Stredoškolská odborná činnosť

Meno:Igor Poláčik

Trieda:3.TIA

OBSAH

1.1 Úvod..............................................................................str.11.2 Metodika práce.............................................................str.2

2.1 Charakteristika černobylskej JE...................................str.3

2.2 Reaktor RBMK................................................................str.4

2.3 Tajná správa ruskej KGB o nedostatkoch pri

stavbe 2. Bloku......................................................str.7

2.4 Havária....................................................................str.9

2.5 Následky havárie...................................................str.10

2.6 Následky havárie na Slovensku............................str.12

2.7 Jadrové riziká........................................................str.14

2.8 Ukážky obetí radiačného žiarenia.........................str.15

3.1 Obrazová príloha......................................................str.17

3.2 Záver.........................................................................str.23

1.1 ÚVOD

Písať prácu na túto tému som sa rozhodol najmä kvôli tomu,že táto téma mi je blízka a preto lebo sa často stretávam s nevedomosťou ľudí ohľadne katastrofy v Černobyle.Zarážajúce je najmä to,že ani ľudia, ktorí v tejto dobe žili, vedia iba málo alebo sú dezinformovaní.Následkami tejto katastrofy sme vystavený dodnes.Preto si myslím,že je namieste keď aspoň trochu vieme čomu sme vystavení, lebo rovnaký reaktor je aj v Jaslovských Bohuniciach.Myslím,že táto práca by mohla zaujať laikov aj ľudí ktorí sa zaujímajú o atómovú energetiku.

2.1 Charakteristika černobylskej JE

Jadrová elektráreň Vladimira Iljiča Lenina sa nachádza v meste Černobyl asi 110 kilometrov severne od Kyjeva na rieke Pripjať.Stavba sa začala v roku 1973.V tom čase to bola najmodernejšia elektráreň v Sovietskom zväze.V čase havárie boli v prevádzke 4 reaktory.V roku 1986 sa začalo so stavbou 5.a 6. bloku, ktorá bola v roku 1989 zastavená.Celkovo bolo v Černobyle naprojektovaných 12 reaktorov RBMK, čo však kvôli havárii stalo nemožné.Táto elektráreň vyrábala 10% celkovej elektrickej spotreby Ukrajiny.

1.2 Metodika práce

Dá sa povedať že táto práca vznikala už dosť dlho pretože história Černobylu ma zaujíma už dlho a aj materiály na túto prácu mám už zhromaždené už dlho.Čerpal som z vlastných zdrojov,kníh a internetových stránok , ktoré sa zaujímajú problematikou Černobylu.

2.3 Tajná správa ruskej KGB o nedostatkoch pri stavbe 2.bloku

„Nepublikovať

Tajné

21.februára 1979 05363

Komisia Štátnej bezpečnosti ZSSR

21.2.1979 nr.345-A

Moskva

O nedostatkoch pri stavbe černobylskej jadrovej elektrárne

Podľa skutočností, ktoré má KGB ZSSR k dispozícii, dochádza na stavbe druhého bloku černobylskej jadrovej elektrárne k odchýlkam od projektu a porušovanii technológie vedenia stavbárskych a montážnych prác, čo môže viesť k nehodám a haváriám.

Stĺpy strojového sálu sú postavené s odklonom od vytýčených osí do vzdialenosti až 100mm.Medzi stĺpami niektorých miestach chýbajú horizontálne spoje.Stenové panely sú uložené s odklonom od osy až do vzdialenosti 150mm.Rozdelenie krycích dosiek je prevedené s odchýlkou od autorského zámeru.Trať žeriavu a brzdové dosky majú spádový rozdiel až do 100mm a miestami náklon 8 stupňov.

Zástupca náčelníka stavbyvedúceho súdruha Vladimira T.Gora dal pokyn k okamžitému dosypaniu základu, kde je na mnohých miestach porušená vertikálna hydroizolácia.Podobných chýb sa s vedomím súdruha Vladimira T. Gora aj náčelníka staviteľského komplexu súdruha Juriho L.Matvejeva dopustili aj na iných miestach stavby.Porušenie hydroizolácie môže viesť k preniknutiu spodných vôd do budovy elektrárne a rádioaktívnemu znečisteniu okolia.

