Ročník XXIX. V Budapešti, v nedeľu, 15. novembra 1914. Číslo 265. rrmimriTmnr«n

sv ia tku TTychoäla k a ž d ý de& Hlavný reänkioe:

Dr ADOLF PECHÄNY | zxmafíy ratajů sa ila, Zava«J j «. •

tarify a platia sa vopred J GísSo z a 2 SaalÍQPť® •wwsjMwewtwwmiĽgug!! m a n

Srbi v každom smeve r e t e r i r u j ú .

Beväídesiattisíc zajatcov v monarchii. - Položenie na ruskom bojišti. — Novší boj na hranici Východného Pruska. - Na západnom bojišti odpor spojencov slabne — Nemci so dňa na deň vítazia, — Turci na Kaukaze

porazili Rusov. — Bulharsko pred rozhodujúcim krokom. 9 BudapeSť, 14. novembra.

Ministerský predseda gróf Štefan Tisza v liste, upravenom na rumunského metropolitu Metianuva nasledovne charak-terisuje teraz panujúce vnútorné pomery tak politické, jako spoločenské: „Ustu­puje do úzadia každá protiva, zamlkne každá trenica. Sjednotení sme v svätých citoch lásky ku vlasti a vlasteneckej obe­tavosti Je to potěšitelný obraz pre kaž­dého vlastenca dobrého citu". Jednotu, svornost uhorských občanov v týchto kritických, ťažkých dňoch s uspokojením a s radosťou pozorovali naši priatelia a verejná tlač nám prajných národov s tou najväčšou pochvalou vyzdvihla vlaste­necké smýšľanie sľ city uhorského obe­censtva. Dla tohoto posúdili našu silu, lebo hlavným prameňom sily je jednota citov, jednota v smýšlaní, je bratská shoda a jednotná pevná vola krajinského obe­censtva.

Kolko užitočnej práce bolo by sa vykonalo behom dlhých desaťročí, kedby takáto jednota, takáto bratská shoda bola panovala. V čase pokoja, ked vonkajšie nebezpečie neoslabovalo našu práceschop-nosf, jako daleko sme mohli pokročiť na každom poli verejného života, kedby po­litické -protivy, krutý politický boj, ktorý sa neraz rozprestrel aj na pole spoločen­ské, nebol oslaboval naše sily, nebol prekážal užitočnú prácu. Vnútorné třenice mal y aj iný zlý následok: kazily našu auktorilu, naše dobré meno v cudzozem­skú a u našich neprajníkov budily tú mienku, že v kruhu uhorského ob­čianstva niet jednoty, niet teda ani sily. „Sú to príznaky evolúcie duší — píše dalej ministerský predseda gróf Štefan Tisza — a príznaky tej velkej pravdy, že vtedy, ked sa jedná o to, že byt, alebo nebyť, povedomie spoločných na­šich záujmov a jako prirodzený následok tohoto aj vzájomná láska a dôvera zvítazí nad každým nedorozumením a uplatňuje sa elementárnou silou. Zrodil sa ten stav duší, ktorý je najhlavnejšou podmienkou krajšej budúcnosti nás všetkých.*

Gróf Štefan Tisza, jakonáhle víťaz­stvom mocnej pracovnej strany obdržal rozhodujúci vplyv vo vnútornej politike, všemožne pracoval ' na konsolidovaní vnútorných pomerov krajiny. Podobral sa na riešenie velmi vážnych ale ťaž­kých úloh, ktoré boly síce od rokov na dennom poriadku, ale ohladom ktorých pa­novaly také rôzne pochopy, že sa jednotná mienka ani v kruhu jednotlivých strán nevedela utvoriť. Tiszova vláda urobila aj v riešení týchto „hákliví-mi" považova­ných otázok rozhodný krok napred. Jej cieľom bolo odstrlpif protivy, ktoré utú-ženie jednoty a svornosti uhorských ob­čanov prekážajú, splniť sa usilovala žia­dosti, nakolko to za daných pomerov a okolností a v harmonii so záujmami štátu možné bolo.

V tejto práci chce Tiszova vláda po­kračovať. „Tak cítim — píše ministerský predseda —- že dnes môžeme pokročiť dalej. Môžem prisľúbiť takú reformu zá­kona o ľudovej škole, ktorá do o h ľ a d u b u d e b r a ť ž i a d o s t i n a š i c h n e m a ď a r s k ý c h s p o l u o b č a ­n o v o h l a d o m k o n f e s ' s i á l -n y c h š k ô l . Z á k o n n ý m i u s t a ­n o v e n i a m i m ô ž e m e p o s k y t ­n ú ť m a t e r i n s k e j r e č i p r i e ­s t o r u n a p o l i b e z p r o s t r e d ­n é h o s t y k u s o š t á t n y m i v r c h n o s ť a m i a m ô ž e m e s a p o s t a r a ť o z m e n e n i e v o l e b ­n é h o p r á v a."

Uhorské národnosti presvedčí toto osvedčenie o dobroprajnosti a šľachet­ných snahách uhorskej vlády. Doterajšia veľká činnost a energia ministerského predsedu je zárukou, že čo v záujme krajiny za prospešné, blahodarné pova­žuje, to aj prevedie. V záujme blaha a budúcnosti vlasti našej je bratská shoda, jednota uhorských občanov. Každý úprim­ný uhorský vlastenec 20 srdca si praje, any sa uskutočnenie tohoto cieľu v plnej miere podarilo.

Hynutie Srbska. NaSe čaty sa blížia ku Valjevu.

(Úradná zpráva z južného bojišta, vydaná 13. novembra, do Budapešti prišla popoludní o 2. hodine 30 min.)

Nepriateľ od Kočeljeva a Valjeva na východ eľsalej CBÍM®. Pozdĺž Sávy

prišli sme po Baljani a Banjani. Opev­nená nepriateľská čiara Gomile—Ďra-ginje j e asž w mašäcl í E'sakácSí a už sme prišli ku Sopot-Stelici.

