SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

1132680

PREVÁDZKOVO TECHNICKÉ HODNOTENIE

VODNEJ NÁDRŽE ORESKÉ

2011 Miroslav Haník

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

PREVÁDZKOVO TECHNICKÉ HODNOTENIE

VODNEJ NÁDRŽE ORESKÉ

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Školiteľ: Doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.

Nitra 2011 Miroslav Haník

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Katedra krajinného inžinierstva

Akademický rok: 2010/2011

ZADÁVACÍ PROTOKOL BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Študent: Miroslav Haník

Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku SPU v Nitre z roku 2008 Vám zadávam

tému bakalárskej práce:

prevádzkovo technické hodnotenie vodnej nádrže Oreské

Vedúci bakalárskej práce: Doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.

Dátum zadania bakalárskej práce: október 2010

Dátum odovzdania bakalárskej práce: máj 2011

Podpis Podpis

Doc. Ing. Viliam Bárek CSc. Doc. Ing. Karol Kalúz CSc.

vedúci katedry dekan

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Miroslav Haník týmto vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Prevádzkovo technické hodnotenie malej vodnej nádrže Oreské“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra, 26. máj 11

..........................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Touto cestou by som chcel vysloviť poďakovanie doc. Ing. Ľubošovi Juríkovi,

PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

bakalárskej práce.

Taktiež chcem poďakovať zamestnancom Slovenského vodohospodárskeho

podniku, š.p. odštepný závod Košice za poskytnutie potrebných podkladov na

vypracovanie mojej bakalárskej práce.

V Michalovciach 24.5.2011

Abstrakt

Bez vody niet života. Voda ovplyvňuje každodenný život všetkých živých tvorov.

Ľudia vodu využívajú k rôznym činnostiam v poľnohospodárstve, v domácnosti,

priemysle, v doprave a ďalších iných odvetviach.

Vodohospodárske činnosti plnia aj malé vodné nádrže, ktoré slúžia k plneniu

rôznych funkcií. Plnenie úloh týchto nádrží narúšajú rôzne problémy, ako sú nefunkčné

objekty, narušené dno, porušené brehy a zanášanie nádržného priestoru sedimentami

a odpadom. Prinavrátiť prevádzkovú schopnosť nádrží vyžaduje zistenie súčasného

stavu malej vodnej nádrže. Následne vykonáme revitalizačné opatrenia, ktoré odstránia

poruchy a nedostatky vodnej nádrže.

Úlohou tejto bakalárskej práce, je zamerať sa na technický a prevádzkový stav

malej vodne nádrže Oreské, a následne nájsť vhodné spôsoby a riešenia k zlepšeniu jej

funkčnosti, pre ktorú bola vybudovaná. Hrádza, brehy, funkčné objekty, nádržné

priestory a okolie sú predmetom nášho záujmu. Taktiež sa zameriavame na nemenej

dôležité znaky, ako sú priesaky, depresné prepadliny, trhliny, zosuvy svahov, stav

vegetácie v okolí, a iné poškodenia.

Obhliadka v teréne nám umožnila vyvodiť závery, z ktorých je zjavné, že nádrž

nie je udržiavaná v takom stave, aký si vyžaduje pre splnenie jej funkcií. Hrádza je

udržiavaná, betónové tvárnice sú stabilné, rizikom je ale možnosť prerastania konárov

vysokých stromov do telesa hrádze. V najhoršom stave sa nachádza bezpečnostný

priepad, ktorý sa rozpadáva a jeho výtoková časť je zanesená množstvom konárov.

Okolie nádrže si vyžaduje zmladzovanie porastu, ktorý vo svojom vysokom veku padá

do nádrže a nechráni tak nádrž pred vetrom spôsobujúcim vlnenie hladiny. Problém je

tiež zanášanie nádrže sedimentami a bahnom, ktoré sa dostáva až do loviska. Zanášaním

nádrže sa zvyšuje hladina dna, čo znamená zmenšovanie zatopenej plochy.

Kľúčové slová: malá vodná nádrž, technický stav vodných nádrží, prevádzkový

stav vodných nádrží, funkčné objekty, zmladzovanie porastu, zanášanie nádrží,

Abstract

Without water there is no life. Water influences daily life of all living creatures.

Humans use water for various activities in agriculture, households, industries, in

transportation and in other businesses. Water activities fill even small water dams, in

order to fulfill different functions. Fulfillment of these challenges is undermined by

various problems, such as non-functional objects, disturbed ground, watersides and

clogging the reservoir with waste. To restore the operating capacity of reservoir requires

determining of current state of small water dam. Subsequently revitalization measures

will be carried out, which will remove faults and defects in water dam.

Objective of this thesis is to focus on technical and operational status of small

water dam Oreske, and subsequently to find appropriate ways to improve its

functionality, for which the dam was built. Dams, watersides, functional objects,

reservoirs and surroundings are subject of our interest. We also focus on less important

features, such as leakage, depression valley, cracks, slope sliding, state of vegetation in

surroundings and other damages.

Inspection of the ground led us to conclusion, from which is obvious, that dam is

not maintained in such conditions that are required for its function. Dam is maintained,

concrete blocks are stable, but the risk is the possibility of overgrowing benches of high

trees into body of dam. In the worst state is security spillway, which decays, and its

outlet part is clogged with number of branches. Surroundings of dam requires

rejuvenation of crop, which in its old age falls into dam and does not protect the dam

against wind, causing, causing the motion of water. Also, problem is in clogging of dam

with sediments and mud, which reaches up to fishery. By clogging of dam, the dam bed

level increases, which causes reduction of means reduction of flooded area.

Key words: small water dam, technical state of dam, operating condition of water

reservoir, functional objects, rejuvenating of crop, clogging of dams.

OBSAHObsah

Zoznam symbolov a skratiek..........................................................................................9

Úvod................................................................................................................................10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................11

1.1 Vodné nádrže.......................................................................................................12

1.1.1 Malé vodné nádrže........................................................................................13

1.1.2 Rozdelenie MVN a ich funkcie....................................................................13

1.2 Nádrž a hlavné stavebné objekty..........................................................................17

1.2.1 Členenie nádržného priestoru.......................................................................22

1.2.2 Brehy a dno malých vodných nádrží a ich úprava........................................25

1.2.3 Úprava okolia malých vodných nádrží.........................................................27

1.3 Prevádzka nádrže.....................................................................................................27

1.3.1 Manipulačný poriadok.....................................................................................28

1.2.4 Prevádzkový poriadok..................................................................................28

2 Cieľ práce.................................................................................................................30

3 Metodika práce........................................................................................................31

3.1 Popis záujmového územia....................................................................................31

3.2 Postup hodnotenia................................................................................................40

4 Výsledky práce.........................................................................................................41

4.1 Hrádza..................................................................................................................41

4.2 Bezpečnostný priepad..........................................................................................41

4.3 Výpustný objekt...................................................................................................42

4.4 Brehy MVN..........................................................................................................42

4.5 Lovisko a kadisko................................................................................................42

4.6 Nádrž....................................................................................................................43

4.7 Porasty v okolí nádrže..........................................................................................43

4.8 Manipulácia s vodou............................................................................................43

4.9 Merania a pozorovania.........................................................................................45

4.10 Odbery vzoriek vody a ich analýza......................................................................46

5 Záver.........................................................................................................................49

6 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................50

7 Prílohy.......................................................................................................................52

OBSAH

Zoznam symbolov a skratiek

a i. - a iné

a pod. - a podobne

č. – číslo

ha - hektár

m - meter

mm - milimeter

m² - meter štvorcový

mil. - milión

m n.m. - označenie nadmorskej výšky (metrov nad morom)

napr. - napríklad

MVN - malá vodná nádrž

Q - prietok

STN - Slovenská technická norma

tzv. - tak zvaný

VN - vodná nádrž

10

Úvod

Voda ako jedna zo základných zložiek ma veľmi cenný a podstatný význam pre

život človeka a jeho existencie. Je potrebná pre všetky odvetvia života, a teda je

základnou podmienkou rozvoja všetkých činnosti hospodárenia. V prírode sa vyskytuje

v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná

para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi, tvorí 1,3 miliardy km3. Tvorí podstatnú

zložku biosféry a pre zabezpečenie výživy ľudstva má popri pôde prvoradý význam.

Okrem biologických funkcií má voda tiež funkciu zdravotnú, a teda hygienu človeka

a sledovanie kvality predovšetkým pitnej vody. Menej dôležitou funkciou je funkcia

estetická, čiže kultúrna.

Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, splaškovými vodami, ropnými

produktmi, rádioaktívnym odpadom, ťažkými kovmi, a i. Náplňou vodného

hospodárstva je práve odstránenie alebo aspoň obmedzenie týchto negatívnych vplyvov

na vodu. Snahou vodného hospodárstva je taktiež upraviť nerovnomerné rozdelenie

vody tak, aby vyhovovala miestnym a časovým požiadavkám.

Na zlepšení kvality vody v povodí, ochrane pred veľkými vodami a ako základný

zdroj vody v oblastiach s riedkou riečnou sieťou boli vybudované malé vodné nádrže.

Na základe spoločenských a ekonomických hľadísk predstavujú malé vodné nádrže

najefektívnejší prostriedok, ktorý zabezpečuje potrebu vody, ochranu pred povodňami,

možnosť chovu rýb a kačíc, rekreáciu, plavbu, závlahu a i. Zosúladenie kvality vody,

nárokov užívateľov a kapacity vodných zdrojov umožňujú malé nádrže. Každá nádrž

má za úlohu plnenie jednej primárnej funkcie a následne až fungovanie sekundárnych

funkcii. Dôležitý je tiež význam malých vodných nádrži z pohľadu rekreácie, estetiky

a hygieny.

Rekonštrukcia hrádze a funkčných objektov, revitalizácia, zníženie eutrofizácie,

ochrana pred zanášaním a i., sú jednými z možných opatrení, ktorými možno udržiavať

malú vodnú nádrž vo vyhovujúcom stave spĺňajúcom funkciu, pre ktorú bola

vybudovaná.

