slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita v...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA
1126163
TECHNOLOGICKÁ KVALITA REPY CUKROVEJ VO
VZŤAHU K ZÁKLADNÝM TECHNOLOGICKÝM
PARAMETROM JEJ PESTOVANIA
1
2010 Kamil Červenka
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA
TECHNOLOGICKÁ KVALITA REPY CUKROVEJ VO
VZŤAHU K ZÁKLADNÝM TECHNOLOGICKÝM
PARAMETROM JEJ PESTOVANIA
Bakalárska práca
Študijný program: Agropotravinárstvo
Študijný odbor: Spracovanie poľnohospodárskych produktov
Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby
Školiteľ: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.
2
Nitra 2010 Kamil Červenka
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že bakalársku prácu na tému „Technologická kvalita repy
cukrovej vo vsťahu k základným technologickým parametrom jej pestovania„ som
3
vypracoval samostatne pod vedením vedúceho bakalárskej práce doc. Ing. Ivana Černého,
PhD. a za použitia uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú
pravdivé.
4
POĎAKOVANIE
Ďakujem vedúcemu mojej bakalárskej práce doc. Ing. Ivanovi Černému, PhD. za zvolený prístup, cenné rady a usmernenie pri písaní bakalárskej práce.
ABSTRAKTHlavnou obsahovou zložkou mojej bakalárskej práce bolo
prehľadné spracovanie problematiky týkajúcej sa spracovania, pestovania a technologickej kvality cukrovej repy. Cukrová repa patrí medzi výzmané plodiny pestované z dôvodu jej schopnosti fotosyntetickými reakciami vytvárať cukor, ktorý predstavuje energetickú zložku výživy ľudstva. Z tohto dôvodu bola cukrová repa pestovaná v značnej miere, dnes však produkcia repy zaznamenáva skôr pokles. Náročnosť pestovania tejto plodiny si vyžaduje zmapovanie, citlivé posúdenie a napokon uplatnenie všetkých agroekonomických a technologických procesov, ktorých vzájomná náväznosť a aplikácia umožnuje dosahovanie požadovaných hektárových výnosov pri zachovaní kvality a tým pádom aj rentability. Pred samotným pestovaním, ale aj počas vegetačného obdobia treba mať na zreteli mnohé faktory, ktoré splu úzko súvisia a v konečnom dôsledku sa podpisujú na kvalite repy, teda jej obsahu cukru ako hlavnej a najdôležitejšej zložky.
Kľúčové slová: cukrová repa, technologická kvalita, agroekologické podmienky, technológia pestovania.
5
ABSTRAKT
The main goal of my work is a summary of processing, growing and the technological quality of sugarbeet.
This comodity is one of the most important products grown mainly for its ability to generate sugar through photosynthetical reactions, which is one of the main energetic components in the nutrition of mankind. That is the main reason why the growing of sugarbeet was so popular in the past, although there has been a slight decrease over the past few years. The growing of this product is very challenging, it requires mapping, delicate judgement and also the application of all the agro-economic and technological processes that enable the required crops per hectar, while still maintaining the quality and therefore rentability of this product. Before growing, but also during vegetation you must keep in mind all the factors that are closely connected and have a great influence on the quality of sugarbeet, mainly the content of sugar, which is the most important ingredient.
6
Key words: sugarbeet, technological quality, agroekology needs, cultavation technology
OBSAH
ÚVOD.....................................................................................................................................9
1 CIEĽ PRÁCE.............................................................................................................10
2 MATERIÁL A METODIKA....................................................................................11
7
3 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY.....................................12
3.1 Pôvod, história pestovania................................................................................12
3.2 Národnohospodársky význam..........................................................................13
3.3 Botanicko-biologická charakteristika..............................................................16
3.3.1Rast a vývin..................................................................................................18
3.4 Chemické zloženie a kvalita..............................................................................21
3.5 Agroekologické požiadavky na prostredie......................................................26
3.6 Technológia pestovania.....................................................................................30
3.6.1 Nároky na predplodinu................................................................................30
8
3.6.2 Základná agrotechnika................................................................................32
3.7 Výživa a hnojenie..............................................................................................34
3.7.1 Hnojenie organickými hnojivami................................................................35
3.7.2 Hnojenie anorganickými hnojivami............................................................36
3.8 Odrody................................................................................................................40
3.9 Založenie porastu...............................................................................................40
3.9.1 Mechanické ošetrenie počas vegetácie.........................................................42
3.10Ochrana proti škodlivým činiteľom...............................................................43
3.11Zber...................................................................................................................47
4 ZÁVER.......................................................................................................................48
9
5 POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................49
ÚVOD
10
V stredoeurópskych podmienkach je cukrová repa najvýkonnejšou poľnou plodinou.
K nej sa svojím výnosom približuje blízko len príbuzná repa polo cukrová a obsahové
odrody kŕmnej repy. Je dôležité vedieť, v čom spočíva vysoká produkčná schopnosť
cukrovej repy, aby tieto poznatky bolo možné využiť vo výrobe. Získavanie a overovanie
nových poznatkov je poslanie vedy s výskumu. Toto poslanie však nemá byť samoúčelové
a izolované, pretože je nesmierne dôležitou vychádzajúcou zložkou známeho cyklu
výskum- vývoj- výroba- užitie. K zapojeniu vedeckovýskumných prác do uvedeného cyklu
je nutné krátkodobé aj dlhodobé zámery koncipovať tak, aby výsledky výskumu mohli byť
využité v súčasnej alebo perspektívnej výrobe a v ďalšom vedeckom rozvoji.
Konečným cieľom poľnohospodárskej výroby a konečnou surovinou
cukrovarníckeho priemyslu je množstvo a akosť hlavného zberového produktu – buľvy.
Nosníkom výrobného procesu je technologický proces , ktorý sa prelína s procesom
prírodným a procesom pracovným. Je nesporné, že biologické vlastnosti repy cukrovej
tvorí základ jej výroby. Najlepšie naturálne výsledky vo výrobe sú dosahované vtedy, keď
sú splnené všetky biologické požiadavky rastlín v poraste. K tomu je však možné sa
priblížiť len pri záhradníckom spôsobe výroby. Vo veľkovýrobe technické a ekonomické
hľadiská vyžadujú určité odchýlky od optimálnych požiadaviek rastlín a porastov cukrovej
repy. Tieto odchýlky bez veľkých strát sú uskutočniteľné v rámci možnej prispôsobivosti
rastlín. Poznať hranice uvedenej prispôsobivosti je jedným z úloh štúdia, biológie
a technológie repy.
Výrobnú technológiu cukrovej repy chápeme ako súvislý proces do ktorého sa
zapojujú všetky predvýrobné prípravy, nové poznatky o výrobe a kompletná starostlivosť
o konečné produkty až do ich prevzatia k ďalšiemu spracovaniu v priemysle alebo využitia
v poľnohospodárskej živočíšnej výrobe.
1 CIEĽ PRÁCE
11
Cieľom bakalárskej práce bola analýza a komparácia základných poznatkov, týkajúca
sa problematiky pestovania repy cukrovej. Bakalárska práca je zameraná na biologické,
agroekologické a technologické podmienky (zaradenie do osevného postupu, obrábanie
pôdy, výživa a hnojenie, založenie, porastu, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia,
zber) pestovania repy cukrovej, s dôrazom kladeným na úrodu a technologickú kvalitu.
12
2 MATERIÁL A METODIKAPredložená bakalárska práca je zameraná na komparáciu literárnych poznatkov
domácej a zahraničnej proveniencie, určených k botanicko - morfologickej charakteristike,
nárokom na agroekologické podmienky prostredia a jednotlivým faktorom
charakterizujúcim systém pestovania repy cukrovej s výsevom na konečnú vzdialenosť.
Pri spracovaní práce boli spracované literárne zdroje týkajúce sa súčasne dostupných
literárnych prameňov, na úrovni vysokoškolských učebníc, učebníc, monografií,
vedeckých, odborných a odborno-populárnych časopisov.
3 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY
13
3. 1 Pôvod, história pestovania Všetky poddruhy a variety kultúrnej repy vrátane cukrovej sú podľa Zosimoviča
(1968) zahrnuté v súhrnnom kultúrnom druhu Beta vulgaris (L).- repa obyčajná. V ňom sú
zaradené aj tri samostatné druhy: Beta foliosa (Ascher) - repa listová
Beta cicla - repa sicílska
Beta crassa – repa koreňová
Väčšina výskumníkov uvádza, že vychádzajúcimi druhmi pre vznik kultúrnej repy
bola Beta perennis (Hal.) a Beta maritima (L.) Rybáček et al. (1985) uvádza, že účasť
jednotlivých poddruhov divých riep na vzniku kultúrnych poddruhov riep nie je doposiaľ
celkom objasnená. Dá sa však predpokladať, že veľký počet divých poddruhov sa podieľal
na vzniku listovej repy (Beta foliosa). Táto repa má mnoho rôznorodých miestnych foriem,
ktorých vznik súvisí s niektorými oblasťami rozšírenia repy vytrvalej (Beta perennis). Repa
listová sa tiež považuje za prvú kultúrnu repu.
Zosimovič (1968) uvádza, že k skultúrneniu a pestovaniu prvých listových foriem
došlo v Mezopotámii v podmienkach závlahového poľnohospodárstva pravdepodobne
v 3.tisícročí pred n.l z Babylónie. Druhá etapa skultúrnenia (Zosimovič, 1968) prebiehala
v Európe pri využití divej repy prímorskej (Beta maritima) a z nej získaných riep. Tak
vznikla repa cviklová (Beta cicla) a repa koreňová (Beta crassa). Vzájomným krížením
(Beta crassa a Beta cicla) pravdepodobne vznikla súčasná cukrová repa. Cukrová repa je
plodina, ktorej pestovanie pôvodne siaha až pred náš letopočet. Pestovala sa ako krmovina,
alebo zelenina. Ako krmovina bola u nás známa už v dobe trojhonového hospodárstva v 17.
a 18. storočí. Sladkosť repnej šťavy objavil ako prvý Francúz Olivier de Serres v roku
1605, ktorý zistil podobnosť so sirupom vyrobeným z cukrovej trstiny. Prvýkrát vyrobil
cukor z repy Margaaf v roku 1747. V bielej repe zistil obsah 6,2 % a v červenej 4,2 %
cukru. Až v roku 1796 sa jeho žiak Achard pokúsil o výrobu cukru z repy vo veľkom.
V roku 1799 dostala repa názov cukrová. Prvý cukrovar založil Achard v Cunerách
v Sliezsku. Na území bývalého Československa sa začala repa cukrová pokusne pestovať
v roku 1795. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
3. 2 Národnohospodársky význam
14
Cukrová repa ako jedna z najintenzívnejších plodín poľnohospodárskej výroby
predstavuje najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy.Je
bioenergeticky najvýkonnejšou plodinou spomedzi pestovaných plodín.
V podmienkach mierneho pásma je jedinou plodinou, ktorá svojím strategickým
postavením je určená na výrobu cukru, ktorý predstavuje dôležitú energetickú zložku
potravy obyvateľstva. Cukor (sacharóza) je charakterizovaný ako vysoko čistý, dlhodobo
skladovateľný a dobre transportovateľný energetický nosič s mnohostranným použitím,
ktorý je možné vyrobiť v dostatočnom množstve. (Bajči,1994)
Pri technologickom spracovaní cukrovej repy získavame množstvo vedľajších
produktov, ktorých využitie je veľmi úzko prepojené na rastlinnú alebo živočíšnu výrobu.
