Ročnik XXIX. Predplmtni-naá pr* . '

Uhorsko a B*&6sk»s" • N»o«lf nic . . 12 koráb N»J»lPeÍ3l . . O _/íy l M n C r o k a ^ . S ' ,,;S

Do w d u m i M t t t ý ^ 4» MwmHnt • • l i maííeV •o Boaka . . . . T roblor-" •• Aaerikr . • 4 d»ll«% TEĽEFOK aa—14.

V Budapešti, v sobotu, 20. juna 1914. Číslo 138.

«Dedici»t Bo&gtitVL, Ó-ute* t l i h a n majft zufelat vSetkp ~ doplrf a predpUikf. IMhmkonai Jtatr » iex-

Číslo sa 2 haliere Mimo flna po a*4«tt a

sviatku vyohodla každý doň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÄNY Inserty rátajú u dis. Zunuj

tarify a platia sa vopred

Kokoplsr •» asmeaja VEE.EPOS aa-14.

Číslo za 2 haliera

Úver gazdov a priemyselníkov, Do ohfadu berúc naše hornouhorské

pomery vlastne ani nemožno hrádzu po­staviť medzi tieto dve zamestnania. Na našich Horniakoch takmer každý malý remeselník je súčasne aj malým gazdom. Zdedené pozemky nerád od­predá, ba ked má za čo, nuž ešte kúpi pozemok. Obluba v gazdovskom zamest­naní leží v prírode nášho ľudu. Takto je to na našich Horniakoch. Inde je ináč ; inde je priemyselník obyčajne len prie­myselníkom a gazda len gazdom. Čo je lepšie: teraz nebudeme rozoberať; možno dôkazy predniesť i za to, i za oné. Teraz chceme písať jedno druhé o úvere, na ktorý sú obe triedy Utisknuté.

Bez investícii, bez obchodného kapi­tálu neobíde sa ani gazda ani priemy­selník, jestli vôbec chce napredovať. Aby tomuto odpomožené bolo, smerodajné kruhy už dávnejšie postaraly sa o zakla­danie družstiev tak gazdovských, jak priemyselníckych a síce v súvise s Ústredným úverkovym spolkom v Buda­pešti. Neprajné pomery, jaké minulého roku na peňažnom tržišti panovaly, spôsobilý velké zmätky v priemyselníc­kych družstvách, ktoré potom ustavične sa uchádzaly o pomoc a podporu ústred­ného úverkového spolku, následkom čoho aj v centre nastaly peňažné nesnádze. Preto ozvaly sa vážne hlasy, aby prie-myselnícke družstvá od gazdovských družstiev celkom boly oddelené, aby obe dostaly osobité organisácie s osobitými centrami.

Jako sme už v úvode poznamenali,

táto akcia menej sa tyká našich horno­uhorských priemyselníkov, ktorí súc sú­časne aj gazdami, jestvovať môžu v úver-kovom spolku pod oboma titulami. Hmotný stav gazdu možno ľahko vypo­čítať, celá obec vie, jako si patričný h m o ^ ^ | | ô $ p s r ále s priemyselníkom je to inak, o^priemyselníkovi je často ani správa úverkového spolku nie na čistom, že jako si hmotne stojí, kolko má ma­jetku a kolko dlžôb. Ked sú peňažné po­mery neprajnejšie, každý obmedzuje vý­davky a toto pocíti v prvom rade prie­mysel, lebo klesne počet objednávateľov. Priemyselníci objednané látky nevedia upotrebiť, zásoba objednaných látok leží a prípadne kazí sa, alebo ku pr. niektoré súkna a tkanivá vôbec vyjdu z módy a tratia značne na cene. Toto sú hlavné príčiny, prečo sú priemyselnícke úverkové družstvá mnohokrát vystavené ťažkým otrasom. Aj následkom minuloročnej finančnej krísy početné priemyselnícke úverkové družstvá prinútené boly likvi­dovať.

Z gazdovských úverkových družstiev nepadlo ani jedno. Ba vieme viac pádov na našich Horniakoch, že úverkovy spo­lok vstave bol aj za ťažkých finančných pomerov z vlastnej sily sa nielen udržať, lež aj s rozličnými bankami a sporiteľ­ňami konkurovať. Toto stupňuje dôveru obecenstva á umožňuje dalšiu organisá-ciu. Ešte aj minulého roku, ked pomery neboly priam priaznivé, založené bolo 51 úverkových spolkov, v predminulom roku bol počet založených úverkových' spolkov 101, tak že teraz už 2425 úver­kových spolkov účinkuje v krajine. Aby

administrácia týchto spolkov oblahčená bola, decentralisovali účtovníctvo v devia­tich vidieckych mestách. Takto dozorco­via lahšie a lacnejšie môžu dozor viesť nad účinkovaním úverkových spolkov patričného vidieku.

Behom posledných desať rokov vzrá­stol počet členov zo 141.000 na 685.000 a v účastinách uložený kapitál vzrástol z 14,789.000 na 63,131.330 korún. Do­kazuje vzrastajúcu dôveru obecenstva aj to, že v spolkoch uložené vkladky obná-šaly minulého roku 116,692.800 kor., tak že spolky malý v obehu do 316 mil-lionov korún.

Sporiteľne a banky v záujme úča-stinárov špekulujú, aby malý čím väčší dôchodok; úverkové spolky sú pomocni-ciami všetkých pracovitých, spořivých ľudí. Všeobecným záujmom je, aby sa úverkové spolky čím zdarnejšie vyvino­valy. Preto sme pevne presvedčení, že smerodajné kruhy odstránia s cesty pre­kážky, ktoré by tento vývin hatily. Jestli za cieľuprimerané budú považovať roz­delenie týchto spolkov na priemyselnícke a gazdovské, nuž to urobia. Pri spolkoch účinkujúcich na našich Horniakoch ta­kýto nový poriadok nezapríčinil by zmeny.