11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Správa o vodnom hospodárstve v SR v roku 2009:

 

Tab. 1.1 Prehľad vodných stavieb v SR; v tabuľke je uvedený prehľad

12

UkazovateľJ

ed-notka

Roky2

00520

06200

72

0082

009Dĺžka vodných

tokovk

m3

8 18338 

211* 38 

217**3

8 2173

8 217z toho: upravené

tokyk

m8

1258

1998

202,58

208,98 

220,7Vodohospodárs

ky významnéa vodárenské

vodné toky

km

11 850

11 850

11 850

11 850 11 850

Dĺžka ochranných hrádzí

km

3 127

3 135

3 135,2

3 135,2 3 135,5

Dĺžka umelých kanálov a privádzačov

km

42 42 67 6

7 67

Hate počet

210

216 217 2

16 216

Počet plavebných komôr

počet

12 12   

1515 15

Čerpacie a prečerpávacie stanice

počet

71 72 72 7

2 70

Vodné nádrže spolu

počet

278

278

   278

277 277

z toho vodárenské nádrže

počet 8 8 8 8 8

Celkový objem vodných nádrží

mil. m3

1 908

1 908

1 908

1 908 1 908

Suché nádrže – poldre

počet

14 20 20 2

0 20

Historické vodohospodárske objekty

počet

23 23 23 2

3 23

 ZdrojSSVP, š.p., Žilina - ročný výkaz závodnej jednotky o správe

a prevádzke vodných tokov a vodných diel, Ekonomická ročenka,

V celkovej dĺžke tokov je započítaná evidovaná dĺžka drobných vodných

tokov z III. etapy delimitácie, delimitovaných k 30. 4. 2006

V roku 2007 boli delimitované  3 drobné vodné toky v celkovej dĺžke

5,648 km (URL 1)

Z tabuľky 1 je zjavné, že z celkového počtu 277 nádrží v Slovenskej Republike je

veľkých nádrží 51 a teda malých je 226.

1.1 Vodné nádrže

Rozdelenie vodných nádrží podľa pôvodu vzniku:

Prirodzené nádrže sú panvy nad alebo pod povrchom, ktoré vznikli bez ľudského

zásahu vplyvom prírody. Pôvod MVN môže byť vulkanický, tektonický, ľadovcový,

krasový, alebo sú výsledkom vodnej erózie. Ich využitie je polyfunkčné, a to chov rýb,

závlahy, ako zásobáreň vody a i.

Umelé nádrže sú vodné nádrže, ktoré vznikli ľudským zásahom do prírodných

pomerov v prírode. Poznáme:

Postranné, umiestené na prítoku, no s prívodom vody rovnakým ako

z hlavného toku.

Pretekané, vystavané priamo na vodnom toku, ktorá je i hlavným

zdrojom vody. Ide predovšetkým o údolné nádrže, ktoré neregulujú

hlavný tok

Nepretekané, ležia mimo hlavného toku s umelohmotným prívodom

ovládaným človekom. Poznáme údolné, bočné alebo obtokov, kde:

Údolná alebo priehradná nádrž, vzniká prehradením údolnou

priehradou, takže tvorí jej dno, boky údolia a návodná strana, resp.

svah až po maximálnu hladinu.

13

Bočná nádrž, vytvorená oddelením a uzavretím časti údolia

obvodovou hrádzou vedľa toku; prítok do bočnej hrádze je možné

ovládať (regulovať) a tým obmedziť jej zanášanie, čo nie je možné

v údolnej nádrži.

Vyhĺbená nádrž, vzniká vyhĺbením v teréne a často i zvýšením

obvodových hrádzi z výkopu získaného v nádrži.

1.1.1 Malé vodné nádrže

„Malé vodné nádrže“ predstavujú vodohospodárske diela, ktoré spĺňajú tieto

podmienky:

menší objem, zatopená menšia plocha, slúžia k potrebám národného hospodárstva.

Podľa STN 73 6824 Malé vodné nádrže sa pod malé vodné nádrže zaraďujú také

nádrže, pri ktorých je splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

objem nádrže po hladinu ovládateľného priestoru nie je väčší ako 2 mil m3 .

najväčšia hĺbka nádrže (ako zvislá vzdialenosť medzi maximálnou hladinou

a najnižšie položeným miestom nádrže) nepresahuje 9 m.

storočný prietok (Q 100) v profile hrádze nie je väčší ako 60 m³.s-1.

Malá vodná nádrž je prirodzene alebo umelo vytvorený priestor, ktorý sa

v závislosti od času prázdni alebo plní vodou.

Malá vodná nádrž je umelým spôsobom vytvorený priestor, určený na

zachytávanie a hromadenie vody, ktorá vyrovnáva nerovnomernosti medzi prítokom

vody do nádrží a jej odberom z nej (JUVA, 1980).

1.1.2 Rozdelenie MVN a ich funkcie

Rozdelenie MVN podľa výškového umiestnenia v teréne, teda umiestnenia úrovne

dna hladiny k úrovni terénu okolitej prírody:

14

hrádzové, ktoré vznikajú čiastočným alebo úplným zahradením

oblasti zátopy. Sú obvykle budované v rovinatých oblastiach, no

rozdelenie hĺbok je nerovnomerné. Využívajú sa k chovu rýb, k

rekreácií, ako povodňová ochrana a i.

údolné, ktoré vznikajú priečnym prehradením údolia čelnou hrádzou.

Hĺbka vody je nerovnomerná s rozsiahlou oblasťou plytčín v hornej

časti nádrže a značnými hĺbkami pri hrádzi. Údolne nádrže sú vhodne

pre ochranu voči povodniam, rekreačne účely, zásobovanie priemyslu

a obyvateľstva vodou.

kopané, zahĺbene alebo polozahĺbené, ktoré vznikajú vykopaním

priestoru nádrže pod úroveň terénu alebo sa vykopaný materiál

použije na hrádzky kde hladina vody siaha nad úroveň terénu.

Vypúšťanie je problematické. Vhodnú sú na protipožiarnu ochranu,

ako zásoba vody pre malých odberateľov a na ďalšie hospodárske

využitie.

podzemne, ktoré vznikajú prehradením prípustných vrstiev pod

terénom až po nepriepustný podklad. (ZEZULÁK, 1987).

Rozdelenie MVN podľa situačného umiestnenia:

Obecné nádrže, situované priamo v obciach alebo na ich okrajoch,

najlepšie v polohách prehrievaných a chránených stavbami

a stromami pred chladným vetrom. Ich hĺbka a rozmery sú menšie.

Zriaďujú sa k rôznym cieľom (zásobné, ochranné, rybochovné,

požiarne), mnohokrát sú znečisťované splaškami z ulíc a dvorov, čiže

môžu byť zdraviu škodlivé.

Poľné nádrže, vyskytujúce sa najbežnejšie, obvykle sa stavajú

v údoliach medzi obrábanými roľami, najvýhodnejšie v teplých

nížinných oblastiach dobre oslnených a chránených pred studeným

vetrom. Využívajú sa k chovu rýb. Silné dažde a topenie snehu ich

zaťažujú eróznymi splachmi z ornice a hnojív z okolitých polí, často

sú zanášané a intenzívne zarastajú.

15

Lesné nádrže, umiestňované v lesoch, často v zatienenom prostredí,

iba pri väčších polohách sú presvetlené, čiže tieto nádrže majú vodu

studenú, znečisťovanú spadnutým a hnijúcim lístim.

Lúčne nádrže, situované taktiež ako poľné nádrže, ale medzi lúkami,

a preto sa eróznymi splachmi zanášajú omnoho menej (JUVA, 1980).

Rozdelenie MVN z hľadiska vodohospodárskej funkcie delíme na:

Zásobné (akumulačné) nádrže, akumulujú prebytky prietokov vo

svojom zásobnom priestore, aby nimi mohli kryť potrebu vody v čase

nedostatku. Nádrž teda vyrovnáva odtokový režim počas 2 výrazných

fáz – plnenia zásobného priestoru a jeho prázdnenia. Dĺžka týchto fáz

určuje cyklus nádrže, počas ktorého dochádza k uvedenému

vyrovnaniu. Malé vodné nádrže pracujú obvykle s 1 ročným cyklom

alebo sezónnym cyklom.

Ochranné (retenčné) nádrže zachytávajú škodlivé prebytky vôd pri

povodniach a po prechode povodní sa ich obranný priestor postupne

úplne vyprázdňuje, aby bol pripravený k zachyteniu ďalších

povodňových vĺn. Ochranné nádrže znižujú kulminačné prietoky

v profile hrádze. Ako aj u zásobnej nádrže aj tu sú zreteľné dve fázy

prevádzky:

1. plnenie ochranného priestoru

2. jeho prázdnenie

Tento cyklus spravidla neprekročí dobu jedného týždňa.

Viacúčelové nádrže spájajú zásobnú a ochrannú funkciu. Zo zásobného

priestoru kryjú potrebu vody v čase jej nedostatku a v ochrannom priestore

zachytávajú povodňové vlny (JURÍK, 2007).

Funkcie vody v krajine:

Voda plní mnoho veľmi významných spoločenských i ekonomických funkcií

v každom enviromentálnom priestore. Okrem základných funkcií ako biologická,

klimatická, zdravotná, a pod.

16

Voda je nositeľkou aj radu dynamických funkcií vedome i náhodne využívaných

človekom:

Politická a hospodárska funkcia vody ja daná jej strategickým významom

pre celú spoločnosť. Úroveň vodného hospodárstva v každej zemi sa

priamo odráža v ekonomickej i spoločenskej prosperite, a tým spätne i v jej

politickej kultúrnosti a stabilite. Štúdium politickej geografie, histórie

diplomacie, medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva dáva

mnoho príkladov vysokého oceňovania strategickej hodnoty určitého toku,

čo pretrváva až do dnešnej doby.

