Dvojmesačník pre obyvateľov Plaveckého Štvrtka • Číslo 6 • Ročník 3.

ŠTVRTČAN ČÍSLO 6 DECEMBER2 0 0 9

VÁŽENÍ ČITATELIA A OBČANIA

Prežívame posledné týždne a dni tohto roku, blí-žia sa najkrajšie sviatky roka a sme v očakávaní, čo nám donesie rok 2010.

V tomto období sa k Vám ako pravidelný hosť dostáva aj náš ŠTVRTČAN. Je to šieste,

posledné číslo v tomto roku. Naše noviny Vám boli spoločníkom, tlmočníkom, informá-torom a verím, že aj kamarátom. Viem, že ste netrpezlivo čakali na každé nové číslo. Mali ste možnosť dozvedieť sa niečo o tom, čo sa v našej obci deje, čo sa pripravuje, ale aj o ľuďoch, ktorí v obci žijú, alebo pracujú. Cenné boli aj Vaše názory a postrehy, ktorými ste poukázali na negatívne javy v obci. Cením si každý Váš názor, ako aj dobre mienenú kritiku, či radu. Čaká nás

čas bilancovania a hodnotenia. Myslím si, ba som o tom presvedčený, že naše obecné noviny majú veľmi dobrú úroveň. Zásluhu na tom majú všetci tí, čo do nich prispeli a prispievajú, ďalej členovia redakčnej rady ako aj spoločnosť FoArt, ktorá ich vyrába. Tu by som chcel obzvlášť poďakovať majiteľovi pánovi Antonovi Fialovi, za veľmi dobrý prístup pri výrobe každého čísla, za ochotu urobiť všetko pre to, aby boli noviny včas vyrobené. Najčastejší kontakt a komuni-káciu máme s jeho synom Sandrom, ktorý dáva novinám tvár. Je potešiteľné, že noviny doteraz vychádzajú s požadovanou pravidelnosťou už 3 roky. Dnes držíte v rukách už 18. číslo. Je to aj vďaka obetavým kolportérom z radov občanov, ktorí ochotne doručovali každé číslo až do Vašich schránok. Verím, že sa Vám ŠTVRTČAN bude

dostávať do rúk aj po zmenách v redakčnej rade v nezmenenej podobe a kvalite.

Využívam naše noviny aj na to, aby som Vám všetkým, občanom našej obce, poprial počas nadchádzajúcich sviatkov, aby ste mali pri slávnostnom stole všetkých Vašich najbližších, aby ste privítali narodenie Ježiša s radosťou a po-korou, ale aby Vám nič nechýbalo.

Nech je vo Vašich príbytkoch pohoda, láska a porozumenie. Prajem Vám, aby ste do Nového roku vstúpili šťastne, vyrovnane a s predsavza-tím splniť stanovené ciele v osobnom živote a v zamestnaní.

I VA N S L E Z Á Kstarosta obce

VIANOCE MÔJHO DETSTVA

Pomaly budeme vstupovať do tretieho adventného týždňa. Všetci vieme, že sa blížia najkrajšie sviatky roka – Vianoce.

Vianoce majú svoje zvláštne čaro a preto sa na ne tešia bez rozdielu všetci ľudia. Sú to sviatky, ktoré otvárajú srdcia aj tým, čo ich mávajú často zatvorené. Prinášajú príjemnú atmosféru do našich domov, čo spôsobuje, že sme si navzájom bližší, zabúdame, že nám niekto ublížil a chceme iným urobiť radosť. Samozrejme, že na tieto sviatky sa najviac tešia deti a už začiatkom decembra píšu listy Ježiškovi a prosia o darčeky.

Aj my dospelí sa tešíme a v myš-lienkach sa vraciame do nášho det-stva. Tie Vianoce, ktoré som ja pre-žívala ako dieťa, boli tiež čarovné, romantické, hoci skromné na ne si rada spomínam. Vtedy neboli také pekné hračky, ani sladkosti, dob-roty, ktoré majú deti dnes a niektoré si ich ani nevážia. No napriek tomu mamičky dokázali urobiť deťom tie najkrajšie sviatky. Začiatkom roka sa piekli oplátky. V dedine boli tri formy: u pána farára, u Klačkov (naproti obchodu), u Kimličkov (dolu). Formy putovali po celej dedine. Boli zo železa, ťažké, rukoväte mali dlhé, lebo sporáky boli veľké, murované. Oplátky sa piekli na otvorenom ohni. Elektrina nebola. Kúrili sme drevom. Formu sme mávali od Kimličkov. Mamička ráno pripravila cesto, aby sa do večera odležalo. Aby sa oplátky nepripaľovali na formu, mama ju potierala sviečkou zabalenou v han-

dričke. Z formy niekedy aj cesto vytekalo trocha bokom. Upečené oplátky sme na stole nožnicami obstrihali, lebo vytečené cesto bolo hrubšie ako oplátka. Obstrižky

sme pojedli a potešili sme sa, keď sa mame nejaká pokazila. Oplátky sme odkladali do riečice (veľké sito) a mamička ich uložila do krabice a nechala v suchu na teplom mieste.

Med sme si kúpili ešte v lete od Haramiov z Vampila. Ježiško nám vždy doniesol stromček neozdo-bený. Ozdobili sme si ho salónkami, ktoré sme si sami spravili. Kúpili sme v obchode salónkové papiere aj so staniolom (alobalom). Do papierikov sme zabalili kockový cukor a salónkovú sukničku sme stiahli niťou. Potom sme robili čokoládové kolekcie. Roztopili sme ceres (dnes cera). Do Ceresu sme zamiešali cukor a kakao. Hmotu sme naliali do formičiek (medvedie labky), uložili do plechu a nechali sme stuhnúť na snehu. Potom sme čokolády vyklopili a zabalili do staniolu. Keď sme zabudli dať do čokolády niť, prepichovali sme kolekcie ihlou, v ktorej bola biela niť, aby sme čokolády mohli zavesiť na stromček. Biele sviečky sme vložili do kovových žabiek a pripli sme ich na vetvičky. Nakoniec sme na vrchol pripevnili (špicu) piku, alebo hviezdu a na vetvičky sklenené gule. Tiež sme poroztria-sali po ihličkách brzlo (strihaný staniol). Dva dni pred Vianocami bolo pečenie makovníkov, orechov-níkov, syrovníkov. Suché zákusky – zázvorníky, večerníky, medovníky sa piekli začiatkom decembra. Na

rezbár Alojz Machaj

Oheň v krbe ticho praská, v srdciach vládne pokoj láska.

Z oblohy sa sype sneh,všade počuť detský smiech.

Už sa stromček ligoce,prajeme Vám krásne Vianoce.

Redakcia ŠTVRTČAN

pokračovanie na strane 2 >>**

2 ŠTVRTČAN

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO V PLAVECKOM ŠTVRTKU ROKOVALO DŇA 19. 11. 2009

Z uznesení vyberáme:Obecné zastupiteľstvo v Plaveckom Štvrtku schvaľuje :¢ Preverenie možností zabezpečenia technic-

kého riešenia pre kontrolovaný odber vody v rómskej osade.

¢ VZN daň z nehnuteľnosti na rok 2010.¢ VZN daň za psa vo výške 1,17 €.¢ VZN daň z ubytovania s podmienkou

preverenia formulácie § č. 3.¢ VZN daň za nevýherné hracie prístroje.¢ VZN daň za užívanie verejného priestran-

stva vo výške 2,- € / m2.¢ VZN o nájme nebytových priestorov v pod-

nikateľskom centre vo výške 230,- € za prvý deň, za každý ďalší zľava 20 %.

¢ Zásady hospodárenia s majetkom obce.¢ Úpravu rozpočtu k 1.10.2009.¢ Výšku poplatkov za služby 1,65 € pre domá-

cich a 3,30 € pre cudzích.¢ Výšku poplatku za 1 pohreb – paušálna

platba 20,- €.

¢ Ing. Máriu Gajdošovú za členku redakčnej rady obecných novín Štvrtčan

¢ Odmenu starostovi obce vo výške 16,2 % za tretí štvrťrok.

Obecné zastupiteľstvo v Plaveckom Štvrtku berie na vedomie:

¢ Čerpanie rozpočtu k 30.9.2009.¢ Informáciu o výsledku kontroly NKÚ. ¢ Usporiadanie vlastníckych vzťahov k po-

zemku číslo 4087 dohodou. ¢ Dôvodovú správu o stave a riešení nelegál-

nych stavieb.¢ Informáciu o realizácii projektu revitalizácie

centra obce.

VÁŽENÍ OBČANIA,máme úspešne za sebou tretie tohtoročné voľby a zároveň aj posledné – voľby do orgánov samo-správnych krajov, ktoré sa konali 14. novembra 2009 a 28. novembra 2009. Volili sme si v nich predsedu a poslancov Bratislavského samospráv-neho kraja.

Ako už iste viete z televízie a dennej tlače, predsedom BVS sa stal Ing. Pavol Frešo – kan-didát koalície SDKÚ – DS, KDH, SMK, OKS a Sloboda a Solidarita. V našom obvode sme volili tiež troch poslancov, ktorí nás budú zastupovať vo VÚC. Sú to títo traja: ¢ Marián Haramia, MUDr. počet odovzdaných

hlasov 1847¢ Jozef Ondrejka, RNDr. počet odovzdaných hla-

sov 1523¢ Ladislav Balla, Ing. počet odovzdaných hlasov

807¢ Účasť vo voľbách v našej obci bola ešte nižšia,

ako bol celkový priemer. Hlavne v druhom kole sa volieb zúčastnilo menej voličov, a to aj napriek kultúrnym akciám, ktoré sa konali v okolí volebných miestností.

Výsledky volieb I. aj II. kola v Plaveckom Štvrtku boli nasledovné:Výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov, konané 14. 11. 2009 v Plaveckom Štvrtku¢ Z celkového počtu 1 843 oprávnených voličov

zapísaných do zoznamu voličov sa volieb zúčastnilo 327 voličov, čo je 17,74 % účasť.

