7 verbÁ slovesÁ – czasowniki) 7.1 sÚhrnnÁ … · 7 verbÁ (slovesÁ – czasowniki) 166 | s t...

164 | S t r a n a

7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)

7.1 SÚHRNNÁ CHARAKTERISTIKA

Verbá sú pomenovania dynamických príznakov, ktoré majú dominantnú vetotvornú funkciu.

Z toho vyplýva aj najvyšší počet verbálnych tvarov a najviac gramatických kategórií pri tom-

to slovnom druhu. Gramatické kategórie slovies sú obsahovo aj formálne v oboch jazykoch

rovnaké: kategória vidu, spôsobu, času, osoby, slovesného rodu, zhody v rode a čísle. Dôleži-

tou kategóriou je valencia a v súvislosti s porovnaním slovenčiny a poľštiny aj rekcia – hlavne

pri negovaných tvaroch, keďže pri negácii verbálneho tvaru s akuzatívom v poľštine je obli-

gatórny záporový genitív: mam książkę – nie mam książki, ale pri inom páde sa pád nemení

interesuje się książkami – nie interesuje się książkami.

7.1.1 Neurčité tvary a ich funkcie

Znakom flektívnych jazykov je uprednostňovanie určitých slovesných tvarov pred neurči-

tými slovesnými tvarmi a tvorenie syntetických slovesných tvarov pred analytickými tvarmi

(Giger, 1999). Neurčité tvary sa používajú: a) na kondenzáciu textu; b) ako súčasť zložených

predikátov po neplnovýznamových verbách; c) ako súčasť analytických tvarov. Slovenčina

tvorí infinitívne tvary pomocou jednej formovej koncovky -ť, v poľštine sú infinitívy zakon-

čené na -ć, -c: (wieść, grać, móc, oblec), porov. Saloni (2002).

Infinitív ako základný tvar slovies plní všetky tri funkcie v obidvoch jazykoch. Rozdie-

lom je, že v slovenčine sa infinitív využíva na tvorenie analytického futúra ako jediný tvar,

v poľštine v konkurencii s l-ovým particípiom.

Adjektiválne particípiá (príčastia) existujú v obidvoch jazykoch. Sú to aktívne a pasívne

particípiá. Aktívne a pasívne particípiá slúžia primárne na kondenzáciu textu (bližšie 10. lek-

cia), pasívne particípium sa využíva aj ako súčasť analytických tvarov pasíva.

L-ové particípium sa využíva výlučne ako súčasť analytických tvarov, a to préterita

a kondicionálu. Poľština rozlišuje v l-ovom particípiu v pluráli dva rody. Tvar s formovou

a kongruenčnou morfémou -li sa vzťahuje iba na osobné maskulína (chłopcy chodzili, chłopcy

by chodzili), ostatné rody majú tvar s formovou a kongruenčnou morfémou -ły (dziewczyny

chodziły, dzieci by śpiewały).

V slovenčine, ako aj v poľštine sa aktívne particípium prézenta tvorí od nedokonavých

slovies z 3. os. pl. a skloňuje sa v slovenčine podľa adjektívneho vzoru s krátkymi koncovka-

mi bez ohľadu na kvantitu predchádzajúcej slabiky: píšuci, robiaci. V poľštine sa skloňuje

podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia obcy, cudzy a používa sa častejšie, napr. vo

funkcii doplnku sa používa particípium prézenta alebo vedľajšia veta (Videl som ho fajčiť. –

Widziałem go palącego., Widziałem, że pali/jak pali).

Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia: napí-

saný, spracovaný – napisany, opracowany.

Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa používa len na

kondenzáciu textu, a to tiež podstatne viac v poľštine.

Aj transgresív (prechodník) sa používa len na kondenzáciu textu. Slovenčina má jeden

neohybný transgresív, ktorý sa tvorí formovými morfémami -úc/-uc alebo -iac/-ac. Zodpove-

dá mu poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, pisząc, widząc,

stojąc, ktorý sa však tvorí len od nedokonavých slovies. Poľština má okrem toho zriedkavejší

kongruentný transgresív préterita od dokonavých slovies so sufixmi -wszy a -łszy, napr. pad-

łszy na twarz.

M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami

165 | S t r a n a

7.1.2 Určité tvary a ich funkcie

Určité tvary, pri ktorých sa dá určiť osoba a iné aktualizačné kategórie, slúžia ako predi-

káty. Sú syntetické (indikatív prézenta, syntetické futúrum perfektív, imperatív) a analytické

(préteritum, analytické futúrum imperfektív, všetky tvary kondicionálu a pasíva).

V slovenčine sa 1. os. sg. indikatívu prézenta a syntetického futúra tvorí relačnou morfé-

mou -m: nesiem, volám, kupujem, robím; prinesiem, zavolám, kúpim, urobím. V poľštine

1. os. sg. tvorí morféma -ę (robię, idę, piszę) alebo -m (czytam, rozumiem).

Všetky tvary indikatívu prézenta a syntetického futúra majú v poľštine v 3. os. pl. jednot-

ne koncovku -ą (robią, idą, piszą, mają, dadzą, rozumieją). V slovenčine sú v 3. os. pl. va-

riantné koncovky: vo väčšine slovies je to koncovka -ú, po dlhej slabike -u (oni nesú, oni pí-

šu), pri slovesách s tematickou submorfou í/i je to koncovka -ia, po konsonante j -a (robia,

stoja, boja sa).

V slovenčine sú tvary préterita a kondicionálu analytické, tvoria sa pomocou l-ového par-

ticípia a samostatných gramatických morfém, ktoré sú enklitické a stoja po slove s prízvu-

kom: urobil som/ja som urobil, urobila si/ty si urobila, urobili sme/my sme urobili. V poľštine

je syntetický tvar préterita, hoci s rovnakými morfematickým zložením ako v slovenčine: zro-

biłem, zrobiłam, zrobiłeś, zrobiłaś, zrobiliśmy, zrobiłyśmy, zrobiliście, zrobiłyście, len

v poľštine je možné pridávať napríklad gramatické koncovky 2. os. k zámenám: Coś ty zro-

bił? Gdzieście byli? Tyś go zaprosiła, nie ja. V poľštine sa v kondicionáli gramatické morfé-

my píšu spolu s l-ovým particípiom slovesa, pripúšťa sa avšak písať ich aj osobitne: robił-

bym/ja bym robił, robiłbyś/ty byś robił.

Variantný je v poľštine aj tvar futúra nedokonavých foriem: będzie robił/będzie robić,

będę mówił/mówić, będziesz śpiewał/śpiewać, porov. nie będzie tego rozumiała; na wiatr bę-

dziecie mówili.

Syntetické imperatívne tvary sa v týchto jazykoch väčšinou zhodujú: píš – pisz, chváľ –

chwal; pracuj – pracuj, daj – daj.

7.2 NEURČITÉ VERBÁLNE TVARY

7.2.1 Neurčité slovesné tvary ako hybridy verba a iného slovného druhu

Prehľad neurčitých tvarov v slovenčine

Trieda

Témy

Infinitív L-ové parti-

cípium

N/t-ové

particípium

Verbálne

substantívum

Aktívne

particípium

Transgresív

I. a chytať chytal chytaný chytanie chytajúci chytajúc/schytajúc

II. ie/e rozumieť rozumel uzrozumený porozumenie rozumejúci rozumejúc/porozumejúc

IIa. niesť niesol/niesla nesený nesenie nesúci nesúc/prinesúc

a brať bral braný branie berúci berúc/doberúc

ú/u hynúť hynul vyhynutý vyhynutie hynúci hynúc/zhynúc

ie/e trieť trel tretý/trený trenie trúci trúc/utrúc

III. a pracovať pracoval spracovaný spracovanie pracujúci pracujúc

a česať česal česaný česanie češúci češúc/prečešúc

ú//u chudnúť chudol/chudla schudnutý chudnutie chudnúci chudnúc/schudnúc

žiť žil žitý žitie žijúci žijúc/prežijúc

ťať ťal zoťatý sťatie tnúci tnúc/vytnúc

IV. i/e robiť robil robený robenie robiaci robiac/urobiac

ie/e trpieť trpel trpený trpenie trpiaci trpiac/uvidiac

a kričať kričal kričaný kričanie kričiaci kričiac/vykričiac


166 | S t r a n a

Tematické submorfy l-ového particípia, n-/t-ového particípia a infinitívu sa v slovenčine

zhodujú okrem submorfy ie, ktorá alternuje na e (rozumel, trel, trpel; uzrozumený, trený, tr-

pený), a ú, ktorá alternuje s u (minul, spomenul; minutý, spomenutý). Pri vzore niesť a chudnúť

je v l-ovom particípiu pre maskulína vzniková alternácia /o (niesol, chudol), v pasívnom

particípiu /e alebo ú/u (nesený, schudnutý).

Prehľad neurčitých tvarov v poľštine

Trieda

Témy

Infinitív L-ové particípium N/t-ové

particípium

Verbálne

substantívum

Aktívne

particípium

Transgresív

prézenta

I. a pytać pytał/pytali pytany pytanie pytający pytając

II. e/a rozumieć rozumiał/rozumieli rozumiany rozumenie rozumiejący rozumiejąc

IIa. /e nieść niósł/niosła//nieśli niesiony niesienie niosący niosąc

a brać brał/brali brany branie biorący biorąc

ą/ę ginąć/minąć ginął/ginęła/ginęli minięty minięcie ginący ginąc

e/ trzeć tarł/tarli tarty tarcie trący trąc

III. a pracować pracował/pracowali (o)pracowany pracowanie pracujący pracując

a pisać pisał/pisali pisany pisanie piszący pisząc

ą//ę chudnąć chudł/chudła schudnięty chudnięcie chudnący chudnąc

bić bił/bili bity bicie bijący bijąc

ciąć ciął/cięła/cięli cięty cięcie tnący tnąc

IV. i/e robić robił/robili robiony robienie robiący robiąc

e cierpieć cierpiał/cierpieli cierpiany cierpienie cierpiący cierpiąc

e/a krzyczeć krzyczał/krzyczeli krzyczany krzyczenie krzyczący krzycząc

Prehláska e na a je pred -ł (miał, rozumiał, cierpiał, krzyczał); pred -ny (zrozumiany,

cierpiany, krzyczany), ale pred -li a pred -nie je zvyčajne e (mieli, rozumieli, cierpieli, krzyc-

zeli; rozumienie, cierpienie, krzyczenie). Prehláska e na ó alebo o je pred -ł (niósł, niosła), ale

pred -li a pred -nie zostáva e (nieśli; niesienie). Pri najproduktívnejších vzoroch, ktoré zastu-

pujú okolo 80 % poľských slovies, sa aj v poľštine tvary infinitívu a l-ového particípia zhodu-

jú: pytać, pracować, robić.

7.2.2 Infinitív

Slovenčina tvorí infinitívne tvary pomocou formovej morfémy -ť, pred ktorou je v I. trie-

de tematická submorfa a, v II. triede tematická submorfa ie, v IIa. triede tematické submorfy

, a, ú, ie (nie-sť, br-ať, hyn-úť, tr-ieť), v III. triede tematické submorfy a, ú/u, (pracov-ať,

čes-ať, chudn-úť/vládn-uť, ži-ť, ťa-ť) a v IV. triede tematické submorfy i, ie, a (rob-iť, trp-ieť,

krič-ať). V poľštine sú infinitívy zakončené na formovú morfému -ć (wieść, grać), menej na -

c: (móc, oblec, piec, biec – bežať, strzec – striezť, strzyc – strihať). Pred formovými morfé-

mami infinitívu je v I. triede tematická submorfa a (chwyt-ać), v II. triede tematická submorfa

e (rozumi-eć), v IIa. triede tematické submorfy , a, ą, e (nieś-ć, br-ać, gin-ąć, trz-eć), v III.

triede tematické submorfy a, ą, (pracow-ać, czes-ać, chudn-ąć, ży-ć, cią-ć) a v IV. triede

tematické submorfy i, e, a (rob-ić, cierpi-eć, krzycz-eć, sp-ać). Infinitív plní všetky tri funk-

cie spomenuté v kap. 7.1.1.

7.2.3 L-ové particípium

Slovenčina tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -l, pred ktorou je v I.

triede tematická submorfa a (chytal), v II. triede tematická submorfa e (rozumel), v IIa. triede

tematické submorfy , a, u, e (niesol/niesla, bral, hynul, trel), v III. triede tematické submor-

fy a, o/, (pracoval, česal, chudol/chudla, žil, ťal) a v IV. triede tematické submorfy i, e, a


167 | S t r a n a

(robil, trpel, kričal). Za formovou morfémou je vždy kongruenčná morféma: pri kongruencii

s maskulínom nulová, pri kongruencii s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o, v pluráli

jedna kongruenčná morféma -i (muž pracoval, žena pracovala, dieťa pracovalo, muži praco-

vali, ženy pracovali, deti pracovali). Pri vzore niesť a chudnúť je pri kongruencii

s maskulínom pred formovou morfémou l vokál o (niesol, chudol).

V poľštine sa tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -ł, za ktorou je tiež

kongruenčná morféma: pri kongruencii s maskulínom je nulová morféma, pri kongruencii

s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o (mąż pracował, żona pracowała, dziecko pra-

cowało), v pluráli je morféma -i len pri kongruencii s osobnými maskulínami, v ostatných

prípadoch je kongruenčná morféma -y (mężowie pracowali, żony pracowały, dzieci pracowa-

ły). Vo väčšine prípadov sa tematické submorfy v infinitíve a v l-ovom particípiu zhodujú.

Pred formovou morfémou je v I. triede tematická submorfa a (pytał, pytała, pytało, pytali,

pytały); v II. triede je tematická submorfa a, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l al-

ternuje na a/e (rozumiał/a/o/y, ale oni rozumieli); v IIa. triede sú tematické submorfy: (tarł,

niósł/nieśli), a (brał) alebo nosovka ą, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l alternuje

na ą/ę (ginął/ginęli); v III. triede sú pred l-ovou morfémou tematické submorfy: a (pracował,

czesał), (chudł/chudli, żył, ciął/cięli), ą/ę, (cisnął/cisnęła /cisnęli); v IV. triede tematické

submorfy: i (robił), a/e (cierpiał/cierpieli, krzyczał/a/o/y, krzyczeli).

Trieda

Témy

Infinitív L-ové particípium: m/f/n L-ové particípium:

pl. okrem osob. m

L-ové particípium.:

pl. osob. m

I. a pytać pytał/pytała/pytało pytały pytali

IIa. a brać brał/brała/brało brały brali

III. a pracować pracował/pracowała/pracowało pracowały pracowali

III. a pisać pisał/pisała/pisało pisały pisali

IV. i robić robił/robiła/robiło robiły robili

III. ą/ chudnąć chudł/chudła/chudło chudły chudli

III. ży-ć żył/żyła/żyło żyły żyli

IIa. nieś-ć niósł/niosła/niosło niosły nieśli

III. cią-ć ciął/cięła/cięło cięły cięli

IIa. e/ trzeć tarł/tarła/tarło tarły tarli

II. e/a rozumieć rozumiał/rozumiała/rozumiało rozumiały rozumieli

IV. e/a krzyczeć krzyczał/krzyczała/krzyczało krzyczały krzyczeli

IV. e/a cierpieć cierpiał/cierpiała/cierpiało cierpiały cierpieli

IIa. ą/ ę ginąć ginął/ginęła/ginęło ginęły ginęli

Poľština rozlišuje v l-ovom particípiu, pomocou ktorého sa tvoria tvary préterita

a kondicionálu, v pluráli dva rody. Pred plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou mor-

fémou -li pri zhode s osobnými maskulínami alternuje a na e, ą na ę (chłopcy rozumieli, lu-

dzie ginęli), pred plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou morfémou -ły pri zhode

s ostatnými substantívami je a (wszystkie rozumiały/krzyczały, cierpiały), ale ą, ktoré je len

pri zhode s maskulínom (on ginął), alternuje na ę aj vtedy (wszystkie ginęły).

7.2.4 Aktívne particípium prézenta

Prézentné aktívne particípium (činné prítomné príčastie) je adjektivále skloňujúce sa

v slovenčine podľa vzoru cudzí s krátkymi koncovkami (vedúci), ktoré sa ani v slovenčine,

ani v poľštine nevyužíva na tvorbu analytických určitých tvarov. Tvorí sa od tvarov 3. os. pl.

formovou morfémou -c len od slovies nedokonavého vidu a vyjadruje dej prebiehajúci súčas-

ne s dejom vyjadreným vo vete prísudkovým slovesom: chytajúci, červenajúci sa, nesúci,

berúci, pracujúci, vidiaci, robiaci, porov. Myšlienkové procesy odohrávajúce sa v mozgových


168 | S t r a n a

bunkách prebiehajú aj samy – bez ľudskej vôle. Využíva sa ako prostriedok kondenzácie tex-

tu, veľmi frekventovaný je v poľštine. Od slovies I. – III. triedy sa tvorí v slovenčine pomo-

cou formového sufixu a koncovky -úci (-uci); od slovies IV. triedy robiť, trpieť, kričať sa tvo-

rí pomocou sufixov -iaci (-aci).

Slovenčina Poľština

Trieda Infinitív 3. os. pl. Particípium Infinitív 3. os. pl. Particípium

I. chytať chytaj-ú chytaj-úci/a/e pytać pytaj-ą pytaj-ący/a/e

II. rozumieť rozumej-ú rozumej-úci/a/e rozumieć rozumiej-ą rozumiej-ący/a/e

IIa. niesť nes-ú nes-úci/a/e nieść nios-ą nios-ący/a/e

brať ber-ú ber-úci/a/e brać bior-ą bior-ący/a/e

hynúť hyn-ú hyn-úci /a/e ginąć gin-ą gin-ący/a/e

trieť tr-ú tr-úci/a/e trzeć tr-ą tr-ący/a/e

III. pracovať pracuj-ú pracuj-úci/a/e pracować pracuj-ą pracuj-ący/a/e

česať češ-ú češ-úci/a/e czesać czesz-ą czesz-ący/a/e písať píš-u píš-uci/a/e

chudnúť chudn-ú chudn-úci/a/e chudnąć chudn-ą chudn-ący/a/e vládnuť vládn-u vládn-uci/a/e

žiť žij-ú žij-úci/a/e żyć żyj-ą żyj-ący/a/e

ťať tn-ú tn-úci/a/e ciąć tn-ą tn-ący/a/e

IV. robiť rob-ia rob-iaci/a/e robić robi-ą robi-ący/a/e

vidieť vid-ia vid-iaci/a/e widzieć widz-ą widz-ący/a/e

kričať krič-ia krič-iaci/a/e krzyczeć krzycz-ą krzycz-ący/a/e

stáť stoj-a stoj-aci/a/e stać stoj-ą stoj-ący/a/e

V poľštine sa tvorí jednotne od 3. os. pl. indikatívu prézenta slovies I. – IV. triedy pomo-

cou jedného formového sufixu a koncovky: -ąc-y.

