1. Úvodná charakteristika analýzy Škvp -...

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES. Strana 1

1. Úvodná charakteristika analýzy ŠkVP

Cieľom prvej aktivity bolo spracovanie podrobnej analýzy doterajšieho obsahu

vzdelávania, pouţívaných metód výučby, vrátane vyuţívania existujúcich didaktických

pomôcok.

V rámci tejto aktivity odborný projektový tím realizoval podrobnú analýzu, ktorá bola

zameraná na zhodnotenie doterajšej vzdelávacej stratégie školy, školského učebného plánu,

učebných osnov jednotlivých predmetov, pouţívaných metód vyučovania, na I. a II. stupni

ZŠ, s dôrazom na 1. a 5. ročník.

Predimenzované učebné osnovy neposkytujú ani učiteľovi ani ţiakom dostatok

priestoru na rozvíjanie kľúčových kompetencií. Školský systém je viac orientovaný na

memorovanie teoretických pojmov, ako na rozvíjanie prakticky pouţiteľných vedomostí a

zručností. Realizácia vyučovacieho procesu podľa doterajších osnov nedávala priestor pre

obohatenie výučby o nové trendy a inovatívne formy vzdelávania.

Analýza bude základným východiskovým materiálom pre prípravu nového školského

vzdelávacieho programu, ktorého cieľom bude zosúladenie obsahu a foriem vzdelávania

s potrebami regiónu, s poţiadavkami trhu práce a s nárokmi spoločnosti zaloţenej na

vedomostiach.

Na základe výstupov získaných z analýzy odborný projektový tím identifikoval zmeny

v obsahu a metódach vyučovania, ktoré budú zakomponované v procese vypracovania ŠkVP

v rámci nasledujúcej aktivity. Zmeny sa týkajú hlavne školského učebného plánu, učebných

osnov jednotlivých predmetov, metód vyučovania a organizácie vyučovania. Odborný

projektový tím sa zaoberal aj zmenami v oblasti voliteľných hodín. V súvislosti so

zavádzaním nových metód do vyučovacieho procesu (napr. projektové vyučovanie, modulové

vyučovanie, a pod.) je potrebné dovybavenie didaktickými pomôckami, ktoré budú zakúpené

v rámci nasledujúcej aktivity.

Tvorba ŠkVP je záleţitosťou celého pedagogického zboru. Prijatie zmien a procesu

tvorby sa odvíja od toho, ako je zmena prezentovaná. Záleţí však na všetkých členoch zboru,

hlavne na schopnosti a zručnosti pracovať v tíme. Dôleţitá je motivácia, komunikácia.

Tvorba ŠkVP je náročnou činnosťou, ale je prostriedkom osobnostného a profesijného

rozvoja kaţdého, kto sa na ňom podieľa.

V rámci prípravy školského vzdelávacieho programu podľa jednotlivých predmetov

vyšpecifikoval kaţdý expert oblasti, v rámci ktorých budú zavedené inovatívne metódy

výučby s pouţitím didaktických prostriedkov, ktoré budú smerovať k zvýšeniu kľúčových


kompetencií ţiakov hlavne v oblasti jazykových kompetencií, kompetencií v oblasti IKT

a kompetencií v oblasti prírodovedných predmetov. Zamerali sa na proces premeny

tradičných foriem vzdelávania, čo do obsahu a metód výučby na moderné formy, s pouţitím

moderných, inovatívnych didaktických pomôcok. Cieľom reformy je podporiť zvyšovanie

kvality vzdelávania na základe inovácií a profilácie školy v nadväznosti na reformu systému

vzdelávania.

Náš odborný projektový tím má 21 členov. Prácu 6 interných expertov pre I. stupeň

a 11 interných expertov pre II. stupeň usmerňovali odborní garanti pre I. a II. stupeň na

pravidelných pracovných stretnutiach. Koordinovali činnosť členov pracovných skupín

s cieľom zabezpečiť kompatibilitu spracovávania čiastkových analytických údajov za

jednotlivé pracovné skupiny. V rámci pracovných stretnutí s externými expertami –

metodikmi metodicky usmerňovali postup prác pri spracovaní analytických údajov.

Analýza nám dala príleţitosť vyuţívať skupinové práce, spoločne diskutovať,

navzájom sa bliţšie spoznávať, vedieť o sebe viac. Je to jeden z krokov, ktorý nás postupne

privádza k tímovej práci.

Podklady pre analýzu sme získavali z výstupov rôznych činností :

Analýza ŠkVP - kritériá, vyjadrenie za jednotlivé predmety.

Vyhodnotenie hospitačných záznamov – diagnostika vyučovacej hodiny.

Analýza využívania vyučovacích metód .

Dotazník o kvalite života školy.


2. Analýza ŠkVP - kritériá, vyjadrenie za jednotlivé predmety.

Analýza jednotlivých predmetov vypracovaná na základe určitých kritérií:

V tejto etape išlo o samotnú analýzu existujúcich učebných osnov jednotlivých predmetov

zameraných hlavne na 1. a 5. ročník, ktorú vykonávali vyučujúci daného predmetu. Interní

experti spracovali analýzu, kde poukázali na potrebné zmeny – úpravy učebných osnov,

pouţívané metódy a formy, dovybavenie didaktickými pomôckami.

Výstupy jednotlivých aktivít, sumarizácia a spracovanie výstupov jednotlivých expertov sú

zahrnuté v komentári a tabuľke. Kritéria tvoria prílohu č. 1.

2.1 Analýza ŠkVP - kritériá, vyjadrenie za jednotlivé predmety - I. stupeň

1. obsahuje/neobsahuje učebná osnova (tematický plán) konkrétny štruktúrny prvok

ciele predmetu – výkonové štandardy, SJL – áno MAT – áno TPÍS - áno

INF – áno HUV – áno

TEV – áno VYV – áno

ETV – áno PRÍR – áno

obsah vzdelávania – základné – obsahové štandardy, SJL – áno MAT – áno TPÍS - áno




obsah vzdelávania – rozširujúce učivo – obsahové štandardy, SJL – áno MAT – nie TPÍS - áno

INF – nie HUV – áno


ETV – áno PRÍR – nie

Vo väčšine predmetov učivo nie je delené na základné a rozširujúce, preto je pri rozširujúcom

uvádzaná odpoveď „nie“.

výstupy vzdelávania, SJL – áno MAT – áno TPÍS - áno




vyučovacie metódy, SJL – áno MAT – čiastočne formulované TPÍS - nie


TEV – nie VYV – áno

ETV – čiastočne PRÍR – áno

kritériá úspešnosti žiaka, SJL – nie MAT – áno TPÍS - áno

INF – nie HUV – nie

TEV – nie VYV – nie



materiálno-technické zabezpečenie, SJL – nie MAT – áno TPÍS- áno


TEV – nie VYV – nie

ETV – nie PRÍR – áno

čas učenia sa, SJL – áno MAT – áno TPÍS - áno




spôsoby hodnotenia úspešnosti žiaka. SJL – áno MAT – áno TPÍS - áno


TEV – nie VYV – áno

ETV – nie PRÍR – nie

2. nadväznosť jednotlivých bodov, najmä v časti učebné osnovy – súvis a súlad cieľov s výkonovým štandardom a vymedzeného učiva s obsahovým štandardom

SJL – ciele sú súladné s výkonovým štandardom

INF – existuje TEV - neexistuje

ETV - pri každej téme je cieľ porovnateľný a súladný s cieľmi z výkonového štandardu

MAT- existuje nadväznosť

HUV- existuje, prevzali sme ich všetky

VYV- ciele sú súladné s výkonovým štandardom ISCED 1

PRÍR- existuje, ciele vyučovacieho predmetu úzko súvisia s výkonovým štandardom a učivo

nadväzuje na obsahový štandard

TPÍS- pri každej téme je cieľ porovnateľný s cieľmi z výkonového štandardu

3. nadväznosť a súvislosť obsahu na ciele

SJL –obsah vzdelávania je previazaný s kompetenciami žiakov, ktoré sú definované

v cieľoch. Vyučovanie sa zameriava na väčšiu aktivitu žiakov.

