1

Pozin materil

AIDA, n.o

2

Obsah

Zhrnutie ...................................................................................................................................... 4

Upozornenie ............................................................................................................................... 7

Kapitola 1 Identifikcia problmov ........................................................................................ 8

vod ....................................................................................................................................... 8

Problmy ien podnikateliek .................................................................................................. 9

1. Podnikatesk prostredie a vymhatenos prva ................................................. 13

2. Informan a poradensk programy ..................................................................... 16

3. Financovanie .......................................................................................................... 17

4. Nedostatok sebadvery a podpory ........................................................................ 18

Problmy s rovnovhou medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom ................... 19

1. Starostlivos o deti a vldnou stanoven prspevky pre rodiov ........................... 20

2. Nedostaton mimokolsk starostlivos o deti .................................................... 21

3. Nvrat z materskej a rodiovskej dovolenky nasp na pracovisko ...................... 22

Problmy ien na manarskych a vedcich pozcich ........................................................ 23

1. Nedostaton dvera spolonosti v eny ako lderky a manarky ...................... 23

2. Nedostaton prprava a mentlne nastavenie ..................................................... 24

3. Nedostaton zastpenie ...................................................................................... 25

Kapitola 2 spen prklady z praxe zo Spojench ttov americkch .............................. 27

Kapitola 3 spen prklady z praxe v Eurpe ..................................................................... 32

Kapitola 4 Odporania ........................................................................................................ 37

vod ..................................................................................................................................... 37

Odporania pre eny podnikateky .................................................................................... 38

1. Podnikatesk prostredie a vymhatenos prva ................................................. 38

2. Informan a poradensk programy ..................................................................... 39

3. Financovanie .......................................................................................................... 40

4. Nedostatok sebadvery a podpory ........................................................................ 40

Rovnovha medzi pracovnm a skromnm ivotom ......................................................... 41

1. Odporania na rovni ttnych intitci ............................................................. 41

2. Odporania na loklnej rovni ............................................................................. 42

3. Veobecn odporania ........................................................................................ 43

eny na manarskych/vedcich pozcich ......................................................................... 44

1. Nedostatok dvery ................................................................................................. 44

3

2. Nepostaujca prprava a myslenie ....................................................................... 44

3. Nedostaton zastpenie ...................................................................................... 44

National Womens Business Council .................................................................................... 46

Platforma ien Slovenska .................................................................................................... 47

4

Zhrnutie eny predstavuj nieo vye 29% vetkch podnikateov na Slovensku v absoltnych slach je to len vye 100 000 ien1. Vevyslanectvo USA v Bratislave, v spoluprci so Zastpenm Eurpskej komisie na Slovensku a almi 17 organizciami z oblasti ttnej sprvy, skromnej sfry a obianskej spolonosti viedlo jeden rok trvajce silie zameran na identifikciu prin, preo sa tak mlo ien na Slovensku rozhodne podnika. Toto silie bolo zameran na identifikciu monost, ako prostrednctvom Fra ien podnikateliek (Womens Entrepreneurship Forum) vytvori prleitosti pre eny podnikateky a zvi potencil ien prostrednctvom spoluprce partnerov na projekte Fra ien podnikateliek (WEF). Poas projektu WEF sa uskutonil celoslovensk prieskum na vzorke 550 respondentov 500 ien a 50 muov s cieom dozvedie sa, o sasn podnikateky a podnikatelia povauj za najvie problmy, ktor brnia enm podnika. Najvou vzvou, na ktorej sa zhodli mui aj eny je skutonos, e slovensk eny nedostatone presadzuj aby boli ich prva dostatone repektovan. Respondenti uviedli, e mimovldne organizcie s intitciami, ktor najefektvnejie obhajuj zujmy ien, zdraznili vak aj lohu eurpskych intitci a skromnho sektora. Slovensk vlda, vak, bola uveden v tomto smere len zriedkavo. Odpovede z prieskumu jednoznane poukazuj na skutonos, e slovensk eny nectia podporu zo strany slovenskch ttnych intitci. Podnikanie ien Prieskum Fra ien podnikateliek (WEF) spolu s viacermi medzinrodnmi prieskumami vrtane Global Entrepreneurship Monitor 20122 kontatuj, e slovensk eny podnikateky elia celej kle problmov, ktor svisia s podnikateskm prostredm, nedostatkom intitucionlnej podpory a sebavedomia. Nedostatok informci ohadom podnikania, neexistencia jednotnho podnikateskho kontaktnho miesta pre komunikciu so ttnou sprvou, limitovan prstup ku kapitlu, korupcia a nadmern administratvna za predstavuj pre eny neprekonaten prekky pri rozhodovan, i zaa podnika na Slovensku. Rovnovha medzi profesionlnou karirou a skromnm ivotom Komplexn podpora zamestnancov, nielen v prci, ale aj v skrom sa stva oraz dleitejou sasou politk pre modern spolonosti. S to najm eny, ktor s konfrontovan so skbenm zodpovednost a udranm rovnovhy medzi prcou a rodinnm ivotom a ktor asto zisuj, e je prli ak zvlda oboje naraz. Medzinrodn spolonosti psobiace na Slovensku si uvedomuj tto nron situciu a hadaj spsoby ako umoni talentovanm zamestnancom njs tto rovnovhu. Naproti tomu, vsledky prieskumu WEF poukazuj na fakt, e spolonosti so slovenskm kapitlom si poda respondentov neuvedomuj dleitos tejto problematiky a ani sa nesnaia pomc zamestnancom, ktor s konfrontovan s vzvami pri hadan rovnovhy medzi prcou a skromnm ivotom. eny na Slovensku zpasia s problmami najm pri nvrate z materskej dovolenky na pracovisko. Poas obdobia, ktor strvia mimo pracovisko strcaj kontakt s

1 http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/KE/gender2012/2/2-trh-prace-38-45.pdf

2 http://www.gemconsortium.org/

5

vvojom v ich spolonosti a nvrat je pre ne nron, kee vinou nemaj monos vyui tzv. teleprcu z domu ani delen pracovn miesto, o by im umonilo postupn nvrat a reintegrciu na pracovisku. S uvedenou nedostatonou flexibilitou na pracovisku je pre slovensk eny oraz aie udra rovnovhu medzi pracovnmi povinnosami a starostlivosou o deti. Vsledky prieskumu tie naznauj, e hoci poda zkona maj eny pri nvrate na pracovisko nrok na rovnak pracovn miesto na akom psobia, v praxi sa eny odbornky nezriedka vracaj na in astokrt niiu pozciu z akej odchdzali. eny na vedcich/manarskych pozcich eny s dnes ete stle nedostatone zastpen z hadiska potu ako aj postavenia v eurpskom biznise. Hoci eny predstavuj pribline 55 percent vetkch absolventov univerzt v Eurpe, ich zamestnanos je o 21 percent niia v porovnan s mumi. Je tie bada vrazn nepomer medzi rovou pracovnch povinnost a zodpovednost a vplatnmi pskami ien a muov. Poda Eurpskej komisie je priemern rozdiel vo vplatch medzi mumi a enami a 15 percent. Na Slovensku uvdza tatistika Ministerstva prce z roku 2012 tento rozdiel a na rovni okolo 20 percent. eny s tie nedostatone zastpen na vedcich pozcich vo veden krajiny iba jedna ena je lenkou vldy Slovenskej republiky a zo 150 poslancov v Nrodnej rade Slovenskej republiky je iba 28 ien. Tento nedostatok ien na vedcich pozcich sa odra aj na nich rovniach, kde nai respondenti uviedli, e interakcia s vldnymi intitciami bva nron, kee tto zamestnvatelia s menej naklonen enm na vedcich pozcich. Definova vzvy, ktor vnmaj podnikatelia, i u eny, alebo mui je len jedna as rovnice. Pozin dokument WEF sa sna s ete alej a poka sa uplatni tzv. najlepie prklady z praxe z Eurpy a Spojench ttov ako aj definova kreatvne nvrhy ien na vedcich pozcich a ien podnikateliek, ako tieto vzvy a nedostatky vyriei. Na zklade vsledkov prieskumu sa Frum ien podnikateliek a jeho ustanovujce organizcie domnievaj, e by nasledujce odporania mohli pomc slovenskej vlde vytvori lepie podmienky a povzbudi tak viac ien, aby zaali podnika, m by podporili rast slovenskej ekonomiky.

Vybudova sie podnikania v reginoch, ktor bude zapja samosprvu, podnikateov a mimovldne organizcie v snahe o zlepenie podmienok v podnikateskom prostred na Slovensku;

Dodriava strategick odporania eurpskeho aj celottneho charakteru, ktor maj za cie zlepi podnikatesk prostredie, vrtane zavedenia miest jednotnho podnikateskho miesta kontaktu so ttnou sprvou, znenie byrokracie a vytvorenie intitucionlneho a poradenskho rmca pre eny podnikateky;

Vzdelva Slovkov o tvorivch monostiach rieenia otzky rovnovhy medzi pracovnm a skromnm ivotom, ktor smeruj k vyej produktivite prce. To zaha vzdelvanie o ud o diverzite, flexibilnom pracovnom ase, prci z domu, zdieanch pozcich, prci na polovin vzok, doasnej prci poas rodiovskej dovolenky a inklzii v rmci ivota firiem aj poas materskej a rodiovskej dovolenky;

Zvi kvalitu a finann dostupnos predkolskho vzdelvania a sluieb starostlivosti o deti. To by nielen zvilo dleitos pozcie eny na pracovisku, ale zrove prispelo k osobnostnmu rozvoju det ako aj sektora sluieb starostlivosti o deti na Slovensku ;

6

Vytvori oficilnu organizciu zastreujcu zujmy a hlas ien v rmci verejnej diskusie, ktor by zabezpeila, e eny bud zastpen v rmci rozhodovacieho procesu.

Pri prleitosti konania Fra ien podnikateliek 3. decembra 2013 podnikla skupina ien a muov angaovanch v danej oblasti prv krok smerom k vyrieeniu tohto trvalho problmu, ktor ovplyvuje slovensk ekonomiku. Platforma ien Slovenska, skupina, ktor reprezentuje 18 rznych zdruen, spolonost a intitci oficilne vyhlsila svoje zaloenie. Tto zastreujca organizcia sa ujala vzvy koordincie s cieom zabezpei, e hlas ien bude vypout pri tvorbe politk ako aj na rovni top manamentu skromnch spolonost a verejnch intitci.

7

Upozornenie

Dokument ani iadna jeho as nesmie by bez predchdzajcej dohody a psomnho povolenia pouit. Dokument nepreiel jazykovou pravou.

Autor: Autorsk kolektv Platformy ien Slovenska

8

Kapitola 1 Identifikcia problmov vod Sprva projektu Global Entrepreneurship Monitor 2012 hovor o novch trendoch v oblasti vziev, ktorm elia eny podnikateky v rozvinutch krajinch Eurpy. Sprva uvdza niekoko faktorov, ktor prispievaj k nzkemu podielu ien v podnikateskej sfre, v porovnan s mumi. V prvom rade je to vysok korelcia vo vnman podnikateskej prleitosti a podnikateskou aktivitou; ia, relatvne menej ien vnma podnikatesk prostredie ako priestor poskytujci prleitosti. Km 37 percent muov vnma tto oblas ako prleitos, medzi enami je to iba 31 percent. Po druh, vnmanie samho/samej seba a svojich schopnost tie ovplyvuje skutonos, i sa lovek zapoj, alebo nezapoj do podnikateskch aktivt. Iba 33 percent ien v regine m pocit, e maj zrunosti potrebn na spen tart v podnikan v porovnan s 50 percentami muov. Po tretie, strach zo zlyhania tie brzd podnikatesk aktivity. 45 percent ien sa obva, e ak zan podnika, ich firma zlyh, km rovnak obavy zdiea iba 35 percent muov. Pomer jednotlivcov, ktor sa plnuj zapoji do podnikania a tch, ktor tak aj v skutonosti urobia, reflektuje uveden faktory; dan pomer medzi enami v rozvinutch krajinch Eurpy je 2,6, km medzi mumi je to iba 1,8. Podnikatesk aktivity ien v Eurpe maj niiu pravdepodobnos spechu, ako aktivity muov z niekokch dvodov:

Po prv, podnikatesk aktivity ien maj tendenciu viac sa zameriava na spotrebitesk odvetvie (o 50 percent vyia pravdepodobnos v porovnan s mumi). Toto odvetvie m ni rastov potencil ako in sektory (naprklad sluby poskytovan firmm);

Po druh, podniky vlastnen enami vykazuj niiu pravdepodobnos vvozu do inch krajn, o obmedzuje ich zkazncku bzu. Iba 16 percent ien podnikateliek v rozvinutch krajinch Eurpy m aspo 25 percent svojej zkaznckej bzy z inch krajn v porovnan s 22 percentami medzi mumi;

Po tretie, v svislosti s dvomi uvedenmi dvodmi - spomedzi ien podnikateliek, ktor ukonia svoje podnikanie a 61 percent tak urob kvli problmom so ziskovosou a financovanm, km medzi mumi je to 52 percent.