Funkcia vody v poľnohospodárskej krajine – voda je bezalternatívny

produkčný faktor v poľnohospodárskej výrobe. Uplatňuje sa pri zvyšovaní

bioenergetického potenciálu pôd, ochrane pôd, zásobovaní rastlinnej

a živočíšnej výroby vodou a pod. a jej význam neustále narastá.

V modernom poľnohospodárstve narastá význam v procese biologizácie,

ekologizácie a ekonomizácie produkčných systémov a v samotných

výrobných procesoch. Z uvedených hľadísk ma nezastupiteľné miesto

regulácia vodného režimu pôd a úprava vodných pomerov v krajine so

zameraním na optimalizáciu jej produkčného potenciálu. Voda, slnečné

žiarenie a pôdy sú hlavnými prvkami ekologického poľnohospodárstva.

Funkcia vody ako chladiaceho média sa uplatňuje aj pri využívaní

najmodernejších technológii. Ide o tepelné zdroje, ktoré aj dnes pracujú

s energetickou účinnosťou 25 až 35%, t.j., že viac ako 60% vyvinutého

tepla je stále odvádzané späť do biosféry.

Dopravná funkcia vody má svoje ťažisko v doprave námornej

a vnútrozemskej (riečnej), kde trvalo konkuruje nízkou cenou.

Energetická funkcia vody v súčasnej dobe je veľmi významná. Ide

o mechanickú, chemickú a tepelnú energiu. Vytvorený hydroenergetický

potenciál nie je typickým tovarom určeným na trh, ale je prírodným

zdrojom a bohatstvom, ktoré je potrebné ochraňovať a racionálne využívať

(KALÚZ, 2010).

Funkciou malých vodných nádrží je zvyšovanie akumulačného a retenčného

potenciálu územia, k tomu sa pričleňuje pozitívny vplyv na kvalitu a kvantitu vôd,

17

významnou je tiež protierózna ochrana územia ako stabilizačného prvku hydrografickej

siete a nezanedbateľnou je tiež ekologická a krajinotvorná funkcia (URL 2, 2011).

1.2 Nádrž a hlavné stavebné objekty

Hlavnými stavebnými objektmi MVN sú:

- hrádza,

- funkčné objekty: bezpečnostný priepad, odberné objekty, prívodné

-  výpustné zariadenia.

Hrádza

Hrádza je základným, najdôležitejším, najdrahším, a najnebezpečnejším

stavebným prvkom malej vodnej nádrže.

Podľa pôdorysného usporiadania rozoznávame hrádze priame, lomené a zaoblené.

Hrádze malých vodných nádrží sa navrhujú z materiálov zemných, súdržných

a nesúdržných. Konštrukcia s usporiadanie hrádze závisí na pôdne mechanických

vlastnostiach zemín použitých na stavbu hrádze, na podloží a základových pomeroch

hrádze, účelu a usporiadanie hrádze a objektov patriacich do hrádze a pod. Návrhu

hrádze musí predchádzať podrobný inžiniersko-geologický prieskum, ktorý sa zameria

na celkové zhodnotenie geologických pomerov záujmového územia (HANÁK, 2008).

Materiál na stavbu hrádze sa delí na jemnú frakciu s veľkosťou zŕn do 0,063 mm,

piesok o veľkosti zrna 0,063 až 4 mm, štrk o priemere zŕn 4 až 63 mm a hrubý štrk,

kamene a balvany o priemere nad 63 mm (ŠÁLEK, 1999).

Podľa spôsobu uloženia zeminy v hrádzovom profile sa delia hrádze na:

Homogénne – hrádza zložená z jedného typu zeminy; homogénne hrádze je

vhodné stavať do výšky 6 m. Zeminy na stavbu homogénnej hrádze musia byť

dostatočne nepriepustné a konštrukčne stále. Materiál hrádze ma byť odolný voči

objemovým vplyvom počasia alebo presakujúcej vody. Najvhodnejšie sú piesčité hliny,

zahlinené piesky, sprašové hliny, prípadne silne zahlinené štrky. Tieto zeminy majú

18

obsahovať 50 -70% piesku a 50 – 30% ílovitých častíc. V uvedenom zložení vypĺňajú

jemné zeminy póry piesku a tým zabezpečujú vodotesnosť. Pri obsahu piesku väčšom

ako 75% už zreteľne stúpa priesak hrádzou; pri zvýšenom jemnej zeminy by sa zväčšila

nepriepustnosť, ale zhoršili by sa stabilné vlastnosti, najmä šmyková pevnosť. Ílovité

zeminy sú nevhodné nakoľko zle reagujú na navlhnutie a vysychanie. Zeminy pre

stavbu homogénnych hrádzi nesmú obsahovať korene, kmene, pne, a podobné súčasti,

ktoré by vytvárali preferenčné cesty pre priesak vody cez hrádzu. Konáre po uložení do

telesa sa nesmú dotýkať a špáry medzi nimi musia byť vyplnené hlinito-ílovitým,

minimálne priepustným materiálom.

Nehomogénne – hrádza zložená z dvoch, alebo viacerých druhov zemín, ktoré sa

ukladajú do hrádze telesa oddelene. Rozoznávame u nich časť stabilizačnú, a časť

s tesniacou funkciou (napr. hliny), ktorej úlohou je zabrániť prenikaniu vody a súčasne

prebrať tlak vody a preniesť ho na nosnú časť (piesky, štrky, štrkopiesky).

Podľa umiestnenia v teréne sa delia hrádze na čelné, bočné a deliace:

Obr. 1.1 Čelná a bočná hrádza a - vodný tok, b – prívodný kanál, c – brehová

línia, d - hrádza (ČISTÝ, 2005)

Celková výška hrádze (Z) sa vypočíta zo vzorca:

Z = hH + hZ + hR + hB [m]

Kde: hH – hĺbka odstraňovanej zeminy v základovej špáre [m]

hZ – hĺbka zásobného (úžitkového priestoru nádrže [m]

19

hR – hĺbka ochranného retenčného priestoru [m]

hB – výška bezpečnostného prevýšenia [m]

Výškové situovanie MVN:

Obr. 1.2 výškové situovanie malej vodnej nádrže v teréne a – napájací zdroj,

b – nádrž, c – odpad (ČISTÝ, 2005)

Obr. 1.3 opevnenie návodného svahu hrádze MVN (autor, 2011)

20

Koruna hrádze a jej šírka sa navrhuje so šírkou komunikácie na hrádzi minimálne

3,5 m. V prípadoch, keď je doprava pre hrádzu vylúčená, stanoví sa šírka koruny hrádze

v závislosti na posúdení stability a technológie výstavby hrádze. U hrádze výšky nad 5

m šírka hrádze v korune nemá byť menšia ako 3 m. Koruna hrádze sa spevňuje

makadamom, štrkom a pod. Asfaltové plochy a koruny hrádzi sa navrhujú s jednotným

sklonom 2-3% smerom ku vzdušnému svahu nádrže (HANÁK, 2008).

Teleso hrádze je objekt vybudovaný tak, aby nedochádzalo k vyplavovaniu zemín

z telesa, zemného tesnenia a podložia.

Vlnolamy sú konštrukcie slúžiace ako súčasť pobrežnej ochrany pred vlnami

spôsobujúcimi eróziu, alebo k ochrane prístavu pred účinkami počasia a zdvihnutou

rozbúrenou hladinou. Cieľom takejto konštrukcie je znížiť intenzitu a silu vĺn. Poznáme

pevné alebo plávajúce vlnolamy. Ich výber závisí od hĺbky vody, sile vĺn, oblasti prílivu

a pod.

Funkčné objekty

Na zabezpečenie bezpečnosti nádrže, využívania a dostatku vody v toku pod

nádržou a tiež na zabezpečenie využitia naakumulovanej vody v nádrži sa na malej

vodnej nádrži budujú funkčné objekty. Ich potreba alebo riešenie závisí od typu

a využitia nádrže.

Poznáme 4 typy funkčných objektov MVN:

výpustné objekty

bezpečnostný priepad

odberné objekty

prívodné a výpustné zariadenia (kanály)

Výpustné objekty:

Výpustné objekty sú zariadenia slúžiace k regulácii odtoku z nádrže, k plynulej

výmene jej objemu, zaisteniu požadovaného prietoku v koryte pod nádržou

21

a k vyprázdneniu nádrže. Obyčajne sú riešené tak, aby sa hladina zásobného priestoru

mohla ustáliť na ľubovoľnej výške. (JURÍK, 2007)

Pri nádržiach o objeme nad 1 mil. m3 navrhujeme dva výpusty. Minimálny priemer

spodného výpustu je 300 mm. Tieto zariadenie sa nachádzajú v najnižšie položenom

mieste MVN (HANÁK, 2008).

Podľa konštrukčného usporiadania delíme výpusty na:

otvorené (žľabové) – sú tvorené obdĺžnikovým otvorom po celej dĺžke hrádze,

uzatvoreným stavidlom alebo hradidlovou stenou, ktorá u menších nádrží plní tiež

funkciu bezpečnostného priepadu.

uzavreté (rúrové, dnové) – odvádzajú vodu z nádrže buď potrubím prechádzajúcim

telesom hrádze, alebo násoskou položenou cez korunu hrádze.

Typy používaných zariadení:

výpustný mních (jednoduchý, dvojitý uzavretý, dvojitý otvorený) – pre všetky

druhy vody s hĺbkou do 3m; priamy rúrový výpust s voľnou hladinou a jednoduchým

regulačným zariadením tvoreným hradidlovou stenou, cez ktorú prepadá odvádzaná

voda.

zasúvadlový výpust – pre hrádze s hĺbkou až do 10 m.

kombinovaný výpust – kombinácia mnícha a dnového výpustu, ktorá umožňuje

ovládanie hornej, cca trojmetrovej hĺbky zásobného priestoru pomocou hradidlovej

steny

drevené zasúvadlové a čapové výpusty

odbery a iné špeciálne zariadenia vyplývajúce z účelu nádrže.

odbery a iné špeciálne zariadenia vyplývajúce z účelu nádrže.