Významným vedľajším produktom pri spracovaní cukrovej repy sa stávajú cukrovarské
rezky, ktoré v prirodzenom stave sú kvalitným krmivom s vysokým obsahom ebergie
všestranne využiteľným pri kŕmení všetkých kategórií hovädzieho dobytka a s obsahom
stráviteľných živín vyšším než kukurica. Z melasy je možné vyrobiť alkohol, poprípade I
kvasnice.
Z 50 t cukrovej repy približne vyrobíme:
- 6,25 t cukru
- 2,7 t rezkov
- 2,1 t melasy
- 2,5 t saturačných kalov
Záujem o pestovanie cukrovej repy v poslednom období má stúpajúci trend, čo súvisí
predovšetkým so zmenami, ktoré nastali vo vsťahoch medzi pestovateľmi a spracovateľmi.
Úpravou nákupných cien sa spolupráca medzi spomínanými subjektami dostala na
kvalitatívne vyššiu úroveň, čo sa predovšetkým odrazilo v odbornej a materiálnej pomoci
cukrovarov pestovateľom.
Vývoj pestovania cukrovej repy v budúcom období je nasmerovaný na dosiahnutie
sebestačnosti vo výrobe cukru s využitím vlastných zdrojov. Ide predovšetkým o
dosiahnutie optimálnej pestovateľskej plochy a to z hľadiska zabezpečovania dostatočného
množstva cukru pre našu potrebu, ako aj z hľadiska lepšieho využitia spracovateľských
kapacít cukrovarov. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
15
Výmera cukrovej repy v roku 2008 medziročne výrazne klesla (-41,1 %). Na zberovej
ploche 11,11 tis. ha sa vyprodukovalo 678,92 t cukrovej repy. Priemerná hektárová úroda
61,07 t/ha bola historicky rekordná.
Cukrovarnícka kampaň začala koncom septembra a v priemere trvala 86 dní. Cukrová
repa sa spracovávala v dvoch cukrovaroch: Trenčianska Teplá a Sereď. Nominálny výkon
spracovania cukrovej repy bol 9 310 t/deň, to znamená priemerné denné spracovanie repy
na spracovateľskú jednotku 4 655 t.
Z 221 pestovateľov z roku 2007/08 sa 9 podieľalo na reštrukturalizácii, teda z
212 pestovateľov s právom dodávky pestovalo v roku 2008/09 cukrovú repu 150, čo je
pokles o 32,12 %. Priemerná výmera jedného pestovateľa bola 73,5 ha-1.
Podľa súpisu osevných plôch k 20.5.2009 vydaných ŠÚ SR v roku 2009 činí výmera
cukrovej repy 15,94 tis. ha-1. K 15.9.2009 odhaduje ŠÚ SR produkciu repy v objeme
837,9 tis. t pri hektárovej úrode 52,55 t.
Podľa SCS je v roku 2009 repa osiata na 15,89 tis. ha-1. Pri očakávanej hektárovej
úrode 56,60 t sa vyprodukuje 900 tis. t cukrovej repy s cukornatosťou 17,00 %.
Tabuľka č.1: Vývoj ukazovateľov pestovania cukrovej repy (Meravá,2009)
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Osevné plochy
(tis.ha-1)
31,9 35,2 33,1 27,69 18,87 10,9
Zberové
plochy (tis.ha-1)
32,0 35,5 33,2 27,72 18,85 11,12
Úroda (tis.ha-1) 36,62 45,03 52,16 49,46 44,89 61,07
Produkcia
(tis.t)
1171,70 1598,80 1732,61 1370,91 846,50 678,92
Cukornatosť
(%)
16,54 17,36 16,27 17,20 16,19 17,21
16
Z 10 nových členských štátov sa cukrová repa nepestuje v Estónsku, na Cypre a
Malte. Plocha, na ktorých sa v siedmich nových štátoch pestuje cukrová repa má rozlohu
okolo 500 tis.ha, pričom cca 300 tis. ha je v Poľsku.(Meravá,2009)
V roku 2004-2005 sa očakáva zníženie plochy členov bývalej EÚ-15 na 1 662 tis. ha
a zberová plocha vrátane nových členov EÚ-25 sa odhaduje na 2 178 tis. ha. Celková
produkcia cukru sa v roku 2004-2005 odhaduje na 19 459 tis. t. Toto množstvo je
porovnateľné s produkciou cukru Severnej a Strednej Ameriky, ale nižšie ako produkcia
Brazílie.
Tabuľka č.2: Bilancia cukrovej repy v tis. t (Meravá,2009)
Ukazovateľ 1998 1999 2000 2001 2002
Produkcia 115 090 123 198 114 390 103 531 118 061
Zmena
zásob
-1 -578 805 -350 -305
Dovoz 133 74 72 88 99
Celková
ponuka
115 222 122 694 115 267 103 269 117 855
V hospodárskom roku 2008/09 sa svetová výroba cukru odhaduje na 157,3 mil. t, čo
je o 5,7 % viac ako v predošlom roku. Významne klesne produkcia cukru v Európe (krajiny
EÚ) a v Ázii sa očakáva najväčší pokles. Z dlhodobejšieho pohľadu nastali vo výrobe
cukru najvýznamnejšie zmeny v Južnej Amerike a Európe. Zatiaľ čo sa v Južnej Amerike
za posledných sedem rokov výroba cukru zvýšila o cca 10,5 mil. t (-34 %), v Európe sa za
rovnaké obdobie produkcia cukru znížila o 5 mil. t (-17 %). Ázia má v produkcii cukru
výkyvy na obe strany. Po veľmi vysokej produkcii cukru v priebehu posledných dvoch
hospodárskych rokov, dochádza v tomto roku k výraznému poklesu. V ostatných svetových
regiónoch sa výroba cukru dlhodobo udržuje na stabilnej úrovni. Podiel repného cukru sa
za posledných sedem rokov znížil z 25 % na cca 20 %.
Podľa druhého odhadu bilancie cukru vo svete pre rok 2008/09 možno zaznamenať
trendy.(Meravá,2009)
17
• Napriek aktuálnemu zníženiu svetovej produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k jej
zvyšovaniu.
• Významne narastá spotreba cukru a jeho svetové zásoby.
• Vysoké zásoby cukru v rokoch 2007 a 2008 vytvárali tlak na pokles svetovej ceny cukru.
V roku 2009 sa očakáva zníženie nadlimitných zásob cukru cca na polovičnú úroveň
a budú sústredené do tzv. vývozných krajín.(Meravá,2008)
Tabuľka č.3: Svetová bilancia cukru 2008/09 (tis.ton surového cukru) (Meravá,2008)
Krajina Počiatoč.
zásoby
Výroba Import Spotreba Export Konečné
zásoby
Afrika 6 363 10 861 9 446 15 166 4 801 6 703
Sev. a Str.
Amerika
7 051 19 289 4 869 19 781 4 844 6 5841
Južná Amerika 14 271 47 214 1 251 19 600 26 018 17 117
Ázia 30 256 51 428 25 694 73 469 10 705 23 203
Oceánia 3 949 4 859 388 1 579 3 654 3 962
Európa 15 967 23 694 14 285 31 331 6 683 15 931
Svet 77 857 157 346 55 934 160 928 56 706 73 503
3.3 Botanicko - biologická charakteristikaZ početného súboru biologických vlastností cukrovej repy niekotré vyusťujú do
základných úžitkových vlastností, akými sú hlavne výnos a akosť buliev. Súčasne je
hospodársky významná nízka kolísavosť výnosov a akosti buliev v danom ročníku a
niekoľko naväzujúcich ročníkov.
Základnou biologickou vlastnoťou cukrovej repy je jej viacročnosť, ktorá jej
umožňuje podľa Tržebinského (1912) dosiahnuť veku 6-7 rokov. (Rybáček a kolektív,
1985)
Rod repa (Beta) patrí do čeľade mŕlikových (Chenepodiacea). Z biologického
hľadiska je repa cukrová mnohoročná polykarpická rastlina. V poľnej výrobe sa využíva
len prvé dva roky, preto je z hospodárskeho hľadiska považovaná za dvojročbú rastlinu. S
18
dvojročným využitím sa stretávame len pri pestovaní na semeno. Pre technické účely sa
využíva len v prvom roku.
V prvom roku vytvára buľvua listovú ružicu. V druhom roku byľ s kvetmi a po
oplodnení plody- klbôčka. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)
Listová ružica sa tvorí sa v priebehu vegetácie a je zložená z 30-50 pravých listov.
Prvých 10 listov vyrastá zo stredu listovej ružice v pároch asi v 5 dňových intervaloch.
Ďaľšie listy asi do 20 vyrastajú jednotlivo zhruba v 1,5-dňových intervaloch. Funkčnosť
jednotlivých listov s ohľadom na konkrétne podmienky prostredia je 30 – 70 dní. Pre
tvorbu cukru sú najcennejšie listy od 15. do 25. Listová plocha jednej repnej rastliny
dosahuje v priemere 0,3 – 0,5 m2.
Buľva cukrovej repy je hlavným zásobným orgánom a zároveň prepojením medzi
koreňovou sústavou a nadzemnou časťou rastliny. Morfologicky je účelovo pozmeneným
orgánom, ktorý vzniká postupnou prestavbou a hrubnutím troch pôvodných samostatných
orgánov, ktoré nachádzame na klíčiacej rastline. Je to nadklíčnolistová a podklíčnolistová
časť stonky a časť koreňa:
19
Hlava (epikotyl) je časť, z ktorej vyrastajú listy až po posledné jazvy na listoch.
Krk (hypokotyl) je lisá časť buľvy bez listov a korienkov.
Koreň (radix) je miesto, kde sa na buľve objavuje koreňová ryha a začínajú
postranné korienky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Plod je jednosemenná nažka. Súbor zrastených plodov je súplodie – klbôčko,
v ktorom u viacklíčkových odrôd bývajú spravidla 3 semená.
Stonka má tri časti. Zhrubnutá hypokotylová a skrátená a zhrubnutá epikotylová časť
sú súčasť buľvy. Predĺžená vrcholová časť sa podľa svojho poslania označuje ako kvetná
stonka. (Rybáček a kolektív, 1985)
Kvety sú obojaké, s piatimi zelenými okvetnými lístkami. Peľové zrná sú guľaté
s dvojvrstvovou blanou a výstupkami.
Semeno sedí v oplodí uzavreté viečkom, ktoré sa pri napučiavaní uvoľní. Semeno je
ploché, kosákovite zahnuté. V semene sa nachádza dobre vyvinutý zárodok so zárodočným
korienkom (radikulou) dvoma klíčnymi lístkami (cotyledonmi) a rastovým vrcholom
(plumulou). (Kulík, 1994)
3.3.1 Rast a vývin
Rastlina a prostredie predstavujú vzájomnú jednotu vnútornú a vonkajšieho prostredia
charakterizovanú ustavičnou výmenou látok medzi rastlinou a prostredím. Rastlina ako
organizmus sa v priebehu vegetácie zrodí (klíčenie, vchádzanie), žije (rast a vývin), vytvára
semená (plody) a odumiera. Uvedený cyklus nazývame ontogenéza. (Kulík, 1994)
V individuálnom živote rastliny, ktorý sa začína vyklíčením semena a končí dozretím
nových semien, sa uskutočňuje celý rad fyziologických procesov, ktoré tvoria podstatu
života, t.j látková a energetická výmena (metabolizmus), rastové zmeny (produkčná
bilancia), rozmnožovanie (reprodukcia), vekové a morfologické zmeny, ktoré sú vo
vzájomnej súvislosti a nadväznosti. Ich úroveň a intenzita sú funkciou prostredia,
predovšetkým svetla, teploty, vlhkosti, úrodnosti pôdy a technológie pestovania. (Bajči,
Pačuta, Černý, 1997)
Vývin - kvalitatívnym zmenám v priebehu ontogenézy.
