optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov

Trnavský samosprávny kraj

Materiál na rokovanie Materiál č.: /2008/20

20. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva TTSK

v II. volebnom období

Optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja

Materiál obsahuje:

Návrh na uznesenie

Krycí list

Stanovisko Rady TTSK

Stanovisko komisie

Dôvodová správa

Materiál

Vypracoval: Štefan Murárik – riaditeľ sekcie verejnej

správy

06.05.2008

Prerokovala: Rada TTSK 25.06.2008

Predkladá: László Pék – predseda Komisie pre

školstvo, telesnú kultúru a kultúru

Preveril: Ing. Dušan Guťan – riaditeľ Úradu TTSK

Schválil: Ing. Tibor Mikuš – predseda TTSK

Trnava, 9. júla 2008

Strana 2 z 43

Návrh na uznesenie č. ....... /2008/20

Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja

1. b e r i e n a v e d o m i e

materiál „Optimalizáciu sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja“

2. s c h v a ľ u j e

úpravu sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl podľa bodu 4.

materiálu

3. u k l a d á

Úradu Trnavského samosprávneho kraja predloţiť na Ministerstvo školstva SR

ţiadosti o zmeny v sieti ako aj zabezpečiť realizáciu ostatných úloh vyplývajúcich z

Optimalizácie sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.

Hlasovanie č. ......

Za:

Proti:

Zdrţal sa hlasovania:

Nehlasoval:

Celkom:

Strana 3 z 43

Krycí list

k materiálu

„Optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných

škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja“

Materiál - „Optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja“ – predloţenie

a prerokovanie:

1. Porada vedenia dňa 10.06.2008

2. Komisia pre školstvo, telesnú kultúru a kultúru dňa 12.06.2008

3. Rada TTSK dňa 25.06.2008

4. Zastupiteľstvo TTSK dňa 09.07.2008

Štefan Murárik

riaditeľ

sekcia verejnej správy

V Trnave dňa 18.06.2008

Strana 4 z 43

Dôvodová správa

k materiálu

Optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov a siete

stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského

samosprávneho kraja

Materiál Optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov a siete stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja nadväzuje na optimalizáciu

počtu škôl ku dňu 31.08.2007 schválenú uznesením Zastupiteľstva Trnavského

samosprávneho kraja /TTSK/ č. 220/2007/13 zo dňa 04.07.2007 v nadväznosti na uznesenie

č. 180/2007/11 zo dňa 11.04.2007.

Vychádza z demografického vývoja populácie na základných školách, z dostupných

informácií o potrebách trhu práce, zo súčasného stavu na stredných školách a z analýzy

sústavy učebných a študijných odborov na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK.

Pri návrhu na ďalšiu optimalizáciu boli vzaté do úvahy tieto kritériá:

uplatnenie absolventov v praxi

profilácia školy (odbory), s dôrazom na proporcionálne zachovanie študijných a

učebných odborov v rámci potrebnej ponuky odborov pre ţiakov ZŠ a trhu práce

spolupráca škôl s rôznymi inštitúciami

odstránenie duplicitných odborov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja

Cieľom materiálu je postupná úprava sústavy študijných a učebných odborov tak, aby

zodpovedala súčasným i perspektívnym potrebám a moţnostiam TTSK, aby vytvárala

predpoklady pre ďalšiu postupnú optimalizáciu siete stredných škôl koncentráciou odborného

vzdelávania a prípravy do dostatočne zabezpečených a vybavených vzdelávacích stredísk

(pilotné školy, regionálne vzdelávacie centrá ), pri efektívnom vyuţití priestorových a

technických a personálnych kapacít siete škôl.

Materiál bol prerokovaný na Porade vedenia Ú TTSK, prešiel pripomienkovým konaním

odboru hospodárskej stratégie, odboru ľudských zdrojov a miezd a sekcie regionálneho

rozvoja. Materiál bol prerokovaný na Komisii školstva a telesnej kultúry a kultúry, na Rade

TTSK a predkladá sa na zasadnutie Zastupiteľstva TTSK.

V Trnave 26.06.2008

Vypracoval: Mgr. Mária Gašparíková, riaditeľka odboru školstva a telesnej kultúry

Predkladá: Štefan Murárik, riaditeľ sekcie verejnej správy

Strana 5 z 43

1. Úvod

Trvalým úsilím vzdelávacej politiky TTSK je, aby škola bola v regióne kultúrnym,

športovým a spoločenským centrom, aby prioritou bola realizácia práva na slobodnú

voľbu vzdelávacej cesty a v konečnom dôsledku vytvorenie podmienok pre kaţdého

jednotlivca úspešne sa uplatniť na domácom a európskom trhu práce. Jej konečným cieľom je vytváranie prostredia pre orientáciu na kvalitu, výkonnosť a

zodpovednosť voči spoločnosti a takých podmienok, ktoré stredným školám

v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK umoţnia obstáť v konkurencii v rámci regiónu, ale aj v

celej Slovenskej republike. Primeraná konkurencia v školstve /myšlienok, nápadov,

vedomostí a zručností,../ je jedným zo základných nástrojov na zvyšovanie kvality a

prosperity vzdelávania ako sluţby verejnosti.

Predkladaný materiál je v súlade s vy3šie uvedenými cieľmi, zohľadňuje aktuálnu

úroveň právnej úpravy vzťahujúcej sa k regionálnemu školstvu v podobe základných

dokumentov:

- Zákon o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ a o zmene a doplnení niektorých

zákonov schválený v NR SR dňa 22. mája 2008,

- Legislatívny zámer zákona o celoţivotnom vzdelávaní,

- Legislatívny zámer zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a

doplnení niektorých zákonov,

prihliada na prioritné úlohy Ministerstva školstva SR na roky 2006 - 2010 v oblasti

výchovy a vzdelávania - regionálneho školstva, celoţivotného vzdelávania, mládeţe a

športu, a Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja TTSK na roky 2004 – 2013

/schválený uznesením Zastupiteľstva TTSK zo dňa 19.2.2004/.

Strana 6 z 43

2. Východiská

Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom 7. riadnom zasadnutí dňa

8.11. 2006 uznesením č. 121/2006/07 schválilo Optimalizáciu počtu škôl – návrh postupu

s cieľom zefektívniť výchovno-vzdelávací proces v školách, ich riadenie a hospodárenie.

Predmetným uznesením došlo k zadefinovaniu cieľov a uloţeniu úloh zameraných na

optimalizáciu siete škôl – zvýšenie prepojenosti systému vzdelávania s trhom práce,

zefektívnenie vynakladania prostriedkov na činnosť škôl a vyuţívanie majetku zriaďovateľa

spracovaného školami, ako aj na vytváranie podmienok pre zvyšovanie vzdelanostnej úrovne

všetkých obyvateľov TTSK v rámci celoţivotného vzdelávania.

Proces optimalizácie počtu škôl ku dňu 31.08.2007 schválený uznesením Zastupiteľstva

Trnavského samosprávneho kraja /TTSK / č. 220/2007/13 zo dňa 04.07.2007 v nadväznosti

na uznesenie č. 180/2007/11 zo dňa 11.04.2007 naplnil očakávania z pohľadu materiálno-

technického a ekonomicko-finančného. Nastúpená cesta optimalizácie počtu škôl sa ukázala

opodstatnená, ale je nevyhnutné pokračovať nielen v tomto procese, ale aj v optimalizácii

vzdelávacej ponuky ( siete študijných a učebných odborov a ich zameraní) stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK. K tomu je nevyhnutná aj spolupráca všetkých

zainteresovaných partnerov ( štátna správa, samospráva , zamestnávatelia a zamestnanci), čo

inštitucionálne práve rieši legislatívny zámer zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej

príprave.

TTSK s plnou váţnosťou rieši súčasný stav regionálneho vzdelávania, uvedomujúc si

význam uskutočňovaných krokov pre budúce generácie. Súčasné poznatky z vývoja, úrovne

a efektivity stredoškolského vzdelávania v TTSK nie sú priveľmi optimistické tak pre TTSK,

ako aj pre samotné vzdelávacie ustanovizne. Je to všeobecný dôsledok pretrvávajúceho

nesystémového prístupu k regionálnemu vzdelávaniu z minulosti, čo prirodzene vytvára

priestor na manévrovanie a lobovanie školského manaţmentu v prospech školy, ktorý nie je

vţdy prínosom pre regionálne záujmy opierajúce sa o uplatnenie absolventov na trhu práce

a zabezpečenie jeho rozvoja. Väčšina krajov v časovom predstihu zrealizovala optimalizačný

proces osvedčenou metódou integrácie a regionalizácie vzdelávacích ustanovizní pri

rešpektovaní plurality vzdelávania a trhu práce a tým si vytvorila priestor na efektívnejší

organizačný a riadiaci model regionálneho vzdelávania s vyuţitím dostupných nástrojov pre

jeho kvantitatívnu a kvalitatívnu reguláciu vychádzajúcu z konkrétnych podmienok

podriadených moţnostiam a poţiadavkám regiónu.

