zivot je jinde
TRANSCRIPT
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
1/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
2/397
Ztvot
e iinde...?
Cesk |iteratura,ultura
a spo|enost sedmdestfch
a osmdest' ch
etech
dvact ho
tolet
M ateri ly z
mezinrod meziobo
ovkonfere
nce
po dan
stavem
pro
eskou iteraturu
v n
13'-15.
ervna 001
v Praze
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
3/397
@ stav
pro
eskou
iteraturu
AV
R.
ISBN
80-85718-35-l
2002
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
4/397
Obsah
vod 19
I
J i
rabec
otazn ky nad
literrn
histori
sedmdes{fch
a
osmdestfch|et
l 13
Helena Koskov
Vfvojov
souvislosti
esk r6zy
sedmdestjch
a osmdestlch|et
l 19
Dobrava
Moldanov
Historia
magistra
d,eziluze
/29
Anton n
Man
Lesk a b da esk xi|ov iteratury
sedmdesQfch
a osmdestlch|et
/ 35
Vladim r
Papou ek
Exi|
jako
mo nost
a
jako
obrana
( esk
exilov prr za
sedmdestfch
a osmdest
ch|et)
l 43
Alexej
Kusk
Poznmky k situaci esk xi|ov kultury 1968-1989 / 53
Michal
Prib
Porinorov
na
po tku
posrpnov ho
exi|u
/ 63
Joanna
Czapti ska
Recepce
esk xilov
a nezvis|
iteratury
v
pa sk
ultu e
/ 71
Ladislav Soldn
Sedmdest
a osmdest
(Byla
to
dv rozd ln
desetilet ?)
/ 81
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
5/397
Milan
othal
Tv rr nteligence
v
obdob tzv. normaliz
ace
l 8]
Anelina
Pen eva
Neoficiln literatura
(Struktura
a dimenze
jevu
v esku a Bu|harsku)
/ 91
Lubom r Machala
Hraba|ova tvorba
zpod
norma|izan kruchty
/ 107
Michal Bauer
Lektorsk zsaby do rukopisri Bohumila Hrabala
lydvanfch kni n
v
sedmdestfch a
osmdestfch letech
/
l
l7
Petr B|a ek
Kauza Ivana
Polansk ho
(Sjednocen
vydavate|ri
samizdatu
v eskoslovensku)
/
129
II
Zdenk Kom n
Propast propasti:
Geneze lidsk ho
asu
(K
vfstavb
pozdn
Ho|anovy
poezie)
l
143
Petr Ly ka
Nad poezi ,,ptatictn ki" / |49
J i Urbanec
Bsnick
debuty sedmdestfch let
/
l55
Petr
Hru ka
,,Generace..
m sto
generace
/
165
Iva M|kov
as
sm en
(ViI m
Zvada: Na
prahu;
ivote, d ky) / 173
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
6/397
Ivo
Hark
Bsn k
a
jeho
doba
(Poezie
Zdeka
Rotrekla
z
po tk
normalizace)
/ l8l
Michal Jare
ivot
je
ve slovech
(Poezie
Josefa
Lederera
a
oldicha Tomana)
l |9l
Libor
Martinek
Normy,
hodnoty
a recepce
(Nad
bsnickou
tvorbou Du ana
Cveka) l 199
ilI
Tom
Kub ek
Hledn ztrty
(Promna
reflexe
postaven
individua
v djinch
v
esk amizdatov
a exi|ov
r6ze
po
roce 1970)
/ 2|3
Viera emberov
Prza
nvratov
(Situcia
v sedemdesiatych
a osemdesiatych
rokoch
dvadsiateho storo ia)
/
225
Franti ek
eti ka
Val k
na
rozlou enou
Milana
Kunderv
/
235
JaroslavMed
Vros|av
Mertl
-
trpnf outsider / 243
Milan
Suchomel
Romn
neromn
Jana
Anton na Pit nsk ho
l
247
Blanka
Hemel kov
Pibfvn
a ubfvn satirickych
prvk
v humoristick iteratue sedmdestfch a osmdestfch let
(Humoristickf
romn a
pov dka
-,,slu ebnost..
a
,,odpoutn
se..)
/ 253
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
7/397
IV
Blahoslav
Dokoupil
Djiny
z
podhledu:
Ji
oto|a /
263
Bohuslav
Hoffmann
Zvre n akord
Neffova vyprav stv l
269
Petr Komenda
Symbolick
situace v
Kiirneroqf ch
Podzimn ch noveWch
I z73
Milo
ezn k
M. V. Kratochv l a historick beletrie sedmdestfch let
(Hledn
novfch
forem a
p stup
ve
zpracovn
historickfch t mat) /
281
Jan Dvok
Smy ka
historie
(Spisovatelovo
uva ovn
o svt) l
289
Petr Posledn
T ma,,zprostedkovanostiu
/ 291
v
Jaroslav
Toman
Uki ovn a zmrtvfchvstn dtsk poezie
v normaliza n m
dvacetilet
l305
Zuzana Stanislavov
Slovensk
literatrira
pre
deti
a mlde v
rokoch 1970_1990
l
315
Nad da
Sieglov
ivot tady,
ivot
jinde
(Nad przami oty Hofmana) /321
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
8/397
VI
Lenka Jungmannov
obraz
divadla
v
esk
ivadeln
kritice
sedmdestfch a osmdestlch|et l 329
Vlasta Krautmanov
Poznmky
o,,pravideln
dramaturgii..
esk;fch
rofesionln ch
divade|
v
obdob
norma|izace
/ 337
Milada
P skov
eskf
Kanad'an
a
kanadskf
ech
Ji
Klobouk
/
359
Stanislava
Pdn
Realita
doby
a
jej
obraz
ve
i|mech
Vry
Chytilov
v sedmdestfch
|etech
(Hra
o
jablko,
Panelstory,
Kalamita)
/
365
Ivan
Klime
Modely ilmov dramaturgie / 377
Roman
Musil
-
Eduard
Burset
Posledn
t ta
Karla
svotins=t
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
9/397
Uvod
Mezinrodn mezioborov kon .erenceivot e jinde...? esktiteratura,kultu-
ra
a
spole nostv sedmdesdt'ch
a osmdestitych etech
dvac Lt hotolet se ko-
nala
ve dnech 13.-15. ervna
001
v
Praze, v
budovAkademie vd R na N-
rodn
d. avzala na konferenceRok
1947
a,,Zlat edesdfu ,,,jee usku-
te n ily
|etech
1991a1999.
Hlavn m
zmrem
organiztorri ylo vytvo it
iskuzn
prostorpro
uvaov-
n
nad djinami literatury, kultury
a umn obdob tzv' normalizace a reln ho
socialismu
v es\ ch
emich.Vedle iterrn ch istorikri
proto
byli
pizvni
is-
torici a teoretici umn ,divadla a filmu. Ve sv ch p spvc chriticky a z rz.
n]/ch ihlri analyzovali
spole ensk5 kulturn
prostor
v
oficiln m, samizdato-
v m exilov m
prost ed .
oust edili e zvl tna
pramenn
v5 zkum
mlec-
k vorbya na
ej
nstitucionln
sociln zemi.
Konference
byla sou st omplexn hovyzkumn ho
projektu
Djiny esk
literatury
po
roce 1945,
podporovan ho
Grantovou agenturou n
1r.
g.
405/91t5011).
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
10/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
11/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
12/397
kvidovna,,krize
krit ri ..a
dy vyty en
mrnicebyly
v
o i tnpisovatelsk b-
ci
realizovny.Absence djinn
situovanmarxistick deologie
vyristila v sedmde-
stych
etechv adoraci
pouh
moci' spol haj ce
en
na nstitucionlnmanipulace,
nikoli na vizi.
Ti t e
pesunulo
d axiologick ho
rojektu,ktery
petrvval
by
astoen vnj kov i v letech edestych' riedn mkaz lm ublikacedl ne.
drivryhodn1/ch
utoru a autor
estetickychorientac
ro re imnepijatelnfch'
ro-
toe-
jak i
minulost uk tza|a-
neusmrniteln1ich. autory,
kte yli
proveni,
e
uzavirnanepsan
smlouva
vymezuj c
oitky
i
povinnosti. Kad d lo
v
esko.
slovensku
ublikuj c houtora,
na v1/jimky
otvrzuj c
ravidlo,
e
poznamenno
cenzurn mi
praktikami
(sem
m eme za adtt nakladatelskou
politiku). Pev n
v aklosp e
rozpa it ezkoncep n
ymezovn
pole, v
nm e
iteraturabude
moci pohybovat.Nejsou zde dn sady jizen ..,smmice,kter y byly openy
o
ten i onen
nterpreta n
orizont,neexistuje dn
zorovd lo
ako
nosite|
nor.
my
(tuto
oli v
letech
padest1/ch
lnila
napi klad
poezie
Nezvalova
nebo
prza
e-
z ova). roto
i vracej c e,
nihjm neposlouchan rozpravy
socialistick m
ealis-
mu
pedstavuj
p e
arodii
polemick1ich
t etnut dvnj,ch
et ne
vn
pokus
pojmenovat
p tomn
robl my. en zde autoru,ktei by
hledali tsn ept
mar-
xistickou
deologi ,
kterje ostatn
v rozkladu. Jde
pouze o horlivou
i m nhorli-
vou spoluprci
s
reimem. tam,
kde
se
zd, e auto ise
pod izuj jalc./m ficil.
n mnormm, de o sloitj otivaci.Milm na mys|i nap .vorbuLadislavaFukse
nebo
Vladim raPra|a.
U obou
e
z ejm ,
e se na zlomu
edest1ich
sedmdes-
tych let
vy erpala
ejich
poetika
a
e h\edaji mo nost
ej
modi ikace
nebo
se
po-
kou ej platnit
nov
postupy.
Po Nebo t c ch
bdle a
osloven
z
tmy
(ob
roku
|912)
neni nic divn ho,
e se objev
Pasd ek doliny
a Ki t?iLovy
antofl ek,
edy
p klon reimem
preferovan matice. esta
k V vodlqni
kuchace
1983)
e
t m
ov em
na n komplikovna.
mutnj
onec
onoho
hledn
ov
oetikyv dob
vnj chlak naleznemeu Vladim raPrala.Ani u autorri, tei se stvaj lavn mi
propagtory
okupa n ho
e imu, e
nesetkmes d lem,
e
by mohlo
p edstavovat
njalc. becn
p ijaty zor. Ani mravn
nabdav
omny
nap . ana
Kozka
nebo
Bohumila
hy
nemohou,d ky
sv mu
eklekticismu,
tuto
roli
sehrt.
Mimo
okruh
funkciona-riedn k
nkolika
literrn ch
ritikr],
kte e
st|eot eli
ztracen -
mu idelu
padest ch
let, nesd lej pisovatel
dn l1uze
sou asn m
e imua sa-
mozejm
ak
o
jeho
schopnosti
vyty it nspirativn
mel.
