slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita a v … · slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita a v...
TRANSCRIPT
SSLL OOVVEENNSSKK ÁÁ PPOOĽĽNNOOHHOOSSPPOODDÁÁRRSSKK AA UUNNII VVEERRZZII TTAA
VV NNII TTRREE
Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
ZZhhooddnnootteenniiee pprr ííssttuuppoovv kk ttvvoorr bbee aa vvyyuužžíívvaanniiuu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ((ccaasshh –– ff llooww)) vvoo vvyybbrr aannoomm ppooddnniikkaatteeľľsskkoomm ssuubbjj eekkttee
DDiipplloommoovváá pprr ááccaa
Katedra informačných systémov Vedúci katedry: doc. Ing. Milan Kučera, CSc. Vedúci práce: doc. Ing. Jozef Pataky, PhD.
Zuzana Kováčová
Nitra 2008
Abstract
The topic of my final university work is “The evalution of creation and use of cash
flow in choosen enterprise”.
Coming out of former stated fact, the major objectives of this work are as follow:
- study production and business activities of examined enterprise
- an analysis of cash flow with particular attention to approaches:
a) to planned cash flow cration
b) to evaluation of cash flows based on accountancy
- consideration of factors influencing cash flows in examined enterprise
- working out some suggestions and recommendations for use in praxis.
The conclusion of final university offers proposals of use and aplication of obtained
facts, which is suggested by the summary of cash – flows on practise. Essential importance of
cash – flow survey is contained in the fact, that is the most effective instrument of planning
and control of liquidity.
Cash flow statement is one of the most important instrument of liguidity management and
solvency, that is ability of the accounting unite to cover the maturing payables. In Slovakian
law is possible to use the direct method with two variants or the indirect medhod to construct
the cash flow statement. Direct method is possible to use only to construct cash flow in
financial and investing activities. Direct method presents information based on gains and
axpenses and indirect method is based on the transformation of income from operations to the
cash flow.
More and more managers from firms start doing consequent cash flow statemetnt.
Because they know, that is necessary to know, from which place take many and to which
place give they many.
The importance of cash – flow summary rises significantly at present. It is mainly
applicable and used in company, in banks, for investors and owners.
Kľúčové slová: prehľad peňažných tokov, platobná schopnosť, plánovaný prehľad peňažných
tokov, skutočný prehľad peňažných tokov, účtovníctvo
Key words: Cash flow Statement, liquidity management, planned cash flow creation,
evatuation of cash flow based on accountancy, accounting
ČČEESSTTNNÉÉ VVYYHHLLÁÁSSEENNIIEE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla
všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
V Nitre.................................. ............................................
Podpis
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Jozefovi Patakymu, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
V Nitre.................................. ...........................................
Podpis
POUŽITÉ OZNA ČENIA
AE – analytická evidencia
BČ – bežná činnosť
CP – cenné papiere
DFM – dlhodobý finančný majetok
DHM – dlhodobý hmotný majetok
DM – dlhodobý majetok
DNM – dlhodobý nehmotný majetok
DPH – daň z pridanej hodnoty
FČ – finančná činnosť
FM – finančný majetok
HČ – hospodárska činnosť
KFM – krátkodobý finančný majetok
KZ – konečný zostatok
MČ – mimoriadna činnosť
N – náklady
OP – opravná položka
PT – peňažné toky
PPT – prehľad peňažných tokov
SF – sociálny fond
tis. – tisíc
ÚO – účtovné obdobie
VH – výsledok hospodárenia
VI – vlastné imanie
ZC – zostatková cena
ZS – začiatočný stav
Z/S – zisk, strata
OBSAH
Úvod 7
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 9
2 Cieľ práce 21
3 Metodika práce 22
4 Výsledky práce 24
4.1 Charakteristika skúmaného podniku 24
4.2 Základné prístupy k vyčísleniu peňažných tokov 32
4.2.1 Rámcová charakteristika používaných metód a foriem vykazovania
peňažných tokov 32
4.2.2 Štruktúra prehľadu peňažných tokov 36
4.3 Analýza zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu peňažných tokov
v skúmanom podniku 39
4.3.1 Analýza postupov podnikateľského subjektu k tvorbe plánovaného
prehľadu peňažných tokov 39
4.3.2 Vecné prístupy k zisťovaniu skutočného prehľadu peňažných tokov 44
4.4 Hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky 49
4.4.1 Prevádzková činnosť 49
4.4.2 Investičná činnosť 53
4.4.3 Finančná činnosť 55
4.4.4 Zhodnotenie peňažných tokov za účtovnú jednotku 57
5 Záver a návrhy na využitie poznatkov 61
6 Použitá literatúra 67
7
Úvod
Ekonomika Slovenskej republiky je výsledkom pôsobenia vonkajšieho
podnikateľského prostredia, ktoré je poznačená procesom transformácie ekonomiky na trhové
hospodárstvo. Táto transformácia ekonomiky má výrazný dopad na celkovú finančnú
stabilitu každého podnikateľského subjektu. S rastúcou konkurenciou vyplynula podnikom
potreba byť čoraz viac flexibilný a snažiť sa o ekonomickú samostatnosť. Jednou zo
základných podmienok úspešnej existencie podniku v trhových podmienkach je trvalá
platobná schopnosť. Túto podnik môže zabezpečiť vtedy, ak má dostatočné množstvo
disponibilných peňažných prostriedkov. Na preukázanie finančno - ekonomickej situácie
podnikateľského subjektu slúžia informácie z účtovníctva a z účtovnej závierky.
Finančnú štruktúru slovenských podnikov možno vo všeobecnosti charakterizovať ako
nevyhovujúcu, s nízkym podielom finančných zdrojov dlhodobého charakteru a s vysokým
podielom krátkodobých cudzích zdrojov.
V súčasnom období sa mnohé podnikateľské subjekty nachádzajú v zlej situácii, pre
ktorú je typický nepriaznivý výsledok hospodárenia. Svojimi finančnými prostriedkami
nedokážu kryť priame náklady či uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Nádej na čiastočné
zlepšenie hľadajú v možnosti získania cudzieho kapitálu.
Pri naplňovaní svojich cieľov management podniku je nútený hľadať správny pomer
medzi cudzím a vlastným kapitálom. Pri použití cudzieho kapitálu sa zvyšuje rentabilita
vlastného kapitálu a finančná rizikovosť projektu. Vysoká miera zadĺženosti spoločnosti je na
druhej strane relatívne výhodná, pretože vyžaduje vysokú tvorbu zisku potrebného na
splácanie úverov, čo so sebou prináša zvýšené riziko. Finančná stabilita podniku sa oslabuje.
Súčasťou každého podnikania je aj riziko, ktoré je podmienené neustálymi zmenami,
ktoré prebiehajú tak vo vnútropodnikovom prostredí, ako aj v externom prostredí, v ktorom sa
podnik pohybuje. V externom prostrední je nestále, turbulentné až chaotické, vznikajú zmeny,
ktoré sú hlboké, časté a nepravidelné.
Úspešnosť podnikateľských subjektov je determinovaná vonkajším prostredím,
v ktorom sú podnikateľské subjekty etablované, a s ktorým sú vzájomne poprepájané
informačnými alebo finančnými väzbami.
Pre kvalitné riadenie firmy je nutné prevádzať analýzu ekonomickej a finančnej
situácie. Aby mala finančná analýza či akýkoľvek ekonomický rozbor vypovedaciu
schopnosť, potrebuje kvalitné podklady čiže informácie. Tieto musia byť aktuálne, ich
zisťovanie by nemalo byť príliš nákladné a musia byť prispôsobené potrebám firmy.
8
Pre posúdenie finančné situácie je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow.
V štandardných trhových ekonomikách je analýza a plánovanie cash flow bežnou súčasťou
finančného riadenia podniku. Cash flow pomáha identifikovať a riešiť finančné problémy
a tým redukuje finančné riziko. V našej podnikovej sfére niet vážnejšieho finančného
problému, ako je platobná neschopnosť mnohých podnikov, ktorá je brzdou plynulých
peňažných tokov v hospodárstve.
Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým spoločnosť
peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia. Cieľom prehľadu
peňažných tokov je prezentovať, aké skutočnosti a v akej sume spôsobili zmenu v stave
peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia a ich
stavom na konci účtovného obdobia. Úlohou výkazu cash flow je zhodnotiť finančné toky
z hľadiska ich vplyvu na likviditu a finančnú pozíciu podniku. Vykazovanie prehľadu
peňažných tokov zobrazuje pohyby v štruktúre peňažných príjmov a peňažných výdavkov
a sleduje mieru ich stability.
Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku je dôležitou súčasťou
výsledku rozhodovania v podniku. Svojím obsahom ovplyvňuje rozhodovacie procesy, a tak
umožňuje posúdiť schopnosť podniku dosahovať finančné ciele t.j. finančnú istotu a likviditu
podniku. Prehľad peňažných tokov povinne zostavujú podnikatelia, ktorí musia mať účtovnú
závierku overenú audítorom.
Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť vhodným spôsobom podkladové
informácie na zostavenie prehľadu peňažných tokov, a to vhodnou analytickou evidenciou.
Z výkazu cash flow je možné zistiť ako je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať dlhy,
realizovať obnovovacie a rozvojové investície, posilňovať likviditu a rozdeľovať zisky.
Prehľad peňažných tokov slúži predovšetkým pre manažment podniku, teda pre
interných používateľov informácií z účtovnej závierky, pre finančné riadenie ale aj pre
externých používateľov informácií z účtovnej závierky, pre banky, investorov, majiteľov
účtovnej jednotky a pod.
Súčasťou trojbilančného systému výkazníctva je aj prehľad peňažných tokov, ktorý
poskytuje informácie o minulých peňažných tokoch a umožňuje tak stanoviť výšku, časový
rozvrh a zdroje budúcich peňažných tokov. Základom je súvaha, v ktorej sa koncentrujú
všetky hospodárske operácie po celú dobu trvania podniku.
Pri tvorbe a hodnotení prehľadu peňažných tokov v podnikateľskom subjekte je
nevyhnutné analyzovať a zistiť faktory, ktoré na peňažné toky vplývajú a tým vplývajú aj na
finančnú stabilitu podniku.
9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
Vývoj a súčasný stav kapitálovej a finančnej štruktúry slovenských podnikov je
predovšetkým výsledkom vývoja finančnej štruktúry podnikov počas obdobia direktívne
riadenej ekonomiky ako zdôrazňuje SIVÁK, R. (2001). Ďalej je výsledkom individuálnych
podmienok v jednotlivých podnikoch a výsledkom pôsobenia vonkajšieho podnikateľského
prostredia, ktoré je vo veľkej miere poznačené procesom transformácie ekonomiky na trhové
hospodárstvo. Nevyhnutným predpokladom zlepšenia finančnej situácie podnikov je
zlepšenie rámcových podmienok financovania podnikateľskej sféry a vytváranie lepších
podmienok v ekonomike pre podnikateľskú činnosť a v uvedených súvislostiach najmä
k dlhodobým zdrojom financovania na kapitálovom trhu, bez ktorých nie je možná
reštrukturalizácia podnikateľských subjektov v Slovenskej Republike a rozvoj ich
podnikateľskej činnosti.
Súčasná ekonomika a v nej fungujúce podniky sa nachádzajú v procese kvalitatívneho
prerodu, prechádzajú z tradičných pomerov doznievajúcej industriálnej a informačnej éry do
pomerov novej a znalostnej ekonomiky definujú JANEČEK, V. – HYNEK, J. (2007).
HEIDLEROVÁ, S. (2001) tvrdí, že rastúca konkurencia, maximálne dosahované
parametre kvality výrobkov a služieb a dynamika trhov si vo firmách vyžaduje čoraz
presnejšie nástroje riadenia. Okrem toho sú disponibilné zdroje firmy stále menej dostačujúce,
a preto sa musia využívať čo najúčelnejšie. Čím účelnejšie sa zdroje využívajú, tým lepšie
možno zabezpečiť jej existenciu. Preto je dôležité, aby si firma predovšetkým správne
formulovala ciele, ktoré musia byť presné, reálne, t.j. dosiahnuteľné pri disponibilných
zdrojoch. Takéto vytýčenie cieľov umožňuje plánovať úspech firmy, ktorý pozostáva
predovšetkým zo zisku, z krátkodobej likvidity a z dlhodobej schopnosti financovania sa.
Za základný cieľ podnikateľskej činnosti sa považuje maximalizácia zisku ako objasňuje
VLACHYNSKÝ, K. (2006). Táto definícia je osvojená už klasickou ekonomickou teóriou
vychádzajúcou z princípov tzv. normatívnej mikroekonomiky. Argumentuje tým, že
v trhovom hospodárstve je rozhodujúcou podmienkou získania podielu na vytvorenom
spoločenskom produkte pre všetky hospodáriace subjekty výška ich peňažného dôchodku.
Čistým peňažným dôchodkom podniku je zisk, a preto je jeho maximalizácia logickým
základným cieľom činnosti. Princíp maximalizácie zisku je však dlhodobo podrobovaný
kritike najmä preto, že stavia na málo realistických východiskách. Predpokladá totiž dokonalý
trh, dokonalú informovať podnikateľských subjektov (znalosť všetkých možných variantov
riešení a ich dôsledkov) a ich jednoznačne racionálne správanie ignorujúce vnútorné
10
pohnútky podnikateľa, vrátane pohnútok psychologických. Na tomto základe sú rozvité
zásady, ktoré sa snažia na empirických pozorovaniach zovšeobecniť skutočné správanie
podnikateľských subjektov.
Podľa SEDLÁČEKA, J. (2007) podnik zaujíma v ekonomike dve pozície: jednak
vystupuje na trhu výrobkov a služieb ako ponúkajúci a jednak na trhu výrobných faktorov ako
kupujúci. Objem jeho produkcie (finálnych statkov a poskytnutých služieb) za určité časové
obdobie na území štátu charakterizuje úroveň výkonnosti ekonomiky (HDP). Zvyšovanie
objemu produkcie podniku má tak priamy vplyv na zvyšovanie výkonu ekonomiky. Na
úrovni podniku potom zvyšovanie jeho výkonnosti prináša nové zdroje (kapitál) použiteľné
k samofinancovaniu podniku a k uspokojeniu potrieb investorov.
K tomu, aby podnik mohol dlhodobo existovať, musí byť nielen primerane rentabilný,
výnosný, ale musí byť súčasne schopný uhradiť svoje potreby. Veľkosť peňažných
prostriedkov je východiskom pre posudzovanie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti
podniku k určitému momentu, kedy je porovnávaný stav peňažných prostriedkov so súčasnou
povinnosťou platiť, ktorá vyvoláva úbytok peňažných prostriedkov, t.j. so záväzkami
podniku. V tejto súvislosti existujú dve krajné vymedzenia likvidity, ktoré STAŠOVÁ, J.
(2006) člení:
� likvidita určitej zložky majetku (likvidnosť),
� likvidita podniku.
Likvidnosť vyjadruje mieru obtiažnosti transformácie majetku do hotovostnej formy. Je
všeobecnou charakteristikou majetku. Jednotlivé majetkové časti sa líšia podľa schopnosti
rýchlosti premeny. Likvidita podniku vyjadruje schopnosť premeniť svoje aktíva na peňažné
prostriedky a nimi včas, v požadovanej forme a na požadovanom mieste kryť všetky splatné
záväzky.
Snahou každej firmy by malo byť, aby v hospodárení, v tvorbe finančných prostriedkov,
na krytie rozvojových potrieb a uspokojovanie svojich zamestnancov dosahovala čo najlepšie
hospodárske výsledky. O to sa mnohé firmy, ktoré boli transformované na trhové
hospodárstva, aj usilujú. To sa odráža aj v ich prosperite. Nie je však málo takých firiem,
ktorým sa podnikanie nedarí. Sú na dne s finančnými prostriedkami. Majú značné dlhy voči
svojim veriteľom. OLÁH, M. (2001) kladie dôraz na symptómy finančnej tiesne podniku:
� nepriaznivé finančné toky,
� prejavy nízkej finančnej kondície firmy,
� vyskytujúce sa obavy schopnosti včas uhrádzať splatné výdavky,
11
� snaha hospodáriť s väčším podielom cudzieho kapitálu ako s natrvalo vloženým
vlastným kapitálom,
� uspokojenie s priemernými hospodárskymi výsledkami,
� podnik síce vykazuje zisk, ale občas sa objavujú ťažkosti s peňažnými tokmi.
Zlú situáciu podnikovej sféry, uvádza SIVÁK, R. (2001), možno dokumentovať na vývoji
v stratových podnikoch, ktoré predstavujú viac ako polovicu celkového počtu podnikov.
Medzi rizikové firmy patria najmä tie, ktoré svojimi finančnými výsledkami nezabezpečujú
ani jednoduché krytie priamych nákladov. Svojimi hospodárskymi výsledkami tak spĺňajú
predpoklady na vyhlásenie konkurzu. Nádej na čiastočné zlepšenie situácie v podnikovej sfére
predstavujú tie stratové podniky, v ktorých čisté výnosy pokrývajú náklady.
Súčasťou každého podnikania je teda riziko. Jeho existencia je podmienená neustálymi
zmenami, ktoré prebiehajú tak vo vnútropodnikovom prostredí, ako aj v externom prostredí,
v ktorom sa podnik pohybuje, podniká. Hlavne v externom prostredí, ktoré je nestále,
turbulentné až chaotické, vznikajú neustále zmeny, ktoré sú hlboké, časté a nepravidelné.
Tieto zmeny nadobúdajú často charakter diskontu, a pretože vznikajú náhle, bez
predchádzajúcich varovných signálov, dajú sa len ťažko predvídať. Považujú sa za jeden
z hlavných zdrojov neistôt a rizík v podnikateľskej činnosti. Pre súčasnú podnikateľskú
činnosť je dôležité vyčleniť tie metódy, ktoré umožnia minimalizovať riziko a rizikové
faktory, ktoré pôsobia na podnik a ktoré môžu iniciovať rizikové zóny a rizikové faktory
konštatuje OLÁH, M. (2001).
Je zrejmé, že budúce hospodárske výsledky investičných projektov závisia od značnej
miery na faktoroch s neistým vývojom tzv. faktory rizika, ktoré ovplyvňujú výnosy i náklady
týchto projektov. Budúce výnosy projektov ovplyvňuje predovšetkým vývoj dopytu závislý
od situácii na trhu, vývoja cien a exportne orientovaných projektov. Náklady sú závislé
predovšetkým od vývoja nákupných cien surovín, materiálu a energií, vývoja úrokových
sadzieb ako vysvetľuje FOTR, J. (2003). Zásadným problémom pri investičných
rozhodnutiach je neistota vývoja rizikových faktorov a tým nespoľahlivosť prognóz.
Hospodárska prax sa s týmito problémami vyrovnáva často neprípustným spôsobom t.j.
ignorovaním rizika a neistoty. Znamená to, že problém rozhodovania za rizika a neistoty sa
prevedie na problém rozhodovanie za istoty, t.j. vychádza sa z jediného, z pravidla
najpravdepodobnejšieho vývoja rizikových faktorov.