Medzi enami podnikatekami je tie vyia pravdepodobnos ukonenia podnikania kvli problmom v oblasti rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom; vo veobecnosti je zrove vyia pravdepodobnos, e eny podnikateky zan podnika bez obchodnho partnera a zamestnancov, m je pre nich aie vyuva flexibiln formy prce. esdesiat percent firiem vlastnench enami m iba jednho majitea v porovnan s 53 percentami firiem, kde s majitemi mui a a 36 percent majitekami zabehnutch firiem nem iadnych zamestnancov v porovnan s 31 percentami muskch majiteov. Vetky tieto faktory vysvetuj zreten trend, v rmci ktorho menej ien podnik a zaklad firmy, km relatvne vy podiel ien podnikateliek v porovnan s mumi ukonuje podnikatesk

9

innos. V rozvinutch krajinch zpadnej Eurpy podnik 5 percent ien v porovnan s 9 percentami muov. V porovnan so zvykom zpadnej Eurpy podnikatesk aktivity medzi slovenskmi enami zaostvaj za podnikanm muov. eny na Slovensku s vzdelan, ale s nadmerne zastpen v tradine prefeminizovanch oblastiach a odvetviach (ako napr. spotrebitesk priemysel, vzdelvanie a zdravotnctvo). Ni pomer podnikateliek medzi slovenskmi enami, ak berieme do vahy ich relatvne vysok vzdelanos, je prekvapiv, pretoe viac ien podnikateliek v Eurpe sa rozhodne zaloi si vlastn firmu prve preto, e vnma podnikatesk aktivity ako oblas, ktor poskytuje vzdelanm enm lepie karirne monosti v porovnan s benmi firmami, kde s eny ako zamestnankyne tradine prehliadan. V zpadnej Eurpe je medzi enami podnikatekami, ktor si zakladaj firmu o 16 percent vyia pravdepodobnos, e bud ma vyie ako stredokolsk vzdelanie, km v rmci skupiny - ien aj muov spolu - m vyie ako stredokolsk vzdelanie iba o sedem percent viac jednotlivcov. Okrem toho s eny na Slovensku v priemere menej vzdelan v zrunostiach potrebnch na podnikanie ako je naprklad obchod a prvo. In tdie porovnvajce Slovensko s okolitm reginom vykresuj zmiean obraz ien podnikateliek. Na Slovensku je v porovnan s priemerom okolitho stredoeurpskeho reginu ni podiel ien podnikateliek a majiteliek zabehnutch firiem, ktor nemaj iadnych zamestnancov. 16 percent slovenskch ien podnikateliek vid dobr prleitos zaa podnika v porovnan s 26 percentami ien v celom regine ; 44 percent slovenskch ien podnikateliek uvdza strach zo zlyhania, km v ostatnch krajinch reginu je to iba 41 percent. A nakoniec, menej slovenskch ien plnuje v najblich troch rokoch zaa podnika v porovnan so enami v ostatnch krajinch reginu. Zverom kontatujeme, e poda dostupnch dajov eny podnikateky na Slovensku mu eli niektorm podobnm vzvam, akm elia eny podnikateky v celom regine, avak vo vej miere. Podnikanie me by medzi enami rozren menej v porovnan s mumi kvli znenmu vnmaniu prleitost zaa podnika. V strach zo zlyhania po zaat podnikania a niia rove vnmania vlastnch schopnost tie pravdepodobne zohrvaj svoju lohu. Sektory v ktorch eny podnikateky podnikaj asto, prinaj menie prleitosti na zisk a rastov potencil, o vedie k akostiam v prstupe k financovaniu. A nakoniec, eny podnikateky maj asto problmy s hadanm rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom, pretoe astejie zanaj podnika bez obchodnho partnera a riadia zabehnut firmy bez zamestnancov.

Problmy ien podnikateliek

Na konci roka 2012 sa bola truktra slovenskch podnikateov poda registra organizci vypracovanho tatistickm radom SR nasledovn: 71,8 % muov a 28,2 % ien. Pri porovnvan dajov z predolch rokov sa podiel ien zvil oproti roku 2011 o 0,5% a o 0,1% oproti roku 2007. Ak sa pozrieme na tatistick daje z hadiska rznych foriem podnikania, najv podiel ien podnikateliek patr do kategrie slobodn povolanie (54,4%), nasleduje kategria ivnost (26,8%) a ponohospodrov (24,6 %).

10

Graf . 1 truktra podnikateov, 2012

Zdroj: NARMSP, tatistick daje v roku 2012 Z hadiska jednotlivch sektorov uvdza tatistika Nrodnej agentry pre rozvoj malho a strednho podnikania (NARMSP), e najvy podiel ien podnikateliek pracuje v inch veobecnch slubch (62,1 %) a konkrtne v komernch slubch (49,6 %), ubytovacch a pohostinskch slubch (39,8 %) ako aj v obchode (38,9 %). Na druhej strane s eny najmenej zastpen v odvetviach ako je stavebnctvo (1.9 %), ponohospodrstvo (10,3 %), vroba (13,7 %) a doprava, informan a telekomunikan sluby (13,3 %). Na Slovensku s eny podnikateky maj nadmerne zastpen v Bratislavskom kraji (33,5%), nasleduj Koick (30,8%) a Banskobystrick kraj (29,2%). V ostatnch krajoch sa percent pohybuj od 21,6 % v Preovskom kraji po 26.4 % v Nitrianskom. Nasledujci graf . 2 predstavuje truktru podnikateov poda pohlavia vo vetkch krajoch SR. Rozdiel medzi najrozvinutejm a najmenej rozvinutm krajom z hadiska podnikania ien je 11 percentulnych bodov.

Graf . 2 truktra podnikateov v jednotlivch krajoch SR

Zdroj: NARMSP, tatistick daje v roku 2012

11

Eurpska komisia vo svojom novom Aknom plne pre podnikanie 2020 (Entrepreneurship Action Plan for 20203) uvdza, e eny predstavuj 52% celkovej populcie E, ale iba jedna tretinu ivnostnkov a vetkch start-up firiem v rmci E. Eurpske eny teda predstavuj rozsiahly zsobnk podnikateskho potencilu. Pri zakladan a veden spolonost elia eny viemu potu problmov ako mui, predovetkm v prstupe k financovaniu, vzdelaniu, kontaktom a sieovaniu, ako aj v dosahovan rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom. V USA administratva prezidenta Baracka Obamu pochopila dleitos spolonost vlastnench enami, ktor tvoria kov as ekonomiky USA v 21. storo. Medzi rokmi 1997 a 2007 narstol poet firiem vlastnench enami o 44%, dva krt rchlejie ako poet spolonosti, ktorch majitemi s mui. Poas tohto obdobia spolonosti, ktorch majitekami s eny vytvorili zhruba 500 000 pracovnch miest, km in skromn spolonosti pracovn miesta ruili. Spolonosti vlastnen enami aj naalej rast a vytvraj pracovn miesta dokonca aj v tchto nronch asoch a dokazuj svoju dleit rolu v rmci podpory ozdravenia ekonomiky a hospodrskeho rastu. Zrove vak spolonosti, ktorch majitekami s eny elia pecifickm problmom. S cieom lepie pochopi sasn situciu v podnikan ien na Slovensku, uskutonilo Vevyslanectvo USA v Bratislave, v spoluprci almi 17 organizciami, komplexn prieskumn projekt, ktor priniesol zaujmav vsledky. Viacero mimovldnych organizci (vye 20) venuje svoju innos zlepovaniu postavenia ien na Slovensku a rieeniu ich problmov, ale napriek tomu doteraz medzi sebou nenadviazali iadnu spoluprcu. V sasnosti je veobecn podpora ien podnikateliek na Slovensku: Rozdroben medzi intitcie podporujce eny prostrednctvom mnostva programov,

ktor uskutouj Top centrum podnikateliek, zdruenie Business Professional Women Slovakia, Zdruenie ien v podnikan, organizcia Real-Woman Forum, e-zeny.sk, VOKA, Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania, Slovensko-esk ensk fond at.;

Nekoordinovan bez akejkovek synergie medzi enskmi organizciami a ostatnmi aktrmi, ktor by boli schopn poukza na problmy, ktorm eny elia a pripravi odporania;

Bez irokej podpory skromnch spolonost vo veobecnosti rieia problmy ien vlune medzinrodn spolonosti, doposia nebola zaznamenan takmer iadna aktivita zo strany firiem s isto slovenskm kapitlom;

Nedostatone podporovan vldou jedinou organizciu, ktor je v tejto oblasti aktvna je Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania (NARMSP); avak Vlda SR zatia nezaujala systematick prstup k intenzvnej podpore ien podnikateliek na Slovensku.

3 Entrepreneurship 2020 Action Plan, 9. janur 2013

12

V snahe reagova na uveden problmy rozbehlo Vevyslanectvo USA v Bratislave projekt rozsiahlej a podnetnej spoluprce s viac ne 17 organizciami, ktor zastupuj vldny sektor, skromn sfru ako aj mimovldne organizcie a uskutonilo reprezentatvny prieskum zameran na 3 piliere, ktor podporuj podnikatesk aktivity ien Slovensku Podnikanie ien, Rovnovha medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom a eny na manarskych a vedcich pozcich. V prieskume slovensk podnikatelia (500 ien a 50 muov) odpovedali na pecifick otzky, ktor boli zameran na identifikciu postavenia ien podnikateliek v slovenskej spolonosti. Graf . 3 Presadzuj eny svoje prva dostatone?

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), aprl - jn 2013 Viac ne 73 percent ien v prieskume uviedlo, e eny na Slovensku nepresadzuj svoje prva dostatone drazne. Navye 23% ien odpovedalo skr no a iba 3% ien na Slovensku vnma presadzovanie svojich prv ako jednoznane dostaton. Naproti tomu zhruba 58% muov uviedlo, e eny presadzuj svoje prva dostatone km viac ne jedna tretina si mysl, e je v tejto oblasti ete priestor na al rozvoj. V oblasti zameranej na lohu intitci respondenti odpovedali na otzku, ktor intitcie dostatone presadzuj ich prva. Vsledky boli viac ne jasn. Mimovldne organizcie predstavuj v tomto smere najvznamnejiu skupinu, nasleduj eurpske intitcie a skromn sektor. Prieskum ukazuje, e slovensk eny nectia vrazn podporu zo strany slovenskch vldnych intitci.

13

Graf . 4 Intitcie, ktor zlepuj postavenie ien na Slovensku

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), aprl - jn 2013 Z vyie uvedench vsledkov a tatistk meme vyvodi zver, e slovensk eny podnikateky elia mnohm problmom svisiacom s podnikateskm prostredm, intitucionlnou podporou a sebadverou.