Zo strany hlavného vedenia sa nevenuje patričná pozornosť základnému zariadeniu na ktorého práci v mnohom záleží na kvalite stavby.Betonárka pracuje nepravidelne a s nízkou kvalitou.Pri pokladaní zvlášť ťažkého betón dochádzalo k prestávkam, čo viedlo k tvorbe dutín a popraskaniue základu.Príjazdové komunikácie su v havarijnom stave.

Mešká výstavba 3.vysokonapäťového vedenia, čo môže viesť k obmedzenému využívaniu výkonu 2.bloku.

V dôsledku nedostatočných kontrol bezpečnosti práce tu za tri kvartále roka 1978 prišlo k úrazu 170 osôb, strata pracovnej sily tak predstavovala 3360 človekodní.

O skutočnostiach zistených komisiou štátnej bezpečnosti krajiny bol informovaný Centrálny komisár KPU.

Toľko pre Vašu informáciu.

Predseda komisie

Jurij Andropov“

2.4 Havária

Jeden z neuskutočnených testov sa týkal núdzového fungovania turbíny. V prípade poruchy na reaktore, musí byť turbína schopná zotrvačnosťou vyrábať dostatok elektriny ešte aspoň 45 sekúnd, kým sa spustia núdzové generátory. Táto elektrina je pre zabezpečenie reaktorov životne dôležitá: poháňa chladiace čerpadlá, regulačné a havarijné tyče, osvetľuje veliaci aj riadiaci pult. Práve skúška turbíny prebiehala v noci z 25. na 26. apríla 1986 a bola príčinou katastrofy.

Piatok 25. apríla 1986

13:05 Začínajú prípravy na skúšku turbíny. Je na to potrebné znížiť výkon elektrárne, preto je jedna turbína vypnutá. Zároveň je odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, aby nezačal pôsobiť počas testu.

14:00 Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad testu – blížia sa oslavy 1. mája, továrne potrebujú dohnať plány a v sieti preto potrebujú plný výkon štvrtého bloku. Test je odložený o takmer deväť hodín. Obsluha však už na túto dobu necháva odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, napriek tomu, že je to v rozpore s predpismi.

16:00 Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch oboznámení s testom a poznajú celý postup. Špeciálny tím elektroinžinierov zostáva na mieste.

23:10 Príprava skúšky opäť začína. Desaťhodinové zdržanie nesie so sebou mnoho následkov. Tím elektroinžinierov je unavený. Počas skúšky sa strieda poobedná a nočná zmena; v nočnej zmene je menej skúsených operátorov, ktorí sa naviac na skúšku nepripravovali.

Sobota 26. apríla 1986

01:00 V priebehu prípravy skúšky mali operátori problémy s udržaním stability výkonu reaktoru. Dopustili sa pritom niekoľkých závažných chýb:

1. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor sú vysunuté vyššie, ako dovoľujú predpisy. Operátor rannej zmeny Uskov neskôr vypovedal, že by urobil to isté. Vyhlásil: „Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie pokynov – to by sme sa do nich doslova zamotali.“ Ďalej poukázal aj na fakt, že počas výcviku operátorov počuli niekoľkokrát, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť. Operátor Kazačkov povedal: „Bežne sme pracovali s menším množstvom regulačných tyčí, než dovoľujú predpisy a nič sa nestalo. Žiadny výbuch, všetko bolo v normále.“

2. Výkon elektrárne klesol pod bezpečnú úroveň, reaktor sa stal preto nestabilný. Prípravy testu mali byť v tomto momente okamžite zastavené. Celú pozornosť bolo nutné zamerať na opätovné získanie stability reaktoru.

3. Aby dosiahli zvýšenie výkonu, zapínajú operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesá tlak a tým sa výkon ešte znižuje. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne odpojila.

4. Kontrolný systém minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty palivových článkov je takisto vypnutý.

1:23:04 Test začína.

Operátori sa dopúšťajú poslednej osudovej chyby – vypínajú núdzový systém, aby zabránili havarijnému odstaveniu reaktoru. Potom uzatvárajú prívod pary do turbíny.

