda – ako výsledok zapisovania príbehov

v kláštoroch.

Autorská legenda – umelecké spracovanie témy, realita

a fikcia.

Legenda o Cyrilovi a Metodovi


Reálne a fantastické deje, súvislosti s ľudovou rozprávkou,

historické súvislosti.

Hlavná myšlienka prečítaného diela, vlastné hodnotenie a

argumentácia, vlastný čitateľský zážitok.




Legenda

Vie vysvetliť, že hlavnou postavou je osoba,

ktorá za svoje činy bola vyhlásená za svätú.


myšlienku prečítaného. Vie vyhľadať

a utriediť reálne a fantastické deje v legende.

Vie vysvetliť súvislosti konkrétnej legendy s

históriou.

Vie odlíšiť legendu od rozprávky a od

povesti.

Vie rozlíšiť legendy podľa pôvodu.

Vie uviesť meno jedného autora legendy.

Legenda

Žiak vie, že hlavnou postavou v legende je

postava, ktorá za svoje činy bola vyhlásená za

svätú.


a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného.


Vysvetliť podstatu osvojených

javov, demonštrovať ich

znalosť.




Čítanie s porozumením,

technika čítania, modulovať hlas

podľa zmyslu textu.

Tvorivé písanie.

2.3.6 Komiks



Komiks - literárny žáner – prepojenie slovného a

výtvarného umenia.


POZNATKOV

Komiks ako prozaický (epický) žáner. Úloha obrázku

v komikse. Funkcia bubliny.

Pôvod komiksu. Princípy komiksu. Vtip a humor

v komikse.

Walt Disney ako najznámejší tvorca komiksu. Súvislosť

komiksu s animovanými filmami Walta Disneyho.

77

Schopnosť spolupráce,

schopnosť prijímať kritiku,

argumentovať. Viesť diskusiu.

Akceptovanie iného, odlišného

názoru. Obhajoba vlastného

názoru.

Slovenskí autori komiksu.


Dialogizovaná reč pri čítaní komiksu, správne čítanie,

modulácia hlasu.

Hlavné a vedľajšie postavy. Súvislosť ilustrácie situácie

a textu, obmedzená šírka slovného prejavu. Verbalizácia

vlastného zážitku. Tvorba komiksu.




Komiks

Vie vysvetliť pôvod komiksu.

Vie vysvetliť komiks ako žáner s epickým

dejom (prózu) sprostredkovaným bez

rozprávača cez priamu reč a obrázky.


myšlienku komiksu.

Vie vytvoriť komiks transformáciou príbehu

do priamej reči v bublinách.

Vie uviesť mená známych domácich (1) aj

svetových autorov komiksu (1).

Komiks

Vie vysvetliť komiks ako žáner s epickým

dejom (prózu) sprostredkovaným bez

rozprávača cez priamu reč a obrázky.


a sformulovať hlavnú myšlienku komiksu.


Funkčné využitie jazykových

prostriedkov písaných prejavov.

Vnímanie a chápanie rozličných

jazykových informácií.

Funkčná analýza textu.

Práca s knihou, vyhľadávanie

informácií v encyklopédii, práca

s IKT.

Funkčné využitie jazykových

prostriedkov písaných prejavov.

Odborná (náučná literatúra)

3.1 Encyklopédia



Odlišnosti od umeleckého textu.


POZNATKOV

Jasnosť, presnosť, stručnosť vyjadrovania v encyklopédii.

Odborný – náučný štýl. Využívanie odbornej terminológie.

Rozdiely v spôsobe sprostredkovania poznatkov.

Odlišnosti od umeleckej literatúry, odlišnosti od náučných

textov sprostredkovaných učebnicou. Úloha hesla

v encyklopédii – porovnanie s nadpisom v iných

literárnych dielach. Usporiadanie hesiel v encyklopédii

(abecedné, chronologické, systematické). Encyklopédia na

78

Vnímanie a chápanie rozličných

jazykových informácií.

Funkčná analýza textu.

Práca s knihou, vyhľadávanie

informácií v encyklopédii, práca

s IKT.

internete.


Ukážky z rôznych encyklopédií (vhodných obsahom

a témou, primerané veku žiakov daného ročníka).

Význam informácií získaných z encyklopédie.

Vyčleňovanie hlavných informácií v texte




Encyklopédia - odborná (náučná literatúra)

Žiak vie vysvetliť, že ide o náučný text, ktorý

využíva odbornú terminológiu.

Vie vysvetliť, ako sú zoradené informácie

v encyklopédii.

Vie vymenovať druhy encyklopédií podľa

obsahu (zemepisné, prírodovedné...)

Žiak vie vyhľadať informácie podľa hesiel.

Vie vyčleniť hlavné informácie v texte.

Vie vysvetliť význam informácií získaných

z encyklopédie.

Vie vybrať vhodné informácie z najväčšej

encyklopédie na svete – na internete

Wikipedia - pri riešení konkrétnej úlohy.

Encyklopédia - odborná (náučná literatúra)

Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi

umeleckou literatúrou a náučným textom.

S pomocou vie vyhľadať informácie

v encyklopédii podľa hesla.

79

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA



Ročník šiesty








Ročník šiesty






1. Charakteristika predmetu

80

Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne

postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov.

Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka podmieňuje

pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Jazyk je fenomén, ktorý

sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho

myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie

myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha

vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich

intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti, čitateľské a literárne zručnosti ako

súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania.

Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikatívnej

situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote.

Predmet slovenský jazyk a literatúra tvoria tri časti – slovenský jazyk, sloh a literárna

výchova. Samotný jazyk je nástrojom myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Vo vyučovaní

slovenského jazyka sa to bude premietať do zámerného rozvoja komunikačných kompetencií, ktoré sú

teoretickým i praktickým východiskom ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch.

Dôraz je kladený najmä na komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka podporujúci

interpretačno-hodnotiaci spôsob práce žiakov s jazykovými komunikátmi. Vlastná tvorba jazykových

prejavov, práca s informáciami, čitateľská gramotnosť, či schopnosť komunikovať, patria medzi

priority slohovej zložky predmetu. V literárnej výchove, ako ďalšej zo zložiek predmetu, vyučovanie

bude smerovať k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, t. j. súboru vedomostí, zručností, hodnôt

a postojov zameraných na recepciu umeleckého textu, jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie.

Najväčší dôraz bude kladený na čítanie, ako všestranné osvojovanie si umeleckého textu.

Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete slovenský jazyk a literatúra sú potrebné nielen pre

kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších

oblastiach vzdelávania. Ovládanie slovenského jazyka a literatúry v ústnej i písomnej forme umožňuje

žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj našej spoločnosti, ale aj orientovať sa

v prostredí, v ktorom žijú, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej

komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných

komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah slovenského jazyka a literatúry tvoria tri oblasti:

81

Jazyková komunikácia

Komunikácia a sloh

Čítanie a literatúra

V oblasti Jazyková komunikácia žiaci nadobúdajú schopnosti, vedomosti, zručnosti

a kompetencie potrebné k osvojovaniu si spisovnej podoby slovenského jazyka. Jazyková

komunikácia vedie žiakov k presnému a logickému mysleniu, ktoré je základným predpokladom

jasného, presného a zrozumiteľného vyjadrovania. Žiaci nadobúdajú zručnosti na základe vlastných

schopností, napr. dokázať porovnávať javy, ich vzájomné podobnosti a odlišnosti, triediť ich podľa

určitých hľadísk a napokon dospieť k ich zovšeobecneniu. Žiaci vhodnou motiváciou dokážu

informácie získavať, poznávať a porovnávať.

V oblasti Komunikácia a sloh sa žiaci učia vnímať a chápať rozličné jazykové informácie,

čítať s porozumením, kultivovane písať, rozprávať a na základe prečítaného alebo počutého textu sa

samostatne rozhodovať, nadobúdajú kompetencie text analyzovať a kriticky hodnotiť. Vo vyšších

ročníkoch získavajú kompetencie text posudzovať po stránke jazykovej, kompozičnej a výstavbovej.

V oblasti Čítanie a literatúra na druhom stupni základnej školy sa žiak prostredníctvom

literárnych ukážok zoznamuje s literatúrou všeobecne, konkrétne s literárnymi druhmi, literárnymi

žánrami, kompozíciou literárnych diel, štylistikou literárneho textu, získava informácie o autoroch, ich

živote a dielach. Počas literárneho vzdelávania žiaci poznávajú prostriedky čítania, základné literárne

druhy a žánre, učia sa vnímať ich špecifické znaky, chápať autorove umelecké zámery a formulovať

vlastné názory o prečítanom diele. Získavajú kompetencie rozlišovať fiktívny príbeh od skutočného.

Postupne nadobúdajú čitateľské zručnosti, schopnosti reprodukovať prečítaný literárny text

a samostatne tvoriť nový umelecký text. Žiaci sa oboznamujú s významnými slovenskými

predstaviteľmi literatúry pre deti a mládež. Nadobúdajú poznatky, ktoré pozitívne ovplyvňujú ich

postoje, životnú hodnotovú orientáciu, empatiu, prosociálne správanie, obohacujú ich duchovne

a nadobúdajú etické kompetencie. Žiak má získať také intelektuálne zručnosti, ktoré z neho robia

vzdelaného čitateľa, ktorý v literatúre nachádza zábavu, poučenie, vie sa v nej orientovať

a intelektuálne i duchovne vzdelávať.

2. Ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra

82

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových

zručností v príslušnom jazyku, aby žiaci zvládli komunikatívnu situáciu či už hovorovú alebo odbornú

v rozsahu odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu

s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni ZŠ je:

► Viesť žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému. Viesť

ich k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému, k

odhaľovaniu vzťahov významu a formy a vzťahov medzi jednotlivými rovinami jazykového systému.

Zameriavať sa na funkčné využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych

prejavov. To napomáha žiakovi chápať zložitosť a vzájomnú súvislosť javov okolitého sveta,

orientovať sa vo svete, prijímať nové informácie a odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti,

formovať si svoje postoje k svetu a životu, spoznávať zákonitosti súčasného života, pochopiť históriu

a inšpirovať sa do budúcnosti.

► Rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu,

t. j. schopnosť primerane reagovať v rozličných jazykových situáciách. Tento cieľ je determinovaný

získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností, ale aj zručností v štylizácii

príslušnej vety či textu.

► Pestovať v žiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému

etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Prostredníctvom ovládania

normy spisovného jazyka viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov,

ústnych i písaných.

► Prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a vážiť si ľudí,

ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

Z celkového cieľa vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni ZŠ vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré

sa majú dosiahnuť:

► Žiaci sa učia analyzovať text s dôrazom na vyhľadávanie jazykových javov, ich triedenie a

usúvzťažňovanie. Učia sa syntetizovať získané poznatky.

► Získavajú prehľad o jednotlivých rovinách jazykového systému, o základných jazykových

prostriedkoch na týchto rovinách, o jazykových kategóriách na rôznom

83

stupni zovšeobecnenia.

