Diagnostika učebných štýlov

žiakov • učebné štýly

• typy učebných štýlov

• diagnostika učebných

štýlov

Učebný štýl• postupy učenia, ktoré človek v danom období

preferuje, charakterizované svojou orientovanosťou, motivovanosťou, štruktúrou, postĺpnosťou, hĺbkou, prepracovanosťou, flexibilitou

• používa sa vo väčšine situácií pedagogického typu

• vyvíja sa z vrodeného základu a obohacuje sa v priebehu života

• súvisí s osobnosťou človeka, so schopnosťami...• má charakter metastratégie (= stratégia, ktorá riadi

priebeh druhých stratégií)

Porovnanie kognitívneho a učebného štýlu:

Kognitívny štýl Učebný štýl- prevažne vrodený - prevážne získaný

- 2 dimenzie - viac dimenzií

- viazanosť na obsah minimálna - väčšia viazanosť na obsah

- vzťahuje sa na vnímanie,

myslenie, pamäť, riešenie

problémov, rozhodovanie

- vzťahuje sa k „ja“ motivácii,

riešeniu problémov,

autoregulácii, k sociálnemu

kontextu - spontánny - spontánny → neskoršie

vedomý

- malá ovplyvniteľnosť - väčšia ovplyvniteľnosť

Typy učebných štýlov:

F. Marton, R. Säljö, L. Svenson

• a) Povrchový učebný štýl

- opiera sa o memorovanie, malá

snaha pochopiť zmysel

• b) Hĺbkový učebný štýl

- snaha postihnúť zmysel učiva,

prevažuje proces generalizácie

G. Pask (predstaviteľ informačnej psychológie)

→ 3 základné stratégie učenia:

1) Holistická (celostná) snaha uchopiť učivo ako celok, prevaha

generalizácie používanie vhodných analógií,

zovšeobecňovania, schopnosť používať všeobecné pravidlá učenie sa objavovaním, vynaliezaním

2) Serialistická (postupná, skladobná) - postup krok za krokom k jednotlivým časťam

učivaa) produktívni serialisti – postupujú logicky,

k ďalšiemu učivu prejdú po dôkladnom zvládnutí predchádzajúceho učiva

b) menej produktívni – učia sa naspamäť, vedia postupovať len naučeným spôsobom

- zlyhávajú pri úlohách, ktoré vyžadujú menej obvyklé spôsoby riešenia a samostatnosť

3) Pružná - kombinácia predchádzajúcich učebných štýlov

Kolbova typológia žiakov (1976)(- vychádza z Kolbovej teórie skúsenostného učenia)

1) Divergujúci žiaci - rýchlo produkujú množstvo nápadov- ich myslenie sa rozbieha do viacerých strán- poznatky získavajú konkrétnymi skúsenosťami a spracovávajú ich premýšľavým pozorovaním - vedia vystihnúť bohatstvo vzťahov a vytvoriť z nich celok - často bývajú emočne ladení, humanitne alebo umelecky orientovaní

2) Konvergujúci žiaci- získavajú skúsenosti abstrahovaním- tvoria pojmy, aktívne experimentujú a zaujímajú sa skôr o veci ako živé objekty- ich uvažovanie je zamerané jedným smerom a dospejú tak k jednému bodu, resp. jednému správnemu riešeniu

3) Žiaci s prevažujúcou asimiláciou - uprednostňujú prácu v teoretickej rovine - bez problémov

zostavia model, ktorého praktická aplikácia pre nich nie je prioritná

- ľahko vstrebávajú, zhŕňajú a spracovávajú poznatky do jedného celku

4) Žiaci akomodujúci - čerpajú znalosti z konkrétnych skúseností a aktívneho

experimentovania - ľahko sa prispôsobujú novým situáciám, sú netrpezliví a pri

rozhodovaní sa spoliehajú na intuíciu - problémy riešia pokusom a omylom - rýchle reakcie a dynamickosť ich predurčujú na manažérske

a vedúce pozície.

Ďalšie učebné štýly

– Vizuálne (zrakové) typy žiakov

– Auditívne (sluchové) typy žiakov

Vrstvy jednotlivých zložiek učebného štýlu- možnosti ovplyvňovania

Vrodený základ (kognit. štýl)→ ťažko ovplyvniteľný (typ inteligencie, zmyslové preferencie..)