¢ Počet platných hlasov odovzdaných pre jed-notlivých kandidátov na predsedu BSK:

Vladimír Bajan, Ing. 132 hlasovRóbert Beňo, Mgr. 16 hlasovMária Bertóková, MUDr. 0 hlasovPavol Freššo, Ing.,Bc. 68 hlasovMartin Halás, Ing. 2 hlasyJuraj Janošovský Ing. 1 hlasZdenko Marton, RSDr. 2 hlasyJaroslav Paška, Ing. Arch. 25 hlasovPeter Pilinský, Mgr. 5 hlasov10.Miloslav Šimkovič, JUDr. 5 hlasov11. Branislav Zahradník, PhDr. 51 hlasov

Počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do zastupiteľstva BSK:l. Ján Adamovič 8 hlasov2. Ladislav Balla, Ing. 107 hlasov3. Hubert Danihel,Bc 105 hlasov4. Ľubomír Farenzena 5 hlasov5. Margita Fischerová, Ing. 97 hlasov

6. Daniela Hamarová, Ing. 10 hlasov7. Kristína Hanáková, Mgr. 4 hlasy8. Marián Haramia, MUDr. 88 hlasov9. Róbert Chmela 15 hlasov10. Andrea Chválová 5 hlasov11. Vladimír Janotka, Ing. 16 hlasov12. Jozef Kordoš, Ing. 26 hlasov13. Lucia Kovačovská 4 hlasy14. Peter Kovačovský 0 hlasov15. Liana Krčmová, Bc 12 hlasov16. Marián Mikloš, MVDr. 11 hlasov17. Peter Mikula 3 hlasy18. Jozef Mračna, Ing. 18 hlasov19. Jozef Ondrejka, RNDr. 58 hlasov20. Mário Privrel 3 hlasy21. Martin Spusta 6 hlasov22. Pavol Šrámek 2 hlasy23. Peter Tydlitát, Ing. 114 hlasov24. Milan Valachovič,

RNDr.,CSc. 15 hlasov25. Milan Vaškor 61 hlasov

Výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov, konané 28.11.2009 v Plaveckom Štvrtku¢ Z celkového počtu 1842 oprávnených voličov

zapísaných do zoznamu voličov sa volieb zúčastnilo 267 voličov, čo je 14,50 % účasť.

¢ Počet platných hlasov odovzdaných pre kandi-dátov na predsedu BSK:

Vladimír Bajan, Ing. 159 hlasovPavol Freššo, Ing.,Bc. 106 hlasov

(ISo)

OZNÁMENIEOznamujeme, že klub dôchodcov pri obecnom úrade v Základnej škole Plavecký Štvrtok bude od 11. decembra 2009 zatvorený. Otvorenie klubu v roku 2010 bude oznámené miestnym rozhlasom.Redakcia

Oznamujeme občanom, že do programového spektra káblovej televízie bol zaradený televízny program TV DOMA.

Užívatelia káblovej televízie si môžu tento program naladiť na kanáli S 04, frekvencia 126,25 MHz. Televízna (zvuková) norma B/G.PS Kabel, s.r.o.

Štedrý deň bol pôst. Jedli sme cez deň málo. Varilo sa sušené ovocie, jablká, hrušky, slivky so škoricou a hrebíčkami. Polievka bola hríbová a piekli sa pupáky, ktoré mama pred večerou poliala medovou vodou a posypala makom. Len málokedy

sa podarilo zohnať rybu a vtedy bola so šalátom. V izbe sa upratalo, na stôl položila mama biely obrus a všetko naň prichystala. Než sme večerali, otecko zaniesol oplátku aj kravičkám a kozičke. Mama do týchto oplátok zapiekla petržle-novú vňať. Pred večerou sme sa pomodlili a jedli sme najprv oplátky

s medom a cesnakom, potom polievku, pupáky, alebo rybu so šalátom. Nasledovalo varené ovocie a nakoniec orechy, jabĺčka. Darčeky sme mali skromné. Zvyčajne niečo na oblečenie. Po večeri sme išli k rodine spievať koledy. O polnoci sme išli na polnočnú svätú omšu. Páčilo sa mi, keď nám sneh vŕzgal

pod nohami. Rada si spomínam na tieto krásne Vianoce. Prajem všetkým ľuďom požehnané Vianoce prehriate lúčmi lásky narode-ného Ježiška, aby pokoj, radosť, spokojnosť a láska si našli miesto v každom srdci.

M A RTA TA R R O VÁ

<< dokončenie zo strany 1

3ŠTVRTČAN

STRATY A NÁLEZY KRONÍKTento tajuplný titulok dnešného príspevku z histórie našej obce Vám vážení spoluobčania objasním v nasledujúcich riadkoch. Trochu to predznačím, keď uvediem, že v tomto predvianočnom období očakávame zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi a samozrejme aj nejaké via-nočné darčeky. No a práve o týchto darčekoch sa bude písať aj vo dvoch prípadoch, vo dvoch skutočných príbehoch strát a nálezov.

Strata a nález č. 1V pamätnej knihe (kronike) obce Plavecký Štvrtok, ktorú od roku 1933 začal písať vtedajší správca školy v našej obci pán Vojtech Hornáček, je napísané (upozorňujem, že je to doslova opísané a v češtine, takže sú možné aj nesprávne výrazy):

Malacky 12.VII.1946Tato kniha byla v květnu roku 1945 nalezena ve Vranovské Vsi před domem pána Václava Holíka č. 21. Nalezena byla synem Vác-lava holíka Františkem. Dovezli ji sem ruští vojíni, když nastával převrat. V roce 1946 jsem byl na vojne ve Znojmě, odkud sme se přestehovali do Malacek. Tam jsem se dozvědel, že tato kniha patří do sousedné obce.

Na svátek svatého Cyrila a Methoda jsem byl na dovolené a knihu vzal sebou na vojnu. Dnes 12. července jsem knihu předal na farním úrade v Plaveckem Štvrtku, kam přišel též náhodou kronikář pan Vojtech Hornáček, který knihu tuto vzal a měl zní snad největší radost, že se kniha zase našla.

V Plaveckém Štvrtku 12.VII.1946Voj. František Holík

Vážení spoluobčania, viem si predstaviť Vaše pocity po prečítaná týchto riadkov a iste mnohí ste tomu pánovi Holíkovi v duchu úprimne poďakovali a ocenili jeho počínanie. Nie každý by takto postupoval. Iste by mnohým ľuďom bola „Pamätná

kniha obce Plavecký Štvrtok“ vcelku ľahostajná, asi tak ako ruským vojakom, ktorí ju ktovie kedy a kde v našej obci našli a odviezli.

Môžem Vás všetkých ubezpečiť, že som sa tomuto nálezu kroniky veľmi potešil a mal som veľmi dobrý pocit, keď som si ju prezeral v Štátnom archíve v Modre, kde je táto kronika uložená. Je v nej dosť zápisov z obdobia 1. Česko-slovenskej republiky, z obdobia medzi svetovými vojnami, tiež popisy udalostí z obdobia konca 2. svetovej vojny. Verím, že sa podarí niektoré zápisy zverejniť aj v obecných novi-nách Štvrtčan. Na záver sa vrátim k prvým riadkom tohto príspevku. Prosím, aj keď v prenesenej forme, vezmite nájdenie a návrat tejto kroniky ako symbolický dar Vám všetkým k Vianociam. Ďakujem.

Strata a nález č.2V roku 2005 som v obecnej kronike opísal – aj keď v skrátenej forme čin-nosť divadelných ochotníkov v našej obci v rokoch 1930 – 1949. V úvode toho zápisu som spomenul, že nebyť dvoch skutočností, vedeli by sme

o divadle v obci z tohto obdobia veľmi málo. Proste – keby nebolo straty a nálezu divadelnej kroniky.

Nikto dnes nevie, kedy a za akých okolností sa stala tá nešťastná udalosť, že ktosi krajne nezodpo-vedný, ba dalo by sa povedať, alebo ho nazvať nepria-teľom dobrej veci – vyhodili na sme-tisko do lesa starú knihu – kroniku divadelného krúžku „Ochotník“ z našej obce. Takto sa stala

nepochopiteľná „strata“.Druhá časť názvu tohto prí-

spevku – nález, spôsobila medzi priaznivcami divadla v našej obci úprimnú radosť, aj keď mnohí sa o tom dozvedeli neskoršie. Kroniku divadelného krúžku „Ochotník“ totiž na spomínanom smetisku (Na vŕškoch) náhodou našiel náš občan, pán František Dankovič. Odovzdal ju na obecnom úrade, postupne sa dostala do rúk bývalých, dnes už starých občanov – ochotníkov. V sú-časnosti sa nachádza u mňa, hodlám z nej niečo zverejniť v obecných novinách v najbližšej dobe.

Takto ostala, aj keď trocha poškodená, zachránená ako nena-

hraditeľné svedectvo o ochotníckom divadle v našej obci. Aj touto cestou chcem pánovi Františkovi Dankovi-čovi úprimne poďakovať za to, ako sa zachoval, aj keď si v momente nájdenia starej knihy možno plný význam „Nálezu“ neuvedomil. Ferko, ďakujem!

Aj tento druhý nález sa svojím spôsobom viaže k vianočnému obdobiu. V zápisoch tejto divadelnej kroniky bolo zrejmé, že divadelná „sezóna“ v obci bola v zimnom období. Viac krát sa divadlo hralo priamo na Štedrý večer. Po skončení predstavenia neskoro večer odchá-dzala totiž väčšina návštevníkov do kostola na polnočnú svätú omšu a tým sa vlastne aj začínali vianočné sviatky.

V roku 1944 napr. to bola dráma „Žena“ od Františka Urbánka, v roku 1947 zahrali naši ochotníci predstavenie „Tiene vojny“, s ktorou vystupovali aj na súťaži divadelných ochotníkov v Malackách. Toľko asi na vysvetlenie súvislosti divadelnej kroniky k Vianociam.

Na záver tohto príspevku využí-vam možnosť popriať Vám všetkým šťastné, príjemné a požehnané Via-nočné sviatky a pevné zdravie a veľa úspechov do nastávajúceho nového roku 2010.

V O J T E C H Z A J Í Č E K , kronikár

Vážený pán starosta, vážení poslanci,obraciame sa na Vás s výzvou na začatie urýchleného riešenia nelegálneho rómskeho tábora v obci. My, obyvatelia obce Plavecký Štvrtok máme obavy o svoju bezpečnosť a budúcnosť našej obce. Neustále narastanie počtu oby-vateľov tábora, nekontrolovateľný prílev nových neprispôsobivých občanov a rozširovanie tohto tábora sa stáva pre nás neprijateľné. Zvyšovaním ich počtu narastá aj počet slovných a fyzických útokov zo strany týchto obyvate-ľov. Množia sa priestupky voči verejnému poriadku, krádeže, ničenie majetku, rastie ich arogancia a drzosť.