Nedávno uskutočnená pasportizácia 53 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

TTSK jednoznačne potvrdila, ţe nimi zabezpečované vzdelávanie je vo väčšine prípadov

natoľko uzavreté samo do seba, ţe stráca zmysel reálneho pohľadu na vlastné poslanie vo

vlastnom mikroregióne a skĺbenie potrieb jeho trhu práce s vlastnými potrebami a

vzdelávacími ponukami. V nezriedkavých prípadoch vzdelávacia ponuka školy je orientovaná

na uspokojenie dopytu rodičov, ktorý ani zďaleka nekopíruje dopyt trhu práce. V sieti

odborov dlhodobo zostávajú školám nenapĺňané zamerania – umŕtvené odbory, buď pre svoju

historickú hodnotu alebo nezáujem rodičov. V sieti stredných škôl TTSK môţeme nájsť školy

s 18 aţ 38- mimi odbormi, z ktorých 9 aţ 10 napĺňa celú, prípadne ½ triedy. Nie sú ojedinelé

ani odbory, v ktorých sa vzdelávajú traja aţ piati ţiaci. Tento poznatok poukazuje na akútnu

potrebu realizácie systémových opatrení vedúcich k prísnej regionalizácii, reštrukturalizácii

a profilácii stredných škôl TTSK.

Na druhej strane treba brať do úvahy tzv. málo početné študijné a učebné skupiny, ktoré

sú ojedinelé vo vzdelávacej ponuke, ale na druhej strane pre trh práce potrebné. Sú to napr.:

niektoré umelecké remeslá – umelecký kováč, zámočník, stolár, stavebné profesie – podlahár,

strechár,... V tomto smere je veľmi dôleţitý vstup zamestnávateľských organizácií do celého

Strana 7 z 43

výchovno-vzdelávacieho procesu. Potrebné sú kvalifikované informácie smerom k rodičom,

ţiakom, informácie o nových technológiách. Výchovní poradcovia v základných školách

v súčasných legislatívnych podmienkach tieto úlohy nedokáţu kvalifikovane zabezpečiť.

2.1 Demografický vývoj

Aktuálny demografický vývoj v okresoch TTSK kopíruje klesajúcou tendenciou

demografický vývoj ostatných krajov Slovenska. S touto skutočnosťou sa vyrovnávajú

vzdelávacie inštitúcie TTSK vlastnými viac alebo menej aktívnymi prístupmi. Tí, ktorí

postavili svoje pôsobenie na otvorenom, relatívne k trhu práce adaptabilnom princípe

formovania svojho vzdelávacieho programu, sa v súčasnosti zbavujú tieňa existenčných obáv

z budúcnosti. Uţ dnes sa im ponúkajú nové moţnosti napĺňania vzdelávacích aktivít

napojených na formujúci sa systém celoţivotného vzdelávania. Tu moţno osobitne oceniť tie

stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK, ktoré nielen obstáli v pluralitnej súťaţi

s cirkevnými a súkromnými strednými školami pôsobiacimi v mikroregióne, ale

s demografickým trendom sa popasovali prilákaním ţiakov zo susedných okresov, či krajov,

čím nielen vyuţili kapacitnú moţnosť demografie regiónu, ale ju aj prekročili.

Fenomén demografického vývoja má rovnakú charakteristiku na celom svete, jeho

podstata je analyzovaná vo všetkých moţných súvislostiach a dôsledkoch. V podmienkach

vzdelávania na Slovensku sa ukazuje ako citlivý indikátor schopnosti prispôsobenia

a hľadania optimálneho postupu riešenia kaţdoročne sa meniaceho stavu. Treba však aj

poznamenať, ţe nedostatočná pripravenosť a predvídavosť v tomto smere spôsobuje

roztáčanie špirály problémov súvisiacich s ekonomickou a majetkovou správou regionálneho

školstva.

2.1.1 OKRES DUNAJSKÁ STREDA

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE

DUNAJSKÁ STREDA

1084

1118 1124

1296

12511240 1238

1146

1134

950

1000

1050

1100

1150

1200

1250

1300

1350

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

Medziročný vývoj počtu ţiakov ZŠ z pohľadu demografického vývoja okresu

Dunajská Streda nasvedčuje na pomerne výrazný pokles. V neprospech hovorí aj asi o 37 %

Strana 8 z 43

zníţenie v grafe uvádzaného počtu ţiakov študujúcich v súkromných školách okresu alebo

v iných regiónoch.

2.1.2 OKRES GALANTA

Galantský okres ako jeden z mála v kraji sa vyznačuje dlhodobo relatívne vyrovnaným

demografickým vývojom. Ani on sa neubránil asi 24 % migrácii aktuálnej populácie do

súkromných vzdelávacích ustanovizní, či do blízkych regiónov.

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE GALANTA

900

939 9581077

10681136

1020 970

964

0

200

400

600

800

1000

1200

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

2.1.3 OKRES HLOHOVEC

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE HLOHOVEC

436476

511

526

514

605

441

406487

0

100

200

300

400

500

600

700

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

Z demografického vývoja okresu Hlohovec je zrejmý priemerný medziročný úbytok

ţiakov základných škôl. Aj napriek tomu, ţe v okrese Hlohovec nie je evidovaná ţiadna

súkromná ani cirkevná škola, treba poznamenať, ţe 25 % populácie okresu študuje v iných

Strana 9 z 43

blízkych okresoch čiastočne v súkromných školách a čiastočne v stredných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK.

2.1.4 OKRES PIEŠŤANY

Demografický vývoj okresu Piešťany má klesajúci trend. Medziročný úbytok ţiakov

ZŠ v okrese sa pohybuje v 12 % priemere. Treba poznamenať, ţe napriek cca o 5 % niţšiemu

počtu ţiakov ako je uvádzaný v grafe, ktorí si zvolili štúdium na súkromnom gymnáziu,

vzdelávacia ponuka stredných škôl v okrese dáva príleţitosť pre cca 300 ţiakov ( 30 % nárast

v porovnaní s uvádzanými hodnotami) z iných okresov.

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE PIEŠŤANY

533534

519

824

723708 686

577

591

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

2.1.5 OKRES SENICA

Okres Senica zaznamenáva najvyrovnanejší demografický vývoj počtu ţiakov

končiacich 9. ročník ZŠ v najbliţšom období.

Do stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK nastúpi asi 90 % aktuálnej

populácie ţiakov ZŚ, zostatok študuje v cirkevnej alebo súkromnej strednej škole.

Strana 10 z 43

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE SENICA

602610 616685

728 762

706 671 632

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

2.1. 6 OKRES SKALICA

Z hľadiska demografického vývoja okresu Skalica je vidieť, ţe úbytok ţiakov ZŠ

v okrese má mierne klesajúci trend . Aj napriek 5 % odlivu aktuálnej populácie do súkromnej

SOŠ sa dokázali stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK okresu Skalica

vysporiadať vďaka vzdelávacej ponuke tak, ţe nielen migráciu nahradili, ale o cca 10 %

prekračuje aktuálne údaje v grafe prilákaním študentov z blízkych okresov a pravdepodobne

aj zo susedného kraja.

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE SKALICA

509493

591578

526

604

492485

455

0

100

200

300

400

500

600

700

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

Strana 11 z 43

2.1.7 OKRES TRNAVA

DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V OKRESE TRNAVA

1126 1080

1134

1550

1376

1473

12781182 1166

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

KALENDÁRNY ROK

PO

ČE

T Ţ

IAK

OV

Demografický vývoj školskej populácie v okrese Trnava mal v uplynulých rokoch

značne klesajúci trend Z uvedeného ročného počtu absolventov ZŠ odchádza 25 % študovať

do súkromných a cirkevných škôl .

2.2 Poţiadavky trhu práce

Trh práce TTSK vo všeobecnosti je ovplyvnený predovšetkým etablovaním sa veľkých

investorov automobilového a elektronického priemyslu, ktorí na seba naviazali

v priemyselných parkoch subdodávateľské firmy a obchodné spoločnosti – zväčša so

zahraničnou spoluúčasťou. Ich prítomnosť otvorila nové moţnosti a priestor pre rozvoj

stavebníctva, špecifických strojárskych a elektrotechnických profesií. Tieto firmy

a spoločnosti tvoria podstatnú zloţku trhu práce. Ich ponuka pracovných príleţitostí prevaţne

technicko-výrobného charakteru zostáva nenaplnená. Príčiny si vyţadujú podrobnejšiu

analýzu ako sú v súčasnosti uvádzané.

Za negatívum trhu práce moţno povaţovať pomalé a ťaţkopádne etablovanie sa

domácich malých a stredných podnikateľských subjektov. Problémom je jednostranná

komunikácia, nerešpektovanie partnerskej spolupráce so zainteresovanými partnermi

a riešenie vlastných personálnych potrieb vlastnými metódami.

Nezanedbateľný vplyv na trh práce majú rôzne súkromné personálne agentúry pôsobiace

na území trnavského regiónu. Ich obchod s pracovnou silou, ktorú získali do svojej evidencie,

je na hranici etiky obchodovania s „tovarom“ tohto druhu.

Z doteraz uvedených skutočností ( nie sú jediné, ale zásadnou mierou generujú trh práce),

je nevyhnutná potreba participácie zainteresovaných partnerov na formovaní vyváženého

regionálneho trhu práce. Strategickým cieľom takéhoto trhu je naplnenie krátkodobých

i dlhodobých plánov regionálneho rozvoja, uspokojením potrieb zamestnávateľov, zdruţení

a komôr, zabezpečenie zamestnanosti obyvateľov TTSK a tým aj rastu kvality ich ţivota.

