informatika - základné softwarové...

Ž I L I N S K Á U N I V E R Z I T A V Ž I L I N EF A K U L T A Š P E C I Á L N E H O I N Ž I N I E R S T V A

Vladislav KAŠPAR Zdeněk DVOŘÁK

INFORMATIKA Základné softwarové vybavenie

Žilina 1998

Skriptá obsahujú základné informácie o hardware osobných počítačov, o operačnom systéme MS-DOS, jeho príkazoch, štruktúre a použití, o Windows 95 a súvisiacich problémoch. Skriptá sú určené ako základná literatúra v prvom semestri predmetu INFORMATIKA na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

Recenzenti: doc. Ing. Jaroslav PANOUŠEK, CSc. doc. Ing. Ivo MILATA, CSc. Ing. Jaroslav ČECH

© V. Kašpar – Z. Dvořák, 1998 ISBN 80-88829-29-1

Obsah

OBSAH

ÚVOD ........................................................................................................................................5

1. ÚVOD DO VÝPOČTOVEJ TECHNIKY .......................................................................7 1.1 ČO JE TO OSOBNÝ POČÍTAČ.............................................................................................8 1.2 ARCHITEKTÚRA OSOBNÉHO POČÍTAČA...........................................................................8 1.3 SYSTÉMOVÁ JEDNOTKA..................................................................................................9 1.4 ZOBRAZOVACIA JEDNOTKA ..........................................................................................12 1.5 PRÍDAVNÉ ZARIADENIA ................................................................................................13 1.6 ARCHITEKTÚRA OPERAČNÉHO SYSTÉMU......................................................................16 1.7 PROGRAMOVÉ VYBAVENIE OSOBNÉHO POČÍTAČA ........................................................18

2. SÚBORY A ADRESÁRE V MS-DOS ...........................................................................19

3. PRÍKAZY OPERAČNÉHO SYSTÉMU MS-DOS ......................................................23 3.1 DELENIE PRÍKAZOV ......................................................................................................24 3.2 POPIS DÔLEŽITÝCH PRÍKAZOV MS-DOS ......................................................................26

CALL....................................................................................................................26 CD, CHDIR ..........................................................................................................26 CLS.......................................................................................................................27 COMMAND.........................................................................................................27 COPY ...................................................................................................................28 COUNTRY...........................................................................................................28 DATE ...................................................................................................................29 TIME ....................................................................................................................29 DEL, ERASE........................................................................................................30 DELTREE ............................................................................................................30 DIR .......................................................................................................................30 DISKCOPY ..........................................................................................................31 DOSKEY..............................................................................................................31 EDIT .....................................................................................................................32 ECHO ...................................................................................................................32 EXIT .....................................................................................................................33 FDISK...................................................................................................................33 FOR ......................................................................................................................33 FORMAT .............................................................................................................33 GOTO ...................................................................................................................34 HELP ....................................................................................................................34 CHKDSK..............................................................................................................35 CHOICE ...............................................................................................................35 IF...........................................................................................................................35 KEYB ...................................................................................................................36 LABEL .................................................................................................................36 LH, LOADHIGH..................................................................................................37 MD, MKDIR ........................................................................................................37 MODE ..................................................................................................................37 MORE...................................................................................................................38 MOVE ..................................................................................................................39 PATH....................................................................................................................39

3

Základné softwarové vybavenie

PAUSE................................................................................................................. 39 PROMPT.............................................................................................................. 40 RD, RMDIR......................................................................................................... 40 REM..................................................................................................................... 40 SCANDISK.......................................................................................................... 41 SET ...................................................................................................................... 41 SHIFT .................................................................................................................. 42 SUBST ................................................................................................................. 42 SYS ...................................................................................................................... 42 TIME.................................................................................................................... 43 TREE.................................................................................................................... 43 TYPE.................................................................................................................... 43 UNDELETE......................................................................................................... 44 UNFORMAT ....................................................................................................... 44 VER...................................................................................................................... 44 VERIFY ............................................................................................................... 45 VOL ..................................................................................................................... 45 XCOPY ................................................................................................................ 45

3.3 PRÁCA S DÁVKOVÝMI SÚBORMI................................................................................... 46

4. KONFIGURÁCIA SYSTÉMU ...................................................................................... 53 4.1 SÚBORY CONFIG.SYS A AUTOEXEC.BAT............................................................. 53

Súbor CONFIG.SYS............................................................................................ 53 Súbor AUTOEXEC.BAT..................................................................................... 55

4.2 NÁRODNÉ PROSTREDIE ................................................................................................ 56 4.3 VLASTNÉ UŽÍVATEĽSKÉ MENU..................................................................................... 59

5. WINDOWS 95 ................................................................................................................. 65

6. ALGORITMY A VÝVOJOVÉ DIAGRAMY .............................................................. 77 6.1 VLASTNOSTI ALGORITMOV .......................................................................................... 78 6.2 ZÁKLADNÉ ZNAČKY A ZÁSADY ZÁPISU VÝVOJOVÝCH DIAGRAMOV ............................. 78 6.3 VYTVÁRANIE PROGRAMOV.......................................................................................... 82

PRÍLOHA A - LEGÁLNE POUŽÍVANIE SOFTWARE.................................................. 83

PRÍLOHA B - ANTIVÍRUSOVÁ OCHRANA POČÍTAČOV.......................................... 85

PRÍLOHA C – ČÍSELNÉ SÚSTAVY.................................................................................. 90

LITERATÚRA....................................................................................................................... 92

REGISTER............................................................................................................................. 93

4

Úvod

ÚVOD

Elektronická revolúcia vypukla naplno. S ňou prišli obrovské zmeny v tom, ako pracujeme

ako sa hráme, ako komunikujeme, a dokonca aj ako myslíme. Bill Gates

Začínate čítať učebný text určený na výučbu predmetu INFORMATIKA na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Pri koncipovaní tohto textu sa vychádzalo zo skúseností autorov v práci s výpočtovou technikou, ako aj zo skúseností vo výučbe predmetu INFORMATIKA. Literatúry, v ktorej sa rieši táto základná problematika, je veľa. Bohužiaľ, jej úroveň sa výrazne líši.

Súčasný stav výučby predmetov, zameraných na problematiku zvládnutia výpočtovej techniky, programovania a inžinierskych výpočtov na našej fakulte, je rozdelený do niekoľkých nezávislých častí. Nie všetci študenti, ktorí prichádzajú študovať odbory našej fakulty, majú dobré základy z výpočtovej techniky. Značné rozdiely v úrovni znalostí sú najmä u študentov študujúcich popri zamestnaní.

Prvá časť predmetu INFORMATIKA je zameraná na zvládnutie algoritmizácie, pochopenie základov hardware osobných počítačov, zvládnutie základov operačného systému MS-DOS až po osvojenie si základných návykov v práci s Windows. Táto časť predmetu je zaradená v prvom alebo druhom semestri štúdia.

Druhá časť predmetu je zameraná na zvládnutie základov textového editora Word a tabuľkového procesora Excel. Požadovaná úroveň zvládnutia týchto programových produktov je základná – užívateľská.

Tretia časť predmetu je zameraná na zvládnutie základov programovania v jazyku Turbo Pascal a zvládnutie základov problematiky databázových systémov. Dôraz sa kladie na tvorbu databáz, úpravu ich štruktúry, napĺňanie údajov do databáz, zoraďovanie a filtrovanie údajov, spracovanie tlačových zostáv a tvorbu obrazoviek ako východiskový predpoklad zvládnutia tvorby databázových aplikácií.

V ďalších častiach je problematika účelovo zameraná na študovanú špecializáciu a jej náplňou je zvládnutie AutoCAD, inžinierskych výpočtov v Exceli a ďalšie špecifické oblasti podľa konkrétnych požiadaviek študijného odboru a špecializácie.

Obsah týchto skrípt je zameraný na zvládnutie problematiky prvej časti výučby predmetu INFORMATIKA. Skriptá postupne objasňujú otázky čo je to počítač, aká je jeho architektúra, čo je to systémová a zobrazovacia jednotka, prídavné zariadenia počítača. Stručne je vysvetlená architektúra operačného systému MS DOS a rozčlenené základné programové vybavenie osobných počítačov. Veľký dôraz je kladený na druhú časť, kde je vysvetlená problematika súborov a adresárov v MS DOS. Tretia časť sa zaoberá dôležitými príkazmi MS DOSu a prácou s dávkovými súbormi. Štvrtá časť je venovaná konfigurácii systému, tvorbe a úpravám súborov CONFIG.SYS a AUTOEXEC.BAT. V piatej časti je uvedený stručný popis najzákladnejších úkonov a činností v prostredí WINDOWS 95. Záverečná časť skrípt vysvetľuje možnosti a spôsoby algoritmizácie a tvorby vývojových diagramov. V prílohách sú uvedené základné informácie o spôsoboch legálneho použitia software, o antovírusovej ochrane, aj o väzbách medzi rôznymi číselnými sústavami.

5


Prvá časť predmetu INFORMATIKA si kladie za cieľ prispieť, aby študenti dosiahli požadovanú úroveň znalostí v uvedených oblastiach. Tým vytvoriť solídny základ na zvládnutie problematiky v ďalších semestroch štúdia.

Ďakujeme recenzentom za to, že pozorne prečítali celý text, upozornili nás na niektoré nedostatky a chyby v texte – tieto boli odstránené. Prajeme študentom, aby s pomocou týchto skrípt zvládli problematiku prvej časti predmetu INFORMATIKA na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

6

Úvod do výpočtovej techniky

1. ÚVOD DO VÝPOČTOVEJ TECHNIKY

Počiatky vzniku automatizovaných výpočtov sa datujú do obdobia 3 000 rokov pred

naším letopočtom. Obyvatelia Babylonu na delenie čísiel v tvare MDCCXXIV iným číslom CXLVII, boli nútení vytvárať si pomocné tabuľky. Postupne vznikali prvé manuálne kalkulátory. Až v novoveku, v období 17. až 18. storočia, vznikali prvé mechanické kalkulátory a analytické stroje. V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa masovo začali využívať mechanické kalkulátory aj v bežnom živote. Rozvoj matematiky a najmä jej numerickej časti, tiež presné fyzikálne a astronomické výpočty - vyžadovali riešenie často rozsiahlych tabuľkových výpočtov s veľkou presnosťou. Priaznivé podmienky nastali až v priebehu 20. storočia s rozvojom elektroniky. Najbúrlivejším impulzom sa stala druhá svetová vojna, ktorá priniesla celý rad významných objavov. Jedným z nich bolo roku 1944 vytvorenie elektromechanického stroja nazvaného MARK I. Tento 15,5 m dlhý „sálový počítač“ mal hmotnosť 5 000 kg obsahoval 750 000 častí, ktoré boli navzájom prepojené 805 km drôtov. Za skutočne prvý počítač na svete je považovaný počítač UNIVAC I používaný od júna 1951. Od tohoto dátumu sa hovorí o prvej generácii počítačov.

Prvá generácia počítačov (1951 – 1959); vyznačovala sa použitím vákuových elektroniek, rýchlosťou uvádzanou v milisekundách a používaním derných štítkov na vstupoch aj výstupoch. Prvá generácia počítačov vyžadovala rozsiahle priestory a bola určená na inžinierske a vedecké výpočty.

Druhá generácia počítačov (1959 – 1964); objav tranzistorových diód priniesol zmenšenie počítačov a zvýšenie ich rýchlosti. Uvádzaná rýchlosť vzrástla rádovo na mikrosekundy. Vnútorná pamäť bola magnetická, magnetický bol aj záznam, ktorý umožňoval vstupy, výstupy i uchovanie informácií. Počítače boli vyrábané účelovo na konkrétne špecializované pracoviská. Využívali sa najmä vo vedeckých výpočtoch.

Tretia generácia počítačov (1964 – súčasnosť); počítač je svojou veľkosťou porovnateľný so stolom, získava celý rad prídavných zariadení, rýchlosť sa uvádza v nanosekundách. Základom sú integrované obvody, ktoré spájajú stovky až tisíce tranzistorov na jednoduchom kremíkovom čipe. Zdokonaľovanie integrovaných obvodov a ich zmenšovanie viedlo k vzniku kategórie osobných počítačov (personal computer = PC).

Osobný počítač (PC) patrí medzi najvýznamnejšie objavy v oblasti elektronickej techniky v osemdesiatych rokoch. Jeho existencia, i ďalší veľmi rýchly vývoj, súvisí s rozvojom mikroprocesorov. Prvé zmienky o osobných počítačoch sa objavujú od roku 1975.

Prvý počítač radu PC vyvinula firma IBM. Základom sa stal mikroprocesor INTEL 8086, neskôr nahradený mikroprocesormi INTEL 8088, 80286, 80386, 80486, P5 a v súčasnosti P6. Vďaka obchodnej politike firmy IBM začali počítače vyrábať aj iné firmy, čím sa PC stal najrozšírenejším typom stolného počítača. Sú to počítače univerzálne, ktoré sa dnes používajú vo všetkých sférach ľudskej činnosti.

Keď si predstavíme, že vyriešenie určitého problému si vyžiada 100% času, potom 85% celkového času zaberá získavanie informácií a rutinná administratívna práca, ďalších 10% predstavuje spracovávanie informácií a iba 5% predstavuje čas venovaný rozmýšľaniu a analýze záverov. Osobný počítač môže výrazne pomôcť znížiť rozsah prác pri získavaní a spracovaní informácií a najmä pri bežnej administratívnej činnosti. Malo by tak zostať viacej času na rozmýšľanie a analýzu záverov riešených problémov.

7


1.1 Čo je to osobný počítač

Osobný počítač je zariadenie, ktoré má schopnosť spracovávať informácie. Kvalita činnosti počítača závisí na použitom hardware a software. Hardware (v preklade – technické prostriedky) to sú tie komponenty počítača, ktoré je možné uchopiť do ruky. Sú to najmä – pamäť, zbernica, klávesnica, disketová jednotka, pevný disk, atď. Táto časť počítača môže vykonávať veľa rozdielnych činností, len keď obdrží presne špecifikované príkazy. Na to je určená druhá časť počítača, a to software (v preklade – programové prostriedky). Základom týchto programových prostriedkov je práve operačný systém, resp. príkazy operačného systému. V čase vzniku prvých osobných počítačov vo firme IBM sa vytvoril zárodok dnes veľmi úspešnej softwarovej firmy MICROSOFT. Vďaka prezieravej obchodnej politike firmy MICROSOFT sa ich operačný systém MS-DOS stal postupne certifikovaným štandardom.

Osobný počítač využíva v činnosti celý rad zariadení na vstup a výstup údajov. Základným zariadením je klávesnica, myš, tlačiareň a ďalšie. Na zadnej strane počítača je niekoľko štandardných zásuviek – portov (v origináli Ports). Operačný systém nekomunikuje s konkrétnymi zariadeniami, ale so zásuvkami (portami). Základné rozdelenie portov je podľa druhu prenosu:

• sériové – údaje sa pohybujú na jednom drôte (nižšia rýchlosť, veľká spoľahlivosť), • paralelné – údaje sa pohybujú súbežne (prenos je rýchlejší, ale viac náročný na

spoľahlivosť zariadení).

Medzi najčastejšie používané názvy portov, ktoré sa zároveň nesmú používať ako názvy súborov, patria:

• CON – konzola – vstupné zariadenie = klávesnica, výstupné zariadenie = obrazovka, • COM1 – prvý sériový port, • COM2 – COM4 –druhý až štvrtý sériový port, • LPT1 – prvý paralelný port – určený pre tlačiareň, • LPT2 – LPT3 – druhý a tretí paralelný port, • AUX, NUL, PRN – označenia určené pre „iné zariadenia“.

1.2 Architektúra osobného počítača Základnú štruktúru PC tvoria: • systémová jednotka (kryt počítača, základná procesorová doska, vnútorná pamäť,

prídavné dosky, diskové zariadenia), • zobrazovacia jednotka (monitor), • klávesnica, • ďalšie prídavné zariadenia (tlačiareň, myš, modem, grafické zobraz. jednotky, atď.).

8


Obr. 1 Zostava osobného počítača

Podľa tvaru skrine sa PC delia na:

• desktop – ploché stolné prevedenie, • tower – vežový počítač, • minitower – stolný počítač

(zmenšený tower).

Menej časté prevedenie je:

• slimline – tenší ako desktop.

Prenosné počítače sú:

• laptop – v jednom celku s monitorom (resp. LCD) a klávesnicou,

Obr. 3 Minitower

• notebook – ešte menší ako laptop.

Obr. 2 Desktop

Obr. 4 Laptop

Obr. 5 Notebook

1.3 Systémová jednotka

Ústrednou časťou systémovej jednotky je systémová doska. Ďalej obsahuje zdroj, diskové jednotky a konektory na zapojenie prídavných zariadení rozširujúcich dosiek .

• Systémová doska (základná procesorová doska v origináli mainbord), je časť PC, na ktorej sa nachádza „srdce“ celého počítača - mikroprocesor. Podľa typu mikroprocesora sa rozlišujú aj jednotlivé typy PC.

9


Označenie mikroprocesora, ktoré charakterizuje počítač je napríklad: IBM PC/XT – 8086, majú 8 bitový mikroprocesor (ďalej mP), IBM PC/AT – 8086, 80286, majú 16 bitový mP, IBM PC - 80386,.až po Pentium Pro (P6) vychádza z typu dosky a súčiastok na

nej, majú 32 bitový mP.

Systémovú jednotku tvoria: procesor, operačná pamäť, pamäť ROM, pamäť CMOS, systémová zbernica, ďalšie obvody potrebné pre chod PC.

Procesor

Procesor – predstavuje časť PC, v ktorej sa vykonávajú podľa inštrukcií programu jednotlivé aritmetické a logické operácie a zaisťuje sa riadenie činnosti celého počítača. Jeho základné časti sú:

• Radič – zaisťuje riadenie všetkých operácií vo vnútri mikroprocesora i mimo neho. Riadi vykonávanie týchto činností v odpovedajúcich časových okamihoch a v odpovedajúcej postupnosti. Zabezpečuje prenosy medzi registrami mP a s využitím zbernice aj medzi mP a pamäťou a prídavnými zariadeniami. Pri detailnom pohľade na radič môžme povedať, že je to vlastne mikroprogramový radič s pevným súborom inštrukcií, ktoré sú dané už pri výrobe.

• Zdroj časových pulzov – obvykle nie je súčasťou mP, ale veľmi úzko naň nadväzuje. Synchronizuje činnosť PC. Na vykonanie jednej inštrukcie je potrebné niekoľko pulzov. Udáva sa v megaherzoch. Tj. určuje koľko elementárnych operácií urobí mP za jednu sekundu. PC majú väčšinou dva kmitočty – základný a turbo. Hodnoty dnes vyrábaných zdrojov časových pulzov sú v rozmedzí 100 až 230 MHz.

• Aritmeticko-logická jednotka – je to tá časť mP, v ktorej sa vykonávajú jednotlivé elementárne operácie. Obrazne predstavuje paralelnú sčítačku, ktorá slúži na vykonávanie súčtov dvoch vstupných operandov. Ďalšie operácie – násobenie, delenie,… sa vykonávajú na postupnosti nadväzujúcich sčítaní.

• Registre mP – sú to elektronické pamäti na dočasné uloženie rôznych informácií napr. vykonávanej inštrukcie, adresy či dát. Podobne ako zbernica má 3 druhy registrov:

dátové, adresné riadiace.

Operačná pamäť

Operačná pamäť – tiež označovaná ako hlavná pamäť RAM, je určená na uloženie dát a programov, ktoré spracováva PC a majú byť rýchlo prístupné. Je to polovodičová pamäť, je energetický závislá (po vypnutí sa dáta v pamäti strácajú).

10


Medzi hlavné charakteristiky patrí:

• kapacita pamäti – množstvo informácií, ktoré sa do nej dajú umiestniť udáva sa v KB alebo MB,

• vybavovacia doba – čas na sprístupnenie informácie, • doba cyklu – doba medzi začiatkami dvoch po sebe idúcich zápisov (čítaní).

Údaje o kapacite RAM i médií sa udávajú v bytoch a ich násobkoch (K, M, G). Na rozdiel od bežného spôsobu, na ktorý sme si zvykli v matematike, kde k=1000, M=1000000… v počítačovej terminológii, kde je základom dvojková sústava, sa zaviedlo:

1 kilobyte (KB) = 210 byte (B) = 1024 B, 1MB = 210 KB = 1024 KB = 220 B = 1 048 576 B, 1 GB = 210 MB = 220 KB = 230 B = 1 073 741 824 B.

Bežne sa z operačnej pamäte využíva 640 KB, zvyšok je rezervovaný pre zvláštne použitie (BIOS, graf. adaptér,..). Ak je v PC nainštalovaná RAM nad 1 MB hovoríme o rozšírenej pamäti, tá môže byť využitá iba aplikáciami, ktoré sú na tento účel navrhnuté.

Pamäť ROM

Pamäť ROM – 128 KB polovodičová pamäť. Jej prednosť spočíva v tom, že informácie sú do nej uložené pri výrobe. Informácie z nej môžeme iba čítať, nie zapisovať. Je energetický nezávislá. Pre tieto vlastnosti sa ROM v PC využíva na uloženie základných rutín a na bootovanie zavadziaceho programu, ktorý sa komplexne volá BIOS. BIOS – Basic Input Output System (v preklade základný vstupno - výstupný systém). Ten slúži na bezprostrednú obsluhu rôznych častí PC. Pretože v pamäti, po zapnutí PC, nie je žiadny program, ktorý by jeho prácu riadil, musí existovať niečo, čo by ho uviedlo do stavu pripravenosti na výpočty. Túto úlohu spĺňa BIOS, ktorý po zapnutí PC otestuje časti PC a zavedie operačný systém do RAM.

Prvou rutinou vykonávanou BIOSom je testovací program, ktorý testuje jednotlivé časti počítača. Zistená chyba sa indikuje zobrazením na monitori ako aj pípnutím. Pri nezhode údajov v prostredí SETUP sa tento vyvolá k editácii.

Po kontrole stavu PC sa odovzdá riadenie ďalšiemu programu, ktorý má za úlohu zaviesť do pamäte jadro operačného systému (ďalej OS). Od tohoto okamihu preberá riadenie celého PC operačný systém.

Okrem týchto dvoch programov má BIOS ďalšie programy, ktoré tvoria rozhranie medzi operačným systémom a technickými prostriedkami. Sú to riadiaci program I/O (vstupu a výstupu) a program obsluhy súborov.

Pamäť CMOS

Pamäť CMOS – polovodičová pamäť, určená na uchovanie konfigurácie počítača, dátumu a času. Je trvale napájaná z batérie. Nastavuje sa programom SETUP, ktorý je tiež uložený v BIOS a spúšťa sa určenou kombináciou kláves. Tomuto procesu sa vyhýbajte, môžete spôsobiť nefunkčnosť PC.

11


Systémová zbernica

Systémová zbernica – v každom PC rozoznávame 3 základné zbernice:

• adresnú – slúži na prenos adresy – šírka 32 bit, • dátovú – slúži na prenos dát, • riadiacu – slúži na prenos riadiacich signálov.

Porty

Porty – sú zásuvky – konektory na zadnej strane PC a ich súčasťou je elektronika na ich ovládanie. PC má dva druhy portov:

• paralelné – pripojuje sa spravidla tlačiareň, • sériové – pripojuje sa modem, myš.

1.4 Zobrazovacia jednotka

Je to základné výstupné zariadenie počítača poskytujúce prakticky všetky informácie potrebné na komunikáciu užívateľa s počítačom (display, LCD). Pripája sa ku grafickému adaptéru. Pri zobrazovaní pracuje display v dvoch režimoch:

• Textovom - zobrazujú sa celé znaky najčastejšie na 25. riadkov a 80. stĺpcov, (jeden znak má veľkosť 8 x 8 bodov). Grafické zobrazenie je nedokonalé, je schodovité,

• Grafickom - využíva sa rastrové zobrazenie- zobrazujú sa jednotlivé body. Pri tomto režime pozeráme na obrazovku ako na plochu tvorenú hustou sieťou bodov, ktoré sa označujú v origináli picture-elements-pixeles. Zobrazenie v tomto režime je charakterizované rozlišovacou schopnosťou, ktorá je daná počtom bodov na riadok a stĺpec. Závisí od typu obrazovky.

