Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

Predpoklady, priebeh a dôsledky zámorských

objavov

Šk. rok 2010/2011 Michaela Mesiariková

Trieda: 3.B

Obsah

ÚVOD........................................................................................................................2

1. Prvé začiatky zámorských objavov........................................................................4

1.1. Prečo práve Portugalci?......................................................................................4

1.2. Ako boli na tom ostatné krajiny?....................................................................... 4

2. Príčiny zámorských objavov.................................................................................. 5

3. Predpoklady objavov...............................................................................................5

4. Priebeh zámorských objavov..................................................................................6

4.1. Najslávnejší objavitelia...................................................................................... 6

5. Dobytie Ameriky......................................................................................................9

5.1. Ríša Aztékov...................................................................................................... 9

5.2. Ríša Inkov........................................................................................................ 10

6. Európske postavenie mocností............................................................................. 10

6.1. James Cook...................................................................................................... 11

7. Dôsledky zámorských objavov.............................................................................11

ZÁVER...................................................................................................................12

ZOZNAM POUŹITEJ LITERATÚRY.............................................................. 13

PRÍLOHY.............................................................................................................. 14

2

ÚvodVo svojom tohtoročnom projekte som sa rozhodla spracovať tému z dejepisnej oblasti. Jeden

z faktorov, ktoré vplývali na moju voľbu témy bolo to, že dejepis sa chystám zvoliť si ako

svoj maturitný predmet budúci rok, takže som pokladala za užitočné vypracovať tému práve

z tejto oblasti. A prečo práve zámorské objavy? – Jedným z dôvodov, ktorý bol pri mojom

výbere dôležitý, bol fakt, že zámorské objavy pokladám za veľmi zaujímavú a pútavú tému,

ktorá sa dá vcelku jednoducho spracovať, a takisto sa domnievam, že informácií, ktoré sa dajú

obsiahnuť v tejto práci je podstatne viac, čiže ich preskúmanie a zosumarizovanie už v tomto

roku by mi v mnohom uľahčilo prípravu na maturitné skúšky z dejepisu.

Čo by som mala ešte v úvode uviesť, je samozrejme, hlavný cieľ mojej práce. Tento projekt

som sa rozhodla spracovať skôr všeobecnou cestou. Rada by som sa zamerala najmä na

splnenie danej témy, to znamená , že svoju pozornosť budem upriamovať na prípravy, priebeh

a dôsledky zámorských objavov a to by mám v úmysle skombinovať s krátkou

charakteristikou ľudí, ktorí sa na nich podieľali.

Pevne verím, že svojím projektom všetkých nielen zaujmem, ale navyše aj podám aj bližšie

fakty, a informácie, ktoré nie je možné bežne počuť na hodinách dejepisu, a tým pádom sa

stanú prínosom pre ďalšie štúdium študentov na našej škole.

3

1. Prvé začiatky zámorských objavov 15.-18.storočie

koniec stredoveku a začiatok novoveku

najväčšie kontinentálne objavy v histórii

prvé zámorská objavy- Portugalci

1.1. Prečo práve Portugalci?

Spočiatku sa Portugalsko javilo ako malý a slabý národ na to, aby uskutočňovalo veľké

zámorské objavy- nemalo ani milión obyvateľov, bola to chudobná krajina a rozsiahle oblasti

neboli ani osídlené. Taktiež myšlienky humanizmu a renesancie sem za Talianska prichádzali

veľmi pomaly. Ich rast brzdilo aj sčasti Kastílske kráľovstvo a taktiež útok Maurov

(moslimských Arabi) prichádzajúcich z východného pobrežia. Avšak, Portugalci boli vždy

schopní rybári a aj odvážni námorníci. Odkedy sa v 14.st. začali stavať väčšie a stabilnejšie

lode, a zároveň sa objavili aj nové technické vynálezy, ako kompas a astroláb(meranie zemep.