7.2.5 Pasívne n-/t-ové particípium

Pasívne particípiá v slovenčine sú adjektiváliá, ktoré sa tvoria formovými morfémami

-n-ý (chytaný, vyrozumený, nesený, braný, vypracovaný, videný, robený), pri vzore chudnúť,

hynúť formovými morfémami -t-ý (vychudnutý, uhynutý), ale aj variantne vybratý/vybraný;

trený/utretý. Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakonče-

nia pekný (S napísaný, spracovaný – P napisany, opracowany).

V obidvoch jazykoch sú to prostriedky, ktoré sa využívajú pri tvaroch pasíva (kochany,

darowany, opisywany, brany, grzany, kryty, bity, tworzony) a na kondenzáciu textu: Motýľ

oslepený silným svetlom bezhlavo poletoval po miestnosti.; Chrobáčik zatvorený v tesnej ška-

tuľke škriabal tykadlami o vrchnáčik.

Tematické submorfy a, sa v infinitíve a v pasívnom particípiu zhodujú (pytać, praco-

wać, pisać, brać – pýtať sa, pracovať, písať, brať). Ak je v infinitíve morfa i pri vzore robić,

ale aj pri vzore nieść, pasívne particípium má v poľštine zakončenie -ony, -ona, -one, -eni

(robiony, niesiony, stracony, straceni). Ak je v infinitíve nosovka ą, alternuje na ę: mi-

nąć/minięty, ciąć/ścięty, ścisnąć/ścisnięty. V II. triede tematická submorfa e pred formovou

koncovkou n alternuje na a (zrozumiany, ale zrozumieni); rovnako v IV. triede pri vzore wi-

dzieć a krzyczeć (cierpiany, krzyczany).

Pasívne particípiá v poľštine sa tvoria len od tranzitív. Pri procesných netranzitívnych

slovesách korešponduje slovenské pasívne particípium s verbálnym adjektívom v poľštine,

napr. zaczadziały – začadený.


169 | S t r a n a

Poľština Slovenčina

Trieda Témy Infinitív Pasívne particípium

sg.: m/f/n pl.: one pl.: oni

I. a pytać pytany/a/e pytane pytani chytaný/á/é

II. e/a/e zrozumieć zrozumiany/a/e zrozumiane zrozumieni (uz)rozumený/á/é

IIa. /o/e nieść niesiony/a/e niesione niesieni nesený/á/é

a brać brany/a/e brane brani braný/á/é

ą/ę ginąć/minąć minięty/a/e minięte minięci minutý/á/é

e/ trzeć tarty/a/e tarte tarci trený/á/é

III. a opracować opracowany/a/e opracowane opracowani vypracovaný/á/é

a czesać czesany/a/e czesane czesani česaný/á/é

ą//ę wyschnąć wyschnięty/a/e wyschnięte wyschnięci vyschnutý/á/é

ukryć ukryty/a/e ukryte ukryci ukrytý/á/é

ciąć cięty/a/e cięte cięci (s)ťatý/á/é

IV. i/o/e ogłosić ogłoszony /a/e ogłoszone ogłoszeni (o)hlásený/á/é

e/a widzieć widziany/a/e widziane widziani videný/á/é

e/a krzyczeć krzyczany/a/e krzyczane – (u)kričaný/á/é

V poľštine pri pasívnom particípiu existujú ešte špecifické bezrodové neosobné tvary za-

končené na -o:


Particípium – m Particíp. – f Particíp. – n Particíp. – m Particíp. – f Particíp. – n

SG

czyt-a:n-y czyt-a:n-a czyt-a:n-e čít-a:n-ý čít-a:n-á čít-a:n-é

czyt-a:n-o

zamkni-ę:t-y zamkni-ę:t-a zamkni-ę:t-e zamkn-u:t-ý zamkn-u:t-á zamkn-u:t-é

zamkni-ę:t-o

tworz-o:n-y tworz-o:n-a tworz-o:n-e tvor-e:n-ý tvor-e:n-á tvor-e:n-é

tworz-o:n-o

PL

czyt-a:n-i czyt-a:n-e čít-a:n-í čít-a:n-é

zamkni-ę:c-i zamkni-ę:t-e zamkn-u:t-í zamkn-u:t-é

tworz-e:n-i tworz-o:n-e tvor-e:n-í tvor-e:n-é

Obmedzenia na tvorenie pasívneho particípia v obidvoch jazykoch sa týkajú sémantiky

slovesa (statické a procesné verbá), ale aj valencie a rekcie (intranzitívne verbá), napr. báť sa,

páčiť sa, mať, nachádzať sa, bečať, bľačať, mečať, bedákať, blúzniť, blaznieť, blýskať sa, bo-

lieť, chýbať.

7.2.6 Verbálne adjektívum

V poľštine je navyše verbálne adjektívum, ktoré majú niektoré neakčné slovesá. Tvorí sa

pri procesných slovesách, pri ktorých nie je pasívne particípium: osiwiały, zgasły, pobladły,

zaczadziały, ale aj pri procesných verbách popri n-/t-ovom particípiu: spuchnięty/spuchły,

zmarznięty/zmarzły, zarośnięty/zarosły, zmoknięty/zmokły, wyschnięty/wyschły, zwiędnię-

ty/zwiędły. Existujú verbá, ktoré netvoria ani pasívne particípium, ale ani verbálne adjektí-

vum: wrzeć, pachnąć, wisieć.


170 | S t r a n a

7.2.7 Verbálne substantívum

Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa nepoužíva na tvo-

renie určitých tvarov, len na kondenzáciu textu, a to podstatne viac v poľštine. Verbálne sub-

stantívum v slovenčine sa tvorí od n-/t-ových particípií a má kontrakčné vždy dlhé koncovky

(siatie, dianie, státie, pokánie, viatie, prekliatie, pousmiatie sa). V poľštine sa tvorí formovou

morfémou -nie, -enie, -cie (malowanie, pisanie, robienie, chodzenie, bycie, picie). Slovesá

s tematickou submorfou -ą majú variantné tvary (ciągnięcie/ciągnięnie, westchnięcie/wes

tchnięnie).


Trieda

Témy

Infinitív N-/t-ové

particípium

Verbálne

substantívum

Trieda

Témy

N-/t-ové

particípium

Verbálne

substantívum

I. a pytać pytany pytanie I. a chytaný chytanie

II. e/a rozumieć rozumiany rozumienie II. ie/e (uz)rozumený (po)rozumenie

IIa. /o/e nieść niesiony niesienie IIa. /e nesený nesenie

a brać brany branie a braný branie

ą/ę minąć minięty minięcie ú/u minutý minutie

e/ trzeć tarty tarcie ie/ e trený trenie

III. a (wy)pracować (wy)pracowany (wy)pracowanie III. a (vy)pracovaný (vy)pracovanie

a czesać czesany czesanie a česaný česanie

ą/ę chudnąć (s)chudnięcie ú/u (s)chudnutý (s)chudnutie

ukryć ukryty ukrycie ukrytý ukrytie

(ś)ciąć (ś)cięty (ś)cięcie (s)ťatý (s)ťatie

IV. i/o/e robić robiony robienie IV. i/e (u)robený (u)robenie

e/a cierpieć cierpiany cierpienie ie/e trpený trpenie

e/a krzyczeć krzyczany krzyczenie a (u)kričaný kričanie

Netvorí sa od všetkých slovies: P być, stać się; móc, musieć, śmieć, mieć; wydać się, sły-

chać, znać – S byť, stať sa, zostať; môcť, musieť, mať; stávať sa, páčiť sa, zdať sa, čuť, znať.

Pri verbálnych substantívach zostáva reflexívny komponent: P przygotowanie się, tworzenie

się – S správanie sa, povšimnutie si.

7.2.8 Transgresív

Rozdiel medzi slovenčinou a poľštinou je pri transgresívoch. Prechodník je v slovenčine

neflektívnym neurčitým tvarom slovesa, ktorý sa tvorí od tvarov 3. os. pl. slovies dokonavého

aj nedokonavého vidu. Od slovies I. – III. triedy sa tvorí z 3. os. pl. pomocou formového sufi-

xu -c, porov. oni češú (oni píšu) a češúc (píšuc); od slovies IV. tiedy robiť, trpieť, kričať sa

tvorí pomocou formového sufixu -iac (-ac), porov. oni robia/oni stoja a robiac/stojac.

7.2.9.1 Slovenskému prechodníku, ktorý sa tvorí od perfektív aj imperfektív, zodpovedá

poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, myśląc, słysząc, czyta-

jąc, śpiewając, ktorý sa tvorí len od nedokonavých slovies. Prechodníkom od nedokonavých

slovies sa vo vetách vyjadruje, že dej prebieha súčasne s dejom hlavnej vety: S Skákajúc do

vody, uvedomil si nebezpečenstvo úrazu. – P Skacząc do wody, uświadomił sobie niebezpiec-

zeństwo urazu. Prechodníkom od dokonavých slovies sa v slovenčine vo vetách vyjadruje, že

dej prebehol pred dejom hlavnej vety, v poľštine sa musí použiť minulý prechodník, ktorý sa

tvorí od dokonavých slovies: S Skočiac z mosta, ukončila svoj život. – P Skoczywszy z mostu,

skończyła swoje życie.


171 | S t r a n a


Trieda 3. os. pl.

Transgresív

imperfektív

aj perfektív

3. os. pl. Transgresív

prézenta

imperfektív

Transgresív

préterita

perfektív

I. chytaj-ú (po)chytajúc pytaj-ą pytając spytawszy

II. rozumej-ú (po)rozumejúc rozumiej-ą rozumiejąc zrozumiawszy

IIa. nes-ú (pri)nesúc nios-ą niosąc przyniósłszy

ber-ú (pri)berúc bior-ą biorąc zabrawszy

hyn-ú (z)hynúc gin-ą ginąc zginąwszy

tr-ú (na)trúc tr-ą trąc starłszy

III. pracuj-ú (od)pracujúc pracuj-ą pracując opracowawszy

češ-ú (pre)češúc czesz-ą czesząc zaczesawszy

píš-u (na)píšuc pisz-ą pisząc napisawszy

chudn-ú (s)chudnúc chudn-ą chudnąc schudłszy

vládn-u (pre)vládnuc

žij-ú (pre)žijúc żyj-ą żyjąc przeżywszy

tn-ú (vy)tnúc tn-ą tnąc odciąwszy

IV. rob-ia (u)robiac robi-ą robiąc zrobiwszy

trp-ia (pre)trpiac cierpi-ą cierpiąc ścierpiawszy

krič-ia (pre)kričiac krzycz-ą krzycząc nakrzyczawszy

stoj-a (pre)stojac stoj-ą stojąc zastawszy

7.2.8.2 Poľština má okrem prítomného prechodníka zriedkavý transgresív préterita, ktorý

sa tvorí od l-ového particípia dokonavých slovies formovými sufixmi -wszy (ak je pred for-

movou morfémou ł vokál, napr. napisał – napisawszy) a -łszy (ak pred formovou morfémou ł

nie je vokál, napr. padł – padłszy), napr. padłszy na twarz. Transgresív préterita nemá

v poľštine kategóriu rodu.

m/f/n sg.

przeży-wsz-y

preži-vší muž, preživšia žena, preživšie dieťa

pl. žom preži-vší muži

iné preživšie ženy, zvieratá

V slovenčine mu zodpovedá minulé činné príčastie dokonavých slovies, ktoré sa tvorí

zriedkavo len od niekoľkých slovies: napr. vybehnuvší, preživší, vrátivší sa. Obidva prechod-

níky predstavujú prostriedky kondenzácie a knižného štýlu, prechodník minulý je zriedkavejší

a výrazne knižný.

7.3 PREHĽAD KONJUGAČNÝCH TYPOV

Slovesá sú rozdelené do konjugačných skupín podľa toho, aká je 1. a 2. osoba singuláru

prézenta. Najjednoduchšie je delenie na štyri triedy48

: 1. -am, -asz (napr. mieć, mam, masz),

2. -em, -esz (napr. rozumieć, rozumiem, rozumiesz), 3. -ę, -esz (napr. kopać, kopię, kopiesz),

4. -ę, -isz (napr. widzieć, widzę, widzisz).

V prehľade uvádzame gramatické tvary slovies, pričom rozdielne gramatické morfémy

v obidvoch jazykoch a tematické submorfémy v tvare prézenta sú zvýraznené tučným pís-

mom. Špecifickým znakom slovenčiny je progresívna neutralizácia kvantity, ktorá spôsobuje

veľkú variantnosť nielen substantívnych a adjektívnych vzorov, ale aj verbálnych vzorov:

čítať, chváliť, písať, vládnuť, porov. čítam, chválim, píšu, vládnu. Len koncovky vzoru rozu-

mieť nepodliehajú neutralizácii kvantity, napr. zmúdriem, zmúdrieš.

48

Niektorí jazykovedci vyčleňujú však až jedenásť skupín, zohľadňujúc aj fonetické alternácie a zakončenie infinitívneho

a prézentného kmeňa.


172 | S t r a n a

Trieda:

Témy

v prézente


Infinitív 1. os. sg. prézenta Témy Infinitív 1. os. sg. prézenta

I.

á ia (a) chyt-a:ť chyt-á:m (čít-a:m) I.

a

pyt-a:ć pyt-a:m, pyt-a:sz

veš-a:ť veš-ia:m (kráč-a:m)

II. ie rozum-ie:ť rozum-ie:m (zmúdr-ie:m) II. e rozumi-e:ć rozumi-e:m, rozumi-e:sz

IIa.

ie

nies-:ť nes-ie:m III.

e

nieś-ć nios-ę, niesi-e:sz

tr-ie:ť tr-ie:m trz-e:ć tr-ę, trz-e:sz

hyn-ú:ť hyn-ie:m gin-ą:ć gin-ę, gini-e:sz

br-a:ť ber-ie:m br-a:ć bior-ę, bierz-e:sz

III.

e

pracov-a:ť pracu:j-e:m prac-ow-a:ć pracu:j-ę, pracu:j-e:sz

čes-a:ť

češ-e:m, oni češ-ú

píš-e:m (píš-u)

pis-a:ć pisz-ę, pisz-e:sz

chudn-ú:ť

chudn-e:m, oni chudn-ú

vládn-e:m, (vládn-u)

chudn-ą:ć chudn-ę, chudni-e:sz

kry-:ť kry:j-e:m kry-ć kry:j-ę, kry:j-e:sz

zača-:ť začn-e:m zaczą-ć zaczn-ę, zaczni-e:sz

IV.

í (i) nos-i:ť nos-í:m (chvál-i:m) IV.

i y

nos-i:ć nosz-ę, nos-i:sz

vid-ie:ť vid-í:m widzi-e:ć widz-ę, widz-i:sz

krič-a:ť krič-í:m krzycz-e:ć krzycz-ę, krzycz-y:sz

7.3.1 Konjugačný systém slovenčiny a poľštiny

Na vyjadrenie osoby v prézente nedokonavých slovies a vo futúre dokonavých slovies

v slovenčine slúžia koncovky, ktorých tematické submorfy podliehajú fonologickým zme-

nám: po dlhej slabike sa realizuje neutralizácia kvantity a dlhé morfy á, ia, í sa menia na krát-

ke pendanty: kráčam, lieta, cítime. Rovnako sa správa gramatická morféma -ú (píšu). Neutra-

lizácii nepodlieha tematická submorfa -ie- vo vzore rozumieť (zmúdrie). V poľštine nie sú

variantné koncovky v takej miere, porov. tri tematické submorfy v poľštine a sedem variantov

tematických submorf v slovenčine. Asi 25 % poľských slovies tvorí 1. os. sg. pomocou kon-

covky -m, 75 % pomocou koncovky -ę. V slovenčine je unifikovaná koncovka 1. os. sg. -m,

pred ktorou je v prézente okrem III. triedy dlhá tematická submorfa, ktorá v I. a IV. triede

podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike.

Prehľad tvorenia prézentných tvarov:


SG I. II. III. IV. I. II. /IIa. III. IV.

1. os. -a:m -e:m -ę -ę -á:m (-a:m, -ia:m) -ie:m -e:m -í:m (-i:m)

2. os. -a:sz -e:sz -e:sz -i:sz -á:š (-a:š, -ia:š) -ie:š -e:š -í:š (-i:š)

3. os. -a: -e: -e: -i: -á: (-a:, -ia:) -ie: -e: -í: (-i:)

PL

1. os. -a:my -e:my -e:my -i:my -á:me (-a:me, -ia:me) -ie:me -e:me -í:me (-i:me)

2. os. -a:cie -e:cie -e:cie -i:cie -á:te (-a:te, -ia:te) -ie:te -e:te -í:te (-i:te)

3. os. -a:j:ą -e:j:ą -ą -ą -a:j:ú -ej:ú/-ú (-u) -j:ú -ú (-u) -ia (-a)

Poľskej koncovke -ą zodpovedá v slovenčine koncovka -ú, ktorá vo vzoroch chudnúť

a česať podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (vládnu, píšu), koncovka -ia, ktorá

vo IV. triede nepodlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (súdia), resp. koncovka -a

(stoja).


173 | S t r a n a

7.3.1.1 Tvorenie verbálnych tvarov predstavíme v štyroch konjugačných triedach.

Vo veľmi frekventovanej I. triede s jedným produktívnym vzorom chytať má tematická

submorfa á v slovenčine varianty: a) -ám: poznať, čakať, zamykať, podobať sa (być podob-

ny), hrať, prečkať; b) -am: umývať, otvárať, zabúdať, počúvať, bývať, pomáhať, spievať, žia-

dať, bádať, volávať, čítať, miešať, kajať sa; c) -iam: vešať, voňať, večerať, merať, vracať,

požičať.49

3. os. pl. a:j:ú chytajú – -a:j:ą chwytają50

-a:j-

imperatív -a:j- chytaj – -a:j- chwytaj I. trieda 1. os. sg.

