SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREMECHANIZAČNÁ FAKULTA

Katedra mechaniky a strojníctva

Rozbor tribologických vlastností vybraných klzných uzlov pre

oblasť poľnohospodárskej techniky

Autoreferát dizertačnej prácena získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor

vo vednom odbore: 41-15-9Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby

Ing. Milan Kadnár

Nitra, 2006

Dizertačná práca bola vypracovaná v dennej forme doktorandského štúdia naKatedre mechaniky a strojníctva Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskejuniverzity v Nitre.

Doktorand: Ing. Milan KadnárKatedra mechaniky a strojníctvaFakulta mechanizačnáSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Vedúci dizertačnej práce:doc. Ing. Juraj Rusnák, PhD.Katedra mechaniky a strojníctvaFakulta mechanizačnáSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Oponenti: prof. Ing. Marián Dzimko, PhD.Katedra konštruovania a častí strojovFakulta strojníckaŽilinská univerzita v Žiline

prof. Ing. Jozef Balla, CSc.Katedra spoľahlivosti strojovFakulta mechanizačnáSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

doc. Ing. Miroslav Bošanský, CSc.Katedra častí strojovFakulta strojníckaSlovenská technická univerzita v Bratislave

Autoreferát bol odoslaný dňa .................Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra mechaniky a strojníctva,

Mechanizačná fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.Obhajoba doktorandskej dizertácie sa koná dňa .......................... o .................. h

pred komisiou pre obhajobu dizertačných práce vedného odboru 41-15-9 Technika amechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte,Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Miesto konania: Katedra ..................................Mechanizačná fakultaSlovenská poľnohospodárska univerzita v NitreTr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Miestnosť: ...........................S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Mechanizačnej fakulty.Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41-15-9

prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

3

ABSTRAKTPredložená dizertačná práca analyzuje tribologické vlastnosti vybraných klzných

uzlov mazaných rôznymi druhmi olejov. Cieľom práce bolo popísať základnétribologické vlastnosti bežných klzných materiálov v kombinácií s olejom minerálnym,syntetickým a olejom na prírodnej báze a pre potreby experimentov modernizovaťskúšobný stroj Tribotestor.

Zamerali sme sa na univerzálne olejové náplne, ktoré sú použiteľné takv prevodových, ako aj hydraulických mechanizmoch strojov. Vzhľadom na existenciuvýskumov, zisťujúcich vlastnosti týchto olejov z hľadiska biologickej odbúrateľnosti,vplyvu na tesniace materiály, či výkonnostné skúšky na hydrostatických prevodníkoch,rozhodli sme sa overiť vlastnosti na skúšobnom klznom uložení.

Pre vybrané materiály (CuSn10, oceľ 11 600) sme vykonali skúšky sminerálnym olejom PP 80, syntetickým olejom MOL Hykomol Synt 75W-90 abioodbúrateľným olejom Ekouniverzal.

Výsledkom dizertačnej práce je modernizovaný skúšobný stroj a jednoznačnéurčenie poradia vhodnosti jednotlivých klzných uzlov pre aplikáciu v praxi.

Kľúčové slová: tribológia, Tribotestor, trenie, opotrebenie, mazanie, biologickyodbúrateľné mazivá.

ABSTRACT

This work analyses the tribological features of selected sliding materialslubricated with some kinds of oils. The aim of the work was to describe the basictribological features of common sliding materials in combination with mineral oil,synthetic oil and natural oil. As well, we had tried to modernise the testing machineTribotestor.

We had focused on universal oil fills, which can be used either in hydraulic or indrive mechanisms. Due to existence of researches concerning to oils’ features, sealingmaterials and hydrostatically converters we had decided to verify the features on thetesting sliding pair.

We had realised the test for selected materials CuSn10 and steel 11 600 with themineral oil PP 80, synthetic oil MOL Hykomol Synt 75W-90 and bio-decomposable oilEkouniverzal.

The result of our work was the testing machine modernization and directdetermination of suitable sliding pairs for application in practise.

Keywords: tribology, tribotestor, friction, wearing, lubrication, bio-decomposable oils.

4

Ú V O DDnešok je charakteristický veľkým významom techniky, zvyšovaním

technických parametrov priemyselných i poľnohospodárskych strojov a stúpajúciminárokmi na mechanické a fyzikálne vlastnosti používaných materiálov. Preto spôsoby,ktorými reaguje materiálový systém v oblasti kovov sú rôzne a siahajú od „klasického“spôsobu kombinačne-chemického zloženia základného materiálu s tepelnýmspracovaním, až po najmodernejšie postupy materiálového spracovania.

Trenie a opotrebovanie sú sprievodnými javmi vzájomného relatívneho pohybudotýkajúcich sa činných plôch strojových súčiastok a média. Až na malé výnimkypracujú všetky pohybové mechanizmy v podmienkach trenia, ktoré je spojenés opotrebovaním. Toto vo veľkej miere zapríčiňuje porušenie funkčných povrchovsúčiastok, stratu energie a materiálu a výrazne tak ovplyvňuje životnosť a spoľahlivosťstrojov a zariadení.

Znižovanie trenia a opotrebovania prostredníctvom mazania sa v poslednej dobeuberá ekologizáciou použitého maziva. V oblasti poľnohospodárskych strojov je trebapozornosť venovať únikom mazacích olejov do pôdy, ale najmä do spodných vôd.Podstatná časť pochádza z netesností alebo porúch hydraulických systémov mobilnýchpracovných prostriedkov. Snahou preto je, aby olejová náplň spĺňala popri technickýchpožiadavkách kladených na vysokotlakú kvapalinu aj prísne environmentálnepožiadavky.

Dôraz sa kladie na využitie univerzálneho maziva, t.j. maziva vhodného tak prehydraulické systémy ako aj pre mazanie prevodov. Túto podmienku spĺňa aj niekoľkodruhov ekologických mazív.

V predkladanej práci sa zaoberáme tribologickými vlastnosťami bežnýchklzných uzlov mazaných olejom minerálnym, syntetickým a olejom na prírodnej báze.

Dizertačná práca bola riešená v rámci projektov VEGA 1/0623/03a VEGA 1/3480/06.

CIEĽ PRÁCEVzhľadom na dostupnosť biologicky odbúrateľných olejov a chýbajúce

informácie o ich vplyve na tribologické vlastnosti klzných uzlov a teda o ich možnomnasadení namiesto minerálnych či syntetických olejov bez straty pôvodnýchprevádzkových parametrov, rozhodli sme sa určiť vhodnú metodiku pre zisťovanieklzných vlastností na skúšobnom klznom uzle, vhodne upraviť skúšobný stroja následne overiť tribologické vlastnosti vybraných druhov klzných uzlov.