šírky), nič im nebránilo uskutočňovať aj vzdialenejšie plavby. K úspešnosti ich plavieb

prispel aj princ Henrich, zvaný „ Moreplavec“ (obr. č. 1). Bol to syn panovníka Jána I.(ktorý

po dlhej dobe opäť stabilizoval situáciu v krajine). Henrich bol na svoju dobu veľmi vzdelaný,

zaujímal sa o rast krajiny a podporoval stavbu veľkých lodí, vysielal na Atlantik jednu plavbu

za druhou a organizoval obchod s novoobjavenými krajinami. Najviac plavieb sa uskutočnilo

do Afriky. Pozoruhodné je však to, že on sám sa žiadnej nezúčastnil. Najväčšie prekážky

robili Portugalcom Arabi, a preto sa kráľ Ján I. rozhodol vyhnať ich z územia Severnej

Afriky. Zorganizoval prvú veľkú výpravu na pevnosť Ceuta(dnes španiel. Enkláva oproti

Gibralt.). Úspešne si ju podmanili, pričom získali mnohé vzácne suroviny- slonovina, zlato,

kaučuk... a práve to bol prvý krok k poznávaniu Afriky a organizovaniu ďalších výprav.

1.2. Ako boli na tom ostatné krajiny?

Španielsko: V roku 1469 sa Izabela Kastílska vydala za Ferdinanda Aragonského, a tým sa

zjednotila Španielska ríša spojením Kastílie Aragónie v roku 1479. S mocou tohto panovníka

sa upevnila v krajine autorita a poriadok, takisto podporovali moreplavby. Bola jedinou

krajinou spolu s Portugalskom, ktoré mali v 16.st. kolónie. Až do 17. St. zohrávalo Španielsko

úlohu vedúcej európskej mocnosti. Dokonca sa jej podarilo podmaniť si na istý čas aj

Portugalsko.

Taliansko: Od 13.-14.st.-humanizmus a renesancia- rozvoj zám. objavov, vedy a techniky.

4

2. Príčiny zámorských objavov 1453: Dobytie Konštantínopolu Turkami= zablokovanie obchodnej cesty medzi

Európou a Áziou

Hľadanie nových zdrojov drahých kovov, lebo európska ekonomika potrebovala

viac drahých kovov ako v stredoveku. Vyrábali sa drahé mince – základ

peňažníctva

Humanizmus a renesancia- priniesli nový svetonázor, ľudia boli zvedavší na nové

objavy

Zdokonalenie navigácie na mori- používanie máp, kompasu, magnetickej strelky

Rozvoj výroby

Zjednotenie Španielska, rozmach Portugalska

3. Predpoklady objavov1. Zmena názoru na usporiadanie sveta

Zaviedol sa heliocentrický názor

Beheimov glóbus (1492- Martin Beheim)- nepoznal more medzi

Európou a Áziou, slúžil ako podklad prvým objaviteľom

mapa Pabla Toscanelliho (obr. č. 2)- (presvedčenie, že Zem je guľatá,

a priamou cestou je možné sa dostať do Japonska)

2. Dostatočne veľký kapitál

Nahromadené peniaze z obchodu na v sa použili na moreplavby

Nové obchodné cesty: Janov: cez Stredozemné more na V 

: Benátky: cez Stredozemné more a Suezskú šiju

Aj tieto cesty však boli zastavené potom, ako ich obsadili Turci

3. Technický pokrok

Zdokonalenie navigácie na mori- používanie máp, kompasu,

magnetickej strelky

Dokonalejšie lode - zdokonalenie plachetníc na karavely(obr.č.3) -

(rýchlejšie, viac plachiet)

Astroláb- určoval polohu lode podľa postavenia hviezd

4. Priebeh zámorských objavov

5

Ako som už spomínala, prvé významné plavby sa organizovali krátko na to, ako Portugalci

začali byť aktívni na mori a zaznamenávali na ňom najväčší rozmach. Krátko potom ,ako

dobyli pevnosť Ceuta, sa vydali smerom na západ, priamo do neznámych vôd Atlantiku.