Strana 12 z 43

Absolventi našich stredných škôl predstavujú kaţdoročne špecifickú skupinu

uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. Kaţdoročne sú získané kompetencie absolventov

konfrontované s predstavami a poţiadavkami zamestnávateľov. Mnohí sa dostávajú do

evidencie uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR. Tie im zabezpečia absolventskú prax, ktorou

si „dopĺňajú odborné zručnosti a praktické skúsenosti“ u zamestnávateľov, ktoré zodpovedajú

dosiahnutému stupňu vzdelania. Zvyčajne ide o zaškolenie uchádzača na konkrétny súbor

poţadovaných zručností, ktorý by školy mohli realizovať krátkodobými certifikovanými

kurzami alebo akreditovanými modulmi v rámci celoţivotného vzdelávania. Trh práce

uprednostňuje praktické skúsenosti, pracovné návyky a zručnosti, schopnosť komunikácie

v cudzom jazyku pred širokými všeobecnými odbornými znalosťami a to od manaţérskych po

výrobné a manipulačné pracovné pozície. Pre obsadzovanie pracovných pozícií

administratívneho charakteru je okrem absolvovania maturity na príslušnej strednej škole

ovládanie cudzieho jazyka (najčastejšie anglického) slovom a písmom samozrejmosťou.

Dôleţitý prvok, ktorý momentálne na trhu práce chýba, je jeho výhľadové prognózovanie

vývoja v krátkodobých i dlhších časových horizontoch. V súčasnosti sú k dispozícii len

štatistické údaje, ktoré sa neaktualizujú v priebehu roka, takţe majú obmedzenú výpovednú

hodnotu.

Strana 13 z 43

3. Súčasný stav

V stredných školách TTSK v súčasnosti študuje 30 745 ţiakov, pričom 80 % podiel

(24 463 ţiakov) reprezentujú stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK. Ostatní ţiaci

v rámci plurality vzdelávania študujú na cirkevných alebo súkromných stredných školách.

Najväčší podiel na vzdelávaní nastupujúcej populácie majú okresy Trnava a Dunajská Streda.

Z grafického znázornenia moţno usudzovať o nerovnomernom rozvoji vzdelávania

a vzdelávacích inštitúcií v minulosti, ktorý pretrváva aj v súčasnosti.

PODIEL OKRESOV TTSK NA VZDELÁVANÍ

- ŠKOLSKÝ ROK 2007/ 08

TT

29%

DS

21%

GA

13%HC

6%PN

14%

SE

9%

SI

8%

Okres Dunajská Streda poskytuje najväčší priestor súkromným stredoškolským

vzdelávacím inštitúciám -37 % a gymnáziám – 28 %. Odborné vzdelávanie reprezentované

SOŠ, SOU, ZSŠ a OU pokrýva asi 35 % študujúcej populácie, pričom sa rovnakým dielom

delia SOŠ s učilišťami a ZSŠ.

POČTY ŽIAKOV SŠ V OKRESE

DUNAJSKÁ STREDA - 2007/ 08

Gym.

1845

SOŠ

1138

OU, SOU,

ZSŠ

1195

SÚKR. SŠ

2348

Strana 14 z 43

Galantský okres dáva najväčší priestor vzdelávania gymnáziám –aţ 34 %. Tým vysoko

prekračuje celokrajský priemer, 44 % tvoria odborné školy. Najviac príleţitostí majú

záujemcovia o štúdium v SOU, OU a ZSŠ, kým v SOŠ študuje len 13 % populácie okresu. Je

to výrazne menej ako ponúkajú vzdelávacie inštitúcie súkromných škôl.


GALANTA - 2007/ 08

SÚKR. SŠ

850

OU, SOU, ZSŠ

1184

Gym.

1 315

SOŠ

498


HLOHOVEC - 2007/ 08

OU, SOU, ZSŠ

818

Gym.

559

SOŠ

324

V okrese Hlohovec sú jednotlivé druhy stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

TTSK relatívne rovnomerne zastúpené, súkromné a cirkevné stredné školy nie sú evidované.

Najväčší priestor získalo odborné vzdelávanie – 67 % s výraznou prevahou SOU a ZSŠ – 48

%.

Strana 15 z 43


PIEŠŤANY -2007/ 08

CIRK. SŠ

225 Gym.

831

SOŠ

1546

OU, SOU,

ZSŠ

1835

Stredné školy odborného zamerania sa etablovali na území okresu Piešťany

najvýraznejšie a svojou vzdelávacou ponukou predstavujú 76 % stredoškolského potenciálu

okresu. V porovnaní s inými okresmi moţno hovoriť o relatívne nízkej ponuke moţnosti

gymnaziálneho štúdia.


SENICA - 2007/ 08

SOŠ

611

Gym.

577

CIRK. SŠ

93SÚKR. SŠ

425

OU, SOU,

ZSŠ

909

Okres Senica rozvinul svoju vzdelávaciu politiku na odbornom vzdelávaní – 58 %

s prevládajúcim podielom SOU a ZSŠ. Celkové hodnotenie ponuky vzdelávania v stredných

školách aj s prihliadnutím na existenciu súkromných a cirkevných stredných škôl moţno

hodnotiť ako relatívne vyváţenú v rámci okresu.

Okres Skalica je štruktúrou vzdelávania veľmi podobný okresu Senica. Aj keď sa javí

vyrovnanosť vo vzdelávacej ponuke, nedá sa prehliadnuť skutočnosť, ţe 45 % vzdelávania

v SOU, OU a ZSŠ je dominujúce. Toto postavenie je pravdepodobne viazané na rozvoj

priemyslu v predchádzajúcom období a pretrváva aţ do súčasnosti.

Strana 16 z 43

POČET ŽIAKOV SŠ V OKRESE

SKALICA - 2007/ 08

SOŠ

603

OU, SOU,

ZSŠ

1147

Gym.

579

SÚKR. SŠ

250

Okres Trnava v porovnaní so všetkými okresmi má najrozvinutejšiu štruktúru

vzdelávacích inštitúcií. Významné a historicky tradičné centrum priemyselných podnikov,

prítomnosť jadrovej elektrárni EBO v Jaslovských Bohuniciach a samotná automobilka PSA

Peugeot Citroën dlhodobo predurčuje odborné vzdelávanie ako prioritu. Viac ako 60 %

zastúpenie vo vzdelávacej ponuke to jednoznačne potvrdzuje. Otázkou najbliţších mesiacov

bude, či práve takmer 40 % dominujúce postavenie SOŠ predstavuje súlad s potrebami trhu

práce .


TRNAVA - 2007/ 08

SOŠ

3417

Gym.

1427

CIRK. SŠ

920

OU, SOU,

ZSŠ

2105

SÚKR. SŠ

1171

Strana 17 z 43

3.1 Sústava študijných a učebných odborov

PREHĽAD O POČTE ŢIAKOV ŠTUDUJÚCICH V ODBOROCH V ŠKOLSKOM ROKU 2007/ 08 a) GYMNÁZIÁ

ODBOR 4-ročné

8-ročné

7902 5 00 3 510

všeobecné

7902 5 02 676

matematika, fyzika

7902 5 05 406

informatika

7902 5 10 229

biológia, chémia

7902 5 73 1991

cudzie jazyky

7902 5 76 71 250

telesná

spolu 3 987 3 146

b) Stredné odborné učilištia, zdruţené stredné školy, odborné učilištia

c) Stredné odborné školy

2381 6

111

3663 2 19 6324600 149 strojárstvo

tesár

manaţment regionálneho

cestovného ruchu

2266 2 09

155

3370 2 4210 6 08 279 mechanik opravár –

cestné mot. vozidlá

čalúnnik 0

poľnohospodársky

manaţment

2411 4

217 3675 2 90 4210 6 04

mechanik nastavovač maliar farmárstvo 0 2413 4

138 3678 2 102 4210 6 02

mechanik strojov

a zariadení

inštalatér

poľnohospodárske sluţby 0

2414 4 01

85

3680 2 26 4210 6 11 188 strojárstvo, výroba

montáţ a oprava

podlahár

agroturistika

2414 4 02

11

3757 4 175 4210 6 12 10 strojárstvo- obrábanie

materiálov

dopravná prevádzka – cestná

a mestská doprava

produkcia potravín

2414 4 04

65

3759 4 96 4210 6 13 13 strojárstvo –podnikanie

a sluţby

komerčný prac. v dopr.

alternatívne

poľnohospodárstvo

Strana 18 z 43

2417 4

27

3917 6 03 107 4236 6 00

ekonomika poľnohospodárstva

108 prevádzka strojov a

zariadení

technické a informačné

systémy v elektrotechnike

2419 4

13

3917 6 04 14 2940 6 08 39 operátor ekologických

zariadení


systémy v strojárstve

podnikanie

v potravinárstve

2426 4

50

3918 6 75 29406 09 10 program obrábania

a zvárania strojov a

zariadení

technické lýceum

potravinár -kvalitár

2431 2

14

4236 6 17 4228 6 00 254 operátor v kovoobrábaní

a sluţbách

ekonomika pôdohospodárstva

záhradnícka výroba a

sluţby

2433 2 01

59 4511 4 42 4211 7 00 80

obrábač kovov –

univerzálne obrábanie

záhradníctvo

záhradníctvo

2435 2

19 4512 4 30 4330 6 04 49

klampiar poľnohospodárstvo veterinárstvo 2439 2

0 4524 2 14 4221 7 00 0

lakovník agromechanizátor vidiecky cestovný ruch 2466 2 02

102

4526 4 0 6317 6 00 2323 mechanik opravár strojov

a zariadení mechanizácia

poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva

obchodná akadémia

2466 2 01

34

4529 2 17 6317 6 74 256 mechanik opravár

plynových zariadení

pracovník pre záhradu tv.a zel.

obchodná akadémia -

bilingválne

2466 2 05

17 4553 4 12 6323 6 00 680

mechanik opravár –poľn.

