horenie - edupage

9
Horenie 2.1. Ako sa vyvíjali názory Prečo drevo horí? Podľa mňa obsahuje flogiston! Georg Stahl bol nemecký lekár a chemik, žil v rokoch 1660 1734. Podľa Stahla látka, ktorá je schopná horieť obsahuje „flogiston“. Ten pri horení vyprchá a zostane z neho iba popol. Tento názor pretrvával v chémii takmer celé jedno storočie. Antoine Lavoisier (vyslov ántuan lavuazjé) bol francúzsky chemik, žil v rokoch 1743 – 1794. Podľa mňa horiaca látka nestráca nijaký flogiston, naopak, z atmosféry priberá kyslík! Lavoisier vysvetlil podstatu horenia ako prudké zlučovanie látok s kyslíkom. Potvrdil, že tento plyn je zložkou vzduchu a podmieňuje aj dýchanie organizmov. častice kyslíka Oheň fascinoval človeka od nepamäti. Už v praveku ho používal na zohriatie a prípravu jedla. Spočiatku získaval oheň, keď blesk udrel do stromu a ten sa zapálil. Ako sa postupne ľudská spoločnosť vyvíjala, rástli aj požiadavky na ovládanie ohňa a jeho využívanie. Oheň sa okrem vykurovania a varenia začal používať aj pri výrobe železa alebo skla.

Upload: others

Post on 05-Feb-2022

5 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Horenie

2.1. Ako sa vyvíjali názory

Prečo drevo horí?

Podľa mňa obsahuje

flogiston!

Georg Stahl bol nemecký lekár

a chemik, žil v rokoch 1660 – 1734.

Podľa Stahla látka, ktorá je schopná horieť

obsahuje „flogiston“. Ten pri horení vyprchá a

zostane z neho iba popol. Tento názor pretrvával

v chémii takmer celé jedno storočie.

Antoine Lavoisier (vyslov ántuan lavuazjé) bol

francúzsky chemik, žil v rokoch 1743 – 1794.

Podľa mňa horiaca látka

nestráca nijaký flogiston,

naopak, z atmosféry

priberá kyslík!

Lavoisier vysvetlil podstatu horenia ako

prudké zlučovanie látok s kyslíkom.

Potvrdil, že tento plyn je zložkou vzduchu

a podmieňuje aj dýchanie organizmov.

častice kyslíka

Oheň fascinoval človeka od nepamäti. Už v praveku ho používal na zohriatie a prípravu

jedla. Spočiatku získaval oheň, keď blesk udrel do stromu a ten sa zapálil. Ako sa

postupne ľudská spoločnosť vyvíjala, rástli aj požiadavky na ovládanie ohňa a jeho

využívanie. Oheň sa okrem vykurovania a varenia začal používať aj pri výrobe železa

alebo skla.

2.2. Čo je teda horenie? Horenie dreva je chemický dej, pri ktorom sa zlučuje častica uhlíka (z dreva) s časticou kyslíka (zo

vzduchu) a vzniká častica oxidu uhličitého, obrázok 14. Oxid uhličitý je bezfarebný plyn, preto ho pri

horení nevidíme. Počas horenia sa uvoľňuje svetlo a teplo.

Je každý chemický dej, pri ktorom sa látka zlučuje s kyslíkom horenie?

Horenie je chemický dej, pri ktorom sa látka prudko zlučuje so vzdušným kyslíkom.

Počas horenia sa uvoľňuje teplo a svetlo. Nie každý chemický dej, pri ktorom sa

látka zlučuje s kyslíkom je horenie, napr. hrdzavenie a dýchanie.

Nie, napr. hrdzavenie je veľmi pomalý chemický

dej, pri ktorom sa zlučuje železo s kyslíkom

a vzdušnou vlhkosťou, ale nie je to horenie.

Podobne aj dýchanie je chemický dej, pri

ktorom sa cukor v tele pomaly zlučuje

s kyslíkom, no nie je to horenie.