Medzi prvými objavili ostrovy porto Santo a Madeira (dodnes patria Portugalsku), ktoré sa

ukázali ako veľmi úrodné, čo viedlo k ich rýchlej kolonizácii. Úspech spojený s objavom

Madeiry viedol o pár rokov k ďalším plavbám. Preskúmané boli Azorské ostrovy (1431-

1432), ležiace 1300 km od portugalského pobrežia. Taktiež boli znovuobjavené a prebádané

Kanárske ostrovy. Nuno Tristo objavil Biely Mys a o dva roky nato stáli už Portugalci na

Zelenom Myse. Ako sa dostávali na JV, objavovali nové krajiny(odkiaľ získavali suroviny, a

otrokov). Za panovníka Jána II.(po princovi Henrichovi) sa Portugalci pod vedením

Bartolomea Diasa(obr.č.4) roku 1487 dostali až k Mysu dobrej nádeje. Oboplávaním Afriky

sa konečne otvorila cesta do Indie.

4.1. Najslávnejší objavitelia

VASCO DE GAMA(obr.č.5)

- 1. človek, ktorému mala pripadnúť sláva z 1. realizovanej cesty do Indie. Kráľ Manuel

I. si ho vybral, aby pokračoval tam, kde skončila výprava Bartolomea Diasa.

Oboplával Afriku, objavil ostrov Madagaskar a od Mysu Dobrej nádeje, pozdĺž V

pobrežia Afriky sa dostal na Indický oceán a po dvoch rokoch – 1498- pristál na Z

pobreží Indie v Kalikate – čo bolo stredisko obchodu s korením a indickým tovarom.

ČO TÝM ZÍSKALI PORTUGALCI?- vytlačili odtiaľ Arabov a začali odtiaľ

sprostredkovať obchod medzi Európou a Orientom. Následne ovládli plavbu v celom

Indickom oceáne, vybudovali obchodné stanice v Perzskom zálive, získavali odtiaľ

cenné suroviny, ktoré potom výhodne predávali. Usadili sa v Malajsku, na Cejlóne

a začali uzatvárať styky aj s Čínou.

AKO SA K TOMU STAVALI ŠPANIELI?- žiarlili na Portugalcov, nechceli za nimi

zaostať, a tak organizovali aj oni výpravy.

KRIŠTOF KOLUMBUS (1451-1506) (obr.č.6)

6

- Hoci je známe, že už takmer 500 rokov pred ním bola Amerika objavená Vikingami,

pokladá sa za oprávneného znovuobjaviteľa tohto kontinentu. Pochádzal z Janova,

z tkáčskej rodiny. Venoval sa najmä za svojej mladosti kresleniu máp, čo mu zľahčilo

neskôr prácu na mori. Potom ,ako počul o objavoch Indie, mal sám chuť zrealizovať

podobnú veľkolepú plavbu. Predpokladal, že Zem je guľatá, a tak tvrdil, že do Indie

sa dá dostať aj smerom na západ. O tejto ceste sa pokúšal presvedčiť portugalského

princa Jána, u ktorého však neuspel, a tak išiel za španielskymi panovníkmi, ktorí mu

dali súhlas (avšak až po 7 rokoch, keď sa im podarilo dobyť Granadu). 3.sugusta1492

sa teda vybrali na more na troch známych lodiach: Santa María(obr.č.7), Pinta

a Niña. Spočiatku lode smerovali na Kanárske ostrovy, odkiaľ načerpali nové zásoby

vody a potravín. Potom sa plavili takmer celý mesiac do Atlantiku, s čím už bola

posádka nespokojná. Kolumbus im sľúbil, že ak neuvidia pevninu do troch dní, vrátia

sa späť. Avšak, stalo sa. 12. Októbra 1492 jeden z námorníkov na lodi Pinta uvidel

