/$<rrfahí *^4^Ui<&zr2.^ Jít

mmm i/yCHOPlA KAf^TlATOKjí] 4 ¾ L . O V / E Z 1 ^ 2 5 H L E l |l Mo"0 ̂ 510 6 HALIE RÓ v"H

^

p R E L I S T V A V / 5 E T , K y

• Ľ U D O V É I M O X / I I N V • P 0 Z 5 0 n y , _._M_A_G A 5 U T ^ .

, e i - K v ! * ' U U ' M l t « HHlUH- *

• « " '«« • i m l i i i i . u i i i l l l i i i t » i » i M i i i i . n I l l i i « . i i i . „ i i i i f i . . . „ . i i

PREDPLATNÉ MA ROKA KOR DO CUDZOZEMSKÁ V KOR

M A J I T E Ľ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ SPOLOK. HLAVny JEDnATEĽ PRE AMERlKU:,BAriKoFEUR0PE"nEW-y0RK=nigrflVEW5llÍ

i ľ ČÍSLO TELEFONU 1 1 3 1 CISLO UCIU VP05Í.5PORIT. K I ľ « ^

Volanie na Turice. Píše: Bohuslav Ľudomil.

Mnoho nepokojov, bôľov a bojov zaprí­čiňuje vo svete rečová otázka.

Ferdiš Juriga vo svojej snemovej reči dňa 2. mája dojemne vyjadril význam ma­terinskej reči.

„Materinská reč — tak hovoril — vlast­ne neni ničím iným, jak objemom našej du­še, objemom myšlienok v minulosti a v bu­dúcnosti a jejich vzdušným vtelením. Po­chop vezme na seba vzdušné, povětrné te­lo..Materinská reč do hlasu hneď pochop vdýchne, akoby dušu; a tým činom jedno­duchý zvuk v povetrí, ktorý je inému iba hukotom, pohybom vzduchu, povetria v mojej materinskej reči skrze pochop ožije. Tak sa stane slovo umu, ducha, telom; slo­vo jednotlivca, rodiny, národa v reči jeho je telom učinené. A toto živé slovo, živá ve­ta je vlastným prostriedkom spoločenského styku, porozumenia súcitu a stejnej vôle. Bez porozumenia niet súcitu, bez súcitu niet spoluúčinkovania. Najporozumiteľnej-ším prostriedkom pravdy, najmilejším roz-nietiteľom súcitu, najpríťažlivejším spôso­bom súčinnosti, tajemným kľúčom k duši je materinská reč.

Jestli sa k niekomu priblížim v jeho ma­terinskej reči, jej slovo v jeho ume, v citoch, vo vôle celý svet vzbudí. Jak keď potlačím gombík, a na to dakde vo fonografe zahučí hlas, hudba, spev, tak aj v duši patričného na slovo materinské celý svet myšlienok a citov sa vzbudí. A pre toto je materinská reč prostriedkom a príčinou najšľachetnej­ších citov, najvážnejších rozhodnutí, je vo všeobecnosti prostriedkom vzdelávania, zvlášť ale umenia natoľko, že vskutku veľ­ké umelecké diela ktokoľvek iba vo svojej materiskej reči môže vytvoriť, lebo len tá môže byť pravou teplotou jeho krvi, pev­nosťou jeho kostí, ozvenou jeho duše, báječ­nou vôňou celej jeho bytnosti, ovocím z je­ho špikov, z jeho životnej šťavy, z krvy, z materinského mlieka.

Reč ale nie materinská, alebo celkom cudzá je mi rečou mrtvou, preletí mi popri uchu, jak kus kameňa. Jej slová, vety sú, jak stromček umele zavesené orechy, jabĺč­ka, ale nie samorastlé, nie život zo života. Pri cudzej reči nepocítím nič, nevzbudí vo mne žiadnu myšlienku, ani cit, ona mi je iba huk a zuk. Keby som slyšal reč africkú, alebo ázijskú, japonskú, to je pre mňa len otras povetria, tá pre mňa nevyjavuje my­

šlienku, cit a následkom toho pre mňa je nesúca, aby vo mne vzbudila myšlienky, aby v človekovi roznietila city a vôľu, slo­vom: aby ho vzdelávala".

A kto by to neuznal, že je tomuto tak? Rozjímajúc nad týmito slovami, len ob­

divovať a oslavovať môžeme múdrosť Du­cha Svätého, že na Turice už skoro pred dvoma tisíc rokmi skutočne spravodlivé riešil rečovú otázku tak, že všetci, ktorí bo­li naplnení Duchom Svätým, počali mlúviť rozličnými jazykami a jeden každý slyšal z úst ich reč svoju, v ktorej bol narodený. A všeci ich očuli vo svojských rečiach roz­právať o velikých skutkoch Božích.

A boli to Parthi, Medi, Elamiti, ktorí obývali Mesopotamiu, Judsko, Kappado-ciu, Pontus i Asiu, Frygiu i Pamfiliu, Egypt i kraje Libycké okolo Cyreny a príchodzí z Ríma.

Duch Boží vanie kde chce. Jeho závan badáme i vskutku ináč kalvína a tuhého Ma­ďara Tiszu, keď verejne uznal a v člán­koch novinárskych dokazuje potrebu vyu­čovania náboženstva v materinskej reči nielen v ľudových, lež aj v stredných ško­lách.

Tým väčšmi môžeme očakávať, že tí, ktorých Duch Svätý ustáli, aby riadili cir­kev Božiu, že sa nebudú protiveť Duchu Svätému a nedokážu tvrdšie srdce, jak člo­vek svetský, k tomu nieže nie biskup, lež ani nie katolík.

Môžeme očakávať, že asnáď len čím sko­rej naši biskupi vydajú prísne nariadenie, aby každé dieťa vo svojskej reči, v ktorej sa narodilo, očulo v školách a v chráme rozprávať o velikých skutkoch Božích.

Tak sa má rozlúštiť dľa príkladu Ducha Svätého rečová otázka, aby každému ten-že obsah bol podaný vo svojej reči, v ktorej sa narodil.

Kto by tak učiniť nechcel, je predsa nad slnko jasnejšie, že nejedná dľa spôsobu Du­cha Svätého, hreší proti Jeho vôle, proti Duchu Svätému a proti našim dušiam, po-neváč po toľko sto rokoch odopiera nám právo, ktoré nám Duch Svätý zázračným spôsobom dal.

Ku všetkým, ktorých sa to týka na poli zúfale voláme: Vydajte nám právo Duchom Svätým dané!

A neni v tom Ducha Božieho, kto by nám toto právo odoprel. Ale nielen, že Ducha Božieho v ňom neni, lež ani toľko uznanli-vosti nie, koľko preukázal jeden človek svetský, ani nie katolík, gróf Štefan Tisza. Nie preto spomíname meno toto, aby sme sa mu za to kořili, o nie, lež aby sme pat­

ričným pred oči predstavili hrôzu krivdy, jestli nám nedoprajú tohoto práva tí, kto­rým je základom jejich hodnosti to, že Due\ Svätý ich ustálil riadiť cirkev Božiu.

Odpustite, že Vám povieme úpr'.nne, odpustite bôľ a blen prosby našej, al s nech súdi každý spravodlivý, či nebude opráv­nená naša rozhorčenosť, jestli sa nim toto Duchom Svätým dané, svetským, politic­kým ministrom uznané právo nelá?

Kto môže potom po nás uhoc'ť kame­ňom, jestli si povieme: zanemejú ústa naše a nepozdvihnu slova na obranu Vašu, nech přijde, čo chce. Nesiahne ruka do \ áčku, aby vám dala na chlieb váš vozdajší, keďže vy nám nedáte náš chlieb duševný. Nepoz­dvihne sa rameno po klobúku, aby vás po­korným pozdravom uctilo, keďže by ste Vy nechceli ctiť naše právo najsvätejšie, Duchom Svätým dané, lež zreteľne zpro-tiviete sa Duchu Svätému.

Vydajte nám právo Duchom Sväíým dané!

Toto je naše úprimné, nesmiernym bô­ľom vynútené turičné volanie.

A jestli toto naše volanie vyslyšané ne­bude, zlomíme pero naše, meč náš v tom presvedčení, že jak žiaľ Bohu toľkokrát v dejinách, i v tejto veci u nás nápravu nič iné neprinesie, iba pohoršenie, cesta marno­tratného syna, aby sme prišli k právnej ho­stine, k sviatočnému rúchu, kým dobrému otec ani kozfa zabiť nedal. Tí dobrí sme dosiaľ my Slováci.

Duchu Svätý, shliadni na našu dobrotu! Obnov nám tvoj turičný zázrak!

Pozor! S vysokého miesta sme dostali pokyn, s

vážnej strany k nám prišla žiadosť, že púť „Za tú našu večnú slávu" za vyučovanie náboženstva v materčine bude významnej­šia a vzácnejšia, jestli ona pôjde pred tvár arcikniežaťa-prímasa kardinála vOstrihomc jakožto v jeho vlastnom sídle a domácnos­ti v deň ten, ktorý Jeho Eminencia k výslu­chu ustálit ráči.

Následkom toho odročujeme prešporskú púť, ktorá bola na 7. júna určená, na prí­hodný čas.

Ale púť do Nitre nezmeniteľné bude dňa 17. júla, na deň sv. Zorarda a Blahoslava.

V ý b o r „Za tú našu večnú slávu".

B

Str. 2. S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Oslo 22

Z reči Ferdiša Jurigu ktorú povedal na sneme dňa 2. mája za vy­

učovanie náboženstva v materčine. Slávny Snem!

Cím väčšmi je daktorá reč odchýlená od materinskej reči, tým ťažšie sa dá výsledok docieliť jej vyučovaním. Rečou, ktorá neni dobre precítená, neni možná niekomu vskut­ku hlboko a dobre podať nábožensko-mrav-nú výchovu, poneváč neni možná dosť hlbo­ko tou rečou do duše zasiahnuť.

Ctený Snem! Je teda vážne, že jestli chce­me docieliť výsledok pri nábožensko-mrav-nej výchove, máme vykonávať vyučovanie náboženstva v materčine. Ba čo viac, nielen s ohľadu nábožensko-mravnej výchovy je to vážnou vecou, lež aj z ohľadu samého nábo­ženstva, aby totižto človek nedostal odpor proti náboženstvu. Jestli nie v materčine vy­konávame náuku náboženskú, vtedy patrič­ní utratia zaujatosť za náboženskú náuku, utratia živý cit k náboženstvu natoľko, že sa môže prihodiť, že následkom vyučovania ná-božentsva v inej reči celá obec vyjde mravne na zkazu, ztrhaní sa, nedostanúc žiadnej náhrady za náboženskú náuku, iba niekoľko jemu cudzích slov, viet.