► Cvičia sa v pravopisnej norme a učia sa správne vyslovovať a ústne realizovať text aj s uplatnením

suprasegmentálnych javov.

► Spoznávajú základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy.

► Učia sa orientovať v základných jazykových príručkách.

► Odhaľujú zmysel základných lingvistických termínov.

► Poznávajú štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov.

► Učia sa uplatňovať poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov.

► Cvičia sa v osvojovaní si štylisticky primeranom používaní jazykových javov. Nacvičujú

zvládnutie rôznych jazykových situácií. Precvičujú si písomnú aj ústnu podobu jazykových prejavov.

Učia sa pracovať s konceptom a robiť korekciu textu s využívaním korektorských značiek.

► Získavajú základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v žánroch a útvaroch

jednotlivých štýlov. Získavajú aj základnú predstavu o štýle.

Cieľom vyučovania literárnej výchovy na 2. stupni ZŠ je:

► Prehlbovať estetické cítenie žiakov a tak im umožniť vnímať a precítiť krásu umeleckého slova

či diela.

► Rozvíjať etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu

správaniu, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt.

► Zoznámiť žiakov so súborom diel slovenskej a základnej svetovej literatúry, ktorá svojou

štruktúrou i spôsobom tematizácie sveta zodpovedá dosiahnutému stupňu psychického i fyzického

vývinu žiakov.

► Viesť žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov, orientovať sa na knihu,

vzbudiť záujem o čítanie a pozitívne prijímať literatúru a kultúru.

► Pochopiť umeleckú literatúru ako nejednoznačný, otvorený pohľad na svet a jeho zobrazenie.

84

Z celkového cieľa vyučovania literárnej výchovy na 2. stupni ZŠ vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré sa

majú dosiahnuť:

► Spoznávanie, tvorivé využívanie a kultivovanie slovenského jazyka sa tak stáva prostriedkom

všeobecného vzdelávania žiaka - človeka v najširšom zmysle, pretože rozvíja žiakovu osobnosť v

rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej.

► Vnímajú a prijímajú literárny text, prostredníctvom ktorého nadobúdajú čitateľské zručnosti, učia

sa pochopiť a porozumieť textu.

► Získavajú systém vedomostí o literatúre, t. j. základné identifikačné znaky druhov a žánrov

a elementárne charakteristiky literatúry ako umeleckého druhu.

3. Témy

Štruktúra predmetu slovenský jazyk a literatúra:

I. JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA

● Zvuková stránka jazyka a pravopis

● Lexikológia

● Morfológia

● Syntax

● Dejiny jazyka a jazykoveda

85

II. KOMUNIKÁCIA A SLOH

● Komunikácia ako zdroj informácií

● Ústny a písomný prejav

● Rozprávanie príbehov a zážitkov

● Vlastné tvorivé písanie

● Subjektívna a objektívna komunikácia

III. LITERATÚRA

● Všeobecne o literatúre

● Základné literárne druhy

● Základné literárne žánre

● Kompozícia literárneho diela

● Štylistika literárneho textu

● Metrika

● Informácie o autoroch literárnych diel

86

Obsahový vzdelávací štandard zo SJL pre 6.ročník ZŠ



Výslovnosť cudzích slov

Hlavný slovný prízvuk, dôraz

Pomlčka

Významová (lexikálna) rovina

Slang, slangové slová

Slovníky – výkladový, cudzích slov, frazeologický

Slovná zásoba

Spisovné a nespisovné slová

Neutrálne a citovo zafarbené slová

Domáce a cudzie slová

Zastarané a nové slová

Skratky

Tvorenie slov – prípona, slovotvorný základ, základové slovo, odvodené slovo

Tvorenie slov skladaním

Tvarová (morfologická) rovina

Podstatné mená – konkrétne, abstraktné

- piaty pád – zastarané oslovenie

87

- pomnožné – rod

- mužského rodu

Prídavné mená – vzťahové - druhové

- privlastňovacie

- vzor – páví, matkin, otcov

Zámená – ohybný slovný druh

Číslovky – skloňovanie

- rod, číslo, pád

- delenie – určité, neurčité, násobné

Slovesá – zvratné a nezvratné

- plnovýznamové a neplnovýznamové

- spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací

- vid – dokonavý a nedokonavý

Príslovky - miesta, času, spôsobu, príčiny

- stupňovanie

Predložky – vokalizácia

Spojky – interpunkcia

Citoslovcia

Syntaktická (skladobná) rovina

Jednoduchá veta – holá, rozvitá

Základné vetné členy – podmet – vyjadrený, nevyjadrený

- prísudok – slovesný, neslovný

- vetný základ

Zhoda

Vetné sklady – prisudzovací

Jednočlenná veta – slovesná, neslovesná

Dvojčlenná veta – úplná, neúplná


88

Diskusia – protiargument

Opis – statický, dynamický, umelecký

Charakteristika osoby

Rozprávanie s využitím priamej reči

Rétorika – artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika, postoj

Príhovor (prívet)

Cielený rozhovor (interview)

Hlavná myšlienka

Správa o riešení výsledku projektu – ústna, písomná

Odosielateľ

Prijímateľ

Komunikačná situácia

Komunikácia – efektívna, asertívna

Dialóg

Projekt

Tabuľka – názov, hlavička, riadok, stĺpec

III. LITERÁRNA VÝCHOVA

Všeobecné pojmy:

Čitateľ/ divák, text, poézia, próza, divadelná hra, umelecká literatúra, dobrodružná literatúra

Literárne žánre:

Bájka, báj, báseň, populárna pieseň, príslovie, porekadlo, pranostika, rozhlasová rozprávka, poviedka,

balada, anekdota

Štruktúra diela:

Literárna postava – hlavná a vedľajšia, vonkajšia kompozícia literárneho diela – diel, vnútorná

kompozícia literárneho diela – úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie

89

Štylizácia textu:

Dialóg, monológ, prirovnanie, zdrobnenina, metafora, epiteton

Metrika:

Rým – združený, striedavý, obkročný, verš

Výkonový vzdelávací štandard zo SJL pre 6. ročník ZŠ

- pre časť slovenský jazyk:

Poznávacie a rečové kompetencie

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

1) Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne

uplatňovať suprasegmentálne javy.

2) Pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky.

3) Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne).

90

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov.

4) Usporiadať známe javy do tried a systémov.

5) Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.

6) Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.

7) Kategorizovať ohybné a neohybné slovné druhy.

Analytické a syntetické zručnosti

1) Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém.

2) Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text.

Tvorivé zručnosti

1) Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru/žánru,

slohového postupu, jazykového štýlu.

2) Ústne prezentovať vlastný text.

3) Napísať opis – statický, dynamický, umelecký, charakteristiku osoby, rozprávanie

s využitím priamej reči

5) Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.

Informačné zručnosti

91

1) Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty.

2) Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu.

Komunikačné zručnosti

1) Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.

2) Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu.

3) Vedieť diskutovať a používať argumenty a protiargumenty.

4) Adekvátne používať pravidlá efektívnej komunikácie v súlade s princípmi asertivity.

- pre časť literárna výchova:


Technika čítania a verejná prezentácia textu

1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať

spisovnú výslovnosť.

2) Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu,

frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu.

3) Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa

zmyslu textu.


1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3) Usporiadať známe javy do tried a systémov.

4) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý

transfer).

92

Analytické a interpretačné zručnosti

1) Prerozprávať obsah prečítaného diela.

2) Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty.

3) Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová.

4) Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela.

5) Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne.

6) Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi.

Tvorivé zručnosti

1) Zdramatizovať básnický alebo prozaický text.

2) Ilustrovať umelecký text.

3) Inscenovať kratší dramatický text.


1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.

2) Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe.

3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

4) Budovať si vlastnú knižnicu.

Do vyučovania SJL sú zaradené tieto prierezové temy:

- OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

- ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA

- MEDIÁLNA VÝCHOVA

- MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

- TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

93

4. Metódy a formy práce






metóda, metóda


samostatnej práce



slovníkmi



metóda samostatnej

práce,

Induktívno-deduktívny Situačné hry, skupinová

práca, práca so

slovníkom



jazyka

Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou,

Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou, metóda

samostatnej práce,

Deduktívny


jazykové hry

Didaktické hry, jazykové

hry, skupinová práca

94


Sloh

Metóda

výkladu,metóda

samostatnej práce

Metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

situačná metóda,


Induktívny

Situačné hry,

skupinová práca

Situačné hry, skupinová

práca

rolové čítanie,

dramatizácia

Názov tematického celku





ročníkov

informačné,

selektívne,

orientačné čítanie,

Analýza, syntéza Individuálna, skupinová

práca

Poézia

Próza

Dráma


metóda rozhovoru,

samostatná práca,

výklad

Práca s textom,

metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

samostatná práca

Práca s textom,

samostatná práca

Induktívno-

deduktívny

Individuálna,

skupinová,

diferencovaná

pojmová

mapa,opis,reprodukcia,

skupinová práca

Práca s IKT

95

Formy vyučovania úzko súvisia s témou. Podľa toho volíme, či je vhodnejšie pracovať v triede

alebo v inom prostredí (napr. v knižnici a pod.). Individuálna práca je vhodnejšia, ak nám ide o hlbší

zážitok a sebavyjadrenie jednotlivca. Skupinová práca výborne rozvíja komunikačné schopnosti

žiakov a vedie k spolupráci a organizácii práce v skupine.

Učebné zdroje



technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie učiva

z 5.stupňa

Krajčovičová,


jazyk,



Pomôcky

z kabinetných

zbierok


pravopis

Krajčovičová,


jazyk,



Magnetofón



rovina

Krajčovičová,


jazyk,





Krajčovičová,


jazyk,


Meotar

Internet

96

Názov tematického

celku


technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie

a upevňovanie

vedomostí


ročníkov

Poézia



6.roč.ZŠ



Magnetofón,

gramofón

Pomôcky

z kabinetných

zbierok

Knižnica,

internet,

časopisy,

encyklopédie


rovina

Sloh



pravopisu,

Krajčovičová,


jazyk,



Krajčovičová,


jazyk,



J. Krajčovičová,


jazyk 6, Zbierka úloh a

cvičení

Magnetofón

97

Próza

Odborná / náučná

literatúra/

6.roč.ZŠ



6.roč.ZŠ



6.roč.ZŠ

- náučné slovníky

Malý synonymický slovník, Malý frazeologický slovník, Slovník cudzích slov, Krátky slovník

slovenského jazyka,...

príručky:

Príručka slovenského pravopisu, Pravidlá slovenského pravopisu,...