1. Podnikatesk prostredie a vymhatenos prva A. Podnikatesk prostredie eny podnikateky bojuj s viacermi problmami, ale tie najvznamnejie s astokrt spojen s meniacim sa podnikateskm prostredm a spsobom fungovania prvneho a regulanho rmca. Slovensk ensk organizcie identifikovali nasledujce problmy: Podnikatesk prostredie

Vrazn regionlne rozdiely v rmci Slovenska Nedostatok informci o zaat a rozvoji podnikania Chbajca celottna sie inkubtorov, takmer iadne iniciatvy zameran na eny

podnikateky Nedostaton pochopenie fungovania vldnych intitci a prvnych poiadaviek

z dvodu sstavne sa meniacej legislatvy Ekonomick problmy v tradinch sektoroch bez trukturlnych reforiem Nejasn finann alebo nefinann rmec pre inovatvne odvetvia

Podnikatesk prax

Slab platobn disciplna, ktor vedie k platobnej neschopnosti bez podpory silnej legislatvy

Chbajci systematick prstup implementovan na podnikatesk prostredie Iba jednorazov vyplatenie prspevku z radu prce Nedostaton chpanie vyuvania prvnej ochrany duevnho vlastnctva

14

B. Legislatva a regulan prostredie v podnikan eny podnikateky tie uvdzaj, e je pre ne asto nron realizova svoje biznis plny kvli nadmernmu administratvnemu a prvnemu zaaeniu, ktor klad na mal firmy neadekvtne nroky a bremeno:

Komplikovan a asto sa meniaci prvny a regulan rmec Neexistencia jednotnho podnikateskho kontaktnho miesta (tzv. one-stop shop)

a s tm svisiaca byrokracia a administratva Nadmern administratvna za vzhadom na vekos firmy Nedostaton informcie o legislatvnych zmench a vldnych podpornch

programoch, oba uveden faktory ovplyvuj rozhodnutie ien zaa podnika Nekonzistentn vymoitenos prva a existujca korupcia

Poda indexu konkurencieschopnosti Svetovho ekonomickho fra na roky 2013-2014 je Slovensko na 78. mieste zo 144 monitorovanch krajn, aleko za svojimi susedmi v rmci V4 a druh najhorie v Eurpe hne po Grcku. Jedn sa o najhorie postavenie Slovenska od zostavovania danej sprvy. Z hadiska indiktorov tkajcich sa korupcie ako s zneuvanie verejnch zdrojov, dvera v politikov, nezvislos sdnictva, zvhodovanie v rmci rozhodnut vldnych radnkov, mrhanie vldnymi zdrojmi a innos leglneho rmca krajiny Slovensko dosiahlo 112. prpadne ete horiu pozciu.

V rebrku asopisu Forbes Best Countries for Business z roku 2012 Slovensko kleslo o 10 miest na 43. pozciu so slabm hodnotenm najm v oblasti byrokracie a korupcie.

V sprve Svetovej banky Ease of Doing Business na rok 2012 sa Slovensko umiestnilo na 46. mieste zo 185 krajn. Na prv pohad by sa zdalo, e to nie je zl umiestnenie. Ale ak sa pozrieme na daje bliie, zistme, e z hadiska niektorch kovch faktorov ako je ochrana investorov (kde je Slovensko na 117. mieste), alebo vymoitenos zmlv je Slovensko hodnoten ovea horie ako vina jeho eurpskych susedov.

V podobnom duchu hovor najnovie vydanie prieskumu European Quality of Life Survey 2012, ktor uvdza, e dvera slovenskej verejnosti v prvny systm, polciu, parlament a vldu je najniia v rmci V4 a vrazne pod priemerom E. Celkovo je dvera Slovkov vo verejn intitcie iesta najniia v rmci E 27.

German Marshall Fund vo svojej publikcii TransAtlantic Trends z roku 2012, ktor sleduje v postoje verejnosti uvdza, e 85% slovkov sa domnieva, e ekonomick systm ich krajiny nasmeruje vinu ziskov do vreciek nepoetnej elity; iba 6% sa domnieva, e systm funguje spravodlivo pre vetkch. Tento vsledok je spolu s Bulharskom najni spomedzi vetkch 14 krajn, ktor sa zastnili prieskumu.

Korupcia zostva jednm z najvznamnejch a najrozrenejch problmov na Slovensku. Poda pecifickho prieskumu v rmci Eurobarometra . 374 z februra 2012, a 80% obanov Slovenska shlas, e korupcia je zvan problm (E 74%). 92% obanov Slovenska shlas, e korupcia je prtomn aj v celottnych intitcich (E 79%). 83% obanov Slovenska shlas, e korupcia je prtomn aj v miestnych intitcich (E 76%). 84% obanov Slovenska sa domnieva, e korupcia je sasou kultry podnikania (E 67%). 54% obanov Slovenska ver, e korupcia ich osobne postihuje v kadodennom ivote (E 29%). A 27% obanov Slovenska uviedlo, e v priebehu uplynulch 12 mesiacov boli poiadan aby dali platok za poskytnutie sluieb, prpadne, e sa to od nich oakvalo (E 8%).

15

S cieom ilustrova administratvnu za, ktorej elia podnikatelia pripravilo zdruenie, WEF v spoluprci so Zdruenm podnikateov Slovenska krtky prehad dokumentov, ktor musia by vyplnen pred zaloenm firmy (vo forme s.r.o. a v prpade ak tto firma m ma minimlne jednho zamestnanca). Informcie s platn k 1.septembru 2013:

Formulre potrebn na zaloenie firmy

s.r.o. so zastpenm (jeden konate a dvaja partneri) 11 dokumentov

Daov rad 2 povolenia ivnostensk register SR 3 dokumenty

(Splnomocnenie pre ivnostensk register, stanovy spolonosti, elektronick formulr)

Obchodn register 8 dokumentov (Splnomocnenie pre Obchodn Register, stanovy spolonosti + protokol o zaloen, ak je podpsan, ivnos, alebo in typ licencie umoujci podnikanie v SR, prehlsenie sprvcu vkladov, podpisov vzor, shlas majitea nehnutenosti, shlas sprvcu dane / psomn shlas zakladatea spolonosti o vyrovnan vetkch daovch zvzkov, elektronick formulr)

s.r.o. bez zastpenia (jeden partner)

9 dokumentov Daov rad 1 povolenie ivnostensk register SR - 3 dokumenty

(Splnomocnenie pre ivnostensk register, stanovy spolonosti, elektronick formulr)

Obchodn register - 8 dokumentov (Splnomocnenie pre Obchodn Register, stanovy spolonosti + protokol o zaloen, ak je podpsan, ivnos, alebo in typ licencie umoujci podnikanie v SR, prehlsenie sprvcu vkladov, podpisov vzor, shlas majitea nehnutenosti, shlas sprvcu dane / psomn shlas zakladatea spolonosti o vyrovnan vetkch daovch zvzkov, elektronick formulr)

Formulre potrebn na zamestnanie jednej fyzickej osoby

Daov rad - 14 dokumentov

(oznmenie vzniku zamestnvania, 12 x prehad a 1 x ron hlsenie)

Socilna poisova - 14 dokumentov (prihlka zamestnvatea, prihlka zamestnanca, 12 x vkaz poistnho)

Zdravotn poisova - 15 dokumentov (prihlka zamestnvatea, prihlka zamestnanca, 12 x vkaz poistnho, 1 x ron vkaz)

Personlna agenda zamestnvatea 3 dokumenty (pracovn zmluva, vyhlsenie, iados o vykonanie ronho ztovania)

To je spolu minimlne 46 dokumentov len v prpade zamestnanca, ktor nebude ani prceneschopn ani neukon pracovn pomer. Okrem tchto dokumentov samozrejme podva daov priznania a rzne oznmenia o akejkovek zmene tkajcej sa podnikania.

Uveden fakty umiestuj Slovensko na 46, pozciu v Sprve

Svetovej banky (Ease of Doing Business Index). Na zaloenie firmy je potrebnch 16

kalendrnych dn.

16

2. Informan a poradensk programy ensk organizcie uvdzaj, e slovensk eny sa nectia by dostatone pripraven zaa podnika, pretoe im chbaj vhodn podnikatesk zrunosti. Rovnako absentuje sie poradenskch programov, ktor by potencilnym enm podnikatekm pomohli takhoto zrunosti zska a poskytova im podporu poas procesu zakladania a rozbiehania firmy. A. Chbajce podnikatesk zrunosti

Nedostatok informci o tom ako zaloi firmu, ktor by systematicky fungovala a zamerala sa na jej jednotliv aspekty; eny s z tohto hadiska konzervatvnejie a obvaj sa nespechu

Nedostaton informcie o tom ako zska a nadviaza obchodn kontakty v zahrani a ako sa presadi u zahraninch partnerov

Chbajca intitucionlna podpora, ktor by zretene vysvetovala ako sa d zska poiaton kapitl, ako riadi zskan prostriedky a pokry nklady a zrove dokza zamestnva in osoby a tak rozvja podnikanie

Nedostatone pripraven biznis pln, ktor by obsahoval identifikciu klienta, produktu a analzu trhu

Budovanie znaky, nedostaton ovldanie prce s potaom a neznalos marketingovch nstrojov

B. Nedostatone zretene definovan rmec Nejestvujci zreten intitucionlny rmec poskytujci podporu a pomoc pri rieen

vyie uvedench problmov Podpornm organizcim, ktor pomhaj enm podnikatekm by sa malo venova

viac pozornosti, pretoe ich sasn organizan nastavenie sauje monos kontaktova eny v kadom regine

Graf . 5 Nedostatok informci ako problm z hadiska veku a zaradenia

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), aprl - jn 2013 Problm nedostatonch informci zostva aj naalej kovm problmom medzi podnikatemi v rannom tdiu aktivt, predovetkm vak medzi podnikatemi vo veku 18-25 a 25-35 rokov. Vemi zaujmavou je korelcia medzi zamestnancami a jednotlivcami v kategrii In, ktor predstavuj najm ttnych zamestnancov, ktor vnmaj nedostatok informci ako jeden z kovch problmov a dvodov, preo odkladaj svoje rozhodnutie o prpadnom zaat podnikania.

17

3. Financovanie eny podnikateky sa asto boria s problmami ako financova zaiatok podnikania a udra kadodenn prevdzku firmy. To me by dsledkom nedostatonej informovanosti o systme a zaujatosti finannho odvetvia ako takho. eny elia prekkam v oblasti financovania, ktor pramenia z nasledujcich skutonost:

akosti s financovanm pri zaat podnikania a ich prevdzky z dvodu nedostatku dostupnch dotci a drahch piiek

Nedostatok finannej gramotnosti a nedostaton sksenosti s projektovanm nkladov v rmci biznis plnu, ktor by bol prijaten pre banky a skromnch poskytovateov rizikovho kapitlu

Nedostatone vyvinut, alebo absentujce siete inkubtorov zameran na eny podnikateky a zapojenie mldee

Nedostatok systematickej podpory malch a strednch podnikov prostrednctvom schm financovania E, ako je napr. JEREMIE4

V sasnosti je mon zska finann podporu od vldy pri rozbiehan podnikania jedine nasledovnmi spsobmi:

Nenvratn piky od radu prce poskytovan iadateom, ktor boli dovtedy registrovan ako nezamestnan s podmienkou poskytnutia biznis plnu a zaloenia ivnosti a zotrvania na ivnosti poas minimlne 2 nasledujcich rokov

Nvratn piky prostrednctvom mikropikovho programu NARMSP iadna priama schma, alebo program na podporu ien, menn, alebo zdravotne

postihnutch Graf . 6 Primrne prekky podnikania na Slovensku

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), aprl - jn 2013 Poiaton kapitl a Networking zostvaj dva kov problmy slovenskch podnikateov. Nedostatok informci vak predstavuje problm . 3, ke chc Slovci zaa podnika. Rovnovha medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom zostva problematickou

4 JEREMIE program nebol doteraz implementovan v Slovenskej republike

18

oblasou iba medzi enami a tie vnmaj tento problm ako jeden z rozhodujcich faktorov tkajcich sa podnikania na Slovensku. Pod In slovensk podnikatelia uviedli najm korupciu, vymoitenos prva a administratvnu za, ktor spolu predstavuj hlavn prekky podnikania na Slovensku.