-ám (-iam) -am

S chytám, vešiam,

spievam, získavam;

P chwytam

l-ové particípium -a:l- chytal – -a:ł chwytał (n-ové particípium -aný/-any)

Príklady: S volať, volávať, dať, dávať, chodievať, hrať, získavať, kráčať, požičať, zavadzať –

P wołać, opowiadać, żądać, pytać, pamiętać, mieszkać (bývať).

V koncovkách prézenta je dlhé á vo vzore chytať vo vzťahu komplentárnej distribúcie

s diftongom ia v slovesách s mäkkými konsonantmi (chytá vracia, vonia, požičia, zava-

dzia), po dlhých slabikách sú vždy krátke koncovky: spieva, vzýva, poddáva sa, pýta sa, na-

zdáva sa. Veľká produktivita (reciprocita) vzoru súvisí s tým, že toto časovanie majú sekun-

dárne imperfektíva so zakončením -ať, -ávať, -iavať, -ievať, -vať.

V poľštine zodpovedá I. triede vzor (s)pytać51

, podľa ktorého sa časujú slovesá, ktoré ma-

jú v 1. os. sg. rovnakú koncovku -am s tematickou morfou a: znać – znam, poznać, czekać,

zamykać, otwierać, przepraszać (ospravedlňovať sa), kochać (milovať), podobać się (páčiť

sa), zapominać, słuchać, pomagać, trwać, szukać (hľadať), zgadzać się (súhlasiť, zhodovať

sa), śpiewać, grać, umywać, zwracać się do kogoś, latać; biegać, pożyczać. V slovenčine sú

slovesá I. triedy bez alternácií, v poľštine len pri slovese mieć sú vokalické alternácie súvisia-

ce s prehláskou e na a, pred -ł, m je a (miał, miały, mamy), pred -li, ć je e (mieć, mieli); pri

slovese dać je tvar 3. os. pl. dadzą.

7.3.1.2 V relatívne málo frekventovanej II. triede s jedným obmedzene produktívnym

kontrakčným vzorom rozumieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl., kde je morfa e, vždy

tematická submorfa ie, ktorá nikdy nepodlieha neutralizácii kvantity: cnie sa jej, červenie sa,

ale aj : zmúdrie, bláznie sa za nimi. V poľštine zodpovedá tejto triede okrem vzoru rozumieć,

podľa ktorého sa časuje málo slovies s tematickou morfou e a koncovkou -em v 1. os. sg.:

wiedzieć – vedieť, powiedzieć – povedať, umieć – vedieť, mať zručnosti, jeść – jesť, aj pro-

duktívnejší nekontrakčný vzor siwieć – siwieję. Poľské ekvivalenty slovenských deadjektív-

nych slovies časujúcich sa v slovenčine podľa vzoru rozumieť sa časujú podľa osobitného

vzoru (o)siwieć – siwieję, siwiałem/siwieli, ale miesto pasívneho particípia majú procesné

verbá len verbálne adjektívum osiwiały człowiek:

49

V indikatíve (okrem 3. os. pl.) je á po tzv. tvrdých konsonantoch po krátkej slabike; diftong ia je po tzv. mäkkých konso-

nantoch ň, ľ, š, č, c, č, dz, dž (r, v) po krátkej slabike. Submorfa a je vždy po dlhej slabike, resp. v type získava a po konso-

nante j. 50

Tretia osoba plurálu vznikla z pôvodných tvarov padajątъ. 51 Podľa Saloniho (2002) sa takto časuje 25 % poľských slovies. V slovenčine je to ešte viac (Sokolová – Genči, 2009).


174 | S t r a n a

Vzory:

a) S rozumieť rozum-iem, rozumený – P rozumi-eć rozumi-em/rozumi-esz, rozumi-any

b) S osivieť osiv-iem, osivený – P osiwi-eć osiwi-eję/osiwi-ejesz, osiwi-ały

c) S zmúdrieť zmúdr-iem, zmúdrený – P zmądrz-eć zmądrz-eję/zmądrz-ejesz, zmądrz-ały

3. os. pl. -e:j:ú rozumejú – -e:j:ą rozumieją

-e:j-

II. trieda imperatív -e:j: rozumej – -e:j: rozumiej – zrozum!

1. os. sg. -ie:m

S rozumiem;

P rozumiem

l-ové particípium -e:l- rozumel – -a:ł/-eli rozumiał/rozumieli

(pasívne particípium: S -ený – P -any)

Príklady: rozumieť: S tlieť, znieť, dozrieť; sivieť: zošalieť, zružovieť, zosilnieť, omdlieť, oťa-

žieť, červenieť; múdrieť: znervóznieť – P rozumieć, siwi-eć, zmądrzeć

Pri l-ovom particípiu sú vokalické alternácie v 3. os. pl. pri zhode s osobnými maskulí-

nami – oni rozumieli, one rozumiały.

7.3.1.3 V neproduktívnej IIa. triede so vzormi niesť, hynúť, brať, trieť je v indikatíve pré-

zenta okrem 3. os. pl. tematická submorfa ie ako v II. triede, ale v 3. os. pl. je pred koncovkou

-ú nulová tematická submorfa (nesú, trú, hynú, berú).

Vzory:

S nies-ť nes-iem, nesený – P nieś-ć niosę/niesi-esz, nesiony;

S tr-ieť tr-iem, trený/utretý – P trz-eć trę/trz-esz, tarty;

S min-úť min-iem, minutý – P min-ąć minę, mini-esz, minięty;

S br-ať ber-iem, braný/bratý – P br-ać biorę/bierz-esz, brany.

3. os. pl. -:ú nesú, trú, hynú, berú – -:ą niosą, trą, giną, biorą

--

imperatív -/-i nes!, tri!, zhyň!, ber! – nieś!, trzyj! (ty trzesz), miń!,

bierz!

IIa. trieda

1. os. sg. -ie:m

S nesiem,

triem, miniem, beriem;

P niosę, trę, minę, biorę

l-ové particípium -:l-/-e:l-/-u:l-/-a:l- niesol/niesla, trel, minul, bral – -:ł-/-e:ł -/-ę:ł-

/-ą:ł-/-a:ł-/-u:ł- nieśli, tarł/ tarli, minął minęła/minęli, brał/brali, zepsuł/zepsuli

(pasívne particípium: -e:n-ý/-u:t-ý /-a:n-ý nesený, trený, minutý, braný – -o:n-y/-:t-

y/a:n-y niesiony/niesieni, tarty/tarci, minięty, brany)

Príklady: S niesť: viezť, viesť, triasť, tĺcť, pliesť, vliecť, piecť, riecť, klásť, zamiesť, striezť;

trieť: mrieť, mlieť, priprieť, smieť; minúť: hynúť, napomenúť, spomenúť, privinúť; brať: žrať,

prať, drať, orať – P nieść: (u)wieść, pomóc, wlec, wieźć; trzeć: mrzeć, drzeć, przeć; ginąć:

minąć; brać: ubrać, sprać.


175 | S t r a n a

V poľštine zodpovedajú IIa. triede vzory s tematickou submorfou e, napr. nieść52

. Podľa

vzoru (nieść – niosę, niosą, niesiesz, nieś!, niosłem/niósł; przynieść – przyniósłszy) sa časujú

slovesá s tematickou morfou e, ktoré majú v 1. os. sg. koncovku -ę, l-ové particípium s nulo-

vou tematickou submorfou (podobne ako infinitív) a konsonantické alternácie:

ś/d/dź: (po)kłaść – kładę, kładziesz, kładź!, kładłem, pokładłszy;

c/g/ż: (o)strzyc (strihať) – strzygę, strzyżesz, strzygł, ostrzygłszy; móc – mogę, możesz, mógł;

c/k/cz: piec – piekę, piekł; siec – siekę; ciec – cieknie/zried. ciecze, ciekł; tłuc – tłukę, tłuczesz,

tłucz!, tłukł;

ś/s/ś: (s)paść (się) – pasę, pasiesz, paś!, pasłem, spasłszy;

ąś/ęs/ęś: (u)trząść – trzęsę, trzęsiesz, trząś/trzęś!, trząsłem/trzęsła, utrząsłszy;

ś/t/ć: pleść, zmieść, (po)gnieść – gniotę, gnieciesz, gnieć!, gniotłem/gniótł, pogniótłszy;

ź/z/ź: gryźć – gryzę, gryź!, gryziesz, gryzłem; znaleźć, leźć – lezę, leziesz, leź!, lazłem.

Nepravidelné slovesá jesť a ísť majú veľa spoločných znakov s touto konjugáciou, porov.

poľské leźć, znaleźć – znajdę, znajdziesz, znajdź!, znalazłem, znaleziony, znalezieni; Pri slo-

vese chcieć dochádza k alternácii e na a a v pluráli a na e: chcieć – chciał – chcieli.

Poľské slovesá tejto konjugácie siąść, lęgnąć się/ląc się (arch.), bóść (arch.) majú sloven-

ské ekvivalenty iných typov konjugácie – prechod k inému typu je daný tendenciou elimino-

vať alternácie, porov. bodať, sekať, priahať, líhať si, sadať. Aj sloveso striezť je archaické –

porov. striehnuť.

Pri časovacom vzore niesť a brať sú bohaté alternácie aj v slovenčine: niesť – nesie, nie-

sol, viesť – vedie, viedol, viezť – vezie, viezol, rásť – rastie, pliesť – pletie, priasť – pradie, tĺcť

– tlčie, tĺkol; brať – berie, prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie. Pri časovacom vzore brať

sú vznikové alternácie /e: brať – berie, prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie.

Podľa vzoru trieť (triem, trieš, trel) sa časujú: mrieť, mlieť, drieť, priprieť, privrieť, za-

vrieť, vrieť, smieť. Podľa vzoru (wy)trzeć s alternáciami rz/r/rz: trę, trą, trzesz, trzyj!, tarłem;

wytarłszy sa časujú: wrzeć – wrzałem, żreć – żarłem; mleć – mełłem; zemleć – zmełłszy.

Podľa vzoru hynúť (hyniem, hynieš, hynul) s alternáciou n/ň a n/ń sa časuje málo slovies:

minúť, napomenúť, spomenúť, privinúť, porov. poľské chłonąć, ginąć, pragnąć – pragnę,

pragniesz.

Podľa vzoru (za)brać (biorę, biorą, bierzesz, bierz!, brałem, brany, zabrawszy) sa časujú:

wybrać, rozebrać. Okrem vznikových alternácií /o, /e majú alternáciu r/rz: brać, biorę,

bierzesz.

V tvare 3. os. pl. je v IIa. triede nulová tematická submorfa; v l-ovom particípiu sú morfy

-o:l/-e:l/-u:l/-a:l; v pasívnom particípiu sú morfy -e:n-ý (-e:t-ý/-u:t-ý/-a:n-ý/-a:t-ý). Pri časova-

com vzore brať v n-/t-ovom particípiu je variant -a:n-ý/-a:t-ý.

7.3.1.4 V III. triede s produktívnym vzorom pracovať, obmedzene produktívnymi vzormi

chudnúť, česať a neproduktívnymi vzormi žať, žuť je v slovenčine v indikatíve okrem 3. os.

pl., kde je nulová morfa, tematická submorfa e. Pri časovacom vzore česať sú alternácie t/c,

d/dz, dz/dž, c/č, k/č, s/š, z/ž, ch/š, sl/šl, l/ľ (blikoce, trbliece sa, vládze, skáče, sáče, hádže, píše,

maže, pošle, šušle). Pretože v slovenčine je tendencia eliminovať alternácie, množstvo slovies

prešlo od vzoru česať k vzoru chytať.

Vzory:

S pracovať pracujem, spracovaný – P pracować pracuję/pracujesz, opracowany

S česať češem, česaný – P czesać czeszę/czeszesz, czesany

S chudnúť chudnem, schudnutý – P (wy)schnąć schnę/schniesz, wyschnięty

S žiť žijem, žitý – P (z)żyć żyję/żyjesz; zżyty

S ťať tnem, ťatý – P (ś)ciąć tnę/tniesz, ścięty.

52 Z. Saloni (2002) rozlišuje podľa alternácií až 18 vzorov typu niesť (vzor 25 – 42).


176 | S t r a n a

3. os. pl. (:j:)-:ú češú, píšu, pracujú, chudnú, žijú, tnú

-:ą czeszą, piszą, pracują, chudną, żyją, tną

--/-j:

III. trieda imperatív - /-i češ, pracuj, chudni, ži, tni – czesz, pracuj, chudnij,

1. os. sg. -e/-j:e:m żyj, tnij

S češem, píšem,

pracujem, chudnem,

žijem, tnem;

P czeszę, piszę, pracuję,

chudnę, żyję, tnę

l-ové particípium -a:l-/-:l: česal, písal, pracoval, chudol, žil, ťal – czesał/czesali,

pracował/pracowali, chudł/chudli, żył/żyli

(particípium -a:n-ý/-u:t-ý/-:t-ý: česaný, spracovaný, schudnutý, žitý, zoťatý

– czesany, opracowany, wyschnięty, przeżyty, ścięty)

Príklady: S pracovať: kupovať, rozhrabovať, organizovať; česať: skákať, písať, mazať, vy-

slať, rozhrabať, kolísať, vyzobať, vyžobrať, prisypať; chudnúť: blednúť, padnúť, ďobnúť,

odopnúť, prerieknuť sa, stŕpnuť, kývnuť, uvädnúť, klesnúť, tiahnuť, kradnúť, vädnúť, priľnúť,

hasnúť, viaznuť; žiť: kuť, diať sa, hniť, žiť, viť, vymyť, biť, kryť, šiť, pľuť, duť, hriať, siať, sať,

kliať, ryť, viať; ťať: začať, prijať, vziať, žať, napäť/napnúť – P pracować: kosztować, zatele-

fonować, potrzebować, żałować, studiować, znajdować się, żartować, protestować; czesać:

płukać, krakać, kwakać, skakać, krzesać, odpasać; chudnąć: bluznąć, bryznąć, ciągnąć, cis-

nąć, dziobnąć (ďobnúť), gasnąć, głuchnąć, chłodnąć; siwieć: czadzieć, czerwienieć, zmą-

drzeć; żyć: kuć, obuć, zzuć, snuć, żuć; ciąć: wyjąć, wziąć.

V poľštine zodpovedajú III. triede vzory s tematickou submorfou e (v 2. os. sg.), napr.

pracować, czesać, chudnąć, kryć, ktoré majú v 1. os. sg. vždy koncovku -ę. Pri l-ovom parti-

cípiu je len konsonantická alternácia v pluráli pri zhode s osobnými maskulínami: oni praco-

wali.

Podľa vzoru pracować (pracuję, pracował) s vysokou recepciou (podľa Z. Saloniho,

2002, vyše 25 % slovies) sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou sa ow, resp.

yw/iw mení na uj. V 1. os. sg. je koncovka -ę: dziękować – dziękuję, rezerwować, gratulo-

wać. Na rozdiel od slovenčiny alternáciu s uj majú aj morfémy yw a iw: pokazywać – pokazu-

ję, pokazywał; wyskakiwać – wyskakuję, wyskakiwał (porov. aj ďalšie slovesá, napr. usługi-

wać, podsłuchiwać, pokasływać). V slovenčine je alternácia ov/uj len pri vzore pracovať,

ostatné slovesá sa časujú podľa vzoru chytať (volávať) bez alternácií. N-/t-ové particípium sa

tvorí pomocou -a:n-ý/-u:t-ý/-:t-ý.

Podľa vzoru czesać sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou alternujú kon-

sonanty:

A) rovnaké ako v slovenčine: g/ż łgać – łżę, ale obełgać – obełgam; k/cz płakać – płaczę; s/sz

pisać – piszę, kołysać; z/ż wiązać – wiążę, pokazać, lizać; t/c łaskotać (štekliť) – łaskocę/

łaskoczę; sł/śl posłać – poślę;

B) iné ako v slovenčine: [b/b´] grzebać – grzebię, grzebiesz, skrobać; [m/m´] kłamać – kła-

mię, kłamiesz, drzemać – drzemię, drzemiesz, łamać, [p/p´] kopać – kopię, kopiesz, kąpać,

łypać; [v/v´] rwać – rwę, rwiesz, rw-ą, zwać; r/rz orać – orzę, orzesz, karać, babrać, żeb-

rać, szemrać; ch/d/dź: jechać – jadę, jedziesz; t/cz plątać – plączę, plączesz (plantať

sa/pľantať sa), kołatać, łechtać, łaskotać (štekliť) – łaskoczę, ale miotać – miotam; sk/szcz


177 | S t r a n a

głaskać – głaszczę, klaskać, mlaskać; zd/żdż: gwizdać – gwiżdżę; st/szcz chlastać – chlas-

zczę/chlastam;

Bez alternácií sú tvary slovies: kroić – kroję, tajać, łajać; kaszlać – kaszlę, mamlać, pap-

lać.

V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť –

min-ie a chudnúť – chudn-e), bližšie 7.4.1.3.

Podľa typu chudnąć sa časujú slovesá so zakončením na -nąć: bladnąć – bladnę, blad-

niesz, bladł; kiwnąć, klęknąć, liznąć, marznąć, moknąć – s variantom mokłem/on mókł, mier-

znąć, odpiąć – odepnę, odepniesz (odopnúť); pełznąć, puchnąć, rzednąć, ścierpnąć, schnąć,

trzasnąć, trysnąć, (z)więdnąć, więznąć, zniknąć, zakwitnąć. Rovnakú konjugáciu majú aj ty-

py: kraść – kradnę, kradn-ą; ląc się/lęgnąć się – lęgnę się, lec/legnąć; paść – padnę, padniesz;

zaląc się/zalęgnąć się – zalęgnę się.

