Rozhovor s Ivankou Buchovou

Ako som sa semdostal ..

Čo sa oplatí vidieť

Fotoreportáže Komiksy a mnoho ďaľšieho

R

Rozhovor

Kultúra

Príbeh

Fotoreportáž

Zábava

Rozhovor s Ivankou Buchovou

CirkuľártKnihkupectvo Alexis

Ako som sa sem dostal ... Príbeh Vincenta Frohlicha

Oslavovali sme...

Elevator komixSmarter JokesJazykové okienko

Obsah

“Nemusíš byť skvelý, aby si začal, ale musíš začať aby si mohol byť skvelý”

Editoriál

Tak a je to tu. Vyšlo to, vyšli sme. Nadreli sme sa ako kone,písali sme, fotili sme, opravovali sme, menili sme, ale nakoniec to prišlo..prvé, a verme, že nie posledné číslo BMO Obšťastníka je vonku.Našim cieľom je pobaviť, zlepšiť náladu, alebo aspoň máličko zaujať. Budeme pravdivo a zaujímavo informovať o dianí v našom týme, predstavovať starých, staronových aj úplne nových členov našej malej komunity, prinášať príbehy, zaujímavosti a hlavne zábavu...kopec zábavy.

Už len pomaličky otvorte, študujte a nezabudnite nás ohovárať, klebetiť. Máme to radi a chceme, aby sa o nás hovorilo. Takže s chuťou do toho bla - bla - bla , kva - kva.

Pekný deň Vám praje tým BMO Obšťastníka.

R

Rozhovor s Ivankou Buchovou

CirkuľártKnihkupectvo Alexis

Ako som sa sem dostal ... Príbeh Vincenta Frohlicha

Oslavovali sme...

Elevator komixSmarter JokesJazykové okienko

15

16

12

7

4

“Nemusíš byť skvelý, aby si začal, ale musíš začať aby si mohol byť skvelý”

Ivanka Buchová rozšírila naše rady 1. augusta 2011. Bola prijatá do Radovho tímu, do MTS, k Maťovi Šulganovi, kde sa hneď veľmi dobre uchytila a začala budovať svoju kariéru úspešného IBMera.

Ivanka, môžeš našim čitateľom prezradiť koľko máš rokov a odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam zo Serede, pri Trnave, 50 km od Bratislavy. Ak to teda ešte niekto nevie, ale už by to mal každý vedieť (smiech). A minulý december som mala 25 rokov.

V Seredi stále bývaš?

Ale áno, ale iba cez víkendy, cez týždeň som v Bratislave . Bývam v podnájme, v Ružinove, pri Štrkovci. Na víkendy cestujem zväčša domov, za mojou láskou, Nikuškom.

Kto je Nikuško?

Nikuško je moja biela chlpatá láska, maltézsky psík.

No to je krásne. Poďme ale teraz k IBM. Je toto tvoje prvé pracovisko?

Tak...hmm...trvalý pracovný pomer áno, ale už som predtým robila v L’Oreali na dohodu. Bola som s vami v Park One budove na Kollárovom námestí. Pracovala som tam 4 roky. A dokonca som bola s vami parkrat aj na obede (smiech).

To je zaujímavé. Povedz nám nejakú pikošku. Musela si dennodenne vidieť samé modelky, nie?

Občas aj modelky, keď sa napríklad fotila kampaň. A dosť často sa tam

Dnes s Ivankou Buchovou Spracoval Peter Fidler

Rozhovor

objavovala Marianna Ďurianová, ktorá si tam chodila dávať robiť vlasy. Chodilo tam veľmi veľa dievčat, žien, nakoľko sa tam školili kaderníci, a preto sa zháňali dobrovoľné „modelky“, ktoré si nechajú na hlave urobiť čokoľvek.

Aj ty si experimentovala?

Áno, párkrát som to aj ja vyskúšala a dopadlo to všelijako, radšej sa ani nepýtaj, aké módne hity som na hlavne mala. (smiech).

A čo si tam robila?

Dievča pre všetko (smiech). Ale nie, do životopisu do IBM som napísala asistentku, tak tam napíš asistentku. V poriadku, takže predsa môžme

uzavrieť, že IBM je tvoja prvá skutočná práca. Ako si sa o našej ponuke dozvedela a a čo ťa na nej zaujalo?

Od sestry, ktorá tu pracuje už 4 roky. A od švagra! A čo ma zaujalo, hmmm. Bola som absolventka a pozerala som sa na svoje možnosti. Ale hoci som mala v danej dobe niekoľko konkrétnych ponúk, rozhodla som sa pre IBM, lebo mali dobre recenzie. Vlastne referencie, nie recenzie (smiech).

S kým si absolvovala pohovor? A ako dlho trval?

S Radom a Laďou. A prišiel mi tam doniesť počítač taký jeden...Fidler. Nemala som pocit, že by pohovor trval nejako extra dlho, ale keď do

“rada zbieham nemecké briá, lebo sa počas nich môžem naraňajkovať”

BMOobšťastník4

toho zarátam aj ten test, tak toho už bolo celkom dosť.

Akú prácu si dostala ako prvú?

Mojou prvou úlohou bol backup Mareka Kotlára. Travel spend details a ešte aj nejaký utilization, ale neviem už presne. Robilo sa to vo štvrtok a v piatok.

A prvý skutočný report?

Bolo to niečo z Nemecka od Lutza Weisbroda, ak si dobre pamätám.

Je nejaký report alebo všeobecne práca, ktorá ťa baví? Alebo najviac baví, pretože určite ťa u nás baví všetko.

Tak, čo ma baví najviac? Keď sekírujem cez sametime ľudí, ktorí mi neposlali presné údaje (v roli WaR koordinátora, pozn. red.), ale to tam nepíš (smiech). Ale teraz je to všetko nové, vyvíjajú sa nové veci a procesy, a to je celkom zaujímavé. A tiež rada zbieham nemecké briá, lebo sa počas nich môžem naraňajkovať (smiech). Ale dá sa povedať, že robím rada všetko.

Keď si nastúpila, aké boli tvoje prvé dojmy?

Ja ani neviem, ja som sa hanbila (smiech). Pamätám si, že som nemala vlastné miesto a stále som sa sťahovala. Jeden deň som si už fakt nemala kde sadnúť, ale nakoniec som si sadla na miesto Zuzky Elliott.

Mala si nejakého buddyho?

Takým buddym v pravom zmysle slova bol Micky G, ktorý mi inštaloval

celý počítač.

A dojmy z Miša Glondu/Micky G v týchto prvých dňoch?

Šikovný, všetko mi spravil, čo som potrebovala, všetko vysvetlil. Nemám žiadne námietky, stále chodil za mnou a pýtal sa, či niečo nepotrebujem...len som mala občas nervy, keď všetko robil tak pomaly (smiech).

Akú prácu robíš momentálne v našom tíme?

Robím Nemecko a Nordics. Pre Nordics najmä WaR koordinátora a pre Nemecko rôzne veci pre Lutza a Andreu Giorgio. Napríklad CV status for MTS alebo MTS availability.

Poďme teraz trochu ďalej do minulosti. Čo si vyštudovala?

BMOobšťastník 5

BMOobšťastník

Pýtaš sa na SŠ alebo VŠ?

Začnime rovno so ZŠ.

No tak vyštudovala som ZŠ Pavla O. Hviezdoslava v Seredi, potom obchodnú akadémiu, tiež v Seredi, a potom EU v Bratislave, Obchodnú fakultu.

Takže teraz si inžinierka alebo bakalárka?

Som inžinierka.

Bola si počas školy na nejakých zahraničných štúdijných pobytoch alebo stážach?

No na stážach nie, ale počas strednej som cez leto brigádovala ako au-pair v Anglicku. Dve letá za sebou.

Kedy to bolo? A kde si bola?

Bola to dedinka West Bergholt, pri meste Colchester. No a bola som tam po skončení tretieho a štvrtého ročníka na strednej škole. Mala som vtedy sedemnásť a osemnásť rokov.

To je pomerne mladý vek na au-pair. Nemala si strach z takej vzdialenej cudziny a odlúčenia od rodiny?

Ježišmária a aký! A hlavne z lietadla. Išla som tam so sesternicou a kamarátkou a pamätám si, ako som nechcela nastúpiť do lietadla. Ale keď sme si už sadli všetky vedľa seba, to bolo ešte so Sky Europe, pochytali sme sa za ruky a modlili sa, aby to lietadlo nespadlo. Dali sme si všetky žuvačky a mali sme otvorené ústa, aby nám nezaľahlo v ušiach (smiech). Ach bože, aké sme boli mladé a hlúpe (smiech). Ale potom sa mi to veľmi

páčilo, to stúpanie a všetko okolo.

A v akej si bola rodine? Ako ťa brali, nezmenila si sa na dievča pre všetko?

Rodiny boli obidve veľmi príjemné. Ale tie prvé deti boli otrasné, a druhé už boli o čosi lepšie. Myslím výchovou. Prvé leto boli tri deti vo veku od päť do desať rokov a druhé dvaja chlapci osem a desať. Prvýkrát to nebolo bohviečo, lebo tie deti boli rozmaznané. Tam som pribrala, lebo som bola s nimi na konci svojich síl, keď som mala babysittingy, to bola jedna katastrofa. Vyžierala som po nociach sladkosti. A keď už som nemala vlastné, tak som išla k nim do špajze, aj taká bola situácia (smiech). Vždy večer som si proste dopriala sladkú odmenu. A pri návrate domov som vážila o pár kíl navyše.

No povedz úprimne, o koľko?

Asi okolo sedem až osem. A mala som také líca, ako škrečok (smiech). Fotku dodám na požiadanie (smiech).

Okrem týchto pobytov, kde všade v zahraničí si už bola?

V Holandsku som bola ako cheerleaderka pri futbalovom zápase. Vlastne nie cheerleaderka, boli sme tam pozvaní s našou tanečnou skupinou, aby sme urobili večerné vystúpenie po futbalovom zápase Sereď – Holandsko (smiech). A ako som už spomínala v Anglicku, v

Írsku na návšteve u kamarátky, v Rakúsku som bola reprezentovať Sereď s tanečnou skupinou. No a potom klasické letné dovolenky: Bulharsko a Taliansko.

Čo rada robíš vo voľnom čase?

Chodím tancovať. Momentálne na pole dance (tanec na tyči, pozn. red.), tancu sa venujem už desať rokov. Robila som najmä hip-hop. A dodnes chodím na zumbu.

Tanec o tyči, to znie zaujímavo. Ako si sa k nemu dostala?

“pochytali sme sa za ruky a modlili sa”

V detskom tábore Twistovo

6

BMOobšťastník

Ako? Dostala som sa k nemu tak, že som našla kupón na shopcity.sk a mala som chuť to vyskúšať. Išla som s kamarátkou do Trnavy na skúšobnú hodinu...a celkom sa nám to zapáčilo. Bolo to niečo iné ako klasické tancovanie, ako si viete asi predstaviť. Je to fyzicky náročné, taká gymnastika.

Povedzme si úprimne, pri spomenutí tancovania na tyči si asi každý vybaví striptízové kluby. Nestretávaš sa s podobnými poznámkami alebo pomeškami?

(smiech) Čo ja viem..tak samozrejme, že všetci si myslia, že sa tam vyzliekame, aj keď je pravda, že sa tam cvičí skoro bez oblečenia (smiech). Ale asi sa ani nestretávam, všetci, čo ma poznajú vedia o čo ide a na ulici to nikto o mne nevie.

Okrem tancovania, je ešte niečo ďalšie, čomu sa rada venuješ?

Tak ešte mám psíka a v minulosti som robila animátorku v detskom tábore Twistovo, pri Považskej Bystrici, to ma celkom bavilo a

mám aj príjemné spomienky.

Akú knihu momentálne čítaš?

Noo...mám už asi 3 mesiace rozčítanú evitovku Veľké baby neplačú (smiech).

Keby si si mohla vybrať, kde na Zemi by si chcela žiť?

Hmmm...neviem, asi som už z takých naivných vízií vyrástla.

Ivanka, ďakujem za tvoj čas a odpovede.

7

Cirkuľart v Medickej záhrade

Do pozornosti z predstavení sa dáva ...

Cirkul’artFestival nového cirkusu18.5-20.5.2012Medická záhrada

Čo sa oplatí vidieť

Čo je nový cirkus? …

Nový cirkus vznikol začiatkom 70. rokov a má charakteristickú formu rozprávania príbehu prostredníctvom cirkusantských zručností, herectva, originálnej hudby a kostýmov.

‘Nouveau cirque’ sa stal moderným fenoménom vo svete, kde zvieratá vystupuju veľmi zriedka, dalo by sa povedať, že skoro vôbec. Najväčší a najslávnejší nový cirkus je nepochybne Cirque du Soleil, v ktorom dokonca vystupujú aj umelci zo Slovenska.

V súčastnosti sa v naších končinách venujú novému cirkusu Teatro Tatro, ktoré reprezentovalo Slovensko na ZOH vo Vancouvri v roku 2010 a z Kultúrnej Olympiády si priniesli zlatú medailu za The Magical theatrical vending machine.

Bus Stop – Opening Show

Ambasádor Juraj Kemka spolu s daľšími umelcami, otvoria festival najlepším talianskym predstavením Bus Stop.Piatok 18.5 – 20:00

Che Cirque – Jump (Argentina)

Vtipná bicyklová akrobacia, humor, improvizácia a aj najmenší funkčný bicykel na svete, ktorý ovláda bývaly majster Argentíny v BMX V sobotu 19.5 – 13:00

Mr.Toons – Best of Baloon (Dansko)

Bude sa jazdiť na najvyššej jednokolke v Európe, interaktivita s publikom a hlavný bod programu slávne číslo s obrovským megabalónom. V sobotu 19.5 – 16:00

Spracovala Petra Svrčková Kultúra

BMOobšťastník 8

ALEXISknihkupectvo

Pred niekolkymi týždňami bolo o Slovensku opäť počuť

... o unikátnom knihkupectve Alexis, ktoré bolo označené ako jedno z 20 najkrajších na svete. Stalo sa tak vďaka kultúrnemu portalu Flavorwire, ktorý ako dalšie najkrajšie knihkupectvá označil napr. Libreria El Ateneo Grand Splendid v Buenos Aires, The Last Bookstore v Los Angeles, alebo Shakespear&Company v Paríži.

Alexis sa nachádza v Bratislave na Košickej ulici 37 v bývalom sklade cvernovej továrne. Snaha o vytvorenie príjemnej atmosféry a pokračovanie

v tradicií osobných knihkupectiev mimo veľkých obchodných centier a internetu, sa majiteľom určite darí...a aj spolupráca s autormi projektu Alešom Sedivcom a Martinom Jančokom priniesla svoje ovocie, v podaní ceny za architektúru CE.ZA.AR 2011 ako najlepśí interiér. Posedieť si môžete nielen na priestranom schodisku, ale aj v nefajčiarskej kaviarni, kde si možete pochutnať na výbornej káve a koláčikoch, poprípade z času na čas sa priestor mení aj na koncertné pódium. Alexis urcite stojí za osobnú návštevu.

Ocenené knihkupectvá

Cook&Book - Brussels, BelgiumLivraria Lello – Porto, PortugalThe bookabar Bookshop – RomeSelexyz Bookstore – MaastrichtBookworm – BeijingLibreria El Ateneo Grand Splendid – Buenos AiresPoplar Kid’s Republic – BeijingLivraria da Vila – Sao PauloCafebreria El Pendulo – Mexico city

Shakespeare&Company – ParisThe Last Bookstore – Los AngelesAtlantis Books – SantoriniBart’s Books – OjaiCorso Como Bookshop – MilanBarter Books – AlnwickThe American Book Center – AmsterdamVVG Something – TaipeiLer Devagar – Lisbon

BMOobšťastník9

Interiér knihkupectva Alexis

Ako som sa sem dostal...Spracoval Vincent FrohlichVáš príbeh

BMOobšťastník12

Je 24. augusta 2009, digitálne hodinky pri sklenenej kocke na Kollárovom námestí ukazujú o 2 minúty 3 hodiny. S malou dušičkou vchádzam ku vrátnici, vrátnik ma zastaví s obligátnym: „Kamže ?” „Na pohovor, do IBM,” odvetím. „Tu si zoberte kartičku, choďte na prvé poschodie, na recepciu.” Ochotne prijímam, adrenalín mi skoro nedovolí dýchať cez priškripnuté hrdlo zakliesnené v tesne zapnutej košeli (až na posledný gombík, ako sa sluší a patrí na pohovore). Po krátkom čakaní ma na recepcii prevezme sympatický chlapík a predstaví sa: „Ctibor Adamík, teší ma.” Predstavím sa aj ja, jeho meno upadá v sekunde do zabudnutia, ako sa to často stáva, tréma skrátka nepustí. Na poschodí ma posadia k notebooku, sympatický chlapík mi rýchlo vysvetluje, o čo sa jedná: „Máte tu dve úlohy v technickej časti, prvá jeriešenie situácie a druhá excelovské príklady” V sekunde mi preblesne hlavou - dúfam, že zahviezdim v prvej časti, druhá mi prináša práve spomínaný adrenalín. Ako sa to isto stalo viacerým, riešením modelovej situácie som zabil veľa času... Keď som s tým ako-tak spokojný, hýbem sa na excel. Otvorím súbor, prebehnem odhora dole úlohy a pohľad sa mi zatmie od návalu krvi do hlavy. Začnem panikáriť, v hlave mi hučí. Po pár sekundách sa ukľudním, začnem riešiť príklady ktoré mi aspoň niečo hovoria. Keď dorobím, čo viem a usúdim, že už bolo dosť trápenia, zdvihnem sa a kývnem hlavou na sympatického chlapíka. Ten ku mne prihopká, vezme notebook a zašteboce, aby som chvíľku počkal, že príde manažérka a budeme mať krátky pokec. Nasmeruje ma do vedľajšej miestnosti (áno nemýlite sa, je to náš vyhlásený chillout room v Park One) a chvíľu čakám na manažérku. Zatiaľ rozmýsľam, či by nebolo lepšie nebadane odísť, excel som totálne domrvil a aj tak to budú len klasické pohovorové otázky, zdvorilostné frázy a po chvíľke sa rozlúčime vetou, že sa mi isto ozvú. Manažérka príde spolu so sympatickým chlapíkom, zoznámime sa, posadíme a ona začne rozprávať. Má trošíčku zvláštny prízvuk a spôsob reči, aj privítanie bolo veľmi svojské: „Heeey, pán Fröhlich, veľmi ma teší, aká bola prvá časť pohovoru ?” Začervenám sa od hanby: „Nie veľmi slávna...” Zjavne

BMOobšťastník 13

ju to vôbec nevykoľají a začíname ústny pohovor. Po desiatich minútach, sa sám seba pýtam v hlave, či som ja vôbec na pohovore. Konverzácia plynie bez akýchkoľvek zádrhelov, ani neviem ako sme prebehli môj profesijný život a zrazu sa spolu bavíme o Austrálii. Zdôverujem sa, že by som tam niekedy rád išiel... Nasleduje zopár historiek, dozvedám sa, že baba tam žila dlhú dobu. Ďalšia téma môjho pohovoru je Grenoble, aj ja aj manažérka mesto poznáme a tak sa nenútene bavíme. Skončíme po 45 minútach, z ktorých hádam maximálne prvých 5 bolo o pozícii. Mám neuveriteľné sucho v krku, no pocit je o trošičku lepší. Vytackám sa z budovy, kde ma čaká

Miška. Keď ma zbadá, len hlesne: „Bože, ty si bledý, to ťa tam tak trápili?” Odpovedám: „Až tak nie, len mám pocit, že som

úplne pohorel...” Utešuje ma: „To nevadí, poď ideme si niekam sadnúť, nech sa upokojíš.” Ideme do Steam&Cofee, čo je

hneď na rohu, oproti sklenej kocke. V duchu si vravím, že to bol prvý pohovor, dopadol síce katastrofálne, ale

aspoň sa poučím a možno na ďalších dopadnem lepšie. Sadneme si, chvíľku trvá, kým nás príde obslúžiť čašníčka. Pozriem na telefón, mám 3 zmeškané hovory z neznámeho čísla... Okamžite

volám späť, ozve sa povedomý hlas sympatického chlapíka: „Dobrý, pán Fröhlich, tak sme sa troška rozprávali tuto s manažérkou o vás, excel sice nedopadol dobre, ale mohli by ste prísť na druhé kolo a skúsiť si to opraviť? Manažérka by vás

chcela do tímu...“ Úplne omráčený odpovedám: „Samozrejme, kedykoľvek som ochotný prísť.“ Pri tejto

odpovedi sa popri našom stole mihne čašníčka a pýta sa: „Čo si dáte?“ „Máte borovičku?“ pýtam sa. Pozrie na mňa zvláštnym pohľadom, je päť hodín poobede: „Tvrdý

alkohol nemáme...“ „A čo alkoholické máte?“ pýtam sa ďalej. „Pivo,“ odpovie mi sucho. „Tak si dám jedno,“ uzatváram našu konverzáciu. Otočí sa a odchádza, ešte za ňou

zakrákam: „Veľké poprosím,“ a zvalím sa vyčerpaný, ale šťastný do mäkkého kresla...

Oslavovali sme...Spracoval Miroslav Kováč Fotoreportáž

BMOobšťastník 15

Oslavou tretieho výročia BMO posilňujeme mier...

Tak aj toto bolo jedno z hesiel, ktoré pri príležitosti osláv tretieho výročia nášho týmu vykrikoval rozvášnený dav približne 50. osôb v jednej z mítingoviek Apollo centra. Prvý Apríl bol ten deň, ked sa spoločne pilo, jedlo, pozerala sa telka. Ľudia sa nadšene objímali a navzájom si priali mnoho daľších úspešných rokov v spoločnom týme. Verme teda, že sa toto prianie vyplní a nás čaká ešte veľa štastných rokov.

Ďakujeme Petrovi Fidlerovi za usporiadanie tohto vydareného popoludnia.

Jazykové okienko (Dobšiná)

brotvan - pekáčbaterbuch - zemiaková plackahantuška - šatkamlatok - kladivogrúle - zemiakytanistra - taškadach - strechašvabliky - zápalkyhlop - chlap

BMOobšťastník

Muhaha...Spracovali Eva Heršková, Peter Fidler,Milan MinárikZábava

16

Ket dakedy marzlo, ta zamarzlo šitko tak, že aj strehy praskali.

Tak som zrezal tote dvojo, čo buli semnu, že až čarne buli.

Ket dachto bul hladny ta utekal domu, bo to nebulo daleko a donesol hleba zo šmalcom.

Nerečuj mi tu bludy, bo me tu porazi.

BMOobšťastník 17

THE END