Prost
idel
se
z til
z nebesajeho troskyneby|omo n evidt.Prvem mohli nkte ublikuj c uto
ri kriticky
poukazovat
na dogmatick
ktivity
mnoha
spisovatel
v letech
pades-
tych,
kter e sna ili
dentifikovat
ideologi ,
e
p edst rala
izi budoucnosti.
ni nic
takov ho
e inili'
Pouze usilova|i
o co
nejvt
od l na moci
v oblasti
iterarn ho
provozu.
,Rozumn
hovn ..
e stvalo
cestou
k osobn
prosperit.
eprve
v
tomto
t 4
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
13/397
ri mci
-
kde
je
uznvna hranice
dovolen ho
zak nan ho
se rozv je|
kriticlo-/
vztah,
kter1i
byl ov emv dy
usmrnn
do devotn omunikace
s reimem.
Komu-
nistick1/
yst m
i na tomto vnj m
ouhlasu elmi
zaklda|.
tohotohlediska
e
symptomatick
kampa proti
Chart,
kter
e
ri astnila
ada
m|c .
Typickym vyrazem sedmdestch let je poezie vyrristaj c e smyslov ho
uchopen
ivotn
eality,
poezie,
kter
se moh|a
op t zkonven nlzorce
po-
etismu
a vnj naky poetiky
Skupiny 42 akter
d ky sv hravostinemohlana
sebe
brt
p l i
elk deov
ko|y' Sta ilo,
e se
proklamovalo
optimistick
i-
dn
svta,
co bylo zvl vabn
dob
totln ho i en . amoz ejm, e
se
s
mlad mi
bsn ky technick bratnosti
emohlim it rodn
mlci,
ako
byl
nap klad
an Pila , osef Rybk,
Ivan Skla
ad.
osmdest ta
e
i
t m,
e
e roz i|
o et
oma
pub|ikuj c ch
sn k
proza-
iku, dramatikri'pek|adatel zna ni ilaod pedchr zej c hoesetilet . kampani
proti
Chart 11 sice komunistick
re im
,definitivn..
r il okruh autotu naprosto
nep ijateln1ich,
le z trove le hranice znemouj c
ad
pisovatel r
ub|ikovat
ta-
la
v cepr
chodnou.Vyznamnou
ro|i sehrlaV
tomto
procesu
samotn iterrn vor-
ba,
kter
_
podobn
ako
v druh
olovin
padest1/ch
et
_
musela
h|edat estuze
sch mat, nich uv z|a.
bjevuj e novauto i, te emaj
ejmen huti
pouze
se
pipojit pref.erovanym
rend rm.
poezii
e
posilovna
lo ka e ]exivn ,
pr-
ze
se
vytv rotiklad
mezi vyprav em,
ten.i
c
nositelem
'zdrav ho..
ohledu
na
svt'a vyprav em,tery e lektuje ejednozna nostidsklch aktivit.Uvnit yd-
van iteratury
e objevuj
okusy
o
prosazen
kolikanekompatibiln ch
ouborri
norem. i z toho
drivodu
e
nesmysln
ovo it tzv'
o iciln
iteratu e.
Tento
proces
se ov em je v ase, dy
se
zna nozrost|
kruh autor r
exilu
i
po et
utor
,
je1ich
labyla vy azena veejn istribucea
ejich
nov d la ne-
smla
byt
vydvna.
brana zkladn ch
vobod i
vynutiladrjrazna vzjemnou o-
|idaritu.
tevelse ov em
edine n
prostor ro
ni m edefbrmovan1iozvoj
ndi-
viduln ch oetik'kter tlestvrzovaly ezi,e ndividu|n vobodajenezbytnou
podm nkou
kute n
vorby.Nzorn1i
p klad odvaj
|aautoru
vznik| v du-
chovn
svobod' a d la t ho utora z doby, kdy chtl
-
Za
cenu de brmacc
lastn
tvorby
_
koexistovat
po|itikou
o|ici|n ch smrovatelri.
ipom nmap .
lo
Bohumila
Hrabala.To
v aknic ncmn
na dvn m
ji tn ' em tkemiteratury
strojopisn err ylrrann oncepce iterrn , le sp epole ny utorsk osud.
To,
eeticky
aspekt
asto
ekn./valojet
stetick ,mo nilo
ice koexistenci m]crj
nkolika
generac
nejrriznj chmleckych rientac ,
rove
ak
e
d ky omu
nemohl ozvinoutp stupriticky d c .if'erenciace,ter e zjevn,e prezento-
vna
ako
bohatost ohoto
proudu,
uvnit honicm n
rystalizuje
kolik sou.
rodlch okruh,ani e
v akmohou stt
vychodiskemnov ho iskurzu.
Snad
pro-
l 5
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
14/397
to
je
dodnes
peh| enodvratn
rz
sti zakazovan
vorby,
kter
destruovala
obecn
p ij man
stetick odnoty
a
znovu
tak nastolilaotzky ability moderny.
Tentoatakv akm i|
aleko
za hranice
ehdej hoasu. 'xistovalo
v em
kolik
pokusti
o
rozpracovn ov1ich rit ri
nap klad znamnLopatkova eflexe
ne-
bo okruh nejmlad ch ko|oRevolver revue_, kter ochopiteln gnorova|ys ru
ve ejn ho
ydvn .K
promn
do lo v
diskurzusurrealistri. vd tom anto-
logie
tvorby z let sedmdest' chotevencj
ra a z
let
osmdesLychopak
ucadla.
V
sedmdestych osnrdest1/chetech
e omezen
pednosti,
ter
snre
konsta.
tovaliu
strojopisn
iteratury,
rqevily
i v zahrani n .
tevenost
rriznymhodno.
tovym orientac nr,ter byla zk|adn
mrnic xilovych
nakladatelstv ,
monila
adudebutri,
edstavila
m riplnosti vorbu esk
ch autoru
v exilu i autorri'kte-
ryrnbylo znenronnoublikovat oma' Nkterd la'd kyduchovn m ontext rnl,
v
nichexilovauto i ili, obohatila eskouvorbunovymi
poetikami
piponrenu
e
star ch
vana
el nka, osefa
ederera,
pozdj ch
migrant Josefa kvorcck hcl
zl'
eho
In enyta idsk'vch u , anaNovka ad.);v
p pad
ilana Kundery byl es-
ky
autor
poprv
ak
bohat
eflektovnve
svtov m
m tku. icm n v exilu
pe-
vauje
onen sjednocuj o spekt,
kteqi
nedbdostate n odli en rizn ch orienlac
eskiteratury' v exilujdejen o osamocen
okusypostihnout
pecil i nost
no-
m nu to iteratury, oz tpen
o t
tv ,vymezit
ejich
vazby,
p buznost,
dli -
nost,
prol nn
kontradikce. Uvedu nap. oubor re 'ert Na brigrid Anton na
Brouska a Jose .a kvoreck ho
Hledn
ztrucen
enerace
Heleny Koskov .
Snad
e
to tak
eden
z
drivodtj,
ro
e
po
roce 1989ve zna n e
ehl en
v znam
osobnost ,
ter vo i ly zahran i .
e
i
t radic eskiterrn istorie,
ev d lech, ter ncrrrohla t doma
vydna,
Spatujejakysioprovod
k lrteratu-
e ditovan eskoslovensku.
ap.
padest
ch letechsi |iterrn
istorici
vy-
tv ej
kladn obraz djin,
v
nm rguruje ejprve
Bez obav, K dla,Ve er
u studny,Mcuttittka, d la,kter ehdyz stvalav rukopisech, vo v nej lep m
p pad
jakousi
paraleln
adu. ro na e vacetilet o
znamen, e esk
oezie
bude
reprezentovan sem,
Floriancm,
Sklou
(by
s
,,kritickou..
e 1ex )d -
la, kter
vznikala vc
stejn as
Morovy
sloup,
Agoglt,
esky rloj
*
si budou
mu-
set
po kat do doby, kdy budou
vydna kni n, toje t
pouze
V
echch. o-
to
rncchanick ,
nj ozvr en
edstavuje
ejsnaz
estu,ale s hledn m
mys-
lu djinn ho
akotven iteratury
nr velmi rnlo spole n ho.
D l mi kladyhci pouzeupozornit a zna nou irobl m r ,nichza
centrln
pokldrn
neexistenci
vyhrannych iterrn ch
diskurzrj,
kterby
ji
tehdy uplatnily
hodnot c
i terrn hlediska
zbaven dobov1 ch
oliticklch
aspektri.
roto se dodnes
nevyskytuj oncepty,
ter y se
vymkly
pouhym roz-
t i
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
15/397
Protoe
ato kon .erence
ezprostedn
ouvis
projekem
djin, kter
stav
pro
eskou
iteraturupipravuje,
e
na
m st astavit
se
u
nkolika
otzek,je
toj jako-
by
na za tku
va ovn
t to istorii' Uvedl
jsem,
e
se
v
na em vacetilet
etk-
vme s adou
iskurz
,
ov em p e znako1
ch ne
rozv jenych,
p e
ozname-
nan
ch
politick11im
ontextem,ne
aby organicky vyrristaly
z rozporu
mezi 1iteri m
tradic ajej promnou.Po roce l989 se v epromnilodo podoby uzaven hob-
dob
iterrn
historie,kterou v ak
nicm n
koumaj
pev n
kt inch torzovi-
t1 ch
iskurz r. zkouman m
vacetilet
e intelektuln ormovalo
nkolik
genera.
c '
Ani as
devadest ch let nemohl
u mnoh ch zcela zm nit
nterpreta nmec,
v nm se kdysi
pohybovali.
Jen na
okraj
ednu
poznmku
k tomuto
probl mu.
ed-
nu z d ileltychol zde
sehrla
prvn
setkn d lem'
kter v totalitn m yst muma-
jiv dy
specifickou
povahu,
nebo esvobodn rosted
ytv
odm nkypro
zvl t-
n nterpretaci,na| zaj c textu v,j,znamy, ter sou pro tenejin]l1ch uchov-
n chkontextech
obt n e ifrovateln .ato
ten aj vyt ben1/mysl
pro
inotaje.
nznaky,nar ky,
ktualizace,najejich
vorbse
pod l
asto t mrou doba, na.
ladn
tenee m text'A to nehovo m
tenext
,
s
nimi
se
mohl
tene-
znmit
en
v atmosf e'dy
byla d la
p stupn
en
krtlc. as izprostedkovan
en
v znepokojiv
ch torzech.V echna ato
setkn inila exty msi tivmym, zva-
n; m,
a ani odstup let nem e smazat zku enosti
tohoto zvl tn ho ten . sou
ov em
e t in
zku enosti,
ter i
p in me
minula
a
kter vdom nebo
pod-
vdom determinuj hodnot c ztah.Jde o na i i ast a p bz chnabsurd-
n doby,o reakcena
ty
i
ony udlosti,o osobn ktivity v tch ionchsporech, na-
e ozhodnut ,
ter mnoz
potebuj
tle vysvtlovat,
bhajovat'objektivizovat,
ji-
n maj zase tendenci
prohlsitje
za
neexistuj c .
aevyprvn ak i onak ovliv-
uje
i ty'
pro
kter
e
zkouman vacetilet vnou histori . ohuel z na ehomargi-
nln ho
p bhu
i asto
ytvarY me
k|adn
1ichodiska
koumn , ter y si
p .ece
mlo klst nrok na
obecnj
latnost.
