svätý tomáš morus

8/10/2019 Svt Tom Morus

1/240

P. MATEJ MARKO, SJ

SVT

TOM MORUS

H U M A N I S T A A M U E N K

V Y D A L P O S O L B SJ V T R N A V E 19 47


2/240

Sv. Tom Morus.


3/240

SVT TOM MORUSHUMANISTA A MU ENK

N a p s a lP. MATEJ MARKO, SJ

Vydal Posol BSJ v Trnave 1947


4/240

Vytlai povolila cirkevn vrchnos v Trnave, pod . 7328/1947.

Vytlaila knhtlaiare Lev v Ruomberku.


5/240


6/240

itenou chvou, odhauje posledn zhyb pla,prikrvajceho jeho ranu alebo jeho poznaenie,jedno i potupy, i vzneenosti rodu, a svet v za-udovan skrkne: ach, teda takto si ty!

udsk prchno, oblepen krou kadoden-nosti, rozsype sa pri prvom dere ako prach od-kopnutej huby. Ale prve tak aj udsk zlato,zanesen v tiesnivej vednosti vrstvou udskejnevmavosti a zabdania, zaiari oslujcimleskom pri prvom nvale nhlych otrasov, a mzrivejie besnie rozputnan ivel, tm vyumva-nejia, vykpanejia usmieva sa ak hruda les-klho kovu.

Zlato v prvale brky!Nestalo sa zlatom vtedy, ke smvali s neho

prach, nestvrdlo a vtedy, ke sa dohnal prval!Veky a veky bolo u pokladom, pokladom oprav-divm, hoci skrytm. A ke hrom rozesol hrdtem hory, jeho iarlivej matky, bol iba jehoobjaviteom.

Zlato v prvale brky! To je svtec, tvan napopravisko!Nepochybujem, e anglick rsky kancelr za

Henricha VIII., Tom Morus, nebol by sa nikdydostal na oltr, keby ho krvav udalosti prvej

polovice XVI. storoia v Anglicku neboly po-krstily aj krstom krvi. Bol by bval zlatom, prav-dae, ale zlatom, ktor by nov storoia boly lenzasypvaly novou vrstvou zabudnutia, zlatom,iariacim iba nad oblohou, anjelom a Bohu, alenie aj na oblohe ako jasn hviezda aj nm uom.

6


7/240

Preto aj koruna jeho muenctva, vykladan per-lami jeho vlastnej krvi, je jantrovou horou, ktorpriahuje nau pozornos a n obdiv. Je diamant,o najprv berieme z muenkovej vekosti do

dlane a oakvame jeho cenu. Svt Tom Mo-rus je svtm v liturgickom slova smysle, kano-nizovanm svtm preto, lebo je muenk.

No, muenctvo iada si predpoklad. Lebo mu-enctvo je hrdinstvo a hrdina mus dozrieva

v hrdinu roky, desaroia. Sprchniven jeda savo fujavici vyval, iba od korea zdrav obstoj.A s istm pocitom zadosuinenia dvame sa doivotopisu svtho Morusa, lebo meme o omhovori nielen ako o kanonizovanom muenkovi,ale aj ako o opravdivom morlnom veliknovi,

ktor chlapsky dr krok s dejinnmi postavamivekch svtch, so svtcaminemuenkmi kato-lckej Cirkvi.

A predsa sme zrove aj v pomykove. Smr napopravisku, smr hrdinu . . . A ivot? Jednoduch,

enci ivotopiscu priam do zfalstva. Pri letmompohade na ivotn npl nho svtca ctime saako lakomec, o v napnutom oakvan otvraelezom okut truhly a s hrzou bad, e s

przdne. Alebo ako lovec perl, ke s trascourukou vypa na pobre keble a sklaman od-hadzuje ich nazad do hlbn. S jalov. Mmeponrame olovnicu do sekov Morusovho ivota.Vdy mme dojem, e viazneme v obyajnchplytinch.

Pri svtch sme sa toti odveky ptavali: o

7


8/240

vekho si vykonal? o vypuklho bolo v tvojomivote? Ako si sa kajal, koho si obrtil, kde si

boril modly? A kde s zzraky? Kedy si mvalvytrenia, kedy sa ti zjavovali anjeli? Kedy si

uzdravil o len jednho chorho, alebo kedy sisuchou nohou prebrodil rozvodnen rieku? ak-me odpove aj od nho svtho, a on sa nmlen dobrcky usmieva, dobrcky i artovne a variaj trochu ibalsky, ako by mal nieo za lubom.

Toto je svtec? Ale prve na dne tejto naokoobyajnej plytkosti vz poklad, prve tto jedno-duchos je svtosou, tto jednoduch dslednoshrdinstvom. Prve t prost istota je chvatn,strhuje k obdivu a vari ete viac k nasledovaniu.Nie je raktou, ani strelou, ani rchlikom, o

nedostinm letom val sa k cieu, ale len prostm,priamo nkladnm vlakom, no iste a spoahlivovezcim drahocenn nklad do poslednej stanice,

Z nadanho a dobre vychovanho mladka stanesa svedomit pravotr, zstupca udu v parla-

mente, sudca a konene kancelr anglickho kr-ovstva. Rovnm krokom s uenosou a zvrat-nou karirou napreduje aj v bohumilom ivote.Mocnie v katolckom presveden natoko, eak hodina skky njde ho celkom pripraven-ho. Preto dnes ako iariv majk rozlieva svetlodo noci tmavch dejn anglickho rozkolu spolus hstkou charakternch du, o nezlomne pre-stly pekeln zrenie rozputnanch vn jednhovladra. Tento anglick oban, utiahnut otecrodiny, svedomit ttny radnk a spolu aj mdny

8


9/240

filozof a uenec svetovho chru, taj v sebe ahychudobnho obrka z Asisi a detinsky jedno-duchej mnky z Lisieux. A prve to je to, o nslka, vbi zaujma sa nielen o jeho smr, ale aj

o jeho ivot. To je pea jeho pravosti a spoluaj spoahlivosti pre modern dobu. Mohli by smesksi premiestni tento klenot zo stredoveku dodnench db, hoci aj do apokalyptickch chvposlednch desaro, a sedel by! Nijak ruiv

rta by nemlila obraz, ni by nepchlo anachro-nizmom. Morus je n, je priamo z dneka, noete viac pre dneok.

Mrne si namame, e meme odhodi dosmet vetko, o v prenhlenosti odsudzujeme akonezdrav zjavy minulosti. Mrne chceme lmaput vplyvu osobnost, vyiarujcich vkol sebanezviten silu vle a inu. Osobnos vdypodmaovala. A kad, kto chce by vek, po-trebuje vek vzor. Ani katolk na ceste ivotomnesmie beztrestne lma tiscron zkony prro-

dy. Ak sa mu nevid zosta odmarenm tempomasu, ak sa chce udra na rovni modernhokatolka, ak chce vbec zosta katolkom aleboaspo veriacim v metelici nsilia, zvodu a pod-vodu, mus ma pred oami idel. iv, sviei,

praktick. Bo m je idel bli, svojskej, pr-stupnej, uskutonitenej, m ahie sa d pre-mietnu do danch pomerov, tm hrejivejieviae k sebe, tm viac strhuje k dokonalmunasledovaniu.

To vetko si iste do podrobnost uvedomil aj

9


10/240

otec vetkch kresanov, zosnul ppe Pius XI.,ke roku 1935, v jasnom viden a posden novejdoby a v rovno prorockom predvdan nastva-

jcej svetovej povchrice vylpil Morusovu po-

stavu z hrobu zabudnutej minulosti a ako vzkrie-sen kapitl obrodzujcej mravnej sily podelildo rk deom.

Tolle, lege, vezmi, taj a nasleduj!

1 0


11/240

2.

osi ns poka, aby sme storoie anglickchdejn pred Tomom Morusom nazvali typickybitkrskym stredovekom. Ale ke letkom pre-behneme dejinami udstva vbec, vybadme, eby sme krivdili aj stredoveku vo veobecnosti

a nieo aj Anglicku osobitne, keby sme len naich plecia chceli nava vetok hnus nenvistia bojov. Dejiny vetkch krajn s prevne deji-nami vojen a ani zlato nekpe sa v takchzplavch krvi ako krovsk trny. No, trebauzna, e stredovekmu Anglicku patr prvenstvov ukrutnch domcich bojoch o prest, slvu,moc.

A nebolo to u iba bitkrstvo!Utvorily sa stranncke skupiny, Biela rua.

erven rua a lordi, grfi, knieat, princi

a krovnvdovy spolu so sfanatizovanm meanstvom a pasvne trpiacim udom bili saurputne o vldu a vplyv. achta so zvunmimenami Wydevil, Dorset, Rivers, Hastings,Howard, Stanley, Bukingham s meom v ruke

11


12/240

zasahovala do sporov domov York a Lancastero krovsk trn, a nevera, zrada, kriv prsahy,

podvody a intrigy vyplaly denn program tejtovyej krvavej politiky. Vznesen hlavy doslova

na tucty tancovaly po kltoch a nevinn princi,ktorch jedinm zloinom bolo, e sa narodiliz krovskej krvi, hynuli za mreami zlovestnholondnskeho vzenia Toweru.

ahko nm sledova a chpa nepostojn koloasu, zaakan na konci kadej pice strannckounenvisou. Val sa napred, nezadritene, bez-citne. Jednch vzna do vky, inch mecestrmhlav s trnu. A pri kadom obrate gniavinov obety, mono prve tie, o ete pred chvourstly do vky a v divom opojen dvhaly hlavy

do neba. Otrasie sa s krvi a vtedy, ke u dokalien alebo mtve odpadne vetko, o sa natak umienene vealo, a zastane a vtedy, ke ajnajzkonitej uchdza o trn prebiera sa odmaren kdesi v zapadlisku a te sa, e si za-

chrnil aspo hol ivot. Tak bolo Anglicko eteaj na rozhran stredoveku a novoveku.Boly tie masakry potrebn, aby sa vykvasily

rozlinosti jednotlivch rodov a dokonil sa sjednocovac proces nroda i kraja? Sotva ktor nrodslieval sa z tak rznorodch prvkov ako nrodanglick. Za asov Czarovch bolo na najv-om europskom ostrove do tyridsa nrodnosti,ktor ani cel tiscroie neskulo v celok. tt-nick schopnos niektorch panovnkov z XIII.a XIV. storoia a spolon boj proti vonkajiemu

12


13/240

nepriateovi za storonej vojny s Franczskomstmelily jednotliv rody dovedna, ale len naoko.A za Henricha VII. 14851509 , do ktorhovldy spad mlados nho hrdinu, poloily sa

mocn zklady jednotnho nroda a jednotnejre a sjednoten britsk ostrov zaal odchyovav h a d i vchod do vetkch iastok sveta.

*

Hoci kolska Moruov hojdala sa vo vparochtejto krvi, narodil sa 6. februra 1478 v Lon-dne on sm zail u iba rados nastvajcichnovch asov a dchal ahk povetrie domcej

bezpenosti. Jeho otec, Jn More,*) londnskymestsk sudcaerif, boil od politickch bojova z mdrej prezieravosti sa nezamotval dostrannckych zpletiek. Iba neastne si pokle-betil s priatemi o bench udalostiach, povzdychal s nimi nad smutnmi asmi a vykval s nimiasy lepie.

Aj Tom si neskr spomna, e ako esronchlapec videl otca v zdranlivom rozhovore sosusedom a jeho detsk oko postrehlo aj pri svojejnezrelosti l radosti na tvrach starch, ke ho-vorili o ndeji, e sa im konene podar zbavi

tyrana a zavies v krajine pokoj a poriadok.*

Svt, ktorch si dnes uctievame na oltroch,neboli vdy svtmi. Aj ke odhliadneme odvekch hrienikov, ktor sa len neskr posvtili

13


14/240

ete vm poknm, musme pripusti, e mnohsvtci prevali niektor iastku svojho zemskhoputovania skutone priemerne zemsky. Ale udskprirodzenos je u tak, e chce ma vetko do-

konal. Najm hrdinov, svtcov. Ke u s svt,nech s svt celkom. A prost obrazotvornosudu prikruje si svojho milka legendrnymiprbehmi, a svt je hotovm divom aj v rokoch,ke vari ete ani sm nesnval o svtosti.

Najm zzran udalosti z detstva svtch trebaprijma vemi obozretne, kriticky. Boly, pravda,aj zzran deti a mnoh svt boli skutone uv detstve omilostenmi milkami bomi. Ale nieje potrebn vyma zzraky tam, kde ich nieto,ani sha sa po nich tam, kde dejiny s a

ukrutne nem. Ctili by sme sa pri podobnchpokusoch trpne, asi tak, ako keby sme sa predslvnostnmi bohoslubami dvali na neikovnhokostolnka, ktor u tret, tvrt raz zapauje ne-poddajn sviecu, no t iba bezoivo zaprskne

a zasa zhasne. Mrne vetko silie, nie a nie ho-rie, nie a nie iari.

*

Bol Morus omilostenm dieaom? Bol vyvolen-com bom? Povedal aj o om Boh: Prv ne soma utvoril v ivote, znal som a, a prv ne si vyielzo ivota matky, posvtil som a" (Jer. I., 6)? Ani

*) Otec sa volal More, psan niekedy aj Moore. taj vdy

Mr. Syn z lsky k antike polatinil si meno na Morus.