4. Nedostatok sebadvery a podpory eny podnikateky tie uvdzaj problmy pri zanan podnikania kvli nedostatku podpory a chbajcej dvery vo vlastn schopnos spene natartova podnikatesk aktivity. Najvznamnejie problmy a obavy, ktorm elia eny zahaj nasledovn:

Nedostatok jestvujcich iniciatv, ktor by uahili sieovanie (tzv. networking) medzi aktvnymi enami podnikatekami

Nedostatok mentoringovch programov, ktor by pomohli vyriei problm chbajcej sebadvery pri zakladan spenho a rentabilnho podniku

Nedostaton znalos cudzch jazykov Nedostatok motivcie a rodinnej podpory, spoloensk predsudky Finanne nedostupn vzdelanie zameran na podnikanie pre eny, ktor by chceli

zaa podnika, prpadne rozri si vedomosti v oblasti podnikovho manamentu Zapojenie ien z vidieckych oblast

eny z vidieckych oblast maj na pracovnom trh obmedzen monosti . Vina z nich je aktvna v nevrobnej sfre, najm v slubch a ponohospodrstve. Avak modernizcia ponohospodrskeho sektoru viedla k zneniu zamestnanosti, ktor disproporne postihlo najm eny. Pretoe medzi obyvatemi vidieka je viac ien so zkladnm vzdelanm ako muov, vysok percento ien je zamestnanch v seznnych ponohospodrskych prcach.

Modernizcia v ponohospodrskom sektore a presun ekonomickej aktivity z vidieka viedla nepriamo k zatvraniu predkolskch zariaden pre deti a printila eny aby sa spoliehali na socilne dvky, alebo drobn domce ponohospodrske aktivity namiesto toho, aby hadali prcu mimo domova. Zlepenie postavenia ien vo vidieckych oblastiach me priaznivo ovplyvni ich snahu zska ivnostensk list, alebo rozbehn in formu podnikateskch aktivt. Napriek tomu je vidieku je na vidieku mlo novch podnikateov; eny maj skr tendenciu opusti dedinu, aby si hadali prcu v malch, i vekch mestch. Nzka rove informovanosti a povedomia o programoch, ako aj slab rove mobility ien na vidieku iastone vysvetuj sasn stav vidieckych oblast.

19

Problmy s rovnovhou medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom Opatrenia na zachovanie rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom sa stali nstrojom na podporu zamestnanosti osb zodpovednch za svoje rodiny. Podpora v oblasti rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom by mala pomc rodiom, predovetkm matkm, aby nemuseli eli diskrimincii v prci, umoni im udra si svoje pracovn miesta, a zrove vies nielen spen profesionlny, ale aj napajci osobn a rodinn ivot. Je vo veobecnom spoloenskom zujme podporova rodiny, predovetkm mlad rodiny, ktor vychovvaj deti. Preto je dleit venova sa nasledujcim oblastiam:

Aktvne pracovn zapojenie ien nielen umouje enm zachova si nezvislos, ale je tie kovm faktorom v boji proti socilnemu vyleniu a feminizcii chudoby;

Problmom zostva aj naalej skutonos, e eny s prirodzene zodpovedn za viu as povinnost svisiacich s vedenm domcnosti a starostlivosou o deti, ak nie, v niektorch prpadoch, o vetky tieto povinnosti. Z tohto dvodu je udriavanie zdravej rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom relatvne problematick;

Pro-rodinn politika zamestnvateov zohrva tie dleit lohu. V sasnosti je tto politika skr vo fze prijmania intuitvnych opatren a nie na rovni systematickej implementcie strategickch cieov. Okrem toho, iniciatvy na podporu rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom boli, ak vbec, vinou implementovan prevane medzinrodnmi spolonosami prtomnmi na Slovensku, km firmy so slovenskm kapitlom, predovetkm v segmente malch a strednch podnikov za tmto celosvetovm trendom zaostvaj;

Zamestnvatelia si plne neuvedomuj, e pro-rodinn opatrenia maj priazniv dopad na ich hospodrsku vkonnos. Tm, e znia fluktuciu zamestnancov a ast neprtomnos v prci, zvia lojalitu zamestnancov a prilkaj kvalitnejch pracovnkov;

Aj samosprvy asto zabdaj, e loklna infratruktra a podmienky priatesk k rodine s dleit. Mestsk, i obecn zastupitestv by mali prehodnoti svoje sluby smerok k podpore zabezpeenia podmienok pre rovnovhu medzi profesionlnou karirou a skromnm ivotom, ako napr. predkolsk zariadenia a starostlivos o deti.

Zamestnvatelia vnmaj nedostatky a priestor na zlepenie v miestnej a regionlnej infratruktre, finannej dostupnosti a prstupnosti sluieb pre rodiny a sluieb pre deti a inch lenov rodiny. Avak, primrne, verejn sektor, ako aj miestna a regionlna samosprva s primrne zodpovedn za tto oblas. Vye 60% dopytovanch zamestnvateov vyjadrilo zujem o spoluprcu vo vytvran infratruktry priateskej k rodinm s demi.

20

Problmy ien v dosahovan rovnovhy medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom

V poslednch desaroiach, zamestnvatelia zaali rozvja politiky, ktor podporuj

rodinn zzemie svojich zamestnancov a ich rodinn povinnosti a zvzky vo vej miere ako v minulosti. Ukazuje sa, e takto opatrenia ved k zvenej produktivite prce a celkovo vyej vkonnosti spolonost, ktor ich aplikovali. V dnenej dobe sa obaja rodiia snaia skombinova rodinn ivot a zrobkov innos i u je to z isto finannch dvodov, alebo v rmci snahy presadi sa v profesionlnej oblasti. Jednm z hlavnch socilnych problmov tak aj naalej zostva dilema medzi karirou a rodinou, ktor sa nielene nezmenila, ale berc do vahy demografick, vzdelvacie a ekonomick zmeny, tento problm sa stva oraz vypuklejm a vnejm.

1. Starostlivos o deti a vldnou stanoven prspevky pre rodiov

Pracujce a podnikajce eny uvdzaj, e jestvujce podmienky sauj monos dosiahnu rovnovhu medzi profesionlnou karirou a rodinnm ivotom, ak sa dan jednotlivec mus okrem profesionlnych povinnost stara o nezaopatren deti. Tento problm pramen v sasnom nastaven vldnych dvok pre rodiov a nedostatku finanne dostupnej starostlivosti o deti. Tto starostlivos poskytuj jasle a matersk koly, ktorch poet a kapacita je v sasnosti nedostaton. Samosprva (mest a obce) zodpovedn za ich zriadenie a financovanie nie s motivovan zriaova nov, alebo rozirova jestvujce, kee ich musia financova z vlastnch rozpotov. Ukzalo sa e, neexistuj iadne verejno-skromn partnerstv medzi samosprvou a skromnm zamestnvateom, ktor by rieili tto problematiku. Samosprvam mono jednoducho v rozpotoch chbaj prostriedky na podporu zariaden poskytujcich starostlivos o deti. Spolonosti (a na pr vnimiek) neboli doposia motivovan budova takto zariadenia. Konkrtne problmy zahaj nalsedovn:

ttne jasle / denn opatrovatesk centr pre deti vo veku do troch rokov doslova zmizli; okrem toho jestvujce matersk koly pre deti vo veku tri a viac rokov trpia nedostatkom kapacity a ich sie je rovnako nepostaujca;

Z dvodu obmedzenho potu zariaden a obmedzen tkajcich sa potu det v jednom zariaden s nklady na umiestnenie dieaa do skromnho zariadenia astokrt vyie ako vldne socilne dvky pre rodiov, ktor asto tvoria jedin zdroj prjmu matky;

asto sa meniaca legislatva tkajca sa rodiovskch dvok a ich obmedzenia pre

matky, ktor pracuj, alebo podnikaj preka enm v realizcii podnikateskch plnov.

21

2. Nedostaton mimokolsk starostlivos o deti

Sasn novelizcia Zkona o financovan kolstva alokuje prostriedky na centr vonho asu jednotlivm samosprvam poda trvalho pobytu det; tieto samosprvy nsledne prerozdeuj fondy jednotlivm centrm vonho asu. o sa tka mimokolskch aktivt (t.j. aktivt po vyuovan) organizovanch kolami, tie takmer plne vymizli ako aj monos necha diea po vyuovan v tzv. kolskej druine. Tieto centr v sasnosti bojuj o preitie. Z hadiska mimokolskej starostlivosti o deti, Platforma ien Slovenska identifikovala nasledujce problematick oblasti:

Obmedzen monosti poskytovania starostlivosti o diea po vyuovan vo forme vonoasovch innost, prleitost na portovanie, komunitn sluby at., o je kovm problmom malch miest a obc, kde samosprvy elia obmedzenm zdrojom a nie s pre kolkov schopn vytvori dostaton sie

Nedostatok programov, ktor by komplexne rieili problm podpory ien, ktor sa vracaj po materskej dovolenke do prce

Nejestvujca prax v zavdzan flexibilnch foriem prce, slovensk zamestnvatelia nemaj tendenciu nasledova prax medzinrodnch spolonost

Graf . 7 Pomha podnikateom a zamestnancom niekto v domcnosti?

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), aprl - jn 2013 Ako potvrdzuj vsledky prieskumu Fra podnikateliek (WEF), vidme prv snahy o rozvoj slovenskho sektora starostlivosti o deti tzv. child-care, ale skr v mestch vekch ako malch a dedinch. Slovensk domcnosti maj tendenciu skr vyuva pomoc od lenov rodiny ako sluby platench profesionlnych opatrovateliek. V Spojench ttoch americkch je takmer 11 milinov det vo veku menej ako 5 rokov, ktorch rodiia aspo raz do tda vyuvaj nejak druh starostlivosti o deti. V priemere strvia deti pracujcich matiek 35 hodn tdenne v nejakej sieti starostlivosti o deti. Zhruba jedna tretina tchto det je zaopatren v rmci vyuvania rznych foriem starostlivosti, aby ich rodiia dokzali naplni potrebu detskej starostlivosti poas benho pracovnho asu, ako aj mimo neho.

22

3. Nvrat z materskej a rodiovskej dovolenky nasp na pracovisko

eny na Slovensku sa boria s problmami pri nvrate s materskej dovolenky nasp na pracovisko. Konkrtne vzvy a prekky v rmci tohto procesu s nasledovn:

eny, ktor s na materskej a nsledne na rodiovskej dovolenke asto nemaj iadny kontakt so svojim zamestnvateom po dobu 2 a 3 rokov;

Strcaj kontakt s vvojom, stratgiami a plnmi spolonosti, v ktorej pracovali; eny vo veobecnosti nemaj monos teleprce alebo delenho pracovnho

miesta, ktor by umonili postupn nvrat na pracovisko. Tm strcaj flexibilitu a je pre ne nron dosiahnu rovnovhu medzi pracovnm ivotom a meniacimi sa povinnosami v rmci starostlivosti o deti;

Prax ukazuje, e eny odbornky sa asto vracaj na in pozciu, ako bola t z ktorej odchdzali napriek tomu, e im toto prvo priznva zkon;

eny asto vhaj s prijatm ponuky manarskej pozcie po nvrate z materskej dovolenky z dvodu nedostatonho sebavedomia, znenej produktivity prce a straty kontaktu s praxou, o vedie k situcii ke pracuj za niie mzdy;

Zrove eny neradi prijmaj riadiace pozcie po nvrate z materskej dovolenky, pretoe astokrt maj strach z toho, i sa doku dostatone postara o svoje diea a skbi tto starostlivos s poiadavkami ich profesionlnej kariry.

23

Problmy ien na manarskych a vedcich pozcich Je veobecne uznvan, e eny s v eurpskom biznise ete stle nerovnomerne zastpen z hadiska potu aj postavenia. Hoci eny predstavuj 55 percent eurpskych absolventov univerzt, ich zamestnanos je o 21 percent niia ako u muov. Vrazn rozdiely tie bada medzi rovou pracovnch zodpovednost a vplatnmi pskami: poda Eurpskej komisie je priemern rozdiel medzi mzdou muov a ien a na rovni 15 percent. Na Slovensku sa poda najnovch tatistk Ministerstva prce tento rozdiel pohybuje zhruba na rovni 20 percent. V rmci jednotlivch spolonost s eny nerovnomerne zastpen predovetkm na manarskych pozcich a pozcich s rozhodovacou prvomocou: v Eurpe eny predstavuj iba 11-percentn podiel lenov predstavenstiev spolonost ktovanch na burzch. Situcia sa vrazne li medzi jednotlivmi eurpskymi krajinami: v Nrsku na 32 percentch pozci v rmci top manamentu pracuj eny, km v Luxembursku je to len 1 percento. Veobecne sa d kontatova, e diverzita pohlav je rozrenejia v severnej a vchodnej Eurpe v porovnan s juhom Eurpy, alebo Nemeckom. Nrsko a vdsko stle predstavuj nedosiahnuten vrchol adovca z pohadu dosiahnutia rodovej rovnosti.