častica uhlíka častica kyslíka častica oxidu uhličitého

Obrázok 1: Horenie - chemický dej

2.3. Podmienky horenia Aby látka začala horieť, musia byť súčasne splnené tri podmienky: prítomnosť horľavej látky,

dosiahnutie jej zápalnej teploty a prítomnosť vzdušného kyslíka, obrázok 15.

Tabuľka 1

Horľavá látka Zápalná teplota

benzín 220 °C suché drevo 250 – 300 °C

etanol 425 °C papier 440 °C uhlie 600 – 900 °C

Pre horenie musia byť splnené tri podmienky: prítomnosť horľavej látky,

dosiahnutie jej zápalnej teploty a prítomnosť vzdušného kyslíka.

Prítomnosť kyslíka – látka horí vtedy, ak má k nej sústavne prístup kyslík. Kyslík pochádza zo

vzduchu.

Prítomnosť horľavej látky, napr. benzínu, dreva, etanolu, papiera, uhlia a pod.

Etanol

Dosiahnutie jej zápalnej teploty. Zápalná teplota je najnižšia teplota, pri ktorej sa horľavá látka

zapáli a je pri každej horľavej látke iná, (tabuľka 2). Čím je nižšia, tým je látka nebezpečnejšia

z hľadiska vzniku požiaru.

Benzín

výstražná značka na označenie

horľavín

Obrázok 2: Podmienky horenia

2.4. Požiar Požiar je nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí a často aj smrť

ľudí. Počas hasenia požiaru sa snažíme odstrániť aspoň jednu z troch podmienok horenia, obrázok 16.

Viete, že

pri horení bežných látok v domácnostiach,

v autách a pod. vznikajú jedovaté plyny,

ktoré môžu človeka usmrtiť už po pár

nádychoch? Najnebezpečnejší z nich je

oxid uhoľnatý, ktorý vzniká pri každom

požiari. Tento plyn nemá zápach a je

bezfarebný.

Odstránime horľavú látku

Tento spôsob sa využíva hlavne pri rozsiahlych

lesných požiaroch. Po vyrúbaní širokých

priesekov oheň zhasne.

Ochladíme látku pod zápalnú teplotu

Najbežnejším hasiacim prostriedkom je voda.

Tá ochladí horiaci predmet pod jeho zápalnú

teplotu. Okrem toho voda a vodná para

zabraňujú aj prístupu vzduchu.

Odstránime vzdušný kyslík

Prístupu vzdušného kyslíka najúčinnejšie

zabraňuje oxid uhličitý. Keďže má väčšiu hustotu

ako vzduch, vytvorí nad ohniskom vrstvu, ktorá

bráni prístupu vzdušného kyslíka.

Obrázok 3: Možnosti hasenia požiaru

2.5. Hasiace látky Okrem najbežnejšej hasiacej látky – vody sa na hasenie používa aj piesok a rôzne typy hasiacich

prístrojov.

Čo máme robiť, ak vznikne požiar?

Požiar elektrického vedenia

nikdy nehasíme vodou. Na

hasenie sa používa piesok.

Nahlásiť požiar na ohlasovňu požiarov.

Ak je to možné, uhasiť požiar dostupnými hasiacimi prostriedkami alebo vykonať nevyhnutné

opatrenia na zamedzenie jeho šírenia.

Väčšina požiarov začína v malom

rozsahu a možno ich ľahko uhasiť

pomocou ručných hasiacich prístrojov.

Vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb, evakuovať najmä deti a chorých ľudí

na voľné priestranstvo.

Ktorým hasiacim prístrojom najlepšie uhasíme horiace drevo, papier, textil, farby, laky, oleje,

benzín a elektrické zariadenie? Ktorý hasiaci prístroj nesmieme používať na hasenie horiacich

elektrických zariadení?

