INOVINOVÁÁCIA VZDELANIA A CIA VZDELANIA A KKĽĽÚÚČČOVÝCH KOMPETENCIOVÝCH KOMPETENCIÍÍ UUČČITEITEĽĽOV OV

GEOVEDNGEOVEDNÉÉHOHO ZAMERANIAZAMERANIAProjekt je spolufinancovaný Európskou úniou

INOVAČNÉ METÓDY A ORGANIZAČNÉ FORMY VO VÝUČBE

GEOLÓGIE

LLíídiadia TuranovTuranováá

Inovácia vo výučbe♦♦ Pojem inovPojem inováácia alebo presnejcia alebo presnejššie ie

pedagogickpedagogickáá inovinováácia predstavuje zmenu, cia predstavuje zmenu, ktorktoráá prinprinášáša do a do šškolskej praxe novkolskej praxe novéé

prpríístupy, stratstupy, stratéégie, metgie, metóódy, obsah, dy, obsah, organizorganizááciu.ciu.

♦♦ BagalovBagalováá charakterizuje pedagogickcharakterizuje pedagogickééinovinováácie ako nevyhnutncie ako nevyhnutnúú ssúúččasasťť rozvoja rozvoja

pedagogickej reality a zpedagogickej reality a záároveroveňň poistku toho, poistku toho, aby rozvoj systaby rozvoj systéému nepremu nepreššiel do regresu.iel do regresu.

Inovácia vo výučbePo roku Po roku 19891989::novnovéé netradinetradiččnnéé prvky vo výuprvky vo výuččbe,be,novnovéé netradinetradiččnnéé metmetóódy výudy výuččby, by, novnovéé netradinetradiččnnéé formy vyuformy vyuččovania, ovania, novnováá organizorganizáácia vyucia vyuččovania, ovania, neskôr zmeny:neskôr zmeny:celkovej filozofie,celkovej filozofie,podstatnpodstatnéé systsystéémovmovéé zmeny vo VVP,zmeny vo VVP,zmeny stratzmeny stratéégie vyugie vyuččovania, ovania, integrintegráácia ucia uččebnebnéého obsahu,ho obsahu,zmeny vzmeny v riadenriadeníí prprááce ce šškoly.koly.

Inovácia vo výučbe♦♦ AsociAsociáácia S. cia S. KovalikovejKovalikovej –– VzdelVzdeláávanie pre 21. vanie pre 21.

storostoroččie na Slovensku (ASK)ie na Slovensku (ASK)♦♦ NadNadáácia Orava cia Orava IowaIowa (Zdru(Združženie Orava)enie Orava)♦♦ NadNadáácia cia šškola dokorkola dokoráánn♦♦ ZdruZdružženie pedagenie pedagóógov s rozgov s rozšíšíreným vyureným vyuččovanovaníím m

regionregionáálnej výchovy lnej výchovy ♦♦ SlovenskSlovenskáá asociasociáácia cia MontessoriMontessori♦♦ AsociAsociáácia priatecia priateľľov slobodných ov slobodných waldorfskýchwaldorfských šškôlkôl♦♦ Humanita a zdravie pre vHumanita a zdravie pre vššetkýchetkých, , mimovlmimovláádna dna

organizorganizááciacia

Inovácia vo výučbe♦♦ Reformy, ktorReformy, ktoréé sa vsa v ssúúččasnosti realizujasnosti realizujúú

vv edukaedukaččnom procese sa realizujnom procese sa realizujúú najmnajmääprostrednprostrednííctvom inovctvom inovááciciíí, ktor, ktoréé aplikujaplikujúú v v praxi tvorivpraxi tvorivíí uuččitelia. itelia.

♦♦ VV zmysle Zelinu (2000) ide najzmysle Zelinu (2000) ide najččastejastejššie ie oo individuindividuáálne inovlne inováácie acie a tvorivostvorivosťť uuččiteiteľľov ov vv traditradiččnej nej šškole, vkole, v leplepššom prom príípade o pade o inovainovaččnnéé metmetóódy vdy v traditradiččných ných šškolkoláách.ch.

Inovačné metódy v geológii♦♦ Ani výuAni výuččba ba „„geolgeolóógiegie”” nie je izolovannie je izolovanáá a zmeny, a zmeny,

ktorktoréé sa realizujsa realizujúú vv ssúúččasnosti vo výchovnoasnosti vo výchovno--vzdelvzdeláávacom procese postihujvacom procese postihujúú vv tom dobrom tom dobrom slova zmysle aj výuslova zmysle aj výuččbu geolbu geolóógie.gie.

♦♦ InovInováácie odvcie odvííjajjajúúce sa od rôznych koncepcice sa od rôznych koncepciíí, ktor, ktoréésa vsa v pedagogickej praxi pri výupedagogickej praxi pri výuččbe geolbe geolóógie ugie užžuplatuplatňňujujúú si zasluhujsi zasluhujúú pozornospozornosťť, preto, pretožže napriek e napriek prednostiam, sa nestali eprednostiam, sa nestali eššte samozrejmoste samozrejmosťťou pri ou pri výuvýuččbe geolbe geolóógie vgie v nanaššich ich šškolkoláách.ch.

Inovačné metódy v geológiiMetódy rozdeľujeme:• klasické metódy• inovačné metódy• komplexné vyučovacie

metódy

Podľa aktivity:• metódy, v ktorých je

aktívny učiteľ• metódy s malou

účasťou učiteľa a aktívnymi žiakmi

Klasické metódyKlasické vyučovacie metódy:slovné:rozprávanie, vysvetľovanie, prednáška, práca s textom a rozhovor, metódy názorno-demonštračné:predvádzanie a pozorovanie, práca s obrazom a inštruktážpraktické metódy :napodobňovanie, manipulovanie, produkčnémetódykomplexné praktické metódy:exkurzie alebo praktické terénne cvičenia,praktické laboratórne cvičenia, experimentovanie

Exkurzie a praktickécvičenia v teréne

Exkurzie a praktické cvičenia v teréne

♦♦ Exkurzie a terExkurzie a teréénne cvinne cviččenia umoenia umožňžňujujúú žžiakovi iakovi poznpoznáávavaťť predmety a javy priamo v prpredmety a javy priamo v príírode. Ich rode. Ich bezprostrednbezprostrednéé pozorovanie a poznpozorovanie a poznáávanie prispieva vanie prispieva kk vytvvytvááraniu sprraniu spráávnych predstvnych predstááv a vedomostv a vedomostíí o o geologických javoch a procesoch.geologických javoch a procesoch.

♦♦ VV geolgeolóógii sa stgii sa stáávajvajúú nevyhnutnosnevyhnutnosťťou, bez nich by ou, bez nich by nebolo vyunebolo vyuččovanie dostatoovanie dostatoččne konkrne konkréétne a tne a nnáázornzornéé. .

♦♦ MotivujMotivujúú žžiaka, vediaka, vedúú kk samostatnej prsamostatnej prááci a ci a umoumožňžňujujúú, aby do u, aby do uččenia vstenia vstúúpil skutopil skutoččný svetný svet.

Exkurzie a praktické cvičenia v teréne

♦♦ Okrem vlastnej vzdelOkrem vlastnej vzdeláávacej hodnoty majvacej hodnoty majúú veveľľkkúúvýchovnvýchovnúú hodnotu prejavujhodnotu prejavujúúcu sa vo formovancu sa vo formovaníívzvzťťahu ahu žžiakov kiakov k prpríírode a jej ochrane, vo výchove rode a jej ochrane, vo výchove ku kamarku kamaráátstvu a pochopentstvu a pochopeníí skupinovej prskupinovej prááce .ce .