Radič zobrazenia

Radič zobrazenia – pri zobrazovaní sa využíva obrazová pamäť a mapovanie bitov. Obsluhu monitora zabezpečuje radič zobrazenia (grafická karta, videoadaptér). Je to obvod, ktorý generuje podľa príkazov mP obsah obrazovej pamäte, prípadne interpretuje obsah pamäte na obrazovku. Obsahuje pamäť RAM, radič i vlastný mP. Veľkosť pamäte určuje možnosti zobrazenia.

Pri rozlišovacej schopnosti: 640x400 bodov a zobrazovaní 16 farieb potrebujeme 128 KB RAM pamäti, 640x400 bodov a zobrazovaní 256 farieb potrebujeme 256 KB RAM pamäti.

12


1.5 Prídavné zariadenia Prídavné zariadenia predstavujú ďalšie komponenty PC, ktoré vytvárajú takú zostavu počítača, ktorá najviac zodpovedá zámerom a požiadavkám používaných aplikácií. Pripojujú sa na zbernicu prostredníctvom väzobných obvodov. Tieto obvody vytvárajú tzv. porty, prenosové cesty, slúžiace na prenos informácií medzi procesorom a príslušným prídavným zariadením. Spravidla ich delíme na:

• vstupné, slúžia na vstup informácií do PC. …klávesnica, tablet, myš,

• výstupné, slúžia na výstup informácií z PC. …displej, tlačiareň, digigraf,

• prídavné pamäte slúžiace na ukladanie informácií …diskové pamäte,

• ostatné …modem, atď.

Klávesnica

Klávesnica – je to najčastejšie používané prídavné zariadenie. Využíva sa na vstup príkazov pre počítač, písanie textov, zadávanie dát. Štandardne sa používa americká klávesnica. Tá však neobsahuje všetky znaky našej abecedy, preto pomocou zvláštnych programov sa dá predefinovať. Pripája sa do určeného konektora.

Myš

Myš – Je to malá krabička s 2 alebo 3 tlačidlami používaná na ovládanie programov. Aby mohla fungovať, je potrebné do RAM zaviesť ovládač- driver. Pripája sa na sériový port.

Obr. 6 Bezdrôtová myš

13

Základné softwarové vybavenie Základné softwarové vybavenie

14

14


Tlačiareň

Tlačiareň – zariadenie, ktoré sa používa na vyhotovenie záznamu na papier. Podľa princípu rozdeľujeme tlačiarne na:

• mechanické: kontúrové, maticové (ihličkové) • nemechanické:

laserové - využíva sa fotocitlivý valec, na ktorý sa zobrazia riadky tlačenej stránky. Na osvetlených miestach je valec vodivý a stráca kladný náboj. Valec sa potom popráši kladne nabitým práškom a ten sa nalepí na osvetlené miesta. Po prenesení obrazu na papier sa papier ohreje a tým sa obraz ustáli.

atramentové - využíva sa atramentová tryska, z ktorej sa na papier vystrekuje atrament. Ten sa medzi nabíjacími elektródami nabije a ďalšími elektródami je vychyľovaný do požadovaného smeru. Môže sa tlačiť i farebne.

termické - tlač sa robí na špeciálny papier, ktorý v danom mieste po zahriatí stmavne. Tlač sa vykonáva podobne ako pri maticovej tlačiarni.

Zariadenie na záznam rozmerných grafických objektov sa volá ploter. Zpravidla pracuje ako súradnicový zapisovač (prostredníctvom farebných pier.)

Obr. 8 Ploter

Obr. 7 Tlačiareň

Diskové jednotky

Diskové jednotky – Na zaznamenanie informácie sa využívajú kruhové platne, ktoré na povrchu majú magnetickú vrstvu. Informácia sa zaznamenáva magnetickou hlavou v sústredných kružniciach. Princíp práce s diskovým médiom je taký, že magnetická hlava, ktorá je tesne nad plochou konštantne sa otáčajúceho disku sa vysúva nad určenú stopu a podľa došlých dát zmagnetizuje malú plochu alebo pri čítaní magnetická plocha vyvolá prúd v magnetickej hlave. Najmenší záznamový úsek sa nazýva sektor (v origináli Cluster), má veľkosť 512 B. Sektory sú usporiadané do stôp (v origináli Track). Naformátovaním disku (diskety) sa na disku vytvoria sektory a stopy.

15


V osobných počítačoch sa používajú tieto typy diskových jednotiek:

• pružné disky – 3,5“ a 5,25“ s kapacitou od 360 KB do 1.44 KB,

• pevné disky – zväzok niekoľkých tuhých diskov s kapacitou 20 MB až 4 GB,

• optické a kompaktné disky – Ich použitie je zatiaľ obmedzené iba na čítanie. Záznam na disk sa robí laserom.

Obr. 10 Disketa 5,25“

Obr. 9 Disketa 3,5“

1.6 Architektúra operačného systému

Operačné systémy (OS) osobných počítačov zabezpečujú užívateľom riadenie práce a využívanie možností počítača. Tieto úlohy zabezpečujú rôzne OS odlišným spôsobom. Líšia sa rozsahom poskytovaných služieb, rôznou komunikáciou s užívateľom a technickými prostriedkami. Najpoužívanejším operačným systémom na PC je MS-DOS. MS-DOS (v origináli Microsoft Disk Operating System) je diskový OS dodávaný firmou Microsoft. V súčasnej dobe je štandardným OS. Zaberá v pamäti počiatočnú oblasť pamäti RAM. Základnou časťou je jadro OS – riadiaci program, ktorý implementuje služby systému a má tieto funkcie:

• príkazový procesor, • program obsluhy súborov, • riadiaci program vstupno – výstupných operácií, • pomocné programy.

Činnosť OS je riadená riadiacim programom, ktorý zaisťuje riadenie a využívanie zdrojov PC, ako je čas procesora, hlavná pamäť, obsluha vstupno – výstupných operácií.

Príkazový procesor slúži na spracovanie užívateľských príkazov, ktoré sa zadávajú z klávesnice. Je uložený v súbore COMMAND.COM. S touto zložkou OS prichádzame do kontaktu hneď po zavedení OS. Prejaví sa to vypísaním promptu na príkazovom riadku. Od tohoto okamihu môžeme zadávať príkazy. Vďaka nadstavbám Norton Commander (NC), Manažér 602 (M602) atď. môžme si ovládanie OS uľahčiť.

Činnosť interpretera spočíva v prečítaní príkazu, jeho syntaktickej kontrole, presune potrebného podprogramu do pamäti a jeho vykonaní.

Riadiaci program I/O je nadstavbou nad BIOSom. Využíva jeho služieb a zaisťuje ďalším programom jednoduchú obsluhu I/O zariadení..

16


Programy obsluhy súborov zaisťujú ukladanie súborov na disk a ich výber z disku. To znamená, že zaisťujú výber miesta na disku pre nový súbor, zapísanie súboru na disk, vyhľadanie súboru na disku i jeho prečítanie. Pretože disk obsahuje mnoho súborov, na rýchlu orientáciu využíva systém adresárov, ktorý s pomocným súborom FAT podáva OS úplnú informáciu o uložení súboru na disku. (Súbor je množina informácií s určenou vnútornou štruktúrou.)

Tabuľka FAT

Súbory na disku sa identifikujú svojím menom a adresárom, v ktorom sú uložené. Korešpondencia medzi menom a súborom na disku je určená menom a cestou v postupnosti adresárov a prevodnou tabuľkou, ktorá je uložená v chránenej časti disku. Voláme ju alokačná tabuľka súborov (v origináli File Allocation Table). Táto obsahuje informácie o uložení jednotlivých blokov súboru. Je to rad zreťazených čísiel.

Pomocné programy predstavujú množinu programov rôzneho zamerania a slúžia na vykonávanie rutinných činností napr. vymazanie súborov, premenovanie, kopírovanie, tlač, nastavenie dátumu a času apod.

Nadstavby operačného systému

Na zabezpečenie základnej myšlienky, t.j. zjednodušiť ovladanie PC a tým ho sprístupniť širokej verejnosti, boli vyvinuté rôzne nadstavby OS. Medzi najviac používané patria M602, NC, PC SHELL a významom najdôležitejšia MS WINDOWS. Obsluha jednotlivých nadstavbových programov je podobná. Základom je naučiť sa tieto činnosti: • vytváranie adresárov, • kopírovanie a presúvanie súborov, • mazanie adresárov a súborov • zobrazovanie základných informácií o súboroch a adresároch ako aj o systéme.

MS WINDOWS

MS WINDOWS predstavuje viac ako nadstavbu OS MS-DOS. Rozširuje možnosti MS-DOS o obsluhu RAM nad 1 MB, umožňuje zapájanie a prácu počítačov v sieti, beh viacerých programov súčasne apod.

MS WINDOWS vo verzii 3.0 pre prácu požaduje:

• MS-DOS 3.3 a vyššie verzie, • v štandardnom móde AT 286 a 1 MB RAM a 6,5 MB na HD, • v rozšírenom móde AT 386, 2 MB RAM a 8 MB HD, • grafickú kartu a monitor VGA, • myš.

Požiadavka minimálneho miesta na HD nepredpokladá žiadne voliteľné súčasti inštalácie.

17


1.7 Programové vybavenie osobného počítača Kritérií na delenie programového vybavenia je veľa. Pre správne pochopenie funkcií počítača je vhodné si programové vybavenie rozdeliť na dve základné skupiny - na systémové a užívateľské. Na väčšine dnes používaných počítačov s pevným diskom rozdeleným na časti C a D, je vhodné systémové, prípadne aj užívateľské programové vybavenie inštalovať na disk C. Na disk D je vhodné ukladať vlastné vytvorené dátové súbory, prípadne užívateľské programové produkty, ktoré nie sú bezprostredne závislé na WINDOWS. Toto rozdelenie má svoje opodstatnenie a výhody. K nim patrí prehľadnosť usporiadania software, ľahká orientácia na disku, pri havarijných stavoch systémového programového vybavenia možnosť formátovania disku C, bez straty cenných užívateľských údajov.

Systémovéprogramovévybavenie

Užívateľsképrogramovévybavenie

Operačnýsystém

Nadstavbyoperačného

systému

Aplikačnéprogramovévybavenie

Textovéeditory

Tabuľkovéprocesory

Databázovésystémy

Graficképrostriedky

Obr. 11 Schematické znázornenie programového vybavenia počítača

Systémové programové vybavenie zahŕňa vedľa operačného systému, ktorému je venovaná veľká časť týchto skrípt, aj nadstavbové programy a aplikačné programy. K týmto aplikačným programovým prostriedkom radíme hlavne programovacie jazyky a vývojové programové prostredia.

Užívateľské programové vybavenie je tá časť software, ktorá je určená radovým užívateľom. V podmienkach Slovenskej republiky tu radíme napr.: • Textové editory – T602, AmiPro, Word, … • Tabuľkové procesory – QuatroPro, Excel,… • Databázové systémy – dBase III, dBase IV, FoxPro, FoxBase, Access,… • Grafické prostriedky – AutoCAD, Paintbrush, Corel Draw,….

18

Súbory a adresáre

2. SÚBORY A ADRESÁRE V MS-DOS Pojem operačný systém je nadsadený. Ide o skupinu príkazov, pomocou ktorých sa obsluhuje počítač. Na pochopenie a zvládnutie základných princípov činnosti postačuje sa naučiť iba niekoľko príkazov MS-DOS. V literatúre sa uvádza, že na zvládnutie 90 % činností postačuje iba sedem príkazov. Za účelom dosiahnutia určitej usporiadanosti pri práci s rôznymi skupinami informácií bolo potrebné vytvoriť určitý systém v označovaní skupín jednotlivých informácií. Tieto skupiny sa označujú pojmom súbory (v origináli – files). Základný princíp usporiadania informácií do súborov je v operačnom systéme MS-DOS jedinečný a jednotný. Všetky informácie sa na osobných počítačoch uchovávajú ako súbory. Tieto súbory môžu mať rôzny charakter – textové, programové, grafické, databázové, systémové atď. Na odlíšenie jedného súboru od druhého sa priraďuje súborom meno (v origináli filename). Celé meno súboru sa skladá z dvoch častí – mena (v origináli name) a prípony (v origináli extension) súboru. Meno súboru môže mať jeden až osem znakov (spravidla nie je prázdne, aj keď môže). Prípona súboru môže mať maximálne tri znaky (môže byť prázdna = nie je uvedená). Medzi meno a príponu sa vždy dáva bodka.

Prípona Druh súboru

prípony vyhradené pre programy COM spustitelný program v MS-DOS BAT dávkový spustitelný program v MS-DOS EXE spustitelný program v MS-DOS PIF spustitelný program vo Windows SYS systémový ovládač

ďalšie používané prípony BAK akýkoľvek záložný súbor BAS zdrojový súbor v jazyku BASIC BMP bitová mapa (obrázok) C zdrojový súbor v jazyku C DBF databázový súbor DLL programový súbor pre Windows DOC textový súbor vo Worde DWG výkres v AutoCAD FNT súbor fontov HLP súbor nápovedi PAS zdrojový súbor v jazyku PASCAL TIF obrázok štandardu Tagged Image File Format TMP dočasný (temporary) súbor TXT bežný textový súbor 602 textový súbor textového editora T602

Tab. 1 Prehľad niektorých používaných prípon súborov

Meno súboru = meno[.prípona] meno ............. (1-8 znakov) prípona ......... (0-3 znaky

19


Súbory Zásady používania mien súborov:

• V mene a prípone súborov sa nemôžu používať všetky znaky. Zakázané znaky sú: medzera, dvojbodka, otáznik, bodka, akékoľvek lomítko, hviezdička.

• V mene a prípone sa spravidla používajú písmená, číslice a niektoré ďalšie znaky - dolár ( $ ), podčiarknutie ( _ ), percentá ( % ), ampersand ( @ ).

• Súbory nemôžu mať meno, ktoré je vyhradené prídavným zariadeniam počítača. Z tohto dôvodu sú zakázané mená LPTn, COMn, (písmeno n symbolizuje číslo od jednej do štyroch určujúce konkrétne hardwarové zariadenie), AUX, CON, CLOCK$, NUL.

• V jednom adresári nemôžu byť dva súbory rovnakého mena.

Adresáre

Adresáre (zložky) S rozvojom médií na uchovávanie informácií (diskiet a pevných diskov) bolo nutné vytvoriť rámec na ukladanie veľkého počtu súborov. To viedlo k vytvoreniu systému adresárov (v origináli directory). Pre mená adresárov platia rovnaké zásady ako pre mená súborov - jeden až osem znakov a maximálne tri znaky prípony (spravidla sa nepoužíva). Základná filozofia tvorby adresárov je prevzatá zo stromovej štruktúry rodov. Pre tvorbu adresára (vo verzii WINDOWS 95 a vyšších sa používa pojem zložka) platia tieto pravidlá:

• štruktúra adresárov je stromová (v origináli tree structure),

• každý adresár, okrem súborov, môže obsahovať aj ďalšie adresáre, ktorým hovoríme podadresáre (v origináli subdirectory); tento pojem má zmysel používať iba v súvislosti s nadriadeným (rodičovským) adresárom,

• pre používanie rovnakého mená adresárov platí zásada, že tieto nemôžu byť na jednej úrovni pod spoločným rodičovským adresárom (v normálnych rodinách tiež viaceré deti nemajú rovnaké mená),

• hlavný adresár, ktorý je základom stromovej štruktúry, nemá meno a označujeme ho ako koreňový adresár (v origináli root directory).

Poznámka: vo verzii WINDOWS 95 a vyššej je umožnené používať dlhé mená súborov a adresárov ( nad 8 znakov), prípona môže byť maximálne troj znaková).

CVICNYWINAPLTEXTYCVICNY

WINDOWSDOSCVICNY

C:\C:\ … označenie koreňového

adresára disku

Prvá úroveň adresárov

Druhá úroveň adresárov;možné použitie rovnakéhomena adresárov

Obr. 12 Možný variant stromovej štruktúry a pomenovania adresárov

20

Súbory a adresáre

Vytváraním jednotlivých vetví a úrovní adresárov môže niekedy vzniknúť veľmi zložitá štruktúra adresárového stromu. Pre špecifikáciu súboru je nutné jeho umiestnenie na disku vhodným spôsobom popísať. Tento popis sa označuje ako cesta (v origináli path). Na označovanie jednotlivých úrovní adresárov je v ceste používaný znak prevrátené lomítko ( \ ) (v origináli backslash). Popis celej cesty k súboru pomenovanému LIST.TXT, ktorý je v adresári TEXTY na druhej úrovni adresárov podľa Obr. 12 potom je:

C:\CVICNY\TEXTY\LIST.TXT

Písmeno na prvej pozícii označuje pevný disk (v origináli harddisk) – C. Na označenie jednotlivých pevných diskov sú určené písmená C, D, E, F, atď. Písmená A, B sú vyčlenené pre disketové mechaniky. V súčasnom období sú spravidla osobné počítače kompletované s jednou disketovou mechanikou (A), jedným pevným diskom, ktorý spravidla je rozdelený na časti (C a D), a jednou mechanikou na čítanie kompaktných diskov označovanou v tomto prípade (E).

Dôležitým pojmom, ktorý sa často pri práci s počítačom používa, je slovo príkaz (v origináli command). Tento pojem označuje meno súboru, ktorý je možné spustiť (vykonať). Tento príkaz potom vykoná určitú činnosť.

Operačný systém MS-DOS v poslednom desaťročí prešiel výraznými zmenami. Od verzie 3;0, ktorá bola rozšírená u nás okolo roku 1990, cez verziu 5;0, ktorá sa výrazne rozšírila v roku 1992, po verziu 6;0 v rokoch 1994 – 1995. S veľkou pompéznosťou nastúpila verzia 7;0, tiež označovaná ako WINDOWS 95, u nás masovo rozšírená po lokalizovaní v českom prostredí v roku 1996.

Najnižšou vrstvou MS-DOSu je BIOS (v origináli Basic Input Output System). Ten má dve časti – pevnú časť, ktorá je napevno uložená v pamäti ROM (v origináli Read Only Memory) a v súbore IO.SYS – vykonáva technické testy počítača po zapnutí, kontroluje pamäť, kontroluje mechaniky, kontroluje pamäť RAM (v origináli Random Access Memory). Niekedy a správnejšie sa používa označenie RWM (Read Write Memory) – pamäť na čítanie a zapisovanie). Druhou modifikovateľnou časťou je súbor ovládačov pre neštandardné zariadenia, táto časť je zkonfigurovaná na základe informácií uvedených v súbore CONFIG.SYS. Ďalšiu vrstvu vytvára jadro operačného systému – uložené v súbore MSDOS.SYS, toto jadro OS nie je závislé na vybavení počítača. Na základnú komunikáciu s užívateľom musí byť nainštalovaný súbor COMMAND.COM. Jeho význam je v interpretácii príkazov, ktoré zadáva užívateľ systému.

HARDWARE BIOS Jadro OS Aplikácie anadstavby OS

Obr. 13 Architektúra operačného systému MS-DOS

21


Vlastné naštartovanie operačného systému počítača sa odohráva v týchto krokoch:

1. spustenie ROM BIOS (testovanie štandardných zariadení počítača), 2. zavedenia operačného systému spustením súborov IO.SYS, MSDOS.SYS,

COMMAND.COM a DRVSPACE.INI (vo verzii 6.22 pri kompresii disku), 3. vyhľadanie, spustenie a vykonanie príkazov v súboroch CONFIG.SYS a

AUTOEXEC.BAT.

Po zapnutí počítača sa vykonajú vyššie uvedené kroky. Pri reštartovaní počítača stlačením tlačidla RESET, sa vykonajú tie isté kroky (ide o tzv. „tvrdý reset“). Pri reštarovaní počítača trojhmatom CTRL+ALT+DEL, sa vykoná tzv. „mäkký reset“, pri ktorom sa nevykonáva počiatočné testovanie štandardných zariadení počítača.

IO.SYS, MSDOS.SYS, Základné (nevyhnutné)

súbory MS-DOSu sú: COMMAND.COM.

Po inštalácii systému sú tieto uložené v koreňovom adresári disku C. Súbory IO.SYS a MSDOS.SYS sú chránené proti náhodnému vymazaniu či presunutiu súborovými atribútmi (iba na čítanie, skrytý a systémový). Umiestnenie súboru COMMAND.COM je možné zvoliť v inicializačnom súbore CONFIG.SYS. Operačný systém MS-DOS obsahuje aj ďalšie súbory, ktoré sú spravidla uložené v adresári C:\DOS.

V základnom koreňovom adresári sú uložené aj ďalšie dôležité súbory MS-DOSu, CONFIG.SYS a AUTOEXEC.BAT. Prvý z nich je určený na inštaláciu ovládačov – progra-mov, ktoré sú rezidentne uložené v pamäti RAM a obsluhujú spravidla periférne zariadenia (myš, CD-ROM, apod.). Sú v ňom nastavené aj tzv. konfiguračné parametre (vyrovnávacie pamäti, počet otvorených súborov atď). Súbor AUTOEXEC.BAT je základným dávkovým súborom (v origináli sa používa pojem BATCH FILE). Tento súbor obsahuje celý rad príkazov, ktoré sa postupne vykonajú. Základným zmyslom tohto súboru je uľahčiť prácu užívateľovi. Postupne sa tak môže vykonať antivírová kontrola, nastaviť cesta do tých adresárov, s ktorými budeme pracovať, prípadne spustiť priamo určený program (napr. textový editor) alebo prostredie (Windows). Podrobnejšie je o CONFIG.SYS a AUTOEXEC.BAT pojednané v kapitole „Konfigurácia systému“.

22

Príkazy operačného systému MS-DOS

3. PRÍKAZY OPERAČNÉHO SYSTÉMU MS-DOS

Príkazy operačného systému MS-DOS sa delia na interné (vnútorné) a externé. Interné príkazy sú súčasťou jadra operačného systému, ktoré tvoria súbory IO.SYS, MSDOS.SYS a COMMAND.COM. Užívateľovi sú tieto príkazy vždy k dispozícii.

Okrem interných príkazov MS-DOS sú všetky programy, ktoré je možné spustiť, uložené na disku ako súbory. Z tohto hľadiska sú vlastne všetky externé príkazy tiež súbormi (obyčajne sú uložené v adresári C:\DOS) a všetky spustiteľné súbory sa zasa naopak chovajú, vzhľadom na operačný systém ako externé príkazy.

Spustiteľné súbory sú dvojakého druhu:

Prvým variantom sú súbory s extenziou .COM a .EXE, ktoré sú zložené z tzv. strojových inštrukcií – príkazov, ktoré sú priamo odovzdávané centrálnemu procesoru počítača. Druhým variantom sú tzv. dávkové súbory, s extenziou .BAT, ktoré spúšťajú viac programov za sebou.

Pre spúšťanie súborov platia nasledujúce pravidlá:

• Je možné spúšťať iba súbory, ktoré majú extenziu .COM, .EXE a .BAT.

• Spustenie súboru sa vykoná vypísaním jeho mena a stlačením klávesu Enter; príponu nie je potrebné uvádzať.

• Ak nie je spúšťaný súbor v aktuálnom adresári, prehľadá operačný systém všetky adresáre uvedené v systémovej premennej PATH. Ak nie je súbor ani v týchto adresároch, je potrebné špecifikovať jeho umiestnenie.

• Ak pri spúšťaní súboru zadáme jeho meno bez extenzie a existuje viacej súborov s rovnakým názvom, ale s rozdielnou príponou, platí táto priorita spúšťania súborov:

Ak existuje interný príkaz s rovnakým názvom ako zadané meno súboru, bude v prvom poradí spustený tento príkaz.

⇒

⇒

⇒

V druhom poradí bude operačný systém prehľadávať aktuálny adresár a snažiť sa spustiť súbor s extenziou .COM, potom .EXE a nakoniec .BAT. Ak sa v aktuálnom adresári žiaden takýto súbor nenájde, bude prehľadávať postupne jednotlivé adresáre uvedené v systémovej premennej PATH a v nich zasa hľadať súbory s extenziou v poradí COM, EXE, BAT.

• Pri niektorých programoch je možné, pri niektorých nutné doplniť ich meno pri spúšťaní jedným alebo aj viacerými parametrami, ktoré upresňujú činnosť spúšťaného programu. Tieto parametre sú oddelené medzerami a niekedy musia byť uvedené špeciálnymi znakmi (/, \, – apod.).

