využívanie sociálnych médií - facebook a twitter - v spravodajstve vo vybraných slovenských...

7/22/2019 Vyuvanie socilnych mdi - Facebook a Twitter - v spravodajstve vo vybranch slovenskch mdich

1/47

PANEURPSKA VYSOK !KOLAFAKULTA MASMDI

FM-13468-12742

VYU!VANIE SOCILNYCH MDI - FACEBOOK ATWITTER - V SPRAVODAJSTVE VO VYBRAN"CH

SLOVENSK"CH MDICH

2014MARTIN KUKO"


2/47

PANEURPSKA VYSOK !KOLAFAKULTA MASMDI

VYU!VANIE SOCILNYCH MDI - FACEBOOK A TWITTER - VSPRAVODAJSTVE VO VYBRAN"CH SLOVENSK"CH MDICH

2014MARTIN KUKO"


3/47

Abstrakt

KUKO", Martin: Vyu&vanie socilnych mdi - Facebook a Twitter - v spravodajstve vo

vybran#ch slovensk#ch mdich [Bakalrska prca]. - Paneurpska vysok $kola. Fakultamasmdi; stav medilnych $tdi. - !kolite%: Mgr. Branislav Ondr$ik, PhD., M.A.

Stupe'odbornej kvalifikcie: bakalr. Bratislava: FM, 2014. 47 strn

Objektom skmania prce bolo spravodajstvo slovensk#ch mdi a jeho prepojenie na

socilne mdi Facebook a Twiter. V prci analyzujeme mo&nosti s(innosti novinrov so

socilnymi mdiami, ako ich ovplyv'uj pri prci a ak v#hody pre novinrov vypl#vaj z

prce so socilnymi mdiami. Prca mala za lohu zmapova)vybran slovensk mdi a

ich vyu&vanie socilnych mdi v spravodajstve. Podarilo sa nm zmapova) situciu vo

svete, poda)pozitvne prklady a polo&i)zkladn#kame'v#skumu tejto problematiky.

K%(ov slov: socilne mdi, spravodajstvo, Facebook, Twitter, Slovensko, Sme,

Markza, TA3, Pluska, mdi, novinr


4/47

Abstract

KUKO", Martin: Usage of social media - Facebook and Twitter in newscast of picked

Slovak media [Bachelor study]. - Paneuropean university. Faculty of MassMedia;Department of Media Studies. - Supervisor: Mgr. Branislav Ondr$ik, PhD., M.A.

Qualification level: bachelor. Bratislava: FM, 2014. 47 pages

Object of this study was Slovak newscast and its cooperation with social media Facebook

and Twiter. The study analyzes cooperation between journalists and social media, how they

affect their work and the journalists benefits arising from work with social media. The

study explores picked Slovak media and their usage of social media in everyday newscast.

Conclusions include mapping of worldwide situation on the topic with pointing positive

examples of cooperation between social media and journalists. The study covers picked

Slovak media and their social media usage in newscast. This study lay the groundwork for

research on this issue.

Keywords: social media, newscast, Facebook, Twitter, Slovakia, SME, Markza, Pluska,

media, journalist


5/47

1 Obsah

2 vod

3 Socilne siete

3.1 Facebook3.1.1 Histria a $tatistiky

3.1.2 Facebook na Slovensku

3.2 Twitter

3.2.1 Histria a funkcionalita

3.2.2 Twitter v (slach

4 Vybran mdi

4.1 SME.sk

4.2 Pluska.sk

4.3 TV Markza

4.5 Vybran mdi a ich socilne siete

5 Socilne siete a marketing mdi na nich

5.1 Mdi a marketing

5.2 Edge Rank a Graph Rank

6 Facebook, Twitter a #urnalistika

6.1 Zbieranie tipov od (itate%ov a divkov v mdich

6.2 Falo$n sprvy a neoveren informcie

6.2.1 Bostonsk#atentt

6.2.2 Haiti

7 Zmysel socilnych siet pre #urnalistiku

7.1 Praktick vyu&itie socilnych siet pre mdi7.2 Twitter a mdi

7.3 S(innos)novinrov so socilnymi sie)ami

7.3.1 Prklad prebrania sprvy z Facebooku mdiami

8 Redak$n socilne mdi v praxi

9 Odpor$ania vyu#itia socilnych siet v novinrskej prci

10 Zoznam pou#itej literatry

11 Prloha Odpovede z mdi

....5

..6

...7

...7.....7

..9

.9

.10

.11

...13

.13

..14

..14

..16

.17

...17

.17

.19

..21

..22

..23

..25

.26

.26.27

...28

...28

.30

..34

.36

...42


6/47

2 vod

O spravodajstve v svislosti so socilnymi mi existuje len ve%mi mlo zdrojov. Ide

o tematiku, ktor nem nielen&e dostato(n pokrytie na akademickej pde, ale dokonca je

toto pokrytie temer nulov.

Je dle&it si uvedomi), &e samotn socilne siete s ve%mi mlad. V#skum o nich

je vo v$eobecnosti nedostato(n#, e$te hor$ie je na tom $pecifick zameranie v#skumu v ich

spojitosti so spravodajstvom.

V($ina dostupnej literatry je vo forme elektronick#ch (lnkov, odborn#ch

komentrov, krtkych $tdi a len z malej (asti sa d (erpa)z kni&n#ch zdrojov.

Z tohto faktu vychdza jeden z v#znamov na$ej prce, ktor sa sna& skma)

spojenie socilnych mdi Facebook a Twitter so spravodajstvom na Slovensku. Tma,

ktorej sa zatia%nevenuje dostato(n pozornos)na medzinrodnom fre, tak dostane svoje

spracovanie v svislosti s podmienkami na Slovensku.

Cie%om prce je zmapova) mo&nosti novinrov a ich vyu&itie socilnych siet

Facebook a Twitter. Zrove'ale aj skma), ako so socilnymi mi pracuj v s(asnosti, a

pokry)tto ich prcu.Zistili sme, &e slovensk mdi pracuj so socilnymi sie)ami minimlne, tto

problematika je na Slovensku e$te len v plienkach. To ovplyvnilo aj v#sledky prce, ke*&e

bolo zlo&it obsiahnu)mlo rozvinut tematiku na po&adovan#rozsah.

Dle&it je to z dvodu doteraj$ieho minimlneho odbornho pokrytia tejto tmy.

T#m pdom tto prca udva zkladn# kame' v#skumu spojenia socilnych siet a

&urnalistiky.

6


7/47

3 Socilne siete

Socilna sie) je internetov strnka alebo mobiln aplikcia ur(en na

nadvzovanie a udr&iavanie kontaktov medzi %u*mi. Socilne siete s orientovan bu*

skromne alebo pracovne. Ka&d#pou&vate%si vytvor vlastn#profil, v ktorom nap$e o

sebe zkladn informcie. Na zklade t#chto informci sa nadvzuj vz)ahy medzi

pou&vate%mi, ktor sa spjaj do skupn.

Fenomnom posledn#ch rokov je vyu&vanie socilnych siet mdiami na

zskavanie v($ieho po(tu fan$ikov, zkaznkov, (itate%ov, posluch(ov, divkov. Okrem

toho sa socilne mdi stali aj nstrojom pre spravodajstvo, ke*&e mdi prostrednctvom

nich zskavaj tipy od pou&vate%ov.

3.1 Facebook

Facebook je komunitn socilna sie)zalo&en v roku 2004. Pripoji)sa m&e ka&d#

s vekom nad 13 rokov. Svojim pou&vate%om dva mo&nos)ma)svoj profil, na ktorom je

mo&n zdie%a) fotky, krtke sprvy v spsobe statusov, pridva) informcie o sebe asvojom &ivote a takisto prostrednctvom sprv komunikova) s *al$mi registrovan#mi

pou&vate%mi.

3.1.1 Histria a %tatistiky

Zakladate%om socilnej siete Facebook je Mark Zuckerberg. V (ase vzniku

Facebooku $tudoval psycholgiu na Harvarde a venoval sa po(ta(ovmu programovaniu.

Na konte mal v tomto obdob u&viacero socilnych siet, naprklad Coursematch, ktor

poskytovala zoznam spolu&iakov s rovnak#m $tudijn#m zameranm, alebo Facemash,

v*aka ktorej si mohli pou&vatelia navzjom hodnoti)atraktivitu vzh%adu.

Vo februri 2004 spustil sie)s nzvom The facebook, pri(om po(as prv#ch 24

hodn sa do nej pripojilo a& 1 200 $tudentov Harvardu. Do mesiaca mala na sieti profil

vy$e polovica $tudentov.

7


8/47

Sie) sa r#chlo rozrstla aj na *al$ie univerzity v Bostone, na (lenov Ivy league -

Brown University, Columbia University, Cornell University, Dartmouth College, Harvard

University, Princeton University, The University of Pennsylvania a Yale University. Neskr

na v$etky vysoko$kolsk zariadenia v Spojen#ch $ttoch.

Obrzok 1: Logo Facebook. Dostupn online: http://www.palaeodeserts.com/wp-content/

uploads/2014/02/Facebook-logo-PSD.jpg

V auguste 2005 sa adresa webstrnky zmenila na facebook.com a od septembra sa

roz$rila aj na *al$ie univerzity, najprv v Spojenom kr%ovstve. Od septembra 2006 je sie)

roz$ren aj mimo vzdelvacch in$titci, prida)sa v*aka registrcii pomocou e-mailovej

adresy m&e ktoko%vek. Prstup je bezplatn#, slu&ba zskava finan(n prostriedky

pomocou reklamn#ch prjmov. Aj ke* sa slu&bu pok$ali kpi) internetov giganti akoYahoo alebo Google, Zuckerberg odmietol predaj. Po(as svojej existencie sa Facebook

neustle vyvja, ponka nov slu&by, roz$iruje mo&nosti a men dizajn.

V januri 2009 Facebook prekonal v nv$tevnosti MySpace a stal sa najv($ou

socilnou sie)ou v Spojen#ch $ttoch. Aktulne je Facebook najv($ia socilna sie), v roku

2012 prekonala po(et jednu miliardu pou&vate%ov , v marci 2014 Facebook prekonal 11

bilin pou&vate%ov slu&by len cez mobiln zariadenia . Vy$e 70 % dospel#ch Ameri(anov2

po&va Facebook .3

Pod%a dajov Statistics brain sa ka&d#ch 20 mint odo$l na Facebooku pribli&ne4

3 miliny sprv. T ist $tdia uvdza, &e 28 % pou&vate%ov vo veku 18 - 34 rokov sleduje

8

ORTUTAY, B.: Facebook tops 1 billion users1

ONG, J.: Facebook now has over 1 billion active mobile users2

PEWINTERNET: Social Networking Fact Sheet3

STATISTICBRAIN: Facebook Statistics4
http://facebook.com/http://www.palaeodeserts.com/wp-content/uploads/2014/02/Facebook-logo-PSD.jpg


9/47

Facebook hne* po tom, ako vstane, dokonca a& 28 % pou&vate%ov tak urob e$te pred

vstanm z postele. To znamen, &e populcia v produktvnom veku venuje Facebooku

nadmern pozornos) a socilna sie) je pre nich dle&it#m zdrojom informci -

skromn#ch z okolia ich priate%ov, no rovnako aj spravodajsk#ch.