Naše od západu a od severozápadu napredujúce vojenské stĺpy — podrob­nosti ešte nemožno sdělit — sbEížiiíy ssa fctu WíšSJewss, medzičím obzvláště výkony južných stĺpov aj na najťažšom území boly obdivuhodné.

Zaujatie Ohridu. Kaše čaty, ktoré sa pohly z brehu

Sávy, vo štvrtok ŕ a t e t e m ÍS«; Na srbské posicie na Cerovej

Planine sme od boku zdarné útočili. Smelosť a húževnatosť každej našej

čaty je výtečná, ale predsa musíme vy­zdvihnúť monitory „Duna" a „Száva," ktoré páru nemajúcou hrdinskosťou účin­kujú.

Vyše päť srbských divísií, ktoré sne porazili, v troch stĺpoch reteriruje sme­rom ku Koceljevu. Srbi svoje čaty pri Valjeve koncentrujú. Valjevo Srbi už vy­prázdnili.

Stav srbských čiat. „Pieichenberger Zeitung" od jedného vy­

sokého zemského úradníka Bosny, ktorý sa te­raz vrátil z južného bojíšfa, dostal nasledovnú zprávu:

— O srbskej armáde nateraz len to mož­no povedaf, žo stojí pod dobrým vedením a že je velmi dobre ozbrojená, že hrdinsky a vytrvale bojuje. Chýry, ktoré hovoria o blade, vzburách a núdze o muníciu, sú bezzákladné alebo aspoú prehnané. Srbská armáda ale v bojoch posledných troch mesiacwf sšade u t r p e l a

Nezadržateľné napredovanie našich čiat v Srbsku.

SLOVENSKÉ N O V Í N *

ť a ž k é z t r á t y v m r t v ý c h , r a n e ­n ý c h a z a j a t ý c h , u t r < l i l a z n a č n ú č a s ť s v o j i c h k a n ó n o v á s t r o j o ­v ý c h p uš i e k a v jej radoch pustošily aj nákazlivé nemoce. Srhi za isté považovali, že Rusiim s 50.000—60.000 ludmi prídu na pomoc. Toto sa ale nestalo. Srbi od svojho francúz­skeho spojenca, zväčša cez Grécko a zčiastky aj cez Čiernu Horu dostali kanóny, muníciu, potraviny a válečné vystrojenie, ale toto ne­postačilo ku nahradeniu ztrát. Srbi už i teraz cítia sa sklamanými, lebo Rusi sú ešte vždy nie vo Viedni "a pri Dunaji v Oršove ešte vždy nevidno kozákov. Dôvera Srbov v Pašičovi je otrasená, len vojenská strana úfa ešte vo

•vítazstvo a v ruskú pomoc. O veľkom Srbsku teraz už sotva je vážne reč. Srbské sedliactvo sa už nasýtilo vojnou, krém toho hrozí nebez­pečie konfliktu s Rulharskom, ktoré sa po vy-

. puknutí tureckej vojny stalo bezprostredným. I Berúc všetko toto do ohľadu: vojenské a poli-jtické, ako aj hospodárske položenie v Srbsku oprávňujú k nádeji, že úlohy našich čiat

; na južnom bojišti n a z a č i a t k u zimy, i poťažne okolo Nového r o k u sa skončia, jačkolvek presný termín nikto nevie povedať j alebo práve garantovať.

Zmarené srbké snahy. Sofia, 14. novembra. Od troch dní tu

i meškajúci bývalý srbský minister Marinkovič v .sofijských politických kruhoch m á r n e s a u n ú v a , a b y s t v o r i l z á k l a d y s b l í ž e n i a s a B u l h a r s k a ku S r b s k u . Bulharské politické kruhy v naj­väčšej miere zaujímajú zdržanlivé stanovisko a úradné kruhy bývalého srbského ministra v najplnšej miere ignorujú.

Vojna proti Rusku. (Úradná zpráva zo severného bojišťa, vy-

jdaná 13. novembra na poludnie, do Buda­pešti prišla popoludní o 4. hodine 35 min.)

Na severe na fronte našich armád 'včera významnejšej udalosti sa nestalo.

Nepriateľ vtiahol do Taruova, Jaslova ja Krásna.

Súhrnný počet v monarchii interno­vaných válečných zajatcov do včerajška t ř z s p á s i o S n a S 6 ? d ô s t o j n í k o v a

J 9 2 . 7 2 7 h l á v m u ž s t v a .

Generálmajor Eofer, námestník šéfa generálneho Štábu.

Nemecká ú r a d n á zpráva. Berlin, 14. novembra. Najvyššia správa

j armády včera sdělila r Na hranici Východného Pruska pri

j Eydtkuhnene a od tejto obce na juh, od jazier na východ, v ^ v á n u S y s a n o v > š i © Pj©|e»

Rozhodnutie sa ešte nestalo.

Nové rozloženie čiat v Haliči. Vojenský spolupracovník „Grazer Tages-

! post"-u o novom rozložení našich čiat v Poľsku j a v Haliči píše:

V Poľsku Rusí ztratili spojenie s nemec­kými válečnými silami. Na takýto spôsob nové

i položenie čiat podarilo sa úplne v tajnosti ! udržať. Každý dosavádny pokus Rusov, aby : postúpili cez rieku Vartu a objasnili položenie ; za riekou, sa zmaril. V strednej Haliči válečné ; operácie vedú sa dla ustáleného plánu. O nú-j tenom uťahovaní sa nemôže byt ani reči. Pize-! mysl je síce zase obkolesený, ale môžeme byt

presvedčení, že táto pevnosť sa znova udrží. j Przemysl sa veľmi výsledné môže uplatniť, lebo , môže zaviazať volké ruské sily. Do Strednej

Haliče dosial vtiahly írí ruské armády. Jedna prešla cez dolnú Vysloku, druhá cez R.zeszov od Jaslova a tretia z okolia Liškova. P o l o ­z e n i e n a š i c h a r m á d , ako čoskoro vy­svitne, j e v e ľ m i d o b r é .