1. Nedostaton dvera spolonosti v eny ako lderky a manarky

Slovensk spolonos vo veobecnosti nedodva odvahu enm, aby sa snaili dosiahnu manarske pozcie. Napriek tomu, e viacer tdie dokzali, e spolonosti v ktorch predstavenstve sedia aj eny podvaj lep vkon, slovensk eny musia eli stereotypom a predsudkom nielen zo strany muov, ale asto aj zo strany ostatnch ien.

Graf . 8 Maj to mui v ivote ahie ako eny?

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), Aprl - jn 2013

Vsledky prieskumu s znepokojiv. Viac ne 70% slovenskch ien si mysl, e mui to maj v ivote ahie ako eny. Tento stav potvrdzuje aj takmer 50% muov, ktor sa zastnili prieskumu. Iba 17% muov a 8% ien si mysl, e obe pohlavia maj v ivote rovnak prleitosti a elia rovnakmu zaobchdzaniu.

24

eny elia spoloenskm predsudkom aj voi tomu, aby prijali manarske a in riadiace posty v spolonosti a pracovali na tchto pozcich. Spsobuj to viacer faktory poda rznych scenrov vrtane nasledujcich:

Je celkovo nedostatok viditench, spench ien manarok a ien na vedcich pozcich, ktor by boli vzorom nielen pre inch odbornkov, ale aj pre cel verejnos

Tma ien v manamente sa riei, ak vbec, jedine v zkom kruhu odbornkov Diskusia na tto tmu v rmci verejnosti plne absentuje eny elia situcii, ke mui vrazne dominuj v manamente spolonost, o vedie

k niej rovni akceptcie asti ien eny manarky asto dostvaj mzdy na inej rovni, ako mui s identickmi

pracovnmi povinnosami

2. Nedostaton prprava a mentlne nastavenie

Aj ke s manarske pozcie na trhu prce k dispozcii, mnoh eny maj mentlne nastavenie, ktor ich odrdza od vyuitia tchto prleitosti, v om ich ovplyvuje mnostvo internch ako aj externch faktorov:

Vzdelvac systm na Slovensku nevedie dievat v malom/mladom veku k tomu, aby si verili, e mu by spen v akejkovek oblasti ivota

Vzdelvac systm nevytvra prleitosti a podmienky pre tieto dievat, aby sa dokzali spene presadi ako podnikateky, alebo aby pracovali na pozcich tradine vnmanch ako muskch

Mnoh eny sa nesnaia dosiahnu manarske pozcie s dvodu nzkeho sebavedomia a strachu z riskovania

Nronos prekonvania prvej lnie tchto barir odrdza eny od rozvoja vlastnej kariry a vzostupu v rmci manamentu spolonost

Graf . 9 o konkrtne by sa malo zmeni, aby sa zlepil ivot ien v naej spolonosti

Zdroj: Prieskum Fra podnikateliek (WEF), Aprl - jn 2013

25

Respondenti v prieskume uskutonenom From podnikateliek (WEF) jednoznane odpovedali, e najdleitejm faktom by malo by poskytnutie fungujceho systmu poradenskch sluieb a prleitost na sieovanie (networking), ktor by pozitvne ovplyvnili ich profesionlne smerovanie. Viac ne 58 percent dopytovanch respondentov uviedlo, e je nevyhnutn zlepi rove sluieb pre eny, matky a rodiny, o otvra diskusiu o novom, rchlo rastcom segmente sluieb, ktor na Slovensku zostva ete stle nevyvinut sluby starostlivosti o deti.

3. Nedostaton zastpenie Pretoe s eny na Slovensku nerovnomerne zastpen na vedcich pozcich vo vlde SR pracuje (na ministerskej pozcii) iba jedna ena a iba 28 zo 150 lenov Nrodnej rady s eny musia asto vstupova do interakcie s intitciami, ktor s pomal a nevedia, ako akceptova eny manarky. A na zver, medzi vysokmi ttnymi radnkmi, top manarmi a majitemi spolonost je nedostatok ien. eny by mohli ai zo situcie, ak by boli viac zapojen do rozhodovacch procesov, aby zabezpeili, e prijman rozhodnutia a programy by sa venovali potrebm oboch pohlav. Verejnos tie nemus by dostatone informovan o ench, ktor u na takchto pozcich pracuj, o naznauje, e je potrebn zabezpei, aby boli tieto eny lepie viditen.

V rmci rozhodovacch procesov eny doteraz nemalo oficilne zastpenie, ktor by im poskytovalo jednotn hlas v oblasti rieenia problmov ien v podnikan, socilnej oblasti a vo vedn spolonosti ako takej.

26

27

Kapitola 2 spen prklady z praxe zo Spojench ttov americkch

28

Prpadov tdie prezentovan v tomto Pozinom materili naznauj, e v rmci aktivt o podporu ien podnikateliek prevlda viacero programovch postupov a cieov. Mnoh z danch prpadovch tdi zahaj prvky rznych typov programov. Pretoe je len mlo prpadov, ktor by znzorovali len jeden dominantn typ programu, poskytujeme v alom texte vysvetlenie vyuitch prvkov s odvolanm sa na programy zahajce tieto konkrtne metdy. spen a dobre prispsoben program bude v sebe zaha typologicky prvky, ktor cielene rieia potreby v rmci spoloenskho, ekonomickho a politickho kontextu v ktorom je dan program realizovan .

Ambasdorsk programy o Na rozdiel od inch iniciatv, ktor sa snaia ovplyvni postoje verejnosti

smerom k podpore ien podnikateliek, Ambasdorsk programy sa snaia ovplyvni nzory a postoje ien tak, aby si uvedomili, o mu individulne dosiahnu. V rmci takchto programov sa uskutouje nbor spench ien podnikateliek, ktor sa nsledne podelia o svoj prbeh s inmi enami na prezentcich, frach, alebo webovch strnkach.

Poradenstvo pri tvorbe podnikateskch plnov o Programy na podporu ien podnikateliek tie mu sli na pomoc enm

podnikatekm v rannej fze ich podnikania tm, e im poskytn sptn vzbu a poradenstvo v svislosti s ich podnikateskm zmerom (tzv. biznis plnom).

Certifikan programy o Programy, ktor realizuj certifikciu, e dan firma je bu vlastnen, alebo

kontrolovan enami. Certifikcia me by uiton pre podniky, aby boli spsobil zastni sa pecilne urench vldnych tendrov, podpore pri diverzifikcii dodvateskho reazca vekch firiem, alebo pre propagciu znaky z hadiska spoloenskej zodpovednosti. Vldy, ktor oznamuj pecifick tendre pre spolonosti, ktor s vo vlastnctve ien, asto certifikuj firmy v rmci svojich internch kapact. Je vak tie vhodn, ak vldne orgny a ttne intitcie akceptuj certifikty vydvan tretmi stranami.

Programy na poskytovanie piiek / financovanie o eny podnikateky maj asto problmy zska adekvtne piky

a financova rozbehnutie a prevdzku svojich novozaloench firiem. Niektor programy poskytuj piky a granty priamo enm podnikatekm i u prostrednctvom spravovania istiny, alebo pomocou pecilne urench veobecnch dchodkovch fondov. In programy podporuj skromnch veriteov, aby poiiavali enm podnikatekm bu prostrednctvom zakolenia veriteov, ako efektvne zacieli potencilne eny- klientky, alebo poskytovanm zruk s cieom zni riziko veritea pri poskytovan piky.

Vzdelvacie kurzy a workshopy / tvoriv dielne o Vzdelvacie zloky programov podporujcich podnikanie ien zvyajne

zahaj poskytovanie dlhodobch vzdelvacch kolen pre absolventov,

29

organizciu workshopov zameranch na pecifick tmy a problmy, alebo zacielen podnikatesk kurzy s cieom nboru veobecnch astnkov / tudentov.

Vldne programy zameran na regulciu pecifickho ciea o Vldy mu podporova eny podnikateky prostrednctvom stanovenia

nariaden a referennch rmcov (tzv. benchmarkov) pre udeovanie vldnych kontraktov firmm, ktor s vlastnen enami.

Programy podporujce vytvranie siete inkubtorov o Inkubtory s ovea viac zapojen do procesu nasmerovania rastu firmy od

jej zrodu. Program nazvan ACTiVATE bol iniciovan na University of Maryland Baltimore Country a ukazuje, ako mu verejn programy propagova podnikanie ien, tm, e poskytuj enm kolenia a mentoring s cieom dosta nov technolgie von z inkubtorov priamo na trh.

Formovanie postojov a nzorov o Aktvne ovplyvovanie nzorov a postojov verejnosti me podpori

podnikanie ien tm, e zmen to, o dan odvetvie od ien ako takch oakva, ako aj tm, e zmen kultrne definovan roly pohlav. Takto programy mu vyuva mdi - i u platen, alebo tie, o s zdarma - ako aj elektronick kanly na distribciu informci.

Lobistick a politick zdruenia o Priame lobovanie medzi ldrami zodpovednmi za prijmanie rozhodnut,

alebo zakladanie politickch zdruen a skupn orientovanch na presadzovanie enskch zleitost me predstavova efektvny spsob ako podporova podnikanie medzi enami.

Programy podporujce vstup na trh o eny podnikateky sa asto boria s problmami pri vstupne na nov trhy

z dvodu nchylnosti trhu spolupracova s vekmi firmami, nedostatku know-how, alebo nedostatonej vekosti ich firmy. Poskytovanie kolen a pomoci pri vstupe na nov trhy a povzbudzovanie nkupcov vekch firiem smerom k diverzifikcii ich dodvateskch reazcov pomha enm podnikatekm prenika na nov trhy.

Mentoringov programy o Mentoringov programy s dostupn v niekokch variantoch. Bu tak,

ktor spjaj sksen eny podnikateky, prpadne osoby so pecifickmi zrunosami s jednotlivmi enami, alebo programy ktor sa orientuj na skupiny ien, ktor sa usiluj zaa podnika.

Networking (sieovanie) o eny podnikateky mu zskava podporu prostrednctvom networkingu

a aktivt, ktor podporuj upevovanie vzahov medzi firmami, novikmi,

30

ale aj veternmi v podnikan a tie organizciami, ktor podporuj eny podnikateky.

Vskum o Realizcia vskumov a rozirovanie ich vsledkov a zverov podporuje eny

podnikateky tm, e oboznamuje ich okolie so statusom firiem vedench, alebo vlastnench enami a relnymi problmami, ktorm eny elia. Takto vskumy s tie uiton v zacieovan vldnych programov, ktor pomhaj enm podnikatekm a okrem toho poskytuj enm majitekm firiem realistick obraz o tom, ako si stoja ich firmy v porovnan s inmi spolonosami vlastnenmi enami, prpadne s firmami vo veobecnosti.

Kampane na podporu rovnovhy medzi pracovnm a skromnm ivotom o Verejn iniciatvy, ktor sa snaia podporova eny podnikateky

prostrednctvom presadzovania rovnovhy medzi skromnm ivotom a prcou ako aj flexibility na pracovisku.

31

Hoci mono kontatova vysok rove vskytu zhodnch programovch prvkov spolonch pre vybran prpadov tdie z USA a Eurpy je bada niekoko zsadnch rozdielov. Prpadov tdie z USA zdrazuj niekoko programov, ktor certifikuj firmy vlastnen, alebo kontrolovan enami, km eurpske prpadov tdie nezahaj ani jeden program s tmto komponentom. Spojen tty tie maj niekoko vldnych intitci na rznych verejnch rovniach, ktor sa konkrtne venuj nastavovaniu referennch rmcov a monitorovaniu pokroku v oblasti poskytovania verejnch zkaziek spolonostiam, ktor s vlastnen enami. V Spojench ttoch tie funguje niekoko vldou sponzorovanch podnikateskch inkubtorov, konkrtne vyvinutch na zakladanie spolonost, ktorch majitekami s eny. A nakoniec, programy vyvinut pecificky na podporu ien podnikateliek a firiem vlastnench enami pri vstupe na nov trhy, i u sa jedn o vldne tendre, alebo globlne dodvatesk reazce.

