Žilinská univerzita v Žiline - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2433.pdf · vďaka tomu si môže...

Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe

Juraj Kasák

2008


BAKALÁRSKA PRÁCA

JURAJ KASÁK

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Elektrotechnická fakulta


Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Roman Jarina PhD. Ing. Michal Kuba PhD.

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.) Dátum odovzdania bakalárskej práce: 6.6.2008

ŽILINA 2008

Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií

Abstrakt

V bakalárskej práci je spracovaná téma MIDI štandardu, opis technických

možností MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a prehľad softvéru pre prácu s MIDI dátami.

Praktickú časť tvorí rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou

Keystation Pro 88. Práca by mala pomôcť zorientovať sa v MIDI, poukázať na široké

spektrum možností využitia a objasniť spôsob, akým sa tvorí hudba v digitálnej forme.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická faku lta Katedra telekomunikácií a multimédií

ANOTAČNÝ ZÁZNAM – ZÁVERE ČNÁ BAKALÁRSKA PRÁCA

Priezvisko a meno : Kasák Juraj Školský rok : 2007/2008

Názov práce : Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe

Počet strán : 31 Počet obrázkov : 16 Počet tabuliek : 1

Počet grafov : 0 Počet príloh : 8 Použitá liter. : 19

Anotácia (slovenský jazyk) :

V bakalárskej práci je spracovaná téma MIDI štandardu, opis technických

možností MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a prehľad softvéru, pre prácu s MIDI

dátami. Praktickú časť tvorí rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou

Keystation Pro 88. Práca by mala pomôcť zorientovať sa v MIDI, poukázať na široké

spektrum možností využitia a objasniť spôsob, akým sa tvorí hudba v digitálnej forme.

Anotácia v cudzom jazyku (anglický jazyk) :

The thesis describes MIDI standard, technical possibilities of MIDI controller

Keystation Pro 88 and brief of software for working with MIDI data. Practical part

consists of study of control chosen software toolkit through Keystation Pro 88. The

Thesis may help to better understand in MIDI standard, to show on wide possibilities of

usability and illustrate how to create the music in digital form.

Kľúčové slová: MIDI, Keystation Pro 88, Reaktor 5

Vedúci práce: Ing. Roman Jarina, PhD., Ing. Michal Kuba, PhD.

Recenzent práce:

Dátum odovzdania práce: 6.6.2008


OBSAH

Úvod .................................................................................................................................... 1

1. Štandard MIDI ............................................................................................................... 2

1.1 Prenos v MIDI............................................................................................................. 2

1.2 MIDI správa ................................................................................................................ 3

1.2.1 Stavový bajt ........................................................................................................ 4

1.2.2 Dátový bajt.......................................................................................................... 5

1.3 Režimy a stavy............................................................................................................ 5

1.4 Priorita dát................................................................................................................... 6

1.5 Kanálové dáta.............................................................................................................. 6

1.5.1 Nota zapnutá a Nota vypnutá.............................................................................. 6

1.5.2 Kontroléry ........................................................................................................... 7

1.5.3 Spoločná a individuálna tlaková citlivosť........................................................... 8

1.5.4 Ohýbanie tónu..................................................................................................... 8

2. Keystation Pro 88........................................................................................................... 9

2.1 Technické špecifikácie................................................................................................ 9

2.1.1 Tok dát .............................................................................................................. 10

2.2 Klávesy ..................................................................................................................... 10

2.3 Ovládače ................................................................................................................... 12

2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.............................................................................. 13

2.3.2 RPN, NRPN, a SysEx ....................................................................................... 15

3. Prehľad súčasných softvérových nástrojov vhodných pre komunikáciu s MIDI

kontrolérom ...................................................................................................................... 16

3.1 Reaktor 5................................................................................................................... 17

3.2 Reason 4.................................................................................................................... 18

3.3 Absynth 4 .................................................................................................................. 18

3.4 Cubase 4.................................................................................................................... 19

3.5 Freeware.................................................................................................................... 19

4. Rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou kontroléra

Keystation Pro 88............................................................................................................. 21

4.1 Tvorba vlastného generátora zvuku .......................................................................... 21


4.2 Ovládanie softvérového syntetizátora pomocou Keystation Pro 88 ......................... 26

Záver ................................................................................................................................. 31

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 32

Čestné vyhlásenie............................................................................................................. 33

Poďakovanie..................................................................................................................... 34

Prílohová časť


Zoznam obrázkov a tabuliek

Obr. 1.1: Vzhľad DIN konektorov....................................................................................... 3

Obr. 1.2: Spôsob prepojenia pomocou DIN konektorov ..................................................... 3

Obr. 1.3: Štruktúra stavového a dátového bajtu................................................................... 4

Tab. 1.1: Štandardné očíslovanie nôt................................................................................... 7

Obr. 2.1: Zadný panel s konektormi .................................................................................... 9

Obr. 2.2: Tok dát medzi vstupmi a výstupmi..................................................................... 10

Obr. 2.3: Krivky nábehu úderu .......................................................................................... 11

Obr. 4.1: Okná Panel a Ensemble – Structure ................................................................... 22

Obr. 4.2: Okno Vzor – Structure s pravým tlačidlom myši vyvolaným menu .................. 22

Obr. 4.3: Vľavo ovládacie prvky v okne Panel, vpravo vzhľad makro bloku Osc 3 Wave23

Obr. 4.4: Prepojenie NotePitch s Osc 1 a Osc 2 ................................................................ 24

Obr. 4.5: Pridaný ADSR-Env ............................................................................................ 25

Obr. 4.6: Výsledná štruktúra syntetizátora ........................................................................ 25

Obr. 4.7: Všetky ovládacie prvky syntetizátora................................................................. 26

Obr. 4.8: Poloha menu pre nastavenie MIDI kanálov a jeho vzhľad................................. 27

Obr. 4.9: Okno Properties .................................................................................................. 28

Obr. 4.10: Umiestnenie funkcie MIDI Learn..................................................................... 28


Zoznam skratiek a symbolov

DIN - Deutsches Institut für Normung

GM - General MIDI

LSB - Least Significant Byte

MIDI - Musical Instrument Digital Interface

MIDI CC - MIDI continuous controller

MONO - Monophonic

MSB - Most Significant Byte

NRPN - Non-Registered Parameter Number

POLY - polyphonic

ROM - Read Only Memory

RPN - Registered Parameter Number

SysEx - System Exclusive

USB - Universal Serial Bus

VST - Virtual Studio Technology


- 1 -

Úvod

Súčasná spoločnosť je ovplyvňovaná vývojom elektroniky, ktorá stále viac

zasahuje do každej sféry nášho života. Väčšina vecí, ktoré vykonávame, sa dá

zjednodušiť a zdokonaliť tým, že si pomôže elektronickým výdobytkom. Podobné

smerovanie je možné vidieť aj v hudbe. Veľa dnešných hudobníkov prenáša svoje

analógové umenie do formy digitálnej, ktorá ponúka obrovské množstvo možností

vyjadrenia svojho vlastného štýlu. Avšak táto technológia nie je určená len tým

najbohatším umelcom, ba práve naopak. Žijeme v dobe, ktorá praje aj bežným ľuďom.

Vďaka tomu si môže aj laik zriadiť svoje vlastné hudobné mini štúdio len za zlomok

ceny, ktorá by bola na to potrebná pár desaťročí naspäť. Stačí vlastniť počítač a niektorý

z elektronických hudobných nástrojov. Najdôležitejšie však je, že sa tieto inštrumenty

navzájom prepoja a vytvoria reťazec navzájom komunikujúcich zariadení. Hudobník si

tak môže zahrať rovno s celým orchestrom alebo obľúbenou skupinou priamo vo svojej

obývačke. Táto komunikácia je možná vďaka štandardu MIDI, ktorý je využívaný

v elektronických hudobných nástrojoch a kontroléroch a počítačových programoch.

Cieľom práce bude priblížiť štandard MIDI a vybrané softvérové nástroje a tiež

objasniť funkčné možnosti MIDI kontroléra Keystation Pro 88. Praktickou úlohou bude

rozbor ovládania konkrétneho softvérového nástroja pomocou Keystation Pro 88.


- 2 -

1. Štandard MIDI

Musical Instrument Digital Interface bol uvedený do praxe v roku 1983. Vďaka

svojej výhodnosti sa jeho uplatnenie našlo nielen v hudbe, ale aj v počítačových

aplikáciách, hrách a dokonca i v osvetľovacej a telefónnej technike.

Štandard MIDI je priemyselne štandardizovaný. Umožňuje komunikáciu, kontrolu

a synchronizáciu medzi jednotlivými zariadeniami v reálnom čase. Komunikácia

pomocou MIDI štandardu medzi hudobnými zariadeniami a tiež počítačom, je tvorená

sériovým prenosom riadiacich dát a nie audio signálu. Tieto riadiace dáta predstavujú

udalosti, ktoré boli vykonané na hudobnom nástroji. Rozoznáva medzi začiatkom

stlačenia klávesu a jeho uvoľnením, a tak isto aj rýchlosť a silu stlačenia. Vďaka tomu je

možné vytvorenú skladbu zaznamenať, prehrávať a opravovať v nej jednotlivé noty, bez

potreby skladbu znovu zahrať. Taktiež je možné zmeniť banku zvukov, ktorých je

v zariadení celá databáza, a nie je problém pomocou jedného kontroléra hrať na rôzne

hudobné nástroje. To zabezpečí, že jedna skladba nemusí znieť zakaždým rovnako. Pre

prácu s MIDI dátami na počítači sa využívajú rôzne programy a ponúkajú množstvo

editačných nástrojov.

1.1 Prenos v MIDI

Rýchlosť prenosu dát v MIDI systéme je 31250 Baud (symbolov za sekundu) [2].