3.1.2 Facebook na Slovensku

Pod%a $tatistickej a analytickej slu&by socialbakers.com je demografick zlo&enie5

registrovan#ch pou&vate%ov zo Slovenska nasledovn:

Pod%a veku

29,1 % 25 a&34 rokov

27,2 % 18 a&24 rokov

18,2 % 35 a&44 rokov

8,3 % 45 a&54 rokov

7,2 % 16 a&17 rokov

4,4 % 13 a&15 rokov

4,1 % 55 a&64 rokov1,6 % 65 a viac rokov

Pod%a pohlavia: 51,8 % &eny, 48,2 % mu&i

3.2 Twitter

Sie) Twitter je mikroblogovacia platforma, ktor dva svojim pou&vate%om

mo&nos) (ta) a zrove' posiela) textov prspevky s limitom 140 znakov. Ide o tzv.

tweety, ktor sa zobrazuj na profile pou&vate%a. Vlastnkom siete je spolo(nos)Twitter

Inc. Organizcia sdli v americkom San Franciscu. V s(asnosti m pod%a vlastn#ch

dajov viac ako 200 milinov aktvnych pou&vate%ov .6

9

SOCIALBAKERS: Slovakia Facebook Statistics5

WICKRE, K.: Celebrating #Twitter76
http://socialbakers.com/https://blog.twitter.com/2013/celebrating-twitter7


10/47

3.2.1 Histria a funkcionalita

Twitter vznikol v marci 2006, na jeho po(iatku stli Jack Dorsey, Evan Williams,

Biz Stone a Noah Glass. Slu&bu spustili v jni 2006.

Pou&vatelia maj mo&nos)napsa)akko%vek sprvu do 140 znakov. T sa naz#va

tweet. Profily s verejn, no slu&ba ponka mo&nos)si profil uzamkn)a ukza)tak svoje

tweety len t#m, ktor dostan prstup. Pou&vatelia m&u navzjom reagova) na svoje

sprvy. V tom prpade pri odpovedi ozna(ia prjemcu informcie pomocou znaku @.

+al$m $pecifikom Twitteru s hashtagy. Ide o k%(ov slov, pred ktor#mi sa

nachdza znak #. Pomocou neho je mo&n nsledne tieto slov vyh%ada). Pomocou

vyh%advania je mo&n njs)v$etky tweety s t#mto znakom.

Obrzok 2: Logo Twitter. Dostupn online: http://ictville.com/wp-content/uploads/2013/02/

twitter-logo.png

Hlavn my$lienku fungovania siete priniesol Jack Dorsey, ktor# mal aj t (es)

vysla) do sveta prv# tweet. Pod%a LA Times bol prvotn# nzov slu&by Status, neskr7

autori pri$li s my$lienkou slova twitch, ktor malo pripomna) vibrovanie telefnu vo

vrecku. Pri h%adan slova twitch v slovnku narazili na slovo twitter a okam&ite ho prebrali.

V po(iatku slu&bu naz#vali Twttr, neskr pre$li na pln znenie slova.

Jeden z najdle&itej$ch momentov existencie siete Twitter pri$iel o rok neskr.

Ve%k#boom nastal po(as hudobno-kultrneho festivalu SXSW v americkom Austine, $tt

Texas. Marketingovmu oddeleniu spolo(nosti Twitter sa podarilo zska) pozornos)

pomocou dvoch ve%k#ch obrazoviek umiestnen#ch v areli festivalu. Tie zobrazovali v

10

SARNO, D.: Twitter creator Jack Dorsey illuminates the site's founding document7
http://ictville.com/wp-content/uploads/2013/02/twitter-logo.png


11/47

relnom (ase tweety, ktor uverej'ovali nv$tevnci akcie. V*aka tomuto $ikovnmu )ahu

sa im podarilo zv#$i)po(et tweetov z 20 000 denne a&na trojnsobok - 60 000.

Stephen Levy napsal pre Newsweek: Twitter za(ali spontnne pou&va)

nv$tevnci, vystupujci, re(nci a zujem o' okam&ite vzrstol. To si, samozrejme,8

v$imli aj *al$ novinri, a tak sa zrodila internetov hviezda. Twitter si zskal odbornkov,

presved(il skeptikov a vyhral webov ocenenie na festivale SXSW . Zstupcovia siete9

Twitter po*akovali kreatvne: Chceme vyjadri) v*aku do 140 znakov. Prve sme tak

u(inili.

Vo februri 2010 sa u& slu&ba umiestnila v monitoringu Alexa ako 12.

najnav$tevovanej$ web.

3.2.2 Twitter v $slach

V jni 2009 vykonala spolo(nos)Sysomos $tdiu 11 a pol milina pou&vate%ov

siete Twitter . Sysomos je torontsk spolo(nos)venujca sa v#skumu mdi a ich anal#ze.10

Medzi publikovan#mi dajmi s aj tieto:

1. 5 % pou&vate%sk#ch (tov vytvra 75 % v$etkej aktivity

2. 21 % (tov je przdnych, nikdy nenapsali ani jeden tweet

3. 85,3 % pou&vate%ov p$e status menej ako 1-krt denne

4. 93,6 % pou&vate%ov m menej ako 100 followerov

5. 92,4 % pou&vate%ov followuje menej ako 100 (tov

T ist $tdia uvdza, &e najviac pou&vate%ov siete je v Spojen#ch $ttoch

americk#ch, *alej nasleduj Spojen kr%ovstvo, Kanada a Austrlia.

!tdia Pear Analytics v lete roku 2009 analyzovala spolu 2 000 rozli(n#ch tweetovpo(as skmanej doby dvoch t#&d'ov, ale iba v pracovn#ch d'och, teda od pondelka do

piatka, a to v (asoch o 11:00 doobeda do 17:00 poobede .11

11

LEVY, S.: Twitter: Is Brevity The Next Big Thing?8

STONE, B.: We Won!9

SYSOMOS: Inside Twitter: An In-Depth Look Inside the Twitter World10

PEAR ANALYTICS: Twitter Study Reveals Interesting Results About Usage 40% is11

Pointless Babble
https://blog.twitter.com/2007/we-won


12/47

Nsledne ich rozdelila do $iestich kategri:

40,55 % Tweety bez hlb$ieho zmyslu

37,5 % Konverza(n tweety

8,7 % Preposielanie obsahu5,85 % Self-promotion rznych spolo(nost

3,75 % Spam

3,6 % Spravodajstvo

Autori $tdie jednotliv kategrie charakterizovali nasledovne:

Tweety bez hlb$ieho zmyslu - tweety, ktor neprin$aj obsah s odkazom, s to

nezmyseln tweety ako: Prve jem sendvi(.

Konverza(n tweety - Tweety, v ktor#ch udr&iavali pou&vatelia konverzciu a

navzjom si odpovedali.

Preposielanie obsahu - Akko%vek retweety (zdie%anie obsahu od in#ch u&vate%ov

na svojom profile)

Self-promotion spolo(nost - Tweety z korportnych kont o ich produktoch,

slu&bch s typickou ponukou len pre na$ich followerov na Twitteri.

Spam - Tweety typu Pozrite, zskal som 3 000 followerov v jeden de'.

Spravodajstvo - Akko%vek sprvy strednho prdu, ktor by sme mohli njs)aj v

celo$ttnych mdich ako CNN, Fox a podobne. Do tejto kategrie neboli zartan tweety

so sprvami o technike alebo socilnych mdich, teda sprvy, ak m&eme njs) v

mdich ako TechCrunch alebo Mashable.

V#sledky tejto $tdie sa mohli ve%mi jednoducho zmeni), ak by autori tro$ku

upravili jej parametre. Naprklad spomedzi skman#ch tweetov vynechali v$etky o smrti

spevka Michaela Jacksona, ktor# zomrel v obdob vykonania $tdie. Tieto tweety byrozhodne mohli prida) v($ie (slo kategrii spravodajstvo. Preto je potrebn vnma)

$tdiu a aj jej v#sledky opatrne.

12


13/47

4 Vybran mdi

V tejto prci s skman $tyri slovensk mdi, konkrtne ide o sme.sk, online

verziu printovho Dennka SME, webov# portl Pluska.sk, ktor# zh,'a obsah z mdi

vydavate%skho domu Spolo(nos)7 Plus, a televziu Markza. Ide o mdi, ktor patria na

Slovensku medzi najv#znamnej$ie a zrove'medzi tie s najv($m dosahom.

4.1 SME.sk

SME je jeden z hlavn#ch dennkov na Slovensku. Dlhodobo sa v prieskumoch

(tanosti udr&uje na najvy$$ch prie(kach a je jedn#m z najzsadnej$ch slovensk#ch

mienkotvorn#ch mdi. Dennk vznikol vo februri 1993 po dramatick#ch okolnostiach

okolo jeho predchodcu - dennka Smena . Odtia% odi$la skupinka novinrov veden12

Karolom Je&kom, ktor#sa stal prv#m $fredaktorom.

V januri a februri 2014 vychdzal v nklade pribli&ne 52 000 kusov mesa(ne, z

(oho vykazuje priemern predajnos)41 000 kusov . Jeho rozsah sa pohybuje od 24 do 3613

strn, ob(asne vychdza zo $pecializovan#mi prlohami. Vydva ho vydavate%stvo PetitPress.

Jeho zameranm je domce a svetov spravodajstvo. SME m jeden z najlep$ch

investigatvnych tmov, pravidelne nasto%uje tmy, sleduje kauzy a (asto informuje o

dle&it#ch celospolo(ensk#ch zle&itostiach ako prv#. Dle&it s pre dennk aj

komentre. M samostatn sekciu, kde si udr&uje stabiln# tm nielen politick#ch

komenttorov, ktor s doplnen o ob(asn#ch st-p(ekrov.

Webov verzia www.sme.sk patr medzi najnav$tevovanej$ie weby na Slovensku,

medzi spravodajsk#mi webmi je na prvom mieste. V($inu (lnkov z printovho vydania

vydva vo%ne prstupne aj na internete, pri(om vyu&va aj systm Piano, teda platiaci

systm, ktor#povol pre(tanie ur(it#ch (lnkov a&po zaplaten poplatku.

13

SME: Smena a SME spolu12

ABCSR: V#sledky auditu ABS SR13
http://www.sme.sk/


14/47

Dennk ako jeden z mla seriznych mdi na Slovensku aktvne a vzorovo pracuje

so socilnymi mdiami. M vo svojej $truktre samostatn#tm, ktor#sa venuje internetu,

developementu, stratgim v online priestore a jeho budcnosti.

Starostlivos)o socilne mdi vedie Filip Struhrik. Dennk zatia%nem jednotnsmernicu, ako sa sprva)v priestore socilnych mdi, no buduje ju za pochodu. Struhrik

neustlil komunikciu jednotn#m $t#lom, stle ale implementuje nov sksenosti.