Udalosti na západnom bojišti. Novšie s t r a t y Francúsov.

Berlin, 14. novembra. Najvyššia zpráva armády oznamuje:

Pozdĺž Ysera pri Nieuporte naše ná­mornícke čaty nepriateľovi zapříčinily v e ľ ­m i ť a ž k é z t r á t y a zajaly 700 Fran­cúzov. Počas nášho dobre napredujúceho útočenia pri Yperne zajali sme dalších 1100 vojakov. Prudké útoky Francúzov od Soissonsa na západ a n a východ s m e o d b i l i . Francúzi utrpeli citelné ztráty.

Napredovanie Nemcov k u morskému pobrežia.

Tak sa zdá, že v Paríži sa úplne vzdali nádeje, že by spojenci vedeli prekaziť napre­dovanie Nemcov ku Calaisu. Na toto možno uzatvárať z jedného parížskeho telegrammu, ktorý prinášajú talianske časopisy. Dla tohto telegrammu v bitkách vo Flandrii zjavuje sa nový žive!: zimná hmla, pre ktorú pohyby bo­jujúcej armády vraj nevidno. V Paríži zaobe­rajú sa s tou otázkou, či útočenie Nemcov vo Flandrii je posledným a silným pokusom o pre­lomenie nepriateľskej čiary alebo či slúži len ku zakrývaniu inakších snáh ? Už začínajú rozširovať mienku, že keby Nemci aj obsadili Calais, toto by vraj nemalo žiadnej rozhodujúcej významnosti.

Vojenský znalec „Bunder T3undtt-u so -zá­padného hlavného stanu oznamuje:

Strategické položenie Nemcov na pobreží Severného mora a vo Vogézoch s a p o d ­s t a t n e z l e p š i l o . Spojenci síce na ce­lom fronte veľmi hrdinsky a šikovne sa zopreli nemeckým útokom, ba sa usilovali oslobodiť aj menej významnejší body, ale nemecké útoky sú také silné a neodolateľné, že spojenecká ar­máda prinútená jo prispôsobňovat sa ku pohy­bom Nemcov.

Nemci aj vo F r a n c ú z s k u nezadržateľne napredujú.

Ako nezadržateľne postupujú Nemci vo Flandru, práve tak iste napredujú aj na fran­cúzskom území. Nemci bombardujú mesto Bethún. Nemecké delostrelectvo postúpilo napred až po Gevencby. Aj bombardovanie Arrasu sa obnovenou silou započalo. Dnes zajtra mesto Arras bude srovnané so zemou.

Tnrecko-rnská vojna. Víťazné boje Turkov n a Kaukaze .

Carihrad, 14. novembra. „Agence Otto-mane" uverejňuje úradnú zprávd tureckého hlavného stanu o udalostach, ktoré sa staly na východnej hranici Turecka, zpráva medzi iným hovorí:

Rusi na Bránici krajiny chceli opakovať prekvapujúci útok, o ktorý sa boli pokúsili aj proti našej flotte. B e z o d k á z a n i a v o j n y s p i a t i m i v o j e n s k ý m i s b o r m i p r e k r o č i l i 1. n o v e m b r a k a u k a z s k ú h r a n i c u . Netrpí pochyb­nosti, že toto sa mohlo stať len po dlhých prí­pravách. Dňa 7. novembra naše čaty začaly útočiť a v útočení aj 8. novembra pokračovaly. Dňa 9. novembra jedna divisia a celý 1. kaukazský vojenský sbor stál voči nám. Naša armáda 11. no­vembra ráno začala všeobecný útok. Po krvavej bitke naše čaty cez poludnie bodákovým útokomza-

ujaly Eôprikôi, o ktorý sa nepriateľ opieral. V noci naše čaty zaujaly takmer všetky nepria­teľské posicie. Dňa 12. novembra víťazstvo na­šich čiat bolo možno už za definitívne pova­žovať. Všetky nepriateľské posicie sme zaujali. C e l ý r u s k ý v o j e n s k ý s b o r u t r ­p e l p o r á ž k u a o z l o m-k r k d a 1 s a n a ú t e k . Naša armáda pribrala sa ku pre­nasledovaniu nepriateľa. Netrpí pochybnosti, že slabé nepriateľské sily, ktoré stoja pred Tor-tumom a Karaklissou, tiež odoženieme.

Turc i na ruskom území. Druhá úradná zpráva tureckého hlavného

stanu znie : Naše čaty v noci neočakávaným útokom

obsadily všetky ruské vojenské strážnice na hranici trapezunt«kého viiajetu. Naše čaty sme­rom k Batu r,a diaľku troch hodín chôdze v n i k l y d o R u s k a a obsadily ruskú kasáreň Kurdoghinu.

Aj Afganistan sa zúčastni svetovej vojny.

„Frankfurter Zeitung" oznamuje, že afga-nistanský emir v najbližšie dni celkom istotne v y p o v i e v o j n u R u s k u a A n ­g l i c k u . Ten istý časopis oznamuje, že ke-dive tureckú armádu bude sprevádzať v jej napredovaní v Egypte.

Stanovisko balkánskych štátov. Bulharsko pred rozhodujúcim krokom.