- iné:

časopisy, internet, dataprojektor, CD prehrávač, návšteva divadelného predstavenia, školská knižnica

98

7. Hodnotenie predmetu

Predmet slovenský jazyk a literatúra je klasifikovaný na vysvedčení piatimi stupňami:

výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný. Pri hodnotení pristupujeme k žiakom

diferencovane podľa aktivity, tvorivosti, originality myslenia, schopnosti vyjadriť samostatný názor

a vyjadrovania sa. Na vyučovacích hodinách učiteľ často využíva slovné hodnotenie – povzbudzuje,

opravuje, chváli, nabáda k iným možnostiam, primerane skritizuje. Žiaci sa učia adekvátne

a objektívne hodnotiť vlastnú prácu a zároveň podávať spätnú väzbu na aktivitu, názory a prácu

svojich spolužiakov.

Na hodnotenie predmetu vychádzame z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu

žiakov základných škôl č.7/ 2009-R.

99

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM ZO SLOVENSKÉHO

JAZYKA A LITERATÚRY

ŠKOLA: ZÁKLADNÁ ŠKOLA Čierna nad Tisou

VZDELÁVACIA OBLASŤ: JAZYK A KOMUNIKÁCIA

ZARADENIE: ISCED 2, ROČNÍK 7.

ČASOVÁ DOTÁCIA: 5 HODÍN TÝŽDENNE

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu Slovenský jazyk a literatúra



Ročník siedmy








Ročník šiesty




100



1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka a literatúry na 2. stupni základnej školy je

naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä

rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopností a to na úrovni ústnej i písomnej. Predmet slovenský

jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu

zložku a čítanie.

Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni

zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa

na trhu práce. Je nesporné, že úroveň výsledkov vyučovania slovenčiny v praktickom živote nie je

uspokojivá, ba ovládanie jazyka nie je na patričnej úrovni. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho

mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným

materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav

žiaka a odráža sa v jeho myslení.

Zmeny v chápaní zložky literárnej výchovy sa tiež uberajú dvoma paralelnými cestami. Jednak

je potrebné nanovo ustanoviť ciele a výkonové štandardy pre oblasť kognitívneho rozvoja, ktorá je

dobre stabilizovaná, a preto aj dobre pripravená na nevyhnutný vývoj a potrebné zmeny, a jednak

vziať do úvahy aj afektívne osobnostné prvky, ktoré sa „tlačia“ do inovovaného didaktického systému

literárnej výchovy, kde však vyvolávajú spomínané napätie medzi svojou internou a psychickou

podstatou, racionálnou prezentáciou v pedagogickej teórii a konkretizovanou podobou vo forme

regulatívnych nástrojov v školskej vzdelávacej praxi. Nejde teda o schopnosť plynulo čítať slová a

vety, ale skôr o pochopenie textu ako celku.

Členenie vzdelávacej oblasti podľa kľúčových jazykových kompetencií, t. j. podľa

procesov, ktoré sa nimi rozvíjajú:

Počúvanie

101

Komunikácia (hovorenie) s porozumením

Čítanie

Písanie

Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia

a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk je vnímaný ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho

obohatenia človeka.

2. Ciele vyučovacieho predmetu:

Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií

tým, že vedie žiakov k:

- podpore sebadôvery každého žiaka;

- osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umožnia vzdelávať sa po celý

ich život a zaujať aktívne miesto v socio-kultúrnom prostredí;

- príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na

rozvoji demokratickej spoločnosti, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti;

- zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov;

- pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj

národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý

prostriedok celoživotného vzdelávania;

- vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku

k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov,

- zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia

a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie;

- nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k

rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z

umeleckých textov a rozvíjaniu svojich emocionálnych a estetických cítení a vnímaní;

- pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a

spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka,

- k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni ZŠ je predovšetkým:

102

- osvojiť si základy písanej reči

- poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,

- osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,

- osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma,

- získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka,

- osvojiť si návyky správnej výslovnosti,

- poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,

- prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,

- jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,

- viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)

3. Kľúčové kompetencie:


Komunikačné zručnosti

- Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.

- Efektívna a asertívna komunikácia.

- Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

Informačné zručností

- Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty.

- Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu,

z prezentácií, pracovných listov.


- Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

- Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

- Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť definície nových javov.

103

- Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.

- Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.

Analytické a syntetické zručnosti

- Jazykovú analýzu textu.

- Odlíšiť umelecký a vecný text.

- Odlíšiť texty z hľadiska slohových postupov a slohových útvarov/žánrov.

Tvorivé zručnosti

- Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru/žánru, slohového

postupu, jazykového štýlu.

- Ústne prezentovať vlastný text.

- Napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh).

- Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo.

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

- Pri ústnom prejave uplatňovať prozodické javy.

- Pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky.

- Reprodukovať umelecký aj vecný text.

4. Obsah predmetu: obsahový a výkonový štandard

Časový rozsah výučby: 3 hod. týždenne – 99 hod. ročne

Tematický celok Úvod do vyučovania predmetu Časová dotácia 5

Obsahový štandard Výkonový štandard

Úvodná hodina

Opakovanie učiva 6. roč.

- organizačné pokyny, oboznámenie sa

s obsahom učiva 7. ročníka,

- upevniť vedomosti z predchádzajúceho

ročníka.

104

Tematický celok Zvuková rovina jazyka a pravopis Časová dotácia 6


Opakovanie a utvrdenie učiva z nižších ročníkov

Výslovnosť cudzích slov - výslovnosť slabík de,

te, ne, le, di, ti, ni, li v cudzích slovách

- utvrdiť a aktívne využívať doterajšie poznatky

z nižších ročníkov (výslovnosť,

suprasegmentálne javy, interpunkcia...)

- správne v domácich a cudzích slovách

artikulovať a spisovne vyslovovať slabiky de,

te, ne, le, di, ti, ni, li; dodržiavať správnu dĺžku

slabík a pravidlá spodobovania

Tematický celok Významová (lexikálna) rovina Časová dotácia 24



Systém slovnej zásoby : členenie slovnej zásoby

podľa častosti používania, významu, spisovnosti,

podľa používania v istých jazykových štýloch –

fixácia poznatkov

Členenie slovnej zásoby podľa časového

hľadiska: dynamika slovnej zásoby. Problémy

individuálnej slovnej zásoby

Rozlíšenie historizmov, archaizmov a pomaly

zastarávajúcich slov

Nové slová v lexike – kritériá, vedné odvetvia

s neologizmami

Projekt zameraný na výskum lexiky

Frekventované cudzie slová, cudzie slová z AJ.

Prevzaté – zdomácnené slová z LJ, NJ, RJ, MJ

Individuálna aktívna a pasívna slovná zásoba.

- vybrať správnu jazykovú príručku na

identifikáciu a overenie významu slov

- v texte rozlíšiť význam jednotlivých slov:

slová spisovné, nespisovné, slangové, dialekt,

hovorové, knižné, odborné...

- poznať rozdiel medzi archaizmom,

historizmom a zastaraným slovom

- osvojiť si termín neologizmus a chápať

dynamiku lexiky v súvislosti s rozvojom

spoločnosti, ovládať termíny, ktoré súvisia

s IKT, sociológiou, vyučovacím procesom

- neologizmy správne vysloviť, poznať ich

výslovnosť, význam a pravopis

- spracovať projekt ako výstup pomocou IKT

- rozlíšiť cudzie slová, slovenské slová

a zdomácnené slová, rozumieť významu

frekventovaných cudzích slov – práca

s výkladovým slovníkom, slovníkom cudzích

slov

- vyhľadať citovo zafarbené slová v texte,

105

Sémantické minimum cudzích slov

Slová s citovým a bez citového zafarbenia :

zdrobneniny, hanlivé slová

Uvedomenie si dynamiky slovnej zásoby,

štruktúra odvodeného slova, obmena významu

slova, tvorenie podstatných mien, slovies,

frekventované predpony i prípony.

Frekventované prípony pri názvoch osôb, vecí,

vlastností, miest, dejov

Skracovanie slov, skratky v texte, pravopis

skratiek

vysvetliť štylistickú funkciu citovo zafarbených

slov v texte

- identifikovať slovotvorný základ, predponu a

príponu a určiť ich funkciu pri zmene

lexikálneho významu

- v texte priradiť základové slovo k odvodenému

slovu a naopak

- identifikovať skratky a vysvetliť ich funkciu

v texte

Tematický celok Tvarová (morfologická) rovina Časová dotácia 27


Aktivizácia vedomostí z tvaroslovia

Podstatné mená:

- definícia – určenie pomnožného pod. mena,

- rod a vzor, spisovné skloňovanie, názvy obcí

regiónu – pomnožné pod. mená.

Prídavné mená:

- rozdelenie prídavných mien, vzory,

stupňovanie, pravopis.

Zámená:

- definícia zámen a ich charakteristika,

- osobné základné a privlastňovacie, zvratné

základné a privlastňovacie zámená,

- informatívne iné druhy zámen : opytovacie,

- vysvetliť a identifikovať pomnožné podstatné

mená, určiť ich rod a vysvetliť ich funkciu

v texte,

- vysvetliť a identifikovať akostné a vzťahové

prídavné mená a vysvetliť ich funkciu v texte,

- vysvetliť a identifikovať zvieracie a

privlastňovacie prídavné mená, určiť vzory

páví, matkin, otcov a vysvetliť ich funkciu

v texte,

- identifikovať zámená v texte, dokáže rozlíšiť

druh zámena, ovládať skloňovanie,

- rozlíšiť základné a radové číslovky, ovládať

základné pravopisné odlišnosti oboch skupín,

- ovládať skloňovanie vedieť o neohybnosti

čísloviek,

106

ukazovacie, neurčité

Číslovky:

- definícia,

- základné a radové číslovky, ich pravopis,

rozlíšenie, skloňovanie,

- určité – neurčité číslovky,

- vymedzenie termínu násobné číslovky,

- násobné číslovky so zložkou -raz,- krát,

-násobný, s príponou itý, pravopis

a skloňovanie

Slovesá:

- GK,

- slovesný spôsob, časovanie slovies, pomocné

slovesá, časovanie slovesa byť, zvratne

slovesá, jednoduchý a zložený slovesný tvar,

- dokonavý a nedokonavý vid, jednovidové

a obojvidové slovesá.

Príslovky:

- miesta, času, spôsobu, príčiny

- tvorenie a stupňovanie prísloviek.

- pravopis prísloviek.

- stupňovanie prísloviek, ktoré vznikli

z akostných prídavných mien.

Predložky:

- väzba predložiek s pádmi, spisovná pádová

väzba.

- rozlišovať a poznať rozdiel medzi určitými

a neurčitými číslovkami,

- vysvetliť a identifikovať násobné číslovky,

vysvetliť ich funkciu v texte,

- rozlíšiť pomocné slovesá,

- ovládať a určiť GK slovies,

- odlíšiť jednoduchý a zložený slovesný tvar,

- rozlíšiť dokonavé a nedokonavé slovesá, zmeniť

vidovú formu slovesa,

- identifikovať príslovky miesta, času, spôsobu a

príčiny a vysvetliť ich funkciu a funkciu

stupňovania v texte,

- určiť pád a poznať správne spisovné pádové

väzby,

- ovláda pravopis čiarky pred spojkami.