Spôsob spracovania informácií → čiastočne ovplyvniteľnýMetóda:- kritické myslenie- projekty- riešenie problémov- kladenie otázok- učenie objavovaním

Preferencie výučby → ovplyvniteľné pedagogickým pôsobením Metóda:- projekty, kooperatívne učenie, tímová práca, riadená diskusia, dramatizácia...

Sociálne a emocionálne procesy→ ovplyvniteľné sociálnym prostredímMetóda:- školská klíma, medziľudské vzťahy, spolupráca s rodinou, systém podpory...

Diagnostika štýlov učenia

Priame metódy

• učenie pomocou počítačov – inteligentné tútorské systémy (procesuálna diagnostika)

• pozorovanie priebehu žiakova učenia• etnografické pozorovanie v prirodzenom

prostredí

Nepriame metódya)Kvalitatívne• analýza žiakovských produktov (koncepty, výpisky,

podčiarkovanie, značky, skratky, vlastné poznámky,....chyby, škrtance, nedotiahnuté pokusy o riešenie...)

• analýza žiackeho portfólia• pološtandardizovaný rozhovor so žiakom – napr. ako

sa žiak učí z učebnice, ako sa v škole bežne učí, ako by sa chcel učiť...

• fenomenologický rozhovor (snaha porozumieť širšiemu vzťahovému rámci učenia – Marton, Säljö)

• voľné písomné odpovede• projektívne grafické techniky (napr. kinetická, akčná

kresba –Armstrongová)

Detská kinetická kresba- vhodná pre skupinovú aj individuálnu diagnostiku pre

žiakov rôzneho veku – predovšetkým využívaná u mladších žiakov

Doterajšie využitie zisťovanie:

- spôsobov výučby v škole

- hodnotenia psychosociálnej klímy vyučovania v rôznych predmetoch

- kvality preventívnych programov- žiackyh názorov na ideálnu výučbu- domácej prípravy žiakov na vyučovanie- poňatia výučby u študentov učiteľstva

Nepriame metódy

b) Kvantitatívne

• dotazníky a posudzovacie škályFunkcia – diagnostická a autodiagnostická - možnosť overovať diagnostické kompetencie učiteľa

Spôsob administrácie - ceruzka – papier, - využitie počítača

Dotazníky štýlov učenia1) LSI (Learning Style Inventory) – R. Dunn, K. Dunn, E. Price- pre žiakov 3. – 12. ročníka

Štruktúra dotazníka:

• preferované prostredie (zvuky, teplota, osvetlenie, zariadenie)

• preferované emocionálne potreby (vnútorná motivácia, vonkajšia motivácia – rodičom, učiteľom, vytrvalosť v učení, zodpovednosť, štruktúra postupu pri učení

• sociálne potreby pri učení (učenie individuálne, s druhými, podľa situácie, dosiahnuteľnosť autority pri učení)

• preferované kognitívne potreby (učenie auditívne, vizuálne, taktilné, kinestetické, zážitkové)

• preferované telesné potreby pri učení (konzumácia jedla a pitia pri učení, potreba pohybu pri učení, učenie, preferencia učenia podľa času – ranného, večerného, dopoludňajšieho, odpoludňajšieho

2) Dotazník študijného štýlu (N. Entwistle, P. Ramsden)

• Orientácia na výkon (strategický prístup, snaha dosiahnuť úspech, profesionálna motivácia)

• Orientácia na význam a zmysel učenia (učenie do hĺbky, vnútorná motivácia)

• Systematickosť učenia• Orientácia na reprodukovanie učiva (povrchný

prístup, snaha vyhnúť sa neúspechu)• Mimoškolská orientácia (nesystematický prístup,

negatívna motivácia, potreba sociálneho styku) • Negatívne tendencie učenia (ľahkomyseľnosť,

prílišná pedantnosť, nedostatok nadhľadu)

3) Dotazník na zisťovanie učebných štýlov Memletic (Whiteley, 2003)

Východiská teórie učebných štýlov Memletic:• ľudia sa vzájomne odlišujú spôsobom učenia• neexistuje iba jeden efektívny učebný štýl či jediná

kombinácia učebných štýlov• uč. štýly zásadne ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov• každý človek má zmes niekoľkých uč. štýlov,

prostredníctvom ktorých sa učí efektívnejšie ako aplikáciou ostatných uč. štýlov

• do procesu učenia sa jednotlivými uč. štýlmi sú zapojené rôzne časti mozgu

• pre určitý typ učiva je optimálny jeden (niekoľko) uč. Štýlov• človek si dokáže tréningom osvojiť a zdokonaliť akýkoľvek

uč. štýl (podľa Turek, 2012)