Pádne mi hovoril pred viac rokmi jeden starý človek v takej dedine, kde pred tým v materčine vyučovali náboženstvo a kázali v kostole . . . ale dnes už len on a máloktorí sú, ktorí sa na to pamätajú: Ej — hovoril — Boha našeho nám vzali a miesto neho žandá­ra doniesli. — Týmto tu chcel vysloviť, že od tej doby, odkedy nie v materčine vyučujú náboženstvo, odkedy z kostola vyhnali spev v milej materčine, odkedy zaviedli kázne v druhej reči, utratili svoj náboženský cit, sta­lo sa zapotreby žandárov priniesť do obci a počet týchto i dnes sa musí zdvíhať, poneváč nemá nábožensko-mravnej výchovy v ma­terčine.

Ctený snem! Aby sa náuka nábožensko-mravná v materčine podávala, nielen preto je potrebnč, aby ľudia nábožne-mravní boli, aby sa neztrhančili, lež je to vážnou vecou aj s ohľadu maďarsko-národného, maďarskej reči.

Prosím, pozorujte na túto stránku otázky. Národnostný pohyb, ači láska k materčine

dotiaľ, dokiaľ sa rozširuje čisto na poli škol­skom, v predmetoch prirodzených, alebo v otázkach správy, alebo súdobníctva, dotiaľ je čisto prirodzeným bojom so zbraňami kul­túrnymi, politickými, hospodárskymi. Ako­náhle ale ktorýkoľvek odnárodňujúci smer, či je to poruščenie, či ponemčenie, alebo ma­ďarizácia prenesie svoje pažravé snahy na náboženské pole, na pole vyučovania nábo-

Kalendár cirkevný. 31. N. Ned. Svätodušná. 1. P Pond, svätod. 2. U. Erasmus b. 3. S. Klotilda. 4. S. Kvirín b. 5. P. Bonifác. 6. S. Norbert.

Na Slavný deií Ducha Svatého, či na Turice.

Čítanie zo Skutkov apoštolských h. 2. v. 1—11.

Keď sa naplnil päťdesiaty deň Turíc, boli všetci (učeníci) pospolu na jednom mieste. A znenadála nastal s neba hukot, podobný pri­chádzajúcemu prudkému vetru a naplnil celý ten dom, kde sedeli. A objavily sa im rozde-

« lené jazyky, jakoby oheň a usadily sa ponad každým z nich. A všetci boli naplnení Du­chom Svätým a počali mluviť rozličnými ja-zykami, tak jako Duch Svätý dal sa im vy­sloviť. A boli v Jerusaleme prebývajúci Ži-dia, nábožní muži z každého národa, čo je pod nebom. A keď tento hlas zavznel. sbehol sa veliký zástup a zarazil sa v mysli, preto že jedenkaždý z nich očul ich mluviť svojou rečou. A ustrnuli všetci, divili sa a riekli: Či hľa títo všetci, čo mluvia, nie sú Oalilejčani? Jako-že teda my slyšíme, jedenkaždý reč svoju, v ktorej sme sa narodili? Parthi a Medi a Elamiti, a ktorí obývame Mesopota-miu, Judsko a Kappadociu, Pontus L Asiu, Frygiu i Pamfiliu, Egypt i kraje Líbycké okulo Cyrény, príchodzí z Ríma Zidia a obi á-

ženstva, vtedy boj za materčinu neostane je­dine na prirodzenom základe, lež dostane náboženský ráz a stane sa z neho náboženský boj, boj, ktorý sa vedie náboženskou bezoh­ľadnosťou a vtedy každá odnárodňujúca sna­ha zdá sa jak protináboženskou snahou.

A vtedy otázka materčiny stane sa otáz­kou dušne] spásy. Rodič vidiac, že ani v kos­tole, ani v náboženskej náuke neuplatní sa materčina, odporom sa odvráti od každej od­národňujúcej snahy, už či je to poruščenie, či ponemčenie, ači pomaďarčenie.

A vtedy potom fanatismom, slepou odváž-livosťou náboženskou v nádeji večného bla-hoslavenstva bojujú boj proti odnárodňujúcim snahám. A samo sebou sa rozumie, že otázka vyučovania náboženstva v materčine, alebo nie v materčine stáva sa otázkou duševnej spásy, večnej slávy. Rodiča obchádza strach, že dieťa jeho bude hnusné, zkažené, poneváč sa nevie modliť, nerozumie katekismusu, po­neváč nevie k Bohu prespevovať v sladkej materčine. Bojí sa, že utratí spásu duše svo­jej, poneváč náboženstvo nie v jeho materči­ne vyučujú.

(Pokračovanie nasleduje.)

Politický prehľad. Bráňme si volebné právo.

So všetkých strán dostávame listy, v kto­rých sa ľudia žalujú, že im notári a slúžnovci pri vymáhaní volebného práva robia ťaž­kosti. A preto týmito riadkami ct. obecenstvo znovu upozorňujeme, nech sa každý 24 ročný alebo 30 ročný občan, ktorí platí daň, hlási na zkúšku.

Dľa nového volebného zákona, jedna či­astka tých, čo odbavili š e s t t r i e d ľudovej školy, (a majú z nej vysvedčenie) volebné právo dostane v tom páde, keď na nich vyru­bené sú aspoň 2 kor. priamej štátnej dane; jedna čiastka tých, čo vedia p í s a ť a č í t a ť , má volebné právo, jestli aspoň 20 k o r ú n priamej štátne dane je na nich vyrubené. Jedna čiastka tých, čo vedia písať a čítať a ktorí na základe priemyselného povolenia alebo certifikátu samostatne prevádzajú priemysel alebo kupectvo, jestli na nich aspoň 10 korún alebo z viacej druhov dane spolu aspoň 20 korún je vyrubené a zamest­návajú jednoho pracovného pomocníka. Ko­nečne všetci tí, ktorí čítať a písať nevedia, v tom páde dostanú volebné právo, jestli na nich vyrubené je aspoň 40 K priamej štátnej dane.

Priame štátne dane sú nasledujúce: P o ­z e m k o v á d a ň , daň od čiastky a prenáj­mu domu, L, II., III. a IV. t r i e d y v ý r o b-

tenci židovskí, Kréťani i Arabi, očuli sme ich vo svojských rečiach rozprávať o velikých skutkoch Božich.

Evanjelium sv. Jána h. 14., v. 23—31.

Za onoho času riekol Ježiš učeníkom svo­jim: jestli mňa kto miluje, ten aj zachová moje reči, a i môj Otec bude ho milovať; a přijdeme k nemu- a založíme si príbytok u neho. Kto mňa nemiluje, ten nezachováva reči moje; a reč, ktorú ste slyšali, nie je moja ale toho, kto mňa poslal, Otcova. Toto som vám mluvil, prebývajúc s vami. Ale Uteši-teľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mene mojom, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čokoľvek som vám mluvil. Po-

oj vám zanechávam, pokoj svoj vám dá­vam; nie jako ho svet dáva, ja vám ho dá­vam. Nech sa srdce vaše nezarmucuje, ani nestrachuje. Počuli ste, že som ja vám riekol: Odchádzam, a prijdem zase k vám. Keby ste mňa milovali, radovali by ste sa zaiste, že idem k Otcovi; lebo Otec je väčší, nežli ja. A včuľ povedal som vám, prv nežli sa to stane; aby ste potom uverili, keď sa stane. Už ne­budem mluviť mnoho s vami; lebo prichádza panovník tohoto sveta; ale on nemá na mne ničoho; ale aby svet poznal, že milujem Otca, a jako mi Otec dal rozkaz, tak činím.

k o v á d a ň , daň od baní, daň k verejnému účtovaniu povinných podnikov a spolkov, daň od kapitálov a príslušností, daň oslobo­denia od vojenčiny (vojenská daň), premáv-ková daň od železníc a lodných spoločností, v š e o b e c n é d ô c h o d k o v é p r i r á ž -k y, daň od zbrane a poľovačky.

Z týchto daňových druhov teda dovedna 2 koruny musí platiť, čo odbavil šesť tried elementárnych ľudových škôl, 10 korún oso­bitne zjedneho druhu alebo zo všetkých do­vedna 20 korún, čo na základe priemysel­ného certifikátu samostatne prevádza prie­mysel alebo kupectvo a vie písať a čítať. Všetci naši roľníci, ktorí vedia písať a čítať musia platiť z týchto daňových druhov aspoň 20 korún, alebo keď nevie písať a čítať musí platiť 40 korún. Ku dani voličia prirátať treba aj pozemkovú alebo domovú daň v spoločnej domácnosti s nim žijúcej jeho manželky, zá­konných alebo prijatých detí. Rátať treba aj dočasne odpustenú daň od pozemkov a do­mov. S p o č í t a ť a l e m o ž n o d a n e aj v t e d y , k e ď v y r u b e n é sú vo viace-r ý c h obciach, v tom páde totiž, keď nemo­vitosti majú vo viacej chotároch. Nech sa nik nemýli, nie tú daň treba rátať, ktorú dak­to vyplatí, lež ktorá vyrubená je asíce bez­prostredne pred kalendárovým rokom sosta-venia alebo opravenia menoslova voličov. K dokázaniu dane treba si zaopatriť daňové knižočky, alebo iné verejné listiny, s ktorými sa potom hlásme u tej komissie v obci, ktorá bude popisovat a robiť menoslov voličov. Táto komisia nás do soznamu voličov vziať musí, doneseme-li si všetko to, čo sme v tomto článku označili. Hájme si teda svoje občianske právo!

Delegácie. Uhorská delegácia v utorok na svojom zasadnutí pojednávala rozpočet spo­ločného zahraničného ministerstva. So stra­ny opozície politiku Berchtoldovu zvláště oliľadom Balkánu napádali: gróf Andrássy, gróf Apponyi a Béla Rakovsky. Andrássy zase napádal Tiszu pre vyjednávanie s Ru­munmi. Tisza mu odpovedal chladnokrevné a vážne, poukážuc na to, že šovinismus An-drássyho krajine, ba celej monarchii neosoží, lež škodí.

Zahraničné zprávy. Povstanie v Albánsku.

Trón albánskeho panovníka v nebezpečí. Princ z Wiedu V i 1 h e 1 m zaiste obanoval,

že složil hodnosť plukovníka v nemeckej ar-

Kto je našim najväčším nepriateľom? Napísal: Ivan Tichý.

Pred pár mesiacmi bol som v Orave, na­vštívil som tam istého farára, ktorý bol do­siaľ tuhým néppártistom. Medzi rečou zabŕ-dli sme aj do politiky a poneváč sa na sneme práve vtedy rokovalo o rumunskom pakte, posudzovali sme, ako ktoré noviny píšu o po­jednávaní vlády s Rumunmi. Tu farár vstal zo stolca, vzal do ruky orgán maďarského néppártu „Alkotmány" a s veľkou rozhorče-nostou zvolal: „Tie noviny sú mi včuľ naj­hnusnejšie; rád som ich čítaval dosiaľ, ač s ich šovinistickým smerom nikdy som nebol jednej mienky.ale teraz sa mi celkom shnúsi-ly. Ani tie najžidovskejšie noviny, ani noviny slobodnozednárov a socialistov tak mrzko sa nedržia ohľadom národnostnej politiky, jako noviny „svätého" néppártu: Alkotmány.