Bezpečnostné priepady

22

Bezpečnostné priepady sú určené na bezpečné odvedenie povodňových prietokov

a na ochranu zemných hrádzí proti preliatiu. Chránia údolie pod nádržou pred možnými

škodami, ktoré by vznikli preliatím alebo pretrhnutím hrádze. Bezpečnosť proti preliatiu

hrádze sa musí preukázať výpočtom. Kapacita bezpečnostného priepadu sa navrhuje na

Q100. Na bezpečnostnom priepade ani v jeho blízkosti nesmie byť umiestnené

zariadenie, ktoré by znížilo jeho kapacitu, spôsobila upchanie a pod.

Bezpečnostné priepady na malých vodných nádržiach sa delia na: hrádzové,

brehové

Bezpečnostné priepady delíme podľa konštrukčného usporiadania na: korunové,

brehové, šachtové, fontánové, žľabové, doplnkové a núdzové.

Bezpečnostné priepady sa podľa smeru prúdenia vody pred prepadovou hranou

delia na: čelné a bočné

Bezpečnostné priepady podľa pôdorysného usporiadania prepadovej hrany sa delia

na: priame a zakrivené (HANÁK, 2008).

Odberné objekty

Odberné objekty pre odber vody z malých vodných nádrží delíme podľa

umiestnenia vzhľadom k nádrži na:

Odberné objekty umiestnené priamo v nádrži

Odberné objekty umiestnené v hlavnej hrádzi

Odberné objekty umiestnené na brehu nádrže

Odborné zariadenia sú určené na odber vody pre rôzne účely, napríklad pre

závlahy, priemysel a podobne. Odbery sa delia na gravitačné a odbery čerpaním

(ČISTÝ, 2005).

Prívodné a výpustné zariadenia (kanály)

Prívodné zariadenia slúžia na privádzanie vody od odberného objektu

k nápustnému objektu nádrže. Prívod môže byť otvorený alebo krytý (JURÍK, 2007).

23

Výpustné zariadenie umožňuje ako úplné vyprázdnenie nádrže, tak regulovanie

hladiny riadením odtoku (FIALA, 1980).

1.2.1 Členenie nádržného priestoru

Priestor nádrže vytvára vo vertikálnom smere tri rôzne časti, a to priestor stály

(mŕtvy), zásobný (akumulačný) a ochranný (retenčný). Všetky tieto priestory sú

zastúpené a plne funkčne najmä u prietočných údolných nádrži, ale pri iných druhoch

nádrži môže byť niektorý z nich obmedzený, prípadne môže úplne chýbať. Napr. u

nádrži závlahových alebo hospodárskych sa obmedzuje nádržový priestor úplne na

priestor zásobný, a naopak u ochranných nádrži zásobný priestor prakticky chyba. U

nádrži rybochovných s odberným zariadením až v dne, chyba priestor stály.

Priestor stáleho nadržania (stály, mŕtvy) sa nevyužíva na normálnu prevádzku.

Dosť často sa s ním uvažuje pri závlahových nádržiach, nie však z toho dôvodu, že by

sa ako typický priestor stáleho nadržania u veľkých nádrží nemal vypúšťať, ale

dôvodom tu býva vyššie umiestnenie minimálnej prevádzkovej hladiny v súvise

s umiestneným odberných zariadení, zachovanie určitého objemu potrebného na

prezimovanie menšej posádky rýb, zabezpečenie vyžadovanej akosti vody a pod. Pri

intenzívnom využívaní rybníkov je tento priestor vylúčený.

Zásobný (akumulačný) priestor slúži na zlepšovanie prietokov a zaistenie odberov

vody z nádrže počas obdobia jej nedostatku v toku. Je základným priestorom všetkých

akumulačných nádrží a preto i po objemovej stránke tvorí hlavnú zložku celkového

objemu nádrže. Pre určenie jeho objemu je rozhodujúce kritické obdobie nedostatku,

kedy je prietok v toku menší ako požadovaný odber. Obyčajne siaha až na dno.

V hornej časti zásobného priestoru, medzi korunou bezpečnostného priepadu

a o niečo nižšie položenou hradiacou stenou výpustného objektu, môžeme vytvoriť

niekoľko cm hlboký rezervný priestor. Jeho účelom je zachytávanie prítoku z letných

dažďov, ktorým možno čiastočne nahradiť straty výparom, prípadne trvalo nadlepšovať

odtok z nádrže.

24

Ochranný priestor (retenčný) sa u prevažnej väčšiny malých nádrží buduje ako

neovládateľný. Je vymedzený najvyššou prevádzkovou hladinou a maximálnou

hladinou, ktorá sa dosiahne pri prietoku návrhovej povodne nádržou. S transformačným

účinkom retenčného priestoru na povodňovú vlnu sa ráta iba vtedy, keď sú k dispozícii

presnejšie hydrologické podklady. Objemy jednotlivých prietokov a výmery im

prislúchajúcich zatopených hladín zisťujeme pomocou charakteristík nádrže (JURÍK,

2007).

Obr. 1.4 členenie nádržného priestoru (JURÍK, 2007).

Hladiny a pásma VN

25

Na základe stanovenia najčastejšej úrovne hladín a ich rozmedzia (max. hladina,

hladina zásobného priestoru, hladina stáleho nadržania), možno na zatopenom svahu

nádrže vymedziť štyri pásma, v ktorých sa navrhujú vhodne výsadby tráv, vodných

rastlín, krov a stromov v správnej polohe vzhľadom k okraju nádrže.

Hladiny a pásma VN sú rozdelené:

profundálne - trvalo zaplavene,

sublitorálne - trvalo zaplavene, dosahuje až ku kóte dolnej prevádzkovej

hladiny

litorálne - pásmo kolísania vodnej hladiny, až po kótu hladiny zásobného

priestoru,

supralitorálne - pásmo občasného zaplavenia v rozsahu od hladiny zásobného

priestoru po maximálnu hladinu.

Obr. 1.5 hladiny a pásma MVN (autor, 2011)

1.2.2 Brehy a dno malých vodných nádrží a ich úprava

26

Malé vodné nádrže umiestňované do prírodného prostredia vyžadujú rozsiahle

úpravy dna a brehu; prispôsobujeme ich podmienkam zatopenia a sú nutné

z hygienických, ekologických a prevádzkových dôvodov. Úprava dna a brehu je preto

neoddeliteľnou súčasťou výstavby rybníkov a účelových nádrží.

Brehové úpravy

Úpravy brehu sú dôležité pre ochranu vymieľania pri vlnobití. Pôsobením vlnenia

vody na breh dochádza k uvoľňovaniu zemného materiálu a vytváraniu pobrežnej

oblasti, tzv. litorálnej zóny. Brehovou abraziou uvoĺnený materiál zanáša nádrž

a usadzuje sa v okrajovej zóne. V litorálnej zóne dochádza dochádza mnohokrát k rastu

tvrdých mokradných porastov a postupnému zarastaniu a zbahňovaniu. Proti ďalšiemu

postupu brehovej abrazie a rozširovania litorálnej zóny sa odporúča vegetačné

spevnenie, plotiková ochrana a pod. V odôvodnených prípadoch sa spevňuje litorálna

zóna aj ťažším opevnením. Odporúča sa upraviť hĺbku vody u brehu na 0,6 – 0,8 m

(min. 0,4 m), a vytvoriť tak umelú litorálnu zónu. Sklon dna v litorálnej zóne sa

navrhuje minimálne 1 % (HANÁK, 2008).

Brehová abrazia je plošné obrusovanie podkladu (dna i brehu) pohybom vody

(vlnením) spojené s premiestňovaním a ukladaním voľného materiálu. Vznik a rozvoj

abrazie je spôsobovaný mnohými faktormi, výsledky sú však rovnaké – výrazné

poškodenie brehu nádrží, vznik abrazných zrubov a odplavením desiatok, či stoviek m3

zeminy (ŠLEZINGR, 2004).

Úprava dna nádrže

Niektoré nádrže si vyžadujú špeciálnu úpravu dna. Úprava dna malých vodných

nádrží spočíva:

v odstránení porastov (stromov, kríkov) zo záplavového územia,

v odstránení stavieb zo záplavového územia,

v urovnaní a stabilizovaní dna,

v odvodnení dna a v znížení priepustnosti dna,

Zo zátopovej plochy odstránime všetku organickú hmotu, ktorá by spôsobila po

napustení nádrže hygienické a estetické nedostatky. Nevyhnutné je odstránenie všetkých

27

prekážok, ako sú stavby, balvany, zvyšky stavebného materiálu a podobne. Z dna

nádrže vyťažíme prípadnú rašelinu, odstránia sa skládky, hnojiská, močovkové jamy a

čokoľvek, čo by mohlo spôsobovať znečistenie (ČISTÝ, 2005.)

Pri budovaní vodárenských nádrží musíme odstrániť z dna nádrže nielen kríky,

stromy a hygienicky závadné látky, ale aj celú orničnú vrstvu. Splaveniny na dne nádrže

odstraňujeme pomocou mechanizácie a pretože ide často o veľmi úrodnú zeminu,

deponujeme vyťažený materiál alebo ho priamo použijeme na kultiváciu neplodných

pôd (JURÍK, 2007).

1.2.3 Úprava okolia malých vodných nádrží

Úpravy v okolí nádrže spočívajú v terénnych úpravách, vo vytvorení trávnatého

pásu pozdĺž brehovej čiary nádrže a vo vysadení stromovej a kríkovej vegetácie.

Terénne úpravy zahŕňajú aj odvoz prebytočných zemín, ornice, stavebných materiálov,

urovnanie terénu a rekultiváciu zemníka. V každom prípade opäť platí pravidlo pre

maximálnu úsporu presunu zeminy vzhľadom k vysokým finančným nákladom na túto

činnosť.