107

Spojky:

- definícia, frekventované spojky, pravopis čiarky

Tematický celok Syntaktická (skladobná) rovina Časová dotácia 13


Vety:

- oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie

a želacie vety,

- interpunkcia a melódia viet, forma zvolania.

Hlavné vetné členy.

Podmet:

- nevyjadrený podmet.

- podmet vyjadrený najmä pod. menom, príd.

menom, zámenom a číslovkou,

- zhoda podmetu a prísudku.

Prisudzovací sklad.

Prísudok:

- slovesný a slovesno-menný

Dvojčlenná veta:

- úplná a neúplná

Vetný základ ako hlavný vetný člen.

- vyjadrenie vetného základu,

- pomenovanie prírodných javov a úkazov,

fyzických a duševných stavov jednočlennou

vetou slovesnou

- Jednočlenná veta neslovesná - vetný základ

vyjadrený podstatným menom a citoslovcom.

- Názvy kníh, ľudských výtvorov, pozdravy,

- rozlišovať jednotlivé typy viet, určiť ich

melódiu, vytvoriť a aplikovať rôzne typy viet,

- určiť podmet a prísudok v jednoduchej vete,

určiť nevyjadrený podmet a slovesno-menný

prísudok, vymedziť prisudzovací sklad,

- na základe identifikácie podmetu a prísudku

určiť dvojčlennú vetu, vytvoriť obidva typy

dvojčlennej vety,

- určiť prisudzovací sklad v dvojčlennej vete a

vetné členy, ktoré ho tvoria, respektíve v

jednočlennej vete určiť vetný základ a chápať

využitie jednočlennej a dvojčlennej vety,

- rozlíšiť jednočlennú vetu slovesnú a neslovesnú

a určiť slovný druh, ktorým je vyjadrený vetný

základ.

108

prejavy citov.

Tematický celok Sloh Časová dotácia 19


Aktivizácia vedomostí z nižších ročníkov

Pravidlá komunikácie. Verbálne a neverbálne

vyjadrenie vôle a citov.

Formulovanie názoru, argumenty

a protiargumenty.

Efektívna komunikácia.

Nácvik modelových situácií.

Asertívna komunikácia.

Rétorika - správna výslovnosť problémových

hlások : ä, ľ, r, ŕ, ĺ, de, te , ne, le, di, ti, ni, li,

výslovnosť spoluhláskových skupín.

Artikulácia, sila hlasu, gestá, mimika.

Príhovor - téma, cieľ, adresát, odosielateľ,

prostriedky.

Charakteristika opisného slohového postupu,

prostriedky.

Porovnanie statického a dynamického opisu

Opis osoby – vonkajší vzhľad

Rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou

charakteristikou osoby, priama a nepriama

charakteristika osoby

Charakteristika umeleckého opisu, výrazové

prostriedky a štylistika

- samostatne sformulovať súvislý logicky

usporiadaný text na danú tému, samostatne

použiť vhodné jazykové prostriedky v súlade s

komunikačnou situáciou,

- poznať termín asertivita a asertívne správanie,

komunikovať a vystupovať asertívne pod

vedením vyučujúceho,

- správne vyslovovať, uplatňovať primeranú silu

hlasu a aplikovať poznatky o prozodických

javoch vo svojom prejave, dokáže posúdiť

a opraviť chyby v artikulácii iných osôb

- poznať a dokázať pri komunikácii, ústnom

prejave použiť mimiku a gestikuláciu,

- vo vlastnom prejave samostatne vhodne využiť

informácie alebo jazykové výrazové

prostriedky získané z rôznych informačných

zdrojov,

- vhodne vo vlastnom prejave využiť prvky

komunikácie z literárnych textov, médií,

internetu (napr. zaujímavé myšlienky, citáty a

pod.)

- po krátkej príprave samostatne vytvoriť

príhovor,

- porovnať a odlíšiť statický opis, dynamický

opis, jednoduchý opis, rozlíšiť opisný

a rozprávací slohový postup, sformulovať text

– stručný opis vzhľadu osoby,

109

- po krátkej príprave vytvoriť charakteristiku

osoby a prezentovať ju, pri nepriamej

charakteristike opísať vlastnosti človeka a jeho

charakter prostredníctvom jeho konania

a správania- pod vedením a usmernením

vyučujúceho,

- po krátkej príprave vytvoriť umelecký opis a

prezentovať ho, aplikovať vedomosti

z literatúry o jazykových výstavbových

prostriedkoch.

Tematický celok Záverečné opakovanie Časová dotácia 7


Záverečný prehľad a utvrdenie získaných

vedomostí

- upevniť a systematizovať získané vedomosti

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 7. ročníku ZŠ:

- počet: 4

- zameranie : 1. Cudzie slová

2. Prídavné mená

3. Číslovky

4. Opakovanie učiva zo 7.ročníka

Počet a zameranie kontrolných slohových prác v 7. ročníku ZŠ:

- počet : 2

- zameranie : Charakteristika osoby

Umelecký opis

110

Medzipredmetové vzťahy a prierezové témy:

Forma klasického vyučovania v predmete slovenský jazyk a literatúra usiluje o včlenenie najmä

týchto prierezových tém vo vstupe i pri výstupe :

Multikultúrna výchova – MKV Mediálna výchova – MV

Osobnostný a sociálny rozvoj – OSR Environmentálna výchova – ENV

Literárna výchova - LV

Informačno-komunikačné technológie - IKT.

5 . Metódy a formy práce






metóda, metóda


samostatnej práce



slovníkmi



metóda samostatnej

práce,


práca, práca so

slovníkom



Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou,

Metóda výkladu,

metóda práce

Deduktívny


jazykové hry


111

jazyka


Sloh

s knihou, metóda

samostatnej práce,

Metóda

výkladu,metóda

samostatnej práce

Metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

situačná metóda,


Induktívny


Situačné hry,

skupinová práca


práca

rolové čítanie,

dramatizácia





6. Učebné zdroje

112



technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie učiva zo

6.ročníka

Krajčovičová,


jazyk,



Pomôcky

z kabinetných

zbierok


pravopis

Krajčovičová,


jazyk,



Magnetofón



rovina


rovina

Krajčovičová,


jazyk,





Krajčovičová,


jazyk,




pravopisu,

Krajčovičová,


jazyk,



Krajčovičová,

Meotar

Internet

113

7. Kritéria a stratégie hodnotenia:

Žiak je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie

žiakov ZŠ známkou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný (5)

vo všetkých troch zložkách predmetu. Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav,

projekty a iné formy samostatnej práce žiakov a schopnosti práce žiakov.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so ŠVVP sa bude brať do úvahy možný vplyv

zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené

zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné

slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.

Kritéria hodnotenia diktátov podľa stupnice: 0 -1 chyba – 1

2 - 3 chyby – 2

4 - 7 chýb - 3

Sloh


jazyk,



J. Krajčovičová,


jazyk 6, Zbierka úloh a

cvičení

Magnetofón

114

8 - 10 chýb – 4

11 – viac - 5

Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1

89 – 75% - 2

74 – 50% - 3

49 – 25% - 4

24 – 0% - 5

Hodnotenie školských slohových písomných prác: známka je vyjadrená slovne –

výborný..., známka vyjadruje hodnotenie dodržania slohového útvaru, slohového

postupu, štylizácie, pravopisu, estetickej úpravy textu.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh

a literatúra.

Hodnotenie bude rešpektovať žiakove vedomosti a schopnosti, kreativitu, prácu

s informáciami, samostatnosť, úspešnosť, spoluprácu.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak

dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú

v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Hodnotí sa schopnosť

používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra je obsahová kvalita a jazyková

správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť

a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom (ústnom) prejave má žiak preukázať komplexnosť

ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere

vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov.

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

Časť: Literárna výchova

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu: (viď časť Slovenský jazyk)

2. Ciele vyučovacieho predmetu: (viď časť Slovenský jazyk)

- technika čítania a verejná prezentácia textu

115

- pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

- analytické a interpretačné zručnosti

- tvorivé zručnosti

- informačné zručnosti

- rozvoj čitateľských zručností (čitateľská gramotnosť),

- klásť dôraz nielen na umelecký, ale aj vecný text, zamerať sa na čítanie s porozumením nielen

súvislých, ale aj nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.) pričom sa odporúča využívať rôzne

techniky, formy a stratégie čítania s porozumením (informatívne čítanie, zážitkové čítanie,

dramatizácia textu)

- dôraz sa kladie na aktivitu žiaka (praktické úlohy)

- uplatňovať princíp žánrového učenia (nie sú štandardizovaní autori a diela, iba literárne žánre)

3. Kľúčové kompetencie: (viď časť Slovenský jazyk

Čítanie:

- zamerať svoje čítanie podľa potreby,

- pochopiť význam textu,

- pochopiť formálnu stránku textu,

- odlíšiť vetu a text,

- pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie,

- pochopiť význam lexikálnych jednotiek.

4. Obsah predmetu: obsahový a výkonový štandard

Časový rozsah výučby: 2 hodiny týždenne - 66 hodín ročne

Tematický celok Úvod do štúdia literatúry Časová dotácia 1


Organizačné pokyny, oboznámenie sa s obsahom - oboznámiť žiakov s pokynmi a obsahom

116

učiva 6. ročníka. vyučovacích hodín.

Tematický celok Opakovanie učiva zo 6. ročníka Časová dotácia 3


Aktivizácia vedomostí z nižších ročníkov –

všeobecné literárne pojmy, odborné literárne

termíny, známe literárne útvary a žánre

- ovládať príslovie, porekadlo, pranostika, báseň,

balada, báj, bájka, populárna pieseň, poviedka,

personifikácia, epiteton, alegória, irónia, satira,

rým, vnútorná kompozícia diela, termín

dobrodružná literatúra...

Tematický celok Anekdoty Časová dotácia 2


Anekdota, anekdoty o známych osobnostiach

- vysvetliť termín anekdota, ovládať definíciu,

rozlíšiť anekdotu, ovládať termín pointa.

Tematický celok Poézia Časová dotácia 13


Štýl tvorby slovenských spisovateľov.

Analýza a interpretácia básní, poézia, striedavý

rým.

Vonkajšia kompozícia básne, metrika, štylistika

básne, obkročný rým, sonet, básnická otázka.

Dielo a rukopis významných slovenských

básnikov.

Populárna pieseň, autori.