Tá výpoveď prišla mi na mysel, keď som čítal úvodník v druhom néppártickom orgá­ne: v „Uj Lap"-e „Povážlivé ministerské na­riadenie". V tom článku volaaký areišovín z príležitosti, že minister osvety a výučby na­riadil vyučovať náboženstvo v reči materin­skej, vyzýva „vlastenecké" katolícke kňaž­stvo, aby sa malo na pozore, „lebo na zákla-

Číslo 22. S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Str.

máde a zamenil ju za trón albánsky. V Albán­sku vzbúrili sa mohamedánski sedliaci proti panovníkovi, chcú ho odstrániť a na miesto jeho posadií na trón mohamedánskeho turec­kého princa. Princ Vilhelm utiekol zo svojho palácu pred vzbúrenými mohamedánskymi sedliakmi bez toho, žeby sa bol pokusil ísť proti nim do boja. Ba podpísal priamo potup­né podmienky, ktoré mu vzbúrenci poslali a zaviazal sa, že nikdy proti nim nepoužije zbrane. Povstalci potom vyhlásili, že jestli panovník všetky sľuby nesplní, napadnú Dráč. Povstalcov je asi 3000. Kanóny a stroj­né pušky už sú postavené na výšinách okolo Drače. Povstalci v prvom rade žiadajú, aby panovník udelil milost Essadovi pašovi a do­volil mu, aby sa vrátil do Albánie. Povstalci stále volajú: „ N e c h ž i j e k r á ľ E s s a d p a š a ! " Panovník je v Albánii len tak mož­ný, jestli dostane pomoc od európskych veľ­mocí najmenej 6—7 tisíc riadneho vojska, ináč musí z krajiny utiecť. Princ Vilhelm pred rakúsko-uhorským a talianskym vyslancom osvedčil sa, že je náklonný zrieknuť sa trónu a opustiť Albániu, keby to povstalci žiadali. Ináč panovník vyjednáva s povstalcami, od ktorého vyjednávania závisí ďalšie polože­nie krajiny. Nepezpečie je vážne, lebo pov­stalci žiadajú zaistenie mohamedánskej viery.

V Kavaji asi 500 povstalcov s tureckým práporom v čele roztrhali prapor albánsky, vyhlásili neodvislosť a privolávali na slávu kráľovi Essadovi.

Vojna v Mexiku. Mexikáni neďaleko Vera-cruza napadli Amerikánov, ktorí utratili 40 mužov. Mesto Pueblu obsadili povstalci. Po­vstalci vyhlásili Saltillo za hlavné mesto me­xickej republiky. ,

Anelicko. H o m e r u l e p r i j a l i a j t r e ­t í r a z. V anglickej nižšej snemovni bola pri­jatá predloha Homerule v tretom čítaní 351 hlasmi proti 274 hlasom. Zbýva teraz len sú­hlas kráľov, ktorý dľa anglického ústavného práva nemôže byť odoprený. Vláda teda zví­ťazila.

Slávnosť sv. Cyrilla a Methoda v Bulhar­sku. V Sofii pred kráľovskou rodinou odbý­val sa slávnostný prôvod na oslavu pamiatky apoštolov sv. Cyrilla a Methoda. Kráľ sdělil

de toho nariadenia rozširovanie maďarskej reči môže klesnúť". A píše, že toto minister­ské nariadenie treba zaraz nazpät vtiahnuť, kým sa ešte oheň ďalej nešíri, lebo z toho po­vstane krajinské rozčúlenie a zmätok.

Tedy „Néppárt", ktorý sa považuje za kňazskú stranu politickú, ktorý si nadŕža, že katolícke záujmy v Uhorsku len on jedine háji, je proti vyučovaniu náboženstva v ma­terinskej reči. Miesto toho, žeby každý kňaz na tom pracoval, aby sa toto ministerské na­riadenie čím skorej uviedlo do života, mie­sto toho, žeby sa každý katolícky kňaz, kto­rému ozaj záleží na spasení duší jemu svěře­ných, ktorý nanajvýš má vedieť, aký výz­nam má vyučovanie náboženstva v reči ma­terinskej, ktorý nie zlodejov, kmínov, slobod-nomurárov a socialistov chce vychovať, ale opravdivé veriacich katolíkov, len tešil tomu nielen humánnemu, ľudskému, ale vzhľadom na katolicismus zrovna prepotrebnému na­riadeniu, „svätý" néppárt volá na poplach, že v nebezpečenstve je vlasť, len preto, že minister výučby a osvety opovážil sa dovoliť vyučovať náboženstvo v reči materinskej. Čo minister, človek svetský, ktorému bý snáď ani nemuselo záležať toľko na vyučova­ní náboženstva, uznal za prepotrebné a „ma­júce zásadný význam", to orgán „svätého" néppártu drží za „povážlivé".

To sa mi nemôže do hlavy zmestiť. Ja, jako

ministrom svoje vrelé uspokojenie nad spô­sobom, akým bulharská mládež oslávila pa­miatku slovanských apoštolov.

Kráľ venoval obnos 5000 frankov pre chu­dobných žiakov. Pred palácom kráľovským obyvateľstvo aklamovalo čo najživšie krá­ľovskú rodinu.

Srbsko zbrojí. Srbská vláda zaslala kan-cellárii skupštiny osnovu zákona, ktorým žiada 122,800,000 frankov na zbrojenie.

Bráňme si slovenský kateklsmus!

Slávna Redakcia! Neprestávame našu ka­tolícku cirkev považovať čo dobrotivú ma­tičku, ktorá rovnakou láskou túli k sebe všet­ky dietky svoje. V tomto presvedčení preu­kazujeme my slovenskí katolíci od tisícletia velikú dôveru a oddanosť k našim arcipas-tierom, ktorých, ako Písmo sv. hovorí — „ustanovil Duch svätý spravovať cirkev Bo­žiu". A čím väčšia bývala naša oddanosť ku našim pánom biskupom, tým boľastnejšie sme zacítili údery, ktoré padaly a padajú stále na nás na poli cirkevnom a školskom práve so strany našich vysokých cirkevných hodnostárov. Popúšťajú nám už divokí so-ciáldemokrati, zastávajú sa našich ľudských a národných práv bezbožní slobodní zednáři (frajmauereri), uznáva naše krivdy aj vláda maďarská a naši arcipastieri, teda b i s k u p i slovenského ľudu nechcú nám uznať ani to najprvotnejšie právo; právo slovenského Ot­čenáša, slovenského katekismusa v školách, mozoľami slovenského ľudu udržovaných. Ako sa aj ten najlepší pokrm v zkazenom ža­lúdku zvrhne a zkazí, tak zášť nekresťanské­ho šovinismu ešte aj tie najnepatrnejšie ús­tupky, ktoré nám podáva minister Jankovich, keď dopúšťa v školách našich vyučovať ná­boženstvo v reči materinskej: na ruby obráti a zkazí, znivočí neprajnosť niektorých pánov biskupov. To čítame s velikým zahanbením a zhrozením v obežníku, ktorý rozposlal te­raz svojmu kňažstvu najdôst, banskobys­trický biskup Vlk Radnai — Ritthammer. Po­dáva ministrove nariadenie v celom znení, ale vývody, ktoré potom z neho podáva, sú až hrozné. Prvá starosť tohoto arcipastiera nečahá o večné spasenie a náboženskú vý­chovu detí slovenských (kdežto maďarských fár v biskupstve ani nieto), ale predovšetkým prísne prikazuje svojim kňazom a učiteľom náboženstva, aby v ktorejkoľvek slovenskej škole by sa čo len jedno dieťa našlo maďar­skej materinskej reči (deti slov. učiteľov, žandárov, železničiarov, notárov, horárov), aby sa také neomylne a v každých okolnos-1 — — ^ -

katecheta, ktorý účinkujem v obci polozotro-čenej maďarizáciou, ktorý som bol nútený úbohé deti slovenské učiť katekismus po ma­ďarsky, najlepšie viem pochopiť význam no­vého nariadenia ministerského. Vyučovaním katekismusu deti slovenské v maďarskej re­či, ovšem dá sa maďarizovať, ale vyučovať viere a mravom nie. Mal som príležitosť pre­svedčiť sa o tom v opakovacej, v takzvanej nedeľnej škole. Deti nevěděly z náboženstva ničoho. Slovensky nevěděly zhola nič, lebo sa neučily po slovensky, a maďarské kon­cepty potratily na vŕškoch za ovcami a na kamencoch za husami. 2e z takýchto nemô­žu byť dobrí veriaci, to každý uzná, len nép­párt nie, ktorý sa pokladá za „svätý". Za ta­ké hájenie nábožentsva a katolicismu každý sa poďakuje.

Ostatne, že néppártu nezáleží mnoho na náboženstve, ale že ho pokladá len za nástroj maďarizácie, eklatantne vysvytá z nasledu­júcich riadkov: „Užívanie maďarskej reči zo školy prešlo do rodiny a do kostola. Najprv len školské deti spievaly a modlily sa maďar­sky v kostole. Pri druhom pokolení už i ro­dičia s dietkami modlili sa po maďarsky. Ne­skoršie už len starcom kázávalo sa po ne­mecky, alebo po slovensky. Po vymretí tých už nebola potrebná cudzorečová modlitba, alebo cudzorečový spev v kostole. A tak po­maličky sme sa zmaďarizovali, pomaďarčili".

ťách maďarsky vyučovalo. A nasledovne predpokladal by človek, že sa to isté pravidlo obráti aj na deti, ktoré sú materinskej reči našej, slovenskej. Nie! Už v útlom veku mu­sia naše detičky vycítiť, že sú deťmi od ma­cochy, že sa im ani v škole nemeria rovna­kou mierou, lebo pán biskup ďalej nariaďuje, aby sa slovenské dietky a] naďalej v maďar­skej reči učily katekismus, prípadne, že sa majú popri výučbe v materinskej reči aj ma­ďarsky naučiť hlavné články a dôležitejšie modlitby.

Slovenskí katolícki rodičia! Ešte ani teraz vám nesvitá v hlave? Ešte ani tento úder vás neprebudí a nepresvedčí o tom, že nám slo­venským katolíkom potrebné je poradiť sa o našich krivdách, zadržať katolícky kongress slovenský (keď nám ho nepovolia tu, tak na posvätnom Velehrade, alebo vo Viedni, u brá­ny apoštolskej Nunciatury), že nám treba sbierať hromadné protestné podpisy proti našemu vydeďovaniu so strany maďarón-skych pp. biskupov; že sa nám hromovým hlasom treba ohradiť proti vyháňaniu našej, Bohom nám danej slovenskej reči zo škôl, ktoré postavili otcovia naši, vydržiavame my slovenským grošom a potom, a ktoré zapl­ňujú naše slovenské dietky. Ači sa ďalej bu­deme krčiť, čo nemá zver; či budeme len vo vačkoch zatínať päste proti krivde a po kú­toch čo baby šomrať proti „pohoršeniu na mieste svätom"?! Či sa budeme za naše ka­tolícke školy hanbiť pred slovenskými evan­jelikmi, ktorí si vo veľkej väčšine škôl svo­jich vedeli ubrániť slovenčinu?!