Hardvérom pracujúcim s MIDI v zariadeniach sú mikroprocesory a prevodníky, ktoré

prevádzajú paralelné dáta na dáta sériové, DIN konektormi a káblami, slúžiacimi na

prenos dát medzi zariadeniami. DIN konektor má päť pinov (kolíkov). V hudobných

zariadeniach sa nachádzajú celkom tri DIN konektory, funkčne rozdelené na vstupný IN ,

výstupný OUT a tranzitný THRU. Zobrazené sú na obrázku 1.1. IN vstup je využívaný na

príjem MIDI dát z iných zariadení. Na výstup OUT sa privádzajú dáta generované

v danom zariadení. Výstup THRU je určený na posielanie dát prijatých na vstupe IN bez

ďalších úprav. Konektormi DIN sú vybavené všetky MIDI kontroléry. V počítačoch sa

nachádzajú len na lepších zvukových kartách, keďže je náročné ich z priestorových

dôvodov umiestniť na kartu. Tento spôsob prepojenia rozhodne nepatrí medzi

najrýchlejšie, a preto sa neskôr v počítačovej technike začali využívať sériové, paralelné


- 3 -

a game porty, ktoré boli zároveň aj bežne dostupné. V súčasnosti je veľmi rozšírený USB

port alebo špecifikácia IEEE 1396. V prípade, ak nechce byť muzikant obmedzovaný

káblami, je dokonca možné prepojiť zariadenia cez Wireless rozhranie. Pri komunikácii s

počítačom je potrebný softvérový ovládač, pomocou ktorého rozpozná pripojené

zariadenie. [5]

Obr. 1.1: Vzhľad DIN konektorov [3] [4]

Obr. 1.2: Spôsob prepojenia pomocou DIN konektorov [9]

1.2 MIDI správa

Od vzniku do dnešného dňa sa štandard MIDI neustále vyvíja. Hardvér vo svojej

podstate zostáva rovnaký, no najviac zmien sa udialo v softvérovej časti systému MIDI.

Vďaka normovaniu MIDI sa podarilo zabezpečiť kompatibilitu softvérovej komunikácie

medzi zariadeniami od rôznych výrobcov. Postupom času sa dopĺňali a rozširovali

možnosti MIDI s postupujúcim vývojom počítačovej techniky a ďalších technológií.

Správy pozostávajú z jedného a viac bajtov, kde prvý je stavový bajt a za ním

nasledujú dátové bajty. Jeden bajte sa rovná ôsmim bitom, z ktorých bit s najvyššou


- 4 -

hodnotou je označovaný ako MSB a bit s najnižšou hodnotou ako LSB. Vyslanie jedného

bajtu trvá 320 mikrosekúnd. [2]

Obr. 1.3: Štruktúra stavového a dátového bajtu [4]

1.2.1 Stavový bajt

Stavový bajt má bit s najvyššou hodnotou (MSB) rovný 1. Prenáša údaje, ktoré

prijímaču hovoria, čo má robiť. Prijímač sa pripraví a po prijatí posledného databajtu

vykoná akciu. Z hľadiska prehľadnosti sa bajty analyzujú rozdelením na nibbly. Nibble

tvoria štyri za sebou nasledujúce bity a v bajte sú celkom dva, prvý a druhý. V prvom

nibble sa definuje druh stavového bajtu, ktorý nadobúda osem hodnôt. Prvých sedem sú

kanálové dáta a ôsma kombinácia definuje systémové dáta. V druhom nibble je určené

číslo logického kanálu pri kanálových dátach. Podľa čísla kanálu reagujú na správy iba

príslušné zariadenia, no môžu prijímať správy aj z viacerých kanálov. Pri systémových

dátach je v druhom nibble vyjadrený druh správy. Sú to napríklad dáta reálneho času,

zvláštne dáta a iné.

V prípade, že sa v dátovom toku MIDI správ nemení typ prenášanej informácie, teda

stavový bajt je rovnaký, sa pre zvýšenie priechodnosti zbernice využíva tzv. running

status. Vtedy sú vysielané iba dátové bajty, pokiaľ sa nezmení hodnota stavového bajtu.

Ak prístroj prijme stavový bajte, ktorému nerozumie alebo ho nemá definovaný, tak

ho ignoruje.


- 5 -

1.2.2 Dátový bajt

Má hodnotu MSB rovnú 0. Databajt je schopný nadobudnúť až 128 hodnôt, ku

ktorým sa priraďujú jednotlivé noty, kontroléry, programy a iné nastavenia. Pri využití

dvoch databajtov je počet kombinácií rovný 16384. [1]

1.3 Režimy a stavy

Prenos dát sa uskutočňuje po 16 logických kanáloch v rámci jedného fyzického

prenosového média. Prijímajúcemu nástroju alebo programu sa priradí logický kanál, cez

ktorý bude prijímať dáta a na dáta z ostatných kanálov nebude reagovať. Avšak je možné

nastaviť aj taký mód, v ktorom bude prijímač reagovať na dáta zo všetkých kanálov.

Spôsob prijímania kanálových dát sa dá nastaviť pomocou kombinácie režimov OMNI

(zapnutý/vypnutý) a POLY/MONO.

V stave OMNI vypnuté sú dáta prijímané len na stanovenom kanále. V režime

OMNI zapnuté sa prijímač snaží spracovať dáta zo všetkých kanálov, avšak pri starších

nástrojoch, ktoré boli schopné hrať iba jednu farbu zvuku v daný čas, nemal tento režim

zmysel. Dnes sa tento režim nevyužíva a je nahradený tzv. multirežimom. Informácie sa

v týchto kanáloch prenášajú v paketovej forme. Jeden paket väčšinou obsahuje jeden

stavový bajt a niekoľko dátových bajtov.

V režime MONO hrá nástroj pre každý kanál jednohlasne. To znamená, že

jednému kanálu bude priradený iba jeden zvuk aj ked bude na ňom prijatých viac správ

požadujúcich zahranie noty rôznymi zvukmi. Pri zapnutom POLY režime je hra nástroja

polyfonická, čo znamená, že rôznym správam Nota zapnutá môže byť priradený iný zvuk.

Pri kombinácii OMNI zapnutý a POLY je príjem dát realizovaný na všetkých

kanáloch a každý kanál je polyfonický. Ak je naopak OMNI vypnutý v kombinácii

s režimom POLY, príjem dát sa uskutoční iba cez jeden zo 16 kanálov. Polyfonický kanál

ostáva, a preto sa nazýva skrátene POLY. OMNI zapnuté v kombinácii s MONO

režimom prijíma na všetkých kanáloch, ale všetky dáta v kanáli sú priradené len jednému

zvuku, a teda znejú rovnako. Tento stav sa nevyužíva. V stave s OMNI vypnutým a

MONO sú dáta prijímané na jedenom kanáli a na ňom je iba jeden zvuk. V súčasnosti sa

štandardne v kontroléroch využíva stav OMNI zapnuté s aktívnym POLY režimom.


- 6 -

V štyroch stavoch nástroj funguje nielen ako prijímač, ale aj ako vysielač. Pri prijímaní

a vysielaní môže pracovať v odlišných stavoch. [1]

1.4 Priorita dát

Pri spracovávaní prijatých dát sa prijímač riadi podľa ich dôležitosti. Najvyššiu

prioritu majú dáta o resetovaní systému, ďalej dáta reálneho času, zvláštne systémové

dáta, spoločné systémové dáta a na koniec, samotné hudobné informácie, kanálové dáta.

[2]

1.5 Kanálové dáta

Správ prenášaných kanálovými dátami je celkom sedem. Sú to :

- Nota vypnutá

- Nota zapnutá

- Individuálna tlaková citlivosť

- Zmena kontroléra

- Voľba programu

- Spoločná tlaková citlivosť

- Ohýbanie tónu

Stavový bajt je delený na dva nibbly, kde prvý má binárny zápis 1xxx. Jednotka,

ako už bolo povedané, definuje, že sa jedná o stavový bajt. Ďalšie tri miesta vyjadrujú,

o akú správu sa jedná. Napríklad zápis 1001 značí, že ide o správu Nota zapnutá.

Šestnástimi možnými kombináciami štyroch bitov v druhom nibble je vyjadrené číslo

kanálu, v ktorom sú dáta prenášané. [1]

1.5.1 Nota zapnutá a Nota vypnutá

Tieto dve správy tvoria pár, a preto je potrebné, aby každá správa Nota zapnutá

bola ukončená správou Nota vypnutá. Nástroj, ktorý prijíma tieto správy a zároveň sa naň

hrá, musí rozoznávať správy prichádzajúce cez MIDI rozhranie a správy, generované na

samotnom nástroji. Nemôže sa teda stať, že správa Nota vypnutá, ktorá bola prijatá od

iného zariadenia, ukončí hranie tónu inicializovaného samotným nástrojom. Odporúča sa


- 7 -

v prípade potreby poslať aj viac správ Nota vypnutá, čo funguje ako uistenie sa, že všetky

hrané noty doznejú. Určité zvuky nezačnú znieť okamžite, lebo napríklad postupne

zosilňujú, iné môžu mať presne definovanú dĺžku trvania a doznejú skôr než príde správa

o ukončení. V oboch prípadoch je však logický kanál obsadený až do ukončenia správou

Nota vypnutá.

Správy Nota zapnutá a Nota vypnutá sa skladajú z jedného stavového bajtu

a dvoch dátových bajtov. Binárne označenie v stavovom bajte pre Notu zapnutú je 001

a pre Notu vypnutú 000. Prvý dátový bajt nesie správu o tom, ktorá nota bola stlačená,

respektíve pustená. Keďže prvý bit v dátovom bajte je pevne daný na hodnotu 0, tak na

popísanie nôt, respektíve klávesov, ostáva 7 bitov, čo je 128 hodnôt. V nasledujúcej

tabuľke 1.1 je uvedený spôsob číslovania nôt pri ich štandardnej pozícii. Súčasné

kontroléry ponúkajú možnosť posunu číslovania nôt pomocou funkcie Transpose.