Rast – kvantitatívnym zmenám, ktoré sú charakterizované tvorbou a čiastočne
zánikom morfologických orgánov.
20
Členenie ontogenézy
Ontogenéza, čiže individuálny vývoj repy je podobne ako u iných viacročných rastlín
zložený z jednoročných životných cyklov. Podstatou ontogenézy je postupná diferenciácia
všetkých látkových, funkčných a tvarových vlastností organizmu. (Rybáček a kolektív,
1985)
Rybáček (1980) rozdelil ontogenézu repy na hlavných 5 etáp:
- zárodočná
- mladosť
- prvá plodnosť
- opakovaná plodnosť
- odumieranie
Etapa zárodočná začína oplodnením vajíčka a vytvorením zygoty až do prebudenia
zárodku jednosemenného plodu. (Kulík, 1994)
Zárodok sa vyvíja v semene, ktorého niektoré vlastnosti sú ovplyvnené výživou, ktorú
dostáva od materskej rastliny. Genetické vlastnosti každého zárodku sú však samostatné,
autonómne.
(Rybáček a kolektív, 1985)
Etapa mladosti prebieha od klíčenia a končí vytvorením maximálnej zásoby cukru
v buľve. Najkratšia etapa mladosti a to len v jarnom období je u riep divých, dlhšia je
u vybehlíc a vykvetlíc a najdlhšia je u nevybiehajúcich rastlín cukrovej repy, u ktorých sa
končí pred nástupom zimy, kedy vrcholí nahromadenie cukru v buľve.
Etapa prvej plodnosti nadväzuje na ukončenie etapy mladosti a trvá do úplného
odumretia kvetnej stonky. (Kulík, 1994)
Okrem kvetných stoniek, na ktorých repa vytvára generatívne orgány (pupence, kvety,
plody), sa na hlave v úžľabí listov vytvárajú spiace pupene.
Pre tvorbu generatívnych orgánov sa spotrebuje veľa organických látok. Na pokrytie
tejto potreby nestačí fotosyntetická činnosť zelených listov a stoniek a preto rastlina čerpá
zo zásob uložených v buľve. K najväčšiemu poklesu obsahu sušiny a cukru i drene došlo
v období od jesene do začiatku júna a to u sušiny o 30 %, u cukru o 40 % a u drene o 15 %.
Pritom o 25 % stúpol obsah čistého popola a organických necukrov (Rybáček a kolektív,
1985)
21
Etapa opakovanej plodnosti začína pri úplnom odumretí nadzemnej stonky v
predchaádzajúcom roku a končí obdobným javom v roku nasledujúcom. Po odumretí
stonky je ukončené hromadenie zásobných látok v buľve. Všeobecne môžeme povedať, že
táto etapa začína odpočinkom púčikov na hlave buľvy, pokračuje rastom vegetatívnych
orgánov (generatívna fáza)
Etapa odumierania začína odumretím všetkých spiacich púčikov na kvetných
stonkách a hlave buľvy a končí odumretím všetkých živých pletív rastliny. (Kulík, 1994)
Rast a vývin v 1. roku
Jednotlivé etapy organogenézy sa navzájom prekrývajú s jednotlivými ročnými
cyklami cukrovej repy. Z hľadiska technológie pestovania je dôležité rozdeliť ročný cyklus
cukrovej repy na kratšie obdobia – rastové fázy.
V prvom vegetačnom roku rastu cukrovej repy rozlišujeme nasledovné fenologické
fázy:
0 – prebudenie semena v pôde – z praktických dôvodov sa zhoduje s dátumom sejby.
1 – prerážanie klíčkov nad povrch pôdy – začiatok vchádzania – klíček prerastá nad
povrch pôdy ohnutým hypokotylom.
2 – roztvorenie klíčnych lístkov – vzídenie – klíčne lístky sa roztvárajú pri úplnom
vspriamení hypokotylu.
3 – rozvynutie prvého páru pravých listov – je charakterizované tým, že na ich báze
sa objavujú v epikole začiatky druhého páru pravých listov. Sučasne sa v strede koreňa
diferencuje prvý kruh cievnych zväzkov.
4 – 7 – tvorba 2 až 5 páru pravých listov, súčasne sa vytvorí 2-5 kruh cievnych
zväzkov.
8 – vyrovnanie hmotnosti listov a buliev – stanovuje sa pri mechanickom rozbore
rastlín.
9 – začiatok hromadného odumierania lístia – nastáva na jeseň pred technickou
zrelosťou. Nesmie sa zamienať s predčasným odumieraním listov spôsobeným chorobami
a suchom.
22
10 – technická zrelosť – je charakterizovaná odumretím polovice až tretiny listov na
listovej ružici, ale najmä obsahom niektorých látok – alfa-amino dusík, rozpustné
popoloviny. (Minx,1980)
Rast a vývin v 2. roku
Životný cyklus cukrovej repy v druhom roku začína na jeseň po ukončení vegetačnej
doby, kedy rastliny začínajú prechádzať do obdobia kryptovegetácie. To ukončí u rastlín
prezimujúcich v pôde začiatkom pučania listov. V druhom vegetačnom roku rozoznávame
nasledovné rastové fázy:
1 – začiatok jarného pučania vysadzovanej sadzačky. Uvedená fáza sa stotožňuje
s termínom výsadby, i kedˇ pred týmto termínom začali rastliny pučať pri skladovaní.
2 – začiatok vybiehania – sa určuje podľa predĺženia rastoveého vrchola najmenej
u 10% rastlín. Je to začiatok tvorby kvetnej stonky.
3 – začiatok tvorby púčikov – najmenej u 10% rastlín sa v pazuche listov kvetných
stoniek a ich vetvičiek objavujú malé hrbolčeky, ktoré sú základom kvetných púčikov.
4 – začiatok kvitnutia – je charakteristický rozvinutím prvých kvietkov pri 10%
rastlín v poraste.
5 – začiatok tvorby plodov – začína po oplodnení kvietkov, čo sa prejavuje zmenou
blizien, ktoré strácajú schopnosť prijímať a udržať peľové zrnká.
6 – začiatok fyziologickej zrelosti semien v plodoch – prejavuje sa zafarbením semien
a plodov. Fyziologicky zrelé plody odpadávajú zo stonky.
7 – odumieranie kvetných stoniek – najmenej pri 10 % rastlín.
8 – ukončenie vegetácie (Kulík,1994)
3.4 Chemické zloženie a kvalitaPri hodnotení kvality cukrovej repy z hľadiska jej spracovania na cukor je dôležité
chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti buliev cukrovej repy. Zloženie a fyzikálne
vlastnosti buliev cukrovej repy sú značne závislé na pôdnych a klimatických podmienkach,
použitej agrotechnike a odrode.
Zozbierané buľvy vykazujú aj na tom istom poli veľké rozdiely. (Rybáček a
kolektív, 1985)
23
Tabuľka č. 4 : Variabilita dôležitých vlastností buliev cukrovej repy (Rybáček a
kolektív, 1985)
Ukazovateľ Priemer Rozptyl Variačný
koeficient %
Hmotnosť buliev
(%)
0,5 0,25 50
Cukornatosť (%) 16,5 1,5 9
Obsah drene (%) 4,8 1,1 23
Rozpustný popoľ
(%)
0,5 0,1 20
škodlivý dusík (%) 0,02 0,003 15
Z technologického hľadiska rozdeľujeme látky obsiahnuté v buľvách cukrovej repy
na dreň a repnú šťavu. Repnou dreňou sa rozumie súhrn vo vode nerozpustných látok.
Zbytok tvorí repná šťava, čiže voda a v nej rozpustené látky. (Rybáček a kolektív, 1985)
V buľve repy sa nachádza podľa Stehlíka približne 74,3 % ( od 70 do 82 %) vody
a 25,7 % sušiny (od 18 do 30 % ).
Sušinu tvoria : organické látky- 25,15 % , z toho sacharóza 19 % (od 16 do 22 % ) ,
repná dreň 4,8 % (od 3,3 do 5,1 % ) , organické necukry 1,35 % (od 1 do 2 % ).
Anorganické látky-popoloviny 0,55 % (Kulík, 1994)
Zloženie repnej drene
Hlavnú časť drene (70 – 90 %) tvoria pentózany, pektínové látky a celulóza. Zbytok
tvorí lignín, rastlinné bielkoviny, stopové množstvo iných organických látok a asi 4 % vo
vode nerozpustných anorganických látok, prevažne vápenaté a horečnaté soli organických
kyselín. Dreň obsahuje asi 0,5 % inhibíčnej vody, ktorá je pevne viazaná a nedá sa
obvyklým sušením vypustiť.
Celulóza prestupuje steny buniek a tvorí nosnú kostru pletív a dodáva im pevnosť v
ťahu. Je doprevádzaná dˇaľšími polysacharidmi, pektínom a lignínom. Molekula celulózy
24
sa skladá z veľkého počtu radikálov anhydridu glukózy spojených glykozidickou väzbou.
Molekulová hmotnosť celulózy sa pohybuje v rozmedzí 200 – 500 tisíc. Celulóza má
mikrokryštalickú štruktúru.Vo vode je nerozpustná. Dreň obsahuje 23 – 29 % celulózy.
Pentozány sa ľahšie uvoľnujú ako celulóza. Tvoria 25 – 30 % sušiny drene.
Chemicky sa radia medzi polysacharidy.
Pektín je polysacharid. Jeho základnou zložkou je anhydrid kyseliny
D-galakturonovej. Relatívna molekulová hmotnosť pektínu sa pohybuje v rozmedzí
20 – 25 tisíc. Pektín znižuje čistotu získanej surovej šťavy a zhoršuje filtráciu štiav.
Lignín je súhrné označenie skupiny vysokomolekulárnych amorfných látok. Podobne
ako u celulózy je štruktúra molekuly lignínu reťazcová. Lignín dodáva pletivám repnej
buľvy pevnosť v tlaku.
Zloženie repnej šťavy
Zozbierané buľvy obsahujú asi 76 % vody a asi 18 % vo vode rozpustných látok. Z
nich približne 87 % tvorí sacharóza. Všetky ostatné rozpustené látky sa nazývajú súhrne
necukry.
Pre hodnotenie technologickej akosti repy je najdôležitejší obsah sacharózy.
Vyjadruje sa v percentách hmotnosti a nazýva sa cukornatosť repy.
Sacharóza, bežne nazývaná cukor, je prevažujúca zložka repnej šťavy. Obsah
sacharózy v buľvách sa pohybuje v rozmedzí 15 – 18 %. Závisí do značnej miery na
používanej agrotechnike, na klimatických podmienkach počas vegetácie a na pestovanej
odrode. Maximálne dosiahnutá koncentrácia sacharózy v repe sa pohybuje okolo 20 – 22
%. Sacharóza patrí medzi disacharidy. (Rybáček a kolektív, 1985)
Sacharóza sa ukladá v repnej buľve ako zásobná látka. Okrem sacharózy obsahuje
buľva glukózu a fruktózu – invertný cukor, ktorý sám o sebe nekryštalizuje a zabraňuje pri
kryštalizácii aj časti sacharózy. Organické necukry sú tvorené bezdusíkatou a dusíkatou
zložkou. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)
Dusíkaté látky obsiahnuté v repe sa rozdeľujú podľa toho, ako je dusík v zlúčenine
viazaný a podľa celkovej štruktúry zlúčeniny na bielkoviny, aminokyseliny, amidy,
rastlinné zásady, puríny, pyrimidíny, ribozidy, enzýmy a vitamíny. Z technologického
hľadiska má hlavný význam dusík. Množstvo aminokyselín v repe úzko súvisí
25
s množstvom dusíkatých hnojív, ktoré boli použité. Pri prehnojovaní dusíkom sa znižuje
cukornatosť buľvy. Buľva cukrovky obsahuje najčastejšie 0,16 – 0,20 % dusíku. (Rybáček
a kolektív, 1985)
Dusík aminokyselín – ich amidov (tvz. Škodlivý dusík) prechádza do surovej šťavy,
zvyšuje obsah melasy.(Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)
Enzýmy pôsobia ako biologické katalyzátory látkovej premeny a uplatňujú sa
v priebehu skladovania cukrovej repy, ale aj pri jej spracovaní. V cukrovej repe sú
zastúpené hlavne hydrolázami a oxidázami. Medzi hydrolázy patrí enzým invertáza, ktorý
sa nachádza v pletivách repy, rozkladá sacharózu na glukózu a fruktózu.
