vo veľkých nemocničných tendroch sa súťaží málo · 2017-03-02 · potom budem môcť...
TRANSCRIPT
December 2014
Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo
Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014
Dušan ZACHAR Zuzana DANČIacuteKOVAacute
2
Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo
Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014
December 2014
Dušan Zachar Inštituacutet pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO)
Zuzana Dančiacutekovaacute Transparency International Slovensko (TIS)
Chceli by sme poďakovať našim spolupracovniacutekom - Martine Kormanovej a Petrovi Klaacutetikovi ktoriacute naacutem
pomaacutehali pri spracovaniacute daacutet a naacuteslednyacutech prepočtoch
Analyacuteza mohla vzniknuacuteť aj vďaka finančnej podpore ktoruacute inštituacutetu INEKO poskytla nadaacutecia Open
Society Foundations v raacutemci projektu na podporu udržateľnosti verejnyacutech financiiacute a tiež nadaacutecia
Konrad-Adenauer-Stiftung Zastuacutepenie na Slovensku
Analyacuteza je suacutečasťou projektu TIS Monitoring transparentnosti v sektore zdravotniacutectva ktoryacute finančne
podporujuacute
3
OBSAH
1 Hlavneacute zistenia 4
2 Uacutevod 7
3 Metodika 11
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v obdobiacute apriacutel 2012 -
februaacuter 2014 13
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania 13
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia 16
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia 17
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec 19
51 Suacuteťaţiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch 19
511 Elektronickeacute aukcie 20
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva 24
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najmenej 27
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najviac 29
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami 32
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda 34
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec 36
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute 39
4
1 Hlavneacute zistenia
V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter
2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal
iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu
sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch
s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na
počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho
počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento
podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na
objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej
finančne naacutekladnyacutech tendrov
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe
vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by
vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by
mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za
sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho
objemu jednoponukovyacutech tendrov
Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so
zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom
sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu
obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť
jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech
tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti
To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo
sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu
zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute
Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom
tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast
oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom
5
zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem
tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek
Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom
hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom
objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ
57 ponuky
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute
s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere
vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o
24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu
vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej
napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu
zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013
bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o
121
Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute
materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia
(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu
srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo
Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len
11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj
v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute
Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus
najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu
tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre
v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute
objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou
(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera
(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
2
Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo
Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014
December 2014
Dušan Zachar Inštituacutet pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO)
Zuzana Dančiacutekovaacute Transparency International Slovensko (TIS)
Chceli by sme poďakovať našim spolupracovniacutekom - Martine Kormanovej a Petrovi Klaacutetikovi ktoriacute naacutem
pomaacutehali pri spracovaniacute daacutet a naacuteslednyacutech prepočtoch
Analyacuteza mohla vzniknuacuteť aj vďaka finančnej podpore ktoruacute inštituacutetu INEKO poskytla nadaacutecia Open
Society Foundations v raacutemci projektu na podporu udržateľnosti verejnyacutech financiiacute a tiež nadaacutecia
Konrad-Adenauer-Stiftung Zastuacutepenie na Slovensku
Analyacuteza je suacutečasťou projektu TIS Monitoring transparentnosti v sektore zdravotniacutectva ktoryacute finančne
podporujuacute
3
OBSAH
1 Hlavneacute zistenia 4
2 Uacutevod 7
3 Metodika 11
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v obdobiacute apriacutel 2012 -
februaacuter 2014 13
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania 13
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia 16
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia 17
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec 19
51 Suacuteťaţiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch 19
511 Elektronickeacute aukcie 20
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva 24
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najmenej 27
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najviac 29
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami 32
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda 34
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec 36
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute 39
4
1 Hlavneacute zistenia
V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter
2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal
iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu
sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch
s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na
počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho
počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento
podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na
objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej
finančne naacutekladnyacutech tendrov
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe
vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by
vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by
mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za
sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho
objemu jednoponukovyacutech tendrov
Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so
zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom
sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu
obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť
jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech
tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti
To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo
sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu
zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute
Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom
tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast
oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom
5
zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem
tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek
Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom
hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom
objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ
57 ponuky
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute
s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere
vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o
24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu
vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej
napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu
zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013
bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o
121
Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute
materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia
(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu
srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo
Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len
11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj
v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute
Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus
najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu
tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre
v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute
objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou
(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera
(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
3
OBSAH
1 Hlavneacute zistenia 4
2 Uacutevod 7
3 Metodika 11
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v obdobiacute apriacutel 2012 -
februaacuter 2014 13
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania 13
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia 16
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia 17
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec 19
51 Suacuteťaţiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch 19
511 Elektronickeacute aukcie 20
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva 24
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najmenej 27
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najviac 29
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami 32
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda 34
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec 36
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute 39
4
1 Hlavneacute zistenia
V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter
2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal
iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu
sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch
s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na
počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho
počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento
podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na
objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej
finančne naacutekladnyacutech tendrov
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe
vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by
vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by
mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za
sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho
objemu jednoponukovyacutech tendrov
Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so
zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom
sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu
obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť
jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech
tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti
To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo
sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu
zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute
Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom
tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast
oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom
5
zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem
tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek
Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom
hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom
objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ
57 ponuky
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute
s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere
vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o
24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu
vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej
napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu
zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013
bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o
121
Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute
materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia
(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu
srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo
Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len
11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj
v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute
Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus
najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu
tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre
v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute
objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou
(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera
(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
4
1 Hlavneacute zistenia
V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter
2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal
iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu
sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch
s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na
počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho
počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento
podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na
objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej
finančne naacutekladnyacutech tendrov
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe
vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by
vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by
mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za
sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho
objemu jednoponukovyacutech tendrov
Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so
zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom
sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu
obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť
jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech
tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti
To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo
sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu
zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute
Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom
tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast
oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom
5
zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem
tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek
Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom
hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom
objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ
57 ponuky
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute
s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere
vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o
24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu
vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej
napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu
zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013
bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o
121
Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute
materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia
(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu
srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo
Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len
11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj
v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute
Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus
najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu
tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre
v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute
objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou
(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera
(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
5
zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem
tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek
Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom
hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom
objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ
57 ponuky
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute
s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere
vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o
24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu
vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej
napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu
zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013
bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o
121
Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute
materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia
(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu
srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho
obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo
Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len
11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj
v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute
Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus
najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu
tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre
v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute
objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou
(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera
(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
6
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica
s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako
dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)
suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti
v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli
v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom
ponuacutek na jeden tender
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z
celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech
zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke
Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48
zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo
čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy
len sami
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
7
2 Uacutevod
bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a
potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1
Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo
Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou
pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech
organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency
International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho
obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity
suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3
Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a
dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach
čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala
by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne
medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti
verejnyacutech financiiacute
V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa
vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil
EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash
marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom
zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho
objemu
1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)
2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
8
V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem
uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše
40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi
predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech
tendroch to bolo iba niečo viac ako 6
Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech
nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom
istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše
V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho
obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom
obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to
ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac
obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako
pri malyacutech
Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo
veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne
paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na
Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie
nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky
materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi
sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na
tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem
suacuteťaţiť
Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar
otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť
substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či
karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali
z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov
4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
9
V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol
zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v
porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena
bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie
ceny
V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše
nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute
elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len
mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach
Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v
tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri
tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny
oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena
obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky
nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a
viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer
21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia
resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne
Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka
suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať
viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek
tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo
verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek
Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne
pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia
zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute
vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet
ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci
si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď
sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
10
predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho
uchaacutedzača
Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo
podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako
napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj
priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a
verejnosti
Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od
začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute
povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu
fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute
po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute
resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie
ceny5
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal
podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien
naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň
obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami
v zahraničiacute
5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
11
3 Metodika
Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do
februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len
nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v
uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-
vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom
Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)
Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129
a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy
Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia
od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie
vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute
Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku
verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb
prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli
2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela
2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre
stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za
toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute
taacuteto analyacuteza nezohľadňuje
6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
12
Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin
Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11
ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo
kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou
Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho
charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva
ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov
a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych
fondov
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako
nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute
uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom
priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme
skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch
nezohľadňuje však objem tendra
11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
13
4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec
v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014
41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12
Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary
sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev
Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri
štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a
vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho
obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a
architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu
sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie
vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho
obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute
Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12
Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23
Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51
Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29
Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15
Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28
Ostatneacute 134 177 33
Celkom 1971 5256 1000
18
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak
zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky
12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
14
zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel
skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)
teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby
V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť
kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel
v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia
medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi
kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ
potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel
na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor
pre nemocnice a verejneacute financie
Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto
skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia
magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute
denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute
zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)
Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za
obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej
podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash
defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute
časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne
chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy
Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania
nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec
nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol
hodnotu len 11
Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu
novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil
EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top
najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
15
ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute
obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy
a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku
3)
Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach
Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev
Obstaranyacute objem
(mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Počet dodaacutevateľov