Výsledkom dizertačnej práce by malo byť jednoznačné poradie vhodnostiskúšaných klzných uzlov pre nasadenie v bežnej prevádzke poľnohospodárskych strojova zároveň vytvorenie podmienok pre možné pokračovanie výskumu vplyvu biologickyodbúrateľných olejov na tribologické vlastnosti klzných uzlov.

Cieľom dizertačnej práce je:− pre potreby experimentov modernizovať skúšobný stroj Tribotestor A30,− analyzovať tribologické vlastnosti skúšobného klzného uzla z vybraných

materiálov mazaného bioodbúrateľným olejom Ekouniverzal, minerálnymolejom PP 80 a syntetickým olejom Hykomol Synt 75W-90,

− vyhodnotiť namerané a zistené údaje a porovnať mazacie vlastnosti olejaEkouniverzal s vlastnosťami minerálneho oleja PP 80 a syntetického olejaHykomol Synt 75W-90 pre konkrétne klzné materiály.

5

MATERIÁL A METÓDYSkúšobný stroj Tribotestor

Skúšobný stroj TRIBOTESTOR M’06 je podľa návodu určený k rýchlemuzisťovaniu parametrov a vlastností klzných ložísk všeobecne, zvlášť ložísk pórovitýchsýtených mazadlom, vyrábaných technológiou práškovej metalurgie, ako i inýchklzných elementov určených ako klzné dvojice. Zariadenie umožňuje uskutočniť štyrizákladné skúšky a to:

− skúška medzného zaťaženia (tzv. zadieracia skúška),− skúška medznej rýchlosti (tzv. rýchlostná zadieracia skúška),− skúška únosnosti pre určenie (p, v) diagramu,− skúška životnosti (trvanlivosti).

Voľba materiálu vzorky a materiálu hriadeľaAko experimentálny klzný materiál sme zvolili materiál CuSn10. Materiál

CuSn10 je bežne používaným materiálom na výrobu klzných ložísk. Jedná sa o cínovýbronz. Tento materiál bol nanesený žiarovým nástrekom metódou “Cold spraying” napodkladový materiál 11 373 vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave.Štatistickú sériu tvorilo 10 klzných dvojíc pre každý druh maziva.

Materiál hriadeľa sme volili oceľ 11 600. Tento materiál je taktiež bežnepoužívaným materiálom v oblasti prevodov. V prospech danej dvojice sme sa rozhodlina základe existujúcich výsledkov meraní na pôvodnom skúšobnom strojiTRIBOTESTOR, ktoré boli namerané či už na našom, alebo aj iných pracoviskách.

Charakteristika použitých olejovPri experimentoch sme použili olej Ekouniverzal. Jeho výrobcom je PETROCHEMADubová. Ekouniverzal je hydraulicko-prevodový olej na báze rastlinného olejazušľachtený špeciálnymi prísadami so vzhľadom hnedej viskóznej kvapaliny. Podľavýsledkov testu CEC L – 33 – T – 94 je hydraulicko-prevodový olej Ekouniverzalbiologicky veľmi dobre rozložiteľný.

Pre porovnanie vlastností biologicky odbúrateľných olejov s olejmi minerálnymia syntetickými sme pre náš experiment zvolili minerálny olej Madit PP 80 a MOLHykomol Synt 75W-90 (ďalej len Hykomol).

Vlastný experimentVšetky experimenty sa uskutočnili na modifikovanom skúšobnom stroji

Tribotestor M’06 (obr.1). Kinematická schéma klznej dvojice je na obr.2.Charakter skúšok možno hodnotiť ako krátkodobý. Ich cieľom bolo zistiť

priebeh súčiniteľa trenia µ a teploty ložiska tL v závislosti od stupňovaného zaťaženia Fpri určitej klznej rýchlosti v. Zábeh uloženia sa uskutočňoval počas jednej hodiny prizaťažení 200 N a pri obvodovej rýchlosti 0,15 m.s-1.

Pre skúšobný hriadeľ priemeru 30 mm boli otáčky hriadeľa 143 min-1. Následneprebehol vlastný skúšobný proces. Priebeh skúšobného procesu je definovanýstupňovitým zvyšovaním zaťažujúcej sily po ∆F = 200 N, pravidelne v časovomintervale ∆t = 4 min bez ohľadu na ustálenie meraných veličín.

Skúška bola ukončená:− dosiahnutím zaťaženia 3000 N (parameter skúšobného stroja), − dosiahnutím teploty ložiska 100 °C (maximálna krátkodobá prevádzková

teplota oleja Ekouniverzal).

6

1

Obr.1 Modifikovaný skúšobný stroj Tribotestor M’06

Meranými veličinami počas skúšky boli: zaťaženie F, klzná rýchlosť v, teplotaložiska tL, teplota okolia tO, priebeh súčiniteľa trenia µ. Experimentálna analýza bolauskutočnená na sérii desiatich vzoriek pre každý typ klzného uzla.

Obr.2 Kinematická schéma klznej dvojice

Pre každé meranie sme navyše zaznamenávali: hmotnosť vzorky pred a poskúške, hmotnosť hriadeľa pred a po skúške, drsnosť hriadeľa i vzorky pred a poskúške, priemer hriadeľa pred skúškou. Hodnoty súčiniteľa trenia a teploty sme posekundových intervaloch zaznamenávali a následne spracovali do diagramov:

− teplota – čas, ktorý udáva priebeh teploty v ložisku počas experimentu,− súčiniteľ trenia – čas, ktorý udáva priebeh súčiniteľa trenia počas

experimentu.

Model klzného uloženia je na obr.3 a reálne prvky na obr.4.

7

1

Obr.3 Model klznej dvojice v CAD systéme Pro/Engineer: 1 – skúšobná klzná hlava, 2 – hriadeľ, 3 – prípravok,

4 – púzdro, 5 – vzorka

1

Obr.4 Reálne prvky skúšobného klzného uzla

Výsledky a diskusiaPre potreby meraní sme modernizovali skúšobný stroj. Výsledkom je skúšobný

stroj s označením Tribotestor M’06. Uskutočnené zmeny významne rozširujú možnostivyužitia skúšobného stroja a to najmä s ohľadom na možnú simuláciu veľkého počtureálnych prevádzkových cyklov.

Experimentálne skúšky boli vykonané v zmysle metodiky uvedené v kapitolemateriál a metódy. Experimentálne určenie vybraných parametrov skúšok bolovykonané na základe metodík uvedených v kapitole materiál a metódy. Nameranéhodnoty boli spracované do prehľadných grafických závislostí, resp. uvedenév prehľadných tabuľkách. Priebeh väčšiny skúšok z hľadiska obsluhy, možnocharakterizovať ako bezproblémový s výnimkou merania č.6 s olejom PP 80 a meraniač.5 s olejom Hykomol. V priebehu týchto skúšok bol zistený nerovnovážny stav, ktorýbol sprevádzaný vibráciami a zvýšenou hladinou hluku. Nakoľko zistené hodnotymeraných parametrov pre dané uloženia neodpovedali hodnotám ostatnýchhodnotených uložení, neboli zistené výsledky podľa danej metodiky spracovaniazahrnuté do celkového vyhodnotenia.