Z hľadiska spracovania cukrovej repy majú značný vplyv aj oxidázy. Typickým
enzýmom je tyrozináza, ktorá mení tyrozín a pyrokatechín za prítomnosti kyslíka a železa
na tmavo sfarbené substancie, nazývané melaníny.
Jedným z ukazovateľov je aj obsah škodlivého dusíka, je to tá časť dusíka, ktorá
v príslušných zlúčeninach prechádza čistiacim procesom do ľahkej šťavy, ide o všetok
dusík po odpočítaní dusíka bielkovín, ktorý zostáva vo vysladených rezkoch. Zhoršuje
kryštalizáciu sacharózy. Čím je jeho obsah v repe vyšší, tým je kvalita cukrovej repy nižšia.
(Muchová, 2001)
Anorganické látky
Z technologického hľadiska majú význam len tie minerálne látky, ktoré pri excitácii
cukru prechádzajú do šťavy, tvz. rozpustný popol. Tvoria ho prevažne draselné a sodné soli
organických kyselín. Cukrová repa obsahuje 0,4 až 0,6 % rozpustného popola. Draselné a
sodné soli sú silno melasotvorné. V melase pripadá na jeden diel popola 4,5 – 5,5 dielu
sacharózy. (Kulík, 1994)
Základom pre celkové určenie technologickej alebo vnútornej kvality cukrovej repy
je obsah cukru. Cukry predstavujú podstatnú časť sušiny repnej šťavy. Najdôležitejším
cukrom je disacharid sacharóza, ktorý z cukrovej repy získavame difúziou, zahusťovaním
a kryštalizáciou. Rozloženie jednotlivých zložiek v repnej buľve je rozdielne, preto tento
fakt treba mať na zreteli najmä pri analýzach repných buliev.(Tobiášová,Zaujec,2001)
Keď uvážime, že získavanie cukru je vlastne zvyšovaním kvocientu čistoty repy
alebo repnej šťavy z určitej hodnoty na hodnotu rovnú takmer 100 %, ktorú má mať
26
získaný cukor, potom kvocient čistoty repy alebo repnej šťavy nám dáva dobrú všeobecnú
informáciu o kvalite repy, lebo čím je vyššia uvedená hodnota, tým menej práce a energie
treba vynaložiť pri jej spracovaní. Kvocient čistoty totiž udáva, koľko častí hľadanej látky
sa nachádza v 100 častiach sušiny repy alebo repnej šťavy. Táto hodnota sa potom sleduje
aj v priebehu spracovania repy u jednotlivých medziproduktov.
Pre cukrovú repu a repnú šťavu platia nasledovné vsťahy:
Qr = P/S. 100 (%) Qš = P/Sš. 100 (%)
Kde: Qr = kvocient čistoty repy v %
Qš = kvocient čistoty repnej šťavy v %
P = polarizácia (digescia, alebo cukornatosť) v S
S = vážková sušina repy v %
Sš = vážková (alebo refraktometrická ) sušina repnej šťavy v %
Pri použití refraktometrickej sušiny ide o tvz. Zdanlivý kvocient čistoty.
V súvislosti so sacharidmi treba upozorniť aspoň na jednu dôležitú vlastnosť
sacharózy, že sa totiž môže hydrolyzovať na svoje pôvodné zložky, na glukózu a fruktózu
(invertný cukor). Tento rozklad môže byť vyvolaný budˇ kyselinami (kyslím prostredím)
alebo pôsobením enzýmu invertázy, ktorý sa nachádza v repe. Oba spôsoby hydrolýzy
urýchľuje zvyšovaná teplota. V procese spracovania repy sa musí udržiavať alkalická
reakcia.
Pri posudzovaní kvality cukrovej repy sa v posledných desaťročiach sústreďovala
pozornosť na účinok melasotvorných zložiek najmä v zmysle ich účinku na výťažnosť
rafinády alebo strát cukru v melase. Na základe experimentálnych výsledkov po dobu
niekoľko rokov a spracovaní repy v experimentálnom cukrovare v Breinsweigu boli týmto
pracoviskom navrhnuté nové formulácie pre obe kritériá:
Bz = P – 0,12. (K + Na) – 0,24. aN – 1,08 v % na repu
Cm = 0,12. (K + Na) + 0,24. aN + 0,48 v %
Kde: BZ = výťažnosť rafinády v %
Cm = straty cukru v melase v % na repu
K = obsah draslíka v mmol-1. 100 g repy
Na = obsah sodíka v mmol-1. 100 g repy
aN = obsah alfa-amino dusíka v mmmol-1. 100 g repy
27
V súčasnosti sa z hľadiska kvality repy odporúčajú nasledovné opatrenia:
- redukovať dusíkaté hnojenie a dodržiavať odporúčané dávky živín
- prihliadať na správny výber odrôd podľa rajonizácie
- zabezpečiť dobrú poľnú vzchádzavosť, a tým aj vysokú hustotu porastu
- dbať na účinný boj proti listovým chorobám
Pomerne dobrým kritériom pre posúdenie kvality cukrovej repy je aj tzv. MB faktor
a alkalitný koeficient. MB faktor je formulovaný ako podiel cukru v melase a výťažnosť
rafinády podľa vsťahu:
MB = C/B. 100 (%)
Čím je MB faktor nižší, tým je kvalita cukrovej repy ako suroviny pre získavanie
cukru vyššia. Repa s vynikajúcou technologickou hodnotou by mala mať túto hodnotu od
12 do 18.
Z hľadiska spracovania cukrovej repy má značný význam aj tzv. alkalitný koeficient
daný vsťahom:
Ak = (K + Na) / aN
Táto hodnota je veľmi dôležitá z hľadiska udržania alkalickej reakcie v priebehu
spracovania cukrovej repy, aby sa zabránilo rozkladu sacharózy na invertný cukor. Pre
celkové posúdenie pestovateľského výsledku sa tiež bilancuje tzv. produkcia polarizačného
cukru a produkcia rafinády podľa nasledovných vsťahov:
Ppc = 0,01. (Ub.P) (t.ha-1)
Pr = 0,01 . (Ub.BZ) (t.ha-1)
Všetky kvalitatívne ukazovatele môžu byť značne ovplyvňované aj agrotechnickými
zásahmi. Preto ak chceme získať produkciu s dobrou kvalitou, musíme vykonávať všetky
agrotechnické úkony podľa najnovších poznatkov v tejto oblasti.
3.5 Agroekologické požiadavky na prostrediePodstatou ekológie cukrovej repy ako aj iných plodín, sú vzájomné vzťahy medzi jej
organizmom a prostredím v ktorom žije a ktoré na ňu pôsobí. Pre objektívne hodnotenie
týchto vzťahov sú nevyhnutné poznatky v agroekologických nárokoch cukrovej repy.
Základné ekologické nároky cukrovej repy môžeme odvodiť od jej predchodcov.
(Chochola,1991)
28
Cukrová repa je typickým predstaviteľom rastlín mierneho pásma. Je rastlinou dlhého
dňa, preto jej vyhovujú ročníky s intenzívnejším slnečným žiarením. Okrem genetických
vplyvov na rast a vývin cukrovej repy pôsobia aj pôdne faktory a poveternostné
podmienky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Pôda
V našich klimatických podmienkach radíme medzi pôdy najvhodnejšie pre pestovanie
cukrovej repy najprodukčnejšie pôdne typy:
- černice
- fluvizeme
- černozeme
- hnedozeme
Z agrochemických vlastností významnú úlohu pripisujeme pôdnej frakcii (pH),
obsahu humusu, obsahu živín a sorpčných vlastností pôd. Najlepšie pestovateľské výsledky
sa dosahujú pri stredných hodnotách pH (6,5 – 7,2) s vylúčením extrémov v smere kyslých
a zásaditých pôd. Preto treba pamätať na pravidelné vápnenie pôd.( Fulajtár,1993)
Vo všetkých pôdach cukrová repa vyžaduje dobré prevzdušnenie a dobrý pohyb
vody. Cukrová repa v humóznej pôde bohatej na živiny vytvorila až do doby jednotenia 3 –
4 krát viacej hmoty ako na pôde podzolovanej, studenej, s malým obsahom živín a humusu.
Tiež mala vyššiu cukornatosť. (Kulík, 1994)
Z hľadiska požiadaviek cukrovej repy na pôdne podmienky je potrebné rozlišovať tri
skupiny pôd:
Hydromofrné – lužné a nivné pôdy, ktorých pôdny profil je spravidla po celý rok
zásobovaný kapilárnym prítokom vlahy z hladiny podzemnej vody. Hlboký humusový
horizont s dobrým obsahom humusu a priznivé zrnitostné zloženie vytvárajú vhodné
podmienky pre rast buliev.
Semihydromorfné – lužné černozeme a nivné pôdy s hladinou podzemnej vody v
hĺbkach cca 3 m a hlbšie a čiastočne automorfné pôdy černozemného typu, kde podzemná
voda nie je prítomná. Obe podskupiny sa vyznačujú hlbokým humusovým horizontom a
priaznivými fyzikálno – chemickými vlastnosťami pre rast buliev.
29
Pôdy hnedozemného typu – Pôdne vlastnosti sú menej priaznivé. Majú pomerne
krátky humusový horizont (250 – 300 mm), nízky obsah humusu a zhustelý podornicový
iluviálny horizont.( Fulajtár, 1993)
Tabuľka č.5: Niektoré ukazovatele vhodnosti pôd pre výrobu cukrovej repy.
(Bajči,1994)
Ukazovateľ Vhodné pozemky Nevhodné pozemky
Pôdny typ černozeme, hnedozeme,
nivné pôdy, ilimerizované
pôdy
glejové pôdy, bažinaté,
rašelinové pôdy, hnedé
pôdy horských oblastí
Pôdny druh piesočnato-hlinitá, hlinitá,
ílovito-hlinitá
piesočnatá
Svahovitosť < 3 % > 5 %
Skeletovitosť < 2 % > 4 %
Využiteľný pôdny profil > 500 mm < 400 mm
Klimatický región T2, T3, MT1, MT2, MT3 pod 500 mm zrážok,pod
7,5°C
Vodný režim vyrovnaný trvalé zamokrenie
Dĺžka vegetačnej doby nad 180 dní do 170 dní
Choroby a škodcovia hádˇatko repné,do 5 cýst na
kg
nad 200 cýst na kg
Buriny repka, slnečnica, burinná
repa
Voda
Repa cukrová vyžaduje ročný úhrn zrážok 550 – 650 mm. (Pospíšil, Pačuta, Černý,
Molnárová, 2008)
Je veľmi dôležitým vegetačným činiteľom. Transpiračný koeficient je v našich
podmienkach je 400 – 600, teplejších podmienkach aj vyšší, v chladnejších nižší. Repa
vyžaduje dostatok pôdnej vlahy už na jar pri vzchádzaní. Po vzídení v polovici apríla
postačia nižšie zrážky, ale priaznivo pôsobí vyrovnaná teplota. Vlhký, teplý máj urýchľuje
30
rast listov, zatiaľ čo pokles zrážok začiatkom júna pôsobí na dobré zakorenenie repy.