DUDEK, I. (2003) poukazuje, že spôsob začlenenia rizika a neistoty do hodnotenia
ekonomickej efektívnosti projektov závisia do určitej miery na zvolených kritériách pre
posudzovanie týchto efektívností. Pokiaľ je cieľom firmy pri realizácii projektov rast hodnoty
12
firmy pre jej vlastníkov, potom základným kritériom pre hodnotenie a výber projektov by
mala byť ich čistá súčasná hodnota, ktorá vyjadruje príspevok každého projektu k hodnote
firmy. Kladná čistá súčasná hodnota znamená, že realizácia projektu vedie k zvýšeniu
hodnoty firmy a naopak záporná čistá súčasná hodnota indikuje pokles hodnoty firmy po
realizácii projektu. Firma by preto mala realizovať projekty s kladnou čistou súčasnou
hodnotou. Pri začlenení rizika do posudzovania ekonomickej efektívnosti investičných
projektov je treba si uvedomiť, že toto riziko je spojené primárne s peňažným tokom
hodnotiaceho projektu. Existuje nebezpečie, že skutočné výdaje budú vyššie ako výdaje
plánované a naopak u príjmov existuje nebezpečie, že plánované príjmy nebudú dosiahnuté.
V dôsledku toho môže byť i skutočný peňažný tok projektu nižší než plánovaný.
Pre kvalitné riadenie firmy je nutné prevádzať analýzu ekonomickej a finančnej situácie,
ako vlastnej firmy, tak i dodávateľských či odberateľských firiem, poprípade ďalších
spolupracujúcich objektov. Aby mala finančná analýza či akýkoľvek ekonomický rozbor
vypovedaciu schopnosť, potrebuje kvalitné podklady – informácie definuje MRKVI ČKA, J.
(2005). Informácie majú kľúčovú úlohu vo všetkých rozhodovacích procesoch firmy.
Informácie musia byť aktuálne a ich zisťovanie by malo byť efektívne, nie príliš nákladné
a prispôsobené potrebám firmy. Získavanie informácií o vlastnej firme je jednoduchšie,
pretože všetky informácie sú ľahko dostupné.
Správne informácie získané v správny čas sú nevyhnutné pre strategické rozhodnutie
poukazuje PODSKĽAN, A. (2007). Vo väčšine prípadov v súčasnej dobe a z obchodného
hľadiska k nim patria referencie, vzťahy so zákazníkmi, dispozície technického riešenia, cena,
kvalita obchodnej ponuky. Toto všetko by mal obsahovať dobre spracovaný podnikateľský
zámer.
Úlohou finančnej analýzy je v prvom rade posúdiť finančnú situáciu a úroveň finančného
hospodárenia firmy. Finančné riadenie spoločnosti pozostáva v prvom rade z rozhodovania,
ako získať kapitál potrebný k svojej podnikateľskej činnosti. Tento kapitál môže byť buď
vlastný (tvorba zisku), alebo ak nestačí tvorba zisku, je nutné pristúpiť ku vzniku cudzieho
kapitálu. Ak už máme zaistenú tvorbu kapitálu, je veľmi dôležité rozhodnúť, ako ho čo
najefektívnejšie použijeme v našom podnikateľskom prostredí. Finančná analýza, odporúča
HEIDLEROVÁ, S. (2001), sa vykonáva pomocou celého radu ukazovateľov. Základným
zdrojom získania informácií na zostavenie a výpočet týchto ukazovateľov a následnú analýzu
je účtovníctvo firmy.
Pri naplňovaní strategických cieľov je management spoločností nútený hľadať ideálny
pomer medzi cudzím a vlastným kapitálom vyzdvihuje VACÍK, E. (2004). Vlastným
13
kapitálom sa rozumejú tie kapitálové zdroje, ktoré sú spoločnosti poskytované na základe
vlastníckej štruktúry vo forme vlastníckych podielov. Cudzí kapitál predstavuje okrem
dlhodobých a krátkodobých úverov poskytovaných bankou taktiež možnosť vydania
vlastných dlhopisov spoločnosti. Pri použití cudzieho kapitálu, sa zvyšuje rentabilita
vlastného kapitálu a finančná rizikovosť projektu. V podnikateľských plánoch je treba prísne
kontrolovať plán výsledku hospodárenia, aby nebola ohrozená finančná stabilita. Avšak
vysoká miera zadĺženosti spoločnosti je relatívne výhodná, je potrebné zdôrazniť, že vysoká
miera zadĺženosti na druhej strane vyžaduje vysokú tvorbu zisku potrebného na splácanie
úverov, čo so sebou prináša zvýšené riziko. Finančná stabilita spoločnosti sa oslabuje. Je treba
si uvedomiť, že úroky z cudzieho kapitálu predstavujú cudzí náklad, ktorý je treba uhradiť bez
ohľadu na hospodárske výsledky spoločnosti. Ak dôjde k zhoršeniu situácie na trhu, potom
môže byť ohrozená schopnosť spoločnosti hradiť úroky, resp. i splátky úverov, čo môže
vyústiť až do bankrotu. Na základe poznania a kvantifikácie rizika je potrebné zvoliť takú
kapitálovú štruktúru, ktorá nepovedie k ohrozeniu finančnej stability spoločnosti.
HEIDLEROVÁ, S. (2001) sa stotožňuje s názorom, že pre posúdenie finančnej situácie
je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow. Jeho zostavením okamžite zistíme finančnú
situáciu a likviditu firmy, resp. schopnosť firmy v oblasti úhrady záväzkov. Okrem údajom
o firme, ktorá je predmetom analýzy, je potrebné mať k dispozícii aj údaje slúžiace ako základ
porovnania.
1. Porovnávanie v čase - zistené hodnoty ukazovateľov porovnávame s hodnotami tých istých
ukazovateľov vypočítaných v danej spoločnosti v minulosti. Časový vývoj týchto
ukazovateľov mapuje a identifikuje zmeny, ktoré nastali v jednotlivých obdobiach.
2. Porovnávanie v priestore - ide o porovnávanie ukazovateľov rôznych firiem rovnakého
zamerania alebo aspoň toho istého odvetvia, vypočítaných za rovnaký časový úsek.
3. Porovnávanie s plánom - pri tomto type sa porovnávajú skutočne dosiahnuté hodnoty
ukazovateľov s hodnotami, ktoré sú vypočítané na základe plánovaných vstupných údajov.
Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým spoločnosť
peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia. Výkaz cash flow –
prehľad peňažných tokov – zobrazuje zmeny peňažných prostriedkov účtovnej jednotky za
určité obdobie. Účtovná evidencia sleduje prostredníctvom výkazu zisku a strát výsledok
hospodárenia, t.j. náklady a výnosy, a zostavenie prehľadu o peňažných tokov nepriamou
metódou, znamená úpravu týchto údajov na skutočné príjmy a výdaje poukazujú
PASEKOVÁ, M.- OTRUSINOVÁ, M. (2005).
14
Základná štruktúra výkazov cash flow spravidla rozlišuje oblasť prevádzkovej
činnosti, investičnú oblasť a oblasť externého financovania uvádza CZILLINGOVÁ, J.
(2005). Je celkom samozrejmé, že oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska
podniku najvýznamnejšia. Cash flow generovaný touto oblasťou možno považovať za výraz
podnikovej finančnej nezávislosti, resp. vnútornej finančnej sily podniku. Príjmy a výdavky
by mali byť obsahovo vymedzené tak, aby cash flow vyjadroval prebytok peňažných
prostriedkov, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii. Ide hlavne o tieto finančné potreby
podniku:
� výdavky investičného charakteru,
� splátky záväzkov, dividendy.
Cash flow, vyjadrujúci finančnú stabilitu bežnej činnosti podniku, sa v rámci finančnej
analýzy porovnáva so skôr uvedenými výdavkami a s jednotlivými položkami cash flow,
ktoré sú obsahom výkazu. Z toho vyplýva, ako je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať
dlhy, realizovať obnovovacie a rozvojové investície, posilňovať likviditu a rozdeľovať zisky.
MARKOVI Č, P. (2001) zastáva názor, že cash flow vystupuje v dvoch formách:
1. cash flow ako ukazovateľ – informuje o ekonomickej situácii podnikateľského
subjektu a charakterizuje schopnosť tvoriť prebytky v hotovosti,
2. cash flow ako výkaz ( prehľad) – snaží sa popisovať toky hotovosti v rámci
jednotlivých činností vykonávaných podnikateľským subjektom.
Dôležitým krokom pred samotným spracovaním výkazu je zabezpečenie rozčlenenia
jednotlivých účtovných operácií a ich priradenie k činnostiam, s ktorými úzko súvisia.
Prehľad peňažných tokov je na Slovensku upravený opatrením Ministerstva financií
SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní
a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených
z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva. Forma, ako aj obsah, zdôrazňuje SKLENKA, M. (2007), závisí od
subjektívneho prístupu účtovnej jednotky. To znamená, že prehľad peňažných tokov má
stanovený obsah, ale obsahová náplň príslušných položiek je u každej účtovnej jednotky
rôzna, a to v závislosti od ich predmetu činnosti a ostatných činností, ktoré vykonáva.
Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku je dôležitou súčasťou výsledku
rozhodovania v podniku komentuje CZILLINGOVÁ, J. (2005). Svojím obsahom
ovplyvňuje rozhodovacie procesy, a tak umožňuje posúdiť schopnosť podniku dosahovať
finančné ciele t.j. finančnú istotu a likviditu podniku. Cash flow je komplexným zobrazením
zmien likvidity v určitom období a je vyjadrením príjmov a výdavkov na rozdiel od zisku,
15
ktorý je kladným rozdielom výnosov a nákladov. Čím vyššie je cash flow generovanými
bežnými aktívami, tým vyššie sú predpoklady na plnenie budúcich úloh. Dôležitou súčasťou
finančného plánovania je plánovanie cash flow z dlhodobého či z krátkodobého hľadiska. Na
vypracovanie dlhodobého plánu cash flow sú zdrojom informácií čiastkové operatívne plány
odbytu, zásobovania, výroby, investícií a personálneho rozvoja. Dlhodobý plán cash flow je
projekciou príjmov a výdavkov daného obdobia. Výsledkom tohto plánu sú informácie
o stave voľných peňažných prostriedkov alebo o potrebe dodatočných peňažných
prostriedkov na konci obdobia. Obsahom krátkodobého plánu sú finančné rozhodnutia
o krátkodobých aktívach a pasívach. Krátkodobý finančný plán má zabezpečiť likviditu
podniku v každom okamihu. Východiskom tvorby finančného plánu sú stav peňažných
prostriedkov na začiatku plánovacieho obdobia, všetky očakávané príjmy, ktoré patria do
plánovacieho obdobia a predpokladané výdavky, ktoré podľa daného plánu vznikli.
Krátkodobý finančný plán je jednoduchým nástrojom plánovania, merania likvidity
a kontroly.
ŠLOSÁROVÁ, A. (2002) upozorňuje na to, že už na začiatku účtovného obdobia si
účtovná jednotka má stanoviť zásady na určenie štruktúry peňažných prostriedkov
a peňažných ekvivalentov. Peňažné prostriedky sú peniaze v hotovosti, ceniny, peniaze na
ceste, peňažné prostriedky na bankových účtoch vrátane kontokorentného úveru. Peňažné
ekvivalenty sú krátkodobý, vysoko likvidný finančný majetok, ktorý je ľahko zameniteľný za
dopredu známe sumy peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny
hodnoty v čase a termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na
trojmesačnú výpovednú lehotu. Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť vhodným
spôsobom podkladové informácie na zostavenie prehľadu peňažných tokov, a to vhodnou
analytickou evidenciou. Pri použití priamej metódy vykázania peňažných tokov je potrebné
sledovať príjmy a výdavky, pri použití nepriamej metódy vykázania peňažných tokov zo
základnej podnikateľskej činnosti je najdôležitejšia analytická evidencia v oblasti zúčtovacích
vzťahov.
Povinnou súčasťou poznámok u podnikateľov, ktorí majú povinnosť overenia účtovnej
závierky audítorom a zverejňovať údaje z nej, je aj prehľad peňažných tokov ako uvádza
SKLENKA, M. (2005). Prehľad peňažných tokov podáva informácie pre používateľov
informácií z účtovnej závierky o príjmoch peňažných prostriedkov a prírastkoch peňažných
ekvivalentov a výdavkoch peňažných prostriedkov a úbytkoch peňažných ekvivalentov, ktoré
sa uskutočnili v účtovnej jednotke počas účtovného obdobia a spôsobili, že stav peňažných
16
prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia sa zmenil v porovnaní so
stavom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia.
Zmena stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov je spôsobená celkovým
peňažným tokom, ktoré FICZOVÁ, I. (2000) člení:
� peňažné toky zo základných podnikateľských činností (operating activities) – sú
základné zárobkové činnosti účtovnej jednotky (t.j. vyplývajúce z predmetu
podnikania, uvedené na výpise z Obchodného registra) a ostatné činnosti, ktoré
nepatria medzi investičné alebo finančné činnosti.
� peňažné toky z investičných činností (investing activities) – predstavujú obstaranie
a vyradenie hmotného a nehmotného majetku a finančných investícií (tých, ktoré
nie sú súčasťou peňažných ekvivalentov).
� peňažné toky z finančných činnosti (financing activities) – sú činnosti, ktoré
spôsobujú zmeny vo veľkosti a zložení vlastného imania, pohľadávok a záväzkov
účtovnej jednotky týkajúcich sa financovania podniku.
Ukazovatele, ktoré obsahuje prehľad peňažných tokov, sa nazývajú tokové
ukazovatele a informujú používateľa o zmene vo finančnej situácii podniku, predovšetkým
o zmene jeho likvidity, ktorá nastala počas účtovného obdobia a o skutočnostiach, ktoré túto
zmenu spôsobili. Informácie o peňažných tokoch, ako objasňuje SKLENKA, M. (2006), sa
v SR vykazujú v prehľade peňažných tokov, ktorý sa prezentuje v poznámkach. Podľa
medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS), aj podľa amerických všeobecne
uznávaných účtovných zásad (US GAAP) je výkaz peňažných tokov samostatnou súčasťou
účtovnej závierky. Cieľom prehľadu peňažných tokov je prezentovať, čo a v akej sume
spôsobilo zmenu, ku ktorej došlo medzi dvoma stavovými veličinami (t.j. stavom peňažných
prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia a stavom peňažných
prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia).
CZILLINGOVÁ, J. (2005) tvrdí, že na zostavenie prehľadu peňažných tokov
(výkazov cash flow) možno použiť priamu a nepriamu metódu. Priama metóda vykazovania
peňažných tokov je zameraná na vyčíslenie príjmov (prírastkov) a výdavkov (úbytkov).
Priamu metódu možno použiť tak podrobne a v takom variante, ako si zvolí podnik. Vykazujú
sa vhodne zvolené skupiny príjmov a výdavkov pomocou jedného z dvoch možných
variantov. Sú to čistá priama metóda a priama modifikovaná metóda. Pri čistej priamej
metóde sa údaje získavajú z účtovných prípadov, ktoré sa priamo týkajú pohybu peňažných
prostriedkov. Priama modifikovaná metóda sa zakladá na transformácii výnosovo
nákladových informácií na informácie príjmovo výdavkové pomocou zmien položiek súvahy.
17
Výnosy a náklady prevádzkovej činnosti sa upravujú o zmenu stavu súvahových položiek,
ktoré k nim patria.
V prípade nepriamej metódy sa vychádza z výsledku hospodárenia za bežnej činnosti
pred zdanením daňou z príjmov upraveného o vplyv nepeňažných položiek, o vplyv zmien
stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov z prevádzkovej činnosti
a všetkých ostatných položiek, ktorých peňažné toky sú peňažnými tokmi z investičnej
a finančnej činnosti ako predostiera SKLENKA, M. (2005). Pri použití nepriamej metódy
vykazovania prehľadu peňažných tokov nie je možné priamo identifikovať príjmy a výdavky.
V súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky platí, že rozlíšenie priamej modifikovanej
a nepriamej metódy vykazovania prehľadu peňažných tokov sa vzťahuje na zostavenie
peňažných tokov z prevádzkovej činnosti. Peňažné toky z investičnej a finančnej činnosti sa
vykazujú len priamou metódou.
BOJŇANSKÝ, J. (2000) sa stotožňuje s názorom, že podľa slovenských právnych
predpisov je možné pri zostavovaní prehľadu peňažných tokov použiť priamu metódu
s dvomi variantmi. Priama metóda, prezentuje informácie na základe príjmovo-výdavkového
princípu, pričom nepriama metóda prezentuje informácie na základe transformácie výsledku
hospodárenia na peňažný tok.
ŠLOSÁROVÁ, A. (2003) vysvetľuje, že neexistuje jednotný a jediný univerzálny
návod na zostavenie prehľadu peňažných tokov. Účtovné jednotky sú v takýchto prípadoch
povinné vypracovať vnútorný predpis tzv. internú smernicu, v ktorej sú konkretizované
základné zásady zostavenia prehľadu peňažných tokov na svoje podmienky.
Analýza peňažných tokov je najmä v kapitálovo poddimenzovanej ekonomike
nesmierne dôležitá konštatuje JÁNOŠ, D. (2001). K ukazovateľom založeným na cash flow
vyjadrujúcim zadĺženosť a finančnú stabilitu patrí najmä: cash flow/celkové záväzky. Udáva
schopnosť podniku vyprodukovať dostatočný objem finančných prostriedkov na splácanie
záväzkov. Čím vyšší je tento ukazovateľ, tým je lepšia schopnosť podniku splácať svoje
záväzky. Tento ukazovateľ má množstvo modifikovaných verzií.
Podľa zákona o účtovníctve tvoria účtovnú závierku podnikateľskej účtovnej jednotky
účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva súvah, výkaz ziskov a strát a príloha. Tieto tri
súčasti účtovnej závierky navzájom súvisia, pretože obsahujú rôzne aspekty tých istých
ekonomických procesov a javov. Opisnú časť prílohy zostavujú povinne všetci podnikatelia.
Prehľad peňažných tokov povinne zostavujú podnikatelia, ktorí musia mať účtovnú závierku
overenú audítorom (podnikatelia, ktoré nemusia mať účtovnú závierku overenú audítorom,
zostavujú prehľad peňažných tokov fakultatívne) charakterizuje FICZOVÁ, I. (2000).
18
Podnikatelia, účtovné jednotky, ktoré sú povinné mať účtovnú závierku overenú
audítorom a zverejňovať údaje z nej, musia ako povinnú súčasť účtovnej závierky vypracovať
a predložiť na daňový úrad aj prehľad peňažných tokov, ponímajú ŠLOSÁR, R. –
ŠLOSÁROVÁ, A. (2001).
PROCHÁZKOVÁ, D. – FIT ŘÍKOVÁ, D. (2007) definujú obsah účtovnej závierky,
ktorá zahŕňa:
� obchodnú firmu alebo iný názov účtovnej jednotky (sídlo alebo bydlisko)
a miesto podnikania, líšiace sa od bydliska,
� identifikačné číslo, pokiaľ ho má účtovná jednotka pridelené, právnu formu,
� predmet podnikania alebo iné činnosti, prípadne účel, pre ktorý bola zriadená,
� deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, okamih zostavenie závierky,
� podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky pripadne podpisový
záznam účtovnej jednotky.
V účtovnej závierky k uzávierkovému dňu je zachytený stav majetku, záväzkov
a kapitálu účtovnej jednotky, vykázaný je výsledok hospodárenia za určený časový interval,
zostavený prehľad peňažných tokov znázorňujúci finančnú situáciu účtovnej jednotky
a v neposlednom rade poznámky ako výkaz vysvetľujúci všetky zmeny vlastného kapitálu,
postupy oceňovania a jeho zmeny a tiež účtovné zásady a vysvetlivky objasňujú KARDOŠ,
Š. – PASTIERIK, V. (2008).
Prehľad peňažných tokov ako súčasť trojbilančného systému výkazníctva (súvaha,
výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov) poskytuje informácie o minulých peňažných
tokoch a umožňuje tak stanoviť výšku, časový rozvrh a zdroje budúcich peňažných tokov.