Problémy vznikajú aj s množstvom túlavých psov, ktoré pochádzajú z rómskeho tábora. Tieto psie svorky behajú po uliciach v zlom stave, sú bez

akéhokoľvek očkovania, vyhladované a nebezpečné. Rómske deti vedomé si toho, že sú trestnoprávne nepostihnuteľné napádajú občanov, učiteľov a pod.

Situácia v obci sa začína zhoršovať aj z hľadiska podnikania, turistiky a realít. Naša obec stráca kredit a tým aj naše majetky. Spolunažívanie sa stáva neznesiteľné a pri neriešení tejto problematiky naša obec skončí ako „rómska dedina“.

Preto veríme, že naša výzva nebude odložená bokom a dokážeme túto zlú situáciu v obci vyriešiť.

Občania Plaveckého Štvrtka

VÝZVA OBČANOV PLAVECKÉHO ŠTVRTKA NA RIEŠENIE NELEGÁLNEHO RÓMSKEHO TÁBORA DORUČENÁ OBECNÉMU ÚRADU PLAVECKÝ ŠTVRTOK DŇA 02. 11. 2009

4 ŠTVRTČAN

ANKETAOslovili sme našich spoluobčanov, aby nám odpovedali na dve otázky súvisiace s vianočnými sviatkami:1. Čo pre Teba znamenajú

Vianoce?2. Čo osobne si želáš do Nového

roku 2010?

Uvádzame ich odpovede:Fero Lipár (64r) – 1. Je to samý zhon, nič nestíhame

a tak by to malo byť o pokojných sviatkoch v rodine

2. Želám si zdravie

Tono Čonka (dôchodca) – 1. Pre mňa je to sviatok pokoja2. A chcel by som to, čo najviac

teraz potrebujem a to zdravie

Fero Trutz (62) – 1. Najmä spomienky na mladosť,

vŕzgajúci sneh pod nohami pri prechádzkach

2. Keď máme zdravie, máme všetko

Mária Višvaderová (76) –1. Vianoce sú cirkevná hodnota

– narodenie Ježiška2. Aby sme mali zdravie

Anna Hlavenková (68) –1. Spomienka na detstvo, keď im

stačili pre šťastie úplné malič-kosti

2. Dočkať sa narodenia ďalších vnúčat a zdravie

Gitka Balážová (49) –1. Počas Vianoc mi zomrela moja

mama a odvtedy ich nemám rada, ale moja dcéra sa na ne teší

2. Chcela by zdravého vnúčika

Ruženka Novotná (42) –1. Rodinný sviatok – konečne

máme čas pre seba2. Aby sa synom Peťkovi a Maťkovi

darilo v školeJana Jánošová (54) –1. Návrat do detstva – mama,

otec, vôňa pomarančovej kôry, starenkine vajíčkové chlebíčky, tóny Tichej noci za oknom z huslí Peťa Zajačka, šmýkanie sa zasneženou cestou na polnočnú a to štefanské údené s kápiou u krstnej Oľgy

2. Zdravie pre všetky deti a pre ich rodičov toľko peňazí, aby si mohli zachovať ľudskú dôstoj-nosť

Anna Mária Balážová (12) –1. Chystanie stromčeka, pohoda

v rodine2. Všetko dobré a úspešné zakonče-

nie školy

Oláhová Jitka (33) –1. Aby boli všetci spolu, dobre si

zajedli 2. Zdravie a viac peňazí

Terka Masarovičová (obchod-níčka) –

1. Keď sedí celá rodina s deťmi okolo stola

2. Kľudnú prácu

Monika (poštárka) – 1. Oddych, keďže mám celý rok

zhon2. Aby sa darilo manželovi

Ivan Slezák (starosta) – 1. Stretnutia s rodinou, zmierenie,

teplo domova, rodinný krb 2. V obci zrealizovať rozbehnuté

zámery

Emília Czagáňová (riaditeľka ZŠ) –

1. Sú to sviatky rodiny – láska, pohoda, vypadnúť z tempa, vychutnať si blízkosť najbližších

2. Aby škola napredovala, aby mala nový šat (okná, dvere), aby rok 2010 bol lepší (čo sa týka počtu a zloženia žiakov), ako tento rok.

Patrícia Horvathová (38) –1. Stretnutie rodiny a obdarováva-

nie sa darčekmi2. Zdravie všetkým

pripravila D A G M A R VA Š K O R O VÁ

NARODILI SAV MESIACOCH OKTÓBER, NOVEMBER A DECEMBER 2009

Lea ZemanováLinda PajpachováDarina FarkasováLea RigováDominik DugovičRastislav Vajarský

Rodičom a ich deťom želáme veľa šťastia

S P O L O Č E N S K A K R O N I K A

NAVŽDY NÁS OPUSTILIV MESIACI NOVEMBER 2009

Alfons Munclinger (79) František Krajčír (62)

Pozostalým vyslovujeme úprimnú sústrasť.

ZOSOBÁŠILI SAV MESIACI NOVEMBER 2009

Mgr. Lucia Galbováa Marek GodulaNa spoločnej ceste životom želáme veľa lásky a porozumenia

NAŠI JUBILANTIV MESIACOCH NOVEMBER A DECEMBER 2009

70 rokovMartin Jurkovič Mária SivákováPhDr. Marcela Horváthová

75 rokovKarol KrajčírValéria ŠudíkováAngela Ledníková

80 rokovMUDr. Anna Kunová

85 rokovLeopold KimličkaKarol Chmela

87 rokovAlžbeta Turečková

88 rokovMagda PaičkováAnna Brichtová

Jubilantom srdečne blahoželáme

b

VĎAKAPár krokov za dedinou, na miernom návrší, už viac ako stopäťdesiat rokov upozorňuje na seba každého okolo idúceho silueta skromnej kaplnky zasvätenej sv. Rozálii a sv. Rochovi. Tento boží stánok je z vý-chodnej strany skrytý v tôni hustých krovín a zo strany zapadajúceho slnka ho čiastočne zakrýva bohužiaľ pre toto miesto nie veľmi vhodná kulisa niekoľkých stavieb. Málokto z nás, keď ide popri kaplnke, sa aspoň na chvíľu v mysli dotkne toho čriepku historickej mozaiky našej dediny, ktorý hovorí o tom, že v 19. storočí neúprosný mor v našej obci skosil veľa ľudských životov. Boli to životy našich predkov, tých ktorí niesli naše mená a hľadali pravdu života tu na zemi v pokore pred majestátom Boha a práve miesto okolo neskoro gotickej kaplnky sa stalo ich miestom posledného odpo-činku. S pribúdaním rokov pomaly slabla spomienka na hrozivé morové udalosti, ktoré samozrejme našim generáciám sú známe, už len z pí-somných dokumentov. Priznám sa, že dlho vo mne tlela túžba pomôcť kaplnke opätovne dať dôstojné miesto v prameni úcty nás všetkých k histórii našej obce. Bohužiaľ ale

musím priznať, že nemala som či už z časových alebo zdravotných dôvodov alebo aj iných, schop-nosť pretaviť svoju túžbu v realitu. A preto nesmierne vítam všetky snahy nadšencov, či už individuál-nych, ale najmä členov OZ Štvrtčan, ktorí si dôležitosť ochrany a obnovy kaplnky a zveľadenia jej okolia uvedomujú a chcú pre jej oživenie postupne vykonať potrebné práce. Aktivita každého, kto akýmkoľvek spôsobom sa zaslúži o obnovu

kaplnky, napomôže k naplneniu myšlienky Biskupskej Konferencie Slovenska, aby rok 2010 bol „Rokom sakrálnej kultúry vo farnostiach“. Nech týchto pár riadkov je mojim osobným vyjadrením vďaky všetkým zveľaďovateľom za ich úsilie a záro-veň aj povzbudením pri realizácii zámeru znovu povznesenia tohto božieho stánku.

Š T E FÁ N I A G A Z D O VÁfoto Luboš Kimlička

5ŠTVRTČAN

ZAMYSLENIE SA O VIANOCIACHVianočné sviatky patria k tým najkrajším sviatkom v roku, aj keď nie k tým najdôležitejším. Z pohľadu cirkvi je Veľká noc, kde slávime zmŕtvychvstanie a spasenie ľudstva dôležitejšia. Napriek tomu Vianoce majú svoje veľké čaro a krásu, ktoré nás sprevádzajú už od útleho detstva. Veľmi dobre si pamätám na to celodenné a vzrušujúce napätie 24. decembra. Donesie mi Ježiško všetko to, o čo som ho prosil a napísal mu v liste adresovanému do neba...? Dnes to majú deti jednoduchšie. Keď majú to správne číslo, môžu mu zavolať na mobil, alebo mu môžu poslať mail a spojiť sa s ním cez internet...

Po tom prišlo obdobie, keď ja sám som musel vziať zodpovednosť za to, aby sa Vianoce vydarili a aby všetci moji blízki boli spokojní s darčekmi pod vianočne vyzdobeným stromčekom. K tomu všetkému bolo samozrejmé aj zháňanie potravín a pitia. Kapor, moriak alebo hus, pivo, víno atď.

Keď sme odišli s rodinou do Švajčiarska, zostalo to po starom. Kapor aj hus sa dali zohnať. Kyslá kapusta na tradičnú kapustnicu tiež. Via-nočné stromčeky sú vo Švajčiarsku samozrejmos-ťou. Veď ide o starý germánsky zvyk, ku ktorému majú Švajčiari blízko.

Z náboženského pohľadu to bolo tiež podobné ako na Slovensku. Aj keď je Švajčiarsko rozdelené asi na päťdesiat percent katolíkov a päťdesiat per-cent protestantov, obe kresťanské náboženstvá sa majú navzájom v úcte. Rešpektujú sa, spolunaží-vajú skutočne v bratskej kresťanskej láske a pokore jeden k druhému. V katolíckych kostoloch sa

slávi polnočná omša v plnej kráse, na konci omše sa zhasnú svetlá, svietia a horia len sviečky na obrovskom vianočnom strome a s plných hrdiel znie neodmysliteľná „Stille Nacht, heilige Nacht...“. Na tejto omši sa zúčastňuje aj veľký počet protes-tantských kresťanov, lebo u nich tento vianočný zvyk chýba. Tam v kostoloch prebieha bohoslužba vecnejšie „chladnejšie“. Centrálnym bodom je tam samozrejme čítanie zo Svätého písma a pomerne dlhá, ale kvalitná kázeň. Vianoce sa vo Švajčiar-sku slávia v rodinách podobne ako na Slovensku.

Stretne sa celá rodina, pod stromčekom je hŕba darčekov a potom nasleduje spoločná večera. Neexistuje u nich ale tradícia vianočného jedla. Žiadny kapor, makové pupáky a kapustnica. A keď, tak len v rodinách slovenských, českých a poľských emigrantov. Každá švajčiarska rodina má svoju vlastnú kulinársku tradíciu. Môže to byť fondue, sviečkové medailóny, biely teľací šublik (niečo ako párok, klobása z kaše teľacieho mäsa) a podobne. Veľa rodín nemá vôbec žiadnu tradíciu v tomto smere a servírujú to, čo je práve v móde.

Ja sám som bol počas vianočných sviatkov ako teológ a potom aj správca a vedúci farnosti v pl-nom nasadení. Musel som pripraviť bohoslužby, pripraviť si vianočnú kázeň, ponavštevovať cho-rých, osamelých niekoľkokrát som strávil Štedrý večer z bezdomovcami, alebo narkomanmi, ktorí boli ubytovaní v niektorom mestskom útulku. Navštívil som pred tým pekárne a cukrárne vo farnosti, kde mi vždy nabalili plné vrecia potravín, ktoré sa nepredali, aby som to odniesol do týchto útulkov. Veľa Švajčiarov nielen že slávia Štedrý večer, ale sú aj skutočne štedrí.

Teraz, keď som znova tu doma na Slovensku, slávim taktiež vianočné sviatky. Ale skôr tak netradične, neslovensky. Bez naháňania, nákupov a veľkých darčekov, bez stresu, bez prejedania sa. Pokúšam sa vnímať a užívať si vianočné sviatky skôr v tej krásnej vianočnej myšlienke „Sláva Bohu na výsostiach a pokoj ľudom dobrej vôle...“, čo želám všetkým mojim spoluobčanom v našej obci, všetkým Slovákom v tejto krajine a vôbec všetkým, čo žijú na tejto zemi, bez rozdielu farby pleti, rasy a náboženskej spolupatričnosti.

I VA N L E H O T S K Ý (PhDr. Lic. Theol.)

SLADKÉ VIANOCE Príprava vianočného pečiva vytvára tú pravú predvianočnú atmosféru. Nie len dom, ale i jeho okolie rozvoniava vanil-kou, škoricou a orieškami. I keď si mnohé každý rok povieme, že už toľko piecť nebu-deme, zvyk je „železná košeľa“ a všetko sa opakuje. Pečieme nie len to tradičné, ale ešte niečo nové pridáme.

A tak milé dámy, dnes Vám ponúknem recept, ktorý stojí za to urobiť. Priniesol to napečené do senior klubu NEZÁBUDKA náš priateľ Lacko Antalič. Bolo to výborné, tak sme si pýtali recept. Pre tých, ktorí ho nemajú, ho uvá-dzam. Vyskúšajte, neoľutujete !

M I N I T R D E L N Í Č K Y ¢ 1 kg polohrubej múky ¢ 8 žĺtkov ¢ 15 dkg masla ¢ muškátový oriešok¢ soľ¢ kôra z 1 citróna¢ 3 PL oleja¢ 10 dkg práš. cukru¢ rum¢ kvasnice¢ 4-5 dcl mlieka

P o s t u p :Vypracujeme tuhšie cesto a necháme vykysnúť. Na pomas-tené šamrólové trubičky natáčame pásiky cesta. Povrch potrieme bielkom a obalíme v zmesi 25 dkg. sekaných orechov, 10 dkg kryštálového cukru a 1 vanilka. Obalené kladieme na vymastený plech a upečieme. Teplé obaľujeme v práškovom cukre.

Z U Z A N A R O S K O P F O VÁ

6 ŠTVRTČAN

Máme za sebou polovicu poľovníc-kej sezóny – obdobia najintenzívnej-šej činnosti poľovníkov na Slovensku a teda aj v našom Poľovníckom združení Sokol Plavecký Štvrtok. Týka sa to tiež poľovníkov v iných krajinách, minimálne v tých, s po-dobnými klimatickými a celkovými prírodnými podmienkami.

Rád využívam príležitosť, aby som opäť po dlhšom čase napísal zopár riadkov a tým zaktualizoval informácie na poľovnícku tému pre všetkých, ktorí spolu s nami, poľovníkmi, zdieľajú záujem o dianie v tejto oblasti, lásku k prírode a zveri,( aj keď nie sú aktívnymi poľovníkmi ), ale aj pre všetkých, ktorí čítajú naše obecné noviny od a až po z. Všetky príspevky autorov by mali tak, či onak smerovať k dianiu v obci v tej najvšeobecnejšej rovine ,takže,, prečo nebyť v obraze!“

Konči jesenné obdobie, príroda sa začína ukladať k zimnému spánku a ak to pôjde podľa pravidiel, na ktoré sme boli v minulosti zvyknutí, krajinu zahalí snehová pokrývka. My, poľovníci s tým musíme rátať. Lebo pre čas núdze, ktorá je zákonom stanovená na obdobie od 1.11. – 28.2. každého roku, musíme mať pripravené zásoby krmiva pre raticovú i malú zver, poopravované kŕmne zariadenia a upravené prístu-pové cesty k nim. Každý z nás má pridelené svoje vlastné poľovnícke zariadenie a za jeho prevádzky-schopný stav nesie plnú zodpo-vednosť. Okrem zásob krmiva, ktoré zabezpečujeme z úrovne PZ, má každý člen pripravené aj svoje vlastné – záložné krmivo a kŕmne zariadenia plníme prostredníc-tvom kolektívnych i individuálnych brigád, podľa potreby a možností. Často nebýva jednoduché, dostať sa k jasliam, či zásypu , keď je terén pod hrubou vrstvou snehu, alebo naopak silno podmáčaný. Viacerým kolegom sa už stalo, že pod ťarchou vlastného tela a 50 kg vreca s obilím na ramenách, zostali vyzutí z do bahna zapadnutej gumáky, alebo čižmy. Keď hovoríme o hlav-nej poľovníckej sezóne ,musíme spomenúť i obdobie lovu, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou. Práve v tomto období sa poľuje takmer

na všetku zver, zákonom vyme-dzenú ako poľovnú . Chcel by som sa chvíľu zastaviť práve pri tomto úseku poľovníckej činnosti, aby som širokú verejnosť aspoň okrajovo oboznámil s pravidlami a zásadami lovu poľovnej zveri. Pre každý druh zveri existujú osobitné pravidlá jej lovu, kde zásadou číslo jedna pre všetky druhy zveri je, že sa neloví v čase rodenia a výchovy mláďat a loví sa selektívnym spôsobom. To napr. u raticovej zveri znamená, že lovíme len jedince nevhodné do chovu, telesne a celkovo dispozične s malými šancami na prežitie zimy , pri trofejovej zveri len kusy na hra-nici kulminácie trofejovej hodnoty, teda na hranici veku, kedy odovzdala maximum svojich genetických dispozícií novej populácii. Pri malej zveri, v našom prípade sa to týka najmä bažanta, lovíme len jedince samčieho pohlavia . Zajaca lovíme len na základe výnimky udelenej OLÚ v Malackách, v minimálnom počte, a len pre účely tomboly na poľovnícku zábavu. Poľujeme tiež na vodnú pernatú zver, tzn. kačicu divú, hus divú a tiež na niektoré druhy , ktoré sa dostali do kategórie lovnej zveri po prijatí nového Zákona o poľovníctve. Samostatnú kategóriu tvorí tzv. zver škodná, ktorá u niektorých druhov býva celoročne zákonom loviť povolená. V našich podmienkach sa jedná predovšetkým o líšku hrdzavú .Sem patrí i túlavý pes a mačka, kde nám zákon stanovuje povinnosť usmrtiť takéto zviera, pokiaľ sa nachádza bez dozoru a voľne sa pohybujúce viac, než 200 m od poslednej, najbližšie obývanej nehnuteľnosti. Takéto zviera sa považuje v zmysle zákona za pytliačiace. Pred niekoľkými mesiacmi Okresná organizácia SPZ rozosielala všetkým ObÚ v okrese Malacky písomný oznam s upo-zornením na túto skutočnosť, aj s odvolaním na príslušný paragraf zákona, aby mohol byť tento oznam vyhlásený v miestnych rozhlasoch jednotlivých obcí.

V katastri našej obce žije mnoho zástupcov živočíšnej ríše. Od tých najnenápadnejších, voľným okom takmer neviditeľných, až po tie naj-väčšie, niekoľkonásobne ťažšie ako

dospelý človek. Len málo z tohto množstva sa v zmysle zákona pova-žuje za poľovné a tak aspoň tieto skúsim vymenovať, aby ste vedeli, s ktorými máte šancu pozrieť si z ,,očí do očí“ pri prechádzkach našou prírodou, či hľadaní húb.

Podľa poľovníckej kategorizácie a názvoslovia sú to : ¢ zver raticová – vysoká, kon-

krétne jelenia a danielia ( zatiaľ viac menej výnimočná ), zver srnčia, zver diviačia (čierna )

¢ zver malá – zajac, králik, nutria riečna, ondatra pižmová, bažant, prepelica, jarabica (výnimočná), kačica divá, hus divá, chochlačka sivá a vrkočatá, lyska čierna, sluka lesná , holub hrivnák, hrdlička záhradná

¢ zver škodná (šelmy) – kuna skalná a kuna lesná ( menej početná ), líška hrdzavá, jazvec lesný, tchor tmavý a ostatné druhy považované v zmysle zákona za poľovné a to, straka čiernozobá, sojka škriekavá, hav-ran poľný, vrana túlavá. Máme tu dobré životné podmienky i pre zver, ktorá v tejto dobe nie je zaradené medzi poľovnú, ale z pohľadu histórie tam už zara-dená bola, resp. sa v niektorých štátoch loví i v súčasnosti. Sem možno zaradiť zástupcov srstna-tej aj pernatej zveri , konkrétne: srstnatá – bobor vodný európsky, lasica hranostaj, lasica obyčajná, pernatá – volavka popolavá, volavka biela, labuť hrbozobá, bocian biely.

Všetky druhy pernatých dravcov a sem patria aj sovy, sú zákonom chránené .Mnohé z nich sa vysky-tujú i v našom chotári. Najpočetnej-šie zastúpenie pernatých dravcov má myšiak lesný a v zimných mesiacoch k nám prilieta i myšiak severský. Možno bude pre niektorých čitate-ľov prekvapením, že u nás môžeme stretnúť i orla krikľavého a tiež krkavce Okrem vymenovaných dru-hov, je možné výnimočne stretnúť aj iné, ktoré sa tu zdržujú len veľmi krátko, pri zimnom sťahovaní.