♦♦ Treba si uvedomiTreba si uvedomiťť, , žže exkurzie a tere exkurzie a teréénne cvinne cviččenia enia ssúú taktakéé vyuvyuččovacie formy, zovacie formy, z ktorých si ktorých si žžiaci iaci najviac pamnajviac pamäätajtajúú a za záároveroveňň ssúú veveľľmi umi užžitoitoččnnéé pre pre vzvzťťah uah uččiteiteľľa aa a žžiaka. iaka.

♦♦ Exkurzie a terExkurzie a teréénne cvinne cviččenia senia súú veveľľmi nmi náároroččnou nou vyuvyuččovacou formou. Ich ovacou formou. Ich úúspespeššný výsledok zný výsledok záávisvisííod dôslednej kvalitnej odbornej, didaktickej a od dôslednej kvalitnej odbornej, didaktickej a organizaorganizaččnej prnej príípravy.pravy.

Laboratórne praktickécvičenia

Laboratórne praktické cvičenia♦ Žiaci, pri laboratórnych cvičeniach systematicky

pozorujú objekty, robia pokusy, zisťujú vlastnosti prírodnín.

♦♦ PraktickPraktickéé laboratlaboratóórne cvirne cviččenia poskytujenia poskytujúú veveľľkkéémomožžnosti na rozvnosti na rozvííjanie tvorivých schopnostjanie tvorivých schopnostíížžiakov, rozviakov, rozvííjanie ich zrujanie ich zruččnostnostíí aa aktivizaktivizááciu.ciu.

♦♦ ŽŽiaci vykoniaci vykonáávajvajúú ččinnosti, pri ktorých si javy innosti, pri ktorých si javy aa pozorovania môpozorovania môžžu usporiadau usporiadaťť do vzdo vzáájomných jomných ssúúvislostvislostíí..

♦♦ UmoUmožňžňujujúú uuččiteiteľľovi nadviazaovi nadviazaťť úúzky kontakt so zky kontakt so žžiakmi, motivovaiakmi, motivovaťť ich, podporiich, podporiťť ich samostatnich samostatnúú a a tvorivtvorivúú prpráácu a vzbudicu a vzbudiťť ich zich zááujem oujem o geolgeolóógiu giu aa prpríírodnrodnéé vedy.vedy.

Laboratórne praktické cvičenia♦♦ DôleDôležžitým aspektom laboratitým aspektom laboratóórnych cvirnych cviččeneníí

jeje uplatnenie teoretických vedomostuplatnenie teoretických vedomostíí pri riepri rieššeneníípraktických problpraktických probléémov a tak významným mov a tak významným spôsobom prispiespôsobom prispieťť kk prepojeniu teoretickej a prepojeniu teoretickej a praktickej zlopraktickej zložžky vyuky vyuččovania.ovania.

♦♦ ZZ didaktickdidaktickéého hho hľľadiska sadiska súú pre pre šškolskkolskúú prax prax efektefektíívne a zvne a záároveroveňň atraktatraktíívne, najmvne, najmää taktakéépraktickpraktickéé cvicviččenia, venia, v ktorých ktorých žžiaci pracujiaci pracujúú so so zaujzaujíímavými vzorkami mavými vzorkami –– minermineráálmi almi a horninami. horninami. Mali by to byMali by to byťť prpríírodniny nenrodniny nenáároroččnnéé, dostupn, dostupnééaa bebežžne sa vyskytujne sa vyskytujúúce vce v bezprostrednom okolbezprostrednom okolíí..

♦ Úspech takých cvičení, rovnako ako v iných prípadoch, závisí od odbornej a didaktickej prípravy učiteľa, ako aj od prípravy žiaka na túto formu vyučovania.

Aktivizujúce metódy

Za aktivizujZa aktivizujúúce metce metóódy povady považžujeme metujeme metóódy, dy, pri ktorých dosiahneme VVC ciele na zpri ktorých dosiahneme VVC ciele na zááklade klade vlastnej uvlastnej uččebnej ebnej ččinnosti innosti žžiakov, viakov, v ktorej sa kladie ktorej sa kladie dôraz na myslenie a riedôraz na myslenie a rieššenie problenie probléémov.mov.

Do skupiny sme zaradili:Do skupiny sme zaradili:diskusndiskusnéé metmetóódy, probldy, probléémovmovéé vyuvyuččovanie ovanie

(heuristick(heuristickáá metmetóóda), situada), situaččnnéé metmetóódy, inscenady, inscenaččnnéémetmetóódy, didaktickdy, didaktickéé hry (hry (cinquiancinquian, , clusteringclustering, , cubingcubing a rotuja rotujúúci prehci prehľľad.ad.

Diskusné metódy♦ Diskusná metóda predstavuje takú formu

komunikácie medzi učiteľom a žiakmi, pri ktorej účastníci si navzájom vymieňajú názory na určitútému, na základe svojich znalostí uvádzajúargumenty a spoločne nachádzajú riešenie problému.

♦ Diskusia pomáha žiakom rozvíjať myslenie, schopnosť argumentovať, verejne vystupovaťa formulovať svoje myšlienky.

Diskusné metódy♦ Diskusia sa využíva najmä v prípadoch, keď

možno mať na javy, fakty, problémy rôzne názory, keď sú témou hodnotové postoje alebo sa zoznamujeme s novými skutočnosťami.

♦ Predpokladom dobre vedenej diskusie je vhodne zvolená téma obsahujúca provokujúce podnety a rozpory.

♦ Pred realizáciou diskusie je potrebná odborná a didaktická príprava učiteľa, ako aj nácvik zručností žiakov diskutovať. Rovnako nevyhnutnésú zručnosti učiteľa riadiť a usmerňovať diskusiu a zachovať otvorenú, tolerantnú a povzbudivú klímu triedy a disciplínu.

Problémové (heuristické)vyučovanie

♦♦ Pri problPri probléémovom vyumovom vyuččovanovaníí uuččiteiteľľ neposkytuje neposkytuje žžiakom vedomosti viakom vedomosti v konkrkonkréétnej atnej a hotovej podobe, hotovej podobe, ale prostrednale prostrednííctvom problctvom probléémov ich vedie k mov ich vedie k zzíískavaniu vedomostskavaniu vedomostíí vlastnou aktvlastnou aktíívnou vnou ččinnosinnosťťou. ou.

♦♦ VedVedúúca ca úúloha uloha uččiteiteľľa ustupuje do pozadia,a ustupuje do pozadia, zvyzvyššuje uje sa vlastnsa vlastnáá úúččasasťť žžiaka na rieiaka na rieššeneníí aa posilposilňňuje sa uje sa priamy vzpriamy vzťťah kah k uuččivu.ivu.

♦♦ ProblProbléém môm môžže bye byťť vyuvyužžitý vo VVP ako motivitý vo VVP ako motiváácia, cia, ako nositeako nositeľľ nových vedomostnových vedomostíí, ale mô, ale môžže plnie plniťťfunkciu opakovania afunkciu opakovania a utvrdzovania vedomostutvrdzovania vedomostíí a a diagnostikovadiagnostikovaťť vedomosti vedomosti žžiakov.iakov.

Problémové vyučovanie (heuristická metóda)

♦♦ VV problprobléémovom vyumovom vyuččovanovaníí sa uplatsa uplatňňuje uje mymyššlienkovlienkováá aktivita aktivita žžiaka iaka –– analýza, syntanalýza, syntééza, za, indukcia, dedukcia, zovindukcia, dedukcia, zovššeobecnenie, eobecnenie, abstrahovanie, ale aj vybavovanie si uabstrahovanie, ale aj vybavovanie si užžosvojených vedomostosvojených vedomostíí, vyu, využžitie skitie skúúsenostsenostíí atatďď..

♦♦ UUččenie sa stenie sa stááva pre va pre žžiaka prirodzenejiaka prirodzenejššie ie aa prprííťťaažžlivejlivejššie.ie.