- odlíšiť poéziu a prózu, poznať termíny verš,

rým, strofa, refrén, zdrobnenina, idea, epiteton,

personifikácia, prirovnanie

- rozlíšiť striedavý a združený a obkročný rým,

- vysvetliť slovnú hru v básni, ideu básne,

- určiť sonet,

- chápať princíp básnickej otázky,

- ovládať tvorbu slovenských básnikov, ich

literárny rukopis,

- definovať metaforu,

- poznať základné fakty o úsilí a výsledkoch

hnutia štúrovcov, poznať motív hrdinu

a Jánošíka v štúrovskom programe,

- poznať princíp epickej básne,

- podrobne ovládať spôsob literárneho

117

vyjadrenia Hviezdoslava, poznať jeho tvorbu,

- určiť žáner populárna pieseň, poznať

predstaviteľov, témy a odlišnosti spôsobu

vyjadrenia

Tematický celok Próza Časová dotácia 36


Novela

Dobrodružná literatúra

Western

Robinsonáda

Detektívna literatúra, detektív

Dievčenský román, autorky, hlavná postava,

témy, situačná komika, humor

Biografický román

Príbehy zo života detí

Kompozícia, rozprávač, analýza a interpre-tácia

- ovládať charakteristiku žánru novela,

s pomocou učiteľa rozlíšiť poviedku a novelu,

- ovládať vnútornú kompozíciu novely,

- rozlíšiť v texte pod vedením učiteľa

dobrodružné a historické motívy,

- pod vedením učiteľa analyzovať text, poznať

jeho kompozíciu,

- vysvetliť termín western, charakterizovať

hrdinov,

- vysvetliť princípy žánru robinsonáda,

reprodukovať text,

- dokázať zvoliť text, vyjadriť svoje pocity

z prečítaného textu, text reprodukovať,

pomenovať tému, pomenovať časti textu

a kompozíciu,

- poznať princíp výstavby textu detektívky,

charakterizovať hrdinov,

- ovládať termín dievčenský román, poznať jeho

témy, vymenovať autorky, podľa kľúčového

úryvku určiť typ literatúry,

- dokázať obhájiť žánrové zaradenie i typológiu

literatúry po prečítaní úryvku, vyjadriť pocity

z prečítaného textu, opísať postavy a zaujať

stanovisko k tematizovaným problémom,

- poznať termín biografický román, určiť text

podľa žánrových kritérií,

- poznať žáner poviedka, vyhľadať archaickú

lexiku v texte,

- pod vedením učiteľa pracovať s textom

118

Tematický celok Dramatické umenie Časová dotácia 7


Dráma, dramatické žánre

Film, filmové umenie

Povesť, literárny scenár, technický scenár

- osvojiť základné informácie o histórii filmu,

filmové ocenenie Zlatý glóbus, Oscar, poznať

začiatok národnej kinematografie,

- ovláda pojem scenár, rozlíšiť literárny

a technický scenár,

- vysvetliť princíp a odlišnosť filmu, rozhlasovej

a televíznej hry.

Tematický celok Záverečné opakovanie Časová dotácia 4


Záverečný prehľad a utvrdenie získaných

vedomostí.

- upevniť a systematizovať získané vedomosti

a zručnosti.

Medzipredmetové vzťahy a prierezové témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj - OSR Environmentálna výchova – ENV

Mmultikultúrna výchova – MKV Mediálna výchova - MV

Informačno-komunikačné technológie – IKT Výtvarná výchova – VV

Výchova k manželstvu a rodičovstvu – VkMR Etická výchova – ETV

5. Pedagogické stratégie – metódy a formy práce






ročníkov

informačné,

selektívne,



práca,rozprávanie

119

Anekdoty

Poézia

Próza

Dráma


metóda rozhovoru,

samostatná práca,

výklad

Práca s textom,

metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

samostatná práca

Práca s textom,

samostatná práca

Induktívno-

deduktívny

Návšteva divadelného

predstavenia

Individuálna,

skupinová,

diferencovaná

pojmová


skupinová

práca,diskusia

Práca s IKT

Frekventované metódy a techniky

- Rozličné formy aktívnych jazykových hier : pomenovanie súboru, doplňovačky, tajničky,

vyraďovačky, reťazovky, slovné rébusy, tvorenie slov, skrývačky...

- Prenášanie informácií : reprodukcia, parafráza, transformácia textu, dopĺňanie.

- Rôzne formy dialógu.

- Využitie IKT vo vyučovaní: prezentácie pripravené učiteľom. Práca s internetom,

vyhľadávanie informácií

- Opakovanie, vrátane opakovania formou testu. Fixácia učiva formou pracovných listov, testy,

rozcvičky, skupinová práca...

- Vyrozprávanie príbehov na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia

príbehu buď učiteľom alebo žiakmi

- Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce okamžité vyjadrenia, voľné odpovede

žiakov.

- Dramatizácia textu, hlasné čítanie, čítanie s porozumením.

120

6. Učebné zdroje

Názov tematického

celku


technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie

a upevňovanie

vedomostí


ročníkov

Anekdoty

Poézia

Próza

Dramatické umenie



6.roč.ZŠ



7.roč.ZŠ



7.roč.ZŠ



7.roč.ZŠ

Magnetofón,

gramofón

CD,DVD

Pomôcky

z kabinetných

zbierok

Knižnica,

internet,

časopisy,

encyklopédie

Poézia, próza

v žiackej

knižnici

7. Hodnotenie predmetu (viď časť Slovenský jazyk)

121



ŠKOLA: ZÁKLADNÁ ŠKOLA - Čierna nad Tisou







Ročník ôsmy








Ročník šiesty




122




Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne

postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov.

Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka podmieňuje

pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Jazyk je fenomén, ktorý

sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho

myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie

myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha

vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich

intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti, čitateľské a literárne zručnosti ako

súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania.

Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikatívnej

situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote.

Predmet slovenský jazyk a literatúra tvoria tri časti – slovenský jazyk, sloh a literárna

výchova. Samotný jazyk je nástrojom myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Vo vyučovaní

slovenského jazyka sa to bude premietať do zámerného rozvoja komunikačných kompetencií, ktoré sú

teoretickým i praktickým východiskom ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch.

Dôraz je kladený najmä na komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka podporujúci

interpretačno-hodnotiaci spôsob práce žiakov s jazykovými komunikátmi. Vlastná tvorba jazykových

prejavov, práca s informáciami, čitateľská gramotnosť, či schopnosť komunikovať, patria medzi

priority slohovej zložky predmetu. V literárnej výchove, ako ďalšej zo zložiek predmetu, vyučovanie

bude smerovať k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, t. j. súboru vedomostí, zručností, hodnôt

a postojov zameraných na recepciu umeleckého textu, jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie.

Najväčší dôraz bude kladený na čítanie, ako všestranné osvojovanie si umeleckého textu.

Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete slovenský jazyk a literatúra sú potrebné nielen pre

kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších

123

oblastiach vzdelávania. Ovládanie slovenského jazyka a literatúry v ústnej i písomnej forme umožňuje

žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj našej spoločnosti, ale aj orientovať sa

v prostredí, v ktorom žijú, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej

komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných

komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah slovenského jazyka a literatúry tvoria tri oblasti:

Jazyková komunikácia

Komunikácia a sloh

Čítanie a literatúra

V oblasti Jazyková komunikácia žiaci nadobúdajú schopnosti, vedomosti, zručnosti

a kompetencie potrebné k osvojovaniu si spisovnej podoby slovenského jazyka. Jazyková

komunikácia vedie žiakov k presnému a logickému mysleniu, ktoré je základným predpokladom

jasného, presného a zrozumiteľného vyjadrovania. Žiaci nadobúdajú zručnosti na základe vlastných

schopností, napr. dokázať porovnávať javy, ich vzájomné podobnosti a odlišnosti, triediť ich podľa

určitých hľadísk a napokon dospieť k ich zovšeobecneniu. Žiaci vhodnou motiváciou dokážu

informácie získavať, poznávať a porovnávať.

V oblasti Komunikácia a sloh sa žiaci učia vnímať a chápať rozličné jazykové informácie,

čítať s porozumením, kultivovane písať, rozprávať a na základe prečítaného alebo počutého textu sa

samostatne rozhodovať, nadobúdajú kompetencie text analyzovať a kriticky hodnotiť. Vo vyšších

ročníkoch získavajú kompetencie text posudzovať po stránke jazykovej, kompozičnej a výstavbovej.

V oblasti literatúra na druhom stupni základnej školy sa žiak prostredníctvom literárnych

ukážok zoznamuje s literatúrou všeobecne, konkrétne s literárnymi druhmi, literárnymi žánrami,

kompozíciou literárnych diel, štylistikou literárneho textu, získava informácie o autoroch, ich živote

a dielach. Počas literárneho vzdelávania žiaci poznávajú prostriedky čítania, základné literárne druhy

a žánre, učia sa vnímať ich špecifické znaky, chápať autorove umelecké zámery a formulovať vlastné

názory o prečítanom diele. Získavajú kompetencie rozlišovať fiktívny príbeh od skutočného. Postupne

nadobúdajú čitateľské zručnosti, schopnosti reprodukovať prečítaný literárny text a samostatne tvoriť

nový umelecký text. Žiaci sa oboznamujú s významnými slovenskými predstaviteľmi literatúry pre

deti a mládež. Nadobúdajú poznatky, ktoré pozitívne ovplyvňujú ich postoje, životnú hodnotovú

orientáciu, empatiu, prosociálne správanie, obohacujú ich duchovne a nadobúdajú etické kompetencie.

Žiak má získať také intelektuálne zručnosti, ktoré z neho robia vzdelaného čitateľa, ktorý v literatúre

nachádza zábavu, poučenie, vie sa v nej orientovať a intelektuálne i duchovne vzdelávať.

124

2. Ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových

zručností v príslušnom jazyku, aby žiaci zvládli komunikatívnu situáciu či už hovorovú alebo odbornú

v rozsahu odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu

s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni ZŠ je:

► Viesť žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému. Viesť

ich k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému, k

odhaľovaniu vzťahov významu a formy a vzťahov medzi jednotlivými rovinami jazykového systému.

Zameriavať sa na funkčné využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych

prejavov. To napomáha žiakovi chápať zložitosť a vzájomnú súvislosť javov okolitého sveta,

orientovať sa vo svete, prijímať nové informácie a odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti,

formovať si svoje postoje k svetu a životu, spoznávať zákonitosti súčasného života, pochopiť históriu

a inšpirovať sa do budúcnosti.

► Rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu,

t. j. schopnosť primerane reagovať v rozličných jazykových situáciách. Tento cieľ je determinovaný

získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností, ale aj zručností v štylizácii

príslušnej vety či textu.

► Pestovať v žiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému

etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Prostredníctvom ovládania

normy spisovného jazyka viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov,

ústnych i písaných.

► Prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a vážiť si ľudí,

ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

125

Z celkového cieľa vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni ZŠ vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré

sa majú dosiahnuť:

► Žiaci sa učia analyzovať text s dôrazom na vyhľadávanie jazykových javov, ich triedenie a

usúvzťažňovanie. Učia sa syntetizovať získané poznatky.

► Získavajú prehľad o jednotlivých rovinách jazykového systému, o základných jazykových

prostriedkoch na týchto rovinách, o jazykových kategóriách na rôznom

stupni zovšeobecnenia.

► Cvičia sa v pravopisnej norme a učia sa správne vyslovovať a ústne realizovať text aj s uplatnením

suprasegmentálnych javov.