Am

bas

do

rsk

pro

gram

Po

rad

enst

vo p

ri t

vorb

e p

od

n. p

ln

u

Cer

tifi

kan

p

rogr

amy

P

ik

y a

fin

anco

van

ie

V

zdel

van

ie

Reg

ul

cia

pec

ific

kh

o c

iea

Inku

bt

ory

F

orm

ova

nie

po

sto

jov

a n

zo

rov

Lob

isti

ck

a p

olit

ick

zd

rue

nia

Pro

gram

y n

a p

od

po

ru v

stu

pu

na

trh

Men

tori

ngo

v p

rogr

amy

Net

wo

rkin

g

Vs

kum

Kam

pan

e n

a p

od

po

ru r

ovn

ov

hy

ACTiVATE X X X X

Capital Access Contract Loan Program

X

Career-Life Balance Initiative X X

Congressional Caucus for Women's Issues

X

Empire State Development Loan Programy

X

Family Friendly Initiatives X X

Minority and Women's Business Enterprise Program

X X X X

National Women's Business Council

X X X

National Women's Business Owners Corporation

X

Small Disadvantaged Minority and Women Owned Business

Program X X

Survey of Business Owners X X

WEAmericas X X X X

Women Owned Small Business Program

X X X X

Women's Business Center of North Carolina

X X X X

Women's Business Enterprise National Council

X X X

32

Kapitola 3 spen prklady z praxe v Eurpe

33

Prpadov tdie prezentovan v tomto Pozinom materili naznauj, e v rmci aktivt o podporu ien podnikateliek prevlda viacero programovch postupov a cieov. Mnoh z danch prpadovch tdi zahaj prvky rznych typov programov. Pretoe je len mlo prpadov, ktor by znzorovali len jeden dominantn typ programu, poskytujeme v alom texte vysvetlenie vyuitch prvkov s odvolanm sa na programy zahajce tieto konkrtne metdy. spen a dobre prispsoben program bude v sebe zaha typologicky prvky, ktor cielene rieia potreby v rmci spoloenskho, ekonomickho a politickho kontextu v ktorom je dan program realizovan .

Ambasdorsk programy o Na rozdiel od inch iniciatv, ktor sa snaia ovplyvni postoje verejnosti

smerom k podpore ien podnikateliek, Ambasdorsk programy sa snaia ovplyvni nzory a postoje ien tak, aby si uvedomili, o mu individulne dosiahnu. V rmci takchto programov sa uskutouje nbor spench ien podnikateliek, ktor sa nsledne podelia o svoj prbeh s inmi enami na prezentcich, frach, alebo webovch strnkach.

Poradenstvo pri tvorbe podnikateskch plnov o Programy na podporu ien podnikateliek tie mu sli na pomoc enm

podnikatekm v rannej fze ich podnikania tm, e im poskytn sptn vzbu a poradenstvo v svislosti s ich podnikateskm zmerom (tzv. biznis plnom).

Certifikan programy o Programy, ktor realizuj certifikciu, e dan firma je bu vlastnen, alebo

kontrolovan enami. Certifikcia me by uiton pre podniky, aby boli spsobil zastni sa pecilne urench vldnych tendrov, podpore pri diverzifikcii dodvateskho reazca vekch firiem, alebo pre propagciu znaky z hadiska spoloenskej zodpovednosti. Vldy, ktor oznamuj pecifick tendre pre spolonosti, ktor s vo vlastnctve ien, asto certifikuj firmy v rmci svojich internch kapact. Je vak tie vhodn, ak vldne orgny a ttne intitcie akceptuj certifikty vydvan tretmi stranami.

Programy na poskytovanie piiek / financovanie o eny podnikateky maj asto problmy zska adekvtne piky

a financova rozbehnutie a prevdzku svojich novozaloench firiem. Niektor programy poskytuj piky a granty priamo enm podnikatekm i u prostrednctvom spravovania istiny, alebo pomocou pecilne urench veobecnch dchodkovch fondov. In programy podporuj skromnch veriteov, aby poiiavali enm podnikatekm bu prostrednctvom zakolenia veriteov, ako efektvne zacieli potencilne eny- klientky, alebo poskytovanm zruk s cieom zni riziko veritea pri poskytovan piky.

Vzdelvacie kurzy a workshopy / tvoriv dielne o Vzdelvacie zloky programov podporujcich podnikanie ien zvyajne

zahaj poskytovanie dlhodobch vzdelvacch kolen pre absolventov,

34

organizciu workshopov zameranch na pecifick tmy a problmy, alebo zacielen podnikatesk kurzy s cieom nboru veobecnch astnkov / tudentov.

Vldne programy zameran na regulciu pecifickho ciea o Vldy mu podporova eny podnikateky prostrednctvom stanovenia

nariaden a referennch rmcov (tzv. benchmarkov) pre udeovanie vldnych kontraktov firmm, ktor s vlastnen enami.

Programy podporujce vytvranie siete inkubtorov o Inkubtory s ovea viac zapojen do procesu nasmerovania rastu firmy od

jej zrodu. Program nazvan ACTiVATE bol iniciovan na University of Maryland Baltimore Country a ukazuje, ako mu verejn programy propagova podnikanie ien, tm, e poskytuj enm kolenia a mentoring s cieom dosta nov technolgie von z inkubtorov priamo na trh.

Formovanie postojov a nzorov o Aktvne ovplyvovanie nzorov a postojov verejnosti me podpori

podnikanie ien tm, e zmen to, o dan odvetvie od ien ako takch oakva, ako aj tm, e zmen kultrne definovan roly pohlav. Takto programy mu vyuva mdi - i u platen, alebo tie, o s zdarma - ako aj elektronick kanly na distribciu informci.

Lobistick a politick zdruenia o Priame lobovanie medzi ldrami zodpovednmi za prijmanie rozhodnut,

alebo zakladanie politickch zdruen a skupn orientovanch na presadzovanie enskch zleitost me predstavova efektvny spsob ako podporova podnikanie medzi enami.

Programy podporujce vstup na trh o eny podnikateky sa asto boria s problmami pri vstupne na nov trhy

z dvodu nchylnosti trhu spolupracova s vekmi firmami, nedostatku know-how, alebo nedostatonej vekosti ich firmy. Poskytovanie kolen a pomoci pri vstupe na nov trhy a povzbudzovanie nkupcov vekch firiem smerom k diverzifikcii ich dodvateskch reazcov pomha enm podnikatekm prenika na nov trhy.

Mentoringov programy o Mentoringov programy s dostupn v niekokch variantoch. Bu tak,

ktor spjaj sksen eny podnikateky, prpadne osoby so pecifickmi zrunosami s jednotlivmi enami, alebo programy ktor sa orientuj na skupiny ien, ktor sa usiluj zaa podnika.

Networking (sieovanie) o eny podnikateky mu zskava podporu prostrednctvom networkingu

a aktivt, ktor podporuj upevovanie vzahov medzi firmami, novikmi,

35

ale aj veternmi v podnikan a tie organizciami, ktor podporuj eny podnikateky.

Vskum o Realizcia vskumov a rozirovanie ich vsledkov a zverov podporuje eny

podnikateky tm, e oboznamuje ich okolie so statusom firiem vedench, alebo vlastnench enami a relnymi problmami, ktorm eny elia. Takto vskumy s tie uiton v zacieovan vldnych programov, ktor pomhaj enm podnikatekm a okrem toho poskytuj enm majitekm firiem realistick obraz o tom, ako si stoja ich firmy v porovnan s inmi spolonosami vlastnenmi enami, prpadne s firmami vo veobecnosti.

Kampane na podporu rovnovhy medzi pracovnm a skromnm ivotom o Verejn iniciatvy, ktor sa snaia podporova eny podnikateky

prostrednctvom presadzovania rovnovhy medzi skromnm ivotom a prcou ako aj flexibility na pracovisku.

V porovnan s USA sa zahrnut prpadov tdie z Eurpy omnoho viac zameriavaj na ovplyvovanie nzorov verejnosti. V prvom rade sa ambasdorsk programy, ktor v rovnakej forme a tle fungovania v Spojench ttoch veobecne absentuj, zameriavaj na podporu ien, ktor by inak nemali tendenciu podnika, aby zakladali vlastn firmy. V druhom rade viacer programy sa otvorene snaia ovplyvni nzory a postoje verejnosti, aby podporovali rolu ien ako podnikateliek a vedcich osobnost v biznise tm, e zmenia predsudky jednotlivcov voi enm a vnmanie rozdelenia loh oboch pohlav. A nakoniec, eurpske prpadov tdie sa ovea viac zameriavaj na networking medzi enami.

36

Am

bas

do

rsk

pro

gram

Po

rad

enst

vo p

ri t

vorb

e p

od

n. p

ln

u

Cer

tifi

kan

p

rogr

amy

P

ik

y a

fin

anco

van

ie

V

zdel

van

ie

Reg

ul

cia

pec

ific

kh

o c

iea

Inku

bt

ory

F

orm

ova

nie

po

sto

jov

a n

zo

rov

Lob

isti

ck

a p

olit

ick

zd

rue

nia

Pro

gram

y n

a p

od

po

ru v

stu

pu

na

trh

Men

tori

ngo

v p

rogr

amy

Net

wo

rkin

g

Vs

kum

Kam

pan

e n

a p

od

po

ru r

ovn

ov

hy

5-Step Model X

Agency for Economic and Regional Growth

X

Ambassadors in Malta for Increase Women

Entrepreneurs X

Connected by the Web X

DREAM-Days at School X X

ETNA Microcredit X X X

Going for Growth X X

Information Days for Women Business Starters

X X X X

International Forum on ien podnikateliekhip

X X

Mentoring for Female Entrepreneurs Programme

X

National Agency for Women Start-ups Activities and

Services X X

NISTA - Sharing Work-Life Responsibilities Campaign

X X

Program for the Development of

Entrepreneurial Culture among Women Managers

X X X

Prowess: Promoting Women's Enterprise Support

X X X

Resource Centres for Women X X X

Scheme for the Enhancement of Female Entrepreneurship

X

Start-up Line X

Two Women Win X

WIN Women into the Network

X X

37

Kapitola 4 Odporania vod Akn pln pre podnikanie 2020 Eurpskej nie podrobne rozvdza plny Eurpskej komisie na presadzovanie hospodrskeho rozvoja prostrednctvom podpory podnikania. Komisia poznamenva, e si to bude vyadova nasmerovanie pozornosti smerom k podnikateom ako vzorom, s cieom pestova kultru, ktor ocen podnikanie a podnikateskho ducha, poskytne primeran ochranu podnikateom v prpade nespechu, aby neodrdzala jednotlivcov od vopred premyslenho rizika a bude poskytova adekvtne vzdelvanie v oblasti zakladania a prevdzkovania novch firiem. Zatia o uveden odporania sa tkaj podnikania vo veobecnosti, v oblasti podpory ien podnikateliek sa Komisia bude venova rieeniu problmov, ktorm elia konkrtne eny podnikateky, umoova lepiu rovnovhu medzi pracovnm a skromnm ivotom a podporova eny na manarskych pozcich. Eurpska komisia sa zasadila o zaloenie siete Ambasdoriek pre podnikanie ien a mentoriek pre eny podnikateky. Obe siete prepjaj ambasdorsk programy a mentoringov organizcie jednotlivch lenskch ttov. Pln vyzva lensk tty aby implementovali politiky, ktor bud pomha enm pri hadan lepej rovnovhy medzi skromnm a pracovnm ivotom prostrednctvom dostupnejej starostlivosti o deti ako aj o zvislch seniorov. Vlda Spojench ttov podporuje eny podnikateky tm, e sa sna by sama prkladom prostrednctvom vraznej trhovej sily samotnho vldneho apartu. Federlna vlda m cie udeova p percent vetkch vldnych zkaziek firmm a podnikom, ktorch majitekami s eny. V januri 2013 vyhlsila sasn administratva prezidenta Obamu zmenu tejto politiky a zvila objemov limit na vldne zkazky, ktor mu by uren na prideovanie ekonomicky znevhodnenm firmm, ktorch majitekami s eny. Federlna vlda sa tie sna ovplyvni normy v skromnom sektore tm, e nastavuje trendy v rmci sektora verejnho vzdelvania, vedy a zdravotnctva. Nrodn nadcia pre vedu a Nrodn intitt zdravia taktie implementuj plny na podporu ien v oblasti vedy tm, e umouj predenie obdobia na erpanie grantov bez navenia nkladov, financuj optovn zakoovanie vedeckch pracovnok pri nvrate na pracovisko po materskej dovolenke, alebo starostlivosti o zvisl osoby a umouj vyuvanie grantov na najmanie asistentov pre prijmateov grantu, ktor musia udriava rovnovhu medzi prcou a rodinnmi povinnosami. Vlda spojench ttov sa sna podporova eny podnikateky v USA prostrednctvom rozirovania monosti zska vldne zkazky, poskytovanm prleitost na zakolenie ako aj flexibility v poskytovan grantov. Slovensko doposia vo svojej histrii nevyvinulo iadny komplexn a strategick rmec na podporu ien podnikateliek. V sasnosti jestvuj len osamoten projekty a programy uveden do praxe enskmi organizciami, kvzi vldnymi intitciami ako aj skromnmi spolonosami. Dleit je pohad do budcnosti. Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania pracuje na novom dokumente nazvanom Stratgia rozvoja malch a strednch podnikov 2014-2020, ktor uvedie do praxe opatrenia na podporu ien podnikateliek vo forme pecilnych finannch a nefinannch programov. Navrhovan strategick opatrenia by mali by reflektovan v novom operanom programe Vskum a inovcie na roky 2014 a 2020.