14


15/240

najstar Moruov ivotopisci nezmieuj sao nejakej mimoriadnej nbonosti a zriedkavchsklonoch k dobroinnosti a lske, o hrdinskchobietkach, sebazapreniach, v ktorch u mal deti

asto bvaj vek. Meme a aj musme si hovymaova ako diea dobr, poslun, ctiv, alev medziach zdravho a dobre vychovanho die-aa metiackej rodiny. Zaiste sama matka, n-

bon a celou duou rodine sa venujca mlad

manelka londnskeho sudcu Moreho, v blaenomrodinnom zti uila Toma, jeho mladiehobrata Jna a dve sestriky Janku a Betku kakana kolienka a v prvej modlitbe poznva Boha,Spasitea a jeho Matku. S mamikinm bozkomna lku a s otcovm krikom na ielku zaspval

mal Tom do tichch noc svojho ranho detstva,v erom polospnku mrmlal si prv rozprvky, omu pri uspvan matka zasiala do due, snvalo anjeloch a rno zobdzal sa radostn, erstva ul k zbavm s detskmi hrakami.

*

Opravdiv idyla detskch ias, skuton detskraj! Bohuia, trval pre deti krtko a Tom siz neho stihol odnies len o omrvinku viu spo-mienku, ako meom bom vyhan prarodikaEva v iali nad stratenm edenom staila urvaz unikajcej rajskej blaenosti. Mal asi p rokov,a raz len ruka, ktorou sa driaval matky, kleslanezachyten. Len otec mu stskal druh, kev jeden de, akiste zaiatkom leta, odprevdzal

15


16/240

s prbuznmi matku na jej poslednej pti. Zomrela,a Tom s dvoma sestrikami a braekom stalsa sirotou.

Nstojivo natska sa nm otzka, nie natoko,i aj nastvajce roky Tomovho detstva bolyslnenmi, ako skr, odkia pramenil mkk l,o alej oiaroval jeho dni, utvral jeho povahua napal ho ivotnou radosou. Ponad udalos,akou je smr matky v ivote pronho dieaa,nemono sa malicherne previhn, a odvolvajc

sa na detsk nechpavos, prpadne skor zbud-livos, tvrdi, e diea nepreilo dostatone otrasa katastrofa nezanechala v om celoivotnchozvien. Tak strata je bolestnou ranou, ktor sa

panovane zahniezdi v dui siroty a zaryto pre-

iera do jej povahy, duevnch vlastnost, ba ajdo vrazu tvre a kabku st. Plachos a tupos,uzavretos a hrubos v reiach i inoch s smut-nmi kvetami, prerastajcimi z matkinho hrobudo sdc sirt. A ke tieto kvety p redsa nedozrejv dui opustenca, zsluhu o to mus ma niektoin. Rany mu sa zahoji len nenou opaterou,nahradzujcou matkinu lsku.

Aj Toma prestva der oskoro bolie a ne-nazdajky strca niiv hranatos. Do due vraciasa mu jas, na tvr sad smev, ktor ju ako by

u naveky nemal opusti, tak sa tam udomcnil.Kto bol nmu Tomovi anjelom strcom, o

ho na miesto matky podchytil za opusten rukuna alej pti ivotom? Rozhodne nie otec. HociJn More nebol celkom uzavret artu a hoci mal

16


17/240

rd svoje deti, mal ich rd lskou otcaradnka,trviaceho vinu da vo vyerpvajcej, bapriam rozulujcej prci. Vracal sa domov una-ven spormi strnok, a po smrti manelky za dlh

as jedinou nenosou, na ktor sa zmohol tentoosudom navtven mu k svojim deom, boloazda neprtomn objatie a chladn bozk na elo

pri odchode do radu a pri nvrate z neho. I akoveri, e by tento prsny sudca, navyknut vy-

na aj tvrd, neprjemn rozsudky, bol pri pre-kroen prahu odloil s plom aj hodn dvkuchladu a radnej neprstupnosti a vedel vyhovietak nronm detskm rozmarom a vmyslom.Tom a Janko sa mu iste veali na ruky, nohy,Janka a Betka sa mu chcely utli na lone, no, je

pravdepodobn, e on ich odmenil iba dlhm po-hadom, pohladkanm po vlskoch, a jemne ichodtskajc od seba, chlcholil ich, e im oskoro

privedie nov mamiku. Deti odstpily, scvrklysa do klbka v ktiku a akaly nov mamiku.

Prila oskoro Jn More sa po smrti prvejmanelky oenil druh raz a potom ete aj tret,ba i tvrt raz. Ale bola to macocha, v ktorejvstala z mtvych ich vlastn mamika, dobr,zlat, ich krovn? Mlme, ako o tom mliatyri storoia a myslime si radej o nej, e nebola,nemohla by zl. Nemohla prs do domu akopstoiaci mrz, lebo jarn puky rozvjaly sa aleja rados.

no, aj to je mon: pky hrialy sa navzjomteplom pudovej prtulnosti. Tieto tyri deti boly

17


18/240

asi nerozlunou tvoricou v domcich zbavcha hrch. Ako deti strednej metiackej vrstvy, bolydran nakrtko a prsne varovan od ulinctvalondnskych tvrt. Ale ani sa im neiadalo za

ulicou. Nebolo treba hada spolonkov vonku,detsk izba bola ovea prtulnejia. Sotva kedyvzniklo medzi nimi nedorozumenie, hdky a det-sk kriepky, a ke aj, astn povaha Tomovavzbudila v malom chlapcovi vdy opravdivhogentlemana, ktor ustupoval a zahldzal, o salen dalo. V najach prpadoch prichdzala napomoc mama M aud, star pestnka det v Moreovom dome.

Je celkom pochopiten, e deti, aj odrastla literrne inn, zriedka spomnaj podrobnosti

zo ivota matky. Ve matky s vetky rovnak,zbyton by teda bolo rozpisova sa o nich. Kadsi vetko domysl. Iba vek biskup z Hippo zve-nil pamiatku svojej matky, no len preto, e mu

bola rodikou dvojnsobnou, e bola via ako

in matky. Morus ml o svojej matke, prirodzene,ale prve preto je tm npadnejie, e si nemeodoprie spomienku na dobr mamu Maud, akonazvali star pestnku. Mal k nej osobitnvzah? Vyplnila v jeho detskej dui viac priestoruako hocikto in? Pe o nej, e sedvala na pr

pecku, volvala derence k sebe a bavievala ichrozprvkami a povesami.

Usmievav, mono u aj bezzub starenka, vy-nachdzajca naveky nov rozprvky, bola milkom det. Vieme vytui obsah jej rozprvok.

18


19/240

Nemala rada pochmrne ktske balady, zane-chvajce v dui stopy smtku, ani divch hrdi-nov severskch sg, jazdiacich nemilosrdne sve-tom a rozsievajcich skrvavenm meom boles

a slzy. Skr trpaslci a snehulienky, vly a poctivchudobn pasci, princi, princezn alebo popo-luky, alebo rozprvky zo ivota zvierat s morl-nym zameranm, drali v napnut detsk fantzie,prepletvali im zlat snky a pri prvom zblesku

rannej zory mizli im do sveta ilzi.A tak tto starenka mohla by deom vetkm.Pestnkou, ktor ich umvala, obliekala, esala;vychovvatekou, ktor na ne dozerala a rznerieila detsk zpletky; uitekou, otvrajcou imsmysly pre vonkaj svet; kazom, privdzajcimich k Bohu. Aj v nedeu chodily deti do kostolaasi najradej s mamou Maud.

D sa za takchto okolnost ete vravie, edeti sudcu Moreho boly sirotami? Mil anglick

balada rozprva o pocestnom, ktor stretol diev-

atko, hrajce sa na trvniku medzi dvoma hroba-mi na cintorne. Zastal a ptal sa dievatka, kokoich je doma. Sedem, vrav. A kde s?", vyzve-d sa ptnik. Jedna je s mamou doma, tuhahne , dvaja s na mori, dve tu v hrobe a ja sa

tu bavm . . . Tak vs je len p!, zvol zaudovan ptnik. Ale nie!, ohradzuje sa dievat-ko, sedem ns je, a ja sa tu s dvoma bavm!

Mtvi medzi ivmi, no nie vo svojom straia-com zvoji zhrobnej noci, ale mil, tepl, akoanjeli bo... Aj Moreovm deom zomrela mat-

19


20/240

ka. A predsa zostala medzi nimi v podobe mamyMaud a mono deti aj rozprvaly o nebohej akoo ivej. Len takto sa stalo, e deti preily smrmatky bez duevnho otrasu a bez nsledkov pre

nastvajci ivot.Po tchto vahch treba pripusti, e BoiaOpatera prejavovala malmu Tomovi mimo-riadnu pozornos. Vzala ho do dlan, ako konenekadho inho loveka, no zd sa, e ho pritlilabl k srdcu ako inch. Ale zzranch zsahovdo svojho ivota so strany Opatery Boej Tomnezail a v tomto smysle ani nie je mon zaradiho medzi ozaj omilosten deti.

*

Tu sa natska aj druh podobn otzka: Bolmal Tom enfant prodige", zzranm diea-om v prirodzenom slova smysle, dieaom, obda-renm neobyajnmi vlohami ducha? Ohromovaldospel svet predasne zrelmi vpove ami,

strhoval genilnymi vkonmi rozumu, pamti,uchvacoval nadpriemernmi umeleckmi vkon-mi?

Odpove daj alie roky a alie osudy To-move.

Vzal ich do ruky otec. Nik sa nad tm nepo

zastav. Hocijako prsneho by sme si predstavovaliMorusovho otca, treba uzna, e sa staral o v-chovu det ozaj otcovsky a premyslene. Pri jehoanglickej praktinosti ilo mu hlavne o to, aby

pripravil chlapcov na zodpovedn ivotn povo-

20


21/240

lanie. Sudcovsk rad sa mu pil, vtedaj lon-dnski prvnici povali veobecn ctu a aj pohmotnej strnke sa mali dobre. More chcel maaj z Toma sudcu. Preto ho zavasu zapsal do

niej latinskej koly svtho Antona, jednejz najlepch v Londne. Chlapec so kolskmipotrebami pod pazuchou chodil do koly, sedvalso spoluiakmi na studenej dlke, usilovne sizaznaoval uiteov diktt, veselo spolu s ostat-

nmi vbjal do pamti prednan pravidl as vyznaenm kamartom vo forme hdky opako-val si prebrat ltku. Asi tak vyzera la vtedy niialatinsk kola aj v Anglicku.

2ial, nezachovaly sa nm svedectv o chlapco-vom pokroku v nukch. Iba z otcovej hrdosti sa

d uzatvra, e iaik vynikol nad spoluiakovostrovtipom a vnmavosou. Po tomto skpomdejstve opona zasa pad bez toho, e by sme bolimohli podchyti o ak nepatrn prejavy jehoduevnch schopnost a utvori si o nich sudok.

Treba nm ete trpezlivosti. Dfajme, e sa opa-trn osud raz predsa len zabudne, a naa trpezli-vos bude odmenen.

Bvalo vtedy zvykom, e Synkovia lepch rodndvali sa na achtick zmky, kde konali slubupat. Talianski pozorovatelia boli to zvabentski diplomati a kupci klebetili o tomzvyku, e v Anglicku sa zvrhol na skupnske vy-uvanie det na lokajsk sluby. No netreba zo-

21


22/240


23/240

ale knieac dvor si neodpustil. Ve, konene,zastval aj najvy svetsk rad v krovstve.Novmu pau prichodilo navyka na rezkejieivotn tempo. Bolo treba pria sa chodi po

vyhladench podlahch a obraca sa na nich bezpokznutia, nestrca odvahu ani v labyrintochpriestrannch sien arcibiskupskho palca, neoslepn ani v iari a lesku zrkadiel a lustrova lmp a sviec, a hlavne st isto, bez zimomriavoka omdlievania aj pred najvzneenejm panstvom,o prichdzalo do palca.

Dvansron Tom sa dral chlapsky. Nielene palc so vetkmi svojimi bludnmi chodbamia schodiami, so vetkmi vymaovanmi alebogobelnmi oveanmi sieami a obrazrami, so

starostlivo udriavanmi parkami a ndhernmislvnosami, nezavalil jeho, ale on sm si ho odprvej chvle podmanil. Ctil sa doma, bol vade,vedel vetko a hlavne nepoznal strachu a vtipomrozveseoval vetko. oskoro si ho kad obbil

a pravdepodobne star i mlad prezvali ho asi odprvho kska malm hunctom.Sotva inak. Ve toto hotov iv striebro

zskavalo si srdcia nielen milou povahou, ale etevmi artom a veselosou, nielen medzi sebe-rovnmi, ale aj medzi dospelmi, ba asto predvysokovznesenm publikom. Na Vianoce zab-vala sa kardinlova spolonos na domcom di-vadle. Asi nie vemi sa vydarilo, asi dvorn aonemal svoj najlep de. Nlada bola sce svia-ton, ale nie vesel. Kardinlovi padol zrak na

23


24/240

Toma, slvnostne vyobliekanho v patskchatoch. Kvne mu hlavou, mrkne pohadom, ahunct ako by bol len na to akal. Porozumie,vysko na javisko a improvizuje. Nepripraven

vystrja pred spolonosou tak podaren vtipya fgle, e smiechu nieto koncakraja.Modern anglick literrni historici pokaj sa

njs svis medzi Moruovmi improvizovanmivstupmi u kardinla a zaiatkami anglickej dr-my. Dokzalo sa toti, e autorom prvch svet-skch anglickch hier s nmetmi ete vdyz rmskych db je prve dvorn kapln Mortonov, ktor psal svoje drmy niekoko rokov poTomovom pobyte v palci. Nemohol by azdainpirovan mladm hercom, ktor u z latinskej

koly svtho Antona odniesol si prbehy o Corneliovcoch, Gracchovcoch a inch rmskych hrdi-noch? Zd sa, e hej.