Vzory żyć a ciąć majú v infinitíve nulovú tematickú morfu. Podľa vzoru żyć

s kontrahovaným infinitívom (pôv. sějati, dějati, vějati) sa časujú slovesá s prézentnou tema-

tickou morfou e, pred ktorou je interfix j: czuć – czuję; (u)kryć – kryję, kryłem, kryj/bij!, kryty,

ukrywszy; myć, umyć, ryć, wyć, tyć (tučnieť), szyć, żyć; pić – piję, bić; lać – leję, smiać się,

rozwiać, siać, dziać się – dzieje się.

Podľa vzoru ciąć – ja tn-ę, oni tn-ą sa časujú slovesá s prézentnou tematickou morfou e,

pred ktorou je alternácia ą/m a/m, a/ň, ą/n, n/ń, m/m´: zacząć – zacznę, zaczniesz, zacząwszy;

rozpocząć; żąć – żnę, żniesz; dąć – dmę, dmiesz; przyjąć – przyjmę, przyjąwszy; napiąć –

napnę, napiąwszy (napäť, napnúť).

7.3.1.5 V IV. triede s produktívnym vzorom robiť a obmedzene produktívnymi vzormi

vidieť, kričať je v indikatíve (okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa pred gramatickou morfé-

mou -ia, resp. -a – hoja, stoja) tematická submorfa í podliehajúca neutralizácii kvantity po

dlhej slabike (i). V l-ovom particípiu je submorfa i, e, a (-i:l/-e:l/-a:l); n-/t-ové particípium sa

tvorí pomocou -e:n-ý/-a:n-ý. Podľa vzoru kričať sa časujú slovesá: mlčať, mečať, bečať, er-

džať, zvučať. V poľštine sa časť týchto slovies časuje podľa vzoru widzieć (krzyczeć – krzyc-

zał, krzyczeli; słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć, piszczeć, patrzeć, leżeć), ale aj poľština má

ekvivalent vzoru s tematickou submorfou a: gwizdać – gwiżdżę, gwiżdżesz; stać – stoję, stoisz,

stój!, stał, stali; spać – śpię, śpisz, śpij!, spał, spali.

Špecifické znaky konjugácie v slovenčine (existencia podvzorov s krátkymi koncovkami)

sú spôsobené neutralizáciou kvantity: robiť a chváliť, krátiť, napr. hlási, súdi. Slovenské verbá

vzoru robiť nemajú alternácie.

Vzory:

S robiť robím, robený – P robić robię/robisz, robiony

S vidieť vidím, videný – P widzieć widzę/widzisz, widziany; (o)krzyczeć

S kričať kričím, kričaný – P spać śpię/śpisz


178 | S t r a n a

3. os. pl. :ia (:a53) robia, krátia, vidia, kričia

:ą robią, widzą, krzyczą, śpią

--

IV. trieda imperatív -/-i rob, kráť, zmenši, hoj, mysli, krič – rób, krzycz

1. os. sg. -í:m/-i:m

robím, krátim,

vidím, kričím;

1. os. sg. robię,

widzę, krzyczę;

l-ové particípium -i:l-/-e:l-/-a:l-: robil, krátil, hojil, videl, kričal – robił/robili,

widział/widzieli, krzyczał/krzyczeli,

(particípium -e:n-ý/-a:n-ý robený, videný, kričaný – robiony, widziany, krzyczany)

Príklady: S robiť: hnojiť, chytiť, zdobiť, zmenšiť, zväčšiť; hlásiť: mieriť, liečiť; vidieť: sedieť,

myslieť, trpieť, šumieť, kypieť, omrzieť; kričať: mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať, spať – P

robić: zakrzywić, bawić się, sprawić, kręcić, płacić, świecić, zbudzić, sadzić; widzieć: sie-

dzieć, śmierdzieć, brzmieć, grzmieć, krzyczeć, słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć.

V poľštine zodpovedajú IV. triede vzory s tematickou submorfou i, napr. robić, wi-

dzieć/myśleć, spać.

Podľa vzoru robić sa časujú slovesá s tematickou morfou i a s koncovkou -ę v 1. os. sg.,

pri ktorých dochádza k alternáciám: [b´/b] gubić, gub! (strácať), robić – rób!, sposobić, [f´/f]

trafić – traf!, [m´/m]: karmić – karm!, [p´/p] lepić – lep!, [v´/v] mówić – mów!, łowić, przed-

stawić; [ć/c] zwrócić – zwrócę; stracić; pocić się, wrócić; [/]: chodzić – chodzę, chodź!,

zgodzić się; błądzić, cedzić, szkodzić, głodzić, wstydzić się, wodzić – wódź!; [ś/š] prosić –

proszę; kosić; nosić, skusić, dusić, kaprysić; [ść/šč] pieścić, szeleścić, puścić, czyścić, gościć,

złościć, imperatív: P szeleść! – S šelesť/šelesti!, puść!, czyść!; ale pomścić – pomścij!; [ź/ž]

wozić – wożę; kazić, łazić, razić; [ź/ž] jeździć – jeżdżę, jeżdżono, bruźdić, gnieździć; palić –

palę, pal!, dzielić, tulić, mylić, mylić się, smolić, pozwolić, chwalić. Osobitne sa vyčleňujú aj

typy bez konsonantických alternácií: cieszyć (się) – cieszę (się); męczyć – męczę, tańczyć,

zobaczyć, skończyć, uczyć; mierzyć – mierzę, iskrzyć, cukrzyć, jeżyć się – jeży się, jeżył się;

miażdżyć – miażdżę; ale možné sú vokalické alternácie o/ó tworzyć – tworzę, ale twórz!, mno-

żyć, korzyć, morzyć; solić, golić. Osobitne sa vyčleňujú aj typy slovies so zakončením na sku-

pinu konsonantov, ktoré práve z toho dôvodu tvoria imperatív koncovkou -ij!/-yj!: waśnić –

waśnij, czernić, pełnić – pełnij/pełń, oznajmić – oznajmij, zwolnić – zwolnij, tlić się, clić, od-

szyć – odszyj, ale modlić się – módl się!. Diskutabilne sa vyčleňujú ako osobitné typy na zá-

klade odlišnej grafiky vzory: bronić – broń!, ranić, osłonić; zalesić – zaleś!; kleić – klej, raić,

taić, oleić; dwoić – dwój, poić – pój!, goić, koić, roić, stroić.

Podľa vzoru widzieć/myśleć sa časujú slovesá: musieć, woleć (dávať prednosť, mať rad-

šej), myśleć. Majú prehlásku e/a a konsonantické alternácie: ć/c lecieć – lecę, leciał, lecieli;

dź/dz widzieć – widzę, widzisz, widź!, widział, widzieli, widziany/widziani, widzenie; ś/sz wi-

sieć – wiszę, wiś!, wisiał, wiszenie, musieć; [p´]/p cierpieć – cierpię, cierpisz, cierp!, cierpiał,

cierpieli; kipieć; [m´]/m szumieć – szumiał; ń/n zapomnieć – zapomnę, zapomnisz, zapomnij!,

zapomniał. Bez konsonantických alternácií sú typy s koreňom na l, sz, cz, rz, ż, ale vokalické

alternácie o/ó, e/a v ich tvaroch vznikajú: myśleć – myśl! myślał, boleć – ból!; piszczeć, patr-

zeć, leżeć.

7.3.1.6 Poradie uvedených časovacích vzorov podľa produktívnosti: chytať, pracovať,

robiť je v zásade zhodné v obidvoch jazykoch. V porovnaní s frekventovaným vzorom rozu-

53 Koncovka -ia nepodlieha neutralizácii kvantity (trápia, hlásia, šípia, mienia, hospodária, kúpia, rybária, dávia, súdia,

trávia, vábia, žiaria), krátky variant -a je po konsonante j (hoja sa, roja sa, boja sa, stoja).


179 | S t r a n a

mieť v slovenčine je poľský vzor rozumieć málo frekventovaný, lebo väčšina procesných slo-

vies má v 1. os. sg. -ę: siwieję. Podobná situácia je aj pri vzore stać, ale opačná situácia je pri

vzore widzieć, ktorému zodpovedajú slovenské slovesá dvoch vzorov: vidieť a kričať. Vidové

dvojice nemusia mať ten istý časovací typ (umyť – umývať, pozrieť – pozerať).

Nepravidelne sa časujú slovesá: byť – być, jesť – jeść, ísť – iść, vedieť – wiedzieć, stať

sa – stać się (stanę się, staniesz się), stáť – stać (stoję, stoisz) a ich odvodeniny: S zjesť, do-

jesť, najesť sa, vyjesť, prejesť sa, pojesť, prísť, dôjsť, nájsť, ujsť, vyjsť, zísť sa, vzísť, zájsť,

podísť, predísť, odísť, rozísť sa, prejsť sa, prezvedieť sa, dozvedieť sa, prestať, nastať, vstať,

dostať – P iść – idę; dojść – dojdę; dojeść – dojem, dojesz, dojedzą, dojedli, dojadły; wiedzieć

– wiem, wiedzieli, wiedziały, dowiedzieć się; zastać – zastanę, zastaniesz, zastanie.

7.4 INDIKATÍV

7.4.1 Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív

Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív predstavíme v piatich konjugačných

triedach najfrekventovanejších a problémových vzorov podľa slovenčiny.

7.4.1.1 V I. a II. triede je aj v poľštine v 1. os. sg. koncovka -m, len v tvare 3. os. pl. ne-

prebehla kontrakcia.

Trieda Poľština Slovenčina

I. SG Koncovky:

a) s dlhým á

b) s diftongom ia

c) s krátkym a

Vzor czytać chytať požičať čítať

1. os. czyt-a:m chyt-á:m požič-ia:m čít-a:m

2. os. czyt-a:sz chyt-á:š požič-ia:š čít-a:š

3. os. czyt-a: chyt-á: požič-ia: čít-a:

PL

1. os. czyt-a:my chyt-á:me požič-ia:me čít-a:me

2. os. czyt-a:cie chyt-á:te požič-ia:te čít-a:te

3. os. czyt-a:j:ą chyt-a:j:ú požič-a:j:ú čít-a:j:ú


II. SG rozumieć rozumieť

1. os. rozumi-e:m rozum-ie:m

2. os. rozumi-e:sz rozum-ie:š

3. os. rozumi-e: rozum-ie:

PL

1. os. rozumi-e:my rozum-ie:me

2. os. rozumi-e:cie rozum-ie:te

3. os. rozumi-e:j:ą rozum-e:j:ú

V slovenčine sa slovesá typu sivieť časujú pravidelne podľa kontrakčného vzoru rozu-

mieť, v poľštine majú osobitnú nekontrakčnú paradimu, napr. oszaleć, zróżowieć, zemdleć,

sczerwienieć, zmądrzeć.


180 | S t r a n a


II. SG Koncovky:

a) s diftongom ie

b) s diftongom ie

Vzor osiwieć osivieť zmúdrieť

1. os. osiwi-ej:ę osiv-ie:m zmúdr-ie:m

2. os. osiwi-ej:e:sz osiv-ie:š zmúdr-ie:š

3. os. osiwi-ej:e: osiv-ie: zmúdr-ie:

PL

1. os. osiwi-ej:e:my osiv-ie:me zmúdr-ie:me

2. os. osiwi-ej:e:cie osiv-ie:te zmúdr-ie:te

3. os. osiwi-ej:ą osiv-e:j:ú zmúdr-e:j:ú

7.4.1.2 Trieda IIa. má štyri málo receptívne vzory:


IIa. SG nieść (e/o/e) brać (/o, /e) niesť (V´/V) brať (/e)

1. os. nios-ę bior-ę nes-ie:m ber-ie:m

2. os. niesi-e:sz bierz-e:sz nes-ie:š ber-ie:š

3. os. niesi-e: bierz-e: nes-ie: ber-ie:

PL

1. os. niesi-e:my bierz-e:my nes-ie:me ber-ie:me

2. os. niesi-e:cie bierz-e:cie nes-ie:te ber-ie:te

3. os. nios-ą bior-ą nes-ú ber-ú

IIa. SG minąć trzeć minúť trieť

1. os. min-ę tr-ę min-ie:m tr-ie:m

2. os. mini-e:sz trz-e:sz min-ie:š tr-ie:š

3. os. mini-e: trz-e: min-ie: tr-ie:

PL

1. os. mini-e:my trz-e:my min-ie:me tr-ie:me

2. os. mini-e:cie trz-e:cie min-ie:te tr-ie:te

3. os. min-ą tr-ą min-ú tr-ú

Trieda IIa. má v slovenčine vzory: niesť (triasť – trasie, priasť – pradie, vliecť – vlečie,

tiecť – tečie, liezť – lezie, pásť – pasie, viesť – vedie, viezť – vezie, hniesť – hnetie, piecť –

pečie, obliecť – oblečie, striezť – strežie), brať (prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie, drať –

derie), trieť (mlieť – melie, privrieť – privrie, utrieť – utrie), hynúť (minúť – minie, spomenúť

– spomenie, uplynúť – uplynie). V poľštine sú to vzory: nieść – niosę, niesiesz, piec – piekę,

piecze; wlec – wlokę (wlekę), wlecze; wieść – wiodę, wiedzie; gnieść – gniotę, gniecie; brać –

biorę, bierze; (prać – piorę, pierze, żreć – żrę, żre); trzeć – trę, trzesz (mleć – mielę, mielesz;

chcieć – chcę, chcesz; wrzeć – wrę, wrzesz); minąć – minę, miniesz (ginąć – ginę, giniesz;

płynąć – płynę, płyniesz).

7.4.1.3 III. trieda má päť vzorov: mimoriadne receptívny pracovať (ova/uje: asi 30 %

všetkých slovies), česať (češe), chudnúť (chudne), nereceptívny žiť (žije) a žať (žne). Aj poľ-

ský vzor pracować patrí medzi najreceptívnejšie vzory. Podľa vzoru pracować sa časujú aj

poľské slovesá so sufixom -ywać/-iwać: odlatywać, związywać, zalatywać, przypatrywać się,

oddziaływać, opanowywać, pisywać, podsłuchiwać, zyskiwać, odzyskiwać, zamieszkiwać.


181 | S t r a n a


Koncovka:

a) dlhé ú

b) krátke u

III. SG pracować (ow/uj) czesać (s/sz, ...) pracovať (ov/uj) česať (s/š, ...) písať

1. os. prac-uj-ę czesz-ę prac-uj-e:m češ-e:m píš-e:m

2. os. prac-uj-e:sz czesz-e:sz prac-uj-e:š češ-e:š píš-e:š

3. os. prac-uj-e: czesz-e: prac-uj-e: češ-e: píš-e:

PL

1. os. prac-uj-e:my czesz-e:my prac-uj-e:me češ-e:me píš-e:me

2. os. prac-uj-e:cie czesz-e:cie prac-uj-e:te češ-e:te píš-e:te

3. os. prac-uj-ą czesz-ą prac-uj-ú češ-ú píš-u

Koncovka:

a) dlhé ú

b) krátke u

III. SG chudnąć (n/ń) chudnúť (n/ň) vládnuť (n/ň)

1. os. chudn-ę chudn-e:m vládn-e:m

2. os. chudni-e:sz chudn-e:š vládn-e:š

3. os. chudni-e: chudn-e: vládn-e:

PL

1. os. chudni-e:my chudn-e:me vládn-e:me

2. os. chudni-e:cie chudn-e:te vládn-e:te

3. os. chudn-ą chudn-ú vládn-u

III. SG kryć ciąć (ą/n/ń) kryť ťať (a/ň/n, a/m)

1. os. kryj-ę tn-ę kryj-e:m tn-e:m

2. os. kryj-e:sz tni-e:sz kryj-e:š tn-e:š

3. os. kryj-e: tni-e: kryj-e: tn-e:

PL

1. os. kryj-e:my tni-e:my kryj-e:me tn-e:me

2. os. kryj-e:cie tni-e:cie kryj-e:te tn-e:te

3. os. kryj-ą tn-ą kryj-ú tn-ú

V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť –

minie a chudnúť – chudne), porov. poľské tvary: minąć – minie, minął, minęła, minęli; ginąć –

ginie, chudnąć – chudnie, ściągnąć – ściągnie, ciągnąć – ciągnął, ciągnęła, ciągnęli; ale

v poľštine sa tieto dva vzory odlišujú v tvorení l-ového particípia a minulého prechodníka:

a) on wyciągnął, wyciągnęła, wyciągnęli, minął, minęła, minęli; ścisnął, ścisnęła, ścisnęli –

ścisnąwszy; b) bladnąć, puchnąć, gasnąć, schnąć, zwiędnąć: on bladł, puchł, gasł, sechł,

zwiądł/zwiędnął – zwiądłszy.

7.4.1.4 IV. trieda s tematickou submorfou í v prézente a syntetickom futúre, ktorá podlie-

ha neutralizácii kvantity: hlásiť – hlási, má tri vzory: receptívny vzor robiť (upokojiť sa)

a málo receptívne vzory vidieť (myslieť, trpieť, hľadieť) a kričať (bečať, erdžať, pršať, držať).

Podľa podvzoru stáť sa časuje aj sloveso báť sa.


Koncovky: a) s dlhým í b) s krátkym i

IV. SG robić robiť chváliť

1. os. robi-ę rob-í:m chvál-i:m

2. os. rob-i:sz rob-í:š chvál-i:š

3. os. rob-i: rob-í: chvál-i:


182 | S t r a n a

PL

1. os. rob-i:my rob-í:me chvál-i:me

2. os. rob-i:cie rob-í:te chvál-i:te

3. os. robi-ą rob-ia/upokoj-a chvál-ia

Koncovky: a) s mäkkým i b) s tvrdým y

IV. SG widzieć krzyczeć vidieť

1. os. widz-ę krzycz-ę vid-í:m

2. os. widz-i:sz krzycz-y:sz vid-í:š

3. os. widz-i: krzycz-y: vid-í:

PL

1. os. widz-i:my krzycz-y:my vid-í:me

2. os. widz-i:cie krzycz-y:cie vid-í:te

3. os. widz-ą krzycz-ą vid-ia

IV. SG spać stać kričať stáť

1. os. śpi-ę stoj-ę krič-í:m stoj-í:m

2. os. śp-i:sz sto-i:sz krič-í:š stoj-í:š

3. os. śp-i: sto-i: krič-í: stoj-í:

PL

1. os. śp-i:my sto-i:my krič-í:me stoj-í:me

2. os. śp-i:cie sto-i:cie krič-í:te stoj-í:te

3. os. śpi-ą stoj-ą krič-ia stoj-a

7.4.2 Tvorenie indikatívu préterita

Préteritné tvary sú v obidvoch jazykoch zložené z l-ového particípia (bližšie 7.2.4)

a súboru samostatných gramatických morfém, v 3. osobe nulových morfém -, napr. leżałem

– leżeliście, miał, oni mieli; siałeś, tarł; utarły; wiałem, zerwałam, zjadłyśmy, wolałyście,

wieźć: wiózł, oni wieźli; wypił.