INF- áno TEV - existuje

ETV – témy sú v súlade s cieľmi, základné učivo je jednoznačne určené

MAT- existuje nadväznosť

HUV- áno, témy sú v súlade s cieľmi

VYV- obsah vzdelávania je previazaný s kompetenciami žiakov, ktoré sú definované

v cieľoch

PRÍR- existuje, obsah je rozdelený do 6 tematických okruhov, ktoré súladia s cieľmi

TPÍS- téma sú v súlade s cieľmi

4. ciele spĺňajú/nespĺňajú kritériá na formuláciu cieľov – jednoznačnosť, merateľnosť,

formulácia vo výkone žiaka, činnostné (aktívne) sloveso, využitie taxonómie

SJL- ciele sú formulované aj na vyššie úrovne poznávacích procesov žiaka

INF- neviem čo myslela

TEV -nespĺňajú

ETV – hlavné ciele a operacionalizované ciele sú upravené tak, aby boli veku primerané,

zrozumiteľné a merateľné s použitím aktívnych slovies, s využitím vyšších úrovní


Bloomovej taxonómie

MAT- spĺňajú kritériá na formuláciu cieľov

HUV- neviem čo myslela

VYV- ciele spĺňajú kritériá na formuláciu cieľov

PRÍR- spĺňajú, jednotlivé tematické ciele v daných tem. celkoch sú súladné s cieľmi, ktoré

má žiak zvládnuť

TPÍS- hlavné ciele a operacionalizované ciele sú upravené tak, aby boli veku primerané,

zrozumiteľné a merateľné s použitím aktívnych slovies, s využitím vyšších úrovní

Bloomovej taxonómie

5. sú jasne vymedzené a určené ciele, ktoré žiak musí dosiahnuť aby bol úspešný, t.z. aby dostal dostatočný

SJL- sú vymedzené

INF – nie sú TEV- áno

ETV - áno

MAT- áno

HUV- nie sú

VYV- sú vymedzené

PRÍR- nie, ciele, ktoré má žiak dosiahnuť, aby bol úspešný, nie sú jasne vymedzené

TPÍS- áno

6. výstupy vzdelávania sú jasne a jednoznačne naformulované

SJL- výstupy sú jasne naformulované

INF- nie sú

TEV - áno ETV - áno

MAT- áno sú jasne a jednoznačne naformulované

HUV- áno

VYV- áno sú

PRÍR- áno

TPÍS- áno

7. bola spracovaná didaktická analýza učiva a bola spracovaná štruktúra učiva min. na úrovni základného a rozvíjajúceho (rozširujúceho) učiva – je jasne odlíšiteľné základné

a rozvíjajúce učivo v učebnej osnove

SJL- základné učivo je jasne vymedzené, rozvíjajúce je vymedzené len k niektorým témam

INF- základné učivo je rozpracované, rozvíjajúce nie je

TEV -nie ETV – áno, ale len na úrovni základného učiva

MAT- základné učivo je rozpracované, rozvíjajúce nie je

HUV- áno na úrovni základného učiva, rozvíjajúce učivo nemáme rozpracované

VYV- nie je vymedzené rozvíjajúce učivo, doplniť podľa úrovne výtvarných spôsobilostí

žiakov (nadania)

PRÍR- je definované základné učivo, rozvíjajúce učivo nie je uvedené v obsahu

TPÍS-áno

8. metódy a formy práce sú vhodne vybrané, je možné v časovom rozsahu pracovať s uvedenými metódami tak, aby boli dosiahnuté stanovené ciele


SJL- metódy sú vo vzťahu k cieľom a k časovému rozsahu dobre zvolené

INF- metódy sú rozpracované

TEV- nie sú vybraté žiadne metódy a formy

ETV –áno, sú vhodne vybraté

MAT- nie sú naformulované (stanovené)

HUV- metódy máme rozpracované

VYV- áno sú

PRÍR- áno , sú vhodne vybraté metódy a formy

TPÍS-áno

9. k jednotlivým cieľom, výstupom sú jasne a jednoznačne naformulované podmienky za ktorých bude výkon realizovaný a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá úspešnosti žiaka

SJL- sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti žiaka

INF- nemáme jednoznačne naformulované podmienky a kritériá TEV – nemáme podmienky a kritériá

ETV -nie

MAT- nie sú vytvorené

HUV- nemáme jednoznačne naformulované podmienky

VYV- nie sú v každej téme

PRÍR- nie sú jasne a jednoznačne naformulované podmienky, za ktorých bude výkon

realizovaný

TPÍS-nie

10. je pomenované jednoznačné materiálne zabezpečenie vyučovania – učebnice, iné pomôcky, učebné pomôcky, technika, atď.

SJL- učebnice, pracovné listy a učebné texty áno, pomôcky menej

INF- áno TEV- nie

ETV - nemáme

MAT – len pracovné listy, ostatné prostriedky nie sú vymedzené

HUV- nie je

VYV- áno je

PRÍR- áno

TPÍS-čiastočne

11. je jasne zadefinovaný čas navrhnutý na dosiahnutie cieľov, prácu so žiakmi pri dosahovaní kompetencií a osvojovaní konkrétneho učiva

SJL- áno je

INF- áno, určený je počet hodín v časovo-tematických plánoch

TEV - áno ETV - áno

MAT- áno, počet hodín v tematickom celku na jednotlivé týždne

HUV- áno počtom hodín v časovo-tematických plánoch

VYV- áno je

PRÍR – áno je

TPÍS-áno

12. sú stanovené/navrhnuté zmysluplné hodnotiace spôsoby a nástroje hodnotenia k stanoveným cieľom

SJL – sú stanovené


INF- nie sú

TEV- nie

ETV – nie sú stanovené aj keď využívame grafické výstupy, povzbudzovanie,

sebahodnotenie...

MAT- áno, máme interné hodnotiace spôsoby, ale nástroje hodnotenia k stanoveným cieľom

nemáme

HUV- nie sú

VYV- nie sú jednoznačne stanovené

PRÍR - nie

TPÍS- nie, ale ako nástroj hodnotenia využívame grafické výstupy, povzbudzovanie,

sebahodnotenie, hodnotiaci rozhovor, portfólio...

2.2 Analýza ŠkVP - kritériá, vyjadrenie za jednotlivé predmety - II. stupeň

4. obsahuje/neobsahuje učebná osnova (tematický plán) konkrétny štruktúrny prvok

ciele predmetu – výkonové štandardy, SJL – áno MAT – áno FYZ – áno

CJ – áno INF – áno HUV – áno

DEJ – áno CHEM – áno TEV – áno

OBV – áno GEO – áno TECH – áno

ETV – áno BIO – áno VYV – áno

obsah vzdelávania – základné – obsahové štandardy, SJL – áno MAT – áno FYZ – áno





obsah vzdelávania – rozširujúce učivo – obsahové štandardy, SJL – nie MAT – áno FYZ – nie

CJ – áno INF – nie HUV – nie

DEJ – áno CHEM – nie TEV – áno

OBV – nie GEO – nie TECH – nie

ETV – nie BIO – nie VYV – áno / vol. predmet VSM/

Vo väčšine predmetov učivo nie je delené na základné a rozširujúce, preto je pri rozširujúcom

uvádzaná odpoveď „nie“.

výstupy vzdelávania, SJL – áno MAT – áno FYZ – áno





vyučovacie metódy, SJL – áno MAT – áno FYZ – áno

CJ – áno INF – áno HUV – nie





kritériá úspešnosti žiaka, SJL – nie MAT – nie FYZ – nie

CJ – nie INF – nie HUV – áno


OBV – áno GEO – nie TECH – nie

ETV – nie BIO – nie VYV – áno

materiálno-technické zabezpečenie, SJL – áno MAT – nie FYZ – áno

CJ – nie INF – nie HUV – nie




čas učenia sa, SJL – áno MAT – áno FYZ – áno


DEJ – nie CHEM – áno TEV – áno



spôsoby hodnotenia úspešnosti žiaka. SJL – áno MAT – nie FYZ – nie

CJ – nie INF – nie HUV – áno


OBV – áno GEO – nie TECH – nie


5. nadväznosť jednotlivých bodov, najmä v časti učebné osnovy – súvis a súlad cieľov s výkonovým štandardom a vymedzeného učiva s obsahovým štandardom

SJL - Čiastočne, treba dopracovať.

CJ - Jednotlivé učivá tematických celkov v učebnej osnove nadväzujú na seba

a korešpondujú s obsahovým štandardom. Ciele predmetu v jednotlivých tematických

celkoch v učebnej osnove sú sformulované v kompetenciách a v téme, obsahovom

štandarde tak, aby boli v súlade s výkonovým štandardom .

DEJ - Výkonové a obsahové štandardy sú spracované v úzkej nadväznosti a sú vzájomne

komparabilné. Obsahový štandard zahŕňa témy a pojmy, ktoré si má ţiak osvojiť,

výkonový štandard zasa spôsobilosti nadobudnuté ţiakom vo vyučovacom procese

OBV - Obsah vyučovania tvorí sústava edukačných tém. Podieľa sa na mravnom,

občianskom a intelektuálnom rozvoji ţiakov. Pri kaţdej téme je cieľ porovnateľný

a súladný s cieľmi z výkonového štandardu. Napríklad: Obecná samospráva – Vie kto je

starostom /primátorom/ obce. Pozná základné úlohy obecnej samosprávy.

ETV - Cieľ je porovnateľný a súladný s cieľmi výkonového štandardu. Chýbajú však

čiastočné ciele, ktoré by viac špecifikovali obsahový a výkonový štandard.

MAT - Ciele sú rozpracované pre kaţdý tematický celok, sú súladné s výkonovým

štandardom.

INF - Cieľ je porovnateľný a súladný s cieľmi z výkonového štandardu.

CHEM - Jednotlivé témy a učivá v učebnej osnove na seba nadväzujú, vymedzené pojmy,

ktoré si má ţiak podľa obsahového štandardu osvojiť, sú v súlade s cieľmi vo

výkonovom štandarde , podľa ktorého má ţiak dané pojmy chápať.