• V prípade, že súbor neexistuje, alebo nebol nájdený, vypíše operačný systém hlásenie Bad command or filename (Chybný príkaz alebo meno súboru).

23


3.1 Delenie príkazov

Ako už bolo uvedené, z hľadiska umiestnenia príkazov ich delíme na interné (súčasť jadra operačného systému) a externé (samostatné súbory typu COM a EXE). V nasledujúcich tabuľkách je uvedený zoznam interných a externých príkazov podľa skupín ich použitia. Príkazy označené nie sú v tejto publikácii popísané, podrobné informácie o použití príkazu nájdete v referenčnej príručke k MS-DOS 6.22.

INTERNÉ PRÍKAZY P r í k a z S t r u č n ý p o p i s p r í k a z u Pozn.

Príkazy na prácu so súbormi: COPY kopíruje súbory DEL maže súbory REN vykonáva premenovanie súborov TYPE vypíše obsah (textového) súboru

Príkazy na prácu s diskmi a adresármi: CD nastaví pracovný adresár (prepne do pracovného adresára) DIR vypíše obsah adresára MD vytvorí nový adresár RD vymaže prázdny adresár

Príkazy na prácu s dátumom a časom: DATE číta a nastavuje systémový dátum TIME číta a nastavuje systémový čas

Obecné riadiace a konfiguračné príkazy:

BREAK nastavuje spôsob prerušenia programu klávesmi Ctrl+Break alebo Ctrl+C

CLS maže obsah textovej obrazovky

CTTY vyberá štandardné zariadenie počítača pre vstupno/výstupné operácie

EXIT ukončuje činnosť stávajúceho interpretera príkazov a vracia riadenie na vyššiu úroveň interpretera

CHCP nastaví kódovú stránku používanej tabuľky znakov LH načíta program do hornej pamäti (upper memory) VER zobrazí číslo aktuálne používanej verzie systému MS-DOS

VERIFY zapína/vypína kontrolu overovania správnosti pri akýchkoľvek prenosoch súborov

VOL zobrazí meno disku a jeho sériové číslo Premenné prostredia a príkazy na prácu s nimi:

PATH definuje prístupovú cestu do adresárov, v ktorých bude operačný systém hľadať spustiteľné programy

PROMPT definuje spôsob zobrazenia výzvy operačného systému v príkazovom riadku

SET definuje premenné prostredia, zobrazuje ich a priraďuje im hodnoty

24


EXTERNÉ PRÍKAZY P r í k a z S t r u č n ý p o p i s p r í k a z u Pozn.

Príkazy na prácu so súbormi a adresármi: ATTRIB zobrazuje a upravuje atribúty súborov DELTREE maže adresárové stromy EDIT spúšťa jednoduchý textový editor EXPAND „rozbaľuje“ súbory FC porovnáva obsah súborov MOVE presúva a premenováva súbory a premenováva adresáre MSBACKUP zálohuje súbory a adresáre REPLACE riadi nahradzovanie súborov

RESTORE obnovuje súbory uložené príkazom BACKUP z predchádza-júcich verzií MS-DOS

SHARE definuje podmienky na zdieľanie a zamykanie súborov SUBST vytvára umelý, virtuálny disk TREE zobrazuje adresárový strom disku UNDELETE obnovuje vymazané súbory XCOPY kopíruje celé adresárové štruktúry Príkazy na prácu s diskom: DEFRAG odstraňuje fragmentáciu disku DISKCOMP porovnáva obsah diskov DISKCOPY kopíruje celé disky DRVSPACE komprimuje disk FDISK pripravuje pevný disk na formátovanie FORMAT formátuje disk alebo disketu CHKDSK kontroluje integritu súborov na disku LABEL priraďuje disku meno SCANDISK rozsiahlym spôsobom kontroluje a opravuje chyby na disku SMARTDRV vytvára vyrovnávaciu pamäť (cache) disku SYS vytvára systémový disk UNFORMAT obnovuje dáta stratené formátovaním Príkazy na prácu s pamäťou: LOADFIX načíta program nad prvých 64 KB pamäti MEM skúma obsah pamäti počítača MEMMAKER optimalizuje využitie pamäti Klávesnica a obrazovka, národné nastavenie: COUNTRY inštaluje národnú podporu

DOSKEY umožňuje editáciu príkazového riadku a tvorbu príkazových makier

GRAPHICS podporuje tlač obrazovky na rôznych tlačiarňach KEYB zapína na klávesnici národnú sadu znakov Periférie a komunikácia:

INTERLNK inštaluje podporu komunikácie dvoch počítačov po paralelnom alebo sériovom porte

INTERSVR inštaluje podporu komunikácie dvoch počítačov po paralelnom alebo sériovom porte zo strany servera

MODE nastavuje komunikačné parametre rozhrania

25


P r í k a z S t r u č n ý p o p i s p r í k a z u Pozn.

MSCDEX inštaluje rozhranie pre jednotku CD-ROM PRINT definuje parametre tlače a riadi tlač na pozadie Ostatné externé príkazy a programy: DEBUG ladiaci a programovací prostriedok FASTHELP stručná nápoveda MS-DOSu

FASTOPEN ukladá informácie o otvorených súboroch do pamäti, zrýchľuje tak prístup k nim

FIND systémový filter; hľadá reťazce HELP nápoveda MS-DOSu COMMAND určuje podmienky práce interpretera príkazov DOSu CHOICE poskytuje užívateľovi výber z viacerých odpovedí MORE systémový filter pozastavujúci výpis po obrazovkách MSAV antivirový program MSD diagnostický test počítača POWER znižuje spotrebu energie procesora QBASIC programovací jazyk QuickBASIC SETVER nastavuje verziu operačného systému pre konkrétne programy SORT systémový filter triediaci výstupy VSAVE rezidentný antivirový program

3.2 Popis dôležitých príkazov MS-DOS V popise syntaxe príkazov predstavuje: | variantnú časť príkazu (musí byť uvedený jeden alebo druhý variant); [ ] voliteľnú časť príkazu (môže, ale nemusí byť uvedená).

CALL Z jedného dávkového programu vyvolá iný a po jeho ukončení sa vráti späť do pôvodného dávkového súboru.

CALL [jednotka:][cesta]volaný_súbor [parametre dávky]

parametre dávky Predstavujú akékoľvek informácie na príkazovom riadku vyžadované

dávkovým programom. Dávkový súbor je možné volať aj bez príkazu CALL, potom však nedôjde

k návratu do pôvodného dávkového súboru.

CD Zmení aktuálny adresár alebo zobrazí jeho názov.

CHDIR [jednotka:][cesta] CHDIR[..] CD [jednotka:][cesta] CD[..]

CD.. Nastaví aktuálny adresár o jednu úroveň vyššie, tzn. do nadriadeného

adresára.

26


CD\ Nastaví ako aktuálny adresár koreňový adresár aktuálnej diskovej jednotky.

CD jednotka: Zobrazí aktuálny adresár zadanej jednotky.

CD Zobrazí aktuálnu jednotku a adresár.

CLS Vymaže obrazovku.

CLS Príkaz CLS sa odporúča použiť aj v prípade, keď vplyvom chyby programu ostane

obrazovka „poškodená“. Vo väčšine prípadov sa týmto spôsobom obnovia základné parametre zobrazovania a nie je potrebné vykonať „reset“ počítača.

COMMAND Spustí novú kópiu príkazového interpretera systému MS-DOS, určuje podmienky jeho práce.

Príkaz COMMAND (súbor COMMAND.COM) nepatrí ani k interným ani k externým príkazom MS-DOSu. Jedná sa o programové rozhranie, ktoré umožňuje spoluprácu medzi operačným systémom DOS a užívateľom.

V priamom režime: COMMAND [[disk:]cesta] [zariadenie] [/E:nnnnn] [/Y [/[C|K] príkaz] V súbore CONFIG.SYS: SHELL= COMMAND [[disk:]cesta] COMMAND.COM [[disk:]cesta]

[zariadenie] [/E:nnnnn] [/P [/MSG]] [/Y [/[C|K] príkaz]

[disk:]cesta Určuje adresár obsahujúci program COMMAND.COM.

zariadenie Určuje zariadenie na vstup a výstup príkazov.

/E:nnnnn Nastaví počiatočnú tabuľku systémových premenných na nnnnn bajtov (nnnnn musí byť medzi 256 a 32768).

/P Nový interpreter bude permanentný (nie je ho možné ukončiť príkazom EXIT).

/MSG Ukladá všetky chybové správy do pamäti (vyžaduje tiež /P).

/Y Dávkový program zadaný s parametrom /C alebo /K bude krokovaný.

/C príkaz Vykoná zadaný príkaz a vráti sa.

/K príkaz Vykoná zadaný príkaz a bude pokračovať v behu.

27


COPY Skopíruje jeden alebo viacej súborov na iné miesto. COPY [/A | /B] zdroj [/A | /B] [+ zdroj [/A | /B] [+ …]] [cieľ [/A | /B]] [/V] [/Y | /-Y] zdroj Určuje súbor alebo súbory, ktoré sa majú kopírovať (s cestou, alebo bez nej).

/A Predstavuje textový súbor (ASCII).

/B Predstavuje binárny súbor (implicitne zapnuté).

cieľ Určuje adresár alebo názov súboru pre nový súbor či súbory.

/V Overuje, či sú nové súbory správne zapísané.

/Y Potlačí dotazy, či sa majú prepísať stávajúce cieľové súbory.

/-Y Bude sa vyžadovať potvrdenie prepísania jestvujúcich cieľových súborov (implicitne zapnuté).

Prepínač /Y môže byť nastavený vopred v systémovej premennej COPYCMD. Vplyv tejto premennej môže byť potlačený parametrom /-Y na príkazovom riadku.

Pravidlá na používanie príkazu COPY • Ak nie je uvedené meno cieľového súboru, je meno totožné so zdrojovým. • Ak nie je uvedená cesta k zdrojovému súboru, je súbor hľadaný v aktuálnom adresári. • Ak nie je uvedená cesta k cieľovému súboru, je súbor kopírovaný do aktuálneho adresára.

Spájať súbory je možné zadaním jedného cieľového súboru a niekoľkých zdrojových (s použitím zástupných znakov alebo použitím zápisu súbor1+súbor2+súbor3…).

COUNTRY Riadi zobrazenie času, dátumu, meny a spôsob triedenia podľa národných zvyklostí.

COUNTRY=xxx[, [yyy] [, [disk:] [cesta] súbor]]

xxx Kód krajiny (implicitne 001 – kód USA).

yyy Znaková sada pre túto krajinu (pozri KEYB).

disk:\cesta\súbor Určuje umiestnenie a meno súboru, ktorý obsahuje informácie o nastaveniach pre zvolenú krajinu.

Ovládač COUNTRY je tvorený súborom COUNTRY.SYS, ktorý je možné nainštalovať iba jediným spôsobom – jeho umiestnením v súbore CONFIG.SYS. (podrobnejšie – kapitola „Národné prostredie“)

28


Niektoré kódy krajín pre COUNTRY:

001 USA 042 ČR a SR 049 Nemecko 036 Maďarsko 048 Poľsko

DATE Zobrazí alebo nastaví dátum. DATE [dátum] dátum predstavuje postupnosť a formu: mesiac-deň-rok , mesiac.deň.rok , mesiac/deň/rok ,

za predpokladu, že je navolený systém zobrazovania dátumu v uvedenom poradí (pre Česko, Slovensko); v iných prípadoch je potrebné sa riadiť formátom pre príslušný štát.

Nastavenie pre rôzne štáty sa vykoná príkazom COUNTRY.

Príkaz DATE bez parametrov zobrazí práve nastavený dátum a požiada o zadanie nového. Stlačením klávesy ENTER ponecháte dátum bez zmeny.

DEFRAG Program odstraňuje fragmentáciu súborov na disku. Program umožňuje zadávať väčšie množstvo parametrov. Základné parametre pre bežného

užívateľa sú tieto: DEFRAG [jednotka:] [/F] [/S[:]poradie] DEFRAG [jednotka:] [/U] /F Úplná defragmentácia – preorganizuje súbory tak, že sú celistvé a nie je

medzi nimi prázdne miesto.

/U Zrýchlená defragmentácia – preorganizuje súbory tak, že sú celistvé, ale môže sa medzi nimi vyskytovať prázdne miesto.

/S:poradie Riadi usporiadanie súborov v adresári.

poradie riadi, podľa akého kritéria budú súbory usporiadané:

N podľa mena (abecedne); E podľa rozšírenia (abecedne); D podľa dáta a času (najnovšie najskôr); S podľa veľkosti (najmenší najskôr).

Spustenie DEFRAG bez parametrov vyvolá interaktívne prostredie riadené pomocou menu a navyše je graficky znázornený priebeh defragmentácie.

DEFRAG môže odmietnuť pracovať, keď nájde chybu na disku. V tomto prípade je potrebné najskôr použiť príkaz SCANDISK a potom DEFRAG.

29


DEL Odstráni jeden alebo viacej súborov. DEL [jednotka:][cesta]súbor [/P] ERASE [jednotka:][cesta]súbor [/P] [jednotka:][cesta]súbor Určuje súbor či súbory, ktoré sa odstránia. Viac súborov možo

zadať pomocou zástupných znakov (* ?).

/P Pred odstránením každého súboru sa bude vyžadovať potvrdenie.

Za určitých podmienok je možné obnoviť odstránené súbory príkazom UNDELETE.

DELTREE Odstráni adresár a všetky jeho podadresáre a súbory. Takto je možné odstrániť jeden alebo viacej súborov a adresárov:

DELTREE [/Y] [jednotka:]cesta [[jednotka:]cesta[…]] /Y Potlačí výzvy na potvrdenie pred odstránením podadresárov.

[jednotka:]cesta Udáva názov odstraňovaného adresára.

Poznámka: DELTREE používajte opatrne. Všetky súbory a podadresáre vo vnútri zadaného adresára budú odstránené.

Treba si uvedomiť, že príkaz maže aj podadresáre a tieto nie je možné obnoviť ani príkazom UNDELETE.

DIR Vypíše zoznam súborov a podadresárov v adresári. DIR [jednotka:][cesta][súbor] [/P] [/W] [/A[[:]atribúty]] [/O[[:]poradie]] [/S] [/B] [/L] [jednotka:][cesta][súbor] Určuje jednotku, adresár a súbory, ktoré sa majú vypísať. Je

možné použiť viacnásobné špecifikácie súborov pomocou zástupných znakov.

/P Pozastaví výpis po zaplnení obrazovky.

/W Použije široký formát zoznamu.

/A Vypíše súbory so zadanými atribútmi. atribúty D ... adresáre; R ... súbory iba na čítanie; H ... skryté súbory; A ... súbory na archiváciu; S .... systémové súbory; - .... predpona („vypnutý“).

/O Zoznam súborov zobraziť zoradený: poradie N ...podľa názvu (abecedne); S podľa veľkosti (vzostupne); E ...podľa prípony (abecedne); D ...podľa dátumu a času (najnovší napred); G ...najskôr adresáre, potom súbory; - .....predpona obracajúca poradie.

30


/S Vypíše súbory v zadanom adresári a vo všetkých jeho podadresároch.

/B Holý formát (bez hlavičkových údajov a zhrnutí).

/L Použije malé písmená. Prepínače možno nastaviť vopred v systémovej premennej DIRCMD. Toto nastavenie

možno prevážiť pridaním znamienka „-“ (mínus) pred prepínač (napr. /-W).

DISKCOPY Skopíruje obsah jednej diskety do druhej. DISKCOPY [jednotka1: [jednotka2:]] [/1] [/V] [/M] jednotka1: Zdrojový disk.

jednotka2: Cieľový disk.

/1 Skopíruje iba prvú stranu diskety.

/V Preverí, či sú informácie správne skopírované.

/M Viacpriechodové kopírovanie iba s využitím pamäti.

Poznámky k DISKCOPY:

• Obidve diskety musia byť rovnakého typu.

• DISKCOPY vytvorí úplne identickú disketu ako je disketa zdrojová. Týmto spôsobom možno kopírovať aj systémové diskety, čo príkazom COPY ani XCOPY nie je možné.

• Ako jednotka1 i jednotka2 môže byť použitá rovnaká jednotka.

DOSKEY Úpravy príkazových riadkov, ich opätovné vyvolanie a vytváranie makier DOSKEY [/prepínač …] [makro=[text]] Prepínače

/BUFSIZE:veľkosť Nastaví veľkosť vyrovnávacej pamäti pre makrá a príkazy (implicitne: 512).

/HISTORY (/H) Vypíše všetky príkazy uložené v pamäti.

/INSERT | /OVERSTRIKE Vkladací|Prepisovací režim pri písaní znakov v príkazovom riadku.

/MACROS (/M) Vypíše všetky makrá DOSKEY.

/OVERSTRIKE Pri písaní sa riadok prepisuje novými znakmi (implicitné nastavenie).

/REINSTALL Znovu nainštaluje DOSKEY. Buffer skôr nainštalovaného DOSKEY sa vymaže.

makro Názov vytváraného makra.

31


text Príkaz, ktorý sa priradí makru.

Ovládanie

Šípky hore a dole Opätovné vyvolanie už zadaných príkazov.

Esc Vymaže aktuálny príkaz.

F7 Vypíše históriu príkazov.

Alt+F7 Vymaže históriu príkazov.

[znaky]F8 Vyhľadá príkaz majúci na začiatku [znaky].

F9 Vyberie príkaz podľa čísla.

Alt+F10 Vymaže definície makier.

Niektoré špeciálne kódy použiteľné v makrách DOSKEY:

$T Oddeľovač: umožní použiť viac príkazov v makre.

$1-$9 Parametre dávky: odpovedá parametrom %1-%9 používaným v dávkových programoch.

$* Symbol, ktorý bude nahradený údajmi na príkazovom riadku za názvom makra.

EDIT MS-DOS – Celoobrazovkový editor EDIT [/B] [/H] [súbor] /B Monochromatický režim.

/H Zobrazí maximálny počet riadkov podľa možností hardwaru.

[súbor] Určuje súbor, ktorý sa načíta hneď po spustení. Je možné používať zástupné znaky.

Na ovládanie programu EDIT je v jeho prostredí vlastný HELP.

ECHO Zobrazí správu alebo zapne (vypne) odozvu príkazov. ECHO [ON|OFF] ECHO [správa] Príkaz ECHO bez parametrov zobrazí aktuálne nastavenie odozvy.

Ak chcete v dávkovom súbore vytvoriť pri výpise prázdny riadok, zadajte príkaz ECHO nasledovaný bodkou (ECHO.).

32


EXIT Ukončí činnosť interpretera príkazov a prejde na interpreter príkazov o úroveň vyššie.

EXIT Najčastejšie sa príkaz EXIT používa pri návrate z DOS-ovskej výzvy v systéme Windows

(z príkazového riadku DOS späť do prostredia Windows).

FDISK Konfiguruje pevný disk na použitie v systéme MS-DOS. Definuje pracovné oblasti (partition) pevného disku, pripravuje disk na formátovanie a ďalšie použitie.

FDISK [/STATUS] /STATUS Zobrazí informácie o oddieloch. Po spustení FDISK (bez parametrov) nasleduje menu na výber požadovanej činnosti.

Podrobný popis funkcií FDISK nájdete v referenčnej príručke k MS-DOS.

FOR Vykoná zadaný príkaz pre každý súbor z množiny. FOR %premenná IN (množina) DO príkaz [parametre príkazu] %premenná Určuje premenný parameter.

(množina) Určuje množinu súborov. Je možné použiť zástupné znaky.

príkaz Určuje príkaz, ktorý sa vykoná pre každý súbor.

parametre príkazu Parametre (prepínače) pre zadaný príkaz. Napr. príkaz: FOR %Z (*.XLS *.DOC *.TXT *.602) DO DEL %Z

vymaže v aktuálnom adresári všetky súbory s rozšírením XLS, DOC, TXT a 602.

Pri použití príkazu FOR v dávkovom programe, je potrebné napísať

%%premenná namiesto %premenná.

FORMAT Naformátuje disk na používanie v systéme MS-DOS. FORMAT jednotka: [/V[:menovka]] [/Q] [U] [/F:veľkosť] [/B | /S] [/C]

FORMAT jednotka: [/V[:menovka]] [/Q] [U] [/T:stopy /N:sektory] [/B | /S] [/C]

FORMAT jednotka: [/V[:menovka]] [/Q] [U] [/1] [/4] [/B | /S] [/C]

FORMAT jednotka: [/Q] [U] [/1] [/4] [/8] [/B | /S] [/C]

33


/V[:menovka] Udáva menovku zväzku. Ak menovka nie je zadaná, program si ju po ukončení formátovania vyžiada sám.

/Q Vykoná zrýchlené formátovanie, bez kontroly chybných sektorov disku.

/U Vykoná „nenávratné“ formátovanie. Dáta, ktoré boli na disku pred formátováním, nie je možné žiadnym spôsobom obnoviť. V opačnom prípade je možné obnoviť dáta príkazom UNFORMAT.

/F:veľkosť Udáva veľkosť formátovanej diskety (napr. 360, 720, 1200, 1440, 2880).

/B Na formátovanom disku alokuje miesto pre systémové súbory.

/S Na formátovaný disk skopíruje systémové súbory (vytvorí systémovú disketu/disk).

/T:stopy Udáva počet stôp na jednej strane disku.

/N:saktory Udáva počet sektorov na stopu.

/1 Formátuje jednu stranu diskety.

/4 Formátuje disketu 5.25“ na 360K v jednotke HD.

/8 Formátuje 8 sektorov na stopu (zastaralé).

/C Testuje sektory označené ako „chybné“.

GOTO V dávkovom súbore prejde k spracovaniu riadku s udaným návestím. GOTO návestie návestie Určuje textový reťazec použitý v dávkovom súbore ako návestie (platných je

prvých osem znakov). Návestie napíšte na samostatný riadok začínajúci dvojbodkou. .

GOTO sa najčastejšie používa v dávkových súboroch pri podmienených skokoch, deklarovaných príkazom IF, kedy sa vetví beh dávkového súboru podľa určitej podmienky.

HELP Zobrazuje nápovedu k príkazom a ovládačom systému MS-DOS. a) HELP [príkaz] .............................. podrobná nápoveda b) príkaz /? ........................................ stručná nápoveda Variant a) nie je súčasťou DOSu u systému Windows.

Príkaz HELP bez parametrov vyvolá interaktívny režim podrobnej nápovedy príkazov aj ovládačov systému MS-DOS.

34


CHKDSK Preverí disk a zobrazí správu o jeho stave. CHKDSK [jednotka:][[cesta]súbor] [/F] [/V] [jednotka:][cesta] Udáva preverovanú jednotku a adresár.

súbor Udáva súbory, pri ktorých sa má zistiť fragmentácia.

/F Opraví chyby nájdené na disku.

/V Vypíše celú cestu a názov každého súboru na kontrolovanom disku. Príkaz CHKDSK bez parametrov preverí aktuálny disk.

Namiesto príkazu CHKDSK, skúste použiť príkaz SCANDISK. SCANDISK spoľahlivo detekuje a rieši ďaleko širší okruh diskových problémov.

CHOICE Čaká, kým užívateľ nezvolí jednu z prípustných možností a nastaví hodnotu premennej ERRORLEVEL.

CHOICE [/C[:]voľby] [/N] [/S] [/T[:]c,nn] [text] /C[:]voľby Špecifikuje prípustné klávesy. Ak nie je prepínač uvedený, používa

CHOICE implicitné voľby Y/N (Yes/No).

/N Nezobraziť voľby a ? na konci textu výzvy.

/S Rozlišuje malé a veľké písmená.

/T[:]c,nn Kláves „c“ je východisková voľba po uplynutí nn sekúnd.

text Text výzvy, ktorá sa má vypísať. Príkaz CHOICE sa používa najmä v dávkových súboroch, kde umožňuje užívateľovi vetviť

beh programu prostredníctvom nastavenia systémovej premennej ERRORLEVEL.

Hodnota ERRORLEVEL sa rovná poradiu stlačenej klávesy v zozname prípustných volieb a vetvenie sa spravidla realizuje príkazmi IF a GOTO.

IF Vykoná podmienený príkaz v dávke. IF [NOT] ERRORLEVEL číslo príkaz IF [NOT] reťazec1==reťazec2 príkaz IF [NOT] EXIST súbor príkaz NOT Systém vykoná príkaz len vtedy, keď nebude podmienka pravdivá.