Výdatné zrážky v júli a prvej polovici augusta najviac ovplyvňujú úrodu buliev. Pokles
zrážok a slnečné počasie s nižšími teplotami v septembri a októbri priaznivo pôsobia na
rast cukornatosti buliev. Vo vlhkej jeseni sa spomaľuje obsah rozpustných popolovín, pri
nadmernom suchu stúpa obsah škodlivého dusíka.(Petríková,2006)
Optimálna vlhkosť pôdy pre cukrovú repu je 60 – 80 % maximálnej vodnej kapacity.
Pri znižovaní pod 60 % a najmä pod 40 % sa intenzita fotosyntézy výrazne znižuje,
podobne ako pri zvyšovaní nad 80 %.(Kulík, 1994)
Dôležité je nielen množstvo, ale aj rozdelenie zrážok počas vegetácie. Na úrodu a
technologickú kvalitu pozitívne pôsobí nasledovné rozdelenie zrážok:
apríl 35 – 40 mm
máj 50 – 60 mm
jún 65 – 75 mm
júl 85 – 90 mm
august 65 – 70 mm
september 40 – 70 mm
Svetlo
Vplyv svetla sa prejavuje na cukrovej repe predovšetkým v ranných fázach rastu, ale
trvá počas celej vegetácie. Svetelné žiarenie má vplyv na tvorbu pigmentov v listoch, na
prijímanie CO2 a dodávanie energie pre fotosyntézu. Minimálne osvetlenie pre fotosyntézu
cukrovej repy je 6000 luxov. Pri osvetlení do 15 000 luxov intenzita fotosyntézy prudko
stúpa.(Benc,Lapar, 1960)
Nedostatok svetla môže spôsobiť relatívne vyššie nahromadenie popolovín a tým
oneskorené vyzrievanie. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)
Cukrová repa najviac využíva slnečné žiarenie na tvorbu sušiny.(kulík,1994)
Teplota
V prvom roku vegetácie za 180 – 210 dní potrebuje teplotnú sumu 2 500 – 2 600 °C.
Pre tvorbu cukrov je priaznivá teplota 17 – 25 °C, kedy pri dostatku vody pribudne v jednej
31
rastline až 1,5 g cukrov denne. Pri teplote pod 4 °C sa tvorba cukrov zastavuje. Pri príliš
vysokej teplote za suchého počasia vädnú listy, čo znižuje produkciu cukrov. Na jeseň
znesie repa cukrová mrazy -5 °C bez poškodenia listov. Vysoká cukornatosť sa dosiahne
pri vyšších priemerných denných teplotách v apríli, júli a v septembri a nízkych
maximálnych teplotách v októbri.
3.6 Technológia pestovania3.6.1 Nároky na predplodinu
Pri pestovaní repy veľkovýrobnými technológiami, kedy sa používajú biologicky
náročnejšie jednoklíčkové odrody siate bez rezervných rastlín sa zvyšujú nároky na výber
pozemku, ktorý svojími charakteristickými vlastnosťami má vyhovovať pôdnym
ekologickým jednotkám pre pestovanie repy. Tieto požiadavky najlepšie splňujú štruktúrne
pôdy bohaté na humus s neutrálnou až mierme zásaditou reakciou.
Aj genézia pôdy má dôležitý význam pre dosahovanie vysokých výnosov, o čom
svedčí stabilná vysoká úroveň výnosov na sprašových pôdach uložených na kriedovom
útvare.
Pri technológii pestovania je základným predpokladom vysoká kvalita všetkých
mechanizačných prác, ktorú možno dosiahnuť jedine na rovinných, alebo mierne zvlnených
honoch, kde je obmedzené poškodenie vzchádzajúcej repy vodnou eróziou.
Repa málo reaguje na väčsinu predplodín, prípadné vplyvy sú vyrovnávané
organickým hnojením s vysokými dávkami priemyselných hnojív. Najvhodnejšou
predplodinou je obilnina.
Škodcovia a choroby obilnín totiž nemôžu prechádzať na repu a čerpanie živín je u týchto
dvoch plodín rozdielne.
Ak prichádza repa po ozimnom jačmene, je s ohľadom na jeho včasný zber účelné
zaradenie strniskovej medziplodiny na zelené hnojenie (najlepšie zmesky bôbu, hrachu
a viky ). Nevhodné je zaradovanie repy po kukurici (reziduá herbicídov ) a po
leguminózach (zníženie cukornatosti ). Zaraďovanie cukrovky druhým rokom alebo
dokonca priamo po sebe, ku ktorému dochádza v niektorých okrajových repárskych
oblastiach, kedy sa repa koncentruje na pôdne a mechanizačne najvhodnejšie hony, je
nutné pokladať za hrubú chybu. V týchto prípadoch dochádza k silným depresívnym
32
vplyvom následkom silného výskytu škodcov repy a zvýšenému napadnutiu chorobami
a háďatkom.
Tabuľka č.6: Vhodnosť priamych predplodín pre cukrovú repu (Kvech et al a Kessel,
1992 )
Kategória predplodiny Druh predplodiny
vhodná pšenica ozimná a jarná, jačmeň jarný,
mrkva obyčajná, mak siaty, kapusta
pekingská
nevhodná lucerna, ďatelina, ďatelinotrávne miešanky,
kapusta repková, kapusta olejnatá,
slnečnica ročná, cukrová a kŕmna repa,
semenačka repy
nevhodná, ale často používaná kukurica na siláž, kukurica na zrno
podmienečne vhodná redˇkev, horčica, pohánka jedlá
luxusná hrach, bôb, vika, fazuľa, sója, čakanka
Ako druhá predplodina pre repu sa najlepšie osvedčujú hlbokokoreniace plodiny
(predovšetkým lucerna), zabezpečujúce svojím zakorenením kyprenie hlbších vrstiev
pôdneho profilu, ktoré sú nedotknuté orbou.
Možnosti využitia obilnín v osevnom postupe:
Prvý - cukrová repa (zber koncom septembra)
- ozimná pšenica
- ozimná pšenica (ozimný jačmeň )
- cukrová repa
Druhý - cukrová repa (neskorý zber = mokrá jeseň )
- jarný jačmeň
- ozimná pšenica
- cukrová repa
33
3.6.2 Základná agrotechnika
Jesenné obrábanie pôdy- Obmedzená cirkulácia vody významne skracuje schopnosť
ornice udržať určitú zotrvačnosť optimálnej úrovne vlhkosti pôdy. Potom aj krátkodobý
prebytok či nedostatok vody v pôde spôsobuje trvalé poškodenie kultúr.
Preto musí byť v repe vytvorený homogénny orný profil, čo možno dosiahnuť jedine
orbou. Orba sa stáva hlavným obrábacím zákrokom u repy. Určujúci je stav orateľnosti –
pri orbe musí byť pôda vlhká. Orbou za sucha sa tvoria hrudy, pôda sa nerozpadá, za mokra
sa pôda rozmaže.
Vplyv rôznych spôsobov spracovania pôdy sa premieta nielen vo vzchádzavosti
a výnosu koreňa, ale taktiež v cukornatosti. Tento vplyv je výrazný predovšetkým na
ťažkých pôdach a pri nízkej prirodzenej pôdnej úrodnosti. Najistejšie výsledky poskytuje
klasický systém 3 orieb (podmietka ihnedˇ po zbere predplodiny, organické hnojenie
a stredná orba v auguste až septembri, hlboká preorávka v októbri ).
Podmietku je potrebné vykonať ihnedˇ po zbere predplodiny, vo vlhších oblastiach do
hĺbky 100 – 120 mm, v suchších do 120 – 150 mm a oráčinu ošetriť v závislosti od
vlhkostných pomerov.
Strednú orbu nie je možné vynechať ako úsporné opatrenie. Robí sa do hĺbky 180 –
220 mm.(Kulík,1994)
Pri zníženom počte orieb sú zberové hodnoty silno podmienené termínom zaorávky
organických hnojív, druhom pôdy a stavom zaburinenosti. Optimálny termín zaorávky je
do konca septembra.
Dôležité je ukončenie hlbokej orby do polovice októbra pre konečnú vzdialenosť
výsevu a do začiatku novembra pre ostatné technológie pestovania na ľahkých a stredne
ťažkých pôdach.(Fiedler,1975)
Na ťažších pôdach s utuženým podorničím a so sklonom k oglejovaniu je potrebné
vykonať prekyprenie do hĺbky 400 – 500 mm. Na tento účel sa používajú:
- špeciálne kypriče
- podryváky
- pluhy
- parapluhy
34
Obrázok č.1: Tanierový kyprič MERKUR II.
.
Medzi jednotlivými orbami je účelné zachovávať 4 – 6 týždňový odstup. Ďalšie
zjednodušenie spôsobu základného spracovania pôdy len na jednu orbu vždy poskytovalo
najhoršie zberové hodnoty.
U nás a vo svete sa využívajú ešte ďalšie dve technológie:
- minimalizačná s obmedzeným počtom pracovných operácií, rozbíjanie slamy,
hnojenie, podmietka ( + sejba medziplodiny ), hlboká orba (s drobiacim zariadením),
predsejbové kyprenie ( kompaktor ), sejba.
- protierózna technológia založená na výseve vymŕzajúcej medziplodiny.
(Páltik,1997)
Jesenné spracovanie pôdy má tieto funkcie:
- obnovenie štruktúrneho stavu v ornici, vytvorenie priaznivého vodného a vzdušného
režimu pre budúce vegetačné obdobie
- ničenie trvácich burín niekoľkonásobným spracovaním
- zapravenie hnojív do orničného profilu
- odstránenie zhutnenej vrstvy v podorničí
- vyrovnaním pôdneho povrchu umožniť plytkú a jednorazovú jarnú prípravu pre sejbu
Jarné obrábanie pôdy nadväzuje na jesenné spracovanie a využíva priznivé účinky
mrazov na formovanie pôdnej štruktúry. V suchej kukuričnej oblasti musia byť všetky
agrotechnické opatrenia zamerané na maximálne šetrenie pôdnou vlahou. Okrem
zachovania pôdnej vlahy jarná príprava pôdy má za úlohu:
35
- vytvoriť kvalitné, spevnené lôžko pre osivo, nad ktorým je kyprá vrstva pôdy
- urovnať povrch pôdy a vytvoriť tak predpoklady pre priame riadky dôležité pre
kvalitné plečkovanie a bezstratový mechanizovaný zber
- zničiť skoro vzchádzajúce buriny
- šetriť pôdnu štruktúru vytvorenú orbou a mrazom, to znamená minimalizovať počet
prejazdov. Na jar platí zásada minimálnych vstupov do pôdy. (Chochola,1991)
Vlastná jarná príprava pôdy pôdy má v podstate dve etapy: skoré jarné smykovanie
a predsejbovú prípravu pôdy.
Smykovanie vykonávame čo najskôr, aby sa dosiahlo vlahové vyrovnanie
v jednotlivých vrstvách ornice. Smykovanie možno na dobre upravených, ale ťažkých
a zlievavých pôdach nahradiť bránenín.
Vlastné predsejbové kyprenie sa má vykonať do hĺbky sejby ( 35 – 45 mm )
najlepšie kombinátorom alebo kmitavými bránami podľa vlastností pôdy. S touto prípravou
lôžka pre osivo je najvhodnejšie spojiť do jednej pracovnej operácie aj aplikáciu hnojív,
prípadne pesticídov. Kombinátor súčasne pôdu kyprí do hĺbky 30 – 40 mm, zahrnie drobné
nerovnosti a prútovými valcami vytvorí v hĺbke 20 – 30 mm utužený horizont.