GEO - Kognitívne, afektívne, psychomotorické ciele jednotlivých tematických celkov, sú


zahrnuté v časovo tematickom pláne, nie sú rozpracované zvlášť pre kaţdú tému, sú

vyjadrené pre celý daný tematický celok. Ciele sú súladné s cieľmi z výkonového

štandardu.

BIO - Jednotlivé učivá tematických celkov v učebnej osnove nadväzujú na seba


celkoch v učebnej osnove sú sformulované v kompetenciách a v téme, obsahovom

štandarde tak, aby boli v súlade s výkonovým štandardom.

FYZ - Jednotlivé učivá tematických celkov v učebnej osnove nadväzujú na seba


celkoch v učebnej osnove sú sformulované v kompetenciách a v pojmovej mape tak,

aby boli v súlade s výkonovým štandardom ŠVP.

HUV - Učivo je zhodné s návrhom zo ŠVP.

TEV - Obsahový štandard a ciele sú zhodné s ISCD 2. Dopĺňali a prispôsobovali sme

vzdelávací výstup – ten bol daný pre roč. 5.-9. všeobecne. Dopĺňali sme metódy

a formy, kritériá hodnotenia, materiálne pomôcky, učebné zdroje, časovú dotáciu.

TECH - Ciele súvisia s výkonovým štandardom /vedomosti + technické zručnosti/.

Vymedzené učivo je len základné a vychádza z obsahového štandardu.

VYV - Obsah vyučovania tvorí sústava edukačných tém. Kaţdá z tém zodpovedá riešeniu

určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Napríklad

v tematickom okruhu Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia v 5. ročníku –

ranokresťanské a byzantské umenie /mozaika/, spracúvajú námet inšpirovaný

byzantským chrámom – kresbový návrh ukladajú do obrazu zo štvorčekov alebo kociek.

V 6. ročníku nadväzuje edukačná téma Stredoveké a gotické umenie – oboznamujú sa

s gotickou architektúrou /alt. vitráţ, erby/. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie

náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti ţiaka.

6. nadväznosť a súvislosť obsahu na ciele SJL - Obsah je v súlade s cieľmi.

CJ - Obsah učebnice - Project určuje ciele, tematicky aj logicky na seba nadväzujú.

DEJ - Jednotlivé témy – učivá korešpondujú s výchovno - vzdelávacími cieľmi.

Pri rozširujúcich témach zaradených do učebných osnov v 6. ročníku klasických tried

boli pri formulácii cieľov rešpektované poţiadavky na vlastnosti cieľov ako aj hlavné

ciele vo výučbe dejepisu

OBV - Téma /učivo/ je v súlade s cieľmi. Jednoznačne určené základné učivo – rozširujúce

učivo – nie je pridané. V časovej dotácii pre predmet sú vyčlenené hodiny na projekty.

Ţiaci 5. ročníka počas školského roka vypracovali 2 projekty. V tematickom celku

Moja rodina vypracovali individuálne projekty na tému Zdravý ţivotný štýl v mojej

rodine a v tematickom celku Moja škola formou tímovej práce vypracovali projekt

Galéria osobností našej školy „Boli tu pred nami“. V predmete bolo vyuţívané

skupinové vyučovanie, tímová práca, pouţívané situačné a rolové metódy práce.

ETV - Obsah je navrhnutý tak, aby spĺňal poţiadavku na dosiahnutie hlavného cieľa.

Nie je však jednoznačne určené základné učivo, ktoré by mal zvládnuť kaţdý ţiak.

Absentuje aj pridané, rozširujúce učivo pre kreatívnejších ţiakov.

MAT - Obsah vzdelávania je zaloţený na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne

zameriava na rozvoj ţiackych schopností predovšetkým väčšou aktivizáciou ţiakov .

Dôraz obsahu sa sústredí na dobudovanie pojmu prirodzených čísel a počtových

výkonov s nimi. Kladú sa základy algebry, paralelne sa rozvíja rovinná aj priestorová

algebra. Ţiaci získavajú nové vedomosti špirálovite s mnoţstvom propedeutiky

prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, pouţívajú rôzne spôsoby


reprezentácie matematického obsahu (tabuľky, grafy, diagramy)

INF - Obsah učiva je navrhnutý tak, aby spĺňal poţiadavku na dosiahnutie cieľov. Nie je

však jednoznačne určené základné učivo, ktoré by mal zvládnuť kaţdý ţiak. Absentuje

aj pridané, rozširujúce učivo pre kreatívnejších ţiakov.

CHEM - Učebné osnovy obsahujú základné učivo a s ním súvisiace konkrétne ciele .

Rozširujúce .učivo nie je pridané . Pri časovej dotácii 16,5 hodín to nie je moţné.

GEO - Obsah učiva Geografie 5. ročník sme prevzali zo štátneho vzdelávacieho programu,

k danému obsahu boli prispôsobené ciele. Obsah učiva nebol rozšírený o nové tematické

celky. Časová dotácia bola posilnená o jednu hodinu týţdenne, čím sa vytvoril väčší

časový priestor - pre praktické úlohy s mapou, na rozhovor s deťmi, ich nápadom, ich

cestovateľským záţitkom po zaujímavých miestach, v práci s DVD, výučbovými

programami, spracúvaniu projektových prác.

BIO - Začala sa pouţívať nová učebnica /kol.autorov-Biológia pre 5.roč., pre.6. roč./

Učebnicu zatiaľ nemáme, čiţe bol zmenený obsah učiva. Obsah a ciele na seba

nadväzujú.

FYZ - Témy boli vyberané v súlade s navrhovanými témami a taktieţ aj v súlade s

navrhovanými cieľmi. V rámci časovej dotácie nie je moţné základné učivo rozširovať.

HUV - K danej téme máme presne definované základné učivo .

TEV - Obsah učiva nadväzuje na ciele. Dané je základné aj rozširujúce učivo – ale tieţ

všeobecne pre 5.-9. roč. – takţe sme si ho špecifikovali a prispôsobili pre 5.a 6. ročník.

TECH - Obsah učiva je rozdelený do 4 tematických okruhov, ktoré súvisia so stanovenými

cieľmi.

VYV - Téma (učivo) je v súlade s cieľmi. Vzdelávací obsah v 5.ročníku je rozdelený na 13

tematických okruhov, v 6. r.na 11 okruhov. Edukačné témy označené hviezdičkou sú

súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu. Ostatné témy sú rozširujúce zaradené do

Školského vzdelávacieho programu v predmete Výtvarné spracovanie materiálu.

Sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môţe učiteľ dynamicky pracovať –

podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne.

4. ciele spĺňajú/nespĺňajú kritériá na formuláciu cieľov – jednoznačnosť, merateľnosť,

formulácia vo výkone žiaka, činnostné (aktívne) sloveso, využitie taxonómie

SJL - Ciele spĺňajú kritériá – jednoznačnosť, činnostné /aktívne/ slovesá.

Ciele nespĺňajú kritériá – merateľnosť, formuláciu vo výkone ţiaka.

CJ - Ciele predmetu sú sformulované v kompetenciách a v téme a obsahovom štandarde

napr. poznať, vyuţiť, vedieť povedať/napísať, nadviazať, prezentovať, vyjadriť,

vytvoriť, analyzovať.

DEJ - Výchovnovzdelávacie ciele obsiahnuté v učebných osnovách spĺňajú poţadované

kritériá, sú konkrétne a jasné, konzistentné s hlavným cieľom výučby dejepisu. Sú

formulované na činnosť ţiaka, nie učiteľa. Vyţadujú od nich vyššie úrovne poznávacích

procesov /odhalia príčiny, porovnajú, zostavia správu, analyzujú, vytvoria.../

OBV - Vo výstupoch sú zaznamenané slovesá pre oblasť vedomostí, postojov, zručností:

chápe, vie rozlíšiť, získa/úctu a hrdosť na rodinu, zdôvodňuje/svoj názor/, porovnáva,

uplatňuje/zásady zdravej výţivy/, objasní /význam pozitívnych vzorov/, rozvíja

/zodpovednosť za seba/, toleruje, hľadá /podobnosti/, podporuje /šírenie znášanlivosti/,

uplatňuje /poznatky/, pouţíva, analyzuje, vytvára, posudzuje,...

Ciele sú formulované na základe činnostného slovesa, aj na vyššie úrovne poznávacích

procesov.

ETV - Cieľ je síce jednoznačný, ale nespĺňa merateľnosť a nie sú vymedzené čiastočné

ciele, ktoré by jednoznačnejšie definovali kritériá k naplneniu obsahu témy.

MAT - Ciele sú formulované aj na vyššie úrovne poznávacích procesov, nie sú


formulované na základe činnostného slovesa. V takto zostavenej podobe sú ťaţko

merateľné, potrebné dopracovať.

INF - Ciele, ktoré sú formulované, zväčša spĺňajú kritériá na formuláciu cieľov.

CHEM - Ciele zamerané na niţšiu úroveň učenia , sú formulované činnostnými slovesami:

poznať , povedať , uviesť, pomenovať, pochopiť , dodrţiavať /zapamätanie poznatkov/,

vyjadriť vlastnými slovami, poukázať , vysvetliť /porozumenie poznatkov/. Ciele,

zamerané na vyššiu úroveň učenia: navrhnúť, zrealizovať, demonštrovať , uviesť vzťah

/aplikácia vedomostí/.