Pre účely lovu, pozorovania a prikrmovania zveri, máme v rámci

poľovného revíru rozmiestnených takmer šesťdesiat poľovníckych zariadení, ktoré vyžadujú pravidelnú údržbu. O to viac nás mrzí, ak z času na čas musíme riešiť následky vandalizmu, sem tam i totálneho zničenia takéhoto zariadenia. Stojí nás to nielen čas a zbytočne vynaložené úsilie, ale aj peniaze, ktoré by sme vedeli určite zúžitkovať zmysluplnejšie, napr. na intenzív-nejšiu obnovu genofondu zveri. Pre účely ochrany nášho majetku proti vandalizmu a zveri proti pytliactvu, zintenzívňujeme činnosť poľovníckej stráže, ktorá má v zmysle nového Zákona o poľovníctve č. 274/2009, účinného od 1.9.2009, oveľa vyššie právomoci a kompetencie. Okrem spomenutých zariadení, obhospoda-rujeme v spolupráci so spoločnosťou The Firsth Farm niekoľko políčoka biopásov pre malú i veľkú zver, za čo by som chcel týmto verejne poďakovať predovšetkým čelným predstaviteľom spoločnosti, ako aj pracovníkom, ktorí nám fyzicky pomáhajú s prácami pri používaní poľnohospodárskych mechanizmov.

Každoročne vykonávame i medikamentóznu prevenciu proti mnohým chorobám zveri. Preparáty podávame primiešané do krmiva a následne pri love odoberáme vzorky na veterinárny rozbor, aby sme mali istou , že starostlivosť sa nemíňa účinku. Každý rok nakupu-jeme i novú zver na ozdravenie krvi – zveľadenie genofondu a celkových stavov zveri. Zákonné normy nám ukladajú povinnosť starať sa najmä o stavy malej zveri, pretože v zmysle zákona patríme do oblasti s chovom malej zveri. Zameriavame sa pre-dovšetkým na zveľadenie populácií zajaca poľného a bažanta poľovného, ktorý pred niekoľkými desaťročiami tvorili v našom kraji základňu s viac ako tisíckou jedincov z každého druhu v kmeňových stavoch. Veríme, že sa dočkáme času, keď aj našim pričinením zdolajú nástrahy civilizačných tlakov a veľkoploš-ného hospodárenia a že budú mať vytvorené také podmienky pre život v katastri našej obce, ako ich špeci-fikujú príslušné kapitoly AGENDY21 – smerodajného dokumentu trvalo udržateľného rozvoja pre 21.

LESU A LOVU ZDAR!

kŕmiť treba skôr než začne tuhá zima

zahájenie lovu , ....bezpečnosť účastníkov a štvornohých pomocníkov je úloha číslo 1

úvodná inštruktáž k poľo-vačke od zodpovedných

príprava na zimu posledná pocta ulovenej zveri

7ŠTVRTČAN

Vážení spoluobčania i milí čitatelia. Tak ako na záver každého roku, tak aj teraz v decembri 2009 robila sociálna komisia rekapituláciu svojej činnosti a hospodárenia s pride-lenými financiami. Nechcem Vászaťažovať suchou štatistikou, no v skratke sa dá povedať, že plán akcií v roku 2009 sme splnili vo všetkých bodoch a podľa ohlasu občanov, akcie boli úspešné i hodnotné (Oslavy dňa matiek, beseda s našou richtárkou Záhoria – národnou umelkyňou Marínou Kráľovičovou, Október – mesiac úcty k starším, poučná prednáška dopravnej polície pre žiakov základnej školy o správaní sa v cestnej premávke pri jazde na bicykli). Najviac, čo ma potešilo, bola veľmi dobrá odozva na zájazdy poriadané v spolupráci s CK Tar--Tour. Nielenže sme za schválené peniaze v čase krízy zorganizovali 3 zájazdy: Lednice – Valtice, Región Spiša a kúpanie sa vo Veľkom Mederi, ale aj sme nejaké „ korunky – eurá“ ešte aj ušetrili. Naplánovali sme si zájazd, zavolali šéfke – Štefke a dali jej ho na starosť. Priznám sa, ani som len netušila koľko a akej práce sa skrýva za zorganizovaním dobrého, kvalitného zájazdu.

Dovoľte mi pár slovami priblížiť prácu Štefky Gazdovej – šéfky nám dobre známej CK Tar-Tour.

Od dvoch rokoch života je telom aj dušou Štvrtčanka. Po absolvovaní základnej a strednej školy vyštu-dovala Vysokú školu ekonomickú – obchodnú fakultu, odbor cestov-ného ruchu. Ako ona sama hovorí: „Práca je mojím koníčkom, veľkou záľubou“.

Prezradila mi, že prvý impulz – túžbu robiť v cestovnom ruchu v nej ako 17-ročnej prebudil pán učiteľ Ján Bartek na zájazde Vysoké Tatry – Poľsko. Veľmi sa jej páčila veselá atmosféra zájazdu, jeho erudovaný výklad zo zemepisu i de-

jepisu z oblastí kadiaľ prechádzali. Tento svoj sen si v roku 1992 splnila založením CK Tar-Tour, názov firmyje odvodený od rodného priezviska Tarrová.

V začiatkoch celkom dobre netušila, aká mravenčia práca sa skrýva za organizovaním pozná-vacieho či pútnického zájazdu, na čo všetko musí ako organizátor

myslieť (plánovanie akcií, osobná prezentácia zájazdu, zabezpečovanie ubytovania, poistenia i všetkých služieb, ale aj vystríhanie sa akých-koľvek rizík) pri realizácií kom-fortného zájazdu. 17 rokov práce, poznávania i organizovania dnes prináša postupne úspechy. Štefka má svojich prívržencov a svoju stálu klientelu. Poznávacie či pútnické

zájazdy robí od apríla do októbra do rôznych destinácií po celej Európe – od Baltiku po Portugalsko a od Petrohradu (Rusko) po Írsko. Cez zimné obdobie plánuje, zabezpečuje a osobne prezentuje nové zájazdy na ďalšiu cestovnú sezónu. Napriek najlepšiemu zabezpečeniu a úsiliu však môže prísť k rôznym rizikám už zdravotným alebo organizač-ným (ochorie účastník zájazdu, náhle skrachuje letecká spoločnosť, nedostaví sa dohovorený sprievodca, alebo šofér autobusu je stále ufrflanýaž neochotný) nedá sa odradiť, je stále pri chuti, nakoľko vie, že má vo svojej dcére pokračovateľku.

Štefka, za tieto vydarené zájazdy, dovoľ mi touto formou v mene všetkých dôchodcov i občanov Pla-veckého Štvrtku sa Ti poďakovať.

Dúfam, že môžeme s Tvojou pomocou počítať aj v roku 2010 ako Tvoji stáli klienti a preto Ti prajeme v Novom roku veľa, veľa zdravia, lebo keď bude zdravie, tak bude aj všetko ostatné.

MUDr. A N N A K O L E N Í K O VÁpredseda sociálnej komisie pri OcÚ

SEDEMNÁSŤ ROKOV S CESTOVNOU KANCELÁRIOU TAR-TOUR PO SLOVENKU I OSTATNEJ EURÓPE

storočie.Za schválenie účelovej dotá-cie na nákup malej zveri ďakujeme poslancom obecného zastupiteľstva. Bez tejto dotácie by zazverovanie v tejto miere bolo sotva možné.

Keďže sme občianske združe-nie, naše možnosti financovaniastarostlivosti o zver a revír zostávajú značne obmedzené. Najvýznam-nejším spôsobom finančnéhozabezpečenia našej činnosti stále zostáva sponzoring. Vážime si kaž-dého sponzora, či je to fyzická, alebo právnická osoba a pomáha nám každý dar, či už v podobe financií,alebo vecných darov, ktoré využí-vame pri poľovníckych zábavách ako ceny do tomboly. Mnohí z nich žijú

práve v našej obci a som rád, že im aspoň takto môžem za ich pomoc poďakovať, aj keď zatiaľ zostávajú v anonymite.

Naša snaha o zviditeľnenie v obci je zameraná najmä na organizovanie poľovníckych zábav. Aktuálne máme za sebou už VIII. ročník. Zábava sa konala 7.11.2009 na Kamennom mlyne Vajarský, ktorý je tradičným miestom jej realizácie. Účastníkmi bývajú prevažne občania Plaveckého Štvrtka a fantastické na tom je, že sem prichádzajú ľudia opakovane – po niekoľko rokov. Máme však i veľa skalných, ktorí ešte nechýbali ani na jedinom ročníku. Veríme, že práve toto je pre nás spoľahlivý ukazovateľ

istej kvality a spokojnosti našich hostí, no zároveň i záväzok, aby sme i v budúcich rokoch udržiavali úro-veň a nepovolili z kvality a dobrého mena, ktoré zábava má. Vo februári tohto roka PZ Sokol uskutočnilo brigádu, venovanú odstráneniu tuhého komunálneho odpadu. V spolupráci s miestnym obecným úradom sme zlikvidovali niekoľko čiernych skládok TKO v chotári, za čo sme získali i verejné poďakova-nie od starostu obce, Ing. Slezáka v jednom z čísiel ŠTVRTČANA. Pre žiakov deviateho ročníka základnej školy , sme uskutočnili prednášku na tému ,,Odpad do prírody nepatrí!“ Som presvedčený, že ak sa k týmto

témam nebudeme stavať otvorene a iniciatívne, žalostný stav nezod-povedného prístupu v nakladaní s odpadmi niektorých našich spoluobčanov v našej obci tak ľahko nepoľaví. Vysoko cením príspevok pána Petra Barteka z minulého čísla ŠTVRTČANA a dúfam, že sa budú podobné príspevky objavovať častej-šie a že budú ešte adresnejšie.

Príjemné prežitie sviatkov vianoč-ných, veľa zdravia, šťastia a úspe-chov v Novom roku 2010, všetkým občanom Plaveckého Štvrtka želajú poľovníci z PZ SOKOL Plavecký Štvrtok

8 ŠTVRTČAN

Ako i vy ostatní, i ja sa rada pri prechádzkach našou obcou a pozerám na zeleň a úpravu pred-záhradiek. A musím uznať, že v ostatnom lete ma až fascinoval pohľad na farbami obsypanú záhradu pána Oldřicha Štěpána na “Budovách“ a jeho blízkeho suseda Milana Krajčíra, ktorého predzáhradku zdobia drevené sochy a plastiky. Nedalo mi, aby som ich neoslovila a spýtala sa, ako sa im podarilo vytvoriť takúto pastvu pre oči nás všetkých, ktorí ich úpravu rodinných záhrad obdivujeme.