► Spoznávajú základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy.

► Učia sa orientovať v základných jazykových príručkách.

► Odhaľujú zmysel základných lingvistických termínov.

► Poznávajú štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov.

► Učia sa uplatňovať poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov.

► Cvičia sa v osvojovaní si štylisticky primeranom používaní jazykových javov. Nacvičujú

zvládnutie rôznych jazykových situácií. Precvičujú si písomnú aj ústnu podobu jazykových prejavov.

Učia sa pracovať s konceptom a robiť korekciu textu s využívaním korektorských značiek.

► Získavajú základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v žánroch a útvaroch

jednotlivých štýlov. Získavajú aj základnú predstavu o štýle.

Cieľom vyučovania literárnej výchovy na 2. stupni ZŠ je:

► Prehlbovať estetické cítenie žiakov a tak im umožniť vnímať a precítiť krásu umeleckého slova

či diela.

► Rozvíjať etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu

správaniu, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt.

126

► Zoznámiť žiakov so súborom diel slovenskej a základnej svetovej literatúry, ktorá svojou

štruktúrou i spôsobom tematizácie sveta zodpovedá dosiahnutému stupňu psychického i fyzického

vývinu žiakov.

► Viesť žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov, orientovať sa na knihu,

vzbudiť záujem o čítanie a pozitívne prijímať literatúru a kultúru.

► Pochopiť umeleckú literatúru ako nejednoznačný, otvorený pohľad na svet a jeho zobrazenie.

Z celkového cieľa vyučovania literárnej výchovy na 2. stupni ZŠ vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré sa

majú dosiahnuť:

► Spoznávanie, tvorivé využívanie a kultivovanie slovenského jazyka sa tak stáva prostriedkom

všeobecného vzdelávania žiaka - človeka v najširšom zmysle, pretože rozvíja žiakovu osobnosť v

rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej.

► Vnímajú a prijímajú literárny text, prostredníctvom ktorého nadobúdajú čitateľské zručnosti, učia

sa pochopiť a porozumieť textu.

► Získavajú systém vedomostí o literatúre, t. j. základné identifikačné znaky druhov a žánrov

a elementárne charakteristiky literatúry ako umeleckého druhu.

3. Témy

Štruktúra predmetu slovenský jazyk a literatúra:


● Zvuková stránka jazyka a pravopis

● Lexikológia

● Morfológia

● Syntax

127


● Komunikácia ako zdroj informácií

● Ústny a písomný prejav

● Rozprávanie príbehov a zážitkov

● Vlastné tvorivé písanie

● Subjektívna a objektívna komunikácia

III. LITERATÚRA

● Všeobecne o literatúre

● Základné literárne druhy

● Základné literárne žánre

● Kompozícia literárneho diela

● Štylistika literárneho textu

● Metrika

● Informácie o autoroch literárnych diel

128


1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.

2) Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe.

3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

4) Budovať si vlastnú knižnicu.

Do vyučovania SJL sú zaradené tieto prierezové tematiky:

- OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

- ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA

- MEDIÁLNA VÝCHOVA

- MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

- TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

129

JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA

(2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Zvuková rovina jazyka a pravopis

2. Významová (lexikálna) rovina

3. Tvarová (morfologická) rovina

4. Syntaktická (skladobná) rovina

Úvodná hodina – 1 hodina

Organizačné pokyny, oboznámenie sa s obsahom učiva 8. ročníka

1. Zvuková rovina jazyka a pravopis – 4 hodiny

130

Obsahový štandard


Intonácia a interpunkcia – vsuvka, prístavok, oslovenie

Skratky

Pravopis a jeho zdôvodnenie

Výkonový štandard

utvrdiť a aktívne využívať doterajšie poznatky z nižších ročníkov (výslovnosť,

suprasegmentálne javy, interpunkcia...)

poznať interpunkciu a následne intonáciu vsuvky, prístavku a oslovenia v texte

vysvetliť pojem skratka a vytvoriť ju

samostatne, formou tichého čítania skontrolovať svoj text i text iného žiaka s cieľom

identifikovať jednotlivé chyby a následne ich opraviť, pričom pri oprave textu aplikuje

nadobudnuté znalosti z pravopisu, lexikológie, morfológie, syntaxe a slohu

2. Významová (lexikálna) rovina – 21 hodín

Obsahový štandard



Spôsoby obohacovania slovnej zásoby, tvorenie slov, preberanie slov

Slová cudzieho pôvodu – pravopis, výslovnosť, predpony a prípony v slovách cudzieho pôvodu

Nepriame pomenovania – metafora, metonymia, perzonifikácia

Jednoslovné a viacslovné pomenovania, združené pomenovania

Ustálené slovné spojenia/ frazeologizmy


využiť, vyhľadať, určiť druh a vysvetliť lexikálny význam ustálených slovných

spojení – prísloví, porekadiel, pranostík a prirovnaní v danom texte.

vysvetliť pojmy: odvodené slovo, synonymum, antonymum, ustálené slovné spojenie

– príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie a uviesť konkrétne príklady

využiť a orientovať sa vo frazeologickom slovníku

131

vysvetliť pojmy: tvorenie slov odvodzovaním, prípona, slovotvorný základ, základové

slovo, odvodené slovo, tvorenie slov skladaním a uviesť príklady

charakterizovať spôsoby obohacovania slovnej zásoby (tvorenie slov, preberanie slov)

a vie tieto postupy identifikovať v texte

ovládať pravopis a výslovnosť slov cudzieho pôvodu

poznať význam predpôn a prípon v slovách cudzieho pôvodu a vedieť ich použiť

vymenovať nepriame pomenovania, určiť, prečo sa používajú, čo znamenajú a uviesť

na ne príklady

analyzovať lexikálnu stránku textu a vysvetliť štylistický význam a funkciu

jazykových prostriedkov v texte.

vyhľadať, rozlíšiť, vysvetliť funkciu a určiť význam v texte: nepriame pomenovania,

metafory, metonymie, personifikácie, jednoslovné pomenovania, viacslovné

pomenovania (združené pomenovania), frazeologizmy

3. Tvarová (morfologická) rovina – 23 hodín

Obsahový štandard

Aktivizácia vedomostí z tvaroslovia

Zvieracie podstatné mená mužského rodu

Podstatné mená mužského rodu zakončené na - r, -l

Skloňovanie podstatných mien cudzieho pôvodu

Zámená – ukazovacie, opytovacie, vzťažné, neurčité, vymedzovacie

Skloňovanie a gramatické kategórie zámen

Číslovky – skupinové, druhové

Slovesá – aktivizácia vedomostí o vide slovies, rod slovies

Predložky – prvotné, druhotné

Častice ako neohybný slovný druh


vie aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien

identifikovať v texte zvieracie podstatné mená mužského rodu, použiť ich v správnom

tvare a vysvetliť ich pravopis

ovládať skloňovanie zvieracích podstatných mien mužského rodu v singulári aj pluráli

132

identifikovať v texte neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -r, -l,

použiť ich v správnom tvare a vysvetliť ich pravopis

vedieť určiť vzory, skloňovanie a pravopis podstatných mien cudzieho pôvodu z textu

nájsť v texte zámená a určiť ich druh, základný tvar a gramatické kategorie

ovládať pravopis a skloňovanie číslovek

určiť rozdiel medzi skupinovými a druhovými číslovkami

určiť gramatické kategórie slovies z textu , oboznámiť sa s kategóriou slovesného rodu

ovládať spôsoby tvorenia slovies v činnom i trpnom rode

vyhľadať v texte predložky, odlíšiť ich od iných slovných druhov a určiť ich druh

definovať slovný druh častice a dokázať ich nájsť vo vetách

4. Syntaktická (skladobná) rovina – 10 hodín

Obsahový štandard

Aktivizácia predchádzajúcich vedomostí zo syntaxe

Vedľajšie vetné členy – predmet, prívlastok, príslovkové určenie

Postupne rozvíjajúci prívlastok - informatívne

Určovací vetný sklad

Jednoduché súvetie – priraďovacie, podraďovacie

Druhy jednoduchých súvetí – informatívne


určiť vo vete hlavné/základné a vedľajšie vetné členy a chápať využitie jednočlennej a

dvojčlennej vety v umeleckom i vecnom texte

v jednoduchých holých a rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a

vedľajšie vetné členy, určiť ich a zdôvodniť ich významovú a gramatickú funkciu

ovládať pojem vedľajší vetný člen a vedieť vymenovať vedľajšie vetné členy

poznať vzťah medzi hlavným a vedľajším vetným členom v prepojení s využitím určovacieho

skladu

identifikovať vo vete predmet, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže a ako býva

vyjadrený

identifikovať vo vete prívlastok, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže a ako

býva vyjadrený

aplikovať poznatky o kategórii zhody aj medzi podmetom a prívlastkom

vedieť rozlíšiť zhodný a nezhodný prívlastok

identifikovať vo vete príslovkové určenie, určiť, ku ktorému hlavnému vetnému členu sa viaže

a ako býva vyjadrené

133

poznať príslovkové určenie: miesta, času, spôsobu a príčiny a dokázať tvoriť vety

s jednotlivými druhmi príslovkového určenia

poznať rozdiel medzi jednoduchou vetou a súvetím

v texte identifikovať jednoduché súvetia a chápať ich využitie v umeleckom i vecnom

texte

tvoriť jednoduché súvetia s rôznou modalitou, dodržiavť správny slovosled a správne

používať interpunkčné znamienka

vedieť určiť vzťah medzi vetami v súvetí

určiť druh súvetia – priraďovacie, podraďovacie

Záverečné opakovanie – 7 hodín

záverečný prehľad a utvrdenie získaných vedomostí podľa výkonového štandardu

Počet kontrolných diktátov: 4 + 1

Zameranie:

vstupný diktát

zvieracie podstatné mená mužského rodu

cudzie podstatné mená

zámená

výstupný diktát

KOMUNIKÁCIA A SLOH

(1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

1. Komunikácia

2. Sloh

134


Organizačné pokyny, oboznámenie sa s obsahom učiva 8. ročníka

1. Komunikácia – 8 hodín

Obsahový štandard

Aktivizácia vedomostí z nižších ročníkov

Debata

Dôkaz – objektívne podloženie argumentov

Rétorika a jej zákonitosti

Odosielateľ a prijímateľ


aktívne využívať prozodické vlastnosti reči v ústnom prejave

vhodne využívať vo svojom prejave nadobudnuté poznatky z lexikológie a morfológie

poznať pravidlá, ktoré vedú k úspešnej komunikácii

vedieť definovať debatu

v rámci skupiny uskutočniť debatu o aktuálnom probléme

objektívne podložiť pravdivosť vlastných argumentov

vo vlastnom prejave samostatne vhodne využiť informácie alebo jazykové výrazové

prostriedky získané z rôznych informačných zdrojov

ako odosielateľ tvoriť vhodné ústne i písomné prejavy s prihliadnutím na adresáta