ZPRÁVY DOMÁCE. S n e m o v ň a v y s l a n c o v dňa 24.

júna vydržiaval bude formálne zasadnutie, na ktorom ustália další pracovný poriadok. Naj-

tíritarné zasadnutie snemovne vyslancov júna alebo 1. júla. Na tomto zasad­

nutí začne sa pravdepodobne pojednávanie ná­vrhov zákona o reforme 3toličnej administrácie.

BESEDNICA. Milá pani švagriná.

— (Humoreska.) — (Pokračovanie.)

Pani Kadlečíkovu našli samotnú. Privítala ich dosf vlúdne a pokojne šla za nimi do salónu.

— Bol tu dakto ? — spýtal sa pán ta­jomník svojej mafoželky, medzičím sa pani Kozákova potměšile usmievala.

Pani Kadlečíkova prisvedčila. — Posluhovač Stefan ».•"'.— odpovedala. — Co tu robil ? Pani Kadlečíkova pozrela na obloky. — Vešal záclony na okná. Marke sa to­

čila hlava na rebríku. Pán tajomník bol vážny a zamračený.

' — Nikto iný tu nebol ? — Nepamätám sa. Pán tajomník pozrel tázavé i vyčítavé na

sestru. — Čo na to povieš ? — spýtal sa

mrzuto. Zlomyseľné sa usmiala.

— Milá pani švagriná akiste zabudla, 2e tu bol ešte ktosi — neznámy pán, ktorý sa dopytoval na teba, — riekla a s vysoká hľa­dela na Kadlečíkovu.

Tá sa nezmenila. — Ten mi skutočne ani do rozumu ne­

prišiel. Bol tu, a ked ía nenašiel, sľúbil, že príde ešte raz. Má vraj s tebou veľmi dôle­žitú robotu !. — vysvetľovala. — Iste háklivé sdelenia . . .

Jej manžel sa hlasne zasmial a riekol: — Hádam súboj ! — Súboj ? Prečo súboj ? — zľakla sa

jeho manželka. Pani Kozákova sypela od zlosti. — Pre vás, milá pani švagriná, pre vaše

zálety . . . — Zálety ? — skríkla pani Kadlečíkova,

strasúc sa rozčúlene. Potom priskočila ku švagrinej. — Odvolajte, alebo . . . — zvolala a

celé jej telo sa zachvelo. Pán tajomník kročil medzi ne, — Nezabudni, že je mojou sestrou, —

napomenul mierne svoju manželku, potlaču-j júc rozčúlenie, ktord ho začalo opanúvaí.

Premerala ho od hlavy do päty. • — Nezabudni, že som tvojou manželkou !

— odpovedala smelo. — Milá pani švagriná, — riekla pani

Kozákova mäkko a sladko, -r- nemám v úmy­sle urážať vás, ale myslím, že by stenám mo­hla podat isté vysvetlenia . . .

Pani Kadlečíkova pozrela na ňu cez plece.

— Co ešte chcete, pani švagriná ? — spýtala sa a v jej slovách ozýval sa rozputná-vajúci sa hnev.

Pani Kozákova vytiahla z vačku lístok, podpísaný tajomníkom Mikulášom Vranom.

— Poznáte akéhosi Mikuláša Vranu ? — spftala sa zdvihnutým hlasom.

Pani Kadlečíkova sa zamračila. — Co vás do toho ? Pani Kozákova víťazoslávne pozrela na

brata. Potom pristúpila ku švagrinej a ukázala jej podozrivý lístok.

— Poznáte tento lístok ? Pani Kadlečíkova vytrhla jej ho z ruky. — Ukradli ste mi ho, — svolala s

hnevom.

P r o t i v y v o p p o s í c i i . Ako sme sdělili, v opposícii pre nastávajúce pojednáva­nie návrhov zákona o zoštátnení stoličnej ad­ministrácie vzkrsly protivy. Tieto protivy vy­svitajú z mnohých okolností. Gróf Július An-drássy napriek tomu podvracia, že by medzi ním a medzi grófom Michalom Károlyim pre americkú cestu holy sa vyskytly protivy. Po­dobne podvracia chýry o protivách v opposícii aj Károlyi; vyhlasuje, že plán americkej cesty už nemôže zmenši dajej že mu je velmi ne­príjemné, že vláda návrhy o zoštátnení admi­nistrácie dá v sneme pojednávat v takom čase, keď on a jeho prívrženci budú na ceste do Ameriky. V pracovnej strane na toto vyhlasujú, že vláda nie dla ľubovôle opposície ustaľuje 'pracovny poriadok snemu, lebo keby bola chcela vyrátať, že kedy príde opposícia do snemu a 'kedy bude štrajkovať, vtedy by len málo svo­jich úloh bola mohla vybaviť.

Dobýjanie Durazza. Osud hlavného mesta Albánska ešte vždy

neni rozhodnuty a boj medzi vládnymi čatami a povstalcami trvá dalej. O položení jasný obraz ešte ani teraz nemožno si utvoriť, lebo telegrammy dla toho, z akého prameňa pricho-dia, hovoria o zlepšení sa položenia panovní­ka, alebo o novšom zdarnom postupovaní po­vstalcov. Tolko je ale isté, že položenie v Albánsku je n e z m e n e n é k r i t i c k é .