♦♦ ProblProbléémovmovéé vyuvyuččovanie si niekedy vyovanie si niekedy vyžžaduje viac aduje viac ččasu na vytvorenie nových vedomostasu na vytvorenie nových vedomostíí

♦♦ Nie kaNie kažžddéé uuččivo je vhodnivo je vhodnéé na riena rieššenie problenie probléémov, mov, ♦♦ MôMôžže sa ochudobe sa ochudobňňovaovaťť výchovnosvýchovnosťť vyuvyuččovania.ovania.

Situačné metódy♦♦ Podstatu situaPodstatu situaččných metných metóód tvord tvoríí rierieššenie enie

problprobléémov, ktormov, ktoréé vyvyžžadujadujúú angaangažžovanovanéé úúsilie silie aa rozhodnosrozhodnosťť a vyplývaja vyplývajúú z rez reáálnych situlnych situááciciíívv žživote. Postup rieivote. Postup rieššenia vyenia vyžžaduje okrem aduje okrem kognitkognitíívneho vneho úúsilia, aby sa silia, aby sa žžiaci nauiaci nauččili ili premyslene jednapremyslene jednaťť, bra, braťť do do úúvahy komplex vahy komplex vzvzťťahov, rôznych zahov, rôznych zááujmov aujmov a okolnostokolnostíí aa zvlzvláádadaťťproblprobléémy, ktormy, ktoréé prinprinášáša prax. a prax.

♦♦ MMáá niekoniekoľľko variant, naprko variant, naprííklad metklad metóóda rozboru da rozboru situsituáácie, riecie, rieššenia konfliktov, metenia konfliktov, metóóda incidentu, da incidentu, dynamickdynamickáá situasituaččnnáá metmetóóda.da.

♦♦ Vznik situaVznik situaččných metných metóód sa spd sa spáája sja s harvardskouharvardskouobchodnou vysokou obchodnou vysokou šškolou vkolou v 20. a20. a 30. rokoch 30. rokoch minulminuléého storoho storoččia, kde ju uplatia, kde ju uplatňňovali pri rieovali pri rieššeneníívv prpráávnych avnych a ekonomických odboroch. ekonomických odboroch.

Situačné metódy♦♦ SituaSituaččnnéé metmetóódy pomdy pomááhajhajúú prekonprekonáávavaťť

jednostrannosjednostrannosťť vyuvyuččovacovacíích metch metóód sd s paspasíívnymi vnymi žžiakmi, rozviakmi, rozvííjajjajúú schopnosschopnosťť tvorivo myslietvorivo myslieťť, , komunikovakomunikovaťť, diskutova, diskutovaťť, argumentova, argumentovaťťaa obhajovaobhajovaťť svoje nsvoje náázory.zory.

♦♦ VyuVyužžííva sa sva sa s úúspechom vspechom v kontinukontinuáálnom lnom vzdelvzdeláávanvaníí dospelých, pri ndospelých, pri náácviku riadiacich cviku riadiacich ččinnostinnostíí, pri osvojovan, pri osvojovaníí si zrusi zruččnostnostíí rierieššiiťť zlozložžititééprpríípady, hpady, hľľadaadaťť optimoptimáálne varianty postupov lne varianty postupov aa pod.pod.

♦♦ UUččiteiteľľ si mussi musíí vhodný prvhodný príípad zpad z rereáálneho lneho žživota ivota starostlivo premysliestarostlivo premyslieťť aa metodicky pripravimetodicky pripraviťť pre pre edukaedukaččnnéé vyuvyužžitie.itie.

Inscenačné metódy♦♦ Podstatou inscenaPodstatou inscenaččných metných metóód je ud je uččenie v enie v

modelových situmodelových situááciciáách, v ktorých ch, v ktorých úúččastnastnííci ci edukaedukaččnnéého procesu sho procesu súú aktaktéérmi predvrmi predváádzaných dzaných situsituááciciíí. .

♦♦ V rV ráámci inscenmci inscenáácie sa simuluje nejakcie sa simuluje nejakáá udalosudalosťť, , zobrazuje rezobrazuje reáálna lna žživotnivotnáá situsituáácia, pri ktorej cia, pri ktorej žžiaci iaci zzíískavajskavajúú novnovéé zzáážžitky, osvojujitky, osvojujúú si spôsoby si spôsoby chovania a jednania a riechovania a jednania a rieššia problia probléémy.my.

♦♦ VyuVyužžíívali ju uvali ju užž starstaríí Rimania, jezuiti, ale aj J. A. Rimania, jezuiti, ale aj J. A. KomenskýKomenský

♦♦ InscenaInscenaččnnéé metmetóódy poskytujdy poskytujúú priestor na rozvoj priestor na rozvoj osobnosti, predstavivosti, imaginosobnosti, predstavivosti, imagináácie a tvorivosti.cie a tvorivosti.

Didaktické hry

Didaktické hry♦ Pojmom didaktická hra sa označujú akékoľvek

alternatívne učebné aktivity, činnosti simulujúce skutočnosť a poskytujúce žiakovi možnosťsebarealizácie a uspokojenia.

♦ V hre si žiak rozvíja a uľahčuje osvojovanie rozumových schopnosti, zručnosti a návykov.

♦ Rozvíja základné charakterové vlastnosti, samostatnosť, zodpovednosť, schopnosťdiskutovať i komunikovať.

♦ Žiak sa učí pracovať v tíme, učí sa predchádzaťalebo riešiť konflikty, podriaďovať svoje osobnézáujmy záujmom kolektívu.

Didaktické hry♦♦ Hry prispievajHry prispievajúú k rozvoju pamk rozvoju pamääti a poznti a poznáávacvacíích ch

schopnostschopnostíí žžiaka, podporujiaka, podporujúú pochopenie pochopenie vzvzáájomných sjomných súúvislostvislostíí javov a ich vzjavov a ich vzťťahov, ahov, zovzovššeobecnenie.eobecnenie.

♦♦ Pri hrPri hráách sa uch sa uččíí takticky myslietakticky myslieťť, re, reššpektovapektovaťťssúúpera, zvypera, zvyššovaovaťť svoju psychicksvoju psychickúú odolnosodolnosťť, , sebavedomie a sebadôveru.sebavedomie a sebadôveru.

♦♦ UmoUmožňžňujujúú žžiakovi si dlhiakovi si dlhššie zapamie zapamäätataťť osvojenosvojenééuuččivo, lebo sivo, lebo súú dobrým prostriedkom v boji proti dobrým prostriedkom v boji proti zabzabúúdaniu a v boji proti formdaniu a v boji proti formáálnym vedomostiam, lnym vedomostiam, umoumožňžňujujúú, aby videl bezprostredný praktický , aby videl bezprostredný praktický význam uvýznam uččenia sa aenia sa a úúlohy. lohy.

♦♦ Hry zvyHry zvyššujujúú efektefektíívnosvnosťť vyuvyuččovacej hodiny.ovacej hodiny.

Cinquian – päťveršie♦ Je odvodené od francúzskeho pomenovania

päťveršovej básne zhŕňajúcej informácie, myšlienky, pocity, presvedčenia a výstižné výrazy o určitej téme.

♦ Je to metóda, pomocou ktorej žiak syntetizuje vedomosti a vytvára si vlastné postoje.

♦ Je to inovačná metóda, skôr hra, pomocou ktorej žiak syntetizuje vedomosti a vytvára si vlastnépostoje. Propagujú ju predovšetkým členky Združenie Orava.

Cinquian – päťveršie♦ Tvorí sa tak, že 1. verš tvorí jednoslovné

pomenovanie témy – podstatné meno, 2. verš tvorídvojslovný opis témy – dve prídavné mená, 3. verštvorí trojslovné vyjadrenie činnosti – tri slovesá, 4. verš – štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme a 5. verš je opäťjednoslovné pomenovanie (synonymum) témy.