Tab. 1.1: Štandardné očíslovanie nôt [1]

V druhom databajte sa prenáša informácia o rýchlosti stlačenia alebo pustenia

klávesy. Tento údaj sa zisťuje meraním času medzi zopnutím alebo rozopnutím dvoch

kontaktov, ktoré sú v každej klávese. Väčšina nástrojov pracuje s údajmi o rýchlosti

stlačení klávesy, menej ich však už pracuje s údajmi o uvoľnení. V prípade, že nástroj

tieto údaje nevie spracovať, pracuje so strednou hodnotou, čiže 64. [1]

1.5.2 Kontroléry

Do tohto pojmu radíme funkčné tlačidlá, posuvné a otočné ovládače. Správa v

MIDI je zložená zo stavového bajtu a dvoch dátových bajtov. Prvý dátový bajte zvládne


- 8 -

označiť 128 týchto funkčných ovládačov. V štandarde MIDI bola táto hodnota rozdelená

medzi jednotlivé typy ovládačov. V druhom bajte je pomocou 128 hodnôt, obsiahnutá

poloha, v ktorej je ovládač nastavený. Priradenie funkcie fyzickým ovládačom je závislé

od výrobcu, prípadne je možné ho meniť pomocou softvéru. Spôsob využitia je široký,

ovládanie hlasitosti, ohýbanie tónu, zmena zvukových bánk, nahrávanie a iné. Tak isto je

možné ich využiť na ovládanie scénickej, záznamovej a inej techniky ovládanej pomocou

MIDI.

Otočné ovládače, potenciometre, sa používajú, keď je potrebné dosiahnuť veľkého

počtu stavov, maximálne až 128 stavov. Je tiež možné im priradiť len stavy, zapnutý

a vypnutý. Na tento účel sa však najlepšie hodia tlačidlá, ktoré fyzicky môžu byť len

v dvoch stavoch. Hodnoty v druhom bajte sú dané, 0 pre vypnutý a 127 pre zapnutý stav,

prípadne je možné stav vypnutý vyjadrovať hodnotami 0 až 63 a zapnutý stav 64 až 127.

Ďalším ovládačom je posuvný, ktorý je veľmi podobný potenciometru. Pomocou bežca

na niekoľko centimetrovej dráhe je možné nastaviť veľké množstvo hodnôt. [1]

1.5.3 Spoločná a individuálna tlaková citlivosť

Tlaková citlivosť je snímaná po stlačení klávesy a udáva silu, ktorou na ňu hráč

tlačí. Údaj o sile sa prenáša v druhom databajte a v prvom zas číslo stlačenej noty.

O individuálnej hovoríme vtedy, keď sa určuje pre každú notu zvlášť. V lacnejších

nástrojoch sa využíva spoločná tlaková citlivosť, čo znamená, že všetky noty majú

rovnakú hodnotu.

1.5.4 Ohýbanie tónu

Táto správa prenáša informácie o relatívnej zmene výšky hraných tónov nahor

alebo nadol. Vďaka dvom databajtom je možné vyjadriť až 16383 hodnôt, kde stredná

hodnota 8192 znamená nulový posun. [2]


- 9 -

2. Keystation Pro 88

Klávesové ovládače boli prvé z MIDI ovládačov a ich vzhľad, ale najmä zvukové

vlastnosti, sa do dnešného dňa snažia výrobcovia čo najviac priblížiť klasickým klavírom.

V súčasnosti sa vďaka technickej vyspelosti dá na klávesovom ovládači napodobniť, viac

či menej vierohodne, hra na ktorýkoľvek hudobný nástroj. Elektronické nástroje sú však

známe aj pre elektronický zvuk, ktorý nemožno dosiahnuť žiadnym klasickým hudobným

nástrojom.

Klávesový elektronický nástroj Keystation Pro 88 od firmy M-Audio sa radí do

kategórie master keyboard, čo sa dá preložiť ako hlavná klávesnica. Pre označenie

takýchto elektronických nástrojov sa často používa pojem kontrolér. Úlohou takéhoto

nástroja je riadenie pripojených hardvérových a softvérových nástrojov, ktoré pracujú

nielen s hudobnými dátami, ale môžu to byť aj scénické zariadenia.

2.1 Technické špecifikácie

Klaviatúru Keystation Pro 88 je možné napájať dvomi spôsobmi. Prvý a najviac

využívaný spôsob je pomocou USB portu, ktorý súčasne zabezpečuje aj prenos dát. Ak

ho však nepoužijeme, tak sa zariadenie musí napájať z externého zdroja jednosmerným

9V napätím. Napájacie a dátové konektory spolu s hlavným vypínačom sa nachádzajú na

zadnom paneli, ktorý je zobrazený na obrázku 2.1. Zadný panel ešte obsahuje vstupy pre

2 podporné nožné pedále a jeden pedál ovládania hlasitosti.

Obr. 2.1: Zadný panel s konektormi [7]


- 10 -

2.1.1 Tok dát

Zadný panel Keystation Pro 88 obsahuje dátové konektory MIDI IN, MIDI OUT

a USB port, nemá však MIDI THRU. Pripojenie na počítač sa zväčša realizuje pomocou

USB kábla. Softvérová inštalácia nie je zložitá, pretože je spracovaná formou Plug and

play, čo v slovenčine znamená pripoj a hraj. Z toho vyplýva, že po pripojení k počítaču sa

automaticky inicializuje rozpoznanie hardvéru a nainštalujú sa oficiálne ovládače.

Keystation Pro 88 spolupracuje s operačnými systémami Windows, už od verzie 98, a

Apple Mac OS. MIDI konektory v spolupráci s USB môžeme použiť ako prevodník

MIDI dát na dáta prenášané pomocou USB a opačne. Štandardne sú dáta vysielané na oba

výstupy, ako MIDI OUT, tak aj USB. Zjednodušený princíp toku dát je znázornený na

obrázku 2.2.

Obr. 2.2: Tok dát medzi vstupmi a výstupmi [6]

MIDI IN vstup nachádza svoje využite pri prepojovaní kontroléra s inými MIDI

zariadeniami. Prijaté MIDI dáta môže následne spracovať alebo previesť a odoslať cez

USB do počítača. MIDI OUT výstup je využívaný napríklad na pripojenie kontroléra na

externý zvukový modul, alebo ako prevodník medzi rozhraniami USB a MIDI a nepriamo

riadiť iné MIDI zariadenie. Na výstup sa taktiež posielajú dáta generované na klávesoch

a ovládačoch samotného kontroléra. [6]

2.2 Klávesy

Keystation Pro 88 ako značí názov má 88 kláves, čo je rozsah štandardného

klavíra. Avšak rozsah je možné vďaka zabudovaným funkciám posúvať v oboch smeroch,

a to o 3 oktávy v každom smere. Ďalej je možné klaviatúru rozdeliť až na štyri zóny.


- 11 -

Počet kláves v jednotlivých zónach sa dá prideliť individuálne a zóny sú navzájom

nezávislé. Mechanika hry kláves je kladivková a klávesy taktiež obsahujú senzory na

generovanie rýchlostných dát. Špeciálnou funkciou je možnosť definovať krivku nábehu

úderu. Tá určuje ako začne znieť tón po stlačení klávesy. Táto charakteristika je

definovaná nejakou krivkou, ktorá reálne nie je lineárna a mení sa v závislosti od

hudobného nástroja, a tiež aj jednotlivé klávesy môžu mať inú krivku. V Keystation Pro

88 je prednastavených 9 kriviek, vrátane lineárnej. Niektoré z nich sú na obrázku 2.3.

Obsahuje aj možnosť nastaviť krivku podľa vlastných predstáv.

Obr. 2.3: Krivky nábehu úderu [6]

Keystation Pro 88 ďalej obsahuje 10 výrobcom vytvorených presetov, uložených

v internej ROM pamäti. Sú to prednastavené hodnoty zvukových bánk a funkcií

ovládačov pri využívaní v MIDI systéme. Pre prácu s týmito nastaveniami je určený

počítačový softvérový nástroj Evolution Librarian Software. Je dodávaný ako súčasť

balenia Keystation Pro 88 a odstraňuje nedostatok internej pamäte kontroléra. Tento

knižničný softvér umožňuje organizáciu a zálohovanie bánk zvukov, presetov ovládačov

a kriviek nábehov.

Ako bolo vyššie spomenuté, je možné rozdeliť klávesy do štyroch zón. Vykonáva

sa to v editačnom móde zón. Každá zóna je definovaná najnižšou a najvyššou notou.

Zóny sa môžu navzájom prekrývať alebo jedna zóna môže pokryť celú klávesnicu.

Definovanie hraníc jednej zóny sa začína tlačidlom ZONE RANGE, po ktorého stlačení

indikuje displej editovanú zónu. Potom je potrebné stlačiť najnižšiu a najvyššiu notu

podľa potreby. Ďalšou funkciou je možnosť posunutia oktávy zóny. Svoje využitie nájde

v prípade potreby hrať dvoma nástrojmi na rovnakých notách. Po stlačení tlačidla ZONE

RANGE je potrebné aktivovať požadovanú zónu. Potom sa súčasným stlačením tlačidiel

OCTAVE „+” a „-“ aktivuje mód TRANSPOSE. Pomocou spomenutých tlačidiel


- 12 -

OCTAVE sa nastaví požadovaný posun, ktorý je uvádzaný v poltónoch. Nakoniec sa

tlačidlom ZONE RANGE ukončí editácia.

