morfolÓgia a morfogenÉza rastlÍn i. 2020
TRANSCRIPT
MORFOLÓGIA A MORFOGENÉZA RASTLÍN I.2020
1
Homológia – rovnaký pôvod
orgánov alebo štruktúr
- možná rozdielna funkcia
Analógia – rovnaká funkcia
orgánov alebo štruktúr s
rozdielnym pôvodom
2
Procesy morfogenézy
- Genéza – vznik nového orgánu alebo tvaru
- metamorfózou existujúceho orgánu
- Redukcia – zmenšovanie existujúceho orgánu, až strata funkcie
- mutáciou alel
- abortácia – zaniknutie (krajný prípad redukcie)
- Atavizmus – znovuobjavenie zaniknutých štruktúr
- môže nastať pri supresorových mutáciách (potlačia existujúcu
mutáciu)
3
generatívne
orgányvegetatívne
orgány
stonka
list
koreň
kvet
plod
strobilus
4
STONKA
- Prvý pravý orgán cievnatých rastlín
vznik cievnych zväzkov a rozkonárenie
sporofytu -> vznik stonky
5
Rozkonárovanie
hemiblastické holoblastické
- vidlicovité
- apikálny meristém sa
delí na 2
- apikálny meristém tvorí
hlavnú vetvu, bočné
púčiky tvoria bočné vetvy
dichotomické monopódium sympódium
6
- umožňujú rozvádzanie vody a živín po prechode rastlín na súš
- dlhé bunky zoradené nad sebou, tvoria rúrky
- xylém – drevná časť cievneho zväzku, transport vody a minerálov z
koreňov nahor
- floém – lyková časť cievneho zväzku, transport produktov fotosyntézy z
listov nadol
Vodivé pletivá
typy cievnych zväzkov
7
- tvorí sa medzi primárnou BS a plazmatickou membránou v niektorých
rastlinných bunkách
- pridáva štrukturálnu podporu po prechode na súš
- v cievach, cieviciach, vláknach (všetko mŕtve bunky)
Sekundárna bunková stena
8
- pletivo, ktoré pozostáva z parenchýmu, vláken a cievnych elementov –
odumreté bunky so sekundárne hrubnúcimi BS
Xylém
a) cievice (tracheidy) b) cievy (trachey)
priečne bunkové steny rozpustené
- čiastočne - úplne
(perforované) 9
- sitkové elementy – živé bunky s degenerovaným jadrom, nehrubnú BS
- póry lemované kalózou (polysacharid)
Floém
a) sitkové bunky b) sitkovice
jadro
sprievodná
bunka
sitkovica
sitková
platnička
sitkovité
políčko
póry = rozšírenia
plazmodeziem
10
protostéla solenostéla eustéla
listová medzera
Stéla
- usporiadanie cievnych zväzkov v stonke
- xylém smeruje väčšinou dovnútra, floém von
dreň
11
protostéla
- X vnútri F, bez
listových medzier
sifonostéla
(stržňovitá protostéla)
– dreň vnútri X, bez
listových medzier
solenostéla
– dreň vnútri X, listové
medzery
eustéla
– X a F v cievnych
zväzkoch
usporiadaných v kruhu,
nemá pravé listové
medzery
ataktostéla
- roztrúsené cievne
zväzky 12
Druhotné hrubnutie
Kambium – delivé pletivo medzi xylémom a floémom
unifaciálne – produkuje len
sekundárny xylém – drevnaté
výtrusné
bifaciálne – produkuje sekundárny
xylém aj floém – drevnaté
semenné rastliny
13
Metamorfózy stonky
stonkové tŕne
podzemokpoplaz
stonková hľuza
podzemková
hľuza
stonkové
úponky
14
KOREŇ
zakorenenie sporofytu -> vznik pravého koreňa
pakorienky (rizoidy) na gametofyte
15
- prispôsobený na zakotvenie rastliny a absorbciu látok
- vo vodnom prostredí nebol potrebný, vyvíjal sa postupne s prechodom