Vzpom nky maj v dy vylu uj c harakter.
V pra sk n ceo ki.ehk dentit a o rict k druh muhovoilPaul Ricoeur
o tchto otzkch s
velkou nal havost :
'Kady
vypravn1/
bh
e
selektivn ,
e-
vyprv
se
v echno, 1/br jen
ody,
kter dje vy n vaj umo uj
osnovatd-
jovou
zpletku.
...)
lyne ztoho, e
vdycky ze vyprvtjinak'Prv ato
selek n
funkce
p bhu
e
p le itostmanipulaci.Nab znstrojek
velmi lstiv1imStrategi.
m.
...)
Ztchto Strategi
ak
vyr staj
okusy
nkte4ich
ntlakovychskupin
(..')
na-
stolit
autorizovanou.
istorii,historiio rci|n ,
eejn yu ovanou oslavovanou
(..')..'
ro E.mmanuela vinase
,pochopen ..piedstavuje
peraci,
n ledme po_
jen mezi demevu a na m lastn m demnebo zaazujemejevo du, nm
t 7
P Ricoeur: K ehkt tlentita: ctu
k druh ntu t kulturn itlantittt.
M|' n, Tebenice
2000, s' 37
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
16/397
se
pohybujeme.
P e
proto
o nutnostiprolomen
hranice pouh ho
ochopen .
oto
prolomen
e mrj e
odehrvat
v
dialogu'
z nho
eprve
vyrus|
smysl,
en
konsti-
tuuje a
promuje
tak
ns.
Domn vm
Se, e
entodialog
e
pro psan
djin,
zvl
tch' na nich
historici
par1icipovali,
aprostonezbytny.
Zd sev ak,epsandjinje ohro eno cedal m edpokladem,po vaj c m
v
iluzi, e
djiny
nm
pipravily
promluvu,
kterou my m eme
opakovat.Pro lite-
rrn ho
historika v aknen nic
samoziejm , ic
nendjinami darovno.Pedstava,
eljter trn
istorie cosi rekonstruuje
nebo dokonce zji uje
ankeovsk
jak
to by-
lo..,
e
absurdn .
ed
nmi
je
mno ina
d l, nich mus mevytvoit
onstrukt,
e-
ho hodnota
e
dna
nam
ozpoznn m
s t vztahri, objevnost nterpreta n ch
a kombina n ch
ostupti.
Pou il
sem
slova rekonstrukce konstrukt,kter
e ob as
v uva ovn literrn chdjinch objevuj .D ky domc radici se ov empre .eru-
je
rekonstrukce,
roto e
e zd, e zachovvnezbytnou
objektivitubdni' Ale re-
konstrukce
znamen uvdt cosi do
privodn ho
tavu
(tedy
pedpokld
osi
rel-
n ho n
intetpreta n chkt r)' onstruovn
namensestrojit, ypracovatdle
pl-
nu,
prov st
estaven st
celek. Thdy nejde o
slov ka,
le
o samotn
ojet
ite-
rrn ch
djin. Nkte badatel tle hledaj
,zkonitost..literrn ho
voje
(opt
ob.
jevujeme
cosi existuj c ho,ynm
privodn
skryt ho)' in opt hledaj
,vrnou
po-
dobu.. iterrn ch jin opravovn m
,omylri..p edchridc r
sm ovn m
pravd
pro v echny latn . roto opisuj , pravuj ' opluj ,pe vajtary kost m do dne -
n mody. Pedstava'
ehistoriije mon rn
reprodukovat, ebo e
podrobn;ipr r-
zkum sm odkyje smysl literrn ch
jin'
je
v eskiterrnvd zakoenna c,
ne
by se zdlo. objektivismus
e
t|uze, ik
Gadamer'
orozumn ze chpat
ako
rozvrh,
,,historick
oznnije
zi rove historick1imvdn m
a
historick m
byt m..
a nelzeho
protopopsat
cientistn mi
ostupy:
,Ijako
historikov 'ojest
pedstavi-
telmoderna metodick
dy,
sme
lenynepetr it hoetzu,
m
se k nm ob-
racminulost...'' ist1iistorik,..abych novupipoml icoeura, ,kteqinio nehle-
d,je stejnou bstrakc jako
ist1i
utodidakt,
ter se ni eho eu d druh ch...3
Na ezkoumn
povle n
ch literrn ch jin ohrouj v
nebezpe :
klekticis-
mus, kter nab z
,solidn ,,
v ryuspokojuj c
emeslnou
edagogiku
,,v ichni
velc
duchov e schzej eklektick malentu,..i k
ronicky ucoeur),a metoda
usiluj c jistit, o
nm
sdluj jiny,
metoda, tersi nedlstarosti t m,o
co
se
op rme,
jakymi
pedpoklady racujeme
se
,,samozejmost ..,
ter samozejm
naprosto en . ronova s|ovajsounspirativn varovn: ,Neexistuje dn istoric-
k skute nost,jeby
edchzela
da kterouby sta ilojen
rn eprodukovat...
]
H.-G.
cadamer:
Prob|in djinn ho vtkln . Filosofia, Praha
l994, s
'
C . d . , . 36 .
18
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
17/397
Vfvojov
ouvislosti
esk
rozy
sedmdestch
osmdestfch
et
HELENA KOSKOVA
T ma
na onference, iteratura
sedmdest1/ch
osmdest
ch let,
je
dobq/m
p kladem enom nu,
e
periodizace
esk iteratury
je
dosud
stle ur ovna
sp e
mezn ky
politicklmi
ne iterrn mi.
Rok 1968 a rok l989
jsou
nesporn
piedly natolik v, razn, mt, e je nelze pominout.P isp vaj akk tomu' e
vnj
kolnosti
politick
zastiuj
vnit n
ouvislosti iterrn ho lvoje a vytr-
huj eskou iteraturu z ir ho ontextu literatury evropsk .Chci se
proto
zam it a
otzku'
zda
sedmdest
a
osmdest| ta namenalaur itou
mnu
paradigmatu
esk
rzy
a do
jak
m ry tato zmna
souznlas
evropskymkon-
textem. odpov
na
tuto otzku
m eme nejl pe
hledat v d |eautor
naro-
zenych
v prribhu
ty lctych et, kte by za normln ch okolnost debutovali
v t to ob. Nebyla to
generacepostrdaj c
yrazn sobnostia nesporn
ite.
rrn talenty: Ji Kratochvil (1940)' Eda Kriseov (|940), Jaros|avVejvoda
(l940)'
Pavel ezn ek
1942),
Karol Sidon
(|942),
Sylvie Richterov
(1945),
Vladim r Macura
(1945),
Daniela Hodrov
(1946),Ivan
Matou ek
1948)'
Mi-
chal Ajvaz
(1949)'
Alexandra
Berkov
(1949)
a ada al ch.
Charakteristick1/m nakem t to
generace,
astoozna ovan
a
generactTvti-
e
a Se it , ylo,
e
se
nespokojila s ironick1/m dstupem,objevovn m
bsur-
dity svta,
krize identity lovka
ve
svt bez
Boha
a odhalovn m
eho
fale -
nych surogt r. ledala aktivn v1/chodisko' i emotohledn z stvalo n-
dividuln m,otevenym
rocesem.To,
co
Daniela Hodrov naz,lv
niciac '
e
pojem velmi
bl zky tomu,
co
psychologov nazyvaji individuac .
V sou|adu
s
v vojem evropsk
rzy
se auto i
arozen e ty ict1/ch
etech
pohybuj ve
fiktivn m svt, do
kter ho haos
reln ho vta
pronik
jen
mnohozna nlmi
iframi.
asoprostor
ejich
d la
e
blizk
jungovsky
synchronick mu
asuko-
lektivn honevdom '
e kter m e
minulost,
p tomnost budoucnost
prol naj
ve svt obecn
idsk1icharchetypri
a m;/tri. duchu
L vi-Straussov
e
vrac
k po tkrim, by hledali nov droje a v chodiskazkrize sou asnivilizace.
Pro celou
tuto
generaci
e
charakteristick
imoideologick
idn svta'
kter
programov
dominuje
v
esk m
rost ed .
19
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
18/397
V evropsk m
ontextubylo
d le it ,
e
se
v edest;ich
etech
objevily
prv-
n systematick
/klady
s miotiky
Roland Barthes:
lements
e s miologie
(Zdklady
s miologie,
1964), Lotmanovy
analyzy
kulturn ch
ypologi
a
L vi-
Straussovy
nahy o
integrovanou
du o komunikaci.
,Pomineme-li
eirce,
kte-
r ve sv dob byl vox clamantis n deserto,stvalase s miotika tle risted.
nj m matem
ve stoletna em,
d Saussura
po Morrise, a
krok
po kroku
vedla
k
,s miotick mu
oomu.
v edestych
etech,
a to
proto,
e
v na enr to-
let se komunikace
stala
t k1/m
rrimyslem' S miotika
e
za ala
pokldat za
nevyhnuteln
si lovn
tu chv l i,
kdy
(...)
bylo
asn ,
e ziskni
moci nespo-
v ni
tak
v
rozm stn
ankti
v
ulic ch,
ako
v ovldnut
ozhlasu
a te]evize.
(...)
S miotika
e stala
sv1/m
p sobem
morln
ritickou
povinnost , dy
se
vyjasnilo, e se hromadn dlovacprost edky tvajposvtn mi texty,kter
vytv ej
deologii a
promuj vn mn vta,..
e mberto
Eco.l
V esk m
rost ed ice
u od edestlch
et
peva ovalaed
vra k
ideolo-
gi m,
ale literatura
a
politika
by|y
zce
propojeny'V duchu
p e vaj c ch
radic
nrodn ho
brozen ,
ter1ich ohat
vyuivalakomunistick
deo|ogie,
1iteratu-
ra asto
astupovala
olitiku, spisovatel
e stvali
svdom m
a nrluv mi
ro-
da. Karol
Sidon
o tom
p e :
'objevili
jsme,
esvt
nekon
a hranic ch
es-
koslovenska, za ali sme t Evrop, na zemkouli,ba v kosmu
_
a t m1sme
se
tak
roporcionlnzmen ili.
ytrhli
jsme
se
z uhranut
mi
edesti,
edm-
desti
ety
lidsk ho
ivota,a objevili
jsme
se
ve vlnch
asu,
istorie,
v nosti
('..)
esk
spisovatel
byl
p ipraven to obrozensk
apravovn
c
spole en-
sk;ich
a za al
e
kone n tarat
m o sebe...'