technika rastlinnej výroby

podnikateľ pre rozvoj vidieka

hotelová akadémia

2487 2

159

4558 4 02 31 6318 7 01 72 autoopravár

agropodnikateľ ,turistika na vidieku

manaţment hotelov

2487 2 01

475 4561 2 21 6318 7 02 71

autoopravár- mechanik

poľnohospodárske sluţby

manaţment cestovných

kancelárií

2487 2 02

138 4569 2 55 2381 6 00 147

autoopravár- elektrikár viazač, aranţér strojárstvo 2487 2 03

51

4571 2 8 2381 6 13 0 autoopravár- karosár

záhradník

strojárstvo - grafické

systémy

2487 2 04

11 6292 6 64 6352 6 00 213

autoopravár- lakovník hospodárska informatika obchod a podnikanie 2672 4 01

47 6323 6 64 3917 6 02 118

mechanik elektronik –

automatizačná technika

hotelová akadémia


sluţby - strojárstvo

2672 4 07

33

6324 6 56 2387600 30 mechanik elektrotechnik

spotrebná

elektrotechnika

manaţment regionálneho

cestovného ruchu

mechatronika

2672 4 08

59

6352 6 578 2675 6 00 639 mechanik elektrotechnik číslicová a riadiaca

technika

obchod a podnikanie

elektrotechnika

2672 4 13

8

6362 6 55 3917 6 03 135 mechanik elektrotechnik

autoelektronika

kozmetička a vizáţistka


sluţby- elektrotechnika

2675 1 03

14

6403 4 7 3772 6 01 32 elektrotechnika

podnikanie v remeslách

a sluţbách

prevádzka a údrţba

vozidiel

Strana 19 z 43

2675 4 01

67

6405 4 157 3760 6 00 243 elektrotechnik – energetik

pracovník marketingu

prevádzka a ekonomika

dopravy

2675 4 02

elektrotechnik, výroba a prevádzka strojov

a zariadení

39

6411 4

prevádzka obchodu

45

3739 6 00

elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách

115

2675 4 03

89

6415 1 0 3917 6 07 61

elektrotechnika –

elektronické zariadenia obchodná prevádzka


sluţby –prevádzka

a ekonomika ţelezníc

2677 2 07

0

6421 4 265 3917 6 09 183 elektronik

spoločné stravovanie


sluţby -zasielateľstvo

2682 4

196

6426 4 145 3760 6 01 0 mechanik počítačových sietí

vlasová kozmetika

prevádzka ekonomika dopravy – ţelezničná

doprava

2683 2 04

14

6442 4 99 3 765 600 81 elektromechanik strojov a

zariadení

obchodný pracovník

technika a prevádzka

dopravy

2683 2 03

75

6443 4 11 3760 6 03 0 elektromechanik –

rozvodné zariadenia

obchodník

prevádzka a ekonomika

dopravy – colný deklarant 2683 2 04

0

6460 2 19 3740 6 06 0 elektromechanik strojov a

zariadení

predavač

elektronika v doprave a

spojoch

2687 2

31

6444 2 377 3760 6 06 0 autoelektrikár

čašník

prevádzka a ekonomika.

dopravy -logistika

2686 2

174 6444 4 204 3650 6 00 229

mechanik elektrických zariadení

čašník, servírka

staviteľstvo

2697 4

387 6445 2 465 3650 6 01

0 mechanik elektrotechnik kuchár pozemné staviteľstvo 2840 6

9 6445 4 72 3917 6 06 109

biotechnológ

a farmakológ

kuchár


sluţby -staviteľstvo

2841 6

8

6446 4 316 3692 6 00 109 technológ tvorby

a ochrany ţivotného prostredia

kozmetik

geodézia a kartografia

2848 6

88 6456 2 488 5356 6 00 619

chemická informatika kaderník zdravotný asistent 2850 6

6 6460 2 02 8 5311 6 00 131

chémia predavač rozličného tovaru farmaceutický laborant 2860 4 04

15 6475 2 30 5370 6 00 134

chemik operátor ochrany

ţivotného prostredia

technicko - administratívny

pracovník

masér

2880 4

71

6476 4 68 5325 7 00 30 chémia a ţivotné

prostredie

technicko – ekonomický

pracovník

diplomovaná všeobecná

sestra

2888 4

3 6489 2 0 5317 7 00 52

operátor farmaceutickej

výroby

hostinský

diplomovaný

fyzioterapeut

2889 2 02 0 8298 6 43 5371 3 00 146 chemik odevný dizajn sanitár 2890 4 18 8557 2 10 SPOLU 8 137

Strana 20 z 43

chemický

a farmaceutický pracovník

umelecký stolár

2962 2

0 8541 2 0

pekár umelecký zámočník 2964 2 170 ŠVJP 194 cukrár 2982 4 50 Spolu SOU a ZSŠ 8 967 3125 4

27

odevníctvo 2478 0 00 60 3137 4 01

36

strojárska výroba operátor odevnej výroby

2885 0 00

26

3152 2 02 0 chemická výroba krajčír dámskych odevov 3383 0 31 3152 2 03

10 spracovanie dreva

krajčír, univerzálne šitie 3686 0 00 64 3341 4

10

stavebná výroba operátor drevárskej a nábytkárskej výroby

3178 0 00

7 3347 4 01

60

výroba konfekcie drevárska a nábytkárska výroba

4572 2 00

38 3355 2

232 poľnohospodárska výroba

stolár Spolu OU 226 3656 4 01 0 3659 4

81 Spolu SOU, ZSŠ a

OU 9 193

stavebníctvo 3661 2 108 murár

Celkový počet ţiakov v stredných školách v ZP TTSK

Gymnáziá 7 133

Stredné odborné školy 8 137

Stredné odborné učilištia

Zdruţené stredné školy

Odborné učilištia

9 193

S P O L U 24 463

Strana 21 z 43

3.2 Sieť stredných škôl

a) GYMNÁZIÁ

ODBOR: ŠKOLY: POČET ŢIAKOV

7902 5 00 Gymnázium D. Streda 130

všeobecné Gymnázium Á. Vámberyho s VJM D. Streda 401

Gymnázium M. R. Štefánika, Šamorín 87

Gymnázium I. Madácha, S VJM Šamorín 143

Gymnázium J. Matúšku , Galanta 237

Gymnázium Z. Kodálya, S VJM Galanta 258

Gymnázium Sereď 218

Gymnázium Hlohovec 312

Gymnázium Pierra de Coubertina Piešťany 295

Gymnázium J. B. Magina Vrbové 139

Gymnázium L. Novomeského Senica 341

Gymnázium F. V. Sasinka Skalica 347

Gymnázium J. Hollého Trnava 327

Športové gymnázium, Trnava 275

Spolu 3510

7902 5 02 (8 roč.) Gymnázium Á. Vámberyho s VJM D. Streda 26

matem., fyzika Gymnázium I. Madácha s VJM Šamorín 167

Gymnázium Hlohovec 247

Gymnázium L. Novomeského Senica 236

Spolu 676

7902 5 05 Gymnázium s VJM Veľký Meder 127

informatika Gymnázium Pierra de Coubertina Piešťany 162


Spolu 406

7902 5 10 (8 roč.) Gymnázium J. Matúšku , Galanta 229

biológia, chémia

Spolu 229

7902 5 73 (8 roč.) Gymnázium D. Streda 234

cudzie jazyky Gymnázium Á. Vámberyho s VJM D. Streda 218

Gymnázium M.R. Štefánika, Šamorín 241

Gymnázium Z. Kodálya, s VJM Galanta 146

Gymnázium Sereď 227

Gymnázium Pierra de Coubertina Piešťany 235

Gymnázium F. V. Sasinka Skalica 232


Spolu 1991

7902 5 76 Športové gymnázium s VJM D. Streda 71

telesná výchova

Spolu 71

7902 5 76 (8 roč.) Gymnázium J. Hollého Trnava 250

telesná výchova

Spolu 250

Celkom 7133

Strana 22 z 43

b) OU, SOU a ZSŠ


2381 6 ZSŠ Skalica 111

strojárstvo

Spolu 111 2266 2 09 ZSŠ s VJM Dun. Streda 28

mech. opr. - cestné mot.

vozidlá SOU Galanta 39

SOU železničné Trnava 17

SOU strojárske Hlohovec 21

SOU elektro. a stroj . Piešťany 10

SOU Holíč 40

Spolu 155 2411 4 SOU strojárske Dun. Streda 13

mech. nastavovač SOU strojárske Trnava 84

ZSŠ Skalica 120

Spolu 217

2413 4 SOU železničné Trnava 68

mechanik str. a zar. SOU strojárske Hlohovec 55

SOU elektro. a stroj. Piešťany 15

Spolu 138 2414 4 01

ZSŠ s VJM Dun. Streda 26

strojárstvo, výroba montáţ a

oprava ZSŠ OaS Galanta 14

SOU strojárske Trnava 16


Spolu 85 2414 4 02

SOU strojárske Dun. Streda 11

obr. materiálov

Spolu 11 2414 4 04 SOU Galanta 48

stroj. -podikanie a sluţ. SOU strojárske Hlohovec 17

Spolu 76 2417 4 SOU energetické Trnava 19

prevádzka SaZ SOU strojárske Hlohovec 8

Spolu 27 2419 4 SOU elektro. a stroj. Piešťany 13

operátor ekol.zar.

Spolu 13 2426 4 ZSŠ s VJM Dun. Streda 50

programov. obr. a zvar. SaZ

Spolu 50 2431 2 SOU Holíč 14

oper. v kovoobr. a sluţbách

Spolu 14 2433 2 01 ZSŠ Skalica 59

Strana 23 z 43


obrábač kovov, univ. obr.

Spolu 59 2435 2 SOU Galanta 19

klampiar

Spolu 19 2466 2 02 SOU železničné Trnava 25

mechanik opravár SaZ SOU strojárske Hlohovec 19

ZSŠ Skalica 58

Spolu 102 2466 2 01 SOU energetické Trnava 34

mech. opr. plyn. zar.