Každej zóne môže byť priradený iný nástroj, ale tak isto im musia byť priradené

individuálne kanály pre prenos. V prípade, že vysielajú viaceré zóny na jednom kanáli,

ovládajú iba jeden hudobný nástroj. Týmto spôsobom sa dá dosiahnuť efekt

viacnásobného znenia jedného nástroja. Zadefinovanie MIDI kanálu pre konkrétnu zónu

začína dvojitým stlačením GLOBAL CHANNEL. Potom sa pomocou ZONE SELECT

vyberie požadovaná zóna a numerickou klávesnicou sa zadá číslo kanála.

Pre zmenu zvukov pre jednotlivé zóny sa využívajú MIDI správy PROGRAM

CHANGE, BANK LSB a BANK MSB. Správa PROGRAM CHANGE je štandardná

MIDI správa, ktorá je posielaná zvukovému modulu alebo softvéru a umožňuje vybrať zo

128 hodnôt charakterizujúcich jednotlivé zvuky. Keďže toto číslo je pre dnešnú dobu

výrazne málo, používajú sa rozširujúce správy BANK LSB a BANK MSB. Pomocou

týchto správ sa najprv vyberie jedna banka, ktorá obsahuje 128 zvukov, a až potom sa

pošle správa PROGRAM CHANGE. Tieto tri správy je potrebné poslať iba pri výbere

zvuku z inej banky, než je tá aktivovaná. Pre posielanie týchto správ slúžia rovnomenné

tlačidlá PROGRAM, BANK LSB a BANK MSB. [6], [7]

2.3 Ovládače

Ďalšiu podstatnú časť predného panelu okupujú otočné a posuvné ovládače

a tlačidlá. Počet ovládačov, s možnosťou priradenia funkcie, je 60 a všetky môžu

odosielať MIDI CC, RPN/NRPN, GM 1, GM 2 a SysEx správy. Každý môže byť

priradený k individuálnemu logickému kanálu a môže mu byť priradené MIDI CC číslo.

Avšak, funkcie a spôsob využitia otočných a posuvných ovládačov sa môže líšiť od

funkcií tlačidiel. Skratka CC znamená continuous controller, čo v preklade znamená

nepretržitý ovládač. Údaje z takéhoto ovládača sú spracovávané v reálnom čase. Zoznam

všetkých MIDI CC hodnôt je zobrazený v prílohách 1 a 2.

Tlačidlá, ktorých je 22, sa využívajú na prepínanie medzi dvoma hodnotami. Po

prvom stlačení má hodnotu prvú a po druhom stlačení nadobudne druhú hodnotu. Je

možné priradiť tlačidlu len jednu hodnotu, ktorú bude opakovať po každom stlačení, a to

tak, že obom stavom sa zadefinuje rovnaká hodnota. Pomocou tlačidiel môžeme zadávať


- 13 -

riadiace príkazy inej pripojenej MIDI technike, aby napríklad začala nahrávať alebo sa

spustilo prehrávanie. Taktiež môžeme meniť banky zvukov alebo iné nastavenia nástroja.

Otočných ovládačov je na paneli 22 a posuvných 9. Oba ovládače majú podobné

využitie. Môžu dosahovať od dvoch až do 128 hodnôt. Štandardne majú výrobcom

definované funkcie, no tie si môže užívateľ zmeniť. Dá sa nimi ovládať hlasitosť celková

alebo aj jednotlivých frekvencií, hĺbky, výšky, ohýbanie tónu.

Všetky nastavovateľné ovládače sa delia do troch skupín, A, B, C. Každý ovládač

je tak presne definovaný skupinou a číslom. Nastavenia ovládačov je možné ukladať do

pamäte nástroja po skupinách. Predný panel ešte obsahuje aj ovládače, ktoré sú pevne

definované na programovacie funkcie nástroja, a tiež aj displej.

Ku všetkým ovládačom je viazaná funkcia Snap Shot, ktorá v želanom okamihu

zaznamená a odošle aktuálne nastavenia ovládačov a ich priradenia. Túto fotku nastavení

prijíma zariadenie alebo softvér spolupracujúci s kontrolérom a premietne ju do vlastných

nastavení. Takýmto spôsobom sa dá rýchlo zosynchronizovať kontrolér s prijímacou

jednotkou. Pre aktivovanie funkcie sa používa súčasné stlačenie tlačidiel „+“ a „-“.

Ďalšou funkciou je vypnutie ovládačov. Táto funkcia spôsobí, že otočné a posuvné

ovládače nebudú pri zmene polohy vysielať dáta prijímacej jednotke, napríklad softvéru.

V tomto stave je možné zmeniť polohy ovládačov bez zmeny nastavení na softvérovom

nástroji alebo zvolenie inej nulovej polohy, ktorá je väčšinou na začiatku alebo v strede

dráhy ovládača. Funkcia sa aktivuje pomocou kombinácie tlačidiel CTRL a MUTE. [6]

2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov

Rozdelenie programovateľných ovládačov v skupinách A, B, C je rozdielne.

Skupina A obsahuje modulačné koliesko, Pitch bend koliesko, päť transportných tlačidiel,

tri nožné ovládače a nastavenia všetkých zón. V B skupine sa nachádza 24 rotačných

ovládačov a 8 tlačidiel, fyzicky umiestnených pod nimi. C skupina obsahuje 9 posuvných

ovládačov a 9 tlačidiel. Nastavenia všetkých ovládačov je možné ukladať do pamäte v

rámci presetov a tak isto ich aj vyvolať. Uskutočňuje sa to pomocou tlačidiel RECALL,

ako vyvolanie, a STORE, v preklade uchovať. Po stlačení jedného z nich je potrebné

určiť, ktorých skupín ovládačov sa daná akcia bude týkať. Pretože je možné ukladať a

vyvolávať aj nastavenia len pre určité skupiny, musí sa definovať, o ktorú skupinu sa

jedná deaktivovaním ostatných tlačidlami GROUP A, GROUP B alebo GROUP C. Na


- 14 -

displeji potom bude vyznačená iba požadovaná skupina. Posledným krokom je vybratie, z

ktorého presetu sa nastavenia načítajú alebo sa uložia.

Keystation Pro 88 umožňuje priraďovať funkcie a hodnoty jednotlivým

ovládačom. Najprv je potreba vybrať konkrétny ovládač. Prvá možnosť je vyvolať na

displeji, pomocou súčasného stlačenia tlačidiel GLOBAL CHANNEL a CHANNEL

ASSIGN, zobrazenie aktívneho ovládača a prepísať jeho číslo na číslo ovládača, ktorý je

požadovaný. Ľahším spôsobom je posunutie, pootočenie alebo stlačenie žiadaného

ovládača, ktorý sa tým aktivuje a je prístupný pre ďalšiu manipuláciu.

Funkcia priradenia MIDI CC čísla konkrétnemu ovládaču sa aktivuje tlačidlom

CONTROL ASSIGN, čím sa na displeji zobrazí aktuálne priradené MIDI CC. Pomocou

numerickej klávesnice sa zadá nové požadované číslo.

Aktivovanému ovládaču je tiež možné priradiť kanál, na ktorom bude vysielať

informácie. Tlačidlom CHANNEL ASSIGN sa vyvolá na displeji súčasné nastavenie

kanálu, ktoré sa prepíše numerickou klávesnicou na požadované. Priraditeľných kanálov

je však až 20. Prvých 16 je definovaných štandardom MIDI. Kanály 17 až 20 sú tie, cez

ktoré prebieha komunikácia niektorej zo štyroch zón a týmto spôsobom je možné logicky

priradiť ovládač ku danej zóne. Tieto kanály sú len imaginárne a ich komunikácia

prebieha jedným zo 16 MIDI kanálov.

Kanál so značením 00, teda prvý, je kontrolérom stanovený ako globálny kanál.

Tak isto aj číslo globálneho kanála je možné zmeniť. Po stlačení tlačidla GLOBAL

CHANNEL sa na LCD displeji zobrazí aktuálne číslo kanála. Numerickou klávesnicou sa

vpíše nové číslo kanála.

Priradenie hodnôt vysielaných tlačidlami začína dvojitým stlačením funkčného

tlačidla DATA MSB a nastavením prvej hodnoty vysielanej hodnoty. Následne sa dvakrát

stlačí DATA LSB tlačidlo a zadá sa druhá hodnota, ktorá bude vysielaná po druhom

stlačení vybraného tlačidla. Je možné vysielať stále len jednu hodnotu, čo je možné

dosiahnuť zadaním rovnakých hodnôt v oboch krokoch. Táto funkcia je vhodná pre

vysielanie informácie o zmene programu alebo presetu. Tlačidlo však môže fungovať ako

kláves. Je možné mu priradiť konkrétnu notu, ktorú po stlačení zahrá a skončí pustením

tlačidla. Prvým krokom je stlačenie CONTROL SELECT tlačidla a následne tlačidla,

ktoré má plniť funkciu noty. V druhom kroku po stlačení tlačidla CONTROL ASSIGN je

potrebné zadať hodnotu 147, ktorá definuje v MIDI CC zozname funkciu noty pre

ovládač. Ďalej sa priraďujú rýchlostné dáta hranej noty. Po dvojitom stlačení DATA

MSB sa zadá hodnota rýchlosti po stlačení a po dvojnásobnom stlačení DATA LSB by sa


- 15 -

mala zadať nulová hodnota, ktorá charakterizuje uvoľnenie klávesu. Nakoniec po

dvojitom stlačení tlačidla PROGRAM je potrebné zadať, aká nota bude zahraná po

každom stlačení požadovaného tlačidla. MIDI hodnoty nôt sú uvedené v tabuľke 1.1. [6]

2.3.2 RPN, NRPN, a SysEx

Pomocou správ RPN, NRPN a SysEx sa rozšíril štandardný rozsah hodnôt MIDI

CC, ktorý bol 0 – 131, o hodnoty 132 – 154. Sú využívané a priraďované rovnakým

spôsobom ako MIDI CC, ale rozširujú sa vďaka nim možnosti využitia ovládačov.