O novších udalosfach v Albánsku podá^ varne nasledovnú podrobnejšiu zprávu :

Stredajší boj pre albánske vládne čaty n e š ť a s t n e s a s k o n č i l . Povstalci panovníkove čaty prinútili cúvnuť. Súčasne na vrchoch za mestom táborom ležiaci povstalci útočili na mesto. V Durazze nastal n e o p í ­s a t e ľ n ý s t r a c h . Obchodnici zavreli svoje obchody a cudzozemskí občania ušli na vyslanectva ; na . uliciach vedúcich ku vysla­nectvům postavili barrikády. Zistili, že vládne čaty preto musely cúvnuť, lebo mfrditi a ma-lissori, ktorí od počiatku neprejavovali vôľu k boju, jednoducho nechceli dalej bojovať.

Plán útočenia vládnych čiat na povstal­cov v stredu pripravili vo veľkej tajnosti, lebo sa presvedčili, ž e p o v s t a l c i d o s t á ­v a j ú z m e s t a z p r á v y . Major Kroon v utorok do pozdných večerných hodín radil sa s panovníkom. Zhotovili plán, že vládne čaty pred východom slnka vyrukujú z Durazza a zaujmu vŕšky, na ktorých povstalci ležia tá-

Pán Kadlečík tiež pristúpil ku svojej manželke a položil si ruku na jej plece.

— Prosím ťa, vysvetli mojej sestre, čo znamená tento lístok Mikuláša Vranu, ktorý fa volá na svoj súkromný byt ? — vyzval ju mäkko a prívetivé.

Pani Kadlečlkova dala sa do hlasného smiechu.

— Čo znamená ? Znamená tclko, žesom mala navštíviť tajomníka Krajinskej Banky pána Mikuláša Vranu, ktorý je ostatne ženatý a má ítyri roztomilé dieíky, na jeho byte, aby mi podal zprávy o výkonnom výbore .Ženského s|.olku", ktorého som jednatelkou ! — odpo­vedala a siahnuc po papieroch, nahromadených na písacom stolíku, vytiahla tenkú knižočKu, po dala ju svojmu manželovi a riekla :

— Tu je ročná zpráva spolku. Pán Kadlečík nazrúc do výročnej i-yiavy

podal ju svojej sestre. — Tu to máš ! Prečítaj si to a — ne-

pcmlúvaj ! — riekol jej slabým pokáráním. Pani Kozákova urazene smraštila nos a

odmietnuc výročitú zprávu vytiahla lístok s podpisom : „Andrej Srna, jednatel".

— A čo poviete na tento lístok, milá pani švagriná? — spýtala sa pani Kozákova.

SLOVENSKÉ NOVIN?

borom. Už prichystali i kanóny, ktoré chceli' so sebou vziať. Vyrukovanie malo sa stať ráno o 3. hodine. Rakúski, uhorskí, ako i nemeckí dobrovoľníci punktovne sa dostavili, malissori a mirditi však len o p o z d e n é a v ma­lých skupinách. O 5. hodine sotva ich bolo vyše sto. Najmenšiu chuť do bitky mali ich vodcovia, s ktorými dlho vyjednávali, ale márne. Ráno o 6. h. začali palbu z niekoľkých kanó­nov ; domnievali sa, í že toto v malissoroch a mirditoch vzbudí chuť do bitky. Konečne o 10. h. začalo sa napredovanie. Všetko šlo v po­riadku. Čaty tiahly ku Šijaku pod ochrannou delostrelectva. Medzitým prišiel aj panovník a pozoroval na účinok kanonády. Cez poludnie z bezprostrednej blízkosti bolo počuť prudký rachot pušiek. V Durazze rýchlosťou blesklu rozniesol sa chýr, že v l á d n š č a t y po­r a z i l y . Malissori a mirditi jednoducho p o-o d h a d z o v a l i z b r a ň hovoriac, že proti početným a na všetko odhodlaným po­vstalcom by aj tak mame bojovali.

V noci povstalci znova útočili na vládne čaty a vo štvrtok ráno o 6. hodine začali da­lej postupovat. Útok bol odbytý. O 8. hod. po­vstalci znova útočili, ale vládne čaty aj tento útok odrazily. Boj pred večerom utíchol. Na vŕškoch okolo Šijaku vejú albánske zástavy. Durazzu nateraz nehrozí nebezpečie. Rímske zprávy oproti tomu oznamujú, že povstalci v každom okamihu môžu vtrhnúť do mesta. Obkolesili mesto sta železná obruč a dotiaľ nechcú odísť, kým panovník neodíde z Durazza.

Dľa novších zpráv plukovníka Thomsona nezabili povstalci, lež jeho vlastní ľudia, malis­sori, ked ich chcel prinútiť, aby útočili na po­vstalcov.

ZPRÁVY ZAHRANIČNÉ. Zahájenie rumunského snemu. Rumunský kráľ Karol vo štvrtok zahájil

trónnou rečou rumunský krajinský snem, kto­rého úlohou je zrevidovať ústavu krajiny.

Kráľ v trónnej reči s radosťou konštato­val, že d o b r ý p o m e r R n m u n s k a s o v š e t k ý m i c u d z o z e m s k ý m i š t á t m i v z á u j m e p o k o j a s t a l s a e š t e p e v n e j š í m . Rumunsko bude bdieť nad udržaním rovnováhy na Balkánskom polostrove, ku stvoreniu ktorej lanského leta aj Rumunsko v silnej miere prispelo a svoje snahy spojí so snahami tých, ktorí sa ustávajú upevniť európsky pokoj.

Pdtom kráľ hovoril o pominulej návšteve ruského cára v Konstanci, o ktorej riekol, že je novším posvätením vždy priateľskejšieho po­meru, ktorý je medzi dvoma krajinami.