Základným princípom akéhokoľvek podnikania je snaha pretransformovať peňažné vstupy do
peňažných výstupov ale s prírastkom peňazí, ktorých potenciálnym zdrojom je zisk. Všetky
hospodárske operácie, ku ktorým dochádza pri tejto transformácii zaznamenáva a vykazuje
podvojné účtovníctvo v ucelenej podobe ako poukazuje KALAFÚTOVÁ, Ľ. (2000).
Základom je súvaha, v ktorej sa koncentrujú všetky hospodárske operácie po celú dobu
trvania podniku. Náklady vznikajú na jednej strane spotrebou, opotrebovaním alebo
udržiavaním majetku v pohotovosti, na druhej strane zvyšovaním záväzkov. Výnosy
predstavujú ocenené výkony podniku a to buď nákladmi (vlastné náklady výroby), pokiaľ ešte
neopustili brány podniku ostávajú jeho majetkom, alebo predajnými cenami pokiaľ boli
predané. Predané výkony na jednej strane zvyšujú výnosy, na druhej strane zvyšujú aj
majetok podniku v súvahe v podobe pohľadávok, alebo peňažných prostriedkov. Každá
hospodárska alebo účtovná operácia, ktorá má povahu nákladov, alebo výnosov sa prejaví
19
v súvahe v konečnom dôsledku v zmene vlastného imania prostredníctvom položky –
hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia.
ŠULOVSKÁ, M. (2006) sa stotožňuje s názorom, že súvahou, ako aj celou účtovnou
závierkou, sa zaoberajú rámcová osnova zostavovania a prezentácie účtovnej závierky, IAS 1
– Prezentácia účtovnej závierky a IAS 7 – Výkazy peňažných tokov, v ktorých sa
podrobnejšie opisujú jednotlivé súčasti účtovnej závierky. Dôraz sa pritom kladie na to, aby
každá súčasť účtovnej závierky bola jasne identifikovaná. Okrem toho na začiatku každého
výkazu účtovnej závierky, a teda aj súvahy, by sa mali prezentovať nasledujúce informácie:
a) názov vykazujúceho podniku alebo iný spôsob identifikácie,
b) či ide o individuálnu súvahu alebo konsolidovanú súvahu,
c) súvahový deň, ku ktorému sa súvaha zostavuje,
d) mena prezentácie,
e) zaokrúhľovanie použité pri prezentácii údajov v súvahe.
Podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť
účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny.
V prípade základného imania, pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, cenín
a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná
účtovať v slovenskej mene aj v cudzej mene definuje HUDECOVÁ, I. (2007).
Medzinárodné účtovné štandardy/Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva
nestanovujú povinný formát, či štruktúru súvahy.
Podnikateľský subjekt zostavuje súvahu k určitému dňu za rôznym účelom. Z toho
dôvodu poznáme súvahu riadnu, mimoriadnu a priebežnú. Riadna súvahy, vyzdvihuje
PATAKY, J. – ŠKORECOVÁ, E. (2005), sa zostavuje k 31.12 bežného roka. V prípade, ak
účtovným obdobím je hospodársky rok zastavuje sa ku ktorémukoľvek inému, avšak
poslednému dňu príslušného mesiaca, keď je skončené účtovné obdobie. Mimoriadna súvaha
sa zostavuje vo výnimočných prípadoch a nie je jej zostavovanie pravidelné. Jednou
z mimoriadnych súvah je otváracia súvaha, ktorá sa zostavuje ku dňu vzniku účtovnej
jednotky. Okrem riadnej a mimoriadnej súvahy môže účtovná jednotka v priebehu účtovného
obdobia zostavovať tiež priebežnú súvahu, ktorá sa zostavuje v prípadoch ak si to vyžaduje
osobitný predpis, alebo ak účtovná jednotka zostavuje svoju individuálnu účtovnú závierku,
ktorej súčasťou je súvaha i inému dňu ako ostatné účtovné jednoty, ktoré spolu patria do
konsolidovaného celku.
Ďalším dôležitým faktorom pri podnikateľskej činnosti je výsledok hospodárenia.
Ako vznikol a v ktorých prevádzkových činnostiach, nám podrobne ukazuje výkaz ziskov
20
a strát za určité časové obdobie. Výkaz ziskov a strát nám umožní rýchlo zistiť, v ktorej
oblasti vzniká zisk či strata. Zdroj tvorby hospodárskeho výsledku je rozdelený podľa
podnikateľských činností na opakujúce sa aktivity prevádzkovej činnosti a uskutočňované
finančné operácie, a o javy, ktoré sa uskutočňujú náhodne a majú povahu mimoriadnej
neopakujúcej sa udalosti konštatuje HEIDLEROVÁ, S. (2001). Výkaz ziskov a strát je
usporiadaný stupňovitým spôsobom, to znamená, že sa postupne dávajú do pomeru výnosy
a náklady podľa jednotlivých oblastí kde vznikli v podnikateľskej aktivite. Základom je
usporiadanie výnosov podľa jednotlivých položiek charakterizujúcich zdroj, z ktorého plynú.
Pri vyčísľovaní výsledku hospodárenia podnikateľského subjektu prostredníctvom
výkazu ziskov a strát sa teda sledujú náklady a výnosy. Tu nie je podstatná doba realizácie
tokov platieb, ale uplatňuje sa postup pre výpočet výsledku hospodárenia t.j. výnosovo-
nákladový realizačný princíp predostierajú BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – GAJDOŠ, I.
(2003).
Každý podnikateľský subjekt, uvádza HRUŠKA, V. (2004), skúma, čo a ako
ovplyvňuje výsledok hospodárenia, na čo boli vynaložené finančné prostriedky, aká činnosť
priniesla peniaze do podniku, aký je objem a štruktúra pohľadávok a záväzkov, kto je
dlžníkom podniku a ako sa všetky uvedené fakty menia v čase.
PATAKY, J. (2002) považuje za dôležité venovať pozornosť controllingu peňažných
tokov, ako významnej súčasti podnikového controllingu, lebo prioritné postavenie peňažných
prostriedkov v podniku znásobuje jeho významnosť. Peňažné toky sú dominantnou
ekonomickou udalosťou podniku, a preto poznanie tvorby peňažných zdrojov a ich použitia
v podnikateľských aktivitách podmieňuje ekonomickú prosperitu.
Controlling je určitý systém moderného riadenia podniku orientovaného na
budúcnosť. Jadrom controllingu je systematické riadenie podľa cieľov, porovnávanie
plánovaného stavu so skutočnosťou, analytická práca zameraná na diagnózu tendencií
a budúcich výsledkov a na hľadanie spôsobov, ako ich ovplyvniť. Hlavné úlohy strategického
controllingu, ktoré rozlišuje DRAŽANOVÁ, M. (2007) sú: vytváranie predpokladov pre
dlhodobú úspešnú existenciu podniku, rozvoj potenciálu, hodnotenie silných a slabých
stránok podniku a porovnávanie s konkurenciou, formulácia strategických cieľov, strategické
porovnanie požadovaného a skutočného stavu a zisťovanie odchýlok.
Podľa BAUERA, M. (2004), controlling má byť chápaný v súlade so svetovým
trendom. Významom controllingu je, že sa stáva komunikačným nástrojom pre stanovenie
a dosahovanie cieľov zamestnancov. Controlling by mal odhaľovať budúce odchýlky
a signalizovať nutnosť im predchádzať.
21
2 Cieľ Snahou každej firmy v súčasnej ekonomike, je aby v hospodárení či v tvorbe
finančných prostriedkov, dosahovala čo najlepšie hospodárske výsledky. Za základný
a hlavný cieľ v podnikateľskej činnosti sa považuje maximalizácia zisku.
K tomu, aby podnik mohol dlhodobo existovať, musí byť rentabilný, výnosný,
s dostatočnou veľkosťou peňažných prostriedkov ale taktiež musí byť schopný uhradiť svoje
potreby. Pre kvalitné riadenie firmy je potrebné uskutočňovať analýzu ekonomickej
a finančnej situácie.
Pre posúdenie finančnej situácie je dôležitý prehľad peňažných tokov – cash flow.
Jeho zostavením zistíme finančnú situáciu a likviditu firmy, resp. schopnosť firmy v oblasti
úhrady záväzkov. Cash flow, peňažný tok hotovosti, odráža prírastok alebo úbytok peňažných
prostriedkov v rámci hospodárskej činnosti t.j. tvorbu a použitie peňažných prostriedkov za
určité obdobie. Výkaz o peňažných tokoch informuje užívateľa jednak o spôsobe, akým
spoločnosť peňažné prostriedky vyprodukovala, jednak o spôsobe ich využitia t.j. definuje
faktory, ktoré spôsobili prírastok alebo úbytok peňažných prostriedkov. Cash flow ako
indikátor vnútornej finančnej sily podniku sa svojím obsahom podieľa na rozhodovacích
procesoch v podniku.
Pre správnu vypovedaciu schopnosť ekonomických rozborov sa používajú kvalitné
podklady – informácie. Počas účtovného obdobia je potrebné zabezpečiť informácie na
zostavenie prehľadu peňažných tokov vhodnou analytickou evidenciou. Prehľad peňažných
tokov je súčasť trojbilančného systému výkazníctva t.j. pri jeho zostavovaní sa využívajú
podklady z účtovníctva, zo súvahy a výkazu ziskov a strát.
Podnik musí venovať pozornosť aj plánu peňažných tokov, ktorý poskytuje informácie
o stave voľných peňažných prostriedkov alebo o potrebe dodatočných peňažných
prostriedkov na konci obdobia. V kapitálovo poddimenzovanej ekonomike je analýza
peňažných tokov nesmierne dôležitá.
Vychádzajúc z predmetnej problematiky cieľom diplomovej práce je:
a) zoznámiť sa s aktivitami podnikateľskej činnosti skúmaného podniku,
b) analýza peňažných tokov so zameraním na prístupy:
- k tvorbe plánu peňažných tokov,
- k hodnoteniu peňažných tokov na základe účtovníctva a účtovnej závierky,
c) posúdenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky v podniku,
d) rozpracovanie niektorých návrhov a odporúčaní pre využitie v praxi.
22
3 Metodika práce Problematiku diplomovej práce týkajúcu sa peňažných tokov skúmame v spoločnosti
s ručením obmedzeným so sídlom v Nitrianskom regióne. Analyzovaný podnik sa zaoberá
predovšetkým výrobou mäsa a mäsových výrobkov, poradenskou činnosťou v oblastiach
potravinárskej a poľnohospodárskej výroby, veľkoobchodom a maloobchodom s mäsom
a mäsovými výrobkami.
Pri hodnotení základnej charakteristiky dosahovaných výsledkov podnikateľskej
činnosti využívame faktografický materiál analyzovaného podniku za obdobie rokov 2005-
2007. Zdrojom podkladových údajov slúžiacich k hodnoteniu peňažných tokov sú dáta
z účtovnej závierky a jej poznámok. Vychádzame z údajov získaných zo súvahy, výkazu
ziskov a strát a prehľadu peňažných tokov. K analýze niektorých faktorov využívame taktiež
hlavnú knihu s jej analytickou evidenciou. Zo súvahy získavame potrebné informácie
týkajúce sa aktív a pasív. Výkaz ziskov a strát je zdrojom údajov vzťahujúcich sa k nákladom
a výnosom.
Pri riešení diplomovej práce využívame metódu štúdia interných podnikových
dokumentov, najmä organizačnú a riadiacu štruktúru podniku a vnútropodnikový predpis pre
vedenie účtovníctva.
K hodnoteniu posudzovanej kartografie využívame metódu indexových tabuliek,
metódu komparácie posudzovaných rokov, analýzu a syntézu. Vybrané analyzované výsledky
za skúmaný podnik znázorňujeme v grafickej úprave prostredníctvom programu Excel. Pri
úprave využívame predovšetkým koláčový graf, stĺpcový graf a taktiež rôzne formy tabuliek.
Pri výpočte skutočných peňažných tokov v diplomovej práci používame:
� nepriamu metódu vykazovania peňažných tokov v prevádzkovej činnosti,
� priamu metódu pre vykazovanie peňažných tokov v investičnej činnosti,
� priamu metódu pre vykazovanie peňažných tokov vo finančnej činnosti.
V skúmanom podniku hodnotíme faktory ovplyvňujúce vývoj peňažných tokov za rok 2007.
Postupujeme na základe metodiky stanovej Ministerstvom financií SR osobitne za
prevádzkovú činnosti, investičnú a finančnú činnosť.
Pri posudzovaní dosiahnutých výsledkov z analýzy a v priebehu analýzy, využívame pri
riešení diplomovej práce metódu riadeného rozhovoru s pracovníkmi ekonomického útvaru,
ako aj vedenia podniku.
23
Pri formulovaní návrhov a odporúčaní využívame v práci metódu syntézy, ktorou
chceme prispieť k formulovaniu exaktných, ale v konkrétnych podmienkach použiteľných
odporúčaní pre skúmaný podnikateľský subjekt.
V záujme splnenia stanoveného cieľa, vlastnú časť diplomovej práce členíme do
nasledujúcich častí:
1. charakteristika skúmaného podniku, v ktorej uvádzame niektoré skutočnosti týkajúce
sa založenia, vzniku a zamerania podniku. Na vybranom súbore ekonomických
ukazovateľov hodnotíme doterajší vývoj vybraných podnikateľských aktivít. V našej
diplomovej práci sme pre hodnotenie vybrali ukazovatele v oblasti nákladovosti,
výnosnosti, likvidite, zadĺženosti a dosahovanej úrovni výsledku hospodárenia za
skúmané obdobie.
2. základné prístupy k vyčísľovaniu peňažných tokov, ktoré sú zamerané na posúdenie
rámcového charakteru používaných metód pre vyčíslenie peňažných tokov, ako aj
rámcový pohľad na štruktúru prehľadu peňažných tokov.
3. analýza zámerov a postupov výpočtu prehľadu peňažných tokov v skúmanom
podniku, v rámci ktorých sa zameriavame na posudzovanie prístupov k tvorbe
plánovania v oblasti peňažných tokov a posudzujeme prístupy k zisťovaniu
skutočného prehľadu peňažných tokov.
4. hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky posudzujeme osobitne
v prevádzkovej, investičnej a finančnej činnosti, ako aj za obchodnú spoločnosť ako
celok. V uvedených činnostiach sa snažíme vykázať čisté peňažné toky. Využívame
pritom platnú metodiku stanovenú MF SR k zostavovaniu prehľadu finančných tokov.
5. na základe analýzy a výsledkov z analýzy predkladáme podnikovému manažmentu
návrhy a odporúčania pre využitie v praxi.
24
4 Výsledky práce 4.1 Charakteristika skúmaného podniku Spoločnosť s ručením obmedzeným nachádzajúca sa v Nitrianskom regióne bola
založená spoločenskou zmluvou zo dňa 20.5. 1992 podľa § 56 – 75 a § 105 Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. Vznikla zápisom do Obchodného registra 2.12. 1992.
Spoločnosť bola založená 5 spoločníkmi, a každý zo spoločníkov má nárok na podiel zo zisku
v pomere zodpovedajúcom ich vkladom. Výška základného imania pri vzniku spoločnosti
bola 10 000 000 Sk. Dňa 11.5. 2000 sa uskutočnilo zvýšenie základného imania
a spoločenská zmluva bola zmenená dodatkom č. 7. Štruktúra spoločníkov je znázornená
v tabuľke 1.
Štruktúra spoločníkov Tabuľka 1
Výška podielu na
základnom imaní
Poradové
číslo
Spoločník
absolútne v %
Podiel na
hlasovacích
právach v %
1. Spoločník 6 000 000,- 60 60
2. Spoločník 1 400 000,- 14 14
3. Spoločník 700 000,- 7 7
4. Spoločník 1 400 000,- 14 14
5. Spoločník 500 000,- 5 5
Podľa Obchodného registra predmetom činnosti tejto spoločnosti je:
� výroba mäsa a mäsových výrobkov
� podnikateľské poradenstvo v oblasti výživy, reprodukcie a hygieny zvierat
� prenájom priemyselného tovaru, strojov a zariadení
� poradenská činnosť v oblasti potravinárskej a poľnohospodárskej výroby
� veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom
� veľkoobchod s mäsom a mäsovými výrobkami
� maloobchod so zmiešaným tovarom hlavne potravinami, nápojmi, tabakom
� maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami.
25
Hlavnou podnikateľskou činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným je výroba mäsa
a mäsových výrobkov. Je držiteľom niekoľkých ocenení kvality mäsových výrobkov.
Obchodné činnosti, ktoré sa najviac podieľajú na dosiahnutých tržbách spoločnosti sú
uvedené v grafe 1.
Podiel jednotlivých činnosti na tržbách Graf 1
Podie ľ činností na tržbách spolo čnosti za rok 2006
50%
12% 8%
30%
výroba mäsa a mäsovýchvýrobkov
veľkoobchod s mäsom amäsovými výrobkami
maloobchod s mäsom amäsovými výrobkami
poradenská činnosť v oblastipotravinárskej apoľnoospodárskej výroby
Zdroj: interný materiál spoločnosti za rok 2006
V podniku pracuje 110 pracovníkov z toho 18 pracovníkov je vedúcich. V riadiacom úseku
pracuje 18 pracovníkov, v ekonomicko – personálnej oblasti je to 8 pracovníkov, úsek
obchodu 13 pracovníkov, výrobný úsek 65 pracovníkov a oblasť služieb 6 pracovníkov.
Pracovné pozície majú definované kvalifikačné, odborné a osobnostné podmienky. Plnenie
týchto požiadaviek je predmetom osobného rozvoja zamestnanca, ktoré sú pravidelne
posudzované v rámci hodnotenia pracovného výkonu.
Vývoj počtu zamestnancov je znázornený v tabuľke 2 a v grafe 2.
Vývoj počtu zamestnancov Tabuľka 2
Roky
Pracovníci 2005 2006 2007
spolu 104 110 112
ženy 19 22 23
muži 85 88 89
Zdroj: interný materiál spoločnosti za roky 2005-2007
26
Vývoj počtu zamestnancov Graf 2
Vývoj po čtu zamestnancov
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
2005 2006 2007
roky
poč
et z
ames
tnan
cov
ženy
muži
Vo vnútropodnikových predpisoch sú uvedené pravidlá pre zaradenie zamestnancov na
pracovné miesta a sú stanovené kritériá výberu, ktorými sú predovšetkým primerané
vzdelania, odborná spôsobilosť, pracovná zručnosť, osobnostné predpoklady pre dané
pracovné miesto. Vzdelanostná štruktúra zamestnancov je uvedená v grafe 3.
Vzdelanostná štruktúra zamestnancov Graf 3
Vzdelanostná štrukúra zamestnancov k 30.9.2006
24%
17%59%
vysoká škola
úplne stredné odborné
stredné odborné
Zdroj: interné materiály spoločnosti
27
Výrobný program spoločnosti predstavuje 139 druhov mäsových výrobkov a je
neustále inovovaný v snahe vyhovieť požiadavkám zákazníkov i zdravým trendom v oblasti
vyváženej výživy. Spoločnosť vyrába a spracúva mäso a mäsové výrobky v súlade so
všeobecnými predpismi Potravinového kódexu SR vydaného výnosom Ministerstva
pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 981/1996-100 z 20. mája 1996
a doplneného výnosom spomenutých ministerstiev zo 16. decembra 1997 č. 557/1998-100.