Spolu 34 2466 2 05 SOU Galanta 17

mechanik oprav. poľn. tech.

a rast. výroby

Spolu 17 2487 2 ZSŠ OaS Galanta 45

autoopravár SOU strojárske Trnava 82


Spolu 159

2487 2 01 ZSŠ s VJM Dun. Streda 36

autoopravár- mechanik ZSŠ OaS Galanta 36

SOU Galanta 99





SOU Senica 61

SOU Holíč 52

Spolu 475 2487 2 02 ZSŠ OaS Galanta 21

autoopravár- elektrikár SOU Galanta 30



SOU Senica 23

SOU Holíč 24

Spolu 138 2487 2 03 ZSŠ OaS Galanta 8

autoopravár- karosár SOU Galanta 21


Spolu 51 2487 2 04 SOU strojárske Trnava 11

autoopravár- lakovník

Spolu 11 2672 4 01 SOU strojárske Dun. Streda 8

mech. elektronik – autom.

technika SOU energetické Trnava 19

SOU elektro Gbely 20

Strana 24 z 43


Spolu 47 2672 4 07 SOU strojárske Hlohovec 19

mech. elektronik spotr. el. SOU elektro. a stroj. Piešťany 14


mech. elektronik - číslicová a

riad. tech. SOU energetické Trnava 27

Spolu 59 2672 4 13 SOU elektro. a stroj. Piešťany 8

mech.el. - autoelektronika


elektrotechnika


elektrotech. – energet. SOU elektro. a stroj . Piešťany 27


Spolu

67

2675 4 02 SOU strojárske Dun. Streda 6

elektrotech.,výroba

a prevádzka strojov a

zariadení SOU strojárske Hlohovec 20

SOU elektro. a stroj Piešťany 13


elektrotechnika –

elektrotechnické zariadenia SOU energetické Trnava 53


mechanik poč. sietí

Spolu

196

2683 2 04 SOU energetické Trnava 14

elektromechanik SaZ


elektromechanik – rozvodné

zariadenia SOU elektro. a stroj. Piešťany 8

SOU Senica 22


Spolu 75 2687 2 SOU Galanta 9

autoelektrikár SOU energetické Trnava 11



mech. elektronických zar. SOU strojárske Hlohovec 36


Strana 25 z 43


Spolu 174 2697 4 SOU strojárske Dun. Streda 37

mechanik elektrotechnik SOU energetické Trnava 164




Spolu 387 2840 6 ZSŠ Hlohovec 9

biotechn. a farmakol.


tech. tvorby a och.ţ.p.


chemická informatika


chémia

Spolu 6 2860 4 04 ZSŠ s VJM Dun. Streda 15

chemik oper. ochr.ţ.p.

Spolu 15

2880 4 ZSŠ Hlohovec 71

chémia a ţiv. prostr.


operátor farm. výr.


chemický a farm. pr.

Spolu 18 2964 2 ZSŠ OaS Galanta 60

cukrár SOU Trnava 11

ZSŠ OaS Piešťany 18

SOU Senica 26

SOU Holíč 55

Spolu 170 2982 4

SOU Trnava 10 potravinárska výroba

SOU Holíč 40

Spolu 50 3125 4 ZSŠ s VJM Dun. Streda 10

odevníctvo ZSŠ Hlohovec 17

Spolu 27 3137 4 01

ZSŠ s VJM Dun. Streda 20 operátor odev.výr.

SOU odevné Vrbové 16

Spolu 36

Strana 26 z 43


3152 2 03 SOU Trnava 10

krajčír, univ. šitie

Spolu 10 3341 4

SOU elektro. a stroj Piešťany 10 operátor drev.a nábyt.v.

Spolu 10 3347 4 01

ZSŠ s VJM Dun. Streda 8 drev. a nábyt. výr.


SOU Trnava 12

Spolu 29 3355 2

ZSŠ s VJM Dun. Streda 7 stolár

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 46

ZSŠ OaS Galanta 19


SOU Trnava 40

SOU strojárske Hlohovec 26 SOU elektro. a stroj. Piešťany 30 SOU Holíč 49

Spolu 232 3659 4

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 37 stavebníctvo

SOU Trnava 38

SOU Senica 6

Spolu

81

3661 2 SOU staveb. s VJM Dun. Streda 51

murár SOU Trnava 31


Spolu 108 3663 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 13 tesár

SOU Trnava 6

Spolu 19 3675 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 68 maliar

ZSŠ OaS Galanta 9

SOU Trnava 13

Spolu 90 3678 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 37 inštalatér

SOU Trnava 24 SOU elektro. a stroj. Piešťany

41

Spolu 102 3680 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 12 podlahár

SOU Trnava 14

Spolu 26 3757 4

SOU Galanta 69 dopr. prevádzka CMD

SOU strojárske Trnava 50 SOU Holíč 56

Spolu 175 3759 4


Strana 27 z 43


komerčný prac. v dopr.

Spolu 96 3917 6 03

ZSŠ s VJM Dun. Streda 107 TIS v elektrotechnike

Spolu 107 3917 6 04

ZSŠ s VJM Dun. Streda 14 TIS v strojárstve

Spolu 14 3918 6

ZSŠ Hlohovec 75 technické lýceum

Spolu 75 4236 6

ZSŠ poľnoh. Rakovice 17 ekonomika pôdohos.

Spolu 17 4511 4

ZSŠ poľnoh. Rakovice 42 záhradníctvo

Spolu 42 4512 4

SOU Holíč 30 poľnohospodárstvo

Spolu 30 4524 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 14 agromechanizátor

Spolu

14

4529 2 ZSŠ poľnoh. Rakovice 17

prac. pre záhr. tv. a zel.

Spolu 17 4553 4

ZSŠ poľnoh. Rakovice 12 podnikateľ pre rozv. vidieka

Spolu 12 4558 4 02

ZSŠ poľnoh. Rakovice 31 agropodn. ,tur. na vidieku

Spolu 31 4561 2

SOU Holíč 21 poľnohospodár, sluţby

Spolu 21 4569 2

SOU staveb. s VJM Dun. Streda 17 viazač, aranţér

ZSŠ poľnoh. Rakovice 38

Spolu

55

4571 2 ZSŠ poľnoh. Rakovice

8

záhradník

Spolu 8 6292 6

ZSŠ s VJM Dun. Streda 64 hospodárska inform.

Spolu 64

Strana 28 z 43


6323 6 ZSŠ OaS Galanta 64

hotelová akadémia

Spolu 64 6324 6

ZSŠ poľnoh. Rakovice 56 manaţment reg. ces. ruchu

Spolu 56 6352 6

ZSŠ s VJM Dun. Streda 225 obchod a podnikanie

ZSŠ OaS Galanta 168


Spolu 578 6362 6

ZSŠ Hlohovec 55 kozmetička a vizáţistka

Spolu 55 6403 4

SOU odevné Vrbové 7 podnik. v rem a sluţ.

Spolu 7 6405 4

SOU Trnava 70 pracov. marketingu

ZSŠ poľnoh. Rakovice 67


Spolu 157

6411 4 ZSŠ OaS Piešťany 17

prevádzka obchodu SOU Senica 28

Spolu

45

6421 4 ZSŠ OaS Galanta 60

spoločné stravovanie SOU Trnava 17


SOU Senica 85

Spolu 265 6426 4

ZSŠ s VJM Dun. Streda 26 vlasová kozmetika

ZSŠ OaS Galanta 9



SOU Senica 40

Spolu 145 6442 4

SOU odevné Vrbové 34 obchodný pracovník

SOU Senica 65

Spolu 99 6443 4

ZSŠ OaS Galanta 11 obchodník

Spolu

110

6460 2 ZSŠ OaS Piešťany 19

Strana 29 z 43


predavač

Spolu 19 6444 2

ZSŠ OaS Galanta 89 čašník

SOU Trnava 54


SOU Senica 103 SOU Holíč 60

Spolu 377 6444 4

SOU Trnava 15 čašník,servírka


SOU Senica 96

Spolu 204 6445 2

ZSŠ OaS Galanta 99 kuchár

SOU Trnava 67 ZSŠ OaS Piešťany 114 SOU Senica 118 SOU Holíč 67

Spolu 465 6445 4

SOU Trnava 31 kuchár


Spolu 72 6446 4

SOU Trnava 24 kozmetik

ZSŠ Hlohovec 87 ZSŠ OaS Piešťany 29 SOU odevné Vrbové 103 SOU Senica 73

Spolu 316

6456 2 ZSŠ s VJM Dun. Streda 55

kaderník ZSŠ OaS Galanta 96

SOU Trnava 70 ZSŠ Hlohovec 30 ZSŠ OaS Piešťany 50 SOU odevné Vrbové 94 SOU Senica 93

Spolu 488 6460 2 02

ZSŠ OaS Galanta 8 predavač rozličného tovaru

Spolu 8 6475 2

SOU energetické Trnava 25 tech. adm. prac.


Spolu 30 6476 4

SOU strojárske Dun. Streda 25 technicko ekonom. prac.