Popri tom je pravdepodobn, e Tom obvese-oval spolonos aj vlastnmi vmyslami. Ake

mohly by? o inho by vedelo dvansrondiea ako napodobova?Ale ak diea m t schopnos vo vyej miere,

ni neujde postrehu, rozptie vkonu je bezhra-nin a spech zaruen. Zaa mohol Tom na-

podobovanm svojich uiteov, potom mu padliasi za obe dvorn lokaji, mono bol niektorz nich neikovn, mono nosil na bok plece, ovesen hlavu, mono pokrivkval alebo pokaval

to vetko prehnan do popuku zjavilo sa najavisku. Po zaiatonej nlade dal sa mlad ume-

24


25/240

lec strhn udalosami sasnho politickhoivota. Nesmel sa, pravda, opovi napodobnidvorn dmy z krovninho sprievodu, ktor prislvnostnej hostine po oneskorenom korunovan

krovnej zaliezly popod stl a na jej poessedely pri jej nohch, ale vtanm nmetom bolmu dobrodrun osud liprinca Eduarda. Jehostrannci korunovali ho v rsku, krovsky vy-

prevdzali do Anglicka, no v prvom bojovom

stretnut s Henrichom VII. padol do zajatia amiesto trnu prijala ho milostiv krovsk ku-chya. Toho tragickoastnho princakuchtkazahral asi Tom na javisku a varecha v rukchhunctskeho paa u sama je hotov smiech.

Vrcholom mohly by ukky zo spevckehoumenia. Kad z prtomnch pridal v sebechichot, ke Tom smelo spieval Dominus vobiscum alebo prefciu v rytme i prifarben hlasuveobecne znmej prtomnej vysokej duchovnejosobnosti a ke hdam ete vnejie ako sama

Eminencia posielal v nervy otriasajcej kzni dopekla vetkch nenapravitench hrienikov, po-vaaov a vydriduchov.

Gentleman nemal u pri sebe nen sestriky,mohol si aj zanezbedni, a to tm smelie, e

krotite prtomnosou hdam samej krovskejVsosti bol plne odzbrojen.Po takchto vstupoch, ktor ete aj dnes na-

robia starost uenm hlavm, vieme si samiutvori sudok o nadpriemernch schopnostiachnadanho chlapca.

25


26/240

Prsny majsterkrotitel musel sa teda urobi ajhluchm aj slepm aj nemm a oskoro uzna, enajmdrejie je neprejavi nebos a zabudn,najm ke sa vysok panstvo nectilo urazen.

Ale niekomu inmu zaliezol tento mal svrek domozgu a neprestajne ho vyruoval v hodinchtichch zaduman. Bola to Jeho Eminencia pnkardinl. Vek udia sa radi zahraj na OpateruBoiu a asto aj nsilne ber do rk osudy spolu-

blinch. M to svoju drdivos, kromkrompoprehadzova koajnice ud. Ale len ud dospe-lch a mocnch! Le venova zujem chlapcovi,a to ete z niieho stavu?

No mrne mal pn kardinl tisc inch a v-nejch starost. Svrek len hdol a hdol. Akokrsne, ako sebavedome stl dnes ten chlapecv rade! Ako zretene a nezadhane odpovedalzasa lordom a grfom! A i nedvno pri slvnost-nej hostine nedal som sa sm strhn zrunosouTomovou a nepozabudol som sa natoko, e

som susedom doslova spomenul: Ete sa doije-me, e z toho chlapca bude vek lovek? Tak sih tal kardinl. A htal i alej. Vlastne, o m byz toho chlapca? Preiel rok, preiel i druh. Ajtret rok patskej sluby chli sa ku sklonku.

Slnko zvona zapad nad Tomovm chlapen-skm vekom. Treba myslie na budcnos! A msa aj jeho sluba skoni v novej rovnoate, v rov-noate lokaja, vrtnika, komornho, alebo v uni-forme gardistu, strmajstra, dstojnka krov-skch vojsk? Na to Tom nem postavy ani dos

26


27/240

tvrdch svalov, s tm by naisto ani otec neshla-sil. Konene to by bolo toko, ako zakopa vzcnehrivny. A mohol by za to on, kardinl, zodpovedapred Bohom a u mi, pred krom a vlasou?

Mohol by vbec s istm svedomm pripusti, abytalent bol vydan nebezpeenstvu zapadn?Beda, ak sa nejak pln zahryzie do mozgu.

A ete via beda, ak sa pln zane dovolvasvedomia. Nieto tej moci, ktor by mu odolala.Kardinl cti priamo mravn zvznos vziachlapcove osudy do vlastnch rk. A tak v jedenkrsny de sudca John More njde sa zoivois arcibiskupom v jeho palci. Shovraj sa o bu-dcnosti chlapcovej.

John More s nbonou mysou pova kardi-

nlove chvlospevy na syna. Jeho hrdos rasties kadm vzneenm slovom. Ale ke dojdek veci, zasa len ml, a vari ete nbonejie.Oxford, Oxford! tak hovor pn kardinl. kola, klasika, veda plynie korytom budcno-

sti! To je vetko krsne! Ale jedno slovo svrblondnskeho sudcu, jedno slovo oma stle najazyku. Chcel by sa opta, koko to bude sta i jeho Eminencia vypome, le prehltne toslovo iste okliv a nemiestne v arcibiskup-skom palci a shlas s nvrhom. Tom pjde do Oxfordu!

Kardinl nemohol vekolepejie prejavi svojzujem o Toma. Oxford najstarie a po ve-tky doby anglickch dejn najchrnejie univer-zitn mesto. Na jeho vysokch kolch, prevne

27


28/240

rehonch, sstre ovaly sa najuenejie anglickhlavy a mal mesto zpadne od Londna po dlhstoroia dralo si nielen prvenstvo, ale priamomonopol britskej vedy a uenosti. Takmer vetko,

o stredovek Anglicko dodalo europskej kultrev klasike, filozofii, teologii a v prrodnch vedch v matematike, optike, hvezdrstve, lekrstve, vylo z Oxfordu, ktor pre stredovekho an-glickho obana bol zlatou brnou do zaarova-nch krajov privilegovanej mdrosti a zzranmstrojom na vrobu preltov, doktorov, magistrov,profesorov a vetkho, o s tmi titulmi sviselo,nevynmajc ani kacrov.

Tento stroj mal na sedem alebo desa rokovpohltn aj trnsronho Morua a urobi z ne-

ho ... Naozaj, o? Ani kardinl, ani otec, ani smTom na to v prvej chvli nemysleli. Vak idlosa samo vykuje z vreca, uteoval sa asi kardinl.A Tom iiel, spokojn a vesel, nedokav arozten a vari aj trochu zvysoka pozeral na

kamartov z kardinlskeho palca, ktor nemaliastia s na vysok tdi a museli zosta lenv Londne!

Tom putoval tak trochu do neznma. A prav-depodobne na tejto nepredvdavej nepremyslenosti stroskotal kardinlov sen. Otec, ktormu etenevybili z hlavy mylienku, e syn mus zdediotcov rad aj drobn lovek sa mnoho rzs krovskou hlavatosou prida dedinosti nie-len rodu, ale aj povolania znova a znova saptal, o bude zo syna. A okovek vymyslel,

28


29/240

vdy bol zlej vle, lebo to okovek nebolo:praktick sudca, erif. Dochodily zvesti, e synsa ohromne u latinsky a grcky, no akokovek

boly zvesti lichotiv, chlapskho sudcu iba nazlo

stily a iste nie raz posielal klasiku aj s jej profe-sormi a jej Oxfordom do paroma.

Vysok tdium toti v oiach Morusovho otcaokrem tohoto karedho lca malo ete karedrub. Tom bval pravdepodobne v arcibiskup-

skom kolgiu, vedenom benediktnskymi reho-nkmi. T, pravda, nekmili chovancov nasbieranoualmunou. ilingy bolo treba posiela asi tak pra-videlne ako dnes, a na to jeho Eminencia rilaalebo v rchlosti zabudn, alebo sa v tej vecicelkom spoahla na sudcu Moreho, pochopitene,e len na jeho vie vyznaenie. No, ke Tom

pri klasike zodral tyri razy viac topnok ako naarcibiskupskch kobercoch a pn kardinl sastle len spoliehal na otcovsk hrdos, miera boladoven: tret rok Morus u neputoval do milo-

vanho Oxfordu. Otec mu naiel miesto na lon-dnskej prvnickej kole New Inn, z ktorej ne-skr preiel Tom na vysok prvnick uiliskoLincoln's Inn.

Tom pobudol na oxfordskej univerzite iba so

dva roky. Ochutnal klasiku gramatiku podaPriscina, rtoriku poda Quintilina a Cicera adialektiku poda Aristotela. Zahryzol do matema-tiky, geometrie, muziky a astronomie. Bola tovlastne iba prprava ku vym tdim filozo-fickm a bohosloveckm, no ku tm sa Morus

29


30/240

v Oxforde u nedostal. Ale aj popri tom, e filo-zofia a bohoslovie zostaly mu iba alekou hud-bou, neboly oxfordsk roky straten. Ba chceli bysme im pripsa priam rozhodujci vznam. Z viac

prin.Mladk no, Morus je u pomaly sedemns-

ronm mladkom, a nie chlapcom preiel, po-vedali by sme, strednou kolou a osvojil si stredo-kolsk vzdelanie. Nevyzdvihovali by sme na-

toko vtedajiu vzcnos, e plynn rozprva ape latinsky a e sa u nestrat ani v grckychklasikoch. Latinsk rozbehy na Parnas neprekra-uj hranice priemernch tudentskch bsnic-kch pokusov. oho si vak treba dkladne vim-n, je vntorn svis medzi tm mtvym kapit-lom a svetom, v ktorom sa d kapitl oivi amnohopercentne zitkova. V tch rokoch eteani Tom sm nemohol dostatone oceni svojevedomosti a otec ani len netuil, e syn si s pa-pierovmi listinami o pokroku vo vedch prina

aj duchovn svedectvo o ttnom obianstvev troch rozlinch vekoch alebo, ak chceme, z-zran k od troch obrovskch kultr.

Patril mu starovek antick svet. Poznal ho utakmer cel a na dosah ruky mal ostatok. S poci-

tom istoty mohol hocikedy siahnu za zkostlivosbieranmi rukopismi a najnovmi kninmi vy-daniami. Bez nmahy mohol kriesi poldruhatiscron mmie a s pitkom ta ich bsne, eposy,divadeln hry, satiry, vnori sa do ich dejn, sp-sobu ivota a nie na poslednom mieste preu ich

30


31/240

ivotn mdros, filozofiu. Ako starho znmehomohol si pozva k sebe na nvtevu vzkriesenhoantickho lovekapohana, chvami oduevne-nho najkrajmi udskmi idelmi, niekedy aj

veriaceho v bohov a v Boha, tuiaceho aj ne-smrtenos due, ale povine bezmocne, slabo-sk podliehajceho nie najachetnejm sklonom;mohol sa s nm priatesky popriei a naui saod neho vetkmu krsnemu a odsdi na omvetko mrzk. A pri rozlke s nm mohol mus asou stisn ruku a podma si nad nm:Hadal si pravdu, no nenaiel si ju cel, a ani ttrochu neprijal si primne. Preto si vene vzdy-chal po vykpen, po ast, ale svetob v tvojichknihch a hniloba v tvojich hroboch dokazuj, e

si nenaiel to, po om si til. Ak koda, e tvojaOd prrody achetn dua neuvidela chvle, keCesta, Pravda a ivot chodil po zemi.

Patril mu aj svet druh, kraj. Bol ete prednm zapeaten, ale u nakukol do neho a u bol

jeho. Makrokozmick svet, ktorho mikrokozmickm obrazom bolo jeho vlastn vntro, mocnhlas a um a epot trnstich storo, ktorchozvena jemne otriasala jeho bytosou. Latinskmvzdelanm sprstupnily sa mladmu Moruov ne-vyerpatenmi bohatstvami nabit siene tej bu-dovy, ktor mu od detstva tak prirstla k srdcu:budovy katolckej Cirkvi. Sprstupnila sa mukresansk pravda a mdros, pravda a mdroszjaven, pravda a mdros Boia. Miloval ju n-ruivo, skr ete ako ju dkladne poznal, a chcel

31


32/240

ju dkladne pozna, aby ju mohol milova etenruivejie. Nateraz z vle otcovej li sa sosvojimi kresanskmi lskami, ale u vie o nich,u videl ich tvr, u sa ich nezriekne, neme

zrieknu. Pri prednkach a duchovnch rozhovo-roch jeho profesori a vychovvatelia asto cito-vali vroky sv. Otcov a tak Tom u poul0 vekch Pavloch, i Augustnoch, o Baziloch1 Hieronymoch, o Tomoch i Bernardoch, a teraz

neme, nechce ich zabudn. Odklad ich, alelen predbene, lebo njde si ete, mus si njschvu, ke sa k nim vrti.

