VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE

INOVÁCIE PROSTREDNÍCTVOM INFORMAČNÝCH

A KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

2010 Walter Mischnák

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE

INOVÁCIE PROSTREDNÍCTVOM INFORMAČNÝCH

A KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Bakalárska práca

Študijný program: Znalostný manaţment

Pracovisko: VŠM, Bratislava

Vedúci záverečnej práce: prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD.

Bratislava 2010 Walter Mischnák

4

Obsah

Obsah......................................................................................................................................4

Zoznam skratiek a pojmov.....................................................................................................6

Poďakovanie...........................................................................................................................7

0 Úvod....................................................................................................................................8

1 Produktivita informačných systémov..................................................................................9

1.1 Inovácie k zlepšeniu výkonnosti..........................................................................9

2 Kde hľadať nové nápady ?................................................................................................11

2.1 Málo talentov, alebo veľa prekáţok...................................................................11

3 e-Learning a virtuálne univerzity......................................................................................12

3.1 Má význam zavádzať e-learnig?.........................................................................12

3.2 Dnešný pohľad na e-Learning............................................................................13

3.3 Digitálne kniţnice...............................................................................................14

4 Software pre udrţanie sa? (ERP, ECM systémy)..............................................................15

4.1 Minulosť a zavádzanie ERP...............................................................................16

4.2 ERP systémy ako ich poznáme dnes..................................................................17

4.3 Trendy vo vývoji podnikových informačných systémov...................................18

4.4 Toky dokumentov sú zdĺhavé a neprehľadné? (ECM systémy).........................18

4.5 Problémy s prácou s dokumentmi......................................................................19

4.6 Východisko v podobe ECM...............................................................................19

4.7 Zo začiatku vyššie náklady..........................................................................20

5 Cloud Computing, alebo „Výpočtové mračno“................................................................20

5.1 Virtualizácia a Cloud Computing.......................................................................21

5.2 Charakteristika systému Cloud Computing........................................................21

5.3 Kde všade je moţné nasadiť Cloud Computnig?...............................................22

5.4 Cloud Computing a výzvy v roku 2010.............................................................22

6 Obchodovanie cez internet „E-Commerce”......................................................................23

6.1 Ako funguje E-Commerce?................................................................................24

7 M-Commerce.....................................................................................................................24

7.1 Čo treba urobiť?..................................................................................................25

7.2 Budúcnosť M-commerce....................................................................................25

7.3 WIFI prostredníctvom SIM karty.......................................................................25

5

8 Zdravotníctvo a inovácia prostredníctvom tabletu Toughbook CF-H1............................26

8.1 Vyuţitie lekármi aj sestričkami..........................................................................26

9 Elektronické zdravotníctvo (e-Health)..............................................................................27

9.1 Rozčlenenie elektronického zdravotníctva.........................................................28

9.2 Významné e-health aplikácie.............................................................................30

9.2.1 Národný zdravotnícky portál (NZP)..........................................................30

9.2.2 E-Prescription...................................................................................30

9.2.3 Elektronické zdravotné záznamy...............................................................31

10 Záver................................................................................................................................32

Čestné vyhlásenie.................................................................................................................34

Zoznam tabuliek...................................................................................................................35

Zoznam pouţitej literatúry...................................................................................................36

Abstrakt................................................................................................................................40

Abstract................................................................................................................................41

6

Zoznam skratiek a pojmov

brainstorming – účelom brainstormigu je nachádzať nové myšlienky, alebo nápady

commerce – anglický názov „obchod“ alebo „obchodovanie“

EDGE – podobné ako GPRS, ale rýchlejší prenos dát

EHR- elektronické zdravotné záznamy (electronic health record)

flash disk – veľkokapacitné médium, na ktoré je moţné ukladať rôzne dáta

GPRS – v mobilnej sfére slúţi na prenos dát

grid computing – vysoký počet zdrojov (počítačov) spojených na vyriešenie určitého

problému

hotspot – priestor, kde je prístup k internetu pomocou bezdrôtovej siete

hot-swap lilion – batéria, ktorá je oproti klasickej rýchlo vymeniteľná

internetový traffic – znamená mnoţstvo prenesených dát

online – prostredníctvom internetu

PayPal – medzinárodný platobný systém umoţňujúci posielanie a prijímanie peňazí medzi

inými PayPal účtami

SIM karta – obsahuje čip, na ktorom je uloţené telefónne číslo a slúţi k identifikácii

účastníka

smartphone – druh mobilného telefónu, na ktorom je nainštalovaný operačný systém

tablet – zariadenie so špeciálne upraveným operačným systémom na prevádzku pomocou

pera alebo prstom

teleworking – práca vykonávaná pre zamestnávateľa z domáceho prostredia

upgrade – zlepšenie, aktualizácia

virtualizácia – zmena fyzického stavu na softvérový stav

Wi-Fi – bezdrôtové prenášanie dát alebo pripojenie k internetu

wifi modul – hardvér umoţňujúci bezdrôtový prenos dát

3G – pomocou 3G siete je moţné prenášať hlas zároveň s prenosom iných dát

7

Poďakovanie

Ďakujem prof. RNDr. Jozefovi Hvoreckému, PhD.

za cenné rady a odborné vedenie pri

vypracovávaní mojej bakalárskej práce.

8

0 Úvod

Viete si predstaviť, ţe pred niekoľkými rokmi ľudia ku komunikácií pouţívali len

pevné linky bez moţností mobilných telefónov? Tí, čo naozaj potrebovali k práci

komunikovať v reálnom čase, tak pouţívali vysielačky, ktoré mimochodom, pouţívajú

dodnes. Neubehlo ani pár desaťročí, ktoré sú zvyčajne potrebné v iných oblastiach,

a máme tu dnes mobilné telefóny na úrovni počítačov s funkciami, s ktorými máme

neuveriteľné moţnosti.

Prečo ale spomíname mobilné telefóny hneď v úvode? Práve mobilné telefóny sú

vynikajúci príklad ako znázorniť rýchlosť vývoja informačných technológií.

Lenţe mobilné telefóny sú len zlomok z toho, čo sa udialo na poli informačných

a telekomunikačných technológií za posledné roky.

Všeobecne pojem informačné systémy je v dnešnom svete niečo tak komplexné, ţe

je skoro nemoţné skúmať celú problematiku, a preto sa budeme v práci zaoberať hlavne

vývojom inovácií v oblasti informačných technológií, či má význam prudko inovovať, ako

informačné technológie vplývajú na ekonomiku, ako nás ovplyvnili, najznámejšie projekty,

a kde všade ich môţeme a budeme vnímať.

Určite si kladiete otázku, prečo práve informačné technológie. Je to dané dnešným

trendom a vývojom, ktorý isto napreduje týmto smerom a len ťaţko uveriť, ţe

v budúcnosti to bude inak.

Kaţdého z nás sa nejakým spôsobom dotýkajú nové technológie, či uţ ide

o informačné systémy, komunikačné technológie, alebo nové softwarové programy. Pred

niekoľkými rokmi sme ani netušili, čo tieto slová znamenajú. Internet bol znamením

luxusu a nikto netušil, aká revolúcia nás čaká.

Politológovia a iní odborníci hovoria o „tretej civilizačnej vlne - je to zjednodušene

povedané, vlna informačných technológií, je to éra internetového prepojenia

a komunikácie na celkom inej úrovni, ako sme boli dosiaľ zvyknutí“ (Jurčík, 2006).

Táto výzva, s ktorou sa samotné firmy, spoločenstvá a predovšetkým samotní ľudia budú

musieť nejakým spôsobom vysporiadať, alebo ostanú medzi tými, ktorým sa nepodarilo

zaradiť do nového spoločenstva. Informačné systémy zavádzajú nové štandardy, a či

chceme alebo nie, stávajú sa skutočnou súčasťou kaţdého z nás.

V podstate všade okolo nás sa informačné technológie zavádzajú a stávajú sa

neoddeliteľnou „súčiastkou“ systémov vo finančníctve, sociálnej starostlivosti, súdnictve,

polície, bankového sektoru, rôznych štatistických úradov, armády, dokonca aj politiky.

9

Najvýznamnejšou oblasťou, kde sa informačné systémy začínajú vo veľkom

vyuţívať, je školstvo, zdravotníctvo a riadenie podnikov. Nové spôsoby výučby

a elektronické kniţnice prinášajú neuveriteľné moţnosti pre všetkých, a nehovoriac

o celoţivotnom vzdelávaní, ktoré je teraz pre mnoţstvo ľudí samozrejmosťou. Ako

povedal Bill Gates „informatizácia spoločnosti je cestou do budúcnosti“ (Gates)

1 Produktivita informačných systémov

Ţiadna téma informačných systémov nebola analyzovaná tak dôsledne, ako

produktivita informačných technológií. Rôzni experti na informačné technológie skúmali

problém, či obrovské investície do rôznych výskumov a inovácií majú vplyv na celkový

chod ekonomiky, či uţ pozitívny, alebo negatívny.

Termín „Productivity Paradox“, čo v preklade znamená „paradox produktivity“ bol

vyslovený svetoznámym ekonómom Robertom Solowwm, ktorý v roku 1987 získal

Nobelovu cenu za rozvoj ekonomického smeru. Uţ v roku 1987 výrokom „počítače vidíme

všade, len nie v štatistikách produktivity“ (Solow, 1987) začal pochybovať o význame

investícií do informačných technológií z dôvodu, ţe v polovici 70. rokov sa celková

produktivita spomalila a investície do inovácií neprinášali adekvátny úţitok. V minulosti

bolo spravených niekoľko štúdií, ktoré sa vyznačovali rôznymi pohľadmi na investície do

informačných technológií, a aký majú vplyv.

