04AZNOVUZRODENIE KRITIKY

KULTÚRNYKYSLÍK

2018

OBSAH

EDITORIAL

UDRŽATEĽNOSŤ A KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ PRI OBNOVE NAŠICH HISTORICKÝCH MIESTJana Gregorová

HALUZ: KVALITNÁ VÝUKA, KVALITNÁ PRAX?Ema Kiabová

REGIONALIZMUS A JEHO VPLYV NA TVORBU VO VIDIECKOM PROSTREDÍFilip Bránický

ROZHOVOR PRE KULTÚRNY KYSLÍKs Janou Gregorovu

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL Lukáš Vargic

MODERNÁ NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKAEva Borecká

DOZRELA NAŠA SPOLOČNOSŤ NA DEDIČSTVO FUNKCIONALISTICKÝCH PAMIATOK?Dušan Mellner

MONITORING

REHABILITÁCIA ÚZEMIA “PRI TABAČKE” Richard Šimek

DAJME ŽIVOT MLYNURoman Ruhig

SLOVNÍK IKP

1

2

5

8

11

16

20

23

27

29

31

TIRÁŽ

ISSN 1339-6919

Kultivovaná slovenská kultúrna politikaje kľúčom k modernej národnej identitea európskej úrovnimyslenia

Kultúrny kyslíkCultural Oxygen5. ročník, 20184A. čísloBratislava

PublikujeVIA CULTURA;Inštitút prekultúrnupolitiku

VIA CULTURAINŠTITÚT PREKULTÚRNUPOLITIKU

Redakčná radaJana Gregorová Erhardt BusekJacek PurchlaJiří StránskýMichal Prokop Péter InkeiTomáš JanovicMarián AmslerMichal DittePavlína Fichta ČiernaEva BoreckáJarmila Húsenicová

RedakciaMagdaléna VášáryováMartin KatuščákJana Javorská

Grafický návrhMatúš Slovák

www.ikp.sk

ikp@ikp.sk

FacebookVia CulturaInštitút prekultúrnupolitiku

EDITORIÁL Magdaléna Vášaryová

V roku 2017 sme Vám podarovali špeciálny výtlačok Kultúrneho kyslí-ka, ktorý sa vás snažil presvedčiť, že architektúra, architekti a výsledky ich práce nie sú len technické riešenia, matematické výpočty a stavbár-ske limity, ale že architektúra je súčasťou umenia, neoddeliteľná súčasť našej kultúry. Nevieme, či sa nám to podarilo, ale zrejme sa to architek-tom zapáčilo a tak sme sa rozhodli vydať ďalšie špeciálne číslo Kultúr-neho kyslíka a tešíme sa , že si ho prečítate.

Slovensko láka turistov na ruiny starých hradov a architektonické rie-šenia stredovekých miest. Nastáva čas, aby sme si položili otázku, na aké architektonické riešenia budú lákať turistov a záujemcov o kultúrnu turistiku generácie našich detí a vnúčat. Alebo si myslíme, že sa prídu pozrieť len na to, akým spôsobom boli vykonané spoje na železnom moste? Alebo koľko nových bytov sme postavili bez ohľadu na kraji-nu okolo, na kultúrnu tradíciu (ak vôbec niečo také budeme uznávať), alebo len na nedokončené architektonické projekty? Budeme sa pýšiť stavbou Slovenského rozhlasu, Einsteinovej ulice, Mosta SNP a záro-veň budeme dodávať: „Ale viete, ten projekt bol naozaj veľmi dobrý, len sme ho nedotiahli do konca, malo to vlastne vyzerať všetko úplne inak.“

Architektúra je nedieľnou súčasťou kultúry a umenia a my v IKP dnes k tomu pridávame aj urbanistiku. Inak budeme chodiť okolo Kamen-ného námestia v Bratislave a hádať sa, čo malo byť prvé? Urbanistický návrh celkového riešenia námestia, alebo egoistický architektonický projekt, ktorý opäť nebol dokončený. Nechceli by sme sa dožiť toho, že dnešná architektúra na Slovensku bude mať dodatok „všetko malo vyzerať inak“.

1

KULTÚRNY KYSLÍK

UDRŽATEĽNOSŤ A KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ PRI OBNOVE NAŠICH HISTORICKÝCH MIEST doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. Ochrana pamiatok je zložitý proces, ktorý sa týka ochrany dedičstva našich predkov vo všeobecnosti. Hodnotné pamätihodnosti sa chránili už v staroveku. Tak ako sa vyvíjali civilizácie a v nich jednotlivé kultúry, tak sa menil aj spôsob ochrany a neskôr aj obnovy pamiatok. Ak sa v 19. storočí začala formovať vedecká báza ochrany, s výskumami a následnými názormi na prezentáciu zistených nálezov, tak sa v polo-vici 20.storočia začali formovať rôzne pamiatkové školy, využívajúce rôzne metódy obnovy. Posun v názore na obnovu dovtedy iba tradičných štruktúr sa výrazne prejavil nástupom moderny, ktorá začína meniť cha-rakter dovtedajších homogénnych sídel. Dlhodobou aplikáciou rôznych prístupov k obnove sa v súčasnosti zachovali rôzne narušené, obnovené, prípadne zachované historicky cenné lokality, či celé územia. Konzerva-tívne krajiny, s pretrvávajúcim súkromným spoločenským zriadením si svoje kultúrne bohatstvo zachovali vo vysokej miere, liberálnejšie kraji-ny s určitou mierou prestavby, krajiny výrazne zasiahnuté vojnou často stáli pred zásadnou otázkou „ako ďalej?“ , lebo od odpovede na otázku sa na dlhé roky odvíjal spôsob ich nápravy. Zvláštnu skupinu predstavovali krajiny východného bloku, ktoré zme-nou súkromného vlastníctva na spoločné, mohli zahájiť úplne iný spô-sob realizácie pamiatkových výskumov a následnej obnovy. Stratou sú-kromného vlastníctva sa totiž stratili nároky súkromných jedincov na ochranu a spôsob naloženia so svojím majetkom (aj keď sa jednalo o pamiatky) a výskumní pracovníci mali tak v znamení vyššieho záujmu ochrany a obnovy celku neobmedzený prístup do všetkých objektov . Tak sa v pomerne krátkom čase podarilo zmapovať základné pamiatko-vé charakteristiky hodnotných sídel či ich častí a následne navrhnúť spô-sob ich ochrany. Tak sa vyformovala v druhej polovici 20. storočia tzv. „maďarská pamiatková škola“ (typický výraznou aplikáciou novotvarov a betónov pri prezentácii zaniknutých pamiatok) , „poľská pamiatková škola „ ( s výraznou rekonštrukciou celých zbombardovaných miest), ako aj „československá pamiatková škola“, cenená najmä z hľadiska komplexného prístupu k obnove svojich historických miest vďaka už spomenutým plošným pamiatkovým výskumom.

