Ekonomika alternatvnych zdrojov

OZE alternatva energetiky EKONOMIKA ALTERNATVNYCH ZDROJOVMichal Fabu

15. 11. 2007Ekonomika alternatvnych zdrojov

OZE alternatva energetiky Obsahvod definovanie prostrediaMetdy hodnotenia efektvnosti investciFinann analza a analza citlivostiModelov prklad spaovanie biomasyModelov prklad - vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnModelov prklad vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouModelov prklad vroba elektriny v malch vodnch elektrrachRalizovan projekt vroba tepla spaovanm drevnej tiepky v Novej Dubnici

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Prostredievvoj situcie na trhu senergiami bezpenos a spoahlivos dodvky energielegislatvny a regulan rmecpokrok vo vvoji akceptovatench technolgi neutrlna bilancia emisi CO2 - dleit faktor pri plnenmedzinrodnch zvzkov Slovenskej republikyvyuvanie obnovitench zdrojov energie - vznamn aspekt pri regionlnom rozvoji

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Energetick politika ECiele:bezpenos dodvokzabezpeenie konkurencieschopnosti eurpskych ekonomk adostupnosti cenovo prstupnej energiepodpora trvalo udratenho rozvoja a boj proti zmene klmy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Energetick politika SRCiele:s maximlnou efektvnosou zabezpei bezpen a spoahliv dodvku vetkch foriem energie vpoadovanom mnostve akvalitezniova podiel hrubej domcej spotreby energie nahrubom domcom produkte zniova energetick nronoszabezpei tak objemu vroby elektriny, ktor pokryje dopyt na ekonomicky efektvnom princpe

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Stratgia energetickej bezpenosti Slovenskej republikyvznik s cieomdosiahnu konkurencieschopn energetiku......zabezpeujcu bezpen, spoahliv a efektvnu dodvku vetkch foriem energie......za prijaten ceny... ...sprihliadnutm na ochranu odberatea, ochranu ivotnho prostredia, trvalo udraten rozvoj, bezpenos zsobovania a technick bezpenos.

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Metdy hodnotenia efektvnosti investci metdy statick (neprihliadaj kpsobeniu asovho faktoru) metdy dynamick (prihliadaj kpsobeniu asovho faktoru aich zkladom je aktualizcia diskontovanie dajov vstupujcich do vpotu)

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Metdy hodnotenia efektvnosti investci metda vnosnosti investci (ROI Return on Investment) metda doby nvratnosti (Payback Method)metda istej sasnej hodnoty (NPV - Net Present Value of Investment)metda vntornho vnosovho percenta (IRR Internal Rate of Return)metdy nkladov (vyuvaj sa pri porovnvan investinch variantov)

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vyhodnotenie efektvnosti projektu pre vyhodnotenie efektvnosti sa vyuva finann analzafinann analza, alebo analza hotovostnho toku (cash-flow), je analza nkladov projektu na strane jednej aprjmov (vnosov) projektu na strane druhejcieom finannej analzy je zisti, do akej miery bude projekt ivotaschopn (udraten) zekono-mickho hadiska

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vstupy finannej analzy veobecn finann daje definovanie spsobu odpisov, miera inflcie, da zprjmu, diskontn sadzba apod. daje onkladovch avnosovch polokchnklady - investin nkladyprevdzkov nkladyfinann nklady prjmy (vnosy) - platby za dodvku tepla vnosy zpredaja elektriny nepriame prjmy, resp. spory, ako rozdiel pvodnch anovch nkladov

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Zkladn vstupy finannej analzy ist sasn hodnota (Net Present Value, NPV)

vntorn miera vnosu (Internal Rate of Return, IRR)

doba nvratnosti (Payback Period)

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky ist sasn hodnota (NPV) ukazovate NPV hovor otom, koko peaz dan projekt generuje za urit obdobie, priom s tieto peniaze meran v dnench peniazochak je hodnota NPV via ako nula, projekt je ziskov, to znamen, e generuje viac peaz, ako je suma potrebn na zaatie investcievzorec vpotu