Priestor medzi hladinou normálneho prevádzkového stavu a maximálneho stavu

hladiny sa odporúča ohumusovať a osiať trávou. Účelné je vytvoriť nad maximálnou

hladinu trávnatý pás minimálnej šírky 15m. Tento trávnatý pás slúži ako účinný

biologický filter, ktorý zachytáva splaveniny splavované povrchovým odtokom do

nádrže a prepúšťa relatívne čistú vodu. Pre zhotovenie tohto pásu je možné použiť

prebytok ornice, odobranej z priestoru zátopy nádrže.

Tento priestor sa odporúča tiež osadiť vhodnými drevinami, ktorých druhová

skladba sa konzultuje s oddelením životného prostredia príslušného okresného úradu

(ČISTÝ, 2005).

1.3 Prevádzka nádrže

28

Pre každú nádrž musí byť vodohospodárskym organom určený jednoznačný

prevádzkovateľ a správca. Toto určenie je spravidla stanovene pri povolení stavby alebo

najneskôr pri kolaudácii. Sprava a vlastne prevádzkové predpisy sú jednoznačne a

stručne podchytene v manipulačnom poriadku, ktorý je súčasťou projektu a musí byť

schválený vodohospodárskym organom (ŠINDLAR, 1967).

Pre každé vodné dielo ma byť vypracovaný manipulačný a prevádzkový poriadok.

Jednoduché nádrže menších rozmerov môžu mať spracovaný prevádzkový a

manipulačný poriadok v jednom dokumente.

1.3.1 Manipulačný poriadok

Manipulačný poriadok je súbor predpisov , zásad a smerníc, ktoré určujú, ako

manipulovať s vodou vo vodnom diele alebo v sústave vodných diel z hľadiska

bezpečnosti vodného diela alebo s vodným dielom ovplyvneného územia. Ďalej

obsahuje, ako účelne využívať vodu podľa dôležitosti spoločenských a hospodárskych

záujmov, pre ktoré vodné dielo slúži alebo ktoré ovplyvňuje.

Manipulačný poriadok ako prehľadný a jasný súbor predpisov, zásad a smerníc pre

manipuláciu s vodou na vodnom diele a súhrn najdôležitejších technických dát vodného

diela má obsahovať nasledujúce údaje:

určenie prevádzkovateľa a užívateľa vodného diela,

hlavné údaje o diele s presným určením jeho umiestnenia, s výstižným

popisom objektov a účelových zariadení zabezpečujúcich riadnu funkciu

diela,

stručné informácie o pokračovaní výstavby,

účel vodného diela s rozdelením objemu nádrže (kontrola a kóty hladín)

a požiadavky na účel a hospodárenie s vodou, vrátane odvolania na

schvaľovacie protokoly.

29

V grafickej časti sa nachádzajú doložené hydrotechnické podklady, situácie,

priečne rezy,  podklady a schémy, na ktorých základe bol návrh vypracovaný a následne

schválený.

1.2.4 Prevádzkový poriadok

Pre každé vodné dielo by mali byť vypracované pravidlá prevádzkovej údržby

jednotlivých zariadení. Tieto pravidlá sú zostavené do prevádzkového poriadku

Prevádzkový poriadok je súhrn predpisov, smerníc a pokynov pre obsluhu

a údržbu všetkých zariadení vodného diela. Súčasťou prevádzkového poriadku sú

prevádzkové predpisy (návod na obsluhu) jednotlivých strojných a elektrických

zariadení.

Prevádzkový poriadok obsahuje predovšetkým tieto údaje:

Pokyny a údaje o pozorovaní v priebehu prevádzky diela, popis a zameranie

základných bodov, lehoty a pokyny na vykonávanie prehliadok a kontrol,

Prevádzkové predpisy jednotlivých zariadení s návodom na obsluhu,

Zákazy platné na vodnom diele a v jeho okolí (rekreácia a pod.),

Program technicko-bezpečnostného dozoru vodného diela,

Povinnosti obsluhy pri mimoriadnych situáciách, predovšetkým pri povodniach

v súlade s povodňovým plánom vodohospodárskeho diela. U vodných diel bez

stálej obsluhy predpisuje prevádzkový poriadok povinnosti služby pri

nebezpečenstve povodne,

Pokyny pre vedenie prevádzkového denníka,

Požiadavky na obsluhu jednotlivých zariadení,

Pokyny zaisťujúce bezpečnosť práce pri prevádzke a údržbe (ŠÁLEK, 2008).

30

31

2 Cieľ práce

Cieľom práce je zhodnotenie súčasného a technického stavu MVN Oreské,

nachádzajúcej sa v Košickom kraji.

Na pozorovanom a hodnotenom území je vybudovaná MVN, ktorá je staršia,

zanedbaná a potrebovala by konkrétne zásahy, aby bola schopná bez problémov plniť

funkcie, na ktoré bola navrhnutá a následne vybudovaná.

K zhodnoteniu súčasného technického a prevádzkového stavu MVN sa upriamime

na kontrolu objektov a zariadení, ktoré ovplyvňujú fungovanie MVN:

Funkčných objektov

Nádržných priestorov

Hrádzového telesa

Okolia nádrže

Na základe zistených skutočností zhodnotíme súčasný stav MVN a porovnávame

už so známymi teoretickými znalosťami o malých vodných nádržiach.

V závere bakalárskej práce navrhneme opatrenia a následné riešenia nedostatkov

a závad, ktoré neumožňujú MVN vykonávať svoju funkciu plnohodnotne. Prihliadame

na funkciu hospodársku, ekologickú, estetickú, ochrannú a i.

Pri spracovaní zadanej problematiky vychádzame z dokumentácie daného vodného

diela, z obhliadky nádrží a z teoretických znalostí.

32

3 Metodika práce

3.1 Popis záujmového územia

Účel a využitie vodnej nádrže

Účelom VN bola akumulácia vody pre závlahové účely, chov rýb a kačíc.

V súčasnosti VN neplní svoj pôvodný účel, využíva sa len na chov rýb.

Vodná nádrž sa rozprestiera južne pod obcou Oreské, vedľa štátnej cesty Zbudza

– Oreské, na toku Turský potok v km 4,600. Vlastná nádrž je vytvorená z čelnej hrádze,

z ostatných dvoch strán je ohraničená prirodzene zvýšeným terénom.

Malá vodná nádrž Oreské

Obr. 3.1 Malá vodná nádrž Oreské ( Google Earth, 2011)

33

Hlavné parametre nádrže

Kóta max. prevádzkovej hladiny 100,00 m n. m.

Kóta retenčnej hladiny 100,50 m n. m.

Zátopová plocha nádrže pri max. prevádzkovej hladine 9,42 ha

Zátopová plocha nádrže pri retenčnej hladine 11,29 ha

Dĺžka sypanej hrádze 273,00 m

Maximálna výška hrádze 4,60 m

Šírka hrádze 4,00 m

Kóta koruny hrádze 101,10 m n. m.

Kóta nivelety dnového výpustu 95,22 m n. m.

Kóta priepadovej hrany bezpečnostného priepadu 100,00 m n. m.

Dĺžka odpadu od výpustu 109,76 m

Dĺžka bezpečnostného priepadu s odpadom 174,20 m

Celkový priestor nádrže sa delí:

a) Zásobný priestor 96,50 – 100,00 m n. m.

b) Retenčný priestor 100,00 – 100,50 m n. m.

Tab. 3.1 Objemy a zatopené plochy pre jednotlivé priestory

PriestorRozpätie hladín

m n. m.

Objem

m3

Zatopená plocha

ha

Celkový Vc

Z toho:

Zásobný VZ

Retenčný

Vr

96,50 – 100,50

96,50 – 100,00

100,00 – 100,50

180 430

128 655

51

775

11,29

9,42

1,87

34

Charakteristické hladiny:

maximálna prevádzková hladina 100,00 m n. m.

retenčná hladina 100,50 m n. m.

Hydrologické pomery

Hydrologické údaje s projektu ,,Malej vodnej nádrže Oreské“, vypracovanej

Krajským poľnohospodárskym projektovým ústavom Košice.

Tok: Turský potok

Plocha povodia: 13,0 km2

Maximálny odtok Q = 15,34 m3.s-1

Zrážky dlhodobé priemerné sú 715 mm/rok, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 481

mm.

Aktualizované hydrologické údaje z novembra 1996 zo SHMÚ Košice

Tok – profil: Turský potok v km 4,6

Plocha povodia: 12,1 km2

Priemerný ročný prietok: 0,075 m3.s-1

Hydrologické číslo: 4-30-04-016

Q100 28,0 m3.s-1

Z porovnania maximálnych prietokov je aktualizovaná Q100 = 28 m3.s-1 voda väčšia

oproti projektovanej Qpr = 15,34 m3.s-1 o 12,66 m3.s-1.

Hydrologické údaje SHMÚ aktualizované v r. 2007

Tok: Turský, km 4,600

Plocha povodia: 12,10 km2

Priemerný ročný prietok: 0,075 m3.s-1

Hydrologické číslo: 4-30 -04-016

35

Tab. 3.2 Priemerné denné prietoky dosiahnuté alebo prekročené priemerne počas:

30 90 180 270 330 355 364 dní

0,195 0,080 0,034 0,015 0,009 0,006 0,004 m3.s-1

Tab. 3.3 Maximálne prietoky dosiahnuté alebo prekročené priemerne raz za:

1 5 10 20 50 100 rokov

3 8 11 15 22 28 m3.s-1

Straty vodného obsahu nádrže pozostávajú zo strát priesakom dna nádrže,

hrádzovým telesom, hrádzovým podložím, výparom z voľnej hladiny.

Strata trvalým priesakom dna

Q = 1,04 l.s-1

Strata priesakom hrádze

Q = 0,044 l.s-1

Strata výparom

Ročný výpar 47 100 m3, priemerný mesačný výpar 3 925 m3.