A tret svet? Vari tak u ani nemohol jestvo-va! Ba hej, jestvoval! Bol ete mlad, iba nedvnozroden a ete ani nie celkom pokrsten, ale iva za Moruovch ias u mocn, svetoborn asvetotvorn razom. Kasta svetoobanov bez vlastia nroda, vade doma a doma nikde, kasta ha-daov, o s hyenickou vyhladovelosou vyhrabaliz trob zeme mtvy predkresansk kotia a

smrtene sa zabili do jeho zavajcej belostia slohovej thlosti. Vo svojej a nepretnej dra-vej zabenosti zdvihli ho do vky ako zstavu,ako heslo novej doby a ako zlatmu teau klaalisa vekami dvno odplavenmu pohanovi. Azda

preto, e v om zboovali seba. Lebo km kre-sansk kolastici, filozofi a teologovia, leteli vosvojich hlboinch metafyzickch vahch vdyv a v k Bohu a od Boha zasa vracali sa k lo-vekovi, zatia humanisti lebo oni to boli povine sstre ovali sa na loveka, na jeho

32


33/240

ivot a dejiny a z loveka utvorili si aj boha. obdivom pohanskej krsy nanucovali svetu aj

pohansk smanie a zobdzali v om kresan-stvom uten pohansk chky. Ponad to sa,

pravda, mlky prechdzalo a svetu do o sahdzal zlat prach uenosti, vedy a veobecnhopoznania, ktorm sa mala vynti autorita a vy-bojova prevaha nad vldnucou kresanskou kolastikou. Podarilo sa im naozaj strhn na sebav

odcovstvo a kto chcel v tom ase nieo zavi,musel sa k nim aspo vonkajkom pridrui.Za Moruovch tudentskch ias prv opoje-

nie sa u bolo vyparilo a zanalo sa smatriezvejie. Konene od samho zaiatku nievetci humanisti boli otvorenmi odporcami kre-

sanstva. Mnoh sa zakuklili iba do kritickhopostoja voi viac ako tiscronej tradcii. Ba nie-ktor usilovali sa njs most medzi humanizmoma kresanstvom. Boli oduevnenmi humanistami.,ale spolu aj primne veriacimi kresanmi, ktor sa

nikdy ani v zsadch ani v ivote nespreneverilidedistvu otcov. Zhadn Erazmus Rotterdmsky,nekorunovan kr humanistov na rozhran XV.a XVI. storoia, ostro vysmievajci slabosti stre-dovekej Cirkvi, no nevyzpytatene zdranlivv konenom sudku o nej, chcel asi dra v rukchvetky sloky humanizmu, le ku koncu ivotavybadal, e dvom pnom skutone nemono sl-i.

Morus prekonal v Oxforde novicit pokrstenhohumanizmu. Pod vedenm svojich profesorovka

33


34/240

zov stal sa znalcom a obdivovateom starovekejliteratry a dvneho umenia, ale neochladol anivoi Cirkvi a jej zvykom. Osvojil si antick smy-sel pre krsu, ale aj kresansk ivot zachytval

ho svojou ivotnou plnosou a pravdivosou. Jehosprvanie sa, vstup a rei boly podvedome ovl-dan rytmom antickej zladenosti, ale v jeho krokua postoji nebolo grckormskej, no kresanstvutak cudzej namyslenosti. Neudujeme sa, e

v luxusnom sprievode klasickho vzdelania akresanskej skromnosti mohol hocikedy vtiahnudo hrdch brn uenej Europy, najm ke sa ajfilozofickobohoslovecky dokolil. Eurpa bolaochotn prija ho takho a neskr ho spriatelen-ho so samm Erazmom aj prijala s otvorenm

nrum.Mohli by sme si myslie, e Morus si u ni in

neodniesol z Oxfordu, alebo aspo, e vetkyostatn hodnoty z Oxfordu mohly by by u iba

paberkami popri obrovskej cene klasickho vzde-

lania. No vyvarujme sa prenhlenosti a bez na-trbenia vlastnej dstojnosti smelo povyvracajmevreck svojho nedokonenho bakalra.

Sme prekvapen! Objavujeme poklad, skryt,nenpadn, no nekonene cennej ako vetko

klasick vzdelanie: Tom sa vracia do otcovsk-ho domu s istou mladosou, so zdravmi ivot-nmi zsadami a sprvne usmernenm, ba priamu zocelenm charakterom.

Mladk preiel kazskmi rukami, a prcutchto kazskch rk bolo na om bada. Prv

34


35/240

raz dotkly sa ho v dome kardinla Mortona. Kar-dinl sm ivotom hlboko prevanej viery zaoralmocn brzdu do vnmavej due mladkovej. Tujeho duch, oarovan hudbou kresanskej doko-

nalosti, prv raz rozpial krdelk do zvratnchvav, tu jeho detinsky nevinn srdce ctilo sablzko pri svojom Bohu. Neskr Morus sm, oce-ujc pobyt v arcibiskupskom palci, nenachdzaslov chvly a obdivu pre svojho vznesenho pna

a nevie mu by dostatone v anm za pokladynbonosti a sksenost, ktorch nahospodrilv jeho dome. A zd sa nm, e ete veer poskvelom vianonom vstupe vidme mal papred tichm nonm bohostnkom domcej ka-plnky kardinlovej v zimninodvernom rozho-

vore s ponenm Vzom v hostii, a musmemyslie, e nie sme aleko od skutonosti.

V Oxforde zas len kazsk ruky prevzaly pod-dajn duu a stvrovaly ju alej. ivot tudentav stredovekom kolgiu plynul v znamen discip-

lny. Dnes pochybovan krtime hlavou naddennm poriadkom mladch ud, ale bol skutoneprsny. Vstvalo sa pred piatou, od 5.6. bolypobonosti, od 6.10. prca a tdium; o 10.skromn obed a zasa prca do piatej. Nasledovala

veera, podobn obedu a po nej prca do deviatejalebo a do desiatej hodiny. Potom si iaci mohlina pol hodinu poskka, aby si na noc vlastnmteplom vyhriali poste.

Takto regulu zail aj Morus a dsledne zacho-vvan denn program je tm tvrdm dltom,

35


36/240

ktor pravidelne, bez prestania kree mlad cha-raktery.

Popri tom mal Tom v radoch svojich vycho-vvateov osobitnho kazapriatea, ktor mono

z vlastnej iniciatvy alebo na iados samho mla-dka, prpadne na odporanie arcibiskupskhoprotektora alebo pre prbuzensk vzahy k rodinesudcu Moreho bol zasvten do vetkch tajom-stiev rozvjajcej sa due a skutone otcovsky

viedol mladho priatea skalm nebezpenchrokov. Akiste u v tchto rokoch bol jeho du-chovnm otcom humanista John Colet, s ktormsa neskr zasa stretne v Londne.

Aj vlastn otec Tomov mono nevedomkyalebo nie prve s najachetnejm myslom vho-

dil v tchto rokoch svoju hrivnu do jeho duchov-nej pokladniky. Poznme u Moreho neochotuvyhadzova peniaze na synovu klasiku a neu-dujeme sa, e tudent bval dlh asy bez groa.Sm svt sa priznva, e v tom ase zaksil naj-

viac ndze. Na kad malikos musel prosipeniaze od otca. Ale nikdy nezazlieva otcovi prs-nos. Naopak! Bol mu za u v an cel ivot.Przdne vrecko ho chrnilo pred pokuenm mr-ni as nebezpenmi zbavami a mohol sa celouduou venova tdiu.

Konene neslobodno zabudn na priateovspoluiakov. Vade sa njdu mladistv zloducho-via, ktorch rozkoou je zvbi nesksenho novka do kruhu predasnch stroskotancov ivota.Morus sa im pudovo vyhbal a astlivou rukou

36


37/240

vybral si priateov seberovnch. Pravda, aj onako m lad tudent zail mladcke fantzie. R. 1519,teda u ako dospel lovek a vzorn otec rodiny,pe istej dme Albete bostn bse, v ktorej

ju uisuje, e ako ju miloval pred 25 rokmi, takju miluje aj teraz, ale ako vtedy jeho lska k nejbola ist, tak je ist i teraz a zostane istounavdy. No, jeho vzletn um vdy vie uti citya fantziu a v tudentskom krku, v ktorom sa

sdruili jemu podobne smajci mladci, kmilsi ducha najachetnejmi udskmi idelmi. Nie-koko zachovanch Moruovch bsniiek z tch-to rokov prezrdza priam ich asketick zamera-nie. Ak vny, a mravokrsky duch vanie napr.z tchto jeho verov:

Nhlo ti k zhube venej?Utek pred iarou svetla?Kpele, vno a rozkoZrchlia ti cestu do pekla!

Ke sa Tom vracal z Oxfordu, je u v pod-state dobudovan, vyrovnan so sebou a do bu-dcnosti odna si takmer ucelen, vny ivotnnzor. Dalo by sa otcovi vyta, e odvolanmToma z Oxfordu pozbavil ho perly, ktor si

Evanjelium a po om cel opravdiv kresansksvet nadovetko vi, duchovnho alebo rehon-ho povolania. Lebo ako dohotoven doktor filo-zofie a teologie bol by iste zakotvil v tom prsta-ve. No dnes, ke u vidme cel Morusov ivot,odpustme otcovi jeho krok, z akchkovek po-

37


38/240

hntok ho urobil, a s uspokojenm si povieme:Dobre je tak, e vyia Prozretenos triumfovalanad prozretenosou kardinlaprotektora.

*

Mladho Toma nsilne vytrhli z vychovvateskch kazskch rk. Ale Boh si u ned vziaduu, o ktorej vie, e jej je primnou radosou

by boskou korisou. Preber Toma do rk

vlastnch a odteraz je on sm jeho vekm peda-ggom.Nvratom z Oxfordu vstupuje Morus do bez-

prostrednej koly boej. Poznme vemi dobrelekcie, ktor dva Boh. A rovnako dobre vieme,e prve od svojich vyvolench milkov aka poaduje najviac. Je vsadnm prvom lsky,e me iada obete. A je vsadnm prvomlsky boej, e me iada obete aj nadudsk.

Dvno to bolo, o Tom stl prv raz pri obet-nom oltri. Dvno, ke sa Bohu zabilo povola

mu matku. No vtedy udia pomhali zabda a pri-dali, aby neklesol. Dnes je ponechan na sebaa oporou, jedinou, stva sa mu Boh. A tto opora

je spoahliv.Treba si uvi viac okolnost, aby sme spolu

s Tomom preili vekos jeho obety druhej,obety, ktorej belovsk dym niesol sa k boiemutrnu pri jeho nvrate z Oxfordu. Bola to ibarozlka? Bol to odchod, sprjemnen veselmrozlkovm veierkom, a potom u bolo vetkodobre? Aj keby! Predsa by bolo bvalo tvrd roz-

38


39/240

li sa viacmenej navdy s mladmi a dospelmipriatemi a s obbenmi klasickmi tdiami.

Ale to bolo viac, to bol pohreb! Pohreb krs-nych snov mladho idealistu. Ak sa na strednej

kole tuduje svedomite, tuduje sa nielen prevedu samu, ale v prvom rade preto, e dua jemeravo zahaden do budcnosti. Aj Tom sn-val. O konci tdi, o plnosti filozofickej a teolo-gickej vedy, o slvnostnej promcii, o karire,

ak urob vo vedeckom svete, o milinoch inchvec, o sa mu zjavovaly na alekch obzoroch.Naraz sa doval vchor, a sbohom, zmky vybjenho astia, sbohom, najkrajie rozlety mlado-sti! ako je v udskom oku objavi plivejiuslzu, ako bva slza junka, hduceho hrudu do

hrobu rozbitch ndej svojho najvntornejiehoja. Je to, ako by mlados pochovvala seba samu.

Pravda, aj na tto boles by sa naiel liek, kebysa za hrobom dalo len tui vzkriesenie. Ale ome ete da skpa budcnos, ke prtomnos

bezohadne shabala vetko? Znechuten Tomprema na posteli, dva sa tupo do veernhoera. Fantzia mu divmi psmenami mauje predoami stran kontrasty: klasika a prvo, bse

a paragraf, slobodn filozofia a otroenie

mtvej litere. Nevyzva to ozvenou nesmieritenej dvojice: ivot a smr? A iv Tom sakovite spiera pred mtvym straiakom nast-vajcich dn.

No otec chce! Chce, aby nechal bohoslovie atudoval prvo. Chce rozhodne, velitesk, mono

39


40/240

aj za cenu krvnch a rodinnch svzkov medziotcom a synom. Ale o otca do jeho budcnosti?Je vari sprostkom, ktor si sm nevie rady as ktorm mus ma prcu otec? M u svoje roky

a m u svoj rozum, m, no a Tom si tovnivo zdrazuje m prvo urova si ivot-n astie sm! Preo mu ho in ruia, preo muin nanucuje svoju vu? Nie, nepopust! Vidno,tne sa do ivho a struna je napnut do prasknu-

tia.Rozpor medzi rodiovskou neprosnosou asynovskmi tbami konieva katastrofou, ke ajnie celoivotnou, ale iste mnohoronou. Urazenrodiovsk velienstv sa stvaj ukrutnmi, ne-milosrdnmi, ako by nikdy neboly poznaly svojediea, a diea v pocite ukrivdenosti sa uzavrie,odcudz, ako by ho ani nebola vlastn ma mala.Tom to tu, ak sa toho, a vzpt rozzvuiasa v om vetky achetn ilky, ktor tak svedo-mite ladil v Oxforde. Vdy mal rd svojho otca,

aj chvkov citov vzbura proti nemu sa mu, aninevie ako, neakane prevalila z hrudi do mozgu.Otca si aj teraz ct a vie celkom urite, pove-dali mu to v Oxforde a sm to porozumel e

je najmdrejie v celom ivote podda sa impe-

ratvom bom, aj keby boly ak nevyzpytaten.Tm viac, ke je tu bo imperatv jasn: Posl-chaj svojho otca! Konene, uteuje sa Tom,netreba zfa. Boh mva pre ns aj tajn prekva-penia, a mladk krotne a popa. Zostane v Lon-dne.