2

KULTÚRNY KYSLÍK

Prestavba a akceptovaná aplikácia nových postupov pri obnove pamiatok mala za následok, že za takmer 50 rokov sa rôznou mierou narušili spo-mínané historicky cenné štruktúry a vznikla nová požiadavka – opätovne prehodnotiť adekvátnosť zásahov do historických miest. Koncom 90-tych rokov 20. storočia sa čoraz výraznejšie objavuje požiadavka na zachova-nie charakteru našich miest , tzv.“genia loci“. Nastupujúca globalizácia , výrazne stierajúca rozdiely medzi kultúrami , (formovanými storočia, či v niektorých prípadoch až tisícročia) spustila protireakciu, prejavujúcu sa pomenovaním problému vo všetkých oblastiach a nastolenie trendu tzv. „kultúrnej udržateľnosti“. Tento trend v procese obnovy našich historicky vznikajúcich miest znamená, že v oblasti pamiatkovej starostlivosti sa nastolila požiadavka interdisciplinárnej obnovy, ktorý nezohľadňuje iba pamiatkové a architektonické aspekty obnovy (ako v prvej vlne obnovy realizovanej od 2.polovice 20.storočia), ale aj problémy statické, tech-nologické, materiálovo-technické a iné, súvisiace s výrazným rozvojom všetkých vedných a odborných disciplín, súvisiacich s ochranou a obno-vou pamiatok. V snahe maximálne ochraňovať pôvodnosť (autenticitu) sa pri nových zásahoch preferujú reverzibilné konštrukcie (nové konštrukcie realizované spravidla suchým stavebným procesom, ktoré je možné od-strániť bez porušenia originálu).V oblasti navrhovania nových objektov v snahe zachovať „genius loci“ , sa do popredia dostávajú alternatívy v navrhovaní novostavieb, akceptu-júce požiadavky na udržateľnosť architektúry, či kultúrnu udržateľnosť. Začínajú sa formovať nové architektonické trendy ako redizajn, recyklá-cia materiálov, rekonverzia priemyselných či agrárnych (poľnohodpodár-skych areálov), rehabilitácia historických štruktúr aj formou náznakov či dôsledných rekonštrukcií hodnotných zaniknutých štruktúr a iné. Zmena klímy a s ňou súvisiaci rozvoj výskumu v oblasti komfortu pro-stredia (či už interiérového alebo exteriérového ) je dôvodom, prečo sa začínajú klásť vysoké nároky aj na kvalitu prostredia pamiatkovo chráne-ných štruktúr, v ktorých je aplikácia nových zásahov logicky determino-vaná typom pamiatkovej ochrany. Nové tisícročie prináša nové spôsoby riešenia, vyžadujúce si presah rôz-nych profesií vo všetkých štádiách riešenia. Vzniká požiadavka interdisci-plinarity v oblasti obnovy pamiatok ako aj jasnejšie stanovenie limitov na kontextuálnu architektúru, ktorá sa programovo inšpiruje existujúcou hodnotnou zástavbou.

3

KULTÚRNY KYSLÍK

A práve o aktivitách formujúceho sa pracoviska KARCH na SvF STU v Bratislave , ktoré sa ťažiskovo zaoberá interdisciplinaritou pri obno-ve pamiatok (a s ňou súvisiaci nový postup pri navrhovaní obnovy , tzv. “metodické projektovanie“) a kontextuálnym architektonickým navrho-vaním pri novostavbách, budú referovať nasledovné príspevky. Jednotlivé príspevky sa budú venovať tematike dizertačných prác dok-torandov, ktoré na danú problematiku boli vypísané, aktivitám, ktoré sa v zmysle nastavenej metodiky už aplikujú pri navrhovaní konkrétnych objektov v rámci výuky, zberu informácií a propagácii modernej archi-tektúry v rámci medzinárodných projektov , ako aj výskumu v oblasti komfortu prostredia aplikovaného na pamiatkovo chránené štruktúry.

4

KULTÚRNY KYSLÍK

KVALITNÁ VÝUKA, KVALITNÁ PRAX ?

Ing. Ing. arch. Ema Kiabová

HALUZ

Ako priviesť život do národnej kultúrnej pamiatky, keď kvô-li pamiatkarským požiadavkám nebudem vedieť zabez-pečiť vyhovujúci komfort užívateľa? Ako priviesť život do národnej kultúrnej pamiatky, keď splnením legislatívnych požiadaviek na vnútorný komfort užívateľa stratím jej kul-túrno-historické hodnoty?

5

KULTÚRNY KYSLÍK

Množstvo známych sa ma (ako doktorandky na Katedre architektúry SvF STU) pýta, či sú výstupy z mojich výskumov

publikovaných v periodikách či na konferenciách uplatniteľné aj pri projektovaní. Mojou reakciou býva otázka, či dokážu aj oni aplikovať vedomosti zo školy pri výkone ich povolania, na čo často dostávam rozpačité reakcie. Toto kritické zrkadlo súčasného spôsobu výuky ma doviedlo k presvedčeniu, že na škole by sa malo viac času venovať práve projektom, ktoré študentov čiastočné (ak nie úplne) dostanú do kontaktu s praxou.

Moja dizertačná práca sa ťažiskovo venuje téme kultúrnej udržateľnosti, ktorej nástrojmi je práve pamiatková ochrana, zameranej aj na technickú stránku . Spôsoby zachovania našej kultúrnej identity a teda zároveň aj autenticity historických staviteľských diel začínajú byť čoraz viac skloňované na rôznych fórach, kedy sa problematika obnovy ako takej stáva záujmom širšej verejnosti. Zásadným problémom je stále sa formujúca priepasť medzi Stavebným zákonom a Pamiatkovým zákonom, kedy architekt často rozumie požiadavkám oboch z nich, no ich realizovanie sa navzájom vylučuje.

Ako priviesť život do národnej kultúrnej pamiatky, keď kvôli pamiatkarským požiadavkám nebudem vedieť zabezpečiť vyhovujúci komfort užívateľa? Ako priviesť život do národnej kultúrnej pamiatky, keď splnením legislatívnych požiadaviek na vnútorný komfort užívateľa stratím jej kultúrno-historické hodnoty? Čo je v mojej doktorandskej práci ťažiskové a pre prax výsostne potrebné, je najmä spôsob prístupu k tomuto „rozkolu“ – snaha minimálny zásah do originálnej podstaty pamiatky, čo má za následok snahu o uplatnenie maximálnej reverzibility všetkých nových prvkov. Tento spôsob aplikovania neinvazívnych zásahov na zabezpečenie súčasných požiadaviek bez ohrozenia pamiatkových hodnôt má však nielen architektonickú stránku. Spolu s požiadavkami na uplatňovanie optimálneho komfortu pri pamiatkach vznikajú prieniky aj s technickými disciplínami.

KVALITNÁ VÝUKA KVALITNÁ PRAX ?

6

KULTÚRNY KYSLÍK

„ SPOSOBY ZACHOVANIA NAŠEJ KULTÚRNEJ IDENTITY A TEDA ZÁROVEŇ AJ AUTENTICITY HISTORICKÝCH STAVITEĽSKÝCH DIEL ZAČÍNA BYŤ ČORAZ VIAC SKLOŇOVANÉ”

Menovite aj s technickým zariadením budov.

Téma riešenia neinvazívnych zásahov v oblasti technických zariadení budov pri pamiatkovo chránených objektoch je síce zdanlivo jasná, no doteraz neriešená a opomínaná. Uplatniteľnosť optimálnych riešení pre prax môže nastať až vtedy, ak sa vyškolia stavební špecialisti, ktorí dokážu priniesť atypické riešenia zohľadňujúce požiadavky technického aj pamiatkového charakteru.

Práve interdisciplinárna spolupráca je kľúčom ku kvalitnej výuke. Tá totiž zabezpečí, aby teoretický výskum nebol venovaný iba jednej z oblastí. Študent, pedagóg či výskumník potrebuje aplikovať svoje vedomosti riešením prípadových štúdii ako komplexných projektov s presahom do všetkých dotknutých sfér, aby medzi záväznými požiadavkami relevantných zákonov nevznikali priepaste, ale mosty vedúce k preklenutiu spomínaných disproporcií v prospech vyváženého riešenia. Ak sa to podarí, môžeme to tiež považovať za ďalší vklad do upresňovania limitov obnovy pamiatok v intenciách trendu kultúrnej udržateľnosti.

KVALITNÁ VÝUKA KVALITNÁ PRAX ?

7

KULTÚRNY KYSLÍK

Regionalizmus ako architektonický smer vzniká v 60. rokoch 20 storočia ako odpoveď na pretrvávajúci internacionálny štýl. Problematika slohov a štýlov 20. storočia v architektúre je veľmi komplexná, veľmi zjednoduše-nou formou sa dá opísať nasledovným spôsobom.Začiatkom 20. storočia sa začali objavovať rôzne nové umelecké či filo-zofické prúdy všeobecne nazývané pojmom moderna. Tento myšlienkový smer zasiahol architektonickú tvorbu všetkých mierok a postupne sa do-stával pod kožu množstvu architektov, investorov či staviteľov. Priniesol úplne nové možnosti, bol racionálny a logický. Menej je viac a forma nasleduje funkciu. Ornament je zločin a dom je stroj na bývanie. V duchu týchto a mnohých ďalších vyjadrení známych a významných architektov sa modernistické premýšľanie stalo internacionálnym štýlom, ktorý bol generický, univerzálny a mohol byť použitý všade na svete, bez ohľadu na kontext. Budovy boli jednoduché, prísne funkčné a bez komplikovaného detailu. Očisťovali sa od všetkých foriem ornamentu až k ich samotnej tektonickej podstate. Po istom čase dominancie tohoto mainstreamu si však začali ľudia uvedomovať, že je pre nich príliš nudný. S odpoveďou na tento stav prišila postmoderna, ktorá hlásala presný opak. Ornament sa začal oslavovať ako prvok, bez ktorého architektúra nemôže existo-vať. Dekór sa používal ako hlavný výrazový prostriedok. Miešali sa slohy a štýly rôznych období. Výsledkom tohto javu bola chaotická, farebná a náladová stavebná substancia rôznych materiálov, mierok a proporcií, pôsobila však veľmi lacným dojmom. Preto trvala len krátke obdobie. V 60. rokoch 20. storočia sa rodí myšlienkový smer – regionalizmus, me-dzi ktorého zakladateľov patria mená ako Peter Pásztor, Luis Barragán či Imre Makovecz. Všetci títo sa snažili architektúru prispôsobiť miestnym podmienkam a hľadali prieniky v predošlých extrémnych prúdoch. Odkaz regionalizmu nachádzame v tvorbe mnohých architektov aj v sú-časnosti.