Pán Štěpán mi veľmi ochotne vyrozprával o svojom koníčku – pestovaní kaktusov. Venuje sa mu už 30 rokov, odvtedy čo prvýkrát uvidel na Flóre v Olomouci výstavu týchto exotických rastlín a začal ich v domácom prostredí pesto-vať. Dnes ich má okolo 700 kusov, približne 100 druhov, ktoré kvitnú červenou, žltou, bielou, oranžovou i fialovou farbou. Niektoré druhy majúkvet len jeden deň, majú rôzne vône i zápachy a potrebujú špeciálnu opateru.

Skoro všetky kaktusy si dopestoval sám. Semienka sa zasejú do sterilnej (varenej) zeminy do pohárov, odkiaľ ich po dorastení na 1-2 cm presádza do hrantíkov a neskôr do črepníkov. Ďalšia starostlivosť o kaktusy znamená polievanie asi 1 krát týždenne (podľa teploty ovzdušia), 2-3 prihnojovania za sezónu a čistenie pichliačov od padajúcich listov, či iných nečistôt. Ako pán Štěpán hovorí, kaktusy sa za lásku svojho majiteľa odplácajú častokrát tým, že ho zrania svojimi ost-ňami a preto je najlepšie s nimi pracovať doslova v „rukavičkách“.

Pár metrov od Štěpánovcov býva pán Milan Krajčír, ktorého koníčkom je drevo. A práve z neho vyrába v zimnom období rôzne sochy i drevené plastiky, ktorými si zdobí svoju predzá-hradku, či dvor. Svojmu koníčku sa začal venovať až po 40-ke. Najradšej vyrezáva z dreva topoľa, ktoré minimálne 2 roky čaká na jeho dvore, až bude súce na spracovanie. Jeho ruky už vytvo-rili postavy napr. – vodníkov, Jánošíka, rôznych zvierat a o jeho práce prejavujú záujem i mnohí

z nás, ktorí si ich kupujú pre svoje potešenie. Sú ľudia, ktorí vytvárajú krásu od prvopočiatku, ale sú medzi nami i takí šikovní, ktorí s veľkou pred-stavivosťou dokážu z nepotrebných vecí urobiť niečo netradičné a zaujímavé. Ozaj niekedy stačí kus fantázie, šikovné ruky a láska k prírode – tak,

ako u týchto pánov, ktorí svojim koníčkom tešia a inšpirujú aj nás ostatných obyvateľov obce.

Za rozhovory ďakuje D A G M A R VA Š K O R O VÁ

POTEŠENIE PRE OČI

Do Nového roku:

veľa šťastia, lebo je krásne,

veľa zdravia, lebo je vzácne,

veľa lásky, lebo jej je málo

a veľa všetkého, čo by za to

stálo.

Redakcia

POZVÁNKAPri príležitosti privítania Nového roku 2010 pozývam všetkých občanov na čašu vína. Nový rok privítame spoločne pred Obecným úradom v Plaveckom Štvrtku dňa 31. decembra 2009 o 24,00 h.

I VA N S L E Z Á Kstarosta obce

9ŠTVRTČAN

DOBRÝ DEŇ, volám sa Peter Kmeťo a navštevujem Vašu obec už niekoľko rokov. Bývam a žijem v Bratislave, ale vo Vašej obci som skoro každý druhý víkend. Viem, že nepoznám do detailov zákutia života v obci ale pre to čo chcem napísať to nie je potrebné. Už dlh-šiu dobu uvažujem, že napíšem tento príspevok takže nižšie uvedené riadky nie sú „výplodom“ posledných dní. Veľmi sa mi Vaša obec pozdáva a uvažujem nad tým, že by som u Vás v obci chcel žiť. Je tu krásna príroda, okolie a aj keď viem, že nie je všetko také pekné (rómskej problematike sa v článku venovať nechcem) tak ma k Vám stále niečo pekné ťahá – a nie je to len priateľka :-)

Mrzí ma však, že za posledné roky čítam vo Vašom obecnom časopise (momentálne už v dvoch) len o boji dvoch skupín. Neviem, kto je kto, neviem kto tu bol predtým a ani neviem či to bolo predtým horšie alebo lepšie. V podstate mi je to jedno. Ja sa pozerám dopredu a o to viac ma mrzí, že namiesto toho aby sa čas a energia ľudí v obci odovzdávala na skrášlenie obce, cítim len plytvanie touto energiou v osočovaní jednej alebo druhej skupiny. Namiesto rozumného riešenia, ktoré sa mi už niekoľko rokov ponúka čítam len znovu a znovu s každým novým číslom časopisu

o tom, ako je v obci kto zlý a kto ako obci ubližuje. Neexistuje na svete skupina, ktorá sa vo všetkom zhodne. A ak také sú volajú sa väčšinou sekty. Preto mi je o to divnejšie, že človek, ktorý ma iné názory sa nestretne v kľude s druhým človekom a neinformuje ho o svojich názoroch. Je jedno, že je to možno v tej chvíli človek s inými názormi, pretože jeho názor môže byť ten ktorý prispeje obci. V práci na rokovaniach som sa naučil neza-vrhovať žiadnu myšlienku a žiadny nápad (ani od najväčšieho nepriateľa), nakoľko práve to môže byť nápad, ktorý pomôže. Nielen mne, druhému ale možno celej obci. O to viac ma prekvapovali oso-čovania a vyhrážania sa v časopisoch od jedného občana k druhému. Neviem ich mená, neviem kto a z akej skupiny to bol, ale viem, že riešenie sa hľadá spolu za stolom, bez emócií, s nápadmi a ľuďmi čo ich majú. Nerozumiem napr. vydávaniu nového časopisu Staroštvrtčan a na druhej strane nerozumiem prečo sa už v Štvrtčanovi neobja-vuje možnosť vysloviť si svoj názor. Skrátka, celé mi to príde dosť „padnuté na hlavu“ ak občania obce namiesto spoločnej práce pre obec riešia len rozbroje medzi sebou. Je to však škoda, pretože bez súboja dvoch skupín by sa v obci mohlo urobiť nie len to čo doteraz, ale dvojnásobné množstvo dobrých vecí. Je zlé, ak niekto nevie zniesť kritiku a je zlé ak niekto bojuje proti druhým namiesto pohľadu na seba. Viem, že sú v obci dve skupiny

(okolo nového starostu a bývalej starostky) a je mi ľúto, že sú obe natoľko „hlúpe“, že namiesto pomoci obce bojujú medzi sebou.

Páči sa mi, že sa organizujú spoločenské akcie, kultúrne akcie, športové akcie a že vznikla v obci reštaurácia, kde sa dá dobre najesť. Toto všetko je pre rozvoj obce dobré a je jedno či to bolo pripravené už v minulosti alebo sa to deje teraz. Viem, že pri týchto riadkoch povie jedna skupina, že sa to dialo len za nich a druhá zasa, že je to ich zásluha. A to je škoda, pretože zo spoločenskej akcie sa má tešiť celá obec. Možno tento článok niekoho nahnevá, možno urazí, ale myslím si, že je to naozaj plytvanie financiami, energiou a časomak sa v obci bijú dvaja kohúti na jednom smetisku. Tento článok píšem na túto adresu len preto, že som zatiaľ nenašiel adresu na Staroštvrtčana a nemôžem ho zaslať aj tam.

Prosím Vás, ak môžete tento postreh, ktorý ma tlačí už dlhšie, zverejniť vo Vašom časopise a pokiaľ môžete, pošlite ho aj do redakcie Sta-roštvrtčana. Môže to byť prvý krok k vzájomnému zmiereniu a spoločnej práce pre obec.

Pekný deň.

POSTREHY A NÁZORY NAŠICH OBČANOV

HALLOWEENHalloween je sviatok, ktorý sa z Ame-riky postupne udomácňuje aj u nás. Je to deň, kedy sa deti prezliekajú do masiek a navštevujú svojich známych a sú obdarúvané sladkosťami. Slávnosť sa koná 31. októbra a býva spojená so svetelnou výzdobou – tekvicami a nápaditými kostýmami.

Aj naša materská škola v rámci spolupráce so Základnou školou v Pla-veckom Štvrtku prijala tento sviatok za spoločné stretnutie masiek pod názvom „Halloweenská párty“. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď v utorok 27. 10. 2009 v popoludňajších hodi-nách k nám zavítali žiaci z ŠKD pre-zlečení do tradičných halloweenských masiek. Na školskom dvore v mater-skej škole sa k žiakom pripojili i deti z našej MŠ prezlečené do kostýmov a spoločným pochodom sa masky vzá-jomne predstavili. Po odbúraní strachu niektorých detí sa deti postupne uvoľnili v tanečnom rytme diskotéky. Pre deti bolo pripravené občerstvenie – keksíky a teplý čaj a každá maska dostala sladkú odmenu a papierového tekvicového strašiaka.

Akcia sa deťom veľmi páčila a dú-fajú, že sa o rok opäť stretneme na tejto slávnosti. Srdečné poďakovanie patrí aj pani učiteľkám z ŠKD L. Hedvábnej a B. Eckerovej.

učiteľky: D . G O M B Á R O VÁ , A . K O R D O Š O VÁ

Š K O L S T V O

Ospravedlňujeme sa autorke článku „Nebeský mariáš“ , v ktorom pri prepise vypadlo niekoľko riadkov textu v č.5/2009. Uverejňujeme doplnený pôvodný text.Redakcia

„A bábinka Havlíková s Linčinou pri nej spievajú a Paľko Tarra brnká na mando-líne, pán Bartalský tancuje hopkanú a pán Rudavský to všetko pekne diriguje“.

10 ŠTVRTČAN

Jeseň – pre niekoho obdobie smútku, úzkosti, iní v nej vidia neopísateľné čaro. Farebná paleta a množstvo darov, ktoré nám ponúka v tomto období dáva do vienka a očarí asi každého z nás. Biele nitky pavučiny, koruny stromov prekypujúce farebnou škálou nás lákajú na príjemné jesenné prechádzky. Kade – tu zodvihnúť krásny pichľavý gaštan, farebný list, či vetvičku šípok. V tejto chvíli zatúži asi každý z nás mať doma kúsok tejto prekrásnej prírody a jej darov.