A byla
to
prv Sidonova
prvotina,Sen o
m m tci,kter
v roce
l968' t m
dvacet
et
po
dokon en
kvoreck ho
bablcri,
ohla uje
mnu
paradigmatu
esk
rzy. Jej
mimetick
role
ustupuje
do
pozad , ea|ita
e z
jevov ho
vta
pesunuje o
svta
vnit n ho' san e nstrojempoznni tohotoSVtaako jed-
n
modalitbyt :
,,A
kad
chv le
na cho
ivota
e
takovym
obrazem,
pravdou o
rninulosti
a
proroctv rn udoucnosti ' .'
jak
se
nnr
vzdaluje'
tv
se
vzpom nkou,
m1/tem...
myst r iem,
dhalen m
ramenri,
od
prav kute 'nost i. '.
(..')
Plujeme
ekou
asu,
bychom
ednou
pochopili,
e as
nem
vt-
h o lznamu ne hodinky na na em psti'l
as
neexistuje...
'
U.
Eco: Mrs/
a satrs/.
Nadace
Dagrrlar
a Vc|ava
Havlovlch
VIZE
97'
Praha
2000' s. 36-
:
J'
Lederer:
esk
oz'lnntln'.Index,
Ktjln 191.1,
' 292.
tn
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
19/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
20/397
Je charakteristick ,
e
edno
z umlecky nejv1/raznj chl t to
enerace'
ri-
logie Daniely Hodrov
Trjzniv msto, vzn1k mimo
proud
nejen tzv.
literatury
oficiln ,
ale tak iteratury exilov a samizdatov .
e
proto
z dka
vn mno
v kontextu konce sedmdest1/ch
et, kdy
byla
napsna
prvni verze romnu Pod-
oboj od prosince 1977do ervna1978; evidovnav ervnu1984;Severo es.
k nakladatelstv ,st
nad Labem, 199|) a let osmdest ch, kdy
vzn1kly Kukly
(leden
1981
_listopad
1983; rce,Praha 199l) aTh ta
prosinec
987_1eden
1990; s.
pisovatel 992).
V asoprostoru
omnu Daniely Hodrov
sou
d rsledn
ozru enyhranice
mezi antaziia skute nost ,
mezi svtem ivych a
mrtv ch, mezi asem
idsk -
ho
ivotaa asem
osmick1im,mezi duchem a
hmotou, mezi signifiant
(ozna-
uj c m) signifi ozna ovan; m),ezi histori a m1/tem. ammsta,osudy
jeho
obyvatel
se
prol naj
pamt
jin evropsk ho
omnu,motivy
m1it a
po-
hdek s. motivy biblick1/mi.
Nejv1;iraznj m
ompozi n m
rincipem
cel ho
prozaick ho la Hodrov
e
opu tn
radi n ho y etu,
ostupn hoozvijen
romnov zpletky
a
jeho
nahrazen s ri robnjch
kapitol' kter
sou
etzeny
tak,
aby zrcadlily
jednotliv
detailn
zb ryhistorickych
a sou asnlch
p bh t
a m st
v ko]ektivn
idsk
pamti
obsaen
m tech,
nboenstv
v neposled-
n ad romnu. Tematizace,,genia
oci..
Prahy
e
vyjdena
rol nn mmoti-
v reality
v
jej m
groteskn m etailu
idsklch vlastnost
postav v tragice
e-
jich
osud l
motivy mytick1 mi,
iblickymi,
literrn mi
aluzemi'
kter e mn
v mnohozna n
ifry.Prv tento
ambivalentn
harakter
omnov
promluvy,
kterf
je
vyrazem
pochyb
soudob ho
lovkao
povaze
skute nosti,
e jedn m
zmo nych
kl ri
e smyslu textu.
P ibl i n
e stejn
ob,
kdy Hodrov
pi e
Podoboji,
uveejuje
v roce
1978
v edici Petlice svoji prvn sb rkupov dekJ i Kratochvil. (Je to pepracovan
verze sb rky,
kter byla
p ipravena vydn u
v roce
|910, a|e
nemohla u
vyj t. Kni n byla
vydna, opt v
p epracovan
odob, a
y
roce
1994
v na-
kladatelstv
tlantis
pod
nzvem ofeus
z
K ni7u.)
V letech
19]9-|983
vznt-
k
jeho
prvn romn, Urmedvd,
jeho
slo it
narativn
struktura
z cadli
,'dvojjedinost
haosu a
du..,
kter SVou
poetikou fragmentarizace
abruta-
Iizace|ite
rn ho
extu byl
nep ijateln;
ejen
pro
oficiln
literaturu,
ale i
pro
edici Petlice. Jeho privodn ext vychz a v nak|adatelstv etrov v Brn
1999,
pro
brnnskou
Petlici
jej
autor
pepracova|,
Medvd
romc n, okon e-
n; i
v
kvlnu
985.
Klatochvil,
snad
je t
v ,raznji
ne Hodrov,
zdtraz ru1e
cel m sv m
d le
ze sedmdest
ch
a osmdestych
et antimimetickou,
antiiluzivn
oli literatury.
22
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
21/397
Vyprav
d sledn ru hranici mezi
svtem
reality a fantazie,
neustle zdfuaz.
uje
svou
roli pna p bhu
fakt, e text nen
obrazemskute nosti,
le tvrir m
nktem
vyprvn ,
kter1/
e
otevenlm
procesem'
eho
i astn keme stv te-
n .Y
Medvd m romrjnu
vy el
v
brnnsk etlici
1988, v nak|adatelstv
t-
lantis
1990)
popisuje
vyprav
uto metodu:
,,(...)
le tak
jsem
do toho
p ece
od za tku el,kdy
sem
se rozllod|,e
si
zkus m
napsa omdn
ako
otev eny
yst m,
inak
e eno, epostav mho
ani
na konstrukci,
ani na
p bhu,
le
pou r'1i
onstrukce fabulejen
pro-
to'
abych
e
u
po
chv li moh1
zpochybnit a
opustit'
protoe
nikdy mi ne-
inilo
pot e
abulovat
nebo konstruovat,
ale v dycky bylo mi obt n
uvit
ak,lmkoli
konstrukc m
ebo
p bh rm'
m ned rvra
p bh rm
a konstrukc mve mn sed pevn a hluboko a nezapla mi ani Kikem,
tleskn m dupn m, ake omn
ako
oteveny yst m' omn
ako
iv1i
organismus roste,rjea
pohybuje
se
ped
ima ten e a
jeho
v1/ra-
zovymi
prostedky
sou
nap k|ad
bhov
arianQ
a
jak si,
no
jak
to
pojmenovat,
izelovan mprovizace?A
tedy
ako
by
jen
za ch ze nc rty,
kdykoli
opraviteln , ehotov
posunovate|n ,
dle /zry,
pod
bm-
ovanlmi a
obna ovanmi
pravidly (..'),.?
Vedle Weinerovych ,,herdoopravdy.. a Vysko ilovlch ,,malych he. e jedn m
z
Kratochvilov1
ch nejsilnj chnspira n ch drojri pravdpodobn
d lo
Borgeso-
vo,
citovan
i
v
r1vodu Medvd mu omtinu.Borges ve
sv
pedn ce
Monte-
videu
u
v
roce l949 ozna il tyi harakteristick
lastnosti
nru antastick i-
teratury: rol nn
nu a skute nosti,pochybovn
edine nosti
ostavy
ako
sub-
jektu,
cestovn
ase
vytv en
extu,jen dkazuje m
na
sebe.V echny
yto
vlastnosti
charakterizujnejen
przu
Kratochvi|ovu, a|e
vt
i
men mrou i d -
1omnoha eho genera n chou asn krioma i v Evrop. nr fantastick iteratu-
ry,
bohat zastoupenyv evropsk
rze
sedmdest1ich osmdest;/ch
et'
je
inspi-
rovn
nejen Borgesem, ale
i
ostatn miautory
atinskoamerick homagick ho
ea.
lismu'
Mrquezem, Fuentesema adou al ch. vrop t uto i
v nm asto
al -
zaj
nspirativn liv epi nosti transcendentna,
ter
tvo
rotivhu racionln
technokratick mu
vtu' Podle Todorovovy definice
nru .antastickiteratury
na-
vazuj
ito autoi
a
tradici
d la Kafkova, kdeje
podle Todorova nadp irozen ,
an-
tastick
tle v ce
pij mno
ez
ridivu,
ako
normln , eln .8
'
J ' Kratochvil: Medvd
ront n 'Atlantis, Brno
1990,
s.264.
'
T.
Todorov: Introdltction lu litttruturc
fantustique.
Erlitions du Seuil,
Paris 1970.
z)
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
22/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
23/397
zyka literrn ho
la ne
ako
prostedku
yjden ,
le
ako
samotn ho
materi-
lu romnu.
U ve
sv
prvotin
Richterov
d sledn
rozb j
arativn
nony
przy'
Na-
vrac
se nejen
do sv ho
tstv
sv ninulosti,
a|e sou asn
ak oustedn
mi
kruhy
k rivodn mu, omrn
celistv muextuvzpom nekna rodinn ivotv Br-
n.A kad; m
ov;im
nvratem
Se ento
ext ragmentarizuje
mn ,zvyraz tuje
se rozpt
mezi asem roitkri
a asem
ejich
zrcadlen pamti.
Proustovsk
hledn
ztracen ho
asuse
uskute uje
ledn m
dtsky
spontnn ho
pojen
mezi
pedrnty
slovy, kter
e
v
p tomnosti
edostupn .
truktura
extu se
mn ve
sloitou
s dpov daj c
truktue
dom ,
ve kter
e stle
patrnji
trky vzpom nek
stvaj topami na
vyprav in
est hledn v|astn
denti-
ty a sou asn
utoreflexivn m,
metajazykov1im
vratem
ke slovrim
samym'
Zv| I obe atrn;e tentonvratv oelku riptychuSlabikri tcovsk hoa-
zy,ka.
Od
prvn ch,
mradi n
ealistickych
strnek prozaickprvotiny
do-
sp v tituln rze
'S|abik
tcovsk hojazyka..ke
o| ovsk
oliden ko-
vych
zznamrj,
n
,
dopisri,
citt a re .lexivn ch
ah,
kter
poetikou
iagmen-
tu
dokon uje estu
od
p irozen ho,
ere lektovan ho
atesk ho
azyka
k du-
chovn mu
azyku
otcovsk mu,e
kter m
e
,,skute nost
...)
v o
pamti..' '.