Domáca pani kukla na lístok a vypukla ešte v hlasnejší smiech.

— Pán Andrej Srna je jednateľom sláv­nosti „Chrysanthém" na Margitinom ostrove a v miestnosťach hlavnomestskej Reduty, ktorá sa bude odbývat budúceho mesiaca. Máme originálny nápad : automatické bábkové divadlo, na ktorom hrať sa bude za každú hodenú ko­runu jedno japonské predstavenie. To divadlo je vynálezom pána technika Andreja Srnu a ja som „dvornou liferantkou" a ševkyňou šiat jeho figúr. To je celý ten vtip, na svedoctvo ktorého mám tuto tieto bábky.

Vy tiahnú c priečinok stola, ukazovala pre­kvapenému manželovi a milej pani švegrinej dve veľmi vkune oblečené a přistrojené bábky.

Potom sa obrátila k pani Kozákovej. — Jestli za vám páči, milá pani švagri­

ná, môžte sa stať členom našej slávnosti auto-maticko-mechanickej spoločnosti, sj tak potre­bujeme jednu komickú starú ženskú osobu, — riekla šibalsky a hodila bábky zpät do stolového priečinka.

Pani Kozákova už zúrila. Bola urazená poznámkou pani Kadlečíkovej.

'Pokračovanie nasleduje).

20 jána' 1914.

Konečné kráľ želal, aby veľké dielo, ktoré je tento snem povolaný prekonať, prispelo ku rozkvetu Rumunska.

Členovia konštituantného snemu kráľovi pripravili búrlivé ovácie. V politických kruhoch veľký ruch budí, že trónna reč kráľa Karola zmierňuje sa len o Rusku, rakúsko-uhorskú monarchiu a troispolok ale ani len slovom ne­spomína.

Zahájenie rumunského parlamentu ne­stalo sa bez každého incidentu. V senáte bý­valý minister Filipescu náležité nadal vláde a mnoho nechýbalo, že sa senátori nepobiH.

Giécko-turecký konflikt. Turecká vláda vo štvrtok popoludní gréc-

kému vyslanectvu carihradskému konečne odo­vzdala svoju odpoved na notu Grécka. Odpo-' ved ustáľule, že p r e v a ž n á č a s ť ob­v i n G r é c k a j e b e z z á k l a d n á . V odpovedi je jeden odsek, ktorý hovorí, že tu-r e c k á v l á d a o d s t r á n i od s e b a k a ž d ú z o d p o v e d n o s ť , keby napriek jej túžbe, aby pokoj bol udržaný, n a s t a l y n e p r e d v í d a n é u d a l o s t i .

Krém toho turecká vláda carihradským veľvyslancom odovzdala notu, v ktorej vyhla­suje, že to, čo Grécko o prenasledovaní Gré­kov v Malej Asii sdělilo veľmociam, n e z o d ­p o v e d á p r a v d e . Turecká porta ne­popiera, že nastaly ťažkosti, poukazuje ale na tie poriadky, ktoré nariadila, zvláště na cestu ministra vnútra bega Talaata v Ma­lej Asii a na to, že ministrovi podarilo sa utíšiť rozčúlený Iud. Porta v note prejavuje žiadosť, aby tvrdenia tureckej vlády boly pre­skúmané a prosí veľmocí, aby poslaly svojich povereníkov do Malej Asie, aby sa presvedčili, že položenie Grékov tam neni také plačlivé, ako to grécka vláda vyhlasuje. Krém toho porta prosí, aby veľmoci poslaly svojich povereníkov aj do Macedonie, kde sa môžu presvedčiť, že čo musia mohamedáni trpět a o tom, či Turci alebo iní páchajú ukrutnosti ?

Otázka je teraz, či odpoved tureckej vlády uspokojí Grécko. Grécke námornícke mi­nisterstvo — ako z Athén oznamujú — vydalo nariadenie, v ktorom dáva na známosť, že ná­mornícki dôstojníci nedostanú urlaub. Súčasne vyšlo kráľovské nariadenie, v ktorom kráľ za hlavného veliteľa celej flotty vymenúva admi­rála Konduriotisa. Celá flotta je napohotove a len rozkaz čaká, aby sa pohla na cestu.

Možno však úfať, že na toto nepríde rad, lebo veľmoci unúvajú sa udržať pokoj. Z Ber­lína úradne oznamujú, že nemecká vláda pri­jala návrh tureckej vlády, aby dôverníci veľ­mocí budto s ministrom vnútra begom Ta-laatom, budto samostatne preskúmali položenie Grékov v Malej Asii.

Útok proti cárovi. Sotva ruský cár raz vyšiel zo svojho

sídla na dlhšiu cestu, už málo chybovalo, že sa jeho cesta do Rumunska neskončila s katastrofou. Sprisahanci jeho vlak chceli vy­hodiť do povetria. Nie v Rumunsku, ani nie na Čiernom mori, lež v jeho vlastnej ríši, kde revolucionárné náruživosti s času na čas v ukrutných explosiách zvykly vybúšit. Úmysel sprisahancov sa nepodaril a cárovi, ako už mnohokrát dosial, i teraz nič sa nestalo.