Hore sa slovenskí katolíci! Usporiadajme si slovenský katolícky kongress! Obráťme sa hlasom mohutným proti krivde k vieden­skému pápžskému Nunciusovi a k svätej Sto­lici rimskej. Dva milliony slov. katolíkov musia si povšimnúť aj vo večnom Meste, náš hlas sa musí ozývať aj u Stolice Sv. Petra!

Zelothes.

Dopisy. Z Košíc.

Poneváč vyslanec mesta Košíc stal sa ko­šickým mešťanostom, dňa 7. mája v Koši­ciach mali sme voľbu vyslanca. Kandidáti boli dvaja, vládny Varga Qyula a košutovec Szalay László.

Na strane vládnej išlo to spôsobom oby­čajným, kdežto za košutistu prišla tu korte-šovať celá koalícia. Prišiel gróf K á r o 1 y i z Ameriky, kde na voľby oproti nám bol sbie­rať peniaze, prišiel arcišovín Apponyi a pos­lala tu svojich kortešov aj katolícka maďar­ská Ľudová strana, aby košutistom košickým

„A túto našu vlasteneckú snahu — pokračuje ďalej — prekaziť je vhodné najnovšie naria­denie ministra výučby a osvety ohľadom na vyučovanie náboženstva".

Néppárt už viacrazy dokázal, že je najväč­ším nepriateľom nemaďarských národov v Uhorsku. A v neposolenom, nechutnom „Kře­sťane", ktorý z tej istej šovinistickej kuchyne vychodí, opováží sa ešte medzi ľud sloven­ský! Keby boly tie písmeny v „Křesťane" živé, keby sa vedely píriť, nuž červenať by sa musely od hanby, že zavádzajú Slovákov.

My si to dobre zapamätáme. A na budúce budeme sa vedeť čoho držať.

Práve teraz rozposielajú zo stredišťa nép­pártu vyzvanie na kňazov, aby organizovali néppárt po obciach a mestách. Každý kňaz, ktorý miluje svoj rod, svoju reč materinskú a chce dľa príkazu Spasiteľa plniť svoje povin­nosti, blázon by bol krížom slamy preložiť za jej organizáciu. Katolícka strana šovinis­tická byť nesmie! A néppárt je taký. Keby mohol, nás Slovákov by i do Siberie vyhnal.

Ľudu slovenský, zapamätaj si tie riadky dobre a všetky také plátky, čo ti číhajú na tvoj národný život, a na vieru, vymet zo svojho príbytku. Neni hoden domu sloven­ského!!

m

• wm ^ ^ ^ H -•m

Str. 4 S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Cfslo 22.

sa predstavila, že je ona aj teraz v tom tá­bore, v ktorom bola pred 5 rokmi, ked na sneme hovorilo sa len o oddelení našej kra­jiny od Rakúska, o maďarských komandách, odznakoch a bankách. Keď väzenia naše bo­ly plné so Slovákmi, sedeli v nich aj naši kňa­zi, a človek trochu študovaný dostaf mal aj tri a štyri volebné hlasy a neškolovaný len ten, kto vie maďarsky písať atď. Zjavil sa tu na pomoc koalícii spoločník ešte jeden, a síce žid, demokratický vyslanec Vázsonyi. My sa divíme len katolíckej Ľudovej strane, že takovú spoločnosť sebe vyvolila. Korteši maď. ľudovej strany boli tí, ktorých čo reč­níkov videli sme minulej jasene na prešov­skom katolíckom sjazde. Aj oni prišli terejšej vláde nadávať, že Slovákom vo škole uznáva právo reči a sv. nábožentsvo učiť káže v reči srozumiteľnej.

Bolo tu nadávania na Tiszu a na Jankovi-cha, že čo sú oni za zradcovia krajiny Uhor­skej, keď vyjednávajú s Rumunmi, postavili pre slovenských roľníkov na slovenskom kraji a za slovenské peniaze malú školu a že ; amiešali sa aj do práce týkajúcej sa cti Bo­žej a nášho spasenia, keď nakladajú učiť ná­boženstvo v reči materinskej. Počuli sme tu reči aj také, že tomu vyjednávaniu je na prí­čine len dobrota Maďarov, keď každého do krajiny našej prijali a každému tak veľkú slo­bodu udeliii! atď.

My slovenskí katolíci košickí neideme pre­to Tiszu vychvalovať, že maľučkú čiastku dáva nám z toho, čo nám patrí, ale nariade­nie vyučovania náboženstva v reči materin­skej nás prekvapilo radostne, lebo na celom košickom okolí úbohý nábožný ľud sloven­ský je odsúdený na smrť, keď milá reč naša nielen zo všetkých škôl, ale aj zo všetkých kostolov je vyhodená. Sú tu úbohí ľudia v kostoloch svojich, jako v kraji cudzom, kde im neslobodno ku cti Boha svojho ústa svoje otvoriť.

Viacrazy už obrátili sme sa s prosbou ta, kam tá vec patrí, ale Bohužiaľ boli sme od­pravení, keď bolo nám povedano, že Pán Boh rozumie aj pomadarsky. Ubohý ľud, pre kto­rého spásu Ježiš stal sa človekom, rozumět tomu nemusí. Veru je to smutné. Keď tedy ;,ariadenie toto, aby sväté náboženstvo učie-valo sa v reči materinskej, dietkam srozumi­teľnej vyšlo od človeka svetského, nielen, že nebolo by to pekne, ale nanajvýš hlúpe a hriešne, keby sme sa spojili s tými, ktorí toho človeka preto napádajú a za vlastizradcu ho vyhlasujú. Tak sme aj urobili. Košutista odi­šiel z Košíc přemožený 703 hlasmi.

Košický korteš.

Kepesd (st. nitrianska). V e ľ a c t e n á R e d a k c i a ! Prosím si

miesta pre moje riadky v našich obľúbených „Slov. Ľudových Novinách". Poneváč čo pil­ný čitateľ týchto našich Novín, viackrát číta­vam dopisy,jako mnohé obce pekne napredu­jú, jako zakladajú všeliaké dobré podniky, ku pr. čítacé kruhy, spolky striezlivosti, zaria­ďujú livadelné predstavenia, s bôľnym srdcon: musím podotknúť, že v našej obci o takom'') niečom ani chýru ani slychu niet. A tak našu obec pravým slzavým údolím po-ľ íovať možno. U nás sa nikto o nikoho ne-s:. .á. U nás je heslo: Kebych len ja mohol. kC ych len ja mal. o druhého sa nestarám.Ale to j i ešte málo. Nielen že sa o iného nesta­ráme, ale ani o svojich nedbáme. Naše milé dietky sú snáď najopustenejšírni. Nik sa o ne nestará, ani v škole ani mimo školy. U nás žia' Bohu nenajdeš mladíka, ktorý by vzal do r ".i poučnú knihu, alebo dobré noviny. A tu í i na príčine aj rodičia, lebo súc zotročení, boja sa čo len ceknúť. „Slov. Ľud. Noviny" sú u nás dosť rozšírené, ale zato najdú sa ešte mnohí, ktorí sa boja vziať ich do rúk, lebo že vraj pán notár škaredým okom hľadeli by na nich! Nedostali by sa do obecného výboru, úradu atď. Opustení sme od každého, tuším aj od Otca nebeského; lebo našej obce dotkla sa už viackrát ruka Božia. Posledne vyšla nám na vnivoč takmer celá naša živnosť. O-vocné stromy, slivky nám húsenice sožraly, vinohrady nám úplne zmrzly; hyd, t. j . sliep­

ky, kačky, husy aťd. u nás dochnú rad ra­dom. Sú domy, v ktorých nenajdeš slepice ani húsata, všetko vydochlo.

Dňa 18. mája sa skončil u nás školský rok. Zkúška školská bola smutná, lebo zo 170 žia­kov dostavilo sa na zkúšku len asi 85, a rodi­čov sme tam ani nevideli. Školský rok mal sa otvoriť okolo 15. septembra, ale naši učitelia to pretiahnu aj do 15. októbra, ešte ani vtedy nemali zapísaných viac, než 105 detí škol­ských. A poneváč žiadali 50 halierov aké­hosi zápisného, nuž rodičia (nevediac, na čo sa tie peniaze obrátia) nenechali zapisovať deti do školy. Ďalej ľud je rozhorčený aj pre­to, lebo títo naši panáčkovia behajú k slúž­nemu so žalobami, že vraj sú u nás buriči, ktorí ľud búria proti maďarčine. A pán slúžny už potom behá ako s nasolenou. Aj mňa obža­loval pre buričstvo, ale nemohli nám nič do­kázať a tak nás osiobodili, Školský výbor ne­plní svoju povinnosť, nedozerá na chyby predstavených. V takomto výbore som nech­cel byť a preto som sa zo svojho úradu poďa­koval.

S rodáckym pozdravom na všetkých čita­teľov „ S l o v . Ľ u d o v ý c h N o v í n "

Štefan Chudáčik člen školského výboru.

UKNA a MÓDNE LÁTKY pre pánov a dámy kúpite naj­lepšie u známej firmy:

Skorkovský a syn Prokop HUMPOLEC

Veľký výber. Vzorky na žiadost ochotne franko.

Čechy.

Búr Svätý Peter (st. prešporská.) Ťažko hej, veru ťažko veriť také veci,

ktoré sa u nás začiatkom mája staly, a pred­sa je to číra čistá pravda, ovšem pravda smutná, zarmucujúca . . . .

Celá naša obec dlho už trpí a dlho už pije trpký kalich, ktorý nám podáva náš rychtář Nesnadný Mikuláš a jeho kamaráti z mo­krej štvrti. Tento človek vyznačuje sa pa-novitosťou, nehraničným bažením za mocou, pýchou a vyžaduje úplnú pokoru od každého stvorenia Božieho. Pri tom ešte šľahá chu­dobu, ktorá si nemôže pomôcť. Do silnejšieho a zdravého si netrúfa, lebo by pri tej šľa­hačke zle pochodil. On len chudáka, bedára šľahá a šľahá ho s úsmevom na tvári a roz­dáva mu rany v ľaVo v pravo. Dňa 3. mája nie malé modré šľahy videli sme na tele chu­dobného krajčírskeho majstra, Antonína M a k s u, ktorý sa živí statočne a nebolo po­čuť o ňom nič zlého. Čo že si vykonal chu­dobný majstre, keďže si tak došľahaný a rany ťa pália neznesiteľne? Pýtali sme sa ho viacerí občania. Chudobný šnajder s očami plameň iskriacimi boľastne vyrozprával nasledovné: Dňa 3. mája šiel som pomimo krčmy Reclovej. Zrazu počujem hlas pána I rychtára: Pán majster idú sem!! Na rozkaz rychtára vošiel som do krčmy k Reclovi. Vo­šiel som s gazdom Jánom Drinkom čo má za manželku Apolenu Sovovú. Pán rychtář bez rozmýšlania najprv pochytil Drinku a šmaril ho o dlážku. Drinka vidiac, že to není žiadon špás, a na rychtára pozerajúc ako na malého boha. rýchlo vzal nohy na plecia a cvalom zutekal. Rychtář zočiac potom krajčírskeho majstra Maksu, zavrel si ho do krčmárskej izby Reclovej, zakryl sklené dvere firhan-gorn a tu už potom trýznil, kopal, liskal majstra v ľavo v pravo až dotiaľ, kým modré šváry na tele jeho nezanechal. A kto vie, dokiaľ by ho bol mlel, keby rychtára nebol Joženka pekne vyčesaný okríkol: Rychtářů, dosť už bolo toho, nezapomínajte sa! Na to pán rychtář začal sa vychvalovať; ej, predsa musím mať ražnú ruku, pokerúc som mu vy­pálil, vždy sa zmotal. My sa tomu nečudu­jeme, bo veď ten pán majster má váhy len asi 45 kilo.