REGIONALIZ-MUS A JEHO VPLYV NA TVORBU VO VIDIECKOM PROSTREDÍ

8

KULTÚRNY KYSLÍKREGIONALIZMUS A JEHO

VPLYV NA TVORBU VO VI-DIECKOM PROSTREDÍ Ing. Filip Branický

„ARCHITEKTONICKÉ DIELA TOHTO MYŠLIEN-KOVÉHO SMERU REFLEKTUJÚ KULTÚRU A TRADÍCIU REGIÓNU OD URBÁNNEHO OSADENIA CEZ ARCHITEKTOICKÝ NÁVRH AŽ PO VOĽBU MATERIÁLU A KONŠTRUKČNÝ DETAIL.“

REGIONALIZ-MUS A JEHO VPLYV NA TVORBU VO VIDIECKOM PROSTREDÍ

9

KULTÚRNY KYSLÍK

Architektonické diela tohto myšlienkového smeru reflektujú kultúru a tradíciu regiónu od urbánneho osadenia cez architektonický návrh až po voľbu materiálu a konštrukčný detail. Pracuje sa s pojmami regionálna identita, tradícia a genius locci. Dalo by sa povedať, že vo vidieckom pro-stredí alebo pri tvorbe v krajine sa regionalizmus stáva esenciálnou zlož-kou a východiskovým smerom. Vidiek je totiž priestor, ktorý nie je súčas-ťou mestského osídlenia. Dediny, osady alebo samoty a krajina, v ktorej ležia, sú dokopy veľmi úzko späté. Sídla sa vyznačujú nízko podlažnou zástavbou rodinných domov s absenciou parteru. Rodinné domy majú svoju hospodársku časť, kde sa ešte prednedávnom nachádzala prvový-roba. Dnes slúžia skôr na relax, chod domácnosti a obrábanie záhrady. Architektúra v takomto prostredí má prevažne príjemne ľudskú mierku. V našich končinách prešiel vidiek v 20. storočí mnohými premenami staveb-nej substancie. Koniec 19. storočia bol charakteristický tradičnou archi-tektúrou a prirodzeným spôsobom stavania. V každej dedine sa nachádzal miestny tesár – remeselník, ktorý mal svoj rukopis a vtláčal ho do svojho bezprostredného prostredia. Tento jav spôsobil väčšie či menšie odchýlky v stavebných tvaroch a metódach na úrovni mikroregiónov, ba dokon-ca samotných sídel. Pojem regionálna identita nejestvoval, ale predsa bol všadeprítomný. Obydlia mali spoločné prvky, spolu vytvárali harmoni-zovaný celok. Použitý materiál pochádzal z blízkeho okolia. Postupne sa techniky zdokonaľovali, z jednopriestorových dreveničiek sa stávali troj a viac priestorové domy s pavlačou. V medzivojnovom období sa začali tie-to archetypálne formy citovať do stavieb z pevného stavebného materiálu, ale stále v sebe niesli ideu historického a geografického kontextu. Tento prirodzený vývoj však zastavila vlna socializmu. Ako každý diktátorský režim, aj tento sa snažil spoločnosť meniť prostredníctvom architektúry. V najlepšej snahe o zavedenie hygienického štandardu, otvorenia možností dispozície a sprístupnenie podkrovia sa zaviedla silná typovosť viacgene-račných rodinných domov často priveľkých objemov a výšok. Generic-ké domy s manzardou a domy typu štvorec sa objavili vo všetkých síd-lach menších či väčších a stoja tam dodnes. Osadzovali sa bez kontextu, často krát priamo medzi jednopodlažné drevené zruby. Týmto spôsobom v pomerne krátkom čase ľudová tradičná architektúra zanikla, v lepšom prípade sa presunula do skanzenov. Po nežnej revolúcií sa tomuto stavu príliš nepomohlo. Frustrácia z predošlého režimu sa pretavila citeľne aj do architektúry obydlí. Návrat k stavebným tradíciám sa nekonal. Obyvate-lia nielen na vidieku podľahli všetkému novému a trendovému, čo videli alebo zažili v zahraničných krajinách. Nefungujúce regulácie alebo nevô-ľa občanov tie jestvujúce dodržiavať spôsobila ešte silnejšiu devastáciu vidieckej krajiny.

REGIONALIZ-MUS A JEHO VPLYV NA TVORBU VO VIDIECKOM PROSTREDÍ

10

KULTÚRNY KYSLÍK

A tak na jednom kilometri štvorcovom dnes vidíme toskánsku vilku, ka-nadský zrub, funkcionalistický dom alebo bangladéšsky bungalov. Po-medzi to sa mihne viktoriánsky dom spolu s barokovým susedom a do-mom pripomínajúcim zámok. Toto priehrštie tvarov, proporcií a mierok je podčiarknuté nemenej dôležitým farebným žiarivým spektrom. Obecné pravidlo inakosti je dodržiavané precízne a bez kompromisov. Dalo by sa povedať, že do takéhoto kontextu sa dá vstupovať naozaj rôzne. Kde tu však ešte chátra neobývaná tradičná zrubová drevenica na kamennej podmurovke alebo neobnovená plátennícka kúria, pre obyčajného člove-ka pôsobiaca častokrát skôr odpudivo. A práve tieto zrnká múdrosti našich predkov sú nesmierne dôležité pre znovu oživenie tradičnej regionálnej identity. Skúmanie tvarov, pomerov proporcií a technológií v jednotlivých regiónoch je esenciou prístupu k novej tvorbe architektúr v krajine. Navracanie sa k tradíciám je v súčasnosti neutíchajúcim globálnym tren-dom, a to nie len v architektúre. Vidíme množstvo realizovaných diel, silno pripomínajúcich stodoly a humienka či tradičné archetypy obydlia. Je však dôležité nespadať do akejsi pseudo-tradičnej tvorby, kedy prvky použité na novej budove nemajú s regiónom žiadnu spojitosť. Na našom území sa nachádza niekoľko špecifických regiónov, ktoré sa od seba odlišujú v menšej alebo vo väčšej miere, osadením stavby, dispozičným programom či konštrukčným detailom. Každý región má predsa svoju vlastnú kul-túrnu vyspelosť, vplyvy, ktoré naň pôsobili v minulosti, iné typografické a geomorfologické charakteristiky. Tieto faktory je dôležité poznať, aby mohla v jednotlivých regiónoch vznikať nová architektúra, čerpajúca zo špecifík odlišnosti, vyplývajúcich z klímy či už spomínanej geomorfoló-gie terénu. Nepochopenie zmyslu zaužívaného prvku v danom kontexte môže viesť k diskomfortu obyvateľa, nefunkčnosti a iným poruchám.Regionalizmus má veľmi podstatný vplyv na tvorbu vo vidieckom pro-stredí, jeho metódy sú navrhovaniu v krajine vlastné a blízke. Vie byť inšpiráciou v mnohých aspektoch budovaného diela. Otázkou ostáva, aké množstvo poznatkov môžu výskumníci získať pri tak málo zachova-ných fragmentoch regionálnej architektúry. O zistených faktoch je vhod-né oboznamovať laickú aj odbornú verejnosť. Často sa jedná o nepísané pravidlá a múdrosti, ktoré boli v obdobiach silných režimov programovo zotierané. Ich opätovné spoznávanie nám pomáha obnovovať vlastnú stratenú identitu prostredníctvom uplatňovania tradičných princípov sta-vania . V takto vytvorených artikulovaných prostrediach sa budú nasle-dujúce generácie určite cítiť lepšie a oveľa sebavedomejšie. V prostredí kde nachádzame svoje korene sa totiž každý cíti dobre, lebo má pocit že je doma ...