„- O útoku došly nasledovné podrobné zprávy :

V Berlíne vo štvrtok predpoludním roz­niesol sa chýr, že proti osobitnému vlaku, na ktorom sa cár so svojou rodinou viezol z Ki-šeneva do Petrohradu, vracajúc sa z Konstance domov, spáchali útok s bombou. Chýr v tejto forme nezodpovedal pravde, lebo dla pozdejšie došlých telegrammov medzi Kišenevom a Te-chudnovom v blízkosti Kašatinu v Berdičevskom okrese skutočne vyletel jeden vlak do povetria následkom výbuchu bomby na železničných koľajniciach položenej, ale to nebol cárov vlak, lež obyčajný osobný vlak. Útok iste proti cárovmu vlaku bol naměřený, ale cárov vlak asi hodinou pred výbuchom prejachal cez miesto útoku a tak tomu vlaku, ktorý z cpa-

20. júna 1914. 3 L 0 V S & S S Ě NOVINY

trnosti vždy ide pred čárovým vlakom, jako i cárovmu vlaku nič sa nestalo, kdežto jedon osobný vlak, ktorý jachal"za čárovým vlakom, vyletel do poretria. Rušeň vlaku sa prevrhol, viac vozňov sa vyšinulo a veľa cestovateľov bolo smrtelné alebo nebezpečne ranené. Výsle­dok vyšetrovania držia v tajnosti, ale je isté, že je reó o útoku namerenom proti vlaku cár­skej rodiny a že cársky vlak len tou náhodou ušiel katastrofe, že na kolajnice umiestnená bomba pozde vybúšila.

Dla najnovších pretrohradských zpráv len rušeň osobného vlaku bol porúchaný, ale voz­ňom nič sa nestalo a vraj len traja ľudia boli ranení. Z Cárskeho Sela úradne sdelujú, že cár­ska rodina vo štvrtok ta prišla. Cár o kata­strofe žiadal si podrobné zprávy.

CHYRNIK Budapest, 19. júna.

Počacle. V Budapešti včera popoludní okolo 3. hodiny sa srazu zamračilo, strhol sa prudký víchor a po­tom trochu spŕchlo. Dnes máme tu mračné ale teplé po-ŽH?'>. — Po krajine ešte na početných stranách )>n,i búrky a menšie-väčšie dažde. Miestami padal i iadovec. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá popri nepodstatnej zmene v temperature kde-íu ešte hůrky a dážd.

Letovanie kráľa. Dia zprávy pocho-diaeej z dvorných kruhov jeho veličenstvo král, ktorý sa teší najlepšiemu zdraviu a obvyklým spôsobom vybavuje svoj denný programm, pravdepodobne začiatkom júla pojde dolšluna letovisko a ostane tam asi za 9 týždňov. Jeho veličenstvo 8. alebo 9. septembra vráti sa do Šchonbrunnu, aby 10. septembra, vo výročitý deň smrti kráľovnej Alžbety mohol ist do krypty kapucínov.

Dedič trónu na nemeckých manév­roch. Následník trónu areiknieža Franc Fer­dinand 12. septembra odcestuje do Nemecka na velké vojenské manévre. Následníka trónu odprevadia náčelník generálneho štábu barón Conrad, generál-majór Hôfer a plukovník Bar-dolff. Na nemeckých vojenských manévroch zú­častní sa asi 200.000 vojakov. Manévre budú trvat od 14. do 18. septembra. '

Nehoda bavorskej kráľovnej. Ba­vorský královský pár — ako z Mníchova ozna­mujú — v Passave v stredu obzrel si osvetle­nie mesta. Ked sa královský pár večer po osvetlení na lodi vracal do prístavu, obal jed­nej rakety spadol kráľovnej na hlavu a lahšie ju poranil. Králov domáci lekár s dvoma le­kármi obviazal ranu kráľovnej,.ktorá je len ne­patrná. Kráľovský pár potom vrátil sa do bis­kupskej paloty.

Búrka. Ponad detviansky chotár v sto­lici zvolenskej — ako nám tamojší náš dopi­sovateľ sděluje — v stredu pretiahla strašná búrka. Na laze Koslolná hrom zabil 21ročného gazdovského syna Jozefa Purdeka, ktorý *v blízkosti domu už pohrabané seno s matkou ukladal do petŕencov. Matke mimo zľaknutia nestalo sa nič.

Generál v zajatí štrajkujúcich. Z Ríma oznamujú, že generála Agliardiho, ktoré­ho štrajkujúci v Savovi chytili a za viac hodín držali v zajatí, postavili do dišposičného stavu a zaviedli proti nemu disciplinárne pokračova­nie. Minister vojny, v utorok sdělil senátu po­drobnosti prípadu a rozpovedal, že sa to stalo zväčša tak,'ako to noviny opisovaly. Agliardi-ho a jeho dôstojníkov sedliaci zá 5 hochn držali v zajatí a dôstojníci i svoju zbraň odo­vzdali sedliakom. Ked sa minister o tomto dô­kladne přezvěděl, naskutku navrhol kráľovi pension o vanie Agliardiho, ale prirodzene proti nemu a proti dôstojníkom, ktorí s ním boli, nariadil i disciplinárku.

Smrť. Manželka sněmového vyslanca Ju­raja Sacelláryho, ktorá pred pár dňami ná­sledkom vytrhnutia zuba dostala otrávenie krvi a odtedy ležala v Park-sanatoriume, minu-nej noci zomrela v 40. roku svojho života.

Zvedavý konduktor. Bulharský král Ferdinand vo štvrtok vrátil sa z Uhorska do­mov do Sofie. Na jeho ceste cez Srbsko udal sa nepríjemný prípad. Konduktor vlaku, na ktorom sa král viezol, ked sa dozvedel, že krá! Ferdinand cestuje na vlaku, išiel do kráľovho vozňa, aby sa vraj presvedčil, či je kráľ sku­točne tam. Konduktor si vzal toľko smelosti, že medzi Pirotom a Suchovom zastavil vlak, aby mohol previesť svoj zvláštny úmysel. Vlak sa len vtedy mohol znova pohnúť, ked kráľovo okružie nahovorilo konduktora, aby len konal svoje druhé povinnosti. Ministerský predseda Radoslavov nepríjemný prípad oznámil srbské­mu vyslancovi sofijskému, ktorý vyslovil svoju najväčšiu ľútosť nad prípadom.