SG m f n m f n

1. os. czyt-a:ł-em czyt-a:ł-am (czyt-a:ł-om) čít-a:l- som/

ja som čít-a:l-

čít-a:l-a som/

ja som čít-a:l-a

(čít-a:l-o

som)

2. os. czyt-a:ł-eś czyt-a:ł-aś (czyt-a:ł-oś) čít-a:l- si/

ty si čít-a:l-

čít-a:l-a si/

ty si čít-a:l-a

(čít-a:l-o si)

3. os. czyt-a:ł-- czyt-a:ł-a- czyt-a:ł-o- čít-a:l- čít-a:l-a čít-a:l-o

PL m. os.

1. os. czyt-a:l-i-śmy czyt-a:ł-y-śmy čít-a:l-i sme/my sme čítali

2. os. czyt-a:l-i-ście czyt-a:ł-y-ście čít-a:l-i ste/vy ste čítali

3. os. czyt-a:l-i- czyt-a:ł-y- čít-a:l-i

Samostatné gramatické morfémy v slovenčine majú charakter enklitík a nachádzajú sa po

prvom prízvučnom slove alebo celku vo výpovedi: čítala som/ja som čítala, v textoch je čas-

tejší typ s gramatickými morfémami pred l-ovým particípiom: knihu som už prečítala.

Prízvukovanie v préterite – gramatické koncovky majú v poľštine enklitický charakter:

CZYtał, czyTAłem, czyTAłyśmy, czyTAliście.


183 | S t r a n a

7.4.3 Tvorenie analytického futúra od imperfektív

7.4.3.1 Analytické futúrum sa v obidvoch jazykoch tvorí podobne – pomocou infinitívu

imperfektíva (nedokonavej formy) a súboru samostatných gramatických morfém s vlastným

prízvukom (neenklitický charakter będę/budem).

Indikatív – futúrum imperfektív


SG m f n Pre všetky rody Pre všetky rody

1. os. będę czyt-a:ł- czyt-a:ł-a (czyt-a:ł-o) będę czyt-a:ć budem čít-a:ť

2. os. będziesz czyt-a:ł- czyt-a:ł-a (czyt-a:ł-o) będziesz czyt-a:ć budeš čít-a:ť

3. os. będzie czyt-a:ł- czyt-a:ł-a czyt-a:ł-o będzie czyt-a:ć bude čít-a:ť

PL Osobné maskulína Ostatné rody Pre všetky rody Pre všetky rody

1. os. będziemy czyt-a:l-i będziemy czyt-a:ł-y będziemy czyt-a:ć budeme čít-a:ť

2. os. będziecie czyt-a:l-i będziecie czyt-a:ł-y będziecie czyt-a:ć budete čít-a:ť

3. os. będą czyt-a:l-i będą czyt-a:ł-y będą czyt-a:ć budú čít-a:ť

V poľštine je variantný tvar futúra nedokonavých foriem: będę mówił/mówić, będziesz

śpiewał/śpiewać, będzie robił54

/będzie robić, častejšie: nie będzie tego rozumiała; na wiatr

będziecie mówili. Tvary s infinitívom sa častejšie používajú v písanej forme jazyka a tvary s l-

ovým particípiom v hovorenom prejave. Slovenčina má len jeden spôsob tvorenia analytic-

kého futúra.

7.4.3.2 Syntetické futúrum sa tvorí v obidvoch jazykoch od dokonavých slovies: prečí-

tam/przeczytam a časuje sa ako prézent imperfektív: čítam/czytam.

7.5 IMPERATÍV

Imperatívne tvary sa v slovenčine a poľštine v zásade zhodujú; pri type čítať a rozumieť

sa tvoria od indikatívnych prézentných tvarov 3. os. pl. nulovou imperatívnou morfémou (czy-

tają czytaj!, čítajú čítaj!; rozumieją rozumiej!, rozumejú rozumej!).

7.5.1 Tvorenie imperatívu pri vzoroch I., II. triedy

I. Poľština Slovenčina

3. os. pl. czyt-a:j:ą čít-a:j:ú

Imperatív

2. os. sg. czyt-a:j: čít-a:j:

2. os. pl. czyt-a:j:cie čít-a:j:te

1. os. pl. czyt-a:j:my čít-a:j:me

Analytické tvorenie: S Nech číta! – P Niech czyta!.

II. Poľština Slovenčina

3. os. pl. rozumi-e:j:ą rozum-e:j:ú

Imperatív

2. os. sg. rozumi-e:j: rozum-e:j:

2. os. pl rozumi-e:j:cie rozum-e:j:te

1. os. pl. rozumi-e:j:my rozum-e:j:me

54 Tento spôsob tvorenia futúra je v slovenčine napríklad v šarišských nárečiach.


184 | S t r a n a

7.5.2 Tvorenie imperatívu pri vzoroch IIa., III., IV. triedy

Tvary imperatívu sa tvoria v slovenčine aj pri ostatných vzoroch od indikatívnych pré-

zentných tvarov 3. os. pl. nulovou imperatívnou morfémou bez alternácií alebo imperatívnou

morfémou i po skupine konsonantov (trú tri!). V poľštine vznikajú pred nulovou impera-

tívnou koncovkou pravidelné alternácie ako v 2. os. sg. Imperatív slovies týchto tried sa tvorí

z 2. os. sg. či 3. os. pl. indikatívu prézenta alebo syntetického futúra odtrhnutím koncovky

s tematickým vokálom (bierzesz – bierz!, grają – graj!).

IIa. Poľština Slovenčina

3. os. pl. biorą (o/e, r/rz) ber-ú

2. os. sg. bierz-e:sz

Imperatív

2. os. sg. bierz: ber:

2. os. pl bierz-cie ber-te

1. os. pl. bierz-my ber-me

a) Nulová imperatívna morféma je v obidvoch jazykoch vtedy, keď sa tvarotvorný základ

končí na jeden konsonant, resp. na konsonantickú skupinu CsC, CsCs: kupmy to!, nie ku-

puj tego!, odejdź od tego!, zapłać mi!, rób!, otwórz!, włóż baterie!, włącz drukarkę!,

wpisz tekst!, wydrukuj etykietę!; zaczep!, skrzyw!, zabarw!.


2. os. sg. 1. os. pl. 2. os. pl. 2. os. sg. 1. os. pl. 2. os. pl.

NULOVÁ IMPERATÍVNA KONCOVKA

-my -cie , -i -me, -ime -te, -ite

proś proś-my proś-cie pros pros-me pros-te

zrób zrób-my zrób-cie urob urob-me urob-te

kupuj kupuj-my kupuj-cie kupuj kupuj-me kupuj-te

bierz bierz-my bierz-cie ber ber-me ber-te

weź weź-my weź-cie vezm-i vezm-ime vezm-ite

Imperatívny tvar 1. os. pl. v poľštine weźmy! (vezmime!) sa podobá na imperatívny tvar

2. os. sg. v slovenčine vezmi! (weź!). Slovenský tvar vezmi! sa líši od poľského tvaru weź!,

keďže nepodlieha pravidlu a). V poľštine pred nulovou imperatívnou morfémou vznikajú aj

alternácie o/ó: zrób!, konsonantické alternácie sú aj v slovenčine: jedia – jedz!.

Pri slovesách I. a IIa. konjugácie sa imperatív tvorí od základu 3. os. pl. prézenta (graj!,

śpiewaj!, graj-my!, śpiewaj-my!, graj-cie!, śpiewaj-cie!). Imperatívny tvar 2. os. sg., 1. os. pl.,

2. os. pl. slovies III. a IV. konjugácie sa tvorí od základu 3. os. sg. prézenta alebo syntetické-

ho futúra pomocou nulovej imperatívnej morfémy (pisz!, mów!, usłysz!, pisz-my!, mów-my!,

pisz-cie!, mów-cie!).

b) Imperatívna morféma v slovenčine -i a jej poľský ekvivalent -ij sa využíva vtedy, keď sa

tvorotvorný základ končí na skupinu konsonantov CCs:

IMPERATÍVNA KONCOVKA -IJ IMPERATÍVNA KONCOVKA -I

-ij -ijmy -ijcie -i -ime -ite

schudn-ij schudn-ijmy schudn-ijcie schudn-i schudn-ime schudn-ite

przyjm-ij przyjm-ijmy przyjm-ijcie prijm-i prijm-ime prijm-ite

zaczn-ij zaczn-ijmy zaczn-ijcie začn-i začn-ime začn-ite

odetchn-ij odetchn-ijmy odetchn-ijcie oddýchn-i si oddýchn-ime si oddýchn-ite si


185 | S t r a n a

Príklady: kraść – oni kradn-ą, (nie) kradnij!, rwać – oni rw-ą, rwij!, odetnij etykietę!, zdej-

mij!, wyjmij!, naciśnij!.

c) Nulová imperatívna morféma so zánikom interfixu j je iba v slovenčine, ak sa koreň slo-

vesa končí na vokál i alebo y:

ZACHOVANIE J ZÁNIK J

umyj- umyj-my umyj-cie umy- umy-me umy-te

pij- pij-my pij-cie pi- pi-me pi-te

Malé rozdiely medzi oboma jazykmi sú v tom, že v poľštine imperatív od slovies, ktorých

základ sa končí na -i/-y (žiť – żyć), sa signalizuje interfigovanou submorfou j: vi! – wij!, użyj!,

ukry! – ukryj!, v slovenčine interfix zaniká.

7.6 KONDICIONÁL

Kondicionálové tvary sú v obidvoch jazykoch zložené z l-ového particípia (bližšie 7.2.4)

a súboru gramatických morfém. V kondicionálových tvaroch sa slovenčina a poľština odlišujú

v samostatných morfémach, ktoré sa v poľštine píšu spolu, v slovenčine sa kondicionálová

morféma by aj gramatické morfémy píšu samostatne: S by som, by si, by sme, by ste. V poľ-

štine sa v kondicionáli gramatické morfémy píšu spolu s l-ovým particípiom slovesa, pripúšťa

sa avšak písať ich aj osobitne: robiłbym/ja bym robił, robiłbyś/ty byś robił.

7.6.1 Kondicionál prézenta


SG m f n m f n

1. os. czyt-a:ł-by-m czyt-a:ł-a-by-m (czyt-a:ł-o-by-m) čít-a:l by som čít-a:l-a by som (čít-a:l-o by som)

2. os. czyt-a:ł-by-ś czyt-a:ł-a-by-ś (czyt-a:ł-o-by-ś) čít-a:l by si čít-a:l-a by si (čít-a:l-o by si)

3. os. czyt-a:ł-by- czyt-a:ł-a-by- czyt-a:ł-o-by- čít-a:l by čít-a:l-a by čít-a:l-o by

PL m. os. Ostatné rody Všetky rody

1. os. czyt-a:l-i-by-śmy czyt-a:ł-y-by-śmy čít-a:l-i by sme/my by sme čítali

2. os. czyt-a:l-i-by-ście czyt-a:ł-y-by-ście čít-a:l-i by ste/vy by ste čítali

3. os. czyt-a:l-i-by- czyt-a:ł-y-by- čít-a:l-i by /oni/ony by čítali

Samostatné gramatické morfémy v slovenčine majú charakter enklitík a nachádzajú sa po

prvom prízvučnom slove vo výpovedi v poradí by + som/si/sme/ste, častejšie sú však pred

l-ovým particípiom: ja by som čítala; knihu by som prečítala, keby som mala čas; čítala by

som. Po konjunkciách aby, keby, žeby, sťaby, akoby sa kondicionálová morféma nevyjadruje.

7.6.2 Kondicionál préterita


SG m f n m f n

1. os. był-by-m

czyt-a:ł

był-a-by-m

czyt-a:ł-a

(był-o-by-m

czyt-a:ł-o)

bol by som

čít-a:l

bola by som

čít-a:l-a

(bolo by som

čít-a:l-o)

2. os. był-by-ś

czyt-a:ł

był-a-by-ś

czyt-a:ł-a

(był-o-by-ś

czyt-a:ł-o)

bol by si

čít-a:l

bola by si

čít-a:l-a

(bolo by si

čít-a:l-o)

3. os. był-by

czyt-a:ł

był-a-by

czyt-a:ł-a

był-o-by

czyt-a:ł-o

bol by čít-a:l bola by čít-a:l-a bolo by čít-a:l-o


186 | S t r a n a

PL m. os. iné všetky rody

1. os. byl-i-by-śmy czyt-a:l-i był-y-by-śmy czyt-a:ł-y boli by sme čít-a:l-i/my by sme boli čítali

2. os. byl-i-by-ście czyt-a:l-i był-y-by-ście czyt-a:ł-y boli by ste čít-a:l-i/vy by ste boli čítali

3. os. byl-i-by czyt-a:l-i był-y-by czyt-a:ł-y boli by čít-a:l-i/oni/ony by boli čítali

Prítomný kondicionál vyjadruje po splnení podmienok potenciálne reálny dej: Prišla by

som, keby som mala čas (= Ak budem mať čas, prídem. – možná realizácia deja).

Minulý kondicionál sa používa na vyjadrenie ireálneho deja: Bola by som prišla, keby

som bola mala čas. (= Nemala som čas, preto som neprišla. – nemožná realizácia deja). Keby

ma ten človek nebol našiel, do rána by som bol zamrzol. (= Našiel ma a ja som nezamrzol).

Kiež by nebol šiel tak rýchlo, nemuselo by sa mu nič stať. Ak je z kontextu ireálnosť jasná,

nahrádza sa prítomným kondicionálom: Ľudia by boli časom naisto k tomu prameňu došli i

peniaze si z neho vybrali, keby medzitým neprišla suchota. Najradšej by boli dedinu od zlosti

zapálili, lenže z toho by nič nemali. V poľštine sa minulý kondicionál tiež často nahrádza prí-

tomným kondicionálom (Byłabym przyszła, gdybym miała czas.).

Prízvukovanie v kondicionáli prézenta v poľštine – gramatické koncovky majú enklitický

charakter: BYlibyśmy czyTAli, BYlibyście czyTAli. Na tretej slabike od konca majú prízvuk

plurálové tvary préterita: BYliśmy, wiDZIEliśmy, jeCHAliście, BYliście. Je to preto, že sloveso

byť bolo pôvodne samostatné a dnes sa môže spájať aj s iným slovom: gdy to zrobiliśmy ale-

bo gdyśmy to zrobili. V singulári je prízvuk pravidelne na druhej slabike od konca: roBIłem,

roBIłeś, RObił. V kondicionáli a préterite je prízvuk na tretej alebo na štvrtej slabike od kon-

ca: RObiłbym, roBIłabyś, roBIlibyśmy, zepSUlibyście atď. Morfémy -bym, -byś, -byśmy, -

byście sa do prízvuku z podobných dôvodov nepočítajú.

7.7 PASÍVUM

Na odsunutie agensa z pozície nominatívu (deagentizáciu) má slovenčina a poľština rov-

naké prostriedky, napr. reflexívnu formu, opisnú pasívnu formu, 3. os. pl. s príznakom neurči-

tosti, prípadne 1. os. pl. s príznakom všeobecnosti, ale odlišujú sa vo využívaní uvedených

prostriedkov.

Rozdiel je v používaní 3. os. pl., ktorá je v slovenčine najfrekventovanejším prostriedkom

deagentizácie, v poľštine je 3. os. pl. obmedzená v zásade len na hovorovú reč: S A zneškodni-

li ich., Hovorili o tom., Preložili ju sem na vlastnú žiadosť. – P W zeszłym roku ukradli mi

kartę kredytową.

V slovenčine sa reflexívna forma uprednostňuje pred opisnou formou: Pila sa káva aj

čaj., Čo sa o tom vraví?, Teraz sa ponúkla spolupráca firmám., Zaviedlo sa povinné vzdela-

nie., Čo sa vybojovalo?, Použili sa guľomety. V slovenčine sa obmedzuje najmä opisná forma

so špecifikovaným agensom v inštrumentáli a neexistuje v nej neosobné participiálne pasí-

vum. Hodnotia ju rozporne pedagógovia aj verejnosť./Je hodnotená rozporne pedagógmi aj

verejnosťou., Spracovalo ju ministerstvo školstva /Bola spracovaná ministerstvom školstva.

7.7.1 Reflexívne pasívum

V slovenčine aj v poľštine dochádza pri pasívnej transformácii: a) k deagentizácii (z po-

zície subjektu vety sa odsunie agent); b) k pasivizácii (do pozície subjektu sa dostáva pa-

ciens): Pozývajú sa aj profesori. V tej fabrike sa vyrába celulóza. Porov. príklady na neosob-

né reflexívne tvary: Zaprasza się profesora., W tej fabryce produkowało się celulozę., Pod-

czas nabożeństwa czyta się Biblię., Będzie się pisać pracę magisterską., Czy możecie mi pole-

cić jakąś książkę filozoficzną, którą będzie się czytało równie miło i przyjemnie., Czytało się

akta sprawy., W tej klasie czytało się książki nie tylko od święta., Cóż, może lepiej czytałoby

się nam Hłaskę, gdybyśmy żyli 40 lat temu., ...a gazety czytałoby się przed ich drukiem.

Okrem týchto reflexívnych tvarov, ktorým zodpovedajú v slovenčine osobné tvary, môžu sa


187 | S t r a n a

vyskytovať aj reflexívne pasívne tvary ako v slovenčine, napr. neosobné Písalo sa o tom

v novinách., Stoi się w kolejce. a osobné Jak dziś czytają się ostatnie wiersze Starego Poety?,

Wszystkie te przymiotniki będą się pisać tak samo.