Plnenie nádrže pri priemernom ročnom prietoku

Q = 0,075 m3.s-1 a sanitárnomy prietoku 0,006 m3.s-1 je 21,6 dňa.

Vyprázdnenie nádrže spodným výpustom Ø 60 cm pri plnom otvorení, keď do

nádrže sa neuvažuje žiadny prítok, trvá 18 hodín 42 minút.

Údaje o kapacite objektov :

Konzumčná krivka dnového výpustu je vyznačená v prílohe č. 8 Pri maximálnej

prevádzkovej hladine v nádrži 100,00 m n. m. je tlačná výška hladiny 4,48 m na os

dnového výpustu na kóte 95,52 m n. m. Pri takýchto podmienkach kapacita dnového

výpustu je 2,20 m3.s-1.

36

Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu je vyznačená v prílohe č. 9. Pri max.

výške prepadového lúča 0,50 m, čo je rozdiel medzi kótou retenčnej hladiny 100,50 m

n. m. a kótou koruny bezpečnostného priepadu 100,00 m n. m. je kapacita

bezpečnostného priepadu 23,06 m3.s-1. Priepad neodvedie novelizovaný prietok Q100 =

28,0 m3.s-1.

Hrádza

Šírka koruny hrádze 4,0 m

Dĺžka koruny hrádze 273,0 m

Sklon vzdušného svahu 1: 2

Sklon návodného svahu 1: 3

Kóta koruny hrádze 101,10 m n. m.

Max. výška hrádze 4,6 m

Zátopa nádrže

Zátopová plocha vodnej nádrže pri hladine na kóte 100,00 m n. m. je 9,42 ha

a hladina na kóte 100,50 m n. m. pri povodniach až 11,29 ha. Stredná hĺbka vody je

2,00 m. Po ľavej strane zátopy sa nachádzajú lúky a pasienky a po pravej strane štátna

cesta Zbudza - Oreské.

Hrádza nádrže je zemná, homogénna, budovaná zo súdržných zemín. Tieto tvoria pôdy

ťažké, t. j. hlinito-ílovité. Hrádza je vybudovaná z výkopového priestoru nádrže.

Priečny profil hrádze je lichobežníkového profilu, so šírkou v korune 4,0 m a sklonom

svahov: vzdušný 1: 2 a návodný 1: 3.

Koruna hrádze v šírke 4,0 m je ohumusovaná a osiata trávnym semenom.

Opevnenie návodného svahu je z betónových tvárnic 50/50/10 cm s uložením do

štrkopieskového lôžka hr. 10 cm. Opevnenie siaha až po korunu hrádze. Päta svahu

hrádze je zaistená kamennou pätkou 90/60 cm, na ktorú sa opiera opevnenie hrádze.

37

Opevnenie vzdušného svahu pozostáva z ohumusovania hr. 10 cm a osiatia trávnym

semenom.

Vo vzdialenosti 3,15 m od päty vzdušnej strany je v hrádzi vybudovaná drenáž

13 cm, ktorá je uložená do štrkopieskového lôžka. Vyústenie drenáže je každých 20 m

do zbernej ryhy o šírke 60 cm, ktorá je vybudovaná pozdĺž päty vzdušného svahu,

vyúsťujúca do vývaru odpadu z mnicha.

Z priestoru telesa hrádze je odobraná ornica o hrúbke 20 cm.

Bezpečnostný priepad

Dimenzovanie kapacity bezpečnostného priepadu

Q = 2/3 μ * b * H 3/2 * 2g

kde μ = prepadový súčiniteľ

b = dĺžka prepadovej hrany [m]

H = h + v2/2g [m]

h = prepadová výška [m]

v = prítoková rýchlosť [m.s-1]

g = gravitačné zrýchlenie [9,81 m.s-2]

Použijeme výpočet zostavený v tabuľke 3.4

Tab. 3.4 Smernice pre dimenzovanie združených funkčných blokov zemných

hrádzí o výške do 12 m

H [m] Q [m3.s-1]

0,10 2,06

0,15 3,70

38

H [m] Q [m3.s-1]

0,20 5,83

0,25 8,10

0,30 10,71

0,35 16,49

0,45 19,50

0,50 23,06

0,57 28,00

Pri výške prepadového lúča 0,50 m pri retenčnej hladine 100,50 m n. m.

prepadne cez priepadovú hranu 23,06 m3.s-1. Pri výške prepadového lúča 0,57 m

prepadne cez priepadovú hranu 28,00 m3.s-1.

Bočný bezpečnostný priepad ako celok (priepadový múr, žľab priepadu)

neodvedú max. povodňový prietok udaný SHMÚ Q100 = 28,00 m3.s-1.

Odpad od bezpečnostného priepadu

Odpad od bezpečnostného priepadu má dĺžku 140,20 m. Tvorí ho jednoduchý

lichobežníkový profil so sklonom svahov 1 : 1,5 a premenlivej šírke dna. Od km 0,0 –

0,09150 je šírka dna 4,0 m, svahy a dno sú opevnené kamennou dlažbou o hrúbke 30 cm

do podkladného betónu o hrúbke 10 cm. Od km 0,09150 – 0, 14020 je šírka dna 2,0 m,

opevnenie rovnaké. V km 0,09150 je kamenný stupeň h = 0,80 m.

Spôsob merania a kontrola úrovne hladiny v nádrži

Za účelom sledovania hospodárenia s vodou v nádrži sú zabudované vodomerné

laty na konci bezpečnostného priepadu v km 0,17420. Rekonštruovaný bezpečnostný

priepad v dĺžke 34,0 m tvorí gravitačný oporný múr so zaoblením koruny priepadu na

kóte 100,00 m n. m. Na návodnej strane oporného múra je vytvorená tesniaca clona

z ílovitého materiálu. Terén pred priepadom sa na celej dĺžke o šírke 5,00 m spevní

kamennou rozprestierkou premenlivej hrúbky 40-60 cm. Na korune priepadu je zriadená

oceľová lávka na kóte 100,80 m n. m., na ktorú sú prichytené oceľové hrablice, kvôli

úniku rýb pri prepade vody cez priepad. Dno a svah spádiska priepadu sú vytvorené

39

z kamennej dlažby hr. 30 cm do podkladného betónu hr. 20 cm so zaliatím špár

cementovou maltou s vyšpárovaním.

Výpustný objekt

Dimenzovanie – stanovenie kapacity dnového výpustu

Q = F . µ . 2.g.H

kde: F - prietočná plocha dnového výpustu v m2

µ - výtokový súčiniteľ 0,83

g - gravitačné zrýchlenie 9,81 m.s-2

H - tlačná výška od hladiny po os dnového výpust

Výpočet je zostavený v tabuľke 3.5

Tab.3.5 Smernice pre dimenzovanie združených funkčných blokov zemných

hrádzí o výške do 12,0 m.

H [m] Q [m3.s-1] v [m.s-1]

0,5 0,73 2,5

1,0 1,04 3,6

1,5 1,27 4,5

2,0 1,47 5,2

2,5 1,65 5,8

3,0 1,80 6,3

3,5 1,96 6,8

4,0 2,08 7,3

4,5 2,20 7,8

(Príloha č. 12 – Konzumčná krivka dnového výpustu)

40

Odpad od výpustu

Odpad z výpustného objektu v dĺžke 109,76 m tvorí lichobežníkový profil o šírke

dna 0,6 m a sklonom svahov 1: 1,5. Opevnenie svahov je z kamennej dlažby o hrúbke

25 cm s vyplnením špár cementovou maltou do štrkopieskového lôžka hrúbky 10 cm.

Odpad naväzuje na vývar o hĺbke 40 cm a dĺžke 4,00 m.

Spôsob merania a kontrola úrovne hladiny v nádrži

Za účelom sledovania hospodárenia s vodou v nádrži sú zabudované vodomerné

laty na konci bezpečnostného priepadu v km 0,17420.

Výpustný objekt je vybudovaný v najnižšom mieste dna nádrže. Objekt

výpustného objektu – mnicha tvorí dvojitá betónová šachta, hradená dvojitou stenou

z drevených hradidiel hrúbky 5 cm, výšky 25 cm a šírky 128 cm. Vzdialenosť medzi

stenami je 15 cm, priestor medzi nimi je vyplnený ílovým tesnením. Hradidlová stena je

vybudovaná po max. prevádzkovú hladinu 100,00 m n. m. Na potrubí 60 cm sa

nachádza kanalizačný uzáver, kóta vtoku 95,40 m n. m. a kóta výtoku 95,10 m n. m.

Dĺžka potrubia 31,00 m. Na vtokovej časti sú osadené oceľové hrablice 20 mm, na

výtokovej strane je vývar o hĺbke 0,40 m a dĺžke 4,00 m.

Odvodňovacie rigoly v dne nádrže:

Odvodňovacie rigoly v dne nádrže sústreďujú a odvádzajú vody pri úplnom

vyprázdnení nádrže. Profil je jednoduchý lichobežník o šírke v dne 0,60 m so sklonom

svahov 1 : 1,5. Rigoly č. 1 a č. 2 majú rovnakú dĺžku 80,0 m. Do rigolu č. 1 v km 0,008

zaúsťuje z pravej strany rigol č. 2.

Správca vodnej stavby:

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica

odštepný závod Košice

Ďumbierska 14, 041 59 Košice

Tel.: 055/6008 111

Zodpovedný pracovník: riaditeľ SVP, š.p. OZ Košice

Tel.: 055/633 45 09 Fax: 055/633 35 80

41

Prevádzkovateľ vodnej stavby:

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Košice

Správa povodia Laborca, Michalovce

Vajanského 3, 071 80 Michalovce

Tel.: 056/644 16 17 Fax: 056/644 17 72

Organizácia poverená vykonom technicko-bezpečnostného dohľadu:

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica

Odštepný závod Košice

Ďumbierska 14, 041 59 Košice

Tel.: 055/6008 111

Zodpovedný pracovník: vedúci oddelenia TBD

Tel.: 055/6008 133

3.2 Postup hodnotenia

Predmetom riešenia bakalárskej práce je komplexné zhodnotenie prevádzkového

a technického stavu MVN Oreské, čím zistíme aktuálny stav vodnej nádrže.