Skratka RPN znamená registrované čísla parametrov, ktoré sú pevne definované

štandardizačnou organizáciou, a teda sú záväzné pre všetkých výrobcov. To zaručuje

kompatibilitu medzi rôznymi značkami nástrojov a funkcie ovládačov sa tým rozšírili

o ohýbanie tónu, jemné a hrubé ladenie, volenie banky alebo tabuľky

mikroladenia. NRPN je naopak neregistrovaná správa a umožňuje každému výrobcovi

zadefinovať si vlastné funkcie. Z toho vyplýva, že je problém s ich kompatibilitou.

Hodnoty týchto správ však musí každý výrobca uviesť v implementačnej tabuľke.

SysEx správy sú v preklade zvláštne systémové dáta. Delia sa na firemné, čiže

implementované iba jedným výrobcom, a univerzálne, ktoré platia pre všetkých

výrobcov. Tieto správy obsahujú ľubovoľný počet databajtov a nachádzajú široké

využitie, napríklad prenos súborov cez MIDI, prenos zvukových vzoriek, synchronizačné

a riadiace kódy. V súčasnosti je to najviac rozvíjajúca sa časť MIDI štandardu. [6] [10]


- 16 -

3. Prehľad súčasných softvérových nástrojov vhodných

pre komunikáciu s MIDI kontrolérom

V súčasnej dobe sa MIDI kontroléry najčastejšie využívajú v spolupráci so

softvérom, ktorý je nainštalovaný v počítači. Takýmto spôsobom je možné značne

rozšíriť alebo pridať úplne nové funkcie využiteľné pri práci s hudbou. Takisto sa

softvérom dá nahradiť objemná a drahá štúdiová technika najmä, ak sa jedná o amatérsku

tvorbu.

Softvér na tvorbu a spracovanie digitálnej hudby sa delí na niekoľko skupín, kde

každá je určená určitými úlohami a funkciami. Keďže v našom prípade chceme pracovať

pri tvorbe hudby s MIDI kontrolérom, tak aj softvér musí byť orientovaný na

spracovávanie MIDI povelov, keďže existuje aj veľa programov pre spracovanie audio

signálu. Pre výber konkrétneho softvéru je potrebné objasniť jeho základné delenie.

Prvým typom je softvérový sekvencér, ktorý slúži na zápis, prehrávanie a uloženie

do súboru postupnosti tónov alebo ďalších udalostí v skladbe. Údajmi sú napríklad noty,

ktoré sa umiestňujú do určitej postupnosti, najčastejšie zľava doprava. V tomto smere sa

nachádza kladná časť osi x, ktorá predstavuje čas. Keď je následne spustené prehrávanie

noty budú hrané presne podľa umiestnenia v časovej postupnosti. Je možné to prirovnať

k dierkovému pásu s notami. Aby však noty zneli požadovaným zvukom musí sekvencér

využívať nejaký zdroj zvuku. Ten zabezpečia samplér a syntetizátor. Môže využívať oba

alebo len jeden.

Softvérový syntetizátor na základe určitého matematického modelu špecifického

typu syntézy zvuku dokáže vytvoriť a v spolupráci so zvukovou kartou aj zahrať

špecifický zvuk s jeho hudobnými parametrami, ako sú napríklad tón, oktáva, dĺžka atď.

Softvérový samplér obsahuje vzorky zvuku, tzv. sample, ktoré dokáže prehrať na

určitom tóne a s určitou dĺžkou. Obsahuje aj ďalšie funkcie prehrávania alebo

manipulácie so vzorkami zvukov. Samplér, syntetizátor a sekvencér existujú aj vo forme

fyzických zariadení, ktoré nachádzajú využitie najmä v priestorných štúdiách. Avšak, nie

je problémom navzájom prepojiť tieto tri prvky, ak sú niektoré softvérové a ďalšie

analógové.


- 17 -

Ďalší typ softvérového nástroja je efektový procesor alebo jednoducho efekt.

Pomocou neho je možné meniť zafarbenie a charakter zvuku, a tak dosiahnuť napríklad

ozvenu ako vo veľkej hale.

Na trhu sa nachádza veľké množstvo softvérových produktov od rôznych

softvérových firiem. Ich najväčšou výhodou je ich komplexnosť, a teda s určitosťou

obsahujú sekvencér, samplér alebo syntetizátor a nejaké efekty. Samozrejmosťou

v súčasnosti by mala byť otvorenosť systému a možnosť ďalšieho doplnenia, napríklad

efektov alebo zvukových bánk. Ďalej vynikajú kvalitou spracovania a často aj kvalitným

zákazníckym servisom. Viacero softvérových nástrojov jednej firmy sa zväčša predáva

v jednom balení, ktoré je schopné pokryť potreby všetkých častí profesionálneho

nahrávacieho štúdia. Takéto komerčné produkty majú aj dosť vysokú cenu. Lacnou

alternatívou k profesionálnym produktom je zadarmo ponúkaný softvér, tzv. freeware. Je

dostupný na internete na voľné stiahnutie. Je vytváraný v amatérskej forme, avšak

v mnohých prípadoch sa kvalitatívne vyrovná aj komerčným softvérom. Takýto softvér je

skôr zameraný len na niekoľko konkrétnych funkcií v tvorbe digitálnej hudby. Pri

dostatočne pokročilej znalosti problematiky tvorby a spracovania digitálnej hudby je

možné si zariadiť vlastné digitálne hudobné štúdio za nepomerne menšie náklady.

V nasledujúcich odsekoch budú priblížené a porovnané niektoré najznámejšie programy

na tvorbu a spracovanie digitálnej hudby, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu.

3.1 Reaktor 5

Softvér bol vyvinutý spoločnosťou Native Instruments. Prvá verzia Reaktora bola

vydaná v roku 1999 ako pokračovanie priekopníckeho programu Generator. Do dnešného

dňa prešiel Reaktor veľkou evolúciou a patrí k najznámejším softvérom v digitálnej

hudbe. Reaktor 5 je komplexný program, ktorý je charakterizovaný pojmami ako

kompletná modulárnosť, syntetizátor v reálnom čase, sekvencér, samplovací a efektový

softvér. Obsahuje kolekciu 63 syntetizátorov, samplérov, efektov a bicích nástrojov, ktoré

ponúkajú množstvo unikátnych zvukov. Preddefinované stavebné bloky, pozostávajúce

zo základných modulov, umožňujú jednoducho vytvárať vlastné nástroje a efekty. Pre

profesionálov je možnosť pomocou technológie Reaktor Core budovať na najnižšej

úrovni nové oscilátory, ekvalizéry, filtre a iné vlastné moduly. Ďalšie doplnky

a rozšírenia je možné zadarmo sťahovať z internetovej stránky Native Instruments.


- 18 -

Modularita znamená, že všetky syntetizátory, efekty a iné súčasti tvoriace alebo

spracúvajúce hudobný signál sú tvorené základnými modulmi, ktorými sú napríklad

oscilátory, filtre. Nevýhodou môže byť vyššia cena, ktorá je približne 400 EUR.

Nevýhodou z hľadiska funkčnosti je nejednotné ovládanie jednotlivých modulov. [15]

Vzhľad užívateľského prostredia je možné vidieť v prílohe 3. Ďalšie informácie o tomto

softvéri sú dostupné na oficiálnych stránkach výrobcu. [11]

3.2 Reason 4

Program Reason, od švédskej firmy Propelerhead Software, v súčasnosti vo verzii

4, je komerčný softvér, ktorý ponúka množstvo nástrojov pre komponovanie hudby

v MIDI a audio formátoch. Je možné pracovať čisto len v softvérovej forme s hudobnými

nástrojmi a zariadením na obrazovke monitora, alebo využiť Reason 4 v spojení so

štúdiovou technikou, prípadne na pódiu s MIDI zariadením. Nástroje v tomto softvéri

umožňujú okrem iného aj vrstviť a kombinovať zvuk ovládaných zariadení alebo

rozdeľovať a spájať signál na výstupe zariadení. Ďalej sa vo výbave Reason 4 nachádzajú

viaceré preddefinované syntetizátory, sampléry a efekty. Novo pridaným je Thor, semi-

modulárny polyfonický syntetizátor, ktorý obsahuje vstavané oscilátory, filtre a

kompletné riadenie toku signálu vo vnútri nástroja. Orientačná cena Reason 4 je 280

EUR. Vzorový pohľad na Reason 4 je v prílohe 4. Informácie o tomto produkte ponúka

oficiálna stránka výrobcu. [13]

3.3 Absynth 4

Od firmy Native Instruments pochádza aj ďalší softvér Absynth 4. Jedná sa

o softvér zameraný na elektronický hudobný generátor zvuku, syntetizátor, a samplér,

a tiež spoluprácu s klávesovou MIDI technikou. Môže byť využitý ako samostatný softvér

alebo ako VST plug-in v inom softvéri. Štvrtá verzia tohto programu prináša vylepšenú

mnohonásobnú syntézu a samplovacie techniky. V pamäti programu sa nachádza až 1200

prednastavených nástrojov, z ktorých je možné pomocou KoreSound vyhľadávača rýchlo

nájsť tú najvhodnejšiu konfiguráciu. Novinkou je funkcia miešania zvuku Wave

Morphing. Samozrejmosťou je množstvo zvukových efektov a 400 členná knižnica


- 19 -

vzoriek zvukov, v rozsahu od akustických nástrojov až po perkusie. Orientačná cena

Absynth 4 je 210 EUR. Informatívny obrázok Absynth 4 je v prílohe 5. [11]

3.4 Cubase 4

Tento komerčný softvér, vyrobený firmou Steinberg, je označovaný ako pracovná

stanica a je určený najmä hudobným profesionálom. Je postavený na rozhraní Virtual