Tým sa zníži prietok chladiacej vody a rastie jej teplota a tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvyšuje rýchlosť štiepnej reakcie, ktorá ďalej zvyšuje teplotu, a tým aj množstvo pary. Viac pary znamená ešte rýchlejšiu reakciu atď. atď. Výkon reaktoru začína prudko rásť a katastrofa sa už neodvratne blíži.

1:23:40 Leonid Toptunov, operátor zodpovedný za regulačné tyče, stláča špeciálny vypínač havarijného odstavenia. Test beží už 36 sekúnd. Výkon reaktoru dosahuje 100-násobok maximálneho projektového výkonu.

1:23:44 Regulačné tyče, ktoré majú reaktor zastaviť, sa dávajú do pohybu, je však počuť údery. Operátori vidia, že sa tyče zasekli. Palivové trubice sa pôsobením zvýšeného tlaku pary deformujú.

1:24:00 Test beží už 56 sekúnd. Tlak v reaktore je už tak vysoký, že praskajú palivové články a úlomky padajú do chladiacej vody. Tá sa mení na paru, tlak v trubkách rastie a tie praskajú. Výbuch pary dvíha tisíctonové oceľové veko reaktoru – prvá explózia. Z reaktoru začína unikať rádioaktivita, dovnútra sa dostáva vzduch.

Nie je tu dostatok kyslíka a začína horieť grafit. Kov palivových trubiek reaguje s vodou. Vzniká tak sodík, ktorý vybuchuje – druhá explózia. Horiace trosky reaktoru vyletujú do vzduchu a dopadajú na strechu susedného, tretieho bloku.

Pondelok 28. apríla 1986

Až po ôsmej hodine večer SEČ sa o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu dozvedá svet.

Štvrtok 4. mája 1986

Požiar reaktoru sa podarilo uhasiť až po ôsmich dňoch. Helikoptéry medzitým zvrhli na horiaci reaktor viac ako 5000 ton materiálu: 800 ton dolomitu, ktorý uvoľňuje oxid uhličitý dusiaci plamene; karbid boričitý, ktorý pohlcuje neutróny a zabraňuje štiepeniu uránu; 2400 ton olova, ktoré pohlcuje teplo a žiarenie; 1800 ton piesku a íľu, ktorý bráni prístupu vzduchu a tým oheň

2.5 Následky havárie

Počas výbuchu černobyľského reaktora a požiaru uniklo z reaktoru dvestokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki dohromady.

Kontaminácia

V prvých hodinách bolo najviac zasiahnuté mesto Pripjať, vybudované len pár kilometrov od elektrárne pre potreby jej zamestnancov. V dobe havárie tu žilo okolo 50 000 obyvateľov. Namiesto toho, aby ich čo najskôr evakuovali, vyslali vedúci predstavitelia do mesta zosilnené policajné jednotky, ktoré mali zabrániť úteku obyvateľov. Evakuácia mesta Pripjať začala až 26 hodín po havárii. Balenie a sťahovanie obyvateľov tak prebiehalo v čase, kedy bola úroveň radiácie v ovzduší absolútne najvyššia počas celej doby havárie.

Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zóny okolo elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde je kontaminácia vyššia ako 37 000 Bq/m2 [1 Bq predstavuje jednu vyžiarenú rádioaktívnu časticu za sekundu], čo je úroveň vyžadujúca zvláštny režim, presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú inú voľbu.

Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval celú Európu. Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla územie mimo spomínaných troch štátov. Najmenej v ďalších štrnástich krajinách Európy boli nájdené miesta kontaminované nad úroveň 37 000 Bq/m2: v Bulharsku, Česku, Fínsku, Taliansku, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, Slovensku, Slovinsku, Švédsku a Švajčiarsku.

Hlavným zdrojom radiačného zaťaženia obyvateľov sa stali izotopy jódu I-131 (polčas rozpadu 8 dní), cézia Cs-134 (polčas rozpadu 2 roky) a cézia Cs-137 (polčas rozpadu 30 rokov). Vzhľadom na polčasy rozpadu predstavuje po dvadsiatich rokoch, aj pre nasledujúce desaťročia najväčšiu záťaž cézium Cs-137. V koncentrácii prevyšujúcej 4 000 Bq/m2 zamorilo približne 40 % územia Európy, z toho aj niektoré slovenské okresy.