Srdcia naše pre túto hanbu, ktorú všetci cítime, silnejšie bijú, a to tým viac, lebo veď táto krivda a hriech zostávajú pred vrchno­sťami ukrytými a zamlčanými. Nik ne­pomáha bez viny mučenému a trá­penému majstrovi. Nik nepomáhal ani duchobnému šustrovi Zingovi, ani

chudobnému metlárovi Švajdlenkovi. Či títo úbohí chudobní musia toto jarmo ďalej niesťPObČania kresťanského smýšľania ne­mali by už mlčať. Prečo nejdú so žalobou k pánovi slúžnemu do Malaciek? Prečo ne-zažalujú rychtára u okresného súdu v Malac­kách? Prečo to neurobia, veď pre tieto kriv­dy a hriechy v modzgu myšlienka myšlienku naháňa . . . . Žiadajme si rychtára a vôbec predstavenstvo, ktoré nám obec spravovať bude v duchu Kristovom. Poneváč na našej strane je pravda, spravodlivosť a právo, mu­síme si to bránit. A chceme si to brániť, keď na to príde aj pred súdom. A preto tieto tvrdenia kedykoľvek dokázať hotoví sme.

Viacerí občania.

Jeho Eminencia Dr. Ján černoch stal sa kardinálom.

Pamätný a slávny deň udelil nám dnes Pán nad vekmi a rokami; tak, že aj my sa môže­me spojiť s Dávidom a s nim prospevovať: „ T o t o je d e ň, k t o r ý u č i n i 1 P á n, r a-d u j m e s a a v e s e l m e s a v ň o m!" Dňa 25. íi Kmdelok^ doletel do Ostrihomu rimský tele^ramm, ktorým arcipastierovi ostrihomskému oznamujú, že ho Svätý Otec Pius X. povýšil na hodnosť kardinálsku. Teda na vrchu tom, kde niekdy požehnané nohy Svätého Vojtecha, Sv. Štefana a iných stály, na vrchu ostrihomskom, budú stáť tento týž­deň veľké zástupy, aby z príležitosti najväč­šieho vyznačenia najvyššieho nášho arci-pastiera svojou prítomnosťou ozdobily sláv­nosť túto.

My Slováci v tomto posvätnom speve, v tomto zvuku zvonov a hudby, v tomto hrme­ní diel povznášame k nebu naše vrúcne mod­litby za Jeho Eminenciu Pána Kardinála Jána Č e r n o c h a , a prosíme Boha Všemohúceho o to, aby Jeho Eminencia Pán Kardinál Ján Č e r n o c h bol pravým otcom nášho sloven­ského národa. Aby nahliadnul, že bez urov-noprávnenia mluvy slovenskej nedá sa pra­covať ani na cirkevnom ani na svetskom poli, aby sa snažil jazyku slovenskému dať plat­nosť, ktorá mu pred Bohom i svetom náleží. Sluvom,aby nemlčal, ale volal i pásoi ovečky svoje. Ty ale, o Bože! Vyslyš modlitby naše, ktoré Tebe pri tejto príležitosti obetujeme; vyslyš spolu i srdečné žiadosti naše: daj Jeho Eminencii Pánovi Kardinálovi Jánovi Č e r ­n o c h o v i na mnoho ešte rokov zdravia, múdrosti, spokojnosti a potešenia plný život!

Chýry. - N C

Osvedčenie. Ohradzujem sa proti povedo- V mej lži Slovenského Denníka, že som účasť bral na porade pánom Matúšom Dulom svo-lanej. Náhodou som v tej istej miestnosti ve-^ čeral a po večeri naschvál som odišiel, aby mňa nepovažovali za účastníka svojej pora­dy a rôznych jejich „enunciacií", ktoré pre­vádzali na druhý deň, dňa 26. mája, keď som ja ani v Pešti nebol a predsa mňa medzi seba miešajú. To je jednoduché zavádzanie oru "senstva a poukazuje na spôsoby patričných párrov^, - Ferdiš Juriga

Chýry z biskupstva banskobystrické Juraj O h r i v a 1 ostal farárom na Badíne. j

Alois M a r š á l k o v Hájnikách, Ľudvik R i e d l zaďakujúc za faru slovensko prav-ňanskú, prešiel za administrátora na Rudné, Dr. Jur. Goda z Badína do Viesky. Edo Ma­jerský z Hornejvsi do Tajova, Slovenské Pravno dočasne spravovať bude Ján Sekeľ, kaplán z Jastrabia, Kláštor pod Zniovom ta­mojší kaplán Adalbert Androvič, Trubln Jo­zef Pánik, Ján Bob Koš. Ján Sulimanec-Sir-mai stal sa zase slovenským kaplánom v B. Bystrici, Ignác Leporis z B. Bystrice na Novej Bani, Alexander Vaicík z Beňuše na Jastrabie. Na verejný súbeh vypísané sú fary: Trubín, Vieska, Rudné, Tajev. — Bir­movky budú 30. mája na Detvianskej Hute, 31. mája a 1. júna v Detve, 2. júna na Kalinke, 3. júna v Ocovej, 4. júna vo V. Slatinej, 7. júna vo Zvolene a konečne 9. júna na Tŕní.

t František Kossuth. Dňa 25. mája ráno o 4 hodine zomrel svn Ľudevíta Kossutlia. František K o s s u t h . Nebohý bol vodcom

Číslo 22.

neodvislej, 48. strany; a pod koalíciou bol mi­nistrom obchodu. Kossuth už od niekoľko rokov chorľavel, ale posledný polrok strašné muky trpel, až ho konečne od boľastí dňa 25. mája smrt oslobodila. František Kossuth narodil sa dňa 16. novembra r. 1841 v Pešti. Krstným otcom mu bol František Deák. Ked po revolúcii r. 1849 jeho otec musel utiecť do Turecka, dvoch synov Kossutha, Franca a Teodora skrývali v okolí Zadunajskom. Čo­skoro boli viedenským dvorom chytení a od­vezení do prešporského zámku do väzenia. Tu boli uväznení za 8 mesiacov. Potom ich však dali odviezť do Turecka ku otcovi, kto­rý vtedy žil vo vyhnanstve v Kutahii, neďa­leko Carihradu. Ľudevít Kossuth šiel potom i s deťmi do Anglicka a do Ameriky. Syna Františka nechal študovať na polytechnike v Paríži a na univerzite v Londýne. Stal sa in­žinierom a osadil sa v Taliansku, kde bol začas štátnym inžinierom. Roku 1894. odpre­vadil do Uhorska mrtvolu svojho otca a od­hodlal sa, že sa vráti do Uhorska a bude hlá­sať zásady neodvislosti. A skutočne dňa 16. novembra osadil sa v Uhorsku a složil prí­sahu štátneho občana. Roku 1895. bol vyvo­lený za kraj. poslanca okresu Tapolca. Od roku 1896. až po dnes bol vyslancom mesta Cegléd. Po zaďakovaní Júliusa Justha jeho zvolili za predsedu neodvislej strany. Počas koalície stal sa ministrom obchodu. Kossuth bol človek veľmi vzdelaný a pokoja milovný. Na poli politickom proboval uplatňovať zá­sady- svojho otca, čo sá mu však nedarilo. Kossutha pochová mesto Budapešť na svoje trovy na ústrednom hrobitove v Kossutho-vom mauzoleume ku boku jeho otca Ľudeví-ta Kossutha. Pohrab bol vo štvrtok predpo­ludním o 10. hodine.

Zastrelil sa. T o m í k Dominik 18 ročný ob­chodnícky tovaryš v Seredi, viackrát sa bol vyslovil pred svojimi rodičami, že sa zastre­lí. A tieto dni svoj skutok aj previedol. Pýtal si 10 korún od syna p. Henrika Múllera, u ktorého bol zamesknaný. Potom odišiel do Oalánty kúpiť si revolver. Príduc nazpät do Serede, pri katolíckom cintoríne strelil si do hlavy a naskutku zomrel. Otec ho Šiel hľadať a jako bol otcovi hovoril, že sa pri cintoríne zastrelí, tu ho skutočne aj našiel mrtvého le­žať. Príčina vraždy je neznáma. Vyšetrova­nie je zavedené.

Nehrajme sa s dynamitom. Z Dediniek (Spiš) nám píšu o strašnej smrti jednoho mla­dého človeka. Jozef B e n d i k vybral sa do susednej obce a vzal si aj dynamit, že vraj bude strielať. Dvakrát hodil dynamit a šnôra pálila dobre. Potom si zapálil na ciga­ru a znovu proboval hodiť dynamit. Po tre­tíkrát mu dynamit nevypálil. Vzal dynamit do ruky a vtedy mu dynamit od cigary ex­plodoval. Nešťastníkovi odtrhlo obidve ruky a na celom tele bol strašne zranený. Bez rúk a zranený pokusil sa utekať k domu, a utekal asi 500 krokov. Tu potom klesol k zemi. Ľu­dia ho doviezli domov. Nešťastník bol len 19 ročným mládencom; ale následkom smrteľ­ných rán zomrel. Zanechal šedivého otca a matku, rodičov, ktorí od neho pomoc očaká­vali. Nebohý mládenec bol usilovným čitate­ľom Slov. Ľudových Novín a žil príkladne. Pohrabné obrady odbavil všeobecne obľúbe­ný pán farár Roman L u k á č. Pán farár nad rakvou nešťastného mladého šuhaja povedal dojímavú kázeň. Boh poteš zarmútených ro­dičov !

Mladý Slovák usmrtený počas práce. Dunmore, Pa. (Amerika) 8. mája. V tunaj­šej dielni na opravu železničných vozňov strašným spôsobom prišiel o život mladý Slovák Štefan Sramotný, rodák z Veľkých Topolčian, stol. nitrianskej. Nešťastný mladík práve dokončil prácu, keď k nemu prišiel for­man a hovoril mu, aby pracoval i cez čas, lebo že na jednom vozni treba dokončiť prá­cu. Sotva že začal pracovať, vozeň sa šme-kol so stojana a padol na nešťastného kraja­na. Nešťastník bol rozmáčknutý na pagáč. Mladík v starom kraji má rodičov a v Amerike v New-yorku dve sestry. Tiger roztrhal leva. V New-yorku v jednom zvěřinci tiger akosi dostal sa do klietky troj­ročného leva. Dravé šelmy vrhly sa jedna i

S L O V E N S Kj£_L U D p . y . £ - N _ Q V J N X -

na druhú a nastal strašný zápas, ktorý sa skončil víťazstvom tigra. Tento svojho pro­tivníka v pravom slova smysle roztrhal na kusy.