1

2

3

4

5

8

Modernizácia skúšobného stroja Tribotestor Skúšobný stroj Tribotestor M’06 bol vyrobený podnikom ZVL Dolný Kubín

v roku 1981 pod označením Tribotestor A30. Tejto dobe zodpovedalo aj vybaveniestroja meracou technikou. Táto meracia technika už nezodpovedala súčasnýmpožiadavkám na meranie ako sú presnosť, jednoduchosť ovládania a v nemalej miere ajpožiadavkám na vyhodnocovanie výsledkov merania. Časť meracieho reťazca boladnes, už po takmer štvrťstoročí nefunkčná a zadovážiť akékoľvek náhradné diely bolotakmer nemožné.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli modernizovať zariadenie Tribotestor A30 prepožiadavky snímania, spracovania analógových signálov a určovania parametrovjednotlivých skúšok pomocou počítača. Modifikované zariadenie sme nazvaliTribotestor M’06.

Väčšina snímačov však zostalo pôvodných a to z dôvodu potrebykomplikovaných konštrukčných úprav na skúšobnom stroji. Inovácia sa dotkla hlavnemeracieho reťazca teploty. Pôvodné termoelektrické senzory teploty boli zamenené zaplatinové odporové snímače teploty.

Pri návrhu meracieho reťazca sme postupovali podľa týchto krokov:− voľba celkového riešenia meracieho zariadenia,− návrh vstupných (vyhodnocovacích) obvodov,− výber vhodných elektronických súčiastok vyhodnocovacích obvodov,− spôsob komunikácie s počítačom, − praktické overenie činnosti navrhnutých zapojení.

Riešenie meracieho reťazca skúšobného stroja TribotestorPrincipiálnu schému meracieho reťazca možno vidieť na obr.5. Jednotlivé

merané veličiny postupujú cez vstupné obvody A/Č prevodníka kde sa upravujúa následne prebieha analógovo-číslicový prevod. Prevedené analógové hodnotypostupujú do riadiacej jednotky RJ. Táto jednotka riadi činnosť celého zariadenia.

Obr.5 Principiálna schéma meracieho zariadenia

Dáta získané z A/Č prevodníka riadiaca jednotka odosiela do počítača. Naopak,dáta ktoré príjme z počítača prevedie na analógový signál v Č/A prevodníkoch alebonastaví na vstupno-výstupné zariadenia. Komunikácia medzi zariadením a počítačomprebieha cez USB.

Riadiacajednotka

Analógovo –číslicový prevod

Číslicovo –analógový prevod

Vstupno –výstupné obvody

Teplota ložiska 1Teplota ložiska 2

Teplota okoliaZaťažovacia silaKlzná rýchlosťTrecí moment

NevyužitéNevyužité

Nastavovanie klznej rýchlostiNastavovanie zaťažovacej sily

7 x releový výstup14 x dvojstavový vstup

9

Obr.6 Úvodná obrazovka obslužného programu k skúšobnému stroju Tribotestor M’06

Popisovaná modifikácia predstavuje komplexné riešenie merania a ovládania naskúšobnom stroji TRIBOTESOTOR. Umožňuje merať fyzikálne veličiny ako súteplota, frekvencia otáčania, trecí moment a zaťažovacia sila. Dokáže nastavovaťzaťažovaciu silu a rýchlosť otáčania skúšobného hriadeľa, pritom sledovať stavyTribotestora a jeho príslušenstva. To všetko prostredníctvom softwaru na počítači, ktorýovláda toto zariadenie pripojené cez zbernicu USB. Softwarom (obr.6) je možnénaprogramovať priebeh celého merania bez časového obmedzenia a obsluha vykonávaiba náhodnú kontrolu priebehu merania. Po ukončení merania na skúšanej vzorke,zariadenie dokáže samo vypnúť celý skúšobný stroj a jeho príslušenstvo, napr. priukončení skúšky počas neprítomnosti obsluhy.

Výsledky skúšok pre PP 80Ako prvý olej sme pri experimentoch použili olej PP 80, štandardného

predstaviteľa minerálnych olejov používaných v poľnohospodárstve. Pri meraní č.6 smezaznamenali vibrácie už počas zábehu. Ako sa neskôr ukázalo, namerané údaje pritomto meraní nebolo možné zaradiť medzi ostatné vzhľadom k tomu, že jeho priebeha aj okrajové hodnoty nekorešpondovali s ostatnými meraniami, čo potvrdili ajvzájomné korelácie (tab.1). Zistené hodnoty z merania neboli ďalej zahrnuté dospracovania výsledkov.

V diagrame na obr.7 sú uvedené časové závislosti priebehov nefiltrovanýchhodnôt teploty a súčiniteľa trenia pre vybrané (charakteristické) klzné uloženie(meranie č.7) mazané olejom PP80.

Z analýzy priebehu hodnotených parametrov počas skúšky je možnékonštatovať, že počas prvej časti zábehu klzného uloženia – časová perióda 0 až 900sekúnd, teplota mierene vzrástla a dosiahla hodnôt v rozsahu 20°C až 24°C. Počiatočnézvýšenie teploty pripisujeme vytvoreniu tzv. vodiacej drážky a prevádzkou uloženiav oblasti medzného a zmiešaného trenia. Hodnota súčiniteľa trenia v danej etape skúškybola v rozsahu 0,15 až 0,06.

10

Tab.1 Korelačná matica pre merania s olejom PP80 – koeficienty korelácie udávajúcevzťah medzi konkrétnym meraním a vypočítaným priemerom

č. merania R pri p < 0,051 0,922 0,963 0,954 0,945 0,916 -0,477 0,938 0,959 0,7810 0,93

Počas nasledujúcej etapy zábehu, oblasť charakterizovaná časovým úsekom 900až 3600 s, sa hodnota teploty nemenila a v priebehu tejto etapy skúšky neustáledochádzalo k poklesu hodnoty súčiniteľa trenia a to z hodnoty 0,06 na 0,03.