Studio Technology a celá séria tohto softvéru je charakteristická vysoko pokročilými

audio a MIDI nástrojmi na komponovanie, nahrávanie, editáciu a mixovanie. Oproti

predchádzajúcej verzii softvéru bolo vylepšené užívateľské grafické rozhranie, boli

vylepšené a pridané nové VST nástroje a VST efekty. Zameranie Cubase 4 na

profesionálne štúdiá je vidieť aj vo funkčnom nástroji Control Room, v ktorom je možné

riadiť šesť vstupov z externých zariadení, štyri výstupné kanály a štyri výstupy pre

monitory. Z funkcií je zaujímavá MIDI Meaning, ktorá umožňuje prevádzať hudobné

symboly na MIDI udalosti. Výhodou Cubase je možnosť dopĺňať VST nástroje alebo

efekty, ktoré sú dostupné aj vo voľne šíriteľnej forme. Za mínus je možné hodnotiť málo

vylepšení v MIDI funkciách a efektoch a nemožnosť importovania hudobných súborov zo

série Cubase 5.x. Cubase 4 je drahý softvér, keďže jeho cena sa pohybuje okolo 840

EUR. Pre menej náročných užívateľov je k dispozícii čiastočne ochudobnená verzia za

približne polovičnú cenu pod názvom Cubase Studio 4. Firma Steinberg ponúka

informácie o svojich produktoch na oficiálnej stránke [12]. Bližšie priblíženie Cubase 4

ponúka aj recenzia na stránkach periodika Muzikus. V prílohe 6 sa nachádza

informatívny náhľad do prostredia Cubase. [18]

3.5 Freeware

V oblasti voľne šíreného softvéru sa zväčša neprodukujú samostatne pracujúce

softvérové nástroje. Tvorcovia sa zameriavajú na tvorbu v softvérovom rozhraní. Medzi

najznámejšie patrí rozhranie Virtual Studio Technology (VST) od firmy Steinberg. Je

využívané v platených produktoch tejto firmy a pracuje na rovnakom princípe tvorby

digitálneho zvuku ako predchádzajúce programy. Výhodou však je, že sú dostupné aj

voľne šíriteľné programy s týmto rozhraním. Jedným z nich je VSTHost, ktorý je

zadarmo stiahnuteľný zo stránky výrobcu. Umožňuje nahrávať a editovať prídavné


- 20 -

moduly, ukladať banky a presety a tiež prehrávať MIDI súbory. Základom pre využitie

MIDI kontrolérov je práca s MIDI vstupmi a výstupmi. V prílohe 8 sa nachádza obrázok

pracovného prostredia VSTHost. [16]

Ďalšou dôležitou časťou tohto rozhrania sú spomenuté prídavné moduly, ktorými

sa do prostredia VST pridávajú softvérové nástroje ako syntetizátory, sekvencéry, efekty

alebo celé hudobné nástroje. Tieto moduly sú vytvárané firmou Steinberg alebo treťou

stranou, čiže kýmkoľvek. Aj v tomto prípade sú niektoré moduly dostupné zadarmo,

prípadne za ľubovoľný poplatok, alebo ako komerčný produkt. Jedným zo

známejších voľne šírených prídavkov je syntetizátor Crystal. Ponúka subtraktívnu

a frekvenčne modulovanú syntézu, grafickú editáciu obálky, funkciu MIDI Learn pre

jednoduché mapovanie ovládacích prvkov kontroléra. Databáza bánk a presetov môže byť

rozširovaná o ďalšie, ktoré výrobca priebežne vydáva a uverejňuje na vlastnej stránke.

Vzhľad softvérového nástroja Crystal je v prílohe 7. [17]


- 21 -

4. Rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja

pomocou kontroléra Keystation Pro 88

Pre demonštráciu ovládania bol použitý softvér Reaktor 5. Ten bol nainštalovaný

v operačnom systéme Windows XP. Ako komunikačné médium medzi počítačom

a kontrolérom bolo výhodné použiť USB kábel, ktorý zároveň slúžil aj na napájanie. Po

pripojení k počítaču a zapnutí kontroléra si operačný systém automaticky zistil

prítomnosť aktívneho USB zariadenia. Taktiež automaticky rozpoznal, že sa jedná

o MIDI kontrolér, a preto nebolo nutné pre Keystation Pro 88 dodatočne inštalovať

softvérové ovládače. Aby aj Reaktor akceptoval aktívny kontrolér, je potrebné ho spustiť

až po zapnutí samotného kontroléra. Vďaka tomuto postupu sa dá vyvarovať

prekvapivého zistenia, že aktívny kontrolér nespolupracuje s programom.

Toto sú základné kroky, ktoré umožnia začať so samotnou tvorbou hudby

pomocou MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a softvéru Reaktor 5. Pre okamžité použitie

sú v Reaktore 5 prítomné výrobcom preddefinované syntetizátory, z ktorých si len stačí

vybrať a začať hrať. Tieto nástroje sú profesionálne vytvorené s množstvom zvukov,

nastavení, efektov a ovládacích prvkov. Ich komplexnosť môže byť pre začiatočníka aj

mätúca. Druhou možnosťou je vytvoriť si svoj vlastný nástroj pomocou základných

modulov alebo preddefinovaných stavebných blokov, ktoré samé sú zostavené zo

základných modulov a uľahčujú tak vlastnú tvorbu. Pre lepšie pochopenie fungovania

bude pre spoluprácu s kontrolérom použitý vlastnoručne vytvorený nástroj.

4.1 Tvorba vlastného generátora zvuku

Tvorba začína vytvorením nového súboru new ensemble. Na pracovnej ploche

programu sú dve základné okná. Okno Panel zobrazuje digitálnu model všetkého z čoho

pozostáva vytvorený generátor zvuku. Čiže sú ovládacie prvky ako posuvné a otočné

ovládače, tlačidlá, obrazovky oscilátorov a podobne. Kým nie sú použité nejaké moduly,

je tvorený nástroj prázdny. V druhom okne, nazvanom Ensemble – Structure, je

zobrazená základná štruktúra nástroja vo vzťahu k šestnástim vstupným a šestnástim

výstupným MIDI kanálom.


- 22 -

Obr. 4.1: Okná Panel a Ensemble – Structure

Ako vidno na obrázku 4.1, vzorový nástroj je automaticky pripojený na prvé dva

vstupné a výstupné kanály. Pravým kliknutím na šedú plochu je možné vyvolať menu,

v ktorom sú dostupné všetky preddefinované nástroje. V prípade vloženia nového nástroja

bude tento bez pripojenia na kanály, čo sa dá rýchlo napraviť pretiahnutím konkrétnej

svorky na konkrétny kanál pomocou myšky. Aby sme sa dostali ku štruktúre samotného

nástroja, pravým kliknutím na nástroj Vzor vyvoláme menu a z neho vyberieme položku

Structure Window.

Obr. 4.2: Okno Vzor – Structure s pravým tlačidlom myši vyvolaným menu


- 23 -

Vytvorí sa nové okno s názvom Structure, ktoré je na obrázku 4.2. Zatiaľ sa

v ňom nachádzajú iba vstupné a výstupné svorky. Do plochy tohto okna sa

pomocou menu, ktoré je vyvolané pravým tlačidlom myšky, vkladajú rôzne moduly,

makro bloky a aj celé nástroje. Pre demonštráciu ovládania nástroja pomocou kontroléra

postačí aj jednoduchý nástroj.

Prvým vloženým je makro modul Osc 3 Wave. Kategoricky je zaradený medzi

oscilátory. Tento preddefinovaný blok obsahuje tri oscilátory, z ktorých každý generuje

iný signál. Použité signály sú pílovitý, pulzový a trojuholníkový. V jednom momente

môže byť aktivovaný len jeden typ signálu. Blok ešte obsahuje hrubé ladenie výšky tónu

Pitch v rozsahu 72 poltónov, jemné ladenie Fine s rozsahom 1 krok a šírka impulzu P-

Width. Tieto tri prvky sú vizuálne znázornené v okne Panel pomocou otočných

ovládačov. Výber typu signálu sa uskutočňuje pomocou trojice tlačidiel. Tento makro

blok ako aj každý iný môže byť užívateľom upravený do individuálnej podoby. V tomto

prípade môže byť vhodné doplnenie o ďalšie typy signálov, ako sínusový, parabolický

alebo impulzový.

Obr. 4.3: Vľavo ovládacie prvky v okne Panel, vpravo vzhľad makro bloku Osc 3 Wave

Ako vidno na obrázku 4.3, blok Osc 3 Wave má dva vstupy, kde vstup A určuje

veľkosť amplitúdy signálu a P výšku tónu stlačenej noty. Na výstup je privádzaný signál

definovaný dvoma vstupmi a hodnotami ovládacích prvkov samotného bloku. Celkovo

budú použité dva tieto bloky a pre jednoduchú orientáciu budú pomenované Osc 1 a Osc

2. Pre identifikáciu stlačenej noty na MIDI kontrolére alebo aj počítačovej klávesnici

slúži modul NotePitch. Jeho výstup je vstupom pre svorku P na blokoch Osc 1 a Osc 2

a v neskoršej fáze bude použitý aj v ďalších blokoch. Vzájomné prepojenie dokumentuje

obrázok 4.4. Modul NotePitch nemá ovládacie prvky.