ERRORLEVEL číslo Určuje pravdivú podmienku, ak posledný program vrátil hodnotu premennej ERRORLEVEL rovnakú, alebo väčšiu ako zadané číslo.

príkaz Určuje príkaz, ktorý sa vykoná, keď bude podmienka pravdivá.

35


reťazec1==reťazec2 Určuje pravdivú podmienku, ak sú zadané textové reťazce zhodné. Môžu tu byť použité aj systémové premenné, obklopené znakom %. Výrazy reťazec1 a reťazec2 musia byť v úvodzovkách.

EXIST súbor Určuje pravdivú podmienku, ak súbor so zadaným názvom existuje.

KEYB Konfiguruje klávesnicu pre určitý jazyk. KEYB [xx[,[yyy][,[jednotka:][cesta]súbor]]] [/E] [/ID:nnn] xx Určuje dvojpísmenný kód klávesnice.

yyy Určuje znakovú stránku pre znakovou sadu.

[jednotka:][cesta]súbor Určuje definičný súbor klávesnice (s MS-DOS 6.22 sú dodávané súbory KEYBOARD.SYS a KEYBRD2.SYS).

/E Určuje, že sa používa rozšírená klávesnica (vhodné iba pri počítačoch s procesorom 8086).

/ID:nnn Určuje konkrétnu verziu klávesnice tej znakovej sady, ktorá ich podporuje viacej.

Platné hodnoty pre jednotlivé jazyky podporované súborom KEYBOARD.SYS a KEYBRD2.SYS (výber):

Krajina Klávesnica (xx) Znaková sada (yyy) Verzia kláv. (nnn) Česká republika cz 852, 850 – Slovensko sl 852, 850 – Maďarsko hu 852, 850 – USA us 850, 437 – Nemecko gr 852, 437 – Poľsko pl 852, 850 – Kódovacie stránky (znakové sady) (výber):

Hodnota Kódovacia stránka 437 USA – anglická 850 všeobecná (Latin I) 852 Latin II Pre Sk a Cz je určená kódovacia stránka 852.

LABEL Vytvorí, zmení alebo odstráni menovku disku. LABEL [jednotka:][menovka]

36


LH Načíta program do oblasti hornej pamäti. LH(LOADHIGH) [/L:oblasť1[,min1][;oblasť2[,min2]…] [/S]] [jednotka:][cesta]súbor [parametre]

LH(LOADHIGH) [jednotka:][cesta]súbor [parametre] /L:oblasť1[,min1][;oblasť2[,min2]]… Určuje oblasť (oblasti) pamäti, do ktorej sa má

program načítať:

Oblasť1 Určuje číslo prvej pamäťovej oblasti. min1 Určuje minimálnu veľkosť pre oblasť1. blast2, min2 Určujú číslo a veľkosť prípadnej druhej oblasti. Počet oblastí

nie je obmedzený.

/S Zmenší blok hornej pamäti (UMB) na minimálnu veľkosť v priebehu načítania programu.

[jednotka:][cesta]súbor Určuje umiestnenie a názov programu.

parametre Ďalšie vlastné parametre spúšťaného programu.

Aby mohol program LH spoľahlivo pracovať, je potrebné splniť niektoré podmienky. Podrobné informácie o správe pamäte nájdete v referenčnej príručke MS-DOS.

MD Vytvorí adresár. MKDIR [jednotka:]cesta MD [jednotka:]cesta Príkaz vytvorí nový adresár na disku. Cesta k vytváranému adresáru musí existovať (nie je

možné vytvoriť viacej adresárov súčasne).

MODE Konfiguruje systémové a periférne zariadenia. Syntax príkazu MODE sa výrazne odlišuje podľa toho, na aký účel je príkaz použitý. Ďalej sú uvedené iba najzákladnejšie varianty z hľadiska bežného užívateľa.

Zistenie stavu zariadenia:

MODE [zariadenie] [/STATUS] Tento variant MODE zisťuje stav jedného alebo všetkých zariadení nainštalovaných

v systéme.

MODE bez parametrov zobrazí stav všetkých zariadení. Parameter /STATUS zistí stav presmerovaných paralelných tlačiarní.

Príprava, výber a stav znakovej stránky:

Príprava: MODE zariadenie CP PREPARE=((yyy[…]) [jednotka:] [cesta]názov súboru)

37


Výber: MODE zariadenie CP SELECT=yyy

Stav stránky: MODE zariadenie CP [/STATUS]

Tieto varianty MODE pracujú s národnou sadou znakov, pripravia a vyberú ju na použitie.

zariadenie Špecifikuje zariadenie, pre ktoré je znaková sada pripravovaná • klávesnica/obrazovka…CON, • tlačiarne…LPT1, LPT2,..,PRN.

CP PREPARE Pripraví sadu znakov pre zvolené zariadene. Až po príprave zariadenia je možné ho nastaviť (zvoliť, tj. SELECT). Načítaná sada znakov sa špecifikuje číslom znakovej sady (parameter yyy) a súborom EGA.CPI alebo EGA2.CPI, ktorý je posledným parametrom v deklarácii. Znakové sady sú uvedené pri príkaze KEYB.

CP SELECT Nastavuje konkrétnu znakovú sadu. Používa sa tá, ktorá je uvedená v CP PREPARE.

/STATUS Zobrazí čísla pripravených znakových sád.

Opakovanie kláves: MODE CON[:] [RATE=r DELAY=d] /CON V tomto prípade sa vzťahuje na klávesnicu.

RATE=r Špecifikuje rýchlosť automatického opakovania stlačeného klávesu (r je od 1 do 32, odpovedá cca hodnote 2 až 30 znakov/s; implicitná hodnota je 20).

DELAY=d Špecifikuje oneskorenie od prvého stlačenia klávesu do automatického opakovania. Povolené hodnoty sú 1,2,3,4, čo odpovedá 0,25; 0,5; 0,75 a 1 s (implicitná hodnota je 2).

MORE Zobrazí výstup po jednotlivých obrazovkách. MORE [jednotka:][cesta]súbor MORE < [jednotka:][cesta]súbor príkaz | MORE [jednotka:][cesta][súbor] [jednotka:][cesta]súbor Určuje súbor (súbory), ktoré sa majú zobraziť.

príkaz Určuje príkaz, ktorého výstup sa má zobraziť.

Príkaz MORE (tiež nazývaný systémový filter) vykoná filtrovanie akéhokoľvek výstupu tak, že po zaplnení obrazovky pozastaví výstup údajov a po stlačení ľubovolného klávesu zaplní výpisom ďalšiu obrazovku.

38


MOVE Presúva súbory a premenúva súbory alebo adresáre. Presun jedného alebo viacerých súborov: MOVE [/Y | /-Y] [jednotka:][cesta]súbor1[,…] cieľ Premenovanie adresára: MOVE [/Y | /-Y] [jednotka:][cesta]adresár1 adresár2 [jednotka:][cesta]súbor1 Určuje umiestnenie a názov súborov, ktoré sa majú presunúť.

cieľ Určuje nové umiestnenie súboru. Cieľ môže obsahovať písmeno jednotky, názov adresára alebo oboje. Keď sa presúva iba jeden súbor, môžete pridať aj názov súboru, ak ho chcete súčasne aj premenovať.

[jednotka:][cesta]adresár1 Určuje adresár, ktorý sa má premenovať.

adresár2 Určuje nový názov adresára.

/Y Potlačí výzvy na potvrdenie pri vytvorení adresára alebo pri prepísaní cieľa.

/-Y Bude sa vyžadovať potvrdenie pri vytvorení adresára alebo pri prepísaní cieľa.

Prepínač /Y môže byť nastavený aj v systémovej premennej COPYCMD. Toto nastavenie možno zmeniť prepínačom /-Y na príkazovom riadku.

PATH Vypíše obsah alebo nastaví systémovú premennú PATH na vyhľadávanie spustiteľných súborov.

PATH [[jednotka:]cesta[;…]] PATH ; PATH PATH je príkaz a súčasne názov jednej zo základných systémových premenných.

V systémovej premennej PATH je umiestnený zoznam ciest, ktoré sa budú prehľadávať v prípade, že zadaný spustiteľný súbor (s extenziou COM, EXE alebo BAT) nebude nájdený v aktuálnom adresári.

Príkaz PATH ; vymaže celú vyhľadávaciu cestu a systém bude potom prehľadávať iba aktuálny adresár.

Príkaz PATH bez parametrov vypíše aktuálnu vyhľadávaciu cestu (aktuálny obsah systémovej premennej PATH).

PAUSE Pozastaví vykonávanie dávky a zobrazí výzvu na pokračovanie vo vykonávaní dávky po stlačení ľubovolného klávesu.

PAUSE Príkaz pozastaví vykonávanie dávkového súboru a zobrazí hlásenie „Press any key to

continue…“. Po stlačení ľubovolného klávesu umožní pokračovať vo vykonávaní dávky.

39


PROMPT Mení formát výzvy systému, resp. nastavuje systémovú premennú PROMPT.

PROMPT [text] text Určuje novú výzvu na príkazovom riadku. Výzva sa môže skladať z bežných znakov a z nasledujúcich špeciálnych kódov:

$Q = (symbol rovnosti); $$ $ (symbol doláru); $T aktuálny čas; $D aktuálny dátum; $P aktuálna jednotka a cesta; $V číslo verzie systému; $N aktuálna jednotka; $G > (symbol väčší ako); $L < (symbol menší ako); $B | (presmerovanie); $H Backspace (zmaže predchádzajúci znak); $E kód Escape (ASCII kód 27); $_ posun na začiatok ďalšieho riadku. Príkaz PROMPT bez parametrov nastaví východiskovú výzvu, ktorou je meno disku (bez

dvojbodky) a znak > (napr. C>) Najčastejšie používanou kombináciou nastavenia systémovej premennej PROMPT je $P$G.

RD Odstráni (zmaže) adresár. RMDIR [jednotka:]cesta RD [jednotka:]cesta Pri použití príkazu platia tieto zásady:

• Každým zadaním príkazu je možné zrušiť iba jediný adresár.

• Adresár musí byť prázdny (nesmie obsahovať žiadne súbory ani ďalšie podadresáre).

• Nie je možné odstrániť aktuálny adresár.

REM Komentár (poznámka) v dávkovom súbore alebo v súbore CONFIG.SYS. REM [komentár] Všetko, čo je na riadku za deklaráciou REM, je systémom považované za komentár a pri

vykonávaní dávky je preskočené.

40


REN Premenuje súbor alebo adresár (súbory alebo adresáre). RENAME [jednotka:][cesta][adresár1 | súbor1] [adresár2 | súbor2] REN [jednotka:][cesta][adresár1 | súbor1] [adresár2 | súbor2] Všimnite si, že nie je možné zadať inú cieľovú jednotku alebo adresár, tzn. že nie je možné

týmto príkazom premenovať a súčasne presunúť alebo skopírovať súbor.

SCANDISK Kontroluje disk a opravuje prípadné chyby. SCANDISK (interaktívny režim)

(možný variant pre pevný disk nekomprimovaný DRVSPACE):

SCANDISK [jednotka: [jednotka:…] | /ALL] [/CHECKONLY | /AUTOFIX [/NOSAVE]] [/SURFACE] [/NOSUMMARY]

/ALL Kontroluje a opravuje všetky lokálne disky.

/AUTOFIX Opravuje nájdené chyby bez vyzvania užívateľa.

/CHECKONLY Hľadá chyby, informuje o nich, ale nevykonáva žiadne opravy.

/NOSAVE Pokiaľ nájde stratené alokačné reťazce, vymaže ich a neprevedie ich na súbory.

/NOSUMMARY Po kontrole nezobrazí podrobnú správu s výsledkom činnosti.

/SURFACE Kontroluje povrchové vady disku. Ak sa chcete dozvedieť viac o parametroch spracovávaných programom ScanDisk pre

Windows z príkazového riadku, hľadajte položku „kontrola chyb, disky“ v registri nápovedy pre Windows. Potom si prezrite „Kontrola disku pri každom štarte počítača“.

SET Vypíše, nastaví alebo odstráni premenné systému. SET [premenná=[reťazec]] premenná Určuje názov systémovej premennej.

reťazec Určuje reťazec znakov, ktorý sa priradí premennej. Príkaz SET bez parametrov vypíše aktuálne nastavenie systémových premenných.

Niektoré systémové premenné môžu byť nastavené aj bez použitia príkazu SET; (pozri príkaz PATH, PROMPT).

Niekoľko poznámok k príkazu SET a systémovým premenným:

• Keď zadáte príkaz SET s menom premennej, ktorá už existuje, jej obsah bude prepísaný novým nastavením.

41


• Keď voláte systémovú premennú v dávkovom súbore, musí byť obklopená z oboch strán znakom percento (napr. %PATH%).

• V prípade použitia veľkého množstva systémových premenných sa môže vyčerpať pamäť, ktorá je pre tieto vyčlenená (implicitná hodnota je 256 byte, tj. 256 znakov).

• Keď zadáte príkaz SET s názvom premennej a iba znakom „=“, zruší sa obsah premennej aj premenná sama.

SHIFT Zmení pozíciu nahraditeľných parametrov v dávkovom súbore. SHIFT Maximálny počet parametrov v dávkových súboroch je deväť (1-9), respektíve desať

(parameter %0 je forma zadania súboru z príkazového riadku … bez alebo s príponou).

SHIFT prevedie jestvujúce hodnoty parametrov %0-%9 tak, že skopíruje hodnotu každého parametra o jednu pozíciu nižšie (tzn. %1 do %0, %2 do %1, %3 do %2, atď.) pričom hodnota parametra %0 je stratená a hodnota parametra %10 (ktorý inak pre DOS nie je prístupný) je prevedená na pozíciu parametra %9. Tak je možné zadávať a používať pri dávkových súboroch viac ako deväť parametrov.

SUBST Priradí ceste písmeno jednotky. SUBST [jednotka1: [jednotka2:]cesta] SUBST jednotka1: /D jednotka1: Určuje virtuálnu jednotku, ku ktorej sa priradí cesta.

[jednotka2:]cesta Určuje fyzickú jednotku a cestu, ktorá sa priradí virtuálnej jednotke.

/D Odstráni substituovanú (virtuálnu) jednotku.

SUBST bez parametrov zobrazí aktuálny zoznam virtuálnych jednotiek.

SYS Na určený disk skopíruje súbory systému MS-DOS a príkazový interpreter. SYS [jednotka1:][cesta] jednotka2: [jednotka1:][cesta] Udáva umiestnenie systémových súborov.

jednotka2: Udáva jednotku, na ktorú sa majú súbory skopírovať (príslušný disk musí byť úplne prázdny).

42


TIME Zobrazí alebo nastaví systémový čas. TIME [čas] Príkaz TIME bez parametra zobrazí aktuálny nastavený čas a požiada o zadanie nového.

Stlačením klávesy ENTER ponecháte čas bez zmien.

TREE Zobrazí adresárový strom. TREE [jednotka:] [cesta] [/F] [/A] /F Okrem názvov adresárov zobrazí aj mená všetkých súborov, ktoré sa v týchto

adresároch nachádzajú.

/A Na zobrazenie adresárovej štruktúry použije textové znaky namiesto grafických. Pomocou TREE a presmerovania výstupu na tlačiareň môžeme jednoduchým spôsobom

vyhotoviť popis obsahu diskety.

Príklad: TREE a:\ /F /A>LPT1

vyhotoví kompletný zoznam adresárov a súborov umiestnených na disku a: a vytlačí ho na tlačiarni.

TYPE Zobrazí obsah textového súboru. TYPE [jednotka:][cesta]súbor Niekoľko poznámok k príkazu TYPE:

• Príkaz je vhodné používať iba na súbory, ktoré obsahujú čisté ASCII znaky.

• Pri dlhších súboroch pri výpise na monitor je vhodné použiť systémový filter MORE na pozastavenie výpisu po zaplnení obrazovky. Príklad: TYPE c:\AUTOEXEC.BAT|MORE

• Výstupy je možné presmerovať na tlačiareň a týmto jednoduchým spôsobom vytlačiť obsah súboru: Príklad: TYPE c:\AUTOEXEC.BAT>LPT1

43


UNDELETE Obnovuje vymazané súbory. Syntax príkazu je zložitejšia, z hľadiska použiteľnosti bežným užívateľom

uvedieme iba najzákladnejšie funkcie. UNDELETE [súbor] [/LIST] [/ALL] súbor Predstavuje pôvodné meno súboru, ktorý sa má obnoviť. Ak sa meno súboru

nezadá, UNDELETE sám hľadá obnoviteľné súbory.

/LIST Vypíše zoznam súborov, ktoré je možné obnoviť.

/ALL Obnovuje všetky obnoviteľné súbory bez výzvy. Poznámky k UNDELETE:

• Nie je možné obnoviť súbory z vymazaného adresára.

• Nie je možné obnoviť vymazaný adresár.

• Čím skôr obnovujete súbor po jeho vymazaní (z hľadiska doby práce na PC), tým je väčšia pravdepodobnosť úspešného obnovenia. Súbor je možné obnoviť iba vtedy, ak sektory na disku, ktoré pôvodne zaberal, neboli prepísané iným súborom.

UNFORMAT Obnovuje disk vymazaný príkazom FORMAT.

Základná (užívateľská) syntax: UNFORMAT disk: [/L] [/TEST] disk: Určuje disk, ktorý sa má obnoviť.

/L Vypíše všetky nájdené súbory a adresáre, ktoré by bolo možné obnoviť.

/TEST Zobrazí informácie o tom, ako by UNFORMAT obnovil vymazané dáta. Poznámky k UNFORMAT:

• UNFORMAT nie je schopný správne obnoviť fragmentované súbory; obnoví len prvú časť, zvyšok je nenávratne stratený.

• Ak bol disk formátovaný s parametrom /U, sú dáta nenávratne stratené; nie je možné ich obnoviť.

VER Zobrazí verziu aktuálne používaného operačného systému. VER

44


VERIFY Určuje, či bude systém preverovať správnosť zápisu na disk. VERIFY [ON | OFF] ON|OFF Overovanie zapnuté | vypnuté. Príkaz VERIFY bez parametrov zobrazí aktuálne nastavenie.

VOL Vypíše menovku a sériové číslo diskového zväzku, ak existuje. VOL [jednotka:]

XCOPY Skopíruje súbory a štruktúru adresárov. XCOPY zdroj [cieľ] [/A | /M] [/D[:dátum]] [/P] [/S [/E]] [/W] [/Y | /-Y] zdroj Súbory pre skopírovanie.

cieľ Určuje umiestnenie, poprípade i názvy nových súborov.

/A Skopíruje súbory s atribútom Archivovať a ponechá atribút bez zmeny.

/M Skopíruje súbory s atribútom Archivovať a tento atribút vypne.

/D:dátum Skopíruje súbory zmenené po zadanom dátume. Keď nie je zadaný dátum, skopíruje všetky zdrojové súbory, ktoré sú novšie ako cieľové.

/P Pred vytvorením každého cieľového súboru sa zobrazí výzva.

/S Skopíruje adresáre a podadresáre okrem prázdnych.

/E Skopíruje všetky adresáre a podadresáre vrátane prázdnych.

/W Pred kopírovaním sa zobrazí výzva na započatie.

/Y Prepíše existujúce súbory bez akejkoľvek výzvy.

/-Y Pred prepísaním existujúcich súborov zobrazí výzvu. V systéme Windows má príkaz XCOPY ďalšie užitočné parametre.

45


3.3 Práca s dávkovými súbormi

Okrem súborov s extenziou COM a EXE, čo sú súbory obsahujúce priamo kód procesora, umožňuje MS-DOS spúšťať ešte jeden typ súborov. Ide o tzv. dávkové súbory (batch files), ktoré obsahujú sekvenciu príkazov, či spustiteľných programov, vrátane ďalších dávkových súborov.

Dávkové súbory (majú príponu BAT) sú riadkové súbory obsahujúce neformátovaný ASCII text. Každý riadok dávkového súboru obsahuje jeden príkaz operačného systému s jeho prípadnými parametrami tak, ako by ho užívateľ zadával z príkazového riadku.

Jednotlivé príkazy dávkového súboru sa vykonávajú postupne v tom poradí, v akom sú v súbore uvedené. Keď je jeden príkaz vykonaný (ukončí svoju činnosť), pokračuje vykonávanie dávkového súboru ďalším príkazom (na nasledujúcom riadku). Jedinú výnimku tvorí príkaz GOTO, ktorý vykoná odskok na riadok určený v tomto príkaze (resp. na nasledujúci riadok za uvedeným návestím v GOTO).

Poznámka: V príkladoch, ktoré si to budú vyžadovať, budeme na orientáciu jednotlivé riadky číslovať, alebo v pravej časti za znakom # bude uvedený význam, prípadne v zložitejších príkladoch aj vývojový diagram dávkového programu.

Príklad 1

Predpokladajme, že existuje v adresári C:\LOGIC textová logická hra, ktorá sa spúšťa programom LOGIC.EXE a na svoju správnu funkciu vyžaduje zobrazovanie na obrazovke aj zadávanie znakov s diakritikou v národnom prostredí v kóde MJK (Kamenických). V adresári C:\UTILITY\NARODNE máme program CZ.COM na zavedenie národného prostredia s kódom Latin II alebo MJK. Spustenie programu CZ.COM s príslušným parametrom vykoná:

parameter /KK............zavedenie kódu MJK pre monitor i klávesnicu; /KL ............zavedenie kódu Latin II pre monitor i klávesnicu; /U ..............uvoľnenie (odinštalovanie) programu CZ z pamäti.

Potom dávkový súbor na spustenie hry a zavedenie národného prostredia s kódom MJK by mohol mať tvar:

C: # nastaví pracovný disk na C: CD \LOGIC # nastaví aktuálny adresár na C:\LOGIC C:\UTILITY\NARODNE\CZ /KK # spustí program CZ.COM s parametrom /KK

(zavedie národné prostredie s kódom MJK) LOGIC.EXE # spustí program (hru) LOGIC.EXE C:\UTILITY\NARODNE\CZ /U # odinštaluje národné prostredie a uvoľní program

CZ.COM z pamäti CD \ # nastaví aktuálny adresár na koreňový adresár

disku C:

Toto je typický príklad dávkového súboru, ktorý môžeme pomenovať ľubovoľným menom, ale musí mať príponu BAT (napr. LOG.BAT). Program vykoná postupne 6 príkazov po tom, keď užívateľ zadá príkaz LOG. Tu je názorne vidieť hlavný význam dávkových súborov – uľahčenie práce, kedy užívateľ nemusí jednotlivé príkazy zadávať z príkazového riadku osobitne, o všetko sa postará dávkový súbor.

46


Ďalšiu výhodu ponúka používanie vlastných dávkových súborov v súvislosti s šetrením vyhradenej pamäti počítača pre systémové premenné.

Príklad 2

Predpokladajme, že máme v uvedených adresároch nasledujúce programy:

meno vlastného program adresár spúšťací súbor dávkového súboru TurboPascal c:\programy\Pascal turbo.exe tp.bat Textový editor T602 c:\programy\T602 t602.exe t602.bat NortonCommander c:\programy\Norton nc.exe nc.bat FoxPro c:\programy\FoxPro foxpro.exe fox.bat Ak by sme chceli zabezpečiť spúšťanie všetkých programov (spúšťacích súborov) bez toho, aby sme museli meniť aktuálny adresár, alebo zadávať celú cestu k súboru, museli by sme v systémovej premennej PATH (v súbore AUTOEXEC.BAT) uviesť okrem iných adresárov:

PATH c:\programy\Pascal;c:\programy\T602;c:\programy\Norton;c:\programy\FoxPro

Keď si uvedomíme, že pre všetky systémové premenné je vyčlenených štandardne iba 256 znakov, je jasné, že by sme mohli vyčlenenú pamäť veľmi rýchlo vyčerpať. Preto je vhodné vytvoriť si jeden adresár (napr. C:\DAVKY), doňho umiestniť všetky vlastné spúšťacie dávkové súbory a namiesto dlhého zoznamu otváraných adresárov v systémovej premennej PATH uviesť iba tento jeden (samozrejme okrem iných potrebných pre systém).

napr. PATH c:\dos;c:\davky

Jednotlivé dávkové súbory by potom mohli mať nasledujúcu sekvenciu príkazov: TP.BAT T602.BAT NC.BAT FOX.BAT c: c: c: c: cd \programy\Pascal cd \programy\T602 cd \programy\Norton cd \programy\FoxPro turbo t602 nc foxpro cd \ cd \ cd \ cd \

Dávkové súbory nemusia obsahovať iba jednoduchú, postupne idúcu sekvenciu príkazov. Pomocou jednoduchého makrojazyka je možné dávkový súbor vetviť, komunikovať pri jeho vykonávaní s užívateľom, riadiť ďalší postup podľa výsledkov už vykonaných príkazov apod. Príkazy makrojazyka sú interné príkazy MS-DOSu a väčšina z nich sa používa iba v dávkových súboroch. Patria sem príkazy:

CALL Vyvolá iný dávkový súbor z dávkového súboru a po jeho ukončení vráti činnosť pôvodnému dávkovému súboru.