♦ Príklad: zemguľatá, modrá

rotuje, obieha, žijeje matkou celého ľudstva

planéta

Clustering – Zhlukovanie♦ MAŇÁK, ŠVEC (2003) zaraďujú clustering

medzi klasické, názorno-demonštračné metódy ako zvláštny prípad práce s obrazom a odvíjajú jej históriu z antiky.

♦ Clustering definujú ako schématické znázornenie väzieb a súvislostí, ktoré okrem logického utriedenia umožňujú zachytiť stratégiu myslenia.

♦ Zhlukovanie je zaznamenávanie najdôležitejších poznatkov metódou zhlukovania (žiaci rozprávajú, čo vedia o danej téme, učiteľ zapisuje poznatky formou zhlukov – „bubliniek“ – na tabuľu).

Clustering – Zhlukovanie♦ Takáto forma poznámok vedie žiakov

k samostatnému rečovému prejavu a k prezentácii poznatkov vlastnými slovami.

♦ Rozvíja sa pamäť žiaka, kritické myslenie, štylizácia prejavu, gramatická správnosť prejavu.

♦ Žiaci aktivujú svoje pôvodné vedomosti, prepájajúinformácie z iných zdrojov a analyzujú informácie predstavené inými žiakmi.

♦ Je to opäť metóda propagovaná Združením Orava.

Cubing – hádzanie kockou♦ Pri hre cubing – hádzanie kockou - každá strana

kocky predstavuje splnenie jednej úlohy alebo zodpovedanie otázky. Úlohy, resp. otázky súv obálkach označených príslušnou farbou a daným číslom pre každú skupinu. Týmito úlohami je 6 rôznych typov otázok, ktoré sú na rôznej myšlienkovej úrovni a začínajú slovami – opíš, porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj.

♦ Podobne ako predchádzajúce metódy je propagovaná členkami Združenia Orava.

Rotujúci prehľad♦ Hra sa realizuje tak, že na veľké papiere napíšeme

otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti a žiaci, ktorí sú rozdelení do skupín diskutujú a výsledok zapíšu na papier. Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu papieru, prečítajú si otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina, pridajú nakoniec svoje vlastné informácie alebo poznámky. Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom.

♦ Cieľom tejto metódy je, aby žiaci aktivovali svoje pôvodné vedomosti, prepájali informácie z iných zdrojov a analyzovali informácie predstavenéinými žiakmi.

Komplexné vyučovacie metódy

KomplexnKomplexnéé vyuvyuččovacie metovacie metóódy rozdy rozšširujirujúúpriestor vyupriestor vyuččovacovacíích metch metóód od o prvky prvky organizaorganizaččných foriem, didaktických prostriedkov ných foriem, didaktických prostriedkov aa oveoveľľa viac ako predcha viac ako predcháádzajdzajúúce metce metóódy dy reflektujreflektujúú ciele výchovy aciele výchovy a vzdelvzdeláávania.vania.

Od tradiOd tradiččných aných a aktivizujaktivizujúúcich metcich metóód sa ld sa líšíšia ia najmnajmää tým, tým, žže ide oe ide o zlozložžititéé metodickmetodickéé systsystéémy, my, ktorých ktorých úúččinnosinnosťť potvrdila prax. potvrdila prax.

SSúú oznaoznaččovanovanéé tietiežž ako modely, koncepcie, ako modely, koncepcie, projekty, komplexy, edukaprojekty, komplexy, edukaččnnéé plpláány, programy, ny, programy, kooperakooperaččnnéé formy výuformy výuččby alebo komplexnby alebo komplexnéévyuvyuččovacie metovacie metóódy.dy.

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

♦♦ Podstata tohto vyuPodstata tohto vyuččovania uovania užž vyplýva zvyplýva z jeho jeho nnáázvu. Kým vzvu. Kým v klasickom vyuklasickom vyuččovanovaníí kakažždý dý žžiak iak vv podstate pracuje samostatne, pod vedenpodstate pracuje samostatne, pod vedeníím m uuččiteiteľľa, va, v skupinovom vyuskupinovom vyuččovanovaníí pracuje pracuje vv skupine skupine žžiakov. iakov.

♦♦ VV posledných rokoch sa okrem pojmu skupinovposledných rokoch sa okrem pojmu skupinovéévyuvyuččovanie objavuje aj pojem kooperatovanie objavuje aj pojem kooperatíívne vne vyuvyuččovanie, ktorovanie, ktoréé sa charakterizuje sa charakterizuje úúplne plne analogicky ako vyuanalogicky ako vyuččovacia metovacia metóóda zaloda založženenáá na na kooperkooperáácii cii žžiakov medzi sebou pri rieiakov medzi sebou pri rieššeneníí rôzne rôzne nnáároroččných ných úúloh aloh a problprobléémov, ale aj na spoluprmov, ale aj na spoluprááci ci triedy striedy s uuččiteiteľľom.om.

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

♦♦ VV skupinovom (kooperatskupinovom (kooperatíívnomvnom)) vyuvyuččovanovaníí je je trieda trieda žžiakov rozdeleniakov rozdelenáá do skupdo skupíín, n, žžiaci iaci vv skupinskupináách spolupracujch spolupracujúú, spolo, spoloččne riene rieššia zadania zadanééúúlohy, aplikujlohy, aplikujúú uuččivo, preopakivo, preopakúúvajvajúú aa pod. pod. SpoluprSpoluprááca (kooperca (kooperááciacia)) –– výmena skvýmena skúúsenostsenostíí, , nnáázorov, hzorov, hľľadanie iných rieadanie iných rieššeneníí aa pod. sa stpod. sa stááva va „„nositenositeľľomom““ nových vedomostnových vedomostíí..

♦♦ CieCieľľom skupinových om skupinových ((kooperatkooperatíívnychvnych)) aktivaktivíít t vv šškole je pomôckole je pomôcťť žžiakom rozviakom rozvííjajaťť schopnosschopnosťťpozerapozeraťť sa na problsa na probléém om oččami druhých, braami druhých, braťť do do úúvahy invahy inéé nnáázory, schopnoszory, schopnosťť modifikovamodifikovaťťstanovenstanovenéé pravidlpravidláá formou diskusie a dosiahnutformou diskusie a dosiahnutíím m konsenzu a konakonsenzu a konaťť tak, aby bol dosiahnutý tak, aby bol dosiahnutý spolospoloččný ciený cieľľ. .

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

♦♦ Takýto spôsob prTakýto spôsob prááce je pre ce je pre žžiaka prirodzenejiaka prirodzenejšíší, , zodpovedzodpovedáá zzáákladným psychologickým kladným psychologickým popožžiadavkiadavkáám, podporuje prirodzenm, podporuje prirodzenúú aktivitu, aktivitu, rozvrozvííja socija sociáálne clne cíítenie tenie žžiakov, pôsobiakov, pôsobíí na na intelektuintelektuáálny rozvoj, zvylny rozvoj, zvyššuje sa aktivita pri uuje sa aktivita pri uččeneníí, , prispieva kprispieva k vytvvytvááraniu nraniu náávykov na spolovykov na spoloččnnúúprpráácu.cu.

♦♦ Spôsob zSpôsob zíískavania nových vedomostskavania nových vedomostíí je pre je pre žžiaka iaka prprííťťaažžlivejlivejšíší (objavuje, porovn(objavuje, porovnááva, komunikuje so va, komunikuje so žžiakmi atiakmi atďď.)..).

♦♦ ZZíískanskanéé vedomosti svedomosti súú trvtrváácnejcnejššie, pretoie, pretožže sa ke sa k nim nim dopracovali dopracovali žžiaci vlastnou aktiaci vlastnou aktíívnou vnou ččinnosinnosťťou.ou.