0 1000 2000 3000 4000 5000 60000,00

0,02

0,04

0,06

0,08

0,10

0,12

0,14

0,16

20

40

60

80

100

Obr.7 Časová závislosť priebehu hodnoty teploty a súčiniteľa trenia privybranom meraní (č.7) s olejom PP80

Po cca 10 minútach považujeme priebeh skúšky počas zábehu za ustálený,pričom neustále dochádzalo k poklesu hodnoty súčiniteľa trenia. Po prechode dozaťažovacej časti skúšky došlo k okamžitému zväčšeniu súčiniteľa trenia a takmerlineárnemu rastu teploty. Tento skok je viditeľný aj pri ďalších krokoch, avšak jehointenzita klesá a postupne zaniká. Od druhej polovice zaťažovacej časti skúšky sakrivka stáva opäť spojitou.

súči

niteľ

treni

a

tepl

ota,

°C

čas, s

11

Ďalšia etapa skúšky v zmysle danej metodiky skúšky bola charakterizovanáplynulým zvyšovaním zaťaženia s intenzitou zaťažovania 200 N za každé 4 minúty,bez ohľadu na ustálenie meraných parametrov a pri konštantnej rýchlosti otáčokhriadeľa.

Po prechode do zaťažovacej časti skúšky došlo k okamžitému skokovémunárastu súčiniteľa trenia, ktorý bol sprevádzaný lineárnym rastom teploty v závislosti načase.

Z analýzy ďalšieho priebehu záznamu zobrazených závislostí je zrejmé, žekaždý ďalší rast zaťaženia je sprevádzaný okamžitou skokovitou zmenou súčiniteľatrenia, pričom v nasledujúcich zmenách hodnota intenzity klesá až postupne zanikne.Hodnota súčiniteľa trenia v danej etape skúšky bola v rozsahu 0,08 až 0,14.

Grafické znázornenie hmotnostných úbytkov na vzorke pre jednotlivé meraniauvádzame v diagrame na obr.8.

0

0,05

0,1

0,15

0,2

0,25

0,3

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

číslo merania

hmot

nost

ný ú

byto

k, m

g

Obr.8 Hmotnostné úbytky pre merania s olejom PP 80

Aj pri analýze hmotnostných úbytkov sme vylúčili meranie č.6. Pre olej PP 80sme teda zaznamenali hmotnostné úbytky v rozmedzí 0,01 až 0,06 mg.

Výsledky skúšok pre HykomolDruhým olejom použitým pri experimentoch bol olej Hykomol, štandardný

predstaviteľ syntetických olejov používaných v poľnohospodárstve. Pri meraní č.5 smezaznamenali vibrácie už počas zábehu. Ako sa neskôr ukázalo, namerané údaje pritomto meraní nebolo možné zaradiť medzi ostatné vzhľadom k tomu, že jeho priebeha aj okrajové hodnoty nekorešpondovali s ostatnými meraniami, čo potvrdili ajvzájomné korelácie (tab.2).

Zistené hodnoty z merania neboli ďalej zahrnuté do spracovania výsledkov.V diagrame na obr.9 sú uvedené časové závislosti priebehov nefiltrovaných

hodnôt teploty a súčiniteľa trenia pre vybrané (charakteristické) klzné uloženie(meranie č.2) mazané olejom Hykomol.

Z analýzy priebehu hodnotených parametrov počas skúšky je možnékonštatovať, že počas prvej časti zábehu klzného uloženia – časová perióda 0 až 500sekúnd, teplota mierene vzrástla a dosiahla hodnôt v rozsahu 19°C až 20°C. Hodnotasúčiniteľa trenia v danej etape skúšky bola v rozsahu 0,13 až 0,03. Počas nasledujúcejetapy zábehu, oblasť charakterizovaná časovým úsekom 500 až 3600 s, sa hodnotateploty nemenila a v priebehu tejto etapy skúšky neustále dochádzalo k poklesu hodnotysúčiniteľa trenia a to z hodnoty 0,03 na 0,01.

12

0 1000 2000 3000 4000 5000 6000

0,00

0,02

0,04

0,06

0,08

0,10

0,12

0,14

0

20

40

60

80

100

Obr.9 Časová závislosť priebehu hodnoty teploty a súčiniteľa trenia privybranom meraní ( č.2) s olejom Hykomol

Ďalšia etapa skúšky v zmysle danej metodiky skúšky bola charakterizovanáplynulým zvyšovaním zaťaženia s intenzitou zaťažovania 200 N za každé 4 minúty bezohľadu na ustálenie meraných parametrov a pri konštantnej rýchlosti otáčok hriadeľa.

Tab.2 Korelačná matica pre merania s olejom Hykomol – koeficienty korelácieudávajúce vzťah medzi konkrétnym meraním a vypočítaným priemerom

č. merania R pri p < 0,051 0,832 0,973 0,924 0,615 0,016 0,867 0,958 0,879 0,8810 0,95

Po prechode do zaťažovacej časti skúšky došlo k okamžitému skokovémunárastu súčiniteľa trenia, ktorý bol sprevádzaný lineárnym rastom teploty v závislosti načase. Z analýzy ďalšieho priebehu záznamu zobrazených závislostí je zrejmé, že každýďalší rast zaťaženia je sprevádzaný okamžitou skokovitou zmenou súčiniteľa trenia,pričom v nasledujúcich zmenách hodnota intenzity klesá až postupne zanikne, avšak narozdiel od experimentov s olejom PP 80 zaniká podstatne skôr. Hodnota súčiniteľatrenia v danej etape skúšky bola v rozsahu 0,06 až 0,09.

súči

niteľ

treni

a

čas, s

tepl

ota,

°C

13

Grafické znázornenie hmotnostných úbytkov na vzorke pre jednotlivé meraniauvádzame v diagrame na obr.10. Aj pri analýze hmotnostných úbytkov sme vylúčilimeranie č.5. Pre olej Hykomol sme teda zaznamenali hmotnostné úbytky v rozmedzí0,00 až 0,03 mg.

0

0,05

0,1

0,15

0,2

0,25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

číslo merania

hmot

nost

ný ú

byto

k, m

g

Obr.10 Hmotnostné úbytky pre merania s olejom Hykomol

Ako vidno z priebehu skúšky, zábeh je podobný ako pri oleji PP 80 a priebehteploty sa takmer zhoduje. Rozdiel je však v stabilite súčiniteľa počas zábehu ajzaťažovacej časti skúšky.

Pri oleji Hykomol ja zábeh charakteristický prudkejším poklesom súčiniteľatrenia v priebehu prvých 600 s a jeho následná stabilizácia počas ďalšej doby zábehu,pričom jeho hodnota sa mení v tesnej oblasti okolo strednej hodnoty. Pri prechode dozaťažovacej časti skúšky je nárast súčiniteľa trenia ešte výraznejší ako pri oleji PP 80.Po prvej tretine zaťažovacej časti skúšky sa však súčiniteľ trenia stabilizuje a nastupňujúce zaťaženie nereaguje.

Výsledky skúšok pre EkouniverzalPosledným olejom použitým pri experimentoch bol olej Ekouniverzal,

predstaviteľ univerzálnych bioodbúrateľných olejov používaných v poľnohospodárstve.Pri meraniach sme nezaznamenali žiadne vibrácie, či iné nepriaznivé prejavyskúšobného klzného uzla. Okrajové hodnoty aj priebehy meraných veličín boli privšetkých meraniach takmer totožné, čo potvrdili aj vzájomné korelácie (tab.3).