pevninu (a mal za to dostať veľmi vysokú odmenu, čo sa však nestalo). Mysleli si, že

sú v Ázii, no dostali sa na jeden z Bahamských súostroví, ktorý potom pomenovali

San Salvádor. Odtiaľ sa plavili smerom na západ a objavili Kubu (nazval ju Juana – po

kráľovi), Haiti a dominikánsku republiku. Potom sa rozhodol Kolumbus vrátiť sa späť

do Španielska. Jeho objavenie vyvolalo veľkú odozvu, aj keď sa nedostal do Ázie.

ČO PODNIKLI ĎALEJ ŠPANIELI?- uskutočnila sa ďalšia výprava, skolonizovali

celé územie Karibiku, začali pracovne vykorisťovať domorodcov- Indiánov, ktorí

vymierali v dôsledku chorôb, proti ktorým nemali imunitu. Postupne sa začali indiáni

sťažovať u kráľa na Kolumba a jeho prívržencov. Ten sa preto radšej stiahol opäť do

Španielska. Zorganizoval aj štvrtú výpravu, avšak tá nebola taká úspešná , pretože

nepokryla náklady spojené cestou tam. A takisto sa mu na nej začalo podlamovať

zdravie, a krátko po návrate umrel.

PREČO SA AMERIKA VOLÁ AMERIKA?- Je pomenovaná po Amerigovi

Vespuccim – florentskom obchodníkovi. Dodával tovar a materiál lodiam, ktoré sa

plavili do zámoria. Sám sa zúčastnil niekoľkých plavieb, aj tej, keď bola objavená

Brazília (1500- Pedro Alvarez Cabral). Práve vtedy vyjadril svoj názor, že pevnina,

ktorú objavil Kolumbus nie je Ázia, ale nový kontinent. Pre toto presvedčenie sa

kartograf, ktorý vtedy zostavoval mapy, rozhodol pomenovať tento kontinent

Amerikou.

FERNAO MAGALHÃES (1480-1521) (obr. č.8)

7

- Tento portugalský moreplavec si zaumienil, že oboplávaním Ameriky sa dostane do

Ázie- resp. do východnej Indie, keďže sa predpokladalo, že Zem je guľatá. U kráľa

Manuela I. však so svojím plánom neuspel, a tak išiel, podobne ako Kolumbus za

Karolom I. do Španielska. Ten sa rozhodol financovať jeho plavbu. Poskytol mu

flotilu 5 lodí a 227 mužov. Od 10. augusta 1519 ich cesta smerovala od Kanárskych

ostrovov smerom na JZ. Plavili sa k ústiu La Platy, o ktorej sa mylne domnievali, že je

morskou cestou do Indie. Odkedy odtiaľ vyplávali, museli zápasiť so silnou

nepriazňou počasia, a Magalhães musel dokonca potláčať revoltu, ku ktorej došlo na

jeho posádke. O nejaký čas nato sa im konečne podarilo dosiahnuť južný cíp Ameriky.

Pomenovali ho Ohňová zem podľa početných ohňov, ktoré bolo vidieť z lodí, keď tam

pristávali. Hneď ako dosiahli oceán, vydali sa priamo do vôd Pacifiku. Práve

Magalhães dal tomuto oceánu pomenovanie Tichý, pretože po celý čas ich plavby bol

veľmi pokojný. Tu sa však museli plaviť tri mesiace a 21 dní bez zásoby potravín, či

vody. Boli nútení jesť dokonca aj potkanov, len , aby prežili. Záchrana prišla 6. marca

1521, keď prvý krát po viac ako 19 000 km uvideli pevninu Mariánskych ostrovov. Po

nabratí potravín sa vydali smerom k Filipínam. Hoci sa zdalo, že sú už z najhoršieho

vonku, práve tu sa prihodilo najväčšie nešťastie. Magalhães sa zaplietol do potýčky

s domorodcom, ktorý ho zabil. A tak ostala loď bez kapitána. Domov sa 8. septembra

1522 vrátilo len 18 mužov na jednej jedinej lodi.