GEO - Poţiadavky cieľov sú v súlade s moţnosťami a schopnosťami ţiakov, s materiálnymi

podmienkami a učebnými zdrojmi. Sú jednoznačné, nepripúšťajú viacznačný význam

cieľov, rôznosť vysvetlení, rešpektujú taxonómiu.

BIO - Ciele predmetu sú sformulované vo výkonovej časti a obsahovej časti.

Formulácie- napr. poznať, rozlíšiť, pomenovať, určiť, opísať, vyjadriť - potencionálne

by sa mohli niektoré časti viac rozpracovať.

FYZ - Ciele predmetu sú sformulované v kompetenciách a v pojmovej mape, sú zahrnuté aj

vyššie úrovne poznávacích procesov ako napr. aplikovať, vyuţiť, tvorivo zaznamenať,

spracovať, prezentovať, argumentovať, vytvoriť, analyzovať

HUV - Ciele spĺňajú kritériá na formuláciu cieľov – očakávané vzdelávacie výstupy čo má

ţiak poznať a rozlišovať, čo má vedieť.

TEV - Ciele sú formulované nielen naučiť sa , zopakovať, ale aj posúdiť, vytvoriť... napr.

v tematickom celku športové hry dokáţe ţiak nielen vykonať cvičenie, ale aj plniť

funkciu rozhodcu, zapisovateľa, časomerača, vie viesť rozcvičku, poskytnúť 1. pomoc pri

úraze, vedieť posúdiť hodnotu svojho výkonu...

TECH - Ciele sú stanovené jednoznačne na základe činnostného slovesa /napr.: kresliť

jednoduché technické náčrty a schémy, alebo: zvládnuť narábanie s rôznymi nástrojmi/,

ale ich merateľnosť je nejednoznačná, závisí od posúdenia učiteľa.

VYV - Vo výstupoch sú zaznamenané slovesá pre oblasť vedomostí - pochopiť, uvedomiť

si, objavovať, budovať tvar, oboznámiť sa, vyuţívať / moţnosti/, rozvíjať, hľadať,

navrhovať, posúvať /problematiku nových predmetov do tvorivej výtvarnej roviny/,

chápať, vnímať, inovovať, porovnávať, ilustrovať, experimentovať, zobrazovať,

navštíviť /galériu/... Zaznamenané slovesá sú pre oblasť vedomostí, postojov a pre

oblasť zručností.

13. sú jasne vymedzené a určené ciele, ktoré žiak musí dosiahnuť aby bol úspešný, t.z. aby dostal dostatočný

SJL - V učebnej osnove nie sú jasne vymedzené ciele, ktoré ţiak musí dosiahnuť, aby

dostal známku dostatočný. Nutné vypracovať a doplniť minimálnu úroveň výkonu.

CJ - nie je vymedzené, ktoré ciele musí ţiak dosiahnuť, aby bol úspešný.

DEJ - Túto kategóriu učebné osnovy pre 5. a 6. ročník neobsahujú.

OBV - Kritériá hodnotenia sú jasné. Naučiť sa mať prehľad v dianí okolo seba. Naučiť sa

slušne vyjadrovať svoj názor. Napríklad: stupeň dostatočný – /má málo ţiakov, alebo

ţiadny ţiak, lebo základné vedomosti si dokáţe osvojiť kaţdý.

ETV - To, čo musí zvládnuť ţiak, nie je jasne vymedzené.

MAT - V učebnej osnove nie sú vôbec zapracované ţiadne ciele, ktoré musí ţiak zvládnuť,

aby neprepadol, treba doplniť.

INF - To, čo musí zvládnuť ţiak, aby neprepadol nie je jasne vymedzené.

CHEM - Nie sú vymedzené.

GEO - Nie sú vôbec zapracované ciele, ktoré musí ţiak dosiahnuť, aby bol úspešný, bude to

potrebné dopracovať.

BIO - Nie je vymedzené, ktoré ciele musí ţiak dosiahnuť, aby bol úspešný.


FYZ - Nie je jasne vymedzené, ktoré ciele musí ţiak dosiahnuť, aby bol úspešný.

HUV - Áno, máme presne určené kritériá hodnotenia napr. - správne sluchom spoznať

a rozlíšiť výrazové prostriedky hudby, intonačne čisto a rytmicky presne interpretovať

ľudové piesne, reagovať pohybom na znejúcu hudbu, orientovať sa v znejúcej hudbe na

základe výrazových prostriedkov hudby.

TEV - Ciele úspešnosti sme museli vytvoriť, prispôsobiť zvlášť pre 5. a 6. ročník.

Hodnotiace kritériá sme si museli vytvoriť pre kaţdý tematický celok – zvlášť pre

chlapcov a dievčatá.

TECH - Nie, úspešnosť ţiaka sme doteraz hodnotili slovne (3 stupne hodnotenia), ale tento

rok prechádzame na hodnotenie známkou (5 stupňové), budeme to prehodnocovať.

VYV - Ciele sú tak jednoznačné, dá sa ľahko vyčítať čo je konečný produkt.

V orientačnom opise naplnenia kritérií hodnotenia sú vypracované jasné kritériá

hodnotenia. Napríklad: stupeň dostatočný – ak ţiak realizuje edukačné úlohy na nízkej

úrovni, bez vlastného vkladu, s ťaţkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky

v nových oblastiach.

14. výstupy vzdelávania sú jasne a jednoznačne naformulované

SJL - Výstupy sú jasne a jednoznačne sformulované, napr. reprodukcia prečítanej ukáţky

ústna odpoveď hodnotená známkou. Projekt: Tvorí celá trieda – písomné spracovanie

vlastnej rozprávky hodnotené známkou. Tvorba komiksu na určitú tému – písomná

transformácia príbehu do priamej reči hodnotená známkou.

CJ - Jednotlivé tematické celky majú konkrétne určené výstupy, na základe ktorých

overíme, či ţiak získal potrebné kompetencie čiţe vedomosti a zručnosti.

DEJ - Vzdelávací výstup je v učebných osnovách uvedený pri kaţdom učive, jednoznačne

určuje, aké konkrétne vedomosti pojmy, zručnosti a návyky si má ţiak osvojiť po

prebratí kaţdej učebnej látky

OBV - Konkrétne určené vedomosti, produkty, testy, projekty na základe ktorých overíme

či ţiak dosiahol cieľ /získal kompetenciu /.

ETV - Výstupy vzdelávania nie sú jasne a jednoznačne naformulované. Chýbajú konkrétne

určené vedomosti, príp. projekt na základe ktorého overíme či ţiak dosiahol cieľ /získal

kompetenciu /.

MAT - Konkrétne výstupy sú v osnove zrozumiteľné, reálne, prehľadne sformulované.

INF - Výstupy vzdelávania sú jasne a jednoznačne naformulované. Najmä vytvorenie

emailovej schránky, odoslanie emailovej správy aj s prílohou učiteľovi, vyhľadanie

internetovej stránky na základe konkrétneho zadania vyučujúceho. Chýba však výstupný

vedomostný test alebo projekt, ktorý by odráţal vedomosti ţiaka o autorských právach

a pravidlách etikety pri internetovej komunikácii.

CHEM - Sú stanovené po ukončení jedného uceleného tematického celku.

GEO - Sú stanovené po ukončení jedného uceleného tematického celku, sú výstiţné,

primerané obsahu výučby a individuálnym schopnostiam ţiakov.

BIO - Jednotlivé tematické celky v učebnej osnove majú konkrétne určené výstupy, na

základe ktorých overíme, či ţiak získal potrebné kompetencie čiţe vedomosti

a zručnosti.

FYZ - Jednotlivé tematické celky v učebnej osnove majú konkrétne určené výstupy, na

základe ktorých overíme, či ţiak získal potrebné kompetencie, potrebné vedomosti.

HUV - Výstupy vzdelávania sú jasne a jednoznačne naformulované.

TEV - Kompetencie sme si museli špecifikovať a prispôsobiť pre jednotlivé ročníky.

TECH - Áno, napr. vie narysovať technický náčrt výrobku.

VYV - Výstupy sú jasne formulované- v niektorých tematických celkoch sú moţnosti

výberu námetov podľa navrhovaných variantov 1,2 aţ 3.


15. bola spracovaná didaktická analýza učiva a bola spracovaná štruktúra učiva min. na úrovni základného a rozvíjajúceho (rozširujúceho) učiva – je jasne odlíšiteľné základné

a rozvíjajúce učivo v učebnej osnove

SJL - Nie. Učebná osnova neobsahuje rozvíjajúce učivo.

CJ - K jednotlivým témam nebola spracovaná štruktúra učiva na úrovni základného

a rozširujúceho. Rozširujúce učivo je uvedené v učebnici a vyučujúce ho pouţívajú

flexibilne podľa daného stavu v konkrétnej triede.