2. Sloh – 23 hodín

Obsahový štandard

Aktivizácia vedomostí o jednotlivých slohových útvaroch

Zhustený obsah textu – výťah

Prihláška

Slávnostný príhovor

Slohové postupy – informačný, opisný, rozprávací, výkladový

135

Aktivizácia vedomostí o vnútornej kompozícii diela

I. školská slohová práca – Slávnostný prejav

II. školská slohová práca – Úvaha


aplikovať nadobudnuté poznatky z lexikológie, morfológie, syntaxe a pravopisu

v jednotlivých slohových útvaroch

vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska vzhľadom na

komunikačnú situáciu

na základe analýzy jednotlivých textov identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť

poznatky o slohových útvaroch/žánroch:

výťah, prihláška, , slávnostný

príhovor, prejav.

utvoriť výťah z aktuálneho textu dennej tlače

definovať prihlášku a dokázať správne vyplniť formulár prihlášky v elektronickej i papierovej

podobe

samostatne vytvoriť slávnostný prejav a dokázať ho odprezentovať

vymenovať a definovať jenotlivé slohové postupy

porovnať a odlíšiť a zaradiť texty jednotlivých slohových postupov

identifikovať všetky časti vnútornej kompozície umeleckého textu (úvod, zápletka,

vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie )

aplikovať znalosti a charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave nasledujúcich

slohových útvarov/žánrov: výťah, , prihláška, úradný/štruktúrovaný životopis,

slávnostný príhovor, prejav

identifikovať odlišné, resp. spoločné kompozičné znaky nasledovných slohových

útvarov/žánrov: slávnostný príhovor, prejav, výklad.

Po krátkej príprave vytvoriť text pomocou ktoréhokoľvek slohového postupu a

zosúladiť ho s témou písania a svoje rozhodnutie zdôvodniť

transformovať text z jedného slohového žánru do druhého

Záverečná hodina – 1 hodina

zhodnotenie práce podľa výkonového štandardu

136

LITERATÚRA


1. Vecná a umelecká literatúra

3. Lyrika

4. Epika

5. Dráma

137


organizačné pokyny, oboznámenie sa s obsahom učiva v 8. ročníku

1. Vecná a umelecká literatúra – 9 hodín

Obsahový štandard

Vyvodenie a definícia pojmu vecná a umelecká literatúra

Vecná literatúra ako súbor všetkých písomných prejavov, ktorých základným cieľom je

sprostredkovať poznatky a informácie (odborná literatúra, publicistická literatúra a

administratívna literatúra - písomnosti)

Umelecká literatúra ako druh literatúry, ktorého úlohou je sprostredkovať estetický zážitok

čitateľa. Charakterizovať základné literárne druhy - lyrika, epika, dráma


vytvoriť a vysvetliť definíciu vecnej literatúry

vytvoriť a vysvetliť definíciu umeleckej literatúry

rozlíšiť texty vecnej a umeleckej literatúry porovnávaním kompozičných postupov a

štylistických jazykových prostriedkov

vytvoriť a vysvetliť definíciu literárnych druhov: lyrika, epika, dráma

umelecký text prepracovať na vecný text

2. Lyrika – 19 hodín

Obsahový štandard

Vyvodenie a definícia pojmu lyrika ako základného literárneho druhu

Základné znaky poézie v lyrických literárnych ukážkach

Vonkajšia kompozícia lyrickej básne

Vyvodenie a definícia pojmu aforizmus

Delenie lyrickej poézie na ľúbostnú, prírodnú, reflexívnu (informatívne) a spoločenskú

(informatívne)

Vyvodenie a definícia pojmu modlitba ako najdôležitejšej výrazovej formy náboženskej viery

Charakteristické kompozičné znaky modlitby: oslovenie, text, záverečná slovo – amen

Dialóg, monológ v modlitbe

Základné kresťanské modlitby

vyvodenie a definícia pojmu veršový systém sylabický


vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu lyrika

vyhľadať štylisticky príznakové slová a slovné spojenia v texte, pomenovať ich

literárnoteoretickým pojmom a určiť ich funkciu

vyjadriť vlastný názor na literárny text

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu aforizmus

138

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu poézia

vytvoriť a vysvetliť definíciu jednotlivých druhov lyriky

zaradiť lyrický text k prírodnej, alebo ľúbostnej lyrike

v texte lyrickej básne určiť metonymiu, básnickú otázku a iné umelecké prostriedky

sformulovať hlavnú myšlienku lyrickej básne

porovnať lyrickú báseň s textom ľudovej alebo populárnej piesne a určiť ich spoločné

znaky

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu modlitba ako výrazovú formu náboţenskej viery

vysvetliť vonkajšiu kompozíciu modlitby

pôvod a porovnanie kresťanskej modlitby s iným lyrickým textom

napísať text formou modlitby, ktorý má charakter zamyslenia sa nad otázkami života

vytvoriť a vysvetliť definíciu sylabického verša

porovnať sylabický verš v autorskej poézii s veršom ľudovej piesne

predniesť báseň napísanú sylabickým veršom a frázovať ju v zhode s rytmickou

usporiadanosťou básnického textu

vyhľadať informácie o najvýznamnejších básnikoch Štúrovej školy

vysvetliť vzťah štúrovskej poézie k ľudovej tvorbe s využitím medzipredmetových

vzťahov – dejepis

3. Epika – 23 hodín

Obsahový štandard

Vyvodenie a definícia pojmu epika ako základného literárneho druhu

Vyvodenie a definícia pojmu román a jeho jednotlivých druhov:, dobrodružný,

dievčenský,vedecko-fantastický,denník,

Vynechať časť literárnej ukážky, dotvoriť podľa vlastnej fantázie - rozvíjať štylizačné

schopnosti, slovnú zásobu a plynulé rozprávanie

Vyvodenie a definícia pojmu literatúra faktu

Identifikovať základné znaky literatúry faktu

Určiť poznávanie ako základnú funkciu literatúry faktu

Vyvodenie a definícia pojmu populárno-vedecká literatúra

Identifikovať v literárnych ukážkach znaky populárnosti a vedeckosti na základe štylistickej a

lexikálnej výstavby textu

Vlastnosti populárno-vedeckej literatúry


vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu epika,epická poézia

zaradiť prečítaný text k epickým žánrom

139

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu román

odlíšiť román od ostatných žánrov veršovanej a neveršovanej epiky

kriticky zhodnotiť hlavného hrdinu (literárnych postáv), jeho konanie a myslenie z

vlastného pohľadu, podložiť svoje stanovisko argumentmi

na základe deja, témy, prostredia a zamerania na čitateľa určiť druh románu

vysvetliť vonkajšiu kompozíciu románu.

pri práci s literárnym textom správne používať literárno-teoretické pojmy

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu literatúra faktu

identifikovať v texte charakteristické znaky literatúry faktu

v literárnej ukážke rozlíšiť fakty a umelecké prostriedky

vysvetliť rozdiel medzi fikciou v literárnom diele a literatúrou faktu

vytvoriť a vysvetliť definíciu pojmu populárno-vedecká literatúra

identifikovať v texte charakteristické znaky populárno-vedeckej literatúry

Záverečné opakovanie – 5 hodín

záverečný prehľad a utvrdenie získaných vedomostí podľa výkonového štandardu

Učebné zdroje

Slovenský jazyk pre 8. ročník základných škôl

Literárna výchova pre 8. ročník základných škôl

Slovníky

Pracovné listy

Odborná literatúra, internet, CD, DVD

140

4. Metódy a formy práce






metóda, metóda


samostatnej práce



slovníkmi



metóda samostatnej

práce,


práca, práca so

slovníkom


Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou,


jazykové hry

141


jazyka


Sloh

Metóda výkladu,

metóda práce

s knihou, metóda

samostatnej práce,

Metóda

výkladu,metóda

samostatnej práce

Metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

situačná metóda,


Deduktívny

Induktívny



Situačné hry,

skupinová práca


práca

rolové čítanie,

dramatizácia






ročníkov

informačné,

selektívne,



práca

Poézia

Próza


metóda rozhovoru,

samostatná práca,

výklad

Práca s textom,

metóda rozhovoru,

metóda výkladu,

samostatná práca

Induktívno-

deduktívny

Individuálna,

skupinová,

diferencovaná

pojmová


skupinová práca

142

Práca s IKT





Učebné zdroje



technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie

zdroje

(internet,

knižnica,

...

Opakovanie učiva z .stupňa Krajčovičová,

J.Kesselová:Slovenský jazyk,

Pomôcky

z kabinetných

zbierok


pravopis

Krajčovičová, J.Kesselová

Slovenský jazyk,

Magnetofón


Krajčovičová,:.Kesselová

Slovenský jazyk,

KrajčovičováSynonymický slovník


143

Názov tematického

celku


technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie zdroje

(internet,

knižnica, ...

Opakovanie

a upevňovanie

vedomostí


ročníkov

Poézia

D.Petríková, Literárna

výchova pre 8.roč.ZŠ

Petríková, Literárna


Magnetofón,

gramofón

Pomôcky

z kabinetných

zbierok

Knižnica,

internet,

časopisy,

encyklopédie


rovina


rovina

Sloh

Krajčovičová,.Kesselová:Slovenský

jazyk,

Pravidlá slovenského pravopisu,

Krajčovičová,.Kesselová:Slovenský

jazyk,

Internet

144

Próza

Petríková, Literárna


- náučné slovníky

Malý synonymický slovník, Malý frazeologický slovník, Slovník cudzích slov, Krátky slovník

slovenského jazyka,...

príručky:

Príručka slovenského pravopisu, Pravidlá slovenského pravopisu,...

- iné:

časopisy, internet, dataprojektor, CD prehrávač, návšteva divadelného predstavenia, školská knižnica

145

7. Hodnotenie predmetu

Predmet slovenský jazyk a literatúra je klasifikovaný na vysvedčení piatimi stupňami:

výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný. Pri hodnotení pristupujeme k žiakom

diferencovane podľa aktivity, tvorivosti, originality myslenia, schopnosti vyjadriť samostatný názor

a vyjadrovania sa. Na vyučovacích hodinách učiteľ často využíva slovné hodnotenie – povzbudzuje,

opravuje, chváli, nabáda k iným možnostiam, primerane skritizuje. Žiaci sa učia adekvátne

a objektívne hodnotiť vlastnú prácu a zároveň podávať spätnú väzbu na aktivitu, názory a prácu

svojich spolužiakov.

146



ŠKOLA: ZÁKLADNÁ ŠKOLA Čierna nad Tisou







Ročník deviaty








Ročník deviaty




147




Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra ako súčasť vzdelávacej oblasti Jazyk a

komunikácia je zameraný na rozvoj komunikačných schopností žiakov v materinskom jazyku,

osvojenie si správneho pravopisu a gramatiky v ústnej i písomnej podobe a získanie

čitateľských zručností.