SOU energetické Trnava 26 SOU elekro. a stroj Piešťany 17

Spolu

68

Strana 30 z 43


8298 6 ZSŠ s VJM Dun. Streda

13

odevný dizajn ZSŠ Hlohovec 30

Spolu

43

8557 2 SOU ţelezničné Trnava 10

umelecký stolár

Spolu 10

Štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov

SOU strojárske Dun. Streda SOU staveb. s VJM Dun. Streda

15 10

ZSŠ OaS Galanta 2

SOU Galanta 15


SOU Trnava 13

SOU energetické Trnava 34

ZSŠ Hlohovec 4




SOU Senica 13

SOU elektro Gbely 9

Spolu

194

2478 0 00 SOU strojárske Dun. Streda 39

strojárska výroba SOU železničné Trnava 14


Spolu

60

2885 0 00 SOU Senica 26

chemická výroba

Spolu

26

3383 0 SOU železničné Trnava 18

spracovanie dreva SOU Holíč 13

Spolu 31 3686 0 00

SOU elektro. a stroj. Piešťany 7 stavebná výroba

SOU Senica 31 SOU elektro Gbely 26

Spolu 64 3178 0 00

SOU Holíč 7 výroba konfekcie

Spolu 7 4572 2 00

SOU Holíč 38

Strana 31 z 43


poľnohosp.výroba

Spolu 38

Celkom 9 193

c) SOŠ


6324600 SOŠ Holíč 149

manaţ. reg. cest. ruch

Spolu 149 4210 6 08

SPoŠ s VJM D. Streda 116 poľ. manaţment SOŠ Holíč 59

SPoŠ Trnava 104

Spolu 279 4210 6 11

SPoŠ s VJM D. Streda 68 agroturistika

SPoŠ Trnava 120

Spolu 188 4210 6 12

SPoŠ Trnava 10 produkcia potr.

Spolu 10

4210 6 13

SPoŠ s VJM D. Streda 13

alt. poľnohosp.

Spolu 13 4236 6 00

SOŠ Holíč 108 ekonom. poľnohosp.

Spolu 108 2940 6 08

SPoŠ s VJM D. Streda 39 podnikanie v potr.

Spolu 39 29406 09

SPoŠ s VJM D. Streda 10 potravinár-kvalitár

Spolu 10 4228 6 00

SZáŠ Piešťany 254 záhr.výroba a sluţby

Spolu 254 4211 7 00

SZáŠ Piešťany 80 záhradníctvo

Spolu 80 4330 6 04

SPoŠ Trnava 49 veterinárstvo

Spolu 49 6317 6 00

OA Veľký Meder 485 obch.akadémia

OA Sereď 498

OA Hlohovec 324

OA Senica 611

OA Trnava 405

Strana 32 z 43


Spolu 2323 6317 6 74

OA Trnava 256 OA-bilingválne

Spolu 256 6323 6 00

HA Šamorín 150 hot.akadémia

HA Ľ. Wintera Piešťany 530

Spolu 680 6318 7 01

HA Ľ. Wintera Piešťany 72 manaţment hotelov

Spolu 72 6318 7 02

HA Ľ. Wintera Piešťany 71 manaţment ces. kanc.

Spolu 71 2381 6 00

ZSPŠ Trnava 147 strojárstvo

Spolu 147 6352 6 00

ZSPŠ Trnava 213 obch.a podnik.

Spolu 213 3917 6 02

ZSPŠ Trnava 118 TIS-strojárstvo

Spolu 118 2387600

ZSPŠ Trnava 30 mechatronika

Spolu 30 2675 6 00

SPŠ elektro. Piešťany

404

elektrotechnika ZSPŠ Trnava 235

Spolu 639 3917 6 03

SPŠ elektro. Piešťany 135 TIS-elektrotechnika

Spolu 135 3772 6 01

SPŠ dopravná Trnava 32 prev. a údrţba vozidiel

Spolu 32 3760 6 00

SPŠ dopravná Trnava 243 prev. a ekonom, dopravy

Spolu 243 3739 6 00

SPŠ dopravná Trnava 115 elektrotechnika v dop. a telek.

Spolu 115 3917 6 07

SPŠ dopravná Trnava 61 TIS- prev. a ekonom. ţelezníc

Spolu 61 3917 6 09

SPŠ dopravná Trnava 183 TIS- zasielateľstvo

Strana 33 z 43


Spolu 183 3 765 600

SPŠ dopravná Trnava 81 technika a prev. dopravy

Spolu 81 3650 6 00

SPŠ stavebná Trnava 229 staviteľstvo

Spolu 229 3917 6 06

SPŠ stavebná Trnava 109 TIS-stavit.

Spolu 109 3692 6 00

SPŠ stavebná Trnava 109 geod. a kartog.

Spolu 109 5356 6 00

SZŠ s VJM Dun. Streda 219 zdrav.asistent

SZŠ Skalica 205

SZŠ Trnava 195

Spolu 619

5311 6 00 SZŠ Trnava 131

farm. laborant

Spolu 131

5370 6 00 SZŠ Trnava 134

masér

Spolu

134

5325 7 00 SZŠ Trnava 30

dipl. vš. sestra

Spolu 30 5317 7 00

SZŠ Trnava 52 diplom. fyzioterapeut

Spolu 52

5371 3 00 SZŠ s VJM Dun. Streda

SZŠ Skalica

38 sanitár

82

SZŠ Trnava 26

Spolu 146

Celkom 8 137

Strana 34 z 43

3.3 Celoţivotné vzdelávanie

Celoţivotné vzdelávanie (ďalej aj „CŢV“) integruje výchovné a vzdelávacie aktivity

uskutočňované v školskom subsystéme formálneho vzdelávania (materské, základné, stredné

a vysoké školy) a v subsystéme mimoškolského neformálneho vzdelávania (podnikové,

rezortné, záujmové, občianske, iné vzdelávanie). Oba subsystémy vzdelávania moţno

charakterizovať ako organizovanú činnosť cielenú na získanie vedomostí, schopností

a zručností potrebných pre výkon konkrétnych činností, pričom v oboch systémoch je

uskutočňovaná inštitucionálne, je štruktúrovaná podľa cieľov, počtu hodín a podpory učenia

sa. EK však v poslednom období kladie zvýšený dôraz na činnosť vzdelávajúceho sa subjektu

a k obom uvedeným subsystémom pripája informálne (neinštitucionálne) učenie sa -

vychádzajúce z kaţdodenných aktivít spojených s prácou, rodinou alebo voľným časom; toto

učenie sa nie je štruktúrované, nevedie k získaniu osvedčenia, je skôr príleţitostné,

nezámerné.

Súčasné trendy v celoţivotnom vzdelávaní, ktoré sú zväčša všetky identifikované

v stratégiách CŢV jednotlivých členských štátov EÚ, pomenúvajú tieto hlavné prvky:

Komplexnosť a flexibilita systému CŢV - systém CŢV umoţňuje učiacemu sa

priestupnosť medzi formálnym a neformálnym systémom, a tak mu poskytuje

moţnosť zvoliť si flexibilné vzdelávacie trajektórie. Zároveň umoţňuje uznať jeho

dosiahnuté vzdelanie v ktoromkoľvek bode celoţivotného vzdelávania. Orientáciu

v tomto systéme zabezpečuje celoţivotné poradenstvo.

Kvalifikačné rámce a kvalifikačné sústavy v CŢV. Tieto nástroje sú dôleţité

predovšetkým na orientáciu pre všetkých zainteresovaných vo vzdelávaní (učiaci sa,

vzdelávacia inštitúcia, zamestnávateľ, štát), čo od nich vyţaduje trh práce..

Modularizácia a kredity v CŢV. Ďalšou funkciou sústavy kvalifikácií je poskytnúť

rámec na rozdelenie vzdelávacích programov, vedúcich k dosiahnutiu kvalifikácii

(úplnej alebo čiastočnej) na kratšie jednotky (moduly), ktoré sú podľa váhy

a dôleţitosti ocenené kreditmi. Učiaci si môţe prispôsobiť tempo postupu pri

vzdelávaní (nemusí absolvovať celý vzdelávací program naraz), pričom je moţnosť

uznania skôr získaných kreditov.

Otvorený prístup k CŢV. Má niekoľko dimenzií chápania:

1. Blízkosť samotných vzdelávacích moţností vo forme lokálnych vzdelávacích centier,

alebo dostupné e-learningové vzdelávacie programy.

2. Dostupnosť vzdelávacích moţností v zmysle finančných a materiálnych nárokov na

vzdelávanie, vzhľadom na rôzne vekové a socioekonomické skupiny obyvateľstva

Organizácia CŢV. Veľký dôraz sa v EÚ kladie na efektívne alokovanie finančných

prostriedkov do celoţivotného vzdelávania, ktoré sa realizuje predovšetkým

prostredníctvom regionálnych a miestnych aktérov zúčastnených v celoţivotnom

vzdelávaní (samospráva, vzdelávacie inštitúcie, zamestnávatelia, odborové a

mimovládne organizácie a občan). Pre úspech celoţivotného vzdelávania sa preferujú

regionálne partnerstvá zúčastnených aktérov. Súčasťou organizácie CŢV je

permanentná a cielená osveta.

Celoţivotné poradenstvo (ďalej CŢP) je hnacou silou pri tvorbe trendov a podpore

súťaţivosti. Medzi súčasné trendy patria najmä niţšie uvedené:

Komplexnosť a rôznorodosť. Je bohatým základom pre spoluprácu a partnerské

učenie sa.

Strana 35 z 43

Efektívnosť. Poskytovanie účinného poradenstva má kľúčový význam v podpore

sociálnej inklúzie, sociálnej rovnosti, rodovej rovnocennosti a aktívneho občianstva

podporovaním účasti jednotlivcov na vzdelaní a odbornej príprave a ich výbere

realistickej a zmysluplnej kariéry.

Flexibilnosť a inovácia. Sluţby musia odráţať meniace sa podmienky a potreby.

Zavádzanie nových technológií má prispieť ku zlepšeniu dostupnosti, kvality

a efektívnosti.

Transparentnosť a dostupnosť. Zvláštna pozornosť sa venuje dostupnosti

poradenských sluţieb pre cieľové skupiny v čase kariérovej zmeny alebo jej potreby.