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

♦♦ Skupiny sa navzSkupiny sa navzáájom presviedjom presviedččajajúú oo sprspráávnosti vnosti svojich postupov, nsvojich postupov, náázorov, zorov, ččo prispieva o prispieva kk opakovaniu aopakovaniu a utvrdzovaniu uutvrdzovaniu uččiva, kiva, k chcháápaniu paniu vzvzáájomných sjomných súúvislostvislostíí, ale aj motiv, ale aj motiváácii cii žžiakov do iakov do ďďalalššej uej uččebnej ebnej ččinnosti. innosti.

♦♦ UmoUmožňžňuje prejaviuje prejaviťť sa sa žžiakovi aj viakovi aj v takých takých prpríípadoch, kepadoch, keďď by pri klasickom vyuby pri klasickom vyuččovanovaníí ostal ostal paspasíívny, podporuje sebadôveru a sebavedomie vny, podporuje sebadôveru a sebavedomie žžiaka, klesiaka, klesáá popoččet izolovaných aet izolovaných a neobneobľľúúbených bených žžiakov, iakov, žžiaci striaci stráácajcajúú zzáábrany.brany.

♦♦ ŽŽiaci si do uriaci si do urččitej miery môitej miery môžžu voliu voliťť tempo utempo uččenia, enia, zvyzvyššuje sa frekvencia uje sa frekvencia úúspespeššnej nej ččinnosti, innosti, žžiaci iaci preberajpreberajúú vvääččššiu zodpovednosiu zodpovednosťť..

Skupinové a kooperatívne vyučovanie

♦♦ UUččiteiteľľ sa môsa môžže venovae venovaťť slabslabššej skupine, mej skupine, máá ččas na as na prpríípravu pravu ďďalalššej ej ččinnosti. innosti.

♦♦ Na druhej strane niektorNa druhej strane niektoríí žžiaci pri skupinovej priaci pri skupinovej prááci ci ostostáávajvajúú paspasíívni (preto musvni (preto musíí uuččiteiteľľ sledovasledovaťť prpráácu cu skupskupíín, aktivizovan, aktivizovaťť žžiakov, priakov, príípadne ich padne ich preskupovapreskupovaťť).).

♦♦ NedNedáá sa posa poččíítataťť so systematickosso systematickosťťou, môou, môžže sa e sa prejaviprejaviťť aažž nezdravnezdravéé ssúúperenie aperenie a ctictižžiadosiadosťťniektorých skupniektorých skupíín. n.

♦♦ Skupiny sSkupiny súú prpríílilišš hluhluččnnéé, , žžiaci sa prekrikujiaci sa prekrikujúú, , nepreberie sa venepreberie sa veľľa ua uččiva.iva.

♦♦ Je to spôsob prJe to spôsob prááce, ktorý vyce, ktorý vyžžaduje naduje náároroččnnúúodbornodbornúú, materi, materiáálnu a organizalnu a organizaččnnúú prpríípravu pravu uuččiteiteľľa na vyua na vyuččovanie.ovanie.

Diferencované vyučovanie

DiferenciDiferenciáácia vo vyucia vo vyuččovanovaníí znamenznamenáározlirozliššovanie ovanie žžiakov podiakov podľľa ich schopnosta ich schopnostííaa zzááujmov. Oujmov. O diferencovanom vyudiferencovanom vyuččovanovanííhovorhovorííme, keme, keďď mmááme na mysli vyume na mysli vyuččovanie, ovanie, pri ktorom prispôsobujeme riadenie VVP, pri ktorom prispôsobujeme riadenie VVP, obsah vzdelania, metobsah vzdelania, metóódy ady a formy prformy prááce ce rôznym skupinrôznym skupináám m žžiakov alebo iakov alebo jednotlivcov tak, aby zodpovedal kajednotlivcov tak, aby zodpovedal kažžddéému mu žžiakovi. iakovi.

Diferencované vyučovanieÚÚlohou diferencilohou diferenciáácie je vyucie je využžíívanie takých vanie takých

vyuvyuččovacovacíích metch metóód ad a foriem prforiem prááce, ktorce, ktoréé„„vyrovnvyrovnáávajvajú“ú“ rozdielnosti medzi rozdielnosti medzi žžiakmi, iakmi, zabezpezabezpeččujujúú zvlzvláádnutie udnutie uččiva aiva a rozvoj karozvoj kažžddéého ho žžiaka, umoiaka, umožňžňujujúú rozvoj nadaných arozvoj nadaných a talentovaných talentovaných žžiakov.iakov.

Klady možno vidieť v tom, že sa rešpektujúindividuálne osobitosti žiaka, prispieva k rozvoju aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov, mámotivačný účinok, žiak sa presvedčuje o tom, že je schopný zvládnuť učivo, prispieva k efektívnosti vyučovania, pretože dobre organizovanou činnosťou žiaci učivo zvládnu pri vynaloženímenšieho úsilia a často aj v kratšom čase –dynamizuje sa VVP.

Diferencované vyučovanie

♦♦ DiferencovanDiferencovanéé vyuvyuččovanie vovanie v ururččitých fitých fáázach zach vyuvyuččovaniaovania. .

♦♦ PrPrááca so skupinou nadaných ca so skupinou nadaných žžiakoviakov. . ♦♦ MetMetóóda dvojakda dvojakéého výkladuho výkladu. . ♦ Metóda predĺženého výkladu. ♦ Metóda predĺženého výkladu. ♦ Práca s oddeleniami. ♦ Systém veľkých a malých tried.♦ Čiastočná diferenciácia. ♦ Úplná individualizácia vyučovania.

Diferencované vyučovanie♦ Diferencované vyučovanie zvyšuje náročnosť na

prácu učiteľa a nesprávne uplatňovanádiferenciácia môže vyvolať u niektorých žiakov pocit menejcennosti, u iných zasa pocit nadradenosti a nezdravej ctižiadosti.

♦ Niektorí rodičia nemusia správne chápať zámer diferencovaného prístupu učiteľa k žiakom, čo môže vyvolať nedôveru voči učiteľovi a škole vôbec.

♦ Slabší žiaci sa môžu spoliehať na priveľkú pomoc učiteľa, čo môže zvádzať k istej pohodlnosti a malému úsiliu o prekonávanie problémov pri učení.

♦ Na slabšieho žiaka je tendencia pozerať vždy ako na slabšieho, čo môže viesť k tomu, že žiak zotrváv slabšej skupine, hoci sa vyrovná iným žiakom.

Projektové vyučovanie

Projektové vyučovanie♦♦ V rV ráámci projektovmci projektovéého vyuho vyuččovania ovania žžiaci iaci

samostatne riesamostatne rieššia ia úúlohu alebo systlohu alebo systéém m rozpracovaných rozpracovaných úúloh loh –– projektov vprojektov vääččššinou inou komplexnkomplexnéého charakteru. Aktho charakteru. Aktíívny je vny je žžiak, uiak, uččiteiteľľ je je koordinkoordináátorom, manatorom, manažžéérom arom a konzultantom. konzultantom. VV priebehu projektovpriebehu projektovéého vyuho vyuččovania ovania žžiaci iaci nadobnadobúúdajdajúú novnovéé informinformáácie a osvojujcie a osvojujúú si dôlesi dôležžititéézruzruččnosti.nosti.

♦♦ ProjektovProjektovéé vyuvyuččovanie je vhodným ajovanie je vhodným aj úúččinným inným prostriedkom na prekonprostriedkom na prekonáávanie izolvanie izoláácie medzi cie medzi jednotlivými predmetmi. jednotlivými predmetmi.

♦♦ NezastupiteNezastupiteľľný význam majný význam majúú socisociáálne lne aa emocionemocionáálne aspekty projektovej výulne aspekty projektovej výuččby, by, rovnako ako podpora srovnako ako podpora súúťťaažživosti ivosti žžiakov.iakov.