,,Mluv rne
matesk m
jazykem.
V echny
jazyky,
kter; mi id
mluv ,
sou
mate sk 'atka
je
zem,Zem
planeta,
rida,
hmota
...)
Druh1;
vesrn ru,
p ducha,e otcovsky .'.)V otcovsk rnazyce se smysl tvo inak ne iner-
n rrr etzen m
lsek,
slabik,slov,vt'
dob,
generac ,
zdlenost '
st, yzna-
m r. edstavuji
i nam sto
labik
postupn
hpn
mysluvc
. .. ), ..p e
ich-
terov
rivodem ke Slabik i
otcovsk ho
ctry,ka
m v
rjnoru
986''.
Psan je
pro
ni sou asn
ipornym ledn m lastn
dentitynvratem o dt-
stv '
ozru ovn m
tereotyp
jazyka
a my |en ,
terym
se
vyprav ka
na
e ..
lektovat, viditel i ovat
bvykle
bezmy lenkovit
ej man
yst rn
nakri.
du.
chu Ecova ,,oteven ho la.. in ten ei astn kemv ho ledn , yzbrojc-
na teoretick m
apartem miotiky. rozhovoru
s
Vclavem
Blohradsk1im
o-
v o
sv m
,pojet
san
ako
osudu,
ako
existenciln imenze,
ako
hry
s
vlastn m
ivotem'Nam stokonstrukce
az'p|etky ajn vee
tev en
ro
ti .
clro nebo vpd
n eho. chota vstoupitdo hry,
by
nl lovk
patn
opad-
nout...l3A
i
in
p le itost i
k:
,A
v]astn
tzka, o
je
to
,j,,
ez
hlavn ch
motivri r ho
san .
do zn
odpovd',
e
osv cen
(...)..
,P u
autorech, kte-
S. Richterov:
slubik(
otcovsk lto
lzs'ka.
At|antis / AIk] ,Brno
/
Praha |
99
|
s.
l 88.
Thmt .' 2l |
(bez
paginace)'
S' Richterov
_
V B|ohradsky: oz|toyot, ten rnllor,lttr.3' . I ' |9'_25' 3. l992' s. 5
25
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
24/397
rlch m existenciln
ajemstv
ejich
hlednos|ov ,
sna m e
zjistit
eho
bsnick1/
filozofick1/ mysl.
Jako bychonr
v ichnisestupovali
do hlubin
vdo-
m a no i li
e odtud
s v;/tkem,en
vlastn m nkdyds . .. 'u
Za mco Sylvie Riclrterov e s rniotikou ou en ra s jazykem a narativn -
mi
postupy
asn
patrn,
u
Vladirn raMacury
je
mystilikuj c ln
prisobem
kry-
ta za
prvoplnov epickou
rovinou
p bhu.
v
pov dkov
rvotin N nymi
drc pky
1983),
ter vznikala
na
pelomu
edmdestych
osmdest
ch let,.1e
tematizovn
ztah
mezi l i teraturou skute nost .
edna
prvn ch ov dek, o-
pie,
po|emizuje
poj nrn rniteratury
ako
obrazu
i
kopie skute nosti
otv r
tak Macurovo
pojet
cxtu
ako
literrn
hry s
jazykern
a
p bhem,e kter e
dostvke slovu s miotik, vlivnnyp edev molandemBarthesern Lot-
manovou kolou.
Na
rozd lod
Richterov
e jeho
prl je t
nliot iky
i r '
rom
1az'yka
e
za1im
o typologii
ku|tury.
Zk|adnim
rysem
eho
um|eck
nlagi.
nace
e
u
otl
po tku ntelektuln
ombina n
ra
nrotivrj,
oint
a
paradox l.
V Macurov
poetice
przy
je
tato
hra
edn n
ze zkladn ch
stroj
ironie a se-
beironie'
zptisobu
eflexe a ana|yzy
azykovych
znak r,
iterrn ch tyl
a'nril
azrove
pokusemse
ejich
poznn rn svobozovat
vymknclut
e
z relativity
a onrezenosti ejendobov ch' a|c sv ch vlastn ch u|turn chrlrj'
Jako
p slu n kv
generace
e
si sou asn
donl,e se
lovk
dy
pohy-
buje mezi
dctn
orem a oblast
nepiedv dateln ho,
ter tejnou
mrou
ovliv-
uj
eho e
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
25/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
26/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
27/397
Historiamagistra
eziluze
DOBRAVA
MOLDANOVA
Piemy l me_li
hodnotch,
kter z oficiln vydvan
vorby sedmdest1/ch
a
osmdestlch
let
pravdpodobnpieij
dobu sv hovzniku, vystupuj o
po-
p ed
istorick
omny dvou autor
'
Ji ho
otoly
Vladim ra Krnera, kte
svym
depresivn m
idn mhistorie vyjad ovali
odnocendoby,
je
vymknu.
ta
z kloubrj
ili.. ani by si kladli za ci|,
jako
Shakespearrivhrdina v Hamletovi
v druh olovin tohotov roku, i napravit.Nicm n,prvoni polo ilizsad-
n
otzku
vztahu
lovka djin' abyjejich odpov znla skepticky: lovk
ne-
n v
rcem djin'
je
obt
ejich
kruthry.
Historick
prza
mla v ka d m bdob na
ostobrozeneck iteratury vy-
Znamnou
unkci a vdycky krom toho' e
pin ela
arvit
p bhy
dvnych
asri, brem
t mata
jejich
pojet m
vypov dala
(nebo
mon
p edev m)
o
dob
sv ho
vzniku' o
jej
atmosf e,pole ensklch
normch a dobov
men-
talit. Pohled
z
tohoto
hlediska na
jej
promny
e
velmi
pou nou
ondou do
hodnotov rientace esk pole nosti riseku dobrych dvou set let. Nepo-
chybn
to
plat
o obdob ,
kter
e
stedem
a
ozornosti
dnes.
Pokus m se
na rtnout
ej
velmi zb n1l
globln
obrzek.
Mla, zhruba e eno, v
vrstvy;
jedna
smovala
p ev n bavn mu
ten ,
spokojuj c muouhu
ten eaj mavou
ormou se nco dozvdt
o
his.
torii
(Jarmila
Loukotkov,
Milo V. Kratochv l,
Franti ekKo k)'
a sytila
*
ve
svych
pi kch
esms kultivovanou
formou
-
potebu bavn ho
omantick -
ho tiva Vladim r Neff, Ludmila Vakov). Tento typ historickbeletriepo-
skytoval
autor
m zna noum rusvobody' ta ilo,
dy se d lo
vmstnalo
do
vel.
mi vgn ho deologick ho
mce
ak si
'pokrokovosti..,
o
p i
matech
od-
lehl;/ch
obdob
nebyl dn
probl m,
rove se
t il ze stejn ho
rivodu
-
zna n
ten skblib.
Znamena|
_
podobn
jako
ze stejnych drivodrj
obl be-
n produkce
science-fiction
odpo inek
d
ideologick1ich ch mat
od
reality
doby.
Druhou
vtev tvo ila kupina
dl, kter se
-
a ji
zm rn
ebo spontn-
n
-
vyslovila
prost ednictv mistorick ho
matu
probl mrim oby.
Tato
v-
tev budepedmtemm ho jmu'
Na
rozd |od obrozen ,
dy historie byla
argumentem
ro existenci
modern -
ho
esk ho
roda'
narozdi| od
let okupace,
kdy
historick
mautvrzovalo
nad.
29
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
28/397
ji
na
to,
e |
doba
pomine
a ivotn ly nrodanez|om , a rozd l
od
padest;ich
let
dvact ho tolet ,
dy
historick mataehdej eletriemla stvrzovat ezj,e
vyvoj
spole nosti
o
roce
1948
e
navznimna nej lep radicena eho roda,
takto
pozitivn
enor
knihy, vznikaj c
dob normalizace, emly.Vyjadovaly
naopakskepsi,nedrivruk velk1imhesl rm pravdm,ned rvrue v emu dealis-
tick mu:
ako
by
parafrzovaly
Shakespearovo
,ivot
e
p bh
yprvn;
lbcem...
Je
teba ci, e zrozen
to
tve
nelze klst a do
posrpnov
ch let:
prvn
vla tovkou
bylaprza
Karta Michala
est sltiva
(1966),jej
ehrdins hr-
dina dostv lekci od ivota,z n vyplyne, e
prost mu
lovku,ktery m
v hlav r zn de|y,
e
l pe
se
nezapl tat djinami' chce-li si zachovatsvou
mravn
integritu. Pedstavahistorie
jako
jak hosi
smyslupln hosmovn
k lep m brmm spo dnpole nosti ,dy vyn ikaj c edinec, eho state n
inzanechvnesmazatelnou topu,
se tu vytrc : elk
esto,
state n
in,mo-
r1n
ostoj
vt
nepolep uje,ezl id uje,jen
i n
e tstv mu ositeli .Do
t toatmos ry ob e
apadlo i otolovoTovaql stvo e ovo
1969),
eden
z nejzva n j ch
istorick ch romn r
v doby,
v
nm se h|avn
rdina
stv
postupn
odlid tnym
strojem deologie'
i
pijal
a kter
pohlti|ajeho idsk
city, zbavila ho schopnostisoucitu,
sky. Je t r]/Znivji
y,znivaji al om-
ny
otolovy,
ejm na vaty na
most
(|918),
vnovany
p bhujedn
kontro-
verzn ch
postav
esk uchovn
historie: Janu z
Nepomuku. Pro otolu ento
svtec,jeho ochy
zalidnily eskou arokn
rajinu, en
ostavou odnou ul-
tu' ale achr em,
ter1inakonecuvzl
v
pletichch.
kter m
rozvinul,
posta-
vou n zkou,
morln odpornou'
p znakem
ipadkudoby'
sm uj c
velk kri-
zi.
,,Veden
nahou sesadit
ana Ve| .| nova
piedesta|u
arokn
egendy
prom.
nil otola
eprav ho vtce
v
p zemn ho
ichat ho
lebna,jakousizbytnlou
trvic rubici,..
omentuje otolovo
lo
historikV tVlnas.'
v tomto
pojet o-
tola navzalna eskou ntiklerikln radici z po tku vact ho tolet ' ro ni
byl tento
svtec
pdn1imargumentem
pro
rozchod s
katolickou
c rkv .Pou i l
snad
v echargument
'
kter ehdy
nap . d lech ana
Herbena.byly shrom-
dny
-
naopak rreznal
ejm im
v sedmdestych
etech vydanou biogra ii
Jana Nepomuck ho
pera
historikri
J.V. Polce a
V. Ryne er,
te
ortr t
to
osobnosti,
pojaty
ako
portr t
vtce,
zalo t|i
a
podrobn m tudiu
a interpreta-
V Vlnas:./rtl Neponucki, askteganda. Mlad fronta, Praha l993, s' 254'
J. Herben:
Jun Neptlnuc|l'.