Sofijský poloúradný časopis .Kambana" pod názvom: „Kam sa máme pripojiť?" uve­rejňuje článok, ktorý medzi iným hovorí:

Turecko-ruská vojna oheň priniesla bližšie k našim hraniciam. Nevedno, čo prinesie bu­dúcnosť? Či nás daktorý nepriate! nenapadne a či nás neprinútia, aby sme sa pripojili ku da­ktorému spolku veľmocí. Čas, v ktorom žijeme, má rozhodujúci význam pre našu budúcnosť a celá naša budúcnosť od toho závisí, že ku kto­rým veľmociam sa pripojíme. Neutralita ne­môže byť večitá. Každé meškanie môže byt osudné pre nás. Připojme sa teda ku tej strane, s ktorou sympatisuieme a tá zväčší našu krajinu. M a l i by #s m e s a p r i p o j i ť ku d v o j i t e j (rakúsko uhorsko—nemeckej a l l i a n c i i , k e d c h c e m e z a b e z ­p e č i ť n a š i m m a c e d o n s k ý m bTa-t o m s l o b o d u .

Turecko pustilo., sa bezpocbybne do ne­rovnakého zápasu, lebo dôveruje v priateľstvo Bulharov. Ked. si Bulharsko stane ku dvojitej alliancii, vtedy po zničení Srbska môžu prísť z Nemecka pomocné čaty po čiare Berlin—Vie­deň—Belehrad—Niš—bofía— Carihrad.

Rumunsko dla nemeckého plánu z troch strán bude podporované, keby ho Rusko na­padlo. Ale z troch strán ho napadnú, keby si stalo na stranu Ruska. A v tomto páde územie Rumunska bude tiež miestom bitiek, ktoré sa vtedy odohrajú, ked Rusko v smysle svojho programmu bude sa usilovať ku Carihradu.

Ked zase prepustíme cez naše územie rakúsko-uhorské a nemecké vojenské transporty, tak si zabezpečíme ich vážnu vojenskú silu a s jed­nou častou našej armády môžeme podporovať Tu­recko, kdežto druhá časť oslobodí našich krvných bratov a Turkov v Srbsku a v Grécku. Jediné nebezpečie, ktoré nám môže hroziť, keby sme proti Grécku vojnu viedli, prichodí od Egej­ského mora, lebo tam anglická a grécka flotta mohla by bombardovať a blokirovať naše po­brežie. Ale flottová akcia nemôže vplývať na naše operácie a nemôže prekaziť naše víťaz­stvo T Macedonii.

Voji jna na morí a na kolóniách. Auktor i ta Angl icka s t r a t e n á . Londýn, 14. novembra. .Morningpost"

oznamuje z Washingtona: .Washington Post*, ktorý od začiatku vojny sympatisoval so spo­jencami, p r u d k o n a p á d a A n g l i c k o . Časopis r úvodníku, ktorý vj&el g hrubšími

15, no\ SLOVENS

literami a vyvolal velký ruch, pod názvom „Ztráta aukíoriíy Anglicka vo vojne" píše:

Nedostatočné výsledky, ktoré Anglicko počas terajšej vojny môže preukázaf, prispie­vajú k tomu, aby spojencov znechutily a pria­teľov cdcudzily. Ačkolvek anglickej armáde a flotte stoja k službe milliouy smelých Iudí, ačkolvek je na kocku postavené jestvovanie ríše, anglické vládne kruhy boly príliš slabé, váhaly a nič nezačínaly. Anglickému Iudu mo-

|hol sa zastavif dych na chýry o dobíjaní Yar-imoutha a zkazy ílotty admirála Gradocka. Čo [bude s panstvom Anglicka na mori? Vymrel ; dávny duch ? Nemecká flotta je novou tvorbou, . velitelia a námorníci sú pomerne nováci. Napriek tomo k o n a l i divy, čo sa týče smelosti aj od-váíiivosŕi, kdežto anglická flotta, ktorá je ohľa­dom sily v prevahe, tak sa zdá, trpí na leni­vost Ked anglickú flotta nemá Nelsonov, prečo nssverí hlavné velitelstvo nad spojeneckou flottou na admirála Togu? K e d s i An­g l i c k o n e c h c e p o m o c f, n e m ô ž e 3 a k a í, a b y m u d r u h í p o m á h a l i . Ked raz jedon národ začína upädaf, čoskoro nastane porážka a zkáza. Minulost neznamená nič, ked v prítomnosti nechce alebo nevie

iiftfuát.

Povstania Búrov. Reuterova agencia oznamuje z Pretôrie:

(Dňa 8. novembra viedol sa prudký boj na hra­nici Croonstadu, kde Búri od dvoch dní vo veľkom počte sa schádzali patrne tým cieľom, aby napadli mesto. Plukovník Botha na 12 anglických míľ od mesta s 200 ľudmi napadol Barov, ktorých bolo 400 a ktorý poraziii Bo-thovu čatu. Ked ale Botha dostal pomoc, Búri sa utiahli.

Vojenská pôžička. . Blíži sa deň úratíného započatia podpisova­nia národnej vojenskej pôžičky a krajinská horli­vost a oduševnenosť, ktorá túto vlasteneckú záleži­tost vzala na, krídla, vždy väčšmi vzrastá. Obnos, ktorý dosiaľ1 nie úradne podpísali na vojenskú pôžičku, už prevyšuje 100 millionov korun.

Uzavretie finančného ministra Jána Te-leszkého umožní, aby sa aj š t á t n i ú r a d -n í c i a š t á t n i p e n s i o n i s t i mohli zúčastnit podpisovania úpisov vojenskej pôžičky asíce splácaním podpísaných obnosov v ča­sticiach. Pri tejto výhode štátni úradníci po výšku 10 percenter svojho platu a pensionisti a vdovy tiež po výšku 10 pereentov svojej pensie môžu podpísať na vojenskú . pôžičku. Podpísaný obnos budú im stahovat z platu, potažné z pensie, a síce za 12 mesiacov poč­núc od 1. januára r. 1915.

S i r o t s k é p e n i a z e tiež výnosné budú môcť byt uložené do vojenskej pôžičky. Opisy pôžičky totižto, jako štátne papiere veľmi výhodne bude možno upotřebit ku umiestneniu peňazí sirôt a pod kurateiiou stojacích osôb. Ohľadom tohto minister vnútra Ján Sándor už porobil potrebné poriadky.