Učebné štýly Memletic (memory + athletics)

• Vizuálny (priestorový) učebný štýl• Sluchový (aurálny, muzikálny) učebný štýl• Verbálny (jazykový) učebný štýl• Pohybový (fyzický) učebný štýl• Logický (matematický) učebný štýl• Sociálny (interpersonálny) učebný štýl• Individualistický (samotársky) učebný štýl

Dotazník na zisťovanie učebných štýlov Memletic

(pozri Turek, 2012 b, s. 4-6)

Literatúra:

KONEČNÁ, D. 2010. Styly učení žáků a jejich diagnostika se zaměřením na metodu dětské kinetické kresby. Diplomová práca. Ped. Fakulta MU v Brne, ved. Z. Syslová.

MAREŠ, J. 1998, Styly učení žáků a studentů. Praha: Portál, 239 s. ISBN 80-7178-246-7

MAREŠ, J. Styly učení žáků a studentů. http://www.ippp.cz/spp/download/studijni-materialy/styly-uceni-zaku-a-studentu.pdf

MAREŠ, J., SKALSKÁ, H., 1994. LSI – dotazník stylů učení pro žáky základních a středních škol. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 29(3), 248–264.

MAREŠ, J.. 2004. Elektronické učení a individuální styly učení. In Československá psychologie, r. 48, č. 3, 247–262.

http://is.muni.cz/th/144944/ff_m/text_diplomovej_prace.doc?lang=enMAREŠ, J. 2007. Využití dětské kinetické kresby v pedagogické psychologii. In

Kvalitativní pŕístup ve vědách o člověku V. Vybrané aspekty teorie a praxe. Praha: Centrum adiktorlogie Psychiatrické kliniky i. lékařské fakulty a VFN Univerzity Karlovy v Praze a Sdružení SCAN. s. 64 – 69. ISBN 80/86620/14X

TUREK, I. 2012. Učebné štýly (1.), (2.). In Didaktika, r. 3, č. 1 s. 2-5, č. 2, s. 2-6.

Diagnostika tvorivosti

Definícia tvorivosti

Základné faktory tvorivosti

Neformálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti

Formálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti

• Definícia tvorivosti:

- tvorivosť je produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení, myšlienok (Zelina, 1996)

• základom je divergentné myslenie – ale aj hodnotiace a konvergentné myslenie

- niekedy odlišovanie pojmov tvorivosť a kreativita

• kreativita - odvodené od lat. creatio (tvorba)

- schopnosť človeka vytvárať akékoľvek nové a pôvodné myšlienky, ktoré ich pôvodca prv nepoznal

- kreativitou sa zaoberá kreatológia

E. Ullrich (1987) – kreativita:

• schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom, zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom, vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú, odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nepojímať nič ako pevné a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia, ak sa to oplatí, nachádzať niečo nové, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti.

Základné faktory tvorivosti (Guilford, Torrance):

• Fluencia: schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu

• Flexibilita: schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenia problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť (= pružnosť myslenia)

• Originalita: schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti

• Senzitivita: schopnosť všimnúť si, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia ho (= citlivosť na problémy)

• Redefinovanie: schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému

(= reštrukturalizácia, znovuformulovanie)

• Elaborácia: schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán (mierou je počet detailov, špecifík zahrnutých v produktu)

Rozdelenie úloh podľa miery tvorivosti

– ZP – ZP

– OP – ZP

– ZP - OV

– OP – OP

Chyby v škole

• prílišná orientácia na úspech• snaha o perfektnosť• sankcie za kladenie otázok• stotožňovanie divergencie s odklonom od

noriem, s abnormitou• prílišné odlíšenie hry a práce • málo slobody, konformizmus• malá otvorenosť v komunikácii• málo humoru• nedostatok dynamizmu• nedostatok času na rozvíjanie diskusií

Charakteristika tvorivej osobnosti• široké záujmy, vnútorná motivácia • zvedavosť, sklon k skúmaniu • otvorenosť k novej skúsenosti, vyhľadávanie

zaujímavých situácií ... • intelektuálne riskovanie • vysoký stupeň výdaja energie • sebadôvera • afinita ku komplexnosti • vnímanie seba ako tvorivého • vysoké hodnotenie estetických kvalít skúsenosti • autonómia, nezávislosť úsudku, uplatňovanie

vlastných pravidiel • intuícia • tolerancia na neurčitosť• tendencia hrať sa s nápadmi,