ROZHOVORPREKULTÚRNYKYSLÍKdoc. Ing. arch Jana Gregorová, PhD.

TLAK GLOBALIZMU V NÁS VYVOLÁVA ZDRAVÚ POTREBU, VRACAŤ SA KU SVOJIM KOREŇOM. TENTO TLAK JE PRIRODZENÝ, VYPLÝVA ZO ZÁKLADNÝCH POTRIEB ĽUDSKÉHO JEDINCA , KTORÝ SA RÁD VRACIA DOMOV A DOMA NACHÁDZA ZNÁME VECI A DOMY.

11

KULTÚRNY KYSLÍK

S touto predispozíciou sa asi človek narodí, navyše som vyrastala v rodine, kde sa ctila história a tradícia. V neposlednom rade sa na mojom formovaní podieľal aj fakt, že som vyrastala v bezprostred-nej blízkosti historického jadra mesta Trnavy, ktoré sa v dobe mo-jej mladosti výrazne devastovalo. Asi aj preto som sa rozhodla pre štúdium na Fakulte architektúry, kde výborní odborníci a pedagógo-via moju snahu nasmerovali na záchranu ubúdajúceho architekton-ického dedičstva.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa začali ve-novať pamiatkam?

Začiatkom 80-tych rokoch, keď som začínala s mojou architekton-ickou profesiou, bol vzťah spoločnosti ku pamiatkam ovplyvnený nevôľou voči všetkému, čo nevzniklo po znárodnení, prípadne čo sa netýkalo prejavov folklóru. Bolo preto pomerne ťažké prak-tizovať pamiatkovú starostlivosť v historických mestách, ktoré sa nenachádzali pod pamiatkovou ochranou. Na druhej strane sa však pamiatková starostlivosť na vybraných chránených územiach výrazne zdokonaľovala. Možno práve kvôli tomuto tlaku sa vy-formovalo množstvo špičkových odborníkov, ktorí vo vtedajších pamiatkových ústavoch praktizovali profesionálnu „pamiatkarsku prax“. Dnešní pracovníci pamiatkových úradov sa uplatňujú iba v administratívno- legislatívnej rovine. A ja som mala to šťastie, že ma v zárodku mojej kariéry formovali práve títo špičkoví odborníci z pamiatkovej praxe.

Nebolo v tej dobe odvetvie obnovy a ochrany pamiatok v neľahkej situácií v čase zmeny režimu? Predsa ešte do-znievala pachuť socializmu, ktorý sa s pamiatkami moc nemaznal.. Doba bola veľmi rozporuplná.

JG

JG

KK

KK

ROZHOVOR

12

KULTÚRNY KYSLÍK

Narodili ste sa v Trnave, ktorú nazývame aj malým Rímom. Ovplyvnilo Vás toto stredoveké prostredie pri voľbe povo-lania alebo ste sa dostali k svojmu re-meslu inak?

JG

KK

Ako som už spomenula, začiatky mojej odbornosti sa viažu na his-torické jadro Trnavy, ktorá spočiatku nebola vyhlásená za pamiat-kovú rezerváciu a z tohto dôvodu sa zničilo veľa z jej hodnotnej zástavby. Moje prvé odborné práce sa týkali prieskumov častí mes-ta, ktoré boli určené na asanáciu. Áno, dá sa povedať, že moja

Moje prvé kroky boli výrazne motivované romantickým pohľadom na vec. Veľa energie som venovala práve procesu spoznávania zničených pamiatok, ktoré boli dlhodobo zanedbané. Neskôr, po su-marizácii podstatných informácií sa začala etapa návrhov ich obnovy a následnej realizácie . V tejto etape sa už samozrejme na problema-tiku nedalo nazerať romanticky, nastúpila tvrdá prax kompromisov. Spracovávali sme koncepčné materiály pre mnohé mestá na Slov-ensku, riešili sa aj viaceré pamiatkové objekty a mojou srdcovou záležitosťou boli úpravy ruín architektúry, ktorým som sa venova-la od svojich študentských rokov. Tieto výzvy bolo treba napľňať tak, ako sa ponúkali, nemala som jasne stanovené méty. Snáď iba tie, že som v svojej architektonickej praxi výrazne uprednostňovala riešenie problémov, bezprostredne súvisiace s obnovou pamiatok.

Aké boli vaše prvé kroky v profesioná-lom živote? Podarilo sa Vám napĺňať stanovené méty, alebo sa Vám zmenil pohľad na problematiku..

JG

KK

ROZHOVOR

13

KULTÚRNY KYSLÍK

dnešná špecializácia na prezentáciu pamiatok úzko súvisela so sna-hou zachraňovať rodné historické mesto. Táto snaha sa aj v spo-lupráci so spomínanými odborníkmi vyplatila . Koncom 80- tych rokov minulého storočia bolo historické jadro Trnavy vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu a od toho času sa začalo s kon-cepčnou obnovou historického jadra, ktorá trvá až dodnes. O výsled-koch mnohoročnej snahy sa zmieňuje aj nasledovný článok. https://www.novostavby.sk/blog-novostavieb-a-developerskych-projek-tov/305-historicke-centrum-trnavy-sa-znovu-rozvija/

Dlhé roky ste popri aktívnej architekto-nickej tvorbe učili na fakulte architektú-ry. Vašimi rukami prešlo dnes už mnoho úspešných pamiatkarov či architektov a stále ste sa svojej pedagogickej činnosti nevzdala. Môžeme dnes hovoriť, že ste sa našli aj v našom neslávnom učiteľstve?

KK

Ak človek berie svoje poslanie vážne, tak vždy sa v urči-tom štádiu spýta sám seba, kto bude v nastolených trendoch, o ktorých je presvedčený že sú správne, pokračovať. Potre-bu učiť sa a vzápätí odovzdávať čo som sa naučila som po-ciťovala od začiatku svojej profesionálnej praxe a preto som sa prihlásila na doktorandské štúdium na Fakulte architektúry.

JG

Po skončení doktorandského štúdia som mohla na akademickej pôde spojiť výskum, prax aj výuku do jedného procesu. Táto kom-binácia bola začiatkom 90-tych rokov 20.storočia základom pre zahájenie špecializovaného štúdia obnovy pamiatok na Fakulte ar-chitektúry, na ktorom som sa podieľala. Ak sa dobre nastaví systém, tak vzniká ideálna situácia – máte objednávateľa, ktorý sa obráti na renomovanú , neskorumpovanú inštitúciu, máte priestor na výskum, na variantné návrhy obnovy, a následne na ich realizáciu. Spájanie výskumu s výukou, navrhovaním a následnou realizáciou vás udržia v dostatočnom nadhľade, aby ste pri projektovaní neskĺzli do rutiny a pri výskumoch vykonávali výskumy so zreteľom na reálnu prax. Dá sa povedať, že sa mi podarilo vo výuke a následne aj v praxi za-viesť pojem tzv. „metodického projektovania“. V tomto duchu som viedla aj doktorandov, z ktorých sa mnohí uplatnili v metodicko- správnej alebo metodicko – projekčnej oblasti. Viacerí kolegovia, ktorí ostali na Fakulte architektúry, tento systém výuky tiež aplikujú.

Minulý rok ste nastúpili do radov sused-nej stavebnej fakulty. V odborných kru-hoch sa stále špekuluje o určitom napätí medzi týmito inštitúciami. Ako ste vní-mali pozvanie z katedry architektúry?

ROZHOVOR

14

KULTÚRNY KYSLÍK

Ak sa dlhodobo venujete špecializácii v jednom odbore, nutne čas-om pociťujete potrebu rozšíriť znalosti o príbuzné odvetvia, ktoré vám pomôžu profesionálnejšie riešiť nastolené úlohy. Tak aj pri obnove pamiatok problém interdisciplinarity nutne sprevádza vaše snaženie. Na fakulte architektúry sa interdisciplinarita riešila v oblasti pamiatkarskej ,umelecko-historickej a architektonickej , na stavebnej fakulte je potenciál riešiť interdisciplinaritu s väčším dôra-zom aj na technické, technologické, prípadne geodetické problémy. Od architekta sa už viac očakáva koncepčno-koordinačná poloha s ambíciou dotiahnuť snaženie až do realizačného konca. Preto som pozvanie na Stavebnú fakultu s radosťou prijala a z tejto pozície sa budem snažiť, aby sa napätie medzi fakultami maximálne elim-inovalo – plánuje sa spolupráca , nie rivalita. V tomto smere sú už pripravené konkrétne kroky, ale nebudem predbiehať...