4.2 Pluska.sk

Webov# portl Pluska.sk patr pod vydavate%sk# dom Spolo(nos) 7 Plus. Ide o

druh najv($ie vydavate%stvo na Slovensku, dennk Plus 1 De' sa pod%a dajov

vydavate%stva predva v priemernom po(te 55 000 kusov (2011).14

Webov strnka www.pluska.sk je pod%a dajov AIMmonitor desiatkou

slovenskho internetu s nv$tevnos)ou (RU) 1 035 692 (marec 2014). Portl ponka

spravodajstvo z domova, zo sveta, $portov spravodajstvo a takisto aj sprvy zo sveta

$oubiznisu. Na webe s sprvy zo v$etk#ch titulov vydavate%stva: Plus 7 Dn, Glanc.sk,

Zhradkr, Zdravie, Mamina, Pekn b#vanie, Dobr jedlo, Brejk, Zzra(n#svet, Mollie a

Po%ovnctvo.

4.3 TV Markza

Televzia Markza je najsledovanej$ia slovensk televzia, ktor vysiela na zem

Slovenska od 31. augusta 1996. R#chlo po vstupe na trh sa stala najsledovanej$ou

televziou, pri(om tento titul si dr& dodnes, aj ke*v $tatistikch ju dobieha najm TV Joj.

Televziu Markza zalo&il Pavol Rusko a licenciu na vysielanie zskala 7. augusta 1995 .15

Vysiela)za(ala televzia 31. augusta 1996 .16

14

7 PLUS, s.r.o: O spolo(nosti14

ABEILLE, K.: Prbeh jednej televzie: Toto v!etko si preskkala Markza15

HLADK, D.:Pavol Rusko po dvoch mesiacoch TV Markza16
http://www.pluska.sk/


15/47

Markza sa spja s kauzou Gamatex, ktor sa udiala v roku 1998, kedy sa televziu

poksil prevzia) podnikate% Marin Ko(ner, b#val# spolu&iak Pavla Ruska. Konal na

zklade finan(nej poh%advky, ktor odkpil od Silo$a Pohnku. Ten dajne s Pavlom

Ruskom uzavrel dohodu, &e mu pom&e intervenova) v prospech zskania televznejlicencie pre Markzu, za odmenu mal zska) 3 miliny nemeck#ch mariek. [9] Rusko

neskr tvrdil, &e zmluva je neplatn, lebo sa medzit#m vymenilo vedenie licen(nej rady.

Markze sa tak pod%a Ruska podarilo zska)licenciu bez pomoci Silo$a Pohanku, ktor#sa

pok$al zska) peniaze, ale bezv#sledne. Nsledne poh%advku predal za jednu korunu

Ko(nerovi. Ten vlastnil spolu so !tefanom ghom spolo(nos) Gamatex a nahovoril

Ruskovu spolo(n(ku Volzov, aby im ako druh konate%ka Markzy notrsky uznala

dl&obu z poh%advky. Spolu s rokmi i$lo o sumu 80 milinov korn (2 655 513,51 eura),

p$e .ulen v knihe Televzia Markza: fakty, ktor mali zosta)utajen . Nsledne sa na17

zklade t#chto operci pok$ali silou zska) televziu Markza. To vystilo do verejnej

demon$trcie pred budovou televzie, do ktorej sa zapojili aj vtedaj$ opozi(n politici ako

Mikul$Dzurinda (i Rbert Fico. Kauza skon(ila predajom Gamatexu spolo(nosti STS

Markza, ktor bola v rukch Pavla Ruska .18

Obrzok 3: Logo TV Markza. Dostupn online: http://www.tvinfo.sk/wp-content/uploads/

2014/02/markizalogoaktual3.jpg

15

.ULEN, R.:. Televzia Markza: fakty, ktor mali zosta)utajen17

PRAVDA: Aj Markzu obsadili. Pred desiatimi rokmi18
http://www.tvinfo.sk/wp-content/uploads/2014/02/markizalogoaktual3.jpg


16/47

Aktulnym vlastnkom televzie je spolo(nos) CME (Central European Media

Enterprises). CME je bermudsk spolo(nos)zalo&en Ronaldom Lauderom v roku 1994.

Opreuje v $iestich krajinch strednej a v#chodnej Eurpy: Bulharsko, Chorvtsko, .esk

republika, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Na na$om zem prevdzkuje televzie TVMarkza, TV Doma, Dajto a TV Foor.

Na (ele CME v na$om regine stoj Rumun Adrian Sarbu. Televziu Markza vedie

od oktbra 2013 Rak$an Matthias Settele, pri(om pred nm riadite%sk pozciu zastvala

od oktbra 2010 Zuzana /apkov. Televzia Markza patr medzi najvplyvnej$ie mdi na

Slovensku, jej programov $truktra ju rad medzi $tandardn rodinn televzie. Hlavnou

dennou spravodajskou relciou s Televzne noviny vysielan medzi 19:00 a 20:00, takisto

aj Prv televzne noviny, ktor sa vysielaj v pracovn dni od 17:00.

4.4 Vybran mdi a ich socilne siete

K 22. aprlu 2014 m Facebook profil SME (https://www.facebook.com/sme.sk)

nie(o mlo vy$e 79000 fan$ikov, na Twitteri (https://twitter.com/denniksme) maj 31000

followerov a sami followuj 106 (tov. Po(et ich tweetov je pribli&ne 25500.

Televzia Markza m na sieti Facebook (https://www.facebook.com/

TeleviziaMarkiza) 191000 fan$ikov, Twitter (https://twitter.com/tvmarkiza) m s 15500

tweetami pribli&ne 2500 followerov. Markza followuje len 3 (ty. Pre (ely tejto prce

kvli zameraniu na spravodajstvo budeme pracova)s (slami Facebook strnky s nzvom

Televzne noviny TV Markza (https://www.facebook.com/televiznenoviny), ktor m

169000 fan$ikov.

Pluska.sk m na Facebooku (https://www.facebook.com/pluska.sk) necel#ch 8000fan$ikov, Twitter (https://twitter.com/pluska_sk) vy$e 6500 tweetov, necel#ch tisc

followerov, no sleduj takmer 2000 in#ch (tov.

16
https://twitter.com/pluska_skhttps://www.facebook.com/pluska.skhttps://www.facebook.com/televiznenovinyhttps://twitter.com/tvmarkizahttps://www.facebook.com/televiziamarkizahttps://twitter.com/denniksmehttps://www.facebook.com/sme.sk


17/47

5 Socilne siete a marketing mdi na nich

Socilne mdi maj dle&it# marketingov# impakt, ktor# je dle&it# pre

fungovanie samotn#ch mdi. Socilne mdi - a to najm tie najroz$renej$ie, teda

Facebook a Twitter - maj tak ve%a pou&vate%ov, &e &ivot relnych mdi je na nich

absoltne zvisl#.

5.1 Mdi a marketing

Facebook sa v*aka svojej roz$renosti stal mdiom sam#m o sebe - funkcionalita

nahrva tomu, &e zdie%an sprvy vlastne tvoria gro jeho obsahu. Je to tzv. user-generated

content, teda obsah tvoren# priamo pou&vate%mi, (o je znakom Webu 2.0 ako ho dnes

poznme. Ak sa ve%kmu mdiu podar na Facebooku roz$ri) svoju sprvu dostato(ne,

otvor si ju omnoho viac %ud, ako by sa stalo bez Facebooku. Ke*&e lavnov#m zdie%anm

u&vatelia napomhaj roz$reniu sprvy, t naber na popularite a mdium z toho

profituje.

Tto forma marketingu na socilnych sie)ach je idelna pre online spravodajskslu&by a weby printov#ch mdi. Na Slovensku naprklad www.sme.sk a www.pluska.sk,

televzie z toho nevytvraj priamy profit, ale op) sa smeruje na ich webov strnky.

Marketingovo tak musia televzie reagova) na trh a jeho dopyt kreatvnej$ie, aby svoje

video produkty vedeli preda)s lep$m ziskom.

V online svete putuj dle&it sprvy virtulnym priestorom zvratnou r#chlos)ou

a v priebehu nieko%k#ch mint sa dok&u pomocou pou&vate%ov socilnych siet sta)

populrne, nabra) na viralite a dosta) sa do ka&dej krajiny. Ak je sprva dostato(ne

zaujmav, pre ka&d mdium je dle&it, aby si %udia zdie%ali prve t ich verziu sprvy -

(i u&ide o online (lnok alebo videoreport&a pod.

5.2 Edge Rank a Graph Rank

Strnky na Facebooku - hlavne mdi - uverej'uj denne mnoho linkov, statusov,

obrzkov. Sna&ia sa pravidelne informova)a dr&a)svojich fan$ikov v obraze. Ak by ale

17
http://www.pluska.sk/http://www.sme.sk/


18/47

Facebook zobrazoval ka&dmu pou&vate%ovi ka&d#jeden post z ka&dej strnky, ktorej dal

like, nesthal by sa tak r#chlo aktualizova) a pou&vatelia Facebooku by zrove'nemali

mo&nos)stha)absorbova)v$etko.

Preto Facebook zriadil tzv. Edge Rank a Graph Rank, teda vzorec, na zkladektorho sm posudzuje, ktor# post komu zobraz. Tento algoritmus sm prehodnocuje

relevantnos)ka&dho postu a nsledne ho pod%a v#sledku zobraz to%k#m %u*om, ak#je

v#sledn#koeficient.

Donedvna bol priemern#dosah be&nho prspevku pribli&ne 16 %. .i&e v praxi sa

zobrazil prspevok len 16 zo 100 fan$ikov. Pod%a portlu Edgerankchecker ale v marci

2014 Facebook zmenil algoritmus a zn&il dosah prspevkov. Momentlne sa pod%a portlu

pohybuje organick#(teda neplaten#) dosah okolo 6 % .19

Okrem vy$$ie spomenutho logickho dvodu pou&itia Edge Ranku je tu e$te

jeden. Facebook tak nti spolo(nosti, aby si za zobrazenia platili. V*aka platen#m

kampaniam tak m&u automaticky zv#$i)dosah svojich prspevkov, tie sa dokonca m&u

zobrazi)aj v($iemu po(tu %ud ne&je po(et fan$ikov samotnej strnky.

Martin Pal$ovi(z reklamnej agentry Triad uvdza: Edge Rank je (seln hodnota

subjektu X k subjektu Y na zklade interakcie vo(i objektom. Subjekty X a Y s %udia,

objekty s statusy, fotografie, vide a odkazy. Ka&d#z objektov m navy$e rzne mo&nosti

interakcie. Status m&te likeova)alebo komentova), obrzok zdie%a), na odkaz klikn).

Okrem toho je potrebn vzia) do vahy (asov h%adisko, (i&e ko%ko m zmysel nejak#

objekt zobrazova)pre pou&vate%ov.20

Vzorec Edge Ranku vyzer nasledovne: 0ue we de

Vo vzorci je uemiera priate%stva vo(i *al$ej osobe alebo strnke, teda afinita, weje

vha typu prspevku, teda hodnota interakcie a deje faktor (asu . Edge Rank teda nie je21

v$eobecn platn (slo, ide o hodnotu pre samostatn objekty v rozdielnom (ase. .asovo

aktulny prspevok m v($ Edge Rank ako in#spred nieko%k#ch dn. Star$ie prspevky

preto Facebook pou&vate%om spravidla v News Feede nezobraz.