DEJ - V 5. a 6. ročníku bola štruktúra učiva spracovaná len na úrovni základného učiva

s časovou dotáciou 1 vyučovacej hodiny týţdenne, osnovy neobsahujú rozvíjajúce učivo

pre talentované deti. V dvoch klasických triedach šiesteho ročníka bola výučba posilnená

na dve hodiny týţdenne, rozširujúce učivo bolo do učebných osnov doplnené po analýze

a konzultácii so všetkými učiteľmi dejepisu, rozširujúce učivo nie je v osnovách odlíšené

ani zvýraznené vo vzťahu k základnému učivu.

OBV - Ku všetkým témam spracované základné aj rozvíjajúce učivo z učebnice,

encyklopédie, pojmy, fakty, súvislosti... Štruktúra učiva je spracovaná na úrovni

základného učiva. Rozvíjanie je moţné vo vybraných témach z obsahového štandardu

/napr. v téme História môjho mesta- zapojenie do mimoškolských aktivít.

ETV - K téme je síce spracované základné aj rozvíjajúce učivo v učebnici, ale nie je to

zahrnuté v učebnej osnove.

MAT - V učebnej osnove nie sú k témam spracované a odlíšiteľné základné a rozširujúce

učivá.

INF - V učebnej osnove nie je jasne odlíšené základné a rozvíjajúce učivo k téme. Výstup

z témy je len všeobecný, platný pre všetkých ţiakov rovnako. Bolo by vhodné

definovať aké minimálne poznatky a aké zručnosti by mali ovládať všetci ţiaci.

CHEM - Štruktúra učiva bola spracovaná na úrovni základného učiva.

GEO - Aj keď učivo bolo posilnené o jednu hodinu týţdenne, neboli do osnov zaradené

rozširujúce učivá, len boli posilnené do hĺbky – zamerané na praktické úlohy s mapami,

internetom, grafmi, diagramami, na získavanie údajov aj z iných zdrojov ako učebnice,

na rozvíjanie podnikateľských zručností spracúvaním rôznych projektov. Podľa starých

učebných osnov bolo učivo geografie 5. roč. obsahovo veľmi náročné, obsahovalo veľa

podrobností, pojmov z fyzickej a hospodárskej geografie.

BIO - V učebnej osnove nebola k jednotlivým témam spracovaná štruktúra učiva na úrovni

základného a rozširujúceho, rozširujúce informácie sú uvedené v učebnici a vyučujúce

ho pouţívajú flexibilne podľa daného stavu v konkrétnej triede.

FYZ - V učebnej osnove nebola k jednotlivým témam spracovaná štruktúra učiva na úrovni

základného a rozširujúceho.

HUV - Nie je jasne odlíšené základné a rozvíjajúce učivo, ale na hodinách pracujeme aj s

úlohami rozširujúceho učiva pre talentovaných ţiakov, rozvíjajúce učivo dopĺňame

prácou na počítači – vyhľadávanie hudobných pojmov a iných informácií k danej téme

TEV - Ku všetkým témam bolo spracované základné učivo, rozvíjajúce učivo sme

k tematickým celkom doplnili.

TECH - Učivo je ku všetkým témam spracované iba základné, na rozširujúce chýba väčšia

časová dotácia (1hodina týţdenne).

VYV - Základné učivo spracované – vyčlenené rozvíjajúce /alternatívne/ moţnosti len

k niektorým témam /napr. v tem. celkoch- podnety výtvarného umenia, tradičných

remesiel, dizajnu, rôznych oblastí poznávania sveta, škola v galérii- galéria v škole/.

16. metódy a formy práce sú vhodne vybrané, je možné v časovom rozsahu pracovať s uvedenými metódami tak, aby boli dosiahnuté stanovené ciele


SJL - Áno.

CJ - Metódy a formy sú v určitých prípadoch závislé od materiálno-tech. zabezpečenia

a počtu ţiakov v triede, čiţe sú tým obmedzené, preto nie je moţné stanoviť určité

metódy a dodrţiavať ich keďţe v niektorých paralelných skupinách je odlišný počet

ţiakov. Inak sú vhodne vybrané a je odskúšaná ich účinnosť, niekedy je moţné doplniť

nové metódy, ktoré získame na metodických seminároch jazykov.

DEJ - Metódy a formy zahrnuté v učebných osnovách sú zvolené primerane. Najčastejšie

vyuţívanými metódami vo vyučovacom procese sú motivačné rozprávanie a rozhovor,

dialóg, diskusia, vysvetľovanie, problém ako motivácia, motivačná demonštrácia

prostredníctvom filmovej ukáţky, prezentácie v Power Pointe. Uplatňujú sa logické

postupy učenia - analógia, komparácia, indukcia, dedukcia, syntéza. V rámci

organizačných foriem je to skupinové, frontálne a projektové vyučovanie.

Nedostačujúci je časový rozsah pri vyučovacích hodinách zameraných na realizáciu

projektov. Ak majú ţiaci vytvoriť niečo hodnotné, zaujímavé a pekné, 45 minút nie je

dostatočná časová dotácia, v tomto smere by bolo vhodné zváţiť blokovú výučbu.

OBV - Metódy a formy sú vo vzťahu k cieľom a k časovému rozsahu dobre zvolené.

ETV - Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód,

vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie

ponúkaných hodnôt. V ETV je odporúčaná schéma vyjadrená v pojmoch:

senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu

nácvik v podmienkach triedy,

reálna skúsenosť - transfer /v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…/.

Učiteľ pritom pouţíva rôzne metódy a techniky /hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové

metódy, metódu posilňovania, brainstorming, dramatizácia …/ V etickej výchove sa

označujú zjednodušene – cvičenia, aktivity.

MAT - Metódy práce sú sprehľadnené pri kaţdom tematickom celku. Na splnenie

vytýčených cieľov je nevyhnutné pouţívať aktivizujúce vyučovacie metódy /didaktické

hry, samostatnú prácu ţiakov, prácu vo dvojiciach , skupinovú prácu/. Ţiaci objavujú

nové poznatky experimentovaním a vlastnou činnosťou, pracujú s informačným

a grafickým materiálom. Pri opakovaní a precvičovaní učiva je vhodné vyuţívať prácu v

skupinách homogénnych aj heterogénnych, realizovať kooperatívne a projektové

vyučovanie, riešenie problémov a kontextových úloh. Pri riešení úloh je potrebné dané

úlohy gradovať od jednoduchších k zloţitejším vyţadujúcich vyuţitie vyšších

myšlienkových operácií.

INF - Metódy sú vhodne vybrané. Pouţíva sa najmä aktívne, činnostné učenie sa, aby ţiak

všetko nové získaval na základe praktických činností, objavovania, pozorovania. Vhodná

sa zdá byť priebeţná demonštrácia postupov učiteľom cez dataprojektor /názorné

vyučovanie/ a samostatná práca ţiakov s PC. Pouţívané sú aj poznávacie metódy výučby

ako napr. výkladovo – ilustratívna, reproduktívna. Ako metodické formy výučby sa

pouţívajú výkladové a demonštračné formy a veľmi často aj formy samostatnej práce

ţiakov. Ţiaci pracujú 50 % individuálne, 25% frontálne, 25% skupinovo. Pri niektorých

témach je vhodná aj exkurzia.

CHEM - Metódy – objasňovanie, rozhovor, prezentácia

Formy - frontálna výučba, skupinová a individuálna práca ţiakov, práca s knihou

a pracovným zošitom, demonštračný pokus, pozorovanie, laboratórna práca

GEO - Metódy a formy práce boli uvádzané vo vzťahu k vzdelávacím výstupom. Je

nevyhnutné, aby sme nimi mohli zistiť, či si ţiak osvojil predpísaný výkon na

poţadovanej úrovni, či vykonal správne poţadovanú činnosť. Najčastejšie pouţívané

metódy v geografii:

motivačné metódy (rozprávanie, rozhovor, problém,


demonštrácia); expozičné metódy ( vysvetľovanie, rozhovor, beseda, demonštračná

metóda, pozorovanie, inštruktáţ, práca s textom, práca s počítačom); aktivizujúce

metódy (diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne

vyučovanie); fixačné metódy (metódy opakovania a precvičovania)

BIO - pre jednotlivé učivá sú metódy a formy práce vybrané, aby boli dosiahnuté stanovené

ciele.

FYZ - Pre jednotlivé učivá sú metódy a formy práce vybrané. Aby boli dosiahnuté

stanovené ciele ŠVP sú potrebné určité zmeny. Experimentálny charakter predmetu

nedovoľuje ţiakom pracovať vo väčších skupinách, je potrebné uvaţovať o delení

triedy.

HUV - Na dosiahnutie stanovených cieľov sa na hodinách vyuţívajú najmä frontálna,

skupinová a individuálna práca, slovné a praktické metódy, metódy z hľadiska aktivity

a samostatnosti ţiakov, metódy práce s učebnicou i fixačné metódy – metódy sú overené

a dobre zvolené

TEV - Metódy a formy sme si museli určiť sami, v štátnom vzd. pláne neboli určené. Často

pouţívame metódy- názorné a demonštračné- predvádzanie a pozorovanie, inštruktáţ

- praktické, pochvaly, motivačné, diagnostické...

formy – skupinové, cvičenie vo dvojiciach, individuáne...

TECH - Áno.