"n" predstavuje obdobie, poas ktorho hotovostn tok (CF) kles "r" je diskontn sadzba "N" je posledn rok, vktorom hotovostn tok, ktor sa nerovn nule

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vntorn miera vnosu (IRR) vntorn miera vnosu je ukazovate zko spt sukazo-vateom NPV je to sadzba, pri ktorej sa NPV rovn nuleIRR je ukazovate nvratnosti, sadzba, pri ktorej projekt nie je ani ziskov, ani stratov vzorec vpotu

porovnanm IRR sdiskontnou sadzbou zistme, i projekt generuje dostaton prjmy na to, aby bol ziskov, t.j. ak IRR > diskontn sadzba, projekt prina zisk

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Doba nvratnosti ukazovate doba nvratnosti hovor otom, za koko rokov sa vrtia nklady investcienapr. doba nvratnosti je 6 rokov (vtedy plat NPV = 0)to by bolo vprpade jednoduchej doby nvratnosti, t.j. bez zohadnenia zmeny hodnoty peazpri hodnoten investinch projektov je potrebn zohadni meniacu sa hodnotu peaz vase

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Ekonomick nosnos investciefinann analza ukzuje i je projekt ekonomicky udraten ekonomick nosnos investcie sa dosiahne vtedy, ak ist sasn hodnota (NPV) investcie a kapitlu je kladn, vntorn vnosov miera (IRR) investcie a kapitlu je vyia ako diskontn sadzbaukazovate krytia dlhovej sluby je v ako 1,25

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Analza citlivostisasou finannej analzy je analza citlivosti

hovor otom, ak vplyv m zmena odhadovanch vstupnch ukazovateov - jednotlivch poloiek analzy (zmena investinch nkladov, zmena nkladov prevdzky, zmena vnosov) - na ekonomick nosnos (ivotaschopnos) projektu

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy sasn prax ukazuje, e vyuvanie loklnych zdrojov biomasy je ekonomicky efektvne pri vrobe teplaprojekty vroby elektriny zatia vyaduj dodaton dotan zdroje, nakoko bez nich zva nie s ekonomicky udratenza perspektvny zdroj pre vrobu tepla mono povaova drevn tiepku a ponohospodrsku biomasu najm obiln slamu zloklnych zdrojov

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Schma kotla na spaovanie biomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Analza potreby vkonu vCZT vpriebehu kalendrneho roka

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Na zklade identifikovanej potreby vkonu vCZT je uvaovan vkon kotla na slamu 5 MW.

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Na vrobu tepla na rovni 137 500 GJ/r je potreba paliva 11,7 tis. t/r slamy ovhrevnosti 14 MJ/kg pri priemernej ronej innosti kotla 84 %

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Zkladn vchodisk pouit pre vpoty: investin vstavba v roku 2007 aktivcia investcie do majetku v roku 2008 odpisovanie majetku a jeho zatriedenie do odpisovch skupn odpoved novele zkona o daniach z prjmov platnej od 1.1.2003, tovn a daov odpisy s toton roky poas vstavby zvyuj potrebu vlastnch zdrojov financovania vroba tepla je v priebehu hodnotenho obdobia rovnak cena nkladovch vstupnch prvkov sa v priebehu hodnotenho obdobia men (inflan koeficient 1,03) diskontn sadzba 6 % investin a prevdzkov nklady s stanoven v predpokladanej cenovej rovni roka 2006finann analza je spracovan bez DPH