V ČOM BOLA TÁTO VÝPRAVA VÝNIMOČNÁ?-

- 3. najväčšia udalosť rannej fázy zámorských objavov

- Magalhães dokázal, že Zem je guľatá

- Po prvý krát niekto oboplával zemeguľu

- Jeho výpravná cesta znamenala novú kapitolu, ktorá sa začala písať v dejinách

zámorských objavov

- V tejto dobe sa Španieli rozhodli kolonizovať, čo malo za následok nové výpravy

smerom na Mexický záliv, do vnútra Americkej pevniny

5. Dobytie Ameriky

8

Zámorské cesty však nemali za cieľ len objavovanie nových zemí a vedecké bádanie;

hlavným cieľom bolo získavanie prírodného bohatstva (predovšetkým drahých kovov)

a otrokov, ktoré nenašli v Západoindickom súostroví, a tak sa vybrali smerom do vnútra

americkej pevniny. Pred osídľovaním Ameriky bolo potrebné podrobiť si existujúce domáce

ríše. Toto sa úspešne podarilo conquistadorom- dobyvateľom. Na cestu do „ Nového Sveta“

(oblasť Mexika) sa podujal Hernando Cortés (obr.č.9) španielsky conquisdator, ktorý sa

zúčastnil aj na dobytí Hispanioly (Haiti), či Kuby, za čo dostal aj náležité odmeny. Tento krát

sa pre španielsku korunu rozhodol podmaniť si oblasť Mexika, o ktorej sa hovorilo, že je

veľmi bohatá na zlato. V roku 1519 viedol súkromnú prieskumnú výpravu do vnútra Mexika

so 600 dobrovoľníkmi. V rokoch 1519 až 1521 dobyl Hernando Cortéz ríšu Aztékov v

dnešnom Mexiku. Dopomohli mu k tomu samotní Aztékovia, ktorí podľa svojej mytológie

očakávali príchod bielych bohov a Cortéza vítali s nábožnou úctou.

5.1. Ríša Aztékov(obr.č.10)

- Aztékovia: veľmi dôverčiví, verili v posmrtný život, v 16. St. nepoznali železo

- Základný kameň bol položený založením troch miest: Texaco, Tlacopán a Tenochtilán

(hlavné mesto založené roku 1370, podobal sa Benátkam, sem sa Cortés snažil dostať,

lebo sa hovorilo, že sa tu nachádza veľa zlata, hlavný panovník sa mu v tom snažil

zabrániť)

- 100 000- 300 000 obyvateľov

- Panovník sa nazýval Montezuma II.

- Ríša bola dobytá pod vedením Hernané Cortésa

Potom, ako sa Cortés dostal do Tenochtilánu, Aztékovia sa vzbúrili, zavraždili Montezumu a

zaútočili na Cortés, ktorý sa musel prebojovať späť, pričom stratil tretinu vojska. Španieli

obľahli Tenochtitlán. Cortés znemožnil prísun zásob a dal postaviť člny, na ktoré namontoval

delá.

Z nich ostreľovali mesto a delá zároveň chránili Španielov pri postupe po hrádzi. Aztékovia

oslabený kiahňami, ktoré Španieli priniesli y Kuby, sa vzdali. Ich civilizácia sa zrútila za dva

roky od príchodu Španielov. Cortés neskôr ovládol celé Mexiko, a objavil aj Kaliforniu.

9

Rok 1532 sa stal osudným pre druhú veľkú americkú civilizáciu Francisco Pizzaro zničil

v dnešnom Peru ríšu Inkov a zabezpečil Španielsku ďalší prísun drahých kovov, najmä

zlata, z inských miest.