18

EDGERANKCHECKER: Update to Algorithm: Reducing Spam19

PAL!OVI., M.: Ako Facebook zamet va$e prspevky pod koberec20

KLIMIS, N. a kol. :Video abstraction in social media augmenting facebooks edgerank21

algorithm in video content presentation
http://edgerankchecker.com/blog/2014/04/update-to-algorithm-reducing-sp


19/47

Ve%mi podobne funguje aj Graph Rank. Ten sa v$ak t#ka v#sledkov v zobrazovan

aplikci tretch strn, (i&e reklamn#ch aplikci, testov a hier. V tomto v#po(te sa berie do

vahy aj ob%benos)danej aplikcie. Fungovanie Graph Ranku na rozdiel od Edge Ranku

nie je dostato(ne zmapovan, ide toti& o novinku na socilnej sieti Facebook. Obaalgoritmy ale hovoria o tom, &e najdle&itej$m prvkom pre sprvcov socilnych sieti je

zapojenie fan$ikov ich strnky do komunikcie. T#m pdom s rznymi spsobmi nten

vytvra)obsah na Facebooku tak, aby sa zapjali samotn fan$ikovia a dvhali strnke

Edge Rank, v*aka ktormu uvid nasledujci prspevok viac %ud.

19


20/47

6 Facebook, Twitter a #urnalistika

V#skum spojenia socilnych mdi a &urnalistiky je v s(asnosti len v plienkach a

tak je na tto tmu dostupn minimum kvalitn#ch zdrojov. Cie%om tejto prce je zmapova)

s(asn situciu a poukza) na to, ako mdi pracuj so socilnymi sie)ami pri tvorbe

spravodajstva.

Facebook a Twitter obsahuj sprvy svojich pou&vate%ov v relnom (ase. V*aka

tomu sa m&u sta) samotn pou&vatelia socilnych siet tvorcami obsahu ve%k#ch a

sledovan#ch mdi. Alfred Hermida uvdza, &e budce smerovanie &urnalistiky by mohlo

vytvori) systmy, ktor pom&u verejnosti prispsobova) a usmer'ova) obsah mdi a

spsob cirkulcie sprv .22

Britsk mdium Sky News vytvorilo v marci 2009 pracovn pozciu Twitter

kore$pondent. Jeho lohou je doslova preh%advanie Twitteru a ptranie po zaujmav#ch

informcich, ktor sa m&u vyu&i)v spravodajstve . Bola to prv lastovi(ka, pri(om v23

mdich maj podobn lohy sprvcovia socilnych siet. T spravuj obsah z

marketingovho h%adisku, venuj sa socilnym sie)am a starostlivosti o profily mdi. No

takisto ako naprklad v Sky News, aj *al$ie mdi pracuj so socilnymi sie)ami a sna&ia

sa z nich zskava)cenn informcie.

Tento fenomn sme mohli sledova)aj po(as revolcie, ktor sa diala na Ukrajine

po(as jari 2014. .esk#novinr Filip Hork#aktvne sledoval dianie na socilnych sie)ach

spojen s udalos)ami na Ukrajine a po selekcii dle&it#ch a hodnovern#ch informci

uverej'oval na svojom profile aktuality. Nsledne sa jeho Twitter (et stal zdrojom

kvalitn#ch informci, ktor preberali *al$ie mdi, naprklad aj slovensk#dennk SME na

svojej online verzii www.sme.sk .24

Horkmu sa v*aka tejto aktivite podarilo zdesa)nsobi) po(et followerov na

Twitteri. Hork# si pod%a (lnku na futurum.cz prekladal tweety z ukrajin(iny do (e$tiny

20

HERMIDA, A,: (2010) Twittering the news, Journalism Practise22

BUTCHER, M.: Sky News realises news breaks first on Twitter, not TV Creates a23

Twitter Correspondent

LIPTK, M., SARVA!, A.: Janukovy(odletel na v#chod. Majdan mu dal ultimtum,24

rno m odstpi)


21/47

pomocou Google Translatoru a nsledne publikoval u seba . Po(as ukrajinskej krzy sa tak25

stala z mladho radovho reportra .T24 znma osobnos)(eskho Twitteru.

Obrzok 4: Havarovan lietadlo na rieke Hudson. Dostupn online: http://twitpic.com/135xa

Ve%mi podobne sa stal celosvetovo mdiami preberan#m zdrojom aktulnej

informcie aj Janis Krums, ktor# na sieti Twitter uverejnil fotografiu havarovanho

lietadla na rieke Hudson. Krums bol pasa&ierom lode, ktor smerovala zachrni)26

cestujcich z ndzovo pristanho lietadla. Stalo sa tak 15. janura 2009 . Po vzlietnut z27

letiska LaGuardia v New Yorku sa do jednho z motorov zachytil vtk a lietadlo muselo

ndzovo prist)na rieke Hudson. Krums uverejnil fotografiu bleskovo, ove%a r#chlej$ie,

ako pri$li akko%vek in oficilne fotografie, a t sa stala virlnym hitom.

6.1 Zbieranie tipov od $itate&ov a divkov v mdich

Mdi sa sna&ia v spravodajstve vyu&va) tipy od svojich divkov a (itate%ov.

Zvykn ich dokonca aktvne nabda), aby ich informovali, ak sa deje v ich okol nie(o

21

HORK1, F.: Nemm nrok b#t na obrazovce25

KRMS, J.: There's a plane in the Hudson. I'm on the ferry going to pick up the people.26

Crazy.

BOOKS, M. MESERVE, J. ASHLERS, M.: Airplane crash-lands into Hudson River;27

all aboard reported safe
http://twitpic.com/135xa


22/47

zaujmav a ak maj prbeh alebo sprvu, ktor by sa mohla objavi)v ich spravodajstve.

Mdi tak konaj najm preto, aby mali $ir$ zber, aby informovali o udalostiach, ktor

trpia %ud a zrove'aby pokryli tie sprvy, ktor#m sa nevenuj ich redaktori.

Slovensk mdi dokonca aktvne vyz#vaj divkov a (itate%ov, aby im posielalisvoje tipy a nmety. Televzia Markza vyz#va na svojej webstrnke s textom Boli ste

svedkom nehody, alebo v#nimo(nej udalosti? Po$lite mm fotku alebo video.28

2iadaj tak svojich divkov, aby im poslali svoje tipy na adresu

[email protected]. Nsledne s vybran#mi tipmi pracuj, prpadne uverejnia to, (o

im divci po$l - urobili tak aj pri sprvach v svislosti s Ve%kou nocou 2014 .296.2 Falo%n sprvy a neoveren informcie

Novinri sa prirodzene sna&ia svoje sprvy dosta)na verejnos)(o najr#chlej$ie tak,

aby predbehli konkurenciu. V tomto boji sa ale (asto stva to, &e samotn sprvy nie s

stopercentn a ich kvalita nezodpoved tej, ktor si zasl&ia.

Vo vidine zaujmavho obsahu niekedy novinri podcenia situciu a nsledne

uverejnia sprvu, ktor nem nle&it hodnotu ani kvalitu. .asto sa stva aj to, &e novinri

uveria falo$nej sprve a vydaj ju za dveryhodn. T#mto bohu&ia% po$kodzuj cel

spolo(nos), no a najm svoje mdium a seba. Nerelevantnos)obsahu je negatvom, ktor

dok&e pochova) aj ve%k svetov mdi. Existuje mnoho prpadov, kedy svet obleteli

falo$n sprvy, ktor si novinri dostato(ne nepreskmali a nepreverili pri nich zdroje.

Dhiraj Murthy tvrd, &e v $renie falo$n#ch a myln#ch sprv cez Twitter m&e ma)

katastroflny dopad na okrajov (asti populcie a t#ch, ktor s jednoducho a %ahko

ovplyvnite%n.30

V tejto kapitole uvdzame nieko%ko podobn#ch falo$n#ch sprv a dopady, ktor so

sebou priniesli.

22

TV NOVISNY.SK: Sta'te sa aj vy reportrom n$ho spravodajstva28

TV NOVINY.SK: Polieva(ka v Bole$ove nem obdobu. Akvrium si doniesli rovno pred29

domMURTHY, D.: Twitter: Microphone for the masses?.30
mailto:[email protected]


23/47

6.2.1 Bostonsk'atentt

15. aprla 2013 sa konal Bostonsk#maratn, po(as ktorho zato(ili teroristi a v

mieste finlovej psky nastra&ili bomby. Zomreli traja %udia, *al$ch pribli&ne 264 bolo

zranen#ch. Samozrejme, ako pri v$etk#ch sprvach tejto doby, sa prv informcie o tomto

toku $rili cez socilne siete, najm Facebook a Twitter. Tie sa stali zujmom aj polcie a

jej vy$etrovate%ov, ktor tak sledovali a monitorovali dianie a nov informcie.

Okrem oficilnych a overen#ch sprv sa na internet dostali bohu&ia% aj falo$n

sprvy, prekrten informcie a klamstv. Ke*&e aj ve%k mdi v (asovom strese r#chlo

vytvrali spravodajsk (lnky, nevyhli sa chybm a uverejnili aj fakty nezakladajce sa na

pravde.

Jednou z tak#chto sprv bolo aj uverejnenie fotky mu&a v (ervenom tri(ku , ktor #31

sa skl'a k svojej priate%ke. dajne ju chcel po&iada)po dobehnut do cie%a o ruku, no ona

pri bombovom toku zomrela a on ju tak o ruku u&po&iada)nestihol. Ke*&e ide o ve%mi

citmi podfarben a emotvnu sprvu, $rila sa r#chlo, scit a %tos) s na socilnych

sie)ach ve%mi dobrou &ivnou pdou.

Obrzok 5: Mu&v (ervenom tri(ku s m,tvou &enou. Dostupn online: http://

resources0.news.com.au/images/2013/04/17/1226622/243552-boston-marathon-man-in-red-

shirt.jpg

Po tom, ako novinri za(ali skma)fotku a jej pozadie, no najm h%ada)aktrov,

zistilo sa, &e fotka je falo$n. Zber je sce relny, no prbeh k nemu je vymyslen#a nie je

23

EMERY, D.: Man Had Planned to Propose to Boston Bombing Victim?31
http://resources0.news.com.au/images/2013/04/17/1226622/243552-boston-marathon-man-in-red-shirt.jpg


24/47

pravdiv# . Mdi sa tak nechali chyti)na pascu emotvnej sprvy a r#chlo ju uverej'ovali.32

Bohu&ia%to potom museli stiahnu)a ospravedlni)sa (itate%om a divkom.

Rovnako dopadol prbeh so zberom na 8-ro(n diev(atko, ktor dajne zahynulo

pri toku. Op) i$lo o nepravdiv stopu. Ako sa neskr ukzalo , fotografia bola33

vytvoren na in#ch be&eck#ch pretekoch. Na maratne v Bostone dokonca deti vo veku

osem rokov ani len nesm $tartova).

Obrzok 6: Diev(a, ktor dajne zahynulo pri toku na maratn v Bostone. Dostupn

online: https://reader009.{domain}/reader009/html5/0305/5a9c9a76ac82e/5a9c9a86911b6.jpg

Neprjemnou bola reakcia na socilnej sieti Twitter, kde vzniklo konto

@_BostonMarathon, ktor tvrdilo, &e za ka&d# retweet daruje obetiam maratnu jeden

dolr. I$lo o falo$n konto, ktor sa tvrilo ako oficilne, ale nebolo. Twitter reagoval

r#chlo a spomnan konto zru$il a vymazal.+al$ia sprva z maratnu hovorila o m,tvom 8-ro(nom chlapcovi menom Martin

Richard, ktor# sa maratnu z(astnil ako be&ec. Mlad# Martin Richard sce naozaj je

jednou z troch obet teroristickho toku, ale akcie sa z(astnil ako divk, nie ako be&ec.