Dobré zvládnutie jazykového a slohového učiva a najmä komunikatívnych kompetencií

vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť v ďalšom živote.

Vyučovanie literárnej výchovy smeruje k nadobudnutiu vzťahu k slovesným umeleckým

dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu žiakov k literatúre

a k ďalším druhom umenia.

Vyučovací predmet pozostáva z 3 kompatibilných zložiek: jazyk, sloh a literatúra.

Obsah učiva SJ a slohu je v jednotlivých ročníkoch usporiadaný do tematických celkov:

I. Opakovanie učiva

II. Zvuková rovina jazyka a pravopis

III. Významová/lexikálna rovina

IV. Tvarová/morfologická rovina jazyka

V. Syntaktická/skladobná rovina

VI. Sloh

2. Ciele predmetu

148

V jazykovej časti oblasti Jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikačných

spôsobilostí žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu.

Súčasťou predmetu je aj zložka sloh, ktorá je zameraná najmä na vlastnú tvorbu jazykových

prejavov. Spoločným cieľom obidvoch zložiek je viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry,

ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov.

Najväčší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami,

čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod.

V literárnej výchove smerujeme k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru

vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu

(čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším

prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné

osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, prostredníctvom

ktorých žiak dokáže lepšie porozumieť obsah čítaného textu.

Profil absolventa 9. roč.

- rozlišuje jednotlivé segmenty vonkajšej kompozície textu a dokáže ich vyjadriť pri

hlasnom čítaní (sila hlasu, hlavný slovný prízvuk, prestávka, intonácia) správne používa

vo vete prestávku, dáva dôraz, správne intonuje rôzne druhy viet

- spisovne sa vyjadruje - správne vyslovuje slová, v ktorých nastáva spodobovanie, pri

čítaní dodržiava správne dýchanie, správne v domácich a cudzích slovách artikuluje a

spisovne vyslovuje slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li;

- vysvetľuje pojmy: odvodené slovo, synonymum, antonymum, ustálené slovné spojenie –

príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie a uvedie konkrétne príklady s vysvetlením

- orientuje sa v spisovnom jazyku a nárečiach, identifikuje texty z hľadiska nárečia a vie

ich zaradiť k trom nárečovým skupinám

- prispôsobuje lexiku textu cieľu písania a komunikačnej situácii a pri tvorbe vlastného

textu využíva čo najširšiu slovnú zásobu s ohľadom na žáner/slohový postup/štýl a cieľ

komunikácie

- aplikuje v texte nadobudnuté vedomosti z ortografie, lexikológie, morfológie, syntaxe:

správne napíše cudzie slovo, štylisticky správne využíva spisovné a nespisovné slová,

neutrálne slová a citovo zafarbené (expresívne) slová, domáce slová a cudzie slová,

zastarané slová a nové slová, slangové slová, pri tvorbe vlastného textu aplikuje znalosti

o synonymách, čím sa vyhýba častému opakovaniu niektorých slov vo svojom prejave

- pozná funkciu jednotlivých jazykovedných príručiek a vie si vybrať a používať vhodnú

jazykovednú príručku v súlade s cieľom komunikácie využíva vo svojom texte ustálené

slovné spojenia – príslovia, porekadlá, pranostiky, prirovnania, zdôvodní výber a použitie

jednotlivých ustálených slovných spojení – prísloví, porekadiel, pranostík, prirovnaní.

- aplikuje svoje vedomosti o skloňovaní, časovaní slovných druhov, ovláda pravopis

- samostatne tvorí jednoduché holé a rozvité vety s rôznou modalitou, pričom dodržiava

správny slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, v jednoduchých holých a

149

rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a vedľajšie vetné členy, určuje ich

a zdôvodňuje ich významovú a gramatickú funkciu

- samostatne aplikuje svoje vedomosti o jednotlivých žánroch/útvaroch pri transformácii

textu z jedného žánru do druhého

- na základe prečítaného textu priradí báseň k literárnemu žánru: óda, sonet, spoločenská,

prírodná, ľúbostná lyrika, epitaf

- verbálne vyjadruje vlastný zážitok a podporuje ho príkladmi z textu a pri interpretácii

vhodne používa literárny pojmový aparát

- pri štylistickej a lexikálnej analýze literárneho diela vyhľadá jednotlivé jazykové

prostriedky a dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela


V procese vyučovania sa budú využívať metódy, ktoré pomôžu prekonávať transmisívnu výučbu

slovenského jazyka a literatúry, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe

prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej

miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania

a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii

s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.

Metódy

- motivačný rozhovor, rozprávanie, diskusia, sokratovský rozhovor, demonštrácia, uvádzanie

príkladov z praxe, aktivity, podnecovanie žiakovej pozornosti

- hra, ilustrácia, metódy samostatnej práce, problémové metódy, metódy heuristického

charakteru

- ústne i písomné opakovanie, exkurzia, návšteva knižnice, dramatizácia, domáce úlohy -

referáty, nácvik zručností – praktické využitie

- pozorovanie žiaka v náročných, dôležitých situáciách, rozbor prác žiakov, diagnostikovanie

záujmov, výkonov, tvorivosti

Formy

- samostatná práca, práca v dvojiciach a v skupinách, kolektívna práca

- práca s knihou a internetom

- systém rôznych organizačných foriem uplatňovaný pri realizácii projektov

- vyučovací a výchovný proces v triede, domáca príprava žiakov, exkurzie a vychádzky

Prostriedky (učebné zdroje)


Odborná literatúra

150

- Krajčovičová, J. - Kesselová, J.: Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy a 4.

ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN: Bratislava. 2011

- Petríková, D.: Literárna výchova pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia

s osemročným štúdiom. VKÚ, akciová spoločnosť. Harmanec. 2011

- Odborné knihy a časopisy podľa potreby

Didaktická technika

- DVD prehrávač,

- počítač s pripojením na internet

Materiálne výučbové prostriedky (učebné pomôcky)

- tabuľa, zošit na cvičenia, učebnice, cvičebnice, pracovné listy, prehľady, nástenné

tabule, výukové programy

- slovníky a jazykovedné príručky

- čitateľské denníky

- diela známych spisovateľov z poézie, prózy a drámy, portréty spisovateľov

a jazykovedcov, životopisné diela,

Ďalšie zdroje

- Internetové stránky s obsahom zameraným na jazykovedu, sloh, slovenskú

a zahraničnú literatúru, interaktívne cvičenia

3. Kľúčové kompetencie predmetu

Čítanie:

zamerať svoje čítanie podľa potreby

pochopiť význam textu

pochopiť formálnu stránku textu

odlíšiť vetu a text

pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie

pochopiť význam lexikálnych jednotiek

Písanie

151

vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum

organizovať text z hľadiska kompozície

zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi

štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia

používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál

z iných médií

transformovať texty z jedného žánru do druhého

opakované čítanie a oprava konceptu textu so zameraním na gramatiku, interpunkciu

a pravopis

revidovať a editovať koncept s využitím spätnej väzby od učiteľa a spolužiakov

rešpektovať jazykové pravidlá

Hovorenie

vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum

organizovať a rozvíjať svoje myšlienky v súlade s komunikačnou situáciou

používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál

z iných médií

používať slovnú zásobu primeranú určitému cieľu komunikácie a publiku

štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia v texte

rešpektovať jazykové pravidlá

využívať pri komunikácii jazykové a mimojazykové prostriedky

JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA


1. Opakovanie z 8. ročníka

2. Zvuková rovina jazyka a pravopis

3. Významová (lexikálna) rovina

4. Tvarová (morfologická) rovina

5. Syntaktická (skladobná) rovina

poznámka: Tematické celky sú podrobne rozpracované v priloženej tabuľke č.1

KOMUNIKÁCIA A SLOH

152

(1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

1. Komunikácia

2. Sloh

LITERATÚRA


1. Opakovanie učiva z 8. ročníka

2. Poézia

3. Próza

4. Vedecko-populárna literatúra

5. Dramatické umenie

Kritéria hodnotenia

Žiak je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy. známkou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný

(5) vo všetkých troch zložkách predmetu. Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav,

projekty a iné formy samostatnej práce žiakov a schopnosti práce žiakov.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so ŠVVP sa bude brať do úvahy možný vplyv

zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

153

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené

zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov -4 - a písomných prác – 2 -

(kontrolné slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.

Kritéria hodnotenia diktátov podľa stupnice:

0 -1 chyba – 1

2 - 3 chyby – 2

4 - 7 chýb - 3

8 - 10 chýb – 4

11 – viac - 5

Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1

89 – 75% - 2

74 – 50% - 3

49 – 25% - 4

24 – 0% - 5

Hodnotenie školských slohových písomných prác: známka vyjadruje hodnotenie

dodržania slohového útvaru, slohového postupu, štylizácie, pravopisu, estetickej úpravy textu.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk,

sloh a literatúra. Hodnotenie bude rešpektovať žiakove vedomosti a schopnosti, kreativitu,

prácu s informáciami, samostatnosť, úspešnosť, spoluprácu.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak

dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú

v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Hodnotí sa schopnosť

používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra je obsahová kvalita a jazyková

správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť

154

a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom (ústnom) prejave má žiak preukázať komplexnosť

ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere

vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov.

Klasifikované sú 4 diktáty, žiaci vypracujú 2 kontrolné slohové práce, písať budú

vstupnú, polročnú a výstupnú písomku a štvrťročné previerky. Krátka písomka sa bude písať

po skončení tematických celkov, päťminútovky počas preberania tematických celkov.

Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 – nedostatočný

Hodnotenie projektov

Kritéria hodnotenia projektov

Použitie audiovizuálnej techniky /počítač, dataprojektor/ +3 +2 +1 -1 -2 -3

Použitie literatúry /min.2 zdroje z internetu a min. 1 knižný titul/ +3 +2 +1 -1 -2 -3

Samostatnosť prejavu /ide o prezentáciu projektu: žiak číta, alebo

doprevádza výkladom svoj projekt?/

+3 +2 +1 -1 -2 -3

Použite textu v prezentácii /pojmovosť vyjadrenia alebo množstvo textu

v ktorom sa stráca prehľadnosť témy/

+3 +2 +1 -1 -2 -3

Použitie obrázkov v prezentácii /doprevádzajú text, alebo sú len

ilustráciou?/

+3 +2 +1 -1 -2 -3

Použitie animácií v prezentácii +3 +2 +1 -1 -2 -3

Obsahové dodržanie témy +3 +2 +1 -1 -2 -3

Interaktívnosť prezentácie / možnosť vstupu aktívnou činnosťou žiakov/ +3 +2 +1 -1 -2 -3

155

Dĺžka trvania /5-10 min. tak aby to nebolo príliš rýchle a naopak, aby to

žiakov nenudilo/

+3 +2 +1 -1 -2 -3

Celkový dojem +3 +2 +1 -1 -2 -3

slovenskÝ jazyk a literatÚra - edupageinterpunkciu a pravopis revidovať a editovať koncept textu...

Documents