3.7 Výživa a hnojenieJedným z dôležitých faktorov intenzity výroby cukrovej repy je jej výživa a hnojenie.
Oba okruhy problémov treba prispôsobovať daným agroekologickým podmienkam
a fyziologickým požiadavkám plodiny. Keď chceme tieto požiadavky zohľadniť, musíme si
uvedomiť, aký je príjem a odber živín určitou úrodou hlavného produktu (buliev)
a vedľajšieho produktu (skrojkov).
Systematickou a dlhodobou starostlivosťou o pôdnu úrodnosť je možné posunúť
hranicu potencionálneho výnosu na dvojnásobok. Výživa a hnojenie patrí
k najvýznamnejším intenzifikačným faktorom v pestovaní repy.
Prelínajú sa tu krátkodobé a dlhodobé efekty. Krátkodobé sa týkajú predovšetkým
dusíkatého hnojenia a hnojenia mikroelementami. Dlhodobé sa týkajú predovšetkým
pôdnej reakcie, pôdnej organickej hmoty a zásobami fosforu, draslíku a mangánu.
36
Tabuľka č.7: odber hlavných živín cukrovou repou v priebehu vegetácie (Bajči, Pačuta,
Černý, 1997)
Dni po
vzídení
Odber živín skrojkami v kg. ha-1 Odber živín celou úrodou v kg.ha-1
N P K N P K
30 2 0,2 3 2 0,2 3
60 89 8,3 123 103 10,3 145
90 141 13,8 246 191 21,6 309
120 165 17,9 271 242 28,5 362
150 156 18,7 248 257 34,3 363
180 170 19,6 266 270 35,5 373
3.7.1 Hnojenie organickými hnojivami
Organické hnojenie je povinnou súčasťou systému hnojenia cukrovky. Najvhodnejšie
organické hnojivá sú hnoj a kompost. Najväčšia pravdepodobnosť zaorania za priaznivých
podmienok pre premenu hnoja a pre tvorbu pôdnej štruktúry je v septembri. Hnojovica so
slamou je vhodným organickým hnojivom, pokiaľ je rovnomerne aplikovaná v rovnakých
termínoch ako hnoj. Aplikácia hnojovice v zime alebo pred jarou na pole repy vyslovene
ohrozuje výsledok pestovania ako vo výnose, tak v akosti. Nudzové opatrenia pre aplikáciu
hnojovice: (Hermanský,1985)
- zväčšiť hĺbku predsejbového kyprenia na 10 – 12 cm
- voliť výsevnú vzdialenosť maximálne 6 cm
- pripraviť sa na intenzívnejšiu herbicídnu ochranu
Tabuľka č. 8: živiny v organických hnojivách (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Hnojivo Dávka
t.ha-1
kg . ha-1
N P2O5 K2O CaO MgO
Maštalný hnoj 40 160 88 200 180 28
Močovina 10 23 4 10 1 2
Zelené hnojenie 4 380 22 24 16 14
Slama 4 22 10 58 18 8
37
Dávky maštaľného hnoja prispôsobené pôdnym podmienkam: (Chochola,1985)
- ľahké pôdy 30 – 35 t. ha-1
- s vyšším obsahom humusu 35 ha-1
- ťažšie pôdy 50 – 55 ha-1
3.7.2 Hnojenie anorganickými hnojivami
Hnojenie dusíkom
Dusík je pokladaný za hlavný motor tvorby biomasy. Dusík významne ovplyvňuje aj
technologickú kvalitu repy. Pôdna zásoba dusíka je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje
jeho optimálnu dávku v hnojivách. Poznatky o jednotlivých formách dusíka a ich obsahoch
v pôde viedli k záveru, že dávky dusíka pre cukrovú repu a ich časové rozloženie treba
stanovovať na základe pôdnych rozborov. V podmienkach stredne ťažkých degradovaných
černozemí so strednou zásobou prístupných živín sa javia ako optimálne dávky N
nasledovné hodnoty:
- pre cukornatosť repy 40 – 60 kg N. ha-1
- pre výťažnosť rafinády okolo 45 – 65 kg N.
- pre produkciu rafinády okolo 70 – 120 kg N. ha-1
- pre úrodu koreňa okolo 135 – 165 kg N. ha-1
Obsahy jednotlivých zložiek anorganického dusíka v pôde a ich dynamika v priebehu
vegetácie ovplyvňuje predovšetkým:
- pôda svojimi genetickými, fyzikálnymi a agrochemickými vlastnosťami
- ročník, priebehom poveternostných podmienok nielen v priebehu vegetácie, ale aj
predvegetačnom období
- dávky dusíka v organických a priemyselných hnojivách.
Pre dobré úrody repy a hlavne dobrú kvalitu je dôležité nielen hnojenie dusíkom, ale
pre vyrovnanú výživu je potrebné zohľadniť aj vzájomné pomery živín, ktoré sa významne
podieľajú na ovplyvňovaní kvalitatívnej stránky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Pri hodnotení integrovanej výživy cukrovej repy (Muller,1994) jednorazová dávka
dusíka s ohľadom na obsah cukru poskytovala horšie výsledky ako delenie dusíka na
38
základnú dávku a skoré prihnojovanie. Pri tomto delení dávok boli dosiahnuté maximá
cukornatosti a minimá obsahu draslíka a alfa-amino dusíka.
Hnojenie mikroživinami
U repy boli preukázané vo významnejšom merítku deficity bóru a mangánu, ktorý
súvisí s nižšou dostupnosťou týchto živín pri alkalickej reakcii pôdy. Deficit bóru môže byť
spôsobený jeho malou zásobou v pôde. U repy je ich potreba plne krytá organickým
hnojením. Aj keď sa nedostatok prejaví, je nutné použitie hnojenia na list. Kritériom pre
toto hnojenie môžu byť symptómy deficitu bóru a mangánu, alebo nízky obsah v listoch.
Tabuľka č. 9: Dávky mikroživín pri hnojení cukrovej repy (Chochola,1985)
Druh pôdy dávka v kg. ha-1
B Mn Cu Zn Mo
ľahká 1,0 – 1,5 7,0 3,5 5,0 0,40
stredná 2,0 – 2,5 2.0 6,5 9,0 0,75
ťažká 3,0 – 4,0 60,0 9,0 13,0 1,00
hnojenie na list 0,8 – 1,5 2,0 – 3,5 0,5 – 0,7 0,3 – 0,5 0,2 – 0,4
Prihnojenie sa vykoná najlepšie postrekom na list. U bóru stačia dávky 500 – 1000 g.
ha čistej živiny, u mangánu 2 – 5 kg. Ha čistej živiny. Postreky je možné behom vegetácie
opakovať.
Pre efektívne pôsobenie mikroživín třeba však dodržať niektoré zásady, ktoré
podmieňujú úspešnosť ich použitia.
Ide predovšetkým o tieto zásady:
- pripraviť primeranú pôdnu reakciu (5,0 – 7,0 pH),
- dodržať odporúčané dávky, lebo nesprávne použitie môže mať aj negatívne účinky,
- dodržať správny systém organického a minerálneho hnojenia,
- zabezpečiť dobrú úroveň agrotechniky,
39
- zabezpečiť dobrý zdravotný stav listového aparátu. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Tabuľka č.10: kritériá obsahu bóru a mangánu v listoch cukrovej repy (v mg.kg)
(Rybáček,1985)
Mesiac
Bór Mangán
Rastliny
s príznakmi
deficitu
Normálne
rastliny
Rastliny
s príznakmi
deficitu
Normálne
rastliny
jún 20-30 50 - -
júl 20 40 20 20-300
august 15 35 10 20-300
september 10 30 10 20-300
Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom
Dávky týchto živín sa určujú podľa zásobenosti pôd stanovenom v trojročnom cykle
agrochemickým rozborom. Bilancia, poprípade spotreba vo vnútri tohto cyklu, je daná
výnosovou úrovňou pestovaných plodín. Pre normovanie tejto spotreby bol vzatý za základ
priemerný výnos obilnín. Dávky živín sa potom plánujú tak, aby v prípade nízkej zásoby
napomáhali k jej zlepšeniu, v prípade dobrej zásoby k jej udržaniu. Vyššie dávky sú pritom
nutné na pozemkoch s trvale vyššími výnosmi, ktorými je tiež exportované viac živín
mimo pozemok.
Tento systém zaisťuje predovšetkým rýchle zlepšenie deficitných pôd. Pre cukrovku
je veľmi dobre využiteľný za predpokladu, že sa používa predzásobné hnojenie a hnojí sa
osevný sled začínajúci repou. Keby repa stála na konci hnojeného sledu, môže sa, hlavne
u draslíka, prejaviť jeho nedostatok. V prípade každoročného hnojenia je nutné pamätať na
to, že repa ma v porovnaní s obilninami približne dvojnásobnú potrebu živín a že je teda
nutné podľa toho upraviť výšku dávok aplikovaných v jednotlivých rokoch.
Aplikácia fosforečných a draselných hnojív pripadá do úvahy jedine na jeseň,
najlepšie na strnisko so zapravením orbou. Jarné hnojenie je nevhodné, pretože na vlhkom
40
pozemku sa vytvoria koľaje a draselné soli môžu naviac spôsobiť pokles vzchádzania
porastu. Osivo repy totižto reaguje na vysokú koncentráciu priemyselných hnojív
v povrchovej vrstve pôdy silným znížením vzchádzavosti. Pokiaľ sa z rôznych príčin musí
na jar nimi hnojiť, je nutné použiť ročnú rozpočítanú dávku pre príslušnú výnosovú úroveň
a stupeň dosýtenosti pôdy.K hnojeniu sa používa z pravidla superfosfát a draselná soľ.
Horčík a vápnik hradia v repárskych oblastiach hlavne cukrovarské saturačné kaly,
ktoré sa rozmetávajú z pravidla v zime na zamrznutú pôdu, alebo dolomitický vápenec. Na
stredných a ťažkých pôdach je možné využiť k úhrade potreby horčíku koncentrovanejší
kieserit alebo horčíkovo-draselné hnojivo kamex. Tieto hnojivá je vhodnejšie aplikovať na
jar, pretože ich živiny sú značne pohyblivé a vyplavujú sa pri vyšších zimných zrážkach
z pôdy. Kieserit sa taktiež používa k prihnojeniu pri zistení symptómov deficitu horčíka
behom vegetácie. Podľa rozsahu príznakov sa dávky v tomto prípade stanovia na 100 – 200
kg kieseritu na hektár (25-50 kg MgO. ha-1) (Hermanský,1985)
Tabuľka č.11: prehľad hlavných hnojárskych zásahov a ich zaistenie (Hermanský,1985)
Hnojársky
zásah
termín Vhodné hnojivo
optimálne najneskorší
Vápnenie k predplodine na zamrznutú pôdu vápno, vápenec
Hnojenie P a K august Pred poslednou
orbou
SP, DS
Organické
hnojenie
september 30.10 hnoj, kompost, hnojovica
Jesenné
hnojenie N
koniec októbra pred poslednou
orbou
SA, Mo, DAM, NPo
Hnojenie N na
jar
marec 10 dní pred siatím LAV, SA, Mo, DAM
Prihnojovanie
N
máj 15.6 LV, LAV
Hnojenie Mg marec júl Kieserit
Hnojenie B jún 30.7 Solubor, Borax
Prihnojovanie P august 40 dní pred zber. PK- sol
41
3.8 OdrodySúčasný sortiment odrôd poskytuje pestovateľovi výber zo 72 odrôd zapísaných
v listine odrôd.