38

Odporania pre eny podnikateky S ohadom na vyie uveden vinov trendy prichdzajce zo Spojench ttov americkch a Eurpskej komisie by vlda Slovenskej republiky mohla zvi nasledujce odporania tkajce sa uvedench trendov:

1. Podnikatesk prostredie a vymhatenos prva

A. Podnikatesk prostredie Podnikatesk prostredie Vybudova sie spoluprce medzi obcami, mestami a samosprvami

a zabehnutmi podnikatemi s cieom vytvori trvalo udraten podnikatesk prostredie pre eny podnikateky, ktor boli v minulosti nezamestnan, alebo ktor zaali podnika po nvrate z materskej dovolenky;

Vytvori prostredie na zakladanie podnikania na regionlnej rovni partnerskej siete medzi samosprvou, miestnymi podnikatemi a miestnymi mimovldnymi organizciami, ktor by posilnila podnikanie ien na Slovensku.

Podnikatesk prax Zapoji zstupcov miest aj obc (ZMOS) do pravidelnch mesanch stretnut

Platformy ien Slovenska; Zapoji samosprvu do odbornch aktivt, workshopov a seminrov na rozvoj

zrunost, stretnut zamestnanch ien a ien podnikateliek vo vzdelvacch a kultrnych strediskch v rznych reginoch s cieom alieho zapjania, vzdelvania, zskavania kontaktov a podpory tvorby budcich prleitost;

Znenie administratvnej zae tkajcej sa povinnho vykazovania a prehadov odovzdvanch rznym ttnym intitcim a agentram pri registrcii novej firmy, ako aj pri najman zamestnancov;

Ak nie je dan vykazovanie zruen, alia komunikcia s konkrtnou intitciu by sa mala uskutoova online a proces elektronickej registrcie by nemal by komplikovan ani podmieovan osobnou prtomnosou tatutrneho zstupcu;

Po tom, ako je spolonos v danej intitcii zaregistrovan pre elektronick komunikciu, prstupov daje na elektronick komunikciu by mali by zaslan automaticky a nie na zklade iadosti subjektu;

Zaloi intitciu, prpadne jednotn podnikatesk kontaktn miesto, ktor by malo na starosti vetky potrebn nariadenia a zkony, pravidelne by informovalo a pomhalo v oblasti administratvy, poradenstva a rieenia problmov spojench s podnikanm;

Prepoji toto jednotn podnikatesk kontaktn miesto s najnovmi aktualizciami v oblasti legislatvy a poskytova pomoc enm podnikatekm, napr. v oblasti financovania, vzdelvania, daovej legislatvy, podpornch nstrojov pre podnikanie, rznych podnikateskch truktr at.

39

B. Legislatva a regulan prostredie v podnikan

Zahrn novovzniknut Platformu ien Slovenska medzi vznamnch aktrov, ktor s pravidelne pozvan do diskusie o ekonomickch a socilnych politikch, opatreniach a trukturlnych zmench v hospodrstve krajiny;

Prizva Platformu ien Slovenska do Zboru poradcov predsedu vldy Slovenskej republiky;

Zavies opatrenia, ktor by prispeli k stabilite a elimincii zbytonej byrokracie, korupcie a zvhodovaniu uritch skupn.

2. Informan a poradensk programy

C. Chbajce podnikatesk zrunosti

Zapoji zstupcov Zdruenia miest a obc do mentoringovho programu a prostrednctvom ich siete poskytova potrebn prevdzkov podporu predovetkm vo vidieckych oblastiach;

Zriadi spoluprcu medzi samosprvou a miestnymi radmi prce a vytvori zrozumiten a dostupn jednotn kontaktn miesto s funknou webovou strnkou a odkazmi, ktor bude poskytova potrebn informcie a pomoc;

Vytvori regionlne zastpenia Platformy slovenskch ien, ktor sa bud venova podpore ien podnikateliek a bud poskytova zkladn podporu v rznych regionlnych strediskch;

Vyzva rady prce, aby poskytli priestory na vzdelvacie kurzy a mentoringov programy, ktor by neboli k dispozcii iba nezamestnanm, ale aj inm jednotlivcom, ktor maj zujem zaa podnika.

D. Nejasne definovan rmec

Vytvori celottny, dlhodob program vzdelvania a/alebo zaloi poradensk intitciu v spoluprci s Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny na poskytovanie zkladnch kolen a kurzov finannej gramotnosti pre zanajcich podnikateov a podnikateky. Program by mohol by dostupn zdarma, alebo za nevek symbolick poplatok.

Program me by predovetkm dostupn online a bude informova eny o legislatvnych zmench, relevantnch novinkch a trendoch (napr. v oblasti marketingu, manamentu asu at.) v rznych oblastiach. Vhodn a podporovan by bola aj forma osobnch stretnut, ale tu nebude potrebn tak frekvencia ako v prpade online kurzu.

40

3. Financovanie

Zriadi program, ktor by poskytol zanajcim enm podnikatekm ben piky s nulovm, prpadne minimlnym rokom s podmienkou zaobstarania ivnostenskho oprvnenia, priom pika by bola splcan poas platnosti tohto oprvnenia. Tento postup by mohol by aplikovan v kombincii s nenvratnmi pikami a s procesom registrcie na rade prce.

Rokova s bankovou intitciou ako je napr. Slovenska zrun a rozvojov banka, prpadne s inou bankou o vytvoren pecifickej piky, alebo programu poskytovania nenvratnch verov pre zanajce eny podnikateky, alebo pre podnikateov/-ky, ktor potrebuj preklenovac ver, aby prekonali nron obdobie v rmci svojho podnikania, aby mohli pokraova a zachova nielen svoje pracovn miesto, ale aj pracovn miesta svojich zamestnancov.

Okrem programu Nrodnej agentry pre rozvoj malho a strednho podnikania na poskytovanie tzv. mikro piiek, vytvori program ma poskytovanie mikro piiek, ktor by prinal nov prleitosti na spen zakladanie firiem, alebo vykonvanie inch podnikateskch aktivt.

4. Nedostatok sebadvery a podpory

Plnova podujatia a seminre na vytvranie kontaktov s inmi spenmi podnikatemi a podnikatekami prpadne aj z integrovanej databzy za elom vmeny sksenost, poskytnutia platformy na otvoren diskusiu a posilnenie dodvatesko-odberateskch vzahov. To pome vytvori komunitu ien podnikateliek umoujcu dialg, zdieanie spench prkladov z praxe, ale aj problmov a zrove umon spozna inch potencilnych partnerov, o povedie k posilneniu a presadzovaniu ich podnikania.

Tvorba motivanch programov pre eny zameranch na osobn rozvoj a vyiu sebadveru v rmci spoluprce so pecifickou organizciou zameranou na podnikanie ien s cieom pomc enm vybudova sebavedomie a dveru vo vlastn schopnosti a poskytn im podporu v snahe o spen podnikanie a lepie pracovn prostredie.

Umoni enm podnikatekm neplaten st vo firmch, predovetkm v mikro firmch a malch spolonostiach s cieom zska zrunosti a sksenosti na rozvoji vlastnho podnikania.

Rozbehn mentoringov program so enami podnikatekami, ambasdorkami a spenmi enami v biznise umoujci zdieanie sksenost, nie len pozitvnych, ale aj tch negatvnych, ktor by vysvetlil enm podnikatekm prekky, ktorm bud eli predtm, ako sa im podar rozbehn siln podnikanie, alebo firmu.

41

Rovnovha medzi pracovnm a skromnm ivotom Na vyrieenie problmov v oblasti rovnovhy medzi prcou a rodinnm ivotom je mon podnikn rzne kroky. Avak zkladnm rieenm tohto problmu je poskytnutie prunej formy spoluprce v oblasti zamestnanosti zo strany ttnych orgnov a intitci, o sa, ia, v sasnosti nedeje. alm jednoduchm krokom by bolo umoni prun pracovn as pre zamestnancov v rznych sektoroch a oblastiach nrodnho hospodrstva. Kee v spolonosti ako celku ete stle pretrvva vrazn neprunos v zamestnvan, ttne intitcie a agentry (orgny verejnej sprvy, orgny ttnej sprvy, ttne agentry a samosprva) by mali s prkladom z hadiska poskytovania flexibilnch foriem zamestnvania ien.

1. Odporania na rovni ttnych intitci

Je nevyhnutn, aby ttne orgny, kde eny predstavuj vinu zamestnancov poskytovali monos zamestna ist percento zamestnancov v rmci prunch foriem zamestnvania (prca z domu, teleprca, prca na iaston vzok, zdiean pracovn miesto) predovetkm enm, ktor s najman po materskej/rodiovskej dovolenke ete pred skonenm oficilneho trvania tejto dovolenky tak, ako je definovan v legislatve.

Poskytn enm na materskej/rodiovskej dovolenke monos pracova a dostva socilnu dvku sasne a povzbudi ich tak, aby zostali v kontakte so svojim zamestnvateom a svojou prcou, prpadne projektami a uahi im tak neskorie hladk zaradenie sa do pracovnho procesu.

Poskytn zamestnvateom flexibilitu v oblasti prunch foriem zamestnvania zo zkona (prca z domu, teleprca, prca na iaston vzok, zdiean pracovn miesta).

Zabezpei, aby ttne orgny a intitcie slili ako vzorov prklad pre skromn sektor, predovetkm pre firmy so slovenskm kapitlom a boli aktvne v aplikovan a presadzovan prunch foriem zamestnvania a podporovali tak vyiu zamestnanos ien.

Sluby v socilnej oblasti predstavuj jeden z hlavnm pilierov modernej socilnej politiky. Odporania Eurpskej rady lenskm ttom sa koncentruj predovetkm na vytvranie dostupnch a kvalitnch sluieb pre deti a to najm v nasledovnch oblastiach:

o Sluby pre deti v predkolskom veku (jasle, matersk koly, denn centr, herne pre vemi mal deti, v ktorch by trvili as, km ich matka/otec pracuj a to aj v prpade ak pracuj na smeny; rodinn centr poskytujce cenn starostlivos ako sas integrovanho systmu sluieb pre rodiny s demi); a

o Sluby pre deti v kolskom veku (denn starostlivos pred nstupom do koly a po vyuovan aj v prpade ak by rodiia pracovali na smeny, centr vonho

42

asu, ihrisk a portovisk, portov kluby, przdninov tbory a projekty at.)