Napríklad v Škótsku na severe Veľkej Británie je dnes stále 374 fariem, ktoré podliehajú zvláštnemu režimu, pretože ovce majú v mäse príliš vysoké hodnoty cézia.

Ľudské obete

Celkovo 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Problém s určením presného počtu spočíva v tom, že jednotlivé štúdie používajú rôzne vstupné odhady, sú založené na odlišných metódach a vychádzajú z rozdielnych predpokladov. Ucelená epidemiologická analýza nie je možná, pretože množstvo štatistických údajov – najmä z čias Sovietskeho zväzu – nie je dostupná, zmizla, alebo sa považuje za málo vierohodnú. Pokiaľ vyradíme extrémne odhady, potom rôzne

vedecké štúdie predpokladajú od 9000 do 475 000 ľudských obetí. Najčastejšie závery a asi najpravdepodobnejšie hodnoty sa pohybujú v niekoľkých desiatkach tisíc (30 až 60 tisíc).

Vôbec najnižší odhad úmrtí spôsobených Černobyľom uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Tá v roku 2005 publikovala závery, že kvôli Černobyľu zomrie „iba“ štyri tisíc ľudí. Odvolávala sa pritom na správu spracovanú asi stovkou expertov WHO, ktorí však odhadovali 9335 úmrtí.

Zavádzajúce informácie a bagatelizácia zo strany MAAE sú podľa názoru Greenpeace spôsobené schizofréniou jej poslania, pretože sa má starať o bezpečnosť a zároveň podporovať rozvoj jadrovej energetiky. Z tohto dôvodu sa snaží dôsledky černobyľskej tragédie znižovať. Za zmienku stoja slová Morrisa Rosina, pôsobiaceho v rokoch 1981-1996 na oddelení MAAE pre jadrovú bezpečnosť (zástupca riaditeľa): „Jadrové elektrárne považujem za zaujímavý zdroj energie, aj keby sa mala černobyľská nehoda opakovať každý rok.“ (Le Monde, 28. 8. 1986

2.6 Následky havárie na Slovensku

Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni nad Európu. Najväčšie škody spôsobil rádioaktívny mrak tam, kde z neho pršalo. Dážď totiž spláchol na miesta, kde padal, rádioaktívne látky vo veľkom množstve.

Nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko.

Podrobné výsledky merania z tej doby zhŕňa správa Inštitútu hygieny a epidemiológie – Centra hygieny žiarenia, ktorú roku 1990 pripravili pre potreby Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR). Z dokumentu nazvaného "Správa o radiačnej situácii na území Československa po havárii jadrovej elektrárne Černobyľ“, sme vybrali aj nasledujúce údaje:

•  Spád rádionuklidov na povrch pôdy prebiehal najviac počas prvého a tretieho prechodu rádioaktívneho mraku nad našim územím, kedy z neho dažďové zrážky vymývali rádioaktívne látky.•  Kontaminácia pôdy rádioaktívnymi látkami bola zistená jednorázovo medzi 16. a 18. májom 1986. Bolo odobratých 1300 vzoriek.•  Priemerná hodnota zamorenia pôdy rádioizotopom cézia Cs-137 v Československu bola 4200 Bq/m2. Na Slovensku bol najviac zasiahnutý západoslovenský kraj.

Nadpriemerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch (priemer ČSSR bol 4200 Bq/m2):

Dunajská Streda 12 200 Bq/m2

Komárno 10 510 Bq/m2

Žiar nad Hronom 8470 Bq/m2

Galanta 7270 Bq/m2

Nitra 6980 Bq/m2

Levica 6410 Bq/m2

Stará Ľubovňa 5270 Bq/m2

Nové Zámky 4670 Bq/m2

Lučenec 4670 Bq/m2

Dolný Kubín 4430 Bq/m2

•  Najväčšie zaťaženie obyvateľov rádioaktívnymi látkami nastalo v dvoch vlnách: počas prvých týždňov po havárii a počas zimy 1986/87, kedy boli konzumované obilniny z úrody roku 1986, rovnako ako mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným počas jari a leta 1986.