Spor djin zstr.c/t.r
rkv
ltlskou'
Vlastn m nklaclem,
Praia l893;
roz ' olc
a irn ek,
raha l92O' T : Skunost
syat0.iil|1sk.
nt rod esk n.
Voln my lenka,
Praha
|908.T' : Jut
z'
Ponuku ct Jtttl
z'
Neponuku.
Fr P a,Hradec
Krlov , l 9 0.
T : Itgentltt swnojunskd
Mlad
proudy, Pra-
ha |920.
J' V Po|c,
V' Ryne : SvurtJan
Neponucl '
I' ivot' Il. cta-
Kiesthnsk
akademie,
m |972'
30
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
29/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
30/397
eXistuj ormy,
dn adosobn
tka,ic'
k emu
y bylo
mono
vztiihoval
jak kol i
mor|n rincipy.
Romn Aleny Vrbov
V erbu vice
(|971),
vnovan
svat
dis|av
Lcm_
berka'
by| sv1im ptisobemodv n m
projektem'
kter
ml vrtit
do
obecn .j -
ho povdom utopostavu'Snadaby
i
v socia|istick miskurzuautorka .ob-
hjila..'
ejmula
n
duchovn ozmr,
ro
njbyla
beati rkovnaposlze
ka-
nonizovnaa
u in ila
n
askavoua
obtavou radn
an ,
ter
rnla
z i jc In
o
lidi v
podhrad ,
tarala
e o
n
a zejnl na
e
umla | it , koli
ama
ncby|a
v ivot li
astn.rbov,
ob ansk r
povoln m
kaika,
e kc
svc crsta-
v z ejm
ostala zejm na
es
ento dar.U v
pedchoz ch
omnech,
situova.
n]ych
loSou asnosti,e renriniscence a Zdislavu v
t to ouvis|osti
mihnc
(Zno.
vu v Monte Rose' |97|).V
esk
iterrn
radici
e
Zdislava
poj mna
ako
pa-
tronka esko-nmeck hom enFranti ek elina, beL, 1968,Scludnatl IJt, -
beLem, 995)'
jako
patronka
sky
manelsk
Jaroslav
Durych, Svtlo
v tntt c:h)'
rovn Kalistova monografie
Blalu;slavena
ZdisLava,1941roz i en
ak
kl-
hosLavend dislava
z
Lemberkct. isty
z
djin
esk
otiky,
1969' l99 l) z'draz'-
ujesouvislost
to vtice
novym
typemzbo nosti ,
i chze j c
nrn
z do-
rniniknsk horosted
a
pelornu
inct ho trnct hotolet . rbclv
o-
svt tn vtice
i
m|o
pibl i t
entalitmodcrn oby:
proto
se tu objcvujc
i
probl m
ej ho
manelstv mate Stv ,idn]i
ov emo ima
oudob eny,
s jej mizcela in1imi nroky na osobn tst ,eberealizaci pod.
Do derrrytiza nady esk istorick
c|ctrie
patr
-
literrn
ncvalny
_
ro-
mn Niny Bonhardov , onmn o Doubretvce esk M kovi
Polsk m
1980).
Nrrrt erpz dramatick ho bdob esk hoest ho tolet pojen hcl
chris-
tianizac tedn .vropy, n hr|y eohykl ovou
oli. P bh esk
n ny,
jej
iiatek
s
polskym
kn etem
tevc| estu
k es anstva
polsky panovnicky
dvr a do Po|ska,
e
zde vyprvn z
perspektivy
uchyn
a lo nice.Proti
radost-
n nlupolranstv , ter sebounesebujaroupolygamii a oberstv , i n cs-
anstv
elijak
mezuj c
nepirozen
i kazy
a zkazy,
kter Iovku erou
radost za ivota a spoutvaj o' esk kn na oto
v e ztlesuje'
Nern-li
ztroskotat
ej
mise,nesm
troskotat
ej
man elstv ,us
Z skatM ka, bklo-
pen ho
avem
maneleka dt ,na svou Stranu a to obvykl
mi ensk nri
zbra.
nrni. olitick nutnost
v
tom
pom
e:
statn,
pei t
nudn m
es anstv ,
ne b1ft
pohlcen rozpinajic e .d Se
mi, e v tomto
pojet
djin
vyrazn
a skoro
modelov
pevldmentalita edmdest1/chosmdestych
etdvact ho
sto let jejich rozvolnn mi morln mi ormami s pocitem' encexistujid ,
ktei
by
jednali
z
jin1 ch
e osobn ch
drivod r,
e neexistuj
dely,
pro
n
by
bylo t eba okoli
obtovat,
a
druh
tran
p zna nouchotou
uzav rat
morl.
-) L
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
31/397
n
kompromisy v ude am, kde
je
to
v1ihodn ro p e it .
utorka se
nepokusila
nahl dnout
o mentalitydoby,o kter
sala,
ale zmiila dvn1y
bh
ima
lo.
vka
rj c ho dob, kdy se
v
echchmasov
pochybovalo
o
tom, eexistuj
idely,
e existuje duchovn ozmr
idsk ho
ivota.
Ke
stejn mu matu e
vrtil
po
roce 1990Vladim r Krner, ktery
ve Smrti
svat ho ojtcha 1993) evokovaldvnoupovsto tom, e entosvtecprokle|
na
1000 et svou zemi
(term n
letby v
devadestlch
etech vypr el). keptick
Korner,
kter
ve
sv ch
historickychprzch mnohonsobn xponoval
postavy
lid
osaml1ych,raumatizovan
ch, sem lan ch djinami, erpal
razn
ze
sva.
tovojt sk1
h legend, kde
prvky
reln e m s
prvky mysticklmi'
zku enost
se
svtem
zzrakt. Korner
zabudovaldo sv ho
bhu
kIadni
prvky
vojt -
sk;ich
egend,ale
i
chiliastickou
v ruv konec svta,kter nastane
. kvtna
v ro.
ce 1999,v roce, kdy vypr term nVojtchovykletby.V den posledn ho ou-
du
pak
bude Vojtch u bo ho
r nu orodovat
za svou Zem.
Korner
v
svt
-
k nmuse
stejn
ako
k otolovi rt
ada
ihl enlche-
fertrj
_
pedstavuje
ad
eziluzivn
historick
r6zy
zv| tn
msici skepse
a
vizion stv .
dy
jeho
hrdinri,
kter yvaj krut
znt ujici,
ejsou
pdy lid '
kte
emli idel, ale
kte ak
i onak idelu
nedoshli, asto
sou
obt
n-
hodn;/ch
oliz , obt
nepochopen
nedorozumn
id
vnitnzrann
apod.
Jeho svtje
depresivn ,
oufa|y,
le ne bez
zk|adn
edstavy, e
lovka osi
pesahuje.roti destruktivn kepsi otolov, esel muynismuE'rbenovu, o-
svt uj c mu
ohleduVrbov ap izemni
pragmati nosti onhardov
e
dezilu-
zivni vyzn ni
Ktirnerov1i
h knih sv1/m
prisoben-rbsolutnj ,
lovk
se
v
jeho
svt
nemri e
ohodln zahn zdit,
le tou
e mu
vyrvat' zachytit
se ehosi
o-
zitivn ho'
protestovat
roti v evldnouc kepsi:
v
tom
je
ov em
katarzn
po.
tence
cho
d la.
D la,o
kter ch
jsem
mluvila'
maj krom
deziluzivnosti
e teden
spole n
rys: dot;kaj e t mat, ter erpaj
k es anskradice
a
z n toho,
co
Je
pro
ateisticky
vychovvan ho
ten eko
pr.1ateln
postavy
vtc r
svtic
a mo-
tivace
ejich ednn ),
o
nebylo
v dyvykldno
ednozna n,
co byl
veden
as
od
asu por,
kter
pesahoval odborn
istoriogra ie
o
kontextri
politic-
k]/ch
_
sv.
Jan Nepomucky,
ezuit ,
por
Vclava a
Bo|eslava
ako
spor
k es an-
stv
a
pohanstv ,
ostava
sv.
Vojtcha
byvaj
naz rny
ejm na
mimo
katolicky
kontext
se
zna nou
rit i nost .
e se
tento
pohled prosazuje
v historick
be-
letrii
v tomto
obdob , je
aj ist
zna n 'e
to najedn
tran
pontnn
eak-
ce na peideo|ogizovn ejenhistorickycht mat, le cel hoivota a to pre-
ideologizovn
akoukoli
icleologi
,
na druh
tran
v raz
naprost
edrivry
v
jak koli
deologick
onstrukce,
pota mo
jak koli
dely,
kter
y se
moh-
J J
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
32/397
ly ideologickou
konstrukc
eba
tt.Postava
svtce
e
pochopiteln
en
tehdy,
kdy
e
,,polid tna..,
ozumj
nadna
njak1/mi edn mi
n zkymi
vlastnost.
mi,
kter
ej mu ednn
dvaj v eobecn ochopite|n
pragmaticky
z. obo-
je je
pro
spo|e nost
edmdest1/ch
osnrdest
ch let dvact ho
tolet harak-
teristick .
obdob sedmdest ch
a osmdest; ch
et svym
okle tn m ulturn ho ivota
m
mnoho spole n ho
kulturn atmos rou
et
padest)'ch,
de bylo z |jtera.
tury rovn vyhnno
nebo na
okraj
odsunuto mnoho autorrja literatura
byla
podrobena p sn mu
deologick mu
dikttu. I.{a
druh stran m odli nosti:
tlak' kter1i
e
oficiln mi nstitucemi
vyv jen,
m daleko men azbu na
ideolo-
gii,
resp.
deologick krit ria
sou
rozvolnna
a
jen
vgn
de|rnovna
peva-
uj motivy mocensko-politick .
pole nost,
ter
pro la
oz arovn monce
edestychet, kdy po idealistick mvzepti sledova|amorln kocovina,hr.
la s moc i elovou ru
zamenou a klidn
p e vn .
ostavy
dealistickymo-
tivovan yly
v
tonrto klimatu vn man
ako
nereln , anejv;i
ako
ponkud
extravagantn
i
pi mo
blzniv 'Toto klirna
poznamenalo
ist
i historickoube-
letrii. Historiok
ma,
odobn
ako
v
padest1i
h
letech,na
jedn
stranzna-
mena|omo nost
i st ho
iniku, le na rozd l
od
nich
e jen
rninimln ositelem
jak si
koncepce,k n by se
dobov doktr na
ztahovala.