Švédska kráľovná oslepla. Zo Stock­holmu oznamujú, že na ľavom oku švédskej kráľovnej Viktorie pred mesiacmi utvorilo sa bělmo a kráľovná teraz na toto oku celkom oslepla. Ešte vždy ú£ajú, že operáciou po­šťastí sa vrátiť zrak ľavému oko kráľovnej, nateraz ale operáciu lekári neodporúčajú.

P r v á lekárka. Pohyb feministiek môže sláviť jubiläum, lebo v júni roku 1814. zaopa­trila si diplom prvá lekárka. Táto ženská bola Nemka a bola členom chýrečnej lekárskej ro­diny Siebald. Učila sa v Gôttingácha v Darm­stadte a pozdejšie prevádzala veľkú lekársku prax. Stala sa takou chýrečnou, že ju giesen-ská universita r. 1817. vyznačila doktorským titulom a r. 1818. pozvali ju ku kňažne Lujze Koburgsko-Gothanskej, ked porodila knieža Er­nesta II. Dlho panovala tá mylná mienka, že prvá ženská, dr Alžbeta Blanckwell v Anglicku si zaopatrila lekársky diplom, ale táto sa len r. 1879. stala lekárkou.

Hojné Božské požehnanie. Z Alsó-lendvy oznamujú, že v Nagypalice manželka kováčskeho majstra Pavla Ritlopaporodila troj­čatá. Všetcia sú chlapci a sú zdraví.

Srbský kráľ v Monastýri. Zo Saló­nik sdelujú, že srbský kráľ Peter začiatkom júla s veľkým sprievodom pojde do Monastýra a navštívi Veleš a Ochridu. V Monastýri zatkli veľa Bulharov a odviezli do Belehradu, aby takto predišli demonštráciám proti kráľovi.

Rodinné dráma na pustatine. V su­sedstve hlavného mesta za Rimanským kúpe-

'ľom na pustatine Kising vo štvrtok jedna na rozume pohnutá matka hrozným spôsobom chcela zniesC svojich päť dietok a seba so sveta. Manželka Mikuláša Mosera, technického správcu dielne Ganz-Danubius, na dvore do studne pohádzala svojich 5 drobných dietok a aj ona skočila za nimi. Na krik shŕkli sa su­sedia, ktorí povyíahovali nešťastníkov zo studne, ale vtedy dve dietky boly už mrtvé. Ženskú od­viezli do nemocnice.

Výčin sufražetky. Z Londýna ozna­mujú, že v Cyty v stredu na poludnie vše­obecnú veselosť vzbudila jedna sufražetka, ktorá bola priviazaná o sochu kniežaťa Wel-lingtona a odtiaľ povedala dlhú reč okolo nej shŕknutému obecenstvu. Remeselnícki učnia a podobní jablčné obhryzky hádzali do sufra­žetky, ktorú konečne policajti odviazali a za­viedli na najbližšiu policajnú strážnicu.

Nový svetový rekord vo vetro-plavbe. Z Petrohradu oznamujú, že vetropla-vec Sikorsky s 10 cestovateľmi za hodinu 26 minút 11 sekúnd vyletel do výšky 2000 me­trov, čím postavil nový svetový rekord v tomto ohľade. Sikorský predošlej noci aj druhý raz vyletel so 6 cestovateľmi do povetria a pole­toval za 6 hodín 33 minút a 10 sekúnd. Týmto tiež postavil nový svetový rekord.

Závody vetroplavcov -okolo svete. Už sme sdělili, že z príležitosti svetovej výsta­vy v Sanfancisku r. 1915. usporiadajú vetro-plavecké závody okolo sveta. Riaditeľstvo sve­tovej výstavy na tento cieľ obecalo 150.000 dollárov, ale ešte veľké obnosy čaká od jed­notlivcov.

Zhoreli ľudia v dome. V Kieli v piv­nici jednoho prenájomného domu v stredu vy­pukol oheň a čosi-kamsi celý dom stál v pla­meňoch. Traja ľudia zomreli, ostatných obyva­teľov domu zachránili hasičia. Traja hasičia ochoreli následkom otrávenia plynom.

Zlú r a d u dostal čloyek, ktorému sa pri bolení. hrdla, kašli, zachrípnutosti, fažkosCach" v prežieraní, škra­baní v hrdle alebo zašlaimovaní povie: „Ved to samo od seba prejde". V takýchto pádoch mal by sa vždy Fellerov kašel uľavujúci, šlajm rozpúšťajúci, protikatar-rálny „Elsa-Fluid" upotrebúvat. 12 sklenic franko za': 5 korún posiela lekárnik E. V. Feller, Šlubica, Cen-. trala č. 21. (st. záhrebská). Aj Fellerove appetít po-, vzbudzujúce, trávenie napomáhajúce „Elsa-Pilule,*, 6 ška­tuliek za 4 koruny franko, možno súčasne objednať.