Projektové vyučovanie♦ Projektové vyučovanie má významnú úlohu tiež

pri získavaní záujmu o riešenie úlohy, pri motivácii žiakov.

♦ Rozvíja zručnosti pri vyhľadávaní a hodnoteníinformácií.

♦ Rozvíja ich zručnosti, ktoré budú môcť využiťv praktickom živote.

♦ Rozvíja schopnosť aplikovať získané vedomosti, vychováva k samostatnosti a zodpovednosti.

♦ Umožňuje prepojenie školskej teórie s praxou.♦ Projektová výučba si vyžaduje úzku spoluprácu

učiteľa a žiaka.

Projektové vyučovanie♦♦ Nevyhnutným predpokladom pre tento typ Nevyhnutným predpokladom pre tento typ

vyuvyuččovania sovania súú organizaorganizaččnnéé, pedagogick, pedagogickééaa odbornodbornéé schopnosti uschopnosti uččiteiteľľa ako aja ako aj odpovedajodpovedajúúce ce materimateriáálne vybavenie lne vybavenie šškoly.koly.

♦♦ ProjektovProjektovéé vyuvyuččovanie predpokladovanie predpokladáá ššpecifickpecifickééusporiadanie uusporiadanie uččiva ako je na iva ako je na šškolkoláách obvyklch obvykléé. .

♦♦ PredpokladPredpokladáá ttíímovmovúú prpráácu ucu uččiteiteľľov zaloov založženenúú na na vzvzáájomnej spoluprjomnej spoluprááci, tolerancii a ci, tolerancii a úústretovosti, stretovosti, pretopretožže treba poe treba poččíítataťť s urs urččitým naruitým naruššeneníím m systematicksystematickéého prho príístupu vo vyustupu vo vyuččovanovaníí predmetu predmetu (pr(príípadne predmetov), padne predmetov), ččo je spojeno je spojenéé s s nebezpenebezpeččenstvom sklzu pri realizenstvom sklzu pri realizáácii osnovami cii osnovami stanovenstanovenéého uho uččiva. iva.

Vyučovanie s využitím IKT

Vyučovanie s využitím IKT♦♦ PoPoččíítatačče ae a internet sinternet súú vv ssúúččasnosti uasnosti užž bebežžnými nými

vyuvyuččovacovacíími prostriedkami vmi prostriedkami v oblasti vzdeloblasti vzdeláávania.vania.♦♦ PoPoččíítatačče umoe umožňžňujujúú sprspríístupnistupniťť neprnepríístupnstupnéé, napr. , napr.

animovananimovanéé snsníímky, simulujmky, simulujúú nebezpenebezpeččnnéé a a ččasovo asovo nnáároroččnnéé javy vjavy v relatrelatíívne krvne kráátkom tkom ččase, podporujase, podporujúúinteraktinteraktíívnosvnosťť –– žžiak môiak môžže zasahovae zasahovaťť priamo do priamo do deja, menideja, meniťť podmienky.podmienky.

♦♦ SSúú bohatým zdrojom informbohatým zdrojom informááciciíí, rozv, rozvííjajjajúúmyslenie amyslenie a tvorivostvorivosťť, motivuj, motivujúú žžiakov, ktoriakov, ktoríí majmajúúzzááujem oujem o novnovéé technoltechnolóógie.gie.

♦♦ VytvVytváárajrajúú spospoľľahlivahlivéé aa prprííťťaažžlivlivéé prostredie pre prostredie pre uuččenie, reenie, reššpektujpektujúú individuindividuáálne polne požžiadavky iadavky žžiaka, iaka, jeho tempo ujeho tempo uččenia aenia a zruzruččnosti, dnosti, dáávajvajúú žžiakovi iakovi prprííleležžitositosťť bybyťť úúspespeššný tam, kde predtým neuspel.ný tam, kde predtým neuspel.

Vyučovanie s využitím IKT♦♦ PodporujPodporujúú konkonšštruktivistický prtruktivistický príístup stup –– žžiak iak

zzíískava poznatok sskava poznatok sáám, umom, umožňžňujujúú rýchlu sprýchlu späätntnúúvvääzbu, zabezpezbu, zabezpeččujujúú vyvyššššiu objektivitu.iu objektivitu.

♦♦ UmoUmožňžňujujúú rozvoj rozvoj medzipredmetovýchmedzipredmetových vzvzťťahov.ahov.♦♦ ZvlZvlášášťť významnvýznamnéé postavenie vpostavenie v rráámci IKT mmci IKT máá

Internet, ktorý poskytuje nielen Internet, ktorý poskytuje nielen šširokirokéé spektrum spektrum najnovnajnovšíších informch informááciciíí z odboru, ale je aj zdrojom z odboru, ale je aj zdrojom ininššpirpiráácie pre aplikcie pre aplikááciu nových spôsobov výuciu nových spôsobov výuččby.by.

♦♦ OdstraOdstraňňuje uje ččasovasovéé aa priestorovpriestorovéé baribariééry, umory, umožňžňuje uje rýchlu komunikrýchlu komunikááciu, poskytuje priestor aj pre ciu, poskytuje priestor aj pre prezentprezentááciu vlastných výsledkov. ciu vlastných výsledkov.

Vyučovanie s využitím IKT♦♦ Internet vInternet v ssúúččasnosti ponasnosti ponúúka mnoka množžstvo slustvo služžieb, ieb,

zz ktorých uktorých uččitelia buditelia budúú pravdepodobne najviac pravdepodobne najviac vyuvyužžíívavaťť pri výupri výuččbe geolbe geolóógie webovgie webovéé strstráánky, nky, elektronickelektronickúú popošštu tu –– ee--mail, predovmail, predovššetkým ako etkým ako komunikakomunikaččnnéé mméédium na podporu dium na podporu teleprojektovteleprojektov, , ale aj niektorale aj niektoréé ďďalalššie ako FTP (ie ako FTP (FileFile Transfer Transfer ProtocolProtocol), pomocou ktor), pomocou ktoréého sa moho sa možžno napojino napojiťť na na iný poiný poččíítatačč aa skopskopíírovarovaťť sisi zz neho potrebnneho potrebnéé ssúúbory bory aa sluslužžbu videokonferencie.bu videokonferencie.

♦♦ WebovWebováá strstráánka Didaktika geolnka Didaktika geolóógiegie

Vyučovanie s využitím IKT♦♦ CD CD ROMyROMy zz oblasti výuoblasti výuččby geolby geolóógie sa na trhu prakticky gie sa na trhu prakticky

nenachnenacháádzajdzajúú, ale mo, ale možžno vyuno využžiiťť ponuku CD ponuku CD ROMovROMov, , ktorktoréé spracovspracováávajvajúú problematiku geografických disciplproblematiku geografických disciplíín, n, predovpredovššetkým CD etkým CD ROMyROMy venovanvenovanéé fyzickej geografii.fyzickej geografii.

♦♦ PrPráácu so vcu so vššetkými poetkými poččíítataččovými programami ovými programami ––aplikaplikááciami, prciami, práácu s Internetom, prezentovacu s Internetom, prezentovaťť pripravenpripravenééhodiny, vytlahodiny, vytlaččiiťť alebo uloalebo uložžiiťť ich pre budich pre budúúce pouce použžitie nitie náám m umoumožžnníí interaktinteraktíívna tabuvna tabuľľaa. .

♦♦ TabuTabuľľa umoa umožžnníí uuččiteiteľľovi vkladaovi vkladaťť, vpisova, vpisovaťť, svoje aktu, svoje aktuáálny lny nnáápady, poznpady, poznáámky, zvýraznenia, mky, zvýraznenia, čči ilustri ilustráácie, tým cie, tým zefektzefektíívnite svoju výuvnite svoju výuččbu a vtiahnubu a vtiahnuťť žžiakov priamo do iakov priamo do prednprednášášok. Navyok. Navyšše, tabue, tabuľľa umoa umožžnníí aj nepraj nepríítomným vedietomným vedieťť, , ako prebiehal výklad. ako prebiehal výklad.