Učiteľské shromaždenie. Dňa 28. mája učitelia prešporského okresu (asi 4 dekaná­ty) vydržiavali svoje ročné valné shromaž­denie. Na shromáždění zúčastnilo sa asi 200 učiteľov a asi 50 kňazov.

Zemetrasenie. V utorok, dňa 26. mája po­cítili v Košiciach dosť silné zemetrasenie. V bytoch vysiace lampy, ba aj náradie sa po-hýbaly. Obyvateľstvo vo veľkom strachu vybehlo na ulicu. Väčšej škody nebolo.

Smrť. V Prahe zomrel známy český poli­tik a bývalý český minister bez torby Dr. Bedřich P a c á k. Nebohý bol vodcom strany mladočeskej.

Požiar. V Prešove pustošil dosť veľký oheň, ktorý vo veľkomvetre zničil celú dre­venú osadu Ezaiáša Zimmermanna. Nadžu-pan Szinyey Merse osobne viedol ochranné práce. Škodu šacujú na polmilliona korún.

f Dr. Ján Petrikovich, hlavný lekár stolice turčianskej, lekár turč. sv.-martinského ok­resu v 68. roku svojho života, po krátkej chorobe dňa 22. mája zomrel v Turč. Sv. Martine.

Pozor robotníci ! Keď potrebujete robot­nícke šaty, jako: pekári, šlosnri, alebo mä­siari, taktiež i košele a bielizeň (spodné šaty) Dozrite si v Prešporku veľký sklad čis. 13 Ján Kaindl, na rohu Drevenej ulice, tam kúpite všetko lacno. Tento obchod je kres­ťanský.

Osvedčenie. Nižepodpísaný Nikodém Dvo­rak z Labu som dňa 30. apríla v zohorskej krčme p. Cabadaja o pánovi Lenhartovi Vl­ček také veci pohovoril, pre ktoré mňa on pri prešporskom kriminálnom súde udal pre pomluvu a ublíženie na cti. Týmto sa osved­čujem, že sú spomenuté moje tvrdenia úplne nepravdivé a bezzákladné a veľmi ľutujem, že som ich povedal a prosím za to p. Vlčeka za odpustenie. V jednom sa zaväzujem vys­kytlé útraty p. Vlčekovi behom 15 dní zapla­tiť a p. Vlček oprávnený je toto moje osved­čenie v troch slovenských časopisoch uve­rejniť. Nižepodpísaný Lenhart Vlček toto os­vedčenie pána Dvořáka v známosť berem, jemu odpúšťam a kriminálne pokračovanie pod č. 1914. B. I. 437. pred prešporským okr. súdom zastavujem. Prešporok, 25. mája 1914. Nikodém Dvorak v. r., Lenhart Vlček v. r. Svedkovia: Karol Zettel v. r., Valent Mif-kovič v. r.

Pozvanie. Špačinská mládež usporiada dňa 1. júna t. r. vo svätodušný pondelok, v miestnostiach Kat. čítacieho kruhu divadelné predstavenie. Hrať sa bude: „Rozmajrin", zo života ľudu slovenského v 4 dejstvách, od Fr. Urbánka. Začiatok o 7. hodine večer. Vstupné 20 a 30 halierov. Čistý zisk sa venu­je na náradie a knižnicu spolku. O hojnú náv­števu aj zo susedných obcí prosí: Riadi­teľstvo.

Najlepšie kosy zo strieborne] ocele v cene od K 2—2.50, ma­šinky na stryhanie vlasov v cene od K 5, 6—8, (s dodatkom za 50 hai. za každú zá­sielku) dostanete len v železnom obchode u KAROLA NEMÁKA v Prešporku Uhorská

u. č. 7.

Hospodárstvo. Teplé mlieko kravské je nie zdravé. Dosa-

váď platilo všeobecné mienenie, že požívanie teplého mlieka priamo od kravy je užitočné a zdravé. Bolo však dokázané, že teplým mliekom nevareným prenášajú sa na ľudí mnohé neduhy, obzvláště zhubné tuberkule, lebo zisteno povestným kochynom, že veľká časť kráv trpí chorobami pľúc a tieto nemoce že požívaním mlieka obzvláště deťom sa vštepujú. Kto tedy má požívať teplého mlieka priamo od kravy, z príčiny jakejkoľvek dobre urobí, keď dá prv lekárom zistiť, že

Str. 5

hovädo zvláště je úplne zdravé, však že ne­trpí neduhom pľúcnym.

Výhodná malta. Dobrú, lacnú a trvanlivú maltu zhotoviť z haseného vápna a osie­vaného prachu uheľného. Na 2 čiastky vápna treba 5 čiastok prachu uheľného; oboje sa musí náležité rozmiešať. Táto malta hodí sa na drevo, kameň a hlinu a častejším hladením nabudne podoby mrámora. Za 4—8 dní usch­ne a vtedy jej neškodí ani voda, ani vzduch ;*\ ani zima; prijme rozličné barvy: vzdoruje ohňu a je lacná. Z toho vidno, že by sa touto maltou nahradiť daly ťažké strechy škridli-cové, keďby sa šindlie ňou okožovalo (ova- i \ chovalo). — Malta zhotovená z pilín a vápna í hodí sa proti vlhkosti. Pripravuje sa takto: f/ Vápno hasené rozriedi sa vodou, miesto pie- I sku pridajú sa piliny a malta mieša sa, kým { nedostane patričnú hustotu. Takáto malta hodí sa k stavbe múrov, jako aj na kožovku; hrubý povrh natre sa vápnom. Taktiež na podlahy je dobrá. Upotrebuje sa najviac v Amerike. ^-^. <m i

Jako ďaleko ukladať kríže zbožia. Počas žatvy veľmi mnoho škody zapríčiňuje po po­liach jachajúca železnica s jej iskrami a gaz­dovia sú nútení každoročne pravotiť sa o nahradenie škody so správami patričných železníc. V takýchto záležitostách nadobud­nuté nepríjemné zkušenosti — jako sa sde-ľuje — teraz k tomu pohly direkciu úhor. štát. železníc, aby zaslala obežník ku vrchnosťám. V obežníku prosí direkcia železníc, aby v každej obci, cez chotár ktorej tiaha sa želez­ničná dráha, bolo vyhlásené, aby si gazdovia od dráhy aspoň na 100 metrov ukladali zo­žaté zbožie, poťažne kríže, aby iskry neza-príčinily škodu. V takých prípadoch, keď kríže zbožia neboly ukladané aspoň na 100 metrov od železničnej dráhy, za prípadnú škodu požiarom železničná správa nedá ná­hradu.

Výhonky (vlky) na ovocných stromov povstávajú obyčajne následkom chorob­ného stavu patričného stromu. Keď sa vlky ukazujú na takom strome, ktorý je hlbšie za­sadený, ako bol pred presadením, vtedy je dobre keď okolo stromu asi na 1—1½ meter odkopeme zem v náležitej hĺbke, aby sa tak vzduch ľahšie dostal ku koreňom. Ak sa ony objavily na mladom, ináč zdravom strome, najlepšie je strom zaštepiť. Staršie stromy mávajú vlkov vtedy, ak je pôda vysilená; tu treba vlky zrezať a zem okolo stromu v diaľke koruny poviezť. Ak sa vlky násled­kom bujnej pôdy objavia, vtedy nech sa kôra dobre soškriabé a hlinou namaže. Staré a ináč už vysilené stromy je najlepšie vyťať.

CIcanIe u teliat je škodlivé. Istý anglický gazdovský časopis píše, že ohľadom vydá-jania cicanie teliat je pre kravu škodlivé. Teľa totižto ustavične potahuje vemeno a neschopným ho činí k tomu, aby udržalo väčšie množstvo mlieka. Keď krava vy­chová svoje teľa, čo dojná krava už málo stojí. Vemeno sa od rozmnožujúceho _ sa mlieka zväčšuje a toto ustavične maškrtiace teľa prekáža. t

Hlavného štábneho lekára a fysikusa dr. G. Schmidta

m*- ušný olej " V | odstraňuje rýchlo a dôkladne časovú hluchotu, tok z uši, hučanie v ušiach a mhluchlosf i v zastaralých

prípadoch. Cena láhvy 4 koruny s návodom o použití. K dostaniuv lekárni „SALVÁTOR" v Prešporku,

Pozsony.

Soľ ošípaným málokde dávajú gazdovia, hocaj ona je práve tak potrebná ošípaným, ako aj iným zvieraťom. Najvýhodnejšie je. keď sa soľ smieša do žrádla, nie síce vo veľ­kom množstve, ale asi v takom pomere, ako do ľudského pokrmu. Pritom veľmi prospeš-

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINT

ni je, keď sa im každý týždeň dá niečo sirko­vého kvetu a roztlčeného dreveného uhlia. Tjeto prídavky napomáhajú trávenie, čo je zvláště potrebné pri ošípaných, kvoré sa zavreté vykrmujú. Cez leto, kecľ sú ošípané na poli a slobodne sa môžu pohybovať, spo­menuté prípravy nie sú potrebné, lebo si ony samé vyhľadajú ich náhradu.

Aby sa maslo dlho udržalo. Mliečne čiast­ky v masle obsažené dodávajú maslu chut, ale ony aj zapríčiňujú, že ono potuchne. Ked sa maslo posolí, ono nepotuchne tak rýchlo, aj následkom premiesenia ostane stálejším. Aby sa maslo dlho udržalo, odporúča sa, aby sa maslo do geliet dobre tuho nabilo; potom vezmime paličku na 1—1½ cm. hrubú a vstr-kajme ju do masla až do dna gelety, týmto strkaním povstanú diery v masle, ktoré nech sa naplnia solným roztoko ma maslo nech sa prikryje kusom plátna v slanej vode namoče­ným. Maslo takto pripravené udrží svoju prí­jemnú chuť za dlhší čas. /

r Literatúra. „Kázne" Jozefa Kačku, farára Donoval-

ského v biskupstve Banskobystrickom. Tla­čou kníhtlačiarne Jozefa Havelku, Banská Bystrica.

Krátka historka Slovákov. Napísal Julius Botto. Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárske-ho spolku v Turč. Sv. Martine. — Vrelé od­porúčame!

Cfelo 22.

Budapeštianska obilná bursa. Za 100 kilogrammov. K

Píenica tisská 27 70—28 30 PSenica stolnohelehr 27 20—28 — Pšenica peštlanska 27-30—28-15 Plenlca banátska 27 25—27-85 Raž fllto), prvotriedna . . . . 2075—21 25 Rat (lito), druhotriedna . . . .20 35—20 65 Jačmefi nový, prvotriedny . . . 1560-16--lačmeft nový, druhotriedny . . . 15-20—15-50 Proso —-• •— Ovo« prvotriedny 1640—17-— Ovos druhotriedny 15.70—16 30 Kukurica 14-70—15 — Lucerna, uhorská 110*—160 —

MALÝ OZNAMOVATEĽ. <&-¥«-* n f Kto chce za málo peňazí dobrej jakcstl

V a £ I l C X hotové mužské a detské Satý kúpiť? Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. t 12. (Kalvínsky dom) Samuela Fehér* veľký sklad íiat vyhľadať, kde páni a aelnici lacn" IIIÔ/.I M kúpil hotové šaty, alebo dfa miery.