5.2. Ríša Inkov(obr.č.11)

- Oblasť dnešného Peru, južného Ekvádoru a severozápadnej Argentíny (pohorie Andy)

- Hlavné mesto- Cuzco

- Obyvateľstvo platilo dane, mali svojho Boha Slnka

- 100 tisíc obyvateľov, 4 tisíc km

- Vytvorili najvyspelejšiu civilizáciu

- Francisco Pizzaro dobyl hl. mesto Inkov a zničil indiánsku ríšu

6. Európske postavenie mocnostíZačiatkom 16. storočia bola Španielska ríša najväčšou, akú vtedy svet poznal. Lenže po

bojoch s protestantským Nizozemskom z kráľovskej pokladnice ubúdalo čoraz viac peňazí,

pretože vojna bola drahá. Navyše, zotavenie Francúzska, oslabeného náboženskými vojnami

znamenalo pre Španielsko veľký úpadok. V prvej polovici tridsať ročnej vojny bojovali

španielske vojská veľmi úspešne, ale po vstupe Francúzka do vojny v roku 1635 sa ich

víťazstvá skončili. Španielsko si udržalo Katalánsko, no muselo uznať nezávislosť Holandska

(1648) aj Portugalska (1668), ktoré potom znovu získalo svoje kolónie okolo Brazílie. Tým,

že vzrastala moc Veľkej Británie a Nizozemska, tak sa aj oni začali koloniálne rozmáhať.

Nizozemsko- (Nový Amsterdam, J Afriky, Jáva, Sumatra)

Veľká Británia- (S Amerika, Austrália)

Veľká Británia sa stala postupne koloniálnou veľmocou, pretože v porovnaní so Španielskom,

či Portugalskom, lepšie spravovala svoje kolónie a stali sa námornou veľmocou.

10

6.1. JAMES COOK(obr.č.12)

- Preslávil sa mnohými úspešnými plavbami, vybral sa na cestu hľadania Južnej zeme

- Preplavil sa k Novému Zélandu a Austrálii v roku 1770 a dokázal, že Austrália nie je

spojená s Novou Guineou, ako sa predpokladalo

- Touto cestou sa dostal až do Indonézie

- Vybral sa aj poznávať Antarktídu, ale táto výprava nebola veľmi úspešná

- Taktiež objavil aj Veľkonočný ostrov a Havajské ostrovy

7. Dôsledky zámorských objavov

Celosvetový obchod: Z Európy do Zámoria- remeselné výrobky, potraviny, zbrane,

Zo Zámoria do Európy- zemiaky, korenie, bavlna, drahé kovy,

paradajky, káva, kukurica, tabak, porcelán (z Číny), slonovina (z Afriky)

Nové obchodné cesty zo Stredomoria na Atlantik

Vytvoril sa trojuholník: Európa- Afrika- Amerika

Cenová revolúcia: hodnota peňazí poklesla, no cena potravín a výrobkov stúpla

Otrasenie postavením cirkvi: dokázalo sa, že Zem je guľatá, cirkev stratila na

dôležitosti

Europaizmus: „Európania vládli svetu“, podmanili si všetky kolónie

Zánik amerických civilizácií, Aztékov a Inkov (aj v dôsledku prenášania chorôb)

Rozmach strednej vrstvy, nástup buržoázie a kapitalizmu

Úpadok Španielska a Portugalska (v dôsledku inflácie prepadli do hospodárskej krízy)

Obchod s africkými otrokmi, pretože americkí sa nehodili na prácu

11

ZáverKeby som mala na záver celkovo zhrnúť toto obdobie, tak je jednoznačne dôležité spomenúť,

že tieto „dobrodružné“ výpravy, ktoré sa podnikali v stredoveku pokračovali v istej miere aj

naďalej. Najvyspelejšie krajiny ako boli Anglicko, či Nizozemsko a Francúzsko si vytvárali

svoje kolónie postupne po celom svete, až nakoniec význam Španielska, či Portugalska úplne

zanikol vo svetovom postavení kolónií, aj keď boli to práve oni, ktorí sa postarali o nové

objavy území ako prví. Najväčšie kolónie, ktoré získalo Anglicko (najviac v bojoch) bola