Dialóg a subsidiarita. Tvorcovia na klienta orientovaných poradenských systémov pri

tvorbe koncepcií zapájajú do tohto procesu všetky zainteresované strany. Ich úspešná

implementácia je zaloţená na princípe partnerstiev a dôslednej subsidiarity.

Európska dimenzia. Celoţivotné poradenstvo prispieva aj prostredníctvom

nadnárodných sietí (napr. EURES) k dosahovaniu cieľov týkajúcich sa ekonomického

rozvoja, efektivity trhu práce a pracovnej a geografickej mobility.

Celoţivotné vzdelávanie a celoţivotné poradenstvo z úrovne TTSK doteraz nemá

etablovaný strategický zámer, dokument pre napĺňanie Koncepcie celoţivotného vzdelávania

v Slovenskej republike. Poznatky z prieskumu škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK

nasvedčujú o pokusoch realizovať „ďalšie vzdelávanie“ na mieru šitými vzdelávacími

modulmi v súčinnej spolupráci ÚPSVaR. Štrnásť stredných škôl poţiadalo v r. 2003-2005

o akreditáciu svojich vzdelávacích modulov, podľa ktorých realizovali rekvalifikačné kurzy.

Po legislatívnej úprave zákona o verejnom obstarávaní naše školy ÚPSVaR odsunul mimo

záujmu o realizáciu rekvalifikačných kurzov. V súčasnosti vyuţívajú akreditáciu len 4

stredné školy prostredníctvom vedľajšej hospodárskej činnosti. Z pohľadu CŢV a CŢP je

takýto stav neţiaduci. Trh práce očakáva plnenie funkcie CŢV od verejných škôl, chce

participovať aj v materiálnej podpore vzdelávania v oboch subsystémoch, pretoţe očakáva

návratnosť svojich investícií v podobe kvalitne pripraveného absolventa a adaptability na

aktuálne potreby. Za takejto situácie bolo len prirodzené, ţe nevyplnený priestor obsadili

rôzne súkromné vzdelávacie ustanovizne, ktoré aj napriek akreditácii nemajú také moţnosti

prípravy pracovnej sily, akými disponujú naše školy.

Strana 36 z 43

5

60

1

1

2

3 10

2

5

11

0

10

20

30

40

50

60

70

[%]

DS GA HC PN SE SI TT

CŢV v okresoch TTSK -

akreditované vzdelávacie aktivity

Stredné školy TTSK Súkromné ustanovizneVysoké školy Občianske zdruţenieRPIC

Strana 37 z 43

4. Návrh na úpravu sústavy študijných a učebných odborov a siete

stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK

Na základe spracovaných podkladov, pasportizácie študijných a učebných odborov

v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja,

naplnenosti jednotlivých škôl, demografického vývoja s prihliadnutím na poţiadavky trhu

práce je potrebné stanoviť ďalší postup racionalizácie a optimalizácie siete stredných škôl.

V rámci optimalizácie siete stredných škôl boli v roku 2007 zrušené štyri stredné

školy. Ďalším krokom je odstrániť duplicitné študijné a učebné odbory v školách v rámci

jednotlivých miest, okresov. Vyprofilovať školy s príbuznými odbormi tak, aby sa dosiahla

optimalizácia vyuţitia priestorov, s čím súvisí hospodárne nakladanie s finančnými

prostriedkami štátu a TTSK .

Ďalšou úlohou je vyradiť zo vzdelávacej ponuky stredných škôl odbory, ktoré boli

nahradené novými inovovanými odbormi. Zaraďovanie nových odborov je potrebné

realizovať s prihliadnutím na profiláciu školy, priestorové, materiálne a personálne

zabezpečenie v súlade s potrebami trhu práce. Pri zrušení štyroch škôl niektoré odbory v

regióne úplne zanikli, ako napr. v Trnave – potravinárstvo, Piešťany - murár ...

Prehľad návrhov na zmeny v sieti stredných odborných škôl s účinnosťou od 01.09.2008

Vyraďovanie odborov zo siete stredných odborných škôl :

Názov školy

Navrhovaná zmena

Zdruţená stredná priemyselná škola Trnava

Komenského 1

Vyradiť odbor s odbornými zameraniami zo

siete z dôvodu náhrady novým inovovaným

odborom

2381 6 strojárstvo

03 diagnostika a servis

04 dopravné zariadenia

Stredná záhradnícka škola Piešťany

Brezová 2

Vyradiť odbor z dôvodu neúspešnosti overovania

4228 1 záhradnícka výrova a sluţby

Stredná priemyselná škola dopravná

Trnava, Študentská 23

Vyradiť odbory zo siete z dôvodu náhrady

novými inovovanými odbormi

3740 6 elektrotechnika v doprave a spojoch

01 elektrická trakcia a energetika

v doprave

05 zabezpečovacia technika v doprave

06 telekomunikačná technika

Strana 38 z 43

3760 6 prevádzka a ekonomika dopravy

01 ţelezničná doprava

03 colný deklarant

04 zasielateľstvo

3772 6 01 doprava

prevádzka a údrţba cestných

vozidiel

Obchodná akadémia Trnava

Vyradiť odbor zo siete z dôvodu náhrady

novým inovovaným odborom

6317 6 73 obchodná akadémia – cudzí jazyk

Prehľad návrhov na zmeny v sieti stredných odborných učilíšť a zdruţených stredných

škôl s účinnosťou od 01.09.2008

Vyraďovanie odborov zo siete SOU a ZSŠ :

Názov školy

Navrhovaná zmena

Stredné odborné učilište elektrotechnické

Učňovská 700, Gbely


siete z dôvodu náhrady novými inovovanými

odbormi

2672 4 01 mechanik elektronik

automatizačná technika

2670 4 mechanik silnoprúdových zariadení

2683 2 03 elektromechanik – rozv. zar.

2464 2 07 strojný mechanik – zváranie

2675 1 elektrotechnika – stupňovitá príprava

2433 2 03 obrábač kovov – frézovanie

Stredné odborné učilište strojárske

Kračanská cesta 1240, Dunajská Streda



odbormi

2672 4 01 mechanik elektronik –AT

2672 4 07 mechanik elektronik –spotrebná

elektronika

2672 4 08 mechanik elektronik –čísl. a riad.

elektr.

2677 2 07 elektronik - spotrebná elektronika

2677 2 08 elektronik – čísl. a riad. technika

Stredné odborné učilište Galanta

Ul. Esterházyovcov



odbormi

2439 2 lakovník

2466 2 05 mechanik opravár PT

Strana 39 z 43

2466 2 09 mechanik opravár CMV

2687 2 autoelektrikár

4574 2 opravár poľnohospodárskych

strojov

Stredné odborné učilište Senica

Ul. V.P. Tótha 31



odbormi

6460 2 01 predavač – potravinársky tovar

6460 2 02 predavač –rozličný tovar

6490 2 01 kuchár čašník –príprava jedál

6490 2 02 kuchár čašník –obsluha

6490 2 03 kuchár čašník –pohostinstvo

Zdruţená stredná škola s VJM Dunajská

Streda

Ul. Gyulu Szabóa 21



odbormi


Zdruţená stredná škola Hlohovec

Ul. M. Benku 3



odbormi

2850 6 chémia

2850 6 02 chémia - chémia liečiv

2850 6 04 chémia -analytická chémia

2850 6 05 chémia - výroba tukov a kozmet.

prípr.

2858 4 02 priemyselná chémia – farm.

výroba

2860 4 03 chemik operátor – farm. výroba

2878 2 03 biochemik – liehovarnícka

výroba

2940 6 04 potravinárstvo –kvasná

technológia

2940 6 08 potravinárstvo- podnikanie v

potravinárstve

2940 6 04 potravinárstvo- potravinár kvalitár

8237 6 modelárstvo a návrhárstvo odevov

Stredné odborné učilište strojárske Hlohovec

F. Lipku 5



odbormi


Na základe vykonanej analýzy pasportizácie študijných a učebných odborov za účelom

rovnomerného zabezpečenia vzdelávacej ponuky v spádových územiach sa navrhujú zaradiť

do siete stredných škôl tieto študijné a učebné odbory s účinnosťou od 01. 09. 2009.

Strana 40 z 43

Prehľad návrhov na zmeny v sieti stredných odborných škôl s účinnosťou od 01.09.2009

Zaraďovanie odborov do siete stredných odborných škôl :

Názov školy

Navrhovaná zmena

Stredná záhradnícka škola, Brezová 2

921 77 Piešťany

3916 6 ţivotné prostredie

Stredná poľnohospodárska škola

Zavarská 9

917 01 Trnava

2940 6 potravinárstvo

03 spracovanie múky

08 podnikanie v potravinárstve

09 potravinár- kvalitár

2940 7 01 potravinárstvo hygiena potravín

4330 6 veterinárstvo PMŠ

Prehľad návrhov na zmeny v sieti stredných odborných učilíšť a zdruţených stredných

škôl s účinnosťou od 01.09.2009

Zaraďovanie odborov do siete SOU a ZSŠ :

Názov školy

Navrhovaná zmena – zaradenie odborov

Stredné odborné učilište elektrotechnické

a strojárske, Nová 5245/9, 921 01 Piešťany

3370 2 čalúnnik

3661 2 murár

3663 2 tesár

3675 2 maliar

3343 4 nábytkárska výroba

01- stolárstvo

03 - čalúnnictvo

Zdruţená stredná škola , Ul. M. Benku 3,

920 01 Hlohovec

8296 6 00 grafický dizajn

8297 6 00 fotografický dizajn

Zdruţená stredná škola s VJM,

Gyulu Szabóa 21,

929 01 Dunajská Streda

3917 6 technické a informatické sluţby

10 odevníctvo

04 chémia

Strana 41 z 43

5. Perspektívy v celoţivotnom vzdelávaní

Problematika v oblasti celoţivotného vzdelávania a celoţivotného poradenstva má

v súčasných programových dokumentoch TTSK a samotného Odboru školstva a telesnej

kultúry deklaratívny charakter, ktorý v podstate kopíruje doterajší stav rozpracovanosti CŢV

a CŢP na úrovni štátnych orgánov. Tento stav sa výrazne podpísal predovšetkým na

odbornom školstve TTSK, ktoré má v kraji väčšinový podiel na vzdelávaní. Vnímanie

nadradenosti formálneho vzdelávania nad neformálnym a informálnym je predsudkom

minulosti , ktorý uviedol stredné školy do pasivity, uzavretosti a neschopnosti pruţnej reakcie

na potreby trhu práce.