Q t n l á r c L o n r 4 r > o všetkého druhu sho-O l u l d i a r t G f J l a U t ; tovujem lacno a dobre so airukou. Na žiadosf podám vysvetlenie, prí­padne dojdem do domu. Obsluha rýchla. Ceny Ovné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).

•

Vfl H n Ú r n l v / n n a ' e d e n kameň z murova-VUUIIjr I l l i y i l ný m stavaním, zahradou, orá-

cou zemou aj so siatinou je napredaj za K 700°— Anton Orammer, Bélapataka (Nyitra m.)

Přidám nljfaciu garnitúra a °a S t B ä tory. Cena dra dohodnutia (lacno) Beta Huszárek, učiteľ Dolná Křupa (Alsókorompa, Pozsony m.).

Mám napredaj troch krásnych bujakov (býkov) simentálskcj fajty dvojročiakov. Certifikáty od zverolekára mám. Ján Sloboda, Geszt (Prešpor-aká stol.)

li l iáltfi fftMbíŕidlin z a veľmi tavnú cenu Štefan OlliflľU prCUDIII Pálenik, v Seredi (Vágszered).

áantDÝnh predám zo slobodnej ruky v obci Hra-nmu\l\Va bovka (S-zúcsgyertyános) stol. Trenči-

. anskej, 4 km od štaciónu Vághidas. - Majetok po­zostáva zo silno solidno murovaného riadneho bytu a gazdovských stavisk, ďalej asi 20 katastrálnych

, fv| jutár zeme, horové a pasienkové práva atď. M Bliiii vývod vďačne podám ústne alebo listovné. Dvorak Vracel, majitef, Szúcsgyertyános, p. Vág-sziklás (Trencsén m.)

•' *Jfj^ŕ'^* I T r n a Pr'jmem hneď na mlynárske remeslo do . fr ~— W v l l < * válcového kunc mlyna Jozef Puttnár v

fiys, , Seredi (Vágszered, Pozsonym.)

Hospodárske stroje kupujte priamo od vyrábatefa, lebo kúpite lepšie a lacnejšie. Neverte, že by kadejaké

družstvá, spolky, skladníci, sklepníci, agenti nechceli pri odpredaji strojov zarábať: oj, chcejú oni hodne zarobiť. Kupujte z prvej ruky. Niíepodpísaný má vo svojich maga­zínoch na stá hotových strojov, zhotovených v svojich dielňach, ako žentúre, mláťačky, rajtáre, sečkovice, struhadla, šrotovníky, stroje na rezanie-kapusty, triery, pluhy, brány, mangle na prádlo atď. Bin*" Za dobrý a zdravý materiál, pevnosť a solídnosf, ako i ľahký chod strojov dávam úplnú záruku. " I M S

Obrázkové cenníky na žiadosť zašlem franko.

Michal Trcsfton, strojník a majiteľ fabriky na hospodárske stroje vo Veľkej Bytči (Nagybicscse

Trencsén m.)

Hľadám motoristu ku mlatbe, plat dfa dohovoru, strácia týchto novín.

ku benzinovému motoru a mlátačke

Adressu udá admini-

Do pozornosti tí. obecenstvu. Oznamujem ct. obecentsvu, že mám na

sklade všetky sorty štetiek a barvlev. Porce­lánové, lagové a firneisoni zarobené. Zlato a striebro na obrazy a na lampy. Najnovotnej-šie nočné lampy v ktorých za celú noc nevy­horí ani za štvrť haliera petroleja. Prosím o hojnú návštevu

JÁN VOHMANN, PREŠPOROK — Erzherzog Friedrich u. 28 u „Murína". —

TO!!! by mal už dnes

každý vedeť ie najlepšiu zdravotnú

žitnú kávu v ručnikovom sáčku

S kg. balili za K 3*60 i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnosť franco na

dobierku zasiela len firma

Jozef Skala. zasielateľstvo kávy v Prahe III., Cechy.

Založené v 1799.

Bofláci Iralia M í c i Slováci! Sereďská Ľudová banka ůč.

sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Dofnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých

4%0\0 s daňou (porciou) 5°|0 interesov

sú najistejšie banky pre vklada­teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho roľníc­keho ľudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojov, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá Sereďskú ľudovú banku

úč. spol. v Seredi a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá »

ulica číslo 35 ktoré banky Vás ochotne obslúžia

v Zohori na ulici vedúcej so stanice Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijímajú i sfačne opatrujú úspory (vblady) našich roľníkov i MnmBlníhoi, a platia od nich

4 V | o s daňou (porciou) 5°|„ úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne

obslúžia vždy a v každom prípade. M 0

Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí 1

C f s l o 2 2 S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y S t r . 7 .

Príchod vlakov do Prešporka. j Pncbod

Budapest Budapest . . 3*15 Novézámty . . . . 64() Budapeif . . . . 8-50 Budapeif . . . . 9 4 5 Budapeif . . . . 10-51 Bndapešť . . . . 8-04 Budapeif . . . . 4 2 8 Budapešť . . . . 4 5 3 BudapeSf . . . . 6-H Budape-f . . . . 8 - 1 1 Budapešť . . . | 10-14

Viedeň -Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň . Viedeň •

Skalica

OdiM odtiaľ Prešporok (štát. dr.)

Osobný vlak Osobný rlak Osobný Tlak Or. express Rýchlo vlak Osobný rlak Rýchlo vlak Rýchlo vlak Osobný vlak Rýchlo vlak Rýchlo vlak

Prešporok. (Staatsb

Hialica Skalica Skalica Skalica

Žilina — ipótvái ilina ipótvár ilina ilina lilina

g

8-58 9-09

10-45 11-52

3-29 4*(8 5 0 3 6 0 3 6 2 6 8-04 940 1-20

7-40 | 11-42

3-48 7 4 0

Osob vlak Rvchlo vlak . . Rýchlo vlak . . Osobný vllak . • FfVchlo vlak . . Osobný vlak . . Rýchlo vlak . . Rýchlo vlak . . Osobný vlak . . Or. Express Oí-obrý vlak • • Osobný vlak .

PreSporok Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . .

5:-,5 6-55 7.S6 1-23 7-30

11-44 S z o m b a t h e l y —

Hegyeshalom Csorna Soproň Šopron Šopron ľändorfal" . . . .

Šopron Szombathely . . . Hegyeshalom . . . Szombathely . . . Szombathely . . . Komárno — D. Dunaszerdahely . . I 6*11 Dunaszerdahely . . | 8*47 Komárno . . . . I 5*18 Komárno . . . . 10-03

Lipótvár — Prešporok Miešaný vlak Osobný vlak Osobný vlak Osobný vlak Rýchlo vlak Osobní vlak

Prešporok Osobný vlak . . . Miešaný vlak . . . Miešaný vlak . . . Miešaný vlak ' . . . Osobný vlak . . . Osobný vlak . . .

Prešporok Miešaný vlak . . . Osobný vlak . . . Miešaný vlak . . . Osobný vlak

6 0 6 7-28

11-52 2-30 6-45

10-16

6-23 8-18 3.17 7-36

9-30 8 50 7-30 6 5 0 7-55 9 1 5 1-30 2 —

12-5 1 5 6-50

6--U) 7-45 9-25 9-32 2-1(1 1-30 3-45 4 6 0 3-50 6-51 7-30

11-25

5i 7 9-12 1-15 4-69

2-43 2-19 6-21 fi-53 3 20 3-33

4M4 4-38 4'I?> 1-25

11-59 3-38

5 1 2 4 —

10-50 3 1 8

Szerdahelý — Prešporok Miešaný vlak Osobný vlak Miešaný vlak Osobný vlak

4-10 4-47 1-20 5-50

Odchod vlakov z Prešporka Prešporok — Budapest (štát. dr.)

Novézámky Budapeif . Budapest . Budapest . B u d a p e s t . Budapes t . Budapest . Budapest . Galanta . Budapešf . Budapešť

Prešporok Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň Viedeň

fldclod 5-25 6-15

10-50 1212

3-33 5*07 4 26 6-07 6*84 8-08 1-42

Osobný vlak Rýchlo vlak Rýchlo vlak Osobný vlak Rýchlo vlak Rýchlo vlak Osobný vlak Rýchlo vlak Rýchlo vlak Or. express Osobný vlak

Skalica Skalica Skalica Skalica

Prešporok

3-43 6-— 9-49 7-10

10-55 3-24 4-32 4-57 6-28 7-34 8 1 5

— Viedeň (Staatsb.)

5-— 8-30 130 6-10

C-05 9 1 2

12-50 t-45 5-10 6-44 9-52

Prešporok Žilina . . . . Žilina . . . . Lipótvár . • . Žilina . . . . Lipótvár . . . Lipótvár . . . Žilina . . . .

Prešporok Szombathely . Szombathely . Hegyeshalom . Szombathely . Csorna . .

Prešporok Šopron | Šopron i Šopron • . . . . I Pándorfalu . . . . 1 6 -Prešporok — D. Komárno . . . Dunaszerdahely Komárno . . . Luua*s*ruaJB«ly

4-30 9-—

1053 1-08 6-26

Osobný vlak Osobný vlak . . Or. Express . . Osobný vlak . . Rýchlo vlak . . Osobný vlak . . Rýchlo vlak . . Rýchlo vlak . . Osobný vlak . . Rýchlo vlak . . Rýchlo vlak . .

Skalica Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . .

Žilina Osobný vlak . . Býchlo vlak . . Miešaný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . . Osobný vlak . .

— Szombathely

5-50 7-50

1104 9-20

12-14 5-40 5.50 6-20 8-45 9-05 9-35

7-27 10-54 4-05 8-54

12-53 1-30 3 -8-30 6-33

12-22 3-20

10-30 2-25

12-01 9-09 8-52

5-38 12-22 4-40

50

Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy

Príclod tára 8.21 9.40 2.— 6.10 6-40 8.05

11.25 9.05 8 0 4

1105 7-10

Osobný vlak Mieřaný vlak . . Osobný vlak . . Miešaný vlak . . Miešaný vlak . .

Soproň Osobný vlak . . .1 9-42 Miešaný vlak . . I 4*35 Osobný vlak . . . | 9-05 Miešaný vlak . . . j 8-05

Szerdahelý — Komárno 6 1 2 H Osobný vlak . . . 10.10

12-10 I Miešaný vlak . . 2 2 5 2 4 5 MifiSaný vlak . . . 6.4¾ 8,— || Mu-S-my f ta. . . t0-o6

23

Stern a Glaser, Malacká továreň na okná a dvere aj parná píla.