A) Reflexívne osobné pasívum:


INDIKATÍV – PRÉZENT

Nominatív Nominatív

3. os. pl. czytają się książki čítajú sa knihy

INDIKATÍV– FUTÚRUM


3. os. pl. będą się czytać/

będą się czytały

książki budú sa čítať knihy

INDIKATÍV– PRÉTERITUM


3. os. pl. czytały się książki čítali sa knihy

KONDICIONÁL – PRÉZENT


3. os. pl. czytałyby się książki čítali by sa knihy

KONDICIONÁL – PRÉTERITUM


3. os. pl. byłyby się czytały książki boli by sa čítali knihy

B) Reflexívne neosobné deagentívum:



Akuzatív Nominatív

3. os. sg. czyta- się książkę číta- sa kniha

INDIKATÍV– FUTÚRUM


3. os. sg. będzie się czytać/

będzie się czytało

książkę bude sa čítať kniha



3. os. sg. czytało się książkę čítala sa kniha

3. os. pl. czytało się książki čítali sa knihy



3. os. sg. czytałoby się książkę čítala by sa kniha

3. os. pl. czytałoby się książki čítali by sa knihy

KONDICIONÁL – PRÉTERITUM


3. os. sg. byłoby się czytało książkę bola by sa čítala kniha

3. os. pl. byłoby się czytało książki boli by sa čítali knihy


188 | S t r a n a

7.7.2 Participiálne pasívum

Participiálne pasívum sa skladá so samostatných gramatických morfém a n-/t-ového par-

ticípia (bližšie o jeho tvorení 7.2.6) a tvorí sa len od tranzitívnych slovies. V slovenčine je to

pre dokonavé aj nedokonavé verbá súbor GM je/sú, bol/a/o/i, bol/a/o/i by, bude/budú,

v poľštine: a) jest/był/będzie + a n-/t-ové particípium nedokonavej formy; b) został/zostanie

+ a n-/t-ové particípium dokonavej formy.



SG N N

1. os. jestem wołany/a/e som volaný/á/é

2. os. jesteś wołany/a/e si volaný/á/é

3. os. jest wołany/a/e klient/ka/dziecko je volaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. jesteśmy wołani/e sme volaní/é

2. os. jesteście wołani/e ste volaní/é

3. os. są wołani/e klienci/klientki sú volaní/é klienti/klientky

A) Pasívum od imperfektív:


INDIKATÍV– FUTÚRUM IMPERFEKTÍV

SG N N

1. os. będę wołany/a/e budem volaný/á/é

2. os. będziesz wołany/a/e budeš volaný/á/é

3. os. będzie wołany/a/e klient/ka/dziecko bude volaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. będziemy wołani/e budeme volaní/é

2. os. będziecie wołani/e budete volaní/é

3. os. będą wołani/e klienci/klientki budú volaní/é klienti/klientky

B) Pasívum od perfektív:


INDIKATÍV– FUTÚRUM PERFEKTÍV

SG N N

1. os. zostanę zawołany/a/e budem zavolaný/á/é

2. os. zostaniesz zawołany/a/e budeš zavolaný/á/é

3. os. zostanie zawołany/a/e klient/ka/dziecko bude zavolaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. zostaniemy zawołani/e budeme zavolaní/é

2. os. zostaniecie zawołani/e budete zavolaní/é

3. os. zostaną zawołani/e klienci/klientki budú zavolaní/é klienti/klientky


189 | S t r a n a



INDIKATÍV– PRÉTERITUM IMPERFEKTÍV

SG N N

1. os. byłem/am wołany/a bol/a/o som volaný/á/é

2. os. byłeś/aś/oś wołany/a/e bol/a/o si volaný/á/é

3. os. był/a/o wołany/a/e klient/ka/dziecko bol/a/o volaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. byliśmy/byłyśmy wołani/e boli sme volaní/é

2. os. byliście/byłyście wołani/e boli ste volaní/é

3. os. byli/były wołani/e klienci/klientki boli volaní/é klienti/klientky



INDIKATÍV– PRÉTERITUM PERFEKTÍV

SG N N

1. os. zostałem/am zawołany/a bol/a/o som zavolaný/á/é

2. os. zostałeś/aś/oś zawołany/a/e bol/a/o si zavolaný/á/é

3. os. został/a/o zawołany/a/e klient/ka/dziecko bol/a/o zavolaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. zostali/zostałyśmy zawołani/e boli sme zavolaní/é

2. os. zostali/zostałyście zawołani/e boli ste zavolaní/é

3. os. zostali/zostały zawołani/e klienci/klientki boli zavolaní/é klienti/klientky



KONDICIONÁL – PRÉZENT IMPERFEKTÍV

SG N N

1. os. był/a/obym wołany/a/e bol/a/o by som volaný/á/é

2. os. był/a/obyś wołany/a/e bol/a/o by si volaný/á/é

3. os. był/a/oby wołany/a/e klient/ka/dziecko bol/a/o by volaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. byli/łybyśmy wołani/e boli by sme volaní/é

2. os. byli/łybyście wołani/e boli by ste volaní/é

3. os. byli/łyby wołani/e klienci/klientki boli by volaní/é klienti/klientky



KONDICIONÁL – PRÉZENT PERFEKTÍV

SG N N

1. os. został/a/obym zawołany/a/e bol/a/o som zavolaný/á/é

2. os. został/a/obyś zawołany/a/e bol/a/o si zavolaný/á/é

3. os. został/a/oby zawołany/a/e klient/ka/dziecko bol/a/o zavolaný/á/é klient/ka/dieťa

PL

1. os. zostali/łybyśmy zawołani/e boli sme zavolaní/é

2. os. zostali/łybyście zawołani/e boli ste zavolaní/é

3. os. zostali/łyby zawołani/e klienci/klientki boli zavolaní/é klienti/klientky


190 | S t r a n a

7.7.2.1 Neosobné participiálne pasívum:



A

zawołano profesora/-ów zavolali profesora/profesorov


A

zawołano by profesora/-ów zavolali by profesora/profesorov

Nezvyčajným jazykovým prostriedkom je v poľštine neosobné pasívum v préterite so za-

chovaním akuzatívu: Zaproszono profesora. Na miesiąc zamknięto halę sportową. Akuzatív

sa zachováva ako pri reflexívnych deagentných tvaroch: Zaprasza się profesora. W tej fabry-

ce produkowało się celulozę.

7.7.3 Rezultatívum

Tvary na vyjadrenie výsledného stavu (rezultatívum) sa pokladajú za slovanské perfek-

tum, vyjadrujú výsledok predtým prebiehajúceho procesu. V oboch jazykoch sa tvoria sponou

(najčastejšie byť) a n-/t-ovým particípiom dokonavých slovies: S Horná stena je vyrobená zo

smaltovaného plechu, v strede s otvorom pre dvierka. Na spodnej strane hornej steny sú na-

varené štyri držiaky, v ktorých sú uložené puzdrá matíc s maticami na uchytenie hornej steny

k nádrži. – P Obiad jest ugotowany. Towar jest wyprodukowany poza Polską. Górna część

budynku jest pomalowana na zielono. Teatr był wyremontowany. Buty były wyczyszczone,

wyglądały jak nowe. (bližšie pozri 10.8.5). V slovenčine aj v poľštine je to v prézente veľmi

frekventovaný prostriedok (Sokolová, 1993).



SG N N

1. os. jestem zawołany/a/e som zavolaný/á/é

2. os. jesteś zawołany/a/e si zavolaný/á/é

3. os. jest zawołany/a/e pacient/ka/dziecko je zavolaný/á/é pacient/ka/dieťa

PL

1. os. jesteśmy zawołani/e sme zavolaní/é

2. os. jesteście zawołani/e ste zavolaní/é

3. os. są zawołani/e pacienci/pacientki sú zavolaní/é pacienti/pacientky

7.8 KONJUGÁCIA NAJFREKVENTOVANEJŠÍCH SLOVIES


Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

SG być byť mieć mať

1. os. jestem som 1. os. mam mám

2. os. jesteś si 2. os. masz máš

3. os. jest je (jesto, niet) 3. os. ma má

PL

1. os. jesteśmy sme 1. os. mamy máme

2. os. jesteście ste 2. os. macie máte

3. os. są sú 3. os. mają majú


191 | S t r a n a

INDIKATÍV – PRÉTERITUM

SG Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

1. os. m/f/n byłem/am/(om) bol/a/(o) som 1. os. m/f/n miałem/am/(om) mal/a/(o) som

2. os. m/f/n byłeś/aś/(oś) bol/a/(o) si 2. os. m/f/n miałeś/aś/(oś) mal/a/(o) si

3. os. m/f/n był/a/(o) bol/a/(o) 3. os. m/f/n miał/a/(o) mal/a/(o)

PL

1. os. m/iné byliśmy/łyśmy boli sme 1. os. m/iné mieliśmy/miałyśmy mali sme

2. os. m/iné byliście/łyście boli ste 2. os. m/iné mieliście/miałyście mali ste

3. os. m/iné byli/ły boli 3. os. m/iné mieli/miały mali

INDIKATÍV – FUTÚRUM

SG Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

1. os. będę budem 1. os. będę miał/ła/ło//mieć budem mať

2. os. będziesz budeš 2. os. będziesz miał/ła/ło//mieć budeš mať

3. os. będzie bude 3. os. będzie miał/ła/ło//mieć bude mať

PL

1. os. będziemy budeme 1. os. będziemy mieli/miały//mieć budeme mať

2. os. będziecie budete 2. os. będziecie mieli/miały//mieć budete mať

3. os. będą budú 3. os. będą mieli/miały//mieć budú mať

IMPERATÍV

Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

2. os. sg. bądź buď 2. os. sg. miej maj

2. os. pl. bądźcie buďte 2. os. pl. miejcie majte

1. os. pl. bądźmy buďme 1. os. pl. miejmy majme

7.8.1 Negácia

V poľštine sa pri negovaní slovesného tvaru vždy mení forma akuzatívu na tzv. záporový

genitív: mam książkę – nie mam książki, kupiłam bułki – nie kupiłam bułek, czytałam dzisiej-

szą gazetę – nie czytałam dzisiejszej gazety, karmiła dziecko – nie karmiła dziecka. Negácia

pri slovese byť je špecifická. V poľštine sa spona byť neguje pravidelne ako v slovenčine jest

wesoły, nie jest wesoły. Pri plnovýznamovom slovese byť sa v slovenčine môže použiť pravi-

delný negovaný tvar nie je: je doma, nie je doma, ale aj špecifický tvar niet, ktorý si vždy vy-

žaduje záporový genitív: niet ho doma. V poľštine sa pri negovaní plnovýznamového slovesa

byť používa v prézente negovaný tvar slovesa mieć so záporovým genitívom: Jestem na uni-

wersytecie. – Nie ma mnie na uniwersytecie. V préterite a futúre sa plnovýznamové sloveso

byť neguje pravidelne ako spona byť: nie było/nie będzie + so zmenou akuzatívu na genitív:

Byliśmy w Bratysławie. – Nie było nas w Bratysławie., Będziesz w domu. – Nie będzie cię

w domu. Variantne sa používa aj Nie jestem na uniwersytecie. a Nie byliśmy w Bratysławie.

7.9 SLOVESNÝ VID

7.9.1 Nedokonavé formy

Slovesá, ktoré vyjadrujú neohraničený (resp. zvyčajný, opakujúci sa) dej, sú nedokonavé

(imperfektívne). Pri ich použití sa neberie zreteľ na ukončenosť alebo zavŕšenosť deja, ale na

jeho priebeh:


192 | S t r a n a

Čo ste robili včera? Kupovali ste si nové knihy? (neohraničený dej v minulosti)

Čo tu robíte? Kupujete si noviny? (neohraničený dej v prítomnosti)

Kupujete si niekedy noviny? (neohraničený dej; zvyčajný, neaktuálny dej)

Budete si ešte niečo kupovať? (neohraničený dej v budúcnosti).

7.9.1.1 Imperfektíva sa tvoria v rámci aspektových korelácií v slovenčine sufixálnymi

modifikačnými vidotvornými morfémami -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, pričom tu exis-

tuje výrazná homonymia slovotvorných a vidotvorných sufixov. Sufix -ov- je približne rovna-

ko využívaný slovotvorne (pracovať) aj vidotvorne (kúpiť → kupovať), sufixy -áv-/-iav-/-av-

sa viac využívajú vidotvorne (priznať → priznávať, predčítavať, rozmeriavať) než pri frek-

ventatívach (volávať), sufix -iev- je častejšie slovotvorný (robievať) než vidotvorný (zvečeriť

sa → zvečerievať sa), sufix -v- je vidotvorný (ukryť → ukrývať) a sufix -úv- je vidotvorný len

výnimočne (očariť → očarúvať). Aj pri tvorení slovies sa už začína uvažovať o konverznom

charaktere tvorenia vidu. V tomto význame používame termín vidotvorná transflexia na tvo-

renie imperfektív bez sufixu zmenou konjugačného typu na vzor chytať: vrátiť → vracať,

umrieť → umierať, pomôcť → pomáhať, vyrobiť → vyrábať.

7.9.1.2 Imperfektíva sa v poľštine tvoria v rámci aspektových korelácií sufixálnymi mo-

difikačnými vidotvornými morfémami -ow-, -yw-/-iw-, -w-. Sufix -ow-, -yw-/-iw- je približne

rovnako využívaný slovotvorne (pracować) aj vidotvorne (kupić → kupować, związać →

związywać, zyskać → zyskiwać), sufix -w- je skôr vidotvorný (ukryć → ukrywać). Aj

v poľštine sa využíva vidotvorná transflexia na tvorenie imperfektív bez sufixu zmenou kon-

jugačného typu na vzor pytać: wrócić → wracać, zwiększyć → zwiększać, pomóc → poma-

gać, zwinąć → zwijać.

7.9.2 Dokonavé formy

Slovesá, ktoré vyjadrujú dej ohraničený (ukončený alebo zavŕšený) v minulosti alebo

v budúcnosti, sú dokonavé (perfektívne). Ohraničenosť deja znamená predovšetkým jeho

komplexnosť:

Kúpila som si nový kabát. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v minulosti)

Zajtra si kúpime nové topánky. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v budúcnosti).

7.9.2.1 Perfektíva v slovenčine sa tvoria v rámci aspektových korelácií hlavne prefixál-

nymi modifikačnými morfémami z-/s-/zo-, za-, na-, po-, vy-, o-, u-, zriedkavo pre-, pri-, roz-,

vz-, ob-, od-, vo-, napr. zorganizovať, sformalizovať, zošedivieť, zablokovať, naučiť, pochváliť,

vydezinfikovať, opýtať sa, urobiť; prečítať, prichystať, rozdrviť, vzbúriť sa, odvysielať, vo-

pchať. Rozlišujeme slovotvorné prefixy (zletieť, stočiť, zoskočiť, zaletieť, povymýšľať, vyle-

tieť, napiecť, nadbehnúť, oklamať, ukryť, podkovať, preletieť, rozotrieť, doletieť, odletieť)

a vidotvorné prefixy (zblednúť, sformovať, zošedivieť, zablokovať, pochváliť, vydezinfikovať,

naučiť, opýtať sa, urobiť), ktoré ďalej delíme na „čisto“ vidotvorné prefixy (nahnevať sa, spá-

chať, zorganizovať, poprosiť, požiadať) a subsumpčné vidotvorné prefixy. Subsumpčné prefi-

xy sa významom prekrývajú so sémou slovesa, stávajú sa tak redundantné a slúžia len ako

vidotvorné (nakresliť, skrížiť, speniť, zlepiť, rozštiepiť, pocínovať, pomädliť).

7.9.2.2 Perfektíva sa tvoria v poľštine v rámci aspektových korelácií hlavne prefixálnymi

modifikačnými morfémami z-/ze-, za-, na-, po-, wy-, o-, u-, zriedkavo prze-, przy-, roz-, wz-,

od-, we-, napr. zorganizovać, zrobić, powiesić, osiwieć, zablokować, napisać, pochwalić, wy-

dezynfekować, zapytać/spytać, zrobić; przeczytać, przygotować, rozmiażdżyć, wzburzyć się,

wepchnąć/wepchać/wsadzić (vopchať).


193 | S t r a n a

7.9.3 Aspektové korelácie

Väčšina slovenských slovies tvorí vidové dvojice, ale existujú aj jednovidové imperfektí-

va a jednovidové perfektíva, resp. obojvidové slovesá:

a) imperfektíva tantum sú napr. modálne slovesá (musieť, chcieť, smieť, vedieť); statické

slovesá (stáť, visieť, vyzerať), procesné slovesá (pršať, snežiť, mrznúť, svitať), frekventa-

tíva vyjadrujúce opakovanosť (mávať, patrievať, chodievať, myslievať), determinujúce

a indeterminujúce slovesá typu ísť – chodiť a i. V poľštine napr.: bać się, leżeć, wiedzieć,

koczować, być, mieć, musieć, biegać.

b) perfektíva tantum sú napr. distributívne slovesá (poodnášať, poroznášať, povymýšľať,

ponavštevovať, povyhrávať, pochodiť), slovesá časovo ohraničujúce jednu fázu priebehu

(časť deja) – rozosmiať sa, rozplakať sa, zaštekať, vzplanúť, docestovať, dočkať sa, dodý-

chať. Jednorazové semelfaktitívne (zjajknúť, udrieť, seknúť), početnú skupinu slovies vy-

lučujúcich imperfektívnosť tvoria intenzitné slovesá vyjadrujúce rôznu mieru (zaplávať

si, posedieť si, nasedieť sa) a i. V poľštine: capnąć; owdowieć.

c) obojvidové slovesá sú predovšetkým prevzaté lexémy: delegovať, konfiškovať, stabilizo-

vať, politizovať, univerbizovať, akceptovať, devalvovať, determinovať, demontovať atď.,

z domácich darovať, obetovať, pomstiť sa, mstiť sa ap. V poľštine napr.: abdykować,

adaptować. Po zdomácnení vytvárajú vidové dvojice, porov. P zaadaptować, S skompri-

movať.

7.9.4 Identifikácia vidových foriem

Identifikácia vidových foriem je v oboch jazykoch možná pomocou morfémovej štruktú-

ry slovies.