Rovnako ako pri predo$lom prpade, deti v tomto veku sa nem&u behu z(astni).

24

GROSS, D.: 5 viral stories about Boston attacks that aren't true32

MORSE, F.::Boston Bombing Facebook And Twitter Page 'Fakes' Set Up To Capitalise33

On Tragedy
http://wafflesatnoon.com/wp-content/uploads/2013/04/5k-girl.jpg


25/47

6.2.2 Haiti

20. janura 2010 sa ostrovom Haiti prehnalo zemetrasenie so magnitdou 7

stup'ov Richterovej stupnice . Ide o jednu z najsilnej$ch prrodn#ch katastrof vbec,34

pri(om po(as zemetrasenia zomrelo vy$e 230 000 obyvate%ov Haiti.

Tto udalos)vyvolala siln reakciu na sieti Twitter. Sysomos, slu&ba monitorujca

aktivitu na socilnych sie)ach, zaznamenala v prv#ch d'och po samotnom zemetrasen

takmer 150 000 postov, teda tweetov obsahujcich k%(ov slov Haiti a .erven#kr& .35

Okrem relnych &iadost o pomoc (i informci o aktulnych udalostiach sa na sieti

Twitter objavilo aj mnoho falo$n#ch sprv. I$lo o rzne nepravdiv informcie, pri(om

pod%a cnet.cm medzi najroz$renej$ie patrili:

1. Po$tov slu&ba UPS je ochotn prepravi) ak#ko%vek balk do 23 kilogramov

zadarmo priamo na Haiti.

2. Niektor aerolinky zadarmo prepravia zdravotncky personl zo sveta na Haiti,

aby mohli pomc)%u*om trpiacim na rzne zranenia svisiace so zemetrasenm.

3. Rzne falo$n charitatvne zbierky, ktor $rili podvodnci.

Ako *alej p$e cnet.com, oficilne vyhlsenie vydalo aj FBI, ktor upozornilo

pou&vate%ov siete Twitter pre falo$n#mi zbierkami. Doslova uviedli: Tto prrodn

katastrofa vedie jednotlivcov s kriminlnymi zmerom s (elom zskavania finan(n#ch

prostriedkov na dajne charitatvne (ely.

25

CNN: Haiti Earthquake Fast Facts34

LEBERECHT, T.: Twitter grows up in aftermath of Haiti earthquake35
http://cnet.com/


26/47

7 Zmysel socilnych siet pre #urnalistiku

V praktickom ka&dodennom fungovan prin$aj socilne siete novinrom

mno&stvo informci, zdrojov, faktov a nzorov. Socilne siete nie s ur(en len na

zdie%anie obsahu od mdi smerom k ich divkom a (itate%om, ale aj v sptnom chode - na

prin$anie informci od %ud pre novinrov a do redakci. Farida Vis vo svojej $tdii

Twitteru ako nstroja pre $renie breaking news opisuje Twitter ako (as)komplexnho

ekosystmu, v ktorom sa nachdza &urnalistika . Vz)ahy v tomto ekosystme by mali36

fungova)v$etk#mi smermi.

7.1 Praktick vyu#itie socilnych siet pre mdi

Twitter a Facebook ako komunika(n nstroje m&u by)pre novinrov u&ito(n v

mnoh#ch smeroch:

1. Mdi m&u pou&i) socilne mdi na $renie svojho obsahu, pri(om Twitter

$pecificky najm na r#chle podanie tzv. breaking news, prpadne informci s vysokou

aktulnos)ou a na Facebooku aj v$eobecn#ch sprv a sprv pre $ir$ okruh recipientov2. Pomocou socilnych mdi m&u novinri sledova) relnych %ud a to, (o ich

zaujma, o (om komunikuj, ak tmy s prve aktulne a ak# je nzor verejnosti na

mnoh tmy. Nlady obyvate%stva sa m&u sledova) rovnako pri v&nych politick#ch

tmach, ako aj pri kultrnych (i $oubiznisov#ch tmach.

3. Ve%mi jednoduch#m filtrom je mo&n na Facebooku a rovnako aj na Twitteri

vytvori)jednotliv skupiny sledovan#ch (tov. Mdi si tak m&u vytvori)na Twitter tzv.

list, v ktorom bud ma)naprklad %avicovo orientovan (ty. Alebo si do listu daj (ty

finan(n#ch spolo(nost, mo&nost je ve%a. Rovnako na Facebooku je mo&n vytvori)

jednotliv feedy, v ktor#ch m&u rovnak#m spsobom selektova)obsah. Takto si m&u

zjednodu$i)prcu a priamej$ie si vyselektova)nzory a nlady ur(itej cie%ovej skupiny.

4. Mo&nos) kontaktova) zdroje priamo. .i u& ide o ve%k spolo(nosti alebo

be&n#ch %ud, pomocou Twitteru je mo&n kontaktova) zdroje z rznych dvodov

priamej$ie a osobnej$ie. Rovnako sa tak d kona)pomocou Facebooku.

26

VIS, F.: (2012) Twitter as a reporting tool for breaking news36


27/47

5. Monitoring nov#ch tm. Ka&d#de'prichdzaj nov tmy a problmy, ktor#m

sa nikto nevenuje. Dobr#m monitoringom je mo&n njs) zaujmav tmy vhodn do

spravodajstva.

6. Zdroj informci z prvej ruky po(as rznych situci, ako naprklad nehody,prrodn ne$)astia a podobne. Twitter aj Facebook ponkaj mo&nos)tzv. embedu, teda

vlo&enia obsahu zo socilnych siet v in#ch online zdrojoch. Takto je mo&n ak#ko%vek

status, zdie%an fotku alebo video zdie%a)naprklad v (lnku na webe.

T#mito spsobmi m&u novinri obohati) svoju prcu a zjednodu$i) svoje

pracovn podmienky. Socilne siete s npomocn aj pri tvorbe obsahu z ve%k#ch

kultrnych (i $portov#ch udalost, ako naprklad olympijsk hry alebo odovzdvanie cien.

Tomuto najm na Twitteri napomha aj pou&itie hashtagov. V*aka nm je ve%mi

jednoduch preh%adva)dan tmy. Rzne spolo(nosti a takisto aj kultrne udalosti maj

(asto vlastn#hashtag, pomocou ktorho je vyh%advanie sprv spojen#ch s dan#mi tmami

jednoduch a r#chle.

V aktulnom svete plnom technick#ch mo&nost je pre mdi dle&it, aby h%adali

cesty a spsoby ako im socilne mdi m&u pomc). Je dle&it uvedomi)si aj ten fakt,

&e divci a (itatelia maj nutkanie pomc)mdim a prs)s tak#m obsahom, ktor#bud

mdi zdie%a).

7.2 Twitter a mdi

Twitter na rozdiel od Facebooku je pre mdi u&ito(n#najm v situcich, kedy ide

o aktulne udalosti, breaking news. V de' americk#ch volieb v roku 2008 narstlo

po&vanie Twitteru jeho pou&vate%mi o 43 % . Podobne tomu bolo aj pri teroristick#ch37

tokoch na Bombaj v novembri 2008. "udia na mieste ne$)astia tweetovali o tom, (o sadeje. Priemerne i$lo o 80 tweetov ka&d#ch 5 seknd . Z davu sa tak stala mal redakcia,38

ktor zsobovala svet aktulnymi informciami a fotkami z miesta. Samozrejme, tieto

sprvy z prvej ruky preberali aj oficilne mdi. Rovnak# (lnok na cnn.com uvdza:

Pou&vate%ka Twitteru s menom @naomieve napsala: Bombaj je nielen mestom pod

tokom, ale aj ve%k#experiment so socilnymi mdiami.

27

WHITNEY, D.: CNN, MSNBC Web Sites Most Popular on Election Day37

BUSARI, S.: Tweeting the terror: How social media reacted to Mumbai38
http://cnn.com/


28/47

7.3 S$innos(novinrov so socilnymi sie(ami

V vode pravidiel prce so socilnymi mdiami pre blogerov z pera Asocicie

rdio, televznych a digitlnych mdi je napsan: Socilne mdi zu&uj rozdiel medzi

&urnalistami a verejnos)ou. Podporuj &iv, bezprostredn a duchapln diskusiu. M&u

by) &iv#mi nstrojmi zhroma&*ovania sprv, no zrove' aj nstrojom pre ich

roz$irovanie.39

Ide o v$eobecne platn#pravdiv#citt, ktor#m&eme rozvi)my$lienkou, &e vz)ah

verejnosti v socilnych mdich a novinrov v redakcich je funk(n# obojstranne.

Verejnos) hr v tomto vzjomnom vz)ahu zaujmav dvojit rolu - na jednej strane je

prijmate%om informci z mdi, no zrove' m&e by) pre tvorcov mdi aj zdrojom

informci, ktor s publikovan.

Plat v$ak to, &e v#ber agendy maj na starosti novinri a oni ur(uj, (o sa dostane

do mdi, o ak#ch tmach bud informova)a (o vyu&ij vo svojom spravodajstve.

Musme pripomen), &e novinri by sa mali pri v#bere informci a

komunika(n#ch tm rozhodova) aj o tom, ktor z nich s vhodn pre print a ktor pre

elektronick publikovanie. Ide toti& o rozdielne cie%ov skupiny, ku ktor#m sa musia

mdi sprva)v samostatn#ch normch.

7.3.1 Prklad prebrania sprvy z Facebooku dennkom SME

Ka&d# pou&vate% socilnych mdi m&e svojm obsahom ovplyvni) tvorcov

spravodajstva v mdich. Ak jeho status alebo sprva zastihne novinra v sprvnom (ase a

je dostato(ne zaujmav, ni( nevylu(uje jej pou&itie v spravodajstve. E$te v($ia $anca

zasiahnutia pozornosti novinra je v prpade, ak prvotn informciu zdie%aj aj *al$

pou&vatelia socilnych siet.

Prkladom m&e by) status Tom$a Holetza na Facebooku , v ktorom v (ase40

prezidentsk#ch volieb na Slovensku upozornil na mo&n prepojenie Roberta Fica,

kandidta na prezidenta, na scientologick cirkev. I$lo o reakciu na toky Roberta Fica

28

RTDNA: Social Media & Blogging Guidelines39

HOLETZ, T.: Podpora (asti spolo(nosti PSS Svidnk, a.s. na v#stavch40


29/47

vo(i jeho protikandidtovi Andrejovi Kiskovi. Holetz priniesol ako prv#informciu, ktor

predt#m nebola v mdich, a jeho status sa lavnov#m spsobom zdie%al na Facebooku.

Na zklade jeho upozornenia a podkladov zo statusu sa prpadu uchopili novinri

viacer#ch mdi, medzi in#mi aj z www.sme.sk a informovali o tejto skuto(nosti. Ide ouk&kov#prpad zo slovenskho prostredia, kedy sa informcia od be&nho pou&vate%a

socilnej siete predrala do ve%kho mienkotvornho mdia. napomohlo tomu aj virlne

$renie medzi pou&vate%mi Facebooku, v*aka ktormu sa tto sprva dostala do

pozornosti novinrov.