KK

JG

S touto predispozíciou sa asi človek narodí, navyše som vyrastala v rodine, kde sa ctila história a tradícia. V neposlednom rade sa na mojom formovaní podieľal aj fakt, že som vyrastala v bezprostred-nej blízkosti historického jadra mesta Trnavy, ktoré sa v dobe mo-jej mladosti výrazne devastovalo. Asi aj preto som sa rozhodla pre štúdium na Fakulte architektúry, kde výborní odborníci a pedagógo-via moju snahu nasmerovali na záchranu ubúdajúceho architekton-ického dedičstva.

Síce je to niečo vyše roka, no v dnešnom rýchlom svete sa toho dokáže za takú dobu veľa zmeniť. V úvode tohto čísla ste sa zmieňovali o aktivitách a plánoch do budúcna, ktorými by mala katedra architektúra doplniť chýbajúce zázemie pre danú profesiu. Hýbu sa ľady dobrým smerom?

JG

KK

ROZHOVOR

15

KULTÚRNY KYSLÍK

Vyzerá to tak, že začína svitať na lepšie časy pre pamiatky. Vzniká veľké množ-stvo aktivistických hnutí, ktoré sa usilujú o záchranu zostávajúcej historickej stopy minulosti. Ako vnímate ich činnosť? –

JG

KK

Tlak globalizmu v nás vyvoláva zdravú potrebu, vracať sa ku svojim koreňom. Tento tlak je prirodzený, vyplýva zo základných potrieb ľudského jedinca , ktorý sa rád vracia domov a doma nachádza známe veci a domy. Tento trend je aj prirodzenou reakciou na dl-hodobo praktizované a jedine správne estetické vzorce moderny. Súčasný svet je postavený pred problém urobiť si poriadok v tom-to zmätku a preto je na jednej strane vítaná snaha laikov o obno-vu architektonického dedičstva, na druhej strane treba ich aktivi-ty usmerňovať, aby sa „nevylialo s vaničkou dieťa“. Aj pri našom snažení ide najmä o to, aby sa vychovala nová generácia, ktorá na jednej strane nadobudne citový vzťah k dedičstvu svojich predkov ale na strane druhej bude aj natoľko vzdelaná, že sa bude vedieť k problému postaviť profesionálne.

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL

16

KULTÚRNY KYSLÍK

Ing. Lukáš Vargic

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL

V uplynulom roku si Slováci a Česi pripomenuli 100 rokov od založenia prvého spoločného štátu, ktorý znamenal definitívne

ukončenie obdobia monarchie na našom území. Táto kapitola našich dejín výrazným spôsobom ovplyvnila vývoj spoločnosti, či rozvoj miest a obcí. Stále cítiť jej hlbokú stopu, ktorá tvorí významný obraz a identitu mnohých sídel. Bratislava, vtedy ako Prešporok, patrila pochopiteľne k tým najvýznamnejším, čo viedlo v jej dejinách k mnohým zmenám a malo za následok jej neustále osídľovanie a budovanie.

Prešporok bol v čase monarchie kráľovským mestom, ktoré samozrejme disponovalo fortifikačným systémom hradieb, brán, bášt a priekop. Keď však na prahu novoveku začali hradby strácať svoj význam a Mária Terézia nariadila fortifikačný systém zrušiť, Prešporok sa postupne menil zo stredovekého kráľovského mesta na modernú stredoeurópsku metropolu, v ktorej si hľadala útočisko vyššia inteligencia či šľachta, budujúca si v Prešporku svoje sídla a paláce.

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL

17

KULTÚRNY KYSLÍK

Medzi prvé stavby, budované v priestoroch už dožívajúcich hradieb, patril palác na dnešnej Panskej ulici č. 15 (parcela č.

194 na Marquartovom plane), pomenovaný po svojom stavebníkovi Pavlovi Balassovi. Stavba Balassovho paláca prebiehala v rokoch 1754 - 1762 a ako mnohé iné, aj tento vznikol prestavbou starších stredovekých domov. Od doby svojho vzniku menil viackrát svojho majiteľa, čo sa odzrkadľovalo v menších či väčších prestavbách. Pôvodne 4-krídlový palácový objekt s vnútorným nádvorím prešiel najvýznamnejšou zmenou v 30-tych rokoch minulého storočia, kedy postupne asanovali jeho dvorové krídla a neskôr pribudla aj celkom nenápadná nadstavba. Zaujímavým faktom je autorizácia projektov búracích prác významným architektom Bellušom.

Dnes, po vyše 250 rokoch od postavenia, je vlastníkom zostávajúcej časti paláca Spolok architektov Slovenska, ktorý objekt spravuje, prenajíma, ale najmä v ňom sídli. Inštitúcia propagujúca osvetu architektonického remesla však ako občianske združenie nedisponuje kapitálom, ktorý by si vyžadovala potrebná komplexná obnova dnes už národnej kultúrnej pamiatky. Havarijné stavy sa darí Spolku odstraňovať len pomaly a s nutnou spoluúčasťou Ministerstva kultúry SR prostredníctvom dotačných programov.

Veľkou ranou a zároveň aj hendikepom súčasneho stavu je zastavané nádvorie, ktoré kedysi obkolesovali krídla pôvodneho

paláca. Pamiatkovo chránený objekt na Panskej ulici 15 totiž končí za dverami prejazdu, kde sa v súčasnosti nachádza jeden zanedbaný a špinavý priestor, zahltený výparmi z kuchyne či vzduchotechniky a okupovaný holubmi. Pôvodná parcela je pochopiteľne rozdelená v nepochopiteľnom pomere a preto akýkoľvek žiadúci zásah do vnútrobloku by si vyžadoval neuveriteľné úsilie. Jestvujúci fragment pôvodného paláca tým totiž trpí a ak by mal prejsť veľkou rekonštrukciou, vnútorný dvor by nemal ostať nepovšimnutý. V najideálnejšom prípade by sa mohla asanovať vnútorná stavba, ktorá by mohla uvoľniť priestor pre verejné aktivity. Z majetkoprávneho pohľadu je to však skôr utópia.

Vnútornú dispozíciu dnes okupuje okrem spomenutého Spolku viacero nájomcov, ktoré si žijú svojim životom a vytvárajú

spolu jeden disharmonický celok. Hodnotné interiérové priestory sa nachádzajú v podzemnom podlaží, pivníc pôvodných stredovekých objektov, rovnako aj na prízemí, kde sa za posledné obdobie vystriedalo

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL

18

KULTÚRNY KYSLÍK už viacero gastronomických prevádzok. Najhodnotnejším barokovým

priestorom je okrem schodiska celé piano nobile na druhom nadzemnom podlaží, kde sídli administratíva Spolk a redakcia najstaršieho architektonického časopisu na Slovensku – časopisu Projekt.

BALAŠOV PALÁC * PALÁC BEZ KRÍDEL

19

KULTÚRNY KYSLÍK

Preto ponúkla Katedra architektúry na Stavebnej fakulte STU, (ako konštituujúce sa pracovisko so zameraním na interdisciplinárnu

obnovu pamiatok), Spolku… pomoc. V rámci ateliérových prác na obnove pamiatok sa spracovávajú modelové štúdie funkčného využitia paláca. Od októbra 2018 začalo na nich pracovať 10 študentských tímov, zložených z poslucháčov posledného ročníka inžinierskeho štúdia. Balassov palác volá po novom reštarte, ktorý by mu prinavrátil niekdajšiu slávu,a funkčne ho adekvátne začlenil do historického jadra mesta.