Podľa Mehdi Khosrow-Pour existujú tri spôsoby sledovania dopadu informačných

technológií na ekonomiku. Ide o makroekonomickú úroveň, špecificky aplikačnú úroveň

a podnikovú úroveň. Pre výskumníkov bola otázka prínosu investícií do informačných

technológií (IT) veľkým problémom. Avšak ţiadna štúdia nepotvrdila kladný alebo

záporný vzťah medzi informačnými technológiami a zvyšujúcou sa produktivitou.

Výskumníci sa dodnes snaţia rozlúštiť túto kontroverznú otázku.

1.1 Inovácie k zlepšeniu výkonnosti

Vo väčšine veľkých spoločností manaţment pevne verí, ţe inovácie sú

predpokladom k lepšej výkonnosti a konkurencieschopnosti. Podľa nedávneho McKinsley

globálneho výskumu, pribliţne 70 percent lídrov vo veľkých spoločnostiach hovorí, ţe

inovácie patria medzi ich najhlavnejšie priority. Avšak iba 36 percent top manaţérov si

myslí, ţe inovácie sú tým najhlavnejším, čo spoločnosť môţe robiť. Viac ako tretina top

10

manaţérov (najvyššia úroveň, viceprezidenti, atď.) si myslí, ţe inovácie sú súčasťou

vedenia tímov.

Na jednej veci sa ale všetci zhodujú a to, ţe najdôleţitejšou hnacou silou sú samotní

pracovníci a kultúra firmy.

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 1 nám znázorňuje výsledky prieskumu 722 opýtaných manaţérov

(senior). Respondenti mali moţnosť označiť viac moţností odpovedí. Odpovede „iné“

alebo „neviem“ boli vynechané. Aţ 64 respondentov určuje, kde sa zamerať na inovácie.

Graf pochádza z McKinsey výskumu inovácií z roku 2007.

11

2 Kde hľadať nové nápady ?

Tabuľka č. 2

Z tabuľky č. 2 môţeme vyčítať, ţe top manaţéri sú izolovaní od inovátorov v rámci

spoločnosti. Najčastejšie dostávajú nápady z externých zdrojov, ako sú diskusie so

zákazníkmi, dodávateľmi alebo partnermi.

2.1 Málo talentov, alebo veľa prekáţok

Často sa hovorí, ţe hlavnou úlohou popri procesoch inovácií je hľadanie tých

správne talentovaných ľudí. V McKinsey prieskume sa top manaţéri zhodujú v tom, ţe

nájdenie toho správneho inovátora je ich najväčší boj. Výskumy potvrdzujú aj to, ţe

manaţéri veľmi slabo motivujú týchto pracovníkov, pritom sami sú si vedomí dôleţitosti

inovácií.

Aţ 40 percent top manaţérov nemá dostatočný počet tých správnych pracovníkov.

Ďaleko viac top manaţérov tvrdí, ţe aktívne podporuje, aby sa organizácia učila z chýb,

a na druhej strane sú manaţéri, ktorí tvrdia, ţe kaţdá jedna chyba spôsobí váţne ujmy

v kariérnych postupoch.

12

3 e-Learning a virtuálne univerzity

Podľa Encarnação „tradičné univerzity budú hrať vedľajšiu úlohu vo vzdelávaní,

pretoţe nebudú schopné konkurovať svetovým aktivitám zdruţených virtuálnych univerzít,

či finančne, alebo kvalitatívne“ (Encarnação et al, 2003). Encamartov scenár predpovedá,

ţe študenti si budú vyberať svoje predmety, respektíve kurzy, z rôznych univerzít po celom

svete, čo im umoţní vybrať si ten najlepší moţný variant pre svoju výučbu.

Linda Darling-hammond zo Standfordskej Univerzity predpovedá, ţe vyučujúci,

podporovaní informačnými a telekomunikačnými technológiami, sa stanú „ľuďmi dneška“,

ako rôzni matematici, výskumníci a vedci. Vyučujúci prevezmú úlohu trénera a budú viesť

študentov k správnym zdrojom, prostriedkom a cestám k riešeniu problémov.

Na konci deväťdesiatych rokov „niekoľko univerzít v USA vytvorilo obchodné

spoločnosti, buď samy alebo v spolupráci s inými univerzitami, kultúrnymi inštitúciami, či

dodávateľmi elektronických riešení“ (Bang, 2006).

NY University investovala vyše 20 miliónov dolárov do New York University Online

a spolu s ďalšími pätnástimi univerzitami zaloţili Fathom, ale nepodarilo sa im spustiť e-

learningové kurzy. V USA sa našlo niekoľko ďalších univerzít, ktoré vloţili miliónové

investície do e-learning projektov, ale skoro všetky stroskotali. Existuje však jedna z mála

univerzít, ktorej sa podarilo úspešne zaviesť projekt, a tou je Univerzita of Phoenix. Podľa

odborníkov za úspech vďačí hlavne tomu, ţe sa zameriava na obchodný trh a zdravie.

Väčšina projektov skončila hneď na začiatku alebo po niekoľkých rokoch. J.Bang hovorí,

ţe „najdôleţitejšia lekcia, ktorú sme z Európskych virtuálnych univerzít a e-learningu

dostali je, ţe ţiadna z iniciatív nedosiahla dostatočnú ţivotnosť - nepreţijú, ak nebudú mať

podporu vlády“ (Bang, 2006).

Fabrizio Cardinali Giunti Interactive Labs v Taliansku na konferencii o e-Learningu

v Bruseli roku 2005 „charakterizoval vývoj e-Learningu koncom deväťdesiatych rokov ako

veľkú e-learningovú vlnu a jeho vývoj začiatkom tohto storočia ako tsunami e-learningu“

(Bang, 2006).

3.1 Má význam zavádzať e-learnig?

V roku 2001 OECD poznamenalo, ţe „napriek tomu, ţe sme v roku 1999 v

krajinách OECD na informačné a komunikačné technológie (IKT) pouţili 16 miliárd

amerických dolárov, nemáme ţiaden jasný dôkaz o tom, ţe investície do IKT z verejného

13

sektora vyústili do lepších výkonov učiteľov alebo študentov, ani o tom, ţe by zlepšili

kvalitu a prístup k vzdelávacím zdrojom v predpokladanom rozsahu“ (e-Learning. The

Partnership Challenge, 2001, s. 24).

Podľa viacerých vyjadrení nový spôsob výučby prostredníctvom IKT potrebuje

svoj čas na svoje objavenie. Podľa J. Banga vstúpili IKT do univerzít, ale len do oblasti

administrátorských sluţieb, či uţ ide o registrácie, prijímanie nových študentov alebo

platenia (Bang, 2006).

Podľa J. Bang sú skeptické správy prínosom a „vyzdvihujú zároveň všeobecnú dôveru k

pouţívaniu vzdelávacích technológií. Za hlavnú príčinu neúspechu e-learningu sa povaţuje

technologické zameranie a nedostatok kultúrnej špecifickosti“ (Bang, 2006).

Technologické novinky nikdy nebudú prospešné, keď samotní študenti a vyučujúci

s nimi nebudú vedieť pracovať.

Po niekoľkých neúspechov sa v roku 2003 konalo fórum, kde komisárka Redingová svojím

príspevkom uznala prospešnosť a pozitívne účinky online interakcie medzi ţiakom

a profesorom. Príspevok odhaľuje, ţe „moderné e-learningové riešenia dnes uznávajú

dôleţitosť učenia ako spoločenského procesu a ponúkajú moţnosti spolupráce s ostatnými

študentmi, výmeny učiva medzi sebou a pomoci od učiteľov, školiteľov a tútorov. Učitelia

a školitelia majú s vyuţitím hybridného prístupu k študentom (virtuálneho a osobného -

tvárou v tvár) opäť raz ústrednú úlohu. Prístup, v ktorom uţ nie sú jednoducho povaţovaní

za konzumentov vopred určeného obsahu e-learningu, ale ako editori, autori a

prispievatelia do učebného scenára, prispôsobeného kontextu“ (Redingová, 2003).

Redingovej príspevok poukazuje aj na to, ţe „úspech e-learningu závisí od pedagogického

rozvoja a ešte viac od včlenenia technológií do predchádzajúcich skúseností študentov“

(Bang, 2006).

3.2 Dnešný pohľad na e-Learning

Pojem e-learning je veľmi komplexný a popisuje vyuţitie IKT spojené s internetom

vo výučbe. Neexistuje jednotný pohľad na definíciu tohto pojmu, avšak väčšina sa

zhoduje, ţe „e-Learning je aplikácia informačných technológií pri vývoji, distribúcie

a riadení vzdelávania v organizácii“ (Pejša, dátum neznámy).

Výskum z Americkej Manaţérskej Asociácie potvrdil, ţe aţ 38 percent uchádzačov

o zamestnanie nemá dostatočné vzdelanie, preto mnoho firiem hľadá riešenia práve

14

v moţnostiach e-Learningu. Vzdelávanie pomocou e-Larningu zaručí dostatočnú efektivitu

s niţšími nákladmi a zasiahne väčší počet študentov.

3.3 Digitálne kniţnice

Digitálne kniţnice, či chceme, alebo nie, sa stali súčasťou našich ţivotov. Existuje

veľa skeptických pohľadov proti týmto kniţniciam, ale z nášho pohľadu názor

„uprednostňujeme radšej klasickú formu knihy pred elektronickou“ je podľa nás dávny

preţitok, ktorý dnes uţ nikto ani nevníma, iba malé mnoţstvo zarytých „nadšencov“.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo podporovať digitálne kniţnice. Jedným z nich je

ekológia. Denne vychádza vyše jedeného milióna kníh v tlačenej forme a v elektronickej

aţ vyše sedem miliónov. Číslo 7 miliónov nám zaručuje dostatočný počet informácií a na

druhej strane zas ekologické riešenie, keďţe knihy sú v elektronickej podobe.