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy aie vchodisk pouit pre vpoty : vka investinch a prevdzkovch nkladov je stanoven na zklade vyhodnotenia dostupnch dajov o realizovanch a/alebo pripravovanch zariadeniach na vyuvanie biomasy - slamyvstupom finannej analzy a vsledkom ekonomickho hodnotenia je primeran cena tepla, pri ktorej je projekt vroby tepla zbiomasy ekonomicky udratenv hodnotenom projekte do ekonomickch prepotov vstupuj len ekonomicky oprvnen nklady definovan ako nklady nevyhnutn na vrobu tepla zbiomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy aie vchodisk pouit pre vpoty : nklady vychdzaj z podmienky dodrania kalkulanho vzorca na vpoet ceny tepla urenho Rozhodnutm RSO o rozsahu regulcie cien pre vrobu, vkup a rozvod tepla pri rovni predpokladanch kalkulovanch nkladov pre vykurovacie obdobie a predpokladanom vyrobenom mnostve tepla vhodnotenom obdob na rovni 137 500 GJ/r prepotanch na vrobu tepla zbiomasy (slamy ) svkonom kotla 5 MWpredpokladan sasn cena slamy vrtane dopravy (zokruhu cca 40 km) je cca 1.000,-- Sk/t (rtalo sa sronm nrastom ceny o3 %)vhrevnos slamy 14 MJ/kg priemern innos spaovacieho procesu vkotloch na biomasu 0,84

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Investin nklady Projekn innos 1 600 tis. SkStavebn pravy 8 000 tis. SkDodvka a mont techn. kotla na slamu 25 000 tis. SkInvestcie celkom34 600 tis. SkZaiatok realizcie investcie: 7/2007Ukonenie realizcie investcie : 12/2007

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Finann nklady Pre financovanie investinho zmeru sa uvaovalo s veromvo vke 30 mil. Sk s nasledovnmi podmienkami:rokov sadzba7,0 %Doba splcania veru10 rokovOdklad spltok1 rokZaiatok splcania2008Koniec splcania2016

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Vnosy: prjmy, ktor generuje tento projekt, s prjmy za teplo pri vrobe tepla zbiomasyv sasnej dobe je cena tepla regulovan a do ceny tepla vstupuj len ekonomicky oprvnen nklady definovan ako nklady nevyhnutn na vrobu a rozvod tepla a primeran ziskprimeran zisk pre investora je poda podmienok dodrania kalkulanho vzorca vpotu ceny tepla urenho Rozhodnutm RSO o rozsahu regulcie cien pre vrobu, vkup a rozvod tepla vo vke max. 25,-- Sk/GJ vypotan ceny vroby tepla bez DPH sa pohybuj od 245,87 vroku 2008 a 315,46 vroku 2022

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Vsledky finannej analzy: ekonomika projektu je kalkulovan na kladn kumulovan finann tok (cash-flow) pri dodran kalkulanho vzorca vpotu ceny tepla urenho RSO pri modelovanch cench, pri predpokladanom vvoji vykurovacieho obdobia, kalkulcii ceny tepla na roky 2008 - 2022 a vyrobenom mnostve tepla na alie obdobie na rovni 137 500 GJ/rpri pouit technicko-ekonomickch predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovn hodnoty:Hodnoten obdobie2007 - 2022Rok hodnotenia (diskontovan)2008ist sasn hodnota investcie (NPV)15 528 tis. SkVntorn vnosov percento investcie (IRR)12,71 %Doba nvratnosti investcie 7 rokov

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Uplatnenie technolgie na spaovanie biomasy Zvery analzy modelovho prkladu: uveden projektov zmer uvauje, e vo vrobe tepla bude prevdzkovan kotol na slamu sintalovanm vkonom 5 MWfinann analza preukzala ekonomick nvratnos investcie - ist sasn hodnota kapitlu je kladn a vntorn vnosov percento investcie prevyuje diskontn sadzbupri realizcii investcie do spaovania biomasy zloklnych, resp. regionlnych zdrojov je mon udra prijaten cenu tepla pre obyvateov vzsobovanch oblastiach rizikovm faktorom je cena paliva riziko me zni zvolen spsob financovania (vplyv na cenu tepla) - preto odporame financovanie investcie kombinciou veru a dotcie zpodpornch zdrojov spaovanm biomasy mono zni mnostvo emisi CO2 (cca o8 900 t/rok) - pre alie ovplyvnenie parametrov projektu je mon zvi vnosy vyuitm mechanizmu obchodovania sCO2