•  Celkové zaťaženie obyvateľov Československa, ku ktorému štúdia po množstve výpočtov a matematických modelov dospela, predstavuje 11 310 Sv. To znamená, že pri veľmi opatrných odhadoch spôsobí radiácia z Černobyľu na našom území celkovo 450 až 1200 predčasných úmrtí, väčšinou v dôsledku rakoviny vyvolanej ožiarením. Vzhľadom na nepresnosti vo výpočtoch však môže byť počet obetí ešte vyšší.

2.7 Jadrové riziká

Černobyľ nie je vecou minulosti ani z hľadiska jadrovej bezpečnosti. Vážne riziká jadrových elektrární zostávajú stále tu. Čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, môže sa zopakovať hoci aj zajtra.

Jaslovské Bohunice: Vysoko rizikové reaktory nie sú len v Rusku alebo na Ukrajine, ale i na Slovensku. Aj vďaka upozorneniam zo strany Greenpeace boli po mnohých medzinárodných inšpekciách a štúdiách označené reaktory typu VVER-440/230, ktoré stále bežia v elektrárni V1 v Jaslovských Bohuniciach, za „vysoko rizikové“. Štáty OECD dospeli k záveru, že ich bezpečnosť nie je možné zvýšiť na potrebnú úroveň ani rozsiahlou modernizáciou a Európska únia preto požadovala ich urýchlené odstavenie. Podľa prístupovej zmluvy, ktorú Slovensko podpísalo, musia byť dva reaktory V1 odstavené najneskôr do konca roka 2006, respektíve 2008. Ďalšie reaktory:, sú modernejšieho typu VVER 440/213. Aj ony sú ale postavené podľa sovietskych projektov zo 70. rokov minulého storočia a na rozdiel od západoeurópskych reaktorov nemajú ani ochranný kontajnment, ktorý by zabránil úniku radiácie v prípade ťažkej nadprojektovej havárie, alebo ktorý by napríklad uchránil reaktor pred pádom veľkého lietadla.

Riziko havárie sa zdá byť malé: podľa výročnej správy Slovenských elektrární z roku 2004 je to asi 1:250 000. Veľmi zložité zariadenia a ich obsluha však občas zlyhávajú. Odhady pravdepodobnosti naviac nepočítajú s vonkajšími rizikami, ktoré sú dnes aktuálne, ako je napríklad cielený útok teroristov.

Expertné štúdie ukazujú, že hoci sú slovenské reaktory iného typu, ako tie v Černobyle, nie je možné vylúčiť reálne scenáre vzniku ťažkých havárií vedúcich k masívnemu úniku rádioaktivity, porovnateľnému s Černobyľom.

Riziko si uvedomujú aj majitelia jadrových elektrární, ktorí požadujú, aby ich štát zákonom chránil pred zodpovednosťou za škody spôsobené ťažkou jadrovou haváriou. Podľa zákona č. 541/2004 Zb. ručia za škody iba do výšky 75 miliónov €, teda asi 2,8 miliardy korún. To je nepatrný zlomok možných škôd, ktoré sú len v Černobyľskom regióne odhadované na 200 miliárd €, teda viac ako tisícnásobok. Keby svojim reaktorom stopercentne verili, obišli by sa majitelia jadrových elektrární iste aj bez tejto exkluzívnej výsady, ktorú nemá žiadne iné priemyselné odvetvie.

2.8 Ukážky obetí radiačného žiarenia

Ardak-(33) trpí chorobným rednutím kostí, ktoré spôsobuje že sa jeho telo neustále scvrkáva.Lekári predpokladajú skorú smrť.Zmenšil sa už o viac ako 3o centimetrov.

Ildara Bashinova-(1) rodičia ju zanechali v nemocnici.Jej miecha je silne deformovaná.Lekári jej predpovedajú skorú smrť.

3.1 Obrazová príloha

2.2 Reaktor RBMK

Palivové kanály i kanály riadiacich tyčí prechádzajú cez hornú i dolnú kovovú konštrukciu. Prívody k regulačným tyčiam sú rozpoložené nad aktívnou zónou v priestore vrchnej ochrannej konštrukcie reaktorového sálu.