Myšlienka využiť množstvo plodov, ktorými nás obdarovala pani jeseň, viedla pani učiteľky z materskej školy usporiadať tvorivú dielňu pre rodičov a deti. Dali sme jej názov „Dielo mojich rúk“.

Dňa 28.10.2009 v popoludňajších hodinách sa v priestoroch školskej jedálne postupne schádzali tí, ktorí mali chuť a čas stráviť príjemný jesenný podvečer v kruhu známych, priateľov a najmä pobaviť sa so svojimi deťmi. Dielňu otvorila pani

učiteľka Gombárová, ktorá privítala prítomných rodičov, deti, učiteľky a zaželala im veľa pohody, tvorivosti a kreácie.

Pod rúškom príjemnej hudby a svetla sviečok sa rodičia spolu s deťmi pustili do tvorivej práce.

Z prineseného prírodného a výtvarného materiálu začali postupne ožívať gaštankovia, koníky, ježkovia. Tekvice svojou farebnosťou a rozmani-tosťou tvarov postupne dostali malých i veľkých. Pomaly sa premieňali na strašiakov, vodníka, kočík s bábikami, žabku, či princezné. Keď sme sa s pani učiteľkami pozerali vôkol nás, nevedeli sme povedať, kto má z tejto zábavy viac radosti deti – či ich rodičia. S akou vervou a odhodlaním sa pustili do práce, s takou aj pri nej vydržali až do večerných hodín.

Hoci už všetci strašiaci a panáčikovia stáli na výstavke, nik sa neponáhľal domov. A prečo aj? Ešte čakala na malých umelcov sladká odmena, fotografovanie a nakoniec rozlúčka.

Stačila nám chvíľa pohody, dobrej nálady, aby sa rozžiarili očká našich detí a zavial úsmev na tvári a spokojnosť na duši.

učiteľka D . G O M B Á R O VÁ

Nositeľov krstného mena Mikuláš nie je veľa, a napriek tomu je 6. december veľmi obľúbeným dňom. Spája sa s ním tradícia obdarúvania detí (ale i dospelých) sladkosťami,

ktoré zvyčajne nosí Mikuláš v noci do vyčis-tených čižiem.

Mikuláš patrí k najobľúbenejším svätým. O jeho živote sa zachovalo mnoho legiend. Naro-dil sa v polovici 3. storočia v dnešnom Turecku. Známy sa stal najmä pre svoju štedrosť a súcit s chudobnými. V meste Myra sa stal biskupom. Jeho pôsobenie však nebolo ľahké. Žil v čase intenzívneho prenasledovania kresťanov a desať rokov pred Konštantínovým Milánskym ediktom z roku 313, ktorý zrovnoprávnil kresťanské nábo-ženstvo, strávil vo väzení.

Svätý Mikuláš sa stal patrónom námorní-kov a rybárov, ale aj vôd a mostov a šťastného manželstva. Pomáha rodičkám a ochraňuje žiakov a deti v chorobách. Už v stredoveku si ľudia svätého Mikuláša pripomínali obdarúvaním svojich blízkych. K nám tento kult prenikol prav-depodobne v 12. a 13. storočí počas nemeckej kolonizácie. Tradícia mikulášskych obchôdzok s anjelmi a čertom vznikla v severofrancúz-skych kláštorných školách a veľmi živá je najmä v štátoch Beneluxu a po nemecky hovoriacich krajinách.

Pri príležitosti sviatku Svätého Mikuláša sa v našej škole uskutočnilo v piatok 4. 12. 2009 tradičné podujatie. Deviataci v kostýmoch Mikuláša, anjelov a čertov navštívili jednotlivé triedy. Žiaci museli spievať, recitovať, aby si zaslúžili symbolický mikulášsky balíček. Najviac sa báli tí menej poslušní žiaci. Tlačili sa okolo pani učiteliek ako kuriatka okolo kvočky, len aby ich čerti nezobrali. Napriek tomu niektorých neposlušných žiakov čerti odniesli z triedy. Potom mikulášska družina zavítala medzi deti v materskej škole. Tam bol strach oveľa väčší. Nechýbal ani plač. Všetko dobre dopadlo.

Detičky mali pripravený pre Mikuláša program, za ktorý dostali sladkú odmenu. Mnohé z detí si uchovajú v pamäti prvé stretnutie s Mikulášom na celý život.

Mgr. E M Í L I A C Z A G A Ň O VÁriaditeľka školy

P O D U J AT I A V Š K O L E

Košík zdravej výživy mala názov výtvarná súťaž, ktorú zorganizovalo Centrum voľného času v Malackách. Zapojili sme do nej našich žiakov, z ktorých bola ocenenážiačka VII. triedy Iveta Štefanovičová.

Základná škola zorganizovala koncom novem-bra autobusový zájazd na predstavenie opery Predaná nevesta v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.

Začiatkom decembra sa uskutočnil výchovný koncert s vianočnou tematikou – koledy a via-nočné piesne pre žiakov našej školy v kostole. Počas koncertu sme mali pocit, že už sú naozaj Vianoce. Zážitok umocnilo aj dôstojné prostre-die.

So žiakmi 5. a 6. ročníka sa v októbri a v no-vembri uskutočnil výchovný program, ktorý so žiakmi realizovali raz týždenne psychologičky z CPPPaP v Malackách a VÚDPaP v Bratislave.

Pedagogický zbor absolvoval odbornú prednášku so psychológom o poruchách správania žiakov. Podujatie sa strelo u učiteľov s ohlasom a živo diskutovali o problémoch, s ktorými sa vo svojej praxi stretávajú. Dohodli sa na ďalšej prednáške.

Š K O L S T V O

TVORIVÁ PANI JESEŇ „DIELO MOJICH RÚK“

SVIATOK SVÄTÉHO MIKULÁŠA V ŠKOLE

11ŠTVRTČAN

ŠTVRTECKÝ ÚSMJEVTešme sa spouem a aj dzime spouem

Čas Vánoc je tu, aj ked to počasí skúrej vyprávjá o jeseni, alebo skorej jari. Nuž mosíme si zvyknút, lebo doba ceuosvetového oteplovaňá zasáhua konc ceuý svjet a teda aj Slovensko a Záhorí. Ale byli by smje šeci ve Štvrtku šeci rádzi, keby to oteplovaňí zasáhuo v našéj dzedzine aj medzilud-ské fstahy a podávali smje si ruky pri vzájemnéj pomoci. Aby sa nám tu lepší žiuo. Nech na zastu-pitelsvje vládne spontánejší pohoda jak pomocit obci a né proč ano, či né. To si prajeme šeci pred koncem roka, do budúcího roka.

Fčiléky, ked čítáte títo rádky, sú pred Vama naší Vážení čitatelé najvječí svátky roka. Vánoce a Nový rok. Náščevy najbliších, kamarádú a kopec prognóz co treba spravit v budúcím roku. Ale zastavme sa na chvílu pri Vánocách, narodzeňá Krista Pána. Pamatáte si vy skúrej narodzení jak smje chodzili spívat pred Púnoční omšú na Štedrý večér pod okna naším rodzinám a blíz-kym tú známú pjesničku - Tichá noc, svätá noc? Pochodzili smje ceú dzedzinu a nakonec smje skončili na chórusi v kostele, de smje si ju s velikú chucú znovu zaspívali. To ešče hráli ftedy muadí muzikanci bratré Zajáčkovci, neskorší sa k ním pridali Kájkovci, teda Krajčírovci – otec Janek

a synové Lubor a Peťo. Škoda, že dneskáj báraj je už slobodná doba, za komošú byuo pomáhuy zakázané cirkevné svátky oslavovat a zrázu je tu prázno. Vánoce bez spjevu pod oknama a náš kosteu je žál počas roka o moc práznejší jak za komošú, kedy smej sa moseli jak muadí pred oltárem dosuova strkat, aby sa nám ušuo místo na klačaní. Teda, de je chyba? Otázek aj odpovjedzí je nemáuo, ňekerí povidajú, že doba pokročiua,

ale kam?! Možno by smje nemjeli kukat tolko televízie, lebo od hádek naších politikú, kerím už máugdo vjerí, po prectaveňá naších takzvaných superhviezd, keré nic pro Slovensko odvédli, po porno filmy, keré už uvádzáme počas ceuého dňa,sme výstavnú kasňú šeckého u nás. Teda aj toto jaksi možno púsobí aj na naších muadých občanú Štvrtka a možno aj posuancú, že pozícia na špici je momentálne neohrozitelná. My šak jednoducho vjeríme, že je tu čas na spojení šeckých sil, aby Plavecký Štvrtek išeu furt výšej. Máme tu fčiléky Naftu, kerá sa k nám nedávno doscehovaua, Agru s výrazným poľnohospodárskym programem, no co tak sa spojit a dzime spouem v prospjech dzedziny?!

Známa je rómska, alebo jak scete cigánska problematika. Aj tu treba spravit kusisko roboty, ale je tam nemálo ľudí, kerých by možno treba postavit do určitých funkci, aby sa o chod osady starali. Určice by sa našli aj tí správni.

Teda konc nakonec ve Štvrteckém úsmjevje, dzime šeci spouem a tešmje sa co spravíme pro našu dzedzinu. Každý nech spraví kúšček a bude z teho moc! Veseué Vánoce a ščasný Nový rok s pjeknú perspjektívu pro šeckých v dzedzine!

S T R Ý C C E C I L

PF 2010

12 ŠTVRTČAN

l Evidenčné číslo: EV 3008/09. l Vydavateľ: Obec Plavecký Štvrtok l Šéfredaktor: MUDr. Anna Koleníková l Redakčná rada: Ing. Mária Gajdošová, Jozef Klačka, Eva Matlovičová, Zuzana Roskopfová, Dagmar Vaškorová, Andrea Vyšvaderová, Mgr. Art. Pavel Zajáček l Tlač a realizácia: FO ART s. r. o., Bratislava l stvrtcan@centrum.sk l www.obecplaveckystvrtok.sk

Noviny občanov Obce Plavecký Štvrtok

Redakčná rada nezodpovedá za obsah jednotlivých článkov, príspevky neprešli jazykovou úpravou

Skončila sa nám jesenná časť futbalovej sezóny 2009/2010 a o našich futbalis-toch môžme hrdo povedať, že našu obec reprezentujú v rámci regiónu veľmi úspešne.