ECHO Zapína či vypína zobrazovanie príkazov, používa sa aj na vytvorenie prázdneho riadku pri výpisoch na monitor.

FOR Aplikuje príkaz na skupinu súborov.

GOTO Vykoná skok v dávkovom súbore na riadok označený daným návestím.

47


CHOICE Vyžiada si od užívateľa jednu z povolených odpovedí a nastaví podľa nej premennú ERRORLEVEL.

IF Podľa výsledku výrazu vetví postup dávkovým súborom.

PAUSE Pozastavuje chod dávkového súboru, pokračuje po stlačení ľubovoľného klávesu.

REM Uvádza poznámku (komentár) v dávkovom súbore.

SHIFT Rozširuje počet parametrov príkazu na použitie v dávkových súboroch. Podrobný popis príkazov pre dávkové súbory je uvedený v kapitole „Príkazy operačného systému MS-DOS“.

Niekoľko poznámok k niektorým príkazom a ďalším možnostiam dávkových súborov:

a) Dávkový súbor je možné volať s parametrami. Tieto parametre preberajú určené príkazy dávkového súboru, pričom musia byť uvedené v dávkovom súbore za menom príkazu pomocou znaku % a čísla parametra.

Príklad 3

Predpokladajme, že máme dávkový súbor s menom KC.BAT:

DIR %1 CHKDSK %1 COPY %1 %2

Tento súbor vykoná po spustení tri príkazy – DIR, CHKDSK a COPY. Príkazy DIR a CHKDSK preberajú prvý parameter a príkaz COPY prvý aj druhý parameter dávkového súboru.

Napr. po spustení príkazu KC *.TXT A:\ sú najskôr príkazom DIR vypísané všetky súbory aktuálneho adresára s extenziou TXT, potom je príkazom CHKDSK preverená ich integrita a nakoniec sú príkazom COPY skopírované do koreňového adresára disku A:.

b) Pri príkaze IF ERRORLEVEL… musíme vyhodnocovať jednotlivé prípustné hodnoty premennej ERRORLEVEL zostupne (od najvyššieho chybového čísla po najnižšie). Príkaz IF ERRORLEVEL nevyhodnocuje ako pravdivú situáciu rovnosti príslušnej chybovej hodnoty, ale situáciu, že chybová hodnota v ERRORLEVEL sa rovná alebo je väčšia ako kontrolované číslo. Napr. v príkaze IF ERRORLEVEL 3 DIR sa príkaz DIR vykoná v tom prípade, keď chybová hodnota v premennej ERRORLEVEL bude rovná alebo väčšia ako 3.

48


Príklad 4

Predpokladajme, že máme dávkový súbor s menom VIR.BAT, ktorý zabezpečuje kontrolu disku A: alebo pevného disku C: a D: na viry, pričom reaguje aj na zadané parametre dávkového súboru: a…disk A: h…pevný disk ( C:,D: )

Štart

%1=?

voľba

voľba=?

Kontroladisku A:

Kontroladisku C:,D:

%1=H

voľba

%1=H %1=A iné

Koniec

voľba=?

H

K

A

AM

K

+

-

A…disk A:H…disk C:D:K…koniec

A…ďalšíM…menuK…koniec

Obr. 14 Vývojový diagram dávkového súboru VIR.BAT

49


Dávkový súbor VIR.BAT (možný variant riešenia so samostatnými blokmi a GOTO)

1. ECHO OFF # vypína vypisovanie príkazov 2. CLS # maže obrazovku 3. IF ”%1”==”a” GOTO Disk_A 4. IF ”%1”==”A” GOTO Disk_A 5. IF ”%1”==”h” GOTO HardDisk 6. IF ”%1”==”H” GOTO HardDisk

# kontroluje či bol vložený parameter A alebo H (veľké aj malé písmená) pre odskok na príslušnú časť programu

7. :Menu # návestie 8. CLS # maže obrazovku 9. ECHO Kontrola na viry – TOOLKIT

10. ECHO -------------------------- 11. ECHO Disk A …....... A 12. ECHO HardDisk …..... H 13. ECHO Koniec …....... K 14. ECHO --------------------------

# vypisuje ponuku pre užívateľa

15. CHOICE /C:AHK /N 16. IF ERRORLEVEL 3 GOTO Koniec 17. IF ERRORLEVEL 2 GOTO HardDisk 18. IF ERRORLEVEL 1 GOTO Disk_A

# čaká na stlačenie klávesu A,H,K; nasta-vuje premennú ERRORLEVEL a podľa jej hodnoty vetví program

19. :Disk_A # návestie 20. CLS # maže obrazovku 21. C:\TOOLKIT\FINDVIRU a:/oneonly # kontroluje disk A (bez kontroly pamäti) 22. CHOICE /C:AMK /N A…dalsi M…menu K…koniec23. IF ERRORLEVEL 3 GOTO Koniec 24. IF ERRORLEVEL 2 GOTO Menu 25. IF ERRORLEVEL 1 GOTO DalsiDisk

# vypisuje ponuku, čaká na voľbu a vetví podľa nej program

26. :DalsiDisk # návestie 27. CLS # maže obrazovku 28. ECHO Vloz disketu do A a stlac klaves # vypisuje správu pre užívateľa 29. PAUSE>NUL # pozastaví program a čaká na stlačenie klávesu 30. GOTO Disk_A # skok na návestie 31. :HardDisk # návestie 32. CLS # maže obrazovku 33. C:\TOOLKIT\FINDVIRU c: d: # kontroluje pevný disk (C:,D☺ 34. ECHO Stlac lubovolny klaves # vypisuje správu pre užívateľa 35. PAUSE>NUL # pozastaví program a čaká na stlačenie klávesu 36. IF ”%1”==”h” GOTO Koniec 37. IF ”%1”==”H” GOTO Koniec 38. GOTO Menu

# keď bola kontrola HardDisku volená parametrom, ukončí program, inak sa vráti do menu

39. :Koniec # návestie 40. ECHO ON # zapína vypisovanie príkazov Poznámka:

Príkaz na riadkoch 29 a 35 zabezpečuje presmerovanie výstupu hlásenia „Press any key to continue“ na neexistujúce zariadenie (NUL); čo má užívateľ vykonať je už vypísané príkazom ECHO na riadkoch 28 a 34.

Po dôslednom preštudovaní programu zistíte, že riadky 18, 25 a 26 by z hľadiska funkčnosti programu (príkazy IF ERRORLEVEL) nemuseli byť uvedené, ale pre ľahšiu orientáciu v programe je vhodné ich zaradiť.

50


c) V dávkových súboroch môžeme používať aj systémové premenné. V tomto prípade, pri

odvolávaní sa na systémovú premennú, musí byť jej meno obklopené z obidvoch strán znakom %.

Príklad 5

Skúsme úlohu z príkladu 4 (dávkový súbor VIR.BAT na kontrolovanie pevného disku C:, D a diskety v jednotke A na viry) vyriešiť použitím vlastnej systémovej premennej. Jedna z možných foriem, pri zachovaní požiadaviek ako v príklade 4, je nasledujúca: Dávkový súbor VIR.BAT (možný variant riešenia s použitím vlastnej systémovej premennej)

1. ECHO OFF # vypína vypisovanie príkazov 2. SET disk= # vymazanie prípadne existujúcej syst. premennej 3. CLS # maže obrazovku 4. IF ”%1”==”a” SET disk=a:/oneonly 5. IF ”%1”==”A” SET disk=a:/oneonly 6. IF ”%1”==”h” SET disk=c: d: 7. IF ”%1”==”H” SET disk=c: d: 8. IF NOT ”%disk%”==”” GOTO Kontrola

#

kontroluje, či bol vložený parameter A alebo H (veľké aj malé písmená) na nastavenie vlastnej systémovej premennej disk a odskok na časť vykonávajúcu kontrolu disku

9. :Menu # návestie 10. CLS # maže obrazovku 11. ECHO Kontrola na viry – TOOLKIT 12. ECHO -------------------------- 13. ECHO Disk A …....... A 14. ECHO HardDisk …..... H 15. ECHO Koniec …....... K 16. ECHO --------------------------

# vypisuje ponuku pre užívateľa

17. CHOICE /C:AHK /N 18. IF ERRORLEVEL 3 GOTO Koniec 19. IF ERRORLEVEL 2 SET disk=c: d: 20. IF ERRORLEVEL 1 SET disk=a:/oneonly

#

čaká na stlačenie A,H,K; nasta-vuje premennú ERRORLEVEL a podľa jej hodnoty nastaví syst. prem. disk alebo ukončí program

21. :Kontrola # návestie 22. CLS # maže obrazovku 23. C:\TOOLKIT\FINDVIRU %disk% # kontroluje disk A (bez kontroly pamäti) 24. IF ”%1”==”h” GOTO Koniec 25. IF ”%1”==”H” GOTO Koniec 26. IF ”%disk%”==”a:/oneonly” GOTO DalsiDisk 27. ECHO Stlac lubovolny klaves 28. PAUSE>NUL 29. GOTO Menu

#

• keď bola volená kon-trola HD parametrom, ukončí program

• inak odskakuje na kontrolu ďalšieho dis-ku A alebo do Menu

30. :DalsiDisk # návestie 31. CHOICE /C:AMK /N A…dalsi M…menu K…koniec32. IF ERRORLEVEL 3 GOTO Koniec 33. IF ERRORLEVEL 2 GOTO Menu

# vypisuje ponuku, čaká na voľbu a vetví podľa nej program

34. CLS # maže obrazovku 35. ECHO Vloz disketu do A a stlac klaves # vypisuje správu pre užívateľa 36. PAUSE>NUL # pozastaví program a čaká na stlačenie klávesu 37. GOTO Kontrola # skok na návestie 38. :Koniec # návestie 39. SET disk= # ruší vlastnú systémovú premennú 40. ECHO ON # zapína vypisovanie príkazov

51


52

Konfigurácia systému

4. KONFIGURÁCIA SYSTÉMU Z hardwarového hľadiska je osobný počítač veľmi otvorený. To znamená, že môže byť vybavený jedným, ale aj viacerými typmi zo širokej škály pevných diskov, grafických, zvukových, sieťových kariet, myší a iných ovládačov, rôznym množstvom pamäti, rôznymi ďalšími periférnymi zariadeniami apod. Na všetky tieto zariadenia musí vedieť operačný systém reagovať, pripraviť ich a zabezpečiť komunikáciu s nimi.

Rovnako tak majú rôzne programy rozdielne požiadavky na činnosť celého systému PC a rovnako tak musí operačný systém tieto konfigurácie umožňovať.

Konfiguráciu, tj. prispôsobenie činnosti počítača nárokom užívateľa, zabezpečujú v každom počítači dva programové systémy: BIOS (Basic Input/Output System) a operačný systém MS-DOS. Možnosti BIOSu, ktorý riadi najmä správanie procesora a pamäti na veľmi nízkej úrovni, sú mimo rámec tohto pojednania a úplne mimo dosah bežného užívateľa. Ďalej sa budeme preto zaoberať niektorými základnými konfiguračnými možnosťami operačného systému MS-DOS.

4.1 Súbory CONFIG.SYS a AUTOEXEC.BAT

Konfigurácia činnosti DOSu pri štarte počítača je riadená dvoma súbormi: CONFIG.SYS a AUTOEXEC.BAT. Ide o textové súbory obsahujúce sekvenciu postupne vykonávaných inštrukcií. Z hľadiska prvotnosti konfigurácie je podstatný súbor CONFIG.SYS, pretože je nenahraditeľný (celý rad ovládačov a konfiguračných parametrov môže byť nastavený iba v ňom). Súbor AUTOEXEC.BAT je obyčajný dávkový súbor, ktorého jedinou unikátnou vlastnosťou je to, že sa pri štarte počítača automaticky spustí. Tento však môže byť nahradený aj iným dávkovým súborom, ale na túto skutočnosť musí byť systém vopred upozornený práve súborom CONFIG.SYS v deklarácii COMMAND

Súbor CONFIG.SYS

Po štarte počítača a prvotných testoch hardwaru sa začne konfigurovať operačný systém prostredníctvom súboru CONFIG.SYS.

Príkazy, ktoré môže obsahovať config.sys (výber): .

BREAK [ON|OFF] Zapína | vypína rozšírené prerušenie bežiaceho programu pomocou kláves Ctrl+Break alebo Ctrl+C. Implicitná hodnota je OFF.

BUFFERS=n Vyhradzuje v pamäti počítača oblasti, do ktorých sa dočasne ukladajú informácie o diskových operáciách. Hodnota n udáva počet pamäťových oblastí (bufferov); povolené hodnoty sú 1-99, implicitné hodnoty sú podľa veľkosti dostupnej pamäti RAM.

53


Pamäť RAM Počet bufferov 128-255 KB 5 256-511 KB 10 512 KB a viacej 15

Pre väčšinu aplikácií je dostatočný počet bufferov 30. Aplikácie, ktoré vyžadujú väčšiu hodnotu túto skutočnosť spravidla uvádzajú v pokynoch pre inštaláciu.

COUNTRY Riadi zobrazenie času, dátumu a meny a spôsob triedenia podľa národných zvyklostí (pozri príkazy MS-DOS a Národné prostredie).

DEVICE Inštaluje do pamäti ovládače zariadení. DEVICE = [disk:] [cesta] ovládač [parametre]

DEVICEHIGH .

Rovnako ako DEVICE, ale načíta ovládače do hornej pamäte namiesto do konvenčnej. Práca s hornou časťou pamäte vyžaduje hlbšie znalosti systému a ovládačov MS-DOS. Optimalizáciu hornej časti pamäte je možné vykonať programom MEMMAKER

DOS Určuje oblasti pamäte, do ktorých sa bude umiestňovať operačný systém. DOS = HIGH | UMB | HIGH,UMB

HIGH Časť operačného systému bude načítaná do hornej pamäti.

UMB MS-DOS bude ovládať oblasť hornej pamäti UMB (Upper Memory Blocks). Aby mohol byť DOS načítaný do hornej pamäti (HMA) je potrebné inštalovať ovládač tejto pamäti – s operačným systémom MS-DOS je dodávaný ovládač HIMEM.SYS.

Postupnosť v CONFIG.SYS potom môže byť:

C:[DOS[HIMEM.SYS DOS = HIGH

FILES = x

Definuje počet súčasne otvorených súborov a vyhradzuje im oblasti pamäte (implicitná hodnota je 8).Hodnota 8 spravidla nepostačuje, doporučuje sa nastaviť na hodnotu 30.

FILES = 30

LASTDRIVE = x Definuje počet logických alebo fyzických diskov, ktoré môžu byť v systéme prítomné. Hodnota x udáva abecedne posledné prípustné písmeno disku.

NUMLOCK = ON | OFF

Určuje zapnutie (ON) alebo vypnutie (OFF) klávesy NumLock po štarte počítača.

REM Poznámka, komentár (pozri príkazy MS-DOS).

54


Súbor AUTOEXEC.BAT Dávkový súbor Autoexec.bat sa po štarte počítača spúšťa ako druhý v poradí po súbore Config.sys. Obsahuje sériu príkazov operačného systému, ktoré sa pri štarte automaticky vykonajú a nie je potrebné ich zadávať ručne po jednom. Súbor Autoexec.bat tak vlastne šetrí prácu užívateľa – môže napr. zabezpečiť vykonanie antivirovej kontroly, nastavenie ciest k programom a iných systémových premenných, prípadne spustiť obľúbený program alebo prostredie.

Ak súbor Autoexec.bat neexistuje, vykoná systém iba dotaz na správny čas a dátum a objaví sa správa s číslom verzie systému MS-DOS. Autoexec.bat je príkazový súbor, ktorého meno je z hľadiska automatického spustenia pri štarte počítača pevne stanovené.

V súbore Autoexec.bat sa najčastejšie používajú tieto príkazy (predpokladáme, že externé príkazy a ovládače OS MS-DOS sú uložené v adresári C:\DOS):

ECHO OFF Štandardne sa jednotlivé príkazy vykonávané v dávkových súboroch protokolujú na obrazovke. Týmto príkazom sa protokolovanie vypne.

SET COMSPEC = C:\DOS\COMMAND.COM Po ukončení činnosti spusteného programu DOS hľadá interpreter príkazov v hlavnom adresári štartovacieho disku. Uvedený príkaz nastavuje v systémovej premennej COMSPEC cestu, kde sa nachádza interpreter príkazov COMMAND.COM. Systémovú premennú COMSPEC je potrebné nastaviť v súbore Autoexec.bat vždy, keď sa Command.com nachádza v inom ako koreňovom adresári štartovacieho disku.

VERIFY ON Po štarte systému je štandardne zapnutá funkcia VERIFY OFF. Pokiaľ nie ste si istí kvalitou diskov, zapnite funkciu (VERIFY ON), potom bude systém každý zápis na akýkoľvek disk okamžite kontrolovať, či je bezchybný. Treba počítať ale so spomalením spracovávania dát.

PATH C:\;C:\DOS …

Cesta alebo cesty uvedené v príkaze PATH platia iba pre súbory s extenziou COM, EXE a BAT. Ak chcete zmeniť dačo v údajoch za PATH, musíte príkaz PATH uviesť kompletne znova.

PROMPT $P$G Najčastejšie používaná sekvencia pre vypisovanie odozvy operačného systému na príkazovom riadku. Zobrazí aktuálny disk s cestou do aktuálneho adresára a znak „>“.

VER Vypíše číslo verzie operačného systému.

55


SET TEMP = C:\TEMP SET TMP = C:\TEMP

Tieto dve systémové premenné by ste mali bezpodmienečne nastaviť. Programy, ktoré vytvárajú dočasne (temporary) súbory, ukladajú tieto do pracovných (alebo aj iných) adresárov, ktoré po ukončení programu nie vždy sú automaticky vymazané. Z hľadiska úspory miesta na pevnom disku je čas od času vhodné tieto dočasné súbory vymazať, ale „kde ich hľadať“. Väčšina programov sa odvoláva na systémovú premennú TEMP (niektoré na systémovú premennú TMP), ktorá udáva adresár na odkladanie dočasných súborov. Adresár môže mať aj iné meno, podstatné je, že musí existovať (musíte ho vytvoriť).

SET DIRCMD = /A /O:GNE /L Pomocou systémovej premennej DIRCMD môžete nastaviť implicitné hodnoty platné na vykonávanie príkazu DIR. V tomto prípade sa budú vypisovať všetky súbory nezávisle na svojich atribútoch, zoradené budú podľa mien súborov a potom podľa extenzie, pričom v prvom poradí budú vypisované položky adresárov a potom súborov. Všetky údaje budú vypisované malými písmenami (pozri príkaz DIR).

DOSKEY Ak často pracujete so znakovo orientovaným prostredím systému MS-DOS, mali by ste tento príkaz použiť. Uľahčíte si prácu pri zadávaní príkazov z príkazového riadku (podrobnejší popis – pozri DOSKEY).

Poznámka: Konfigurácia systému a celý rad programových produktov potrebuje ešte ďalšie údaje, ktoré je potrebné do súboru Autoexec.bat ale aj Config.sys zaradiť (napr. aktiváciu myši, jednotky CD-ROM, národného prostredia apod.).

4.2 Národné prostredie

Národné prostredie je v mnohých prípadoch programového vybavenia riešené priamo, čo znamená, že príslušný program sám zabezpečuje voľbu a používanie národnej klávesnice a korektné zobrazovanie národných znakov s diakritikou na obrazovke, aj ich vyslanie na tlačiareň. Veľké množstvo programov pracujúcich v prostredí MS-DOS (nie pod Windows) však vyžaduje túto podporu „zvonku“ – zo systému. Od verzie MS-DOS 5.0 je podpora pre slovenské a české jazykové prostredie súčasťou operačného systému; treba ju však nainštalovať (aktivovať).

Inštalácia národného prostredia sa skladá z týchto častí:

1) definovanie formátu dátumu, času, znaku meny, znaku oddeľovača desatinných miest a definovanie abecedného triedenia podľa národných zvyklostí;

2) definovanie výstupu národných znakov na monitor;

3) definovanie vstupu národných znakov z klávesnice;

4) definovanie výstupu národných znakov na tlačiareň.

56


Jednotlivé body (1-4) sa pri praktickej inštalácii navzájom prelínajú, preto ich nebudeme rozoberať osobitne. Nebude rozobratá ani inštalácia národnej podpory výstupov na tlačiareň, pretože tá okrem iného závisí aj na konkrétnom type tlačiarne.

Ako prvotné je potrebné uviesť v súbore Config.sys výber kódu krajiny, spôsobu triedenia podľa národných zvyklostí a prípadne aj znakovej sady príkazom Country (resp. zaviesť ovládač Country.sys).

príklad: COUNTRY=042,,C:\DOS\COUNTRY.SYS

Tento riadok nainštaluje podporu na zobrazovanie dátumu, času, meny a triedenie podľa národných zvyklostí v závislosti na vybratom kóde krajiny (pre SR a ČR kód 042) a podľa tabuľky znakov, ktorá môže byť uvedená už v tomto príkaze (852 pre SR a ČR), ale aktivovaná (a tým aj zavedená) musí byť až v súbore Autoexec.bat príkazom MODE; v tomto riadku sa preto nemusí nachádzať.

Ďalej je potrebné umiestniť do pamäte počítača ovládač DISPLAY.SYS na zobrazenie národných znakov na monitore príkazom DEVICE.

syntax: DEVICE = [disk:] [cesta] DISPLAY.SYS CON = (typ [,[stránka] [,n]])

kde: typ .............typ grafického adaptéra; možné sú iba dve hodnoty – EGA a LCD;

stránka......kódová stránka použitej znakovej sady;

n ................počet znakových sád, ktorý môže počítač podporovať vedľa sady definovanej parametrom stránka (alebo vybranej príkazom MODE).

príklad: DEVICE=C:\DOS\DISPLAY.SYS CON=(EGA,,1) Ovládač Display.sys je nevyhnutný na to, aby bolo možné na obrazovke zobraziť znaky národných jazykových sád. K úplnej práci s národnými znakovými sadami (vrátane redefinície klávesnice) je potrebné použiť príkaz MODE, ktorý danú znakovú sadu pripraví a vyberie a príkaz KEYB, ktorý zmení definíciu klávesnice. Príkazy MODE a KEYB sa spravidla uvádzajú v súbore Autoexec.bat (je ich možno zadať aj z príkazového riadku).

príklad: MODE CON CODEPAGE PREPARE = ((852) C:\DOS\EGA.CPI) MODE CON CODEPAGE SELECT = 852 KEYB SL,,C:\DOS\KEYBOARD.SYS

Prvý riadok pripraví, resp. nainštaluje fonty (znakové sady) pre monitor; kde Ega.cpi je súbor s tabuľkami kódov.

Druhý riadok nastaví znakovú sadu 852 (Latin II).

Tretí riadok nainštaluje podporu slovenskej klávesnice (parameter SL; pre českú klávesnicu by bolo CZ). Prepínanie medzi slovenskou a pôvodnou US klávesnicou sa vykoná súčasným stlačením kombinácie kláves:

Ctrl + Alt + F1............ US klávesnica; Ctrl + Alt + F2............ druhá (národná) klávesnica.