Najväčšími obchodnými partnermi sú veľkoplošné slovenské a zahraničné reťazce patriacich
medzi najsilnejších predajcov potravín na Slovensku ( Tesco, Billa, CBA SR ).
Najvýznamnejšie navýšenie predaja v poslednom roku zaznamenáva spoločnosť v obchodnej
sieti Billa, ktorá naďalej rozširuje svoju sieť supermarketov.
Obchodovanie je úspešné aj na zahraničných trhoch, najmä v rámci EÚ. Ťažiskom
zahranično-obchodných aktivít je maďarský a český trh. Vývoj teritoriálnej štruktúry predaja
za roky 2005 až 2007 je zaznamenaný v grafe 4.
Teritoriálna štruktúra predaja Graf 4
20052006
2007
89,3
5,4
3,6
1,7
88,2
5,7
3,9
2,2
86,9
6,2
4,1
2,8
80
82
84
86
88
90
92
94
96
98
100
podi
el tr
žieb
v %
roky
Teritoriálna štruktúra predaja
Ostatný export
Česko
Maďarsko
SR
Zdroj: výročná správa spoločnosti za roky 2005 - 2007
Podnik už od svojho vzniku sa snaží pružne reagovať na požiadavky trhu
i zákazníkov. Hlavným cieľom je zvyšovanie podielu na trhu, čomu prispôsobuje svoj
výrobný program, ktorým zabezpečuje výrobu kvalitných mäsových výrobkov a mäsa. Veľký
dôraz sa kladie na efektívne vynakladanie prostriedkov, vysokú kvalitu produktov, plnenie
28
dodacích lehôt a spoľahlivosť. Všetky tieto aktivity sa výrazne podieľajú na dosahovaných
výsledkoch podnikateľského subjektu ako celku. Dôkazom je každoročné zvyšovanie objemu
predaja produktov. Vybrané ekonomické ukazovatele spoločnosti možno posúdiť v tabuľke 3.
Vybrané ekonomické ukazovatele Tabuľka 3
Ukazovateľ Merná 2005 2006 2007 Index 07/05
jednotka
Náklady z HČ tis. Sk 339387 319769 301225 0,8
Výnosy z HČ tis. Sk 352226 339795 314068 0,9
VH z HČ tis. Sk 12839 20026 12843 1,0
Finančné náklady tis. Sk 5441 4977 3665 0,6
Finančné výnosy tis. Sk 130 144 250 1,9
VH z FČ tis. Sk -5311 -4833 -3415 -0,6
Daň z príjmov z BČ: tis. Sk 1933 2956 1791 0,9
splatná tis. Sk 1933 2956 1791 0,9
odložená tis. Sk 0 0 0 -
VH z BČ tis. Sk 5595 12237 7637 1,3
Mimoriadne náklady tis. Sk 0 0 0 -
Mimoriadne výnosy tis. Sk 0 0 0 -
VH z MČ tis. Sk 0 0 0 -
VH za účtovné obdobie tis. Sk 5595 12237 7637 1,3
Obchodná marža tis. Sk 0 6 0 -
Pridaná hodnota tis. Sk 53323 59808 58550 1,1
Podnikateľský subjekt za obdobie rokov 2005 až 2007 dosahuje neustále záporný výsledok
hospodárenia z finančnej činnosti. Táto skutočnosť sa však aj napriek tomu negatívne
neprejavuje na výsledku hospodárenia za účtovné obdobie. Spoločnosť za roky 2005 a 2006
dosahuje výsledok hospodárenia, ktorý má rastúcu tendenciu, no v roku 2007 nastáva jeho
pokles o 4600 tis. Sk v porovnaní s rokom 2006. Táto zmena je spôsobená znížením výnosov
z hospodárskej činnosti v porovnaní s rokom 2006 až o 25727 tis. Sk.
Z výkazu ziskov a strát máme možnosť analyzovať dva ekonomické ukazovatele: obchodnú
maržu a pridanú hodnotu. Obchodná marža sa vyčísli sa ako rozdiel tržieb za predaj tovaru
a nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru. V roku 2005 je obchodná marža
nulová, ale v roku 2006 sa zvýšila až na 6000 Sk. V 2007 nastáva jej zníženie až na nulovú
29
hodnotu. Druhým ukazovateľom je pridaná hodnota. Ukazovateľ hodnotí úroveň výroby,
výsledkov výroby a ich spotreby. Zistí sa ako súčet obchodnej marže a výroby a následne sa
od tohto súčtu odráta výrobná spotreba. Pridaná hodnota spoločnosti dosahuje rastúcu
tendenciu čo znamená, že výnosy z výroby sú vyššie ako výrobná spotreba.
Je všeobecne známe, že cieľom každého existujúceho podniku je snaha dosahovať zisk
a splácať svoje záväzky. Ukazovatele zadĺženosti sú uvedené v tabuľke 4. Pomocou
ukazovateľov likvidity, ktoré sú vyjadrené v tabuľke 5, znázorňujeme schopnosť podniku
splácať svoje dlhy.
Ukazovatele zadĺženosti Tabuľka 4
Ukazovatele zadĺženosti 2005 2006 2007
celková zadĺženosť 52 % 45 % 37 %
miera samostatnosti 0,94 1,22 1,72
úverová zadlženosť 88 % 64 % 43 %
Ukazovateľ celkovej zadĺženosti sa považuje za ukazovateľ veriteľského rizika. Vypočítané
hodnoty za podnik sa považujú za dobrý stav, nakoľko optimálne hodnoty sú v rozmedzí
medzi 30-50%. Odporúčané hodnoty pri miere samostatnosti sa pohybujú nad 2. Takýto stav
sa považuje za pozitívny.
Ukazovatele likvidity Tabuľka 5
Ukazovatele likvidity 2005 2006 2007
pohotová likvidita 0,11 0,18 0,4
bežná likvidita 1,03 2,24 3,0
celková likvidita 2,88 3,35 4,14
Pohotová likvidita najpresnejšie charakterizuje platobnú pohotovosť podniku t.j. schopnosť
podniku kryť svojimi najlikvidnejšími prostriedkami svoje bežné potreby. Pri bežnej likvidite
je dosahovaná hodnota 3,0, znamená to, že podnik nie je schopný kryť záväzky svojim
finančným majetkom a krátkodobými pohľadávkami. V roku 2007 je celková likvidita na
úrovni 4,14. Podnik neefektívne využíva svoje prostriedky, čo spôsobuje zníženie rentability.
Vývoj výsledku hospodárenia spoločnosti za analyzované obdobie 2005-2007 je znázornené
v grafe 5. Vývoj výsledku hospodárenia je priaznivý za dané skúmané obdobie ale v roku
2007 sa výsledok hospodárenia v porovnaní s rokom 2006 znížil o 4600 tis. Sk.
30
Vývoj výsledku hospodárenia Graf 5
Výsledok hospodárenia za roky 2005-2007
12237
7637
5595
0 2000 4000 6000 8000 10000 12000 14000
2005
2006
2007
tis. S
k
roky
VH 2007
VH 2006
VH 2005
Zdroj: výkaz ziskov a strát za roky 2005-2007
Informácie o podnikateľskej činnosti sú zabezpečované v podnikovom informačnom systéme.
Účtovná jednotka používa nasledovný softwér, ktorý je súčasťou programového vybavenia
spoločnosti:
� Software MUTEKS
� Software MEDES
� Software VEMAG
� Software MS OFFICE 4.2
Účtovná jednotka spracováva podvojné účtovníctvo prostredníctvom softwéru MRP Brezno,
mzdy v podsystéme MRP – mzdy a personalistika a sklad tiež v podsystéme MRP – sklad.
Účtovníctvo vedie v súlade so Zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Účtovná osnova sa
v priebehu účtovného obdobia aktualizuje podľa potreby o nové syntetické a analytické účty.
Riadenie spoločnosti je zabezpečené formou priamej podriadenosti. O otázkach
rozdelenia výsledku hospodárenia rozhoduje najvyšší orgán valné zhromaždenie. Vrcholným
predstaviteľom spoločnosti pri obchodnom vedení je prezident spoločnosti, ktorý má
v priamej riadiacej pôsobnosti 1. viceprezidenta a viceprezidentov a divíziu prezidenta.
Viceprezidenti majú v priamej riadiacej pôsobnosti divízie zabezpečujúce v určených
oblastiach strategické rozhodovanie ako aj priamu taktiku činnosti spoločnosti. Jednotlivé
divízie sú zamerané na výkon jednej prípadne niekoľkých činností, ktoré sú integrované do
31
jednej obchodnej politiky spoločnosti. Rozhodovacie procesy a riadiace činnosti na
jednotlivých riadiacich úrovniach sú určené formou kompetenčnej matice a organizačného
poriadku. Štruktúra spoločnosti je uvedená v schéme 1.
Organizačná štruktúra spoločnosti Schéma 1
Zdroj: výročná správa spoločnosti za rok 2006
Predstavenstvo
Prezident
I. Viceprezident
Viceprezident Generálny riaditeľ Viceprezident
Divízia obchodu a marketingu
Divízia nákupu suroviny
a výrobného materiálu
Divízia služieb
Divízia výroby
Divízia techniky
Divízia ekonomiky
Valné zhromaždenie
Divízia riadenia ľudských zdrojov
Divízia prezidenta
32
4.2 Základné prístupy k vyčísleniu peňažných tokov V normálnych podmienkach trhovej ekonomiky, kedy nielen existuje zákon
o bankrote, ale sa aj dôsledne realizuje, nie je pre podnik z existenčného hľadiska jeho minulá
či súčasná likvidita podstatná. Zjednodušene môžeme povedať, že pokiaľ podnik existoval
a existuje, bol a je likvidný, je pre podnik dôležité zaistenie budúcich príjmov a výdavkov.
Pre riadenie a ovplyvňovanie finančnej situácie podniku je nutné mať určitý pohľad na podnik
– pohľad prostredníctvom peňažných príjmov a výdavkov, stavu peňažných prostriedkov
a ich dynamiky. Preto je nevyhnutné v podniku analyzovať a plánovať pohyb peňažných
prostriedkov, príjmy a výdaje. V trhových ekonomikách je významnou súčasťou internej
a externej finančnej analýzy výkaz cash flow. Prehľad o peňažných tokoch možno považovať
za relevantný nástroj finančnej analýzy. Umožňuje komplexné vyhodnotenie finančného
diania podniku. Peňažné toky (cash flow) sú kľúčovou kategóriou finančného riadenia
podniku a rozhodujú o otázkach platobnej schopnosti a taktiež možno nimi posúdiť kvalitu
finančno-hospodárskeho riadenia podniku.
4.2.1 Rámcová charakteristika používaných metód
a foriem vykazovania peňažných tokov
Metóda vykázania peňažných tokov je postup, akým sa zistia peňažné toky. Metódy
použité pri peňažných tokov členíme:
1. priama metóda, ktorá sa delí na dva varianty
• čistá priama metóda
• modifikovaná priama metóda
2. nepriama metóda
Použiteľnosť metód pri vykazovaní peňažných tokov z jednotlivých oblastí činností účtovnej
jednotky reprezentuje tabuľka 6.
Použitie metód v jednotlivých činnostiach Tabuľka 6
Priama metóda Nepriama metóda
Prevádzková činnosť X X
Investičná činnosť X
Finančná činnosť X
33
Peňažné toky z prevádzkovej činnosti sa môžu vykázať buď:
a) priamou metódou (čistou priamou, modifikovanou priamou metódou),
b) nepriamou metódou
Priama metóda spočíva vo vykazovaní vhodne zvolených a usporiadaných skupín
nekompenzovaných príjmov a nekompenzovaných výdavkov, pričom existujú dva varianty
tejto metódy, ktoré sa odlišujú spôsobom získavania vstupných údajov (údajov o príjmoch
a výdavkoch).
Čistá priama metóda vyžaduje poznanie skutočných príjmov a výdavkov, čo je v systéme
podvojného účtovníctva problematické, lebo v ňom nie sú zavedené účty pre príjmy
a výdavky. Potrebné údaje sa preto získavajú z účtovných prípadov, ktoré sa priamo týkajú
pohybu peňažných prostriedkov. Môžu sa zabezpečiť dôslednou analytickou evidenciou
k účtom peňažných prostriedkov. Prehľad peňažných tokov zostavený na základe tejto
metódy umožňuje sledovať položky príjmov a výdavkov s skutočne realizovanej štruktúre.
Pri modifikovanej priamej metóde sa údaje získavajú tak, že náklady a výnosy týkajúce
sa základných podnikateľských činností sa upravujú o zmenu stavu súvahových položiek,
ktoré k nim patria. Náklady a výnosy sa začleňujú do rovnorodých skupín, pričom sa
vychádza z položiek výkazu ziskov a strát. Náklady a výnosy týkajúce sa základnej
podnikateľskej činnosti sa upravujú o:
� zmeny stavu zásob,
� zmeny stavu pohľadávok a záväzkov vzťahujúcich sa k prevádzkovej činnosti
� zmeny stavu krátkodobého finančného majetku, ktorý nie je súčasťou peňažných
ekvivalentov
� ostatné nepeňažné položky
� zmeny stavu položiek prechodných účtov
� ostatné položky, ktoré majú vplyv na investičné alebo finančné peňažné toky.
Pri tejto metóde platí, že náklad sa uvádza so znamienkom mínus, ktorý v konečnom dôsledku
spôsobuje výdavok, a výnos sa uvádza so znamienkom plus, pretože sa jedná o peňažný tok
ktorý spôsobuje príjem.
V investičnej a finančnej činnosti sa používa len priama metóda vykazovania peňažných
tokov. Výdavky na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného
majetku a dlhodobého finančného majetku, ktorý nie je súčasťou peňažných ekvivalentov, sa
zisťujú:
- netto spôsobom, pri ktorom sa z účtov peňažných prostriedkov zisťujú skutočné výdavky
spojené s obstaraním uvedeného majetku nákupom alebo vlastnou činnosťou,
34
- brutto spôsobom, pri ktorom sa výdavky na obstaranie dlhodobého majetku obstaraného
kúpou alebo vlastnou činnosťou upravujú o zmenu stavu preddavkov poskytnutých na
obstaranie dlhodobého majetku a o zmenu stavu záväzkov súvisiacich s obstaraním
dlhodobého majetku.
V analyzovanom podniku sa využíva nepriama metóda v prípade prevádzkovej činnosti.
Hlavným dôvodom pre výber tejto metódy je poskytnutie podrobnejších informácií pre
manažment podniku, potrebných pre finančnú analýzu a plánovanie činností podnikateľského
subjektu.
Nepriama metóda vychádza z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením
daňou z príjmov upraveného o vplyv nepeňažných položiek (napr. odpisy dlhodobého
majetku), o vplyv zmien stavu zásob, pohľadávok z prevádzkovej činnosti a záväzkov
z prevádzkovej činnosti a všetkých ostatných položiek, ktorých peňažné toky s peňažnými
tokmi z investičnej a finančnej činnosti.
Platia tu zásady:
� náklad sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov
pripočíta
� výnos sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov
odpočítava
� zmena stavu súvahových položiek majetku pôsobí vždy s opačným znamienkom, ako
ju vyčíslime
� zmena stavu súvahových položiek záväzkov pôsobí vždy s rovnakým znamienkom,
ako ju vyčíslime.
Základný rozdiel priamej a nepriamej metódy je v štruktúre prehľadu peňažných tokov. Pri
každej metóde je iná vypovedacia schopnosť, ktorá nadväzuje na spôsob získavania
podkladových údajov:
1. pri čistej priamej metóde sa vychádza z účtov peňažných prostriedkov, preto
používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov pozná položky príjmov
a výdavkov, v štruktúre, akú si stanovila účtovná jednotka.
2. pri modifikovanej priamej metóde používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov
pozná položky príjmov a výdavkov, ktoré sa vzťahujú na položky výkazu ziskov
a strát.
3. pri nepriamej metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti postupne
transformuje na čistý peňažných tok zo základných podnikateľských činností
a používateľ informácií z prehľadu peňažných tokov pozná položky, ktoré spôsobili,
35
že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov sa
nerovná peňažným prostriedkom vytvoreným v základných podnikateľských
činnostiach.
Prehľad peňažných tokov je upravený opatrením Ministerstva financií SR č. 4455/2003-
92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení
položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej
závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva
v znení neskorších predpisov. Forma, ako aj obsah prehľadu peňažných tokov závisí od ich
subjektívneho prístupu. Opatrenie Ministerstva financií SR považuje všetky metódy
vykazovania peňažných tokov za rovnocenné, t.j. neuprednostňuje žiadnu z nich.
Medzinárodný účtovný štandard 7 (IAS 7) odporúča účtovným jednotkám, aby používali
priamu metódu vykazovania peňažných tokov zo základných podnikateľských činností.
Priama metóda totiž poskytuje informácie, ktoré sú užitočné pri odhadovaní budúcich
peňažných tokov a ktoré nie sú k dispozícii pri nepriamej metóde.
O použití metódy vykazovania peňažných tokov z prevádzkovej činnosti musí účtovná
jednotka informovať používateľa informácií z účtovnej závierky v poznámkach.
V závislosti od spôsobu usporiadania položiek prehľadu peňažných tokov rozlišujeme:
1. horizontálu (bilančnú) formu prehľadu peňažných tokov,
2. vertikálnu (stĺpcovú) formu prehľadu peňažných tokov.
Pri horizontálnom usporiadaní položiek sa vykážu v závislosti od použitej metódy buď:
a) na jednej strane príjmy a na druhej strane výdavky peňažných prostriedkov (pri priamej
metóde), alebo
b) na jednej strane tvorba a na druhej strane použitie finančných zdrojov (pri nepriamej
metóde).
V investičných a finančných činnostiach sa pri horizontálnom usporiadaní položiek vykážu na
jednej strane príjmy a na druhej strane výdavky peňažných prostriedkov. Výhodou tohto
spôsobu je, že umožňuje prehľadné a oddelené vykazovanie príjmov a výdavkov.
Pri vertikálnom usporiadaní položiek sa v základných podnikateľských činnostiach
vykážu v logickom usporiadaní pod seba v závislosti od použitej metódy buď:
a) príjmy a výdavky peňažných prostriedkov (pri priamej metóde), alebo
b) tvorba a použitie finančných zdrojov (pri nepriamej metóde).
V investičných a finančných činnostiach sa pri vertikálnom usporiadaní položiek
vykážu v logickom usporiadaní pod seba príjmy a výdavky peňažných prostriedkov. Výhodou
36
tohto spôsobu je, že umožňuje vyčísľovať čiastkové súčty peňažných tokov (predovšetkým
podľa činností).
V skúmanom podnikateľskom subjekte sa používa vertikálna forma prehľadu
peňažných tokov. Dôvodom pre výber vertikálnej formy je to, že umožňuje zistiť vývoj
peňažných tokov podľa jednotlivých činnosti.
Pri tejto forme sa vykážu pod seba všetky vplyvy, ktoré spôsobujú rozdiel medzi
výsledkom hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov právnických osôb
a čistým peňažným tokom zo základných podnikateľských činností.
Medzinárodný účtovný štandard 7 a Metodický pokyn k zostaveniu prehľadu peňažných
tokov Ministerstva financií SR uprednostňuje vertikálne usporiadanie položiek prehľadu
peňažných tokov. Vo všeobecnosti sa uznáva, že takto zostavený prehľad peňažných tokov
má väčšiu vypovedaciu schopnosť pre používateľa informácií z účtovnej závierky.