Nová organizácia klubuPred začatím sezóny prišlo po vzájomnej dohode k začleneniu futbalových družstiev z Vysokej pri Morave do nášho klubu, ktorý nesie nový názov ŠK PL. ŠTVRTOK OFK VYSOKÁ. Okrem potreby splnenia podmienok pre štart seniorov v tretej lige, kde je predpísaný počet troch mládežníckych družstiev, tento projekt vznikol hlavne na základe potreby vybudovať si vlastnú mládežnícku základňu, ktorá by zabezpečovala výchovu novej futbalovej generácie pre obidve obce. Vzhľadom na odmietavé stanovisko susednej obce Láb k tomuto projektu, pristúpili sme na spoluprácu s obcou Vysoká pri Morave, kde momentálne pracujú v klube za pod-pory starostu obce mladí a ambiciózni funkcionári, ktorí majú záujem na rozvoji futbalu vo svojej obci i v regióne Záhoria, čo je našej práci a našej vízie do budúcnosti veľmi blízke. Spolupráca začala ešte pred rokom a pol pri vzniku spoločného družstva dorastu a vzhľadom na dobré skúsenosti veríme, že tento projekt bude prínosom pre obidve obce. Náš futbalový klub teraz reprezentuje družstvo seniorov „A“ v tretej lige, družstvo seniorov „B“ v piatej lige, družstvo dorastu v štvrtej lige, družstvo žiakov a družstvo prípravky.

Udalosť roka klubuVznik družstva prípravky pred sezónou a jeho zara-denie do súťaží bol podľa nás vrcholom snaženia funkcionárov v letnom období. Tento krok oceníme určite v budúcnosti, keď sa nám podarí vychovať si nových vlastných odchovancov. Družstvo pracuje v dvoch tréningových skupinách v každej obci jedna, pričom absolvujú jeden spoločný tréning a spoločne hrajú i zápasy v rámci bratislavského futbalového zväzu v skupine PMB2. Na členoch družstva sú jasne viditeľné pokroky a aj keď podľa nových pravidiel nehrajú družstvá prípravky o body a nevedie sa ani tabuľka súťaže, môžme hrdo napísať, že na jeseň skončili s výbornou bilanciou, keď z deviatich odohratých zápasov získali šesť víťazstiev, jednu remízu a len dva krát prehrali. Pod vedením trénera Pavla Krška trénujú v skupine v Plaveckom Štvrtku títo chlapci:

Adamovič Róbert (r. nar. 2000), Bartalský Dávid (2004), Bihari František (2000), Havlík Hugo (2001),

Karman Patrik (2002), Klubník Juraj (2001), Kočiš Dominik (2002), Laursen Anders (2003),

Martinka Patrik (2000), Sirota Daniel (2001), Šimek Andrej (2003) a Šupina Juraj (2001).

Zároveň oznamujeme rodičom detí narodených v roku 2000 až 2004 (môžu hrať i dievčatá), v prí-pade záujmu o prihlásenie je treba sa kontaktovať na t.č. 0905 926704. Trénovanie je spoplatnené po dohode s rodičmi čiastkou 10 € mesačne, tréningy sú v zimnom období v telocvični vo Vysokej pri Morave v pondelok a štvrtok, inak na ihrisku v Pla-veckom Štvrtku v utorok, stredu a piatok o 16:00 h.

Problémy s mládežouVzhľadom na klesajúcu populáciu v našej obci a nespoľahlivosť s dochádzkou detí našich rómskych spoluobčanov došlo k situácii, že v Plaveckom Štvrtku netrénuje družstvo žiakov a tým vzniká nežiaduca medzera vo výchove mladých futbalistov v našom klube. Družstvo žia-kov, ktoré nás reprezentuje je zložené iba z detí z Vysokej pri Morave, pričom by

sme si vedeli určite predstaviť spoluprácu a vytvore-nie spoločného družstva aj v tejto vekovej kategórii, na podobnom princípe ako v prípravke. Preto žiadame rodičov detí narodených v rokoch 1995 až 1998, ktorí by mali záujem o športový rozvoj svojich ratolestí, aby nás kontaktovali na t.č. 0905 926704. Máme na mysli aj rodičov, ktorí podľahli fenoménu lákania detí do susednej obce Láb, ktoré úspešne praktizuje pani Zábojníková, ktorá miesto čerpania z vlastných zdrojov obchádza našu obec a lanári deti k registrácii v Lábu. Potom nastávajú také situácie ako tohto roku, keď sa tieto deti chceli vrátiť hrať za Plavecký Štvrtok a ona im odmietla dať na to súhlas. Preto vyzývame rodičov, aby zaregistrovali svoje deti v Plaveckom Štvrtku a keď nebudú chcieť hrať za žiakov u nás, budú uvoľnení podľa želania rodičov. Vždy však budú mať šancu sa bez problémov vrátiť hrať za našu obec.

Dorastenci zaznamenali prvú súťažnú prehru Futbalisti družstva dorastu nedokázali po víťaznej sezóne stráviť to, že z administratívnych dôvodov a predpisov bratislavského futbalového zväzu nepostúpili do tretej ligy. Bohužiaľ to malo vplyv aj na tréningovú morálku a zápasovú disciplínu. Zároveň z vekových dôvodov prešli do kategórie seniorov opory družstva z minulej sezóny Filip Haranta, Rado Juriga a Miro Grolmus, hosťovanie ukončil Patrik Kozák a prestal hrať Martin Marti-nec. Preto aj výsledky prestali byť také jednoznačné, na aké sme boli predtým zvyknutí. Zloženie kádra ovplyvnil zo začiatku sezóny aj postoj funkcionárov Lábu k návratu našich chlapcov do družstva dorastu po skončení žiackeho veku. Po niekoľko týždňových ťahaniciach sme dosiahli to, že u nás aspoň hosťujú do konca tejto sezóny. Aj napriek týmto všetkým faktorom skončilo družstvo dorastu na druhom mieste s rovnakým počtom bodov ako má prvý Rohožník, s ktorým naši chlapci zaznamenali aj prvú súťažnú prehru za posledné tri roky. Veríme, že teraz keď je káder stabilizovaný a absolvuje kvalitnú zimnú prípravu, tak bude na jar bojovať o postup do tretej ligy.

Pod vedením trénerov Jána Fischera a Martina Dziaka trénujú z Plaveckého Štvrtka títo futbalisti:

Ščepán Richard, Martinkovič Milan, Daniel Juraj, Biháry František, Zeman Juraj, Vlček Viktor, Tomkovič Dávid, Mile Tomáš, Berežný Tomáš a Gašparovič Frederik.

Béčko postúpilo do piatej ligySeniori Vysokej pri Morave skončili v minulom roku na treťom mieste v šiestej lige, pričom im toto umiestnenie nakoniec vynieslo postup do piatej ligy. Družstvo však bolo treba evidentne začať urýchlene

prebudovávať a na základe spoločného projektu s našim klubom sa to začína postupne dariť. Omla-denie kádra bolo nutnosťou. Z Plaveckého Štvrtka sa v tomto družstve uplatnili navrátilci z hosťovaní i tí, ktorí vyšli z družstva dorastu. Postupne chceme toto družstvo dobudovať tak, aby mohlo v budúcnosti pomýšľať na postup do štvrtej ligy. Po jesennej časti skončila naša záloha na deviatom mieste s bilanciou 6 výhier, 1 remíza, 8 prehier a so ziskom 19 bodov. Po vzájomnej dohode bude zimná príprava prebie-hať spoločne s družstvom „A“.

V družstve seniorov „B“ sa na jeseň predstavili títo hráči z Plaveckého Štvrtka: Kuch Valter, Mar-tinec Mário, Martinka Milan, Haranta Filip, Juriga Radovan, Ščepán Richard a Biháry František.

Áčko ozdobou Plaveckého Štvrtka i celého ZáhoriaNaše družstvo seniorov „A“ sa stalo v druhej sezóne v tretej lige jedným z jej lídrov a nositeľom kvality futbalu na Záhorí. Aj cez problémy s úzkym kádrom dokázal realizačný tím na čele s trénerom Tiborom Horváthom našich hráčov doviesť k celkovému druhému miestu po jesennej časti s jednobodovou stratou na vedúci Pezinok. Po celú jeseň naši chlapci rozdávali radosť fanúšikom z Plaveckého Štvrtka i širokého okolia, ktorí si našli cestu na naše zápasy. Za to im všetkým patrí naše poďakovanie.

Súpiska seniorov „A“: Dvoran Marián, Remák Igor, Kalanka Filip, Ludas Július, Kain Róbert, Beňa Miroslav, Hájek Tomáš, Horváth Marek, Režný Matej, Ciprys Radovan, Piaček Dušan, Juhas Brani-slav, Ďurica Mário, Nerád Samuel a Horváth Róbert.

Realizačný tím: Horváth Tibor – tréner, Šutič Dušan – as. trénera, Martinka Rastislav – vedúci družstva

Zimnú prípravu absolvujú naši futbalisti v do-mácich podmienkach a na sústredení v Dolnom Kubíne, pričom dúfame, že sa nám podarí dobre pripraviť na jarnú časť súťaže, kedy chceme byť rovnocenným súperom Pezinka a Dunajskej Lužnej v boji o víťaza tretej ligy.

Plán prípravných zápasov družstva seniorov „A“ pred jarnou časťou:6.2. So 14:00 Pl. Štvrtok – Most pri Bratislave13.2. So 14:00 Skalica – Pl. Štvrtok ( v Senici )20.2. So 14:00 Pl. Štvrtok – Veľké Úľany3.3. Str 18:00 Pl. Štvrtok – Gbely 6.3. So 14:00 Myjava – Pl. Štvrtok13.3. So 15:00 Pl. Štvrtok – Rohožník

V závere by som chcel poďakovať všetkým tím, ktorí pomáhajú nášmu klubu pri zabezpečení financií najeho činnosť i za sponzorské príspevky a materiálnu pomoc. Dúfame, že vás všetkých tešia naše výsledky, ku ktorým i vy takto prispievate. V neposlednom rade, by som chcel apelovať na našich poslancov, aby nezabudli v rozpočte na rok 2010 podporiť náš klub adekvátnou čiastkou, ktorá by zodpovedala našej práci a našim výsledkom, ktoré tak zviditeľňujú obec Plavecký Štvrtok v celom našom regióne.

Ing. M I L O Š S L Á D E Č E Kšportový riaditeľ ŠK Pl. Štvrtok OFK Vysoká

Š P O R T

FUTBALISTI REPREZENTUJÚ OBEC NA VYSOKEJ ÚROVNI