Digitálne kniţnice ako pojem vníma mnoho ľudí ako obyčajnú digitalizáciu kníh,

avšak po dobu vývoja digitálnych kniţníc sa svojimi bohatými funkciami opierajú „o

moţnosti jemnejšej štrukturácie informácií v nových nástrojoch organizácie poznania v

elektronickom prostredí, ako ontológie, taxonómie, pojmové a tématické mapy. Na to

nadväzuje kontextové vyhľadávanie, adaptívne fazetové prezeranie a asociatívne algoritmy

hodnotenia relevancie“ (Steinarová, 2009)

Prvá digitálna kniţnica vznikla v roku 1971 a bol to projekt Gutenberg zaloţený

Michaelom Hartom (vtedajší študent) a jeho cieľom bola „digitalizácia, archivovanie a

bezplatné rozširovanie čo najväčšieho počtu kníh elektronickou cestou. Spočiatku bol

zameraný len na anglofónnu literatúru, postupne sa rozširoval o národné a jazykové

sekcie“ (Janovská, 2008). V dnešnej dobe obsahuje viac ako 20 000 voľne sprístupnených

titulov. V roku 1995 vznikol Amazon, kde sú dostupné knihy náhľadmi a dajú sa aj kúpiť

prostredníctvom internetového obchodu. V roku 2007 vznikla encyklopédia Citizendium

podobná Wikipédii, ale s tým rozdielom, ţe „Citizendium pracuje na podobnom princípe

ako Wikipédia, avšak autori podpisujú články svojím menom a vydávajú ich odborníci s

univerzitným vzdelaním, ktorí majú viac ako 25 rokov“ (Janovská, 2008).

Elektronické kniţnice ponúkajú okrem elektronických kníh aj sluţby „poskytované

prostredníctvom elektronickej pošty alebo formulárov vystavených na webovej stránke

kniţnice, pri ktorých referenčný pracovník odpovie na otázku poloţenú pouţívateľom do

stanoveného časového limitu (napr. 48 hodín)“ (Tamţe).

15

Tieţ poskytujú aj rozhovory medzi pracovníkmi a pouţívateľmi na princípe on line

hovorov (Skype) alebo chate (ICQ). Takisto aj sluţby, ktoré „slúţia referenčným

pracovníkom ako podpora pri odpovediach na otázky pouţívateľov a pouţívateľom zas ako

prvý informačný zdroj k ďalším referenčným sluţbám (archívy, FAQ, adresáre

hypertextov)“ (Tamţe).

Výskumy potvrdzujú, ţe „mladí ľudia v elektronickom prostredí uprednostňujú okamţité

riešenia, selektívnosť a spoluprácu s kolegami“ (Steinerová, 2009).

Na tabuľke č. 3 môţeme vidieť rozdiel medzi klasickou a elektronickou kniţnicou.

Na prvý pohľad je jasné, ţe v elektronickej získame informácie podstatne rýchlejšie.

Tabuľka č. 3

zdroj: VEGA 1/0222/09, Steinerová, 2009 (upravené podľa Silipigni Connaway 2008)

4 Software pre udrţanie sa? (ERP, ECM systémy)

V minulosti sa poţiadavky zákazníkov začali postupne zvyšovať a internetové

technológie začali prinášať nové moţnosti, ako tieto poţiadavky spĺňať.

Ţiadna organizácia si nemôţe dovoliť ignorovať nové moţnosti, ktoré so sebou

prinášajú technológie. Otázka je, ako dokáţe organizácia vyuţiť túto technológiu. Mnoho

organizácií nebolo úspešných v zavádzaní nových inovácií, avšak niektoré boli úspešné, aj

keď cesta za implementovaním bola koľkokrát veľmi komplikovaná.

Klasická knižnica

Vyžaduje trpezlivosť

Metavyhľadávanie (bibliografické)

Zložitosť

Logické, lineárne učenie

Zväčša text

Učenie od experta

Preferencie novodobých používateľov

Požiadavky tu a teraz

Plný text

Jednoduchosť

Multitasking, paralelné spracovanie

Vizuálne, auditívne, multimediálne informácie

Vyskúšam to sám

16

Dobré správy sú, ţe dnes existujú rôzne softvérové balíčky, ktoré prostredníctvom

informačných a komunikačných technológií umoţňujú spoločnostiam podporovať ich rast

a spĺňať stanovené ciele.

Na druhej strane sú „zlé správy“, ktoré nám hovoria, ţe samotné implementovanie

bude v budúcnosti oveľa náročnejšie na rýchlosť zavedenia.

4.1 Minulosť a zavádzanie ERP

V šesťdesiatych rokoch sa začali počítače vyuţívať spoločnosťami na

automatizáciu rutinných ekonomických činností, ako je napríklad vypočítavanie

výplatných pások. Samotná činnosť pre zamestnanca nebola komplikovaná, ale

prostredníctvom počítača sa táto činnosť mohla pre rôzne účely zopakovať viac krát

s vysokou presnosťou. Čiţe systém šetril čas a s ním spojené náklady. Postupne sa začalo

automatizovať aj na finančných oddeleniach, napríklad účtovné knihy, pohľadávky

a výdavky.

Hlavným účelom týchto systémov bolo, ţe počítače dokázali robiť túto prácu veľmi rýchlo,

bez chýb a za kaţdých podmienok. Tieto podmienky sú pre normálneho zamestnanca

ťaţko splniteľné. Ak je zamestnanec málo motivovaný, alebo sa jednoducho necíti dobre,

tak vtedy nastáva problém, ktorý dokáţe spoločnosť eliminovať prostredníctvom

počítačov.

Tieto softwarové inovácie mali na starosti „ľudia“ z firmy alebo rôzni externí

pracovníci. Išlo hlavne o to, ţe pre spoločnosť samotný počítač nemal ţiadnu hodnotu.

Zmena nastala aţ vtedy, keď programátor vytvoril software, s ktorým počítač dokázal

pracovať. Takţe kaţdá spoločnosť mala svoj vlastný unikátny software na automatizáciu.

V sedemdesiatych rokoch začali konzultanti a programátori rozmýšľať nad tým, či

neexistuje lepšia cesta. Zamýšľali sa nad tým, ţe princíp účtovníctva je v kaţdej

spoločnosti rovnaký, a tak vznikol nápad spraviť softvérový balík kompatibilný pre všetky

spoločnosti. Samozrejmosťou bola moţnosť presnej konfigurácie pre daný typ organizácie.

Pouţitie tohto typu komplexného balíčka ušetrilo spoločnostiam čas na inovácie

a zavádzanie nových riešení. Veľkou výhodou bolo to, ţe software bol otestovaný

a zbavený chýb. Mimo toho, pouţívanie tohto softwaru zapríčinilo, ţe rôzne talenty

dizajnérov, skúsených programátorov a databázových špecialistov začali svoje vlastné

projekty. Napríklad, piati zamestnanci IBM v Nemecku odišli, aby spustili svoju vlastnú

spoločnosť na finančný softvér v roku 1972. Spoločnosť SAP sa začala rozrastať a v roku

17

1999 predala svoje sluţby za viac ako 5 miliónov dolárov.

Začali vznikať rôzne iné spoločnosti s rovnakým zameraním. Vznikali nové balíčky

pre finančné a personálne oddelenia a takisto iné ekonomické aplikácie.

Balíčky boli modifikované uţ samotnými organizáciami. Tieto modifikácie spôsobili to, ţe

výrobca uţ nebol schopný technickej podpory pre klienta, keďţe software bol zmenený

samotným klientom.

Tento fakt zapríčinil, ţe spoločnosti zaoberajúce sa vyvíjaním softvérových

balíčkov, zmenili stratégiu a začali sa venovať tomu, čo vedeli najlepšie. Čiţe niektoré

vedeli lepšie naprogramovať softvér pre finančné oddelenie, a niektoré zas na personálne.

V roku 1980 Management Science of America (MSA) a MCCromick & Dodge boli

najuznávanejšími výrobcami pre finančný softvér.

V tej dobe organizácia mala tri balíčky od troch výrobcov. Nevýhoda bola, ţe tieto

balíčky nefungovali medzi sebou v reálnom čase, a takisto nemali jednu spoločnú

databázu, čiţe programátor musel tieto nedostatky odstrániť.

Počas nasledujúcich rokov výrobcovia museli kvôli stále sa vyvíjajúcim novým

technológiám zmeniť stratégiu. Začali svoj softvér vyvíjať na rôzne platformy, operačné

systémy a v neposlednom rade na databázové systémy.

Veľký prevrat nastal, keď výrobcovia začali integrovať svoje balíčky do jedného

komplexného. Týmto sa vyriešil problém komunikácie v reálnom čase a jednou spoločnou

databázou.

Pre deväťdesiate roky je „charakteristické rozširovanie aplikačných balíkov ERP.

Pridávaním funkcionalít a neustálym rozširovaním procesných oblastí systémov sa

formovali významní dodávatelia lokálnych aj globálnej úrovne, ktorí poskytovali

štandardizované aplikačné ERP balíky s parametrizovateľnou funkcionalitou“ (Kováč,

2009).

4.2 ERP systémy ako ich poznáme dnes

ERP systém je nástroj, ktorý riadi podnikové zdroje. Prepája „jednotlivé agendy

spracovávané v kaţdej firme, komplexne podporuje hlavné podnikové procesy a poskytuje

potrebné informácie vrátane nevyhnutných súvislostí“ (Filová et al., dátum neznámy).

Tieto systémy urobia z podnikových dát jednu veľkú databázu, ktorá je ďalej vyuţívaná

zamestnancami a softvérom.

Tak ako v minulosti, aj teraz sa musí kaţdý jeden systém upraviť špeciálne pre

18

kaţdú spoločnosť. Klasický ERP systém „vyuţíva k dosiahnutiu integrácie mnoţstvo

softwarových komponentov (modulov) a hardwarovú infraštruktúru“ (Tamţe).