na súš, prvé suchozemské rastliny ho ešte nemajú
Koreň
- diagnostické znaky:
- koreňová čiapočka
- koreňové vlásky
- endoderma
- endogénny vznik
bočných koreňov
(z pericykla alebo
endodermy)
16
- jedna vrstva buniek v koreni a niektorých podzemných stonkách
- reguluje vstup látok do vodivých pletív
Endoderma
Casparyho pásik
17
- symbiotická asociácia koreňov s rôznymi druhmi húb
- u mnohých (až takmer všetkých) cievnatých rastlín
- huba zväčšuje absorbčnú plochu pre vodu a minerály a zvyšuje
efektivitu absorbcie
- rastlina poskytuje hube fotosyntetické produkty
Mykoríza
endomykoríza ektomykoríza
18
Typy koreňov
hlavný – zakladá sa priamo v embryu
bočné – vyrastajú z hlavného
adventívne –
vyrastajú z inej
časti rastliny 19
Koreňová sústava
alorízia – hlavný + bočné korene
- dobré zakotvenie a absorbcia
hlbokej vody
homorízia – hlavný
koreň zaniká, vyvíjajú sa
iba bočné
- rýchla absorbcia
povrchovej vody
20
Metamorfózy koreňa
zásobný
koreň
barlovité korene
asimilačné korene
koreňová hľuza
haustórium
21
LIST
Vznik splošťovaním a
zrastaním telómov
z mezómov
vznikla listová
stopka a
žilnatina
22
Typy listov
mikrofyl – jednožilový list, vznikol iba z jedného mezómu s telómami
(niektoré plavúne) alebo redukciou makrofylu (napr. ihličnany)
makrofyl – list s rozkonárenými cievnymi zväzkami
- pterofyl (papraďovitý list) s otvorenou žilnatinou bez prepojení
- eufyl (pravý list) s prepojenými žilami
23
Postavenie listov na stonke
protistojné striedavé praslenovité prízemná ružica
24
Genetická špirála
- spája (striedavé) listy v
poradí, v akom vznikli
- ortostich – zvislý rad
listov nad sebou
25
Jednoduchý list (eufyl)
26
Delený list
27
Zložený list
28
perovito dlaňovito
odnožene
Typy zložených listov
párno
nepárno29
Kategórie listov – výtrusné rastliny
s rozlíšenou funkciou:
1) trofofyly – listy s vyživovacou funkciou, fotosyntetizujú
2) sporofyly – listy s rozmnožovacou funkciou, nezelené, nesú
výtrusnice
s nerozlíšenou funkciou – trofosporofyly
- zelené listy s výtrusnicami
- môžu byť na jednej rastline aj s trofofylmi
30
Kategórie listov – kvitnúce rastliny
z trofofylov
- zo sporofylov vznikli
tyčinky a piestiky
31
Typy výtrusníc
protoleptsporangiátnaeusporangiátna leptosporangiátna
- z viacerých pokožkových
buniek listu
- stena z 2+ vrstiev buniek
- otváranie priečnou
štrbinou (stomium)
- najstarší typ
- z viacerých pokožkových
buniek listu
- stena z 1 vrstvy buniek
- otváranie priečnou
štrbinou (stomium)
- náznak prstenca
- vznik z 1 pokožkovej
bunky listu
- stena z 1 vrstvy buniek
- prstenec (annulus) z
hrubostenných buniek,
slúži na otváranie a
vymršťovanie spór
32
– útvar, ktorý vznikol zrastením viacerých výtrusníc
Synangium
33
STROBILUS- usporiadanie sporofylov / trofosporofylov na konci stonky do
šiškovitého útvaru zhustením genetickej špirály
34
Zložený strobilus
- strobilus strobilov (strobilov...)
- redukciou môže vzniknúť útvar, ktorý sa podobá na jednoduchý
strobilus
35