A) Imperfektíva sú tie verbá, ktoré majú morfémovú štruktúru:

a) koreň + koncovka, napr. pís-a:ť, čít-a:ť – pis-a:ć, czyt-a:ć;

Výnimkami sú tieto jednoduché perfektíva: bozkať, dať, hodiť, chopiť sa, chytiť, kúpiť, lapiť, nechať, pustiť,

raniť, riecť, skočiť, sľúbiť, stať sa, streliť, vrátiť, skúsiť, určiť, získať.

b) koreň + sufix + koncovka so sufixmi -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, -k-: prac-ov-

a:ť, d-áv-a:ť, kup-ov-a:ť – prac-ow-a:ć, d-aw-a:ć, kup-ow-a:ć;

c) slovesá so štruktúrou <prefix + koreň> + sufix + koncovka (-ov-, -áv-/-iav-/-av-,

-iev-, -úv-, -v-, -k-, okrem sufixu -núť) sú sekundárne imperfektíva, ak vznikli sufixáciou

prefixálnych perfektív: za-pis-ov-a:ť – za-pis-yw-a:ć;

Výnimkami sú slovesá s tou istou štruktúrou, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imperfektív prefix + <ko-

reň + sufix + koncovka>: nadiktovať, porov. B.b).

d) <prefix + koreň> + koncovka ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies

vidovou transflexiou – zmenou konjugačného typu na vzor chytať s predĺžením, prípadne

skrátením koreňovej morfémy a s konsonantickými alternáciami: po-môc-ť → po-máh-

a:ť, na-zv-a:ť → na-zýv-a:ť – po-móc- → po-mag-a:ć, na-zw-a:ć → na-zyw-a:ć. Okrem

toho imperfektívne sú v slovenčine slovesá s dlhým prefixom: (ná)sobiť, (nená)vidieť,

(pô)sobiť, súvisieť, závisieť, záležať. Osobitnou skupinou sú tu supletívne imperfektí-

va s koreňmi -chádz-, -klad-: nachádzať, obchádzať, odchádzať, pokladať, prechádzať,

premýšľať, prestierať, prezerať si, prechádzať, prekladať, prichádzať, rozchádzať sa,

schádzať, skladať, vchádzať, vychádzať, zakladať;

e) koreň + sufix -n-ú:ť, ak sú to deadjektívne slovesá, napr. blednúť, chladnúť, chudnúť –

bladnąć, chłodnąć, chudnąć, ďalej sú to procesné slovesá: hasnúť, mrznúť – gasnąć, marz-

nąć, resp. majú osobitnú konjugáciu: hynúť – ginąć.

Výnimkami sú semelfaktitívne slovesá, napr. bodnúť (porov. B.d).


194 | S t r a n a

B) Perfektíva sú slovesá s morfémovou štruktúrou:

a) prefix + <koreň + koncovka>, ktoré vznikli prefigovaním neodvodených slovies

(A.a): do-pís-a:ť, po-môc-ť – do-pis-a:ć, po-móc-. Môže ísť aj o sekundárne vidotvorné

prefigovanie (často ako subsumpcia): napísať, počkať, prečítať, privítať, rozkrojiť, skon-

čiť, ušiť, zapamätať si, zjesť – napisać, poczekać, przeczytać, przywitać, rozkroić, skoń-

czyć, uszyć, zapamiętać, zjeść;

b) prefix + <koreň + sufix + koncovka>, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imper-

fektív: namaľovať, poďakovať sa, skomponovať, vybudovať – namalować, podziękować,

skomponować, wybudować.

Výnimkami sú slovesá so sekundárnou imperfektivizáciou: prefix + <koreň + koncovka>

ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies vidovou transflexiou (porov. A.d).

c) prefix + <koreň + sufix -n-ú:ť/-n-u:ť>: dosiahnuť, zamknúť, schudnúť – osiągnąć,

zamknąć, schudnąć;

d) koreň + sufix -n-ú:ť: perfektíva sú jednorazové slovesá (semelfaktitíva) vyjadrujúce

pohyb a zaujatie polohy (kľaknúť, kopnúť – klęknąć, kopnąć), jednorazové procesy

(kýchnuť – kichnąć), jednorazové expresívne, často deinterjekčné slovesá (ďobnúť, čľap-

núť – dziobnąć, chlupnąć). Zriedkavo tu nejde o jednorazovosť: stihnúť, všimnúť si; mi-

núť – minąć.

Výnimkami sú deadjektívne slovesá, napr. blednúť, bohatnúť (porov. A.e).

ÚLOHY K 7. LEKCII

1. Utvorte od tvarov 3. os. sg.:

S

a) 1. os. sg., 1. os. pl. a 3. os. pl. prézenta aktíva, 2. os. sg. imperatívu,

b) infinitív, verbálne substantívum

píše, môže, nesie, kvitne, pletie, lezie, tlčie, vlečie, trasie sa, vedie, vezie, berie, perie, vezme,

ženie sa, orie, kĺže sa, kúpe, češe, umrie, pečie, tečie, tisne, vypne, napne, začne, kryje, žartu-

je, prosí, ohlási, odprosí, trpí, hojí sa, stojí, triedi, visí, leží, naloží, sadí, súvisí, vypláca, púš-

ťa, vešia, ochorie, rozumie, hádže, chytá, bije, ide, vonia, sedí, má, umyje, žije, vraví, vidí,

vie, počuje, žne (trávu), najme (niekoho), drží

P

a) 1. os. sg., 1. os. pl. a 3. os. pl. prézenta aktíva, 2. os. sg. imperatívu,

b) infinitív, verbálne substantívum

pisze, może, niesie, bierze, kąpie, czesze, umrze, boi się, jest, ma, czyta, mierzy, błądzi, prosi,

piecze, miele, je, tnie, śpi, strzyże, wie, kopnie, da, weźmie, biegnie, robi, wozi, pozna,

zmierzy, zabarwi, zemdleje, usłyszy, wysunie, ogrzeje, otworzy, zwiąże, wycierpi, ochrzci


195 | S t r a n a

2. Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi:

S

1. Čestní ľudia (neklamať). 2. Návštevníci (môcť) využívať bazén. 3. Žiaci (písať) namiesto

perom ceruzkou. 4. Zajace najradšej (chrumkať) čerstvú vňať. 5. Dopoludnie strašne (vliecť

sa). 6. Ja však (nemôcť) dlho čakať. 7. Samozrejme vám rada (pomôcť). 8. Katka na nás milo

(usmievať sa). 9. Vierka, čo (niesť) v tej taške? 10. Oni nám všetko (závidieť). 11. Ja (myslieť

si), že vám rodičia (chcieť) kúpiť toho psa. 12. Veľmi rád (on – šoférovať) nákladné autá. 13.

Neboj sa, to CD tu určite niekde (ty – nájsť). 14. Tie nové topánky ma (tlačiť) na päte.

3. Tvorte prézentné tvary slovies v sg. aj pl. a priraďte k nim vhodné substantíva:

S

skákať, bežať rýchlo, kotkodákať, lietať, spievať, plávať, kvákať, žmúriť oči, šplhať po stro-

moch, zavýjať, plaziť sa

(mačka, lastovička, hyena, žaba, levica, kačica, vretenica, opica, užovka, panda, veverička)

4. Doplňte prézentné tvary slovesa nebyť (porovnajte s poľským pravopisom):

S

1. Milka, prečo dnes ..................... v škole? 2. Ja ............. chorý. 3. Počúvaj, ................... to

čudné? 4. Oni asi ..................... doma. 5. Už dlho .................. susedmi. 6. ................ ti ten sve-

ter priveľký? 7. Toto ................... filmy pre mládež. 8. Ani vy ................... podozriví.

5. Negujte tvary slovesa byť:

S

1. My sme jeho rodičia. 2. Sme tu sami. 3. Michal je môj typ. 4. Tieto košele sú zľavnené.

5. Vy ste ich priatelia? 6. Ja som Timkova spolužiačka. 7. Veď oni sú v tejto oblasti odborní-

ci. 8. Nábytok v tejto miestnosti je nový. 9. Je ti niečo?

6. Tvorte aktívne particípium:

S

písať, viazať, vážiť, sedieť, chváliť, baliť, honiť, kropiť, česať, čítať, biť, šiť, súvisieť, žať

P

pisać, wiązać, ważyć, siedzieć, chwalić, pakować, gonić, kropić, czesać, czytać, bić, szyć,

wiązać się, żąć

7. Tvorte tvary préterita (-l, -la, -lo, -li) a priraďte k nim vhodné slová:

S

byť, viezť, padnúť, kľaknúť si, zaspať, tisnúť sa k sebe, minúť, začať spievať, chytať, kupo-

vať, piecť, písať, variť, stáť, nebáť sa, smiať sa, vyhrať, želať si niečo, ísť, zjesť, prečítať,

mať, chcieť, otvoriť, povedať niečo, vziať so sebou

(deti, vojaci, ženy, všetci, zvieratá, dievčatá, vtáky, rybári, gazdinka, koláče, bielizeň, domy,

rožky, peniaze, oblok, hodiny, reprezentanti, román, sestry, chlapček, hostia, turisti, kamarát-

ky, rodičia)


196 | S t r a n a

8. Doplňte koncovky:

S

1. Všetk.. okná bol.. otvoren.. . 2. Hrav.. šteňatá sa Petríkovi veľmi páčil.. . 3. Rodičia umrel..

a deti žil.. u príbuzných. 4. Oddiely vojakov pochodoval.. ulicami. 5. Jesenné dni sa krátil.. .

6. Česko a Poľsko podpísal.. ďalšie zmluvy. 7. Sestry už bol.. doma. 8. Evka a Danka by

chcel.. študovať psychológiu. 9. Mrazy povolil.. a snehuliaky na sídlisku sa začal.. topiť. 10.

Pripravoval.. sme sa s Katkou na skúšku. 11. Kolegyne už odcestoval.. domov.

9. Doplňte gramatické koncovky a tvary:

S

1. Lež... a čít.... 2. Dedinu obkoles... lesy. 3. Dievča hr... tenis. 4. Matka starostlivo oddeľ...

bielok od žĺtka. 5. Cesto sa ..... (liať) rovno na plech. 6. ..... (použiť) ich vo vetách! 7. Zač.....š

už konečne písať? 8. Myslím, teda ... . 9. Ty .... spievala? 10. Stoj.... to iba 20 korún.

10. Z uvedených infinitívov utvorte tvary imperatívu pre 2. os. sg. a zovšeobecnite pra-

vidlo o jeho tvorení (od ktorého tvaru a ktorými imperatívnymi morfémami sa tvo-

rí):

S

kosiť, prosiť, liečiť, piť, kryť, umyť, biť, žiť, presvedčiť, určiť, zhoršiť, zväčšiť, pomastiť,

zauzdiť, rozlúštiť, poštátniť, urýchliť, vyprázdniť, zlepšiť, upozorniť, zmäkčiť, pozvať, fajčiť,

mumlať, poslať, začať, vypäť, vypnúť, prijať, odnímať, chcieť, potrestať, nepáchať, neluhať,

plávať, skákať, ísť, pozrieť, prísť, nerobiť, nesadať, nesadnúť, nečakať, nedať, nedávať, ne-

plakať, neostať, neostávať

11. Tvorte imperatív od infinitívov v zátvorke a porovnajte s poľštinou:

S

a) 2. os. sg. a pl.:

1. (Nerobiť) hlúposti. 2. (Napiť sa) poriadne. 3. (Umyť) tie jablká pod tečúcou vodou. 4. (Ne-

biť sa), veď ste kamaráti. 5. Prosím ťa, (pustiť) toho psa dnu. 6. (Vrátiť sa), prosím vás, čo

najskôr. 7. (Určiť) termín, kedy máme prísť. 8. (Nebáť sa), dobre to dopadne. 9. (Upiecť) nám

niečo dobré. 10. Na jeseň (prikryť) ruže napríklad vrstvou lístia. 11. (Pomôcť) mamičke

s nákupmi. 12. (Upratať) riad zo stola. 13. (Priniesť) mi, prosím, tie časopisy. 14. (Nefajčiť)

nám tu! 15. (Opýtať sa) Danky, kedy bude obed. 16. (Dovoliť) nám zostať pri Samkovi.

17. (Pochváliť) Petríka, zaslúži si to. 18. (Odísť) odtiaľto! 19. (Napísať) nám, kedy vás máme

čakať na stanici. 20. (Chcieť) od nich potvrdenie o zaplatení. 21. (Poslať) nám e-mail.

b) 1. os. pl.:

1. (Urobiť si) prestávku a (zaspievať si). 2. (Vžiť sa) do jeho situácie. 3. (Pripraviť) pre nich

prekvapenie. 4. (Zamyslieť sa) spoločne nad týmto problémom. 5. (Uctiť si) ich pamiatku.

6. (Využiť) túto mimoriadnu ponuku. 7. (Dohodnúť sa) na ďalšom postupe. 8. (Minimalizo-

vať) možnosť chýb. 9. (Nebyť) k týmto negatívnym javom v spoločnosti ľahostajní. 10. (Po-

zvať) teda všetkých najbližších príbuzných. 11. (Brániť) slobodu slova! 12. (Dodržať) termín

odovzdania rukopisu. 13. (Zvoliť) radšej iný postup.


197 | S t r a n a

12. Od slovies v zátvorke tvorte tvary 1. os. sg.:

S

1. Zajtra (prísť) o siedmej a ihneď po správach sa (začať) učiť. 2. (Napísať) jej aspoň zopár

riadkov. 3. (Ukázať) vám, ako sa zdobí perník. 4. Za Jožkom ja už dávno (neplakať). 5. Ten

sľúbený recept ti (poslať). 6. Dúfam, že sa (neporezať). 7. Počkaj, (učesať) ťa. 8. Ver mi, ja

(neklamať). 9. Neboj sa, (pozrieť sa) na to. 10. (Nepotrebovať) vašu pomoc. 11. Určite na vás

(spomenúť si). 12. Rada vašu dizertáciu (prečítať si). 13. (Môcť) sa s nimi dohodnúť. 14.

(Priniesť) vám šálku čaju. 15. Svetrík (vyprať) v Perwolle. 16. (Upiecť) vám čučoriedkový

koláč. 17. (Mrznúť) tu už vyše hodiny. 18. Poďte ďalej, veď ja (nehrýzť). 19. (Zobrať) si

všetky svoje veci a (odísť) k mame. 20. Iba na tejto fotografii (smiať sa). 21. Teším sa, ako

u starej mamy (odpočinúť si). 22. Určite na niečo (zabudnúť). 23. (Natrieť) vám chlieb mas-

lom a lekvárom. 24. (Skúšať) novú cvičebnú zostavu. 25. (Ušiť) záves do izby. 26. Ja už na-

ozaj (nevládať). 27. Vyššie už (neliezť), lebo (báť sa), že (spadnúť) a (zabiť sa).

13. Tvorte prechodníky:

S

1. Paulínka vošla do dverí (plakať). 2. Deti sa ženú do izby, (pripomínať) veľkú vodu. 3. Po-

tom sa váhavo pustil za ostatnými, (opierať sa) o steny domov. 4. „A pred ním nesmiem,“

riekla šeptom, (ukázať) k dverám. 5. (Spúšťať sa) stráňou dolu, stretli rad stromov, rozkošate-

ných do priestoru. 6. Veľký strieborný mesiac díval sa spoza čerešne, (dávať) obrazu neza-

budnuteľný výzor.

P

1. Marysia siedziała w kuchni, (pić) leniwie kawę. 2. Stali i patrzyli, (śmiać się) od ucha do

ucha. 3. Pracuje sam, (zarabiać) 700 zł miesięcznie. 4. Niepokoiłem się, (czekać) na wyniki

obserwacji psa. 5. Rozmyślam, często nie (spać) po nocach. 6. (Wracać) z pracy autobusem,

zabiera dzieci z przedszkola i po drodze robi zakupy.

14. Od slovies utvorte pasívne particípium a verbálne substantívum. Porovnajte

s poľštinou.

S

zaťať päsť – zaťať sekeru, napäť lano – napnúť sily, rozopäť krídla – rozopnúť kabát, vypnúť

prúd – vypäť sa k výkonu, zatknúť – zatýkať zločinca; vyhlásiť, brúsiť (nože), myslieť, súdiť,

blúdiť, šľachtiť, miesiť (cesto), miešať lyžičkou, mraziť (na chrbte) – mraziť (mäso), vyobra-

ziť, vyhradiť (miesto), ohroziť, pohostiť

15. Tvorte futúrum pomocou jednoduchých slovesných tvarov:

S

1. Zriedkavo lama človeka aj (uhryznúť). 2. A čo teda raz (oni – povedať), to väčšinou platí.

3. Čaká, kým (ja – nesadnúť si), a keď sa aj sama usadí, ďakuje. 4. Končím s nádejou, že mi

tiež (ty – poslať) odkaz. 5. Keď chcete študovať filmovú réžiu, dejiny umenia, psychológiu

alebo ruštinu, (my – prijať) vás s otvoreným náručím. 6. Tým im (my – pomôcť) zvýšiť seba-

vedomie a lepšiu integráciu do normálneho života.

P

1. Jeśli jednak kleszcz nas (ugryźć), należy go szybko usunąć. 2. Może się obawiać, co (po-

wiedzieć) rodzina i znajomi. 3. Wiem, że już więcej za życia do fortepianu (ja – nie siąść).

4. Zanim (ty – wysłać) list motywacyjny, poproś kogoś zaufanego, by go przeczytał


198 | S t r a n a

i poprawił błędy. 5. Gdy nie będzie wyjścia, a powstaną możliwości, (my – przyjąć) obcokra-

jowców z otwartymi rękami. 6. Mam nadzieję, że w tym roku (my – pomóc) również szpita-

lom powiatowym, które mają duże problemy finansowe.

16. Utvorte kondicionál:

S

1. Kam ste sa skryli? 2. Šla som tam sama. 3. Po obede sa ideme lyžovať. 4. Čo chceš pove-

dať? 5. Koho sa mám spýtať? 6. Radi vám poradíme. 7. Michal, môžeš nám niečo namaľo-

vať? 8. Čo sa zmení? 9. Pomôžete nám opraviť auto? 10. Čo odkážete poslucháčom? 11. Bu-

deme radi, keď nás navštívite. 12. Chcete ísť s nami do divadla? 13. Objednáme si večeru.