Cieľom všeobecného orientovania ešte spomneme, že mimo úradných podpisovacích miest vojenskej pôžičky aj iné peňažné ústavy poveria s prijímaním podpisov na pôžičku. Ta­kéto splnomocnenia s odobrením finančného ministra dajú tie ústavy, ktoré sú úradne ozna­čené sa podpisovacie miesta. Dosial týmto spô­sobom asi 500 ústavov splnomocnili ku prijí­maniu podpisov na pôžičku.

Dr Bola Kenessey, biskup s e d m o -h r a d s k é h o r e f o r m a t s k o h o di­štriktu v mene dištriktuálnej správnej rady v záujme podpisovania pôžičky vydal oduševňu­júci obežník, v ktorom so slovami Písma Svä­tého vyzýva veriacich, aby dľa prikázania Bo­žieho každý obetoval svoje poklady na oltár vlasti a iste bude mat väčší úžitok z nich, jako zo zlata. Ved krajina, národ nepýta od nás almužnu, lež len pôžičku a ani krajine, ani národu nesmieme odopref žiadnu obet, lebo jestli záležitost vlasti zahynie, tak potom »hfoto *j vietfeo ostatné*

Na vojenskú pôžičku medzi inými novšie podpísali: biskup banského evanjelického di­štriktu 10.000, stolica bóršodská 50.000, mesto Košice 250.000, . mesto Hódmezôvásáľhelv 500.000, mesto Miškovec 100.000, mesto Gyulá 150.000, mesto Šopron 100.000, Katolícka Ľu­dová Jednota 100.000, Spolok uhorských ob­chodníkov 100.000, Priemyselný spolok bu­dapeštianskych hotelierov, hostinských a krčmárov 50.000, Pensijný spolok uhor­ských lekárnikov 100.000, Společnost liferan-tov liekov 100.000, Spolok budapeštianskych lekárnikov 50.000, Krajinäký spolok lekárnikov 50.000, Spolok budapeštianskych staviteľských a murárskych majstrov a staviteľských podnika­teľov 200.000, Telefonova dielňa účast, spol.' 200.000, Pensijný spolok úradníkov a "sluhov pešlianskeho assekuračného ústavu „Fonciére" 250 000, Peštianska Kníhtlačiarňa účast. spol. 150.000, Potravný spolok uhorských verejných úradníkov 100.000, Jednota uhorských poľných hospodárov 200.000. Uh. kráľ. riečna a morská lodná účast. spol. 500.000, Uhorský všeobecný zmenkový ústav „Hermes" 75.000, Prvá spoři­telů a úverková banka v Óbecsi 930.000, Uhorská všeobecná úverková banka 10 millionov, Pe­štianska uhorská obchodná banka 10 millionov, Uhorská exkomptná a peniaze mesiaca banka 10 millionov, Weiss Manfred, majiteľ dielne na strelivo v Čepeli 3 milliony, Pensijný ústav firmy Manfréda Weissa 50.000, správcovia tejže firmy 10.000 a robotníci 100.000, Buda­peštianska firma Herzog M. L. a Spoločník 600.000,-Heinrich Fellner, šéf firmy Vilhelma Leipziger 500.000, Emil Strauss 400 000, Dom-bovárska Sporiteľňa 150.000, veľvyslanec barón Ladislav Miiiler 30.000, gróf Béla Széchenyi 100.000, gróf Július Széchenyi 50.000, poľný podmaršall Valér Nagy 80.000, Brádska štátna robotnícka sporiteľňa 40.000, * dierna na stroje J. Wôrnera a spoločníka 100 000, Jur Miiiler direktor dielne na tlačiarsku farbu firmy „Lo-rilleaux a spol.", rodom z Hollandska 50.000, vdova Gustáva Gerhardia 40.000, vnukovia ne­bohého dvorného radcu Gustáva Gorbardta 50.000, dr Alexander Plósz 10000, dr Július Wlassics 10.000 korún.

Uhorský železničný a lodný klub, ako naj­väčší spolok premävkových úradníkov medzi zamestnancami štátnych železníc v záujme vo­jenskej pôžičky zaviedol daleko siahajúci pohyb a dá sa očí káyaf; že železničný zamestnanci na vojenskú pôžičku podpíšu vyše 10 millionov korún.

LITERATÚRA. „Vlasť a Svet" poučno-zábavný časo­

pis č. 46. mimo bohatého a zajímavého ob­sahu prináša cpäE viac pekne prevedených iliustrácií. Na jednom obrázku vidíme jeho veličenstvo kráľa s hlavným vodcom armády areikniežaíom Fridrichem, Medzi ostatnými obrázkami pozoruhodný je obraz, na ktorom vidíme ako sa naši hrdinovia bodákmi vrhli na Srbov pri jednej obci.

„ V l a s t a S v e t * dostane lažďý ilea Slov vzdelávacieho spolku čo členovskú náležitost, ked za

piati rečite 2 koruny. Okrem č&sopihu Vlast a Svet dostane každý 2, koruny doposlavší člen aj kalendár a spisy, ktorý medzi časom vydá.

Cena jedného čísla 8 halierov. P&dplatná cena pre tých, ktorí sú neni členami „Uh. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny.

Příhlasy ohlaqam vsi úpenia do spolku jako i vše­tky dopisy, taktiež J peňažité zásielky nech sa adressujú takto: Redakcie časopisu „Vlasť a S v e t " Budapest ,

Vi II . , ííilói-út 14. sEém 11 emelat.

Mrtví a ranení. (Číslo, stojace za menom, označuje komptoiu, v ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že pa-

triôiiý zomrel.) Kto chce bližší vývod doslat, nech sa obráti pod

adressou ; V . O r O s . k e r e a i t B g y l e t t u d a k o z ó i r o d á j a B u d a p e s t , IV. V á c z i-u t e a 38.