40


41/240

Stredovek Londn nebol tm mamutom akodnes. Asi stotisc obyvateov za asov HenrichaVIII. tlilo sa v domcoch, skrench v zkychulikch okolo hlavnch budov starho City,

z ktorch na vchode vynikal Tower, mestskpevnos a spolu aj ttne vzenie, a na pr kilo-metrov na zpad symetricky s nm Temple, najprvtemplrsky majetok, potom vlastnctvo advokt-skeho sdruenia. Asi uprostred tejto iary na

sever od Teme stl star chrm sv. Pavla, na-novo vystavan po poiari r. 1666, a star radnicaz r. 1411. Na zpad od City rozprestieral sa Westminster, sdlo kra a arcibiskupa a tvr achty,duchovenstva a uencov. Tu sa odvek dvaly naseba starobyl westminstersk optstvo a rskyparlament, tu sa hrdo vypnal krovsk palca tu stla znma westminstersk hala z r. 1399, kuktorej sa lepily sdne siene a prvnick tvrLincolnsInn, Moruov ivotn arna za jehoprvnickch tdi a advoktskeho inkovania.

Teda zape sa na prvo, chod na prednkya vytrvanlivo nabja do seba such prvnick

paragrafy. Najochanejie kdexy z rm skychias a nesseln charty domceho prva anglick-ho mrv prve tak svedomite, ako kedysi latinsk

gramatiku alebo Cicerove rei. Dobre, bude sud-com. erifom v niektorej londnskej tvrti akojeho otec. Bude sa denne vli do radu a roz-dva spravodlivos drobnm uom. Aj to jenieo krsneho! Bude sa rozuova nad udskoubiedou, obmedzenosou a nestupnosou. Aj to je

41


42/240

nieo zaujmavho, ba mono aj pralivho.Varietas delectat, rozmanitos bav, uil sa ne-dvno. A predsa. . .

A predsa zd sa nm, e Morus nenaiel astia

v novom ivotnom povolan. Jeho dua zamklaa akosi neprirodzene ml za celho pronhotdia. Tich melanchlia a skren odovzdanosdo vle otcovej a do vle boej boly ako by sto-

pou, ktor mu v charaktere zanechala otcova ne-

stupnos. V ari sa predsa nevedel smieri s novmivotom?Tu i tam preva rados z prce, milosrdn

ivotn almunu vetkch otroiacich knihomo-ov, a rados z vernosti k povolaniu. Napln savntornou hrdosou, ke mysl na kapitna z-morskej lode, ktor zostva na mieste aj vtedy,ke brka trieska a zrivo lme m tve i iv sily.Kapitnom je on! Kamkovek ho postav Prozre-tenos, tam bude! A ke prv raz nazpam odrecitva cel Vek chartu slobody, bla ho ne-

opsatene sladk pocit z dobre vykonanej prce.Pracuje, lopot do moru, teda tvor. Je predsav istom smysle umelcom; osvojen ltka je jehodielom.

Aj vydaren skky, tajn zvis kolegov a

primn gratulcie profesorov vzpruia ho vdynanovo, aj otcova spokojnos je mu odmenou, alenie je to ten dvny vzlet! To jeho umenie nie jeklasikou a m udn prchu primitvneho kripcostroja. Vdy je ako by vtik v klietke a pre-asto s odstrihnutmi krdlami...

42


43/240


44/240

humanista. V ndherne vystrojench kniniciachhromadily sa skuton poklady umeleckho a ve-deckho sveta a mnoh kartuzinska bibliotka

bola priam mzeom umeleckch klenotov a lite-

rrnych rart.Za mrami londnskeho kartuzinskeho klto-

ra naiel si Morus hstku uench priateov as nimi sa vo vonch chvach oddval vytenm

bohosloveckm tdim. Naveky ho trpil smd

po hlbokej vede dvnych cirkevnch Otcov a nov-ch kolastikov a naveky sa sstre ovaly jehozujmy na osudy kresanskej mylienky, zasiatejdo sdc boskm Zakladateom kresanstva. Bolyto vlastne tie ist poryvy, ktor optovne potria-saj vntrom katolckeho vzdelanca kadej dobya ktor optovne nutkaj prs veciam na korea priam nahmata pravdu.

Morus chcel zaveslova na hlbiny kresanskejdogmy a skutonosti, aby sa u nespoliehal ibana autoritu inch uite tak povedal , ale aby

sm rozumel, o sa rozumie d, a sm si vedelodvodni svoju kresansk vieru a ivot. Chcel

by veriacim z presvedenia. Jeho otvoren mysenezniesla tmy, zhad a problmov. A jeho mate-matick duch miloval vo vetkom, aj v nboen-

skch a svetonzorovch otzkach, ist rozlte-nie s jasnm, npadne zdraznenm zverom, naktorom sa ned ni meni. Chcel ma napordzijasn odpove pre seba a pre kadho, komu byteraz alebo v budcnosti prilo na um usmia sanad jeho nboenskmi zsadami alebo konmi.

44


45/240


46/240

zranm umelcom. Mono bol. Ale po cel ivotchyt husle a to by nasvedovalo, e jeho rukamivyaren zvuky na nstroji bvaly vernou ozve-nou jeho due. Do tyroch strn a do slika

vdychoval ivot, svoj vlastn osud, cel dejinysvojich radost a bov, a tak sa dlh hodinyvedeli rozprva s najlepm porozumenm, akonajdvernej priatelia. Nezabudnuten chvle!Tom zvona mkne a vedenia ujma sa zzranpriate. Zhlad, zjemn, pretvor do strn vkladanahy a nepostihnuten tanec prstov, posvt ra-dosti a povzna ble a v arovnch zvukoch

prelieva nazpt do darcovej due prdy techya uspokojenia. Kus po kuse kme zo srdca aj

posledn t a uspatho umelca, ahkho, pre-

siaknutho fluidom opojnej hudby una do nadsmyslovch sfr jasu a pokoja. Potom razom dvo-je strn struny husie a struny Morusovhosrdca prestane sa chvie a vracia sa vednskutonos. Vypuden ble znova padaj do due.

*

A sudcovsk diplom na konci tdi stavia hoakotak na nohy. M dvaadvadsa rokov, vstu-

puje do ivota. No plnej istoty nenadobda.Stle bada na om bezradnos. Habk, had,ska a chyt sa toho, o sa mu samo podhod.

Skvel vysvedenia a sami profesori ho chcpripta k stavu a ponkaj mu zamestnanie.Tm skr, e u za svojich tdi ako vpomocnsila s spechom prednal prvo na prvnickej

46


47/240

kole vo Furnivals Inn. M prija profesru? Stasa pedagogom? Nie a nie sa rozhodn. Poka sa

postavi na vlastn nohy a na otcovo naliehaniezana advoktsku innos. Kde sa len konene

uchyt?Boj o mladho advokta vyhrva jeho kance-

lria. Ete stle nenaiel ivota v paragrafoch aivot, ktor ho ovieval v univerzitnch kruhoch,sa mu bridil. Nepostihol ete krsu apotoltu

medzi akademickou mldeou. Videl iba jej kreh-kosti, jej nzke non tlania a s hnusom utekalodtia, kde mal by radej rozumnm radcom,lskavm pomocnkom, rznym lekrom. Nezba-dal, e aspo polovica z jeho posluchov nie jezl, ale iba bezradn, nevedomky vahovan do

ahkomysenho zahania a bezstarostnho vy-vania. Nezbadal, e tam bolo treba iba za makzujmu a niekoko priateskch slov, a bol bymal okolo seba kdel nevinnch, oduevnenchmladch sdc. No, v Moruov nebolo vodcov-

skch sklonov, nevedel lovi v tudentskom tra-sovisku, ako o tri desaroia neskr obravtudent z Loyoly na univerzite parskej. Morusvidel iba bahno a stle bojazlivejie sa mu vy-hbal. A zrove stle tesnejie zapadal do advo-

ktskej kancelrie, medzi svojich ud.Zana tam skromne, nesmelo. Ale pomaly samu oi s asom otvraj. Neme u by slep,neme nevidie. Ak to celkom in svet! Ak tu

plnos ivota! To nie je stuchl starina zo kol-skch lavc, ale sviei, erstv, tepl, ba a ho-

47


48/240

rci, pliaci ivot. Vlastne ho ete nikdy nevidelprdi tak bezprostredne a takm dravm tokom.Za pr krtkych mesiacov m u v stolovej z-suvke pln iv inventr udskch nruivost

a udskej biedy. Hrabiv udsk nensytnoss krliou plodnosou plod nepodarench mrz-kov. Ako by u ani zkonnky nestaily s menamipre najjemnejie odtienky nespravodlivosti, kriv-dy, tlaku, nelsky. Podvody, klamy, vydiera

stv, ukrutnosti pretkvaj sa s povanosou,a bezhraninm darebaenm. Mlad advokt sazhroz, no ke do naha odhal boiaka predsebou, njde pod hrubou krou vonkajej drsno-sti vdy srdce, skuvajce, trpiace. Pri prvejkrdei skriv sa mu tvr a mrik pohorenia

prelietne mu elom, ale ke mva preast pr-leitos zahadie sa do vychudnutch lc mest-skch obrkov a ke pod pinavou, zle poltanou hbou priamo cti trasav hnty, dua mumkne a mimovone napa sa scitom k lo-

veku. Neuvedomuje si ete celkom, ale u bad,e t udia vetci, ktorch prijma jeho kance-lria s mu blzki, s jeho blin, jeho bratia,trpiaci, jedni tak, druh onak, no vetci potrebu-jci pomoci, vetci doadujci sa jeho spravodli-vosti, toiaci na jeho dobrotu, scit.

Nem ich milova? Nem sa im da cel?A ako sa im rozdva, ako im del so spravodli-

vosou aj dobrotu, po kuse, akoby po krajcimkkho chleba, cti, e tej dobroty a lsky musma vea, nekonene vea, aby vystail pre ka-

48


49/240

dho aspo omrvinkou. Mus by nabit, prepi-kovan dobrotou. Mus by dobr.

A raz len bolo to vtedy, ke prv zachr-nen k lient bol mu prve vyslovil vrel v aku

za pomoc, alebo vtedy, ke pred sdom bolspene poukzal, e vinen zlodej mal ibaz ndze dlh prsty, ale sa vraj chce skutone na-pravi, ak ho nepotresc zvyajnou tvrdosou, azlodej sa mu na mieste odv ail primnm po-hadom raz len pri nvrate zo sdnej siene

poctil na svojej tvri mkkos teplho smevu.no, smeje sa mu konene aj tvr, lebo u dvnosmiala sa mu vymenen dua. Teda predsa oilstar, dvny vesel Tom!

Tak sa stalo, e Morusovo slovo bolo tepl ani

kol, bo vychdzalo ete z teplejej due. Moru-ov rada mdra a spravodliv, bo korenila v po-rozumen a v asti na cudzom neast. o nezmohly tdi, ani pochvaly, ani diplomy, omrne chcela priari ady roztpajca hudba, to

poahky dosiahla udsk bieda. Chcel ju hoji,by jej lekrom, a pritom vylieil seba. Nevedom-ky dotkol sa nevyerpatenej, obrodzujcej silyzeme a jej bohch det, jej vene bldiacich,vene hladujcich a hadajcich davov, a vzkrie-sil v sebe kus boskej dobroty, lebo aj jemu boloto zstupov.

V advoktskej kancelrii a v sdnej sieni pri-iel Morus do styku s davom. A dav je bytos;

49


50/240

Osobitn, iv, vyia ako jednotlivec. M svojuduu, svoj rozum, a hlavne svoje priania a tby,svoje city a nruivosti. M ich tak, ako ich nikin na svete nem. Nerobia ni, iba spia. Vedia

spa roky, desaroia, vedia driema odpovai stroia, a zatia v tom ututlanom drieman, vykrmuj sa ani istokrvn bk, uren pre arnu,km neprde ich chva. Potom sta iskierka, abyvybila ich nadatomick energia, a nastva ho-

tov boie dopustenie.Morus sa stal milkom tejto draej bytosti.Nezhltla ho, ale oskoro zail, e by hoc aj mi-lkom netvora, znamen by jeho obeou. Ibakrtko kmil mlad Morus t udn bytos svojouspravodlivosou, hkal dobrotou, ale dvky bolyprituh. Londn ho nosil nie na rukch, ale v srdci.No prila chva, ke ho berie aj na ruky. Nie,pravda, v divom revolunom besnen a vystrjan,aby ho posadil rovno na krovsk trn. V zko-nitom demokratickom zpolen vychdza dvadsa-

esron Morus ako vazn zstupca udu v par-lamente. Z vle londnskeho udu, ktor sa munauil bezvhradne dverova, zaujma v sne-movni r. 1504 poslaneck mandt.

No, nikde nesed lovek menej iste ako na

nestlych pleciach davu a vari nijak kreslo nemnatoko hlinen nohy, ako kreslo udov. Rznamocn ps sa ete ani nestaila pohrozi derom,a der u ani nem o zasiahnu. Z oduevnenchstpencov a zvelebovateov stan sa za zlomokchvle nem divci.