Kratochv lovahusit-
sk trilogie,
romny
Vclava Kaplick ho, Franti ka Kubky a
dal ch
autor r
v padest1/chetech vytv elyak; si historick;/pendantk dobovym p bhrim
o budovn one n pravedliv
polc nosti,
lsily
se
ke
stejn; m
odnotm i-
dovosti,
pokrokovosti,
sociln spravedlnosti
pro
chud atd.
ako
beletrie s t -
matem ze sou asnosti. ato Vrstva V
sedmdestyclr osmdestych
etech chy-
bla.
Psaly
se bu
romny,
kter e soustedbvaly
a romantick a zbavn te-
n
(Ludmila
Vakov, Vladim r Ne T,M. V. Kratochv l),
nebo
d la
deziluzivn ,
vyjad uj c elrni vymluvn morln stav spole nosti: padek
mravn hoo tn
az tudelri.Tento padekbyl najedn tran drojem ivotn epresea zou-
.alstv ,
a
strandruh
ak
by|a absence
dealismu
ptj mna
pole nost ,
ro-
chzej c ocovinou z idealismu konce edestych
et a
pragnlaticky
se
zabyd-
|uj c
huskovsk rnormal iza n m
ocialismu,
ako
nco
velice
praktick ho'
oo umo iiovalo
t. dealist , te u
poklidn1/
hod ivota'
kte e nedaj
up|atitdobrynr bydlern,
sou
vn mni
ako
nebezpe n lzni,
ohro uj c
lid
a
spokojenost
id
pizprisobivych,ragmatickfch, te a miz r iidoby
dok-
za|i vyzrt. Volba ltek, tak i onak
v
eskych jinch
vn manlch kontroverz-
n' byla dobroup leitost demonstraci akov hoto ivotn ho ostoje.
)+
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
33/397
Lesk a
b da
esk
xilov
iteratury
sedmdestfch
a osmdestych
et
A NT ON N M nn
T ma
na on .erence
e asov
ryje
-
jist
ne
nhodou
s dobou
tzv.
norma-
lizace
ocl
roku
l968 do
roku
1989.
Celou
tuto dobu
sem
strvil
v
pol it ick m
exilu
v Nrnecku
a
jako
profesor slavistiky
(a
tud
ak
bohemistiky)'
ako
li-
terrn istorik, iterrn ritik a publicistav esk1/chjinych exilovych
asopi-
sech
ajako
stl]/
polupracovn k
ozhlasov
tanice
vobodn
Evropajsem
ml
p leitost
blizka sledovat
eskou
exi|ovou
]iteraturu
chto
dvou
desetilet .
Chtl
bych
proto
p i init kolik
poznrnek
k t to
roblematice.
Slclvn k
eskjch
pisol,atel
d
roku t 945,
ktery
vydal
stav
pro eskou
ite-
ratul.u
e dvou
d iech
letech
1995
a l998,
uvd , e
letech
945
a
1990
pub-
likovalo
v esk]ich
em ch
inejmen m
v
knihy
v ce
ne 3500
autorr].
ve-
den;
voud lny
slovn k
obsahuje
asi
900
autorskyclr
hesel,
o
znamen,
e
za-
ohycujezhruba tvrtinu ech chtoautr-,r t.e stejn m lovn ku sem napo -
tal asi
90
hesel uvdj c ch
utory'
k te
ili a
prisobili v exilu.
To
znamen,
e
asi
10 7o
v ech
autorri,
kte e
ootli
ve Slovn ku
eskych
pisovcltel
od
roku
I915,
pat i o
kategorie
exilov
ch
autor t.
Ve slovn ku
e samoz ejm
edn
o
vlbr
jak
u tzv.
domc ch'
ak
u tzv.
ext-
lovlch
autorri
a
ist
by
bylo
mo n
krit r i ch
ohoto
v] bru
iskutovat.
Ostat-
n
*
Slovn k
esk-ch
pisovatel ,
ter./
vy e1
nak1adatelstv
an elr"r
kvo.
reck oh v
Torontu
v roce
l982
a ktery
zahrnoval
domc
zakzan
utory
a
eXi-
lov autory
zlet
|948
a
|919
(s nzvemSlovn k akizrlnycltautorpak vy el
v
Praze
v roce
199l),
obsahuje
autorsk
hes|a,
:fkaj c
e
dal
adestky
exi-
lovych litert
,
kte
e
neobjevili
v uveden m
lovn ku
esk.1:ch
pisovatel
d
rok,u
945,
Dalo
by
se tedy
uva ovat
njak]ych
to
padesti
autorech,
'ntch
valn vt ina
rsobtla
rv
v letech
1968
a
|989
v exilu.
Je
nasnad,
e
po-
jednat
o tak
velk m
po tu
utor l
krtk rn
e .ertu
en
mo n
a
zejm
ni
.ir"lno.
Pokus m
se
tedy
shrnout
sv
nzory
na
rispchy
a ov em
nerispchy
- esk xilov 1iteratury m nn hobdob .
P edev rn
ekvap '
e
v
produkci
esklch
exilov]/ch
autorri
veimi
siln
po-
staven
au1itl'ttpoezie.
o
by
nemlo
b]/t
v esk rn
rost ed
ic
divn ho,
vit-
35
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
34/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
35/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
36/397
Ce
19]4
knihu s
nzvem
Pohdk1,.
v roce
l988
vydal
ve V dni J i
Gru a
s|a-
bik
a tanku
ro
exilov
dti s
nzvem
Mdmct,
cita,
c
a
Eda. Knihy
pro dti
a
mlcle
e celkem
dobie
prodvaly,nebo
odn
rodi rj
mlo
zjem
na
tom,
aby
ejich
dti
dostaly
do rukou
hodnotn ,
esky
san
exty'
dostupn
hpn
mlad enerace. nm v akskute n omry v etn
ch
rodinch
esk
iaspo-
ry.
I tam,
kde
oba
rodi e
sou
e i,
n a c
e o
uchovn
esk ho
ovdom
u svych
dt ,
e
snaha
vzbudit
zjem
p slu n k al
xilov
generace
o etbu
v e tin
omrn
z dka
orunovna
rispchem'
Tak
v tclr
rodinch,
kter
z
jak hokoli
drjvotlu
te
natrvalo opou tj
esk
em,
e
probl m
uchovn
eskosti
t
velmi aktuln .
nes se
ov em
mohou
rodi e
sobit
iteraturou
pro dti
a mlde
vydvanou
v esk
epublice.
Do oblasti
mimo
krsn
senlnictv ,
zn.
do oblasti
iteratury
faktu,
pat
o-
etn kupinadl exilovlch autor . Svtob n ki voboda(nar. 95l), kter -
ho
e
od
roku
1990
asto
mon
idt
na
Vclavsk m
mst
obl a ovy
ro-
dejny
stoj
am
a
prodv
vlastn
rrihy
,
za a|
exilu
v roce
1979
vydvat
sv
knihy
poclnzvem
Autostopen.L
olemsvta.Zat mco
an
Bene
rv
na
tom,
eJe-
ho knihy
smj
vychzet
en
v tzv.
,,p edkomunistick m..
esk m
ravopise'
i
Svoboda
postoupil
e t
o
nkolik
krok
dl
a
p c uriozn m
pravopisem
last-
n m
nap.
niha
z roku
l980
m
nzev Sevent
vropa,
zije,
Austrtilije,
oced-
nye.
Doshl
toho,
e se
stal spolu
s Pavlem
Landovskym
pedmtern
tudie
Char-
lese
Townsenda,
azvan
ColLot1uial zech inTyvoWorksof Literaturc: 'altdov-
sky
ntl
Svoborla.,ota
Rambousek
nar.
1923)
vydal t iv
amti tzv.
chodce,
.1.
agenta
americk
ajn
luby,
potaj
cchzq ciho
padest
ch
letech
zpado-
nmeck
ranice
do
tehdy
komunistick ho
eskoslovenska.
niha
vy la
v roce
1978
pocl
nzvem
Kroclutu
s sebou
(krochna namen
v
hantyrce
zv. chodc l
i-
stoli).
Postupn
vy la
v roce
l975
korespondenccVratislava
laka
(1925-|913)
pod.nzvetn
Mctri
v Reykjaviku.
A znmy
pedvle n]i
akladatelsk)i
pracovn k
a pozdj editel s' oddlen ozhlasov taniceSvobodnEvropa Julius Firt
(I8g1-i919)
napsal
za
vytlatn
poluprce
udv ka
Vesel ho
a
v roce
I9J2
vydal
v znamn
amti
pocl nzvem
Knihy
a osudy.
Janu
epovi
1902-1914)
vy ly
posmrtn
v roce
1975
jeho
pamti
Sestrct
izkost.
A
Egon
Hostovsky
(1908-1973)u vroce1966vycla lmemorovoukn1huLiterrn dobrodru
esk ho
pisovatele
v
cizin.
Teprve
v exilu
vydal
J i
Kol
(nar.
1914)
v roce
l983
sv lj
en k
z
roku
1949
pod nzvem
o ity
svdek.
A
Eduard
Goldstijcker
(19l3_2000)
vydal
v roce
1989
sporn
amti
Prozesse.
tfahrungen
eines
Mit-
Ch'
Townsend:
'Co|loquia|
Czech
in Two
Works
of
Literature:
andovsk;
nd
Svoboda..
Vtiaties
o ' z ch.
Sttulias
n Czadl
Sot: oLittgtt sr lcs'
odopi'
Ansterdam
Atlanta
l993.
38
in
E. Eckert
(ed.)
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
37/397
rcleuropciers
Procesy.
Zku enosti
Stedoevropana).
ylo
by ostatn
velmi
z-
s|u n ,
dyby
p slu n ci
esk ho
ntelektuln ho
xilu
zlet 1948
a |989
kone -
n
p istoupili napsnpamt ,
iedev m
sv
ch z itc ch
cizin.
Anastz
opasek
(l9l3-1999)
vyda|
u ve
vlasti
v roce
1992
pamti
Dvantict
zastaven .
Nkdej
ektor
basilejsk
niverzity an Mil Lochman(nar.|922)vydal v Pra-
Ze
v
roce 2000 pamti
o
mi v
ivot
lo,
K
d lrlm
zv. non-fiction
exilov
ch
autorri
pat
ak
nihy, kter
e zabyva|y
r
znymi
probl my
esk ho
azyka
a
esk iteratury.
kter
publikace
vy ly
esky,
in
v
ciz ch
jazyc ch.
Anton n
Kratochvil
(nar.
|924) vydal
u v roce
|952literrnvdnou tudii
',Modlitba
domova v
d leJana
epa..av roce
l984
p i |a
a
adu
eho
monogra ie
he
baroka.