Existujú „tri hlavné moduly, ktoré tvoria ERP a tieto moduly sú: výroba, prevádzka

a logistika, financie a účtovníctvo, personalistika a mzdy“ (Tamţe).

Dôvodom, prečo spoločnosti vyuţívajú tento softvér je to, ţe celková efektivita sa

zlepšuje, či uţ výroby alebo predaja. „ERP systémy dnes vyuţívajú nielen obchodné

podniky, ale tieţ neziskové organizácie, nevládne organizácie, štátne inštitúcie a iné veľké

subjekty“ (Tamţe).

4.3 Trendy vo vývoji podnikových informačných systémov

Je jasné, ţe softvér sa za posledné desaťročie dramaticky zmenil a trend rýchlo

vyvíjajúceho softvéru bude v ďalších rokoch len pokračovať. V kontraste „desaťročie sa

uzavrie s depresiou IT úrovne výdavkov v podnikoch, kontrakciou mnohých dodávateľov

ERP a neistotou ohľadom budúcnosti“ (Kováč, 2009).

Panorama Consulting Group predpovedá, ţe „projekty budú čeliť tlaku, aby preukázali, ţe

kaţdý dolár na investície do ERP systémov je oprávnený a vytvára solídnu návratnosť

investícií. Charakteristický bude nákup licencií, aţ keď je potrebné a váhanie investovať

do drahších pokročilých modulov podnikového softvéru“ (Tamţe). Taktieţ predpovedá, ţe

malé a stredné podniky budú mať viac príleţitosti na získanie softvéru na automatizáciu.

Z dôvodu recesie sa veľkí výrobcovia softvéru budú snaţiť presadiť a budú vyvíjať softvér

pre malé a stredné podnikanie.

Nepredpokladá sa, ţe výdavky na informačné technológie budú vyššie ako pred

recesiou, čiţe je to impulz pre dodávateľov softvéru, ale hlavne pre výrobcov, ktorí budú

musieť čeliť obrovskej konkurencii „súťaţ bola tvrdá pred recesiou a je ešte tvrdšia teraz.

Desiatky menších dodávateľov nemá zdroje na výskum a vývoj ďalších produktových

inovácií. Niektorí väčší predajcovia majú peniaze a dokonca nadobudli nové kapacity

prostredníctvom akvizície“ (Tamţe).

4.4 Toky dokumentov sú zdĺhavé a neprehľadné? (ECM systémy)

V súčasnej dobe sa počítače stávajú súčasťou nášho kaţdodenného ţivota.

V minulosti bolo známe, ţe administratívna činnosť, a jej veľké toky rôznych dokumentov

19

a dát sprevádzali problémy. Išlo hlavne o väčšie spoločnosti, kde je vysoký počet

dokumentov na „papierovanie“.

4.5 Problémy s prácou s dokumentmi

Väčšina dát spoločnosti je uloţená v rôznych databázach, alebo súboroch. Jedná sa

o „dokumenty prichádzajúce do podniku a následne v ňom kolujúce prostredníctvom

elektronickej pošty, dokumenty generované rôznymi subsystémami, najčastejšie ERP a

CRM, veľké mnoţstvo interných smerníc a predpisov, projektovej dokumentácie, faktúr a

iných účtovných dokladov, pričom väčšina z nich je nevyhnutná na činnosť firmy,

nehovoriac o riadení kvality a účtovných auditoch“ (Lacko, 2009).

V súčasnosti spoločnosti ukladajú svoje dokumenty do archívov v podobe kartoték.

O tomto spôsobe ukladania dokumentov sa dá povedať, ţe je neefektívny a zdĺhavý

pretoţe „zamestnanci, ktorí chcú s dokumentmi pracovať, musia pri kaţdej novej

poţiadavke klienta vypísať ţiadanku, ísť do archívu a prácne vyhľadať poţadované

dokumenty“ (Tamţe).

Dokumenty a ich „celý ţivotný cyklus predlţuje pracovné procesy a zniţuje

produktivitu, pracovné procesy nie sú automatizované, papierová forma dokumentov

neumoţňuje ich paralelné spracovanie a dokumenty nie sú dostupné kaţdému, kto s nimi

potrebuje pracovať“ (Tamţe).

4.6 Východisko v podobe ECM

Kaţdá spoločnosť potrebuje svoje procesy zefektívniť a zrýchliť, preto „vznikla v

oblasti podnikových informačných systémov samostatná kategória produktov s názvom

ECM, čo je skratka pre Enterprise Content Management“ (Tamţe).

Takýto softvér dokáţe spoločnostiam podstatne urýchliť prácu s dokumentmi, „firmám sa

oplatí uvaţovať o systémoch ECM v okamihu, keď toky dokumentov sú zdĺhavé a

neprehľadné, vyskytujú sa problémy s efektívnym vyhľadávaním a zdieľaním dokumentov

medzi organizačnými zloţkami“ (Tamţe). Hlavnou úlohou ECM riešenia je „vybrať

dokumenty z ich zdrojového umiestnenia, napríklad z počítačov, na ktorých vznikli, a

uloţiť ich vo vhodnej hierarchickej štruktúre do repozitára, ktorý sa na tieto účely v

systémoch ECM vyuţíva“ (Tamţe).

20

4.7 Zo začiatku vyššie náklady

Pri zavádzaní ECM systémov do spoločnosti treba rátať so zvýšenými nákladmi,

keďţe sa jedná o komplikovaný proces, kde sa treba pripraviť na „mapovanie či revíziu

procesov v rámci podniku, tvorbu potrebnej informačnej infraštruktúry, potreba

prispôsobenia systému zákazníkovi a v neposlednej rade na školenie pracovníkov“

(Weigner, 2008).

Podľa štatistík náklady na zavedenie systému sú niţšie, ako keby mala spoločnosť

ponechať klasickú formu archivácie. Štúdie spoločnosti IDC ukázali, ţe „návratnosť

nákladov na zavedenie systému je menšia neţ jeden rok a v päťročnom merítku je

návratnosť zhruba 400 percent“ (Tamţe). V prípade spoločnosti EDI Group systém im

zvýšil úspory aţ o 5 dolárov na dokument a spoločnosť Gartner vyhlásila, ţe ECM systém

jej priniesol aţ 40% úspor.

5 Cloud Computing, alebo „Výpočtové mračno“

Pojem „cloud computnig“ je vo svete známy pod niekoľkými názvami. Niektorí

pojem definujú ako „reinkarnácia tzv.grid computingu, iní veria, ţe to je virtualizácia IT,

a iní zasa spájajú, „cloud computning“ s pojmami ako Platform-as-a-Service (IaaS) alebo

Softvare-as-a-Service (SaaS)“ (Hluštík, 2009).

Definícií je niekoľko, ale vo všeobecnosti „je moţné chápať Cloud computing ako

vyuţívanie masívne škálovaných a virtuálne poskladaných IT zdrojov, ktoré sú uţívateľovi

sprístupnené prostredníctvom internetu na jeho poţiadanie (on demand), a to buď okamţite

alebo takmer okamţite (near real time), pričom úhrada sa realizuje iba za vyuţité zdroje

a sluţby (pay-per-use) a kapacitu zdieľa niekoľko zákazníkov“ (Tamţe). V podstate sa dá

povedať, ţe sa jedná o prenájom IT sluţieb. Na podobnom princípe, aj keď sa nedá

povedať, ţe sa jedná o podobný systém, funguje aj reklama pomocou systému „pay per

click“, čo znamená ţe „inzerent za reklamu platí aţ vo chvíli, kedy reklama zaúčinkovala -

teda v momente, kedy na ňu uţívateľ klikol“ (Autor neznámy).

Spoločnosť Gartner group definuje pojem „cloud computning“ ako „štýl

„computingu“, kde sa masívne škálovateľné a elastické IT zdroje poskytujú ako sluţba

externému uţívateľovi s vyuţitím internetových technológií“ (Hluštík, 2009).

21

5.1 Virtualizácia a Cloud Computing

Popri cloud computingu treba spomenúť aj virtualizáčné technológie, pretoţe sú

neoddeliteľnou súčasťou systému. Táto technológia umoţňuje „spustiť niekoľko

operačných systémov súbeţne a izolovane na jednom fyzickom serveri a dokáţu tak

vytvoriť ilúziu, ţe daný operačný systém beţí na danom fyzickom serveri osamote“

(Innova, 2009). V klasickom systéme, kde server pouţíva jeden druh operačného systému,

či uţ od Microsoftu alebo Linuxu, tak vo prostredí, ktoré je virtualizované „je moţné

spustiť viacero operačných systémov na jednom fyzickom serveri, čo nevyhnutne vedie k

vyššej vyuţiteľnosti hardwéru a má ďalekosiahle dôsledky pri návrhu a správe aplikácií

beţiacich v takomto prostredí“ (Tamţe).

5.2 Charakteristika systému Cloud Computing

Hlavnou črtou systému je jeho „ušitie na mieru“ poţiadavkám klienta. Medzi jeho

významné prvky patrí jeho elasticita, čo „umoţňuje dynamicky sa prispôsobovať záťaţi. V

prípade ţe prichádza veľa poţiadaviek na spracovanie, môţe sa zaalokovať dodatočný

výpočtový výkon a prichádzajúce poţiadavky sa rozdistribuujú medzi viacero výpočtových

uzlov. Pri poklese výkonu sa prebytočný výkon odoberie“ (Tamţe). Ďalšou

charakteristikou je jeho merateľnosť, ktorá podobne ako „v prípade iných verejných

sluţieb ako dodávka elektriny, či vody, cloud computing sluţby sú poskytované ako

merané sluţby pre koncových uţívateľov“ (Tamţe). Poslednou charakteristikou je

takzvaný „pay-as-you-go“ princíp, čo znamená, ţe klient zaplatí iba za mnoţstvo, ktoré

spotreboval. V tomto prípade sa môţe jednať o „výpočtový výkon, disková kapacita alebo

mnoţstvo prenesených dát, poprípade nejaká ich kombinácia“ (Tamţe).