VYV - Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná

prostredníctvom praktických činností ţiaka. Časť

vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre utvárame počas motivačnej,

expozičnej a diskusnej časti vyučovacej hodiny a je podporovaná vizuálnymi

materiálmi. Odporúčané ukáţky a východiskový materiál je vhodne začlenený

k tematickým celkom. S cieľom neustáleho skvalitňovania výchovno- vzdelávacej práce

sme zapracovali tieto organizačné formy a metódy vyučovania do tematických plánov

/problémové vyučovanie, projektová výučba, skupinové vyučovanie, metódy

vyučovania- brainstormingové, záţitkové, skúsenostné,.../.

17. k jednotlivým cieľom, výstupom sú jasne a jednoznačne naformulované podmienky za ktorých bude výkon realizovaný a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá úspešnosti žiaka

SJL - V učebnej osnove nie sú naformulované podmienky, za ktorých bude výkon

realizovaný, ani kritériá úspešnosti ţiaka.

CJ - Učebná osnova neobsahuje tento prvok.

DEJ - Túto kategóriu učebné osnovy z dejepisu pre 5. a 6. ročník neobsahujú.

OBV - Sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

ETV - Nie sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

Na konci tematického celku je len všeobecný výstup.

MAT - Osnovy neobsahujú kvantitatívne ani kvalitatívne kritéria úspešnosti.

INF - Nie sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

Je síce definovaný obsahový a výkonový štandard, ale to je len všeobecný výstup

z témy, ktorý neurčuje kritérium úspešného alebo neúspešného absolvovania témy.

CHEM - Kritériá hodnotenia sú zamerané na zvládnutie základného učiva. Ku kaţdej téme sú

určené výstupné poţiadavky na vedomosti a zručnosti, ktoré si má ţiak osvojiť. Nie sú

stanovené kvantitatívne a kvalitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

GEO - K jednotlivým cieľom nie sú definované ţiadne kvalitatívne ani kvantitatívne kritériá

úspešnosti ţiaka – potrebné dopracovať.

BIO - Učebná osnova neobsahuje tento prvok

FYZ - Nie sú.

HUV - Áno – napríklad sluchová analýza, interpretácia piesne, pochvala, ústne hodnotenie,


praktické skúšanie.

TEV - Nie sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

TECH - Áno, ale kritériá úspešnosti nie. Ţiak je úspešný aj keď nedosiahne stanovený cieľ

/výroba výrobku/, ale prejaví snahu ho dosiahnuť, pretoţe nemusí byť manuálne veľmi

zručný.

VYV - Sú jednoznačne definované kvalitatívne a kvantitatívne kritériá úspešnosti ţiaka.

Napríklad: Ţiak chápe a dokáţe opísať kubistický spôsob pozerania na svet, samostatné

ukladanie fotografie z digitálneho fotoaparátu do počítača, vie porovnávať a spájať

rôzne tradície...

18. je pomenované jednoznačné materiálne zabezpečenie vyučovania – učebnice, iné pomôcky, učebné pomôcky, technika, atď.

SJL - Áno, ale nie pre určité tematické celky.

CJ - Jednoznačne nie, v určitých prípadoch je spomenuté v rámci metód.

DEJ - Táto kategória je voľne koncipovaná skôr ako odporúčanie, učebné pomôcky nie sú

striktne dané ku kaţdému učivu, výber pomôcok záleţí od individuálneho prístupu

a prípravy kaţdého vyučujúceho na vyučovaciu hodinu . Momentálne sa pri výučbe v 5.

a 6. ročníku vyuţívajú pôvodné učebnice, ktoré majú k dispozícii všetci ţiaci.

Vybavenie kabinetu učebnými pomôckami nie je dostačujúce, postupne sa obnovuje

fond nástenných dejepisných máp. Chýbajú hlavne multimediálne výučbové programy,

dejepisné atlasy, publikácie k regionálnej histórii, encyklopédie, rôzne historické

dokumenty na DVD nosičoch. V súlade s rastúcimi poţiadavkami na názornosť

vyučovania navrhujeme pre kabinet zakúpiť prenosný počítač s dataprojektorom.

OBV - Učebnice Občianska náuka 5. a 6. ročník, kniţné zdroje zo školskej kniţnice,

obrazový materiál z kabinetu, elektronické médiá, inšpiračný materiál pre učiteľa

a ţiaka, literatúra, časopisy – začlenené ku kaţdému tematickému celku

ETV - Materiálne zabezpečenie nie je jednoznačne pomenované. Medzi pomôcky, ktoré by

boli vhodné pre niektoré témy - IKT technika, prostredníctvom ktorej by sa dali vyuţiť

rôzne obrázky, fotografie, video, ktoré vyjadrujú citový svet človeka.

MAT - Pre vyučovanie matematiky budú pouţité učebnice a učebné pomôcky schválené

a odporúčané MŠ SR. Budú pouţité pracovné listy vypracovávané učiteľmi v zmysle

didaktických zásad pre tento druh didaktickej pomôcky. Demonštračné pomôcky a

didaktická technika (IKT) budú vyuţívané podľa moţností školy. Zatiaľ nemajú ţiaci ani

učitelia k dispozícii predpísané učebnice, učiteľ je nútený vyhľadávať materiály z iných

zdrojov ako sú internet a vhodné podporné programy v počítačovej sieti

INF - Materiálne zabezpečenie k tejto téme je uvedená IKT technika, internet na škole

a pracovné listy. Dosť veľká poţiadavka je však kladená aj na učiteľa, ktorý má

zabezpečiť prípravu učebných textov, prac. listov a iných didaktických materiálov.

CHEM - Jednoznačne sú pomenované len učebné zdroje: učebnica –Chémia pre 8. ročník,

Pracovný zošit z chémie pre 6.ročník, zemepisná mapa. Pouţívané učebné pomôcky –

súpravy na chemické pokusy, chemické sklo, chemikálie, modely chemických zlúčenín,

tabuľa , internet

GEO - V osnovách je jednoznačne pomenované materiálne zabezpečenie vyučovania – ako

sú učebnice, pracovné zošity, atlas, mapy, encyklopédie, obrazové materiály, odborné

knihy a časopisy, projektové prezentácie, videofilmy, internet.

BIO - Obsahuje kolónku učebné zdroje, kde je uvedená učebnica, strana, prípadne iná

literatúra, napr. odborná, ale ţiadne iné pomôcky.

FYZ - V učebných osnovách nie je pomenované materiálne zabezpečenie vyučovania,

niektoré pokusy majú vymenované pomôcky.

HUV - Na kaţdej vyučovacej hodine sa vyuţíva učebnica, podľa potreby CD – ukáţky


hudobných diel a piesní, detské ľahkoovládateľné nástroje.

TEV - Nie je dané materiálne zabezpečenie vyučovania, pomôcky, technika. Čo budeme

pouţívať pri vyuč. temat. celkov sme si museli určiť sami.

TECH - Áno, učebnica TECH, ukáţky prác, obrazový materiál, vzorkovnica kovov,

elektrická stavebnica, ukáţky diel ľudových umelcov...

VYV - Učebnice VV 5. ročník, kniţné zdroje zo školskej kniţnice, obrazový materiál

z kabinetu, elektronické médiá, inšpiračný materiál pre učiteľa a ţiaka, edukačné DVD,

literatúra, časopisy – začlenené ku kaţdému tematickému celku.

Techniky- kresba, modelácia šrafovaním, tieňovaním, modelovanie z hliny/modelovacej

hmoty/, maľovanie temperovými farbami /pastelom/,mozaika, priestorová konštrukcia,

vybrané príbehy, socha /alt. pomník/. Analógie s látkou dejepisu, zemepisu , aplikácie

ornamentu,...

19. je jasne zadefinovaný čas navrhnutý na dosiahnutie cieľov, prácu so žiakmi pri dosahovaní kompetencií a osvojovaní konkrétneho učiva

SJL - Áno, v kaţdom tematickom celku.

CJ - Učebné osnovy obsahujú časovú dotáciu k jednotlivým tematickým celkom,

podrobnejšie je rozpracovaná v časovo – tematických plánoch.

DEJ - Pri kaţdom tematickom celku je vyznačená časová dotácia, spravidla kaţdej téme je

vyhradená jedna vyučovacia hodina. Časové rezervy sa vyuţívajú na precvičovanie

a upevňovanie učiva, prípadne práci s encyklopédiami, knihami zaoberajúcimi sa

minulosťou. Realizujú sa časovo menej náročné projekty, k prehlbovaniu niektorých pre

ţiakov zaujímavých tém podľa individuálneho zváţenia kaţdého vyučujúceho,

vychádzky s dejepisným obsahom, návšteva múzeí a galérií.

OBV - Časové dotácie sú určené na kaţdý tematický celok v 5. ročníku. Časové dotácie v

6.ročníku – určené na kaţdý tematický okruh.

ETV - Časová dotácia je jasne zadefinovaná.

MAT - V učebnom pláne je jasne definovaný čas potrebný pri osvojovaní učiva, pri

opakovaní aj pri písomných prácach a ich opravách.

INF - Čas je jasne zadefinovaný.

CHEM - Navrhnutý je predpokladaný sumárny počet hodín pri jednotlivých tematických

celkoch a počet hodín pri jednotlivých témach.