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnsystmy sa navrhuj ako systmy na kombinovan vrobu elektrickej energie atepla pracovn mdium - vodn para alebo organick pracovn ltkavkony zariaden acelkov vroba elektrickej energie s viazan na disponibiln mnostv akvalitu biomasy vprimeranch dopravnch vzdialenostiach pre vyuitie cielene pestovanej biomasy na spaovacie ely prichdzaj do vahy najm obiloviny a ich odpadov slama, ktor me by cielene pestovan na spaovanie aj s obilm napr. na menej hodnotnch ponohospodrskych plochch, ako aj drevo zenergetic-kch plantzariadenia umoujce spaovanie uvedench palv umouj spaova aj zvyky zpotravinrskej produkcie (obiln slama) azlesnej aby

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnniie parametre pracovnej ltky vobehu turbny spsobuj niiu vrobu elektriny, vrozsahu 18 a 24 % ztepla privedenho v palivepreto je pre zvenie efektvnosti potrebn vyuva tie vznikajce teplo, ktorho potencil predstavuje 50 a 65 % ztepla privedenho vpalive doposia intalovan zariadenia vyuvaj ako palivo najm drevn hmotu aobiln slamu vkony zariaden acelkov vroba elektriny s viazan na disponibiln mnostv akvalitu biomasy vprimeranch dopravnch vzdialenostiachpreto je pri intalcich potrebn pota so vetkou biomasou, vrtane existujcich odpadov zostatnej produkcie

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnVchodisk Okrem zkladnch u definovanch vchodsk sa do vpotov pouili nasledovn predpoklady: zariadenie sintalovanm elektrickm vkonom 2 MW a tepelnm vkonom 10 MWvroba elektriny 12 000 MWhvroba tepla156 000 GJdoba ekonomickej ivotnosti 15 rokovhodnoten obdobie 2007 a 2022

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnInvestin nkladyInvestin nklady s odhadnut pre zariadenie sintalovanm elektrickm vkonom2 MW a tepelnm vkonom 10 MW.

Projektov prce a ininiering 10 000 tis. SkStavebn prce 30 000 tis. SkStroje azariadenia145 000 tis. SkRezerva 15 000 tis. SkCelkov investin nklady200 000 tis. Sk

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnPrevdzkov nklady Pre finann analzu sa namodelovali nasledovn hodnoty:cena paliva energetick plodiny2 000 Sk/t vhrevnos paliva15 MJ/kg spotreba paliva16 tis. t/rok vlastn spotreba elektrickej energie10 % zvyrobenej elektrickej energie vyuitie intalovanho vkonu 6 000 hod/rok nklady na prevdzku aopravy2,5 mil. Sk/MW/rok int. elektrickho vkonupoet pracovnkov8 priame mzdy vrtene odvodov 450 tis. Sk/rok na jednho pracovnkapoistenie investcie 0,25 %

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnFinann nklady Pre urenie finannch nkladov vstavby zariadenia na spaovanie ponohospodrskej biomasy sa pouili nasledovn predpoklady:financovanie: zvlastnch zdrojov 40,8 mil. Sk zveru165,0 mil. Skpodmienky veru:prv rok erpania2007prv rok splcania2008konen rok splcania2016doba veru vrokoch 10vka roku 7 %

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnVnosy: prjmy, ktor generuje tento projekt, s prjmy za elektrinu a teplo pri vrobe elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodncena elektriny vyrobenej spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodn sa uruje na rok 2007 ako pevn cena 3 075 Sk/MWh (na r. 2008 je 3 150 Sk/MWh)cena tepla 300 Sk/GJ

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnVsledky finannej analzy: ekonomika projektu je kalkulovan na kladn kumulovan finann tok (cash-flow) pri kalkulcii ceny elektriny 3 075 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v obdob rokov 2008 - 2022 a vyrobenom mnostve elektriny 12 000 MWh/r a tepla na rovni 156 000 GJ/rpri pouit technicko-ekonomickch predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovn hodnoty:Hodnoten obdobie2007 - 2022Rok hodnotenia (diskontovan)2008ist sasn hodnota investcie (NPV)97 449 tis. SkVntorn vnosov percento investcie (IRR)12,41 %Doba nvratnosti investcie 7 rokov