Najzaujímavejšie na cloud computingu je to, ţe systém je veľmi flexibilný.

Niektoré úlohy, ktoré organizácia vykonáva pomocou informačných technológií „môţu

byť totiţ doslova sezónne a viazané na stanovený termín dokončenia – napríklad podanie

daňových priznaní na daňový úrad alebo prihlasovanie študentov do škôl na začiatku

semestra, mesačné spracovanie miezd a výdavkov v organizáciách, kvartálna analýza

obchodných výsledkov a pod. Väčšinu času sa tieto aplikácie a s nimi spojená

infraštruktúra vyuţívajú len veľmi obmedzene, ale na istý relatívne krátky čas si vyţadujú

výrazne zvýšenú kapacitu výpočtových zdrojov. Práve pruţnosť cloud computingu

umoţňuje prenajať si takúto kapacitu na istý čas“ (Jančovič, 2010). Cloud computnig

22

funguje na podobnom princípe ako dodávka elektrickej energie, „pokiaľ si dnes v

domácnosti pripojíme do elektrickej siete ďalšie zariadenie, jednoducho očakávame, ţe

budeme mať k dispozícii dostatok elektrickej energie na jeho prevádzku“ (Tamţe). Takéto

„očakávanie“ dostatočnej energie dostáva organizácia v podobe cloud computingu.

Jednoducho, ak organizácia potrebuje zvýšiť odber energie z hardvéru, tak by nemal byť

problém zo strany dodávateľa. Platby sa potom vykonávajú na základe dohody, a platí sa

len za vyuţitý výkon napríklad pamäte alebo procesora.

Spoločnosť Amazon „zašla v oblasti spoplatňovania niektorých cloud sluţieb

dokonca tak ďaleko, ţe ponúka úplne inovatívny model spoplatňovania, a to na báze akejsi

„burzy nevyuţitej kapacity“, ktorou v danom momente Amazon vo svojich dátových

centrách disponuje“ (Tamţe).

Dôleţitou charakteristikou cloud computingu je „schopnosť poskytovať cloud

sluţby nezávisle od geografickej lokality a typu koncového klienta (napr. tzv. tenký klient,

mobilné platformy a pod.) prostredníctvom inteligentných sietí“ (Tamţe).

5.3 Kde všade je moţné nasadiť Cloud Computnig?

Oblasti, kde sa cloud computing dá nasadiť, je pomerne dosť. Dá sa povedať, ţe

všade, kde organizácia vyuţíva počítače. Môţu to byť verejné oblasti (public cloud), kde

sú „verejne dostupné sluţby poskytované veľkými IT firmami, napríklad Amazon Web

Services“ (Tamţe). Súkromné oblasti, napríklad organizácie, pouţívajú tzv. privátne

mračno (private cloud). Jedná sa o „privátne vytvorené mračno napríklad vo veľkej

spoločnosti, ktorá nemôţe kvôli legislatívnym normám vyuţiť sluţieb verejných

poskytovateľov“ (Tamţe). Poslednou oblasťou je vládne mračno (government cloud),

ktoré čoraz „viac, hlavne v Amerike a Veľkej Británii, sa presadzuje koncept vládneho

mračna, ktorý by bol výhradne vyuţitý len pre štátne záujmy“ (Tamţe).

5.4 Cloud Computing a výzvy v roku 2010

V roku 2010 sa podľa R. Régelyho očakáva, ţe bude „veľký záujem najmä zo

strany beţných uţívateľov, malých a stredných podnikov. Veľké podniky a vlády príliš

záujmu neprejavia“ (Régely, 2010). Predpokladá sa zvýšenie príjmov za poskytovanie

sluţieb aţ na viac ako 80 miliárd a nárast dopytu aţ o 30%. Existujú dva pohľady na cloud

computing. Jedna skupina ľudí tvrdí, ţe sa cloud computing „momentálne nachádza na

23

vrchole, no čaká stále na lepšie prijatie beţných uţívateľov. Takéto prijatie má prísť od

dvoch do piatich rokov“ (Tamţe). Druhá zasa tvrdí, ţe sluţby poskytované

prostredníctvom informačných systémov sa majú rapídne zvýšiť. Predpokladá sa zvýšený

dopyt po cloud computingu beţnými uţívateľmi, čo môţe zapríčiniť výrazné zmeny na

trhu, keďţe doteraz vyuţívané média, ako napríklad DVD a flash disky, sa budú pomaličky

vytrácať. Vzrastať má „záujem o sieťové čipy resp. špeciálne serverové záleţitosti.

Internetový traffic má tento rok ešte väčšmi stúpať, niektoré siete budú v dôsledku väčšej

prítomnosti dát omnoho viac vyťaţené“ (Tamţe).

6 Obchodovanie cez internet „E-Commerce”

Pojem “E-Commerce” môţeme definovať ako modernú podnikateľskú činnosť,

ktorá prebieha pomocou internetu. Pojem pochádza z tradičného názvu obchodovania

„commerce“. Prívlastok „e“ znamená elektronické, čiţe prostredníctvom internetu

predávanie rôznych výrobkov, poskytovanie sluţieb, vymieňanie peňazí alebo informácií.

Celý proces predaja alebo nákupu je vykonaný elektronicky, bez fyzického kontaktu.

Vyuţíva sa pre „moţnosť sprostredkovania a zabezpečenia sluţieb pre podnikateľskú sféru

a beţných spotrebiteľov, ako aj pre ponuku priemyselných spotrebných predmetov cez

webové stránky na internete“ (Autor neznámy).

Podnikať online znamená elektronické obchodovanie, a existujú tieto základné

oblasti, v ktorých spoločnosti vykonávajú online obchodovanie:

B2B – znamená obchodovanie medzi spoločnosťami. Napríklad výrobca predáva svoje

produkty distribútorom a veľkoobchodníci predávajú maloobchodníkom. Ceny sa určujú

podľa veľkosti objednávky a zvyčajne bývajú prijateľne nastavené.

B2C – systém, ktorý je najviac známy. Jedná sa o predávanie produktov obchodníkmi

zákazníkom typicky prostredníctvom rôznych virtuálnych katalógov.

C2B – je to vzťah zákazníka k predajcovi. Môţe ísť napríklad o „spoluprácu spotrebiteľa

na aktivitách firmy vo vzťahu pracovnom (teleworking), alebo vo vzťahu poradenskom

(marketingové návrhy, platený brainstorming)“ (Delina et al, 2008).

C2C – jedná sa o systém obchodovania medzi koncovými zákazníkmi. V tomto prípade to

môţu byť rôzne aukcie alebo fóra, kde zákazníci nakupujú a predávajú vďaka rôznym

platobným metódam, ako je PayPal, ktorý im umoţňuje posielať a prijímať peniaze online.

Výborným príkladom je eBay aukcia, kde ľudia obchodujú uţ od roku 1995.

24

6.1 Ako funguje E-Commerce?

E-Commerce je o tom, ţe podnikanie je vykonávané cez internet. Návštevníci

prichádzajú na stránky spoločnosti a prezerajú si virtuálny katalóg produktov alebo sluţieb.

Ak sa zákazník rozhodne, ţe má o produkt záujem, môţe „vhodiť“ produkt do virtuálneho

košíka, v ktorom sa dajú produkty vymazávať alebo pridávať. Zákazník po kontrole

virtuálneho košíka prechádza do predbeţného zúčtovania, kde sa väčšinou dozvedá

konečnú sumu. Posledný krok, ktorý musia zákazníci absolvovať, je zadanie osobných

údajov ako adresa, meno, telefónny kontakt a metóda platenia, či poštou, prepravnou

spoločnosťou alebo osobne. Ak sú všetky informácie zadané, zvyčajne obchodníci

poţadujú potvrdenie objednávky prostredníctvom telefonického hovoru alebo e-mailu. Ak

je objednávka úspešne zaregistrovaná, obchodník pošle zákazníkovi objednaný produkt.

Metódy platieb sa líšia, pretoţe je na kaţdom obchodníkovi, akú metódu bude poskytovať.

Takisto to je aj s dopravou, keďţe okrem pošty a prepravnej spoločnosti existujú aj iné

spôsoby.dopravy.

Výhodou je aj to, ţe ak zákazník potrebuje nájsť určitý produkt, tak nemusí zdĺhavo

hľadať ako je to beţné v kamenných obchodoch, ale jednoducho napíše produkt do

vyhľadávania a behom pár chvíľ môţe nakúpiť. Ďalšiu obrovskú výhodu vidíme z

pohľadu zákazníka, a to, ţe ak spočíta čas a náklady na obstaranie produktov z kamenného

obchodu, tak nákup cez elektronický obchod vychádza oveľa lacnejšie. Jednak ušetrený

čas a druhá vec je tá, ţe ak býva zákazník v odľahlej časti krajiny, tak je preňho oveľa

jednoduchšie nakúpiť elektronickým spôsobom. Spoločnosti dokonca poskytujú svoje

produkty vlastným zamestnancom prostredníctvom vnútropodnikovej siete.

7 M-Commerce

M-Commerce je v skratke obchodovanie cez mobilný telefón. Tento systém

existuje uţ nejakú dobu, avšak stále nenadobudol u nás taký rozmach, ako by sa čakal.

V budúcnosti sa má všetko zmeniť a m-commerce sa bude tak rýchlo vyvíjať ako e-

commerce. Ide hlavne o to, ţe v Európe je trh obmedzený určitým technickými

problémami, a preto sa trh cez mobilné telefóny vyvíja veľmi pomaly.

25

7.1 Čo treba urobiť?