Vyučovanie s využitím IKT♦♦ VyuVyuččovacovacíí proces sa tým nesmierne obohatproces sa tým nesmierne obohatíí

aa zatraktzatraktíívni. vni. ♦♦ VyuVyuččovanie s vyuovanie s využžititíím IKTm IKT vyvyžžaduje dôkladnaduje dôkladnúú

prpríípravu upravu uččiteiteľľa,a, nejestvujnejestvujúú zatiazatiaľľ prprííklady jeho klady jeho vyuvyužžitia pre výuitia pre výuččbu vbu v prpríírodopise. rodopise. PrPrííprava je prava je ččasovo a didaktiky nasovo a didaktiky náároroččnnáá, nehovoriac u, nehovoriac užž o tom, o tom, žže ue uččiteiteľľ musmusíí mamaťť pripravenpripravenúú aj klasickaj klasickúú hodinu hodinu pre prpre príípad, pad, žže vypadne elektre vypadne elektríína.na.

♦♦ Nevýhodou bude, Nevýhodou bude, žže prie pri pravidelnom vyupravidelnom využžíívanvaníížžiaci si zvykniaci si zvyknúú na tento spôsob a budna tento spôsob a budúú ho vnho vníímamaťťako hru.ako hru.

Vyučovacia hodina v múzeu

Vyučovacia hodina v múzeu♦♦ Podstatou metPodstatou metóódy je vyudy je využžitie mitie múúzejných expozzejných expozííciciíí

vo výuvo výuččbe. Významnbe. Významnáá je najmje najmää vo výuvo výuččbe be geolgeolóógie. Mgie. Múúzeum je vhodným priestorom na zeum je vhodným priestorom na uskutouskutoččnenie vyunenie vyuččovacej hodiny alebo vhodným ovacej hodiny alebo vhodným doplnkom vyudoplnkom vyuččovacej hodiny. ovacej hodiny.

♦♦ Bohatstvo stBohatstvo stáálych geologických zbierok je lych geologických zbierok je zdrojom informzdrojom informááciciíí. . ŽŽiaci môiaci môžžu pozorovau pozorovaťťprpríírodniny, ktorrodniny, ktoréé šškola v zbierkach nemkola v zbierkach nemáá..

♦♦ VýuVýuččba v mba v múúzeu zvyzeu zvyššuje nuje náázornoszornosťť a efekta efektíívnosvnosťťvyuvyuččovania, oovania, ožživuje a spestruje vyuivuje a spestruje vyuččovanie.ovanie.

♦♦ ZvyZvyššuje motivuje motivááciu uciu uččiiťť sa, pomsa, pomááha vha v aktaktíívnom vnom osvojovanosvojovaníí uuččiva a poznatkov, viva a poznatkov, v neposlednom neposlednom rade pomrade pomááha fixovaha fixovaťť poznatky, sppoznatky, spáája teja teóóriu riu ss praxou.praxou.

Vyučovacia hodina v múzeu♦♦ MMúúzejnzejnéé prostredie mprostredie máá svoje svoje ššpecifikum vo pecifikum vo

výchove a vzdelvýchove a vzdeláávanvaníí, inform, informáácia je vncia je vníímanmanáá inak, inak, je tu urje tu urččitý racionitý racionáálny vnem lny vnem –– informinformáácia a cia a zzáároveroveňň estetický vnem.estetický vnem.

♦♦ VytvVytváára tak kladnra tak kladnéé postoje ku kultpostoje ku kultúúrnym rnym zariadeniam, podporuje a rozvzariadeniam, podporuje a rozvííja samostatnosja samostatnosťť, , organizaorganizaččnnéé schopnosti, vedie schopnosti, vedie žžiakov iakov kk hodnotovej ahodnotovej a profesionprofesionáálnej orientlnej orientáácii, rozvcii, rozvííja ja globglobáálny pohlny pohľľad na prad na príírodu arodu a spolospoloččnosnosťť..

♦♦ MMúúzezeáá ponponúúkajkajúú nielen monielen možžnosnosťť vyuvyužžiiťť ich ich depozit vo výudepozit vo výuččbe, ale aj konzultabe, ale aj konzultaččnnúú ččinnosinnosťť pre pre zzááujemcov zujemcov z radov radov žžiakov ziakov záákladných kladných šškôl kôl aa gymngymnááziziíí pri urpri urččovanovaníí minermineráálov, hornlov, horníín a n a skamenelskamenelíín. Za netradin. Za netradiččnnúú formu spoluprformu spoluprááce ce šškoly koly aa mmúúzea mozea možžno povano považžovaovaťť realizrealizááciu ciu ekotriedekotried. .

Brainstorming, brainwriting♦ Brainstorming (búrka mozgov) je to metóda,

ktorá podporuje nové a netradičné nápady, skupinové tvorivé riešenie problémov. Podstatou je odstránenie zábran, uvoľnenie fantázie, ponechanie voľnosti tvorbe nápadov, často nezvyklých, netradičných riešení.

♦ Dodržiavaním základných zásad pri brainstormingu odbúrame strach a žiaci budúsmelo vyjadrovať svoje myšlienky, v plnej miere uplatnia svoju predstavivosť a fantáziu, vyprodukujú aj zdanlivo nezmyselné nápady, ktoré môžu byť často základom neobvyklých a dobrých riešení.

Brainstorming, brainwriting♦ Uplatní sa synergický efekt – ak žiaci pracujú

spoločne, vyprodukujú viac nápadov a navzájom sa inšpirujú.

♦ Brainstorming môžeme využívať ako prostriedok stimulujúci myslenie, podporujúci rozvíjanie komunikačných zručností žiakov.

♦ Napriek tomu, že nehodnotíme nápady, vyhýbame sa ich posudzovaniu, mnohí žiaci nepovedia svoje myšlienky a nápady, lebo si myslia, že sú zlé, že nebudú mať hodnotu. To však tvorivosti neprospieva, preto je potrebné tieto bariéry prekonať.

Otvorené učenie♦♦ TermTermíínom otvorennom otvorenéé uuččenie sa oznaenie sa označčuje koncepcia, uje koncepcia,

ktorktoráá sa usiluje osa usiluje o celkovcelkovúú zmenu výchovy zmenu výchovy aa vzdelvzdeláávania tak, vania tak, žže sa e sa „„otvotváára ra šškola diekola dieťťaaťťuu““podpodľľa jeho za jeho zááujmov aujmov a schopnostschopnostíí na jednej strane a na jednej strane a na strane druhej sa na strane druhej sa „„otvotváára ra šškola spolokola spoloččnostinosti““, t. j. , t. j. smerom ksmerom k mimomimošškolskkolskéému prostrediu. mu prostrediu.

♦♦ Koncepcia otvorenKoncepcia otvorenéého uho uččenia je prenia je prííkladom kladom symbisymbióózy metzy metóód, organizad, organizaččných ných šštrukttruktúúr ar a ideovideovéého ho zzáámeru, ciemeru, cieľľom ktorých je zmierniom ktorých je zmierniťť rozdiel medzi rozdiel medzi výchovnovýchovno--vzdelvzdeláávacom invacom inšštittitúúciou aciou a žživotom ivotom spolospoloččnosti.nosti.

♦♦ VyuVyužžííva sa najmva sa najmää v Nadv Nadáácii cii šškola dokorkola dokoráán, ale kus n, ale kus zzáásluslužžnej prnej prááce vynaloce vynaložžili ili ďďalalššie profesijnie profesijnéémimovlmimovláádne organizdne organizáácie.cie.