4.2.2 Štruktúra prehľadu peňažných tokov
Peňažný tok (cash flow) predstavuje skutočný pohyb pohotových prostriedkov
podniku. Dlhodobým cieľom podniku je dosahovanie určitej úrovne zisku. Na prežitie podnik
potrebuje skutočné peniaze (pohotové prostriedky), a nie „papierový zisk“ prezentovaný
podvojným účtovníctvom. Krátkodobým cieľom podniku sa preto stáva stála platobná
schopnosť a likvidita. Východiskom pre riadenie likvidity a solventnosti podniku je prehľad
peňažných tokov. Pre podnik je dôležité sledovať úroveň pohotových prostriedkov slúžiacich
na plnenie splatných záväzkov.
Pohotové prostriedky, ktorých zmena sa sleduje za určité obdobie sa skladajú
z peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Pod peňažnými prostriedkami sa
rozumie:
� peňažná hotovosť – 211 Pokladnica
� ekvivalenty peňažných hotovostí (ceniny, poukážky, šeky a pod. ) – 213 Ceniny
� peňažné prostriedky na bežných účtoch v bankách – 221
� kontokorentný účet,
� časť zostatku účtu peniaze na ceste - 261
V hodnotenom období podnikateľský subjekt nevlastní žiadne peňažné ekvivalenty. Je to
krátkodobý finančný majetok, ktorý je zameniteľný za vopred známu sumu peňažných
prostriedkov, pri ktorom nie je riziko výraznej zmeny jeho hodnoty v najbližších troch
37
mesiacoch odo dňa, ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov. Za peňažné
ekvivalenty sa považuje:
� termínované vklady na bankových účtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesačnú
výpovednú lehotu (účet 221 AE – Bankové účty),
� likvidné cenné papiere určené na obchodovanie (účtovná skupina 25 – Krátkodobý
finančný majetok),
� prioritné akcie obstarané spoločnosťou, ktoré sú splatné do troch mesiacov odo dňa,
ku ktorému sa zostavuje prehľad peňažných tokov (účtovná skupina 06 – Dlhodobý
finančný majetok alebo účet 251 – majetkové cenné papiere na obchodovanie).
Pri sledovaní peňažných prostriedkov na bankových účtoch za veľmi dôležité považujeme,
aby účtovná jednotka na osobitnom analytickom účte sledovala peňažné prostriedky získané
z výsledkových kurzových rozdielov zúčtovaných buď na účte 563 – Kurzová strata alebo na
účte 663 - Kurzový zisk k 31.12.
Základná štruktúra výkazov cash flow spravidla rozlišuje oblasť prevádzkovej
činnosti, investičnú činnosť a oblasť externého financovania. Je celkom samozrejmé, že
oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska podniku najvýznamnejšia. Cash flow
generovaný touto oblasťou možno považovať za výraz podnikovej finančnej nezávislosti.
Celková činnosť účtovnej jednotky sa pre potreby zostavenia prehľadu peňažných tokov teda
člení na:
• prevádzkovú činnosť
• investičnú činnosť
• finančnú činnosť.
Prevádzkovou činnosti sa rozumie činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej
jednotky a ostatné činnosti, ktoré súvisia s hospodárskou činnosťou účtovnej jednotky, okrem
investičnej činnosti a finančnej činnosti. Ide najmä o tieto činnosti:
a) príjmy z predaja tovaru, výrobkov a služieb, vrátane prijatých preddavkov,
b) výdavky na úhrady za dodávky materiálu, tovaru a externých služieb, vrátane
zaplatených preddavkov,
c) výdavky na zamestnancov a výdavky platené v mene zamestnancov (poistenia),
d) výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky po odpočítaní príjmov z vrátenia
preplatku dane z príjmov,
e) príjmy a výdavky zo zmlúv, ktorých predmetom je uplatnenie práva kúpy alebo
predaja, ktoré je určené na predaj alebo na obchodovanie (napr. forward zmluvy),
38
f) príjmy z pôžičiek a úverov, ktoré poskytla účtovnej jednotke banka, ak sa vzťahujú na
činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania.
Investičná činnosť je činnosť súvisiaca s obstaraním a vyradením dlhodobého nehmotného
majetku, dlhodobého hmotného majetku a tej časti dlhodobého finančného majetku, ktorá nie
je súčasťou peňažných ekvivalentov.
Finančná činnosť je činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre vlastného
imania a zmeny dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ktoré nesúvisia
s prevádzkovou činnosťou a investičnou a ktorými sú napríklad:
a) príjmy z emisie akcií, z upísaných obchodných podielov,
b) príjmy zo zvýšenia vlastného imania,
c) výdavky zo zníženia vlastného imania,
d) výdavky na úhradu záväzkov z cenných papierov, na splácanie úverov a pôžičiek,
e) výdavky za nájom súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku používaného
a odpisovaného nájomcom.
Zjednodušená štruktúra prehľadu peňažných tokov:
A. Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti (+/-)
B. Čisté peňažné toky z investičnej činnosti (+/-)
C. Čisté peňažné toky z finančnej činnosti (+/-)
D. Čisté zvýšenie alebo čisté zníženie peňažných prostriedkov (+/-) (súčet A + B + C)
E. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia
(+/-)
F. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia pred
zohľadnením kurzových rozdielov vyčíslených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná
závierka (+/-)
G. Kurzové rozdiely vyčíslené k peňažným prostriedkom a peňažným ekvivalentom ku dňu,
ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (+/-)
H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia
upravený o kurzové rozdiely vyčíslené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
(+/-).
Uvedená zjednodušená štruktúra prehľadu peňažných tokov má svoje podrobnejšie členenie
podľa jednotlivých faktorov, ktoré ovplyvňujú peňažné toky. Ich analýza je predmetom
skúmania výsledkov vlastnej práce.
39
4.3 Analýza zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu
peňažných tokov v skúmanom podniku
Likvidita ako premena hodnôt majetku na peniaze je predpokladom budúcej platobnej
schopnosti. Výšku peňažných prostriedkov a likviditu môže používateľ informácií posúdiť na
základe správne zostaveného prehľadu peňažných tokov. Prehľad peňažných tokov je
kvalitným nástrojom finančnej analýzy a umožňuje kvalitnejšiu kontrolu a riadenie likvidity
podniku. Pre podnikateľský subjekt je veľmi dôležité rozhodovať nielen na základe
predchádzajúceho vývoja ale plánovať aj do budúcnosti. Plánovanie cash flow je dôležitým
prvkom zabezpečenia budúcej likvidity podniku. Poskytuje prehľad o príjmoch a výdavkoch
danej plánovanej periódy a je neoddeliteľnou a podstatnou súčasťou finančného plánovania.
K udržaniu finančnej rovnováhy podnikateľského subjektu je finančné plánovanie
nevyhnutné.
4.3.1 Analýza postupov podnikateľského subjektu k tvorbe
plánovaného prehľadu peňažných tokov
V trhovej ekonomike je finančná situácia skutočnosťou výrazne ovplyvňujúcou meno
podnikateľa či jeho firmy. Je nevyhnutné v súčasnej dobe sledovať finančnú situáciu
v spoločnosti, aby sa táto vplyvom podcenenia finančnej analýzy nedostala do takých
problémov, ktoré skôr či neskôr môžu vyústiť do krachu firmy. V zložitých podmienkach
našej ekonomiky je ekonomická stabilita spoločností veľmi rozkolísaná, a preto je nevyhnutné
aby vrcholový manažment poznal základné ekonomické pravidlá, ktoré sú v praxi osvedčené
a zaručujú stabilitu spoločnosti.
Úlohou finančného manažéra je sledovať plán peňažných tokov, ktorý umožňuje
signalizovať spoločnosti nízky stav hotovosti, prípadne odhaliť príčiny tohto stavu a následne
ich odstrániť. Vysoké rezervy likvidných prostriedkov, ale aj ich veľký nedostatok, môže
pôsobiť negatívne na rentabilitu podniku.
Podnik sa môže správne rozhodnúť, čo sa týka investovania, a predsa sa môže dostať
do úpadku, pretože sa nedostatočne zaujíma o zabezpečenie dostatočného množstva
peňažných prostriedkov na zabezpečenie súčasných záväzkov. Krátkodobý finančný plán má
zabezpečiť likviditu podniku v každom časovom okamihu. Čím sa plánuje na kratšie obdobie,
40
tým istejšie sú informácie, preto krátkodobé plány môžu byť zostavené relatívne presne.
Najvhodnejšie je zostavovanie plánovaného prehľadu peňažných tokov na najkratšie obdobie,
avšak plán príjmov a výdavkov sa zostavuje aj na obdobie jedného roka alebo polroka.
Krátkodobý finančný plán je jednoduchým nástrojom plánovania, merania a kontroly
likvidity. Eviduje všetky budúce príjmy a výdavky presne podľa termínov a vyčerpávajúcim
spôsobom. Pri posudzovaní krátkodobého finančného plánu cash flow môžeme odhaliť úzke
miesta v likvidite a prijať a prijať opatrenia na odstránenie kríz v likvidite:
� skrátenie doby obratu pohľadávok
� predĺženie lehoty splatnosti vlastných záväzkov
� poskytnutie investícií
� zvýšenie úverov
� zníženie stavu zásob, všetkých druhov.
Ak krátkodobý finančný plán poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov, musia sa
hľadať možnosti, ako obmedziť platby alebo ako zvýšiť príjmy.
Bezprostredný časový horizont sa využíva na určenie a usmernenie príjmov
a výdavkov na dennom základe. Cieľom je zabezpečiť aby sa nevyskytovali prebytky ani
nedostatky v pokladničnej rovnováhe.
Prioritná úloha plánu spočíva v plánovaní likvidnej polohy podniku ako základne na
stanovenie budúcich úverov a budúcich investícií. Plánovanie výdavkov a príjmov je
základom zdravých finančných rozhodnutí a optimálneho využitia krátkodobého
a dlhodobého úveru. Krátkodobý plán cash flow vychádza z ročného plánu zisku a ostatných
plánov a rozpočtov. Hlavným cieľom plánu je zabrániť nedostatkom a prebytkom
v pokladničnej rovnováhe.
Plánovaný cash flow obsahuje prehľad budúcich príjmov a výdavkov v rôznych
časových intervaloch. Úlohou manažéra, ktorý zodpovedá za hospodárenie podniku, je
sledovať tento plán cash flov, a poukazovať na nízky stav peňažných prostriedkov
v hotovosti, snažiť sa nájsť príčiny tohto stavu a pokúsiť sa ich odstrániť. V prípade, že
plánovaný cash flow poukazuje na nízky stav peňažných prostriedkov, je to signál pre podnik
aby uskutočnil také rozhodnutia, ktoré vedú k možnostiach ich ďalšieho získania. Jednou
z možností, ako riešiť daný stav je rokovanie s bankou o získanie úveru.
Plánovanie peňažných tokov sa v skúmanom podniku nerealizuje. Podnik teda nemá prehľad
o očakávanej finančnej situácii. Taktiež nemá prehľad o očakávaných príjmoch a výdavkoch
a preto nemôže odhadnúť, v ktorom časovom horizonte bude solventný a v ktorom bude
41
vykazovať nedostatok peňažných prostriedkov na úhrady záväzkov vznikajúcich v priebehu
podnikateľskej činnosti.
Pre potreby získania úveru má spoločnosť vypracovaný Finančný plán podľa metodiky
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky v roku 2005, ktorý uvádzame v tabuľke 7.
Finančný plán (v tis. Sk) Tabuľka 7
SÚVAHA – aktíva (tis. Sk) 2005 2006 2007 2008
Spolu majetok 180792 184947 184957 209097
A. Pohľadávky za upísané VI - - - -
B. Neobežný majetok 147942 134967 132157 149977
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok - - - -
B.II. Dlhodobý hmotný majetok 147942 134967 132157 149977
- pozemky 937 937 937 937
- budovy, haly a stavby 112000 105000 10000 112500
- stroje, prístroje a zariadenia 35005 29030 31220 36540
B.III. Dlhodobý finančný majetok - - - -
C. Obežný majetok 32250 49680 52500 58520
C.I. Zásoby 20700 16200 20000 24000
- materiál 9200 9200 10000 11500
- nedok. výrob a polotovary - - - -
- výrobky 11500 7000 10000 12500
C.II. Dlhodobé pohľadávky - - - -
C.III. Krátkodobé pohľadávky 10150 30800 30000 32200
- z obchodného styku 10000 30000 29000 31000
- iné pohľadávky 150 800 1000 1200
C.IV. Finančné účty 1400 2680 2500 2320
- peniaze 300 80 100 120
- účty v bankách 1100 2600 2400 2200
D. Časové rozlíšenie 600 300 300 600
SÚVAHA – pasíva (tis. Sk) 2005 2006 2007 2008
Spolu VI a záväzky 180792 184947 184947 209097
A. VI 73645 92137 115057 140455
42
A.I. Základné imanie 10000 10000 10000 10000
A.II. Kapitálové fondy 9300 9300 9300 9300
A.III. Fondy zo zisku 1000 1000 1000 1000
- zákonný rezervný fond 1000 1000 1000 1000
A.IV. VH minulých rokov 52900 58500 71837 100000
A.V. VH za účtovné obdobie 445 13337 22920 20155
B. Záväzky 83867 73440 49790 51272
B.I. Rezervy 577 800 800 1200
B.II. Dlhodobé záväzky 1150 500 700 610
B.III. Krátkodobé záväzky 12140 14540 4790 7662
- z obchodného styku 9000 11000 1000 2892
- nevyfakturované dod. 100 40 40 20
- k zamestnancom 1100 1150 1200 1500
- zo sociálneho zabezpečenia 700 700 800 1000
- daňové záväzky 140 1500 1600 2000
- ostatné záväzky 1100 150 150 250
B.IV. Bankové úvery a výpomoci 70000 57600 43500 41800
- bankové úvery dlhodobé 64500 47500 42600 41000
- bežné bankové úvery 5500 10100 900 800
C. Časové rozlíšenie 23280 19370 20100 17370
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT (tis.Sk) 2005 2006 2007 2008
I. Tržby z predaja tovaru - - - -
A. N vynaložené na predaný tovar - - - -
+ Obchodná marža - - - -
II. Výroba 344000 331000 355000 366000
II.1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a
služieb
337000 336000 350000 360000
2. Zmena stavu vnútroorganiz.. služieb 7000 -5000 5000 6000
3. Aktivácia - - - -
B. Výrobná spotreba 290500 271500 275000 286000
B.1. Spotreba materiálu, energie a ostatných
neskladovateľných dodávok
277500 257500 260000 270000
43
2. Služby 13000 14000 15000 16000
+ Pridaná hodnota 53500 59500 8000 8000
C. Osobné náklady 24400 26000 27500 28900
C.1. Mzdové náklady 18000 19000 20000 21000
2. Odmeny členom orgánov spoločnosti
a družstva
- - - -
3 Náklady na sociálne poistenie 6100 6600 7000 7500
4. Sociálne náklady 300 400 500 400
D. Dane a poplatky 400 500 700 800
E. Odpisy DNM a DHM 21000 18800 20000 22000
III. Tržby z predaja DM a materiálu 800 1000 500 1000
F. ZC predaného DM a predaného
materiálu
300 1000 7000 8000
IV. Ostatné výnosy z HČ 5500 7200 7500 8000
G. Ostatné náklady z HČ 1000 111 900 300
* VH z HČ 12700 21489 32900 29000
X. Výnosové úroky 4 7 10 5
M. Nákladové úroky 3600 3500 4000 4200
XI. Kurzové zisky 200 100 200 300
N. Kurzové straty 700 500 600 800
O. Ostatné náklady na finančnú činnosť 1000 900 1000 1100
* VH z finančnej činnosti -5096 -4793 -5390 -5795
R. Daň z príjmu z bežnej činnosti 7159 3359 4590 3050
** VH z bežnej činnosti 445 13337 22920 20155
*** VH za účtovné obdobie 445 13337 22920 20155
Zdroj: Interné zdroje podniku Pri zostavovaní finančného plánu sa vychádza z položiek súvahy a výkazu ziskov a strát.
Uvedené výkazy sú prezentované v skrátenej forme na obdobie rokov 2005-2008. Finančný
plán poskytuje banke informácie o jednotlivých súvahových položkách a z výkazu ziskov
a strát je informovaná o nákladoch a výnosoch predpokladaných na obdobie štyroch rokov
dopredu. Na základe tohto plánu je banka schopná posúdiť, či firma môže čerpať úver.
44
4.3.2 Vecné prístupy k zisťovaniu skutočného prehľadu
peňažných tokov
Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve v súčasnej dobe tvorí:
- súvaha,
- výkaz ziskov a strát,
- prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow).
Súvaha je účtovný výkaz vyjadrujúci stav podnikového majetku podľa jednotlivých
druhov a finančných zdrojov ich krytia k danému dátumu. Jej význam spočíva v tom, že na
základe jej údajov môžeme zistiť, ako vedenie podniku plní svoj základný cieľ – udržiavať
a zabezpečovať hospodársku stabilitu pri súčasnom presadzovaní nevyhnutných
progresívnych zmien. Závisí to od udržania správneho pomeru medzi jednotlivými zložkami
podnikového majetku, zdrojmi jeho krytia, ale predovšetkým od správneho vzájomného
pomeru medzi podnikovým majetkom a jednotlivými zdrojmi jeho krytia. Súvaha nevyjadruje
spôsob, akým sa dosiahol zisk ako finančný zdroj a ako sa tvorili peňažné prostriedky počas
daného obdobia.
Výkaz ziskov a strát je účtovný výkaz, vyjadrujúci objem podnikových výnosov,
nákladov a výsledku hospodárenia za dané účtovné obdobie. Kým súvaha udáva absolútnu
veľkosť zisku, výkaz ziskov a strát zase vysvetľuje spôsob jeho vzniku. Udáva, pri akých
nákladoch a výnosoch sa zisk dosiahol. Medzi súvahou a výkazom ziskov a strát
v nadväznosti na bežné účtovníctvo existuje vecná previazanosť. Pri zostavovaní prehľadu
peňažných tokov tak vznikajú vzťahy trojbilančného systému účtovníctva.
Prehľad peňažných tokov poskytuje informácie:
a) o schopnosti podniku získať peňažné prostriedky
b) o dôsledkoch dopadov peňažných tokov na finančnú situáciu
c) o schopnosti podniku splácať záväzky a vyplácať dividendy
d) o schopnosti podniku financovať investície internými zdrojmi
e) o rozdieloch medzi výsledkom hospodárenia a peňažnými prostriedkami
f) o príjmoch a výdavkoch podľa jednotlivých činností a vzájomných vzťahoch medzi nimi.
Sledovaný podnik, ktorý má povinnosť auditu je povinný zostavovať prehľad
peňažných tokov. V analyzovanom období podnik nevlastní nijaké peňažné ekvivalenty. Čisté
peňažné toky sa vyčísľujú za prevádzkovú, finančnú a investičnú činnosť. V prevádzkovej
činnosti sa v skúmanom podniku využíva nepriama metóda vykazovania peňažných tokov. Pri
45
tejto metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením upravuje o účtovné
prípady nepeňažného charakteru t.j. náklady a výnosy, ktoré nespôsobujú pohyb peňažných
prostriedkov o vplyv zmien stavu zásob, pohľadávok a záväzkov prevádzkovej činnosti,
krátkodobý finančný majetok ak nie je peňažným ekvivalentom a ostatných položiek, ktoré
majú vplyv na peňažné toky finančnej a investičnej činnosti.