29
http://www.sme.sk/


30/47

8 Redak$n socilne mdi v praxi

Skmali sme, ako pracuj so socilnymi sie)ami kont Pluska.sk a SME. V*aka

rozhovorom so zstupcami mdi sme zistili systm prce so socilnymi sie)ami Facebook

a Twitter a ich prepojenie so spravodajstvom. Na na$e otzky odpovedali Filip Struhrik,

projektov# mana&r online tmu Sme.sk, a Vladimr Kroupa, $fredaktor webstrnky

www.pluska.sk.

V redakcii SME sa denne starostlivosti o socilne mdi venuje viacero %ud. Ako

uvdza Struhrik: Mme 76 facebook strnok, ka&d ma viacer#ch sprvcov. Ide o

editorov, mana&rov a redaktorov. Okrem bratislavskej redakcie ide samozrejme aj o

regionlne edcie, ktor funguj pod zna(kami Korzr a MY.

In# princp fungovania vldne v redakcii Pluska.sk. O ich Facebook strnku sa

star len jeden (lovek, ktor# je na pozcii Online brand manager. Redakcia sa intern

informcie o prci s Facebook strnkou sna& udr&a)v rmci vntornej $truktry. Poveren#

pracovnk m v$ak k dispozcii pravidl spravovania socilnej siete, ktor sa t#kaj

jazykovho vyjadrenia, pravidelnosti zdie%ania obsahu a zrove' aj samotnho obsahu,

ktor#sa na Facebooku objav.

Facebook strnky Dennka SME s diverzifikovan do rznych tematick#ch a

obsahov#ch okruhov. Ich aktivita pod%a Struhrika zle& na konkrtnom dni a aktulnych

prioritch. Niektor s aktvne menej, in prin$aj aj 10 a viac prspevkov denne.

SME nem vypracovan konkrtnu stratgiu ur(en pre prcu s Facebookom a

Twitterom. Spolieha sa na spomnan $irok sie)Facebook strnok, v*aka ktorej posva

fan$ikom obsah zo svojej redakcie. Hlavn editori spravuj len hlavn# komunika(n#

kanl, na regionlne a tematick strnky (naprklad $port, kultra, veda, zahrani(ie) nemajdosah. Tie s v kompetencii redaktorov z dan#ch oblast. Rovnako je tomu pri

regionlnych redakcich a ich regionlnych strnkach.

Vyu&vanie socilnych siet v spravodajstve je na dennej bze. Kroupa z Pluska.sk

tvrd: Na$a prca s Facebookom je obojsmern. Na jednej strane pomocou neho zdie%ame

n$ redak(n# obsah a dostvame ho k fan$ikom, teda (itate%om, na druhej strane

pomocou Facebooku prijmame informcie a obsah, ktor#spracovvame. Facebook tak

30
http://www.pluska.sk/


31/47

spoluvytvra obsah, aktuality zo socilnej siete vo svojom newsroome sleduj, monitoruj

a analyzuj.

Rovnak#prstup k vyu&vaniu informci zo socilnych siet m aj SME. Mnoh ich

redaktori s na socilnych sie)ach aktvni, v*aka (omu sa (asto dostan k obsahu, ktor#nsledne pou&ij v spravodajstve. Nemaj $pecilne oddelenie, ktor spracovva tipy od

(itate%ov, ide tak o prcu konkrtnych redaktorov.

Kroupa uvdza, &e tipy od (itate%ov zo socilnych siet vyu&vali v spravodajstve

najm po(as kampane k slovensk#m prezidentsk#m vo%bm v roku 2014. Najv($ie

zastpenie maj ale virlne vide, ktor im ako tipy posielaj (itatelia a zrove'si ich na

socilnych sie)ach v$maj redaktori a nsledne o nich informuj.

SME do svojho online obsahu (asto vklad verejn statusy a zdie%ania fotiek zo

siet Twitter a Facebook. T#m obzvl$t'uje sprvy a prin$a do nich informcie z prvej

ruky od po&vate%ov socilnych siet. .asto tak robili aj pri spravodajskom pokryt krzy na

Ukrajine z roku 2014 .41

Twitteru sa SME osobitne nevenuje, nie je pre nich prioritou. Na Slovensku ho

nepou&va dostatok %ud na to, aby sme do' investovali ve%a (asu a energie, preto jeho

obsah tvor kombincia automatickho postovania najdle&itej$ch sprv d'a a ob(asn#

vstup editora, ktor# tento kanl preber pri breaking news a v#nimo(n#ch situcich,

vysvetlil Struhrik. V momentlnej situcii ide o prstup zodpovedajci realite. Slovensk

Twitter komunita je naozaj mal a tak je Twitter stratgia dennka SME namieste. Je

dle&it pripomen), &e ide o jeden z najsledovanej$ch slovensk#ch (tov s pribli&ne

31000 followermi.

Pluska.sk sa na Twitteri spolieha len na automatick zdie%anie obsahu zo siete

Facebook. Samostatne s Twitterom nepracuje.Obe redakcie maj intern# kdex v svislosti s vystupovanm zamestnancov na

socilnych sie)ach. Pluska.sk m tento dokument ur(en# len pre intern (ely, naopak

Dennk SME ho m verejne dostupn# .42

V 'om dennk udva smernice podobn be&nmu novinrskemu kdexu. V

pravidlch pou&vania socilnych sieti upravuje reprezenta(n# charakter svojich

31

TDA. M.: Ukrajinsk armda si nechala vzia)vozidl, nechce da)zmienku Rusom41

SME: Pravidl pre pou&vanie socilnych siet redaktormi SME42


32/47

redaktorov naprklad usmernenm: Redaktori sm na socilnych sie)ach vyjadrova)svoje

politick nzory, spotrebite%sk sksenosti vrtane vyjadrenia nzorov na texty

publikovan v SME a sme.sk a v konkuren(n#ch mdich, ak pritom nezverejnia dle&it

intern redak(n informcie, naprklad informcie o tom, (o redakcia pripravuje.Struhrik vyjadruje nzor na socilne mdi v spojen s &urnalistikou v$eobecne:

Socilne siete samozrejme menia dne$n &urnalistiku a maj vplyv na $renie

spravodajstva - z Facebooku mme 5 a&25 percent nv$tevnosti v zvislost od konkrtnej

rubriky, respektve sekcie. Niektor s na socilnych sie)ach ve%mi spe$n, in menej.

Zrove'priznva, &e Facebook a Twitter sa stali nevyhnutn#m nstrojom pre novinrsku

prcu. Vo v$eobecnej rovine vid vplyv socilnych mdi na demokratizciu a

repersonalizciu mdi.

Kroupa m podobn#nzor, no zrove'vyjadruje nutnos)opatrnosti. Osobne ma

desia nkupy Facebooku v poslednom obdob. .i u&ide o odkpenie aplikcie WhatsApp

alebo *al$ch - tieto kroky m&u negatvne vpl#va) na stabilitu sveta ako takho.

Odkazuje pri tom na nedvnu dot com bublinu, po(as ktorej pod%a magaznu Profit

v($ina z firiem, ktor boli v rokoch 1997 a& 2000 zalo&en pre (el internetovho

podnikania a zskali ve%k investi(n prostriedky, vzpt skrachovala.43

Prnos socilnych mdi vid Struhrik aj v mo&nosti novinrov vytvra)si nov

sie)kontaktov, zdrojov informci a recenzentov. Zrove'sa v*aka nim dostvaj r#chlo

a jednoducho k obsahu aj (itatelia. T si m&u pod%a neho pomocou socilnych siet urobi)

socilny filter, ktor#im lep$ie napovie, (o je dle&it. Okrem toho maj v*aka socilnym

sie)am prle&itos)nahliadnu)do fungovania redakcie, &ivota v nej a sledova)konkrtnych

novinrov, ich nzory a zska)cenn zkulisn informcie.

Televzia Markza m svoje Facebook strnky rozdelen takisto na viacero kanlov.Pre spravodajstvo je najdle&itej$ia strnka venovan hlavnej dennej spravodajskej relcii

s nzvom Televzne noviny.

Ka&dodenne pribda nieko%ko prspevkov, (asto ale nemaj vlastn#popis, ide len

o zdie%anie linku z webstrnky televzie. Prve ch#bajci popisok je negatvum, ke*&e

v prpade jeho pou&itia by mohol stpnu)po(et reakci fan$ikov a t#m pdom by sa obsah

$ril socilnou sie)ou vo v($om.

32

KOLESR. S.: Prask *al$ia bublina?43


33/47

Na Facebooku m 169000 fan$ikov (daj z 22. aprla 2014) , pri(om tto skupinu

vyu&va aj v spravodajstve. Televzia (asto nech fan$ikov diskutova) na dan tmu

a nsledne si vyberie nieko%ko vyjadren, ktor pou&ije v report&ach. Na obrazovke uk&u

screenshot a nsledne pre(taj komentr.T#mto dva televzia mo&nos)divkom zapoji)sa priamo do deja a vyjadri)svoj

nzor. Okrem toho pravidelne aktvne vyz#va fan$ikov, aby posielali svoje fotografie

a prbehy na tmy, ku ktor#m pripravuj report&e.

Facebook Telezne noviny spravuj vedci vydania, ktor s dvaja. Pre (ely tejto

prce sme komunikovali s Michalom Luka(ovi(om. Ten prezradil, &e pravidelnos)

Facebook postov je pod%a momentlnej situcie, no (asov rozdiely medzi nimi s

minimlne 15 mint, maximlne 30 mint.

Stratgiu pre prcu s Facebook strnkou nemaj. Dr&ia sa len pravidla, &e

informova) o zaujmav#ch informcich je dle&it (m skr. Fotografie pri zdie%an

vyu&vaj len ob(asne. Priznva, &e sa v ich prpade jedn skr o intuitvnu prcu narozdiel

od strategickho postupu.

Tak ako v SME.sk a Pluska.sk, aj Televzne noviny a celkovo Televzia Markza

maj pravidl pre pou&vanie socilnych siet v skromnej sfre. Doslova uviedol:Redaktori, novinri si musia by) vedom toho, &e s osoby, ktor ovplyv'uj verejn

mienku. Ani na svojich skromn#ch (toch preto nem&u lajkova) a komentova)

v statusoch (i u& politikov, verejn#ch (inite%ov at*. Alebo naprklad ani konkuren(n (i

programy z vlastnej tvorby.

Luka(ovi(tvrd, &e v redakcii socilne siete pravidelne sleduj a sna&ia sa pomocou

nich njs) zaujmav sprvy. V*aka socilnym sie)am sa sna&ia monitorova) nlady

fan$ikov a reflektova), (o ich prve trpi.

O svoj Twitter (et nejavia aktvny zujem. Luka(evi( tvrd: Na Slovensku je

Twitter m,tvy. Uznva, &e v zahrani( je to dle&it# komunika(n# nstroj, no zrove'

dodva, &e na Slovensku sa neuchytil a teda nem pre nich zmysel s nm pracova).