K posúdeniu funkčných objektov, nádržného priestoru, hrádzového telesa a okolia

MVN použijeme 2 zdroje informácii:

Prevádzková dokumentácia vodnej nádrže.

Rekognoskáciou v teréne fyzicky hodnotíme stav nádrže, funkčné objekty a okolie

MVN.

Zistený súčasný stav MVN porovnávame s pôvodnou prevádzkovou

dokumentáciou. V prípade potreby navrhneme možnosti a spôsoby riešenia problémov

a ich následné odstránenie. Výsledkom práce je zaistiť prinajmenšom dobrý stav

funkčných objektov, hrádze, okolia a samotnej vody. Cieľom je taktiež znovu

prinavrátenie funkčnosti MVN, pre ktoré bola vybudovaná.

Pri riešení zadanej problematiky vychádzame z teoretických poznatkov, zo

súčasnej dokumentácie daného vodného diela a obhliadky MVN v teréne.

42

4 Výsledky práce

Malá vodná nádrž Oreské v súčasnosti neslúži účelu, pre ktorý bola vybudovaná.

Samotné vodné dielo je funkčné, napriek tomu sa využíva len na jednu činnosť, pre

ktorú bola vybudovaná, t.j. chov rýb. Z celkového hľadiska nádrž možno považovať za

zachovalú a plniacu si svoju funkciu, napriek tomu je potrebných viacero technických

zásahov k zlepšeniu jej chodu a plnej funkčnosti.

4.1 Hrádza

Po obhliadke hrádze možno konštatovať, že je plne funkčná. Opticky nevytvárajú

betónové tvárnice žiadne depresné prepadliny, sú stabilné bez náletov, možno

pozorovať len výskyt menšieho porastu medzi tvárnicami a na okrajoch hrádze sa

vyskytujú naplavené stromy, kry a iný odpad, ktorý je potrebné odstrániť.

Problémom hrádze môžu byť tiež vysoké ochranné stromy, umiestené v tesnej

blízkosti za hrádzou. Je pravdepodobné, že konáre týchto vysokých, prestarnutých

stromov prerástli až do hrádze, čo by mohlo spôsobiť jej statické narušenie alebo

obmedziť jej funkčnosť. K riešeniu tohto problému je potrebné vykonať odborný

posudok, ktorý vykonáva poverený odborný pracovník povodia.

4.2 Bezpečnostný priepad

Stav bezpečnostného priepadu je zlý, vyžadujúci si rekonštrukciu. Betónová

konštrukcia, teda oporný múr sa v povrchových častiach rozpadáva, následne opadáva.

Návodná strana je zachovalejšia, no vyžaduje si odstránenie nanosených konárov,

odpadu a pod. Vo výtokovej časti bezpečnostného priepadu sa taktiež nachádza

množstvo konárov a iného odpadu, ktorý je potrebné pre plynulý odtok vody odstrániť.

43

4.3 Výpustný objekt

Keďže z obhliadky nádrže nebolo možné pozorovať výpustný objekt,

predpokladáme, že výpustný objekt je uložený vo vnútri hrádze. Jeho stav je možné

určiť technickým preskúmaním, ktorý posúdi odborný pracovník povodia.

4.4 Brehy MVN

Brehy majú relatívne veľký sklon, čo si vyžaduje ich samotné opevnenie

zabraňujúce zosuvu zeminy do nižších častí, čo spôsobuje zanášanie nádrže a tým

pádom zmenšovanie plochy nádrže. Opevnenie brehov v okolí celej nádrže môže byť

riešenie taktiež betónovými tvárnicami, ako je to z časti na východnom brehu.

Neopevnené brehy a ich veľký sklon majú za následok padanie stromov do samotnej

nádrže. Tento problém si vyžaduje kompletné preriešenie situácie brehov s svahov

malej vodnej nádrže.

4.5 Lovisko a kadisko

Za účelom výlovu rýb po vyprázdnení nádrže bolo vybudované lovište s kadišťom

pred vtokovým objektom. Lovište má rozmery 8,0 x 7,5 m. Je vybudované z betónovej

dlažby na štrkopieskovom podklade o hrúbke betónovej platne 15 cm.

Pre manipuláciu pri výlove je vybudované kadište o rozmeroch 10,0 x 2,5 m zo

zdrsneného betónu. Kadište je spojené s korunou hrádze betónovými schodmi o šírke

2,0 m.

Lovište a kádište sú úplne zanesené zeminou, resp. bahnom, ktoré steká z vyšších

častí nádrže. Stekajúca zemina a bahno so sebou naniesli množstvo odpadu, ako sú

plastové fľaše, pneumatiky a pod. Pre plnú funkčnosť tohto zariadenia je potrebné

vyčistenie týchto nánosov a odpadu a následné je potrebná i samotná rekonštrukcia

lovišťa.

44

4.6 Nádrž

Samotná nádrž už netvorí takú veľkú plochu, ako to bolo na začiatku jej

využívania. Vtokové pobrežné časti sú s prítokom vody zanášané zeminou, ktorej

nánosy spôsobujú zvýšenie hladiny dna, a tým pádom zmenšujú objem nádrže.

Množstvo nanosených a naplavených sedimentov je predovšetkým na severnej

a severozápadnej strane, kde je nádrž viditeľne zmenšovaná k jej stredu. Odhadom

môžeme usúdiť, že hrúbka sedimentov môže v niektorých miestach dosahovať až 1 m.

Okraje nádrže, kde už nevystupuje na vyvýšené časti spôsobené usádzaním sedimentov

voda, sú zväčšia porastené rastlinami. Taktiež môžeme pozorovať zamokrené oblasti

tvoriace bahnité mokrade.

4.7 Porasty v okolí nádrže

Okolie nádrže tvoria stromoradia, ktoré sa však nevyskytujú po celej dĺžke

jednotlivých brehov. Tieto porasty dosahujú výšku až do 25 m, z čoho vieme usúdiť, že

ide o prestarnuté dreviny, ktoré majú potenciál lámať sa a následne padať do nádrže.

Riešením tejto problematiky je možnosť deleného zmladzovania postupným výrubom

týchto stromov. V princípe ide o výrub každého 3. až 7. Stromu, ktorý je nahradený

mladým jedincom. Tento proces obnovy zmladzovaním môže trvať 5 – 10 rokov. Za

vhodné môžeme tiež považovať zmenu druhov porastu, napr. topole nahradíme jelšami,

vŕbami, poprípade iným druhom topoľa.

4.8 Manipulácia s vodou

Hospodárenie s vodou

Hospodárenie s vodou v nádrží vykonáva prevádzkovateľ vodnej stavby – SVP,

š.p. OZ Košice, Správa povodia Laborca, Michalovce. So všetkými zariadeniami na

výtokovom objekte manipuluje výhradne prevádzkovateľ vodnej stavby.

45

Povolené odbery

Odbery vody z nádrže sa môžu uskutočniť len po dohode s prevádzkovateľom

nádrže a po rozhodnutí vodohospodárskeho orgánu.

Pri plnej nádrži je prietok Q355 = 6,0 l.s-1 v toku pod vodnou stavbou

zabezpečovaný prepadom cez bočný nehradený priepad.

Vyprázdnenie nádrže je možné v prípade výlovu rýb, opráv, alebo revízie.

Plnenie nádrže

Pri priemernom ročnom prietoku Q = 0,075 m3.s-1 a sanitárnom prietoku 0,006

m3.s-1 sa nádrž naplní za 21,6 dňa. Prípustná maximálna rýchlosť plnenia nádrže je 1,2

m za 24 hodín (1 deň).

Pri plnení sa musí sledovať návodný a vzdušný svah hrádze. V prípade, že sa

v priebehu plnenia vyskytnú resp. objavia akékoľvek závady, ktoré by mohli ohroziť

bezpečnosť vodnej stavby, musí sa plnenie okamžite prerušiť alebo podľa povahy

ohrozenia započať s vypúšťaním. Pokračovať s napúšťaním sa smie až po vyšetrení

a odstránení závady.

Prázdnenie nádrže

Čiastočné alebo úplné vyprázdnenie nádrže sa uskutoční na základe rozhodnutia

vodohospodárskeho orgánu, vydaného na základe žiadosti prevádzkovateľa vodnej

stavby po predchádzajúcom vodohospodárskom prerokovaní.

Rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu nie je potrebné, ak ide o vyprázdnenie

nádrže v záujme CO, obrany štátu alebo v prípade ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby.

Retenčný priestor

Prázdnenie retenčného priestoru nádrže prebieha samočinne bočným nehradeným

priepadom. Odtok sa môže zvýšiť o kapacitu dnového výpustu 2,2 m3.s-1.

Manipulácia v zásobnom priestore

Manipulácia s vodou v zásobnom priestore nádrže predpokladá plnú projektovanú

funkčnosť vypúšťacích zariadení výpustného objektu.

46

Zásobný priestor od kóty 96,50 – 100,00 m n. m. sa podľa možnosti udržuje na

max. prevádzkovej hladine 100,00 m n. m., aby pre prípad potreby dodávky vody bol

maximálny objem vody.

Odber vody zo zásobného priestoru je možný len za mimoriadnych okolností,

o ktorých pojednáva kapitola D.

Po každom mimoriadnom vypúšťaní vypustený zásobný priestor je povinný

prevádzkovateľ postupne doplniť.

Manipulácia v zimnom období

Manipulácia s vodou na vodnej stavbe v zimnom období nevyžaduje mimoriadne

opatrenia, pretože bočný priepad je nehradený.

4.9 Merania a pozorovania

Technicko-bezpečnostný dohľad (TBD) v zmysle § 56 odsek 6 zákona MŽP SR č.