Pri nepriamej metóde platia určité zásady, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. Náklady sa
k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pripočítavajú a výnosy sa odpočítavajú. Zmena
stavu súvahových položiek majetku pôsobí na peňažný tok s opačným zápisom ako sa vyčísli
a zmena stavu súvahových záväzkov pôsobí na peňažný tok s rovnakým znamienkom ako sa
vyčísli. V prípade, že výsledok hospodárenia pred zdanením je zisk, vychádzame s kladným
znamienkom. Ak je strata, znamienko je záporné. V investičnej činnosti sa používa priama
metóda. Pri niektorých položkách sa používa čistá priama metóda a pri niektorých položkách
zase modifikovaná priama metóda. Vo finančnej činnosti sa cash flow vyčísľuje čistou
priamou metódou, ako príjem (+), respektíve výdavok (-). Údaje sa čerpajú z účtovných
prípadov, ktoré sa priamo týkajú pohybu peňažných prostriedkov vychádzajúcich z účtov
peňažných prostriedkov.
Pri analýze peňažných tokov sa využívajú informácie, ktoré poskytujú účtovné výkazy.
Súvaha, ktorá je zobrazená v tabuľke 8, poskytuje informácie využívané pri hodnotení
faktorov ovplyvňujúce peňažné toky.
Súvaha – aktíva (v tis. Sk) k 31.12.2007 Tabuľka 8
Strana aktív Bežné účtovné obdobie
Netto stav majetku
Bezprostredne
predchádzajúce ÚO
Spolu majetok 172119 184708
A. Pohľadávky za upísané VI 0 0
B. Neobežný majetok 119774 135725
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok 0 0
B.II. Dlhodobý hmotný majetok 119774 135725
B.III. Dlhodobý finančný majetok 0 0
C. Obežný majetok 52072 48648
C.I. Zásoby 12801 16063
C.II. Dlhodobé pohľadávky 0 0
C.III. Krátkodobé pohľadávky 34152 29930
C.IV. Finančné účty 5119 2655
D. Časové rozlíšenie 273 335
46
Súvaha – pasíva (v tis. Sk) k 31.12.2007
Strana pasív Bežné účtovné obdobie
Bezprostredne
predchádzajúce ÚO
Spolu VI a záväzky 172119 184708
A. Vlastné imanie 98783 91148
A.I. Základné imanie 10000 10000
A.II. Kapitálové fondy 9327 9327
A.III. Fondy zo zisku 1000 1000
A.IV. VH minulých rokov 70820 58584
A.V. VH za účtovné obdobie 7636 12237
B. Záväzky 58978 74226
B.I. Rezervy 1710 838
B.II. Dlhodobé záväzky 670 535
B.III. Krátkodobé záväzky 13877 14518
B.IV. Bankové úvery a výpomoci 42721 58335
C. Časové rozlíšenie 14358 19334
Zdroj: súvaha za obdobie rokov 2007 a 2006
Podkladom pre zostavenie prehľadu peňažných tokov je aj výkaz ziskov a strát, pri ktorom je
východiskovým bodom výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením. Výkaz
ziskov a strát je nevyhnutný pri použití nepriamej metódy a taktiež priamej modifikovanej
metódy. Tento výkaz poskytuje informácie o procese tvorby výsledku hospodárenia a taktiež
je podkladom pre posúdenie výkonnosti účtovnej jednotky. Jednotlivé položky výkazu ziskov
a strát sú uvedené v tabuľke 9.
Výkaz ziskov a strát – (v tis. SK) k 31.12.2007 Tabuľka 9
Text Bežné účtovné obdobie Bezprostredne
predchádzajúce ÚO
I. Tržby z predaja tovaru 0 42
A. Náklady vynaložené na predaný
tovar
0 36
+ Obchodná marža 0 6
II. Výroba 308762 331405
47
B. Výrobná spotreba 250212 271603
+ Pridaná hodnota 58550 59808
C. Osobné náklady 32479 26519
D. Dane a poplatky 483 548
E. Odpisy dlhodobého majetku 17719 18839
III. Tržby z predaja DM a materiálu 294 1054
F. Zostatková cena predaného DM a
materiálu
48 1032
IV. Ostatné výnosy z hospodárskej
činnosti
5011 6717
G. Ostatné náklady na HČ 284 111
V. Prevod výnosov z HČ 0 0
H. Prevod nákladov na HČ 0 0
* VH z hospodárskej činnosti 12842 20026
VI. Tržby z predaných CP 0 0
VII. Výnosy z DFM 0 0
VIII. Výnosy z KFM 0 0
J. Náklady na KFM 0 0
IX. Výnosy z precenenia CP
a z derivatových operácií
0 0
K. Náklady na precenenie CP
a derivatových operácií
0 0
L. Tvorba a zúčtovanie OP k FM 0 0
X. Výnosové úroky 12 7
M. Nákladové úroky 2960 3562
XI. Kurzové zisky 238 137
N. Kurzové straty 146 486
XII. Ostatné výnosy z FČ 0 0
O. Ostatné náklady na FČ 559 929
XIII. Prevod finančných výnosov 0 0
P. Prevod finančných nákladov 0 0
* VH z finan čnej činnosti -3415 -4833
R. Daň z príjmov z BČ 1791 2956
48
** VH z bežnej činnosti 1791 12237
XIV. Mimoriadne výnosy 0 0
S. Mimoriadne náklady 0 0
T. Daň z príjmov z MČ 0 0
* VH z mimoriadnej činnosti 0 0
U. Prevod podielov na VH 0 0
*** VH za ú čtovné obdobie 7637 12237
Zdroj: výkaz za obdobie rokov 2007 a 2006
Pri výpočte prehľadu peňažných tokov sa okrem údaj z uvedených výkazov využíva aj údaje
z analytickej evidencie, ktoré sú súčasťou hlavnej knihy.
042 000 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
112 A - Materiál na sklade
123 A - Výrobky
311 A – Odberatelia
321 A – Dodávatelia
323 A – Krátkodobé rezervy
326 A – Nevyfakturované dodávky
331 010 – Zamestnanci
336 A – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia
341 000 - Daň z príjmov
343 000 - Daň z pridanej hodnoty
378 A – Iné pohľadávky
381 A – Náklady budúcich období
383 012 – Výdavky budúcich období
384 A – Výnosy budúcich období
472 010 – Záväzky zo sociálneho fondu 474 A – Záväzky z lízingu
551 000 – Odpisy DNM a DHM
562 000 - Úroky 662 000 - Úroky 641 000 – Tržby z predaja DNM a DHM
49
4.4 Hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky
Peňažné toky závisia od rôznych vecných vplyvov t.j. podmieňujú ich rôzne faktory.
Pri nepriamej metóde sa výsledok hospodárenia z bežnej činnosti transformuje na čistý
peňažný tok z prevádzkovej činnosti a preto je nevyhnutné získať informácie o položkách –
faktoroch, ktoré ovplyvňujú výsledok hospodárenia. Jednotlivé vplyvy sú uvedené
v jednotlivých položkách prehľadu peňažných tokov.
4.4.1 Prevádzková činnosť
V prípade prevádzkovej činnosti pri hodnotení peňažných tokov vychádzame
z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov. Za skúmané
obdobie, rok 2007 je + 9426 tis. Sk.
Tento výsledok hospodárenia sa upravuje o nepeňažné operácie, ku ktorým patria:
AA..11..11 OOddppiissyy ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu
Odpisy predstavujú trvalé zníženie hodnoty majetku v dôsledku postupného opotrebenia. Za
hodnotené obdobie je výška odpisov +17719 tis. Sk. Ide o náklad, ktorý znižuje výsledok
hospodárenia, ale nepredstavuje výdavok t.j. zhodnocuje peňažné príjmy.
AA..11..22.. ZZoossttaattkkoovváá hhooddnnoottaa ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo
mmaajj eettkkuu úúččttoovvaannáá pprr ii vvyyrr aaddeenníí ttoohhttoo mmaajj eettkkuu ddoo nnáákkllaaddoovv nnaa bbeežžnnúú ččiinnnnoossťť,,
ss vvýýnniimmkkoouu jj eehhoo pprr eeddaajj aa
Zostatková cena predstavuje jednorázový odpis vyradeného dlhodobého majetku.
V sledovanom období táto položka neovplyvňuje peňažné toky.
AA..11..33.. OOddppiiss oopprr aavvnneejj ppoolloožžkkyy kk nnaaddoobbuuddnnuuttéémmuu mmaajj eettkkuu
Opravná položka k nadobudnutému majetku, predstavuje pre podnik majetok, ktorý získala na
základe privatizačných zákonov. Podnik nie je privatizovaný a preto sa daný faktor neprejaví
v prehľade peňažných tokov.
AA..11..44.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ddllhhooddoobbýý rr eezzeerr vv
Rezerva je záväzok, ktorého existencia vyplýva z minulých udalostí, pričom je
pravdepodobné, že v budúcnosti spôsobí zníženie ekonomických úžitkov. Ocení sa odhadom,
ktorý zodpovedá úhrade tohto záväzku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Rezerva je záväzok s neurčitým časovým vymedzením t.j. nepozná sa jeho doba splatnosti
alebo jeho výška. Spoločnosť nemá vytvorené žiadne dlhodobé rezervy.
50
AA..11..55.. ZZmmeennaa ssttaavvuu oopprr aavvnnýýcchh ppoolloožžiieekk
Opravnú položku účtovná jednotka vytvára v súvislosti so zásadou opatrnosti majetku,
u ktorého zistila prechodné, dočasné zníženie hodnoty majetku. Tvoria sa v prípade, kedy
úžitková hodnota majetku je výrazne nižšia ako účtovné ocenenie majetku. Za analyzované
obdobie v podniku nedochádza k žiadnym rozdielom a preto nie je vytvorená opravná
položka.
AA..11..66.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ppoolloožžiieekk ččaassoovvééhhoo rr oozzll ííššeenniiaa nnáákkllaaddoovv aa vvýýnnoossoovv
Časovo rozlišovať náklady a výnosy je potrebné vtedy, ak súvisia s dvoma účtovnými
obdobiami. Pri časovom rozlíšení nákladov a výnosov platia tri podmienky:
- presná peňažná čiastka
- čas, obdobie časového rozlíšenia
- obsah, účel časového rozlíšenia
Peňažné toky sú ovplyvnené:
• nákladmi budúcich období, ktoré sú aktívnym účtom. Na konci obdobia dochádza
k zníženiu jej stavu a následne v prehľad peňažných tokov sa to prejaví ako zvýšenie
peňažných prostriedkov vo výške + 62 tis. Sk.
• výdavkami budúcich období vo výške –68 tis. Sk, táto položka je pasívna, zmena
stavu sa prejaví ako zníženie peňažných tokov vo výške –68 tis. Sk.
• výnosmi budúcich období, ktoré sú pasíva. Táto zmena sa prejaví ako zníženie
peňažných tokov vo výške –4908 tis. Sk.
Zmena stavu položiek časového rozlíšenia N a V Tabuľka 10
Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka
KZ - ZS
Dopad na PPT;
vplyv na PT
381A Náklady budúcich období - 62 + 62
383012 Výdavky budúcich období - 68 - 68
384A Výnosy budúcich období - 4908 - 4908
celkom -- 44991144
AA..11..77.. DDiivviiddeennddyy aa iinnéé ppooddiieellyy nnaa zziisskkuu úúččttoovvaannéé ddoo vvýýnnoossoovv
Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nepriznáva dividendy a iné podiely na zisku.
AA..11..88.. ÚÚrr ookkyy úúččttoovvaannéé ddoo nnáákkllaaddoovv
Úroky účtované do nákladov predstavujú za dané obdobie 2960 tis. Sk. V prehľad peňažných
tokov sa uvádzajú + 2960 tis. Sk, pretože pri výpočte výsledku hospodárenia sa tieto náklady
51
odpočítavajú, v prehľad peňažných tokov sa k výsledku hospodárenia z bežnej činnosti
pripočítavajú.
AA..11..99.. ÚÚrr ookkyy úúččttoovvaannéé ddoo vvýýnnoossoovv
Tieto úroky za rok 2007 sú vo výške 12 tis. Sk, v prehľad peňažných tokov sa odpočítajú,
nakoľko pri výpočte výsledku hospodárenia z bežnej činnosti sa pripočítavajú. Táto čiastka
predstavuje -12 tis. Sk.
AA..11..1100.. KK uurr zzoovvýý zziisskk vvyyččíísslleennýý kk ppeeňňaažžnnýýmm pprr oossttrr iieeddkkoomm aa ppeeňňaažžnnýýmm eekkvviivvaalleennttoomm kkuu
ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa
Položka neovplyvňuje peňažné toky.
AA..11..1111.. KK uurr zzoovváá sstt rr aattaa vvyyččíísslleennáá kk ppeeňňaažžnnýýmm pprr oossttrr iieeddkkoomm aa ppeeňňaažžnnýýmm eekkvviivvaalleennttoomm
kkuu ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa
Za rok 2007 nie je zistená žiadna kurzová strata.
AA..11..1122.. VVýýsslleeddookk zz pprr eeddaajj aa ddllhhooddoobbééhhoo mmaajj eettkkuu,, ss vvýýnniimmkkoouu mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý ssaa ppoovvaažžuujj ee
zzaa ppeeňňaažžnnýý eekkvviivvaalleenntt
Tržby z predaja dlhodobého majetku prevyšujú náklady, čo spôsobí že v prehľade peňažných
tokov pôsobia záporne vo výške – 245 tis. Sk.
AA..11..1133.. OOssttaattnnéé ppoolloožžkkyy nneeppeeňňaažžnnééhhoo cchhaarr aakktteerr uu,, kkttoorr éé oovvppllyyvvňňuujj úú vvýýsslleeddookk
hhoossppooddáárr eenniiaa zz bbeežžnneejj ččiinnnnoosstt ii ,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa uuvvááddzzaajj úú oossoobbii ttnnee vv iinnýýcchh
ččaasstt iiaacchh pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv
Tieto faktory za rok 2007 sú nulové.
A.2. VPLYV ZMIEN PRACOVNÉHO KAPITÁLU
AA..22..11.. ZZmmeennaa ssttaavvuu ppoohhľľaaddáávvookk zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii
Pohľadávkou rozumieme nárok na peňažné prostriedky t.j. právny nárok na peňažné
prostriedky voči odberateľom, zamestnancom a podobne.
Zmena stavu pohľadávok z prevádzkovej činnosti Tabuľka 11
Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka
KZ - ZS
Dopad na PPT;
vplyv na PT
311A Odberatelia 3288 - 3288
341 Daňové pohľadávky 1731 - 1731
378A Iné pohľadávky - 797 + 797
celkom -- 44222222
Stav pohľadávok v porovnaní so začiatkom roka 2007 vzrástol. Znamená to, že podnik
neustále uzatvára zmluvy s novými odberateľmi, snaží sa zvyšovať predaj svojich výrobkov.
52
Pri uzatváraní zmlúv s novými odberateľmi podnik preveruje platobnú schopnosť či likviditu
daného podniku. Veľké množstvo peňažných prostriedkov je viazaných v pohľadávkach,
nakoľko mnohý odberatelia neplatia v lehote splatnosti.
AA..22..22.. ZZmmeennaa ssttaavvuu zzáávvääzzkkoovv zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii
Záväzky z obchodného styku sú cudzími zdrojmi krytia majetku, získaného v styku s okolím
až do doby splatnosti.
Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej Tabuľka 12
Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka
KZ - ZS
Dopad na PPT;
vplyv na PT
472010 Záväzky zo SF - 43 - 43
474A Ostatné dlhodobé záväzky + 178 + 178
321A Dodávatelia - 1401 - 1401
326A Nevyfakturované dodávky + 648 + 648
331010 Záväzky voči zamestnancom + 764 + 764
336A Záväzky zo soc. poistenia + 511 + 511
323A Rezervy + 872 + 872
343 Daňové záväzky - 1163 - 1163
Vplyv na peňažné toky má taktiež aj účet 341 vo výške + 143 tis. Sk. Na prehľad peňažných
tokov má vplyv aj MD účtu 474 vo výške + 852 tis. Sk. Všetky uvedené záväzky pôsobia na
prehľad peňažných tokov vo výške ++ 11336611 tt iiss.. SSkk.. V roku 2007 jjee nárast záväzkov o 1361 tis.
Sk.. Hlavným dôvodom, ktorý spôsobuje zvyšovanie záväzkov, je skutočnosť, že veľa
peňažných prostriedkov je viazaných v pohľadávkach, čo spôsobuje oneskorené platenie
záväzkov.
AA..22..33.. ZZmmeennaa ssttaavvuu zzáássoobb
Zásoby predstavujú podstatnú časť obežného majetku. Rozdeľujeme ich na zásoby nakúpené
a zásoby vlastnej výroby.
Zmena stavu zásob Tabuľka 13
Číslo účtu Názov účtu Peňažná čiastka
KZ - ZS
Dopad na PPT;
vplyv na PT
112A Materiál - 1710 + 1710
123010 Výrobky – TNTMV - 1526 + 1526
123011 Výrobky - TOTMV - 26 + 26
celkom ++ 33226622
53
Materiál na sklade sa počas roka znížil. Zníženie zásob spôsobuje zvýšenie peňažných
prostriedkov. Daný materiál je použitý vo výrobnom procese. Stav výrobkov sa v porovnaní
so začiatkom roka znížil, znamená to že dochádza k predaju týchto výrobkov a následne
k zvýšeniu peňažných prostriedkov.
AA..22..44.. ZZmmeennaa ssttaavvuu kkrr ááttkkooddoobbééhhoo ff iinnaannččnnééhhoo mmaajj eettkkuu,, ss vvýýnniimmkkoouu mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý jj ee
ssúúččaassťťoouu ppeeňňaažžnnýýcchh pprroossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv
Táto položka neovplyvňuje peňažné toky.
AA..33.. PPrr ii jj aattéé úúrr ookkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú ddoo iinnvveesstt iiččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí
V tomto prípade ide o hospodársku operáciu, ktorá spôsobuje pohyb peňažných prostriedkov.
Znamená to, že zvýšenie výnosov vyvolá zvýšenie peňažných prostriedkov. V prehľade
peňažných tokov túto položku uvádzame vo výške + 12 tis. Sk.
AA..44.. VVýýddaavvkkyy nnaa zzaappllaatteennéé úúrr ookkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kkttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú ddoo ff iinnaannččnnýýcchh
ččiinnnnoosstt ii
Ide o hospodársku operáciu, ktorá taktiež spôsobuje pohyb peňažných prostriedkov. Zvýšenie
nákladov vyvolá zníženie peňažných prostriedkov. V prehľade peňažných tokov sa vykazuje
so záporným znamienkom. Výška tejto položky je – 2960 tis. Sk.
Položky AA..55.. aa AA..66.. neovplyvňujú peňažné toky.
AA..77.. VVýýddaavvkkyy nnaa ddaaňň zz pprr ííjj mmoovv úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu ttýýcchh,, kk ttoorr éé ssaa zzaaččlleeňňuujj úú
ddoo iinnvveesstt iiččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí aalleebboo ff iinnaannččnnýýcchh ččiinnnnoosstt íí
Za rok 2007 tieto výdavky sú vo výške – 1934 tis. Sk
AA..88.. aa AA..99.: príjmy mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na prevádzkovú činnosť a
výdavky mimoriadneho chrakteru vzťahujúce sa na prevádzkovú činnosť neovplyvňujú
peňažné toky.
4.4.2 Investičná činnosť
Ide o činnosť, ktorou sa rozumie obstaranie a vyradenie dlhodobého nehmotného
majetku, dlhodobého hmotného majetku a tej časti dlhodobého finančného majetku, ktorá nie
je súčasťou peňažných ekvivalentov.