Horiaci materiál Penový hasiaci

prístroj Snehový hasiaci

prístroj Práškový hasiaci

prístroj Vodný hasiaci

prístroj

Drevo papier, seno, textil

Farby, laky, oleje, benzín

Elektrické zariadenia

Požiar je nežiaduce horenie. Pri hasení ohňa sa snažíme odstrániť aspoň jednu

z podmienok horenia – odstránime horľavú látku, ochladíme látku pod jej zápalnú

teplotu alebo zamedzíme prístupu kyslíka.

vod

prá

ško

sne

ho

pen

ový

Úlohy II

1) Doplňte vynechané slová v texte:

Horenie je chemický dej, pri ktorom sa látka prudko zlučuje so vzdušným ........... Počas

horenia sa uvoľňuje ........... a svetlo. Nie každý chemický dej, pri ktorom sa látka zlučuje

s kyslíkom je horenie, napr. ........... a dýchanie. Pre horenie musia byť splnené tri podmienky:

prítomnosť horľavej látky, dosiahnutie jej ........... teploty a prítomnosť vzdušného ............

Požiar je nežiaduce horenie. Pri hasení ohňa sa snažíme odstrániť aspoň jednu z podmienok

horenia – odstrániť ........... látku, ochladiť látku pod jej zápalnú teplotu alebo zamedziť

prístupu vzdušného ...........

2) Z nasledujúcich látok na obrázku 17 vyberte tie, ktoré sú horľavé:

3) Ktoré z nasledujúcich výstražných označení na obrázku 18 predstavuje horľavinu?

4) Vymenujte tri chemické deje, pri ktorých sa látka zlučuje s kyslíkom, ale nepredstavujú

horenie.

5) Vymenujte podmienky, ktoré musia byť splnené pre horenie látok.

betón

papier

uhlie voda

štrk

etanol

Obrázok 4: Horľavé a nehorľavé látky

Obrázok 5: Výstražné označenia

6) Z látok uvedených v tabuľke 3 vyberte tú, ktorá predstavuje najväčšie nebezpečenstvo

z hľadiska vzniku požiaru. Svoj výber zdôvodnite.

Tabuľka 2

Horľavá látka Zápalná teplota

nafta 40 °C

parafín 160 °C

petrolej 38 °C

asfalt 205 °C

7) Ku každej látke na obrázku 19 priraďte vhodný typ hasiaceho prístroja, ktorým ich možno

v prípade požiaru uhasiť.

Benzín olej

Obrázok 6: Horľavé látky

2.6. Požiar v škole

1) Vymenujte látky v triede, ktoré sú horľavé.

2) Pri všeobecnom ohrození sa spúšťa varovný signál „všeobecné ohrozenie“, ktorý varuje pri

ohrození, alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov

mimoriadnej udalosti. Z ponúkaných možností vyberte správny tón sirén:

a) 2-minútový kolísavý tón sirén,

b) 6-minútový stály tón sirén,

c) 2-minútový stály tón sirén.

3) Pri požiari v škole je vyhlásená evakuácia. Vysvetlite, čo to je.

4) Popíš spôsob evakuácie na vašej škole.

5) Spoločne prejdite po trase, ktorou pôjdete s triedou zo školského chemického laboratória po

vyhlásení signálu pre všeobecné ohrozenie v prípade požiaru.

6) Zistite, kde v škole máte umiestnené hasiace prístroje a akou ikonou sú označené.

7) Ktorý z nasledujúcich typov hasiacich prístrojov na obrázku máte v škole?

8) V školskom chemickom laboratóriu začal horieť práškový horčík. Na stránke

www.firecontrol.sk/vhodnost-pouzitia-hasiacich-latok vyhľadajte typ hasiaceho prístroja,

ktorým horiaci práškový horčík môžeme hasiť. Ktorý hasiaci prístroj sa nesmie použiť na

hasenie práškového horčíka?

Formou projektu spracujte spôsob hasenia požiarov a nebezpečenstvo, ktoré predstavujú.

vod

prá

ško

sneh

ový

pen

ový

V pondelok predpoludním vypukol v Nových Zámkoch

oheň v budove bývalej elektrotechnickej školy. Mesto na

niekoľko hodín zahalil hustý čierny dym. Plamene boli

miestami vysoké až 5 metrov a z miesta požiaru sa valil

hustý čierny dym. Pri zásahu boli ľahko zranení dvaja

hasiči. (správa z tlače)