S poctivosfou najďalej dojdeš. „ > ^ w ^ " ^ « S . —•»—,« — w%w^a * i m w w ^ i K ' i i * •

P ŕ f e 7 0 f V ^ v s ' ka ž dÝ mohol objednal t U A. v i l • peknú partiju zbožia ručne pracovaného, zasielam za túto cenu, zbožie veľmo dobré 30 m. oxfOFdu na košele za HOF. 16— franko dob. 30 m. zefiru na koíele za ko.\ 16'— franko dob. Vzorky od týchto druhov nezasielam, poneváč každý týždeň sú nové a nové vzorky, stále čerstvé zbožie. Objednajte si na skúšku tre­bárs polovičku zefiru, polovičku oxfordu, budete prekvapení lačním a dobřím zbožím.

Vzorky rozličného zbožia zasielam zdarma a franko.

Kto u mňa nakúpi a jestli by nebol niekedy náhodou s niečím spokojný, nech zašle ne-frankovane zpäf do 8 dni a ja peniaze Vám na halier vrátim.

Upozorňujem I Nemeškajte a objednajte si balík. — Zasiela bratská "yrrna

ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna

Nový Hrádek n|Metujf č. 50 (Čechy).

Vy Ste ešte iste nejedli výbornej chuti

Bryndzu lebo Ste si neobjednali od

ĽUDEVITA ŠTEINDL v Sklabinej (Szklabina, Turócm.)

ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho karpatského syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvú. Nesadajte na lepnikomu, ale objednajte si v krestanskom slovenskom obchode podľa hesla „Svoj k svojmu!"

Ceny sú nasledovné: Najjemnejšia jakosf, mastná pochúfka

1 kg K 1-70 Jemná jakosf mastná pochúfka 1 kg. „ 150 Konkurrenčná jakosf, dobrá, sipká 1 kg. „ 1 -30 Maslo, kravské, čerstvé, čisté, pôvodné

1 kg , 2-40 v drevenných nádobách poštou vyplatené na dobierku.

Dobrá príležitosť. Vefact. obecen­

stvo oboznamujeme z najlepšou a naj­trvalejšou krytinou na stavby

s asiestovDii

škridlica; táto je pružná, trvácna,

strechy ňou pokrité nikdy netreba popra­vovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazuí Kto touto škridlicou pokrýva svoje sta-viská, ten môže zašporovat groš tak pri dreve ako aj pri assekurácii.

Kto teda mieni pokrývať svoje sta-viská asbestovou škridlicou, nech sa s dôverou obráti na: Záhorskú Roľnícku Banku v Zohori a jej Filiálku v Saštine, na Sereďskú Ľudová Banku v Seredi a v Trnave.

309

Hollaflflsto - Amsritansta Lima ~ ~*i 1 i " " ' " ~ ' " * ~ I I •••*—li ~l—i I ' I * -1 ' ~ i • ľi ~ •— i. • i • - ii i i • "** * • • -

ROTTERDAM. ^ Nizozemsko-Amerikánska paro-loďná účastinárska spoločnosť.

V Uhorsku zaznačia! fírna. T ý ž d e n n ý o d c h o d lodi medz i

Ratterdam-Hewyoph-Kaodda

Budapest, VIL, ThňhOly-ilí í.10. M W W M a l k M M M ^ M N •— ••» «•—1

VeHiod £läa na organy a harmonia

EmanuB! StilD i Bohumil Tiítk. Odporúčam e svoj zá­

vod 8l. patronátom, farným 1 obecným úra­dom Ic postaveniu no­vých organov všetkých sústavou. Opravy a ladenia organov, har­monii i Uavfrov sa prijíma Vlas tná vý» r o b a cínových č l n k o ­vých píéťal, ktoré sa p. organistom o d p o r ú ­čajú Mnoho pochval­ných vysvedčení p o ruke. - V H o r e K a t n e K-«Jovstvo Č « s k é . | 577

• P. T. hostinský a obchodníci!

Údeniny najlepšej j a k o s t i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,

Ferdinandova ul. Hotel. Pri objednávke ráčté/vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.

So m

Stí. R. S L O V E N S K É ĽUDOVÉ NOVINY Clslo 22.

V/////////A

Pokrývanie daČhov a alien

lenviedyjepravá,jfl ETERNITOVÝ IÁVOD ked*naka£dej&ri=§' IUDVIKA HAT/CHEK, dlití vidno vypuklú i w BUDAPEST zákonom Ä e n ú á rnľ^SmSiulrČu ochrannú známku 1 TOARMfcMYlRGISUlfAUl. t 6tcrnit. ŽIADAJTE

VZORKY A CENNÍK. *•*.<• w////////Mwm'//////j%'/y;:

Odpredavateľ Ľ U D E V Í T M I T T E L M A N N .

Hodinky! Kto po­

trebuje 1, elegantné aprecizne vreckové hodinky

prepánov alebo dá­

my nech vám odpíše hneď, ra adressu:

FR. SCHMIDT, sklad hodintek

Praha-Vlnohrady 352.

Lieh proti suchotinám už je objavený!

Mnohí lekári zaoberajú sa novým spôsobom •WMiHVMfMAOWWNMM • liečenia suchotin ! -Vynálezca p. Thom-

men Theo sám napomí­na obecenstvo, aby sa predčasnými úspechmi

neklamalo, pokiaľ neni dokázané, že docielia v pripadc pokročilejšej cho­robe zrovna taký úspech, akou prostredného alebo začiatočného stupňa. Le­kári, ktorý sa týmto no­vým spôsobom liečenia zaoberali, staly sa odu­ševním! ctiteľmi THOM-MĽN-ovho spôsobu.

Túto kúru sám vy­nálezca vysvetľuje v je­ho spisku, ktorý vzbu­dil obdiv. Nápis spisku je : „Nový spôsob liečenia suchotin." Autor v ňom skromne hovorí, že on spôsob liečenia pozoroval jednoducho v prí­rode, ktorá v pľúcach hniezdo nemoci vylieči skoro vždy zkornatenlm. V niekoľko prípadoch sotva behom 8 týždňov doclelili vyliečenie, ale tuber­kulóza z najväčšej čiastky vyžaduje dlhšieho liečenia. Týmto novým spô­sobom naproti tomu nemocný docieli vzdorov itosí proti nemoci.

Ani po liečeniu, ani behom upotre-húvania tohoto nového spôsobu lie­čenia nevyskytnul sa prípad návratu choroby ani zhoršenie. Trebárs je medzi vyliečenými mnoho robotníkov, ktorí íažko zarábajú na živobytie a nemôžu sa starat o zdravie.

Podobný a trvanlivý výsledok z posiaľ užívaných liekov akokoľvek menovali, nedocielili nikdy, r: Prek­vapujúci výsledok týmto novým spô­sobom docielili i pri tých chorých, ktorí mali dedičnú náklonnost na túto chorobu, podobne trebárs sa v prvej a druhej perióde choroby, ba 1 v tre­tom stupni choroby keď sa uľavenie boľastí dalo ešte vždy docielif. Vše­

obecne, právom možno zistit, že keď tento spôsob v čas a pravidelne sa používajú, docielif možno taký výsledok, aký pri žiadnom inom liečení.

Popritom tento spô­sob liečenia dá sa upo­trebiť bez rozpakov po­vedľa iného liečenia. Ne­ni treba, aby nemocný přetrhnul zamestnanie,

liečenie môže prevádzaf doma. Nový spôsob lie­čenia rovnako dobrý výs­ledok mal, trebárs sa používal doma v byte, v nemocnici alebo v liečeb­

nom meste. Toto je dôležité, poneváč každý nemôie na miesto liečebné ist.

Dlhoročné zkušenost: poučily ľudí, že všetky posial používané spô­soby liečenia, vstreknutia, lieky ako aj v ústavoch pre liečenie proti tuber­kulóze, liečenie v kúpeľoch malo najväčší výsledok zlepšenia nálady, ale úplné vyliečenie nedalo sa nikdy docieliť.

Na to, aby sa úplne vyliečil, má dbať každý chorý, keď to môže docieliť.

Máme pred sebou dôkaz. Predo­všetkým dôležité je, že z nemocných posiaľ vyliečených Thommenovým spôsobom nikomu sa choroba nev­rátila. Bakteriologické zkúšky hlienu dokazujú, že chorobných bakterií už začiatkom liečenia ubýva, konečne z hlienu, až i tento úplné vystane.

V záujme trpiaceho človečenstva chce autor spisku túto rozdať zdar­ma v 10.000 výtiskoch. Kdo by si ju žiadal, nech píše na adressu THEO THOMMEN. Neu-Allschwill. Nr. 270, poita St. Ludwig (Elsass., Nemecko).

VBľodôstojné duchovenstvo upozorňujem na rozoslané najnovšie ob­šírne cenníky v barvách umelecký dta ori­ginálu malebne prevedené najstaršej od 100 rokov osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, paramentov, náčinia a práporov Jozefa NeŠkudlu v Jabloném C. 86 nad Orlici, Čechy.

Cenník tento na žiadost pošleme kaž­dému zdarma a franko.

575

Pozor: bavlnená priadza!

DOUBLE - :: (cvernová priadza) XÍ

surovo a bieleno v najlepšej jakosti ... i dodáva zvláštne lacno .

E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. čislo 14.

Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.

Kotli* o SOI lacnejšia Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kg. vrecúiko na próbu K 10-— franko

na dobierku zasiela

A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju Tiszabogdány č. 258.

Súkna, Zefíry dámske moderné látky kostýmové, šatové a blůzové najlacnejšie dodáva orlický

——— podnik —— J . K R Č M A , Častolovice, Čechy

Zkúste t 30 metrov Orlického domáceho

platná 100 cm. široké len za K 20---30 metrov najjemnejších francúz­

skych zefírov stálobarevných len za K 22 —

30 metrov ručne pracovaného kanafasu len za . . . . K 15'—

40 metrov zbytky najlepšej jakosti 4 až 12 metrov dlhé len za K 25 —

Výbava pre každého a síce: 2 prikrývky na postel, 1 lanový obrus, 6 ručníkov, 12 kapesníkov, 6 uterákov, 3 dámske vyšívané košele, 3 mužské zefírové košele ručná práca len za K 30 —

Pri rôznych nevoľnostiach žalúdka ku zastav, (ai&ich chorôb osvedčil sa tlu­mici prostriedok trávenie a chu( ku ;edlu povzbudzujúci mierne počlsťujúci íáhu, spynanie a kŕčovití bolesti uľavujúci Dra. ROSY BALSAM pre ialúdok z lekár­ne B. Fragner, v Prahe. Sklad v lekárni Láhve po 2 a 1 kor. Prosp. zdarma a trauko.

f f t f f j if -fT-TT

Pravý len a tou­to och r. znám.

Nový Berionový

gummovf podpirofe pre mnohí výhody

je počudovania = hodný. =-=

Chod je príjemný, elegantný bez všet­kého lomozu. Podpätok je trvácny.

•iaJltH a vydavatel: Naklaaateľský, knlhtlaäarsky a kníhkupecký spolok, učaattnárska spoločnosť v Prešporku. zodpovedný redaktor Perko Sk y c á k kraj. vyaUoat. Kníhtlač'sreň katolického literárneho spolku útastinárekej spoločnosti v Preipurfcu.