V diagrame na obr.11 sú uvedené časové závislosti priebehov nefiltrovanýchhodnôt teploty a súčiniteľa trenia pre vybrané (charakteristické) klzné uloženie(meranie č.5) mazané olejom Ekouniverzal.

Z analýzy priebehu hodnotených parametrov počas skúšky je možnékonštatovať, že teplota počas celej periódy zábehu mierene vzrastala a dosiahla hodnôtv rozsahu 19°C až 30°C, čo je pomerne veľký rozdiel oproti nárastu teploty priexperimentoch s olejom PP 80 a aj s olejom Hykomol.

14

0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 70000,06

0,08

0,10

0,12

0,14

0,16

0,18

20

40

60

80

100

Obr.11 Časová závislosť priebehu hodnoty teploty a súčiniteľa trenia privybranom meraní (č.5) s olejom Ekouniverzal

Hodnota súčiniteľa trenia v danej etape skúšky (zábeh) bola v rozsahu 0,17 až0,11. Súčiniteľ trenia má počas zábehu priebeh prakticky totožný s priebehom pri olejiPP 80, jeho hodnota je však omnoho vyššia. Priebeh je ale vyrovnaný a stabilizovaný.

Tab.3 Korelačná matica pre merania s olejom Ekouniverzal – koeficienty korelácieudávajúce vzťah medzi konkrétnym meraním a vypočítaným priemerom

č. merania R pri p < 0,051 0,922 0,753 0,914 0,895 0,976 0,707 0,978 0,929 0,9510 0,87

Ďalšia etapa skúšky v zmysle danej metodiky skúšky bola charakterizovanáplynulým zvyšovaním zaťaženia s intenzitou zaťažovania 200 N za každé 4 minúty bezohľadu na ustálenie meraných parametrov a pri konštantnej rýchlosti otáčok hriadeľa.

Po prechode do zaťažovacej časti skúšky prekvapujúco došlo k okamžitémupoklesu súčiniteľa trenia, ktorý bol sprevádzaný lineárnym rastom teploty v závislostina čase.

súči

niteľ

treni

a

tepl

ota,

°C

time, s

čas, s

15

Tento fakt potvrdzuje aj priebeh teploty, kde počas zábehu nie je stabilizovaná a stálemierne stúpa, ale počas zaťažovacej časti skúšky stúpa najpomalšie práve priexperimentoch s olejom Ekouniverzal.

Z analýzy ďalšieho priebehu záznamu zobrazených závislostí je zrejmé, žekaždý ďalší rast zaťaženia je sprevádzaný skokovitým znížením hodnoty súčiniteľatrenia, pričom v nasledujúcich zmenách sa hodnota intenzity takmer nemení a jebadateľná až do konca zaťažovacej časti experimentu. Hodnota súčiniteľa trenia v danejetape skúšky bola v rozsahu 0,12 až 0,08.

Grafické znázornenie hmotnostných úbytkov na vzorke pre jednotlivé meraniauvádzame v diagrame na obr.12. Pre experimenty s olejom Ekouniverzal smezaznamenali hmotnostné úbytky v rozmedzí 0,00 až 0,05 mg.

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

číslo merania

hmot

nost

ný ú

byto

k, m

g

Obr. 12 Hmotnostné úbytky pre merania s olejom Ekouniverzal

Zhrnutie výsledkovNa základe spracovaných údajov bol vytvorený obraz o niektorých základných

tribologických vlastnostiach vybraných klzných materiálov mazaných vybranýmidruhmi olejov.Pozornosť sme venovali hlavne hodnotám súčiniteľa trenia a teploty,zaznamenávali sme však aj ostatné relevantné veličiny.

Hodnoty získané pri skúškach s olejom PP 80 považujeme za základné aporovnávacie, pretože ide o olej v poľnohospodárskej praxi veľmi rozšírený. Priemerné hodnoty určené z 10 meraní pre každý klzný uzol (pre každý olej a klznúdvojicu) uvádzame na obr.13.

Vzhľadom na merania vykazujúce isté anomálie, ktoré pripisujeme súčturôznych faktorov, či už pri príprave vzoriek, nastavení stroja či iných objektívnympríčinám, na základe záznamov pri meraniach a korelačných matíc, vyhotovili sme novézávislosti, ktoré neberú do úvahy meranie č.6 pri skúškach s olejom PP 80 a meranie č.5pri skúškach s olejom Hykomol. Pri meraniach s olejom Ekouniverzal sme podobnéchybné meranie nezaznamenali.

Výsledný korigovaný priebeh súčiniteľa trenia teda uvádzame na obr.14. Priebehkriviek je v oboch prípadoch vyhladený, keďže pri porovnaní jednotlivých meraní smeurčili ako prioritu názornosť výsledkov meraní a ich použitie v jednom diagrame, čo ještandardom pri skúškach podobného typu.

Ako je vidieť z porovnania obr.13 a obr.14, vyradené merania praktickyneovplyvnili tvar výsledných kriviek. Pri krivke prislúchajúcej k oleju PP80 došlok miernemu posunu k nižším hodnotám súčiniteľa trenia, nie však významnému.

16

0

0,02

0,04

0,06

0,08

0,1

0,12

0,14

0,16

0 2000 4000 6000 8000

čas, s

súči

niteľ t

reni

a

PP 80HykomolEkouniverzal

Obr.13 Výsledný priebeh koeficientu trenia

Z hľadiska priebehu súčiniteľa trenia je podľa našich meraní pre zvolenú klznúdvojicu a jej tribologické vlastnosti najvhodnejšie mazanie olejom Hykomol. Priebehsúčiniteľa trenia počas zábehu je síce mierne nerovnomerný, avšak dosahuje zďalekanajnižšie hodnoty v porovnaní s vlastnosťami uzlov mazaných inými skúšanými olejmi.

Pri prechode do zaťažovacej časti skúšky dochádza síce ku zvýšeniu hodnotysúčiniteľa, ale nie do takej mieri ako pri skúškach s olejom PP 80, kde navyše dochádzak stabilizácií až po prvej polovici zaťažovacieho procesu, pričom pri oleji Hykomoldochádza k stabilizácií už v prvej tretine.

0

0,02

0,04

0,06

0,08

0,1

0,12

0,14

0,16

0 2000 4000 6000 8000

čas, s

súči

niteľ t

reni

a

PP 80HykomolEkouniverzal

Obr.14 Výsledný priebeh koeficientu trenia bez vyradených meraní

Keďže sú priebehy súčiniteľa trenia pri oleji Hykomol a PP 80 skoro totožné,môžme na základe posunutia krivky pre merania s olejom PP 80 smerom k vyššímhodnotám určiť olej Hykomol ako jednoznačne výhodnejší tak z hľadiska zábehu, akoaj prevádzky pod zaťažením.