Od začiatku semestra prebiehajú hromadné konzultácie pod vedením docentky Jany Gregorovej, (gestorky spomenutej iniciatívy), za spolupráce ďalších kolegýň a kolegov z katedry. Pre rýchlejšie a dôkladnejšie spoznanie objektu bolo študentom umožnené prostredníctvom viacerých exkurzií nahliadnuť do interiérov, aj bežne neprístupných priestorov paláca. Relevantnosť informácií a faktov o pamiatke zabezpečili poskytnuté architektonicko-historické výskumy docentky Zuzany Ševčíkovej, ktorá aj osobne vysvetlila stavebno-historický vývoj objektu všetkým účastníkom exkurzie priamo na mieste. Zadanie od Spolku architektov Slovenska vytvorilo priestor pre široké uchopenie témy obnovy významnej národnej kultúrnej pamiatky. Očakávajú sa kreatívne nápady zo strany študentov, ktoré by boli vhodné pre dané prostredie a palácovú budovu. Okrem aktívneho parteru, ktorý sa opakuje v rôznych podobách pri každom navrhovanom variante, sa v niektorých variantoch overuje možnosť roznych typov bývania, vrátane rezidenčného. V nemalej miere sa kladie dôraz na historické hodnoty objektu a ich spôsoby prezentácie.

V priebehu semestra bola taktiež zorganizovaná konzultácia prác formou prezentácie rozpracovaných konceptov pred členmi prezídia Spolku, kde sa k jednotlivým variantom formou pripomienok usmerňovali študenti v ich ďalšej práci. Výsledné návrhy budú obhajované koncom januára 2019 na Katedre architektúry SvF STU a následne by sa mali sprístupniť verejnosti aj formou výstavy priamo v priestoroch paláca.

Výsledné návrhy by mali pomôcť pri hľadaní optimálneho funkčného využitia paláca, ktorý by aj naďalej mal slúžiť celej komunite slovenských architektov. Variantné riešenia študentov hľadajú novú podobu starej funkcie .

„PRIESTORY PALÁCA VYSTRIEDALO VIACE-RO ĎALŠÍCH NÁOMNÍKOV, ZVAČŠA AR-CHITEKTOV, PRÍPADNE INÝCH FIRIEM. Z VAČŠEJ ČASTI DNES INTERIÉRY ZÝVAJÚ PRÁZDNOTOU A ČAKAJÚ NA NOVÚ NÁPLŇ!”

MODERNÁ NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA?Ing. arch. Eva Boecká, PhD.

VEREJNÝ PRIESTOR V UNIVERZITNOM PROSTREDÍ VYUŽÍVAJÚ KAMPUSY NA CELOM SVETE. PREČO NIE V NAŠOM PRÍPADE? JEDNÝM Z PROBLÉMOV JE PREPOJENIE STU FAKÚLT (OKREM FA) S NÁMESTÍM. NESTÁLO BY ZA ÚVAHU NIEČO S TÝM UROBIŤ?

20

KULTÚRNY KYSLÍK

MODERNÁNÁRODNÁKULTÚRNA PAMIATKA?

21

KULTÚRNY KYSLÍK Pod pojmom národná kultúrna pamiatka, si zväčša bežný človek

predstaví honosnú slohovú budovu paláca alebo kaštieľa. Do tejto kategórie však patria, okrem iného, aj výnimočné stavby modernej architektúry 20. storočia. Ako vnímať hodnoty stavieb medzivojnovej architektúry, ich ochrane a prípadnej konverzii pôvodnej funkcie pre ich fyzickú záchranu, tejto téme sa venovala novembrová konferencia v Metodickom centre modernej architektúry v Brne s názvom Forum & československá moderna, na ktorej sa stretli odborníci zo Slovenska, Moravy a Čiech.

Názov zrozumiteľný úzkemu kruhu odbornej verejnosti v sebe skrýva veľa. Forum bol časopis pre umenie a architektúru, vychádzajúci v Bratislave, v komplikovanom medzivojnovom období vzmáhajúceho sa nacizmu. Založený bol v 1931 a zanikol spolu s prvou Československou republikou v roku 1938. Zakladateľom časopisu a zodpovedným redaktorom bol bratislavský architekt Endre ( Andrej) Szönyi. Neskôr sa redakcia rozrástla o pobočku v Brne, vedenú architektom Endre Steinerom, rodákom z Dunajskej Stredy. Časopis sa vyznačoval vynikajúcou grafikou, fotografiami a pôvodnými príspevkami od domácich – slovenských a českých aj zahraničných prispievateľov. Jeho spracovanie bolo po každej stránke na vysokej úrovni. Časopis Forum si objednávali aj naše veľvyslanectvá, ktoré do sveta šírili dobré meno architektúry Slovenska a českých zemí. Jazykom časopisu bola nemčina, spoločný jazyk národov bývalej monarchie.

Popri verejnosti známych menách slovenských architektov ako Dušan Jurkovič, Michal Milan Harminc, Emil Belluš, slovenské mestá začiatkom storočia formovala plejáda ďalších – domácich architektov nemecko- maďarsko – židovského pôvodu. Po vzniku Československej republiky sa pridali k tejto pestrej zmesi architekti z českých zemí. Stavby všetkých týchto tvorcov vytvárali kolorit našich miest, niekde nenápadne a skromne splynuli s existujúcim prostredím, inde vyčnievajú ako výkričník nedokončenej urbanistickej koncepcie, spomedzi drobnej zástavby zachovaných jednopodlažných predmestských domov. Nástup medzivojnovej architektúry do existujúceho urbánneho prostredia bol často tvrdý a likvidačný.

MODERNÁNÁRODNÁKULTÚRNA PAMIATKA?

22

KULTÚRNY KYSLÍK

Konferencia v Brne pripomenula intelektuálne prepojenie Bratislava-Brno prostredníctvom časopisu Forum. Hovorila o (možno už zabudnutých) medzivojnových architektoch združených okolo časopisu, ktorí sa pričinili o novú architektúru a formulovanie progresívnych názorov na bývanie ( E. Szönyi, F. Wimmer, E. Steiner, bratia Šlapetovci), venovala sa ohrozeným výnimočným stavbám nachádzajúcim sa na pokraji fyzického zániku (národná kultúrna pamiatka zotavovňa Machnáč v Trenčianskych Teplicich od Jaroslav Krejcara a kúpele v Zábrdovicích od Bohuslava Fuchsa) aj stavbám, ktorým sa podarilo prekročiť svoj tieň a zaskvieť sa v pôvodnej kráse (synagóga v Žiline od Petra Berhrensa).

Často diskutovaná téma stretu staré-nové, tradičné-moderné nenachádza jednoznačné východiská a závery. Zachovať a obnovovať alebo búrať? Rozhodnutie, na ktorú stranu sa prikloníme sú svedectvom doby, hierarchie a hodnôt ktoré spoločnosť v súčasnosti vyznáva.

„V MENE PRESADENIA SA MODERNY A MODERNIZÁCIE MESTA NEMILOSRDNE PADALI MNOHÉ HISTORICKÉ STAVBY MODELUJÚCE MESTOTVORNÚ ŠTRUK-TÚRU. NA DRUHEJ STRANE MNOHÉ SOLITÉRY FUNKCIONALISTICKEJ AR-CHITEKTÚRY RÁMCOVANÉ ADEKVÁT-NYM PROSTREDÍM PRINIESLI NOVÚ VI-ZUÁLNU A FUNKČNÚ KVALITU“

Prvorepubliková moderna znamenala pre nás jedinečný prerod zo sveta 19. storočia do moderného stredoeurópskeho štátu vo všet-

kých jeho aspektoch s výraznou demonštráciou novej architektúry. Vznik Československej republiky priniesol dovtedy nepoznané možnosti demo-kratickej spoločnosti. S týmto novým svetom sa slobodní občania pomer-ne plynulo zžili a do svojej novej identity prijali aj modernú architektúru. Bolo treba vymaniť sa z ťaživého dedičstva Uhorska a pozerať sa do-predu s konkrétnou víziou budovania republiky, viac menej od základov. Postavili sa celé mestá, napr. Zlín (ČR), Partizánske, Svit a i. Moderna sa včlenila do historických centier, vznikali nové rozsiahle mestské štvr-te a stavby so svojou špecifickou regionálnou modernou. Budovali sa nové školy, úrady, ministerstvá, domy, byty, továrne. Celá republika bola funkčne vybudovaná za 20 rokov (1918 – 1939).

Rozsiahlosť dedičstva architektúry z medzivojnového obdobia I. Čes-koslovenskej republiky predstavuje podstatnú časť moderných sloven-ských dejín 20. storočia. Je nedeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.