Z 29. b a t a i l l o n a p o ľ n ý c h j á g r o v : Adami Pavel, Bartus Ludvik, Benczo Andrej, Brcuer Ján Jozef f, Chladny (Haurik) Franc f,' Chovanec Štefan *f, Csellár Andrej f, Draskóczi Franc, Ferjuncz Ján, Forgon Ludvik, tíábor Martin, Galiun Ján 2. maiškompänia,

Gonda Martin, Grecso Georg, Hanko Ján, Hjad-lovszki Jozef, Hrab Andrej, Huszár Michal f, Ján Ján, Jánosdeák Jozef f, Javorcsik Ján 2. marškompánia, Kacsányi Pavel f, Kakuk Štefan, Kiszel Georg 2. marškompánia, Klinesok Pavel, Kolenicska Jozef, Koszka Pavel, Kovács Jozel, Krkos Ján, Kupeez Jozef, Kuszko Desider f, Luriacsek Ján, Lupták Ján 2. marškompánia f, Mag Alexander, Majerszki Andrei, MeikoJán 2. marškompánia, Molnár Stefan, Nagy Benjamin, Nandrasi (Bruzik) Andrej, __ Novak Ludvik, Osza Jozef, Otyepka Franc f, Ôze Ludvik, Paulusz Štefan f, Pida Georg, Ppproczi Ján, Rónai Ludvik, Ŕosaer Samuel, Sajbán Šteían f, Se-bestyén Jozef f, Seszlak Imrich, Smál Franc, Striezs Pavel, Štrmen Ludvik, Svecz Andrej, Szappanos Michal, Szlobodnik Samuel f, Szvo-navecz Pavel, Toma Štefan, Urban Michal, Vas Štefan, Visznyár (Falko) Ján, Weigl Imrich 2, marškompánia, Zsingor Ján.

Z o 72. s p o l . p e š i e h o p l u k u p r e š p o r s k é h o : Majer Zvomimír poručík 11, Benkovics Jozef (Morva-Szent-János) 6 f, Berger Krištof (Fôrév) 6 f, Bilka Juraj 6, Bra-niss Michal 5,~ Brimusz Jozef 6, Domonkos Peter 6, Gergely Ján (Vágmagyarád) 6 f, Gerhart Štefan 6, Géri Štefan 11, Gyeniga Michal 11, Halm Jakub 11, Heim Ján 11 f, Hornák Michal 11, Janak Karol 11, Jung Edmund 11, Juricsek Járf (Častkov) 6 f, Kerl Edvard 11, Kozma Štefan 11, Kunyi Adalbert (Pozsony-Csútôrtôk) 6 f, Lachkovics Franc 6, Londak Martin. 6, Martinka Juraj 6, Melicharek Juraj 11, Mé-száros Ján 6, Mucska Ján 6, Németh Jo­zef 6, Pantl Viktor 11 f, Papanek Vilhelm 6 f, Radovics Vendu š 5, B.eiehenthal Šalamon 11 f, Rohacsek Martin 6, Sárkôži Jozef 6, Suchy Franc 11, Tehlarik Ján 5 f, Vlha Cyrill 11, Zaprazsny Desider 6, Zich Štefan 11.

(Budúcne ďalej.)

CHÝRNHL Počas ie máme v Budapešti jasné a chladné.

— Po krajina panovalo premenlivé a chladné počasie. Miestami boly ešte dažde. Temperatúra od severozápadu dalej klesla. — Krajinský meteorologický ústav pred­povedá premenlivé a chladné počasie, kde-tu sra-zeniny.

Zasadnutie krajinského snemu. Jeho veličenstvo kráľ krajinský snem svolal na 25. novembra. V tento deň tak snemovňa vyslancov, jak snemovňa veľmožov bude vydržiavat zasad­nutie cieľom vyhlásenia kráľovského rukopisu. Kráľ dovolil, aby na vojnu narukovaným vy­slancom dali urlaub. Viáda na prvom zasadnutí predostre ku termínu viazané návrhy zákona, medzi nmi aj návrh poťahujúci sa na pre­dĺženie mandátu stoličných úradníkov. Výbory rýchle vybavia tieto záležitosti a aj krajinský snem skoro bude hotový s nimi, tak že o štyri dni, ale najneskoršie 30. novembra znova od­ročia snem kráľovským rukopisom.

SJedič trónu odcestoval z Viedne. Následník trónu Karol Franc Jozef vo štvrtok ráno o Va9. hodine odcestoval z Viedne na bojiště.

Ministerský predseda k rumun­ským učitelem. Rumunskí učitelia v Uhor­sku utvorili krajinský výbor cieľom podporova­nia ranených vojakov a sbierania obväzkov a bieiizne pre našich bojovníkov. Výbor už i do­siaľ pracoval s veľkou horlivosťou a so skve­lým výsledkom a teraz kruh svojho účinkova­nia rozšíril tak, že bude sbierat i domáce súkno na zimné šaty pre vojsko. Tento pohyb učiteľov aj kráľovskí škôldozoreogia ochotne podporujú. O tomto vlsteneckom a výlednom účinkovaní rumunských učiteľov dozvedel sa aj ministerský predseda gróf Šteían Tisza a pred­sedovi výboru rumunských učiteľov Jánovi La­zárovi poslal list nasledovného obsahu :