2. Odporania na loklnej rovni

Podpora budovania tzv. rodinnch centier tieto centr by mali zaha

psychologick poradensk sluby zameran na rodinn problmy a problmy spojen s vchovou det, vytvranie kontaktov, samostatn zvldanie problmov, rodiovsk diskusn skupiny na zdieanie pozitvnych sksenost z praxe, napr. z oblasti starostlivosti o deti, zdieanie sksenost. Tieto centr by tie sa tie mali postara o svoju propagciu navonok, informova verejnos, formova jej nzory, zskava partnerov na spoluprcu medzi inmi subjektami, ktorm le na srdci problematika rovnovhy medzi prcou a skromnm ivotom a ktor chc a doku v tejto oblasti pracova;

Zabezpei lepiu dostupnos zariaden poskytujcich starostlivos o deti predkolskho veku a to nielen v mestskom, ale aj vidieckom prostred a v blzkosti pracoviska. Rieenm by mohlo by zavdzanie tzv. mini jasl prpadne mini materskch kl priamo na pracovisku/v tesnej blzkosti pracoviska, aby boli tieto zariadenia dostupn na ceste do prce a z prce. V prpade mench firiem by rieenm mohlo by spjanie sl a zdrojov s miestnou samosprvou a inmi zainteresovanmi stranami;

Zaloi zdiean zariadenia poskytujce starostlivos o deti predkolskho veku napr. samosprva me poskytn priestor a vybavenie, podnikate me toto zariadenie prevdzkova a spolonosti mu poskytn financovanie.

Poskytn monos vyuva portov, rekrean a in zariadenia a priestory zamestnvateov aj deom zamestnancov (deti mladie ako 18 rokov). V rmci partnerstva s miestnou samosprvou by sa tak mohli vytvori pracovn miesta pre manarov, prpadne prevdzkovateov tchto zariaden;

Poskytovanie starostlivosti o deti poas kolskch przdnin (letn tbory dostupn aj pre rodiny z nzkym prjmom, denn tbory pre deti);

Rozri ponuku centier a zahrn k nim mini jasle, mini klky, kluby, verejn portovisk, ihrisk a arely pre von as, miestne portov a rekrean kluby pre deti a deti s rodimi (multifunkn centr pre rodiny);

Podporova vytvranie infratruktry priateskej k rodinm v obciach a mestch ako aj dostupnos verejnch sluieb;

Podporova socilne a zdravotncke sluby pre rodiny ako aj socilne zvislch lenov rodn a zabezpeenie kvality a dostupnosti tchto sluieb;

43

Realizcia cezhraninch projektov a vmena sksenost s inmi subjektami v danch oblastiach z rozvinutch eurpskych krajn a zabezpei prenos sksenost na zklade splnenia nasledujcich podmienok:

o Relevantn organizan truktry - partnerstv o Zakolenie a pripravenos udskch zdrojov o Dlhodob podpora poskytovan vetkm aktrom o

3. Veobecn odporania

Poskytn podporu enm po nvrate z materskej dovolenky na pracovisko:

vytvranie prleitost a priestoru, aby mohli prejavi svoj talent a zabezpei spravodliv zaobchdzanie zo strany zamestnvatea a tandardy pri najman zamestnancov, ktor bud nastaven spravodlivo voi enm - matkm

Nastavenie opatren pre cel rodinu, ktor podporia muov, aby sa tie zapojili do starostlivosti o domcnos a rodinu

Vzdelvanie ud o diverzite, prunom pracovnom ase, prci z domu, zdieanch pracovnm miestach, prci na iaston vzok, brigdnickej prci / prci na dobu urit poas rodiovskej dovolenky, zalenen do ivota firmy aj poas materskej a rodiovskej dovolenky prostrednctvom vzorovch prkladov

Monos flexibilnho vyplatenia rodiovskho prspevku naraz v jednej sume a nie poas celho trvania nroku a do tretieho roku dieaa (ak sa matka rozhodne zaa podnika, alebo sa po roku zamestna, mala by monos poiada o vyplatenie zostvajcej iastky rodiovskho prspevku a tto iastku vyui na zaplatenie skromnej starostlivosti o svoje diea, alebo ou financova opatrovateku, prpadne financova zaiatok podnikania). Tto zmena nebude ma dopad na vdavky ttneho rozpotu, pretoe tt u v momente, ke sa diea narod kalkuluje so skutonosou, e jeho matka m nrok na rodiovsk prspevok; jedin zmena by nastala z hadiska cash flow, alebo pri prprave rozpotu obmedzenho na uie asov obdobie, poas ktorho m matka nrok na vyplcanie takejto dvky

Na prechodn obdobie, ke sa niektor eny vracaj na pracovisko z rodiovskej dovolenky by sa dal aplikova naprklad model tzv. teleprce takto reim by umonil postupn a bezproblmov optovn zaradenie tejto matky na svoje pvodn pracovisko, a zrove by poskytol bbtku dostatok asu postupne sa adaptova na nov situciu

44

eny na manarskych/vedcich pozcich Spolonosti potrebuj oraz viac zapoji eny do svojich rozhodovacch procesov aby sa dokzali prispsobi meniacim sa spoloenskm a spotrebiteskm trendom, kee eny v sasnosti maj vrazn vplyv na nkupn rozhodnutia: v Eurpe s eny zodpovedn za viac ne 70 percent nkupov vetkch domcnost hoci predstavuj iba 51 percent celkovho obyvatestva. Diverzita pohlav je tie vhodou pre imid spolonost a pomha vzjomne zbli spolonos, jej zamestnancov, akcionrov ako aj zkaznkov. Poda Eurpskej komisie mali programy zameran na podporu diverzity pozitvny vplyv na motivciu zamestnancov v 58 percentch spolonost, ktor takto programy implementovali. Viacer experti tie dokzali, e diverzita pohlav pozitvne koreluje s lepm ekonomickm vkonom firiem. Za elom zlepenia postavenia ien na manarskych/vedcich pozcich na Slovensku navrhujeme nasledovn:

1. Nedostatok dvery

Inpirova sa prkladom vekch spolonost inpirova sa enami na vedcich pozcich vekch spolonost, ponka vzorov prklady spench ien, sledova tatistiky, ri pozitvne prklady z praxe.

Zvyovanie povedomia v spolonosti ako takej programy o spenej spoluprci medzi mumi a enami v skromnch spolonostiach, renie povedomia prostrednctvom vybranch asopisov a mdi v snahe urobi z danej tmy predmet verejnej diskusie.

2. Nepostaujca prprava a myslenie

Podporova eny pri zvldan pracovnho stresu prostrednctvom coachingu, alebo mentoringu

Vzdelvac systm (ponc klkami a koniac strednm kolstvom) by mal vzdelva iakov a iaky o tom, e eny maj monos uspie v akejkovek pracovnej oblasti/sfre podnikania a zabezpei tak, e aj mlad dievat bud vedie, e mu pracova a dosiahnu spech aj v tzv. muskej sfre, ak bud ma potrebn potencil a talent (napr. prostrednctvom predmetu Nuka o spolonosti)

Mentlne nastavenie spolonosti pozitvne prklady spench ien v odbornch asopisoch / magaznoch venovanch konkrtnym odvetviam v kombincii s aktivitami ttneho, skromnho a tretieho sektora.

Zmena myslenia v oblasti lohy pohlav v spolonosti. Dosiahnutie silnejej ekonomiky vyuvajcej diverzitu, ktor poskytne rodinm vborn rovnovhu medzi prcou a osobnm ivotom

3. Nedostaton zastpenie

eny na verejnch postoch/vysokch pozcich v manamente by mali by viditenejie, aby mohli ri informcie a navrhova legislatvne zmeny s cieom zlepi podmienky pre eny v spolonosti ako celku; malo by tie by samozrejm v celej spolonosti, e eny a mui s si rovn vo vetkch oblastiach podnikania a prce (ttny sektor, prvna oblas aj oblas podnikania), tak ako to je vo vetkch

45

rozvinutch krajinch Eurpy a zabezpei, e sa tento koncept zakoren do myslenia celej spolonosti.

Vytvori oficilny orgn zastupujci eny v rozhodovacom procese, ktor bude predstavova jednotn hlas v oblasti problematiky ien a ich postavenia v podnikateskej a socilnej oblasti, ako aj vo sfre vedenia spolonost, ktor sa na nazva Platforma ien Slovenska, a ktor sa bude inpirova lohou Nrodnej rady ien podnikateliek (National Women Business Council) v Spojench ttoch.

46

National Womens Business Council

Nzov intitcie: Nrodn rada ien podnikateliek (National Womens Business Council)

Regin: Spojen tty americk

Opis v skratke: Nrodn rada ien podnikateliek (NWBC) bola zaloen na zklade Zkona o obchodnch spolonostiach vo vlastnctve ien (Womens Business Ownership Act) z roku 1988 ako aj novely Zkona o malch podnikoch (Small Business Reauthorization Act) z roku 1994 v ich aktulnom znen po prave a novelizcii. NWBC m 15 leniek vrtane predsednky, po tyroch lenkch z oboch hlavnch politickch strn a es zstupcov rznych enskch podnikateskch organizci. Rada m na starosti uskutoovanie prieskumov v oblasti podnikateskch zujmov ien, komunikciu vsledkov tchto prieskumov a poskytovanie poradenstva prezidentovi, kongresu a Agentre pre mal podniky (Small Business Administration, SBA). NWBC m prvo lobova v kongrese a federlnej vlde v svislosti s problematikou podnikania ien a podnikov, ktorch majiteky s eny. NWBC v poslednej dobe uskutonila a zverejnila prieskumy o vhade v zamestnvan pre eny, ktor v minulosti slili v ozbrojench silch, duevnom vlastnctve a ench podnikatekch, ekonomickom vplyve firiem vo vlastnctve ien na hospodrstvo USA a o vplyve ien podnikateliek na odvetvie tzv. zelench technolgi.

Vedenie: Sasnou predsednkou NWBC je Donna James, riaditeka spolonosti Lardon and Associates. Predsednku menuje prezident USA po konzultcii s vedenm agentry pre mal podniky (SBA). Vedenie SBA po konzultcii s predsednkou a vedenm radu pre podniky vlastnen enami (Office of Womens Business Ownerships), nsledne menuje do rady osem podnikateliek, tyri zastupujce obe hlavn politick strany a zstupkyne iestich hlavnch enskch podnikateskch zdruen.

ensk podnikatesk zdruenia zastpen v rade:

Zdruenie centier pre eny podnikateky (The Association of Womens Business Centers)

Nrodn zdruenie matiek podnikateliek (National Association for Moms in Business)

Nrodn zdruenie ien majiteliek firiem (National Association for Women Business Owners)

Nrodn rada pre certifikciu podnikov patriacich enm (Womens Business Enterprise National Council)

eny ovplyvujce verejn politiku (Women Impacting Public Policy

Organizcia ien prezidentiek vekch spolonost (Women Presidents Organization)

lenky Nrodnej rady ien podnikateliek s platen z kadoronho rozpotu pre radu, ktor je uren kongresom USA.

Ciele: Cieom Nrodnej rady ien podnikateliek je:

Uskutoova prieskumy v oblastiach dleitch pre eny podnikateky a ich spolonosti

Komunikcia zisten tchto prieskumov irokmu spektru organizci a verejnosti

Poskytovanie platformy na zmenu s cieom rozri a zlepi prleitosti pre eny podnikateky a ich spolonosti

47

Platforma ien Slovenska

Da 15.10.2012 zorganizovalo Vevyslanectvo USA na Slovensku 1.ronk konferencie s nzvom Frum podnikateliek Slovenska.

Zmerom tohto podujatia bolo vzjomn informovanie o podmienkach a monostiach podnikania ien na Slovensku z pohadu podpory podnikateskho prostredia, budovanie kontaktov, prepjanie aktivt jednotluvch neziskovch organizci tkajcich sa enskch otzok a hlavne podpory mylienky Podnikania ien na Slovensku. Frum vyvolalo vek ohlas u ien nielen z podnikateskho prostredia, vysokopostavench manarok, ale aj v radoch ien z neziskovho sektora i ien psobiacich vo verejnom sektore v rznych orgnoch ttnej sprvy, ako aj znevhodnench skupn obyvatestva.

Tot