BB..11.. VVýýddaavvkkyy nnaa oobbssttaarr aanniiee ddllhhooddoobbééhhoo nneehhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu
Pri zisťovaní výdavkov na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa vychádza z obratu
účtu 041. Podnik počas roka 2007 neobstaral žiadny dlhodobý nehmotný majetok a preto táto
položka neovplyvňuje peňažné toky v investičnej činnosti.
BB..22.. VVýýddaavvkkyy nnaa oobbssttaarr aanniiee ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu
54
Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa zisťujú z obratu účtu 042. V tomto
prípade sú výdavky na obstaranie vo výške - 1768 tis. Sk. Ovplyvňujú peňažné toky so
záporným znamienkom.
BB..33.. aa BB..44.: Výdavky na obstaranie dlhodobých cenných papierov a podielov v iných
účtovných jednotkách, s výnimkou cenných papierov, ktoré sa považujú za peňažné
ekvivalenty a cenných papierov určených na predaj alebo na obchodovanie a príjmy z predaja
dlhodobého nehmotného majetku sú nulové.
BB..55.. PPrr ííjj mmyy zz pprr eeddaajj aa ddllhhooddoobbééhhoo hhmmoottnnééhhoo mmaajj eettkkuu
Údaje o príjmoch z predaja dlhodobého hmotného majetku čerpáme z účtu 641. Za sledované
obdobie predstavujú + 245 tis. Sk.
Faktory peňažných tokov, ktoré sú uvedené v položkách BB..66.. aažž BB..1100.. súvisiace
s príjmami z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov, výdavkami a príjmami, ktoré
sa vzťahujú na dlhodobé pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou inej účtovnej jednotke,
ktorá je súčasťou konsolidovaného celku a výdavkami a príjmami z dlhodobých pôžičiek
poskytnutých účtovnou jednotkou tretím osobám, sa v hodnotenom období v podniku
nevyskytujú.
Vplyvy, ktoré pôsobia na peňažné toky uvádzané ako BB..1111.. aažž BB..2200.. , vzťahujúce sa
na:
� príjmy z prenájmu súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku používaného
a odpisovaného nájomcom,
� prijaté úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do prevádzkových činností,
� príjmy z dividend a iných podielov na zisku, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do
prevádzkových činností,
� výdavky súvisiace s derivátmi s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na
obchodovanie, alebo ak sa tieto výdavky považujú za peňažné toky z finančnej
činnosti,
� príjmy súvisiace s derivátmi s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na
obchodovanie, alebo ak sa tieto výdavky považujú za peňažné toky z finančnej
činnosti,
� výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, ak je ju možné začleniť do investičných
činností,
� príjmy a výdavky mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na investičnú činnosť,
� ostatné príjmy a výdavky vzťahujúce sa na investičnú činnosť,
sú v prehľade peňažných tokov nulové.
55
4.4.3 Finančná činnosť
Je to činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre vlastného imania
a zmeny dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ktoré nesúvisia s prevádzkovou
činnosťou a investičnou činnosťou. V prehľad peňažných tokov sú rozdelené dve oblasti:
1. peňažné toky vzťahujúce sa k cudzím zdrojom financovania
2. peňažné toky vzťahujúce sa k vlastným zdrojom financovania
Údaje sa zisťujú z účtov peňažných prostriedkov alebo obratov príslušnej strany súvahových
účtov.
CC..11.. ppeeňňaažžnnéé ttookkyy vvoo vvllaassttnnoomm iimmaanníí
Faktory CC..11..11 aažž CC..11..88.., ktoré sa týkajú príjmov z upísaných akcií a obchodných podielov,
príjmov z ďalších vkladov do vlastného imania spoločníkmi alebo fyzickou osobou, ktorá je
účtovnou jednotkou, prijatých peňažných darov, príjmov z úhrady straty spoločníkmi,
výdavkov na obstaranie alebo spätné odkúpenie vlastných akcií a vlastných obchodných
podielov, výdavkov spojených so znížením fondov vytvorených účtovnou jednotkou,
výdavkov na vyplatenie podielu na vlastnom imaní spoločníkmi účtovnej jednotky a fyzickou
osobou, ktorá je účtovnou jednotkou, výdavkov z iných dôvodov, ktoré súvisia so znížením
vlastného imania, neboli v sledovanom období zaznamenané.
CC..22.. PPeeňňaažžnnéé ttookkyy vvzznniikkaajj úúccee zz ddllhhooddoobbýýcchh zzáávvääzzkkoovv aa kkrr ááttkkooddoobbýýcchh zzáávvääzzkkoovv
zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii
Faktory v prehľade peňažných tokov označené ako CC..22..11.. aa CC..22..22.., ktoré súvisia s:
- príjmami z emisie dlhových cenných papierov,
- výdavkami na úhradu záväzkov z dlhových cenných papierov,
neovplyvňujú v sledovanom období peňažné toky.
CC..22..33.. PPrr ííjj mmyy zz úúvveerr oovv,, kkttoorr éé úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkee ppoosskkyytt llaa bbaannkkaa aalleebboo ppoobbooččkkaa
zzaahhrr aanniiččnneejj bbaannkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu úúvveerr oovv,, kkttoorr éé bbooll ii ppoosskkyyttnnuuttéé nnaa zzaabbeezzppeeččeenniiee hhllaavvnnééhhoo
pprr eeddmmeettuu ččiinnnnoosstt ii
Tieto príjmy sú vykázané vo výške 125452 tis. Sk. Ovplyvňujú peňažné toky v prehľade
s kladným znamienkom, teda vo výške + 125452 tis. Sk.
CC..22..44.. VVýýddaavvkkyy nnaa ssppllááccaanniiee úúvveerr oovv,, kkttoorr éé úúččttoovvnneejj jj eeddnnoottkkee ppoosskkyytt llaa bbaannkkaa aalleebboo
ppoobbooččkkaa zzaahhrr aanniiččnneejj bbaannkkyy,, ss vvýýnniimmkkoouu úúvveerr oovv,, kkttoorr éé bbooll ii ppoosskkyyttnnuuttéé nnaa zzaabbeezzppeeččeenniiee
hhllaavvnnééhhoo pprr eeddmmeettuu ččiinnnnoosstt ii
Výdavky, ktoré prislúchajú na splácanie úveru sú vo výške – 141066 tis. Sk.
CC..22..55.. PPrr ííjj mmyy zz pprr ii jj aattýýcchh ppôôžžiiččiieekk
56
Daný faktor neovplyvňuje peňažné toky.
CC..22..66.. VVýýddaavvkkyy nnaa ppllááccaanniiee ppôôžžiiččiieekk
Podnik nemá žiadnu pôžičku, na ktorú je potrebné vynakladať peňažné prostriedky.
CC..22..77.. VVýýddaavvkkyy nnaa úúhhrr aadduu zzáávvääzzkkoovv zz ppoouužžíívvaanniiaa mmaajj eettkkuu,, kkttoorr ýý jj ee pprr eeddmmeettoomm zzmmlluuvvyy
oo kkúúppee pprr eennaajj aatteejj vveeccii
V tejto položke účtovná jednotka sleduje výdavky súvisiace s leasingom osobných
automobilov. Vychádza sa z obratu strany má dať účtu 474. Suma výdavkov, ktorá má vplyv
na peňažné toky za rok 2007 je vo výške – 852 tis. Sk.
Vplyvy podmieňujúce peňažné toky uvádzané ako CC..22..88.. aažž CC..22..1100.. vzťahujúce sa na
výdavky na úhradu záväzkov za prenájom súboru hnuteľného majetku a nehnuteľného
majetku používaného a odpisovaného nájomcom, príjmy z ostatných dlhodobých záväzkov
a krátkodobých záväzkov vyplývajúcich z finančnej činnosti účtovnej jednotky, s výnimkou
tých, ktoré sa uvádzajú osobitne v inej časti prehľadu peňažných tokov, výdavky na splácanie
ostatných dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov vyplývajúcich z finančnej činnosti
účtovnej jednotky, s výnimkou tých, ktoré sa uvádzajú osobitne v inej časti prehľadu
peňažných tokov sú za rok 2007 nulové a preto neovplyvňujú peňažné toky podniku.
Výdavky a príjmy označované v prehľade peňažných tokov CC..33.. aažž CC..99..,, do ktorých patria:
� výdavky na zaplatené úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do prevádzkových
činností,
� výdavky na vyplatené dividendy a iné podiely na zisku, s výnimkou tých, ktoré sa
začleňujú do prevádzkových činností,
� výdavky súvisiace s derivátmi, s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na
obchodovanie, alebo ak sa považujú za peňažné toky z investičnej činnosti,
� príjmy súvisiace s derivátmi, s výnimkou, ak sú určené na predaj alebo na
obchodovanie, alebo ak sa považujú za peňažné toky z investičnej činnosti,
� výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, ak ich možno začleniť do finančných
činností,
� príjmy mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na finančnú činnosť,
� výdavky mimoriadneho charakteru vzťahujúce sa na finančnú činnosť
neovplyvňujú v sledovanom období peňažné toky.
57
4.4.4 Zhodnotenie peňažných tokov za účtovnú jednotku
V podmienkach trhovej ekonomiky, kedy sa za základný cieľ podnikateľskej činnosti
považuje maximalizácia zisku, podnikateľský subjekt si musí dať počas svojej činnosti
odpovede na tieto otázky:
• ako hospodárim?
• som lepší ako v minulých rokoch?
• som konkurencieschopný?
Odpoveďou na tieto otázky je analýza hodnotenia finančnej situácie. Je nevyhnutné aby
bežnou súčasťou finančného riadenia podniku bola analýza a plánovanie cash flow. V našej
podnikovej sfére niet vážnejšieho finančného problému, ako je platobná neschopnosť
mnohých podnikov, ktorá je brzdou plynulých peňažných tokov v hospodárstve.
Zachovanie platobnej schopnosti podniku si jednoznačnej vynucuje dôrazné riadenie
a analýzu prehľadu peňažných tokov. Nedostatok finančných zdrojov môže znamenať pre
podnik vážny problém. Problém však môže nastať ak má podnik nadbytok hotových
peňažných prostriedkov a nevie ako s nimi disponovať. Riešením môže byť investícia do
podielových listov, poprípade uloženie financií do nehnuteľností. Manažment podniku musí
neustále sledovať peňažné toky a uskutočňovať analýzy zostaveného prehľadu peň tokov.
Zhodnotenie peňažných tokov predkladáme osobitne za každú činnosť v tabuľke 14
nasledovne:
Prehľad peňažných tokov za rok 2007 Tabuľka 14 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Označenie Obsah Bežné účtovné obdobie položky položky _________________________________________________________________________ Peňažné toky z prevádzkovej činnosti
Z/S Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením
daňou z príjmov (+ / -) + 9 426 A.1. Nepeňažné operácie ovplyvňujúce výsledok hospodárenia
z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov
( súčet A 1.1 až A 1. 13 ) (+ / -) + 15 508 A.1.1 Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého
hmotného majetku ( + ) + 17 719
A.1.6. Zmena stavu položiek časového rozlíšenia nákladov
výnosov ( +/- ) - 4 914
58
A.1.8. Úroky účtované do nákladov ( + ) + 2 960
A.1.9. Úroky účtované do výnosov ( - ) - 12
A.1.12. Výsledok z predaja dlhodobého majetku, s výnimkou
majetku, ktorý sa považuje za peňažný ekvivalent ( +/ -) - 245
A.2 Vplyv zmien stavu pracovného kapitálu, ktorým sa na účely
tohto opatrenia rozumie rozdiel medzi obežným majetkom a
krátkodobými záväzkami s výnimkou položiek obežného
majetku na výsledok hospodárenia z bežnej činnosti
( súčet A 2.1 až A 2.4 ) + 401
A.2.1 Zmena stavu pohľadávok z prevádzkovej činnosti ( -/+ ) - 4 222
A.2.2. Zmena stavu záväzkov z prevádzkovej činnosti ( +/- ) + 1 361
A.2.3. Zmena stavu zásob ( -/+ ) + 3 262
Peňažné toky z prevádzkovej činnosti s výnimkou príjmov
a výdavkov, ktoré sa uvádzajú osobitne v iných častiach
prehľadu peňažných tokov ( +/- ), ( súčet Z/S + A 1 + A 2 ) + 25 335
A.3. Prijaté úroky, s výnimkou tých, ktoré sa začleňujú do
investičných činnosti ( + ) + 12
A.4. Výdavky na zaplatené úroky, s výnimkou tých, ktoré sa
začleňujú do finančných činnosti ( - ) - 2 960
Peňažné toky z prevádzkovej činnosti ( +/- )
( súčet Z/S + A.1 až A.6 ) + 22 387
A.7. Výdavky na daň z príjmov účtovnej jednotky, s výnimkou
tých, ktoré sa začleňujú do investičných činností alebo
finančných činností ( -/+ ) - 1 934
AA.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz pprr eevvááddzzkkoovveejj ččiinnnnoosstt ii (( ++//-- ))
(( ssúúččeett ZZ//SS ++ AA..11 aažž AA..99 )) ++ 2200 445533 Peňažné toky z investičnej činnosti
B.2. Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku ( - ) - 1 768
B.5. Príjmy z predaja dlhodobého hmotného majetku ( + ) + 245
BB.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz iinnvveesstt iiččnneejj ččiinnnnoosstt ii
(( ssúúččeett BB 11 aažž BB 2200 )) -- 11 552233 PPeeňňaažžnnéé ttookkyy zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii
C.2. Peňažné toky vznikajúce z dlhodobých záväzkov a
krátkodobých záväzkov z finančnej činnosti
( súčet C 2.1 až C 2. 10 ) - 16 466
59
C.2.3. Príjmy z úverov, ktoré účtovnej jednotke poskytla banka
alebo pobočka zahraničnej banky, s výnimkou úverov, ktoré
boli poskytnuté na zabezpečenie hlavného predmetu
činnosti ( + ) + 125 452
C.2.4. Výdavky na splácanie úverov, ktoré účtovnej jednotke
poskytla banka alebo pobočka zahraničnej banky, s výnimkou
úverov, ktoré boli poskytnuté na zabezpečenie hlavného
predmetu činnosti ( - ) - 141 066
C.2.7. Výdavky na úhradu záväzkov z používania majetku, ktorý
je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci ( - ) - 852
CC.. ČČiissttéé ppeeňňaažžnnéé ttookkyy zz ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii (( ssúúččeett CC 11 aažž CC 99 )) -- 1166 446666 DD.. ČČiissttéé zzvvýýššeenniiee aalleebboo ččiissttéé zznníížžeenniiee ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv
(( ++//-- )) (( ssúúččeett AA ++ BB ++ CC )) ++ 22 446644
EE.. SSttaavv ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv
nnaa zzaaččiiaattkkuu úúččttoovvnnééhhoo oobbddoobbiiaa (( ++//-- )) ++ 22 665555
HH.. ZZoossttaattookk ppeeňňaažžnnýýcchh pprr oossttrr iieeddkkoovv aa ppeeňňaažžnnýýcchh eekkvviivvaalleennttoovv
nnaa kkoonnccii úúččttoovvnnééhhoo oobbddoobbiiaa,, uupprr aavveennýý oo kkuurr zzoovvéé rr oozzddiieellyy
vvyyččíísslleennéé kkuu ddňňuu,, kkuu kkttoorr éémmuu ssaa zzoossttaavvuujj ee úúččttoovvnnáá zzáávviieerr kkaa
(( ++ //-- )) ++ 55 111199
Za účtovné obdobie 2007 firma vykazuje zisk vo výške 9 426 tis. Sk, pričom peňažné
prostriedky sa zvýšili o 2 464 tis. Sk. Najviac peňažných prostriedkov má účtovná jednotka
vyprodukovaných v prevádzkovej činnosti vo výške + 20 453 tis. Sk. Investičná a finančná
činnosť vplývajú na tok peňažných prostriedkov negatívne.
Peňažné toky v prevádzkovej činnosti sú výsledkom upraveného výsledku
hospodárenia o nepeňažné operácie, vplyv zmien pracovného kapitálu a ďalšie príjmy
a výdavky, ktoré sú uvedené v prehľade peňažných tokov v položkách A.3, A.4. a A.7.
V prevádzkovej činnosti zdrojom cash flow sú odpisy dlhodobého majetku.
Zmena stavu pracovného kapitálu ovplyvňuje peňažné toky pozitívne okrem
pohľadávok. V prípade pohľadávok, ich zmena v stave je nepriaznivá, čo znamená že
odberatelia neuhrádzajú pohľadávky spoločnosti. Pri záväzkoch v roku 2007 dochádza k ich
zvýšeniu. Firma má veľké množstvo záväzkov doteraz neuhradených. Z prehľadu peňažných
60
tokov vidíme, že zásoby na sklady sa od začiatku roka znížili, čo sa prejavavuje ako zvýšenie
peňažných prostriedkov.
V investičnej činnosti podnik dosahuje záporné peňažné toky. Hlavným dôvodom sú
prevyšujúce výdavky na obstaranie dlhodobého majetku nad príjmami z predaja dlhodobého
majetku. Podnik investoval peňažné prostriedky na modernizáciu baliacej linky Hugo Beck
a jednokomorového baliaceho lisu Topeko. Investičná činnosť pôsobí na peňažné toky
záporne vo výške - 1 523 tis. Sk.
Vo finančnej činnosti sú v prehľade peňažných tokov vykázané taktiež záporné
peňažné toky vo výške – 16 466 tis. Sk. Najväčšiu položku výdavkov peňažných prostriedkov
tvoria výdavky na splácanie úverov. Ďalšou položkou, ktorá spôsobila výdavky peňažných
prostriedkov, sú výdavky spojené s úhradou záväzkov z používania majetku, ktorý je
predmetom leasingu.
Celkový stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia je vyšší ako na
začiatku účtovného obdobia, čo vypovedá o zvýšení úrovne hospodárenia s peňažnými
prostriedkami.
61
5 Záver a návrhy na využitie v praxi
Dôležitým znakom prežitia podniku v podmienkach trhovej ekonomiky je likvidita.
Pre podnik je podstatné zachovať budúcu likviditu, zachovať vybilancovanie jeho budúcich
príjmov a výdavkov. To neznamená, že minulé finančné hospodárske javy sú pre budúcu
likviditu nepodstatné. Je pravda, že minulý vývoj a súčasný stav už nie je možné zmeniť, ale
možno sa z neho poučiť, možno v ňom identifikovať javy a faktory, ktoré sú podstatné pre
proces zabezpečenia likvidity v budúcnosti.
Retrospektívny cash flow je dôležitou kategóriu dynamickej finančnej analýzy.
Pomocou prehľadu peňažných tokov (cash flow) a ich intenzity sa komplexne spoznávajú
formy viazaného kapitálu v jednotlivých zložkách podnikového majetku, formy jeho
uvoľňovania a financovania podniku.
Základným predpokladom pre udržanie si finančnej stability patrí plynulosť
peňažných tokov. Vybudovať a udržať si dobrú pozíciu v trhovom prostredí vyžaduje prílev
a odlev peňažných prostriedkov, analyzovať možnosti zdrojov získania peňažných
prostriedkov a snahu o minimalizáciu výdavkov. Kladné a záporné peňažné toky umožňujú
identifikovať vnútorné, ale aj vonkajšie zdroje financovania a časové hľadisko peňažných
tokov.
Základná štruktúra prehľadu peňažných tokov rozlišuje oblasť prevádzkovej,
investičnej a finančnej činnosti. Oblasť prevádzkovej činnosti je z finančného hľadiska
podniku najdôležitejšia. Príjmy a výdavky je potrebnéobsahovo vymedzené tak, aby cash
flow vyjadroval prebytok peňažných prostriedkov, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii.