V prvom rade musia spoločnosti začať spolupracovať a vytvoriť efektívne a pre

zákazníkov atraktívne m-portály. Ďalším dôleţitým krokom je, aby najväčší výrobcovia

mobilných telefónov a technológií, ako je napríklad Motorola, Samsung, Nokia, Sony-

Ericsson a LG, začali vyrábať produkty s určitým štandardom pre m-commerce. Takisto

musí nastať určitý štandard v protokoloch pre komunikáciu s portálmi.

7.2 Budúcnosť M-commerce

Ako sme napísali v úvode, rozmach takéhoto obchodovania sa očakáva v najbliţšej

budúcnosti. V minulosti sme sa mohli stretnúť s nákupom zvonení a hier a vykonávaní

rôznych jednoduchých platieb. V dnešnej dobe nakupujeme rôzne softvérové vylepšenia

pre mobilné telefóny, ktoré beţia na operačných systémoch. Dobrým príkladom je

spoločnosť Apple a ich iPhone, ktorý je momentálne veľmi obľúbeným mobilným

telefónom. Ich politika spočíva v tom, ţe ak pouţívateľ má záujem o nejaké vylepšenie

v podobe softvérového upgradu, tak jedine od výrobcu Apple z jeho portálu. Vďaka

vzrastajúcej popularite smartphonov s bohatými a detailným webovými prehliadačmi a pre

zákazníkov ľahko pouţiteľnými klávesnicami sa začínajú rozširovať nákupy rôzneho

druhu. Okrem jedál sú to knihy, oblečenie a produkty, ktoré beţne nachádzame

v internetových obchodoch.

7.3 WIFI prostredníctvom SIM karty

V súčasnej dobe sa rozmýšľa o revolučnom nápade, ktorý by mohol priniesť

ľudstvu nové spôsoby pripojenia k internetu. Jedná sa o miniatúrny WIFI čip, ktorý by bol

implantovaný na SIM kartu „Telefónica a spoločnosť Sagem Orga na svetovom mobilnom

kongrese v Barcelone demonštrovali, ţe je to prakticky uskutočniteľné vďaka nevyuţitému

kúsku plastu, ktorý sa nachádza na kaţdej beţnej SIM karte“ (Michik, 2010).

Táto technologická novinka dostala názov „SIMFi“ a nebude priamo určená na

„surfovanie“ po internete, respektíve z mobilu nespraví „Wi-Fi príjmač“ „ale presne

naopak – premení mobil vo váš osobný hotspot. Celé to potom funguje tak, ţe mobil

presmeruje dáta z mobilnej siete do Wi-Fi kanálu a k tomu sa uţ dokáţe pripojiť

ľubovoľný prijímač ako počítač, mobil, alebo iné“ (Kůţel, 2010). Rýchlosti prenosu sú

26

závislé na schopnostiach daného mobilného telefónu, ale kaţdopádne technológia je

kompatibilná s GPRS, EDGE a 3G sieťami.

8 Zdravotníctvo a inovácia prostredníctvom tabletu Toughbook CF-H1

Spoločnosť Panasonic má na svojom konte niekoľko významných diel a medzi ne

patrí aj tablet vyvinutý v „spolupráci s lekármi a zdravotnými sestrami pre potreby

zdravotného personálu. Tomuto účelu je prispôsobený dizajn, ergonómia, zabudované

periférie, mechanická aj chemická odolnosť“ (Autor neznámy). Tablet svojím hardvérom

neohúri, ale z dôvodu potreby vysokej výdrţe batérie je koncipovaný pre svoje účely

dostatočne. Disponuje dvomi batériami „hot-swap“ s kapacitou, ktorá má na jedno nabitie

vydrţať 6 hodín, WIFI modulom pre bezdrôtovú komunikáciu, čítačku čiarových kódov

a dotykový displej s vysokým rozlíšením. Váha prístroja je na úrovní cca 1.5 kg

a manipuláciu pri práci uľahčuje ergonomický dizajn prispôsobený rukám a častému

prenášaniu.

Pre bezpečnosť je tablet vybavený čítačkou odtlačkov prstov, takţe bez problémov môţe

zariadenie vyuţívať viac pouţívateľov. Na jednom operačnom systéme sa nastavia

pouţívateľské kontá pre kaţdého, kto bude pracovať so zariadením, a takisto je moţnosť

zašifrovať zloţky, aby sa zabránilo úniku informácií.

Výhodu tabletu od Panasonicu vidíme v tom, ţe aj keď na trhu existuje mnoho iných

podobných, zároveň výkonnejších a lacnejších zariadení, je tento tablet vhodnejší

z dôvodu, ţe je priamo určený pre zdravotníctvo a je veľmi odolný proti otrasom, alebo

pádom aţ z dvoch metrov. Telo zariadenia je takisto odolné proti rôznym chemikáliám

a čistý povrch je moţné udrţovať aj liehom bez toho, aby sa poškodil. V neposlednom rade

je tu medzinárodná záruka a bohaté softvérové vybavenie, ktoré je na profesionálnej úrovni

priamo určené pre nemocnice.

8.1 Vyuţitie lekármi aj sestričkami

Pomocou tohto zariadenia má lekár prístup „k aktuálnej zdravotnej dokumentácii

(WiFi), vie sa pripojiť k sieti inej nemocnice (3G modem), vie identifikovať pacienta

(RFID reader), vie identifikovať podávané lieky a krvné konzervy (BarCode reader).CF-

H1 vie pomocou zabudovanej kamery urobiť potrebnú foto a video dokumentáciu a

obratom ju poslať napríklad na prípravu do operačnej sály“ (Tamţe).

27

Nemocnice môţu vytvárať svoje vlastné úloţiská dát, kde by databáza bola sprístupnená

všetkým doktorom a sestričkám. Ak by si chcel doktor nájsť kartu pacienta, v databáze by

ju veľmi rýchlo vyhľadal. Takisto ak by sa potreboval doktor presvedčiť o pacientových

alergiách na niektoré lieky, tak pomocou Wi-Fi a tabletu by mu to trvalo pár chvíľ.

Detská fakultná nemocnica v Košiciach spustila projekt „MOBILITA V

ZDRAVOTNÍCTVE - WLAN Onkológia v DFN Košice“. Lekári prostredníctvom Wi-Fi

dokáţu „z akéhokoľvek miesta oddelenia pristupovať k dátam pacientov, laboratórnym

výsledkom a ďalším údajom“ (Autor neznámy). Sú vybavení softvérom, ktorý kontroluje,

či pacient „neuţíva lieky, ktoré sa navzájom neznášajú“ (Tamţe). Zariadenie pomáha

obmedzovať chyby pri podávaní liekov, tým pádom šetrí čas a pacienti dostanú rýchlejšiu

starostlivosť.

9 Elektronické zdravotníctvo (e-Health)

Elektronické zdravotníctvo alebo e-health je relatívne nový pojem pre

zdravotníctvo, ale aj pre ostatných ľudí. Je to systém podporovaný prostredníctvom

informačných a komunikačných technológií a vystihuje to aj deklarácia, ktorá definuje

pojem ako „vyuţívanie moderných informačných a komunikačných technológií

v zdravotníctve s cieľom naplniť potreby obyvateľov, pacientov, lekárov, poskytovateľov

zdravotníckych sluţieb a tvorcov zdravotnej politiky“ (Ministerial Declaration, 2003, s. 1).

Niektorí ľudia si myslia, ţe sa jedná o zdravotníctvo alebo zdravotnú prax prostredníctvom

internetu.

Poskytuje virtuálnu interakciu medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotníckej

starostlivosti alebo „predávanie údajov medzi zdravotníckymi zariadeniami, osobnú

komunikáciu medzi pacientmi navzájom, alebo medzi zdravotníckymi odborníkmi“ (Autor

neznámy).

Elektronické zdravotníctvo môţe prispievať k záchrane ţivota a to tak, ţe lekári

majú k dispozícií informácie o pacientoch, ktoré môţu byť v niektorých prípadoch

nevyhnutné.

Okrem toho umoţňuje „regiónom prekonať bariéry vzdialenosti pri riadení a poskytovaní

zdravotnej starostlivosti, a preto je významným nástrojom vo vidieckych i mestských

oblastiach“ (Granström, 2010). Podľa Šagáta a kol. cieľom je „vytvoriť produkty, ktoré

umoţnia poskytovať kvalitnejšie, dokonalejšie, spoľahlivejšie, bezpečnejšie a dostupnejšie

zdravotnícke a sociálne sluţby všetkým zdravým aj chorým občanom nielen v materskej

28

krajine, ale aj v rámci únie s perspektívou štandardizovaných informačných procesov

a prekonania problémov, ktoré vyplývajú z rozmanitosti jazykového prostredia Európy“

(Šagát a kol., 2006, s3).

Na tabuľke č.2 si môţeme všimnúť vyuţitie potenciálu informačných

a komunikačných technológií v zdravotníctve. Hlavné prínosy e-health sú nové

technológie, zlepšenie produktivity a rýchlejší prístup k pacientom.

Tabuľka č. 4

zdroj: Centire.com, upravené podľa Mundier Jaroslav 2008

9.1 Rozčlenenie elektronického zdravotníctva

Elektronické zdravotníctvo je komplexný systém, ktorý sa člení na niekoľko

oblastí. Jednou z nich je tzv. „e-care“, čo znamená e-starostlivosť a zahŕňa „elektronicky

uľahčenú svojpomoc občanov, na diaľku podporované a monitorované preventívne

zdravotnícke programy, monitorovanie zdravia a biologických signálov na diaľku,

individuálny prípadový manaţment, elektronický nápomocný lekársky posudok,

29

elektronické zdravotné karty, odborné konzultácie na diaľku a vymieňanie informácií

medzi odborníkmi, obzvlášť poskytnutie iných názorov a pohľadov, pomocné zákroky

lekárov, on-line profesionálne zdravotné skupiny, komunikáciu pacientov s lekármi,

poskytnutie rýchlej zdravotnej sluţby a monitorovanie ţivotných funkcií pri nešťastiach

ako zemetrasenia, záplavy, havárie lietadiel, atď., prístup k elektronickým zdravotným

záznamom a ich aktualizovanie, poskytovanie správnych informácií v správnom čase

správnej.osobe“.(Kuboveová,2008).