Priemernyacute počet ponuacutek
v tendri
Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11
Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12
Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11
v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10
Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11
Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51
Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24
Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30
Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16
Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec
Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh
zaacutekazky Druh
postupu
Eurofondy
E-aukcia
Počet ponuacutek
v tendri
Cena (mil EUR)
Zmena vyacuteslednej
ceny oproti očakaacutevanej
Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ
Nemocnica sv Michala as Bratislava
Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro
FNsP FD Roosevelta BBystrica
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as
VUacuteSCH as Košice
Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro
NUacuteSCH as Bratislava
ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as
Nemocnica Poprad as
Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov
Sluţby Uţšia suacuteťaţ
nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as
NUacuteSCH as Bratislava
Srdcovostimulačneacute priacutestroje
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
16
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro
VUacuteSCH as Košice
ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu
Tovary Verejnaacute suacuteťaţ
nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice
Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE
Stavebneacute praacutece
Uţšia suacuteťaţ
aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia
Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute
kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri
obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad
vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na
poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a
Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery
ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp
rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)
Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia
slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607
celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec
nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash
len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash
značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej
suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)
Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov
Nemocnica Počet
zmluacutev
Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Podiel na
celkovom
objeme
Priemernyacute
počet ponuacutek
v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 1259 240 11 937
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
17
cievnych chorocircb as Bratislava
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 603 115 11 935
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 400 76 26 97
Nemocnica sv Michala as Bratislava
6 325 62 47 18
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava
22 259 49 22 03
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921
Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s
poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 75 14 18 746
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice
44 61 12 26 179
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice
56 40 08 35 121
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov
150 33 06 31 162
Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia
V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem
Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov
438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10
najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute
Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa
podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute
zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov
na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel
a lieky
Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute
nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL
sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
18
za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela
2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho
objemu obstaraacutevaniacute)
Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as
(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014
dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch
2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008
Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-
milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave
V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute
od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia
ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as
Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie
Poradie Dodaacutevateľ
Počet zmluacutev 2012-14
Obstaranyacute objem (mil EUR)
Podiel na celkovom objeme
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-
12
1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12
2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -
3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10
4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11
5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -
6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28
7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40
8 8 Operatiacuteva mediciacutenska
spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11
9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40
10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11
11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro
6 142 50 27 06 10 12
12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11
13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15
14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17
15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11
16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15
17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16
18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -
19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10
20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -
Vaacuteženyacute objemom tendrov
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
19
5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec
51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch
Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil
EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti
predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68
všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)
Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute
počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec
Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou
ponukou
Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662
tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na
celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)
Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka
často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
20
tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho
tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo
suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia
ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri
veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ
zmanipulovať
Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil
V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20
ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18
ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute
Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len
jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek
511 Elektronickeacute aukcie
Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie
(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
21
Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe
prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)
Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu
obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute
Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom
obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri
malyacutech tendroch
Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie
Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli
obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a
stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu
uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13
13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
22
Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech
odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech
nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov
E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech
obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia
štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku
roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe
v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-
aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)
Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek
14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
23
Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute
E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute
stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre
Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo
s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde
figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi
ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)
15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
24
Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou
52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva
Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami
pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky
na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte
vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom
tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku
2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri
Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo
zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
25
Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej
Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute
obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu
vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou
ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek
bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)
16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
26
Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles
V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti
očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom
tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16
v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri
Graf 9)
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
27
Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva
Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech
tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech
prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne
čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov
Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však
predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla
53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej
Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)
ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ
vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere
(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia
17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako
aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
28
by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute
obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech
predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe
porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu
mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa
dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute
dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku
koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre
mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom
Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute
obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ
607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou
suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel
Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem
sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila
Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch
sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi
v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti
zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v
priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko
v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli
predmetom analyacutezy
Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura
v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9
tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho
18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
29
vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4
obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6
dodaacutevateľov
Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu
Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal
dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe
vţdy len s jednou ponukou
Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek
v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute
z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom
Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
UN Bratislava 11 11 921 867 255 15
NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223
VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240
SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119
FN Nitra 14 17 911 833 07 6
NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22
NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28
NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7
FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11
UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26
UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac
Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala
v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci
ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
30
uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53
dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute
pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute
NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli
Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute
nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia
s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender
Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami
zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne
veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na
rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem
Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo
vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali
kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra
a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute
tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom
sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11
ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35
ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja
PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia
v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy
veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna
ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na
jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)
Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom
sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne
niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na
tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne
23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
31
vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute
jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-
ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri
ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne
spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe
viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ
Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie
(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo
nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach
liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol
uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však
NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami
suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli
administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute
vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho
obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval
s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky
v raacutemci tohto obstaraacutevania25
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši
si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute
Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet
ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou
počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem
priemerom
24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
32
Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch
Nemocnica
Priemernyacute počet
ponuacutek v tendri
Podiel tendrov
s jedinou ponukou Obstaranyacute
objem (mil EUR)
Počet zmluacutev vaacuteženyacute
objemom tendrov
jednoduchyacute z objemu tendrov
z počtu tendrov
Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8
DFN Košice 50 23 12 429 120 7
Nemocnica sv Michala as Bratislava
47 22 18 500 325 6
Inštituacutet nukleaacuternej a
molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56
FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150
Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59
NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51
VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44
FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
26 27 97 115 400 442
Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
25 26 345 273 06 11
FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105
Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971
Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute
Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica
v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top
11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou
ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako
celoslovenskyacute priemer
55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami
Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v
priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute
objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho
objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu
naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
33
maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho
objemu tendrov
K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke
v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali
takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a
Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute
objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11
Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria
medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo
aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila
uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro
MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia
sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
34
6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda
V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej
efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli
demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali
elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie
cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa
opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu
kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom
mieste
Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa
však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli
nepresvedčiveacute
1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet
ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje
pravdepodobnosť koluacutezie
Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR
mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute
viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender
nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť
2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom
ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem
Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie
rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute
takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny
častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch
3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši
cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice
obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ
26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
35
však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)
ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec
nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute
republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute
tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)
4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem
z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy
Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo
negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať
5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute
informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie
Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ
podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech
verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by
tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj
suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou
kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute
dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu
informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute
Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa
tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute
chybu
27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
36
7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec
Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko
odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie
1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie
sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje
v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre
nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne
naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne
dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec
Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy
2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej
kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj
dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml
v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s
nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute
3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie
Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať
a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech
zverejňovanie nariaďuje zaacutekon
b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu
a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov
4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR
Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na
sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech
tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s
pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou
dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami
diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
37
prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo
proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti
s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či
Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu
s podkladmi
5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery
Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute
trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri
obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera
vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za
poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera
by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom
obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť
Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO
a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich
vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)
(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute
chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri
obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice
b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute
mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech
o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa
vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre
neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie
c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila
probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec
v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v
31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
38
zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho
regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)
aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre
pacientov
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
39
8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)
Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)
Počet zmluacutev
Počet dodaacutevateľov
Obstaranyacute objem
(v EUR)
Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny
Priemernyacute počet ponuacutek v tendri
Podiel tendrov s jedinou ponukou
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer
Jednoduchyacute priemer
z objemu tendrov
z počtu tendrov
Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice
240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542
Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659
Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica
119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica
442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115
Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500
Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45
Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867
Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303
Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429
Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica
26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423
Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563
Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159
Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60
Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy
51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20
Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364
Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105
Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350
Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364
TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500
Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467
Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)
1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00
Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO
40
Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00
Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464
Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417
Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667
PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500
Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429
NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500
Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833
Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333
Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa
2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500
Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš
11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273
Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500
Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00
HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany
1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00
Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00
Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375
Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00
Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250
Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250
Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500
Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no
1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00
Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry
2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00
Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten
1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000
Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000
Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000
Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500
Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten
1 1 90 000 00 00 30 30 00 00
Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no
1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000
Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00
Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000
Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny
Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO