crzp.uniag.sk/prace/2011/t ...crzp.uniag.sk/.../t/f07b2fa01a2a429eb752e2fc9ca093a0.docx · web...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POLHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA
VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE TOPOĽČANY
2011 Radka Trenčianská, Bc.
SLOVENSKÁ POLHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA
VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE TOPOĽČANY
Diplomová práca
Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu
Študijný odbor: 6218800 verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra udržateľného rozvoja
Školiteľ: Ing. Martin Prčík, PhD.
Nitra, 2011 Radka Trenčianská, Bc.
Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne a že som uviedla
všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Nitra, 21. apríl 2011 ................................................
podpis autorky DP
Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Martinovi Prčíkovi, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej
práce.
Abstrakt Hlavnou úlohou diplomovej práce bola analýza a zhodnotenie vplyvu prírodného
potenciálu pre možnosť rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v nami vybranom území, za
ktoré sme si zvolili okres Topoľčany.
V teoretickej časti sme sa sústredili na definovanie základných pojmov súvisiacich
s témou diplomovej práce, ako prírodný potenciál, cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch,
služby v cestovnom ruchu a politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej
republike.
V praktickej časti diplomovej práce sme charakterizovali okres a okresné mesto
Topoľčany a pre bližšiu charakteristiku sme si zvolili obce Prašice, Bojná, Radošina,
Podhradie, Tesáre a Oponice, kde sme podrobne popísali históriu a súčasný stav obcí
a možnosti využívania ich potenciálu pre cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch. Pre zistenie
záujmu o cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch sme uskutočnili aj dotazníkový prieskum,
v ktorom sme zistili, že najnavštevovanejšie miesta v okrese z pohľadu cestovného ruchu
a vidieckeho cestovného ruchu sú rekreačné strediská Duchonka a Tesáre. Na druhej strane
sme však aj zistili, že v súčasnosti sa ľudia veľmi málo zaujímajú o históriu a kultúrne
a historické pamiatky.
Súčasťou práce je aj SWOT analýza, ktorá poukazuje na silné a slabé stránky, príležitosti
a ohrozenia v oblasti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v okrese Topoľčany. Na základe
SWOT analýzy sme vypracovali niekoľko návrhov, ktoré by mohli dopomôcť k tomu, aby sa
okres Topoľčany mohol v budúcnosti stať ešte atraktívnejším pre jeho potenciálnych
návštevníkov.
Kľúčové slová: prírodný potenciál, cestovný ruch, vidiek, vidiecky cestovný ruch, okres
Topoľčany, služby v cestovnom ruchu, politika rozvoja cestovného ruchu
Abstract
The main task of this thesis was to analyze and evaluate an impact of natural potential
on rural tourism developement in region of Topoľčany.
In the theoretical part, we define the basic concepts related to the topic of the thesis, such
as a natural potential for tourism, rural tourism, tourism services and tourism development
policy in Slovak republic.
In the practical part of this thesis, we describe the county and district Topoľčany and
for closer characteristics we have chosen the village Prašice, Bojná, Radošina, Podhradie,
Tesáre and Oponice, where we describe in details the history and current status of
communities and opportunities to exploit their potential for tourism and rural tourism.
To determine the interest of tourism and rural tourism, we also conducted a
questionnaire survey. As the results of the survey have shown the most visited places in
the district in terms of tourism and rural tourism resorts are Duchonka and Tesáre. On the
other hand, we have also found that very few people are currently interested in history and
cultural and historic monuments, of which most respondents visited the
Topoľčany castle and protected natural monument Cave Devil's furnace.
Part of this work is the SWOT analysis, which highlights the strengths
and weaknesses, opportunities and threats in the field of rural tourism in the district of
Topoľčany. According to the SWOT analysis, we suggest several proposals that
could make the district of Topoľčany even more attractive for its potential visitors.
Key words: natural potential, tourism, countryside, rural tourism, district of
Topoľčany, tourism services, tourism development policy
Použité označenieCA – cestovná agentúra
CK – cestovná kancelária
CTT – cykloturistické trasy
EÚ – Európska Únia
ES – Európske spoločenstvo
MH SR – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
SACR – Slovenská agentúra pre cestovný ruch
SZVTA – Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky
Obsah
Úvod……………………………………………………………………………........................9
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................................10
1.1 Prírodný potenciál...........................................................................................................10
1.2 Cestovný ruch.................................................................................................................11
1.2.1 Marketing cestovného ruchu.................................................................................12
1.2.2 Druhy cestovného ruchu.......................................................................................13
1.2.3 Formy cestovného ruchu.......................................................................................13
1.2.4 Vidiek, vidiecky cestovný ruch a ostatné pojmy s tým súvisiace........................15
1.3 Služby v cestovnom ruchu.............................................................................................19
1.3.1 Legislatívna úprava služieb poskytovaných v cestovnom ruchu.........................21
1.4 Politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej republike........................23
1.4.1 Štátna politika rozvoja cestovného ruchu............................................................23
1.4.2 Politika rozvoja vidieka.......................................................................................24
2. Cieľ práce............................................................................................................................26
3. Metodika práce....................................................................................................................27
3.1 Charakteristika sledovaného územia.......................................................................27
3.2 Charakteristika pracovných postupov.....................................................................27
3.3 Spôsoby získavania údajov a ich zdroje..................................................................28
3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov........................................28
4. Výsledky práce....................................................................................................................30
4.1 Analýza okresu Topoľčany.............................................................................................30
4.1.1 Charakteristika okresu Topoľčany.......................................................................30
4.1.2 Prírodné podmienky v okrese Topoľčany............................................................31
4.1.3 Okresné mesto Topoľčany...................................................................................32
4.2 Analýza prírodného potenciálu pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese
Topoľčany.................................................................................................................................35
4.2.1 Obec Prašice.........................................................................................................35
4.2.2 Obec Bojná...........................................................................................................39
4.2.3 Obec Radošina......................................................................................................41
4.2.4 Obec Podhradie....................................................................................................43
4.2.5 Obec Tesáre..........................................................................................................45
4.2.6 Obec Oponice.......................................................................................................47
4.3 SWOT analýza................................................................................................................52
5. Diskusia................................................................................................................................54
6. Návrhy na využitie výsledkov............................................................................................56
7. Záver....................................................................................................................................58
8. Zoznam použitej literatúry................................................................................................59
Úvod Cestovný ruch má v ľudskej spoločnosti nezastupiteľné miesto a cestovanie sa stáva
v dnešnej dobe akýmsi moderným výdobytkom ľudí, ktorí chcú spoznávať svet, alebo hľadajú
miesto, kde by mohli v dnešnom uponáhľanom svete nájsť nové zážitky, oddych a načerpať
nové sily.
Slovensko disponuje bohatým prírodným, turistickým a rekreačným potenciálom. Aj
napriek tomu, sa tu nachádza množstvo oblastí, ktoré tento potenciál nedokážu zužitkovať
a ďalej rozvíjať. Platí to predovšetkým vo vidieckych oblastiach, kde je buď nedostatok
finančných prostriedkov, alebo neochota a neschopnosť ľudí na to povolaných tieto oblasti
rozvíjať. Viacero takýchto oblastí sa nachádza aj v okrese Topoľčany, a preto som si túto
oblasť zvolila pre vypracovanie našej diplomovej práce. V tomto okrese sa nachádza
množstvo prírodných krás a možností využitia pre rozvoj cestovného ruchu, chýba tu však
akási „hybná sila“, ktorá by naštartovala rozvoj cestovného ruchu. Tieto oblasti sa buď
nerozvíjajú vôbec a pustnú alebo sa rozvíjajú len minimálne, a to aj napriek tomu, že
v súčasnosti je dostupných viacero druhov podpory na rozvoj cestovného ruchu v oblastiach,
kde to je potrebné. Pomoc je možné získať buď zo strany Európskej únie alebo zo strany
samotného štátu. Tu je veľmi dôležitá spolupráca medzi aktérmi cestovného ruchu, ktorými sú
samospráva, podnikatelia v oblasti cestovného ruchu a aj samotní občania týchto lokalít.
Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je kvalitné a zachované životné
prostredie, do ktorého človek zasiahol v čo najmenšej miere, alebo len do takej miery, kedy
bolo životné prostredie týmto zásahom zveľadené. Prírodné podmienky a potenciál danej
krajiny majú rozhodujúci význam pri určovaní funkčného využívania územia a jeho vhodnosti
pre rozvoj cestovného ruchu. Na druhej strane, aj cestovný ruch okrem množstva výhod, so
sebou prináša aj určité riziká. Zhustením dopravy a pohybu človeka v prírode môže dôjsť
k znečisťovaniu a poškodzovaniu životného prostredia, preto treba klásť veľký dôraz na
ochranu životného prostredia a jeho trvalú udržateľnosť, aby bolo v čo najlepšej kvalite
zachované aj do budúcnosti a aby z neho mohli čerpať úžitok aj generácie, ktoré prídu po nás.
9
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Slovenská republika je známa svojím vidieckym charakterom. Na mnohých miestach
našej krajiny ľudia spoznali a využili vidiecky potenciál v oblasti turistiky. Obyvatelia miest
túžia po pokojnej atmosfére týchto oblastí, tradičnej pohostinnosti a srdečnom vzťahu. Práve
vidiek im toto všetko môže poskytnú. Je najvhodnejší pre dokonalý oddych a relaxáciu
(SZVTA, 2006).
1.1 Prírodný potenciál
Prírodný potenciál vyplýva z využitia prírodných zdrojov (obnoviteľných i
neobnoviteľných) a hospodárskeho využitia územia (poľnohospodárskeho,
lesohospodárskeho, vodohospodárskeho a pod.), ekologickej stability územia a ochrany
cenných častí prírodného prostredia. Krajinu človek odjakživa formoval na svoj úžitok.
Podstatou prosperity územia je naša schopnosť vyvážiť vzťah medzi primeraným využitím a
akceptovanou ochranou územia. Väčšina z toho je záležitosťou relatívne úzkej skupiny
odborníkov, či expertov a zainteresovaných orgánov štátnej správy (Jančura, 2000).
Fehér (2006) definuje prírodné zdroje ako všetky látky, ktoré sa nachádzajú v prírode
a človek ich môže využiť na uspokojenie svojich potrieb. Okrem zdrojov, ktoré majú hmotný
charakter sem patria aj energia, priestor, čas a zdroje, uspokojujúce psychické, emocionálne
a intelektuálne potreby. K hlavným prírodným zdrojom patrí nerastné bohatstvo, pôda, voda,
ovzdušie, energia, biota (rastlinstvo, živočíšstvo, mikroorganizmy), priestor a čas a zdroje
zotavenia.
Ako uviedli autorky Papcunová, Gecíková (2007), prírodný potenciál môžeme rozdeliť na
prírodné zdroje a prírodno-geografické danosti regiónu. Prírodné zdroje ďalej rozdeľujeme
na obnoviteľné a neobnoviteľné. Potenciálna vyčerpanosť obnoviteľných zdrojov súvisí so
spôsobom, akým sa využívajú. Patrí sem vietor a slnečná energia, ktoré sú potenciálne
nevyčerpateľné a zásoby biologických zdrojov – lesy, populácie živočíchov a inej biomasy,
ktoré sú potenciálne vyčerpateľné. Medzi neobnoviteľné zdroje patria všetky geologické
zásoby, a to z toho dôvodu, že ich zásoba nemôže byť v historicky reálnom čase zvyšovaná.
Prírodno-geografické danosti regiónu majú v rozvoji regiónu zvláštny význam. Každý región
možno charakterizovať odlišnými prírodno-geografickými podmienkami. Z prírodno-
geografických daností na rozvoj regiónu najvýraznejšie vplývajú rozloha územia, geologické
pomery, geomorfologické pomery, vodohospodárske pomery, flóra, fauna, ochrana krajiny
a prírody a životné prostredie.
10
Podľa Drdoša (1983) potenciál krajiny vyjadruje schopnosť krajiny poskytovať určité
množstvo možností a predpokladov pre rôzne využívanie, s cieľom uspokojiť potreby ľudskej
spoločnosti. Tieto možnosti a predpoklady sa vzťahujú na produkciu materiálnych statkov, ich
cirkuláciu, konzumáciu aj reprodukciu, na rekreáciu človeka, na uspokojovanie jeho potrieb.
Potenciál je komplexnou vlastnosťou krajiny, ktorá vyplýva z krajinnej štruktúry.
Krajinný potenciál je komplexná ponuka všetkých hodnôt, ktoré má krajina k dispozícií.
Je to schopnosť krajiny zabezpečiť požiadavky ľudskej spoločnosti (Noskovič a i., 2007).
Krogmann (2005) uvádza, že potenciál krajiny pre cestovný ruch sa hodnotí z aspektu
socio-ekonomickej aktivity. Vzťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne veľké územia. Vyjadruje
spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu bez ohľadu na
to, či sa záujem o existujúce podmienky realizuje, alebo či územie zostane nevyužité.
Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré v danej
oblasti má k disopzícii cestovný ruch.
1.2 Cestovný ruch
V období vzniku a začiatočného vývoja bol cestovný ruch predmetom jednej vednej
disciplíny, v ktorej sa premietali jeho ekonomické, geografické, sociologické a iné aspekty.
V ďalšej rozvojovej etape, keď cestovný ruch nadobúdal stále väčší význam v hospodárstve
krajín, vznikajú nové vedné disciplíny, ktoré skúmajú určité stránky cestovného ruchu.
Cestovný ruch sa stáva predmetom ekonomiky a geografie cestovného ruchu, sociológie,
štatistiky a iných vedných odborov. Postupné pôsobenie cestovného ruchu vo viacerých
sférach spoločenskej činnosti a poznávanie jeho funkcií sa prejavilo aj v jeho pojmovom
vymedzení (Jarábková, 2007).
Lopušný (2001) definuje cestovný ruch ako zložitý sociálno-ekonomický a priestorový
jav, ktorého hlavným cieľom je uspokojovať potreby reprodukcie fyzických a duševných síl
človeka a rozvíjať jeho osobnosť.
Podľa autorov Foret, Foretová (2001) je pri cestovnom ruchu rozhodujúcim faktorom práve
zmena miesta, čo znamená, že okrem pobytu na inom mieste musí do celého procesu vstúpiť
cestovanie ako prvok, ktorí umožní zmenu miesta. Ďalším dôležitým faktorom vystupujúcim
v cestovnom ruchu je voľný čas.
Česká autorka Jakubíková (2009) vo svojej publikácii uviedla, že cestovný, ruch ako
forma uspokojovania potrieb rekreácie, kultúry a liečenia sa spravidla realizuje vo voľnom
čase a mimo miesta svojho obvyklého bydliska. Človek nepociťuje potrebu cestovného ruchu
ako takého, ale pociťuje konkrétne potreby, napríklad potrebu poznávania, odpočinku, úniku
11
pred stresom, športového, alebo kultúrneho vyžitia, ktoré je možné uspokojiť práve účasťou
na cestovnom ruchu. Cestovný ruch má mnohé špecifika, z ktorých je nutné vychádzať pri
aplikácii marketingu.
1.2.1 Marketing cestovného ruchu
Marketing cestovného ruchu zohráva veľmi dôležitú úlohu v rozvoji cestovného ruchu.
Autori Torma, Derco (2007) ho definujú ako spoločenský a riadiaci proces, v ktorom
jednotlivci a skupiny získavajú prostredníctvom vytvárania a výmeny produktov a hodnôt to,
čo potrebujú a chcú. Pre pochopenie a bližšie vysvetlenie tejto definície je potrebné bližšie
poznať rozhodujúce kategórie: potreby, želania, dopyt, produkty, transakcie a trhy.
Podľa Midlettona a i. (2009) je možné marketing chápať z dvoch stránok. Na jednej strane
stojí spotrebiteľ, alebo zákazník, ktorý si vyberá možnosť kúpy alebo užívania produktu alebo
iných služieb. Na druhej strane výrobca alebo organizácia navrhuje, ponúka produkty a iné
služby zákazníkom. Ako autor ďalej uvádza, z hľadiska užívateľa alebo zákazníka, sa
marketing zaoberá porozumením:
Potrieb a túžob súčasných a budúcich užívateľov (prečo nakupujú).
Ktoré produkty/služby si vyberú na užívanie alebo kúpu (kedy, koľko, za akú cenu
a ako často).
Ako dostávajú informácie o produkte a ostatných ponukách.
Kde získavajú alebo od koho kupujú produkty (priamo, prostredníctvom
maloobchodu alebo iného sprostredkovateľa).
Ako sa cítia po nákupe a spotrebe produktov a služieb.
Z hľadiska výrobcu/ produkovateľa, sa marketing zaoberá otázkami:
Ktoré produkty a služby poskytovať a prečo, obzvlášť nové produkty.
Koľko produktov a ponúk produkovať (objem ponuky).
Za akú cenu, alebo náklady, ak nie sú zahrnuté.
Ako oznamovať svoje ponuky, komunikovať so zákazníkmi a s médiami.
Kedy, kde a ako sa stať prístupným pre užívateľov alebo zákazníkov.
Potreby a túžby spotrebiteľov sú uspokojované prostredníctvom trhovej ponuky –
môžu to byť rôzne kombinácie produktov, služieb, informácií alebo skúseností
ponúkaných na trhu na uspokojenie potrieb a túžob. Trhové ponuky nie sú obmedzené len
na fyzické produkty. Patria sem aj služby, činnosti alebo plnenia ponúkaných na predaj,
ktoré su v podstate nehmotné (Armstrong a i., 2009).
12
1.2.2 Druhy cestovného ruchu
V praxi rozoznávame viacero druhov a foriem cestovného ruchu. Podľa autorov Foret,
Turčínkova (2005) druhov cestovného ruchu môže byť v závislosti na zvolených kritériách
celá rada. Podľa miesta pobytu sa môže jednať o domáci či zahraničný, prípadne podľa dĺžky
stráveného času rozlišujeme krátkodobý pobyt od dlhodobého. Podľa spôsobu organizácie sa
môže jednať o skupinový, alebo individuálny, podľa dostupnosti o voľný alebo viazaný atď.
Za základné kritérium môžeme považovať klasifikáciu podľa účelu ( motívu, cieľa ). Na
základe tohto kritéria delíme cestovný ruch na:
- rekreačný - realizovaný vo vhodnom prírodnom prostredí s cieľom odpočinku,
reprodukcie a zlepšenie fyzickej a psychickej kondície,
- kultúrno-poznávací – zameraný na poznávanie kultúry, histórie, tradícií a zvykov
vlastného a iných národov, základom sú sakrálne a svetské stavebné a architektonické
pamiatky, umelecké diela, prírodné zaujímavosti a spoločenské udalosti,
- náboženský (pútnická turistika) – ako sú návštevy pútnických a posvätných miest
(Lurdy, Fatima, Jeruzalem, Vatikán ap.), cirkevných pamiatok a účasť na cirkevných
oslavách a obradoch,
- vzdelávací – jeho cieľom je niečo nové sa naučiť (jazyky, športy, umelecké
a remeselné zručnosti, odborné profesijné znalosti),
- spoločenský – ide o stretávanie príbuzných, vytváranie priateľských vzťahov
a známostí ľudí s rovnakými záujmami a záľubami, o spoločenský život. Sem môžeme
zahrnúť aj najrôznejšie spomienkové akcie pre veteránov či priaznivcov významných
historických udalostí,
- zdravotný (kúpeľno-liečebný) – zahŕňajúcim nielen zdravotnú prevenciu,
rehabilitáciu, rekonvalescenciu a liečenie následkov chorôb v kúpeľoch či iných
zdravotne priaznivých prostrediach, ale v poslednej dobe stále častejšie kondičné
a relaxačné pobyty (wellness)
1.2.3 Formy cestovného ruchu
Formy cestovného ruchu vyjadrujú rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním
a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Vyjadrujú pôsobenie vonkajších faktorov
a vplyvov (Gúčik a i., 2006).
Formy cestovného ruchu rozlišujeme podľa účelu, za ktorým ľudia cestujú. Klasické
formy cestovného ruchu ako horský letný či zimný, prímorský, kultúrny, kúpeľný a iné sú
postupne dopĺňané o nové formy, ktorých vznik kopíruje vývoj preferencií účastníkov
13
cestovného ruchu. K relatívne novým formám možno priradiť aj adrenalínový cestovný ruch,
ktorý úzko súvisí s praktizovaním niektorého adrenalínového športu, napríklad paraglidingu,
raftingu, horolezectva a iných pohybových aktivít, ktoré k nám prichádzajú hlavne zo
západných krajín. Napriek určitej nedôvere voči takýmto činnostiam záujem o uvedené
aktivity rastie a pre mnohé slovenské regióny, ktoré disponujú výbornými podmienkami na
ich vykonávanie, začína predstavovať reálnu alternatívu prispievajúcu k hospodárskemu rastu
a rozvoju (Musaková, 2008).
V súvislosti s danou krajinou sa môžu rozlišovať tri základné formy cestovného ruchu,
a to na domáci, aktívny a pasívny cestovný ruch. Domáci cestovný ruch znamená aktivity
občanov s trvalým pobytom v danej krajine, ktorí cestujú do miest a zdržiavajú sa na miestach
len v rámci danej krajiny, no mimo svojho zvyčajného prostredia. Aktívny cestovný ruch
znamená aktivity občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt v danej krajine, cestujú do miest
a zdržiavajú sa na miestach v tejto krajine a mimo svojho zvyčajného prostredia. Pasívny
cestovný ruch sú aktivity občanov s trvalým pobytom v danej krajine, ktorí cestujú do miest
a zdržiavajú sa na miestach mimo tejto krajiny a mimo svojho zvyčajného prostredia
(Borovský a i., 2008).
Prehľadne rozdelili autori Foret, Turčínková (2005) rôzne podoby cestovného ruchu
podľa miesta a doby pobytu účastníkov cestovného ruchu, podľa počtu účastníkov, spôsobu
organizácie a spôsobu dopravy do miesta pobytu. Podľa miesta sa ďalej cestovný ruchu člení
na domáci cestovný ruch (na území štátu, ktorého sme občania), zahraničný cestovný ruch
(cez hranice), aktívny (príjazdový) a pasívny (výjazdový) cestovný ruch. Podľa doby pobytu
rozlišujeme krátkodobý (obyčajne do 3 dní) a dlhodobý cestovný ruch(obyčajne nad 3 dni).
Podľa počtu účastníkov ide o individuálny (jednotlivci, rodina), skupinový (skupiny, zájazdy)
a masový cestovný ruch (hromadné akcie ako púte, športové udalosti). Podľa spôsobu
organizácie (zabezpečenia) sa rozdeľuje na organizovaný (zabezpečený špecializovanými
subjektmi) a neorganizovaný cestovný ruch. Podľa spôsobu dopravy ju delíme na cestnú,
železničnú, leteckú, vodnú a ostatné (pešia turistika, cykloturistika)
Na základe zhodnotenia ponukovej stránky územia a jeho vybavenosti a posúdenia
dlhodobých vývojových tendencií dopytu v cestovnom ruchu je potrebné rozvíjať nosné
formy cestovného ruchu, ktorými sú letná rekreácia v horách, s ponukou horskej turistiky a
celého radu voľnočasových aktivít, zimné horské športy, v rámci ktorých je kľúčové zjazdové
lyžovanie a tiež ďalšie doplnkové športové i zábavné a relaxačné aktivity, mestský a kultúrny
cestovný ruch, čiže poznávacie formy orientované na históriu a kultúru, ale aj kongresový
cestovný ruch. Vzhľadom na podmienky našej krajiny, blízkosť a mentalitu trhov a
14
perspektívu týchto foriem, ide pre našu krajinu o produkt budúcnosti. Predovšetkým pre
druhé, tretie, štvrté, … dovolenky v dĺžke 4 až 7 dní a to v súlade s predpokladaným
predlžovaním voľného času. Medzi ďalšie nosné formy cestovného ruchu patrí kúpeľný a
zdravotný cestovný ruch v jeho klasickej liečebnej podobe, ktorý je potrebné zachovať a
popritom rozvíjať zdravotný (relax, fitnes, prevencia, skrášľovanie, kondícia) cestovný ruch,
ktorý začína prudko rásť prakticky v celosvetovom rozsahu. Z pohľadu niektorých regiónov a
lokalít môže mať zásadný význam vidiecky cestovný ruch a agroturistika (Národný program
rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2000).
V rozvoji cestovného ruchu v súčasnosti však existujú určité nedostatky a bariéry, ktoré
bránia jeho dynamickejšiemu a efektívnejšiemu vývoju. Autori Haspra, Mach (1993)
definovali tieto bariéry ako nedostatok ubytovacích kapacít voľného cestovného ruchu, ich
štruktúra a kvalitatívna úroveň, nedostatočné využívanie kapacít decentralizovanej podnikovej
rekreácie, ktorá svojim rozsahom prevyšuje komerčné zariadenie a viaže mimoriadne
atraktívne lokality, deficit stravovacích služieb, výrazný deficit športových, rekreačných,
rehabilitačných, zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb,
nedostatočné priame dopravné napojenie Slovenska na zahraničie, nedostatok vlastných
a úverových zdrojov na financovanie rozvoja cestovného ruchu, ešte stále pretrvávajúca (i
keď s tendenciou zlepšovania) nízka rentabilita zariadení cestovného ruchu, nerozvinuté
konkurenčné prostredie vedúce k monopolnému chovaniu podnikov, nízka podnikateľská
kultúra nových subjektov orientovaná viac na okamžité zisky než na perspektívu fungovania
(chýbajúca podnikateľská filozofia), nedoriešené vzťahy koexistencie cestovného ruchu
a chránenej krajiny, lesného fondu, vodohospodárskych oblastí, poľnohospodárskej pôdy a
nižšia kvalifikačná, najmä jazyková úroveň pracovníkov.
1.2.4 Vidiek, vidiecky cestovný ruch a ostatné pojmy s tým súvisiace
Vzhľad, ako aj samotný život na vidieku už nie je taký aký býval. Zmenou funkcií
vidieka, kde už primárnou úlohou vidieckeho sídla nie je poľnohospodárska výroba, ale
bývanie, kde sa vidiek stáva atraktívnym a moderným miestom pre pobyt a dediny sú akýmisi
„nocľahárňami“ či miestom rekreácie a turizmu. Tieto zmeny prirodzene vyplývajú zo zmeny
životného štýlu. Vidiek už nemôže a ani nechce plniť tradičné poslanie, avšak potrebná je istá
kontinuita a spojitosť s minulosťou a tradíciou pri plnení nových funkcií. Nesporným faktom
naďalej je, že podstatou kvality života na vidieku ostáva blízkosť prírody (Keresztesová,
2009).
15
V minulosti sa vidiecky cestovný ruch rozvíjal predovšetkým v podhorských oblastiach
Slovenska, teda v tých lokalitách, kde boli dostačujúce predpoklady pre využívanie voľného
rekreačného času vhodnými činnosťami, hlavne turistikou, zberom lesných plodov,
prechádzkami a pod. (Haspra, Mach, 1993).
Aj keď cestovný ruch nepatrí k hlavným odvetviam ekonomického rozvoja krajiny a
regiónov Slovenska, z pohľadu miestneho, alebo mikroregionálneho môže mať významný
vplyv na ekonomický a sociálny rozvoj. Jeho vplyv na rozvoj územia rastie s vytváraním
pólov (stredísk) rozvoja cestovného ruchu, kde sa vytvárajú užšie väzby medzi aktérmi
rozvoja cestovného ruchu, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú väčšie efekty pre všetkých.
Slovenská republika nemá dosiaľ ujasnenú koncepciu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu.
Je chápaný väčšinou ako agroturistika – teda vo väzbe na poľnohospodárske podniky a ich
aktivity. Z toho vyplýva aj nekoncepčná a nesystémová podpora tohto odvetvia. Pokiaľ vôbec
je tento segment podporovaný, tak prostredníctvom programov Ministerstva
Pôdohospodárstva, pre ktoré je okrajovou aktivitou (Beresecká, Fáziková, 2009).
Mach (1995) definoval vidiecky cestovný ruch ako formu cestovného ruchu, ktorá je
spojená s pobytom vo vidieckom prostredí. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom
k prírode, s možnosťou ubytovania vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích
zariadeniach na vidieku, kde je súčasťou ponuky aj možnosť stravovania sa alebo vlastnej
prípravy stravy a vykonávania rozličných aktivít spojených s pobytom na vidieku.
Mach (b.r.v.) vo svojej inej publikácií tvrdí, že vidiecka turistika nie je celkom novým
fenoménom. Realizovala sa desaťročia, aj keď nie v takom rozsahu ako dnes. Len od nedávna
pracujú autori na tom, aby jej vyčlenili presné miesto na turistickom trhu, aby ju definovali
ako samostatný marketingový segment. Je totiž jasné, že deväťdesiate roky priniesli novú
turistickú generáciu so špecifickými potrebami - vysoké požiadavky na kvalitu, nové
požiadavky a čisté životné prostredie.
Vidiecky cestovný ruch možno definovať aj ako využívanie voľného času na vidieku
rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych
domoch alebo v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto
prostredí. V zahraničí neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo Slovensku
dáva veľké šance na uplatnenie sa na medzinárodnom trhu vidieckej turistiky (Nová stratégia
rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013).
Vidiecky cestovný ruch môže byť chápaný aj ako návrat k prírode, s možnosťou
ubytovania vo vidieckych domoch a zariadeniach na vidieku, kde je súčasťou ponuky aj
16
možnosť stravovania alebo vykonávania rozličných aktivít spojených s pobytom na vidieku
(SACR, 2008).
Podstatou rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je návrat človeka k prírode a odklon od
masového cestovného ruchu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času. Na
Slovensku je 346 obcí a lokalít rozptýleného osídlenia (samoty, osady, lazy), ktoré postupne
strácajú svoju pôvodnú hospodársku funkciu a majú prírodný a kultúrny potenciál, ktorý
možno využiť pre rozvoj cestovného ruchu na vidieku. Dôležitá pritom je lokalizácia obcí,
ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie
a špecifická miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí
s bytovým fondom a ľudovou architektúrou, sa pokladajú za potenciálnu rezervu rozvoja
vidieckeho cestovného ruchu. Rekreačný a kultúrny potenciál týchto obcí tvorí súčasť
produktu vidieckeho cestovného ruchu. Významným motívom pobytu na vidieku počas
dovolenky je lepšia kvalita životného prostredia (čistejšie ovzdušie, menej hluku) ako
v mestách a priemyselných aglomeráciách (Podstata vidieckeho cestovného ruchu, 2008).
Existuje viacero dôvodov, prečo je potrebné rozvíjať cestovný ruch na vidieku. Bližšie
tieto dôvody charakterizovali autori Haspra, Mach (1993). Patrí sem napríklad nízka
surovinová a energetická náročnosť, možnosť využitia a zhodnotenia miestnych daností
krajiny bez implementovania cudzorodých prvkov do krajiny (na rozdiel od výrob založených
na dovoze), tvorba nových pracovných príležitostí, stimulovanie nových dodávateľských
odvetví a nových výrobných programov, urýchľovanie obehu prostriedkov a akcelerácie
hospodárskeho rozvoja. Ďalším dôvodom je aj to, že cestovný ruch predstavuje efektívnu
činnosť, schopnú produkovať devízy a pri usmerňovaní a regulovaní nadmerne nezaťažuje
krajinu a nevedie k jej ireverzibilným zmenám a v niektorých vidieckych sídlach môže viesť
k fyzickej i funkčnej obnove dediny (stavebný fond, pracovné príležitosti, zvrátenie procesov
urbanizácie). V určitých prípadoch môže dôjsť aj k odľahčeniu životného prostredia
prostredníctvom zníženia imisií, tuhého odpadu, zníženia dovozovej náročnosti, nižšia
koncentrácia pracovnej sily – väčší rozptyl bez potreby budovania sociálnej infraštruktúry. V
niektorých regiónoch môže pôsobiť cestovný ruch ako vhodný substitút útlmových,
ekologicky zaťažujúcich výrob a v určitej miere môže byť aj substitútom útlmových
programov v procese reštrukturalizácie nášho národného hospodárstva.
Ďalšie pojmy, ktoré súvisia s vidieckym cestovným ruchom sú vidiecka turistika,
agroturistika, vidiecky turizmus a agroturizmus.
Pod pojmom vidiecka turistika autori Habán, Otepka (2004) rozumejú turistiku na
vidieku, mimo rekreačných a turistických centier, ktorú je možno charakterizovať ako súbor
17
rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho
osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Je to osobitná forma rekreácie
vo vidieckom prostredí pri využití najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje.
Na túto definíciu nadväzuje aj definícia agroturistiky, ktorú Kovács (2001) definuje ako
špeciálnu formu vidieckej turistiky, ktorá je úzko spätá s poľnohospodárskou produkciou. Je
to hospodárska činnosť, ktorá sa vyskytuje, keď ľudia spájajú cestovanie so službami
cestovného ruchu, s poľnohospodárskymi výrobkami alebo zážitkami. Je to forma turistiky na
čerstvom vzduchu, ktorú prevádzkuje farmár a slúži mu prevažne ako vedľajší zdroj
k udržaniu alebo rozšíreniu jeho pracovnej činnosti.
Otepka, Habán (2007) popisujú vo svojej tvorbe vidiecky turizmus ako realizáciu
turistiky vo vidieckom priestore, mimo rekreačných a turistických centier. Tí istí autori ďalej
uvádzajú, že forma realizácie aktivít vidieckeho turizmu znamená určitým spôsobom návrat
k prírode, k tradíciám a k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné
potreby na živobytie. Je to osobitná forma rekreácie vo vidieckom prostredí pri využití
najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje (lúky, lesy, rybníky, rieky, miestne
remeslá, folklór a pod.).
Agroturizmus treba chápať užšie ako vidiecky turizmus. Agroturizmus zahŕňa špecifické
činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických
a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.
Poľnohospodársky podnik alebo súkromný podnikateľ v rámci agroturizmu zosúľaďuje svoje
predpoklady s priestorovými možnosťami katastru obce, s materiálno-technickou základňou
a s možnosťami poskytovania doplnkových služieb. Do agroturizmu môžeme zahrnúť
prakticky všetky činnosti, ktoré podľa miestnych podmienok môžu realizovať či už súkromný
roľník, poľnohospodársky podnik alebo ďalšie podnikateľské subjekty v agroturizme (Mach
a i., 1993).
Vidiecky turizmus a agroturizmus majú aj veľa slabých stránok, ktoré definoval Mach
a i., (1995). K slabým stránkam vidieckeho turizmu a agroturizmu, patrí aj nevhodná štruktúra
materiálno-technickej základne (prevažujú skôr ubytovacie zariadenia hotelového charakteru),
nedostatok finančných zdrojov (najmä bankových úverov) na rozvoj a prevádzku vidieckeho
turizmu a agroturizmu, nedostatočná odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto
oblasti, malý stupeň finalizácie poľnohospodárskej výroby v agroturistických zariadeniach.
Ďalším negatívom je aj fakt, že chýbajú typické roľnícke usadlosti bežné v zahraničí (na
Slovensku prevláda poľnohospodárska veľkovýroba). Takisto aj skúsenosti vidieckeho
obyvateľstva s vidieckym turizmom a agroturizmom sú veľmi malé. Obyvatelia majú iné
18
životné návyky a nie sú ochotní ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí. Za zmienku
stojí aj nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva a z toho vyplývajúci nedodatočný dopyt po
službách vidieckeho turizmu a agroturizmu a nedostatok možnosti pre aktívny oddych na
vidieku (nedostatok športovo-rekreačných zariadení, obmedzený malochov hospodárskych
zvierat a pod.).
Aj napriek slabým stránkam však agroturizmus znamená pre poľnohospodárske
podnikateľské subjekty aj určitý prínos. Mach a i., (1993) tento prínos charakterizoval
nasledovne. V regiónoch s koncentrovaným cestovným ruchom sa môže realizovať odbyt
poľnohospodárskych produktov a potravinových výrobkov v zariadeniach cestovného ruchu.
To priaznivo ovplyvní ekonomickú situáciu poľnohospodárskeho podniku alebo súkromného
agropodnikateľa a tým i obce alebo mestá. Konzumácia potravín zahraničnými hosťami sa
prejavuje ako „vnútorný agroexport“. Turisti konzumáciou každého druhu zvyšujú
hodnotové využitie regionálneho poľnohospodárstva. V regiónoch s podmienkami pre rozvoj
agroturizmu sa vytvárajú reálne možnosti pre vznik nových pracovných príležitostí
v ubytovacích a stravovacích zariadeniach ako aj ďalších doplnkových službách cestovného
ruchu. Ide najmä o tie regióny, kde sa uvažuje so znižovaním poľnohospodárskej výroby a jej
celkovou reštrukturalizáciou. Agroturizmus svojou špecifickou ponukou využitia
dovolenkového pobytu na vidieku prispieva k využívaniu prírodného , kultúrneho
a historického potenciálu. Ide najmä o tie oblasti, ktoré sa z hľadiska cestovného ruchu
doteraz nedostatočne využívajú. Oživenie starých kultúrnych , gastronomických a iných
ľudových zvyklostí a tradícií, ako atraktívnej ponuky agroturizmu, prispeje k osídleniu
a obnove mnohých vidieckych sídiel. Realizácia zámerov agroturizmu, pri dodržaní zásad
maximálnej ochrany prírody a životného prostredia, prispeje nielen k ekonomickému rozvoja
príslušných regiónov , ale aj k rastu kultúrnej úrovne jej obyvateľstva.
1.3 Služby v cestovnom ruchu
Zahraniční autori Kotler, Keller (2007) definovali služby ako akýkoľvek akt alebo výkon,
ktorý môže jedna strana ponúknuť druhej strane a ktorý je svojou podstatou nehmotný
a nevedie k zmene vlastníctva čohokoľvek. Príprava služby môže, ale nemusí, byť spojená
s fyzickým výrobkom.
Kotler (2004) vo svojej ďalšej publikácii uvádza základne charakteristické rysy služieb
poskytovaných na vysokej úrovni:
- vedenie firmy musí vyznávať určitý systém hodnôt
- pri poskytovaní služieb je dôležité zamerať sa na určitú stratégiu
19
- poskytovanie služieb musí byť dokonalo procesne zvládnuté
- chovanie firmy poskytujúcej služby musí kvalitne riadene
- vzťahy medzi firmou a zákazníkmi musia vyť založené na vzájomnej dôvere
- firma musí vynakladať prostriedky na kvalifikáciu svojich zamestnancov, a tí až
potom môžu byť úspešní
- firma musí venovať pozornosť detailom
- firma musí venovať pozornosť starostlivosti o svoju značku
- firma sa musí chovať veľkoryso
Jakubíková (2009) charakterizovala služby cestovného ruchu ako komplexné služby, pri
ktorých je potrebné si uvedomiť, že sú poskytované viacerým podnikateľským aj
nepodnikateľským subjektom nielen v samotnom rekreačnom priestore, ale aj v mieste
dopytu. K tomu, aby boli návštevníci spokojní, je potrebná spolupráca medzi jednotlivými
subjektmi a tiež koordinácia činností v danom rekreačnom priestore, v danom čase
a koordinácia z hľadiska funkcií služieb cestovného ruchu.
Autorka ďalej uvádza, že služby cestovného ruchu sa členia na služby poskytované pred
uskutočnením cesty (služby od CK a CA, obchodné, zmenárenské, zdravotné, spojené so
zabezpečením víz a i.), v priebehu dopravy (dopravné, sprievodcovské, obchodné, stravovacie
a i.), v mieste pobytu – v destinácii cestovného ruchu (spoločensko-kultúrne, športovo-
rekreačné, kúpeľno-liečebné, zmenárenské, obchodné a i.) a po uskutočnení cesty (zdravotné,
zmenárenské a i.)
Služby vo vidieckom cestovnom ruchu sa delia na základné a doplnkové. Medzi základné
služby zaraďujeme ubytovacie a stravovacie služby. Autorky Balážová, Papcunová, Gecíková
(2007) charakterizovali ubytovanie ako poskytnutie prechodného ubytovania a s ním
spojených doplnkových služieb za odplatu.
Autorky ďalej definovali aj stravovacie služby podľa živnostenského zákona ako prípravu
a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste a s tým spojený
predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru. Zahŕňa sa tam aj nákup tovarov pre prípravu
jedál, nápojov a polotovarov.
Stravovacie služby sú podľa Kompasovej (2010) jednou zo základných podmienok
rozvoja cestovného ruchu, pretože dlhší pobyt mimo trvalého bydliska nie je možný bez
zabezpečenia stravovania. Stravovacie služby uspokojujú potrebu výživy, prispievajú k
zotaveniu. Technickú základňu tvoria pohostinské zariadenia (ako súčasť ubytovacích
zariadení) alebo samostatné objekty.
20
Podmienkou poskytovania doplnkových služieb sú zariadenia, ktoré umožňujú
rekreantom zmysluplne a zaujímavo tvoriť voľný čas. Medzi tieto zariadenia autorka
Gondová (2000) zaraďuje:
Športovo-rekreačné zariadenia – ihrisko, kúpalisko, krytá plaváreň, bazén, sauna,
fitness-centrum, zimný štadión, lanovka, lyžiarsky vlek, požičovňa a opravovňa
športového náradia, verejná lyžiarska škola, zjazdová trať, bežecká trať, turistický
chodník, cykloturistická trasa, jazdiareň.
Kultúrne zariadenia – divadlo, galéria, knižnica, kino, múzeum, zoologická záhrada,
ktoré poskytujú možnosť príjemne stráviť čas najmä v nepriaznivom počasí.
Základnou zložkou rozvoja agroturizmu sú podľa kolektívu autorov (1993) ubytovacie
a stravovacie služby. Ubytovacie služby v podnikových a súkromných zariadeniach
s možnosťou dovolenky v prírode je možné spojiť s prácou v poľnohospodárskej výrobe, na
poli, v maštali, ovocinárstve, ovčiarstve a pod. Stravovacie služby zabezpečuje
poľnohospodársky podnik predovšetkým pre ubytovaných návštevníkov v podniku. Ide najmä
o výrobu a priamu konzumáciu potravín pripravených v miestnych podmienkach. Časť
výroby potravín sa realizuje priamo vo vlastných alebo aj v cudzích zariadeniach a časť vo
forme polotovarov, alebo hotových výrobkov v obchodnej sieti.
Prednosti, ktoré má rozvoj služieb cestovného ruchu na vidieku oproti ostatným formám
cestovného ruchu definoval kolektív autorov (1993) ako napríklad aj fakt, že využíva
existujúci bytový fond na vidieku a vybudované objekty , ktoré prípadne stratili už doterajšie
využitie, ďalej vytvára predpoklady ekonomického rozvoja daného územia, napomáha
širšiemu rozptylu turistického využívania územia, nevyžaduje záber nových plôch vo voľnej
prírode a krajine pre budovanie nových zariadení, mobilizuje peňažné prostriedky v prospech
hospodárskeho rastu zapojením vidieckeho obyvateľstva do služieb cestovného ruchu a
urýchľuje návratnosť vložených prostriedkov použitých pri rekonštrukciách objektov na
ubytovacie kapacity.
1.3.1 Legislatívna úprava služieb poskytovaných v cestovnom ruchu
Cestovný ruch ako každé iné odvetvie v rámci národného hospodárstva sa riadi
legislatívou, ktorá upravuje vzťahy medzi poskytovateľmi služieb a účastníkmi cestovného
ruchu (Balážová, Papcunová, Jarábková, 2007).
Ubytovacie služby sú v cestovnom ruchu poskytované prostredníctvom ubytovacích
zariadení. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 z 26. júna
2008 ustanovuje klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií
21
a tried. Táto vyhláška ustanovuje druhy kategórií a triedy ubytovacích zariadení, ako aj
klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórií a
tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia
poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia
(Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na
ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, 2008).
Tab. 1 Kategorizácia ubytovacích zariadení
P.č. Kategória Trieda
1. Hotel * ** *** **** *****
Garni hotel * ** *** – –
Horský hotel * ** *** – –
Kongresový hotel – – *** **** *****
Wellness hotel – – *** **** *****
Kúpeľný hotel – – *** **** *****
Boutique hotel – – – **** *****
Apartmánový hotel * ** *** – –
Motel * ** *** **** –
2. Botel * ** *** – –
3. Penzión * ** *** – –
4. Apartmánový dom – ** *** – –
5. Turistická ubytovňa * ** – – –
6. Chatová osada * ** *** – –
7. Kemping * ** *** **** –
Minikepm – ** *** **** –
22
8. Táborisko – – – – –
9. Ubytovanie v súkromí
Izba * ** *** – –
Objekt * ** *** – –
Prázdninový byt * ** *** – –
Zdroj: Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné
znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, 2008
Do roku 2001 sa riadili pohostinské zariadenia Vyhláškou MH SR č. 125/1995, ktorá
kategorizovala stravovacie zariadenia do kategórií a skupín (I., II., III.).
Pohostinské zariadenia môžeme klasifikovať podľa charakteru nasledovne (Kompasová,
2010):
Služby základného stravovania – reštaurácia, motorest, jedáleň so samoobsluhou a pod.
Služby doplnkového stravovania – denný bar, aperitívbar, grilbar, pizzeria, bufet,
hostinec a i.
Spoločenské a zábavné služby – kaviareň, libresso, vináreň, viecha, pivnica, piváreň, nočný
klub a i.
1.4 Politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej republike
Mnohí autori v odbornej literatúre uvádzajú , že definovanie samostatnej politiky rozvoja
cestovného ruchu na vidieku vedie k viacerým negatívnym prejavom, akými sú najmä
fragmentácia politík, nejasnosť kompetencií, komplikovaná koordinácia aktivít, chýbajúca
odvetvová i priestorová integrácia. Svoj skeptický postoj zdôvodňujú predovšetkým:
- rôznym vymedzením vidieckych regiónov,
- nejednotným chápaním pojmu vidiecky cestovný ruch a variabilitou jeho foriem,
- tvrdením, že vidiecky cestovný ruch je nespoľahlivým nástrojom rozvoja územia
najmä vzhľadom na sezónny charakter aktivít,
- nedostatkom informácii o politike, hodnotách a správaní návštevníka vo vidieckom
prostredí,
23
- príliš silným zdôrazňovaním agroturistiky a pozície farmára v rozvoji vidieckeho
cestovného ruchu,
- špecifickým, resp. úzkym sektorovým zameraním politiky rozvoja vidieckeho
cestovného ruchu, ktoré vylučuje historický prístup k otázkam udržateľnosti najmä
v oblasti ekonomiky (vytváranie pracovných príležitostí, výdavky, príjmy a pod.),
fyzických vplyvov na prostredie a sociálnych faktorov (rozdiely v kultúre, preťaženie
a preľudnenie územia, demonštračný efekt).
V súčasnom období je politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku zahrnutá v rámci
dvoch politík, ktorými sú štátna politika cestovného ruchu a politika rozvoja vidieka
(Jarábková, 2010).
1.4.1 Štátna politika cestovného ruchu
Základným cieľom štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky je
získavanie nových trhov a optimálne uspokojovanie potrieb domácich a zahraničných
návštevníkov v cestovnom ruchu v trvalo udržateľnom prostredí tak, aby sa zabezpečila
a zlepšila kvalita života domáceho obyvateľstva a aby z neho malo národné
hospodárstvo čo najväčší úžitok. Pri napĺňaní tohto cieľa treba podporovať účasť
domáceho obyvateľstva na cestovnom ruchu a zároveň rešpektovať únosnosť krajiny
a sídiel v nej. Zámerom štátnej politiky cestovného ruchu je:
A. zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho trvalo udržateľný rozvoj,
B. rozvoj zamestnanosti a flexibilita pracovných trhov,
C. regionálny rozvoj a rozvoj podnikania,
D. prezentácia a propagácia Slovenska (Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej
republiky).
1.4.2 Politika rozvoja vidieka
Každý členský štát EÚ môže teoreticky jednotlivo prijať a uplatňovať úplne nezávislé
politiky rozvoja vidieka. Tento prístup by mal však v praxi slabé uplatnenie. Nie všetky
krajiny EÚ by si mohli dovoliť politiku, ktorú skutočne potrebujú. Politika rozvoja vidieka je
prepojená s veľkým počtom ďalších politík, ktoré sa určujú na úrovni EÚ. Hlavné dôvody pre
spoločnú politiku rozvoja vidieka na úrovni EÚ, vyplývajú z vyššie uvedených skutočností.
Napriek tomu, EÚ zveruje významný podiel kontroly na rozvojom vidieka do rúk
jednotlivých členských štátov a regiónov. Politika rozvoja vidieka sa financuje čiastočne z
24
centrálneho rozpočtu EÚ a čiastočne z rozpočtov členských štátov alebo regiónov
(Sarvašová, 2009).
Vidiecke oblasti EÚ tvoria dôležitú súčasť jej vzhľadu a identity. Územie, ktoré je v
zmysle štandardnej definície označované ako „vidiecke“, zaberá viac ako 91 % územia EÚ a
je domovom pre viac ako 56 % jej obyvatelstva. Veľké množstvo našich vidieckych oblastí
čelí veľkým problémom. Niektoré poľnohospodárske a lesné podniky stále potrebujú zlepšiť
svoju konkurencieschopnosť. Vo všeobecnosti je vo vidieckych regiónoch priemerný zárobok
na obyvateľa nižší ako v našich mestách, pričom rozsah zručností je tu užší a odvetvie služieb
menej rozvinuté. So starostlivosťou o vidiecke životné prostredie sú často spojené finančné
náklady. Politika rozvoja vidieka EÚ je predovšetkým o riešení problémov, ktoré sužujú naše
vidiecke oblasti, a o odblokovaní ich potenciálu (Politika rozvoja vidieka 2007 – 2013, 2008).
Rozvoj vidieka je v súčasnom programovom období financovaný prostredníctvom
jedného nástroja - Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Bol
zvolený nový strategický prístup k rozvoju vidieka s jasným zameraním na priority EÚ, bola
posilnená kontrola a hodnotenie a jasnejšie bola vymedzená zodpovednosť medzi členské
štáty a Komisiu. Bol posilnený tzv. postup zdola hore, čo umožnilo väčšiu účasť členských
štátov, regiónov a miestnych akčných skupín pri dolaďovaní programov podľa miestnych
potrieb. Hlavné pravidlá platné pre oblasť politiky rozvoja vidieka EÚ na roky 2007 až 2013,
ako aj pre opatrenia dostupné členským štátom a regiónom v rámci politiky, sú stanovené v
nariadení Rady (ES) č. 1698/2005. Toto nariadenie upravuje a dopĺňa Nariadenie Rady (ES)
č. 74/2009 (Chreneková, 2009).
V zmysle tohto nariadenia politika rozvoja vidieka prispieva v období rokov 2007 až 2013
k dosiahnutiu troch základných cieľov:
a) zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporovaním
reštrukturalizácie, rozvoja a inovácie;
b) zlepšenie životného prostredia a vidieku podporovaním manažmentu krajiny;
c) zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie hospodárskej
činnosti (Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka).
25
2. Cieľ práce
Cieľom predloženej diplomovej práce je analýza prírodného potenciálu a jeho vplyv
na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese Topoľčany. Súčasťou cieľa je aj návrh
ďalších možností pre rozvoj v tejto oblasti a návrh konkrétnych opatrení na riešenie súčasnej
situácie.
26
3. Metodika práce Predložená diplomová práca sa skladá z dvoch hlavných častí, ktoré na seba navzájom
nadväzujú. Prvá časť diplomovej práce je teoretická, v ktorej sú uvedené všetky dostupné
teoretické poznatky súvisiace s témou diplomovej práce a druhá je praktická. V nej sú
uvedené vlastné výsledky práce, ktoré som (sme) nadobudla skúmaním a hodnotením
sledovaného územia.
3.1 Charakteristika sledovaného územia
Okres Topoľčany sa nachádza na západnom Slovensku a je najsevernejším okresom
Nitrianskeho samosprávneho kraja. Okres susedí so siedmimi okresmi, ktorými sú
Partizánske, Zlaté Moravce, Nitra, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Bánovce
nad Bebravou. Na katastrálnom území okresu Topoľčany sa rozprestiera 54 sídel, z toho 53
má štatút obce a 1 má štatút mesta (Topoľčany). Celková rozloha okresu je 597,7 km² a počet
obyvateľov v okrese je 74 031. Počtom obyvateľov sa zaraduje medzi stredne veľké okresy.
Obr. 1 Nitriansky samosprávny kraj
27
Zdroj: Okres Topoľčany, 2011
3.2 Charakteristika pracovných postupov
V diplomovej práci sme sa zamerali na prírodný potenciál okresu Topoľčany. Hlavnou
úlohou bolo analyzovanie a zhodnotenie prírodného potenciálu ako rozvojového faktora
vidieckeho cestovného ruchu v tejto oblasti. Na splnenie tejto úlohy bolo potrebné použitie
nasledovných pracovných postupov:
- zhromažďovanie a naštudovanie dostupnej odbornej domácej a zahraničnej literatúry
súvisiacej s vybraným územím, prírodnými zdrojmi, prírodným potenciálom a
cestovným ruchom,
- získavanie ostatných potrebných údajov a informácií potrebných k vypracovaniu
druhej časti diplomovej práce,
- charakteristika, analýza a hodnotenie vybraného konkrétneho územia, ktorým je okres
Topoľčany, vzhľadom na možnosti využívania tohto územia pre vidiecky cestovný
ruch. V tomto pracovnom postupe bola použitá SWOT analýza, metóda terénneho
prieskumu a prieskumu prostredníctvom dotazníka,
- navrhnutie nových riešení pre zlepšenie rozvoja vidieckeho cestovného ruchu
v stanovenej oblasti.
3.3 Spôsoby získavania údajov a ich zdroje
Všetky údaje a materiály, ktoré boli potrebné na spracovanie diplomovej práce som
čerpala z nasledovných zdrojov:
- Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre 28
- Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre
- Tríbečská knižnica v Topoľčanoch
- internetové zdroje
- diskusie s odborníkmi v danom obore
3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov
Pri spracovaní diplomovej práce som použila nasledovné metódy:
metóda vedeckej abstrakcie – vymedzenie základných pojmov súvisiacich s témou
diplomovej práce na základe štúdia odbornej literatúry
metóda analýzy prírodných podmienok a predpokladov pre rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu - analýza skúmaných údajov na území okresu Topoľčany:
- rozloha územia a jeho geografické členenie
- súčasné využívanie prírodného potenciálu
- možnosti budúceho využitia prírodného potenciálu ako rozvojového faktora
- súčasné možnosti rekreácie
metóda syntézy – zhrnutie získaných poznatkov, pomenovanie podstatných faktov
z vyššie uvedených oblastí
metóda komparácie - porovnanie získaných údajov
metóda dedukcie – vlastné zhodnotenie vplyvu prírodného potenciálu na rozvoj
vidieckeho cestovného ruchu v oblasti
metóda SWOT analýzy:
- analýza silných a slabých stránok z pohľadu vhodnosti územia na rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu
- analýza príležitostí a ohrození, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu , či už pozitívne alebo negatívne
metóda terénneho výskumu – zameraná na stav prírodného prostredia, počet
návštevníkov v tejto oblasti počas roka, kvalita a úroveň poskytovaných služieb
a materiálno-technické vybavenie v zariadeniach cestovného ruchu nachádzajúcich sa
v oblasti
- metóda dotazníkového prieskumu – vzor dotazníka, jeho vyhodnotenie a grafické
spracovanie môžete vidieť v prílohe č.1.
29
4. Výsledky práce
4.1 Analýza okresu Topoľčany
Pre vypracovanie diplomovej práce som si zvolila okres Topoľčany z dôvodu, že na jeho
území bývam, väčšiu časť územia dobre poznám a niektoré oblasti pravidelne navštevujem.
4.1.1 Charakteristika okresu Topoľčany
Územie okresu sa nachádza na západnom Slovensku v Nitrianskom samosprávnom kraji,
rozprestiera sa na Nitrianskej pahorkatine a Nitrianskej nive v severnom výbežku podunajskej
nížiny pozdĺž rieky Nitry. Nížina je zo západu chránená považským Inovcom a z východu
Tríbečom. Celková rozloha okresu je okolo 597,7 km². Celkový počet obyvateľov je 74 031.
Na území okresu sa nachádza 53 obcí a okresné mesto Topoľčany. Z obcí má v súčasnosti
najväčší kataster obec Bojná (3381 ha), najmenší obec Belince (210 ha). Najvyššie položená
obec je Podhradie (435 m.n.m.) a najnižšie položená je obec Koniarovce (152 m.n.m.)
V knižnej publikácií autorka uvádza, že okres Topoľčany vznikol v roku 1923.
V minulosti bol súčasťou Nitrianskej župy, v súčasnosti patrí do Nitrianskeho kraja. Hranice
okresu sa počas viacerých reforiem územno-administratívneho členenia štátu niekoľkokrát 30
menili. Pri administratívnom členení Slovenska v roku 1923 vznikol okres Topoľčany,
ktorého hranice sa od dnešného výrazne líšili na dvoch miestach. Na východe siahali až
k hraniciam Prievidze a okresu patrilo územie celého dnešného okresu Partizánske a dve obce
z prievidzského okresu (Radobica a Horná Ves). Na západe bol okres Topoľčany chudobnejší
o územie 13 obcí. 9 patrilo do okresu Nitra (Čermany, Biskupová, Malé Ripňany, Veľké
Ripňany, Lužany, Krtovce, Vozokany, Nitrianska Blatnica a Radošina), do okresu Hlohovec
(Ardanovce, Šalgovce, Svrbice a Orešany). Radobica a Horná Ves pripadli okresu Prievidza
v roku 1938. Ďalšia úprava administratívneho členenia štátu v roku 1949 priniesla nové
hranice okresu Topoľčany. Do okresu sa začlenilo 13 spomínaných obcí z okresu Nitra, 4
obce z okresu Hlohovec pribudli do okresu Topoľčany po územnej reorganizácií štátu v roku
1960. K pôvodnému okresu Topoľčany bola pričlenená podstatná časť zrušených okresov
Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Takto vytvorený okres mal rozlohu 1360 km²,
spočiatku 139 obcí a takmer 130 tisíc obyvateľov. Od roku 1990 sa začali niektoré obce
osamostatňovať. Po reforme administratívneho členenia štátu v roku 1996 vznikli 3 okresy
(Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany) a ďalej pokračovala dezintegrácia obcí.
Ostatná zmena v administratívno-správnom členení sa uskutočnila od 1. januára 2004. Okres
jestvuje ďalej len ako územná jednotka, na jeho hospodársko-politickej správe sa podieľa
Krajský úrad v Nitre a Vyšší územný celok v Nitre.
Príťažlivosť regiónu z hľadiska rekreačnej turistiky podľa tej istej autorky predstavuje
hlavne rekreačný areál Duchonka, vyhľadávané sú aj vodné nádrže Tesáre a Nemečky.
V rámci mikroregionálneho združenia SOTDUM sa obce priľahlé k rekreačnému areálu
Duchonka usilujú zvýšiť jeho atraktívnosť. Prispievajú k tomu novovybudované
cykloturistické trasy do Inoveckého podhoria, pripravujú sa projekty obnovy dediny, ktoré
obsahujú oživenie výroby charakteristických výrobkov, obnovu parkov, drobných sakrálnych
stavieb, inštaláciu malých múzejných expozícií približujúcich históriu obcí. Turisticky
zaujímavý je Považský Inovec a Tribeč s množstvom turistických chodníkov. V obci
Podhradie je aj možnosť lyžovania. Okres je bohatý aj na kultúrne pamiatky. Jeho prírodné
podmienky umožnili už dávno v predhistórii osídľovanie, ktoré bez prerušenia pokračovalo,
takže na úsvite našich dejín v 8.-10. storočí patrila táto oblasť k najosídlenejším oblastiam
Slovenska so značnou kultúrnou tradíciou. Dôkazom sú početné archeologické nálezy osád,
hradísk, pohrebísk od dávnych dôb pred usadením Slovanov až po vzácne nálezy zlatých
mincí z raného obdobia Uhorského štátu (Ludanice, Lužany, Bojná). Z kultúrno-historických
pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Topoľčiansky hrad pri obci Podhradie v Považskom
Inovci na severe okresu. V južnej časti okresu v pohorí Tribeč je Oponický hrad. Región je
31
takisto bohatý na sakrálne pamiatky. Najvýznamnejšie sú ranostredoveká rotunda sv. Juraja
na úbočí hory Marhát pri Nitrianskej Blatnici, románsky kostol Narodenia Panny Márie
v Krušovciach, artikulárny evanjelický kostol z r.1784 v Nitrianskej Strede. S mnohými
pozoruhodnosťami dokumentujúcimi históriu a ľudovú kultúru regiónu sa návštevník môže
zoznámiť v Tribečskom múzeu v okresnom meste Topoľčany, v obci Oponice je
v renesančnom kaštieli zaujímavé Apponyiovské múzeum (Kvasnicová, 2006).
4.1.2 Prírodné podmienky v okrese Topoľčany
Autorka Kvasnicová (2009) v publikácii popisuje aj prírodné podmienky v okrese
Topoľčany, ktorý sa nachádza v teplej klimatickej oblasti a pohoria v miernej klimatickej
oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C, priemerné ročné zrážky 607 mm. Najväčšou riekou
okresu je rieka Nitra. Prítoky z ľavej strany sú kratšie, dlhšími prítokmi z pravej strany sú
Bebrava, Bojnianka a Radošinka. V nižších polohách Tribča a Považského Inovca sa
vyskytujú dubové lesy, vo vyšších polohách bučiny. Zo vzácnych rastlín sa na nižšie
položených bralných stráňach Tribča a Považského Inovca vyskytujú tie, ktoré majú severnú
hranicu rozšírenia: dub plstnatý, jaseň mannový, jasenec biely, mliečnik Seguierov a lipnica
bádenská. Odlesnenú pahorkatinu a nivu Nitry obývajú najmä živočíšne spoločenstvá polí,
ako zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný, hraboš poľný a chrček poľný. V pohoriach
prevládajú zástupcovia spoločenstvo listnatých lesov: srnec lesný, jeleň lesný, muflón lesný,
kuna lesná a mačka divá. Medzi vzácne živočíšne druhy patria: krkavec čierny, krakľa
belasá, vydra riečna, roháč obyčajný a viac druhov teplomilného hmyzu.
Autorka ďalej uvádza aj niekoľko chránených území, ktoré sa nachádzajú v okrese. Je to
hlavne chránená oblasť Ponitrie, ktorá zaberá časti pohorí Tribeč a Vtáčnik. Maloplošné
chránené územia zastupuje národná prírodná rezervácia Hrdovická (k.ú. Nitrianska Streda
a Čeľadince), prírodná rezervácia Čepúšky (k.ú. Prašice a Zlatníky), Holé brehy (k.ú.
Podhradie), Kovarská hôrka (k.ú. Kovarce), Prieľačina (k.ú. Podhradie), Solčiansky háj (k.ú.
Solčany), Hrašková (k.ú. Oponice), Kulháň (k.ú. Zlatníky), prírodné pamiatky: Belanov kút
(k.ú. Čeľadince a Ludanice), Čermiansky močiar (k.ú. Čermany). K navštevovaným miestam
patrí chránený prírodný výtvor Čertova pec (k.ú. Radošina) a parky v Hajnej Novej Vsi,
Tesároch, Továrnikoch, Solčanoch, Kuzmiciach – Vitkoviciach, Malých Dvoranoch,
Nitrianskej Blatnici, Oponiciach a Nitrianskej Strede, ktoré sú národnými kultúrnymi
pamiatkami.
32
4.1.3 Okresné mesto Topoľčany
Jedným z najstarších písomných dokladov, ktorý sa žiaľ nezachoval, bola darovacia listina
kráľa Bélu III. (1172 - 1196), ktorou Topoľčany daroval Seudovi a Martinovi. Kedže Turda,
syn Martinov zomrel bez potomkov, vnuk Bélu III., Béla IV. (1235 - 1273) daroval v
roku 1235 mesto Topulchan aj s tromi dedinami: Tovarníky, Ylouch, a Račice, Dionýzovi-
kráľovskému stajníkovi. Táto darovacia listina je zároveň najstaršou donačnou listinou, ktorá
sa zachovala. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany spomínajú ako Civitas,
čiže mesto. Podľa nej tu robil pred richtárom prísahu Bartolomej z Diviak. O existencii fary
sa zmieňuje listina Non eclesiae strigoniensis 2., ktorá kostol a faru spomína v roku 1285.
Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila asi od 9. storočia. Počnúc Cyrilom, cez sv.
Bernarda až po založenie kláštora v strede mesta. Syn Petra Čáka, Matúš Čák Trenčiansky,
zdedil po bezdetnom strýkovi Matúšovi tribút v Topoľčanoch. V období
rokov 1291 - 1314 dal na topoľčianskom majetku postaviť mocný hrad, ktorým chcel chrániť
od východu svoj sídelný hrad v Trenčíne. V rokoch 1347, 1346,1358 sa v Topoľčanoch konali
župné zhromaždenia. V roku 1347 dostáva mesto od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného
súdnictva z výnimkou hrdelných sporov. Z listiny vydanej Kapitulou v Nitre v roku 1348 sa
dozvedáme, že v Topoľčanoch bol kláštor Benediktínov, v ktorom bol opátom Juraj. V
roku 1389 sa Topoľčany zase stali poddanským mestom. Vtedy ich kráľ Žigmund
Luxemburský daroval Frankovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si podelili v
roku 1411 majetky tak, že Hrad dostal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto
stalo časťou Ladislavovho majetku. Keďže hranice mesta neboli presne určené boli sporné aj
pozemky medzi Donynom - kastelánom v Nitrianskej Strede. Spor trval od
roku 1406 do 1412. Vtom čase bol v meste soľný sklad a Kráľovské soľné išpánstvo. Po smrti
posledného Országa Krištofa sa v roku 1567 rozdelil majetok na niekoľko podielov. Jeden z
nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Žigmunda
Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu po Lošoncim, ktorý bol vlastníkom
polovice majetku. Nastal spor medzi Balassovcami a Forgáčovcami. Balassa totiž odkúpil v
roku 1570 Lošonciho časť za 10 000 zlatých, na ktorú si robil aj Forgáč nárok a tak ju v
roku 1595 za 25 000 zlatých aj odkúpil na základe predkupného práva. No už v roku 1601 si
vymohol donáciu na celý majetok. Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla
v meste v roku 1581 vzbura poddaných. Mesto dostalo 15. mája 1599 od kráľa Rudolfa
II. dekrétom privilégiá. Dekrét zaručoval možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. V
roku 1599 sa však do mesta dostali Turci a úplne ho zničili. František Forgáč dal v
Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskajovi hajdúsi obsadili cele Ponitrie aj mesto. 33
V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali
Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Bethlena na stavovskom zhromaždení v
Topoľčanoch sa ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne
rozšírili zbojstvá. Po Bethlenovi vypuklo povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci 2. Ľud trpel pod
povstaleckým aj pod cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska
armáda. Do mesta prišlo 8600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko,
ku ktorému sa pridalo 1800 švédskych jazdcov. Roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké
vojsko. Topoľčany boli znova spustošené a do zajatia a otroctva sa dostalo veľké množstvo
ľudí. Roku 1703 dobyli mesto Kuruci. Mesto bolo viackrát vypálené. Veľké požiare boli v
rokoch 1718, 1730, 1731 (Topoľčany, 2009).
Na oficiálnej internetovej stránke mesta Topoľčany sa uvádza, že mesto má v súčasnosti
28 159 obyvateľov (k 4.1.2011) a rozprestiera sa na rozlohe 732 ha. K intravilánu mesta
patria aj časti Veľké Bedzany, Malé Bedzany a Tovarníky (Základné informácie, 2011).
Mesto je členom Miestnej akčnej skupiny Spoločenstvo obcí topoľčiansko-duchonského
mikroregiónu (MAS SOTDUM), ktorá ako je uvedené v stanovách na oficiálnej internetovej
stránke miestnej akčnej skupiny, je nevládnym, nepolitickým, nezávislým združením
fyzických a právnických osôb, ktoré zabezpečujú svoju činnosť realizáciou cieľov v celistvom
území tvorenom katastrálnymi územiami obcí z okresu Topoľčany: Jacovce, Nemečky,
Podhradie, Prašice, Tesáre, Velušovce, Závada, Nemčice, Kuzmice, Tvrdomestice,
Tovarníky, Krušovce a Topoľčany. MAS SOTDUM je založené na spolupráci verejnej
správy, podnikateľských a nepodnikateľských subjektov a občanov pôsobiacich alebo
sídliacich na danom území s cieľom identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia. Je to
občianske združenie založené na princípe partnerstva za účelom vytvorenia a implementácie
integrovanej stratégie obnovy a rozvoja územia. Spoločným záujmom je podpora trvalo
udržateľného rozvoja celého územia, predovšetkým však aktivít realizovaných v prospech
obcí, neziskových organizácií, malých a stredných podnikateľov a iných subjektov a občanov
pôsobiacich v danom území s ohľadom na ochranu prírody a krajiny (Stanovy, 2009).
Kultúrne pamiatky mesta
Stred centrálnej časti pôvodného historického jadra mesta, vyhlásenej v roku 1991 za
pamiatkovú zónu, tvorí Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa nachádzajú tri kultúrne
pamiatky a niekoľko ďalších objektov. Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
je najvýznamnejšou a dominantnou kultúrno-historickou pamiatkou mesta. Prvá písomná
zmienka o kostole pochádza z roku 1285. Jeho súčasná podoba je výsledkom
34
neskorobarokových úprav z rozhrania 18. a 19.storočia, ktoré nasledovali po dvoch ničivých
požiaroch v prvej polovici 18.storočia. Na námestí je popri kostole druhým dominantným
objektom budova radnice, postavená v rokoch 1911-1912 a renovovaná v roku 1996. Je to
impozantná trojpodlažná secesná stavba s uzatvoreným nádvorím.
Kultúrny život mesta sa po vojne, tak ako predtým, odohrával v bývalom katolíckom dome,
ktorý sa stal sídlom mestskej i okresnej osvety a v sokolovni. Významnou kultúrno-
historickou pamiatkou mimo pamiatkovej zóny je Kalvária. Stojí na svahu tvoriacom južnú
hranicu mesta. Tvorí ju 14 kaplniek krížovej cesty, ktorej dominuje Kaplnka Panny Márie
v strede svahu s oltárom, krížom a pietou. Ďalšie pamiatky v meste sú: baroková kaplnka na
Krušovskej ulici, niekoľko secesných meštianskych víl, objekty tzv. starej nemocnice,
Pomník padlých v druhej svetovej vojne na starom cintoríne a pred budovou gymnázia
(Kvasnicová, 2006).
4.2 Analýza prírodného potenciálu pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese
Topoľčany
Pre predstavenie danej problematiky som si zvolila niekoľko obcí nachádzajúcich sa v
okrese Topoľčany. Tieto obce som si zvolila preto, že sú mi blízke a niektoré z nich
pravidelne navštevujem. Myslím si, že tieto obce majú dostatočný potenciál pre rozvoj
vidieckeho cestovného ruchu a sú, alebo v budúcnosti môžu byť, pre návštevníkov dostatočne
atraktívne ako cieľ pre ich rekreáciu.
4.2.1 Obec Prašice
Azda najznámejším a najviac rozvinutým strediskom cestovného ruchu v okrese
Topoľčany je rekreačná oblasť Duchonka, ktorá sa nachádza na katastrálnom území obce
Prašice. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1245, vtedy pod názvom Periese.
Obec získal do dedičnej držby od kráľa Bela IV. krajinský sudca, šľachtic a nitriansky župan
Štefan z rodu Gut-Keled, ktorý sa postaral o znovuosídlenie a jej rozvoj. Obyvateľom obce sa
v minulosti žilo veľmi ťažko. Boli však skromní a pracovití a dokázali si navzájom pomáhať.
Živili sa poľnohospodárstvom a rozvíjali postupne remeslá – hrnčiarstvo, rezbárstvo,
krajčírstvo a obuvníctvo. Neveľmi úrodný kopcovitý terén využívali na pestovanie viničov,
lúky a pasienky na chov dobytka. Ženy sa vo voľnom čase venovali zhotovovaniu odevov a 35
vyšívaniu. Obci sa v minulosti nevyhli mnohé dejinné udalosti, ktoré značne postihli i tak
biedne obyvateľstvo, ako turecké plienenie, vypálenie obce, kurucké vojny, cholera a
rekatolizácia. Väčší rozmach dosiahli Prašice v 2. polovici 18. storočia vďaka reformám
Márie Terézie a Jozefa II. Po II. sv. vojne sa obec výrazne zmenila a stala sa modernou
(História a súčasnosť obce, 2009).
Obec Prašice sa nachádza na západnom Slovensku v regióne Západný Tríbeč,
v Nitrianskom samosprávnom kraji, 12 km severozápadne od okresného mesta Topoľčany.
Leží v nadmorskej výške 263 m.n.m., na strednom toku potoka Železnica a rozprestiera sa na
rozlohe 2885 ha. Do katastrálneho územia obce patrí okrem rekreačnej oblasti Duchonka aj
časť Okšov Mlyn a Nový svet (Základné informácie, 2009).
V obci sa nachádza aj takzvaná „Prašická izba tradícií“ s výstavnými exponátmi zo života
Prašičanov v minulosti. V obci zároveň účinkuje aj divadelný ochotnícky súbor a folklórny
súbor Prašičan.
Medzi ďalšie historické pamiatky obce patrí napríklad Kostol sv. Jakuba, Kaplnka
Sedembolestnej Panny Márie, plastika sv. Floriána, sv. Vendelína a sv. Urbana, Pomník sv.
Jána Nepomuckého, Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny, Pamätník padlým v SNP a
Lovecký kaštieľ (Historické pamiatky, 2009).
Ako som už uviedla, najznámejším a najviac vyhľadávaným strediskom cestovného ruchu
v okrese je rekreačné stredisko Duchonka (viď príloha 2, obr.1 ), ktorej názov
pravdepodobne pochádza zo stredoveku a súvisí s metalurgiou na spracovanie železa (dôchať-
vháňať vzduch), ktorá tu bola objavená. V 9.storočí tu boli vybudované minimálne štyri
vysoké pece na tavenie železa spolu so systémom vodných nádrží, kaskád a prívodných
kanálov. Aj pôvod názvu potoka Železnica súvisí s výskytom železných rúd v okolitých
horách. Ešte v dobe predhistorickej sa v časti Prašické štoliny a pri potoku dobývalo zlato
(Duchonka, 2009).
Rekreačné stredisko Duchonka je vzdialené od okresného mesta Topoľčany približne 17
km (viď príloha 2, obr. 2). Najväčším lákadlom pre turistov je vodná nádrž s rozlohou 17 ha,
na ktorej je možné si vypožičať vodné bicykle alebo člny a vychutnať si plavbu na vode
v krásnom lesnom prostredí, alebo si vlastnoručne uloviť rybu. V minulosti slúžila vodná
nádrž aj na kúpanie, v súčasnosti sa tu však kúpanie neodporúča kvôli nedostatočným
hygienickým podmienkam, čo však pre niektorých ľudí nie je prekážkou a aj napriek tomu sa
vo vode kúpu. V okolí vodnej nádrže sa nachádzajú tenisové kurty, volejbalové ihrisko,
minigolf, stolný tenis a rôzne atrakcie pre deti, ako trampolíny, preliezky a šmýkačky. Takisto
sa tu nachádza množstvo stravovacích a ubytovacích zariadení a stánkov s občerstvením.
36
Každý návštevník si môže vybrať podľa svojho vkusu. Je tu možnosť stanovania, ubytovania
v množstve súkromných chát alebo viacerých hoteloch a penziónoch.
Mladí ľudia si tu prídu na svoje hlavne v letnej sezóne, kedy sa tu pravidelne konajú
diskotéky na viacerých miestach súčasne. Okrem množstva diskoték sa tu počas sezóny
uskutočňujú aj rozličné festivaly, z ktorých najznámejší je Orange music summer Duchonka,
ktorý sa stretáva s veľmi veľkým ohlasom a stáva sa najväčším festivalom na Slovensku.
Festival sa okrem Duchonky uskutočňuje aj na Domaši, Ružinej a Orave. Pravidelne každý
rok tu vystupujú tie najznámejšie slovenské a české kapely. Na poslednom ročníku sa na
týchto festivaloch stretlo až 85 tisíc fanúšikov slovenskej a českej hudby.
Pre milovníkov turistiky a cykloturistiky sú tu vybudované cyklotrasy a nový náučný
chodník. Náučný chodník Duchonka – Kulháň vedie z osady Duchonka do osady Kulháň,
miestnej časti Zlatník v okrese Bánovce nad Bebravou (viď príloha 2, obr. 4, 5 ). Nachádza sa
v pohorí Považský Inovec a je dlhý 5 800 metrov, má 60-metrové prevýšenie a jeho trasa
vedie prevažne asfaltovou cestou, takže je vhodný aj na fyzicky nenáročné prechádzky.
Prechádzka týmto chodníkom je príjemným relaxom, pri ktorom navyše získate aj základné
informácie o lesoch, o ich význame, živote, pôvode i ochrane. Netreba dlho rozmýšľať, také
niečo treba vidieť. V peknom prírodnom prostredí pohoria Považský Inovec, v ktorom je
náučný chodník situovaný, si návštevník určite oddýchne, načerpá veľa nových síl, odbúra
stres, nasýti sa pozitívnou energiou a príde na lepšie myšlienky. Chodník zasahuje do
Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja, pričom prechádza prírodnými rezerváciami – Kulháň a
Čepúšky. Na chodníku je 22 informačných panelov, ktoré približujú prácu lesníkov, význam
a funkcie lesa, faunu, flóru, informujú o ochrane prírody aj histórii osady Kulháň spojenej s
ťažbou zlata, dreva, sklárstvom a ovčiarstvom. V prírodnej rezervácii Kulháň dominujú duby,
ktorých vek sa odhaduje 300 až 550 rokov. Je tiež biotopom vzácnych druhov hmyzu a
vtáctva. Na poslednom stanovišti náučného chodníka v Kulháni tiež odhalili pamätný kameň
profesorovi Hubertovi Bezačinskému, významnému slovenskému odborníkovi na pestovanie
lesa. Tento pamätník sa zároveň stal jedným z „významných lesníckych miest“, ktoré Lesy
SR vyznačujú po celom Slovensku. Chodník Duchonka – Kulháň je 19. lesníckym náučným
chodníkom na Slovensku (Náučný chodník Duchonka – Kulháň, 2009).
V okolí Duchonky sa nachádzajú štyri cykloturistické trasy (CTT) rôznej náročnosti a
dĺžky (viď príloha 2, obr.3). Každá z trás je označená inou farbou. Celková dĺžka projektu
cykloturistických trás je 82 km. Z toho asi 1/3 vedie účelovými spevnenými komunikáciami
štátnych lesov v obvode Lesných správ Kulháň, Bojná a Topoľčany. Menšia časť vedie po
37
účelových komunikáciách a zvyšok po štátnych cestách III. triedy. Cyklotrasy prechádzajú
územím katastrov obcí Tovarníky, Jacovce, Tesáre, Kuzmice, Velušovce, Závada, Podhradie,
Prašice, Tvrdomestice, Nemečky, Zlatníky a mestom Topoľčany. Najnáročnejšia a zároveň
najkratšia z trás je zelená cykloturistická trasa, ktorá smeruje výhradne horským kopcovitým
lesným terénom so začiatkom v kopaniciach Záhrady, smerom k samote Zľavy, ďalej pod
Mačaciu skalu (v kat. území obce Tesáre), stúpaním do sedla Holé brehy (500m n.m.) a
klesaním k rázcestiu pri hájovni ,,Janiš“ s prameňom potoka Bojnianka (392 m n.m.). Trasa
opäť stúpa do sedla Prieseky (548 m n. m.) za chatami pri Podhradí. Tu sa stretá s červenou
CTT a výrazným klesaním pokračuje popri jarku Krivač do Železníc. Dolinou potoka
Železnica smeruje k rekreačnému stredisku na Duchonke, kde končí pri pomníku. Celková
dĺžka trasy je 16 km s prevýšením takmer 300 m a max. stúpaním 14% na úseku Zľavy –
sedlo Holé brehy. Modrá CTT je okruh spájajúci tri vodné nádrže v mikroregióne, a to v
Tesároch, na Duchonke a v Nemečkách. CTT začína v Jacovciach a pokračuje do obce Tesáre
k priehrade a lesnou cestou ďalej k detskému táboru v osade Nové Mlyny smerom do osady
Záhrady. Ďalej vedie obcou Závada k rázcestiu na Brodoch, smerom na Duchonku k
rekreačnému stredisku, kde sa stretáva so zelenou CTT a ďalej pokračuje asfaltovou lesnou
cestou k Lesnej správe Kulháň (v kat. území obce Zlatníky). Tu sa točí k vodnej nádrži v
Nemečkách a cez Prašice, Tvrdomestice a rázcestie Trojička späť k miestu svojho začiatku do
Jacoviec. Celková dĺžka okruhu je 35 km s prevýšením 105 m a max. stúpaním 9%. Červená
CTT vedie naprieč mikroregiónom SOTDUM a predstavuje najkratšiu spojnicu mesta
Topoľčany s Podhradím. Trasa začína v areáli mestského parku (175 m n. m.) pri
topoľčianskom zimnom štadióne a pokračuje vedľa potoka Chocina do Tovarník (park pri
kaštieli) a ďalej obecnými komunikáciami Jacoviec. Od Jacoviec vedie súbežne s modrou
CTT po št. ceste III. triedy k rázcestiu Trojička smerom do Velušoviec a Závady. V Závade sa
stretáva s modrou CTT a súbežne pokračujú až po rázcestie na Brodoch, kde odbočuje vľavo
a stúpaním pokračuje do obce Podhradie. V obci trasa odbočuje k zrúcanine Topoľčianskeho
hradu, odkiaľ pokračuje do horského sedla Prieseky (548 m n.m.), kde sa CTT. Celková dĺžka
trasy je 19,5 km s prevýšením 373 m. Na úseku rázcestie Brody – Podhradie je max. stúpanie
11%. Posledná, ž ltá CTT – takzvaný prímestský okruh, začína pri topoľčianskom zimnom
štadióne na Puškinovej ulici a smeruje popod nadjazd Ulicou P. Jilemnického k rázcestiu pri
železničnom priecestí ,,Hrad“ v kat. území obce Krušovce, kde odbočuje vľavo po štátnej
ceste III. triedy do Veľkých Bedzian. Na začiatku obce Veľké Bedzany sa zatáča vľavo do
Jacoviec, kde v centre obce križuje potok Chocina a pokračuje po štátnej ceste do Kuzmíc. V
centre obce Kuzmice pri OcÚ odbočuje po miestnej časti Izát, kde CTT končí pri rázcestí so
38
štátnou cestou II. triedy Topoľčany – Piešťany. Celková dĺžka trasy 11,5 km (Cyklotrasy,
2009).
Každý, kto má rád históriu, môže navštíviť kultúrnu pamiatku Lovecký kaštieľ na
Duchonke (viď príloha 2, obr. 6 ), ktorý dal postaviť v roku 1930 – 1931 Dr. Štefan Haupt
von Buchenrode pre svoju dcéru Hedalise, manželku majiteľa tovarníckeho panstva, baróna
Augusta Haupt – Stummera. Autorom projektu bol profesor Leo Bauer z Viedne. Stavbu
viedol architekt Ján Tomaschek z Nitry. Na jar roku 1945 pred príchodom frontu Nemci
kaštieľ vyrabovali, poškodili vnútorné zariadenie a podpálili ho. V roku 1950 bol kaštieľ
opravený a bola v ňom umiestnená Lesnícka majstrovská škola. Neskôr ho prevzalo
Ministerstvo vnútra SR. Teraz je to Európsky inštitút, ktorý poskytuje návštevníkom
ubytovanie s možnosťou stravovania. Kaštieľ sa nachádza približne 500 metrov od vodnej
nádrže Duchonka (Duchonka, 2009).
4.2.2 Obec Bojná
Názov obce Bojná, v minulosti vinohradníckeho mestečka s výsadami, má pôvod
pravdepodobne v praslovanskom slove „bojňa“, označujúcom usadlosť v blízkosti miesta s
vojenskou posádkou. Prvá hodnoverná písomná zmienka o existencii Bojnej pochádza z roku
1424. V priebehu 15. storočia zažila Bojná veľký rozvoj, a to vďaka blízkosti významnej
stredovekej diaľkovej komunikácie. Žiaľ, po tomto období prosperity prišla v roku 1530
pohroma počas ničivého tureckého nájazdu, po ktorom bola viac ako polovica domov v
Bojnej vypálená. Ale už koncom 16. storočia mestečko znovu prosperovalo, najmä vďaka
vinohradníctvu, remeslám, trhom a jarmokom. V 17. storočí mala Bojná svoj vlastný erb so
strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých bol v
Bojnej vysvätený v roku 1780, ale neskôr dvakrát vyhorel; v roku 1825 ho zrekonštruovali do
dnešnej podoby. Kaplnku Božského srdca Ježišovho postavili Bojňania v roku 1741 na
miestnom cintoríne z vďaky za ukončenie moru a cholery. Kaplnka sv. Urbana z roku 1843 je
postavená vo viniciach. V 18. storočí sa v Bojnej spomínajú štyri mlyny, pivovar, skláreň,
papierne a ďalej cechy klobučníkov, čižmárov, tesárov a pekárov, čo svedčí o čulej
hospodárskej činnosti. V 19. storočí k nim ešte pribudli tkáči, kováči, kotlári, klampiari a
39
hrnčiari. Ku koncu tohto storočia ale poničila bojnianské vinohrady choroba viniča (Dejiny
obce Bojná, 2010).
Obec Bojná leží v južnej časti Považského Inovca a sčasti na Nitrianskej pahorkatine, v
údolí potoka Bojnianka, v nadmorskej výške asi 211 metrov. Súčasťou Považského Inovca je
taktiež dominantný vrch Marhát (758 metrov) nachádzajúci sa neďaleko obce. Pohorie
oddeľuje stredné úseky povodia Váhu a Nitry. Chotár obce v dĺžke asi 9 km a šírke zhruba 4,5
km sa tiahne v smere juhovýchod – severozápad. Údolná rovina pozdĺž Bojnianky je široká
300 až 500 metrov. Severozápadnú polovicu tvoria lesy a juhozápadnú orná pôda. Horská
časť katastru obce Bojná je pramennou oblasťou. Tu v západnom úpätí vrchu Úhrad vo výške
370 metrov má prameň potok Bojnianka, ktorá je osou celého chotára a zároveň je
pravostranným prítokom rieky Nitry (Základné informácie o obci Bojná, 2010).
V obci od roku 2004 uskutočňuje archeologický ústav SAV v Nitre výskum, počas
ktorého sa podarilo nájsť mimoriadne dôležité pamiatky z obdobia našich dejín.
Prebiehajúci archeologický výskum na hradisku Valy pri Bojnej (viď príloha 3, obr. 1, 2)
potvrdzuje prítomnosť bojovej družiny na tejto lokalite už v 9.storočí, kedy bolo hradisko
pravdepodobne významným centrom Nitrianskeho kniežatstva. Našli sa tu unikátne pamiatky
z čias úsvitu národných dejín Slovákov a ich christianizácie (Dejiny obce Bojná, 2010).
Druhou lokalitou archeologických výskumov je Žihlavník – obora. Ako uviedol vedúci
výskumu Karol Pieta (2010) pre denník SME, pri výskume sídliska v lokalite Žihlavník-
obora sa nám podarilo identifikovať staršie osídlenie ako hradisko Valy. Dokazuje, že
Slovania sa na tomto mieste usídlili už niekedy v priebehu 8. storočia, teda o jedno storočie
skôr ako vzniklo hradisko Valy. Výskum bol zameraný na centrálnu časť rozsiahlej mohyly,
kde sa zistilo, že tu v priebehu 8. a 9. storočia prebiehali rituálne obrady. Našli sa zvyšky
hranice, keramické nádoby a množstvo zvieracích kostí z hovädzieho dobytka, ošípaných
a oviec. Podľa Pietu mohlo ísť o symbolický hrob, čoho dôkazom sú spomínané zvyšky
pohrebnej hostiny. Ide o mimoriadny objekt, ktorý vypovedá o pohrebných rituáloch a
náboženských predstavách starých Slovanov na našom území.
Stála expozícia vybraných archeologických nálezov z uvedenej lokality je zriadená v
priestoroch kultúrneho domu. Najdôležitejšími objavmi v Bojnej je súbor pozlátených
reliéfnych plakiet a bronzový zvon (viď príloha 3, obr. 4 - 10). Ďalej sa tu našli stovky
kovových, predovšetkým železných predmetov, kovanie opaskov, konský postroj, ostrohy,
potreby pre domácnosť a rôzne náraze a zbrane- bojové sekery, hroty šípov, strmene, zubadlá
a pod. (Dejiny obce Bojná, 2010).
40
Významné archeologické nálezy, ale aj pamätihodnosti a krásy prírody topoľčianskeho
regiónu dáva do pozornosti náučný chodník Považský Inovec (viď príloha 4, obr.1-6 ), ktorý
pripravila Regionálna rozvojová agentúra Topoľčiansko v spolupráci s obcami Mikroregiónu
pod Marhátom a Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Jeho cieľom je oživiť cestovný ruch
v tejto oblasti a prezentovať verejnosti významné historické pamiatky.
Náučný chodník zahŕňa západnú stranu topoľčianskeho okresu od Šalgoviec a Radošiny, cez
Nitriansku Blatnicu, vrch Marhát, Bojnú, až po Topoľčiansky hrad. Trasa náučného chodníka
začína v Radošine, kde sú významné nálezy zo staršej doby kamennej. Druhou väčšou
zastávkou je Nitrianska Blatnica s rotundou svätého Juraja a malým skanzenom
veľkomoravských obydlí. Chodník pokračuje na vrch Marhát, krajinnú dominantu v
zalesnenom hrebeni Považského Inovca s novovybudovanou 17 m vysokou rozhľadňou.
Náučný chodník zahŕňa západnú stranu topoľčianskeho okresu od Šalgoviec a Radošiny, cez
Nitriansku Blatnicu, vrch Marhát, Bojnú, až po Topoľčiansky hrad. Trasa náučného chodníka
začína v Radošine, kde sú významné nálezy zo staršej doby kamennej. Druhou väčšou
zastávkou je Nitrianska Blatnica s rotundou svätého Juraja a malým skanzenom
veľkomoravských obydlí. Chodník pokračuje na vrch Marhát, krajinnú dominantu v
zalesnenom hrebeni Považského Inovca s novovybudovanou 17 m vysokou rozhľadňou a do
Bojnej, ktorá vstúpila do povedomia verejnosti nedávnym objavom pozlátených plakiet. Tie
dokladajú christianizáciu a písmo na našom území ešte pred príchodom vierozvestcov Cyrila
a Metoda. Okrem plakiet sa v Bojnej našlo veľké množstvo ďalších nálezov – napríklad
odlievané zvony, kopije, šípy, strieborné a pozlátené šperky, bronzové predmety, železné
hrivny. Pochádzajú zo začiatku 9. storočia, teda z čias Pribinovho kniežatstva, keď v Bojnej
existovala aglomerácia troch hradísk. Ich pozostatky je možné vidieť ešte dnes. Stále
expozície nálezov z archeologických výskumov v lokalitách Jurko (Nitrianska Blatnica) a
Valy (Bojná) sa nachádzajú v múzeách obcí Nitrianska Blatnica a Bojná. Návštevník sa po
náučnom chodníku ďalej dostane až k Topoľčianskemu hradu. Prvá etapa náučného chodníka
bola spoločne s rozhľadňou na vrchu Marhát slávnostne otvorená 04.10.2008. Chodník sa
zároveň prepája s oblasťou Piešťan, kde je významná archeologická lokalita Ducové s
veľkomoravským veľmožským dvorcom. Organizačne projekt zabezpečuje Regionálna
rozvojová agentúra Topoľčiansko a Zduženie obcí Mikroregiónu pod Marhátom.
Archeologický ústav vydal informačného sprievodcu vo viacerých jazykoch, obce zabezpečili
informačné tabule (Náučný chodník Považský Inovec, 2010).
Na okraji obce na úpätí Považského Inovca, asi 10 km od okresného mesta Topoľčany sa
nachádza Ranč pod Babicou. Ranč ponúka komfortné ubytovanie pre 20 osôb s účelovým
41
vybavením, s kúpeľnou alebo sprchou. Reštaurácia s barom ponúka rybárske a poľovnícke
špeciality. Aktívnemu oddychu dominujú dva rybníky s možnosťou športového rybolovu
(viď prílohu 3, obr. 13) a súčasne s prípravou a konzumáciou vlastných úlovkov. Pre
milovníkov zvierat alebo deti je tu minizoo, kde môžu návštevníci vidieť párik levov
uprostred jazera na malom ostrovčeku. Ďalej tu uvidíte napríklad ťavy, opicu, dikobrazov,
jelene, muflóny, okrasné vtáctvo a iné. Pre deti je tu šmykľavka s preliezačkou, malý kolotoč,
ale aj možnosť previezť sa na koňoch v areáli. Pre spestrenie večerného posedenia v záhrade
penziónu slúži záhradný krb a ohnisko pre táborový oheň. Atmosféru spríjemňujú aj rôzne
hudobné podujatia. Vedľa minizoo je v štýle westernu postavených pár domčekov v ktorých
je možnosť sa aj ubytovať (viď prílohu 3, obr.11 ). V areáli Ranču pod Babicou nájdeme aj
relaxačnú pyramídu (viď prílohu 3, obr.12 ), v ktorej si môžete oddýchnuť a načerpať
energiu. Okolité lesy ponúkajú turistiku v príjemnom a tichom prostredí.
4.2.3 Obec Radošina
Obec Radošina vznikla na komunikačne veľmi exponovanom mieste, v jej chotári sa už
vo včasnom stredoveku križovali dôležité diaľkové cesty. Názov obce pochádza
pravdepodobne od potoka, ktorý sa prvýkrát spomína v listine nitrianskeho archidiakona
Vincenta z roku 1249 ako Radusna. V priebehu 13. storočia Radošina vyrástla na pomerne
ľudnatú dedinu. Nepokojné 16. a 17. storočie poznamenali vpády Turkov. Radošina v
roku 1605 vyhorela. Na začiatku 18.storočia pôsobil v Radošine kamaldulský mních fráter
Cyprián. Bol známy ako lietajúci mních - lietal na primitívnom rogale. V popredí slovenských
národných snáh v 18 stor. stálo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave, ktoré si dalo za cieľ
šíriť slovenský jazyk a literatúru. Medzi jeho zakladateľov v roku 1792 patrili aj radošinskí
farári Gabriel Fejerpataky-Belopotocký a Andrej Rišák. Všetky dostupné štatistiky
potvrdzujú, že obyvatelia Radošiny boli v prevažnej miere Slováci vyznávajúci katolícku
vieru (História, 2010).
Obec Radošina sa nachádza v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti okresu Topoľčany,
na rozhraní pohoria Považský Inovec a Nitrianskej pahorkatiny. Katastrálne územie obce sa
rozprestiera na rozlohe 3 438 ha. Podľa regionálneho geomorfologického členenia patrí celku
Považský Inovec a do dvoch podcelkov Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Najvyšší vrch
Marhát má 749 m n. m. Na území obce sa nachádza významný zdroj pitnej vody , z ktorého je
vodou zásobovaných deväť obcí (Základné údaje, 2010).
42
V chotári Radošiny, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca vo vápencovom brale
v polohe Horný Petrovič sa nachádza jaskyňa Čertova pec (viď príloha 5, obr.1, 2).
Archeologické nálezy (priečne a oblúkovité driapadlá, univerzálny – maustiersky hrot, vrtáky
a iné) dokázali, že jaskyňa bola osídlená už v období stredného paleolitu (asi 800 tisíc rokov
p.n.l.). Zistilo sa osídlenie aj z obdobia eneolitu, staršej doby železnej, stredoveku ako aj
novoveku. Jaskyňa Čertova pec patrí medzi tunelovité jaskyne a je priechodného charakteru.
Vznikla erozívnou činnosťou – prietokom vody. Priestor jaskyne osvetľuje oknovitý otvor na
jej ľavej strane. V roku 1981 bola jaskyňa aj s priľahlým okolím vyhlásená za chránený
prírodný výtvor. Z obdobia eneolitu (3000 – 2000 rokov p.n.l.) poznáme aj ďalšie praveké
sídliská a nálezy z polohy Brody, Dolný a Horný diel, Na vŕšku, Trnený mlyn
a Mračkovárske (História, 2010).
Významnou kultúrnou pamiatkou v obci Radošina je renesančný kaštieľ (viď príloha 5,
obr.3). Pôvodná renesančná stavba z druhej polovice 16. storočia bola v prvej tretine 17.
storočia za nitrianskeho biskupa (od roku 1596) Františka Forgáča (1566 – 1615) prestavaná.
Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako
letné sídlo. Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a má zvláštnu miestnosť nad bránou
zdobenou stĺpmi, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji. Podľa mobiliára
kaštieľa z roku 1804 tu bola sála s porcelánom z Viedne. Okolo kaštieľa mal biskup dva
parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný. Vo veľkej záhrade mal zemepán aj stromovú
škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku
1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny).
Gaštanica bola hlavnou ozdobou kaštieľa a biskupovo obľúbené miesto prechádzok. Od roku
1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu
rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine. Dnes je kaštieľ znovu
majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja, ako jediného
zariadenia svojho druhu na Slovensku. Kaštieľ je opravený a zadaptovaný pre potreby
komunity, ktorej cieľom je pomôcť chlapcom - sirotám, ktorí po osemnástom roku ukončujú
ústavnú výchovu a umožňujú im samostatný vstup do života (Kaštieľ, 2010).
4.2.3 Obec Podhradie
Prvá písomná zmienka o obci Podhradie pochádza z roku 1245, keď sa spomína ešte pod
pôvodným názvom Hornouc (Hrnovce). V druhej tretine 13. storočia nad obcou vznikol hrad,
stredisko hradného panstva Topoľčany, pod správu ktorého neskôr patrilo až 26 obcí. Význam
43
osady Hrnovce v blízkosti hradu vzrástol, postupne sa zmenila na služobnícku obec
Topoľčianskeho hradu, preto aj získala názov Podhradie. V roku 1390 je obec doložená ako
Waralya a v roku 1598 ako Podhragy. V 18. storočí význam obce začal pomaly klesať,
pretože správa Topoľčianskeho hradného panstva sa presunula do kaštieľa v Tovarníkoch. V
19. storočí sa to prejavilo aj výrazným poklesom počtu obyvateľov. Obec bola v roku 1913
premenovaná na Kövarhely, vtedy v nej žilo 446 obyvateľov (z toho 208 žien). Od vzniku
Československa sa používa súčasný názov obce – Podhradie. Počas SNP obyvatelia obce
výrazne podporovali partizánov pôsobiacich na území Považského Inovca a mnohí sa aj
priamo zapojili do bojov. V roku 1976 boli zlúčené obce Závada, Podhradie a Velušovce pod
jeden miestny národný výbor (MNV), ktorý bol situovaný do Závady. Podhradie získalo opäť
vlastnú samosprávu v roku 1990, kedy v obci žilo 282 obyvateľov (Základné informácie,
2011).
Obec leží na severozápadnom okraji okresu Topoľčany, približne 18 km na SZ od
okresného mesta Topoľčany. Je situovaná na východnom okraji pohoria Považský Inovec.
Kataster obce Podhradie má rozlohu 30,102 km². K 31. decembru 2004 v obci žilo 311
obyvateľov, pričom 158 z toho bolo žien (Kvasnicová, 2009).
Najznámejšou a najatraktívnejšou kultúrno-historickou pamiatkou v okrese Topoľčany je
zrúcanina Topoľčianskeho hradu (viď príloha 6, obrazok 1), ktorá sa nachádza na území
obce. Hrad práve prešiel prvou veľkou rekonštrukciou (viď príloha 6, obrazok ??? - a už na
jar bude sprístupnený pre verejnosť. Účelom rekonštrukcie a sanácie je vytvoriť podmienky
pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky,
ako aj možnosť usporadúvať spoločenské a kultúrne akcie. Hlavným dôvodom realizácie
zámeru je bez náročných zásahov do konštrukcií (zachovanie pôvodného vzhľadu ruiny)
realizovať prístupnosť a bezpečnosť hlavných priestorov hradu, ktoré sú vnímané ako
najatraktívnejšia zóna. Ide o hradné jadro s vežou a tie časti hradu, ktoré poskytujú výhľad do
širokého okolia. Patria medzi najnavštevovanejšie časti, ktoré lákajú turistov svojim
výhľadom na celú nitriansku kotlinu ale zároveň vzhľadom na svoj stav potrebujú najväčšiu
pozornosť ochrany a odborného zásahu rekonštrukčných prác (Topoľčiansky hrad, 2011).
Vznik hradu, ktorý je dnes známy ako Topoľčiansky hrad, sa spája so šľachtickým rodom
Čákovcov, ktorý sa stal okolo roku 1260 vlastníkom panstva Topoľčany. S darovaním
majetkov boli spojené aj povinnosti, ku ktorým patrila aj výstavba hradov slúžiacich na
ochranu kráľovstva. Keďže panstvo Topoľčany bolo situované v údolí rieky Nitra, vhodné
miesto na výstavbu hradu ako strediska panstva a súčasne ako opevneného bodu sa našlo na
jeho okraji. Tým miestom bola vápencovo-dolomitové bralo nad osadou Hrnovce, z ktorej sa
44
neskôr vyvinula obec Podhradie. Dôležitým faktorom pri výbere miesta bola aj skutočnosť, že
z tohto brala bol dobrý výhľad do údolia rieky Nitry a vizuálne spojenie s Uhrovským
hradom, hradom na Michalovom vrchu pri Klížskom Hradišti, so samotnými Topoľčanmi a
taktiež s hradom Gýmeš v pohorí Tríbeč. Najstaršou ranogotickou časťou Topoľčianskeho
hradu je horný hrad, ktorý tvorila obytná, hranolová veža (vonkajšie rozmery 9x9 m) a
obvodový múr. Ten vymedzoval areál v tvare nepravidelného polkruhu, 54 m dlhý a 33 m
široký. Veža pritom stála na najvyššom mieste na okraji skalnej steny a bola vstavaná do
obvodovej hradby. Okolo obvodového múru bola z vonkajšej strany mohutná priekopa, ktorá
bola zahĺbená do skaly. Jej zvyšky sú ešte aj dnes viditeľné západne a východne od
obvodového múru. Táto najstaršia stavebná fáza sa datuje do 3. tretiny 13. storočia a jej
iniciátorom mohol byť otec Matúša Čáka Trenčianskeho - Peter. Roku 1321, po smrti Matúša
Čáka, sa hrad dostal do vlastníctva kráľa. Niekedy v 1. polovici 14. storočia zdokonalili
vonkajšie opevnenie hradu o tzv. parkanovú hradbu, ktorá okrem iného chránila aj prístupovú
cestu na hrad. Predpokladá sa, že v tom čase bola postavená aj prvá hradná kaplnka, kde sa
slúžili bohoslužby aj pre obyvateľov obce Podhradie. Od roku 1389 patril hrad
Séchényiovcom, v rokoch 1434-34 ho obsadila a držala husitská posádka. Husiti hrad rozšírili
o prvé predhradie s dvojicou protiľahlých vstupných brán. Stred južnej hradby zabezpečili
päťbokou baštou, ktorá je prvou replikou táborského typu veží na Slovensku, ktorá je aj
historicky doložená ako husitská stavba. Hrad sa dostal naspäť k pôvodným majiteľom len
nakrátko, pretože hrad obsadili žoldnieri Jána Jiskru. Za bojov s Jánom Hunyadym bol hrad v
roku 1446 dobytý a vypálený. Potom hrad vlastnili rôzne šľachtické rody, napr. Országhovci,
Lošonciovci a Balašovci. Medzitým, v 2. polovici 16. storočia, bolo na východnej starne
vybudované druhé predhradie v tvare pretiahnutého oválu, o čo sa zaslúžil Štefan Balaša. Táto
jeho stavebná aktivita bola súčasťou protitureckých vojenských opatrení. Roku 1595 hrad
získali Forgáchovci a boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. Počas stavovských
protihabsburských povstaní uhorskej šľachty v roku 1644, v 80. rokoch 17. storočia a na
začiatku 18. storočia bol hrad viac ráz poškodený a opätovne opravovaný. Forgáchovci v 17.
storočí hrad renesančne prestavali, horný hrad rozšírili o nové obytné a hospodárske budovy.
Po porážke povstania Františka II. Rákocziho kráľovská komora skonfiškovala Šimonovi
Forgáchovi poškodený hrad a celé Topoľčianske panstvo. Odvtedy zostal hrad opustený a
pomaly pustol. Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia
presťahovali do reprezentačného priestranného kaštieľa v Tovarníkoch. Na prelome 19. a 20.
storočia rozpadávajúci sa hrad nechali čiastočne zakonzervovať a romanticky ho upravili.
45
Vežu dostavali dvoma stupňovitými štítmi, čím získala svoju neopakovateľnú charakteristickú
siluetu (Kultúrno-historické pamiatky, 2010).
Na hradnej veži je umiestnená trvalá expozícia o minulosti Topoľčianskeho hradu .
Okrem toho sa tu každý rok konajú rôzne kultúrne podujatia s bohatým programom, ako
napríklad Otvorenie kultúrneho leta (viď prílohu 6, obr. 2) a Otvorenie letnej turistickej
sezóny.
4.2.4 Obec Tesáre
V publikácii Združenie obcí Tríbečsko-inoveckého regiónu (2006) sa uvádza, že obec
Tesáre leží v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí
Považského Inovca na hornom toku potoka Zľava.
Prvá písomná zmienka o existencii obci, ako je uvedené v publikácii, pochádza z roku
1390 pod názvom Thezer. Miestna časť Kokošová sa ako Kokos spomína už v roku 1265.
Názov obce Tesáre súvisí s tesárskym remeslom. Je pravdepodobné, že už v 11. storočí tu boli
usadení tesári - služobníci nitrianskeho hradu. Táto hypotéza sa opiera o poznatok z Tesár,
ktoré ležia pri rieke Žitave (dnes Tesárske Mlyňany). Tie sa spomínajú už v roku 1075
a podľa svedectva zakladacej listiny Hronskobeňadického kláštora bývalo v tej obci 10
tesárskych majstrov. Tesári v dobe včasného stredoveku ručne opracovávali kmene na hrady
a dosky a zhotovovali aj kolesá i celé vozy a ich súčasti. Názov obce sa však vyvíjal
postupne. V roku 1930 je v listine zaznačená ako thezer, v roku 1481 ako Tezar, 1773 Teszér,
Thesare, 1808 Tesáry, v rokoch 1863-1907 bol názov obce Teszér. V dobe stupňujúcej sa
maďarizácie už tento názov nevyhovoval, a tak od roku 1907 až do zániku Uhorska vylepšili
na Nyitra-teszér. V rokoch 1920-1948 znel úradný názov Tesáry a až v roku 1948 meno obce
s definitívnou platnosťou bolo také ako dnes – Tesáre. Pomenovanie Kokošovej, na začiatku
20.storočia zlúčenej s Tesármi, sa odvodzuje od osobného mena Kakaš, čo po maďarsky
znamená kohút. Forma priezviska Kakaš vznikla pripodobením mena Gallus – čo znamená
Francúz. Istý človek menom Gallus bik v 12.storočí jobagiónom Nitrianskeho hradu. Je
pravdepodobné, že práve tu dostal za isté svoje služby zem a založil nielen sídlo, ktoré nieslo
jeho meno, ale aj zemiansky rod Kakašovcov z Kokošovej, ktorí tu bývali niekoľko storočí.
Tesáre i Kokošová územnosprávne patrili do Nitrianskej stolice, neskôr župy, potom do
Nitrianskeho kraja, od roku 1960 do Západoslovenského a v posledných rokoch opäť do
Nitrianskeho. V rámci stolice a župy patrili najskôr do Obdokovského služobného okresu,
potom do Topoľčianskeho. Súčasťou Topoľčianskeho okresu zostali až do súčasnosti. Od
začiatku 20.storočia patrí do obvodu tesárskeho chotára aj územie niekdajšej osady 46
Kokošová, ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Pýchou Tesár môže byť pôvodný ľudový
kroj. Hlavným zdrojom obživy pre niekdajších obyvateľov obce bolo po stáročia
poľnohospodárstvo. To, čo si roľník sám vyrobil a vypestoval, muselo stačiť na obživu jeho
rodiny. Obec vyprodukovala viac ako spotrebovala, a tak sa medzi vojnami predalo ročne 7 –
8 vagónov obilia. Medzi dôležité druhy obživy Tesárčanov i obyvateľov Kokošovej patrilo
vinohradníctvo. Existenciu panských i sedliackych viníc dokazujú dokumenty z druhej
polovice 16.storočia, no boli tu už oveľa skôr. Na začiatku 19.storočia však vinice zničili
choroby.
V spomínanej publikácii sú ďalej stručne opísané aj kultúrne pamiatky obce. V centre
obce je situovaný barokový Kostol sv. Martina, ktorý je najstaršou a zároveň hlavnou
pamiatkou minulosti v Tesároch. Bol zrekonštruovaný v roku 1772. Staršie pamiatky tvrdia,
že mohol vzniknúť už v stredoveku. V miestnej časti Kokošová je vybudovaný kaštieľ
obklopený parkom, v ktorom je viacero druhov vzácnych drevín, niekoľkoročná sekvoja,
ktorá je jedným z najvzácnejších drevín na Slovensku. V blízkosti kaštieľa bola v 18.storočí
vybudovaná Kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Obec Tesáre je i v súčasnosti
charakteristická tým, že ju obklopujú rozsiahle vinohrady, produktom ktorých je kvalitné
víno. V roku 2004 bola v obci umiestnená socha patróna vinohradníkov sv. Urbana. Okolitá
príroda ponúka rozmanité príležitosti na turistiku, prípadne cykloturistiku.
Na juhovýchodnom upätí Považského Inovca, v blízkosti jazera je v lese vytvorený
rozsiahly rekreačný areál Tesáre (viď prílohu 7, obr. 1). Svojou rozlohou 3 hektáre patrí
medzi najväčšie strediská v okolí. Ideálnou polohou a vybavením je vhodný pre športové
akcie, školy v prírode, detské letné tábory, ako aj krátkodobé rodinné pobyty. Objekt je
vzdialený 10 km od Topoľčian, 7 km od rekreačnej oblasti Duchonka a 2 km od obce Tesáre.
Areál je vybavený profesionálnym tenisovým kurtom, volejbalovým a basketbalovým
ihriskom, ale aj bežeckou dráhou. Všetky povrchy okrem futbalového ihriska tvorí umelá
tráva. K dispozícii sú stolný tenis, átriové ohnisko, vírivá vaňa pre 9 osôb, posilňovňa a
vonkajší plavecký bazén 20 x 10 m. Veľkou atrakciou pre najmenších je detský tobogan
priamo v areáli strediska. Celý areál je oplotený, má nočné osvetlenie ako aj kompletné
ozvučenie .V prípade nepriaznivého počasia disponuje multifunkčnou disko arénou/učebňou.
Atraktivitu areálu doplňuje udržiavaná parková architektúra ako aj umelé jazero s chovom rýb
(Vitajte v rekreačnom areáli Tesáre, 2008).
Rekreačné zariadenie Tesáre poskytuje veľa možností pre organizovanie športových ako
aj firemných akcií. Jednou z nich je Fitnes víkend, ktorý sa stal tradíciou a teší sa veľkému
47
záujmu klientov. Môžete stráviť príjemný víkend plný pohybu (aerobik, Tai Chi), alebo
využiť ďalšie služby ako napr. masér, manikúra, pedikúra (Šport a relax, 2008).
Ubytovanie v areáli je možné v hlavnom pavilóne, alebo v chatkách. Hlavný pavilón tvorí
murovaná dvojposchodová budova. Poskytuje ubytovanie pre 93 osôb. Izby sú 4 – 6 lôžkové s
vlastným sociálnym zariadením .K dispozícii je aj apartmán s kuchynkou, spoločenskou
miestnosťou, sociálnym zariadením. Vykurovanie budovy zabezpečuje centrálne kúrenie. V
hlavnom pavilóne sa nachádza aj miestnosť zdravotného strediska. Pre nenáročných,
turisticky založených návštevníkov je k dispozícii 19 chatiek s kapacitou 76 lôžok. Chatky sú
štvorlôžkové, bez príslušenstva. Sociálne zariadenie je situované v blízkej centrálnej časti
areálu. V blízkosti sa nachádzajú športoviská a bazén (Ubytovanie, 2008).
4.2.5 Obec Oponice
Obec Oponice sa nachádza v Nitrianskom samosprávnom kraji, v okrese Topoľčany. Od
okresného mesta Topoľčany je obec Oponice vzdialená štrnásť kilometrov. Nad obcou sa
tiahne Tribečské pohorie s najvyšším vrchom Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 metrov
nad morom. Nadmorská výška v strede obce Oponice je 168 metrov nad morom a v chotári
152–503 metrov nad morom. Rozloha katastrálneho územia obce Oponice je 1229 ha. Časťou
obce Oponice preteká potok, ktorý sa vlieva do rieky Nitry (Polohopis, 2011).
http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice
Oponice sa približne do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice. Obec
Súlovce boli vždy filiálkou farnosti Oponice. Obec Veľké Oponice sa nachádzala v časti
od Nitry smerom po farský chrám. Táto časť patrila do vlastníctva šľachtickej rodiny
grófov Apponyiovcov. Obec Malé Oponice sa rozkladala od farského chrámu smerom k
obci Kovarce a Súlovce. V tejto časti obce boli majiteľmi pôdy viaceré zemianske rodiny:
Bartakovičovci, Gjeciovci, Marcibániovci, Franknerovci, atď. Obe obce rozdeľovala iba malá
cesta nazývaná „Kostolná“ (Malé a Veľké Oponice, 2011).
Prvé konkrétne doklady o prítomnosti človeka v chotári Oponíc pochádzajú až
z neolitu (5000–3000 rokov pred Kr.). Západné tribečské podhorie patrí k starým sídelným
oblastiam, kde sa s prítomnosťou človeka stretávame od mladšej doby kamennej.
Najzreteľnejším dokladom ľudskej prítomnosti v týchto končinách však bolo
zhotovenie keramiky, ktorá našla široké uplatnenie v neolitických roľníckych domácnostiach.
Črepový materiál s lineárnou keramikou zo staršej fázy neolitu sa našiel pri archeologických
prieskumoch roku 1978 na miernej vyvýšenine na pravej strane cesty vedúcej z miestneho
48
kaštieľa k hradu. V priebehu doby halštátskej čiže staršej doby železnej (700–400 pred Kr.),
keď sa Ponitrie stáva pomerne husto osídleným regiónom. Tunajšie roľnícke obyvateľstvo si
na svoju obranu začína budovať mohutné výšinové zemné hradiská, ktoré poskytujú v prípade
nebezpečenstva ochranu osadám zo širokého okolia. Stopy takéhoto hradiska sú dodnes dobre
viditeľné na vrchole Tríbeča. Aj v neskorších časoch lákali tunajšie priaznivé prírodné
podmienky k zakladaniu stálych, či dočasných sídel. Nezmazateľnú stopu tomuto regiónu
vtlačili naši slovanskí predkovia, ktorí na prelome 5. a 6. storočia po Kristovom narodení
začali osídľovať stredné Ponitrie. V priebehu 8. a 9. storočia tu vznikla hustá sieť sídlisk.
Tunajšie obyvateľstvo prežilo bez väčšej ujmy aj nepokojné 10. storočie, keď sa po násilnom
zániku Veľkej Moravy územie Slovenska postupne dostalo pod nadvládu starých Maďarov a
dynastie Arpádovcov. Územie dnešného chotára obce Oponice i obce Súloviec vykazuje
rovnako ako ich najbližšie okolie všetky znaky starobylého osídlenia, ktoré sa tu formovalo
niekoľko storočí. Konkrétnejšie predstavy o existencii jednotlivých sídel však získavame až v
polovici 13. storočia vďaka prvým listinným svedectvám, ktoré obyčajne zaznamenávajú
majetkovoprávne zmeny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v tom čase existovalo
viacero menších územných a sídlištných celkov, ktoré sa v neskoršom období postupne
integrovali do chotára dnešných Súloviec. O tom, kedy a ako obce vznikli nemáme žiadne
písomné dokumenty. Najstarším písomným dokumentom spomínajúcim existenciu obcí
Oponice i Súlovce je listina Nitrianskej kapituly datovaná v Šahách 16. november 1244.
Podľa tejto listiny roku 1244 sa kráľ Belo IV. rozhodol darovať majetok šľachticov z
Lefantoviec, zem Parnú (dnes Biely Kostol), mestu Trnave. Aby odškodnil komesa Derša a
jeho bratov, synov Ondreja z Lefantoviec, rozhodol sa im darovať zem Nitrianskeho hradu
zvanú Dubnica, ktorej chotár spolu s lesmi mal rozlohu 10 popluží (okolo 600 ha). Kráľ
zároveň prikázal Nitrianskemu biskupovi Adamovi II. (1243–1252), aby presne ohraničil
darovaný majetok. Z obchôdzky chotára je celkom zrejmé, že roku 1244 spomínaná Dubnica
predstavuje chotár dnešných Súloviec. Práve pri opise chotára Súloviec (Dubnice) sa
spomínajú oboje Oponice. Ohraničenie sa začalo na juhozápade, kde sa stretali chotáre
Dubnice (Súloviec), Malých Oponíc a zaniknutej dediny Podlužany, ležiacej v priestore
medzi Malými Oponicami a Kovarcami, v blízkosti rieky Nitry. Z tohto miesta hranica po
prekročení potoka Dubnica a veľkej cesty smerovala na sever k iným Podlužanom. Odtiaľ
smerovala k osade patriacej Egídovi. Chotár Dubnice ďalej sledoval spomínanú veľkú cestu
(hradskú spájajúcu Nitru s hornou Nitrou) a po Podlužanoch začal susediť s dedinou
Trepkovce. Odtiaľ chotárna hranica išla povedľa akýchsi ovocných stromov až k zemi zvanej
Ladina a odtiaľ smerovala k Tribečskému pohoriu a na jeho hrebeni najprv chotár Dubnice
49
susedil s majetkom akéhosi Alexandra a potom s chotárom majetku Zoborského kláštora
(Kostoľany pod Tríbečom). Odtiaľ sa chotárna hranica stáčala na západ povedľa majetku
patriaceho synovi Madiu a klesala po lesnej ceste až k miestu, kde ohraničovanie začalo. Na
tomto mieste susedila Dubnica s Malými Oponicami, v ktorých už vtedy stál farský chrám
(Dejiny, 2011).
Králik (2010) popísal na oficiálnej internetovej stránke všetky kultúrno-historické
pamiatky v článku Dominanty obce. V článku uvádza, že súčasnou neprehliadnuteľnou
dominantou obce je Oponický hrad (viď príloha 8, obr.1), ktorý sa týči z Tribečského
pohoria už od 13. storočia, kedy mal hrad úlohu chrániť Nitriansky kniežací hrad pred
nájazdmi Tatárov a neskôr Turkov. Pre hrad je medzníkový rok 1392 kedy ho získava do
svojej držby uhorský šľachtický rod Apponyiovcov, ktorý si zoberie názov obce do svojho
predikátu a píše odvtedy Apponyi de Nagy Appony alebo Oponickí z Veľkých Oponíc. Rod
vykoná na hrade nevyhnutné prestavby, ale jeho celkový vzhľad podstatnejšie upraví, opevní
a zmodernizuje až renesančná prestavba Benediktom Apponyim v roku 1542. Hrad dostane
pevnejšie opevnenie a je obohnaný vodnou priekopou s padacím mostom na západnej strane
hradu. Opevní sa aj veža Tereš, ktorá je dominantou hradu na jeho juhozápadnom nároží a v
ktorej sú počas tureckých vojen na našom území ochraňované cennosti zemanov zo širokého
okolia. Turkom sa hrad nikdy nepodarilo dobyť. To čo sa nepodarilo početnej tureckej presile
dokončila ľudská hašterivosť Apponyiovcov a „krádež storočia“, ktorá sa tu odohrala
10.augusta roku 1514. Jej iniciátorkou bola šľachtičná bažiaca po bohatstve z neďalekej obce
Anna Ludanická. Tento prípad dozoroval sám palatín, tak závažná sa z toho stala
udalosť. Ľudská hašterivosť medzi Apponyiovcami spôsobila to, že začiatkom 17. storočia sa
rozhodli hrad opustiť a keďže sa nevedeli dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu
jednoducho ho ponechali svojmu osudu. Ten chátral a stal sa v roku 1708 baštou povstaleckej
armády Františka Rákocziho II., čím si podpísal rozsudok totálneho zániku. Po potlačení
povstania cisárskou armádou bol spolu s ostatnými slovenskými hradmi zbúraný a odvtedy je
v ruinách. V 19. storočí sa stal vďačným námetom spisovateľov, básnikov či maliarov, ktorí
tu nachádzali pokoj a inšpiráciu. Apponyiovci mali k hradu samozrejme aj naďalej patriotský
vzťah a tak ho udržiavali až do 30. rokov 20. storočia.
Po druhej svetovej vojne bol sporadicky udržiavaný asi do 60. rokov, konávali sa tu oponické
majálesy, ale postupne sa upustilo aj od týchto podujatí. Hrad začal chátrať a zarastať
náletovými kríkmi a drevinami.
Ten istý autor ďalej píše, že hradu začalo svitať na lepšie časy v roku 2000, kedy skupina
nadšencov založila v Oponiciach Občianske združenie Apponiana, ktorého cieľom bola 50
záchrana Oponického hradu ako dominanty Oponíc a tohto regiónu. Odvtedy sa podarilo hrad
vyčistiť od stoviek náletových drevín a stromov, ktoré vyrastali z hradných múrov, spomaliť
deštrukciu muriva a pravidelným kosením a likvidovaním týchto škodlivých drevín zabrániť
pokračujúcej deštrukcii hradného areálu. Treba vyzdvihnúť obrovskú snahu a neutíchajúci
entuziazmus hŕstky nadšencov, ktorí sa každoročne nielenže pasujú s „matkou prírodou“, ale
idú ešte ďalej a budujú zborenú juhozápadnú vežu „Tereš“ kedysi tak významnú a strategickú
dominantu hradu. Jej zastrešenie sa odhaduje na 2-3 roky a ak sa to týmto nadšencom podarí,
budú prví od Rákocziho povstania, komu sa niečo také za 300 rokov podarilo. Na hrad vedie
v súčasnosti turistický chodník z obce. Už v obci pri vstupnej bráne do parku veľkého
kaštieľa sa nachádza veľká informačná tabuľa o hrade v 3 jazykoch, kde turisti dostanú
prvotné informácie o tejto dominante. Z obce to na hrad rezkým krokom návštevník zvládne
za 30 minút a odmenou mu bude majestátne kamenné sídlo týčiace sa z Tribečského pohoria a
panoráma na dolinu od Zobora až po Bánovecko.
Oponický hrad je nesmiernym turistickým lákadlom a ako kedysi napísal Ľ. Janota s
nostalgiou poznačenou stáročiami nám „jeho obhorené múry pripomínajú kýpte starca, ktorý
sa zmieruje s myšlienkou úplného zániku a rezignovane hľadí do hrobu“. Veríme, že toto
ponuré krédo z 30. rokov minulého storočia OZ Apponiana zmení na optimistickú a nový
dych naberajúcu éru hradu.
Králik (2010) v spomínanom článku ďalej opisuje aj malý renesančný kaštieľ, ktorý dnes
slúži ako Apponyiho poľovnícke múzeum (viď príloha 8, obr.2). Je to renesančná stavba zo
16.-17. storočia. Kedysi ho obývala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú
pochovaní v severnej hrobke tunajšieho kostola. V 19. storočí kaštieľ získali Apponyiovci.
Nikdy tu však nebývali, využívali ho predstavení veľkostatku, tak tomu bolo až do roku 1924,
kedy ho gróf Henrich Apponyi odstúpil obci Oponice za podlžnosti obecných daní. Odvtedy
až do súčasnosti kaštieľ patrí obci Oponice. Za I. ČSR bola na prízemí kaštieľa zriadená
četnícka (žandárska stanica), ktorú ešte aj počas 1. svetovej vojny viedol Jozef Štefánik. Celé
prvé podlažie kaštieľa využíval miestny všeobecný lekár MUDr. Jozef Šeley ako svoju
privátnu ordináciu a súkromný byt. V Oponiciach pôsobil tento lekár až do svojej smrti v roku
1945. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ využívaný na rôzne „dobrodružné“ účely, ktoré mu
nepridali na rozkvete. Záblesk nádeje bol v pol. 70. rokov kedy bol kaštieľ zrenovovaný a boli
zachránené empírové maľby na poschodí obnovou a injektážou stropov, ktoré hrozili
zrútením. V roku 1993 obec povolila založenie Apponyiho múzea, ktoré tu funguje dodnes.
Nachádza sa v ňom vyše 2500 exponátov viažucich sa na rod Apponyiovcov. Sú tu obrazové
zbierky, dobový mobiliár, časť slávnej rodinnej knižnice založenej v roku 1774, poľovnícke 51
trofeje, sakrálne predmety z miestneho kostola a veľa iných dobových predmetov. Od roku
2005 je na prízemí múzea inštalovaná výstava artefaktov spadnutých spojeneckých lietadiel v
Tribečskom pohorí na sklonku druhej svetovej vojny.
Najväčší potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v obci v blízkej budúcnosti vidí ten istý
autor vo veľkom renesančnom kaštieli (Apponyiovské rodové sídlo). Tento kaštieľ sa
nachádza na rozdiel od predchádzajúceho v nádhernom prostredí takmer 7 ha anglického
parku v západnej časti obce. Kaštieľ bol postavený Apponyiovcami v 16.-17. storočí.
Obývaný bol príslušníkmi tohto rodu až do roku 1940. Prišli sem bývať z hradu a kaštieľ
postupne prestavovali až do 19. storočia, kedy tu naposledy v rokoch 1844-46 pribudlo
severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Apponyiovskej bibliotéky a kaštieľ tak
dostal definitívnu podobu písmena U. V parku sa nachádzajú významné a vzácne dreviny či
solitéry, fontána či tenisové antukové kurty založené samotnými Apponyiovcami. Po smrti
posledného majiteľa panstva, grófa Henrika Apponyiho v roku 1935, kaštieľ spolu s
panstvom kúpil veľkostatkár Ing. Vít Slezák, ktorý v kaštieli s rodinou nielen býval, ale na
priľahlom majeri hospodáril a zveľadil tunajšie vinice, rastlinnú a živočíšnu výrobu. Bohužiaľ
v roku 1948 mu podnik znárodnili a skonfiškovali, kaštieľ slúžil na rôzne výučbové
a politické účely. V polovici 70. rokov kaštieľ získala bezodplatne VŠP v Nitre, ktorá ho
začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Po roku 1989
však škola z finančných dôvodov musela od svojho zámeru ustúpiť a budovu s parkom už len
udržiavala. V roku 2007 ruinu kaštieľa so zdevastovaným parkom odpredala spoločnosti I&P
Slovakia a.s., ktorá v tomto období už finišuje s excelentnou prestavbou kaštieľa (viď príloha
8, obr. 3, 4). v duchu doby a približne v polovici roku 2011 chce kaštieľ otvoriť ako luxusný
hotelový komplex s nadštandardnými službami v rámci regiónu. Pre milovníkov histórie a
turistov bude určite dôležité uviesť, že do severného krídla zrenovovaného kaštieľa sa po
desiatkach rokov znovu vráti slávna Apponyiovská bibliotéka s takmer 30 000 zväzkami
vzácnych kníh, čím sa tento hotelový komplex stane na Slovenskú jedinečným.
Park taktiež prechádza revitalizáciou, obnovujú sa trávnaté plochy, nanovo bude
postavená zámocká fontána, ktorá medzičasom bola zdevastovaná a obnovené sú aj tenisové
kurty v parku s moderným povrchom a umelým osvetlením. Vôbec iluminácia či už parku
alebo budovy kaštieľa bude dych vyrážajúca samozrejme s ohľadom na historické pozadie a
rešpektujúc dobovosť a vzhľad svietidiel, budú si môcť návštevníci, či už hotela alebo parku,
vychutnať čaro minulých storočí v nádhernom historickom komplexe a to už onedlho.
52
4.3 SWOT – analýza
Silné stránky
- výhodná geografická poloha okresu
- priaznivé pôdno-klimatické podmienky pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu
- bohatý prírodný potenciál
- vodné plochy (.Duchonka, Tesáre, Nemečky, Kulháň)
- rekreačné strediská (Duchonka, Tesáre)
- bohaté prírodné a historické dedičstvo (kúrie, kaštiele, hrady a pod.)
- zachovalé prvky ľudovej kultúry
- archeologické náleziská, vzácne vykopávky
- turistické chodníky, cykloturistické trasy
- dostatok ubytovacích a stravovacích zariadení
- realizácia projektov financovaných z fondov Európskej únie
- náleziská termálnej vody v katastrálnom území obce Prašice
Slabé stránky
- nízka kvalita ubytovacích a stravovacích služieb
- nedostatok finančných zdrojov na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu
- nedostatočná propagácia okresu ako objektu cestovného ruchu
- nízke environmentálne povedomie obyvateľstva
- nízke povedomie obyvateľstva v oblasti vidieckeho cestovného ruchu
- nedostatočne rozvinutá technická infraštruktúra v oblastiach s rekreačným využitím
- nedostatok informačných tabúľ informujúcich o objektoch cestovného ruchu
- nedostatočne upravené okolie objektov cestovného ruchu
- zlé hygienické podmienky vo vodných nádržiach – nemožnosť kúpania
Príležitosti
- obnova chátrajúcich historických pamiatok
- využitie termálnych nálezísk pre rekreačné účely
- výstavba nového strediska cestovného ruchu v blízkosti nálezísk termálnej vody
- zvýšenie atraktivity rekreačných stredísk
53
- získavanie finančných prostriedkov z fondov EÚ prostredníctvom projektov
- vytvorenie systému propagácie územia
- rekonštrukcia a modernizácia zastaraných ubytovacích a stravovacích zariadení
- usporadúvanie hromadných spoločenských podujatí s cieľom pritiahnuť turistov do
stredísk cestovného ruchu
- zvyšovať povedomie obyvateľstva v oblasti vidieckeho cestovného ruchu
- vstup vonkajších investorov do vidieckej ekonomiky
- využitie rekreačného potenciálu v okrese
Ohrozenia
- poškodzovanie životného prostredia
- vznik čiernych skládok v okolí stredísk cestovného ruchu
- chátranie kultúrnych a historických pamiatok
- nedostatočný záujem obyvateľstva o rozvoj vidieckeho cestovného ruchu
- nízka kvalitatívna úroveň poskytovaných služieb
- strata identity vidieka
5. Diskusia
Potenciál krajiny pre cestovný ruch sa podľa Krogmanna (2005) hodnotí z aspektu socio-
ekonomickej aktivity. Vzťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne veľké územia. Vyjadruje
spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu bez ohľadu na
to, či sa záujem o existujúce podmienky realizuje, alebo či územie zostane nevyužité.
Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré v danej
oblasti má k dispozícii cestovný ruch.
S tvrdením pána Krogmanna súhlasíme a myslíme si, že aj okres Topoľčany má kvalitný
prírodný potenciál, ktorý poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.
54
Nachádzajú sa tu viaceré prírodné výtvory, ktoré by mohli byť pre návštevníkov atraktívne,
ale ľudia ich využívajú len v malej miere, alebo vôbec.
V rozvoji cestovného ruchu v súčasnosti však existujú určité nedostatky a bariéry, ktoré
bránia jeho dynamickejšiemu a efektívnejšiemu vývoju. Autori Haspra, Mach (1993)
definovali tieto bariéry ako nedostatok ubytovacích kapacít voľného cestovného ruchu, ich
štruktúra a kvalitatívna úroveň, nedostatočné využívanie kapacít decentralizovanej podnikovej
rekreácie, ktorá svojim rozsahom prevyšuje komerčné zariadenie a viaže mimoriadne
atraktívne lokality, deficit stravovacích služieb, výrazný deficit športových, rekreačných,
rehabilitačných, zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb.
S týmto tvrdením takisto vo väčšej miere súhlasíme. Nesúhlasíme však s tvrdením
nedostatočných ubytovacích kapacít a stravovacích zariadení. V okrese je možnosť
ubytovania vo viacerých hoteloch a penziónoch, nachádza sa tu veľké množstvo súkromných
chát a autocamping v. S ostatnými tvrdeniami ako kvalitatívna úroveň ubytovacích zariadení,
nedostatočné využívanie kapacít, výrazný deficit športových, rekreačných, rehabilitačných,
zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb sa stotožňujeme.
Mach a i., (1995) definoval niekoľko slabých stránok vidieckeho turizmu a agroturizmu.
Patrí medzi ne aj nevhodná štruktúra materiálno-technickej základne (prevažujú skôr
ubytovacie zariadenia hotelového charakteru), nedostatok finančných zdrojov (najmä
bankových úverov) na rozvoj a prevádzku vidieckeho turizmu a agroturizmu, nedostatočná
odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto oblasti, malý stupeň finalizácie
poľnohospodárskej výroby v agroturistických zariadeniach. Takisto aj skúsenosti vidieckeho
obyvateľstva s vidieckym turizmom a agroturizmom sú veľmi malé. Obyvatelia majú iné
životné návyky a nie sú ochotní ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí. Toto tvrdenie
nám potvrdil aj dotazníkový prieskum, v ktorom nám na otázku, čí by boli respondenti
ochotní prenajímať izbu, alebo časť svojho domu pre turistov odpovedalo z 88 ľudí kladne len
17 ľudí, čo je veľmi málo. Pravdou je aj to, že v okrese prevažujú ubytovacie zariadenia
hotelového charakteru a aj odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto oblasti je
nedostatočná.
55
6. Návrhy na využitie výsledkov
Po preskúmaní a analýze prírodného potenciálu v okrese Topoľčany sme dospeli
k poznaniu, že okres disponuje bohatým prírodným potenciálom, ktorý však často nie je
využívaný v dostatočnej miere. Vo väčšine prípadov je to z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Preto by sme navrhli miestnym samosprávam zodpovedným za rozvoj ich
územia, aby sa viac zaujímali a snažili získať dostupné finančné prostriedky z fondov
Európskej únie. Na to je potrebné, aby si jednotliví zástupcovia miestnych samospráv určili
konkrétnych pracovníkov, zaškolili ich pre vypracovávanie projektov, prostredníctvom
ktorých je možné získať finančné prostriedky a aplikovať to do praxe. Na druhej strane, za
56
posledné roky bol zaznamenaný aj nárast počtu vypracovaných a úspešných projektov
smerom k Európskej únii. Momentálne prebieha vo viacerých obciach v okrese revitalizácia
obcí prostredníctvom finančných prostriedkov získaných zo štrukturálnych fondov (Prašice,
Solčany, Kovarce a i.).
Ďalším našim návrhom pre konkrétne rekreačné strediská opísané v diplomovej práci, ale
aj iné strediská nachádzajúce sa v okrese je, aby sa ich majitelia snažili čo najviac zatraktívniť
svoje zariadenia, či už prostredníctvom modernizácie zastaraného vybavenia, alebo aspoň
úpravou okolia, ktoré je často zanedbávané. Nepekný pohľad na schátrané zariadenia
a neupravené okolie odrádza návštevníkov, ktorí už po tejto skúsenosti nejavia záujem
o danú lokalitu. Tieto by sa po úprave okolia a zmodernizovania svojich zariadení stali
omnoho príťažlivejšími pre návštevníkov, ktorí by sa tu cítili príjemne a radi by sa sem znova
vracali, alebo zariadenia odporučili svojim známym.
V neposlednom rade je veľmi dôležitá aj propagácia jednotlivých rekreačných stredísk,
kultúrnych a historických pamiatok, ktorá je v okrese na veľmi nízkej úrovni. Zvýšenie
povedomia obyvateľstva a širšej verejnosti o existencii jednotlivých pamiatok, stredísk,
zariadení cestovného ruchu a poskytovaných službách sa môže realizovať prostredníctvom
rozmiestnenia informačných tabúľ a plagátov v okrese, uverejňovania reklám a spotov
v médiách, alebo usporadúvania rôznych spoločenských podujatí v týchto strediskách.
V dotazníkovom prieskume sme zistili skutočnosť, že pre ľudí sú najväčším lákadlom
vodné plochy, kúpaliská a aquaparky. V okrese je však nedostatok príležitostí na kúpanie.
Preto si myslíme, že vyčistením vodných plôch a vytvorením vhodných podmienok na
kúpanie v rekreačných strediskách nachádzajúcich sa v okrese, by sa tieto strediská stali ešte
príťažlivejšími, čo by prispelo aj k ich atraktívnosti a zvýšeniu návštevnosti. V tomto smere
by k rozvoju cestovného ruchu mohol prispieť aj fakt, že sa tu nachádzajú náleziská termálnej
vody na katastrálnom území obce Prašice. Po prilákaní nového investora, alebo získaní
prostriedkov zo štrukturálnych fondov, by sa v tej oblasti mohlo vybudovať nové termálne
kúpalisko, alebo aquapark, ktorý by znamenal veľký prínos k rozvoju celého okresu.
57
7. Záver
Aj keď okres Topoľčany v súčasnosti nepatrí medzi najnavštevovanejšie regióny na
Slovensku, disponuje bohatým a rozmanitým prírodným potenciálom, ktorý by mohol byť
prospešne využitý pre celkový rozvoj okresu. V okrese sa nachádzajú nádherné pohoria
s množstvom turistických chodníkov a cykloturistických trás, viacero vodných nádrží, ako aj
veľa zaujímavých kultúrnych a historických pamiatok, ktoré by mohli byť vhodne využité pre
rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese. Nachádza sa tu niekoľko dominánt cestovného
58
ruchu, ktoré sú pravidelne navštevované, ostatné sú žiaľ menej známe a takisto aj využívané.
Medzi najviac populárne oblasti patrí rekreačné stredisko Duchonka, kde sa pravidelne konajú
rôzne spoločenské podujatia, ktoré sú pre mladých ľudí najviac vyhľadávané, čo sme zistili aj
prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Najnavštevovanejšou historickou pamiatkou je
Topoľčiansky hrad týčiaci sa nad obcou Podhradie, ktorý práve prešiel prvou veľkou
rekonštrukciou. V oblasti kultúry je najznámejšie Radošinské naivné divadlo, ktoré je
populárne nielen na slovenských, ale aj zahraničných divadelných javiskách.
Pri vypracovávaní diplomovej práce sme však prišli aj na určité pozitíva, ktoré sa
dotýkajú predovšetkým obnovy niektorých kultúrnych Pri vypracovávaní diplomovej práce
sme dospeli aj k viacerým pozitívnym faktom v oblasti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu.
Príkladom je rekreačné stredisko Tesáre, ktoré je už dnes vybudované na omnoho vyššej
úrovni ako tomu bolo ešte pred pár rokmi. Druhým ukážkovým príkladom je veľký
renesančný kaštieľ v Oponiciach, z ktorého sa onedlho stane luxusný hotelový komplex s
nadštandardnými službami a so slávnou Apponyiovskou bibliotékou s takmer 30 000
zväzkami vzácnych kníh. V neposlednom rade je to aj rekonštrukcia najväčšej historickej
dominanty okresu - Topoľčianskeho hradu. Pozitívom je však aj postupné uvedomovanie si
užitočnosti a celkového prínosu kultúrneho a prírodného potenciálu. Zdá sa, že ľudia si
začínajú uvedomovať vzácnosť prírodných, kultúrnych a historických pamiatok a chcú ich
využiť pre dobro veci a zachovať toto bohatstvo aj pre ďalšie generácie.
8. Zoznam použitej literatúry
ARMSTRONG, G. a i., 2009: Marketing and introduction. [on-line]. Taliansko: Rotolito
Lombarda, 2009. [cit. 2011-01-29]. 613 s. ISBN 978-0-273-71395-1
BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V. – JARÁBKOVÁ, J. 2007: Cestovný ruch a
samospráva. Nitra: SPU, 2007. 100 s. ISBN 978-80-8069-862-1
BERESECKÁ, J. – FÁZIKOVÁ, M. 2009.: Systémy hodnotenia kvality ubytovacích
zariadení vo vidieckom cestovnom ruchu vo vybraných štátoch EÚ a v SR. IN. REGIÓNY -
59
VIDIEK - ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA: SPU, 2009.
ISBN 978-80-552-0259-4
BOROVSKÝ, J. a i. 2008. Cestovný ruch – trendy a perspektívy. Bratislava : IURA
EDITION, spol. s r.o., 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3.
Cyklotrasy. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:
http://www.prasice.sk/index.php/cyklotrasy
Dejiny obce Bojná. 2010. [on-line]. [cit.2011-02-29]. Dostupné na:
http://www.bojna.sk/dejiny-obce.phtml?id3=31242
Detsky tábor Duchonka Land na mape. 2011. [on-line]. [cit.2011-03-29]. Dostupné na:
http://detske-letne-tabory.duchonkaland.sk/detsky-tabor-duchonka-land-na-mape.html
DRDOŠ, J. 1983: Landscape Synthesis. Geoekological Foundations
Duchonka. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:
http://www.prasice.sk/index.php/duchonka
FEHÉR, A. 2006: Prírodné zdroje, ich využitie a ochrana. Nitra : SPU, 2006. 126 s. ISBN
80-8069-692-2.
FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rokzvíjet místni cestovní ruch. Praha: Grada
Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X
FORET, M. – TURČÍNKOVÁ, J. 2005: Cestovní ruch. Brno.: Mendelova zemnědělská
a lesnická univerzita v Brně, 2005. 108 s. ISBN 80-7157-838-x.
GONDOVÁ, M. 1995: Rozvoj podnikania vo vidieckom turizme a agroturizme. Nitra: APRV
Nitra, 1995. 56 s. ISBN 80-967880-4-3
GÚČIK, M. a i. 2006: Výkladový slovník pre cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo.
Bratislava: Slovenské peagogické nakladateľstvo, 2006. 216 s. ISBN 80-10-00360-3
HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004: Agroturistika. Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2004.
154 s. ISBN 80-8069-451-6
HASPRA, R. – MACH, F. 1993: Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku: metodická
pomôcka pre agropodnikateľov číslo: 1. Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 165 s. ISBN
80-88731-02-x
História. 2010. [on-line] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02]. Dostupné
na: http://www.radosina.sk/obec-radosina/historia/
História a súčasnosť obce Prašice. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:
http://www.prasice.sk/index.php/historia-a-suasnos
Historické pamiatky. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:
http://www.prasice.sk/index.php/historicke-pamiatky
60
CHRENEKOVÁ, M. 2009: Podpora rozvoja vidieka v EÚ. IN. REGIÓNY - VIDIEK -
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA: SPU, 2009. ISBN 978-80-
552-0259-4
JAKUBÍKOVÁ, D. 2009: Marketing v cestovním ruchu. Praha: Grada Publishing, a.s. 2009.
288 s. ISBN 978-80-247-3247-3
JANČURA, P. 2000: Program obnovy dediny v tvorbe krajiny. In Životné prostredie [on-
line], 2000, č. 5, [cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:
http://uke.sav.sk/zp/2000/zp5/jancura5.htm
JARÁBKOVÁ, J. 2007: Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU v Nitre, 2007. 136
s. ISBN 978-80-8069-950-5
JARÁBKOVÁ, J. 2010: Vidiek – nevyužitý potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Nitra:
Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2010. 111 s. ISBN 978-80-552-0364-5
Kaštieľ. 2010 [online] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02]. Dostupné na:
http://www.radosina.sk/obec-radosina/kulturne-pamiatky/kastiel/
Kategorizácia ubytovacích zariadení. [on-line], [cit.2011-02-15]. Dostupné na:
http://www.gastroprincipal.sk/index.php?
option=com_content&view=article&id=82:kategorizacia-ubytovacich-
zariadeni&catid=55:hotelierstvo-a-cestovny-ruch&Itemid=69
KERESZTESOVÁ, S. 2009: Hodnotenie vidieckeho sídla na základe ekologických hľadísk.
IN. REGIÓNY - VIDIEK - ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA:
SPU, 2009. ISBN 978-80-552-0259-4
KOLEKTÍV AUTOROV. 1993: Vidiecky turizmus a agroturizmus v zahraničí. Bratislava:
Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 80s. ISBN 80-88731-04-6
KOLEKTÍV AUTOROV: Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava:
KARTPRINT, b. r. v. 95 s. ISBN 80-967234-5-6
KOMPASOVÁ, K. 2010: Služby v cestovnom ruchu. [on-line], [cit.2011-02-16]. Dostupné
na:
http://www.euroregion-vdi.sk/manazer/images/prednasky/Sluzby_v_cestovnom_ruchu.pdf
KOVÁCS, D. 2001: Falusi turizmus olvasökönyv. Budapest: Szaktudás Kiadó Ház, 2001.
105 s.
KOTLER, P. – KELLER, K. L. 2007: Marketing management. 12. vyd. USA: Pearson
Education, Inc., 2007. 792 s. ISBN 978-80-247-1359-5
KOTLER, P. 2004: Deset smrtelných marketingových hříchú. [online]. Praha: Grada
Publishing, a.s., 2004. [cit. 2011-02-16]. 139 s. Dostupné na: http://books.google.com/books?
61
id=Vp_x5qVUNWAC&pg=PT106&dq=slu
%C5%BEby&hl=cs&ei=VsxbTdDiCJOV4gbN8qSyDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&r
esnum=3&ved=0CDIQ6AEwAjgU#v=onepage&q=slu%C5%BEby&f=false
KRÁLIK, P. 2010: Dominanty obce. [on-line], [cit.2011-02-29]. Dostupné na:
http://www.oponice.ocu.sk/index.php?ids=5
KROGMANN, A. 2005: Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska
cestovného ruchu. In Geografické štúdie 10. Nitra: UKF, 2005. 218 s. ISBN 80-8050-888-7
Kultúrno-historické pamiatky. 2010. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na internete:
http://www.obecpodhradie.sk/index.php/kulturne-pamiatky
KVASNICOVÁ, O. 2006: Združenie obcí Tríbečsko-inoveckého regiónu. Topoľčany:
TRISTANPRESS, spol.s r.o., 2006. 80 s. ISBN 80-89173-12-8
LOPUŠNÝ, J. 2001: Geografia cestovného ruchu Slovenska. Banská Bystrica: EF UMB,
2001. 101 s. ISBN 80-8055-548-6
MACH, F. a i. 1995: Podnikanie vo vidieckom turizme a agroturizme na Slovensku.
Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1995. 191 s. ISBN 80-88731-11-9
MACH, F. a i. 1993: Sprievodca podnikateľa vo vidieckom turizme a agroturizme.
Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 166 s. ISBN 80-88731-03-8
MACH, F. – BALÁŽ, V. :Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava : Kartprint,
b. r. v. 95 s. ISBN 80-967234-5-6
Malé a Veľké Oponice, 2011. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice
MIDDLETON, V. a i. 2009: Marketing in travel and tourism [on-line]. B. m. : b. v., 2009 .
[cit. 2011-01-29]. 497 s. Dostupné na: http://books.google.com/books?
id=wKXRXzOXgscC&pg=PA12&dq=travelling+marketing&hl=cs&ei=pdpOTf_FL5CZOoz
c8fIP&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&sqi=2&ved=0CCgQ6AEwAA#v=onepa
ge&q=travelling%20marketing&f=false MUSAKOVA, M. 2008: Netradičné formy
cestovného ruchu – možnosti a dopady v slovenských regiónoch. In Novaera. [on-line], 2008,
č. 4, [cit.2010-12-19]. Dostupné na: http://www.novaera.sk/clanok/418/netradicne-formy-
cestovneho-ruchu-moznosti-a-dopady-v-slovenskych-regionoch/
Náučný chodník Duchonka – Kulháň. 2009. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na
internete: http://www.prasice.sk/index.php/lesnicky-nauny-chodnik
Náučný chodník Považský Inovec. 2010. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na:
http://www.nitrianskablatnica.sk/naucny-chodnik-povazsky-inovec.phtml?id3=35168
62
Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2000. [on-line],
[cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:
new.sacr.sk/.../
Narodn8_program_rozvoja_cestovneho_ruchu_v_Slovenskej_republike_01.doc
NOSKOVIČ, J. a i. 2007: Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra: SPU, 2007. 152s.
ISBN 978-80-8069-978-9
Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013. [on-line],
[cit.2010-12-19]. Dostupné na:
http://www.culture.gov.sk/uploads/b7/e8/b7e8e86669416943d386b37619e2c594/03_01_nova
-stratacgia-rozvoja-cestovnacho-ruchu-sr-do-roku-2013.pdf
OTEPKA, P. – HABÁN, M. 2007: Vidiecky turizmus a agroturizmus. Nitra: Ústav vedecko-
technických informácií pre pôdohospodárstvo v Nitre, 2007. 120s. ISBN 978-80-89088-52-2
PAPCUNOVA, V. - GECÍKOVÁ, I. 2007: Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky.
Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2007. 70 s. ISBN 80-8069-657-8
PATÚŠ, P a i. 2007: Podnikanie vo vidieckej turistike a lesoturistike. Zvolen: Nrodné
lesnícke centrum, 2007. 106 s. ISBN 978-80-8093-032-5
PIETA, K. 2010. Tohtoročný výskum v Bojnej dokázal osídlenie už v 8. storočí. In Sme [on-
line], [cit. 2011-01-12]. Dostupné na internete: http://topolcany.sme.sk/c/5595095/tohtorocny-
vyskum-v-bojnej-dokazal-osidlenie-uz-v-8-storoci.html
Podstata vidieckeho cestovného ruchu. [on-line], [cit.2010-12-20]. Dostupné na:
http://www.vioregio.sk/sk/vzdelavanie/prirucka/podstata_vidieckeho_turizmu.php
Politika rozvoja vidieka 2007-2013. [on-line], [cit.2010-12-19]. Dostupné na:
http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_sk.htm
Polohopis. 2011. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice
SARVAŠOVA, Z. 2009: Jednotná politika rozvoja vidieka Európskej Únie – rôzne lesnícke
opatrenia členských štátov? [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na internete:
http://www.ipoles.sk/space/Sarvasova_financovanie.pdf
Stanovy. 2009. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:
http://www.massotdum.sk/index.php/stanovy.html
Šport a relax. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:
http://www.relaxtesare.sk/index.htm
63
Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky. In Predkladacia správa [on-line],
[cit.2010-12-19]. Dostupné na: http://new.sacr.sk/fileadmin/user_upload/Odborna_verejnost/
DCR/Statna_politika_CR_SR.pdf
Topoľčany. 2009. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Topo
%C4%BE%C4%8Dany.
Topoľčiansky hrad. 2011. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:
http://www.topolcianskyhrad.sk/index.php?page=grant
TORMA, P. – DERCO, J. 2007: Čo je marketing. In Marketing v cestovnom ruchu [on-line]
Košice: Technická univerzita v Košiciach, [cit.2011-01-20]. Dostupné na:
http://geoturizmus.nethdd.eu/080408_marketing_3.pdf
Ubytovanie. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:
http://www.relaxtesare.sk/index.htm
Vidiecky cestovný ruch. 2008 [on-line], aktualizované 2011. [cit.2010-12-20]. Dostupné na:
http://new.sacr.sk/slovensko/nase-tipy-pre-vas/vidiecky-cestovny-ruch/
Vitajte v rekreačnom areáli Tesáre. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:
http://www.relaxtesare.sk/index.htm
Vyhláška č. 277/2008 Zb. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008,
ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do
kategórií a tried
Základné informácie mesta Topoľčany. 2011. [on-line], [cit.2010-12-20]. Dostupné na:
http://www.topolcany.sk/zakladne-informacie.phtml?id3=671
Základné informácie o obci Prašice. 2009. [on-line], [cit.2010-01-19]. Dostupné na:
http://www.prasice.sk/index.php/historia-a-sucasnost
Základné informácie o obci Bojná. 2010. [on-line], [cit.2010-01-19]. Dostupné na:
http://www.bojna.sk/zakladne-informacie.phtml?id3=31228
Základné informácie. 2011. [on-line], [cit. 2011-01-12]. Dostupné na:
http://www.obecpodhradie.sk/index.php/zakladne-informacie
Základné údaje. 2010. [online] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02].
Dostupné na: http://www.radosina.sk/obec-radosina/historia/
64
65
Zoznam príloh
Príloha 1 : Vzor dotazníku pre obyvateľov okresu Topoľčany
Vyhodnotenie a grafické spracovanie dotazníkového prieskumu
Príloha 2 : Rekreačné stredisko Duchonka
Príloha 3 : Archeologické náleziská a nálezy pri obci Bojná
Fotodokumentácia Ranča pod Babicou
Príloha 4 : Náučný chodník Považský Inovec
Príloha 5 : Jaskyňa Čertova pec, renesančný kaštieľ
Príloha 6: Fotodokumentácia Topoľčianskeho hradu
Príloha 7: Obrázok rekreačného areálu Tesáre s popisom
Príloha 8: Fotodokumentácia historických pamiatok obce Oponice
Príloha 1
DOTAZNÍK
Vážený respondent, dostal sa Vám do rúk anonymný dotazník, ktorého výsledky budú spracované pre potreby diplomovej práce riešenej na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Cieľom dotazníka je zistiť záujem obyvateľstva o vidiecky cestovný ruch v okrese Topoľčany. Dotazník je anonymný a jeho údaje budú spracované len pre výskumné účely. Vyznačte tvrdenie/tvrdenia, s ktorým(i) súhlasíte krížikom ( x ). V prípade, že ponúkané možnosti nie sú úplné, alebo by ste ich chceli doplniť, dopíšte Vašu odpoveď v časti „iné“. Za venovaný čas a vyplnenie dotazníka ďakujem.
Vek:Pohlavie: žena mužBývam : na vidieku v mesteVzdelanie: ZŠ SŠ VŠ iné ............................................................................................ 1. Ako najčastejšie využívate svoj voľný čas počas týždňa? (označte 1 možnosť) pozeranie TV, leňošenie, počítač športujem, uveďte o aký druh športu ide.............................................................................. pracujem v záhrade, okolo domu, v domácnosti navštevujem kultúrne podujatia (divadlo, kino) vzdelávam sa venujem sa záľubám, uveďte o akú záľubu ide.................................................................... iné, popíšte............................................................................................................................
2. Kde sa najčastejšie rekreujete vo voľnom čase počas sviatkov? navštevujem spoločensko-kultúrne podujatia navštevujem rekreačné strediská na chate kúpele, kúpaliská, aquaparky navštevujem kultúrne a historické pamiatky nevyhľadávam rekreáciu mimo domu iné, popíšte............................................................................................................................3. Aké rekreačné prostredie uprednostňujete? tiché – individuálne hlučnejšie – skupinové
4. Ako často navštevujete prírodu/les počas roka? 1 x do týždňa 1 x do mesiaca len zriedkavo
5. V ktorom ročnom období navštevujete prírodu/ les najradšej? na jar v lete na jeseň v zime v ktoromkoľvek ročnom období
6. Ovplyvňuje vaše rozhodnutie rekreovať sa vzdialenosť rekreačného priestoru od miesta trvalého bydliska? áno ovplyvňuje to moje rozhodnutie nie, na vzdialenosti mi nezáleží
7. Akým spôsobom sa dopravujete do rekreačného priestoru/miesta podujatia (príroda/les)? autom na bicykli peši iné..........................................................................................................................................
8. Ktoré činnosti najradšej vykonávate vo svojom voľnom čase v lete? (môžete označiť viac možností) prechádzky v prírode zber lesných plodov, húb, liečivých bylín pobyt na chate kempovanie, stanovanie kúpanie – plávanie, slnenie horská turistika cykloturistika športovanie horolezectvo poľovanie rybolov iné.........................................................................................................................................
9. Ktoré z uvedených činnosti najradšej vykonávate vo svojom voľnom čase v zime? (označte 1 možnosť) prechádzky lyžovanie bežkovanie sánkovanie kúpanie v termálnych vodách iné.........................................................................................................................................
10.Ako ďaleko od miesta bydliska sa najčastejšie rekreujete? v okrese Topoľčany mimo okres Topoľčany v zahraničí
11. Ktoré z rekreačných stredísk/zariadení by ste pre svoju rekreáciu uprednostnili? (označte 1 možnosť) Duchonka Tesáre Nemečky Kulháň Ranč pod babicou iné................................................................................................................................... 12. Máte záujem o spoznávanie miestnych kultúrnych a historických pamiatok áno nie
13. Ktorú prírodnú, kultúrno-historickú pamiatku ste už navštívili? Topoľčiansky hrad Oponický hrad Oponický kaštieľ Apponyiho poľovnícke múzeum jaskyňa Čertova pec Lovecký kaštieľ na Duchonke
14. Aké druhy aktivít by ste uvítali vo Vašom okolí? (môžete označiť viac možností) viac kultúrnych podujatí viac zábavných/hudobných podujatí viac organizovaných zájazdov viac športových podujatí viac turistických/cykloturistických podujatí viac podujatí pre deti iné..........................................................................................................................................
15. Ovplyvňuje Vaše rozhodnutie rekreovať sa mimo Vášho bydliska cena ponúkaných služieb? áno nie
16. Myslíte si, že náklady spojené s rekreáciou mimo Vášho bydliska sú privysoké? áno ako kde nie nemyslím si to
17. Aké ubytovanie preferujete počas Vašej účasti na rekreácii? kvalitný, moderný a dobre vybavený hotel uspokojím sa aj s priemerným penziónom súkromné chaty uprednostňujem stanovanie
18. Boli ste vždy spokojný s poskytnutými službami v rekreačných strediskách a zariadeniach počas rekreácie v okrese Topoľčany? áno, vždy viackrát áno, menej krát nie viackrát nie, menej krát áno nie, nebol som nikdy spokojný
19. Boli by ste ochotní prenajímať izbu, alebo časť svojho domu pre turistov? áno nie
Vyhodnotenie a grafické spracovanie dotazníkového prieskumu
Tab. 1 Počet a rozdelenie respondentov podľa pohlavia, vekovej kategórie a dosiahnutého vzdelania
Počet respondento
v
Počet respondentov
(v %)
Pohlavie mužské 38 43,18ženské 50 56,82
Veková kategória
do 15 0 0,0016-29 28 31,8230-49 35 39,7750-59 23 26,1460+ 2 2,27
Dosiahnuté vzdelanie
základné 0 0,00stredné odborné 22 25,00
úplné stredné odborné 20 22,73vyššie odborné 13 14,77vysokoškolské 25 28,41
Zdroj: vlastné spracovanie, 2011
V uvedenej tabuľke môžeme vidieť, že dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 88
respondentov, z toho 50 žien a 38 mužov. Najväčšie zastúpenie má veková kategória od 30 do
49 rokov – 35 respondentov (39,77%), ďalej nasleduje veková kategória 16-29 (31,82%), 50 –
59 (26,14%) . V kategórii nad 60 rokov sa zúčastnili 2 respondenti. Vo vekovej kategórii do
15 rokov sa nezúčastnil ani jeden respondent. Najčastejšie dosiahnuté vzdelanie
u respondentov bolo vysokoškolské vzdelanie - 25 respondentov (28,41%), stredné odborné
vzdelanie (25%), úplné stredné vzdelanie (22,73%) a vyššie odborné vzdelanie (14,77).
Základné vzdelanie sa nevyskytlo v dotazníkovom prieskume ani raz.
Ako nám ukázal prieskum, väčšina respondentov trávi svoj voľný čas počas týždňa
pasívnym oddychom, čiže pozeraním TV, prácou pri počítači, alebo leňošením (35
respondentov). 23 opýtaných odpovedalo, že športuje, pričom najčastejší druh športu bol
futbal, tenis a lyžovanie. Pri tejto otázke treba zdôrazniť, že iba 2 respondenti navštevujú
kultúrne podujatia.
Podstatná časť rekreácie sa uskutočňuje počas víkendov, alebo počas dní pracovného
pokoja. Preto sme sa v dotazníkovom prieskume zaujímali aj o to, ako trávia svoj voľný čas
počas sviatkov naši respondenti. Tí vo väčšine prípadoch vyhľadávajú kúpaliská, aquaparky,
kúpele (27 respondentov), alebo rekreačné strediská (23 respondentov), čo môžeme vidieť aj
v nasledujúcom grafe. 14 respondentov trávi svoj voľný čas na chate (14 respondentov), alebo
doma (11 respondentov).
Graf 1 Najčastejšie miesto na rekreáciu počas sviatkov
9
23
1427
4 11
navštevujem spoločensko-kultúrne podujatianavštevujem rekreačné strediskána chatekúpele, kúpaliská, aquaparkynavštevujem kultúrne a historické pamiatkynevyhľadávam rekreáciu mimo domu
Zdroj: vlastné spracovanie, 2011
Respondenti v našom prieskume odpovedali aj na otázku, aké prostredie si vyberajú pre
svoju rekreáciu. Či uprednostňujú hlučnejšie prostredie, resp. skupinovú rekreáciu, alebo
naopak tiché prostredie, resp. individuálnu rekreáciu. Až 53 respondentov pre svoju rekreáciu
uprednostňuje hlučnejšie prostredie – skupinovú rekreáciu, čo pravdepodobne vyplýva
z vekového zloženia respondentov.
Súčasťou vidieckeho cestovného ruchu je aj turistika a pobyt v prírode. Pri otázke ako
často navštevujú respondenti prírodu, alebo les počas roka, odpovedalo až 68 respondentov,
že prírodu, alebo les navštevujú len zriedkavo. Najobľúbenejším ročným obdobím pre
prechádzky v prírode bola jar (48 respondentov) a leto (26 respondentov).
Rozhodujúcim faktorom pri výbere miesta rekreácie je aj jeho vzdialenosť od miesta
bydliska respondenta. Tento fakt potvrdil aj náš prieskum. Z celkového počtu respondentov
odpovedalo kladne na otázku, či ovplyvňuje ich rozhodnutie rekreovať sa vzdialenosť
rekreačného priestoru od miesta trvalého bydliska 67 respondentov. Najčastejším dopravným
prostriedkom na prepravu účastníkov cestovného ruchu je osobný automobil, ktorým sa na
miesto rekreácie dopravuje až 69 opýtaných. 10 odpovedali, že chodia peši a 6 na bicykli.
Značná časť rekreácie v rámci okresu sa uskutočňuje práve v lete, a to z dôvodu
nedostatočného vybavenia pre zimnú rekreáciu v okrese. Preto sme sa respondentov
v prieskume opýtali, ktoré činnosti najradšej vykonávajú vo svojom voľnom čase v lete.
Najobľúbenejšou činnosťou bolo práve kúpanie, plávanie, opaľovanie (54 respondentov),
ďalej cykloturistika (26 respondentov), prechádzky v prírode (18 respondentov), športovanie
a pobyt na chate (16 respondentov) a kempovanie (12 respondentov). Výsledky môžeme
vidieť aj v zobrazenom grafe.
Graf 2 Najobľúbenejšie činnosti počas leta
18 6 16
12
54
2
2616
14
prechádzky v prírode zber lesných plodov, húb, liečivých bylínpobyt na chatekempovanie, stanovaniekúpanie – plávanie, slnenie
Zdroj: vlastné spracovanie, 2011
Najvyhľadávanejšími činnosťami u respondentov v zimnom období je lyžovanie (47
respondentov), prechádzky (14 respondentov), sánkovanie (13 respondentov), kúpanie
v termálnych vodách (10 respondentov).
Rozhodujúcim a zároveň negatívnym faktom zisteným v našom prieskume je to, že viac
ako polovica respondentov cestuje za rekreáciou mimo okres Topoľčany (45 respondentov),
čo znamená, že stále existujú značné nedostatky v materiálno-technickej základni v oblasti
cestovného ruchu a okres nie je pre potenciálnych rekreantov dostatočne atraktívny ako
cieľové miesto pre rekreáciu. Z celkového počtu 88 respondentov iba 25 odpovedalo, že sa
rekreuje v okrese Topoľčany. 18 respondentov cestuje za rekreáciou do zahraničia.
Dotazníkový prieskum nám potvrdil, že dominantou v oblasti cestovného ruchu v rámci
okresu je rekreačné stredisko Duchonka. Ako vidíme na nasledujúcom grafe, najobľúbenejším
rekreačnými strediskom je práve Duchonka, ktorú uprednostnilo 29 respondentov.
Obľúbeným rekreačným strediskom v posledných rokoch je rekreačné stredisko Tesáre, ktoré
si pre svoju rekreáciu vybralo 22 respondentov. Ranč pod Babicou pre svoju rekreáciu
uprednostňuje 20 respondentov, Kulháň 13 respondentov a na poslednom mieste je vodná
priehrada Nemečky (4 respondenti). Zistené výsledky sme znázornili aj graficky
v nasledujúcom grafe.
Graf 3 Uprednostňované rekreačné stredisko/zariadenie
29
224
13
20
Duchonka Tesáre Nemečky Kulháň Ranč pod babicou
Zdroj: vlastné spracovanie, 2011
Ďalším negatívnym faktorom zisteným v prieskume je to, že ľudia nejavia záujem
o spoznávanie kultúrnych a historických pamiatok. Z celkového počtu respondentov iba 28
odpovedalo kladne na otázku, či majú záujem o spoznávanie miestnych kultúrnych
a historických pamiatok.
Medzi historické dominanty v okrese Topoľčany patrí jednoznačne Topoľčiansky hrad, čo
potvrdili aj respondenti svojimi odpoveďami. Až 62 z nich odpovedalo, že už niekedy
Topoľčiansky hrad navštívili. 32 respondentov navštívilo aj jaskyňu Čertova pec, Oponický
hrad navštívilo 21 respondentov, Oponický kaštieľ 18 respondentov, najmenej z respondentov
(9) už niekedy navštívilo aj Apponyiho poľovnícke múzeum.
Graf 5 Návšteva prírodnej, kultúrno-historickej pamiatky
62
21
189
32
14
Topoľčiansky hrad Oponický hrad Oponický kaštieľ Apponyiho poľovnícke múzeumjaskyňa Čertova pec Lovecký kaštieľ na Duchonke
Zdroj: vlastné spracovanie, 2011
Pre úspešný rozvoj cestovného ruchu a vidieckeho cestovného ruchu je potrebné zamerať
sa na potreby a očakávania potenciálnych zákazníkov. Preto sme sa zaujímali o to, aké druhy
aktivít by respondenti uvítali vo svojom okolí. Najčastejšou odpoveďou boli zábavné, resp.
hudobné podujatia, ktorú označilo až 43 respondentov. 27 respondentov by uvítalo vo svojom
okolí rôzne podujatia pre deti, 22 respondentov označilo viac športových podujatí, viac
turistických, resp. cykloturistických podujatí označilo 19 respondentov, viac kultúrnych
podujatí označilo13 respondentov a 7 respondentov uviedlo viac organizovaných zájazdov.
Pri rozhodovaní účastníkov cestovného ruchu o mieste rekreácie je dôležitá aj cena
ponúkaných služieb. Väčšina respondentov (72) odpovedala na otázku, či ovplyvňuje ich
rozhodnutie rekreovať sa mimo miesta bydliska cena ponúkaných služieb kladne.
Pozitívnym zistením v dotazníkovom prieskume je fakt, že väčšina respondentov bola
s ponúknutými službami počas rekreácie spokojná. Ani jeden respondent neoznačil možnosť,
že s ponúknutými službami nebol nikdy spokojný.
K vidieckemu cestovnému ruchu neodmysliteľne patrí aj ubytovanie v súkromí. Naša
posledná otázka bola zameraná na zistenie záujmu domáceho obyvateľstva o poskytovanie
ubytovania pre účastníkov cestovného ruchu v ich vlastných príbytkoch. Bohužiaľ iba 17
obyvateľov by bolo ochotných ponúknuť na prenájom pre turistov svoju izbu, alebo časť
svojho domu. Je to klasický prípad, ktorý svedči o neochote domáceho obyvateľstva zapájať
sa do rozvoja svojho okresu, aj napriek tomu, že by to aj pre nich samotných znamenalo
určitý finančný prínos.
Príloha 2 Rekreačné stredisko Duchonka
Obr.1 Pohľad na vodnú nádrž Duchonka Obr. 2 Mapa Slovenska s lokalizáciou rekreačného
strediska Duchonka
Foto: Trenčianská, 2010 Zdroj: Detský tábor Duchonka Land na mape, 2011
Obr. 3 Mapa cykloturistických trás v okolí rekreačného strediska Duchonka
Zdroj:Cykloturistické trasy, 2010
Obr. 4 Náučný chodník Duchonka – Kulháň Obr. 5 Náučný chodník Obr. 6 Lovecký kaštieľ na Duchonke
s vyznačenými stanovišťami Duchonka – Kulháň
Zdroj: Naučný chodník Duchonka – Kulháň, 2009 Foto: Trenčianská, 2011 Foto: Trenčianská, 2011
Príloha 3 Obec Bojná
Obr.1, 2 Archeologické náleziská na katastrálnom území obce Bojná Obr. 3 Stála expozícia archeologických
nálezov v Bojnej
Foto:Pieta, 2010 Zdroj: Expozícia archeologických nálezov v obci Bojná, 2010
Obr. 4 – 10 Archeologické nálezy z Bojnej
Zdroj: Dejiny obce Bojná, 2010
Ranč pod Babicou
Obr. 11 Westernové mestečko Obr. 12 Relaxačná pyramída
Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010 Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010
Obr.13 Rybníky s možnosťou rybolovu Obr. 14 Zvieratá na ranči
Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010 Zdroj: Kolekcia Zvieratá na ranči, 201
Príloha 4
Obr. 1 Náučný chodník Považský Inovec- Bojná Obr. 2 Náučný chodník Považský Inovec- kaštieľ a rotunda
Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010 Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010
Obr. 3 Náučný chodník Považský Inovec - Marhát Obr. 4 Náučný chodník Považský Inovec - Radošina
Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010 Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010
Príloha 5 Obec Radošina
Obr. 1 Jaskyňa Čertova pec - vnútorný pohľad Obr. 2 Vchod do jaskyne Obr. 3 Renesančný kaštieľ v obci Radošina
Zdroj: Čertova pec, 2008 Zdroj: Jaskyňa Čertova pec, 2010 Zdroj: Kaštieľ, 2009
Príloha 6 Obec Podhradie
Obr. 1 Topoľčiansky hrad Obr. 2 Podujatie Otvorenie kultúrneho leta
Zdroj: Topoľčiansky hrad, 2011 Zdroj: Otvorenie kultúrneho leta, 2009
Obr. 3 Vystúpenie šermiarov počas podujatia
Otvorenie kultúrneho leta
Zdroj: Otvorenie kultúrneho leta, 2009
Obr. 4 -7 Topoľčiansky hrad pred a po rekonštrukcii Obr. 8 - 11 Topoľčiansky hrad pred a po rekonštrukcii
Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010
Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010
Príloha 7 Obec Tesáre
Obr. 1 Popis rekreačného areálu Tesáre
Zdroj: Rekreačné stredisko Tesáre, 2010
Príloha 8 Obec Oponice
Obr. 1 Oponický hrad Obr. 2 Apponyiho poľovnícke múzeum
Zdroj: Oponice, 2011 Zdroj: Oponice, 2011
Obr. 3 Veľký renesančný kaštieľ po rekonštrukcii Obr. 3 Veľký renesančný kaštieľ pred rekonštrukciou
Foto: Malý, 2010 Zdroj: Oponice, 2003