Veľaclený Pane! Dozvediac sa o naozaj záslužnej sbierajúcej akcii rumunských učiteľov aj o jej skvelých výsledkoch, nemôžem sa zdržať, aby som aj ja nevyslovil svoje vla­stenecké uznanie a vdaku. Jednou ducha po­vznášajúcou stránkou tejto vojny, ktorá po ťažkých navšlíveniach pre našu vlasť bude zna­menať krajšiu a lepšiu budúcnosť, je i to, že srdcia bližšie privedie jedno k druhému, otvori duše pred vzájomnou láskou a dôverou Túto šľachetnú prácu získania sŕdc, otvorenia duší

je taký tilul, ktorým najradšej tilulujome len lekárov, ktorí ho každým možným spôsobom zaslúžia, labo vžak oni pozorujú na našu neporušenost, oni premôžu nepriateľov nášho zdravia. Velký lekár bol aj ten, od ktorého táto prípoved pochádza: „Chorobu je Iabšie odstranit, juko chorobu liečiť." Na odstránenie choroby, na odstránenie neduhu od prechladnulin, prievanu, vlhkého počasia a od vlhkého bytu povstávajúeebo dávno eieíupriroeraným sa dokázal bolast uľavujúci, občerstvujúci, liečivý, svaly a nervy posilňujúci Fellerov „Elsa-fiuid" sta domáci pro­striedok. Početní lekári ho upotrebúvajú a odporúčajú a aj my vieme o jeho výteônom účinku prou lámke, reume, nervovým a neuralgičným boiastiam, boleniu chrbáta, krížov a tela, klaniu, pichaniu, boleniu hlavy a zubov, vredom, návalu krvi, unavenosti, mi;:réne, slabosti očú a proti iným neduhom. Pri prestydnutí odstraňuje kašel,

zachrípnutie, zašlajmovanie, bolenie pŕs a krku, nátchu a iné zmätky dýchacích orgánov. P p a w ý j e F o H e r a t

<3

CO.

a

a

en s touto ochran- jfy len s menom .Feller* a „Elsa" nou známkou *** ochrannou známkou.

Odporúčame, aby tento spnlahlivý liek ksždý stále doma drža'. 12 malých, alebo 6 dvojitých, alebo 2 špeciálne i lašky tranko G korún, 24 malých, alebo 12 dvojitých, alebo 4 šnenálne flašky (ranko 10 tiorún GO halierov, 48

malých, 24 dvojitých, alebo 8 špeciá1 vcb íl šiek tranko 20 koiún. Mill I 1 W 1 1 1 Im • • I I I I M I I II •!!•! I • I • I III • I l l MHII T I . •• I 1 M I II.IIIHIIMI i I

Proti boleniu a tlačeniu žalúdka, nechutí k jedlu, pá:<rnm (blitiek, kŕč. m, napíiamu ku vracaniu, ťižohe, i kyslému grganiu, zatvrdnutej stolici, zanečeniu a proti iným žalúdkovým znal kom, istotne účin l< u ú Fell, rove prečisfujúce Rebarbara .Klsa-piiulky*, z ktorých G škatuliek (ranio sioii 4 lor. 40 h., 12 škalín 8 kor. 4u h. Iranko.

Chráňme sa napodobenín, ked pravý Fellerov Eisafluid a pravo Elsapilulky chcenie, adre.-bu,me objednávi-u presne

E u g e n V . F e l l e r le lsär is i í- iovi Ssua í iea , Gen1ré!a c. 21. (Záhrebská siolica.) Odporúča sa peniaze vopred poslat, lebo dobierka stoji o 12 hadurov viac.

ste konali aj vy, nech vás dobrotivý B< h za to všetkých požehná. Oslavám s úprimnou úctou váš ctitel Š t e f a n T i s z a vi. r.

P o r f i r i o D i a z , bý alý předseda me­xickej republiky, o klotom sa minule rozniesly chýry, že zomrel, dla zprávy madridi-kého vy­slanectva mexického žije a zdržuje sa v Biarri-tzi, kde sa lieči.

M a n ž e l s k ý p á r n a boj iš t i . Z Košíc oznamujú, že lekár dr Tihamér Csäky vo štvr­tok slávil svoj sňatok s Olgou Rudolf. Mlado­manželský pár po sobáši išiel na bojiště, kde mladá paui bude opatrovatelkou ranených.

C h o l e r a . Dia zprávy zdravotníckeho od­delenia ministerstva vnútra v štvrtok na na­sledovných miestach uslálili choleru: Doboz-Póstelek (st. békéšska), Mezôkeresztes (st. bor-šodská), Királyhegyes (st. čanádska), Nyltrama-lomszeg), Nitra pere szlény (st. nitriat:ska), Súbá-nya, Tótsóvár (st. šarišská), Hernádfô, Izsákhal-ina (st. spišská), Lukácsfalva (st. torontálska), Radvánc (st. ungská), Laborcréve, Me-.ôlaborc (st. zemplénska) Prešporok a Szalmárnémeti po 1 páde, Eperjes (st. šarišská), a Óbecse (st. báč bodrogská) 3 pády. Z týchto 20 pá­dov jeden udal sa medzi vojenskými zajatcami, 2 medzi vojakmi a ostatných 17 v občianskom oby­vateľstve. V lučenskej vojenskej pozorovacej sta­nici umiestnili l a v budapeštianskej a debre­cínskej po 2 na choleru nemocných vojakov.

K u l ú p e ž n e j v r a ž d e v H u s z á r - u l í c i . Budapeštianska polícia počas vyšetrovania po­kusu lúpežnej vraždy v Huszár-ulici ustálila, že pokus vraždy spáchal jedon chlap, ktorý vyzerá jako vid ecky gazda a ktorý si v po­sledné časy u samotných žen.skýeh najímal byt a vydával sa za vidieckeho statkára Fábiáiu.. Policii podarilo sa zaopatřit podob zňu podozri vého človeka a na tejto podobizni všeteia sved­kovia poznali známeho Anny Zólyomiho a toho.

ktorý od Zó'yomičky ikradnuié veci založil v eálu nach. Polícia s-a teraz usii je ustálit, že kto je t tn o človek. Stav Anny Zóiyonvho v nem. cnic-i sa trochu zlei ši!, ale ešte me na-tol o, že by ju boli moiui vypočuť.

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotUa.