Ďalšou oblasťou je „e-learning“, kde samotné učenie obsahuje „vzdelávanie

pacientov o preventívnej starostlivosti a liečení chorôb, diaľkové vzdelávanie, rozvoj a

monitorovanie zdravotných odborníkov, prístup k vysokokvalitným zdravotným

informáciám vrátane súčasnej literatúry, prístup k medicíne zaloţenej na dôkazoch,

poskytnutie preventívneho zdravotného vzdelania a zdravotných výskumných sluţieb“

(Tamţe).

Medzi ďalšie oblasti patri tzv. „e-surveillance“. V preklade tento pojem znamená

„e-dohľad“, a jeho súčasťou je „verejné zdravie a správy o povinne hlásených/nákazlivých

chorobách, epidemiologické analýzy v reálnom čase, zhromaţďovanie elektronických

zdravotných informácií, analyzovanie a podávanie správ, výskum a elektronické štatistické

zdravotné analýzy, monitorovanie zdravotných dôsledkov prírodných alebo človekom

spôsobených katastrof a vojen, monitorovanie pre účely zachovania mieru“ (Tamţe).

Poslednou oblasťou do ktorej elektronické zdravotníctvo zasahuje je „e-administration“, čo

znamená elektronická administrácia a zahrňuje „nákupy zdravotných produktov pre

pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (recepty, okuliare/kontaktné šošovky,

atď.), zúčtovanie a správa údajov na podporu zdravotných procesov vrátane financovania a

odškodňovania, zhromaţďovanie a podávanie správ o administratívnych údajoch, vrátane

kvality/výkonu, lekárskych výsledkov atď.“ (Tamţe).

Tieto všetky oblasti sú podporované a vyuţívané výlučne prostredníctvom informačných

a komunikačných technológií.

30

9.2 Významné e-health aplikácie

V tejto časti sa budeme zaoberať základnými aplikáciami v elektronickom

zdravotníctve.

9.2.1 Národný zdravotnícky portál (NZP)

Portál slúţi na „jednotný vstupný bod na internete na získanie širokého spektra

zdravotníckych informácií pre laickú aj odbornú verejnosť“ (Koncepcia rozvoja

informačnej sústavy zdravotníctva, 2005, s. 9). Umoţňuje, aby mali občania prístup

k rôznym informáciám týkajúcich sa zdravia, a prípadne, aby mohli svoje problémy

konzultovať.

9.2.2 E-Prescription

Tento pojem je podľa Krchňáka a Sukeľa „komplex softvérových nástrojov,

štandardov a hardvérových technológií, ktoré umoţňujú elektronickú (bezpapierovú)

výmenu údajov v reťazci lekár (ambulantný či nemocničný) – lekáreň (verejná alebo

nemocničná) – zdravotná poisťovňa - archív údajov (štatistika)“ (Krchňák, Sukeľ, 2006, s.

5). Pomocou tohto systému lekár dokáţe poslať poţiadavku na vydanie liekov behom

krátkej chvíle, dokonca ešte skôr, ako pacient odíde z ambulancie.

Okrem toho, ţe systém reguluje rôzne falšovania receptov, pomáha lekárnikom

ušetriť aţ 40% času, ktoré strávia pri administratívnej činnosti. V súčasnosti musí lekárnik

opísať do elektronickej podoby celý recept. Takisto sa ukladajú informácie vo forme

„zaznamenania predpísaných liekov (elektronická lieková kniţka), kontrolu na neţiadúce

účinky, kontraindikácie, autentifikáciu a autorizáciu údajov a tieţ ich archiváciu a

štatistické vyhodnocovanie“ (Kuboveová, 2008).

Cieľom elektronickej preskripcie je: „komplexný manaţment farmakoterapie

pacienta, ekonomické úspory, dynamická kontrola údajov (napr. neţiadúce účinky,

kontraindikácie, predávkovanie), post-event spracovanie údajov pre štatistické účely

(lieková politika, farmakoekonomika), hľadanie nových funkcií a vyuţitia systému“

(Krchňák, Sukeľ, 2006, s. 14).

31

9.2.3 Elektronické zdravotné záznamy

Elektronické zdravotné záznamy sa vo svete označujú aj ako EHR (Electronic

health record). Podľa Lindhardta sú elektronické záznamy „medicínsky záznam alebo iná

informácia v súvislosti s minulosťou, súčasnosťou, alebo budúcnosťou klinického alebo

mentálneho zdravotného stavu pacienta a súvisiacimi okolnosťami, ktorá je uloţená v

prostriedkoch výpočtovej techniky (v počítači). Táto informácia môţe byť prenášaná,

uchovávaná, uloţená, prijímaná, sprostredkovaná, vyhľadávaná, spojená a prezentovaná

multimediálnymi prostriedkami s cieľom zabezpečovania zdravotnej starostlivosti a

sluţbami, súvisiacimi so zdravotnou starostlivosťou“ (Lindhardt, 2006, s. 5).

Záznamy sú zloţené z rôznych dokumentov, ako sú „výsledky rozborov a testov,

lekárske správy, nálezy, snímky, posudky, prepúšťacie správy, potvrdenia a ďalšie

doklady“ (Mundier, 2008). Súčasný stav archivácie záznamov je zdĺhavý, časovo náročný

na vyhľadávanie informácií, komunikácia medzi subjektmi je taktieţ zdĺhavá. Pomocou

elektronických zdravotných systémov sa tieto nedostatky odstránia a „zrýchli sa aj

komunikácia medzi lekárňami a zdravotnými poisťovňami, vytvorí sa korektná dátová

základňa pre reportovanie a tvorbu štatistických prehľadov, či uţ pre potreby rezortu alebo

jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (Tamţe).

32

10 Záver

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo zhodnotiť vývoj inovácií prostredníctvom

informačných a komunikačných technológií. V práci sme sa venovali inováciám

v oblastiach, ktoré sa sústreďujú na riadenie podnikov, školstvo a zdravotníctvo z dôvodu,

ţe tieto oblasti boli najviac ovplyvnené informačnými a komunikačnými technológiami.

V prvej časti sme sa venovali vývoju inováciám v minulosti. Snaţili sme sa zistiť,

ako manaţment rôznych spoločností pristupuje k inováciám. Takisto sme sa snaţili

definovať paradox produktivity, ktorý bol v minulosti veľmi diskutovanou témou, pretoţe

v tej dobe nikto nevedel s istotou povedať, či investície do informačných technológií sú

rentabilné, respektíve, či má vôbec význam inovovať prostredníctvom informačných

a komunikačných technológií.

V druhej časti práce sme sa snaţili zhodnotiť a analyzovať oblasti, ktoré sú najviac

ovplyvňované informačnými a komunikačnými technológiami.

Prvou oblasťou bolo školstvo a učenie sa pomocou systému nazvaného „e-learning“.

Pomocou tejto inovácie, školstvo, ale aj organizácie, dokáţu ponúknuť študentom

komplexný systém na diaľkové štúdium prostredníctvom internetu, a rôznych iných

technológií.

Ďalšou oblasťou bol manaţment v podnikoch a ich riadenie pomocou informačných

technológií. Na riadenie podnikových zdrojov sa vyvinul systém ERP, ktorý spája

jednotlivé oddelenia organizácie do jednej veľkej databázy, čim sa zvýši efektivita

organizácie a poskytne jeden ucelený systém na spravovanie jednotlivých agend.

Na spravovanie veľkých tokov dokumentov a zároveň reguláciu veľkých počtov

archívov, spoločnosti vyuţívajú ECM systémy na manaţment dokumentov. Takisto ako

v ERP systémoch, tak aj ECM systém zredukuje čas potrebný na vyhľadávanie informácií.

Nedostatok výpočtového výkonu alebo potreba výkonu len v niektorých mesiacoch v roku,

zabezpečuje cloud computing, kde pomocou prenajatej výpočtovej techniky majú

organizácie sprístupnený dostatočný výkon alebo kapacitu.

Podnikateľská činnosť je v súčasnej dobe vo veľkej miere vykonávaná

prostredníctvom internetu. Či uţ ide o „e-commerce“ alebo „m-commerce“, v obidvoch

prípadoch je podnikateľská činnosť vykonávaná cez internet prostredníctvom rôznych

virtuálnych obchodov alebo katalógov.

33

Poslednou oblasťou, ktorej sme sa venovali, bolo zdravotníctvo. Táto oblasť je

podľa nášho úsudku najviac ovplyvnená informačnými a komunikačnými technológiami.

Pomocou rôznych inovácií majú pacienti rôzne moţnosti interakcie s lekármi alebo s inými

pacientmi. Okrem toho sú vyvinuté rôzne aplikácie, ktoré zjednodušujú prístup k lekárskej

starostlivosti a celkovo zjednodušujú ţivot ľuďom na celom svete.

34

INOVÁCIE PROSTREDNÍCTVOM INFORMAČNÝCH A KOMUNIKAČNÝCH

TECHNOlÓGÍ

Ja, Walter Mischnák, týmto prehlasujem, ţe som jediným a výlučným autorom tohto diela,

a ţe všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené.