50


51/240

V snemovni je Morus tm, m ho chce ma ud.Zstancom jeho zujmov. Zstancom opravdivm.Smelm aj vtedy, keby bolo politicky mdrejie

by o vlas opatrnejm. Priama a poctiv politika

sa zriedka vyplca. Mdry kr vie vemi sporivohospodri so ttnym majetkom. Najm krov-sk pokladnica je u od niekoko rokov vo vzor-nej rovnovhe. A zkostliv kr sa boj tto rov-novhu narui, ke ide o isto rodinn zleitosti,

akou je dcrina svadba. Pri takej prleitosti ne-mono siahnu na ttne zlato. Ale veno mus by.a pravda, krovsk. Nemohol by sa o postaraud? Ve princezny patria viac udu ako krov-skmu domu a ide o dobr chr nroda! o by si

pomyslel tak kt, kam sa princezn vydvala,keby vbava mala by skutone ktska? A Hen-rich VII. iada od parlamentu, aby mu na svadbudcry Margity so ktskym krom Jakubom od-hlasoval sumu 40.000 funtov terlingov.

Pravdae, protirei nemono, aspo navonok

nie, mkovek bola naplnen myse a akkovekzvratn bola suma. Tu sa zdvihne mlad Morusa ren. Ach, konene sa me popi svojmklasickm vzdelanm! Od radosti sa a pozabud-ne, a keby poslanci boli bvali tie klasicky vy-

kolen, a keby boli poznali aspo tipku z grc-kych dejn, boli by sa nazdvali, e vstal zmt-vych sm Demostenes a e v anglickom parla-mente odznieva prve jedna z jeho filipk. Spotenod strachu zachytvali iba jednotliv slov, aletie zvualy a rezaly. Refrny ako: spravodlivos

51


52/240

a mdre gazdovanie, a potom zasa mdre gazdo-vanie a spravodlivos niesly sa hrobovou slou.Kr lkne, ale ud je zachrnen. Parlamentodoprie krovi mrnotratn poloku.

Morus vie, o ho ak, ale to ho u nezaujma.Vykonal svoje, a netrpi sa nad krovm hne-vom, ani neak, i si ud prde vyslobodi z Toweru svojho obbenca.

Asi by nebol priiel, ale ani nebolo treba. Kr

nechce krv, le peniaze. A ke e s Toma ne-mohli svlieka koeu tento ikovn pravotrsi ete ni nenaetril! zdrapili otca a dajne prenesplatiten dlhy hodili do alra, odkia saboh sudca musel draho vykupova. Vid, mohli by sme sa mu kodoradostne zasmia

nao si chcel ma zo syna advokta. Teraz do-plcaj na jeho advoktsku hevnatos.

Ani mlad Morus nectil sa v bezpenosti. Kr-ovsk kopovi sliedili aj po om. Zprvoti pomalvyhn sa krovmu hnevu tekom do cudziny;

no oskoro nahliadol, e sta zmizn s javiskaverejnho ivota, aby naho zabudli jeho nepria-telia a vari aj t, ktorch milkom bol ete do-nedvna.

Morus utek, a nik sa mu nehde pod nohy,

nik ho nezastavuje, nezda! Dav zasa zdriemol,zaspal. To je vekm pouenm pre neho. Je bo-hat o jednu ivotn sksenos. Poznal, o jehodna udsk priaze, a vie, nakoko jej monodverova.

52


53/240

S pochopitenm duevnm naptm oakva-me, o urob Morus teraz. Treba mu zmizn, a docudziny nem vea chuti. Strat sa doma. Ale kde?A na ako dlho? Vari len nie navdy? V krajine

je na tisce akch kovanch brn, ktor sa muna prv zaklopanie otvoria, ahko, jemne, akoby nadnan neviditenmi rukami anjelov, aktor by sa rady za nm zavrely na veky.

Nae naptie sa len stupuje, ke mme na

mysli, e Morus u roky spval na dotenom lkuu londnskch kartuzinov. Nevkro k nim razs pevnm rozhodnutm spli za sebou navdyvetky mosty do sveta?

Morus skutone klope na brnu londnskehokartuzinskeho kltora. S akmi zmermi? S ak-mi myslami? Predbene ete ani sm nevyznsa vo chvkov zamotanom klbku svojho vntra,a my ho iba vidme, ako vne prekrauje kl-torn prah a ako dubov dvere za nm velebnezapadaj. Lskav mnsi prijmaj mladho pre-

nasledovanho poslanca s tajnmi ndejami.

*

Ke po prvom politickom dere stretme Mo-

rua zasa v spolonosti kartuzinskych mnchov,treba nm konene prezrie a zhodnoti celkovvplyv kltora na duu mladho pravotra.

Kartuzinska regula dovoovala pobyt v kltorelaikom, tiacim po vzdelan a duchovnej utiahnu-tosti. Pravda, regula obmedzovala pobyt na krt-

53


54/240

kych desa dn. No, v asoch Moruovch tregula nebola v platnosti a Morus aj ako laik bezrehonch subov mohol strvi u kartuzinovcel tyri roky. Konil vtedy svoje prvnick

tdi v Lincoln's Inn, ale spolu s celou horlivo-sou oduevnenho humanistu venoval sa skrom-nmu tdiu klasickej grtiny a kresanskhobohoslovia. Tam, ako sme u spomenuli, stva saskutonm uencom.

Ale mlili by sme sa, keby sme si predstavovali,e Morus je iba such teoretick uenec. Nie jeto u iba hlad po vede a poznan, o ho viae kukltoru. ivotopisci drazne poznamenvaj, eza svojho tvorronho pobytu v kltore, Morus,nakoko mu to len tdi dovouj, oddva sa

spolu s mnchmi vetkm nboenskm cvieniamkltorskm. Povedali by sme, e u nie je ibalaikom, ale skr kandidtom, akateom rehon-ho ivota, tm viac, ke ete vdy sa nerozhodolpre urit stav. A tak tvorron pobyt u kartu-

zinov stva sa pre mladho advokta aj kolouduchovnho ivota.

Ve hej! Vo vierounch otzkach Morus bolviac menej dieaom svojej doby, ktor nepoznalokritickho postoja k boiemu slovu v Biblii a bezvntornho rozporu, priam slepo prijmalo vetko,o uila Cirkev. Nad obasnmi bludrmi pohor-oval sa rovnako nbone, ako hlbokoveriaciprost ud. Ak v mladch rokoch pokal sa horozry erv pochybovanosti, nezahniezdil sa muv dui nadlho. Morus nie je a pravdepodobne

54


55/240

nikdy nebol prepiato kriticky zaloenm skepti-kom. A teraz u ozaj mohol poveda so svtmPavlom: Viem, komu som uveril", a ke jehoduch ete stle nie je spokojn a ete stle had,

chce njs prakticky spsob dokonalho kresan-skho ivota, chce njs Boha v sebe. Ke Tomchcel by kedysi svtm a ktore kazskmirukami vychovan mladk neprechovval tietotby? chcel by nm novou muskou rozhod-

nosou u kartuzinov. tudoval a tal, modlil saa rozjmal preto, aby konene, povedali by sme.aj radne poznal a nastpil cestu dokonalhokresana.

To je, zd sa nm, najhlb smysel jeho priviazanosti ku kltoru a nbonch cvien s mnch-mi. Ake boly tie cvienia, ak to asketick ko-lenie a ak asketick prax?

Poda slohu neskorch anglickch Moruovchspisov nboenskch usudzujeme, e sa dokonalevyznal v sasnej anglickej asketickej literatre.

No t bola skromn. Morus sm neskr odporata aj heretikom iba Hiltonovu Scala perfectionis", potom preklad ivota Kristovho, pripisova-nho svtmu Bonaventrovi, a nakoniec Kem-penskho Nasledovanie Krista. Musel teda Morus

siahnu aj po latinskch knihch a je takmer ist,e bol soznmen s celou nboenskoasketickouliteratrou svojej doby, nesenou duchom a n-ukou svojho obdivovanho uitea Augustna.

M von prstup do kltornej kninice naplne-nej krsne zdobenmi rukopismi a najnovmi

55


56/240


57/240

zvltnou ctou uctieva si Preblahoslaven Pannu,aby m istejie kral na ceste dokonalosti, Mo-rus vie, e aj on mus by tak, a ete v ten dezana by takm, a ete v ten de umtvuje telo,

krot smysly a ponra sa do modlitby a rozjmania.Tak sa stva, e Morus dopa hum anistick

idel vrcholnho stredoveku idel miery a zla-denosti, vrcholnmi idelmi kresanskho stre-doveku: dokonalho sebaovldania silou vycvie-

nej vle, m uieho splynutia s Bohom v nepre-niknutench hlbinch mystickho prevania ta-jomstiev kresanskej viery a nekalenho pova-nia vntornej slasti a sebestanho pokoja. Tentocelkov idel prenikne do poslednho nervu ob-novenho Morua a zvldne mu aj vonkajok.Kedykovek sa dvame na jeho portrt, mmezave dojem, e hadme na niektor z umelec-kch diel Fidiasovch, prehriatych teplom zduchovnelch tvr, ktor utvoril kresansk teteca kresansk dlto renesannch umelcov.

Bol to vlastne zasa nov svet, do ktorho za-bldil Morus v kartuzinskom kltore, a nechceliby sme ho nazva iba asovo provincilnym sve-tom stredovekej mystiky a nboenskch zit-kov, ale priamo a urite: je to celokresansk svet

nadprrody a milosti, odvek podstata kresan-skho loveka, obleen za Moruovch ias dopestrch, vemi asto a krikavch iat stredo-vekej nbonosti, prostej i nsilnej, vrcnej ichladno rozumovej, extatickej a tvrdo vednejzrove.

57


58/240

Morus a teraz chpe a osvojuje si hbky, rkya dky nevyerpatench bohatstiev kresanskejviery, ndeje a lsky, opravdu boskch nost,slievajcich bosk a udsk ivot v jedno nepo-

chopiten tajomstvo v kruhu tajomstiev boch,v jeden nadzemsk blaen ivot v ivote bo-skom, v jedin plame lskajceho sa boskhoa udskho sprbuznenia v blaenom viden. Ateraz nos vo svojom vntri vetky bohatstv,

ktor len me da udsk a bosk um spolu. Ateraz cti, e je celm, ozaj dobudovanm, hoto-vm lovekom. lovekom poznaenm stredove-kou uenosou, a lovekom, pomazanm stredo-vekou milosou. A nezara ns, ke mnoh ivo-topisci nazvaj tieto Moruov dni jeho vekm

obrtenm.

Takto asketicky vykolen Morus m konene

vyplni ostvajce dva body svojho kartuzin-skeho programu: voli si povolanie a narta siivotn pln.

Ak vo svetle novho loveka pozorujeme teraztohto zrelho dvadsaesronho mua, prema-

jceho v samote o svojom povolan, zd sa nm,e mme pred sebou starovekho Archimeda,ktor aj pri bombardovan mesta a bytu spokojnekresl svoje geometrick obrazce. Morus chyt dork pravtko, papier a ceruzu, a kresl a rta.Problm je poloen jasne: sta sa kazom, pr-

58


59/240

padne vstpi do kltora, alebo vrti sa do sve-ta? Lti ho hravo.

Keby hadel len na svoje city a sklony, udvno by v mnskom habite prespevoval almy

Bohu. Morus vie, e svet je horiacim mestom,z ktorho sa mono najahie zachrni tekom.Vid, e ovea slobodnejie sa d sli Bohuv kltornom zti, ne na brlivom mori sveta,a so stredovekmi asktmi tak ivo preciuje ob-

ben Augustnovo Nespokojn je srdce nae,km nespoinie v Tebe, Boe". Ve aj on roz-jmal o alamnovej mdrosti: Mrnos nadmrnost i . . ve aj on poul Pna vraviaceho:o oso lovekovi, keby aj cel svet zskal..ve aj on vie, e kto chce by dokonal, mus s,

preda vetko, zanecha otca, matku, bratov,sestry... a prs a nasledova Pna. A boly chvle,ke aj on s dvernm priateom, svojm mladmprofesorom Lillym, rovnako tartujcim do vavdokonalosti, bol rozhodnut vstpi do rehole

chudobnho svtho Frantika. Morus je ula, a aklen raz pochyt neklamn hlas bo, volajci hona kazstvo, pjde za nm! Sequar Te, quocumqueieris, pjdem za Tebou kamkovek! No zdalo samu, e toho hlasu nezaul.

Naopak. Popri vetkej milote a pralivosti P-novch slov znel mu v uiach ete mocnejieslov toho istho Pna: Nie vetci chpu to slo-vo, ale len t, ktorm je to dan", a slovo Apoto-lovo: Ani nik nech si neprivlastn hodnos, lenkto je volan od Boha ako ron."

59


60/240

Morus videl toko kazskch a mnskych sla-bost, ktorch sa dopali preto, lebo sa vtisli dosvtyne nepovolan. Okliv sa mu lovek, ktornieo subuje, a sub nedodr. Prenik ho svt

hrza pred hriechom a bojazliv cta pred sv-tyou vyvolench du. Po dkladnom uvenrozhodol sa nevkroi do nej, aby ju prpadnousvojou krehkosou tie neznesvtil. Hlas svedo-mia mu je nadovetko a svedomie ho uisuje, e

nie je vou boou, aby sa stal kazom. Boh chce. poznal to jasne alebo bom vnuknutm v mod-litbe alebo z st duchovnho otca Coleta abysa vrtil do sveta a tam bol dobrm kresanom,skrytm za mrami vzornho rodinnho ivota.