Prekvapujúcim zistením bolo správanie sa oleja Ekouniverzal. Priebeh súčiniteľatrenia počas zábehu bol svojim tvarom podobný priebehom pre merania s olejom PP 80a Hykomol, avšak oproti oleju PP 80 bol ešte viac posunutý do oblasti vyšších hodnôt.

To stavia olej Ekouniverzal do pozície najmenej vhodného oleja pre zábehstrojných častí z pomedzi skúšaných olejov. Správanie sa v zaťažovacej časti skúšky,kde nedošlo k zvýšeniu hodnoty súčiniteľa trenia, ale naopak, pokračoval klesajúcitrend, spôsobilo, že na konci zaťažovacieho procesu bola hodnota súčiniteľa trenia naúrovni podobnej hodnote pre merania s olejom Hykomol. Pre olej Ekouniverzal mal

17

teda priebeh súčiniteľa trenia najpriaznivejší tvar, bez výrazných zmien, avšak hodnotysúčiniteľa trenia boli príliš veľké.

Namerané výsledky potvrdzuje aj priebeh teplôt. Väčšie hodnoty súčiniteľatrenia počas zábehu s olejom Ekouniverzal sa prejavili na vyššej teplote klzného uzla.Naopak, neustále klesajúci súčiniteľ trenia počas zaťažovacej časti skúšky mal zanásledok najpomalší rast teploty v tejto oblasti spomedzi skúšaných olejov. Praktickylen pre olej PP 80 boli skúšky ukončené hraničnou podmienkou 100 °C, pri meraniachs olejom Hykomol a Ekouniverzal sme dosiahli druhú stanovenú hranicu 3000 N.

Dôležitým faktorom, ktorý sme museli zohľadniť bolo, že hranica 100 °C bolazvolená na základe prevádzkových podmienok oleja Ekouniverzal. Pre tento olej jemožné krátkodobé teplotné zaťaženie nad úroveň 70 °C, olej inak stráca svoje pôvodnévlastnosti a dochádza v ňom k nevratným zmenám. Z tohto hľadiska nemôžemevýborné vlastnosti tohto oleja, zistené v závere zaťažovacej časti skúšok, považovať zarelevantné. Namerané hmotnostné úbytky (obr.15) dokazujú najpriaznivejší priebehskúšok práve pri použití oleja Hykomol, pričom klesajúca hodnota súčiniteľa trenia priexperimentoch s olejom Ekouniverzal má za následok priaznivejšie hodnotyhmotnostných úbytkov pre olej Ekouniverzal v porovnaní so skúškami s olejom PP 80.

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

0,07

0 1 2 3

druh oleja

hmot

nost

ný ú

byto

k, m

g

xminxmaxx

PP 80 Hykomol Ekouniverzal

Obr.15 Porovnanie hmotnostných úbytkov pre jednotlivé oleje

Ferografickou analýzou sme nezistili zásadné rozdiely v tvare či veľkostioterových častíc pri použití rôznych olejov. Pre skúšky zo všetkými skúšanými olejmimôžeme charakterizovať druh opotrebovania na základe porovnania s atlasomoterových častíc ako opotrebovanie priaznivého charakteru.

Vzhľadom na pomerne náročné podmienky prevádzky klzného uzla je možné nazáklade existencie podobných častíc v reálnej olejovej náplni jednoznačne odporúčať jejvýmenu. Hodnoty súčiniteľa trenia dosiahnuté pri experimentoch sú porovnateľnés hodnotami dosiahnutými v prácach Žiačika a Brončeka (1995) aj napriek tomu, žesme ako variant namiesto puzdra zvolili platničku s nástrekom klzného materiálu.Taktiež korešpondujú s hodnotami zistenými v prácach Rusnáka (2003), pri skúškachs materiálom CuSn10.Poradie vhodnosti olejov je totožné aj z výsledkami skúšokdaných olejov v hydrostatických prevodníkoch (Petranský 2003).Hodnoty mernéhotlaku a klznej rýchlosti sú podľa zvolenej metodiky v súlade s charakteristickýmihodnotami vyplývajúcimi z charakteristík materiálu CuSn10 pri danej klznej rýchlosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, na dodržanie príslušnej akosti povrchova odporúčaných prevádzkových parametrov vyplývajúcich z vlastností použitýchmateriálov a olejov, považujeme výsledky experimentov v zmysle stanovenej metodiky

18

za preukazné a odporúčame začleniť výsledky do systému existujúcich poznatkov.Konštatujeme, že pre mazanie daného klzného uzla je spomedzi skúšaných olejovnajvhodnejším olej MOL Hykomol Synt 75W-90, pričom olej Ekouniverzal je najmenejvhodným, hlavne v oblasti zábehu. Poradie vhodnosti jednotlivých druhov skúšanýcholejov pre mazanie klzných uzlov je nasledovné:

1. MOL Hykomol Synt 75W-90,2. PP 80,3. Ekouniverzal.

Návrh na využitie poznatkov pre ďalší rozvoj vedyPre ďalší rozvoj vedy navrhujeme v zmysle danej metodiky využiť záujem

výrobcov o skúšky podobného typu a pri dostatočnom počte skúšaných olejov, resp.viacerých druhov klzných materiálov údaje vhodne kategorizovať a výsledky priebežnepublikovať.Ďalej odporúčame spoluprácu pri experimentoch s univerzálnymibiologicky odbúrateľnými olejmi medzi pracoviskami zaoberajúcimi sa prevádzkovýmivlastnosťami olejov v hydrostatických prevodníkoch, zaoberajúcimi sa vplyvomjednotlivých druhov olejov na tesniace materiály ako aj pracoviskami, zaoberajúcimi sapôsobením skúšaných mazív v klzných sústavách prevodových mechanizmov.

Jednoznačne odporúčame ďalší výskum v oblasti biologicky odbúrateľnýcholejov za účelom zlepšenia tribologických vlastností klzných uzlov mazaných týmitoolejmi.Vzhľadom nato, že sa olej Ekouniverzal z tribologického hľadiska ukázal akonevhodný pre mazanie klzných uzlov zložených zo zvolených materiálov, odporúčameskúmať ďalšie biologicky odbúrateľné oleje, resp. vplyv prísad na mazacie vlastnostitýchto olejov. Prekvapujúce zlepšovanie klzných vlastností pri vyšších teplotácha zaťaženiach pri experimentoch s týmto olejom však vyžadujú hlbšiu pozornosťa prípadné chemické analýzy oleja počas jednotlivých fáz skúšobného procesu.Pochopenie príčin poklesu súčiniteľa trenia môže viesť k novým poznatkom v oblastibiologicky odbúrateľných olejov.