Pri výbere jednotlivých odrôd zohľadňujeme nasledujúce parametre:
- stabilita úrody
- cukornatosť, typ odrody
- obsah melasotvorných látok
- náchylnosť, odolnosť proti chorobám
- tvar buľvy, vhodnosť na mechanický zber.
Odrody rozoznávame:
1. úrodové
2. normálne
3. cukornaté (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
Sortiment odrôd repy cukrovej podľa Listiny registrovaných odrôd (2009) je
nasledovný:
Agnesa, Alaska, Antek, Antinea KWS, Canasta, Casino, Continental,Damian, Darcia,
Eldorado, Elixir, Ernestina, Esprit, Extrema, Fernando, Firenze, Flair, Flora Desperez,
Flores, Fox, Galanta, Gazeta,Harmony, Helita,Horta, Ibiza, Impala, Integral, Jacinda,Jonas,
Kansas, Kermit, Khafra, Laudis, Madeira, Mandarin, Marathon, Mirija, Monokini, Monza,
Nancy,Nevenka, Nikos,Norikum, Oliver, Olympus, Original, Origo, Ourasi, Patria,Pavla,
Pingus, Piranha, Pohoda,Predator, Radek, Rasanta, Riava, Riposte, Rival, Rizoma, Rosita,
Roxane, Sesrico, Shoshone, Signum, Silenta, Solea, Sophia, Taifun, Takt, Terano,Tinker,
Tisza, Toscana, Triplex, Ventura, Vexil.( Listina registrovaných odrôd,2009)
3.9 Založenie porastu
42
Požiadavky na kvalitu výsevu repy, napríklad vzdialenosť výsevu v riadku, doba
a hĺbka siatia, technika výsevu a pod., sú závislé na mnohých faktoroch, predovšetkým na
kvalite a druhu osiva, zvolenej technológii pestovania, kvalite jesennej a predsejbovej
prípravy pôdy a ďaľších vplyvoch. S poklesom podielu ručnej práce s uplatňovaním
väčších vzdialeností výsevu v riadku nadobúda na význame faktor poľnej vzchádzavosti.
Dobré vzchádzanie možno očakávať len tam, kde má kvalitné osivo dostatok vlahy zo
spodných vrstiev pôdy, vzduchu a tepla. Čím väčšia je vzdialenosť výsevu a nižší výsevok,
tým väčšie sú nároky na správnu prípravu pôdy a technika výsevu.(Karabínová, Pačuta,
Černý,2001)
Repné klbôčka majú byť zapravené do pôdy do potrebnej hĺbky a v riadku
rozmiestnené na požadovanú vzdialenosť s minimálnymi odchýlkami. Pri výseve je nutné
vytvoriť optimálne podmienky pre vysokú poľnú vzchádzavosť. Najdôležitejší je systém
uloženia klbôčok do pôdy a ich zahrnutie zeminou. Z týchto dôvodov musí konštrukcia
siacich strojov spĺňať tieto požiadavky:
1. vytvárať stužené podložie v lôžku, do ktorého sa ukladá repné klbôčko
2. zabezpečiť pravidelný výsev klbôčok na zvolenú vzdialenosť
3. zamačknúť klbôčko do lôžka na určenú hĺbku
4. zahrnúť vysiate klbôčko zeminou
Kvalita výsevu je priamo ovplyvňovaná použitou technikou a vlastnosťami osiva.
Vzťahy medzi rozmermi výsevných elementov, kalibráciou osiva a jeho tvarom sú
konštantné a ich porušením sa zhoršuje kvalita výsevu aj poľná vzchádzavosť. Praktickým
záverom z týchto poznatkov je skutočnosť, že všetky typy osiva nie sú vhodné pre daný
výsevný postup a naopak, že všetky výsevné postupy nezaisťujú dostatočnú presnosť
a rovnomernosť rozmiestnenia klbôčok. Vážnym nedostatkom v kvalite výsevu je výsev
niekoľkých klbôčok na jedno miesto, alebo väčšie percento medzier spôsobené
nerovnomernosťou výsevu. Výsevné ústrojenstvo nesmie pri výseve klbôčka alebo obaly
drtiť či inak poškodzovať.(Minx,1977)
Základné faktory zabezpečenia vysokej poľnej vzchádzavosti:
1. orbu nevykonávať pri nadmernej vlhkosti
2. zamedzenie vzniku koľají na pozemku
3. kvalitná príprava osivového lôžka
43
4. zabránenie vytvorenia vysokej koncentrácie solí v oblasti osivového lôžka
5. stanovenie optimálneho termínu sejby
6. zabezpečenie rovnomernej hĺbky sejby
7. optimálne nastavenie a zoradenie sejačky
8. dodržiavanie kontroly výsevku
9. optimálne dávkovanie herbicídnych prípravkov
10. správny výber odrôd (Páltik,1997)
Obrázok č.2: Sejačka Mussey Ferguson
3.9.1 Mechanické ošetrovanie počas vegetácie
Plečkovanie zostáva základným kultivačným zásahom tam, kde sa na zlievavých
pôdach často vytvára pôdny prísušok, ktorý znemožňuje výmenu pôdneho vzduchu. Prvé
plečkovanie sa robí plytko a pokrýva čo najväčšiu časť medziriadku s úzkymi ochrannými
pásmi (asi 40 mm).
Ďalšie plečkovania sa robia hlbšie a ochranný pás sa rozšíri (60-80 mm). Počet
plečkovaní v priebehu vegetácie je závislý na konkrétnych podmienkach. Priemerne sa
vykonajú tri plečkovania. V dnešných moderných technológiách sa dostáva plečkovanie
ako súčasť boja proti burinám čiastočne do úzadia.
V našich súčasných podmienkach prevažuje celoplošný postrek herbicídmi, ktorým
by sa malo zaburinenie zvládnuť. Kombinácia herbicídov sa spravidla volí tak, že sú v nej
účinné látky kontaktne ničiace už vyklíčené buriny a potom látky, ktoré vytvárajú po určitú
44
dobu na pôdnom povrchu film ničiaci klíčiace buriny. V takýchto prípadoch je potrebné
zvážiť účelnosť plečkovania, prípadne ho oddialiť alebo úplne vypustiť. (Bajči, Pačuta,
Černý, 1997)
3.10 Ochrana proti škodlivým činiteľomŠkodlivé činitele vplývajúce na zdravotný stav cukrovej repy a následne
ovplyvňujúce i výšku úrody rozdeľujeme do troch skupín:
- buriny
- choroby
- živočíšni škodcovia
Regulácia zaburinenosti
Ochranu repy proti burinám je nutné prispôsobiť zvolenej technológii pestovania,
lebo každé použitie herbicídu alebo kombinácie herbicídov určitým spôsobom ovplyvňuje
poľnú vzchádzavosť.
Preemergentná aplikácia herbicídov na báze chloridazonu (Burex, Pyramin):
- opodstatnenie pri hustých výsevoch repy tradičnou technológiou
- účinok herbicídov neistý pri nedostatku vlahy v pôde
- posúdiť ekonomický a herbicídny efekt – ošetrovať iba tie plochy, na ktorých sa
očakáva zvýšené zaburinenie
Preemergentná aplikácia herbicídov na báze trialatu (Avadex, Trialat):
- nezapadá do nových technológií pestovania repy pre potrebu ich hlbokého
zapracovania do pôdy.
Preemergentná aplikácia herbicídov na báze metachloru (Dual):
- má svoje opodstatnenie na pozemkoch silne zaburinených ježatkou kurou alebo
láskavcami, t.j burinami, ktoré vzchádzajú etapovite po celú dobu vegetácie
Pri technológii pestovania repy bez ručnej práce s výsevom na konečnú vzdialenosť
(min.150, štandardne na 180-200 mm) tvorí základ proti burinám kvalitne a načas
vykonaná základná agrotechnika. Základným princípom boja proti burinám pri uvedenej
technológii bez ručnej práce je cielená postemergentná aplikácia herbicídov na vzídené
buriny.
45
Podmienky bezpečnej, cielenej postemergentnej aplikácie herbicídov sú:
- dostatočné mechanizačné vybavenie, t.j kvalitný postrekovač vybavený štrbinovými
tryskami (teejt, Hardi, Lechler a iné)
- dodržanie objemu prípravku (150 – 200 l vody na 1 ha). Pracovná rýchlosť 5-6 km hod
pri štandardnom tlaku 0,2-0,3 MPa
- herbicídy, ale i „tank-mixy“ (zmes rôznych prípravkov v nádrži postrekovača)
aplikovať hnedˇ po ich príprave
- nevykonávať žiadne postreky pri extrémne vysokých teplotách (nad 25 °C) alebo za
nebezpečia nočných mrazíkov
- do tank-mixu nepridávať žiadne insekticídy (riziko poškodenia repy)
Ochrana proti chorobám a škodcom
K najvýznamnejším chorobám vzchádzajúcej cukrovej repy patrí spála repy. Je
spôsobená komplexom hubovitých patogénov a baktérií:
- Pythium ssp
- Phoma betae
- Rhizoctonia solanii
- Fusarium ssp
Choroba sa prejavuje ešte pred vzídením osiva tmavnutím klíčkov, ktoré sa
deformujú, až odumierajú. Vývoju spály napomáha výsev repy po zlých predplodinách,
prudké denné výkyvy teploty, vytvorenie pôdneho prísušku, nízke pH pôdy, nedostatok
pôdnej vlahy a nevyrovnaná výživa N, P, K.(Kulík,1994)
Dôležitým agrotechnickým opatrením v systéme ochrany repy pred spálou je kvalitná
podsejbová príprava pôdy a výsev v optimálnom termíne do dostatočne vyhriatej a zrelej
pôdy. Pri veľmi skorom výseve do nevyzretej chladnej pôdy vzchádzanie prebieha veľmi
dlho, klíčky sú silne napádané hubovými patogénmi.
Proti patogénnym ochoreniam v počiatočných vývojových fázach sa osivo cukrovej
repy morí fungicídmi na báze thiuramu( Wolfen thiuram), hymexazolu (Tachigaren), resp.
dalšími prípravkami, ako napr. Rovral, Dithane, Previcur.
Ďalšou chorobou, ktorá sa vyskytuje v priebehu vegetácie cukrovej repy je pleseň
repná. Pôvodcom choroby je huba Perenospara schachtii. Príznaky sa objavujú na
46
srdiečkových listoch, ktoré sú svetlozelené a zdurené. Na spodnej strane listov sa objavuje
sivofialový povlak mycélia huby. Infikované listy postupne tmavnú a odumierajú.
Priaznivými podmienkami pre rozvoj choroby je vlhké a chladné počasie (teplota vzduchu
15-20°C a relatívna vlhkosť 70%).fungicídmi sa odporúča len pri vzostupe napadnutia
v termíne do konca augusta.
Pôvodcom múčnatky repnej je huba Erysiphe communis, ktorá vytvára na listoch
i stonkách múčnaté povlaky. K šíreniu choroby prispieva teplé a suché počasie s rannými
rosami.
Medzi dôležité choroby cukrovej repy patrí cerkosporióza, ktorú spôsobuje huba
Cercospora beticola. Prejavuje sa drobnými, v priemere 2-4 mm veľkými škvrnami na
listoch. Śkvrny, ktoré majú typické fialové lemovanie, neskôr splývajú a listy zasychajú.
Pre rozvoj choroby je priaznivé teplé a vlhké počasie (20-25°C, relatívna vlhkosť nad
70%). Choroba sa rozvíja v druhej polovici leta v už zapojených porastoch. Ichrana spočíva
v súbore agrotechnických opatrení, t.j. v dodržiavaní osevného postupu, včasnom ničení
zbytkov rastlín a v kvalitnej hlbokej orbe. Na chemickú ochranu sa používajú organické
fungicídy alebo prípravky na báze medi (Královič,1975)
Medzi vírusové choroby cukrovej repy patrí žltačka repy, mozaika, kučeravosť repy
a rizománia repy. Najznámejšími prenášačmi vírusových ochorení sú vošky (maková
a broskyňová). Ochrana spočíva v ničení vektorov.