33


34/47

9 Odpor$ania vyu#itia socilnych siet v novinrskej prci

Tto prca zh,'a poznatky spjajce &urnalistiku a socilne mdi, pri(om sa

$pecializuje na spravodajstvo a jeho vz)ah k Facebooku a Twitteru. Na zklade zisten zpraxe a zhrnut#ch poznatkov k danej tme odpor(ame slovensk#m mdim v budcnosti

pristupova)k socilnym mdim v spojitosti s tvorbou spravodajstva poctivej$ie a &iv$ie.

Novinri z tradi(n#ch mdi sa stavaj k Twitteru a Facebooku tradi(ne. No oni a zrove'

aj sprvcovia socilnych siet mdi by mali s nimi pracova)odli$ne - viac sa zamera)na

cie%ov skupinu a prispsobova) jej svoj prstup viac na mieru a strategicky pracova) s

fan$ikmi aktvnymi na socilnych sie)ach.

Preto mdim odpor(ame nasledovn:

1. Prinies) do prce so socilnymi mdiami viac interakcie. To plat najm pre

Twitter, kde je dle&it udr&iava) konverzcie a dlhodobo tak budova) obraz

mdia, ktor sa zaujma o svojich (itate%ov.

2. Nabda) svojich novinrov, aby mali vlastn konta na socilnych sie)ach, aby

komunikovali s fan$ikmi a nasledovnkmi. M&u tak zska)dobr sptn vzbu

pre svoju prcu a zrove'zbiera)zaujmav tipy. Je vhodn, aby sa dan#novinr

obsahom zdie%an#m na socilnej sieti profiloval na tmy, ktor#m sa vo svojej

&urnalistickej praxi venuje. T#m pdom m&e budova)obraz odbornka na dan

problematiku a stva sa pre svojich divkov, resp. (itate%ov akceptovanej$ a

hodnovern#.

3. Prin$a)na socilne mdi aj (iastkov informcie. Ak je informcia overen, no

nedostato(n, aby bola samostatne publikovan v mdiu, prve socilne mdi su

skvel#m priestorom na jej zdie%anie. T#m si mdium zskava fan$ikov, ke*&eukazuje svoj zujem o tmu a to, &e sa jej venuje. Zrove' m&e zbiera)

zaujmav poznatky od fan$ikov a v*aka nim pripravi) kompletnej$ie

spravodajstvo s obsahom, ktor#je naozaj atraktvny pre verejnos).

4. Citlivo pracova) s jazykom pou&vanom na socilnych sie)ach. Naprklad na

Twitteri je dle&it udr&a)limit 140 znakov. Preto je vhodn pou&va)hashtagy,

ktor v skratke vysvet%uj, o ak tmu ide, prpadne vopred informuj o stave

problematiky. Nepochybne je podstatn uvedomi)si, &e komunikcia na Twitteri

34


35/47

je rozdielna oproti tej na Facebooku a t#m pdom je k%(ov spravova)obsah na

socilnych sie)ach s citom.

5. Pri zdie%an obsahu na socilne mdi je vhodn nepozera) bezhlavo na

nv$tevnos) svojej webstrnky. Preto nie je nevyhnutn ku ka&dmu zdie%aniupripoji) link. Niekedy sta( aj samotn# status (i len fotka. Divci s (asto

zaneprzdnen a nemaj (as (ta) cel (lnky v online priestore. Ocenia, ak im

mdi vyjd v strety a zdie%aj len fotografiu, prpadne len text bez *al$ieho

odkazu.

Tto $tdia prin$a k tme problematiky nov otzky, ktor by mali by)predmetom

*al$ieho v#skumu. K tomu je potrebn# podrobn# preh%ad a hlb$ia anal#za prce

slovensk#ch mdi so socilnymi sie)ami, najm by malo s)o celoplo$n#poh%ad.

Takisto je vhodn skma)vz)ah jednotliv#ch novinrov k socilnym sie)am a ich

psobenie na nich.

Pre *al$ v#skum je ale nevyhnutn# v($ rozvoj Twitteru na Slovensku, ke*&e

aktulne je v$eobecne bran# ako marginlna sie), (o v praxi dokazuj aj (sla. Jeho

mo&nosti - a to nielen vo vz)ahu k spravodajstvu - nie s vyu&it a (akaj na objavenie

$ir$ou masou verejnosti.

Tma hodn v#skumu je aj ob(ianska &urnalistika. T je vidite%n najm na

socilnych sie)ach a jej v#skum sa d po'a)z rznych aspektov.

35


36/47

10. Zoznam pou#itej literatry

7 PLUS, s.r.o: [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

ABEILLE, K.: Prbeh jednej televzie: Toto v!etko si preskkala Markza [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

ABCSR: V"sledky auditu ABS SR[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

BO.K, M. 2009. Diskurz: neur(it cesta kulturlnych, medilnych a komunika(n"ch

stdi do centra svojho zujmu. Kultura mdia komunikace. (Spektkl, mizejc realita

a (ne)bezpe( informac. Diskurs(y) o diskursu). 2009, (. 1, s. 117 146. ISSN 1804-0365.

BOOKS, M. MESERVE, J. ASHLERS, M.: Airplane crash-lands into Hudson River;

all aboard reported safe[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

BUSARI, S.: Tweeting the terror: How social media reacted to Mumbai [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na

BUTCHER, M.: Sky News realises news breaks first on Twitter, not TV Creates a Twitter

Correspondent [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

CNN: Haiti Earthquake Fast Facts [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

36
http://edition.cnn.com/2013/12/12/world/haiti-earthquake-fast-facts/http://techcrunch.com/2009/03/05/sky-news-realises-news-breaks-first-on-twitter-not-tv-creates-a-twitter-correspondent/http://edition.cnn.com/2008/world/asiapcf/11/27/mumbai.twitter/http://edition.cnn.com/2009/us/01/15/new.york.plane.crash/http://abcsr.sk/index.php?menu=vysledkyhttp://zivot.azet.sk/clanok/14901/pribeh-jednej-televizie-toto-vsetko-si-preskakala-markiza.htmlhttp://www.7plus.sk/7plus/o-spolocnosti/


37/47

.ULEN, R.:. Televzia Markza: fakty, ktor mali zosta) utajen, (Ottovo nakladelstv,

1999). ISBN 8071812846

CZWITKOVICS, T.: JOJ a TA3 - J&T a Grafobal si vymenili televzie [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

EDGERANKCHECKER: Update to Algorithm: Reducing Spam [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

EMERY, D.: Man Had Planned to Propose to Boston Bombing Victim? [online] [Cit.

2014.4.22.] Dostupn na:

HERMIDA, A,: (2010) Twittering the news, Journalism Practise.[online] strany 297-308.

Routledge Informa Ltd, Jl 2010 [citovan 2014-04-10]. Dostupn na:

GROSS, D.: 5 viral stories about Boston attacks that aren't true [online] [Cit. 2014.4.22.]

Dostupn na

HLADK, D.:Pavol Rusko po dvoch mesiacoch TV Markza [online] [Cit. 2014.4.22.]

Dostupn na:

HOLETZ, T.: Podpora #asti spolo#nosti PSS Svidnk, a.s. na v"stavch [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

HORK1, F.: Nemm nrok b"t na obrazovce [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

37
http://www.futurum.cz/clanky/filip-horky-nemam-narok-byt-na-obrazovce.148/https://www.facebook.com/tomas.holetz/posts/10203242836222496?stream_ref=10http://www.sme.sk/c/2095268/pavol-rusko-po-dvoch-mesiacoch-tv-markiza.htmlhttp://dx.doi.org/10.1080/17512781003640703http://urbanlegends.about.com/od/boston-marathon/ss/man-in-the-red-shirt.htmhttp://edgerankchecker.com/blog/http://edgerankchecker.com/blog/2014/04/update-to-algorithm-reducing-spam/http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-a-ta3--j-t-a-grafobal-si-vymenili-televizie.html


38/47


39/47

ONG, J.:Facebook now has over 1 billion active mobile users[online] [Cit. 2014.04.22.]


40/47

SARNO, D.: Twitter creator Jack Dorsey illuminates the site's founding document. Part I

[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

SME :Smena a SME spolu[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

SME:Pravidl pre pou&vanie socilnych siet redaktormi SME[online] [Cit. 2014.04.22.]

Dostupn na:

SOCIALBAKERS: Slovakia Facebook Statistics [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

STATISTICBRAIN:Facebook Statistics[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

SYSOMOS: Inside Twitter: An In-Depth Look Inside the Twitter World [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

TDA. M.: Ukrajinsk armda si nechala vzia% vozidl, nechce da% zmienku Rusom

[online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

TV NOVINY.SK: Polieva#ka v Bole!ove nem obdobu. Akvrium si doniesli rovno pred

dom [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

TV NOVINY.SK: Sta'te sa aj vy reportrom n!ho spravodajstva [online] [Cit.

2014.04.22.] Dostupn na:

40
http://www.tvnoviny.sk/domace/1742739_stante-sa-aj-vy-reporterom-nasho-spravodajstvahttp://www.tvnoviny.sk/domace/1753094_polievacka-v-bolesove-nema-obdobu.-akvarium-si-doniesli-rovno-pred-domhttp://www.sme.sk/c/7172489/ukrajinska-armada-si-nechala-vziat-vozidla-nechce-dat-zamienku-rusom.htmlhttp://www.sysomos.com/docs/inside-twitter-bysysomos.pdfhttp://www.statisticbrain.com/facebook-statistics/http://www.socialbakers.com/facebook-statistics/slovakiahttp://www.sme.sk/c/5711878/pravidla-pre-pouzivanie-socialnych-sieti-redaktormi-sme.htmlhttp://www.sme.sk/c/2124982/smena-a-sme-spolu.htmlhttp://latimesblogs.latimes.com/technology/2009/02/twitter-creator.html


41/47

STONE, B.: We Won! [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

VIS, F.: (2012) Twitter as a reporting tool for breaking news.[online] Digital Jouralism,

strany 24-47 December 2012 [citovan 2014-04-10]. Dostupn na:

WHITNEY, D.: CNN, MSNBC Web Sites Most Popular on Election Day [online] [Cit.

2 0 1 4 . 0 4 . 2 2 . ] D o s t u p n n a < h t t p : / / w w w . t v w e e k . c o m / n e w s / 2 0 0 8 / 1 1 /

cnn_msnbc_web_sites_most_popul.php>

WICKRE, K.: Celebrating #Twitter7 [online] [Cit. 2014.04.22.] Dostupn na:

41
https://blog.twitter.com/2013/celebrating-twitter7https://blog.twitter.com/2013/celebrating-twitter7http://www.tvweek.com/news/2008/11/cnn_msnbc_web_sites_most_popul.phphttp://dx.doi.org/10.1080/21670811.2012.741316https://blog.twitter.com/2007/we-wonhttps://blog.twitter.com/2007/we-won


42/47

11. Prloha odpovede z mdi

Meno a priezvisko: Vladimr Kroupa

Mdium: Pluska.sk

Funkcia: $fredaktor

1. Kto sa star o socilne siete?

Online brand manager

2. Rob to sm, alebo sa na tom podie%a viac %ud?

Sm

3. Ak je pravidelnos) postov na Facebook a Twitter (v prpade pou&vania)? Mte

stratgiu prce so socilnymi sie)ami Facebook a Twittaer? Ak no, prosm, v skratke ju

na(rtnite.

Stratgiu a pravidl mme. Je to intern#dokument.