Z toho vyplývajú aj záväzky, starostlivosť a ochrana našich pamiatok. Súčasná (i odborná) spoločnosť tú snahu má, ale jej schopnosť obsiahnuť celé dedičstvo slovenskej moderny- funkcionalistickej architektúry - je stále problematická. Okrem toho snaha o štiepenie názorov na vlastnú históriu (napr. politickou elitou i historikmi), robí situáciu ešte neprehľad-nejšou, zahmlieva podstatné udalosti a ich význam, z ktorých boli odve-dené jednotlivé činy.

Životaschopnosť myšlienky konceptu prvej republiky bola úspešná. To potvrdzuje fungovanie celej občianskej spoločnosti. Uvedomme si, že len za 20 rokov bola naštartovaná, realizovaná a vžitá nová koncepcia urbanizmu a moderného bývania v takej kvalite, ktorá nás priraďovala k najvyspelejším krajinám sveta. Samotné stavby, hmotné doklady doby, užívame doteraz, často bezo zmien.

23

KULTÚRNY KYSLÍK

DOZRE-LA NAŠA SPOLOČNOSŤ NA DED-IČSTVO FUNKCION-ALISTICKÝCH PAMIATOK ?

Ing. arch. Dušan Mellner, PhD.

DOZRELA NAŠA SPOLOČ-NOSŤ NA DEDIČSTVO FUNKCIONALISTICKÝCH PAMIATOK ?

DOZRE-LA NAŠA SPOLOČNOSŤ NA DED-IČSTVO FUNKCION-ALISTICKÝCH PAMIATOK ?

24

KULTÚRNY KYSLÍK Súčasné požiadavky na zvýšenie štandartu prostredia neobišli

ani architektúru moderny. Nové technické požiadavky na teplotechniku budov a nové funkčné využitie vedie k zásadným prestavbám týchto domov a celých areálov. Bez zamyslenia sa nad ich hodnotami. Vplyvom zvýšenia zúročenia investícií, a šetrenia nákladov na obnovu dochádza k celkovej zmene fasády ale i interiérov. Obytné domy i administratívy či nemocnice sa často búrajú z dôvodu nízkej efektivity využitia pozemku. Prízemné alebo dvojpodlažné domy s veľkým pozemkom v centrách miest nedokážu odolať tlaku efektivity, v horizontálne či vertikálnej rovine. Mnohokrát je „efektívne“ zastavaný celý pozemok. Vysoké požiadavky na parkovanie zase likvidujú mestské ulice a tým fungujúci urbanizmus mesta. Toto sú len vybrané problémy dneška v súvislosti s funkcionalistickou architektúrou, ktorej akoby stále neprislúchala váha historickej hodnoty.

Tieto objekty často nie sú vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky a keď aj sú, tak primárnym nedostatkom koncepcie ich ochrany je absencia manuálu ich obnovy. Absenciu metodiky obnovy funkcionalistikých objektov je možné evidovať tak na krajských pamiatkových ako aj stavebných úradoch. Ochrana a obnova ostáva najmä v rukách jednotlivcov, alebo občianskych iniciatív. Je funkcionalistická architektúra pre súčasné generácie pamiatkou? Dozrela naša spoločnosť na dedičstvo funkcionalistických pamiatok?

Určitú úlohu v rozpačitom postoji ku modernej architektúre zohráva aj skutočnosť, že napriek jej nepopierateľným kvalitám demonštrujúcim „nový život“ sa jej nedá uprieť aj necitlivé odmietanie tradičných princípov stavania podľa ktorých boli začiatkom 20-teho storočia vybudované všetky naše mestá a ktorých zažitý genius loci moderná architektúra často ignorovala. Preto stojíme dnes, na začiatku 21.storočia pred ťažkou otázkou – ako chrániť jednotlivé typy rôznych pamiatkových štruktúr? Ako nastaviť mechanizmus hodnotenia moderných objektov, ktoré sami nechránili predošlú zástavbu a tak nie div, že nie sú dnes ani ony chránené?

„AKÁ JE REALITA V CHRANE A OBNOVE ARCHITEKTÚRY POSTAVENEJ V 20. A 30. ROKOCH 20. STOROČIA?“ AKO SA VY-SPORIADAME S TOUTO PROBLEMATIKOU V PRVÝCH DEKÁDACH 21. STOROČIA ? TAKPOVEDIAC VÁGNE , NEISTO A BEZ JASNÝCH PRAVIDIEL.”

DOZRE-LA NAŠA SPOLOČNOSŤ NA DED-IČSTVO FUNKCION-ALISTICKÝCH PAMIATOK ?

25

KULTÚRNY KYSLÍK Absencia objektívnych kritérií pri hodnotení architektúry má za

následok, že sa ani vo funkcionalistickej architektúre nerobí rozdiel, či ide o zásah do tradičnej štruktúry alebo o kvalitne vybudovaný súbor či areál moderných budov, majúci nielen architektonické ale aj urbanistické kvality. Pred podobným problémom stojí aj industriálna architektúra.

K vybraným príkladom zachovaných modernistických urbanistických celkov patrí problém vyhlásenia mestskej pamiatkovej rezervácie v Partizánskom, Svite, mestskej štvrte Svojdomov v Žiline, či jednotlivé stavby ako Machnáč v Trenčianskych Tepliciach a i. Každý prípad je špecifický a preto jeho ochranu a obnovu treba riešiť s citom . Pravdou ostáva, že moderná architektúra predstavuje samostatný špecifický fenomén v oblasti ochrany a obnovy pamiatok a ako k takému sa je treba ku nej aj postaviť. Ak to neurobíme , nezabránime ďalším svojvoľným prestavbám tak solitérov v podobe rodinných domov, a ich nekoncepčných projektov obnovy, ako aj chátraniu celých urbanistických komplexov , ktoré patrili ku skvostom modernej architektúry.

Píše sa rok 2018 a pri 100. výročí založenia Československej republiky by sme mali náš pohľad na túto súčasť nášho kultúrneho dedičstva prehodnotiť a dôslednejšie vnímať a následne chrániť architektúru, ktorá tvorí súčasť našej ťažko získanej československej identity.

POHĽAD Z ULICE KÁLOV NA DOMINANTU ŽILINY (2008). ZATIENENIE DOMINANTY PO POSTAVENÍ OBCHODNÉHO DOMU MIRAGE V MESTSKEJ PAMIATKOVEJ REZERVÁCIÍ ŽILINA (2010), FOTO D. MELLNER.

GLOBAL DOZ-RELA NAŠA SPOLOČNOSŤ NA DED-IČSTVO FUNKCION-ALISTICKÝCH PAMIATOK ?

26

KULTÚRNY KYSLÍK

VÁTRALOVA VILA V ŽILINE OD ARCHITEKTA M. M. SCHEERA, REALIZÁCIA 1927. FOTO - STAV Z ROKU 2003 A 2010 ..., FOTO D. MELLNER.

REHA-BILITÁCIA ÚZEMIA „PRI TABAČKE“

27

KULTÚRNY KYSLÍK

Banská Štiavnica, ako aktuálna jednotka na slovenskom zozname lokalít svetového kultúrneho dedičstva, je známa asi všetkým. Obdivujeme jej prírodu, ale najmä zachované historické jadro mesta, banské technické pamiatky, či mimoriadne známu kalváriu. Často si však neuvedomujeme, koľko úsilia stojí investorov a pracovníkov stavebných a pamiatkových úradov zachovanie kultúrnych a historických hodnôt. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že ochrana pamiatok je komplexná činnosť, do ktorej musia nevyhnutne zasahovať odborníci z oblasti, histórie, architektúry, urbaniz-mu čí iných odvetví súvisiacich s rehabilitáciou zanedbaných či zničených historických miest. Odborníkov, ktorí sú vybavení takýmito komplexnými vedomosťami je v súčasnosti málo a tak vzniká prirodzená potreba ta-kýchto špecialistov vychovať.V zmysle nového smerovania Katedry architektúry, Stavebnej fakulty, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, (ktorým je obnova a ochra-na pamiatok a historických budov), sa študenti pod vedením tímu pedagó-gov a doktorandov pustili do analýzy územia okolo bývalej tabakovej to-várne, familiárne nazývanou aj „Tabačka“ Išlo o tri dni trvajúci workshop, zameraný na obhliadku, analýzu územia, identifikáciu problémov v území a napokon aj o vytvorenie širšieho spektra návrhov opätovného zastavania predmetného územia.Hlavná koordinátorka workshopu, doc.Ing.arch. Jana Gregorová,PhD., je osobou ktorej rukami prešli aj samotné pamiatkové výskumy mesta Ban-ská Štiavnica, ktoré spolu s inými materiálmi o histórii mesta boli po-skytnuté študentom ku spracovaniu návrhov. Pre spresnenie informácií a najmä pre poskytnutie širšieho spektra názorov na revitalizáciu územia bývalej „Tabačky“ boli prizvané aj dve posily tímu pedagógov, Ing.arch Eva Borecká, PhD., pedagóg Katedry architektúry STU a Ing. arch. Kata-rína Vošková, PhD., pracovníčka z vedecko-výskumného pracoviska FA STU v Banskej Štiavnici.