- 24 -

Obr. 4.4: Prepojenie NotePitch s Osc 1 a Osc 2

Ďalším makro blokom je ADSR-Env, ktorý ovláda priebeh amplitúdy signálu

v čase a tým tvaruje priebeh zvuku. Je to základný typ obálky, no v moderných nástrojoch

sa pre ovládanie zvuku používa oveľa viac parametrov. Skratku ADSR tvoria anglické

slová attack, decay, sustain a release. Attack, vo voľnom preklade nábeh, určuje dobu

nábehu zvuku na maximálnu hodnotu od stlačenie klávesy. Druhou fázou obálky je

decay, preložené ako pokles. Definuje dobu trvania od nábehu na maximálnu úroveň po

tretiu fázu sustain. Tá v preklade znamená trvanie a určuje úroveň zvuku počas držania

stlačenej klávesy. Posledná fáza release, doznenie, definuje dobu od skončenia fázy

sustain, uvoľnenia klávesy, po pokles signálu na nulovú úroveň. Každá fáza má v okne

Panel priradený jeden otočný ovládač. Zmenu tvaru obálky je možné sledovať na malej

obrazovke vedľa týchto ovládačov. Ďalšími ovládačmi sú Scaling a Velocity. Prvý

definuje škálovanie fáz ADSR, čiže zmeny pomerov medzi nimi podľa výšky noty.

Kladné hodnoty majú za následok, že čím vyššia nota je zahraná, tým sa hodnoty attack,

decay a release zvyšujú. Pri záporných hodnotách škálovania je to naopak a pri nule sú

hodnoty pre všetky tóny rovnaké. Z obrázku 4.5 vyplýva, že ADSR-Env má dva vstupy.

Prvý je vyššie spomenutý P, do ktorého sa pripojí NotePitch. Druhý vstup, označený G,

prijíma údaje z modulu Gate, čo sú MIDI povely Nota zapnutá/vyputá. Amplitúda

výstupného signálu z Gate je riadená rýchlosťou stlačenia klávesy. Blok ADSR-Env má až

dva výstupy. Čierne označený je výstup amplitúdy obálky a je prepojený na vstupy

A blokov Osc 1 a Osc 2. Červený výstup vysiela obálkové údaje, ktoré budú prijímané

filtrom.


- 25 -

Obr. 4.5: Pridaný ADSR-Env

Súčasťou každého syntetizátora je filter, a preto je do schémy pridaný makro blok

4-Pole Filter. Umožňuje tri typy filtrovania signálu. Sú to LP filtrovací mód, čo je filter

vysokých frekvencií, ďalej BP mód, ktorý prepúšťa frekvencie dané určitým rozsahom,

a BLP mód, ktorý je kombináciou predchádzajúcich. Výber jedného z módov umožňuje

trojica tlačidiel. Základnými ovládacími prvkami sú Cutoff, ktorým možno logaritmicky

nastaviť veľkosť filtračnej frekvencie, a Reason. Ten umožňuje nastaviť rezonanciu filtra.

Tretí otočný ovládač K-Track riadi mieru, s akou filtračná frekvencia sleduje výšku

hraného tónu a má tri úrovne – nadmerné, štandardné a nulové sledovanie. Veľkosť

modulácie signálom zo vstupu PM riadi ovládač Mod Amp. Umiestnenie bloku 4-Pole

Filter je na obrázku 4.6 a ovládacie prvky v strede okna Panel na obrázku 4.7.

Obr. 4.6: Výsledná štruktúra syntetizátora


- 26 -

Obr. 4.7: Všetky ovládacie prvky syntetizátora

V zapojení sa ešte nachádza sčítací modul, slúžiaci na zlúčenie dvoch alebo

viacerých signálov do jedeného, a Voice Combiner, ktorý prevádza polyfonický audio

signál na monofónny. Na úplnom konci toku signálu sú výstupné audio svorky

syntetizátora. V tomto prípade nie sú potrebné vstupné audio svorky syntetizátora,

pretože všetky vstupné povely budú vysielané v MIDI. Výsledná štruktúra a zapojenie

syntetizátora je na obrázku 4.6 a vzhľad ovládacích prvkov na obrázku 4.7.

4.2 Ovládanie softvérového syntetizátora pomocou Keystation Pro 88

Po vytvorení vlastného syntetizátora v Reaktore 5 a pripojení kontroléra je možné

začať zadávať pokyny pomocou kontroléra. V prvotnej forme vytvoreného syntetizátora

sú virtuálnym ovládačom priradené rôzne čísla MIDI kontrolérov a tiež ovládačom na

kontrolére môžu byť po predchádzajúcom použití pridelené rôzne MIDI čísla. To má za

následok neergonomické rozmiestnenie ovládacích prvkov, prípadne ich nefunkčnosť.

Prvou úlohou je zvolenie si logického MIDI kanála, na ktorom bude prebiehať

komunikácia medzi kontrolérom a softvérom. Priradenie MIDI kanálov ovládačom na

Keystation Pro 88 bolo priblížené v kap. 2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.

V softvérovom syntetizátore je štandardne nastavený prvý MIDI kanál, ako na MIDI

vstupe, tak aj na MIDI výstupe softvéru. Pre zmenu tohto nastavenia sa v okne Panel na


- 27 -

lište nástroja Vzor nachádzajú výsuvné menu pomenované In, pre vstup, a Out, pre

výstup. Menu pre výber vstupného MIDI kanálu je na obrázku 4.8. K dispozícii sú aj

možnosti Omni, príjem na všetkých kanáloch, a Off, čiže vypnutie prijímania MIDI správ.

Obr. 4.8: Poloha menu pre nastavenie MIDI kanálov a jeho vzhľad

Ďalším krokom je priradenie jednotlivých virtuálnych ovládačov k ovládačom

nachádzajúcim sa na Keystation Pro 88. Priradenie konkrétneho MIDI CC čísla

ovládačom na tomto kontrolére je objasnené v kap. 2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.

Číslo zadefinované konkrétnemu virtuálnemu ovládaču je možné zistiť v okne Properties.

Dá sa vyvolať dvojklikom na daný ovládač. Pre názornú ukážku je na obrázku 4.9

zobrazené okno Properties náležiace k ovládaču Cutoff z okna Panel. V záložke úplne

napravo, znázornenej dvoma obdĺžnikmi prepojenými šípkou, sa nachádza pole

pomenované CONT/NOTE, ktoré obsahuje informáciu o MIDI čísle kontroléra. Je možné

ho ľubovoľne zmeniť na požadovanú hodnotu.

Takisto je možné prepojiť jeden ovládač na kontrolére Keystation Pro 88

s viacerými softvérovými ovládačmi a to tak, že sa do polí CONT/NOTE u požadovaných

virtuálnych ovládačov zadá rovnaké číslo. Okno Properties ponúka veľa ďalších

možností zmeny funkčnosti a vzhľadu daného virtuálneho ovládača. Napríklad zmenu

vzhľadu na posuvný ovládač alebo zmena rozsahu hodnôt ovládača.


- 28 -

Obr. 4.9: Okno Properties

Jednoduchším a rýchlejším spôsobom priradenia virtuálneho ovládača k ovládaču

na Keystation Pro 88 je funkcia MIDI Learn. Ako vidno na obrázku 4.10 možno ju nájsť

na hornej lište okna Panel. Túto funkciu užívateľ aktivuje na virtuálny ovládač, ktorý ma

byť priradený tomu na kontrolére. Softvér teraz očakáva informáciu od externého MIDI

zariadenia, aký ovládač bude použitý. Preto je potrebné pootočiť, posunúť alebo stlačiť

požadovaný ovládač a softvér automaticky zaznamená jeho číslo do poľa CONT/NOTE

v okne Properties. Ak je priradený jeden fyzický ovládač postupne dvom ovládačom

v Reaktore bude prvý z nich neaktívny. Dodatočne ho treba aktivovať v okne Properties

políčkom Active MIDI In.

Obr. 4.10: Umiestnenie funkcie MIDI Learn


- 29 -

Rozdielne zvuky syntetizátora sa dajú dosiahnuť rôznym nastavením jeho

ovládačov. Pre rýchlejšiu prácu s nastaveniami ovládačov obsahuje Reaktor 5 funkciu

Snapshots. Umožňuje zaznamenať a opätovne vyvolať nastavenia virtuálnych ovládačov.

Jej princíp je rovnaký ako v prípade funkcie Snap shot integrovanej v Keystation Pro 88.

Preddefinované nástroje Reaktora 5 už majú k dispozícii množstvo vytvorených

nastavení. V prípade užívateľom vytvoreného nástroja je potrebné ich vytvoriť

vlastnoručne. Funkcia je dostupná v menu vyvolanom pravým tlačidlom myši na lištu

Vzor. Po jej aktivovaní sa otvorí nové okno pomenované Snapshots. Tlačidlom Insert sa

uloží aktuálne nastavenie ovládačov do jednej zo 128 voľných pozícií v rámci jednej

banky. Po zaplnení banky je možné vytvoriť ďalšie, ktoré sa dajú nastaviť tiež v okne

Snapshots. Uložené nastavenia sú dostupné v rolovacom menu, ktoré sa nachádza na

konci lišty Vzor. Okno funkcie Snapshots je na obrázku 4.11.

Obr. 4.11 Vyvolanie okna Snapshots

Výber nastavení je možné uskutočniť aj pomocou Keystation Pro 88. Po stlačení

tlačidla PROGRAM stačí zadať na numerickej klávesnici kontroléra číslo požadovaného

záznamu nastavení. Softvér čísluje uložené nastavenia od jednotky, no v rámci MIDI

štandardu je potrebné pre aktiváciu prvého záznamu odoslať z kontroléra požiadavku

s číslom nula.

Rozpoznávanie kláves, zón kláves a posunov oktáv softvérom je bezproblémové.

Reaktor 5 taktiež automaticky reaguje aj na rýchlosť stlačenia a uvoľnenia klávesu.


- 30 -

V prípade nesúladu v MIDI kanáloch je potrebné nastaviť jednotný MIDI kanál pre

všetky klávesy alebo konkrétnu zónu kláves. Najvhodnejšie je to vykonať priamo na

Keystation Pro 88 postupom uvedeným v kap. 2.2 Klávesy.