364/2004 v znení neskorších predpisov, pri vodných stavbách IV. kategórie vykonáva

správca VN sám. Dohľad sa vykonáva v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 458/2005 v

rozsahu podľa § 4 odsek 4, t. j. hodnotením javov a skutočnosti zistených pri

obchôdzkach.

Obchôdzky vykonáva 1x mesačne obsluha vodnej stavby.

Pochôdzkami je potrebné robiť následovné pozorovania:

stabilitu hrádze a svahov nádrže ovplyvňovanú účinkom kolísania vodnej

hladiny

opevnenie návodného a vzdušného svahu hrádze

opevnenie svahov nádrže

funkčnosť dnového výpustu a celého výpustného objektu

funkčnosť bezpečnostného priepadu

stav odpadu od bezpečnostného priepadu

stav odpadu od dnového výpustu

stav prístupu k nádrži

47

4.10 Odbery vzoriek vody a ich analýza

Obr. 4.2 Miesta odobratých vzoriek vody z VN Oreské z dňa 10.4.2011(Google

Earth 2011)

48

Tab. 4.1 Obsahu soli, hodnoty pH a  elektrickej vodivosti z odobratých vzoriek

Vzorka

č. 1

soli 284

mg/l

284

mg/l

284

mg/l

elek.

vodivosť

546

µS/cm

545

µS/cm

545

µS/cm

pH 8,06 8,04 8,04

Vzorka

č. 2

soli 302

mg/l

302

mg/l

302

mg/l

elek.

vodivosť

572

µS/cm

571

µS/cm

571

µS/cm

pH 8,19 8,10 8,09

Vzorka

č. 3

soli 295

mg/l

294

mg/l

294

mg/l

elek.

vodivosť

560

µS/cm

560

µS/cm

560

µS/cm

pH 8,19 8,16 8,15

Vzorka

č. 4

soli 313

mg/l

312

mg/l

312

mg/l

elek.

vodivosť

591

µS/cm

591

µS/cm

591

µS/cm

pH 8,02 8,01 8,01

meranie č. 1 meranie č. 2 meranie č. 3

Zákal jednotlivých vzoriek vody: vzorka č. 1 = 17,4 NTU

vzorka č. 2 = 7,9 NTU

vzorka č. 3 = 0,38 NTU

vzorka č. 4 = 0,47 NTU

49

Tab. 4.2 Obsah množstva jednotlivých prvkov a zlúčenín v jednotlivých

odobratých vzorkách (výsledky sú uvedené už po prepočítaní danými koeficientami)

Presnosť merania: NO3- = ± 0,05 mg/l / ± 10% z merania

NO2- = ± 4 mg/l / ± 4% z merania

NH4 = ± 0,05 mg/l / ± 5% z merania

Pcelk. = ± 0,3 mg/l / ± 4% z merania

PO43- = ± 1 mg/l / ± 4% z merania

Nameraná hodnota BSK5 (biochemická spotreba kyslíka) vzorky č. 4 = 4,26

mg/l.

50

Čísl

o vzorky

N

O3-

N

O2-

N

H4

P

celk.

P

O43-

1 0,

1772

0

,8225

0,2

68636

0,

021

0,

016

2 0,

8417

0

,4277

0,2

248

0,

010

0,

157

3 0,

6202

0

,6580

0,2

15808

0,

014

0,

119

4 0,

6645

0

,7896

0,2

49528

0,

006

0,

086

51

5 Záver

Najbližšie roky, desaťročia, až storočia bude pre ľudstvo voda ešte ďaleko

nevyhnutnejšou a potrebnejšou látkou, za akú bola doposiaľ považovaná. Potreba vody

je žiaduca vo všetkých častiach planéty, kde sa nachádza život. Ľudia žijúci na Zemi si

s odstupom času uvedomujú, akú významnú úlohu plní voda v ich živote. Zásoby vody

prudko klesajú, čo sa už v súčasnosti prejavuje v menej vyspelých krajinách. Vážiť si

zásoby vody, ktoré máme, znamená aj budovať malé vodné nádrže, ktoré spĺňajú

množstvo funkcií zlepšujúcich a zjednodušujúcich život ľudí. Tieto nádrže okrem

kultúrnej a estetickej funkcie zahŕňajú aj ďaleko dôležitejšie funkcie, ako je chov rýb

a vodnej hydiny k obžive, zachytávanie a krátkodobé uskladnenie látok negatívne

vplývajúcich na životné prostredie, zachytávanie a následné udržanie vody pred

možnými záplavami, využívanie v poľnohospodárskej výrobe a krajine a pod. Aby

všetky tieto funkcie a činnosti spĺňali svoj účel, je potrebné a nevyhnutné dohliadať na

technický stav týchto nádrží. Pravidelná kontrola, opravy a  následná starostlivosť

o malé vodné nádrže zabezpečuje ich bezpečnosť a plnú funkčnosť, pre ktoré boli

vybudované.

52

6 Zoznam použitej literatúry

1. ČISTÝ, M. 2005. Rybníky a malé vodné nádrže II. Bratislava: STU, 2005. 129 s.

ISBN 80- 227-2209-X

2. FIALA, J. – KAURA, J. – SÁDLO, J. 1980. Stavby vodní a meliorační. Praha: SNTL

– Nakladatelství technické literatúry, 1980. 312 s.

3. FULAJTÁR, E. – JÁNSKY,L. 2001. Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana.

Bratislava: VÚPOP, 2001.

4. HANÁK, K. – KUPČÁK, V. – SKOUPIL, J. – ŠÁLEK, J. – TLAPÁK, V. – ZUNA,

J. 2008. Stavby pro plnění funkcí lesa. Prah: ČKAIT, 2008. 304 s. ISBN 978-80-87093-

76-4

5. JURÍK, Ľ. – MATYO, J. 2007. Vodné stavby. Nitra: SPU, 2007. 222 s. ISBN 978-

80-8069-843-0

6. JŮVA, K. – HRABAL, A. – PUSTĚJOVSKY, R. 1980. Male vodní nádrže. Praha:

Státní zemědělske nakladatelství Praha, 1980. 280 s.

7. KALÚZ, K. – REHÁK, Š. – HLAVČOVÁ, K. – SZOLGAY, J. 2010. Vodné

hospodárstvo krajiny, Vydavateľstvo: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,

2010. 314 s. ISBN 978-80-552-0513-7

8. ŠÁLEK, J. 1997. Vodní hodpodářství krajiny I. Brno: Vysoké učení technické, 1997.

152 s. ISBN 80-214-0949-5

9. ŠINDLAR, M. 1967. Malé vodní nádrže. Pardubice: ČS VTS ZPÚ, 1967.

53

10. ŠLEZINGR, M. 2004. Břehová abraze; příspevek k problematice zajištení stability

břehu. Akakdemické nakladatelství CERM, s.r.o. Brno, 2004. 159 s. ISBN 80-7204-

342-0

11. ZEZULAK, J. 1987. Vodohospodařske stavby II. Praha: Státni pedagogické

nakladatelství, 1987. 167 s.

12. ZUNA, J. 2008. Stavby pro plnění funkcí lesa. Prah: ČKAIT, 2008. 304 s. ISBN

978-80- 87093-76-4

Použité normy a legislatíva

Zákon č. 364/2004 Z.z o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení

zákona 384/2009 Z.z.

STN 73 6824 Malé vodné nádrže (1978)

URL 1: Dostupné na www: <http://www.vuvh.sk/index.php/sk_SK/dok>

URL 2: Dostupné na www: <http://www.zmos.sk/katalog-opatreni-rieseni-a-prikladov-

z-praxe.phtml>

Google Earth

54

7 Prílohy

Obrazové prílohy:

Príloha 1. Návodná strana hrádze MVN Oreské

Príloha 2. Lovisko a káďovisko na MVN Oreské

Príloha 3. Vývar výpustného objektu MVN Oreské

Príloha 4. Masívne opevnenie bočného brehu kamennou rovnaninou MVN Oreské

Príloha 5. Bezpečnostný priepad MVN s hrablicami Oreské

Príloha 6. Vtoková časť MVN Oreské

Príloha 7. Pohľad na MVN Oreské, severná strana, nesúvislý porast stromov

okolo VN

Grafické prílohy:

Príloha 11. Krivka objemov a plôch MVN Oreské

Príloha 12. Konzumčná krivka dnovej výpuste MVN Oreské

Príloha 13. Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu

Príloha 14. Bezpečnostný priepad, vzorový priečny rez

Príloha 15. Situácia MVN nádrže Oreské, M 1:720

Príloha 16. Bezpečnostný priepad MVN Oreské

Príloha 17. Bezpečnostný priepad, pôdorys

55

Príloha 1. Návodná strana hrádze MVN Oreské (foto Autor, 2011)

56

Príloha 2. Lovisko a káďovisko na MVN Oreské (foto Autor, 2011)

Príloha 3. Vývar výpustného objektu MVN Oreské (foto Autor,

2011)

57

Príloha 4. MasívneOpevnenie bočný breh kamennou rovnaninou

MVN Oreské (foto Autor)

Príloha 5. Bezpečnostný priepad MVN s hrablicami Oreské (foto

Autor, 2011)

58

Príloha 6. Vtoková časť MVN Oreské (foto Autor, 2011)

Príloha 7. Pohľad na MVN Oreské, severná strana, nesúvislý porast

stromov okolo VN (foto Autor, 2011),

59

Príloha 11. Krivka objemov a plôch MVN Oreské

Príloha 12. Konzumčná krivka dnovej výpuste MVN Oreské

60

Príloha 13. Konzumčná krivka bezpečnostného priepadu

Príloha 14. Bezpečnostný priepad, vzorový priečny rez

61

Príloha 15. Situácia MVN nádrže Oreské

Príloha 16. Vzorový rez hrádze

62

Príloha 17. Bezpečnostný priepad, pôdorys

63