GEO - V osnovách sú pri kaţdom učive uvedené počty hodín navrhnutých pre prácu so

ţiakmi pri osvojovaní konkrétneho učiva, vzhľadom na rozšírený počet hodín z 33 na 66

hodín ročne je vytvorený dostatočný časový priestor na utvrdzovanie učiva, projektovú

činnosť, na diskusie o geografických zaujímavostiach.

BIO - Učebné osnovy obsahujú časovú dotáciu k jednotlivým tematickým celkom,

podrobnejšie je rozpracovaná v časovo - tematických plánoch.

FYZ - Učebné osnovy obsahujú časovú dotáciu k jednotlivým učivám. Vzhľadom na

experimentálny charakter predmetu sa neodporúča fyziku zaraďovať v ročníku

s časovou dotáciou jedna hodina týţdenne.

HUV - Učebné osnovy obsahujú časovú dotáciu k jednotlivým učivám.

TEV - Nie je daný jednoznačne počet hodín na jednotlivé tematické celky, časovú dotáciu

sme si navrhli sami pre jednotlivé tematické celky. Rešpektujeme odporúčanie, aby sa

ţiaci počas ZŠ oboznámili so všetkými športovými hrami. Rešpektujeme návrh časovej

dotácie na plávanie a lyţovanie, ktorý je daný št. vzd. plánom.

TECH - Áno, na kaţdý tematický celok je pridelená časová dotácia.

VYV - Časové dotácie sú určené na kaţdý tematický celok. Napríklad na tematický celok

„Moţnosti zobrazovania videného sveta v 5. ročníku“ sú vyčlenené 4 hodiny

a na ten istý okruh v 6. ročníku 5 hodín.


20. sú stanovené/navrhnuté zmysluplné hodnotiace spôsoby a nástroje hodnotenia k stanoveným cieľom

SJL - V danom predmete sú presne uvedené klasifikované písomné aj ústne práce.

Navrhnuté hodnotiace spôsoby a nástroje povaţujem za zmysluplné. Uvedené písomné

aj ústne práce v hodnotiacom portfóliu na celý školský rok pre daný vyučovací

predmet sú uvedené ako povinné – hodnotené známkou a voliteľné – hodnotené

známkou podľa uváţenia učiteľa.

CJ - Nie sú písomne spracované, kaţdá vyučujúca hodnotí písomnou a ústnou formou

DEJ - Hodnotiace spôsoby vyplývajú z povahy predmetu, kladie sa dôraz na ústne odpovede,

čím sa u ţiakov cibrí kultivovanosť prejavu. Zohľadňuje sa tieţ aktívna práca ţiakov na

vyučovacích hodinách, hodnotia sa projektové výstupy ţiakov v podobe výtvarných a

grafických prác, trojrozmerných výrobkov .... Spôsoby hodnotenia nie sú striktne

uvedené pri kaţdom učive, zahrnuté sú v kategórii kritéria hodnotenia.

OBV - Písomné skúšanie, testy, voľné texty, grafické výstupy, slohové práce, ústne

odpovede.

ETV - V rámci hodín sa uskutočňuje hodnotenie výsledkov najmä formou ústnej pochvaly.

Hodnotí sa samostatná práca s prac. listom alebo učebnicou. Vhodné je hodnotiť aj

zapojenie sa ţiaka do rôznych aktivít súvisiacich s preberanou témou.

MAT - Hodnotiace spôsoby a nástroje nie sú uvedené v učebnej osnove. Na diagnostiku

vstupných a výstupných vedomostí budú vyuţívané vstupné a výstupné diagnostické

testy zostavované predmetovou komisiou matematiky podľa výkonovej časti

vzdelávacieho štandardu.

INF - V rámci hodín prebieha hodnotenie výsledkov na základe splnenia určenej práce na

PC alebo odovzdania projektu. Na hodnotenie vedomostí sa vyuţívajú rôzne on-line

testy na internete, príp. ústne odpovede.

CHEM - Spôsoby a nástroje hodnotenia nie sú stanovené, ale ţiaci sú klasifikovaní na základe

ústnych odpovedí, písomných odpovedí, didaktických testov, grafických prejavov, práce

na laboratórnych cvičeniach, projektoch a na základe aktivity a tvorivého prístupu ţiaka

k danému predmetu.

GEO - Kritériá hodnotenia sú v učebných osnovách opísané, nie sú však konkrétne

a jednoznačné, niektoré pripúšťajú rôzne výklady. Nie je v nich stanovené ako a podľa

čoho sa pozná, či si ţiak naozaj kompetencie osvojil.

BIO - nie sú písomne spracované, kaţdá vyučujúca hodnotí písomnou a ústnou formou,

napr. testy, praktické cvičenia, aktivitu na hodine atď.

FYZ - Na tento čas navrhnuté testy, hodnotenie projektu. Na hodine učiteľ vykonáva ústne

skúšanie, písomné skúšanie, hodnotí praktické zručnosti, aktivitu.

HUV - Áno – hodnotíme známkou /ústna odpoveď, praktická odpoveď, interpretácia piesne/

TEV - Je všeobecne dané, čo má ţiak ovládať po ukončení povinnej šk. dochádzky.

Hodnotiace spôsoby a nástroje hodnotenia sme si vytvorili sami pre kaţdý ročník

a tematický celok – napr. gymnastika v 5. ročníku majú ţiaci predviesť krátku

pohybovú zostavu z daných prvkov –kaţdý prvok je hodnotený samostatne a celkový

estetický prejav tieţ, v 6. roč. je táto zostava obohatená o novšie a zloţitejšie prvky

TECH - Nie, len slovné hodnotenie.

VYV - V rámci novej koncepcie vyučovania výtvarnej výchovy zavádzame v rámci

obsahovej prestavby spôsob hodnotenia a klasifikácie ţiaka známkami. Hodnotenie má

pozitívne motivovať ţiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Aţ v druhom rade ţiaka

porovnávame v rámci skupiny. Nehodnotíme len výsledok, ale celý proces a prístup

ţiaka. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou známok. Nie je nutné

známkovať kaţdú prácu. Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými


kompetenciami. Snaţíme sa vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií

a opierame sa o orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia.

3. Vyhodnotenie hospitačných záznamov – diagnostika vyučovacej hodiny

Vyhodnotenie hospitačných záznamov – diagnostika vyučovacej hodiny:

V ďalšej etape sa uskutočňovali vzájomné hospitácie. Kaţdý vyučujúci, ktorý je

interným expertom pre jednotlivé predmety, uskutočnil 5 hospitácií. Hospitujúci aj vyučujúci

učitelia odpovedali na 11 otázok, ktoré sú vyhodnotené formou tabuľky a diagramu. Prvá

tabuľka s grafom /a/ je hodnotenie hospitujúceho učiteľa a druhá tabuľka a graf /b/ je

hodnotenie vyučujúceho.

Výstupy jednotlivých aktivít, sumarizácia a spracovanie výstupov jednotlivých expertov sú

zahrnuté v tabuľke a slovnom komentári v časti 3. Hospitačné záznamy /autodiagnostika

a diagnostika/ tvoria prílohu č.2.