57


Zhrnutie: Možný variant inštalácie slovenského národného prostredia v MS-DOS:

V súbore Config.sys

COUNTRY=042,,C:\DOS\COUNTRY.SYS DEVICE=C:\DOS\DISPLAY.SYS CON=(EGA,,1)

V súbore Autoexec.bat

MODE CON CODEPAGE PREPARE = ((852) C:\DOS\EGA.CPI) MODE CON CODEPAGE SELECT = 852 KEYB SL,,C:\DOS\KEYBOARD.SYS

Treba si uvedomiť (ako už bolo uvedené), že operačný systém MS-DOS svojimi ovládačmi podporuje z hľadiska slovenčiny a češtiny kódovú stránku 852 (kód Latin II).

Veľké množstvo programov, textových súborov apod. bolo (alebo ešte aj je) vytváraných v ďalšom, pomerne rozšírenom, kóde MJK (Kamenických), ktorý dodávanými ovládačmi nie je podporovaný. Niektoré programové produkty (napr. textový editor T602) majú vlastnú možnosť prepínať aj medzi kódmi Latin I, Latin II, MJK, prípadne aj ďalšími, ale priamo v operačnom systéme toto nie je možné. Preto sa dosť často používajú samostatné rezidentné programy zabezpečujúce zmenu národného prostredia, resp. kódu MJK a Latin II iba novým spustením s príslušným parametrom. (najrozšírenejšími sú CZ.COM, CSDRV.COM, EGACS.COM, KEV.COM, MKVGAX.COM). Väčšina z nich ale vyžaduje pri zmene kódu nové spustenie s príslušným parametrom z príkazového riadku alebo dávkového súboru.

Z tohto hľadiska sa javí najvýhodnejším program CZ.COM (má iba simuláciu českej klávesnice, čo ale nie je podstatný problém; špeciálne slovenské znaky ako ô,ä,ľ,ť…je možné zadávať osobitne – napr. mäkčeň + príslušné písmeno). Tento program umožňuje v priebehu práce, bez nového spustenia, prepínať medzi kódmi US, Latin II a Kamenických, pričom v pamäti zaberá minimálne miesto.

Pri použití týchto rezidentných ovládačov národného prostredia nemusí byť toto zavedené príkazmi a ovládačmi DOSu, naopak v DOSe by národná podpora nemala byť inštalovaná; často sa potom jednotlivé ovládače medzi sebou „bijú“.

Na ilustráciu je uvedený prehľad možností spomínaného programu CZ.COM.

CZ Česká klávesnica a fonty Version 1.1 Copyright© 1993 M.Dadok Syntax: CZ [voľby]

/U .................................odstráni program z pamäti //...................................pozastaví činnosť programu, nové volanie obnoví

činnosť programu /KK ..............................zapnutie kódovej stránky Kamenických /KL...............................zapnutie kódovej stránky Latin II (DOS) /Z[-] .............................česká klávesnica QWERTZ

58


/C[-]............................. Caps Lock funguje iba s Alt /S[-] ............................. Scroll Lock prepína typ klávesnice /E ................................. neinštaluj EGA font /H................................. vypíše tento text

Horúce klávesy:

Ctrl+Alt+F1 ................ klávesnica IBM Ctrl+Alt+F2 ................ česká klávesnica Ctrl+Alt+F11 .............. kód Latin II (DOS) Ctrl+Alt+F12 .............. kód Kamenických

Z hľadiska používaných programových produktov sa musí užívateľ sám rozhodnúť akou formou si zavedie národné prostredie. Treba upozorniť aj na tú skutočnosť, že nie všetky konfigurácie počítača pracujú so samostatnými ovládačmi národného prostredia korektne; potom je treba orientovať sa iba na možnosti ovládačov MS-DOS.

4.3 Vlastné užívateľské menu

Operačný systém MS-DOS 6.2 umožňuje užívateľovi vyberať si z rôznych konfigurácií systéme pri jeho štarte. Tieto jednotlivé konfigurácie musia byť uvedené v inicializačnom súbore CONFIG.SYS a sú pomenované. Užívateľovi sú pri štarte počítača ponúknuté jednotlivé možnosti vychádzajúce z obsahu CONFIG.SYS a užívateľ tak má možnosť stlačením jediného klávesu zvoliť tu konfiguráciu, ktorú chce používať

Pri tvorbe užívateľských menu je možné použiť v súbore CONFIG.SYS nasledujúce príkazy a deklarácie:

[MENU] Hlavné návestie, za ktorým nasleduje zoznam jednotlivých položiek menu (viď. MENUITEM).

MENUITEM Definuje názov položky menu.

[n] Meno položky menu v hranatých zátvorkách uvádza nasledujúci blok príkazov súboru CONFIG.SYS pre konkrétnu konfiguráciu.

SUBMENU Definuje názov vnoreného menu, tzv. submenu.

MENUCOLOR Definuje farbu pozadia a popredia menu.

MENUDEFAULT Implicitná položka menu, ktorá sa po určitej (stanovenej) dobe nečinnosti užívateľa sama spustí.

INCLUDE Označuje opakovaný konfiguračný blok.

Pri viacerých užívateľských konfiguráciách je súbor CONFIG.SYS rozdelený do blokov, obsahujúcich kompletné samostatné konfigurácie. Tieto jednotlivé bloky sú označené menom konfigurácie v hranatých zátvorkách a ukončuje ich začiatok ďalšieho bloku (nový názov v hranatých zátvorkách) alebo koniec súboru.

59


Tento spôsob tvorby rôznych konfigurácií je možný iba v súbore CONFIG.SYS. Ak budete chcieť vetviť aj súbor AUTOEXEC.BAT, je potrebné použiť bežné príkazy pre tvorbu dávkových súborov, pričom systém uchováva informáciu o tom, ktorá konfigurácia bola vybratá v súbore CONFIG.SYS, tým že ju uloží do premennej prostredia s názvom CONFIG. Podľa obsahu tejto premennej je potom možné vetviť súbor AUTOEXEC.BAT.

Príklad 6

Predpokladajme, že budeme chcieť vytvoriť tri rôzne konfigurácie súboru CONFIG.SYS pre tri rôzne základné aplikácie. Súbor CONFIG.SYS by potom mohol mať tvar:

[MENU] MENUITEM = WINDOWS MENUITEM = AUTOCAD MENUITEM = UCETNY [WINDOWS] device=c:\dos\himem.sys device=c:\dos\emm386.exe /noems dos=hight,umb [AUTOCAD] device=c:\dos\himem.sys device=c:\dos\emm386.exe I=B000-B7FF FILES=30 dos=umb devicehigh=c:\dos\setver.exe [UCETNY] device=c:\dos\himem.sys buffers=28,0 files=99 FCBS=4,0 dos=high,umb country=042,,c:\dos\country.sys devicehigh=c:\dos\display.sys con=(ega,,1)

Ide o tri rôzne konfigurácie, určené na bezproblémovú prevádzku troch základných aplikácií, z ktorých každá má iné nároky na systém. Pri štarte počítača sa zobrazí na obrazovke nasledujúce menu:

MS-DOS 6.22 Startup Menu

1. WINDOWS 2. AUTOCAD 3. UCETNY

Enter a choice: Podľa zadania klávesu 1,2 alebo 3 sa spustí inicializačná sekvencia, ktorá nasleduje za blokom daného mena, a do premennej CONFIG sa uloží meno zvolenej položky menu. V súbore AUTOEXEC.BAT sa pri potrebe rozdielnych konfigurácií (delení AUTOEXECu) odvolávame na príslušnú časť príkazom GOTO %CONFIG%.

60


Podrobnejšie k jednotlivým príkazom na tvorbu užívateľských menu.

INCLUDE

Syntax: INCLUDE=meno_bloku

Príkaz INCLUDE umiestni obsah jedného konfiguračného bloku do druhého. Vzhľadom na to, že sa niektoré konfiguračné príkazy požívajú štandardne, je možné ich označiť blokom a potom sa na tento blok odkazovať.

Príklad 7

…

[NORMAL] device=c:\dos\himem.sys device=c:\dos\emm386.exe /noems [DBASE] include=normal files=50 buffers=40 [VENTURA] include=normal dos=umb devicehigh=c:\dos\setver.exe Táto časť súboru CONFIG.SYS definuje blok NORMAL, ktorý obsahuje štandardné nastavenie. Blok NORMAL je potom volaný v ďalších konfiguráciách DBASE a VENTURA. V prvotnom zozname konfiguračných blokov (pomocou MENUITEM) nemusí byť blok NORMAL uvedený.

MENUCOLOR

Syntax: MENUCOLOR=x[,y]

Nastavuje farbu textu a pozadia položiek menu. Parameter x určuje farbu textu, parameter y farbu pozadia. Hodnotám parametrov x,y zodpovedajú farby:

0 čierna 8 šedá 1 modrá 9 žiarivo modrá 2 zelená 10 žiarivo zelená 3 azúrová 11 žiarivo azúrová 4 červená 12 žiarivo červená 5 purpurová 13 žiarivo purpurová 6 hnedá 14 žltá 7 biela 15 žiarivo biela

Príkaz MENUCOLOR nastavuje farbu celej ponuky (podponuky) a uvádza sa v sekcii MENU alebo SUBMENU.

61


MENUDEFAULT

Syntax: MENUDEFAULT=meno_bloku[,čas_čakania]

Určuje položku v zozname menu, ktorá bude implicitne predvolená (na schválenie stačí stlačiť iba ENTER). Voliteľný parameter čas_čakania definuje čas v sekundách, po ktorého vypršaní sa predvolená položka automaticky zvolí.

Príklad 8

[MENU]

MENUITEM=WINDOWS

MENUITEM=AUTOCAD

MENUITEM=UCETNY

MENUDEFAULT=WINDOWS,30 V prípade, že počas 30 sekúnd užívateľ nezvolí voľbu 1,2 alebo 3, spustí sa automaticky konfigurácia nazvaná WINDOWS.

MENUITEM

Syntax: MENUITEM=meno_bloku[,text_menu]

Položka MENUITEM definuje meno jedného z konfiguračných blokov, ktorého obsah je rozvedený ďalej v časti text_menu. MENUITEM sa musí vyskytovať v úvodnej časti označenej hlavičkou [MENU] alebo v submenu.

Ak je uvedené iba meno_bloku, objaví sa toto meno v ponuke pri štarte počítača. Ak je uvedený aj parameter text_menu, je v ponuke uvedený tento parameter a nie meno_bloku.

Celkový počet položiek MENUITEM v jednom menu môže byť maximálne deväť. Ak potrebujete viacej položiek, využite príkaz SUBMENU. Celková dĺžka parametrov za MENUITEM môže byť maximálne 72 znakov; parametre nesmú obsahovať riadiace znaky a znaky zakázané v menách súborov.

SUBMENU

Syntax: SUBMENU=meno_submenu[,text_submenu]

V prípade, že vám nepostačuje počet deviatich položiek menu alebo cítite potrebu vetviť menu, môžete použiť príkaz SUBMENU. Syntax tohto príkazu je totožný ako pri príkaze MENU. Po jeho voľbe nie je vyvolaná konfiguračná sekvencia, ale ďalšie menu.

62


Príklad 9

[MENU] MENUITEM=WINDOWS, Základná konfigurácia pre Windows SUBMENU=ACAD, Rôzne konfigurácie AutoCadu [ACAD] MENUITEM=AC_SPEA, AutoCad + grafická karta SPEA MENUITEM=AC_VGA, AutoCad pre VGA [AC_SPEA] … …[AC_VGA] … … Po štarte počítača sa objaví:


1. Základná konfigurácia pre Windows 2. Rôzne konfigurácie AutoCadu

Enter a choice:

Po zadaní voľby 2 sa objaví submenu:


1. AutoCad + grafická karta SPEA 2. AutoCad pre VGA

Enter a choice:

63


64

Windows 95

5. WINDOWS 95

Ilegálnym kopírovaním software prichádzajú výrobcovia software asi o dve miliardy dolárov ročne

Cieľom tejto časti je podať čitateľovi základné informácie o WINDOWS 95. Táto časť skrípt si nekladie za cieľ informovať o všetkých prednostiach a vlastnostiach WINDOWS 95, je iba návodom na základné činnosti. Od augusta 1995, kedy boli WINDOWS 95 uvedené na trh sa stali spoľahlivým operačným systémom. Ľahké používanie, podpora aplikácií a kompatibilita s 32 bitovými aplikáciami priniesli úsporu času a zvýšili produktivitu práce.

Za dva roky sa vo svete predalo viac ako 50 miliónov licencií na WINDOWS 95. V súčasnej dobe 95 % tvorcov vzdelávacieho software vytvára aplikácie na báze WINDOWS 95. Základné výhody možno zhrnúť následovne: • s operačným systémom WINDOWS 95 sa pracuje ľahko a rýchlo, • kvalitne spolupracuje s hardwarom a softwarom, ktorý užívatelia bežne používajú, • ponúka nové možnosti pri práci na počítačovej sieti.

Minimálna konfigurácia pre inštaláciu WINDOWS 95 je PC s procesorom INTEL 386, so 4 MB RAM a 100 MB hard disk. Pre optimálnu funkciu sa vyžaduje PC s procesorom INTEL PENTIUM, s 8 MB RAM a niekoľko sto MB pevným diskom.

Základné výhody WINDOWS 95

Z praktického hľadiska k najdôležitejším výhodám patrí viacúlohovosť a viac-násobnosť spracovania jednej úlohy. Pre začiatočníka je tiež príjemnou výhodou použitie viac ako osem znakov pri menách súborov a potlačenie priority programov na úkor dokumentov. Postačí si zapamätať meno súboru (dokumentu) a užívateľ vôbec nemusí sám spúšťať programovú aplikáciu (zvolený súbor ju spustí automaticky). Ďalšou veľkou výhodou je uchovávanie posledných rozpracovaných súborov v zozname menu SÚBOR. Užívateľ si tak nemusí pamätať miesto uloženia na disku. Pri každodennej práci sa veľmi osvedčili aj funkcie UNDO a DO (späť a znovu). Každý užívateľ často využije veľmi rozsiahlu kontextovú nápovedu. Ďalšie funkcie WINDOWS 95, počnúc PLUG AND PLAY (zasuň a používaj), ktoré v podstate odbúralo kedysi zložité nastavovanie hardwarových súčastí a inštalovanie software na podporu tej či onej súčiastky. Možnosť vytvárania vlastných zástupcov (ikón) a ich umiestnenie na pracovnú plochu umožňuje hrať sa na počítači aj malým, ešte negramotným deťom. Na spustenie ľubovoľného programu stačí vytvoriť zástupcu a upraviť na záložke PROGRAM spôsob zatvárania okna.

Windows 95 sú plnohodnotným operačným systémom, kvalitatívne výrazne zmeneným operačným systémom MS-DOS verzie 6.22. Niekedy bývajú označované ako MS-DOS verzia 7.0. Prvýkrát od vzniku operačného systému MS-DOS sa celkom výrazne mení prostredie od príkazového riadku k integrovanému grafickému prostrediu.

65


Základné prvky prostredia WINDOWS 95

Otvorené okno ovládacích panelov

Pracovná plochas ikonami zástupcov

Vysúvacia lištaMS Office

Tlačidlo ŠTART základnej lišty s rozbalenýmmenu a tromi zobrazenými otvorenými aplikáciami,

aktuálnym nastavením klávesnice a časom

Obr. 15 Základná obrazovka WINDOWS 95

Základná obrazovka WINDOWS 95 obsahuje tri základné časti (viď Obr. 15):

1. Pracovnú plochu s ikonami spustiteľných programových produktov. 2. Základnú lištu (spodný riadok obrazovky) s tlačidlom ŠTART, aktuálne nastavenou

klávesnicou, aktuálnym časom a otvorenými aplikáciami (ich názvy sa zobrazujú ako tlačidlo na lište).

3. Vysúvaciu lištu Microsoft Office (spravidla v hornej časti obrazovky – ak je MS Office inštalovaný).

Okrem týchto základných častí obrazovky WINDOWS 95 môžu byť na pracovnej ploche zobrazené otvorené okná jednotlivých aplikácií. Týchto okien môže byť na pracovnej ploche otvorených ľubovoľné množstvo. Každé z týchto okien má rovnaké prvky (viď Obr. 16).

66

Windows 95

Názov okna Tlačidlá na

minimalizáciu, maximalizáciu a zatváranie okna

Riadok menu

Lišta na zvislý pohyb

v okne

Lišta na vodorovný pohyb v okne

Informačný riadok otvoreného okna

Obr. 16 Základné prvky okna vo WINDOWS 95

K základným činnostiam v práci s oknami vo WINDOWS 95 patrí:

• pohyb celého okna, • zmena veľkosti okna, • minimalizácia okna do spodnej lišty, • maximalizácia okna na celú obrazovku, • zatváranie okna

Tieto činnosti sa môžu robiť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchší je spôsob pomocou myši:

• pohyb okna = držaním ľavého tlačidla myši a ťahaním na nové miesto, • zmena veľkosti okna = držaním a ťahaním hranice okná (kurzor je zmenený na

dvojšípku), • minimalizácia okna do lišty = stlačením minimalizačného tlačidla, • maximalizácia okna na celú obrazovku = stlačením maximalizačného tlačidla, • zatvorenie okna = stlačením tretieho tlačidla.

Spustenie a ukončenie MS-DOSu v prostredí Windows 95 Pri inštalácii počítača sa osvedčil nasledujúci postup:

Po rozdelení a naformátovaní pevného disku (na časť C so systémovým a aplikačným softwarom a časť D so súbormi a programami užívateľa) sa na disk C: nainštaluje operačný

67


systém MS-DOS. Potom sa spustí inštalácia Windows 95. Po skončení inštalácie sa v položke hlavného menu ŠTART objaví rozbaľovacie menu a v položke PROGRAMY je k dispozícii voľba PRÍKAZOVÝ RIADOK.. Po jej zvolení sa dostaneme do príkazového riadku MS-DOSu. Návrat späť do prostredia Windows 95 je možný iba použitím príkazu EXIT.

Inou možnosťou je spustenie príkazového riadku z hlavného menu ŠTART a rozbaľovacieho menu SPUSTIŤ po napísaní príkazu COMMAND (viď. Obr. 17). Návrat späť do prostredia Windows 95 je možný opäť použitím príkazu EXIT.

Obr. 17 Okno spustiť dostupné zo základného menu ŠTART

Ďalšou možnosťou je vytvorenie ikony (zástupcu) MS-DOS na pracovnej ploche prostredia Windows 95. Najjednoduchší spôsob na vytvorenie zástupcu na pracovnú plochu je kliknúť pravým tlačidlom myši (vyvolá sa miestna ponuka). Výberom prvej voľby sa spustí pomocné okno Vytvorenie zástupcu (Obr. 18).

Obr. 18 Okno „Vytvoriť zástupcu“

Základné informácie o vytvorenej ikone príkazového riadku sú uvedené vo vlastnostiach, ktoré sú dostupné po stlačení pravého tlačidla myši na príslušnú ikonu. Obsah dôležitých častí je prezentovaný na nasledujúcich obrázkoch.

68

Windows 95

Obr. 19 Záložka Obecné v okne vlastnosti zástupcu MS-DOS

Obecné vlastnosti (Obr. 19) užívateľa informujú o názve zvolenej ikony, o jej type, o umiestnení, veľkosti, dátume vytvorenia, zmenách a poslednom otvorení. V tejto záložke je možné zmeniť atribúty ikony. Na obrázku je uvedený príklad zobrazenia vlastností ikony na spustenie príkazového riadku MS-DOS.

Obr. 20 Záložka Programy v okne vlastností zástupcu MS-DOS

Pri bežnej činnosti sa spravidla musí zmeniť spôsob zatvárania okna aplikácie zaškrtnutím políčka „Pri skončení zatvoriť“. Ak by sme chceli zmeniť obsah príkazového riadku, použijeme na to tlačidlo Upresniť. Na zmenu zobrazovanej ikony použijeme tlačidlo Zmeniť ikonu (viď Obr. 20). Ostatné záložky tohto okna slúžia na účely podrobne opísané v Nápovedi.

69


Práca so súbormi a zložkami vo WINDOWS 95 WINDOWS 95 majú celkom silný a výkonný nástroj na prácu so súbormi a adresármi, volá sa Prieskumník. Pomocou tejto nadstavby sa veľmi jednoducho pracuje so súbormi a zložkami (vo WINDOWS 95 bol názov adresár nahradený pojmom zložka). Okno prieskumníka je klasické WINDOWS 95 okno. Pomocou základného menu a pomocou tlačidiel myši sa jednoducho dajú vytvárať, premenúvať, kopírovať a mazať zložky a súbory. Základné zobrazenie Prieskumníka je uvedené na Obr. 21.

Obr. 21 Okno prieskumníka

Spôsobov kopírovania súborov a zložiek je niekoľko. V praxi sa najčastejšie používa tento:

1. Ľavým tlačidlom myši v kombinácii s klávesom SHIFT alebo CTRL sa označia súbory (zložky) na kopírovanie.

2. So stlačeným ľavým tlačidlom myši sa potiahnú označené súbory na cieľovú zložku. 3. Ak by sa mali súbory presúvať, kombinujeme bod 2 so stlačeným klávesom SHIFT. 4. Priebeh kopírovania sa graficky zobrazuje ako prelet hárku papiera z jednej zložky

do druhej (viď Obr. 22). 5. V prípade, že bola zvolená iná zložka, máme možnosť prerušiť kopírovanie

stlačením tlačidla Storno.

Obr. 22 Grafický priebeh kopírovania

70

Windows 95

Terminologický slovník vo WINDOWS

Pri práci s WINDOWS 95 sa často stretávame s pojmami, ktoré sú používané v konkrétnych situáciách. Z množstva týchto špecifických pojmov na účely tejto publikácie vyberáme:

adresárový strom grafické znázornenie stromovej štruktúry adresárov na disku zobrazované v Prieskumníkovi

aktívny okno alebo ikona, ktorá sa práve používa aplikácia počítačový program aplikácia pre WINDOWS počítačový program, ktorý nie je možné spustiť bez WINDOWS aplikácia v popredí aktívna aplikácia, s ktorou sa práve pracuje aplikácia v pozadí spustená aplikácia, ktorá nie je aktívna (nemôže prijímať ani

odovzdávať výstupy údajov na obrazovku aplikácia typu klient aplikácia, ktorá môže pracovať s vloženými alebo prepojenými

objektmi aplikácie typu server aplikácia pre WINDOWS, ktorá vytvára objekty s možnosťou

prepájania a vkladania do ďalších dokumentov deliaci pruh grafická hranica, ktorá rozdeľuje okno na dve časti dvojnásobné kliknutie dvojnásobné rýchle stlačenie a uvoľnenie tlačidla myši expandovaná pamäť časť pamäti, ktorá pracuje ako tieňová, existuje v dvoch

vyhotoveniach EMS a EEMS konvenčná pamäť prvých 640 KB pamäti, ktorú MS-DOS používa na spúšťanie

aplikácií kurzor blikajúci prúžok – vyznačuje miesto, kde má byť vložený text,

obrázok atď. multimédia kombinácia zvuku, grafiky, animácie a videa multitasking schopnosť súčasného behu viacej aplikácií naraz ovládač osobitný program, ktorý riadi komunikáciu počítača so

zariadeniami typu myš, tlačiareň písmo TRUE TYPE písmo premennej veľkosti, často generované ako bitová mapa,

tlačí sa presne v takej podobe ako je na obrazovke prepojenie odkaz použitý v cieľovom dokumente, kde existujú zdrojové

časti dokumentu vytvorené v iných aplikáciách schránka prechodne používaná oblasť pamäti počítača, ktorá slúži na

prenosy údajov medzi dokumentmi a aplikáciami (CTRL C, CTRL V, CTRL X)

šetrič obrazovky aplikácia, ktorá spúšťa program pohybujúci nejakým grafickým objektom po obrazovke

tapeta zameniteľný podklad zobrazený na pozadí pracovnej plochy

71


Práca s nápovedou

Každý začiatočník pri nákupe nového počítača v prvom poradí zháňa pomocnú literatúru. Nie každá kniha svojou formou a obsahom je pre začiatočníka vhodná. Naše niekoľkoročné skúsenosti hovoria, že pri prvom stretnutí s WINDOWS je vhodné absolvovať kurz a potom študovať WINDOWS. Najvhodnejším pomocníkom pri ďalšom štúdiu je Nápoveda.

Nápoveda vo WINDOWS 95 je kontextová, interaktívna. Najvhodnejším spôsobom práce s nápovedou je vyhľadávať konkrétne problémy v Registri, alebo v záložke Nájdi. Na Obr. 23 je zobrazená základná záložka Obsah.