- 31 -

Záver

Ťažiskom tejto bakalárskej práce bol MIDI kontrolér Keystation Pro 88. Zámerom

bolo priblížiť prácu na ňom v kombinácii so v súčasnosti dostupným softvérom. Pre

porozumenie komunikácii v MIDI rozhraní bola prvá časť práce venovaná stručnému

rozboru tohto štandardu. Z neho vyplýva, že sa MIDI neustále vyvíja a dopĺňa

o rozšírenia zvyšujúce jeho výkonnosť nielen v hudobnej tvorbe. Budúcnosť by mala byť

spojená s kvalitným bezdrôtovým prenosom a neustálym prispôsobovaním sa novým

trendom, avšak so spätnou kompatibilitou.

Keystation Pro 88 s množstvom funkcií a ovládačov predstavuje vhodný centrálny

prvok nahrávacieho štúdia. Silnou stránkou je tiež spolupráca so softvérovými nástrojmi,

ktorých stručný prehľad a rozbor by mal vniesť svetlo do nekonečného radu softvérového

sortimentu. V práci prezentované spojenie počítača a Keystation Pro 88 sa dá považovať

za základ amatérskeho hudobného štúdia. Z praktického hľadiska bola rozobraná

možnosť spolupráce s Reaktorom 5. Tvorba vlastného softvérového generátora zvuku

v prostredí Reaktora 5 a jeho následné prepojenie s ovládacími prvkami Keystation Pro

88 by malo byť prínosom hlavne pre začiatočníkov v tvorbe digitálnej hudby.


- 32 -

Zoznam použitej literatúry

[1] Forró D.: „Svet MIDI“, GRADA publishing, ISBN 80-7169-412-6, 1997

[2] Forró D.: „MIDI komunikace v hudbe“, GRADA publishing, ISBN 80-85623-56-

0, 1993

[3] Illa J.: „Návrh a koncepcia MIDI zariadenia Wind Controller“, Diplomová práca,

Žilinská univerzita v Žiline, 2006

[4] Keníž M.: „Softvérový zvukový syntetizátor“, Bakalárska práca, České vysoké

učení technické v Praze, 2007-12-01

[5] Oficiálna stránka The MIDI Manufacturers Association, 20.5.2008, www.midi.org

[6] Keystation Pro 88 Advanced Guide, 20.5.2008,

http://www.m-audio.com/images/global/manuals/KeyPro88_AdvancedGuide-

EN.pdf

[7] Keystation Pro 88 Quick start manual, 20.5.2008,

http://www.m-audio.com/images/global/manuals/KSP88_M71020QS_CD-

EN_V1.pdf

[8] Markovič J.: „ M-Audio Keystation 49e/61es/88 Pro - já bych si s dovolením také

vzal“, 20.5.2008,

http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/MAudio-Keystation-49e61es88-Pro-

ja-bych-si-s-dovolenim-take-vzal~09~unor~2005/

[9] Indiana University: Center for electronic and computer music, 20.5.2008,

www.indiana.edu/~emusic/etext/MIDI/chapter3_MIDI.shtml

[10] Heckroth J.: „Tutorial on MIDI and Music Synthesis”, 20.5.2008,

http://www.harmony-central.com/MIDI/Doc/tutorial.html

[11] Oficiálna stránka firmy Native-Instruments, 20.5.2008,

http://www.native-instruments.com/

[12] Oficiálna stránka firmy Steinberg, 20.5.2008, http://www.steinberg.net/

[13] Oficiálna stránka firmy Propellerhead Software, 20.5.2008,

http://www.propellerheads.se/

[14] Škorpík P.: „Native Instruments Komplete 4”, 10.5.2008,

http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Native-Instruments-Komplete-4-

dokonceni-testu-softwaroveho-baliku~10~brezen~2008/


- 33 -

[15] Císař J.: „Native Instruments Absynth 4”, 20.5.2008,

http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Native-Instruments-Absynth-4-

vlajkova-lod-rady-Synth-Line~25~srpen~2007/

[16] Oficiálna stránka voľne šíriteľného VSTHost, 20.5.2008,

http://www.hermannseib.com/english/vsthost.htm

[17] Oficiálna stránka plug-in syntetizátora Crystal, 20.5.2008,

http://www.greenoak.com/crystal/

[18] Lipold V.: „Steinberg Cubase 4 - nová verze populárního hudebního softwaru“,

30.4.2008, http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Steinberg-Cubase-4-nova-

verze-popularniho-hudebniho-softwaru~10~cervenec~2007/

[19] Zahradníček D.: „Virtuálně analogové syntezátory - téma měsíce“, 20.5.2008,

http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Virtualne-analogove-syntezatory-

tema-mesice~03~duben~2002/


- 34 -

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne, pod odborným

vedením vedúcich bakalárskej práce Ing. Romana Jarinu, PhD. a Ing. Michala Kubu,

PhD. a používal som len literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.

V Žiline dňa 6.6.2008 Podpis ..........................


- 35 -

POĎAKOVANIE

Rád by som poďakoval vedúcim bakalárskej práce Ing. Romanovi Jarinovi, PhD. a Ing.

Michalovi Kubovi, PhD. za ich podporu pri vypracovávaní tejto bakalárskej práce

a mojim rodičom za ich podporu počas celého štúdia.

V Žiline 6.6.20008 Juraj Kasák

Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta



Prílohová časť

Juraj Kasák

2008


Zoznam príloh

Príloha č. 1: MIDI CC čísla pre tlačidlá ................................................................ 1

Príloha č. 2: MIDI CC čísla pre otočné a posuvné ovládače ................................. 2

Príloha č. 3: Pracovné prostredie Reaktor 5 .......................................................... 3

Príloha č. 4: Syntetizátor Thor v prostredí Reason 4 ............................................ 4

Príloha č. 5: Pracovné prostredie Absynth 4 ......................................................... 5

Príloha č. 6: Pracovné prostredie Cubase 4 ........................................................... 6

Príloha č. 7: Vzhľad prídavného VST modulu Crystal ......................................... 6

Príloha č. 8: Prostredie programu VSTHost .......................................................... 7


- 1 -

Príloha č. 1: MIDI CC čísla pre tlačidlá [6]

MIDI

CC Description

Program

(Press Twice)

Data Lsb

(Press Twice)

Data Msb

(Press Twice)

0-119 Standard MIDI CC’s - Toggle Value 2 Toggle Value 1

120-127 Channel Mode Messages - Toggle Value 2 Toggle Value 1

128 Pitch Bend Range - Sensitivity value -

129 Channel Fine Tune - Tunning amount -

130 Channel Coarse Tune - Tunning amount -

131 Channel Pressure - Pressure amount -

132 RPN Coarse Value RPN LSB RPN MSB

133 RPN Fine Value RPN LSB RPN MSB

134 NRPN Coarse Value NRPN LSB NRPN MSB

135 NRPN Fine Value NRPN LSB NRPN MSB

136 Master Volume GM - Volume LSB Volume MSB

137 Master Pan GM - Pan LSB Pan MSB

138 Master Coarse Tune GM - Tunning LSB Tunning MSB

139 Master Fine Tune GM - Tuning LSB Tunning MSB

140 Chorus Mod rate GM2 - Mod rate -

141 Chorus Mod Depth GM2 - Mod depth -

142 Feedback GM2 - Feedback level -

143 Send to Reverb GM2 - Reverb send level -

144 Pitch Bend - Pitch shift LSB Pitch shift MSB

145 Program/Bank Preset Program Bank LSB Bank MSB

146 MIDI CC (on/off) MIDI CC Button press value Button release

value

147 Note (on/off) Note Velocity off Velocity on

148 Note (on/off toggle) Note Velocity off Velocity on

149 MMC Command - Command select -

150 Reverb type GM2 - Type -

151 Reverb time GM2 - Time -

152 Chorus type GM2 - Type -

153 Decrement MIDI CC MIDI CC Start value End value

154 Increment MIDI CC MIDI CC Start value End value

255 Controler Off - - -


- 2 -

Príloha č. 2: MIDI CC čísla pre otočné a posuvné ovládače [6]

MIDI CC Description Data Lsb (Press

Twice)

Data MSB (Press

Twice)

0-119 Standard MIDI CC’s - -

120-127 Channel Mode Messages - -

128 Pitch Bend Sensitivity - -

129 Channel Fine Tune - -

130 Channel Coarse Tune - -

131 Channel Pressure - -

132 RPN coarse RPN LSB RPN MSB

133 RPN fine RPN LSB RPN MSB

134 NRPN coarse NRPN LSB NRPN MSB

135 NRPN fine NRPN LSB NRPN MSB

136 Master Volume GM Volume LSB Volume MSB

137 Master Pan GM Pan LSB Pan MSB

138 Master Coarse Tune GM Tunning LSB Tunning MSB

139 Master Fine Tune GM Tuning LSB Tunning MSB

140 Chorus Mod Rate GM2 Mod rate -

141 Chorus Mod Depth GM2 Mod depth -

142 Feedback GM2 Feedback level -

143 Send to Reverb GM2 Reverb send level -

144 Pitch Bend Pitch shift LSB Pitch shift MSB

255 Controler Off - -


- 3 -

Príloha č. 3: Pracovné prostredie Reaktor 5


- 4 -

Príloha č. 4: Syntetizátor Thor v prostredí Reason 4 [13]


- 5 -

Príloha č. 5: Pracovné prostredie Absynth 4 [11]


- 6 -

Príloha č. 6: Pracovné prostredie Cubase 4 [12]

Príloha č. 7: Vzhľad prídavného VST modulu Crystal [17]


- 7 -

Príloha č. 8: Prostredie programu VSTHost [16]

Žilinská univerzita v Žiline - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2433.pdf · vďaka tomu si môže...

Documents