5. Vyu&vate socilne siete na prin$anie tipov do spravodajstva? Ak no, ako?

Na$a prca s Facebookom je obojsmern. Na jednej strane pomocou neho zdie%ame

n$ redak(n# obsah a dostvame ho k fan$ikom, teda (itate%om, na druhej strane

pomocou Facebooku prijmame informcie a obsah, ktor#spracovvame. Facebook nm

spoluvytvra obsah, aktuality zo socilnej siete vo svojom newsroome sledujeme,

monitorujeme a analyzujeme.

7. Mte pre zamestnancov mdi intern pravidl pre pou&vanie socilnych siet v

skromnej a pracovnej sfre?no, tak#to dokument existuje. Patr to medzi intern pravidl.

8. Maj socilne siete vplyv na tvorbu spravodajstva a prcu newsroomu? Sledujete ich

aktvne, alebo prijmate sprvy z nich pasvne?

Tipy od (itate%ov zo socilnych siet sme vyu&vali v spravodajstve najm po(as

kampane k slovensk#m prezidentsk#m vo%bm v roku 2014. Najv($ie zastpenie maj ale

42


43/47

virlne vide, ktor ako tipy posielaj (itatelia a zrove' si ich na socilnych sie)ach

v$maj redaktori a nsledne o nich informuj.

9. Ak# je v$ nzor na vplyv socilnych siet na tvorbu spravodajstva v s(asnosti azrove'ak s va$e o(akvania do budcna?

Osobne ma ale desia nkupy Facebooku v poslednom obdob. .i u& ide o

odkpenie aplikcie WhatsApp alebo *al$ch - tieto kroky m&u negatvne vpl#va) na

stabilitu sveta ako takho. Sta( si spomen)na nedvnu dot com bublinu.

Meno a priezvisko: Filip Struhrik

Mdium: SME.sk

Funkcia: projektov#mana&r

1. Starte sa o socilne siete sm? Nie

2. Ak nie, kto sa o ne e$te star? (po(et %ud, funkcie):

Star sa o ne e$te mnoho in#ch %ud v redakcii, vy(sli) sa to ned. Mme 76

facebookov#ch strnok, ka&d m viacer#ch sprvcov. S nimi editori, mana&ri, redaktori,

a to nielen v bratislavskej redakcii, ale aj v regionlnych redakcich Korzr a MY.

3. Ak je pravidelnos)postov na Facebook a Twitter (v prpade pou&vania)?

Je to ve%mi rzne, zle& od konkrtnej FB strnky, d'a, momentlnych priort.

Niektor strnky s menej aktvne, niektor prin$aj 10 a viac prspevkov denne.

4. Mte stratgiu prce so socilnymi sie)ami Facebook a Twitter? Ak no, prosm v

skratke ju na(rtnite.Detailne prepracovan stratgiu nemme. V minulosti sme vytvorili ve%k sie)FB

strnok, ktor nm umo&'uje posva)obsah k tiscom (itate%ov presne pod%a oblast ich

zujmu. Jednotliv FB strnky si spravuj samotn redakcie/sekcie teda napr. regionlne

strnky spravuj na$e regionlne redakcie, samostatn sekcie (napr. $port, kultra,

zahrani(ie...) si spravuj vlastn strnky, hlavn editori spravuj len hlavn#komunika(n#

kanl, a t#m je FB strnka SME. Twitter na Slovensku nepou&va dostatok %ud nato, aby

sme do'investovali ve%a (asu a energie, preto jeho obsah tvor kombincia automatickho

43


44/47

postovania najdle&itej$ch sprv d'a a ob(asn#vstup editora, ktor# tento kanl preber

naprklad v breaking news situcich. +al$ie socilne siete aktvne nevyu&vame.

5. Vyu&vate socilne siete na prin$anie tipov do spravodajstva? Ak no, ako?Mnoh redaktori a editori SME s ve%mi aktvni na socilnych sie)ach, a tak sa

(asto dostan k obsahu, ktor# vyu&ij v spravodajstve. .asto embedujeme naprklad

tweety alebo prspevky z Facebooku do na$ich online sprv. !pecilne oddelenie, ktor by

spracvalo tipy od (itate%ov, nemme.

6. Ako pristupujete ku ochrane skromia %ud, ktor posielaj svoje tipy?

Do spravodajstva nepreberme osobn daje skromnho charakteru. Zv($a

preberme len informcie, ktor s na socilnych sie)ach v stave Public, teda verejn pre

kohoko%vek. Navy$e preberme najm informcie, ktor zverej'uj verejne (inn

osobnosti, teda politici a opinion leadri, ke*&e tento typ informci zapad do profilu

n$ho mdi. Skromn fotky napr. %ud z dovolenky nemme dvod prebera).

Systematicky nepreberme tipy od nhodn#ch (itate%ov na socilnych sie)ach, ak

k takmu nie(omu ale djde, postupujeme v zmysle etick#ch pravidiel novinrov, (o

v niektor#ch situcich zah,'a aj pln ochranu zdroja.

7. Mte pre zamestnancov mdia intern pravidl pre pou&vanie socilnych siet v

skromnej a pracovnej sfre?

no, od roku 2011 mme Pravidl pre pou&vanie socilnych siet redaktormi

SME: http://www.sme.sk/c/5711878/pravidla-pre-pouzivanie-socialnych-sieti-redaktormi-

sme.html



Je to na osobnom prstupe konkrtneho redaktora. V redakcii mme ale ve%a %ud,

ktor aktvne sleduj dianie na socilnych sie)ach a vedia tu $riace informcie vyu&i)aj

pri svojej prci. Samotn socilne siete ale nemaj vplyv na tvorbu spravodajstvo, tu maj

bezv#hradn#vplyv redaktori a editori SME. Socilne siete ale samozrejme menia dne$n

44
http://www.sme.sk/c/5711878/pravidla-pre-pouzivanie-socialnych-sieti-redaktormi-sme.html


45/47

&urnalistiku a maj naprklad vplyv na $renie spravodajstva z Facebooku mme

naprklad 5-25 percent nv$tevnosti (zle& od konkrtnej rubriky/sekcie, niektor s na

socilnych sie)ach ve%mi spe$n, in menej).

9. Ak# je v$ nzor na vplyv socilnych siet na tvorbu spravodajstva v s(asnosti a

zrove'ak s va$e o(akvania do budcna?

To je nadlho. Socilne siete s nov#m kanlom, ktor#umo&'uje informcie nielen

prijma), ale aj upravova) a $ri). To m ve%k# v#znam pre (itate%ov aj novinrov. My

v SME sme na socilnych sie)ach aktvni od roku 2008 (jl Twitter, september Facebook)

a odvtedy sa stali nevyhnutn#m nstrojom pre na$u prcu.

Socilne mdi predstavuj aj krok k demokratizcii a repersonalizcii mdi. Novinri si

m&u vytvra)vlastn publikum a t#m aj sie)kontaktov, zdrojov informci a recenzentov.

(Mal) mdi zskavaj ve%mi siln#nstroj na $renie svojich prspevkov medzi %ud, a to

aj t#ch, ktor ich doposia% nepoznali. .itatelia sa r#chlo a pohodlne dostvaj

k informcim, m&u si vytvra)svoj socilny filter, ktor#im m&e lep$ie napoveda), (o

je dle&it. Tie& m&u nahliadnu) bli&$ie k prci v redakcich, sledova) konkrtnych

novinrov, ich nzory, a tak zska)*al$ cenn#zdroj (aj zkulisn#ch) informci.

Meno a priezvisko: Michal Luka(ovi(

Mdium: TV Markza, TVNOVINY.sk

Funkcia: vedci vydania

1. Starte sa o socilne siete sm? Nie

2. Ak nie, kto sa o ne e$te star? (po(et %ud, funkcie):TVNOVINY.sk ako tak maj ve%k FB strnku, o ktor sa starme v podstate dvaja.

Ale nikdy nie naraz. Ide o to, kto je prve vedci vydania. Tak&e bu* ja, alebo kolega

(druh#vedci). Jednotliv podstrnky na FB ako sportovenoviny.sk, (i $oubiz potom rie$ia

%udia zodpovedn za tieto podstrnky. .i&e u m'a je s to sportovenoviny

3. Ak je pravidelnos)postov na Facebook a Twitter (v prpade pou&vania):

Pod%a v#tlaku. ale min. 15 min max. 30min

45


46/47

4. Mte stratgiu prce so socilnymi sie)ami Facebook a Twitter? Ak no, prosm v

skratke ju na(rtnite:

Neviem, (i sa to d nazva) stratgia. Sna&me sa dva) dobr veci (o najskr,vyz#va) v nich %ud na interakciu na FB, ob(as dvame post cez fotku. V podstate je to

v$etko tak intuitvne, skr ako nejak stratgia.

5. Vyu&vate socilne siete na prin$anie tipov do spravodajstva? Ak no, ako?

Prostrednctvom v#ziev na [email protected]. Ob(as ke* redaktor nie(o

potrebuje, zverejnme formou statusu text s v#zvou na skontaktovanie sa s prslu$n#m

redaktorom.

6. Ako pristupujete ku ochrane skromia %ud, ktor posielaj svoje tipy?

Toto u&nerie$im. Ak je to cez FB, tak tam rie$i skromie sm FB, ak je to na email,

tak to u&maj na starosti in. Ale v zsade (o dostaneme, to m&eme zverejni), ak je v tom

vy$$ verejn#zujem.

7. Mte pre zamestnancov mdi intern pravidl pre pou&vanie socilnych siet v

skromnej a pracovnej sfre?

no. Redaktori, novinri si musia by)vedom toho, &e s osoby, ktor ovplyv'uj

verejn mienku. Ani na svojich skromn#ch (toch preto nem&u lajkova)a komentova)

v statusoch (i u& politikov, verejn#ch (inite%ov at*. Alebo naprklad aj konkuren(n (i

programy z vlastnej tvorby.



Aktvne. Sme mdium najm pre %ud, (asto sa daj na soc. siete njs)zaujmav

tipy. Dobre tam je vidie), (o %ud trpi a zaujma. Tak nejak#m $t#lom to reflektujeme

9. Ak# je v$ nzor na vplyv socilnych siet na tvorbu spravodajstva v s(asnosti a

46
mailto:[email protected]


47/47

zrove'ak s va$e o(akvania do budcna?

Maj obrovsk silu, u ns v$ak zatia% iba v plienkach. Sta( ke* sa pozrieme na

zpad (USA), ako to fr( tam. Predpokladm v$ak, &e na tak rove'sa to u ns e$te 5-10

rokov nedostane. Predsalen sme konzervatvnej$. Dvodom je asi podstatne men$medilny trh, s nm svisiaci strach experimentova).

10. Priestor na dodanie ak#chko%vek dopl'ujcich informcii spojen#ch so socilnymi

sie)ami a spravodajstvtom:

Problmom je najm Twitter. Ten sa ukzal v USA ako extrmne u&ito(n#

komunika(n#nstroj, teda (o do komunikcie mdium-divk. U ns sa v$ak Twitter nie

a nie chyti). no, %udia to poznaj, niektor s tam aj regnut, ale aktivita je slabu(k.

neporovnate%n s FB. Jednoducho na Slovensku je twitter m,tvy, (o je $koda.

využívanie sociálnych médií - facebook a twitter - v spravodajstve vo vybraných slovenských...

Documents