Krom
da| ch
rac ,
ejm na se-
jistickych'
sestavil ve|mi
zs1unou
ibliografii
krc stt esk
iteratury
exilu
- tinor1948a kvten 967 (vy la m v roce 1968;ej mpokra ovn sou
bibliografick
ublikace
Ludmily
etlov ,nm
a d mu,
do se zab v
es.
kou exilovclu iteraturou).
elmi
cenn
e
bibliografie,
kterou vydal
Jii Kovtun
(nar'
1927)v roce
l984
-
Czech
and Slovak Literature
n English
(doplnn
ru-
h ydn y lo
v roce l988)'
Karel
Hv d'ala
nar.
1941) ydal v
roce 1981kni-
hu rozhovorripiedev m
eskymi
exilovymi
literty
esk ozhovoryve
svt
a navza|
na ni
publikaceml
Ddlkovy
vysLech
rozhovor
s
Vclavem
Havlem)
z roku 1986
(a
pak
l989),
dle Souktomci
zpoura
(rozhovor
s Pavlem Landov-
sk]/m) roku 1988 a Myslet z,ele svtct rozhovors Vclavem Blohradskym)
z
roku 1
89.HelenaKoskov
(nar.
1
35)
p i l a
roce
987 se zva nou nihou
o
probl mech
oudob eskiteratury
Hledcin
tracen
enerace.
Pavel Tigrid
(nar.
917)
se z sti abyval
esk; m
semnictv m
e
sv knize z roku l988
Kapesn pr vodce
nteligentn
eny
po
vlastn, m
sudu' J
jsem
na vyzvu n-
meckych profesorri
|avistiky
po ptivodn m
dm tnut
po
del m hnnapsal
a v
roce l
984
vydal prci
Gescltichteder tschechischettiteratur
im ] 9. und 20.
Jaltrhundert(Djiny esk iteratury v l9. a 20. stolet ); ozdji, v roce l987,
vy la
ej
esk
pozmn n
verze
poc
nzvern
eskc iteratura
I785_19B5
v
nakladatelstv
ixty.EightPublishers
v Torontu.Z
prac ,
y l1/ch
ciz ch
a-
zycich,
je
mon
uv stnap.monogra ii
Mark ty Brouskov
(nar'
1941) Der
Poetismus.
Die
Lehrjahre der tschecltischen
vcLntgarde nd ihrer marxistis-
chen
Kritiker
(Poetismus.
U ebn ta esk
vantgardy
jej ch
marxistickych
kritikti;
1975)
bohemistick tudie vtoznm hoenWellka
(1903_1995)
Czech
Literature
at the Crusstoads
of
Europe
( esk
iteraturana k i ovatkch
Evropy) a Essayson CzechLiterature(Esejeo eskiteratue).b knihy vy-
l y
v ak
u
v roce
l963. Mi|ada Sou kov
1899-l983)'
kter ve vlasti
proslu-
la
jako
autorka
pr
z, v
exilu
za ala ydvat
od roku
l
957 bsn.
A zroveii
a-
39
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
38/397
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
39/397
exilovych
autor
nco
o ivot
esk ho
xi|u
sedmdest]/ch
osmdest
ch
let
dvact ho
to|et '
ento probl m
e
ostatn
net kjen
esk hoxilov hcl sem-
nictv ,
rojevuje
e tak
exilov
iteratue
in]ich
nrodrj.
dse,
e exi|ov
pi.
sovatel
e
vdom
-
nebo
s p
odvdom
_
sna
niknout psychicky
obt ,n
situaciosob, ij c ch cizin bez mo nosti v tv lasti idokoncebeznadje
vlast
v
bec
e t
nkdy
spatit.
xi|ov1i
autor
edy
p e
v em
mon m;
vlast-
n m
ivot
v
exi|u
io ivot
rajan
v cizin
v ak
en
velmi
z dka'
Da l
robl nl,
nmy
rovn
Z
prosted
in1i
h nrodn ch
migrac ,
e
chou.
lostiv
otzka
otevren ,nesmlouvav
kritiky
dl
exilov
ch spisovate|
-
a
ov em
domc ch
zakzan,jch
utor
na
strnkch
esk ho
xiIov ho
isku'
Tak
jsenr
se asto
octl
ped
probl mem,
da
mm
slab d lo kritizovat
-
a
mus mse
piznat,
ejsem
t m dy
text recenzeped
desln mdo redak-
ce zm rnil. e to pochopite|nyev, snadnovysvtlite|n;i obt n1/chodm nkch
jak
exilu' tak i
tzv' disentuv
sedmdest1ich
osmdestych
etech minul ho
to-
|et . inak se
piece
kritizuje
dilo
autora,
vo c ho
norm|n ch odm nkch
svobodn
lasti
-
ajinak
se
posuzuje
niha,vznikaj c
a nenormln ch
ivot-
n chpodm nek.
asov emzkoriguje pi l i
shov vav
ecenze,
o se t k v dy
a
v ude
ejen
dl exi lov
i neditn iteratury.
Kter nry
chybly
esk xi|ov
iteratu e
edmdest
ch a osmdest
ch
]et?P edev mdivuje mal1/ o et sejri
_
ve zkouman m bdob e jich sku-
te n
mlo,
srovnme.li
eskou xi lovou
iteraturu
ap.
p semnictv mol-
sk;ich
i
usk
ch emigrant
. A tch
esejri esk1ichxilovlch
autor
,
maj c ch r-
valej
odnotu,
e
v na em
xilu
e t
m i i.
Dramatick
rodukce
xituby|a'
ak
u
sem
uvedl,
mlo
po etn
je
z ejm ,,ze ezanecht m
dn topy v d-
jinch
esk hoivadla
druh
oloviny
dvact hotolet .
Jist
by se daly naj t
a l
edostatky
s|abiny esk hoxilov ho
semnic-
tv
sedmdestych
osmdestych et.
Je
v ak
z|ejm ,
e
poprv
d dob na xi-
lov iteratury edmnct hoto|et namenpojednvan vacetilet ovodob -
ho
exilu
vyrazny rlspch'
V ichni
si
pejeme,
by exil, kter
skon i l
na
podzim
roku
l989,
u nikdy nemlpokra ovn .
dyby v ak
t to eb|ahituacim-
lo
p ece
en
doj t ,
e ji st ,
eexi lov
auto i y Znovu spolu s ineditn mi piso-
vateli
ve vlasti
nedali
umlknout vobodn mulasu csk ho semnictv ' e-
il i
a neprisobilijsme
edy v exilu
zbyte n.
4 l
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
40/397
Exil
ako
monost
jako
obrana
Cesk
exilov
rza
sedmdestychosmdestychet
VLADl l r , l i n
npou r r
Na
po tku
edmdestych et
probh|a
exilov
m tiskem diskuze o monostech
spisovatelepustit odny azyk a za tstv jazycejin m.an ephovo il sv
neschopnosti
vo it
j in m azykov m
du a
spojova| utoosobn
ispozici i
fatln
ur enost nemo nost
pustit sv
j
existenciln
rostor,
v nm v e, o
konstituuje
eho
svt,
je
pojmenovno
esky.Dal
astn ci iskuze
Milan
Kundera a.Vra
Linhartov
chpali
probl m
azykajako
probl m
vobodn
o|-
by.
Ciz
jazyk
pro
n neml b t nep ekonatelnou
ari rou spi ovatelova
olba
neby|azvis| na
privodn
odn e i' ost
jednodu e
y
|o
nazna it, e rozdi|
mezi epov1im
ostojem
a
postojem
Linhartova Kundery charakterizuje
e-
nera n
ropast
mezi
exilem
po norov m
a
posrpnovym'
le
nap k lad
ped-
stavite|
orinorov ho
xilu Jan Kolr se
po
sv modchodu do Franoie sta|
ran-
couzskym
spisovatelem,
ter dosh| ur it
roslulosti
v ciz m
prosted
ap -
klad romnem Le
monnaie
de retour
(Pen z
nvratu)vydan m Pa i
roce
l958.
J i
istorius ve
sv
studii
o
Kolrovi nazvan ,'Francouzsky
omn es-
k ho
autora..l
ituje Kolrovu
vtu
z
jeho
kontroverzn ho pisu
Listy nm mu
p teli,
n Kolr
vysvtluje
p iny
v ho
odchodu
do exilu:
,,odchodem
za
hranicesem ne el o ciziny e |sem ke svym:cizina byla za mnou.. s.214).
Probl m olby kdu tedynebyl
en
zle i tost
ednotlivych
xi|ov clr
v|n,az-
roveii nebyl ani
probl mem ouze
jazyka'
Kolr
sice
pedstavoval
po
norov
vln naprostou yjimku, ale ani exilov spisovatel
o
roce
1968
voln ne-
vplouvali
do ciz ch ku|turn ch
jazykovych
souvislost ,
nestvali e
masov
americkymi' nmeck1imi
i iancouzsk;7miutory.
Nejde mi
v ako to e it'
a-
kolik spisovatel
mrie vo it
mysletv
j in m
1azyce.
ipom nm
utodiskuzi'
aby se ukza|o
nco
podstatnj ho osudu exilov ho pisovatele
obeon.
Spi-
sovatel e toti nezbytnstavnpedotzkunov ho ebepojet , n podstatnou
J.
Pistorius:
.Francouzsk
ornn esk houtora... v/.,/ ch,/
, ' I
'
l
960.
s. 27 |_217
^ 1
+-)
-
7/25/2019 Zivot Je Jinde
41/397
rilohu
bude sehrvat
dvoj
vztah.
Vztah
k opu tn mu,
ter
bsahujeminulost
- tradic i ,v] ichodisko,aleisouhrnhistor ick1ichpohyb, jejich rezulttemj
tuace exilu. Druh
m
vztahem pak
je
to, co
vznik
se samotn m faktem
exilu,
vrenost
do nov ho,
eprobdan ho rostoru,
kter v
sob nese ve ker
mo -
nostipro budouc ivotn rojektjedince.Toto cizi ml iciprosted ijak nezve
ke vstupu.
ehojin e je
hostejn
minulosti
a histor ick
ku enosti xulan-
ta.Ale
pesto
us
b1/t oto
ciz bud zvoleno
a
pr1ato,
ebo
odm tnuto.
Exil
ve
sv m
privodn m
mys|u
e
de nzivn ,
xulant odchzi,
aby bojoval
boj'
ktery
doma
pokldzaztraceny,
proto
aby obhjil sv rj ivclt, oclnoty,
n
v . v posledku
mus
obhajovat
sv
lastn esto
odchodu. ragi nostrtu-
ace emigrantasvdom v dy
spo v tom,
estoj cela sm v
djinch a
v.
idjinm' obhajujesvou volbu
odej t obhajuje
v
prvo
na
vztah
k tomu,
ccl
musel eba edobrovoln pustit. xil zsadn v znamujeroli edinoea sta-
v
ho do situacevcllby
*
mrie
b1/t