Asi takto bol postup Moruovch mylienok,

ke uvaoval o budcnosti. Takto to strunesha aj znmy Erazmus Rotterdamsk, neskordvern priate Morusov a jeden z najlepchznalcov jeho due. Morus, vrav, chcel by radejistm manelom ako neistm kazom. Je pocho-

piten, e ako priamy charakter, nechcel bra naseba zvzky, na ktor ctil mlo vlastnch sla ako nepovolan, ete menej milosti boej.

S ivotopisci Moruov, ktor jeho nvrat dosveta vyuvaj na tendenn zaostrenie proti

stredovekmu kazstvu a kltorom. Jedni tvrdia,e Moruov sa zoklivil rozpustil ivot kazova mnchov v jeho dobe. Istee Morus odsudzovalv duchu vetko nekazsk a nerehon na du-chovnch osobch. Kad nov pohorenie bolomu odstraujcim prkladom a kad ahkomy-

60


61/240

senos jeho vlastnou najvntornejou bolesou.Ako by bol chor len jeho vlastnej rodiny.

Ale o Morusovi a s matematickou istotou vie-me, e nikdy neprejavil ani najmenieho opovrho-

vania voi duchovnm, nikdy nedovolil si ani kri-tiky, ani vsmechu ich stavu, hoci jeho humani-stick kolegovia, nevynmajc ani Erazma, ostrohrzli do mnchov a so zle tajenou rozkoou za-

bvali sa na ich slabostiach. V jeho oiach kaz-sk a rehon stav bol vdy vznesen, svt a'preval hlbok zadosuinenie, ke v triezvejspravodlivosti mohol poukza na tisce vzorne,a svte ijcich duchovnch, a ke aj pri tchodsdenia najhodnejch nerestiach mohol sis duevnm uspokojenm poveda, e ani cel

hory udskch krehkost a zloby nezavalia pod-statn, bosk svtos Kristovej Nevesty. V ne-skorom Moruovom ivote bude nadosta pr-leitost, kde sa toto jeho stanovisko voi klrupriam hmatatene prejav.

A koko pravdy maj in ivotopisci, zachdza-jci do druhej krajnosti? Morus vraj nevstpil dokltora, lebo aj ten sa mu zdal primlo prsny.

ahko vybadme z tchto riadkov zmer spiso-vateov, zvelebenm Morua podceni mravnrove kltorov, ale ete ahie prezrieme, echvla nie je nim inm ako plytkm renckymzvratom.

Cel pravda o Moruovom uprednostnen svet-skho povolania pred povolanm duchovnm jetak prost a jednoduch ako Morus sm. Milos

61


62/240

urob z poslunho loveka, o sa jej zapi. Mo-rus zostal vo svete, lebo poznal vu boiu, ktorchcela ma z neho vzornho manela a otca. A mysi tu nememe odoprie dotierav, zvedav

otzku. i ho azda nechcela Prozretenos boianroky pripta k ene a k deom, aby jeho ko-nen obeta bola tm hodnotnejia a iarivejia?

Morus, rozhodnut vrti sa do sveta, vyuvaposledn chvle kltornej samoty, aby sa vyzbro-jil na boj so svetom.

Nemme poruke zpisnk z jedinench dnjeho pobytu u kartuzinov. Ani v skpych listoch

z jeho poslednch tudentskch ias a prvchadvoktskych rokov zachovaly sa iba tyri nehovor o svojej duchovnej obrode. No, pohadna jeho neskor ivot, usporiadan, ba takmer

prertan do najpodrobnejch monost, nm

priamo nanucuje celoivotn pln, pre ktor ne-mono njs vhodnejieho umiestnenia ako obdo-bie duchovnej sobranosti v kltore. Predlohoumu boly ivotopisy svtch, kltorsk ivot mn-chov a jeho vlastn pravideln ivot v mladch

rokoch. U tkv mu v mysli hlavn rysy, u siodnesie so sebou mnske ora et labora". Iloo to, rozumne a kresansky podeli si as medzi

potrebnm, uitonm a zbavnm; nepoddajnousilou vle vymedzi v dennom poriadku potrebmdue zodpovedajci as na nboensk kony a

62


63/240

s tvrdoijnou dslednosou vytrva pri nartanomprograme. A budeme mc celkom zblzka po-zorova Morusov skromn ivot v rodinnom z-ti, mimovone zastaneme v ase nad vernosou

Moruovou v dodriavan predsavzat.Tak, ha, vracia sa Morus do sveta!Mm dojem, ako by sme u mohli urobi bod.

Vek, drazn, skutone oznaujci, e je ko-niec, po ktorom netreba u ni oakva.

Je to tak!Vntorn vvin nho hrdinu je dokonen.

Zhady rozlten, lovek plne njden. Akonovonaroden diea, ktor zdrav nalo si kone-ne miesto v rom svete pod hviezdnatou oblohou

a ak u iba na hbky, na koieku, na pokrm.Udalosti, o prdu, bud u iba akyhraky,v ase a priestore vean na veducha, oprethoo Venos a Nekonenos samu. Vetko, o etestretne Morua na jeho ivotnej ceste, aj mue-ncka smr, je iba prveskom ku vykrytalizovanej

podstate, je iba samozrejmm vhonkom a plo-dom na podarene zatepenom kmeni. Rozrastom dohbky, rky i vky, aby stl mocne, aby ho unaveky ni neodlilo od lsky Kristovej.

63


64/240


65/240


66/240

strnky krovch sliediov, znova sa vonejiepohybuje a vyber sa na jese r. 1504 na-krtko do Europy. Nateraz je pre ns vedajouvecou, e na znmej louvainskej univerzite do-

pa svoje vedomosti a zdokonauje sa vo fran-cztine. Sstredujeme pozornos na jeho nvte-vy u anglickho vidieckeho zemana Colta, ktor-ho dom neobde pred odchodom za more a kto-rho rodine patria jeho prv chvle po nvrate

domov.Tume, preo. Skromn, mono aj schudobnelachtic pod krovom svojej achtickej krie str-il a kresansky vychovval tri dospievajcedcry. Mlad Morus od prvej nvtevy u neho nevieme, o ho sblilo s tm domom, cti, esa prebdzaj v om sympatie k druhej dcrke,v ktorej krse a dobrote objavuje stelesnen seno svojej budcej ene.

Ndeje boly v ek . . . Ale a npadne nestranncky a verne prezrdzajci kronikri

kedykovek myslel Morus na mladiu, vdy sa muozvalo svedomie a vyitovalo mu chladnos a

bezohadnos ku starej. Koko sa t natrp a variaj naplae, ak sa uvid obdenou! A mladej budeahie aka na nov astie.

Hlas svedomia a jemnho citu zavil. Morussi zaumienil venova viac pozornosti starej,ostatne tie milej a mdrej osbke, menom Janke,a vraj samo nebo korunovalo jeho dobr vu.O krtky as, na jar r. 1505 vedie Morus k oltruJanku, s ktorou sa spja nielen prsahou vernosti,

66


67/240

ale aj putom opravdivej lsky. Moruov achetn rozvaha a Jankina v an oddanos bud z-rukou manelskho astia tohto Bohom chcenhosvzku.

Morus sa li s kartuzinmi a zana novsek svojho ivota. Li sa aj s otcovskm domomv Mlienej ulici v Cripplegatskej tvrti a zaklad

si vlastn domcnos vo tvrti Bucklersbury.

67


68/240


69/240

4.

V nasledujcich dvadsiatich rokoch zrob Mo-rus kariru, ktor smelo mono porovna s ka-rirou vojenskch kreatr rozpadajcej sa sveto-vej rmskej re. Do vky dvha ho jeden zo tt-nick najschopnejch panovnkov dejn. A ke e

vyznaenia, nasleduje jedno po druhom pravi-delne ako sviaton vyzvanie zvonov, nemono

pripsa nepotizmu v Moruov nekolovalo anilen kvapky krovskej krvi ani osobnmu pria-testvu z detskch alebo mladckych rokov, treba

sa zamyslie, ak to boly vlastnosti a zsluhy,ktor kr objavuje a pre ktor krok za krokompovyuje prostho sudcu z londnskeho predme-stia.

U doteraz vieme mnoho. Jadro veci by sme asinajpravdivejie vystihli tvrdenm, e Morus upo-zornil na seba vzneenho vldcu svojm nezlom-nm charakterom, nevednm politickm a socil-nym rozhadom a europskm menom dokonalhohumanistu.

Ak by sme si chceli utvori dokonal predstavu

69


70/240

o Moruovom postaven a vzname v tedajomhumanistickom svete, bolo by treba s kroka nakrok sledova jeho vlastn spisovatesk innosa jeho literrne priatestv. Je zrejm, e by si to

vyadovalo osobitn prcu, na ktor priznajmesa ani nestame, a ktor by nairoko prerstlanae skromn pomery. Ak predsa venujeme nie-koko strn jeho literrnej innosti, treba vedie,e je via ne ako ju tu podvame.

Prv humanisti, s ktormi Morus prichdzal dostyku, boli jeho uitelia a spoluiaci z Oxfordu.Aj medzi kartuzinskymi mnchmi nachdza pria-teov, nadnanch vlnami pralivho hnutia.Jeho duchovn otec John Colet, oduevnen ob-rodnmi ideami kresanskho humanizmu, horlna londnskej duchovnej synode r. 1512 za obno-vu katolckeho loveka a kresanskho mncha.No najvznamnejm pre humanistick usmerne-nie Morusovo je jeho vasn stretnutie s hlbokouenm Holan anom Erazmom Rotterdmskym,

kedysi augustnskym mnchom, neskr svetskmkazom. Hoci Erazmus bol o dev rokov starako Morus, uzavreli u pri prvej Erazmovej nv-teve v Anglicku roku 1499 primn priatestvoa odvtedy Erazmus bval astm Moruovm

hosom v Londne a v Chelsey.V tni tchto svojich uench vzorov a vodcovska Morus prv literrne rozbehy. U od mla-dosti pe s priateom Lillym latinsk epigramy,z ktorch mnoh s prekladom z grckej antol-gie. S Erazmom preklad okolo roku 1505 Lucia

70


71/240

nove Dialgy a z prleitosti nastpenia Henrichana trn roku 1509 pe jeho krovskej vsostilatinsk gratulan vere. Okolo roku 1513 vy-dva viu, u prv napsan, no nikdy nedokon-

en dejepisn prcu o krovi Richardovi III.Od roku 1503 ska aj anglick vere a petyri veci pre vlastn zbavu". Prvou z nich jeVesel art, ako sa serant (asi n andr) na-uil hra frtra." andr m pre nezaplaten dlhyzavrie mladho loveka, ktor sa vak rob cho-rm. Dostane sa k nemu preobleen za mncha,dva mu duchovn rady a nakoniec ho zatkne.V druhej bsni mlad moralista rozumuje, akonad detstvom vaz dospelos, nad dospelosoukupdo, nad kupdom vek, nad vekom smr, nad

smrou poves, nad povesou as a nad asomvenos. Tretia bse je nrekom nad smrou kr-ovnej Albety, manelky Henricha VII., a ko-nene tvrt Kniha astia u, kde a akomono njs astie.

O rok neskr preklad z latininy do rodnhojazyka ivot talianskeho humanistu a asktu JnaPico de Mirandula, od ktorho sa aj sm Moruschcel mnohmu podui.

Cesty do Europy u spomnan tudijn cestyna louvainsku a parsku univerzitu otvrajMoruov nov obzory a inpiruj ho novotoukontinentlnej perpektvy. Zaocenske objavy,o ktorch sa o raz viac rozprva, unaj mufantziu do bjench svetov. Morus pe Utpiu.

Pre pochopenie tohto diela treba sa ete vrti

71


72/240

k Erazmovi. Rotterdmskyuenec, nebol jedinmhumanistom, ktorho Morus hosovsk vtal vosvojej domcnosti. asto sa ich sila cel spolo-nos na priatesk posedenie a na uen pobeser

dovanie. No s Erazmom si najlepie rozumeli, bamono poveda, e tto veduchovia svojej dobysa vzjomne dvhali a vzjomne si dodvali lesku.Morus v a iste priatestvu s Erazmom, e sa

povzniesol medzi najprednejie humanistick ve-

liiny svetovho mena a Erazmus ete aj dnesv tni kanonizovanho humanistu Morua striasaso seba vene sa vracajce obvinenia z kacrstva.

Hodno sa zamyslie nad tmto jedinenm, apo hrob prim nm priatestvom dvoch plne svoj-skch du. A hodno sa naozaj pta, i vitkaa hana, tak asto a tak smelo a mnohorz ajtak odvodnene hdzan do tvri Erazmovej,nepad vlastne aj na jeho priatea. Ve pod Mo-ruovou strechou a s jeho schvaovanm pe avydva Erazmus Encomium moriae, Chvlu blzr

novstva, svoj najostrej ton spis proti vet-km spoloenskm pokleskom, najm proti sla-

bostiam obravch mnchov. Ve cel vod jevenovan zzranmu hostiteovi, vtedy prvechoravmu, a priamo hmri sa chvlou na jeho

vzdelanie, povahu, rodinn ivot. V spolonomrozhovore pri lku Moruovom iste pretriaslijednotliv state a Morus sa sotva, alebo len vemijemne staval proti ostrmu slovu, ba iste viacrzaj pochvlil, prpadne vtipom priklincoval poda-ren vraz. A Morus zostva vern Erazmovi aj

72


73/240

vtedy, ke ho neskr rozkriia v Europe ako blu-dra. Aj vtedy ho brni celou rozhodnosou.