Zároveň oprávňujem kniţnicu Vysokej školy manaţmentu v Trenčíne, aby dielo (Inovácie

prostredníctvom informačných a komunikačných technológií) zaarchivovala a sprístupnila

v tlačenej forme na prezenčné štúdium v oboch pobočkách. Pre digitálnu formu diela

udeľujem súhlas s publikovaním na internete

neudeľujem súhlas s publikovaním na internete

_______________________________________________________________ (podpis)

________________________________________________________________ (dátum)

35

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1...............................................................................................................................8

Tabuľka 2...............................................................................................................................9

Tabuľka 3.............................................................................................................................13

Tabuľka 4.............................................................................................................................26

36

Zoznam pouţitej literatúry

Janovská, D. 2008. Elektronické sluţby kniţníc – sluţby v ére internetu. [online]. 2008

[cit. 25 november 2009]. Dostupné na internete:

< http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib083/janovska.htm>

Buček, M.,Pástor, R. 2008. Informačno-komunikačné technológie a ich regionálny dopad

v SR. [online]. 2008 [cit. 22 november 2009]. Dostupné na internete:

< http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/bucek.pdf>

Jurík, L. 2006. Informačné a komunikačné technológie. In Euro Report Plus. [online].

2006 [cit. 22 november 2009]. Dostupné na internete:

<http://www.euroreportplus.sk/pdf/200606.pdf>

Pejša, J. 2003. e-learning - trendy, měření efektivity, ROI, případové studie [online]. 2006

[cit. 23 november 2009]. Dostupné na internete:

<http://www.kontis.sk/soubory/e-learning_trends_ROI.pdf>

Bang, J. 2006. Nový pohľad na e-learning. Splnili virtuálne univerzity a e-learning

očakávania?. [online]. 2006 [cit. 23 november 2009]. Dostupné na internete:

<http://www.elearningeuropa.info/directory/index.php?page=doc&doc_id=7778&doclng=

17>

Encarnaçao, L. 2004. A Change Process at German University – Innovation through

Information and Communication Technologies?. In Electronic Journal Of E-Learning.

[online]. 2004 [cit. 24 november 2009]. Dostupné na internete:

< http://www.wissenschaftsforum-saar.de/docs/2003-05-13-Szenario2005Deu.pdf>

Filová, D.,Mendrošová, K. 2009. Vyuţitie ERP systémov v logistickom reťazci. In

Logistický monitor [online]. 2009 [cit. 10 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://www.logistickymonitor.sk/images/prispevky/erp-systemy.pdf>

Kováč, M. 2009. Trendy vývoja ERP systémov. In Transfer inovácií [online]. 2009 [cit. 10

február 2010]. Dostupné na internete:

37

< http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/14-2009/pdf/234-236.pdf>

Lacko, Ľ. 2009. Kedy potrebuje firma ECM. In IT News [online]. 2009 [cit. 11 február

2010]. Dostupné na internete:

< http://www.itnews.sk/tituly/infoware/free-clanky/2009-03-09/c81212-kedy-potrebuje-

firma-ecm>

Weigner, P. 2008. Přínosy ECM systémů pro správu dokumentů a obsahu jsou

jednoznačné. In IT Systems [online]. 2008 [cit. 11 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://www.systemonline.cz/sprava-dokumentu/prinosy-ecm-systemu-pro-spravu-

dokumentu-a-obsahu.htm>

Hluštík, M. 2009. Cloud Computning – reinkarnácia gridu, alebo nová paradigma?. In

eFocus [online]. 2009 [cit. 15 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://www.efocus.sk/images/uploads/23_25.pdf>

Autor nezamy. 2009. Čo je to cloud computing?. In INNOVA [online]. 2009 [cit. 15

február 2010]. Dostupné na internete:

< http://blog.innova.sk/2009/06/co-je-to-cloud-computing.html>

Janovič, R. 2010. Cloud computing – vzdialená budúcnosť alebo bezprostredná realita?. In

IT News [online]. 2010 [cit. 17 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://www.itnews.sk/temy/cloud-computing/2010-02-16/131959-iw-cloud-computing-

vzdialena-buducnost-alebo-bezprostredna-realita>

Régely, R. 2010. Cloud computing bude v roku 2010 kraľovať technológiám. In eTREND

[online]. 2010 [cit. 17 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://fwd.etrend.sk/fwd-internet/cloud-computing-bude-v-roku-2010-kralovat-

technologiam.html>

Autor neznámy. 2007. Elektronické obchodovanie. [online]. 2007 [cit. 18 február 2010].

Dostupné na internete:

< http://www.edukacia.rimava.sk/docs/Elektronicke_podnikanie.pdf>

38

Michlík, M. 2010. SIM karta pojme aj ďalší čip. Na wi-fi. In eTREND [online]. 2010 [cit.

18 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://fwd.etrend.sk/fwd-mobily/sim-karta-pojme-aj-dalsi-cip-na-wi-fi.html>

Kůţel, F. 2010. Telefónica přinese SIMkarty s Wi-Fi. In Mobilmánia [online]. 2010 [cit.

19 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://www.mobilmania.cz/clanky/telefonica-prinese-simkarty-s-wi-fi/sc-3-a-

1124610/default.aspx>

Autor neznámy. 2009. Toughbook CF-H1 – tablet s medical certifikátmi, pre lekárov a

sestry. [online]. 2009 [cit. 20 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://portal.sofos.sk/index.php?lang=&com=news&id=100>

Slančík, M. 2007. Detská fakultná nemocnica v Košiciach testuje moderné bezdrôtové

technológie. In INet [online]. 2007 [cit. 22 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://servis.inet.sk/clanok/4885-intel-detska-fakultna-nemocnica-v-kosiciach-testuje-

moderne-bezdr-otove-technologie>

Autor neznámy. 2009. Elektronické zdravotnictví (eHealth). In Zdraví EU [online]. 2009

[cit. 22 február 2010]. Dostupné na internete:

< http://ec.europa.eu/health-eu/care_for_me/e-health/index_cs.htm>

Autor neznámy. 2010. eHealth - zdravie na internete. In Euroactiv [online]. 2010 [cit. 23

február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/zoznam_liniek/ehealth---zdravie-na-internete>

KUBOVEOVÁ, K. 2008. Aktuálny stav elektronického zdravotníctva (E-Health) v EÚ a

SR: diplomová práca. Banská Bystrica : Ekonomická Fakulta, 2008. 22 s.

KUBOVEOVÁ, K. 2008. Aktuálny stav elektronického zdravotníctva (E-Health) v EÚ a

SR: diplomová práca. Banská Bystrica : Ekonomická Fakulta, 2008. 25 s.

39

Mundier, J. 2008. Slovenské zdravotníctvo štartuje eHealth. In Profini [online]. 2008 [cit.

25 február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.profini.sk/index.cfm?Module=Activeweb&Page=WebPage&s=slovenske_zdr

avotnic>

Autor neznámy. 2009. Slovak government launches eHealth. In The Slovak Spectator

[online]. 2009 [cit. 3 marec 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.centire.com/fileadmin/centire/user_upload/Aktuality/Centire_news/Media_Ar

chiv/bol2009_dec08.pdf>

Linhardt, P. 2006. Electronic health record solution for the health care in Slovakia.

[online]. 2006 [cit. 4 marec 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.nczisk.sk/buxus/docs/eHealth/studie/EHR_FS_SK.pdf>

40

ABSTRAKT

Téma: Inovácie prostredníctvom informačných a komunikačných technológií

Kľúčové slová: inovácie, informačné a komunikačné technológie

Študent: Walter Mischnák

Vedúci BP: prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD.

Témou bakalárskej práce sú inovácie prostredníctvom informačných

a komunikačných technológií s dôrazom na vývoj a efektivitu. Práca je rozdelená na

niekoľko častí. Prvá časť je o produktivite informačných technológií, či investície

vkladané do vývoja a výskumov majú význam, a kto v rámci inovácií hrá hlavnú úlohu.

Ďalšia časť práce sa venuje samotným inováciám a je rozdelená na školstvo, riadenie

podniku, obchod a zdravotníctvo. V časti školstvo sa práca venuje študovaniu

prostredníctvom virtuálnych univerzít, digitálnym kniţniciam, a aké výhody prináša

štúdium online. V časti, ktorá sa venuje riadeniu podnikov, ponúka rozbor inovácií, ako je

prenajímanie výpočtového výkonu prostredníctvom internetu a inovácie, ktoré dokáţu

kompletne automatizovať kaţdodenné agendy a riadenie podnikových zdrojov. V ďalšej

časti sa práca venuje obchodovaniu cez internet, kde práca poukazuje na rôzne modely

a oblasti obchodovania. Posledná časť práce zasahuje do oblasti zdravotníctva a venuje sa

elektronickému zdravotníctvu. Popisuje inovácie pre lekárov v podobe tabletu a významné

aplikácie v elektronickom zdravotníctve, ako je národný zdravotnícky portál, elektronické

predpisovanie liekov a elektronické zdravotné záznamy pacientov.

2010 Podpis študenta

41

ABSTRACT

Topic: Innovations based on information and communications technologies

Key words: innovations, information and communications technologies

Student: Walter Mischnák

Advisor: prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD.

The topic of this thesis is innovation using information and communication

technologies with an emphasis placed on the development and effectiveness. The thesis is

divided into several parts. The first part is about the productivity of information

technology, whether the investment put into research and development are important, and

who in whitin the frame of innovation plays a major role. The next part is devoted itself to

innovation and is divided into education, managing business, commerce and health service.

The education section is devoted to studying through virtual universities, digital libraries,

and what are the benefits of online study. In the section devoted to operating management,

offers an analysis of innovations, such as hiring computing power via the internet and

innovations that can completely automate the daily agency of business and management

business resources. The next part of the thesis is devoted to doing businesses via the

internet, where thesis mentions different patterns and areas of trading. The last part of the

thesis intervenes in health service and is dedicated to electronic health service. It interprets

innovation for doctors through tablet and significant applications in electronic health

service, such as national health portal, electronic prescriptions and electronic medical

records of patients.

2010 Signature of student