Obr. 23 Nápoveda vo WINDOWS 95 – záložka Obsah

Pri výbere voľby Úvod do systému sa môže zobraziť následovné okno, ktoré nám podá informáciu o klávesových skratkách v prostredí WINDOWS 95. Práca s týmto oknom je rovnaká ako s inými oknami. Pomocou schránky sa môže prenášať obsah textu do iných aplikácií. Priamo v prostredí Nápovedy je možné dôležité časti textu tlačiť.

Rýchle orientácia v Nápovedi je predpokladom rýchleho zvládnutia práce v prostredí WINDOWS 95. Vhodnú knižnú publikáciu nemáme k dispozícii vždy, ale Nápoveda je vždy pripravená zodpovedať naše otázky. V rámci učenia sa WINDOWS je potrebné vyčleniť dostatok času na zvládnutie Nápovedy.

Na Obr. 24 je prezentovaný obsah jednej z volieb – zobrazenie klávesových skratiek v prostredí WINDOWS 95.

72

Windows 95

Obr. 24 Obsah nápovedy – klávesové skratky vo WINDOWS

Práca so schránkou Ako bolo uvedené, jedným z veľmi dobrých nástrojov v prostredí WINDOWS je schránka. Práca so schránkou je rutinná záležitosť. Veľmi často v práci na počítači potrebujeme kopírovať časť textu (súboru) na iné miesto. Niekedy potrebujeme týchto kópií veľké množstvo a vtedy je schránka tým najlepším pomocníkom. Jediná a rozhodujúca informácia, ktorú si treba zapamätať je, že v schránke môže byť vždy práve jedna informácia. Každá novo vložená informácia vymaže starú. Pri vypnutí počítača sa obsah schránky neuchováva.

V prostredí WORDU, EXCELU a ďalších aplikácií je možné obsah schránky vyberať vrátane zvoleného formátu. Použijeme na to voľbu z menu Úpravy-„Vložiť jinak“. Pri bežnej činnosti používame klávesové skratky:

CTRL X – vyrezať do schránky, CTRL C – kopírovať do schránky, CTRL V – vložiť zo schránky.

Pri bežnej činnosti mnohí užívatelia v niektorých situáciách uprednostňujú prácu s myšou. Pomocou troch tlačidiel v štandardnom paneli nástrojov sa môže púhym kliknutím kopírovať alebo vyrezať do schránky, prípadne kopírovať zo schránky.

73


Ovládací panel WINDOWS 95

Pri bežnej každodennej práci na počítači každý užívateľ skôr či neskôr potrebuje vykonať nejaké zmeny v základných nastaveniach Windows. Nástrojom na túto činnosť je Ovládací panel. Jednotlivé položky tohto panela sú zobrazené na Obr. 25.

Obr. 25 Ovládací panel WINDOWS 95

Často sa opakujúcou úlohou pri práci na počítači je pridanie, alebo odobratie softwarových produktov. Na zabezpečenie kvalitnej práce WINDOWS 95 je nutné nový software inštalovať a starý, nepotrebný odinštalovať. Na to slúži voľba Pridať alebo ubrať programy.

Okno na pridávanie nových systémových súčastí je zobrazené na Obr. 26. Ak niekedy na Vašom počítači chýbajú niektoré štandardné súčasti WINDOWS je to tým, že neboli nainštalované, alebo, že boli odinštalované. Vždy je možné otvoriť Ovládací panel, vybrať položku Pridať alebo ubrať programy a zaškrtnutím vybrať tie súčasti systému, ktoré chceme inštalovať.

74

Windows 95

Obr. 26 Ovládací panel – pridať alebo ubrať programy

S ostatnými súčasťami Ovládacieho panelu pracujeme podobným spôsobom. O práci s WINDOWS boli napísané desiatky kníh, stovky článkov, ale nič nenahradí každodennú prácu s počítačom. Iba dlhodobé praktické skúsenosti prinesú užívateľovi skutočné pevné vedomosti a zručnosti. Balík programov s označením WINDOWS bol vyvíjaný a pripravovaný pre užívateľov, ktorý o počítačoch nevedia takmer vôbec nič. Preto je celý systém veľmi odolný proti ľudskej hlúposti. Žiaden systém však nemôže byť stopercentný. Ako motto na záver tejto časti uvádzame myšlienku jedného z tvorcov WINDOWS 95 Andyho Nicholsona : “Ak budeme myslieť na všetko, čo užívateľ môže vykonať zle, potom si môžeme byť istí, že nespravíme chybu”

75


76

Algoritmy a vývojové diagramy

6. ALGORITMY A VÝVOJOVÉ DIAGRAMY

Vychádzajúc z definície algoritmu uvedenej v slovníku cudzích slov: „algoritmus je účelne volený postup, ktorý vedie k vyriešeniu všetkých úloh daného typu“, je správne vytvorený algoritmus základom napísania správneho vývojového diagramu a neskôr aj správneho napísania programu. Pri dnes už masovom nasadení počítačov vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti sa stáva rozhodujúcou a niekedy najzložitejšou stránkou veci vhodná algoritmizácia daného problému.

Pre správne riešenie každého problému je v prvom poradí najdôležitejšia jeho presná analýza. Táto činnosť má za úlohu čo najpresnejšie pomenovať všetky čiastkové úkony a vytvoriť tak určitý model. Tento model môže byť napríklad vo forme intelektuálnej činnosti, ktorá je ideálnym vzorom činnosti. Každý takto vytvorený model činnosti je možné členiť na malé časti, na ktorých je možné sledovať konkrétnu čiastkovú činnosť. Vedľa tejto až atomizovateľnej členitosti modelu je ďalšou jeho dôležitou vlastnosťou jeho dynamickosť. Tá umožňuje detailným spôsobom opisovať jednotlivé dejové stránky činnosti. V stručnosti možno tento postup vyjadriť tiež jednotlivými čiastkovými krokmi:

1. najskôr pochopiť podmienky jestvovania modelu, 2. rozdeliť úlohy (činnosti) na jednotlivé hlavné prvky (časti), 3. zistiť vzájomné vzťahy a väzby medzi prvkami systému (modelu), 4. uviesť prvky do systému, 5. z rôznych hľadísk preskúmať prvky systému, 6. pokúsiť sa definovať prínos daného systému.

Týmto spôsobom sa môže povrchne riešiť väčšina problémov matematického charakteru, ale aj problémov z každodennej praxe. Na skutočnú algoritmizáciu problému nepostačuje uvedený šesť bodový spôsob riešenia. Naopak, je nutná ďalšia atomizácia jednotlivých úloh. Pri riešení exaktných úloh spravidla postupujeme až na elementárnu bázu, kde je možné vytvárať skutočne univerzálny model riešenia (univerzálny algoritmus). Pri postupe do vyšších hladín riešenia sa výrazným spôsobom obmedzuje univerzálnosť riešenia. Tvorca algoritmu tak stojí pred problémom do akej úrovne podrobnosti údajov ísť. Pri riešení praktických úloh z ľubovoľnej oblasti ľudskej činnosti sa tvorca algoritmu dostáva do dvojakého „ohňa“. Z jednej strany má snahu dosiahnuť čo najuniverzálnejšie riešenie, z druhej strany naráža na hranice reálnosti tohto riešenia. Zdanlivo jednoduchá úloha pri čo najvšeobecnejšom riešení môže viesť k situácii, že daná úloha, vo všetkých mysliteľných alternatívach, reálne riešenie nemá.

Na tomto mieste treba podotknúť, že niektoré úlohy majú procesy alebo činnosti nealgoritmické. Základným znakom takýchto úloh je možnosť reagovať na konkrétne podmienky dvomi alebo viacerými riešeniami. To je v protiklade s algoritmickými úlohami, kde na konkrétne podmienky sa vždy reaguje rovnakým spôsobom. Do algoritmizácie sa tak vnáša nutnosť pravdepodobnostných postupov. Pri tomto spôsobe riešenia sa často môžeme stretnúť s riešeniami (výsledkami), ktoré neboli predpokladané a ktoré veľmi výrazne menia celý rámec riešenia daného problému. Charakteristickým rysom nealgoritmických úloh je istá dávka neurčitosti riešenia týchto úloh.

Pri správnom postupe algoritmických úloh každá inštrukcia algoritmu jednoznačne a presne rieši danú elementárnu operáciu. Riešiteľ tak nemá pochybnosti o správnosti riešenia. Jeho úlohou je iba presne plniť úlohy podľa algoritmu riešenia.

77


6.1 Vlastnosti algoritmov

• presnosť a zrozumiteľnosť, ktorá v každom kroku vylúči nejednoznačnosť riešenia, • hromadnosť riešení úloh daného typu, • konečnosť jednotlivých krokov (algoritmus musí byť konečný), • cielenosť – algoritmus musí smerovať k vopred definovanému cieli.

Na zápis algoritmov sa v praxi osvedčili tri základné spôsoby. Prvý je slovný zápis, druhý je zápis do rozhodovacích tabuliek, tretí je zápis v podobe vývojového diagramu. Nakoľko slovný zápis má svoje opodstatnenie iba v prvých fázach riešenia problému, rozhodovacie tabuľky sú svojím spôsobom spracovania v rozsiahlejších úlohách veľmi neprehľadné, budeme ďalej orientovať svoju pozornosť na spôsoby zápisu algoritmov vývojovými diagramami.

6.2 Základné značky a zásady zápisu vývojových diagramov Vývojové diagramy predstavujú historicky najstarší spôsob zápisu algoritmov (prv sa používal názov „bloková schéma“). Jednotlivé akcie, ktoré program vykonáva, sa zapisujú do značiek (blokov), ktorých geometrický tvar napovedá, o aký druh akcie ide. Spôsob kreslenia jednotlivých značiek a ich spájanie do vývojových diagramov je dané normou ČSN 36 9030♠. Norma definuje celkom 30 značiek; najdôležitejšie z nich, s ktorými pri bežnom zápise algoritmu vystačíme, sú uvedené v ďalšom texte.

Okrem názornosti majú vývojové diagramy ďalšie výhody:

• Môžu mať rôznu úroveň podrobnosti (napr. hrubý vývojový diagram obsahuje iba základnú štruktúru programu a jednotlivé akcie sú v ňom popísané iba slovne; podrobný vývojový diagram priamo odpovedá programu, používajú sa v ňom konkrétne premenné, matematické vzorce apod.).

• Sú v podstate nezávislé od programovacieho jazyka, aj keď niektoré prvky podrobného vývojového diagramu (názvy premenných, spôsob zápisu niektorých akcií alebo terminológie) môžu odrážať vlastnosti použitého programovacieho jazyka.

• Dajú sa výhodne použiť aj na záznam rozhodovacích procesov, ktoré bezprostredne nesúvisia v konkrétnom prípade s programovaním alebo vôbec použitím výpočtovej techniky.

Na strane druhej majú vývojové diagramy niektoré nevýhody:

• Nevedú k dodržiavaniu zásad štruktúrovaného programovania, aj keď na strane druhej štruktúrovanému programovaniu nijako nebránia. V tomto zmysle majú vlastnosti analogické programovacím jazykom typu BASIC, v ktorých je možné písať ako v duchu zásad štruktúrovaného programovania, tak aj v duchu celkom opačnom.

• Niektoré prvky bežných programovacích jazykov sa vo vývojových diagramoch znázorňujú ťažkopádnejšie. Napr. príkazy cyklov (for-to, while, repeat) je potrebné rozkresliť väčším počtom značiek.

♠ V čase spracovania týchto skrípt nebolo autorom známe, či táto norma bola nahradená novou, resp.

novelizovaná.

78


Základné značky vývojových diagramov

doklad (dokument)

vstup / výstup (všeobecne)

ručný vstup

vopred definovaná činnosť (podprogram)

prípravná činnosť

rozhodovanie (vetvenie)

spracovanie medzná značka (začiatok, koniec)

spojka

poznámka

spojnica

spojenie

kríženie

vetvenie

Základné zásady zápisu vývojových diagramov

• Značky sa spájajú spojnicami; spojnice sa kreslia vo zvislom alebo vodorovnom smere, môžu sa krížiť, spájať a vetviť (v spojitosti s príslušnými značkami).

• Smer postupu sa označuje šípkami; ak nie sú šípky uvedené, predstavuje spojnica prednostne smer zhora nadol, alebo zľava doprava.

• Prednostné radenie značiek vo vývojovom diagrame je zhora nadol a zľava doprava.

• Rozmery značiek nie sú pri použití záväzné; odporúča sa však v jednom vývojovom diagrame (ak to obsah zaznamenávaný v značkách umožňuje) používať jednotnú veľkosť značiek.

• Každý vývojový diagram sa musí začínať a končiť jednou medznou značkou.

• Každé prerušenie vývojového diagramu a pokračovanie na inom mieste musí byť označené súhlasne popísanou dvojicou spojok.

• V zložitejších vývojových diagramoch sa odporúča používať šípky pri spojniciach tak, aby bol zápis prehľadný a nemohlo dôjsť k omylu.

79


Príklad 10

Majme takýto rozhodovací proces Karola pre odpoludňajšiu činnosť:

• keď bude pekné počasie, pôjdem na kúpalisko; • nechce sa mi ísť samému, preto najskôr zavolám Fera a Stana, aby išli so mnou; • keď nepôjde ani jeden alebo bude zlé počasie, pôjdem do kina; • do kina pôjdem iba v tom prípade, keď bude na programe zaujímavý film; • v tomto prípade som však obmedzený aj tým, či už nebude vypredané; • v opačnom prípade ostanem doma a budem sa pozerať na televízny program.

Ide celkom o jednoduchý rozhodovací proces, ale slovný zápis sa už v tomto prípade stáva neprehľadným. Zápis vývojovým diagramom, ktorý je celkom jednoznačný, je uvedený na Obr. 27.

ŠTART

Vstup:počasie

Je pekne ?

Volať Ferovia Stanovi

Ide Stanoalebo Fero ?

Odchod nakúpalisko

Dobrý film ?

Sú lístky ?

Odchoddo kina

Pozerať sa doma natelevízny program

Vstup:aký film

END

+

-

-

-

+

++

-

Obr. 27 Vývojový diagram rozhodovacieho procesu Karola

Uvedený vývojový diagram na Obr. 27 udáva úplne jednoznačný a prehľadný postup rozhodovania.

80


Príklad 11

Školským príkladom zápisu algoritmu vývojovým diagramom je Euklidov algoritmus stanovenia najväčšieho spoločného deliteľa dvoch prirodzených čísiel.

Slovný zápis algoritmu je nasledujúci:

• máme dve prirodzené čísla A a B;

• od väčšieho čísla odčítaj menšie číslo; tým dostaneš dve nové hodnoty (čísla) A a B;

• postup opakuj tak dlho, až sa obidve čísla A a B rovnajú; v tomto prípade je hodnota rovnajúcich sa čísiel najväčším spoločným deliteľom (NSD) pôvodných čísiel A a B.

Vývojový diagram Euklidovho algoritmu určenia najväčšieho spoločného deliteľa dvoch prirodzených čísiel by sme mohli zapísať spôsobom uvedeným na Obr. 28.

END

A, B

aa:=Abb:=B

aa=bb

aa<bb bb:=bb-aa

aa:=aa-bb

‘NSD čísiel ‘ A, B‘je’ aa

ŠTART

+

-

A,B… pôvodné prirodzené číslaaa,bb… pomocné premenné

+

-

Obr. 28 Vývojový diagram – Euklidov algoritmus určenia NSD

81


6.3 Vytváranie programov

Po analýze problému a vytvorení algoritmu riešenia by malo nastať obdobie testovania algoritmu bez počítača (rozmýšľanie o funkciách algoritmu, o miere jeho univerzálnosti, o spôsobe jeho praktického uplatnenia). Táto fáza sa väčšinou obchádza a po napísaní algoritmu vo forme vývojového diagramu sa spravidla prikročí k písaniu programu. Až pri zistenej nefunkčnosti programu pri jeho testovaní sa hľadá chyba, spravidla najskôr v spracovanom programe, až potom vo vývojovom diagrame (algoritme riešenia).

Z praxe sú známe prípady vytvárania programov, ktoré pri práci s reálnymi údajmi priniesli zistenie chybných východzích predpokladov riešenia. Príkladom môže byť vytvorenie databanky údajov na výpočet potreby obnovovacieho materiálu. Použité vzorce pre rôzne triedy mostov sa dlho používali v nesprávnej kombinácii. Po vytvorení databanky a výpočte potrebných údajov vznikli zreteľné chyby výsledkov. Most menších rozmerov potreboval na obnovu viacej materiálu ako most väčších rozmerov. To viedlo v prvej fáze k spochybneniu správnosti algoritmov riešenia. Pri hlbšej analýze bola zistená zámena vzorcov pre mosty jednotlivých tried. Po úprave vzorcov sa výsledné hodnoty celej databázy približovali predpokladaným výsledkom.

Pri písaní programov na počítači je nutné si všímať aj ďalšie dôležité vlastnosti programu. Pre užívateľa programu je rozhodujúcou ľahkosť ovládania, nízke nároky na operačnú pamäť a miesto na hard disku, ale aj eliminácia chýb užívateľa a zároveň schopnosť a možnosť spracovateľa programu prispôsobiť program podľa požiadaviek užívateľa. Pri písaní programov sa traduje , že každý napísaný program má aspoň jednu chybu. Odstránením tejto chyby sa podľa Parkinsonových zákonov vytvoria minimálne dve nové chyby programu. Keď budeme mať na pamäti, že užívateľ je schopný všetkého, bude nami spracovaný program mať vždy dosť možností na „vylepšovanie“ (zodolnenie).

Pri riešení rozsiahlejších programových produktov sa osvedčila tímová práca. Okrem odborníka na danú problematiku je žiadúce mať k dispozícii aj matematika analytika na riešenie matematickej časti problému, človeka na spracovanie algoritmu riešenia a najmä „programátora“ na písanie programu. Pri zoznamovaní sa s jestvujúcimi programovými produktmi sa často stretávame s vyjadrením, že daný program bol spracovávaný počas šiestich „človeko-rokov“. Táto jednotka vyjadruje objem vynaloženej práce. Jeden človek by tuto úlohu splnil za šesť rokov práce, šesť ľudí za jeden rok, dvanásť za pol roka.

82

Prílohy

Príloha A - LEGÁLNE POUŽÍVANIE SOFTWARE

Cieľom tejto časti je informovať čitateľa o možnostiach kopírovania software. Každý užívateľ počítača je morálne a právne zodpovedný za obsah software na počítači. Software je z právneho hľadiska nehmotný majetok - autorské dielo. Nositeľmi práv týkajúcich sa software sú jeho autori, prípadne firma, v ktorej bol vyrobený. Autorský zákon stanovuje, že k akémukoľvek disponovaniu s dielom je potrebný súhlas nositeľa autorských práv. Tento súhlas je možné udeliť iba na základe zmluvy. Jedinou výnimkou, kedy autorský zákon umožňuje vytvorenie kópie počítačového programu bez súhlasu nositeľa práv, je zhotovenie archívnej a záložnej kópie. Tu však je možné využívať iba v prípade straty, poškodenia alebo zničenia pôvodných originálnych inštalačných diskiet.

Pri nákupe software sa vždy spisuje licenčná dohoda. Tá stanovuje presné podmienky používania software. Licenčná dohoda je vždy zreteľne označená a priložená k software, prípadne uvedená v dokumentácii, alebo na úvodnej obrazovke programu. Cena, ktorú platí užívateľ za software, zohľadňuje podmienky licenčnej dohody. Kupujúci má povinnosť túto dohodu záväzne dodržiavať.

Výhody používania originálneho software

Užívateľ software je pravidelne informovaný o nových verziách programov a má možnosť získať UPGRADE za zvýhodnených finančných podmienok. V prípade zistenia nedostatkov originálneho software má užívateľ právo na dodávku opravených programov. Dôležitou výhodou je dodávka úplnej dokumentácie k dodanému software.

Ako správne software používať ?

1. Vždy používať originálny software. Každý užívateľ - súkromná osoba, firma, štátna organizácia aj škola - by mala mať presne definované potreby software. Na to je vhodné čas od času usporiadať anketu medzi zamestnancami, študentmi s otázkou, aký software by im umožnil efektívnejšie využívať počítače.

Každá organizácia by mala mať definovaný „softwarový komplet“ pre každý počítač. Ten by mal zahŕňať systémový i aplikačný software.

Na základe vyššie uvedených krokov by sa mal zakúpiť originálny software v takom počte, ktorý zodpovedá počtu počítačov v inštitúcii.

Keďže vývin software je značný, je potrebné sledovať odborné periodiká a včas plánovať nakúpenie nových čo najvýkonnejších produktov (v závislosti na konkrétnej činnosti inštitúcie).

Nelegálny software je spravidla dodávaný bez licenčnej dohody, registračnej karty, resp. bez dokumentácie.

2. Prestať používať nelegálny software. V každej inštitúcii by mal byť zverejnený záväzok o nepoužívaní nelegálneho

software, ktoré je hrubým morálnym a právnym deliktom.

Každá organizácia by mala mať osobu zodpovednú za riadne používanie software.

Je nutné vhodným spôsobom evidovať každý nákup software a pravidelne kontrolovať obsah jednotlivých počítačov. Spoločne s evidenciou by mali byť uložené aj licenčné dohody a faktúry za softwarové produkty.

83


Pravidelne kontrolovať software jednotlivých počítačov v organizácii. Pri zistení iného ako originálne zakúpeného software sa najskôr poradiť o tom s pracovníkmi od tohto počítača a až potom nelegálny software vymazať.

Kontrola software v organizácii

Každá organizácia by mala mať pracovníka zodpovedného za riadne používanie software. Ten musí mať vhodným spôsobom evidovaný nakupovaný software, vrátane licenčných dohôd, faktúr, zmlúv, registračných ochranných známok, atď. Interná kontrola software by mala byť vykonávaná pravidelne, napr. v mesačných intervaloch, najlepšie v mimopracovnej dobe v organizácii. O týchto kontrolách možno vopred informovať pracovníkov, no niekedy je vhodné vykonať kontrolu bez upozornenia. Kontrolu by malo vykonávať niekoľko pracovníkov, vrátane vedúcich pracovníkov organizácie. Kontrola by mala byť zameraná na obsah pevných diskov všetkých počítačov (aj prenosných). Najvhodnejším sa javí spôsob vytlačenia prehľadu adresárov jednotlivých diskov. Ak je to technicky možné, mala by sa urobiť aj kontrola diskiet. Ďalším krokom je porovnanie nájdeného software na diskoch s prehľadom nakupovaného software. Pri zistených nedostatkoch je nutné robiť rozhovory s príslušnými pracovníkmi, či nimi používaný software sami zakúpili. Týmto spôsobom sa aj zistí, aký software by v budúcnosti mala organizácia zakúpiť.

Možné dôsledky používania nelegálneho software

1. Štatutárni pracovníci organizácie a pracovník určený za počítače a software.

Súhlasom s používaním nelegálneho software sa poškodzuje povesť organizácie. Podľa platného trestného poriadku Slovenskej republiky sa pracovníci vystavujú nebezpečenstvu odňatia slobody až na päť rokov nepodmienečne a pokute až do výšky 5 000 000,- Sk. Pri zistení akéhokoľvek porušenia zákona sa vystavujú nebezpečenstvu straty funkcie a ďalšieho karierného postupu.

2. Výkonní pracovníci organizácie Pri spoluúčasti na používaní nelegálneho software riskujú trestné stíhanie proti

vlastnej osobe. Po prvom porušení vlastnej poctivosti sa človek ľahko dostane na šikmú plochu a skôr či neskôr môže byť nútený na ďalšie porušovanie morálnych a právnych noriem a zákonov. V nasledujúcom rámiku je uvedený návrh „etického kódexu používateľov PC“.