3.1. Vyhodnotenie hospitačných záznamov – diagnostika vyučovacej hodiny - I. stupeň


Otázka č. 1 Celková úroveň vyučovacej hodiny Hospitujúci

Tabuľka č. 1a

Graf č. 1a

Vyučujúci Tabuľka č. 1b Graf č. 1b

Otázka č. 2

Výkon vyučujúceho bol ovplyvnený Vašou prítomnosťou

Kritériá N %

Výborná 7 23,3

Veľmi dobrá 14 46,7

Dobrá 9 30

Dostatočná 0 0

Zlá 0 0

Spolu 30 100

Kritériá N %

výborná 7 23,3

veľmi dobrá 16 53,4

dobrá 7 23,3

dostatočná 0 0

zlá 0 0

SPOLU 30 100%


Hospitujúci

Graf č. 2a Tabuľka č. 2a

Kritériá N %

áno 0 0

asi áno 0 0

neviem 1 3,3

asi nie 5 16,7

určite nie 24 80

SPOLU 30 100%

Vyučujúci

Tabuľka č. 2b

Graf č. 2b

Otázka č. 3

Boli dosiahnuté ciele vyučovacej hodiny

Kritériá N %

áno 0 0

asi áno 0 0

neviem 2 6,7

asi nie 6 20

určite nie 22 73,3

SPOLU 30 100%


Hospitujúci Tabuľka č. 3a Graf č. 3a

Vyučujúci

Tabuľka č. 3b Graf č. 3b

Otázka č. 4

Hodnotenie náročnosti učiva pre žiakov

Kritériá N %

určite áno 23 76,7

asi áno 6 20

neviem 1 3,3

asi nie 0

určite nie 0

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

áno 25 83,3

asi áno 4 13,4

neviem 1 3,3

asi nie 0 0

určite nie 0 0

SPOLU 30 100%


Hospitujúci

Tabuľka č. 4a Graf č. 4a

Vyučujúci Tabuľka č. 4b Graf č. 4b

Otázka č. 5

Podiel jednotlivých organizačných foriem na vyučovacej hodine

Kritériá N %

nadmieru náročné 0 0

náročné 4 13,3

priemerne náročné 26 86,7

málo náročné 0 0

nenáročné 0 0

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

nad.nár. 0 0

náročné 2 6,7

priem.nár. 28 93,3

málo nár. 0 0

nenároč. 0 0

SPOLU 30 100%


Hospitujúci


Vyučujúci

Tabuľka č. 5b Graf č.5b

Otázka č. 6

Ktorý z uvedených činiteľov spôsobil vyučujúcemu určité ťažkosti

pri realizácii vyučovacej hodiny

Kritériá N %

frontálna práca /spoločná/ 51,7

skupinová práca 17,5

individuálna práca 30,8

SPOLU 100%

Kritériá %

frontálna 51,7

skupinová 18,3

individuálna 30

SPOLU 100%


Hospitujúci

Tabuľka č. 6a Graf č.6a

Vyučujúci

Tabuľka č. 6b

Graf č.6b

Otázka č. 7

Na vyučovacej hodine bola žiakom poskytnutá príležitosť na

aktívnu a samostatnú učebnú činnosť

Kritériá N %

formulácia cieľa 2 6,7

výber učiva 0 23,3

výber metód výučby 0 3,3

výber foriem výučby 6 20

výber didaktických prostriedkov

3 10

iné ťažkosti 5 16,7

nespôsobil ťažkosti 14 46,6

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

cieľ VH 1 3,3

výber učiva 2 6,7

metódy 3 10

formy 2 6,7

didakt.prost. 7 23,3

iné 4 13,3

bez ťažkostí 11 36,7

SPOLU 30 100%


Hospitujúci Tabuľka č. 7a Graf č. 7a

Vyučujúci

Tabuľka č. 7b Graf č.7b

Otázka č. 8

Hodnotenie vytvorenia dobrej pracovnej klímy vyučovacej hodiny

Hospitujúci

Kritériá N %

áno 19 63,4

asi áno 7 23,3

neviem 1 3,3

asi nie 2 6,7

určite nie

1 3,3

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

áno 18 60

asi áno 11 36,7

neviem 0 0

asi nie 1 3,3

určite nie 0 0

SPOLU 30 100%



Vyučujúci Tabuľka č. 8b Graf č.8b

Otázka č. 9

Vyučujúci umožnil podieľať sa na riadení vyučovacieho procesu Hospitujúci Tabuľka č. 9a Graf č. 9a

Kritériá N %

áno 24 80

asi áno 4 14

neviem 1 3

asi nie 1 3

určite nie 0 0

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

áno 18 60

asi áno 12 40

neviem 0 0

asi nie 0 0

určite nie 0 0

SPOLU 30 100%


Vyučujúci


Otázka č. 10

Vyskytlo sa v priebehu vyučovacej hodiny niečo, čo Vás zaskočilo,

prekvapilo? Hospitujúci

Kritériá N %

áno 9 30

asi áno 3 10

neviem 2 6,7

asi nie 6 20

určite nie 10 33,3

SPOLU 30 100%

Kritériá N %

Áno 10 33,3

asi áno 9 30

neviem 2 6,7

asi nie 8 26,7

určite nie 1 3,3

SPOLU 30 100%



Vyučujúci


Otázka č. 11

Čo by ste poradili vyučujúcemu, ak by sa mala vyučovacia hodina

opakovať?

Hospitujúci


Kritériá N %

nie 22 73,3

disciplína niektorých žiakov 1 3,3

pracovné tempo žiakov 2 6,7

zručnosti a vedomosti žiakov 3 10

iné /hodnotenie žiakov/ 2 6,7

Spolu 30 100

Kritériá N %

nie 21 70

disciplína niektorých žiakov 1 3,3

pracovné tempo žiakov 0 0

zručnosti a vedomosti žiakov 3 10

iné /hodnotenie žiakov/ 5 16,7

Spolu 30 100


Vyučujúci


3.2. Vyhodnotenie hospitačných záznamov – diagnostika vyučovacej hodiny II. stupeň

Otázka č. 1

Celková úroveň vyučovacej hodiny

Tabuľka č. 1a /hospitujúci/

Kritériá N %

Kritériá N %

nič 6 20

využitie IKT 1 3,3

organizácia vyučovania 14 46,7

obsahová štruktúra hodín 9 30

iné 0 0

Spolu 30 100

Kritériá N %

nič 13 43,4

využitie IKT 3 10

organizácia vyučovania 7 23,3

obsahová štruktúra hodín 7 23,3

iné 0 0

Spolu 30 100


výborná 8 16

veľmi dobrá 23 46

dobrá 19 38

dostatočná 0 0

zlá 0 0

Spolu 50 100

Graf č. 1a /hospitujúci/

Tabuľka č. 1b /vyučujúci/

Kritériá N %

výborná 4 8

veľmi dobrá 24 48

dobrá 22 44

dostatočná 0 0

zlá 0 0

Spolu 50 100

Graf č. 1b /vyučujúci/

4

24

22

0

0

výborná

veľmi dobrá

dobrá

dos tatoč ná

z lá

Otázka č. 2

Výkon vyučujúceho bol ovplyvnený Vašou prítomnosťou


Kritériá N %

určite áno 1 2

asi áno 15 30

neviem 10 20

asi nie 16 32

0 0 19

23

8 výborná

veľmi dobrá

dobrá

dostatočná

zlá


určite nie 8 16

Spolu 50 100


8

1610

151

urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie


Kritériá N %

určite áno 8 16

asi áno 13 26

neviem 2 4

asi nie 8 16

určite nie 19 38

Spolu 50 100


8

13

28

19

urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie

Otázka č. 3

Boli dosiahnuté stanovené ciele vyučovacej hodiny


Kritériá N %

určite áno 32 64

asi áno 18 36

neviem 0 0


asi nie 0 0

určite nie 0 0

Spolu 50 100


0

0

0

18

32

urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie


Kritériá N %

určite áno 33 66

asi áno 17 34

neviem 0 0

asi nie 0 0

určite nie 0 0

Spolu 50 100


33

17

0

0

0urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie

Otázka č. 4

Hodnotenie náročnosti učiva pre žiakov


Kritériá N %


náročné 18 36


primerané 31 62


nenáročné 0 0

Spolu 50 100


0

1

31

18

0

nadmierunároč né

nároč né

primerané

málonároč né

nenároč né


Kritériá N %


náročné 18 36

primerané 29 58


nenáročné 1 2

Spolu 50 100


1

18

29

1

1

nadmierunároč né

nároč né

primerané

málo nároč né

nenároč né

Otázka č. 5

Podiel jednotlivých organizačných foriem na vyučovacej hodine


Kritériá N

frontálna práca 2400

skupinová 950

individuálna 1650


Spolu 5000


1650

950

2400

frontálnaprác a

s kupinová

individuálna


Kritériá N

frontálna práca 2450

skupinová 875

individuálna 1675

Spolu 5000


2450

875

1675 frontálna prác a

s kupinová

individuálna

Otázka č. 6

Činiteľ, ktorý spôsobil vyučujúcemu určité ťažkosti pri realizácii vyučovacej hodiny


Kritériá N %

formulácia cieľa 29 40

výber učiva 0 0

výber vhodných metód výučby 8 11


výber vhodných foriem výučby 11 15

výber didaktických prostriedkov 11 15

iné 14 19

Spolu 73 100


14

11

11 8 0

29

formulác iac ieľa

výber uč iva

výber vhod.metód výuč by

výber vhod.foriem výuč by

výber didaktic .pros triedkov


Kritériá N %

formulácia cieľa 4 8

výber učiva 0 0

výber vhodných metód výučby 9 18

výber vhodných foriem výučby 9 18

výber didaktických prostriedkov 9 18

iné 19 38

Spolu 50 100


4 09

99

19

formulác ia c ieľa

výber uč iva

výber vhod.metód výuč by

výber vhod.foriem výuč by

výber didaktic .pros triedkov

iné

Otázka č. 7

Bola žiakom poskytnutá príležitosť na aktívnu a samostatnú učebnú činnosť


Kritériá N %

určite áno 28 56

asi áno 16 32


neviem 1 2

asi nie 4 8

určite nie 1 2

Spolu 50 100


141

16 28

urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie


Kritériá N %

určite áno 33 66

asi áno 15 30

neviem 0 0

asi nie 1 2

určite nie 1 2

Spolu 50 100


33

15

0

1

1 urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie

Otázka č. 8

Hodnotenie vytvorenia dobrej pracovnej klímy vyučovacej hodiny


Kritériá N %

určite áno 31 62

asi áno 15 30


neviem 3 6

asi nie 1 2

určite nie 0 0

Spolu 50 100


0

1

3

15

31

urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie


Kritériá N %

určite áno 18 36

asi áno 31 62

neviem 1 2

asi nie 0 0

určite nie 0 0

Spolu 50 100


18

31

1

0

0urč ite áno

as i áno

neviem

as i nie

urč ite nie

Otázka č. 9

Bolo žiakom umožnené podieľať sa na riadení vyučovacieho procesu


Kritériá N %

určite áno 15 30

1. Úvodná charakteristika analýzy Škvp -...

Documents