Otvorené učenie♦♦ KK zzáákladným charakteristikkladným charakteristikáám otvorenm otvorenéého uho uččenia enia

patrpatríí otvorenosotvorenosťť pre aktpre aktíívnu, samostatnvnu, samostatnúú prpráácu cu žžiakov, otvorenosiakov, otvorenosťť výuvýuččby, t. j. pre integrby, t. j. pre integrááciu ciu aa spoluprspolupráácu medzi jednotlivými predmetmi cu medzi jednotlivými predmetmi aa otvorenosotvorenosťť vovočči prostrediu i prostrediu –– rodine, spolorodine, spoloččnosti.nosti.

♦♦ OtvorenOtvorenéé uuččenie umoenie umožňžňuje uje žžiakom rôzne pracovniakom rôzne pracovnéétempo, podporuje ich ztempo, podporuje ich zááujmy, potreby ujmy, potreby komunikkomunikáácie acie a pohybu. Významnpohybu. Významnéé je spoloje spoloččnnééplpláánovanie aktivnovanie aktivíít, nt, nááplne prplne prááce ace a ččasových asových rozvrhov. rozvrhov. ŽŽiaci pracujiaci pracujúú individuindividuáálne alebolne alebovv skupinskupináách.ch.

Televízna a filmová výučba♦♦ TelevTelevíízna a filmovzna a filmováá výuvýuččba je chba je cháápanpanáá ako ako

komplexnkomplexnáá metmetóóda, ktorda, ktoráá umoumožňžňuje auje a uuľľahahččuje uje žžiakom dosiahnuiakom dosiahnuťť stanovenstanovenéé výchovnovýchovno--vzdelvzdeláávacie ciele.vacie ciele.

♦♦ Predstavuje Predstavuje ššpecifickpecifickéé vyuvyužžitie foriem a technitie foriem a techníík k televtelevíízneho mzneho méédia vo výchovnodia vo výchovno--vzdelvzdeláávacom vacom procese.procese.

♦♦ Sprostredkuje a Sprostredkuje a úúččelne elne šštrukturujetrukturuje uuččivo tak, aby ivo tak, aby sa dosiahli optimsa dosiahli optimáálne edukalne edukaččnnéé ciele, na princciele, na princíípe pe magnetickmagnetickéého zho zááznamu obrazovznamu obrazovéého a zvukovho a zvukovéého ho signsignáálu. lu.

Televízna a filmová výučba♦ Televízna a filmová výučba otvára možnosti

sprostredkovať pohybové javy, zmeny, rast, montáž, pracovné činnosti, simultánnu prezentáciu javov, javy, ktoré nemôžeme priamo pozorovať –vzdialené, vzácne, neprístupné, nebezpečné.

♦ Vhodne organizovaná televízna a filmová výučba vyvoláva u žiakov také aktivity ako je pozorovanie, predstavy, motivuje ich, citovo ovplyvňuje, spôsobuje zmeny v postojoch a chovaní.

Televízna a filmová výučba

♦ Je však potrebné, aby filmy boli už tvorenés výchovno-vzdelávacím cieľom. Televízna a filmová výučba vniesla do vzdelávacieho procesu reálnu možnosť vizualizácie rôznych učebných obsahov.

♦ Je potešiteľné, že sa rozmáha amatérska tvorba rôznych záznamov, ktoré sa využívajú na doplnenie a spestrenie tradičnej výučby. Dokonca sa vymedzuje tzv. mediálnu pedagogiku.

Hypnopédia

♦♦ Slovom Slovom hypnophypnopéédiadia sa oznasa označčuje proces výuuje proces výuččby, by, ktorý prebieha vktorý prebieha v stave hypnotickstave hypnotickéého spho spáánku na nku na zzááklade sugestklade sugestíívneho pôsobenia. vneho pôsobenia.

♦♦ HypnopHypnopéédiadia patrpatríí medzi komplexnmedzi komplexnéé vyuvyuččovacie ovacie metmetóódy. Postupy tejto metdy. Postupy tejto metóódy vydy vyžžadujadujúú zvlzvlášáštne tne podmienky, podmienky, ččo so súú dôvody preto, dôvody preto, žže ve v bebežžnej nej šškolskej praxi je metkolskej praxi je metóóda da ťťaažžko realizovateko realizovateľľnnáá. . VyuVyužžííva sa vva sa v niektorých jazykových kurzoch pre niektorých jazykových kurzoch pre dospelých. dospelých.

Hypnopédia♦♦ ĽĽudský mozog produkuje vlny delta sudský mozog produkuje vlny delta s vlnovou vlnovou

ddĺžĺžkou do 4 Hz, vlny kou do 4 Hz, vlny thetatheta ss vlnovou dvlnovou dĺžĺžkou od 4 kou od 4 do 7 Hz, vlny alfa sdo 7 Hz, vlny alfa s vlnovou dvlnovou dĺžĺžkou od 7 do 14 Hz kou od 7 do 14 Hz a vlny beta s vlnovou da vlny beta s vlnovou dĺžĺžkou od 14 do 30Hz. kou od 14 do 30Hz. VV bdelom stave prevlbdelom stave prevláádajdajúú vlny beta, vvlny beta, v spspáánku sa nku sa striedajstriedajúú vlny alfa, delta avlny alfa, delta a thetatheta. . ČČíím je frekvencia m je frekvencia ninižžššia, tým ia, tým ľľahahššie mozog prijie mozog prijííma podnetyma podnety.

♦♦ HypnopHypnopéédiadia vyuvyužžííva pre uva pre uččenie tzv. REM fenie tzv. REM fáázu zu spspáánku alebo hladinu alfa, ktornku alebo hladinu alfa, ktoráá sa vyznasa vyznaččuje uje rýchlym sledom vrýchlym sledom vĺĺn on o frekvencii 13 Hz.frekvencii 13 Hz.

Pracovné listy

Pracovné listy♦ Pracovné listy a pracovné zošity sú moderné

materiálne didaktické prostriedky, ktoré sa používajú pri výučbe geológie. Sú prostriedkom zefektívnenia výchovno-vzdelávacieho procesu a obohacujú prácu učiteľa so žiakmi.

♦ Slúžia ako pomôcka pri samostatnej i skupinovej práci žiakov, vedú žiakov k tvorivému prístupu k učebnej látke, podnecujú ich motiváciu o učivo, zvyšujú kvalitu a trvácnosť vedomostí a zručností, dávajú možnosť rozvíjať samostatnosť a tvorivémyslenie.

Pracovné listy♦ Metóda pracovných listov vedie pri porovnaní

s tradičnou učebnicou a žiackym zošitom k efektívnejšiemu využitiu vyučovacej hodiny, najmä tým, že materiál potrebný na prácu žiakov je spracovaný a žiak sa venuje ihneď vlastnej práci pri riešení úloh.

♦ K efektívnejšiemu využitiu času prispievajú aj tým, že úlohy s rozdielnou náročnosťou na intelekt žiakov umožňujú, aby celú hodinu pracovali všetci žiaci bez rozdielu schopností a nadania.

Záver♦ Ani tieto inovácie vyučovania nie sú „všeliekom“

a nezabezpečujú samé osebe vynikajúce výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu.

♦ Pri uplatňovaní novších koncepcií rozhodujúcu úlohu zohráva učiteľ a štýl jeho práce so žiakmi. Netreba ani pripomínať, že v pedagogickej praxi je potrebné striedať viaceré koncepcie.

♦ Preferovanie len jednej metódy by viedlo k nezáujmu zo strany žiakov, stala by sa samozrejmou, nepodnecovala by žiakov do aktívnej činnosti. Treba si uvedomiť, že ich využívanie je časovo náročné a tiež náročné na prípravu učiteľa.

turanova@fns.uniba.skturanova@fns.uniba.sk

Ďakujem za pozornosť!