ROZLIČNOSTI N a j v y š š i e m e s t á n a svete.-

Prispôsobňovacia schopnosť ľudí ku rozličnému podnebiu je temer obdivuhodná. V Amerike sú mestá, ktoré ležia vo výške niekoľko tisícmetrov nad hladinou mora. Mesto Huanciacu v Bolivii leží vo výške 4100, Potisi vo výške 4000 a. Oruro vo výške 3800 metrov. Najvyššie mesto,; 13.000 obyvateľov počitujúce Cerro de Pasca leží vo výške 4350 metrov nad hladinou mora. V Peru veľa miest leží vo výške 1500—3500 metrov nad hladinou mora a 30.000 duší počítajúce mesto Cuzio leží vo výške 3500 me­trov, 100.000 obyvateľov počitujúce mesto Santa-Fé leží vo výške 2645 a 300.000 obyva­teľov majúce mesto Mexiko vo výške 2300 me­trov nad hladinou mora. V Afrike asíce v Abyssínii ležia tri mestá: Aksum vo výško 2300, Gondor vo výške 2273 a Amober Vo výške 2500 metrov nad hladinou mora. V. Europe v Graubúndene je obec Ginf, y ktorá leží vo výške 2113 metrov nad hladinou mora.

ZO SŮDMEJ SIEMB. • — V pravotě Polónyiho a L e s -

gyela zastavil i pokračovanie. Gejza Po-lónyi ešte ked boL ministrom pravosúdia pre osočovanie žaloval Zoltána Lengyela, ktorý v no­vinách tým obvinil Polónyiho, žo svoje členov-stvo v právomocenskom výbore hlavného mesta použil k nedovolenému nadobývaniu majetku., Porotný súd Lengyela odsúdil na 4 mesiace väzenia. Kúria zrušila tento výrok a nariadila doplnenie vyšetrovania. Štátne zastupiteľstvo nedávno oznámilo, že obžalobu dalej nebude zastupoval!, načo zastupovanie obžaloby prevzal na seba sám Polónyi. Obžalobná rada buda­peštianskej súdnej stolice pokračovanie v zále­žitosti pre zastaranie zastavila. Polónyi proti tomuto výroku appeloval.

— Anonymný list. Manželka bývalého fôišpána stolice oravskej a turčianskej Šimona Csaplovicsa, ktorá nežije so svojím mužom, do­stala anonymný list špatného obsahu. Žandári vystopovali, že list písala bývalá chyžná fôiš­pána Julianna Kováčik. Deva povedala pred žandármi, že jej list diktoval fôišpán Csaplo-vics, preto tôišpánka nielen chyžnú, lež i svojho muža zažalovala pre ublíženie na cti. Pred okresným súdom, ktorý vo štvrtok pojed­nával záležitosť, Julianna Kováčik sa osvedčila. že jej list diktoval jej milenec-vojak, a že o liste fôišpán ani nevedel. Okresný sudca chyž­nú odsúdil na 500 korún peňažnej pokuty a Šimona Csaplovicsa oslobodil zpod obžaloby.

NÁRODNÉ H0SP0DÁESTY0. S h r o m a ž d e n i e g a z d o v y

T e m e š v á r i . Krajinský gazdovský 'spolok svoj tohoročný sjazd vydržiaval 17. júna v Te­mešvári. V mestskom lesíku bol postavený šia-tor, pod ktorý sa asi 8000 ľudí spratalo, ale veľká čiastka účastníkov len mimo šiatra mo­hla počúvať prednášky a rečníkov shromažde-nia. Na shromážděni prítomné boly takmer

Pred raňajkami po! ponára SCHMIDTHAUER-oveJ

Ošívaní* tejto vody Ja pravým poíehnaiiira pr»

r&azený äalňdoä za a—3 hodiny uvedie do po­

riadku Hala ílaäfca 40

bal. Velká. flaälM

SLOVENSKÉ N O V Í N * 20. júna 1914.

všetky vynikajúce osobnosti nášho gazdovskélfc života, ba zúčastnili sa na ňom aj mnohí polní hospodáři z Rakúska. Vládu a ministerstvo orby na shromáždění zastupoval štátny sekretár Ivan Ottlik. Zastúpené bolo asi 30 právomoe-ností, všetky gazdovské organisácie v krajine a gazdovské spolky všetkých stolíc bez výnimky. Pred zahájením shromaždenia jeho veličenstvu poslali pozdravujúci telégramm. Zahajujúcu reč povedal předseda Ignác Darányi, načo temeš-vársky mešfanosta v mene mesta, Júliuí Csiky v mene stoličného gazdovského spolku a Ján Witman v mene Južno-uhorského gazdovského spolku pozdravil shromážděných, gróf Dessewfiy

. ale privítal rakúskych gazdov. Potom následo­valy odborné prednášky. Shromaždenie prijalo resolúeiu, v ktorej prízvukuje potrebu ochran­ného cla na dobytok a prosí vládu o výdatnú obranu gazdovských záujmov pri obnovení ho­spodárskeho vyrovnania s Austriou. Potom Pa­vel Meskó držal prednášku o oŕganisácii gazdov.

TELEGRAMMY. Sofia, 19. júna. (Bulharská telegrafičná

agentúra.) Dia zprávy pochádzajúcej z vlád­nych kruhov bulharská vláda je odhodlaná, že v páde grécko-tureckej vojny zostane úplne ne­utrálna.

Eerlia, 19. júna. Wolfova agentúra ozna­muje zo Smyrny: Pri vchode do smyrnanského zálivu poukladali míny.

Par íž , 19. júna. Francúzsky zahraničný úrad domnieva sa, že napnutosf medzi Turec­kom a Gréckom onedlho prestane. Všetky vel­moci dohodly sa v tom že budú pracovat v záujme udržania pokoja. Úfajú, že diplomatické vyjednávania velmoci úplne odstránia príčiny po­nôs Grécka.

Budapeštianska obilná bursa dňa 18. júna.