ZáverV predloženej práci s názvom „Rozbor tribologických vlastností vybraných

klzných uzlov pre oblasť poľnohospodárskej techniky“ sa zaoberáme súčasnýmipoznatkami z oblasti tribológie. Zhrnuli sme poznatky z oblastí trenia, opotrebovaniaa mazania s dôrazom kladeným na biologicky odbúrateľné mazivá.

Pre potreby experimentov sme modernizovali skúšobný stroj, pričom rozsahúprav a metódy merania jednotlivých veličín sú zahrnuté v predloženej dizertačnejpráci.Nami modernizovaný skúšobný stroj Tribotestor M’06 je schopný dosiahnuť rovnakémaximálne prevádzkové parametre ako pôvodný stroj Tribotestor A30, t.j. maximálnuklznú rýchlosť, maximálny trecí moment a maximálnu zaťažujúcu silu. Oprotipôvodnému stavu sme vylúčili vplyv obsluhy na presnosť nameraných výsledkov,keďže meracie reťazce sú plne automatizované.

Využitie výpočtovej techniky nám umožnilo zaznamenávať všetky meranéveličiny v jednosekundových intervaloch, pričom možnosti stroja siahajú až do rádovostotín sekundy. To nám umožnilo vhodne prispôsobiť metodiku merania, čím savýrazne skrátila doba jednotlivých experimentov, pri zvýšení ich výpovednej hodnoty.

Použitím odporových snímačov teploty a moderných meracích prístrojov prikalibrácií skúšobného stroja sme výrazne zvýšili presnosť jednotlivých meraní.

19

Z hľadiska minimalizácie potrebných servisných zásahov do skúšobného strojanavrhujeme výmenu elektro-pneumatického regulátora.Z hľadiska minimalizácie nepresností pri meraní navrhujeme výmenu snímača treciehomomentu.

Naše skúsenosti ukázali, že pri príprave na sériu experimentov s ľubovoľnouklznou dvojicou je treba kalibrácií uvedeného snímača venovať zvýšenú pozornosť.Vhodne zvoleným rozsahom sa významne znižujú chyby pri meraní.Odporúčame softwarové vybavenie skúšobného stroja doplniť tak, aby bol prístup takk čiastkovým, ako aj k úplným výsledkom experimentov, možný prostredníctvominternetu. Takto upravené skúšobné zariadenie podstatne zvýši záujem rôznych subjektov z praxeo experimenty podobného typu na uvedenom zariadení.

Na skúšobnom klznom uložení sme pre vybrané materiáli (CuSn10, oceľ 11600) vykonali skúšky s minerálnym olejom PP 80, syntetickým olejom MOL HykomolSynt 75W-90 a biologicky odbúrateľným olejom Ekouniverzal.Naše uskutočnené experimenty ukázali, že z hľadiska procesov trenia a opotrebovaniadosiahlo najlepšie výsledky klzné uloženie mazané olejom MOL Hykomol Synt 75W-90 tak v oblasti zábehu, ako aj pod záťažou. Naopak, bioodbútateľný olej Ekouniverzalslovenského výrobcu Petrochema Dubová sa ukázal ako najmenej vhodný spomedzitrojice skúšaných olejov, pre mazanie klzných uzlov skúmaných materiálov.

POUŽITÁ LITERATÚRABAJLA, J. 2006. Tvorba technickej dokumentácie. Nitra: Slovenská poľnohospodárskauniverzita v Nitre, 2006. 287 s. ISBN 80-8069-662-4.BARYSZ, I. et. al. 1995. Klzné uloženie – konštrukčné a teoretické riešenia. Žilina:Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, 1995. 523 s. ISBN 80-7100-282-8.BEČKA, J. 1997. Tribologie. Praha: Vydavatelství ČVUT, 1997. 212 s. ISBN80-01-01621-8. BHUSHAN, B. – GUPTA, K. B. 1997. Handbook of tribology. Melbourne: KriegerPublishing Company, 1997. 1168 s. ISBN 15-7524-050-5.BHUSHAN, B. 2002. Introduction to Tribology. New York: John Wiley & Sons, 2002.752 s. ISBN 04-7115-893-3.BLAŠKOVIČ, P. et al. 1990. Tribológia. Bratislava: Alfa, 1990. 360 s. ISBN 80-05-00633-0. BOWDEN, F.P., TABOR, D. 2001. The Friction and Lubrication of Solids. Oxford:Oxford University Press, 2001. 392 s. ISBN 0-19-850777-1.CZICHOS, H. – HABIG, K.H. 2003. Tribologie – Handbuch. 2. Auflage. Wiesbaden:Friedr. Vieweg & Sohn Vehrlag, 2003. 666 s. ISBN 3-528-16354-2.DVOŘÁK, J. 2001. Biologicky odbouratelné oleje a hydraulické kapaliny. In Lesnickápráce, roč. 80, 2001, č. 9. s 412. ISSN 1212-8449.FUCHS, M. 2002. The world lubricants market – year 2001 and outlook. In Bartz, W.J.(Eds),Lubricants, Materials and Lubrication Engineering, 13th InternationalColloquium, 15-17 January 2002. Technische Akademie Esslingen, 2002. s. 11-26.ISBN 3-924813-48-5.KRAGEĽSKIJ, I.V. 1968. Trenije i iznoss. Moskva, 1968.KRSTIC, M. 2000. Umweltfreundliche Schmier- und Druckflüssigkeiten. ModerneIndustrie, 2000. 70 s. ISBN 3478-932319.KŘUPKA, I. 2002. Studium elastohydrodynamického mazání strojních soustav.Zkrácená verze habilitační práce. Brno: Vutium, 2001. 26 s. ISBN 80-214-2223-8.