Palivo vo forme tabliet je uložené zirkon - niobových obaloch (E-100). Obaly dlhé 3644 mm sú po 18 kusoch zoskupené do teplovydávajúceho zväzku. Dva zväzky jeden nad druhým nesie jeden centrálný nosný prút, tvorí teplovydávajúcu kazetu, ktorá sa zakladá do palivového kanálu. Výmena paliva sa robí pri chode reaktoru prostredníctvom špeciálneho stroja, ktorý operuje v reaktorovom sále. Za deň môžu byť vymenené jeden - dva palivové články.

Približne 95% energie, ktorá sa uvolňuje pri štiepnej reakcii, sa predá chladivu. Okolo 5% výkonu reaktoru sa uvolňuje v grafite pri zpomalovaní neutrónov a pohlcovaní žiarenia gamma. Aby sa znížil tepelný odpor predávania tejto energie a tiež aby sa znížila oxidácia grafitu, cirkuluje cez grafitovú výplň zmes dusíka a argónu. To slúží tiež ku kontrole celistvosti kanálov, kontroluje sa teplota a vlhkosť plynu vystupujúceho z priestoru. Pod spodnou i nad vrchnou doskou sú priestory, v ktorých sú rozvodne komunikácie vody od rozdelujúcich kolektorov ku každému kanálu a parovodných komunikáciach z kanálov do separačných bubnov.

Systém riadenia a ochrany reaktoru je založený na zasúvaní 191 - 211 tvrdých riadiacich tyčí pohlcujúcich neutróny do špeciálne k tomu určených kanálov, ktoré sú ochladzovanej vodou autonómneho okruhu. Systém zabezpečuje:

automatické udržiavanie zadaného výkonu rýchle zníženie výkonu pomocou tyčí automatického regulátoru i tyčí manuálneho riadenia v prípade

poruchy zariadenia núdzové prerušenie štiepnej reakcie tyčami havarijnej ochrany pri signáloch nebezpečnej odchýlky

parametrov bloku alebo v prípade poruchy základného zariadenia kompenzácia zmeny reaktivity pri rozohreve a vyvedeniu na výkon regulácii rozdelenia výkonu v objeme aktívnej zóny

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY REAKTORU RBMK-1000

Výkon reaktoru, kW  

tepelný 3,2 x 106

elektrický 1 x 106

Prietok chladiva reaktorom [t/h] 37500

Produkcia pary [t/h] 5600

Tlak pary v separačných bubnoch [kg.s/c.m2] 70

Tlak v tlakových kolektoroch [kg.s/c.m2] 86,0

Stredná hodnota obsahu pary na výstupe z reaktoru [%] 14,5

Teplota chladiva [°C]  

na vstupu do aktívnej zóny 270

na výstupu z aktívnej zóny 284

Maximálny výkon jedného kanála [kW] 3000

Prietok chladiva kanálom pri maximálnom výkone [t/h] 29,4

Maximálny obsah pary navýstupe z kanálu [%] 20,1

Minimálna zásoba do kritického výkonu 1,04

Výška aktívnej zóny [mm] 7000

Priemer aktívnej zóny [mm] 11800

Rozteč technologickej mriežky, [mm] 250 x 250

Počet palivových kanálov (1. skupina / 2. skupina) 1693/1661

Obohatenie paliva [%] 2,4

Stredná doba vyhorenia paliva [MW . den / kg) 22,5

Maximálna krátkodobá teplota grafitu [°C] 700

Maximálna teplota povrchu zirkoniové trubky technologického kanálu [°C]

325

       Priečny rez reaktorom

  1. Aktívna zóna  2. Potrubie vodných komunikácií  3. Spodná biologická ochrana  4. Rozdelovací kolektor  5. Bočná biologická ochrana  6. Separačný bubon  7. Potrubí parovodných komunikácií  8. Vrchní biologická ochrana  9. Zavážací stroj10. Odnímateľná dosková podlaha11. Trakty palivových kanálov12. Spúštací kanály13. Tlakový kolektor14. Sací kolektor15. GCN - hlavné cirkulačné čerpadlo 

3.2 Záver

Myslím, že moja práca zaujala a poskytla dostatok informácií na to aby si každý mohol spraviť svoj vlastný úsudok a dúfam že energia a čas ktoré som na túto prácu vynaložil neboli zbytočné.