O b i l i e Jakost

dla hekt.

za 100 klgr.

od do

Pšenica tisská , stclnobelekradská . . , peštianska . . . . „ banátska . . , . 4

Raž (žito), prvotriedna . . . „ „ druhotrietäna . .

Jačmeň prvotriedny . . . . . „ druhotriedny

Proso Ovos prvotriedny . . . . .

, druhotriedny . . . . Kukurica Repica . . Lucerna, uhorská . . . . , Ďatelinové semä, veľtozrné .

11—79 "6—7S 76—7í) 76—77

.: 37-60}¾ 28-40 88-20 £8/30 27-90 20-65 20-20 10̂ 20 lä'70

27-00 27-40 27-15 20-40 2000 15-80 15-40

15-90 15-30 15-00

110-— 1G0-—

16-50 10-90 15-20

160-— 180 —

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

Najdokolanejšie

a každému cieľu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroja B u d a p e s t , VSI.s I s a b e l l a - t é r 3 . Tiež dávam na vedomie, žo bársjakú Šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spolahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

Namiesto 12 korún lei •sjj/v/sfsssSS/SS///////SS/Mŕ//< v/////////j/y//My/Mííí!ffiífí

17.000 párov Jemných koíen. ných topánok na šnorovaniej gombikovýcb. a cugových topá­nok podlá nákresu so silnými podošvami, ktoré boly určená Turecku a následkom vojny za­ostaly, sa predá. Tejto zásoby musím sa čím EkOr aprostif a preto predávam topánky niže ceny výroby l e n z a 6 k o r ú n ,

£ár najlepšej jakosti za 6 a, 7 orůn, ku ním súci g-uminovýj

opätok SO halierov. Dostat v kaž-i doj velkosti pro mužských a SerM ské. Rozposielanie na dohierknj Detské topánky sa, 3 o. 4 ken runy, W e i s s , vývozný dom to4 Bánok, Nag-yaaUd (BarsmosíeW

OZNAMY prijíma

v y d a v a t e l š t í o

„Slovenských Novín"

BUDAPEST, V!.. O-uleasä. £2. m Gternit

VZORKY A CENNÍK.

Stará,'dobre idúca p e k á r e ň s p o l u s d o m o m sa zo zdravotníckych príčin hned p r e d á z a 9000 k o-r ú n. Polovica musí sa hned složif, druhá polovica v rátach každý polrok. Pekáreň je v jednom meste- na

Horniakoch v stolici nitrianskej. Listy na adressu „J. N." prosím poslat na vydavatelstvo

„Slovenských Novín".

•J Mužskí krajčíri alebo tovaryšia ktorí si chcú osvojit moderný a istý prvotriedny strih, nech sa obrátia ku panskému krajčírovi

' Ne» Bertalm, 3,¾¾¾^¾ Proti lámke a reume,

taktiež aj pri lúpaní nemá páru „Kali linimentum," ktorý až po niekolkých natretiach istotne odstráni aj najhú-

ževnatejšie bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zoltáugyógyszertára Budapest, V., Szabadság-tér.

Zbrarco a b i c y k l e

YDAVATEĽSTVO

na splátky., Súčiastky ío najlac* DojSie. OĽráckový cenník zdarma.

F . D u š e k dielna na zbrane, . bicykle a Šijacie stroje, O p o í n o , pri Stál. nej dráho. Cislo 2069. Česko. J

S3 lovenskýc' »«t

EBB BÄ «3. a -¾¾ « m 4 9 VI., Ó-ntcz:a 12.

n a £

SacnS ohrady 1 Domáci výrobok I

IPrľ-ýsni odmenami vyaiiaôená — \

msiíorgyara BTÍDiLEřHST, V i , Gyär-utoza 28. ssá.sn. Gazdovskému obecenstvu ntjlepíie odporúčajú

p£éLAJ0ŠA KALLAI-hoSET s dvoj!

tiacim

komobllovó m l a ť e o i s g a r n i t ú r y

.^ÔpMzárukazavýteSnúmlaťbuI Jedine Jestvu­

júca novota 1

Nojjednoduchejäia B najdokonalejšia motorová mlátacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá g nimi zachodit 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový ekvostný cenník na noíiadanie zdarma a franko.

Nepočetné listy uznania dokazujú výleJnost patent. Hung-aria drôtového plet iva,

ktoré Je neprevýšitelné. Hotoví sa z galvanisovaného dWtu' Cena ilvorcovoť> raetra 32 halierov a < vyše. Moíno objednat

u Jediného dorábatela:

Alexandra Haidekkera fabrika na drôtové pletivá a ohrady

B u ŕ a p e s t , Vlil., ÚH5i>út 48/29. Eavná, punktovni a rýchla obsluha 1 — Obrázkový cenník

zdeima a franko.

RWlflp- P ô v o d n é angíne vy-JUHjVlliL/ robky s výtečnou gummou za 80 korún, so slobod­ným chodom s úplným výstroje ním (acetylénový lampáš, zvonec

auij za „.. r-uiuu Jošlem. Na vidiek na dobierku. Paf. ročná záruka. P a n i F r a n c Bencze, B u d a p e s t , Má

tyáa-tér 12. I.

N a j l e p š i e s t r o j e p r e h o s p o d á r s t v o , m o ­t o r y ! p a r n é a b e n z i n o v é o l o ž e n i s , s s j a č k y

atrf. d o d á v a

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

Trnava, EHagyszombai.

pgjgjjT Z a o b s a h i n s e r t o v r e d a k c i a n e n i z o d p o v e d n á . r-A Tlačené na rotačnom stroji knihtlačiame účastinárskej spoločnosti S 5 Eurogja S Í v Budapešti, VL okr. Ó-utcza 12.