20

KULICH, P. 2005. Návrh zariadenia na snímanie a spracovanie analógových signálovz Tribotestora. Diplomová práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzitav Nitre, 2005. 67 s.LÄMMLE, P. et. al. 2005. Strenge Kriterien für moderne Schmierstoffe. In Verband derBaumaschinen-Ingenieure und -Meister e.V., vol. 33, 2005, no. 1. s. 18-20.ISSN 0940-3035.MANG, T. – DRESEL,W. 2001. Lubricants and lubrication. 31.Edition. New York:Wiley, 2001. 790 p. ISBN 3-52-729536-4.PETRANSKÝ, I. et. al. 2004. Skúšobné stavy pre životnostné skúšky hydrostatickýchprevodníkov. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2004. s. 109 – 116.ISBN 80-8069-343-9.PRIESTER, J. et. al. 1971. Klzné ložiská. Praha: SNTL, 1971.RATAJ, V. et. al. 2005. Metodika písania záverečných prác na SPU v Nitre. Nitra:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2006. 83 s. ISBN 80-8069-623-3.RUSNÁK, J. 2003. Tribotechnika v konštrukcii a prevádzke strojov. In Zborníkz medzinárodnej vedeckej konferencie Nové trendy v konštruovaní a tvorbe technickejdokumentácie 2003. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2003. s.103-106. ISBN 80-8069-194-0.RUSNÁK, J. 2005. Štúdium tribologických vlastností materiálov nanesených napovrch nekonvenčnými technológiami. Monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárskauniverzita v Nitre, 2005. 63 s. ISBN 80-8069-485-0.STACHOWIAK, G. W. 2005. Engineering Tribology. Third edition. Oxford: ElsevierButterworth-Heinmann , 2005. 801 s. ISBN 0-7506-7836-4.STN 01 5050: 1968, Opotrebenie materiálu. Názvoslovie.STN ISO 5966: 2000, Dokumentácia. Úprava vedeckých a technických správ.ŠTEPINA, V. – VESELÝ, V. 1985. Mazivá v tribologii. Bratislava: Veda,vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1985. 408 s.VINŠ, J. 1971. Kluzná ložiska. Praha: SNTL, 1971. 376 s.ŽIAČIK, A. – BRONČEK, J. 1994. Vplyv povrchových nástrekov a prísad do mazacíchmédií na klzné vlastnosti ložísk s obmedzeným mazaním. In Zborník referátovmedzinárodnej XXXV. konferencie katedier častí a mechanizmov strojov. Praha: ČVUT,1994.ŽIAČIK, A. – BRONČEK, J. 1995. Niektoré možnosti zlepšenia klzných vlastnostíložísk s obmedzeným mazaním. In Zborník medzinárodnej konferencie Diagnostika aložiská DNT 95. Ostrava, 1995. ŽIAČIK, A. – BRONČEK, J – ŠIŠKA, V. 1995. The sliding properties of the bearingswith polymer lining. In: Faculty of mechanical engineering 2nd Scientific Conference.Žilina, Žilinská univerzita, marec 1995. s. 40-44. ISBN 80-7100-257-7, WILLING, A. 2002. European ecolabels for biodegradable hydraulic oils – a challengeto base material producers and formulators. In Bartz, W.J. (Eds),Lubricants, Materialsand Lubrication in Engineering, 13th International Colloquium, 15-17 January 2002.Technische Akademie Esslingen, 2002. s. 301-310. ISBN 3-924813-48-5.

PUBLIKOVANÉ PRÁCE SÚVISIACE

S PROBLEMATIKOU RÉDL, J. – KÁDNAR, M. 2003. Možnosti využitia a aplikácie vývojového prostrediaBorland Delphi v matematickom modelovaní a simulácii. In Nové trendy v konštruovaní

21

a v tvorbe technickej dokumentácie 2003. Nitra: SPU, 2003. s. 77-88, ISBN80-8069-194-0.RUSNÁK, J. – KADNÁR, M. 2004. Modifikácia klznej hlavy skúšobného strojaTRIBOTESTOR A30 pre podmienky hydrodynamického mazania. In Nové trendyv konštruovaní a tvorbe technickej dokumentácie 2004. Nitra: SPU, máj 2004, s.121-124, ISBN 80-8069-362-5.KADNÁR, M. – RUSNÁK, J. 2004. Teoretický výpočet hrúbky mazacieho filmu prielastohydrodynamickom mazaní. In.: Nové trendy v konštruovaní a tvorbe technickejdokumentácie 2004. Nitra: SPU, máj 2004, s. 55- 58, ISBN 80- 8069-362-5.RUSNÁK, J. – KADNÁR, M. 2005. Optimalizácia tvaru klzného uzla bubna miešačaz pohľadu špičkových napätí. In Nové trendy v konštruovaní a tvorbe technickejdokumentácie 2005. Nitra: SPU, máj 2005, s.103 - 106, ISBN 80-8069-517-2.KADNÁR,M. – RUSNÁK, J. 2005. Výber komunikačného rozhrania pri modernizáciiskúšobného stroja TRIBOTESTOR A30. In Nové trendy v konštruovaní a tvorbetechnickej dokumentácie 2005. Nitra: SPU, máj 2005, s.54-57, ISBN 80-8069-517-2.RUSNÁK, J. – KADNÁR, M. 2005. Inovácia meracieho reťazca skúšobného strojatribotestor A30 pre potreby snímania vybraných veličín. In Acta technologicaagriculturae, 8. ročník, 3/2005. Nitra: SPU, 2005. s. 65-68. ISSN 1335 – 2555.KADNÁR,M. – RUSNÁK,J. 2005. Návrh experimentu pre overenie vlastnostíuniverzálneho oleja Ekouniverzál. In Hydraulické mechanizmy mobilnej techniky. Nitra:SPU, 2005, s. 73-78, ISBN 80-8069-601-2..RUSNÁK,J. – KADNÁR,M. 2006. Konštrukčný návrh klznej dvojiceskúšobného stroja Tribotestor M’06 pre podmienky hydrodynamického mazania.In Acta technologica agriculturae, 9. ročník, 1/2006. Nitra: SPU, 2006. s. 23-26.ISSN 1335-2555.BENDA, I. – RUSNÁK, J. – KADNÁR, M. – ŠUMICHRAST, J. 2006. Porovnaniealternatív metodiky merania pre skúšky biologicky odbúrateľných olejov. In Novétrendy v konštruovaní a tvorbe technickej dokumentácie 2006. Nitra: SPU, 2006,str. 9-13, ISBN 80-8069-701-9.KADNÁR, M. – RUSNÁK, J. – BENDA, I. – ŠUMICHRAST, J. 2006. Realizáciakomunikačného rozhrania stroja Tribotestor A 30. In Nové trendy v konštruovanía v tvorbe technickej dokumentácie 2006. Nitra: SPU, 2006, str.46-49, ISBN80-8069-701-9.ŠUMICHRAST, J. – RUSNÁK, J. – BENDA, I. – KADNÁR, M. 2006. Biologickyodbúrateľné oleje a možnosti ich použitia. In Nové trendy v konštruovaní a v tvorbetechnickej dokumentácie 2006. Nitra: SPU, 2006, str.136-140, ISBN 80-8069-701-9.KADNÁR, M. – RUSNÁK, J. – BENDA, I. 2006. Realizácia komunikačného rozhraniastroja tribotestor A30. In Nekonvenčné technológie 2006, Žilina: ŽU, 2006, s. 15, ISBN80-8070-554-2. KADNÁR, M. – RUSNÁK, J. – ŠUMICHRAST, J. 2006. Obslužný program premodernizovaný skúšobný stroj Tribotestor. In Mechanical Engineering 2006.Bratislava: STU, 2006. s. 296-300. ISBN 80-227-2513-7.