Najdokolane j š ie a každému cielu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

JÍL a»an di^.ňa ca Šijacie stroja

BaadlapesiijMSS.s, Szs the! ta>£ép 3 . Tiež dávam na vedemie, fa bársjaků šijaciu mašinu redla garancie lacno zreparujem, á preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, kíorýsa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velkó peniaze předat Pošlite ale íen Etroj a budete maf zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa sp.,Iah!ivosli ino;ej dielne, ktorá pro dobrú prácu v celej uhors-kej krajine ic pochvalne snámá, pýtajte si môj velký cenaíi.

Kdarma,

I P r e S p o r a k ý Scebo£er-ov i by l inný b a l s a m i =??; ; urotJ capedenln, sléxnn tráveniu, pe­

čeňovým nedobost, lenivostí čriev, lso* illte, Eiatej žilu aid., ja riravf leo •

ochraaĽoi: raántkou rana. Dostaí u dorábatela '

LADISLAVA FOLDES i S e k á r c ň k G e r - v c n é . í n u r a k o v i

PreBporol£ , P o z o o n y , ô 1. C Eiaenio na äo'cLac len franka It 4.00.

asmejse& ?

Amerikánska tlspomá káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kgrové vrece kávy na próbu K 10.— tranko na dobierku. V* ^B

najf aj novšieho čaj'u za K 2,— rozposiela:

A. SCHAFIRA, 5.226. vývoz kávy a čaj a GSalanta.

flajjtegsBii© etii'ofa pi*e Intspod.ár8f»t»,_ mo« tOfjTi p s r r t é a íjesnzôwové s l o ž e n i n a s e j a č k y

sfď. d o d á v a

tewáreA s t r o j o v k. s p

TSVssawa. Hagfyszomtiat.

Singer-ove šijacie stroja za 20 k o r ú n , novučičké nové za 50, B okružnou lodKou (Rm^ehiíf) za 75, utešené spúšia-júce Ba stroje za 90 korán p r o v o j n u o a s ú r n e r o z p r e d a j ú . ÍOroórxá p í s o m n á a á r n k a . Pri objednávke treba poslat 10

korún preddavku. V páde naimenšei vyskytnuvše] sa chyby peniaza sa pošlú zpät B E r ä C E E F E B B W C Z i f l É skiaa na šijacie stroja B u d a p e s t , Mátyás-tér 12. BZ.

(emeleten).

EÍLM1 LAIOSmotorgyára B U B & F S Í i T , VX., G j á r - u í o a a 26. smím.

Qszčovfíkéraa obeconstvu ny.jlopžie odporúéajů

Jrt-LAJOäA KÍLLAI-hoTSSf komebllova nslii'&ol* gmxeitixy

*•- ÔpInáaáľiikasaT t̂eSMmlaťbu!

^*&xŠ2!

J o s i i n e Jestvu­

j ú c a n o v o t a I

Najjedaoducíie.iSia a cajáokonai'ejäia motorová cilátacia ganiitůra tejto doby.

Ľahko sa dá x nimi zachpdif i b e s BtooJoäka. ;

aj medzi slamou krytými domami. Ob;átkoy> ťgvoirinf Jtmaik na pr.ji.idnnie ;íianp» t rrtnVd. \

au msmmsa

V obci M á r J a t í J l g y e s od 1. novembra'tohto roku d á n do árendy svoj v o S n ý m l y n , r.a dva kamene za roíi

tých 5ij0 korún prená.oratiého.'j

Schlesinger Fúlôp M á r i a t ó l g y e a (Trencsénm.)

ľ /a

posteľné peria , / k i l o n n e d o h o , á o b r é r Éo, d r i t t p »n t h » p e r i a 2 E., lepäicho 2.*0 K., p r i ­ma p o l o b i e l e f a o 2̂ S0K., b i e l e h * « Č . b i e l e h o p á p e r i s t é h o 8.10 K., 1

JTVVkUo v e l r a i l e i a n i í h e , ina-». Kemach g » " g g ^ j i i « !>! o 1 e A o, d 11 a p a n é-

' h o 8-<0 K., 8 K., 1 tdlo p á p c-r!«, ftts-iiho ( TL, 1 K., Moleho, jemného 10 K., rnr-aJTfi

l leoiaäwpáf t i i a i p e d p f i m K. t t i » Í ] « 4 B » H 1 • d S kf. I r t n k e .

e K o t o v é p e r t n v . Z JíBSb nranílw íervunéhe, modrého, bídebe alíJlo SQléha B1B-kíngu, I d u o h n a , 180 cm. dlhá, asi 120 em. Široká, s p o l u

I «_S p o d a í k a m !, katila 80 era. dlhí, tni 60 cm. íiroká ca-uovýui hnedfre. veľmi írvícira pcperíerfia p o s t e l -

r>»ri m 1» í . , p o l o p á p e r í m ii> i-., p á p t r i n I 24 íl., J a i D o 111 r á d a o h n » 10 K., 13 K., lí K., l í K., [ j e d n i s p e d s í k t 8 K.,Ä.60 K., i K., D u c k n j ÍOOeai.

dih*. Uň cja. KTO!L3, 16' K„ 14.T0 HL, S7.S0 'í., n K., p 0-! d s u k T 60 era. dihé, TO cm. Kroka, «50 K.. Í.ŽO K., 6.T0 K., I » D o J r. 6 d u a h a v *o eTJaého, l!riIovanA!-j> fráiUu ISO em.

iŕ \ ÍK em. í lroií 14Ä) K_ U 80 äL &uxpoeleleuio oa íoWerica I 3<i«..i4s ed H karta trmrjko. ZAmena oť.ŕoliaí aa nsBodperedni

"«& n«aia»* Tritia, ;30Hv2>6B0iteaitjs!, e. 898. Cechy.

. i franko. ťViViiTíiriiimiíiaiMffrlH

^ Za obsah j n i < F t o ? redakcia neni zodpovedná. ^ ^ 6 "* x3**™™ stroji kniMiačiarae úeastináj^ej~spoÍôtooľu"HEupÍpa" v Budapešti, VL okr. Ó-utcza l i

„Dobrodinca človečenstva"