Tabuľka č.12:Prehľad najdôležitejších hubových chorôb na listoch cukrovej repy
(Kulík,1994)
Názov choroby Termín výskytu Podmienky výskytu Ochrana (kg.ha)
Perenospóra repová
(Perenospora
schachtii)
Vo všetkých
rastových fázach
Vlhko, chlad Brestan 0.6
Kuprikol 5.0
Múčnatka repná
(Erysiphe betae)
Na konci leta Teplo, sucho, ranné
hmly
Síra 6.0
Sulikol K 10.0
Thiovit 6.0
Cerkospóra
(Cerkospora
Druhá polovica
vegetácie
Vysoká vzdušná
vlhkosť
Benlate 0.15
Brestan 0.6
47
beticola) Fundazol 0.2
Kuprikol 4.0-5.0
Topsin 0.2
K najzávažnejším škodcom cukrovej repy v období vzchádzania patria atomária
repová (Atomaria linearis), skočky (Chaetocnomia) a kvetárka repová (Pegomyia
hyosciami).
Chemickú ochranu proti škodcom vzchádzajúcej repy možno rozdeliť na preventívnu
ochranu a represívnu ochranu. Účinnosť a rentabilita preventívnej ochrany je úplne závislá
na prognóze a signalizácii jednotlivých škodcov. Len komplexné posúdenie škodcu
prispieva k rentabilite preventívnych ochranných opatrení, ku ktorým patrí:
- morenie osiva,
- aplikácia granulovaných insekticídov,
- použitia insekticídov pri pásovom postreku v kombinácii s herbicídmi zároveň
s výsevom,
Ochrana proti škodcom granulovanými insekticídmi je veľmi nákladná
a z ekologického hľadiska nevhodná, zvlášť pri nedokonalej prognóze výskytu škodcu.
V súčasnosti sa odporúča granulované insekticídy aplikovať zásadne do riadku zároveň
s výsevom pomocou špeciálnych aplikátorov.
V suchých oblastiach je veľmi často kontaktný účinok insekticídnych moridiel nižší,
a preto v miestach silného výskytu škodcov je nutné doplnkové ošetrenie porastu najmä
proti atomárii repovej, ktorá spôsobuje najväčšie škody v období klíčenia do fázy prvého
páru pravých listov.
Na priamu chemickú ochranu proti tomuto škodcovi môžeme použiť prípravky Temik
10 G, Furadan 350 F alebo Actelic 50EC. Nepriama, ale veľmi užitočná ochrana proti
tomuto škodcovi spočíva najmä vo využití agrotechnických opatrení, ktoré urýchľujú
vzchádzanie a počiatočný vývin repy.(Špaldoň,1982)
Na niektorých pozemkoch je značný výskyt drôtovcov. V takýchto prípadoch treba
pozemky ošetriť prípravkami Dyfonata 10 G alebo Dursban 10 G v dávkach 10-15 kg. ha-1
pri pásovej aplikácii alebo 30 kg. ha-1 pri plošnej aplikácii.
48
Proti skočke repovej, ktorá v období vzchádzania cukrovej repy môže zničiť porast
v priebehu dvoch až troch dní, spočíva ochrana v použití kontaktných insekticídov (napr.
Wofatox 18 WP, 2 kg. ha-11). Výhodná je i preventívna ochrana Temikom 10 G.
Straty na úrode spôsobené chorobami, ktoré prenášajú vektory vírusov – voška
maková a broskyňová – sa odhadujú až na 30 % pri poklese cukornatosti o 1 %.
Chemická ochrana proti voškám sa realizuje aplikáciou prípravkov na báze
organických zlúčenín fosforu, ako Dimecron 20 (1,0-1,5 l. ha-1, Bi-58 (0,6-1,0 l. ha-1)alebo
karbamátov, ako je Pirimor DP (0,3-0,5 l. ha-1), Furadan 10 G (10 kg špeciálnymi
aplikátormi do riadkov).
Pri výskyte kvetárky repovej sa používajú: Soldep (0,6 l. ha-1), Dimecron 20 (1,0 l. ha-
1), Elocron (1,0-1,5 l. ha-1) a iné. (Kulík,1997)
3.11 ZberRepa cukrová sa zberá v technologickej zrelosti, ktorá je podmienená fyziologickou
zrelosťou a nastáva spravidla koncom októbra pri znížení teploty na 5 – 6 C. Termín zberu
určuje cukrovar. V naších podmienkach je väčšinou kompromisom medzi stratami
v dôsledku skorého zberu, zberovými stratami a skladovacími stratami v čase od 25.9 do
15.11.
Používa sa dvojfázový zber, kedy sa v prvej fáze orezávačom zberajú skrojky
a v druhej fáze sa zberačom zberajú buľvy, alebo častejšie jednofázový zber repnými
kombajnami. Na zber s minimálnymi stratami treba pamätať už pri príprave pôdy, ochrane
proti chorobám, škodcom a burinám. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)
Dôležitým aspektom zberu je jeho technická stránka, ktorá rozhoduje najmä o výške
strát na biologickej úrode. K týmto stratám môže dochádzať najmä :
- zlým odskrojkovaním repa (príliš hlboký rez)
- ulamovaním koncov hlavného koreňa
- zlým vyoraním (najmä pri vyoraní repy z riadku)
- rozptylom vyoranej repy (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)
49
4 ZÁVER
Pri vypracovaní bakalárskej práce na tému: „Technologická kvalita repy cukrovej vo vzťahu k základným technologickým parametrom jej pestovania“ som dospel k nasledujúcim zisteniam a záverom:
1. Cukrová repa ako jedna z najintenzívnejších plodín poľnohospodárskej výroby.
Predstavuje najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy. Je
bioenergeticky najvýkonnejšou plodinou spomedzi pestovaných plodín.
2. Z početného súboru biologických vlastností cukrovej repy niekotré vyusťujú do
základných úžitkových vlastností, akými sú hlavne úroda a kvalita buliev.
3. Chemické zloženie buliev cukrovej repy je značne závislé na pôdnych
a klimatických podmienkach, použitej agrotechnike a odrode.
4. Pri pestovaní repy cukrovej, technológiou pestovania s výsevom na konečnú
vzdialenosť, sa používa geneticky jednoklíčkové osivo. Porast vysiaty na konečnú
vzdialenosť vyžaduje zvyšené nároky na výber pozemku, štruktúru pôdy, obsah humusu
a pH pôdy.
5. Základné technologické úkony (zaradenie do osevného postupu, obrábanie pôdy,
výživa a hnojenie, založenie porastu, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia) patria
k najvýznamnejším intenzifikačným faktorom v pestovaní repy cukrovej, významným
spôsobom zasahujúcim do úrody a technologickej kvality buliev.
50
5 POUŽITÁ LITERATÚRA1. Bajči, P. 1994. Aktuálne problémy slovenského repárstva. In.Kvalitné osivo
a odroda cukrovej repy, Nitra: Agrotár, 1994, 3-7 s.
2. Bajči, P., Pačuta, V., Černý, I. 1997. Cukrová repa. Nitra: ÚVTIP-NOI, 1997,
111 s., ISBN 80 - 85330 - 35 - 0
3. Benc, St., Lapar, M. 1960,: Cukrová repa. Bratislava, 1960.
4. Chochola, J. a kol. 1991. Pestování cukrovky. Semčice, 1991, 98 s.
5. Chochola, J. 1985,: Výživa a hnojení cukrovky. Rybáček a kol: Cukrovka SZN
Praha, 1985, 169-201 s.
6. Fiedler, J. a kol. 1975. Technologie výroby cukrovky. SZN, Praha, 1975
7. Fulajtár, E. 1993. Agroklimaticko-pôdne podmienky koncentrácie pestovania
cukrovej repy. In. Koncepcia rozvoja repárstva a cukrovarníctva na Slovensku, MP SR,
1993.
8. Hermanský, J. 1987. Komplexní agrotechnika a technologiské postupy pestování
cukrovky, UVIPZ, Praha, 1987, s. 4-15
9. Karabínová, M., Pačuta, V., Černý, I. 2001. Interakcia účinku obrábania pôdy,
hnojenia a ročníka na formovanie úrody repy cukrovej. In. IV Celoslovenská vedecká
repárska konferencia. Zborník, Nitra VES SPU, 2001, 84 - 86 s., ISBN 80-7137-831-3.
10. Kolektív autorov. Encyklopaedia Beliana. Bratislava, Encyklopedický ústav SAV
a VEDA, vydavateľstvo SAV, ISBN 80-224-0671-6
11. Kráľovič, J., a kol. 1975. Ochrana poľnohospodárskych plodín. Príroda, Bratislava,
1975, s.596
12. Kulík, D.1997. Špeciálna rastlinná výroba – okopaniny (druhé nezmenené vydanie). Nitra: Vydavateľstvo SPU, 1997
51
13. Kulík, D.1997. Špeciálna rastlinná výroba – okopaniny (druhé nezmenené vydanie). Nitra: Vydavateľstvo SPU, 1997, ISBN 80-7137-436-9, s.21-73
14. Kulík, D. 1994. Špeciálna rastlinná výroba - okopaniny. Nitra: VŠP, 1994, 121 s.,
ISBN 80 - 7137 - 156 - 4.
15. Masarykov slovník náučný. 1.časť A-Č, Praha 1925, Československý kompas
16. Minx, L.1980. Biologicá kontrola výroby cukrovej repy. Nitra, 1980,.11-25 s.
17. Minx, L. 1997. Zjišťování vzešlosti porostu cukrovky základných presným
výsevem. úVTIZ, Praha, 1997.
18. Petríková, V. a kol. 2006. Energetické plodiny. Praha: Profi Press, 2006, 126 s.,
ISBN 80 - 86726 - 13 - 4.
19. Páltik, J. 1997. Technika a mechanizácia pestovania cukrovej repy. II. Vedecká
celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, 107-114 s.
20. Pospíšil, R., Pačuta, V., Černý, I. Molnárová, J. 2008. Integrovaná rastlinná výroba.
Nitra: SPU, 2008, 139 s., ISBN 978 - 80 - 552 - 0141 - 2.
21. Pyramída: encykopedický časopis moderného človeka, Bratislava, Slovakopress,
1972, č.19
22. Rybáček, V., a kol. 1985. Cukrovka. SZN Praha. 1985, 9-198 s.
23. Skalický, J. 1994. Kritériá nákupu, manipulace, čištení a skladování cukrovky na
stacionárních stanovištích. Praha, 1994, ISSN 0231-9470, s.8-15
24. Špaldoň, E., a kol.1982. Rastlinná výroba. Príroda, Bratislava, 1982, s.628
25. Tobiášová, E., Zaujec, 2001. Pozberové zvyšky cukrovej repy a ich význam
v procesoch transformácie organickej hmoty. In. IV. Celoslovenská vedecká repárska
konferencia. Nitra: VES SPU, 2001, 41 - 46 s., ISBN 80 - 7137 - 831 - 3.
26. http://www.atpublishing.sk/pdf/lro_2009.pdf
27. http://www.agrostranky.sk/?cat=5
28. http://www.vuepp.sk/Komodity/r2009/II.polrok/cukor2.pdf
29. http://www.agrostranky.sk/?p=11
30. http://www.agrovokservis.sk/
31. http://www.opall-agri.sk/stroje/znacka/opall-agri/radlickove-kyprice
52
53