Výrazná a pritom nesystémová informatizácia a ekonomizácia odborného vzdelávania

má za následok dramatický nedostatok aţ výpadok odborných profesií, presýtenosť trhu práce

ponukou neupotrebiteľného strednotechnického potenciálu čakajúceho na rekvalifikáciu.

Ak deklarujeme priority vzdelávania, mimo iného aj vyjadrením „investícia do

vzdelania je investícia do budúcnosti“, potom je nevyhnutné riešiť CŢV a CŢP komplexne.

Komplexnosť treba vnímať ako postupnosť krokov prijatím Regionálnej stratégie CŢV

a CŢP počnúc, cez organizačné začlenenie do organizačného systému Ú TTSK, personálne

obsadenie, realizáciu informačných tokov na úrovni zainteresovaných partnerov, publicitu

a realizáciu interregionálnej výmeny a zber údajov v reálnom čase končiac. Tieto náročné

poţiadavky vo väčšine okolitých štátov EÚ napĺňajú centrá vzdelávania, organizačne

napojené na regionálne vlády, resp. správu. Legislatívny zámer pripravovaného zákona

o odbornom vzdelávaní potvrdzuje, ţe pamätá aj na túto potrebu. Racionálna organizácia

vzdelávania, postavená na dvoch úrovniach – štátnej a regionálnej, otvára priestor na oboch

úrovniach pruţne reagovať na poţiadavky a potreby regionálneho trhu práce. Obidve úrovne

budú navzájom zviazané obojsmernými informačnými tokmi a čo je podstatné, očakávaný

prospech budú mať všetci zainteresovaní partneri. Uvaţuje sa o štvorpartitnej spolupráci (

zastúpenie štátnej správy, verejnej správy zamestnancov a zamestnávateľov) v oboch

úrovniach.

Ak sa doteraz pristupovalo k problematike CŢV a CŢP nedostatočne profesionálne,

uprednostňovalo sa formálne vzdelávanie pred ostatnými formami, potom sa ţiada, čo

najrýchlejšie túto platformu opustiť. V opačnom prípade tento proces vyústi do izolácie,

uzavretosti, pretoţe vzdelávanie sa môţe v rámci svojej plurality realizovať okrem

verejných škôl aj v súkromných alebo cirkevných. Ostatným participujúcim partnerom bude

jedno, či verejná alebo iná škola dokáţe realizovať poţiadavky a predstavy na neustále

dopĺňanie kvalifikačných potrieb počas produktívneho ţivota občana. Ak sa očakáva, ţe

podľa pripravovaného zákona o odbornom vzdelávaní pribudne VÚC povinnosť vyjadriť sa

k návrhu na zaradenie školy, odboru a rovnako aj k ich vyradeniu zo siete na základe

konfrontácie v tzv. Krajskej rade odborného vzdelávania, bolo by tragédiou, v prvom

rozhodovať v prospech súkromných škôl a v druhom o verejných stredných školách.

Je potrebné si uvedomiť aj skutočnosť, ţe nebude moţné materiálne, technicky

a personálne rozvíjať všetkých 53 našich škôl aj keď zainteresovaní partneri budú mať

zákonom ošetrenú povinnosť spoluúčasti. Ako najperspektívnejšie v našich podmienkach sa

javí praxou overené zriaďovanie pilotných škôl a ich satelitov. Kým do pilotných škôl sa

sústreďuje všetok vyššie spomínaný potenciál, satelit zabezpečuje napr. teoretickú prípravu

a pre odbornú praktickú prípravu vyuţíva pilotnú školu. Pre tento účel by sa ţiadalo veľmi

uváţlivo a racionálne vybrať v rámci kaţdého mikroregiónu školy s primeranou profesijnou

orientáciou, priestorovou dispozíciou a vybavenosťou a to aj v perspektívnych úvahách

s moţnosťou celoregionálneho pôsobenia. Tieto vytypované školy by napĺňali štatút

Regionálneho centra vzdelávania s majoritnou pôsobnosťou vo svojom mikroregióne,

prirodzene v súčinnosti s miestne príslušnou RRA.

Strana 42 z 43

6. Zhrnutie – záver

Úlohy, ktoré bude musieť TTSK v blízkom období zrealizovať, nebudú jednoduché. Ich

uváţlivé napĺňanie si bude vyţadovať veľmi rázne a zodpovedné rozhodnutia, ktorých

správnosť preverí budúcnosť.

Je dostatok skúseností z vývoja školstva v okolitých štátoch. Ako členská krajina EU si

nevyberieme vlastnú cestu vo vzdelávaní, naopak - naše vzdelávanie musí korešpondovať so

vzdelávacími systémami týchto krajín nielen obsahom, formami a metódami, ale aj

porovnateľnými vedomostnými a praktickými zručnosťami. Iba táto cesta zabezpečí rešpekt

a uznanie dosiahnutého stupňa vzdelania našich absolventov a moţnosť uplatnenia svojich

vedomostí a schopností nielen na domácom ale i zahraničnom trhu práce.

Legislatíva novo schváleného „školského zákona“ stanovuje pre školský manaţment

vypracovať vlastný „program vzdelávania“. Pre mnohých je to ťaţká úloha, avšak je zároveň

výzvou pre vyuţitie širokého potenciálu stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK

a posunutie sa k potrebám trhu práce. Konfrontácia regionálneho programu vzdelávania

s jednotlivými školskými programami vzdelávania jednoznačne vypovie, čo sa z úrovne

TTSK mohlo spraviť v minulosti a čo bude nutné zrealizovať vo veľmi krátkej prítomnosti.

Navrhované opatrenia pre optimalizáciu siete stredných škôl v ZP TTSK sú moţnosťou

prípravnej fázy reštrukturalizácie a revitalizácie stredného školstva. Sústredenie potenciálu na

výber a vybavenie regionálnych vzdelávacích centier ( RVC) za spoluúčasti zainteresovaných

partnerov môţe naštartovať pôvodný zámer nielen optimalizácie siete, ale aj optimalizácie

počtu škôl. Všetky školy v ZP TTSK by mali prejsť na základe komplexnej pasportizácie

a svojich programov vzdelávania kvalitatívnym hodnotením ich regionálnej pôsobnosti

a postavenia. Na základe vypracovaných typových štatútov RVC, satelitného centra

vzdelávania (SCV) a štandardnej verejnej školy (ŠVŠ) môţu zostať školy, ktoré nedokáţu

dostatočne naplniť svojim vzdelávacím programom a ostatnými kritériami potreby regiónu.

Tie budú musieť prejsť do max. trojročného útlmového reţimu bez moţnosti otvárania

nových ročníkov a odborov.

V súvislosti s optimalizáciou siete akosi prirodzene a automaticky sa sústreďuje

pozornosť na odborné vzdelávanie. No gymnáziá sa tomuto procesu taktieţ nevyhnú.

Školský zákon ich vzdelávacím programom predurčuje na vzdelávaciu inštitúciu

zabezpečujúcu prípravu pre štúdium na vysokých školách, predovšetkým netechnického

zamerania. V rámci celoţivotného vzdelávania a poradenstva musia reagovať pruţnejšie na

zabezpečenie spoločenskej poţiadavky v oblasti informatizácie, ekonomizácie a jazykovej

gramotnosti obyvateľstva.

Nadväzujúc na implementáciu Zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon),

Legislatívny zámer zákona o celoţivotnom vzdelávaní a Legislatívny zámer zákona

o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave sa navrhuje:

zrealizovať komplexnú pasportizáciu všetkých stredných škôl v ZP TTSK

v súčinnosti sekcií verejnej správy, regionálneho rozvoja a hospodárskej

stratégie s výstupom pre reštrukturalizáciu a revitalizáciu siete škôl a odborov

s cieľom sústredenia ekonomického, materiálového a personálneho potenciálu

na zriadenie RVC zaručujúcich aktuálne poţiadavky a všestrannú kvalitu

v príprave absolventov pre domáci i európsky trh práce

Strana 43 z 43

vypracovať a prijať aktuálnu koncepciu regionálneho vzdelávania TTSK

a pravidelne ju aktualizovať podľa meniacich sa legislatívnych úprav

a poţiadaviek trhu práce v nadväznosti na aktualizáciu Plánu regionálneho

rozvoja TTSK

vypracovať a prijať Stratégiu CŢV a CŢP TTSK v súčinnosti sekcií verejnej

správy a regionálneho rozvoja

organizačne a personálne začleniť v sekcii verejnej správy Centrum CŢV a CŢP

V Trnave dňa: 18.06.2008

Vypracoval: Mgr. Mária Gašparíková, riaditeľka odboru

Predkladá: Štefan Murárik, riaditeľ sekcie verejnej správy

optimalizácia sústavy študijných a učebných odborov

Documents