14. Musím sa pozrieť do diára. 15. Dohovoríme sa s nimi.

17. Zmeňte aktívum na pasívum (a podľa potreby preštylizujte):

S

1. Hostia tancovali a spievali až do rána. 2. Poslanci už hlasovali. 3. Cvičíme vždy v pondelok

a v stredu. 4. Všetci o tom vedia. 5. Vysielame od piatej hodiny ráno. 6. Televízia ovplyvňuje

vkus ľudí. 7. Víchrica poškodila strechy domov. 8. Osladil si čaj? 9. Pre telesne postihnutých

cestujúcich rezervovali tri kupé. 10. Vozeň zaradili až na koniec vlaku. 11. Priebeh zápasu

Petra znechutil. 12. Nebezpečného medveďa našťastie chytili a vrátili do zoo. 13. Vysadili

tam ihličnaté stromy a okrasné kríky. 14. Živelnosť potlačila uvedomelosť. 15. Páchateľa

hľadajú po celej republike. 16. Poučili ho vopred. 17. Normu prerokovali a schválili tri orga-

nizácie. 18. Včera ho prepustili z nemocnice. 19. Všade ho srdečne vítajú. 20. Knihu vydali

v minulom roku v Tatrane. 21. Stroj pokazili úmyselne. 22. Niekoľko študentov určili na bri-

gádu do menzy. 23. Jeho dielo hodnotíme veľmi vysoko. 24. Prijali ho za riadneho člena. 25.

Predpisy rátajú s každou možnosťou. (V predpisoch ....) 26. Jeho návrh ma prekvapil. 27. Tú

súčiastku vyrábajú v inom závode. 28. Oznámili to príliš neskoro. 29. Cesto dôkladne vymie-

šame. 30. Včera sme o tom hovorili na seminári.

18. V nasledujúcich vetách identifikujte pasívne tvary: S

1. Čata je nastúpená podľa rozkazu. 2. Nastúpená čata pozdravila prezidenta. 3. Si už najede-

ný? 4. Najedený lev nie je nebezpečný. 5. Cesto už bude vykysnuté. 6. Vykysnuté cesto roz-

delíme na dve časti. 7. Ján Záhorský má všetky zápočty zapísané. 8. Zápočty sú zapísané

v zápočtových hárkoch. 9. Už skoro budem mať uvarené. 10. Uvarené cestoviny scedíme.

11. Ešte majú zatvorené. 12. Zatvorené okenice znamenali, že v chate nik nie je.

P

1. Z początku był ustawiony blisko urzędu. 2. Jeden z nich postanowił potrenować skoki na

koniu przez ustawiony wóz. 3. Był już umyty i najedzony. 4. Już Napoleon zauważył, że dob-

ry żołnierz to najedzony żołnierz. 5. Krótko obcięty chłopak jest wyrośnięty jak na swój wiek.

6. W kolejce do rzucania stał jako trzeci nieco wyrośnięty chłopiec. 7. Każdy fundator zapisa-

ny jest w księdze. 8. Zapisany fragment rozmowy pozwala uniknąć ocen. 9. Chcą mieć

i ugotowane, i wyprane. 10. Przyrządziła na obiad ugotowane na półtwardo jajka. 11. Komi-

sariaty były zamknięte przez całą dobę. 12. Zamknięte granice izolują nas od świata zewnę-

trznego.


199 | S t r a n a

19. Vo vetách použite formu vykania:

S

1. Martin, buď taký dobrý a zatvor dvere. 2. Eva, mohla by si mi venovať pozornosť? 3. Pán

profesor, (urobil by si) nám veľkú radosť. 4. Pani Novotná, (pomohla by si) nám, prosím,

s prípravou občerstvenia? 5. Mirka, išla by si so mnou do kina?

20. Od vyznačených slovesných tvarov utvorte infinitív:

P

1. Biegnę przez wysoką trawę. 2. Miał rozbity nos, z którego ciekła strumieniem krew.

3. W wilgotnych domach lęgnie się robactwo. 4. Grupa młodzieży obległa kapitana, żeby

posłuchać skrzącej się humorem opowieści. 5. Jeżeli nie przysięgniesz, nie będziesz rządził!

6. Nagle zatrzęsła się ziemia i rozległ się przerażający grzmot.

21. Všímajte si deagentné zvratné tvary a pasívne tvary v oboch jazykoch:

S

1. Škvrna sa ľahko odstráni benzínom. 2. Mlieko sa dováža do obchodov spravidla do šiestej

hodiny. 3. Pred konjunkciou že sa vždy píše čiarka. 4. V tejto reštaurácii sa dobre varí. 5. Keď

sa to napíše na počítači, lepšie sa to číta. 6. Ten výraz sa zvyčajne prekladá inak. 7. Informá-

cia o výsledkoch volieb sa uverejní vo všetkých novinách. 8. Nový typ sa bude vyrábať od

budúceho roku. 9. Darmo sa o tom bude písať. 10. Hovorí sa o stavbe supermarketu.

P

1. Zabrudzenia usuną się same. 2. Zwracam się też z prośbą o sprawdzenie, ile cukru przywo-

zi się do Polski z zagranicy. 3. Bo przecież gdy pisze się bajkę, to nigdy nie wiadomo, czy

człowiek choćby przez nieuwagę nie stworzy arcydzieła. 4. W tej restauracji gotuje się dob-

rze. 5. Kiedy napisze się prośbę wprost, wynika z tego awantura i można się nawet znaleźć

przed sądem. 6. Słowo to tłumaczy się inaczej. 7. Informację publikuje się w biuletynie.

8. Z kolei w USA ze zmodyfikowanych surowców produkować się będzie oliwę, której spo-

życie pomagać ma w zwalczaniu raka. 9. To tylko kwestia czasu, kiedy w podręcznikach

szkolnych będzie się pisało o dacie koronacji przypadającej na rok 1000. 10. Mówi się

o budowie marketu.

22. Od infinitívov utvorte tvary neosobného pasíva na -no alebo -to:

P

1. pisać, 2. dawać, 3. zrobić, 4. zanotować, 5. zamknąć, 6. odkryć, 7. odnaleźć, 8. przyjąć,

9. zatruć, 10. pić, 11. pożyczyć, 12. jeździć, 13. analizować, 14. opowiadać, 15. zacząć,

16. zjeść, 17. bawić, 18. życzyć, 19. głosić, 20. nieść, 21. piec, 22. bić, 23. pracować,

24. myśleć, 25. umyć, 26. wypić, 27. patrzeć, 28. grać, 29. tańczyć, 30. przesunąć

23. Vyznačené slovesá dajte do náležitých tvarov (uvedených v zátvorkách):

P

1. Wyśpij się porządnie, jeść (imperatív) warzywa i owoce. 2. Obcokrajowcy często nawet nie

wiedzieć (prézent) o istnieniu Polski. 3. Łagodnie stąpają, nieść (prechodník) na swoim

grzbiecie dziecko. 4. Ustawodawca w ten sposób związać (préteritum) nam ręce. 5. W przy-

szłym roku gospodarka rosnąć (futúrum) nieco szybciej. 6. Niewiele brakowało, a przespać

(kondicionál, 1.os.sg., m.r.) całe polowanie. 7. Kierowca jechać (akt. particip. prít.) drogą nr

60, nie zatrzymał się do kontroli drogowej. 8. Wyczyściwszy mundur i wykąpać się (akt. par-


200 | S t r a n a

ticip. min.), położył się wreszcie na szerokim tapczanie. 9. We wrześniu 1945 r. zagrozić

(pas. particip.) aresztowaniem wyjechał na Dolny Śląsk.

24. Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi:

P

1. Anglosasi (całować się) pod jemiołą na Boże Narodzenie. 2. Grażyna i wnuczka Gosia

(piec) ciasta. 3. Jutro (ja – jechać) na konkurs. 4. Wy (leżeć), a my (siedzieć). 5. Przemek

(prosić) o pomoc. 6. Dlaczego ty (widzieć) tylko własne problemy? 7. Po 20 kilometrach

(wysiadać) pierwsi pasażerowie. 8. W tutejszych stawach (pływać) jeszcze sporo szczupaków.

9. Turyści (słuchać) tradycyjnej muzyki. 10. (ja – umieć) pogodzić się z porażką. 11. Czy (ty

– wiedzieć) już, co będziesz robił po zdaniu egzaminu? 12. Dzieci (spać), (jeść) i (bawić się)

w jednej sali. 13. Ich potomkowie (zamieszkiwać) na Górnym Śląsku. 14. Wiem, że czasami

(ja – zachowywać się) okropnie. 15. Chłopak szuflą (dosypywać) węgiel drzewny. 16. Czy

słuchając zagranicznych piosenek główną uwagę zwracacie na muzykę, czy (doszukiwać się)

znaczenia tekstu?

25. Od infinitívov utvorte transgresív a) préterita, b) prézenta:

P

a) 1. Można powiedzieć, (wysłuchać) informacji pana ministra, że jednak potwierdza się ta

stara prawda. 2. Nie (przeczytać), co napisał, włożył papier do koperty 3. (Wyjść) na uli-

cę, odesłał powóz do domu. 4. (Zjeść) swoją zupę, wstałem. 5. (Zamknąć) sklep, poszed-

łem na piwo. 6. pojechać, dopełnić, wyszeptać, wytrzeć, wycierpieć, spaść, zawieść, wy-

pić, wysunąć

b) 1. (Być) w Bratysławie, wstąp do mojego brata. 2. (Słuchać) tej piosenki, Joanna wspo-

mina wakacje w Rzymie. 3. (Oglądać) telewizję, zawsze jedzą owoce. 4. (Jeździć) do

Wrocławia, zawsze spotykaliśmy Piotra. 5. (Spacerować) po plaży, znalazła srebrny

krzyżyk. 6. mierzyć, błądzić, chwalić, doznawać, broić, karać, wiać, brać

26. Tvorte tvary préterita:

P

1. Ile (ty – mieć) wtedy lat? 2. Premier (lecieć) odwiedzić żołnierzy. 3. Na wprost lustra (wi-

sieć) obraz. 4. (ja – ściskać) misia i (patrzeć) przez okno. 5. Jak mnie tu (ty – znaleźć)? 6. (oni

– trzymać się) za ręce i (leżeć). 7. Wiele miesięcy (ja – nie chodzić) na niedzielną mszę.

8. (my – siedzieć) razem, (bawić się) razem. 9. Dlaczego (wy – nie usiąść) do okrągłego sto-

łu? 10. Emilia (klęknąć) przy łóżku. 11. W prawej ręce (on/ona – nieść) torbę. 12. Rękawem

(on/ona – trzeć) załzawione oczy. 13. Bardzo szybko (on/ona – rosnąć). 14. Przez długie lata

(on/ona – wieść) wygodne i beztroskie życie. 15. Autobus (wlec się) przez miasto. 16. (on/ona

– pomagać) nam, jak tylko (móc). 17. (on/ona – pleść) koszyki z wikliny, (żebrać) lub (kraść).

27. Z textu vyberte všetky slovesné tvary, určte ich gramatické významy a zaraďte ich

do tried podľa prézentného kmeňa:

P

1. Nie mogła mieć więcej niż trzydzieści pięć lat. 2. Gdy czekałem, podchodzili do mnie lu-

dzie, żeby pogawędzić o fotografii – wspomina autor albumu. 3. Zszokowana kobieta poje-

chała do domu i stamtąd jej mąż zadzwonił na policję. 4. Wczoraj byłem złożyć dokumenty

potrzebne do zarejestrowania samochodu. 5. Z pustych pomieszczeń wiało zatęchłym, wil-


201 | S t r a n a

gotnym chłodem. 6. Obie z moją matką siedziały na kocu przy zwalonym pniu. 7. Z kim roz-

mawiałeś? 8. Szkoda, że ich nie słyszeliście.

28. Tvorte infinitívy k slovesám:

P

studiował, wracamy, śpię, myślę, zamierzam, obserwują, pamiętamy, próbujecie, kładziecie

się, odpoczywają, nieśli, wieźli, pletli, zamietli, wiedli, wlókł, rzekł, uciekł, strzegł, piekła,

biegnę, mogę

29. Tvorte slovesné substantíva:

P

1. Zawód piekarza to ciągle (wstawać) rano. 2. Inaczej wyobrażałam sobie (studiować).

3. Regularne (golić) się uważałem za mieszczański przesąd. 4. Lekarz zaleca (myć) rąk przed

każdym posiłkiem. 5. Zmuszał mnie do (pisać) anonimów. 6. Książka jest do (kupić) w księ-

garni. 7. Jest to rzetelne rockowe (grać). 8. Współczesne (myśleć) i (działać) powinno opierać

się na poszanowaniu tradycji.

30. Tvorte oba typy analytického futúra:

P

1. Piszcie, (my – czekać) na odpowiedź. 2. Co wieczór ty i twój partner (oglądać) filmy.

3. Dzieci (mieszkać) w tamtejszych rodzinach. 4. We wtorek (on – śpiewać) piosenki Edith

Piaf. 5. (ja – nie płakać) nad rozlanym mlekiem. 6. Kredyt studencki (ty – spłacać) dopiero

2 lata po zakończeniu studiów. 7. Nikomu (wy – nie przeszkadzać). 8. Pierwsza grupa (spoty-

kać się) w poniedziałki. 9. Wydawało mi się, że (ja – spać) aż do południa. 10. Tym razem (ty

– jeść) kotlety! 11. (Oni – prosić) o azyl polityczny. 12. Zapowiadał, że (on – walczyć)

z przestępczością. 13. Od przyszłego roku (my – zarabiać) o trzydzieści procent więcej.

31. Slovesá v zátvorkách dajte do minulého času:

P

1. psy (biegać), 2. panie (siedzieć), 3. kobiety (interesować się), 4. zeszyty (leżeć), 5. męż-

czyźni (czekać), 6. Ela i Jurek (biegnąć), 7. kelnerki i kelnerzy (roznosić), 8. konie (odpoczy-

wać), 9. sportowcy (odpoczywać), 10. słowiki (śpiewać), 11. marynarze (śpiewać), 11. konie

(zgubić), 12. kierowcy (zgubić), 13. rodzice (rozumieć), 14. dzieci (schować się), 15. śliwki

(spadać), 16. samochody (jechać), 17. pomidory (dojrzewać), 18. sukienki (wisieć)

32. Precvičujte imperatív:

P

a) Tvary infinitívov nahraďte imperatívom (2. osobou sg. a pl.):

1. (Osłodzić) herbatę i (pić)! 2. Nie (grozić) mi! 3. (Pozdrowić) ode mnie siostrę! 4. Nie (pr-

zychodzić) jutro! 5. (Kroić) już to ciasto! 6. Nie (zamykać) okna! 7. Nie (kupować) tego sa-

mochodu! 8. (Spełnić) moje życzenie! 9. Nie (spóźnić się) na lekcje! 10. Nie (drażnić) psa!

11. (Pomóc) mi! 12. (Zastanowić się) nad swoim zachowaniem! 13. (Stanąć) twarzą w twarz

z problemami! 14. (Spać) spokojnie! 15. (Mówić) poprawnie! 16. (Przywieźć) mi jutro tę

książkę!


202 | S t r a n a

b) Utvorte opisné tvary imperatívu pre 3. os. singuláru a plurálu:

1. Każdy (3. os. sg. – pisać) za siebe. 2. O jego twórczości (3. os. pl. – pisać) krytycy. 3. Le-

piej (3. os. sg. – poczekać) do pełnoletności. 4. (3. os. pl. – poczekać) na cieplejsze dni.

5. (3. os. sg. – prosić) Boga. 6. Najpierw (3. os. pl. – robić), a potem (3. os. pl. – prosić)

o głosy. 7. (3. os. sg. – pamiętać) o najbliższych. 8. (3. os. pl. – pamiętać) o potrzebach tych

najbiedniejszych.

33. Precvičujte kondicionál:

P

a) Od slovies v zátvorkách utvorte kondicionál:

1. Jaki (być) świat bez kobiet? 2. (Ja – upiec) dzieciom pączki z marmoladą. 3. Nawet (ty –

nie musieć) z nikim gadać. 4. Rolnik (nie móc) kupować ziemi. 5. Najchętniej (my – poje-

chać) gdzieś daleko. 6. Wszyscy obywatele (czuć się) równi. 7. A może (zjeść) pani pomido-

ra? 8. Bardzo chętnie (ja – nauczyć) go pływać określonym stylem.

b) Zmeňte syntetické tvary kondicionálu na analytické:

1. Chętnie kupiłbym sobie samochód. 2. Co zrobilibyście na moim miejscu? 3. Z wielką przy-

jemnością przeczytałabym inne wiersze. 4. Sam nigdy nie poszedłbym na taki kurs. 5. Za-

pewne graliby jeszcze dłużej. 6. Firmę czekałaby licytacja. 7. Czy pracowałbyś za darmo?

34. Zmeňte činný slovesný rod na trpný rod (vety podľa potreby preštylizujte):

P

1. Kasia czyta książkę. 2. Ogrodnik zrywa gruszki. 3. Sprzedawczyni otworzyła sklep. 4.

Krawcowa uszyła spódnicę. 5. Pianista zagrał utwór. 6. Rybak łowi ryby. 7. Karmili dzikie

ptaki. 8. Wymalowaliśmy mieszkanie. 9. Przewodnicy oprowadzają turystów.

35. Utvorte tvary l-ového príčastia zakončené na -ły:

P

1. zemdleć, 2. przekwitnąć, 3. zrozumieć, 4. spaść, 5. zmartwychwstać, 6. zgnić, 7. skostnieć,

8. zardzewieć, 9. spróchnieć, 10. przybyć, 11. posmutnieć, 12. opuchnąć, 13. nawyknąć,

14. pobladnąć, 15. zamieszkać, 16. odleżeć, 17. umrzeć, 18. przebrzmieć, 19. naciec/na-

cieknąć, 20. rozmoknąć, 21. nawyknąć, 22. osłabnąć, 23. oślepnąć, 24. umrzeć, 25. wylec/

wylegnąć, 26. oślizgnąć, 27. zgasnąć, 28. zasiedzieć, 29. nabrzmieć

7 verbÁ slovesÁ – czasowniki) 7.1 sÚhrnnÁ … · 7 verbÁ (slovesÁ – czasowniki) 166 | s t...

Documents