Peňažné toky z investičnej činnosti nás informujú o príjmoch a výdavkoch pri nákupe
a predaji dlhodobého majetku. Finančná činnosť obsahuje peňažné toky t.j. príjmy a výdavky
financovania vlastným a cudzím kapitálom.
Cash flow ako indikátor vnútornej finančnej sily podniku sa v rámci finančnej analýzy
porovnáva s výdavkami investičného charakteru, splátkami záväzkov, dividendami
a jednotlivými položkami, ktoré sú obsahom prehľadu peňažných tokov. Z toho vyplýva, ako
je podnik schopný z vlastných zdrojov splácať dlhy, realizovať rozvojové investície,
posilňovať likviditu a rozdeľovať zisk.
Cash flow je komplexným zobrazením zmien likvidity v určitom období a je
vyjadrením príjmov a výdavkov na rozdiel od zisku, ktorý je kladným rozdielom výnosov
a nákladov.
62
V praxi má veľký význam tiež zostavovanie Prehľadu o budúcich peňažných tokoch.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že pri zostavovaní prehľadu sa zvyšuje prácnosť pri
súčasnom zvyšovaní nárokov na odborné znalosti spracovateľov.
Na základe prevedenej analýzy zámerov a prístupov k zisťovaniu prehľadu peňažných
tokov a hodnotenia jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich peňažné toky predkladáme niektoré
návrhy a odporúčania pre využitie v praxi podnikateľského subjektu.
11.. VV ssúúvviisslloosstt ii ss pprr oobblleemmaatt iikkoouu ooččaakkáávvaannýýcchh pprr ííjj mmoovv aa vvýýddaavvkkoovv ooddppoorr úúččaammee::
a) zvážiť vo vedení podniku dôležitosť zostavovania plánovaného prehľadu peňažných tokov
z hľadiska zefektívnenia výroby a ekonomickej stability podniku. Je potrebné vytvoriť
predpoklady pre zostavovanie plánovaného prehľadu peňažných tokov:
1. za plánované obdobie stanoviť obdobie jedného mesiaca, a tým zabezpečiť prehľad
o potrebe peňažných prostriedkov a zdrojov v navrhovanom časovom intervale
2. plán peňažných tokov členiť na peňažné príjmy a peňažné výdavky.
b) odporúčame účtovnej jednotke plánovať prehľad peňažných tokov v nasledujúcej štruktúre
príjmov:
� tržby z predaja výrobkov:
- tržby z predaja mäkkých mäsových výrokov
- tržby z predaja trvanlivých mäsových výrobkov
- tržby z predaja varených mäsových výrobkov
- tržby z predaja gemerské karé
� tržby z predaja služieb:
- tržby z poradenstva v oblasti výživy
- tržby z poradenstva v oblasti potravinárskej výroby
- tržby z poradenstva v oblasti poľnohospodárskej výroby
� tržby z predaja dlhodobého hmotného majetku
� tržby z predaja materiálu
� prijaté úroky
� ostatné príjmy
c) štruktúru peňažných výdavkov odporúčame zabezpečiť nasledovne:
� nákup mäsa
� nákup priamych materiálov do výrobkov
� nákup pohonných hmôt – nafty
� platby za energiu
� platené úroky
63
� osobné výdavky – mzdové náklady, náklady na sociálne zabezpečenie
� dane a poplatky
� ostatné výdavky
22.. VV oobbllaasstt ii zzoossttaavveenniiaa sskkuuttooččnnééhhoo pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ooddppoorr úúččaammee
pprr iissppôôssoobbiiťť úúččttoovvnnýý rr oozzvvrr hh ppoottrr eebbáámm pprr ee zzoossttaavvoovvaanniiee ccaasshh ff llooww, tzn. vytvoriť
analytickú evidenciu účtov potrebných pre vykazovanie peňažných tokov. Analytickú
evidenciu odporúčame vytvárať podľa kľúča vo vnútornej štruktúre s nasledovnými
rozlišovacími úrovňami:
X X X
označenie činnosti
skupina pohybov v rámci činnosti
konkrétny pohyb peňažných prostriedkov v rámci činnosti
Názorne to uvádzame na príklade syntetického účtu 321 – Dodávatelia:
321 000 – začiatočný zostatok záväzkov voči dodávateľom
321 100 – záväzky voči dodávateľom z prevádzkovej činnosti
321 110 – záväzky pri nákupe materiálu
321 120 – záväzky za ostatný materiál
321 130 – záväzky pri obstarávaní energie
321 140 – záväzky na nákup pohonných hmôt
321 150 – záväzky za služby
321 160 – ostatné záväzky vzťahujúce sa k prevádzkovej činnosti
321 200 – záväzky voči dodávateľom z investičnej činnosti
321 210 – záväzky pri nákupe dlhodobého nehmotného majetku
321 220 – záväzky pri nákupe dlhodobého hmotného majetku
321 300 – záväzky voči dodávateľom vzťahujúce sa k finančnej činnosti
33.. VV mmeettooddoollooggiicckkeejj rr oovviinnee,, vv oobbllaasstt ii vveeccnnýýcchh ooppaattrr eenníí,, kkttoorr éé ssaa ttýýkkaajj úú sskkuuttooččnnééhhoo
pprr eehhľľaadduu ppeeňňaažžnnýýcchh ttookkoovv ooddppoorr úúččaammee::
a) prepracovať vnútropodnikový predpis pre vedenie účtovníctva v súlade s novelami zákona
431/2002 Z.z. o účtovníctve a rozšíriť ho o podrobný popis spôsobu zostavovania
a vyhodnocovania prehľadu peňažných tokov využívaného v podnikateľskom subjekte.
64
Do obsahu vnútropodnikového predpisu pre vedenie účtovníctva v záujme jeho zdokonalenia
o zostavovanie prehľadu peňažných tokov navrhujeme zaradiť:
1.zásady zostavenia plánovaného prehľadu peňažných tokov
2. postup zostavenia skutočného prehľadu peňažných tokov, kde je potrebné určiť formy
zostavovania cash flow, spôsoby zostavovania cash flow, informačné zdroje využívané
k zostaveniu cash flow:
- pre zostavenie prehľadu peňažných tokov v prevádzkovej činnosti použiť nepriamu
metódu, v investičnej činnosti čistú priamu metódu. Vo finančnej činnosti pre
zostavenie prehľadu peňažných tokov použiť čistú priamu metódu.
-- pri zostavovaní prehľadu peňažných tokov je potrebná vhodne zostavená analytická
evidencia k účtom 562 – úroky, 662 - úroky, 221 – bankové účty, 311 – odberatelia, 321 -
dodávatelia:
K účtu 562 – úroky, odporúčame vytvoriť analytickú evidenciu za jednotlivé činnosti:
562 100 – nákladové úroky z prevádzkovej činnosti
562 200 – nákladové úroky z investičnej činnosti
562 300 – nákladovú úroky z finančnej činnosti
Obdobne navrhujeme vytvoriť analytickú evidenciu k účtu 662 – úroky.
Pre bankový účet – 221 odporúčame štruktúru analytickej evidencie:
221 000 – začiatočný zostatok na bankovom účte
221 100 – pohyby na bankových účtoch v prevádzkovej činnosti
221 110 – pohyby na bankovom účte vo vzťahu k výrobkom
221 111 – príjem
221 112- výdavok
221 120 – pohyby na bankovom účte vo vzťahu k službám
221 121 – príjem
221 122 – výdavok
221 130 – ostatné pohyby na bankovom účte vo vzťahu k prevádzkovej činnosti
221 200 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k investičnej činnosti
221 210 – príjmy vo vzťahu k investičnej činnosti
221 220 – výdavky vo vzťahu k investičnej činnosti
221 300 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k finančnej činnosti
221 310 – príjmy vo vzťahu k finančnej činnosti
221 320 – výdavky vo vzťahu k finančnej činnosti
221 400 – pohyby na bankovom účte vzťahujúce sa k úrokom
65
221 410 – prijaté úroky
221 420 – zaplatené úroky
b) investovať do efektívnejšieho prenosu informácií prostredníctvom vytvorenia intranetovej
siete v rámci podnikateľského subjektu a modernizácie podnikového informačného systému.
VV ssúúvviisslloosstt ii ss pprr eevvááddzzkkoovvoouu ččiinnnnoossťťoouu pprr eeddkkllaaddáámmee nnaasslleeddoovvnnéé nnáávvrr hhyy
aa ooddppoorr úúččaanniiaa::
1. V záujme zabezpečenia finančnej stability spoločnosti navrhujeme sledovať odberateľov
v podobe zavedenia kalendára pohľadávok. Kalendár pohľadávok možno realizovať
prostredníctvom existujúceho softwéru MRP Brezno nachádzajúcom sa v podniku.
Pohľadávky navrhujeme sledovať mesačne. Na základe programu MRP spoločnosť môže
sledovať výšku pohľadávok v štruktúre podľa jednotlivých odberateľov a podľa dlžnej sumy.
V tabuľke 15 navrhujeme sledovať dlžníkov podľa uvedenej doby splatnosti.
Kalendár pohľadávok Tabuľka 15
Doba splatnosti pohľadávok Názov dlžníka Dlžná suma
bežné pohľadávky ( do lehoty splatnosti )
pohľadávky do 90 dní po lehote splatnosti
pohľadávky do 180 dní po lehote splatnosti
pohľadávky staršie ako 6 mesiacov
pohľadávky staršie ako 1 rok
2. vypracovať systém neustáleho kontaktu s odberateľmi t.j so súčasnými ale aj potenciálnymi
formou písomného kontaktu, telefonického rozhovoru a internetového spojenia.
3. v rámci obchodných činností v záujme zinkasovania pohľadávok prijať opatrenia:
- poskytovať skonto za promptné platby u odberateľov Billa, Tesco a CBA,
- zvážiť poskytovanie množstevných, hotovostných a vernostných rabatov u odberateľa
Mäsospiš s.r.o.
- pri obchodoví s odberateľom COOP Jednota Slovensko pre prípad zabezpečenia inkasa
pohľadávok vyžadovať platby vopred,
- pre vysoký objem neuhradených pohľadávok spoločnosťou NITRAZDROJ a.s. odstúpiť od
obchodných vzťahov.
66
VV oobbllaasstt ii iinnvveesstt iiččnneejj aa ff iinnaannččnneejj ččiinnnnoosstt ii nnaavvrr hhuujj eemmee::
1. obnovu dlhodobého majetku, vzhľadom na zastaralé strojové zariadenia. Navrhujeme
nákup modernejšej automatickej Rezačky mäsa TR – 160 s výkonom 2200 kg/hod a obsah s
násypky 325 l. Výhodou novej rezačky je väčší obsah násypky, ktorý umožňuje spoločnosti
produkovať väčšie množstvo výrobkov. Automatizácia strojového zariadenia taktiež
umožňuje znížiť náklady na pracovné sily. Automatická rezačka mäsa TR – 160 spĺňa všetky
európske normy týkajúce sa ochrany životného prostredia, požiarnej ochrany, bezpečnosti
práce, hygieny a hlučnosti.
2. investovať do nového softwéru, ktorý spoločnosti podá kvalitnejší výstup z účtovných
databáz, a v náväznosti na súčasne poskytovaný prehľad peňažných tokov:
a) ponúkne finančnú analýzu a plánovanie ekonomických ukazovateľov,
b) a umožní prístupy k vytvoreniu databázy a plánovacím procesom peňažných tokov.
Ako príklad možno uviesť produkt Analyst S3 single od spoločnosti Cigler Software.
3. pozornosť venovať informáciám z plánovaného prehľadu peňažných tokov priebežne počas
roka, pretože:
- z plánu peňažných príjmov určia očakávanú výšku príjmov a
- z plánu peňažných výdavkov môžu vypracovať predpokladané výdavky.
Ich vzájomných porovnaním stanovia predbežný stav peňažných prostriedkov a na základe
toho zistia, či má spoločnosť dostatok zdrojov na financovanie svojich potrieb.
67
6 Použitá literatúra
1.BAUER, M.: Controllingem ke zjednodušení řízení. In: Moderní řizení, roč. 39, 2004
č. 10, s. 59-61, ISSN 0026-8720
2.BIELIK, P. Faktory výkonnosti a dôchodkovosti poľnohospodárskych podnikoch
- GURČÍK, Ľ v Slovenskej republike. Nitra: Edičné stredisko SPU, 2003, s. 60-61,
- GAJDOŠ, I.: ISBN 80-8069-220-3
3.BOJŇANSKÝ, J.: Alternatívne metódy vykazovania peňažných tokov a možnosti ich
využitia. In: Medzinárodné vedecké dni 2000. Trendy v poľnohospodá-
rskej ekonomike a manažmente. Nitra, SPU, 2000, s. 142-146, ISBN
80-7137-717-1
4.CZILLINGOVÁ, J.: Cash flow – indikátor vnútornej finančnej sily podniku. Ekonóm, 2005,
s. 9-10, 72-74, ISBN 80-225-2018-7
5.DRAŽANOVÁ, M.: Controlling v praxi ÚDK. In: Moderní řízení, roč. XLII, 2007, č. 8,
s. 44, ISSN 0026-8720
6.DUDEK, I.: Integrace rizika do investičného rozhodovaní. In: Moderní řízení, roč.
38, 2003, č. 4, s. 34, ISSN 026-8720
7.FICZOVÁ, I.: Vykazovanie Cash Flow. In: Finančný manažér, roč. 1, 2000, č. 1,
s. 15-19, ISSN 1335-5813
8.FOTR, J.: Integrace rizika do investičného rozhodovaní. In: Moderní řízení, roč.
38, 2003, č. 4, s. 33, ISSN 026-8720
9.HEIDLEROVÁ, S.: Správne riadenie spoločnosti. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 2-3,
s. 8-11, ISSN 1335-678X
10.HEIDLEROVÁ, S.: Výkaz ziskov a strát – informácia o tvorbe hospodárskeho výsledku.
In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 6, s. 6-8, ISSN 1335-678X
11.HEIDLEROVÁ, S.:Finančná analýza – zdroj pre získanie stability a finančnej hospodárno-
sti firmy. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 5, s. 3-8, ISSN 1335-678
12.HRUŠKA, V.: Účetní závěrka. In: Účetnictví, 2004, č. 1, s. 12-21, ISSN 0139-5661
13. HUDECOVÁ, I.: Kurzové rozdiely v podvojnom účtovníctve. In: Dane – Účtovníctvo,
roč. 12, 2007, č. 4, s. 2, ISSN 1335-9630
14.JANEČEK, V. Zvyšovaní efektivnosti podniku ve znalostní ekonomice. In: Ekonomic-
- HYNEK, J.: ký časopis, roč. 55, 2007, č. 5, s. 501, ISSN 0013-3035
68
15.JÁNOŠ, D.: Využitie cash flow v analýze. In: Finančný radca, roč. 1, 2001, č. 16,
s. 9-10, ISSN 1335-678X
16.KALAFÚTOVÁ, Ľ.:Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement). In: Finančný mana-
žér, roč. 1, 2000, č. 1, s. 20-28, ISSN 1335-5813
17. KARDOŠ, Š. Zostavenie účtovnej závierky. In: Dane a účtovníctvo, roč. XIII, 2008,
– PASTIERIK, V.: č. 1, s. 32-33, ISSN 1335-7034
18.MARKOVIČ, P.: Cash flow a jeho vypovedacia schopnosť. In: Finančný radca, roč. 1,
2001, č. 7, s. 14-19, ISSN 1335-678X
19.MRKVIČKA, J.: Finanční analýza. Bilance: Vzělávaní účetních v ČR, 2005, s. 47,
ISBN 80-248-0762-9
20.OLÁH, M.: Finančné zdravie a finančná tieseň firmy. In: Finančný radca, roč. 1,
2002, č. 14, s. 9-10, ISSN 1335-678X
21.PATAKY, J.: Informačné predpoklady budovania controllingu cash flow v podnika-
teľských subjektoch. In: MVD. Zborník vedeckých prác, Nitra SPU,
2002, s. 1152-1157, ISBN 80-8069-030-8
22.PATAKY, J. Podvojné účtovníctvo pre samoukov. Nitra: Effeta, 2005, s. 57-59,
- ŠKORECOVÁ, E.: ISBN 80-969113-7-6
23.PASEKOVÁ, M. Vzájomné vazby mezi účetními výkazy. In: Co lze vyčíst z účetních
- OTRUSINOVÁ, M.: výkazú? Zborník vedeckých prác z vedeckej konferencie 2005,
Ostrava: VŠB-TU, 2005, s. 39, ISBN 80-248-0762-9
24.PODSKĽAN, A.: Strategické rozhodnutí v IT businessu. In: Moderní řízení, roč. XLII,
2007, č. 7, s. 36-37, ISSN 0026-8720
25.PROCHÁZKOVÁ, D.
– FITŘÍKOVÁ, D.: Chystáte se poprvé na účetní závěrku?. In: Účetníctví, 2007, č. 7, s. 15,
ISSN 0139-5661
26.SEDLÁČEK, J.: Analýza vývoje finančné výkonnosti podniku v České republice. In:
Ekonomický časopis, roč. 55, 2007, č. 1, s. 3, ISSN 0013-3035
27.SIVÁK, R.: Problémy optimálnej kapitálovej štruktúry a majetkovo – finančnej
stability podnikateľských subjektov v SR. In: Účtovníctvo, audítorstvo,
daňovníctvo, roč. IX, 2001, č. 11, s. 362 – 364, ISSN 1335-2024
28.SKLENKA, M.: Prehľad peňažných tokov (Cash flow Statement). In: Poradca podnika-
teľa, roč. 11, 2006, č. 5-6, s. 444, ISSN 1335-0897
29.SKLENKA, M.: Cash Flow Statement. In: Daňový a účtovný poradca podnikateľa,
roč. 12, 2007, č. 2-3, s. 116-117, ISSN 1335-089
69
30.SKLENKA, M.: Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement)I. In: Dane a účto-
vníctvo v praxi, roč. 10, 2005, č. 2, s. 46-50, ISSN 1335-7034
31.STAŠOVÁ, J.: Hodnotenie platobnej schopnosti podniku. In: Biatek, roč. 4, 2006, č. 2,
ISSN 1335-0900
32.VACÍK, E.: Kapitálová štruktura společnosti. In: Moderní řízení, roč. 39, 2004,
č. 4, . s. 59-63, ISSN 0026-8720
33.VLACHYNSKÝ, K.:Globalizácia a zmeny v cieľoch podnikateľskej činnosti. In:
Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo, roč. XIV, 2006, č. 1, s. 2-4,
ISSN 1355-2024
34.ŠLOSÁROVÁ, A.:Špecifické otázky zostavenia prehľadu. In: Dane a účtovníctvo v praxi,
roč. 8, 2003, č. 3, s. 53-55, ISSN 1335-7034
35.ŠLOSÁROVÁ, A.:Špecifické otázky zostavovania prehľadu peňažných tokov (Cash Flow
Statement). In: Dane a účtovníctvo v praxi, roč. 7, 2002, č. 3, s. 53-55,
ISSN 1335-7034
36.ŠLOSÁR, R. Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement). In: Dane a účtovníc-
- ŠLOSÁROVÁ, A.: tvo v praxi, roč. VI, 2001, č. 3, s. 38-49, ISSN 1335-7034
37.ŠÚLOVSKÁ, M.: Súvaha podľa medzinárodných účtovných noriem IAS/IFRS. In:
Účtovníctvo-audítorstvo-daňovníctvo, roč. 14, 2006, č. 4, s. 167-173,
ISSN 1335-2024