Ing. Richard Šimek

MONITORINGIKPREHABILITÁCIA ÚZEMIA „PRI TABAČKE“

Územie je v súčasnosti využívané, (alebo lepšie povedané nevyužívané) a sformovalo sa ako parkovisko vo forme neudržiavaných trávnatých plôch. Samotná tabaková továreň, ako relikt výrobno – administratívnych priestorov je v súčasnosti nevyužívaná. Podľa hlasov bansko-štiavnickej odbornej verejnosti si územie takpovediac žije svojim životom a jeho ďal-šie formovanie je veľmi spontánne a riadi sa mechanizmom pokus /omyl.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o pôvodne nezastavané územie, opak je však pravdou. Územie bolo zastavané kompaktnou zá-stavbou malých, tradičných baníckych domov, ktoré boli v 80-tych rokoch 20- teho storočia asanované a tak sa vytvorila medzera „vybitého zuba“ v pôvodne súvisle zastavanom predmestí. Vstup do mesta dnes pripomína už len časť niekdajšieho gotického kostola, ktorý bol neskôr, v turbulent-nom období tureckých nájazdov, prestavaný na vstupnú bránu do mesta. V súčasnosti sa z pôvodnej situácie zachovalo iba pôvodné presbytérium. Hlavná loď kostola, prestavaná v dobe protitureckých bojov na mestskú bránu sa kvôli novej komunikácii zbúrala.

ŽIVÝ SLOVNÍK PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA

28

KULTÚRNY KYSLÍK

PRIESTOR PRED TABAKOVOU TOVÁRŇOU

Uplynulý rok sme sa v rámci výuky na Katedre architektúry Stavebnej fakulty rozhodli, že výuku „pamiatkarských“ predmetov (rozumej: zozná-menie sa s prostredím archívov a pamiatkových úradov, následné projekto-vanie obnovy budov atď.) sa posnažíme v čo najväčšom rozsahu prepojiť s praxou. Tento krok sa na začiatku vždy zdá veľmi málo reálny a ťažko spracovateľný, nakoľko študentské práce vždy ostanú študentskými prá-cami a prax si vyžaduje určitú formu skúseností projektanta, ako aj vyššiu odbornosť. Nie je toto však iba zažitými frázami? Nemáme na univerzite dostatok šikovných študentov a odborníkov, ktorí dokážu ustriehnuť kva-litu výstupu svojich „zverencov“?

Áno, téma obnovy pamiatok je ďaleko komplexnejšia, ako sa môže zdať. Popri architektonickej fáze navrhovania je potrebné súbežne uvažovať nad problematikou statického zabezpečenia a spôsobom technologického odstránenia porúch. Často sa stáva, že práve zohľadnenie týchto aspektov má vplyv aj na architektonické riešenie. Aby si študent osvojil potre-bu zohľadňovania všetkých aspektov - pamiatkových hodnôt v zmysle pamiatkového zákona, architektonicko-historických a archívnych výsku-mov, musia byť neoddeliteľnou súčasťou už v etape predprojektovej prí-pravy .Opäť sme sa ale zamysleli, prečo by toto malo byť nereálne? V rámci Stavebnej fakulty máme k dispozícii (na rôznych špecializovaných pra-coviskách) odborníkov jednotlivých oblastí a umenie ostáva už iba v ich vzájomnom prepojení pri vypracovaní projektu obnovy.

„ŠTUDENTSKÉ PRÁCE ZOSTANÚ IBA ŠTUDENTSKÝMI PRÁCAMI A PRAX SI VYŽADUJE URČITÚ FORMU SKÚSENO-STÍ ! NIE JE TO VŠAK IBA ZAŽITÝMI FRÁZAMI?“

DAJME ŽIVOT MLYNU!

29

KULTÚRNY KYSLÍKDAJME ŽIVOT MLYNU!

Ing. Ing. arch. Roman Ruhig

Na jar tohto roku sme sa do toho pustili. Rozbehli sme spoluprácu so súk-romným vlastníkom „Štampelovského mlyna“ v Modre, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Výsledky práce zapálených študentov a pedagógov bolo možné po polročnom snažení prezentovať aj pred verejnosťou. Na jeseň tohto roku bola otvorená výstava v predmetnom objekte, ktorá pre-zentovala kompletnú predprojektovú prípravu vrátane archívneho a archi-tektonicko-historického výskumu, statických a stavebno-technologických prieskumov a prvotných architektonických návrhov. Výstava sa zdarne prepojila s dňami otvorených vínnych pivníc v Modre a svojou vysokou odbornosťou a grafickým spracovaním oslovovala návštevníkov. Koniec koncov – víno a kultúra kráčajú ruka v ruke pri sebe, takže výstava úspeš-nejšie ani dopadnúť nemohla.

Našou momentálnou snahou je získanie dotácie z grantového programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR, aby projekt mohol zdarne pokračovať v ďalších fázach až po realizáciu. Veľmi sa z toho tešíme a sme plní očakávaní, ako tento „experiment“ bude pokračovať, no prvot-ným posolstvom je pre nás neodškriepiteľná vec: dá sa to!

DAJME ŽIVOT MLYNU!

30

KULTÚRNY KYSLÍK

SLOVNÍK IKP

31

KULTÚRNY KYSLÍKSLOVNÍK

Rurbanizácia

Pre nové situácie potrebujeme nové slová, aby sme vedeli presnejšie popísať prostredie, v ktorom sa nachádzame. A aj pre staré slová, musí-me nachádzať ich nový význam. Len boj o slová a a ich význam umožní skutočnú diskusiu a môže prispieť aj k rozumných a prospešným rozhod-nutiam.

Preskupovanie obyvateľov v rámci jestvujúcich mest-ských systémov a s tým spojené obnovenie prirodzených funkcií napr. zvyšovanie plôch zelene alebo revitalizácia brownfieldov.

Konurbácia

alebo aj po slovensky súmestie je komplex niekoľkých miest alebo aglomerácií zrastených do jednej súvislej za-stavanej plochy, pričom každé funguje samostatne napr. Vrútky a Martin.

Mesto múzeum

pozerať sa na mesto ako múzeum prvýkrát definoval L. Beasly v Kanade. Toľko miest je predsa komplexom prejavov civilizácie, ktoré spájajú od prehistorických až po súčasné prejavy. Artefaktami nie sú len exponáty v múzeu, ktoré zhormaždujeme, sú to steny priestory, kra-jiny voda a dokonca aj obyvatelia mesta.

SLOVNÍK IKP

32

KULTÚRNY KYSLÍKSLOVNÍK

Obnova

úkon, ktorý má mať povahu výnimočnosti. Jej cieľom je zachovat a odhaľovat estetické historické hodnoty pa-miatky. Je vysoko špecializovaná činnosť. Zakladá sa na rešpektovaní pôvodných historických materiálov a au-tentických dokumentov. Zastavuje sa tam, kde začínajú dohady. Obnovu vždy predchádza archeologický a histo-rický výskum pamiatky.

Rekonštrukcia

exaktná je navrhnutá a prevedená podľa dokumentácie autentického stavu, z ktorého je vylúčený osobný názor a invencia spracovateľa.

analogická používame ju tam, kde sa opierame o dolo-ženú podobnosť alebo zhodnosť s iným zachovaným objektom.

hypotetická je realizovaná podloženou, vedecky formu-lovanou hypotézou, na základe ktorej sa zaniknutý ob-jekt alebo jeho časť, niekedy aj veľmi dávno zaniknutý objekt, znovu postaví.