ETICKÝ KÓDEX POUŽÍVANIA SOFTWARE

1. V nijakom prípade nebudem používať ani tolerovať používanie neautorizovaných kópií software.

2. Software pre organizáciu budem získavať iba legálnou cestou, v dostatočnom množstve.

3. Vždy sa podriadim každému bodu licenčnej dohody a predajnej zmluvy.

4. Budem sa podriaďovať vnútornej kontrole software v organizácii a vykonávať ju.

Organizácia Meno a funkcia

Dátum Podpis pracovníka

84

Prílohy

Príloha B - ANTIVÍRUSOVÁ OCHRANA POČÍTAČOV

Na tému antivírusovej ochrany počítačov sú napísané celé knihy. Vyjadriť na niekoľkých stránkach to najpodstatnejšie je veľmi obtiažne. Prvá poznámka, ktorá by na tomto mieste nemala chýbať, je informácia, že počítačový vírus v tej podobe, ako ho dnes poznáme, je vlastne programátorom napísaný počítačový program. Prvý výskyt počítačových vírusov sa uvádza v roku 1988. V súčasnosti sa odhaduje počet rôznych počítačových vírusov okolo 10 000. Pod pojmom počítačový vírus sú často skryté aj iné hrozby. K nim patria tzv. trójske kone, makrovírusy, červy, logické a časované bomby a kryptovírusy. Základné prejavy vírusov je možné rozdeliť do troch skupín:

1. prejavy akustické, 2. prejavy vizuálne, 3.prejavy audiovizuálne.

Podľa výsledku svojej činnosti rozlišujeme vírusy: 1. na pobavenie - bez akýchkoľvek deštruktívnych vplyvov, 2. poškodzujúce zasiahnuté programové súbory ( *.exe, *.com, apod.), 3. poškodzujúce obsah celých pevných diskov počítača.

Podľa umiestnenia v pamäti sa delia na: 1. vírusy rezidentné, 2. vírusy nerezidentné.

Zaujímavá je otázka, čo vedie ľudí k tvorbe týchto programov? V tejto oblasti dochádza k určitému posunu v chápaní. Po počiatočnej túžbe po sláve a sebarealizácii sa postupne vytvárali vírusy s úmyslom škodiť druhým, až k vírusom, ktorých poslaním je ekonomický zisk za hranicou zákonnosti. Spolu s vývojom vírusov sa objavovali aj prvé antivírusové programy. Tie sú však v určitej nevýhode, minimálne z toho dôvodu že vznikajú s určitým omeškaním. To je najdôležitejší problém, kvôli ktorému sa oplatí všetky užívateľské produkty zálohovať, zálohovať a zálohovať. Často sme sa vo svojej praxi stretli s prípadmi, kedy ľudia neľutujú presedieť pri počítači niekoľko hodín pri tvorbe určitého dokumentu, programu či iného počítačového produktu a na konci práce si nenašli pár minút na zálohovanie tejto práce. Výsledok je často katastrofálny a nezvratný. Stačí jeden počítačový vírus, ktorý poškodí niekedy určité programové produkty, inokedy FAT tabuľku, či pevný disk a niekoľkohodinová práca preč.

Oblasť tvorby antivírusových programov je sústredená do celého softwarového odvetvia, kde panujú zákony tvrdej konkurencie - stále sa rodia nové vírusy. Najlepšie mozgy často vynakladajú veľa úsilia v tomto nekončiacom boji. V súčasnom období celý rad softwarových firiem, ktoré včera vytvárali antivírusové programy, rozšíril svoj odbor pôsobnosti aj na vytváranie šifrovacích programov, ochranu počítačových sieti pred cudzími prienikmi, ochranu pred makrovírusmi, apod. V súčasnosti každá firma, ktorá využíva výpočtovú techniku, by mala mať určeného pracovníka, ktorý by sa profesionálne zaoberal touto problematikou. Dnešné prostriedky určené na ochranu počítačových údajov, sú natoľko rôzne, že je nutné sústavné štúdium tejto problematiky a hlboké programátorské a teoretické vedomosti na komplexné zvládnutie tejto problematiky. Platí zásada, že čím sú tieto programy dokonalejšie a bezpečnejšie, tým kladú väčšie nároky na hardware a peňaženku užívateľa.

Špecializované inštitúcie (napr. banky, armáda atď.) vo vlastných intranetovských sieťach zamedzujú bežným užívateľom disketový a CD-kový prístup na počítače. Pravidelne centrálne zálohujú údaje a pravidelne vykonávajú antivírusovú ochranu vlastných počítačov. Nový software sa dlhodobo skúša na malom počte počítačov a v prípade podozrenia

85


na prítomnosť programov vírusovej povahy tento software nesmie vstúpiť, byť nainštalovaný do celej siete.

Drobní užívatelia, od domácich počítačov, cez samostatné počítače v školách a inštitúciách, sú vystavené pomerne veľkému riziku vírusovej nákazy. V podmienkach Slovenskej republiky sa uvádza, že software na počítačoch je až z 90 % kradnutý. Pri takomto spôsobe šírenia software nie je zriedkavosťou zavirovanie počítača, a následné rozširovanie vírusov do okolia užívateľa. Zrejme bude trvať dlhú dobu, kým sa zmení mentalita ľudí a software sa začne šíriť výlučne na základe kúpy a predaja. Všeobecne je rozšírený názor, že veľké softwarové firmy rozširujú svoje produkty čisté, bez vírusov. Naproti tomu niektoré „menšie“ softwarové firmy, ponúkajúce software lacnejšie, často šíria do okolia vírusy.

Veľký nárast počtu užívateľov zaznamenávajú v súčasnosti malé intranetovské siete. Každá malá firma má snahu vytvoriť si vlastnú počítačovú sieť a byť ňou pripojená na INTERNET. V týchto sieťach je dominantnou úlohou správcu udržať počítače na sieti v prevádzkyschopnom stave s minimalizáciou pravdepodobnosti zavírenia.

Hrozba týchto dní

Do roku 1995 bol najrozšírenejším vírusom tzv. boot-sektorový vírus. Princíp jeho činnosti je v tom, že sa vírus prenesie z nakazenej diskety do hlavného zavádzacieho sektoru pevného disku. Po roku 1995 boli tieto bootovacie vírusy vytlačené tzv. makrovírusmi. Ich dominantným šíriacim prostredím je INTERNET, najmä e-mailové posielanie správ. Stačí jeden nedisciplinovaný užívateľ a niekoľko sto pripojených počítačov môže byť zasiahnutých makrovírusom. V blízkej budúcnosti sa predpokladá, že dominantnými sa stanú makrovírusy, a vírusy existujúce v počítačových sieťach so schopnosťou cestovať v sieťach a škodiť. O klasických bootovacích vírusoch, ktoré sa prenášali z počítača na počítač spravidla pomocou diskiet, sa medzi užívateľmi počítačov vie veľa. Takmer každý užívateľ sa aspoň raz stretol s týmito vírusmi. Na vyhľadávanie týchto vírusov sú vytvorené „scanovacie“ programy. Výpis časti databáze vírusov jedného z týchto „scanerov“ je uvedený na Obr. 29.

Obr. 29 Obsah časti databáze "scanovacieho programu"

86

Prílohy

Čo je to makrovírus

Makrovírus je počítačový vírus, ktorý využíva programovací jazyk užívateľskej aplikácie na vlastnú replikáciu. Makrojazyk dáva vírusu dostatočný potenciál na infekciu dokumentov. Základný rozdiel medzi bootovacím vírusom a makrovírusom je v tom, že bootovací vírus spravidla napadá samospustiteľné súbory; naproti tomu makrovírus napadá priamo dokumenty. Takto zavírený dokument, po otvorení vo WORDE, je infiltrovaný a postupne napadá ostatné dokumenty.

Klasický mechanizmus prieniku makrovírusu do systému je nasledujúci: Pri vyvolaní automatického makrá s vírusom, prevezme tento vírus riadenie činnosti a infikuje globálnu šablónu WORDU. Pri každom ďalšom spustení je makrovírus aktívny a prenáša sa na iné počítače aj novo vytváranými dokumentmi. Najčastejšie sú napadnuté tzv. systémové makrá - „FILESAVE“ a „FILESAVE AS“. Ničivé schopnosti makrovírusov sa v ničom nelíšia od schopností bootovacích vírusov. Pozn. veľmi nebezpečný je vírus spôsobujúci spätný chod systémových hodín - pri ukladaní novšej verzie dokumentu vzniká problém.

Kategórie vírusov

Dnes už klasické vírusy, ktoré napadajú boot sektor alebo FAT tabuľku sú iba jednou kategóriou vírusov. Názov vírus je prevzatý z biológie. Počítačový vírus je teda infiltrácia, ktorá má schopnosť vlastného rozmnožovania a infikovania ďalších systémov. Niekedy s deštrukčnými prejavmi. Ich dominantnou činnosťou je:

1. predlžovať nakazené súbory, 2. prepisovať nakazené súbory, 3. vytvárať duplicitné kópie súborov, 4. vytvárať nové adresáre.

Ďalšou skupinou sú tzv. trójske kone - vírusy, ktoré dlho prežívajú v počítači bez akýchkoľvek prejavov a po určitej dobe ( napr. po určitom počte reštartov počítača zašifrujú pevný disk ) vykonajú nejakú vopred naprogramovanú činnosť.

Treťou skupinou sú makrovírusy, ktorým bola venovaná pozornosť v predošlej časti.

Štvrtou skupinou sú tzv. kryptovírusy. Ich princíp je vo vytváraní akejsi šifry, tajného kľúča, ktorý je tiež zašifrovaný.

Piata skupina sa niekedy označuje ako červy ( v angličtine worms ). Ich dominantnou úlohou je šíriť sa v počítači, resp. v počítačových sieťach. Stálym rozmnožovaním sa za nejaký čas celkom ochromia funkčnosť systému.

Šiestu skupinu tvoria logické alebo časované bomby. Ich podstatou je vyvolanie nejakej deštruktívnej činnosti po splnení určitého logického predpokladu alebo uplynutí určitého času od vykonania nejakej činnosti.

87


Prejavy prítomnosti vírusov v počítači

Vzhľadom na vyššie uvedený počet existujúcich vírusov je možné príznaky ich prítomnosti na počítači zhrnúť do nasledujúcich bodov:

1. dochádza k výraznému úbytku kapacity pevného disku, 2. dochádza k zmene veľkosti, dátumu a času infikovaných súborov, 3. dochádza k spomaleniu činnosti počítača, obvyklé činnosti sa vykonávajú nápadne

pomalšie, 4.dochádza k zmene veľkosti operačnej pamäti počítača - objavuje sa hlásenie o

nedostatku operačnej pamäti, 5. dochádza k náhodným poruchám činnosti počítača, 6. objavujú sa špecifické hlásenia na obrazovke monitora, 7. iné prejavy - špeciálne akustické, vizuálne a audio efekty pri ľubovolnej činnosti.

Možné spôsoby ochrany pred vírusmi Najdôležitejším spôsobom je prevencia pred napadnutím počítačovým vírusom. Vlastné

antivírusové programy majú zhruba tri základné funkcie: 1. vyhľadávanie vírusov ( detekcia ) - scaner, 2. určenie totožnosti vírusu, 3. odstránenie vírusu - clean

Ich základné menu je veľmi zrozumiteľné a práca s celým programom nevyžaduje špeciálne znalosti. V prvom kroku sa spravidla spustí diagnostika konkrétneho disku. Po zistení prítomnosti vírusu sa spustí liečba vírusu a po odstránení vírusu sa môže spustiť prevencia - ochrana proti vírusom.

Vstupné brány vírusov Keď chceme predchádzať zavirovaniu počítača, treba poznať možnosti vstupu vírusov.

Najčastejším zdrojov vírusov sú sami užívatelia. Neopatrnosťou pri prenose údajov z počítača na počítač sa zaviruje disketa a jej prenosom z počítača na počítač sa ďalej roznáša vírus. Ďalším potenciálnym zdrojom je predávaný alebo inak rozširovaný software. Nie sú zriedkavosťou prípady, keď v originálne zabalených disketách pri predaji software boli objavené vírusy. Z hľadiska možného zavirovania je dnes veľkým zdrojom vírusov INTERNET. Na ňom najmä emailová pošta - ako zdroj predovšetkým makrovírusov. Zatiaľ na poslednom mieste, čo do množstvá napadnutí, je úmyselné nakazenie počítača inou osobou, zavlečením vírusu.

Zásady ochrany počítačov

1. Prevencia je základným a časovo i finančne najmenej náročným opatrením v boji proti vírusom.

2. Výchova užívateľov je rozhodujúcou činnosťou pri ochrane pred vírusmi.

88

Prílohy

3. Na vytvorenie naozaj bezpečného prostredia je nutné, aby jeden počítač používala iba jedna osoba. Pri viacužívateľskej práci je nutné vytvoriť také podmienky, aby sa každý pracovník musel hlásiť vlastným menom a heslom.

4. Pri nákupe nového software vždy vykonať antivírusovú kontrolu diskiet a spočiatku sledovať reakcie počítača ( karanténa ).

5. Pomerne jednoduchým opatrením je zakázať zápis na disketu ( 3,5“ posunúť zarážku brániacu zápisu a pri 5,25“ prelepiť výrez diskety ).

6. Pre prípad zavirovania počítača je nutné mať k dispozícii čistú nezavírenú systémovú disketu ( po naformátovaní pevného disku a inštalácii MS-DOSu je vhodné si vytvoriť jednu čistú systémovú disketu a tu mať pripravenú pre prípad potreby ).

7. Zálohovanie údajov počítača je treba rozdeliť na zálohovanie nainštalovaného softwaru a zálohovanie užívateľských údajov. ( Je vhodné si vytvárať dvojaké kópie, jednu sadu zálohovanú dlhodobo - kvôli dlhodobo pôsobiacim vírusom a jednu sadu každodenne uchovávanú.)

8. Vo veľkých inštitúciách je vhodné mať k dispozícii jeden karanténny počítač, na ktorom by sa mal skúšať nový software.

9. V prípade zistenia vírusov v počítači je treba pomocou antivírusových programov zistiť o aký vírus ide a použiť vhodný program na jeho odstránenie.

Čiastkový záver

Antivírusová ochrana počítačov je súčasťou základných vedomostí a zručností, ktoré je nutné pri práci s počítačmi mať. Doba, kedy každý užívateľ zvládal aj kompletný antivírusový servis je už preč. Dnes je nutné mať v každej inštitúcii odborníka, ktorý sa problematike antivírusovej ochrany venuje profesionálne.

89


Príloha C – ČÍSELNÉ SÚSTAVY

Systém zobrazenia ľubovoľného čísla pomocou ohraničeného počtu znakov sa nazýva

číselná sústava. Číselné sústavy sa v základe delia na pozičné a nepozičné. V pozičnej sústave poloha číslice v čísle určuje jej hodnotu – viď. bežne používaná latinská číselná sústava. V nepozičnej sústave hodnota číslice nezávisí od jej polohy v čísle – viď. rímska číselná sústava. V počítačoch sa každé číslo zobrazuje akýmsi stavom nejakej fyzikálnej veličiny. Výber vhodnej číselnej sústavy ovplyvňuje samotnú konštrukciu počítača. Zvolená sústava musí zabezpečiť prenos informácií do iných sústav. Na základnú informáciu podávanú v týchto skriptách sa zmienime iba o niektorých číselných sústavách.

Desiatková číselná sústava Sústava bežne používaná. Na zápis čísla sa používa desať číslic 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9. Každé

číslo v desiatkovej sústave sa zapisuje ako súčet mocnín desiatky vynásobených vhodnými koeficientami.

Príklad zápisu čísla v desiatkovej sústave: Číslo 5432,1 je možné zapísať vo forme: 5 * 104 + 4 * 103 + 3 * 102 + 2 * 101 + 1 * 10-1

Dvojková číselná sústava Sústava, v ktorej pracuje najviac počítačov. Používa na zápis ľubovolného čísla číslice 0

a 1. Výhodou tejto sústavy sú veľmi jednoduché operácie vo dvojkovej sústave. Nevýhodou je veľký počet číslic, pomocou ktorých sa zapisuje konkrétne číslo

Príklad zápisu čísla v dvojkovej sústave: Číslo desiatkovej sústavy 8,6 je možné zapísať vo forme 1000,101

desiatková 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 dvojková 0 1 10 11 100 101 110 111 1000 1001 1010 1011

Tab. 2 Prevod číslic z desiatkovej sústavy do dvojkovej Prevod čísla z dvojkovej sústavy do desiatkovej sa vykoná nasledovným spôsobom:

Dvojkové číslo 1111,01 sa rozpíše: 1*23 + 1*22 + 1*21 + 1*20 + 0*2-1 + 1*2-2 = = 8 + 4 + 2 + 1 + 0 + 1/4 = = 15,25

Základné aritmetické úkony v dvojkovej sústave: Sčítanie Odčítanie Násobenie 0 + 0 = 0 0 - 0 = 0 1 * 1 = 1 0 + 1 = 1 1 - 0 = 1 1 * 0 = 0 1 + 0 = 1 1 - 1 = 0 0 * 1 = 0 1 + 1 = 10 10 – 1 = 1 0 * 0 = 0

90

Prílohy

Šestnásťková číselná sústava (hexadecimálna) Sústava, v ktorej pracujú šestnásťbitové počítače. Pre zápis ľubovolného znaku používa

čísla 0, 1, 2, 3, … 255. Tabuľka kódov obsahuje 256 znakov, ktoré sú v rôznych typoch kódov rôzne. Na písanie znakov so slovenskou diakritikou sa v prostredí MS-DOSu používa kódová stránka číslo 852, v prostredí WINDOWS kódová stránka číslo 1252. Každé číslo v uvedenej tabuľke v rôznych kódových stránkach znamená iný znak.

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F 0 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 1 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 2 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 3 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 4 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 5 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 6 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 1107 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 1278 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 1439 144 145 146 147 148 149 150 151 152 153 154 155 156 157 158 159A 160 161 162 163 164 165 166 167 168 169 170 171 172 173 174 175B 176 177 178 179 180 181 182 183 184 185 186 187 188 189 190 191C 192 193 194 195 196 197 198 199 200 201 202 203 204 205 206 207D 208 209 210 211 212 213 214 215 216 217 218 219 220 221 222 223E 224 225 226 227 228 229 230 231 232 233 234 235 236 237 238 239F 240 241 242 243 244 245 246 247 248 249 250 251 252 253 254 255

Tab. 3 - Tabuľka prevodu celých čísiel 0-255 z desiatkovej do hexadecimálnej sústavy

Na prevod čísla z jednej do druhej číselnej sústavy existujú nasledovné všeobecné

vzťahy:

1. prevod z inej sústavy do dekadickej D = C r * S r + C r-1 * S r-1 + ….+ C 0 * S 0

Ide o prevod celého čísla C, zadaného v S-kovej sústave (na prácu s počítačom potrebujeme iba celé čísla, preto desatinnú časť nebudeme rozoberať) na číslo D v desiatkovej sústave. Príkladom môže byť prevod čísla 10102 na číslo v dekadickej sústave.

D = 1010 = 1 * 23 + 0 * 22 + 1 * 21 + 0 * 20 = 8 + 2 = 10

2. prevod z dekadickej do inej sústavy – postupnosť krokov a) celočíselné delenie D základom S s výsledkom V a zvyškom Z, b) Z je číslica 0-tého radu čísla Cs, c) keď výsledok V sa rovná 0, je koniec prevodu, d) celočíselné delenie výsledku V základom S dáva nový výsledok V a nový zvyšok Z, e) zvyšok je číslica ďalšieho radu (1) čísla Cs,……opakovať.

Príkladom je prevod dekadického čísla 113 na číslo päťkovej sústavy: krok 113 / 5 = 22 krok 22 / 5 = 4 krok 4 / 5 = 0 koniec

zvyšok: 3 2 4 výsledkom prevodu je číslo 423 v päťkovej sústave.

91


LITERATÚRA

[1] Baránek,T.: Kompletní referenční průvodce MS DOS 6.22, Computer Press, Praha, 1996

[2] David O. Arnold: Computers and society, Sonoma State University, 1991

[3] Hans C. Nieder: DOS 5.0 Kompendium znalostí a zkušeností, UNISYS, Brno, 1991

[4] MICROSOFT 2/97: Microsoft Slovakia s.r.o., Bratislava, 1997

[5] Mrnuštík,J.: Viry 98 včetně makrovirú a antivirové ochrany sítí, Grada, Praha, 1998

[6] PASCAL HROU: Korespondeční kurz programování v jazyce PASCAl, AGRODAT, Jindřichův Hradec, 1994

[7] Sobota,B.: ABC o PC 96, IBIS PUBLISHING, Košice, 1997

92

Register

REGISTER

A

ATTRIB · 25 AUTOEXEC.BAT · 47,53,55 AUX · 8

B

B, byte · 11 BIOS · 11,21,53 BREAK · 24,53 BUFFERS · 53

C

CALL · 26,47 CD · 24,26 CLS · 24,27 CMOS · 11 COM · 8 COMMAND · 26,27,53 COMMAND.COM · 21,22,23,55 COMSPEC · 55 CON · 8,38 CONFIG.SYS · 21,27,40,53 COPY · 24,28,31 COPYCMD · 28,39 COUNTRY · 25,28,54 COUNTRY.SYS · 28,57 CP (CodePage) · 37 CTTY · 24

D

DATE · 24,29 DEBUG · 26 DEFRAG · 25,29 DEL · 24,30 DELTREE · 25,30 DEVICE · 54,57 DEVICEHIGH · 54 DIR · 24,30,56 DIRCMD · 31,56 DISKCOMP · 25 DISKCOPY · 25,31 DISPLAY.SYS · 57 DOS · 54 DOSKEY · 25,31,56 DRVSPACE · 25

E

EDIT · 25,32 EGA.CPI · 38,57 EGA2.CPI · 38 ECHO · 32,47,55 ERASE · 30 ERRORLEVEL · 35,48 EXIT · 24,27,33 EXPAND · 25

F

FASTHELP · 26 FASTOPEN · 26 FAT · 17 FC · 25 FDISK · 25,33 FILES · 54 FIND · 26 FOR · 33 FORMAT · 25,33,44

G

GB, gigabyte · 11 GOTO · 34,35,46,47 GRAPHICS · 25

H

HELP · 26,34 HIMEM.SYS · 54

CH

CHCP · 24 CHDIR · 26 CHKDSK · 25,35 CHOICE · 26,35,48

I

IF · 34,35,48 INCLUDE · 59,61 INTERLNK · 25 INTERSVR · 25 IO.SYS · 21,22,23

93


K

KB, kilobyte · 11 KEYB · 25,36,57 KEYBOARD.SYS · 36,57 KEYBRD2.SYS · 36 kód

Latin I · 58 Latin II · 58 MJK · 58

L

LABEL · 25,36 LASTDRIVE · 54 LH · 24,37 LOADFIX · 25 LOADHIGH · 37 LPT · 8 LPTx · 38

M

MB, megabyte · 11 MD · 24,37 MEM · 25 MEMMAKER · 25,54 MENU · 59 MENUCOLOR · 59,61 MENUDEFAULT · 59,62 MENUITEM · 59,62 MKDIR · 37 MODE · 25,37,57 MORE · 26,38,43 MOVE · 25,39 MSAV · 26 MSBACKUP · 25 MSCDEX · 26 MSD · 26 MSDOS.SYS · 21,22,23

N

NUL · 8 NUMLOCK · 54

P

PATH · 23,24,39,47,55 PAUSE · 39,48 POWER · 26 PRINT · 26 PRN · 8,38 PROMPT · 24,40,55

Q

QBASIC · 26

R

RAM · 21 RD · 24,40 REM · 40,48,54 REN · 24,41 RENAME · 41 REPLACE · 25 RESTORE · 25 RMDIR · 40 ROM · 21 RWM · 21

S

SCANDISK · 25,29,35,41 SET · 24,41,55 SETVER · 26 SHARE · 25 SHIFT · 42,48 SMARTDRV · 25 SORT · 26 SUBMENU · 59,62 SUBST · 25,42 SYS · 25,42

T

TEMP · 56 TIME · 24,43 TMP · 56 TREE · 25,43 TYPE · 24,43

U

UNDELETE · 25,30,44 UNFORMAT · 25,34,44

V

VER · 24,44,55 VERIFY · 24,45,55 VOL · 24,45 VSAVE · 26

X

XCOPY · 25,31,45

94

Autori : Ing. Vladislav KAŠPAR, PhD. Ing. Zdeněk DVOŘÁK, PhD.

Názov : INFORMATIKA – Základné softwarové vybavenie

Vydavateľ : Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU Žilina

Vydanie : prvé

Rok vydania : 1998

Počet strán : 94

Náklad : 200 výtlačkov

Počet AH : 5,5

Tlač : FŠI ŽU Žilina ISBN 80-88829-29-1

informatika - základné softwarové...

Documents