Nie je naou vecou psa obranu humanistuz Rotterdamu. Treba uzna, e jeho postoj voi

slabostiam inch bol prsny, a ukrutn, vari aj.osobne zaostren. A je otzka, i jeho satirumono chpa pod zornm uhlom primnej snahypo obrode dekadentnch, svojim chovanm CirkevKristovu hlboko uniujcich jednotlivcov. Aj Mo-

rus odsudzoval neresti, ale jemu ilo o skutonobnovu a tto dobr vu predpokladal aj u pria-tea. Preto, hdam, z zadia spisu nevyctil pria-teovu osobn zlos na mnchov, ani tok na du-chovenstvo vo veobecnosti, ale len podasvojej priamej, artovnej povahy dobr v-chovn, hoci aj trochu prikorenit art a hlavnedokonal humanistick vkon, a preto shlasils Erazmom. Morus artuje, Erazmus ree, povedalktosi vemi vstine, no Morus artuje s bomv dui, Erazmus ree so lou na jazyku.

Konene, ako inak sdia o knihe obaja Mo-rus primne, Erazmus vari tak trochu liiacky ke neskr spozoruj, e Erazmove spisy pou-vaj novotri v zaatom boji proti rmskej Cirkvi.Ako primne si elal vtedy Morus Erazmus

asi sotva aby sa tie knihy nikdy neboly napsaly! Ale pomc sa nedalo, lebo na zlomyse-nos nieto lieku.

Takmer rovnako sa vyvila doba aj na Moru-ov pre jeho vlastn vrcholn humanistick dieloUtpiu. Ideu diela, ktor mu vnuk svt Augu-

73


74/240

stn dielom De Civitate Dei, O boom tte, pre-chovva v sebe u za prednok na prvnickomstave v Londne. Uskutonil ju po druhej cestena pevninu a vydva dielo v Louvaine roku 1516.

Tento prv ttnickospoloensk romn vosvetovej literatre vbec, bol a ete aj dnes je

predmetom uench pretrasov, a najm komu-nizmus chce vidie v om svojho stredovekho

priebojnika.

Vchodiskom k pochopeniu Moruovej knihyje jeho vlastn osobnos a duchovn npl humanistuprvnika v najlepom muskom veku. Mu za sebou vea sksenost a i u pri svojichdejepisnch prcach, i v advoktskej a sudcov-skej innosti, i v osobnch a listovnch stykoch

spoloenskch, stret sa priamo s ocenom ud-skej biedy a nerest. V achetnej tbe po obrodeloveka akhokovek stavu, had kore udskejbohosti, a nachdza ho v neprirodzench po-meroch hospodrskosocilnych. Pod vplyvom

kresanstva svet sa u tisc rokov prebja od sta-rovekho tyranizmu k prirodzenm udskm ide-lom rovnosti a slobody. Ale ako aleko je etevdy skutonos od idelov! lovek je ete vdyotrokom pdy a majetku, ptolizaskm sluhom

mocnch a svetonzorov nenvisou naplne-nm fanatikom svojho smania.Tieto pliv problmy treba rozlti! Sprv-

nos rieenia je dosaiten poda Morua len plnm odosobnenm, odputnanm sa od oko-lia. Preto umiestuje svoj romn do vzdialenej,

74


75/240


76/240

nad touto zhustenou podstatou Utpie, podar sanm vystihn smysel a cie pvodcu romnu,a tak pochopi jeho vmysel. Svojmu svetu a oko-liu chce v npadnom, vstrednom rchu zdraz-

ni trojak obrodn idel udstva: idel hospodr-sky, idel politick a idel nboensk.Bolo by vonkoncom nesprvne robi z Morua

komunistickho filozofa, o aj len v oblasti ho-spodrskej, tob nie komunistu integrlneho, pl-nho. Komunistick nbehy Utopijcovpohanovv spolonom hospodren maj upozorni sasn-ho europskho loveka na jeho pochyben de-din priptanos k hrude a k peniazom. Hospo-drskym idelom kresanskho sveta m bydobrovon odptanos od mamony a z nej ply-

nca spravodlivos a milosrdn lska. Vetkyostatn predpoklady astnho udskho spoluna-vania dostavia sa ako ich sprievod samy od se-ba. lovek sa aj nasti aj zaodeje, a zostane muasu a monosti aj na modlitbu a zbavu. Neba-

dme v Moruovch Utopijcoch prejav Franti-kovej chudoby a v Moruovom osloboden kre-sanskho loveka od hmoty a hmotrstva zd-raznenie prvho blahoslavenstva z rei na Hore:Blahoslaven chudobn duchom . . . ?

Popri hmote a zlate prinou neast a osobnejneistoty s mocensk chky nsilnckych jedno-tlivcov. Tejto socilnej pliagy chce Morus zbaviudsk spolonos idelom socilnepolitickm:oslobodi jednotlivca od strachu pred akmko-vek nsilm. Preto vetku moc zkonodarn a

76


77/240


78/240


79/240

A presveden, matku Cirkev vrcne milujcikatolk sa nezaprie ani v pohanskej Utpii. Vi-mnime si len, ako vyzdvihuje vzorn nostnivot v patriarchlnych rodinch! A ke je re o

nboenstvch, Morus nezataj svoju rados nadtm, e mnoh Utopijci priatesky prijmaj kre-sanskch vierozvestcov a s oduevnenm dvajsa krsti. Ako je vraj ahko prestpi na katolckuvieru tm od korea zdravm pohanom! A s oprav-divm duchovnm pitkom zaznamenva Morusudalos, ke prv Utopijec stva sa katolckymkazom, a te sa z horlivho pristupovania Uto-pjcov ku sviatostiam.

no, za Utopiou skrva sa vek katolcky lo-vek, a nie zakuklen pohan. Morus nechce svojho

utopijskho pohana nanti stredovekmu kre-sanskmu lovekovi. Nechce, aby tak bolo, akoon pe, ale len, aby sa zl kresan uil aspood nepokazenho pohana, akho opisuje. A keMorus dovol utopjskm pohanom niektor ne-

udskosti, treba vedie, e na pohanovi, na tomzdravom starom Grkovi a Rimanovi, dobre zn-mom ete zo kolskch lavc oxfordskch, bo-hom aj v jeho prirodzenom ast, chce ui a dv-ha nejednho kresana, hadajceho boh a-stie vo svojom nadprirodzenom neast, hriechu.

Konene, nadde ete chva, ke Morus budema prleitos zdrazni, otvorene a jednoznanesvoje katolctvo aj literrne, a to v boji s Lutherovm hnutm.

79


80/240

Prenechvame osobnmu vkusu lskavho i-tatea zasta so svojimi sympatiami pri plodochMoruovej uenosti a jeho obrodnch snh, aleboprenies sa zahka aj k obrazovej ndhere v-

konov jeho ukznenej vle a peknoduchho cha-rakteru. Je to itateova vsada, ktor mu nikneme odkriepi.

No ten, o riskoval vzia do ruky tetec, musnm hba a zapa pltno ah za ahom, ak

obraz m by raz obrazom. Ete stle dlhujemeodpove na nadhoden otzku, zodpovedan do-teraz iba iastone. Okrem uenosti a svetovhomena priptaval Morus na seba pozornos snai-vho mladho vladra osobnou spoahlivosou

a nezvyajnou scosou. A tu nememe sa vy-hn drobnej mozaikovej prci, o ako by sa nmvidela nudnou. Mnoho rz iada sa viac smelostik mornmu sbieraniu paberkov, ako k stavbemonumentlneho pomnka.

Tak!

Spoahlivos v kadodennej prci, svedomitosv radnch povinnostiach. A hlavne politick vy-spelos a ttnick schopnosti. Podar sa nm ichobjavi?

Po prvch radostnch doch po svadbe vkoa

jil sa Morus znova do vednho ivota svojhoprvnickho povolania. S pocitom uspokojeniavybadal, e ono nie je tm obvanm uprom,ktor by zlodejsk ubjal jeho literrnohumanistick tby. Na vetko si naiel as, a za advo-ktskym stolom sedel u spokojnejie, odkedy

80


81/240

mal u celoivotn stav a povolanie. Pravda, kmil star urazen kr, musel zave pridaf i-votn rados a zave priahova uzdu nronejmrozbehom. Zd sa aj, e nvtevou na univerzite

louvainskej a parskej r. 1508 pripravoval simonos trvalho pobytu na pevnine.Ale roku 1509 zomiera Henrich VII. a krovsk

ezlo preber jeho syn, osemnsron HenrichVIII. Morus u nasledujceho roku stva sa lon-dnskym mestskm sudcom a s malmi prestv-

kami celch osem rokov zastva tento rad.Hba drobnstok, zaznaench prvmi Moruo-

vmi ivotopiscami, dovouje jasne prezrie, obolo nplou tch rokov.

Mestsk londnske sudcovsk teleso skladalo

sa zo erifov, na ele ktorch stl lordmajor. Aleaj lordmajor aj erifovia boli obyajne len neod-

born estn funkcionri a skuton sudcovskprcu vykonvali tzv. undersheriffs, prvnickydokonale podkut sudcovia. Jednm z nich sa stal

Morus. A tak pre neho nie je to iba mtva povin-nos, raz do tda zjavi sa v radnej sieni a sosudcovskm dvorom vyna vopred pripravenrozsudky. Morus je stlym radnkom sdu a pr-ce m aj ke nie nazvy, ale dos. Najm ke hoako odbornka, vdy ochotnho pomc, stle a-

stejie prosia o radu aj krovsk sdne dvory.Predstavu o tom, ako sa venoval novm povin-

nostiam, meme si utvori zo zprvy o jeho ne-skorch zaiatkoch v rade lordakancelra.Tam ho vtala zanedbanos, ktor treba oznai

81


82/240

doslova ako vnimon. Jeho predchodca v ra-de Wolsey bol natoko zavalen rozlinmi du-chovnmi a svetskmi zujmami, e si ani pri naj-lepej vli nemohol zasta povinnosti lordakan

celra. Nevybaven spisy sa hromadily a zapadaly prachom. Nov f radu dal sa do prces takou chuou a hevnatosou, e o niekokomesiacov mrne volal na sluhov, aby mu priniesli alie akt. Nebolo ich.

Tak bol Morus neskr a tak bol aj na za-iatku svojej sudcovskej kariry. Ve to, o ve-del Jano, musel vedie u aj Janko. Sasncijednohlasne o om tvrdia, e nik neusporiadaltoko prpadov ako Morus a e nik in nepraco-val s istejmi rukami. A ke Londn oskororozprval o cennom a neskorumpovanom rad-nkovi", kad vedel, e sa tm mysl Morus.

Svedomitos, vystupovan asto a do zko-stlivosti, prejavovala sa aj voi strnkam. love-ku, opantanmu priateskmi znmosami, rodin-

nmi svzkami, politickmi ohadmi a ztopoutiscich citov, nie je ahko by nadosobn nestran-nm v rozhodovan. Morus sa nedal ovplyvni aniudskou priazou, ani ohadom na bohatch amocnch tohoto sveta. Na vhach jeho sdenia

zavauje jedine poznan pravda a hlas jeho sve-domia. Je kazateom, ktor sa aj sprva poda to-ho, o hlsa. Idely, vloen do Utpie, dostvajv jeho radovan kos i telo. 2ij v jeho sudcov-skej sieni.

Uisujem a, syn mj, povedal neskr zaovi

82


83/240

Roperovi, e od pravdy neodklon ma nijak leskosoby. Ba keby sm mj milovan otec bol na

jednej strane a diabol na druhej, a videl by som,e pravdu m diabol, prisdil by som ju jemu."

A naozaj! Nejeden z jeho rodiny poctil pravdutchto slov. Ani s manelkou nerobil vnimky.Vyniesol nad ou rozsudok tak nestrann a takmdry, e si mimovone spomname na biblickhosudcu alamna, ke ho tame.

Chudobnej ene toti zmizol vzcny pes. Zlodej,o ho ukradol, predal ho prve pani Moruovej.Ke sa to chudobn ena dozvedela, zaalovalau Morua jeho manelku. Morus bez rozmaniazavolal enu aj so psom, podral pska pri sebe akzal enm, aby sa postavily do protivnch k-

tov a aby naraz volaly pska k sebe. Ke psk za-ul hlas dvnej panej, skokom sa bral k nej.

Psk nepatr tebe, obrtil sa usmievav Mo-rus k manelke. U sa mus nejak potei. Nomanelka sa potei nechcela a dobrcky Morus

kpil jej toho istho pska za trojnsobn cenu.Skuton umenie, ktor vie tak obdivuhodne dado sladu spravodlivos zkona a nen rodinncity.

Rovnako tvrd je Morus aj voi zlatu. Advo-

ktske a sudcovsk remeslo bva nebezpen. Avemi pravdivo sa d poveda, e husi mu za-chrni nielen Kapitol, ale preasto aj nejedenkapitl. Sudcovo slovo rozhoduje o udskch osu-doch, preto nie div, e udia hladia si vemonenakloni sudcu a asto hadaj k nemu aj kriv

83


84/240


85/240

poslednho darovala Moruov draho vykvanpozlten ndobu. Morus spokojne povedal, eno, ndobu prijal, ale e mu bola da

svätý tomáš morus

Documents