India, Austrália, Nový Zéland a Juh Afriky (dnes Juhoafrická republika). Čo je však

najsmutnejším dôsledkom všetkých pátraní a dobývaní nových území z tohto obdobia- je

rozmáhajúci sa obchod s otrokmi, najmä s africkými, vykynoženie amerických Indiánov

a aztéckej, či inkskej kultúry. Kvôli týmto „európskym zvykom“ sa viedli neskôr aj boje plné

krviprelievania, ale určite treba aj podotknúť, že okrem týchto negatívnych faktorov, mali

všetky podniknuté výpravné plavby nesmierny význam pre rozvoj hospodárskeho, či

finančného trhu, čo dopomohlo mnohým krajinám lepšie prosperovať.

Pevne verím, že vďaka tejto práci som vám pomohla lepšie pochopiť vtedajšiu dobu, plány

všetkých obrovských príprav, a komplexné zhrnutie ich podstaty. To bolo aj mojím cieľom-

v skratke priblížiť tému, ktorá ovplyvnila celý nasledujúci chod dejín.

12

Zoznam použitej literatúryKnihy

Codex Bratislavensis: zámorské obajvy podľa slovenského prameňa zo XVI. Storočia, Bratislava: Chronos, 2001. ISBN 80-89027-03-2

JANÁČEK, Josef: Čtyři plavby Kryštofa Kolumba, Panorama, 1992. ISBN 11-009-92

KAŠPAR, Oldřich: Soupis pramenů k dejinám zámorských objevů a dobývaní nového světa ve fondech Národní knihovn v Praze, Praha: Národní knihovna, 1992. ISBN

Časopisy

GIERTLI, Ján: Kapitán James cook a jeho tri cesty okolo sveta, historické revue- roč. XVIII, č. 10 (2007), s. 30-33. ISSN 1335- 6550

KUNEC, Patrik: Krištof Kolumbus- najslávnejší z objaviteľov, Historické revue.- roč. XVIII, č. 10 (2007), s. 18-21. ISSN 1335- 6550

KUNEC, Patrik: Magãlhaes a prvá plavba okolo zemegule, Historické revue.- roč. XVIII, č. 10 (2007), s. 18-21. ISSN 1335- 6550

Web stránky

http://referaty-seminarky.sk/zamorske-objavy-2/

http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1863-zamorske-objavy/

http://www.vazka.sk/site/site.php?id=757

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/dejepis/Zámorské%2520objavy_html_2a64db97.jpg&imgrefur l=http://www.oskole.sk/%3Fid_cat %3D8%26clanok%3D4829&h=237&w=216&sz=8&tbnid=asnGeHeg1HoOaM:&tbnh=109&tbnw=99&prev=/search%3Fq%3Dz%25C3%25A1morsk%25C3%25A9%2Bobjavy%26tbm%3Disch%26tbo%3Du&zoom=1&q=zámorské+objavy&hl=sk&usg=__b7x-sMl6WubEwR5aXMphmrOKZQk=&sa=X&ei=5oXXTeq7MM6a-gbXx_yfDw&ved=0CHEQ9QEwDA

13

PrílohyObr. č. 1 – Henrich Moreplavec

Obr. č. 2 – mapa Pabla Toscanelliho

Obr. č. 3 – karavela

14

Obr. č. 4. Bartolomeo Dias

Obr. č. 5- Vasco de Gama

Obr. č. 6 – Krištof Kolumbus

15

Obr. č. 7- replika lode Santa María (loď Krištofa Kolumba)

Obr. č. 8- Fernao Magalhaes

Obr. č. 9- Hernando Cortes

16

Obr. č.10- ríša Aztékov

Obr. č. 11- Ríša Inkov

Obr. č. 12- James Cook

17