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch plodn

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnZvery analzy modelovho prkladu: uveden projektov zmer uvauje s vrobou elektriny spaovanm cielene pestovanch ponohospodrskych plodnfinann analza preukzala ekonomick nvratnos investcie - ist sasn hodnota kapitlu je kladn a vntorn vnosov percento investcie prevyuje diskontn sadzburizikovm faktorom je cena paliva, vyuitie intalovanho vkonu, vka INrizik me zni zvolen spsob financovania - preto odporame financovanie investcie kombinciou veru a dotcie zpodpornch zdrojov spaovanm biomasy mono zni mnostvo emisi CO2 - pre alie ovplyvnenie parametrov projektu je mon zvi vnosy vyuitm mechanizmu obchodovania sCO2

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentcioufermentan technolgie vyuvaj rozklad biomasy vhodnmi kultrami baktri, vinou vanaerbnom prostredvhrevnos bioplynu sa pohybuje vrozsahu 18 a 25 MJ. m-3 bioplyn je najvhodnejie vyui vkogeneranej jednotke so spaovacm motorom, priom vslednm produktom je elektrina ateploas tepla sa pouva na dohrievanie fermentora, pretoe od teploty fermentcie zvis aj intenzita rozkladu ateda vvinu bioplynu nakoko pre prevdzku zariadenia je dleit zachova kontinuitu fermentcie, predpoklad sa vyrovnvanie rozdielov produkcie aspotreby bioplynu pomocou zsobnkovvase poklesu odberu elektriny sa me prebytok bioplynu akumulova avyui vase pikyvkony na strane vroby elektriny sa pohybuj vrozsahu 150 a 1000 kW

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouVchodisk Okrem zkladnch u definovanch vchodsk sa do vpotov pouili nasledovn predpoklady: vyuitie elektrickej energie a tepladoba ekonomickej ivotnosti 15 rokovhodnoten obdobie 2007 a 2022vroba elektriny 2 122 MWhvroba tepla13 238 GJ

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouInvestin nklady Investin nklady sa urovali pre zariadenie skogeneranou jednotkou sintalovanm elektrickm vkonom 250 kW adisponibilnm tepelnm vkonom cca 200 kW: Projektov prce a ininiering 4 200 tis. SkStavebn prce 8 600 tis. SkStroje azariadenia52 000 tis. SkRezerva 5 200 tis. SkCelkov investin nklady70 000 tis. Sk

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouPrevdzkov nkladycena suroviny na vrobu bioplynu 900 Sk/tspotreba suroviny5 741 t/rok vroba bioplynu2 950 m3/de vhrevnos bioplynu21,5 MJ/kg vlastn spotreba elektrickej energie10 % zvyrobenej elektrinyVlastn spotreba tepla33 % zvyrobenho tepla vyuitie intalovanho vkonu 8500 hod/rok Nklady na prevdzku aopravy2,5 tis. Sk/MW/rok int. el. vkonuPriame mzdy vrtene odvodov 450 tis. Sk/rok na jednho pracovnka Poet pracovnkov2 Poistenie investcie 0,25 %

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouVnosy: prjmy, ktor generuje tento projekt, s prjmy za elektrinu a teplo pri vrobe elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciou cena elektriny vyrobenej spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciou sa uruje na rok 2007 ako pevn cena 4200 Sk/MWh (r. 2008 do 1 MW v. 4310 Sk/MWh, nad 1 MW 3900 Sk/MWh)cena tepla 300 Sk/GJ

15. 11. 2007OZE alternatva energetiky Vroba elektriny spaovanm bioplynu vyrobenho fermentciouVsledky finannej analzy investcie: ekonomika projektu je kalkulovan pri cene elektriny 4 200 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v obdob rokov 2008 - 2022 a vyrobenom mnostve elektriny 2 122 MWh/r a tepla na rovni 13 328 GJ/rpri pouit technicko-ekonomickch predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovn hodnoty:Hodnoten obdobie2007 - 2022Rok hodnotenia (diskontovan)2008ist sasn hodnota investcie (NPV)- 33 891 tis. SkVntorn vnosov percento investcie (IRR)nedef.Doba nvratnosti investcie NPV