H.G. Gough (1964)-prehľad rysov tvorivej osobnosti:

• tvorivé myslenie je flexibilné myslenie • vnímanie a asociácie tvorivej osoby smerujú k menšej

všeobecnosti a k menšej typickosti • tvorivý jedinec prejavuje záujem o formu a eleganciu,

ktorá ho vedie k tomu, že nie je spútaný presnosťou a opatrnosťou

• tvorivá osobnosť je intuitívna a emfatická (citovo pohnutá, vzrušivá), je psychicky náladová, intraceptívna, alebo má záujem o ľudské jednanie

• tvorivá osobnosť je skôr otvorená, než usudzujúca, viac vníma, než usudzuje a nachádza zaľúbenie v nových prístupoch

• tvorivá osobnosť je esteticky senzitívna • tvorivá osobnosť je emocionálne a sociálne senzitívna • tvorivá osobnosť je zložitá osobnosť

1) Neformálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti

• verbálne

• kreslenie

• trojrozmerné produkty

• vyjadrovanie pohybom -

2) Formálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti

Najčastejšie používané testy divergentného myslenia:

• J.P. Guilford : Slovná fluenciaNapr.napíšte čo najviac slov začínajúcich na....napíšte vety skladajúce sa zo 4 slov, pričom

počiatočné písmená sú danéTehla – napíšte čo najviac spôsobov využitia tehlyNadpisy – navrhnite vhodné nadpisy pre časti

príbehu

• E.P. Torrance:

Test imaginácie

A) I. Zdokonaľovanie predmetu

II. Využitie predmetu

III. Nezvyčajné použitie predmetu

IV. Kruhy

B) Opýtaj sa hádaj

T. figurálny test tvorivého myslenia

I. Tvorenie obrázku

II. Neúplné figúry

III. Kruhy – opakované figúry

Ďalšie testy tvorivosti:

• Imaginatívne príbehy

• Sociálno-motivačný inventár

• Autentické úlohy

Literatúra:

• GAVORA, P. 2010. Akí sú moji žiaci. Nitra: Enigma, 216 s. ISBN 978-80-89132-91-1

• ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. 2. vydanie. Bratislava: Iris, 230 s. ISBN 80-967013-4-7

Diagnostika sebapoňatia žiakov

Význam sebahodnoteniaS. Coopersmith (1967)–longitudinálny výskum chlapcov

od 10 rokov do dospelosti (vplyv rodinného prostredia)

Vysoké sebahodnotenie Nízke sebahodnotenie

• Kladný, realistický názor na svoje schopnosti

• Sebaistí, schopní prijímať kritiku

• Aktívni• Otvorení, bez zábran

vyjadrujú city• Ochotne prijímajú náročné

úlohy

→Úspešní vo vzdelávaní aj v zamestnaní

• Podceňujú sa• Podávajú výsledky pod

svoju úroveň• Ustráchaní, rozpačití• Neaktívni• Precitlivení• Prehnaná orientácia na

svoje problémy

→ Menej úspešní, väčší rešpekt voči autorite

Diagnostika sebapoňatia žiakov

• Q triedenie (C. Rogers)

• Semantický diferenciál (Ch. Osgood)

Napr. JA Dobrý _ X _ _ _ _ Zlý

Slabý _ _ X _ _ _ Silný

Pekný _ _ _ _ X _ Škaredý

Bojazlivý _ _ X _ _ _ Smelý

Dôsledný _ _ X _ _ _ Povrchný

Citlivý _ X _ _ _ _ Bezcitný

Pesimistický _ _ X _ _ _ Optimistický

.......... _ _ _ _ _ _ ............

• pozorovanie detí v spoločnosti spolužiakov

• slohová práca – písanie o sebe v 3. osobe napr. „Poznáte Janku Kováčovú?“

• Konštruktová mriežka (G.Kelly)

• zisťovanie predbežných odhadov výsledkov - skúšania, umiestnenia v

súťažiach....

• Dotazník osobnej autonómie- osobná autonómia je dôležitým znakom osobnej

zrelosti- prejavuje sa nezávislosťou, samostatnosťou názorovou,

citovou, hodnotovou a akčnou- trvalá závislosť na druhých (zrelších) pretrvávajúca aj po

období dospievania sa často spája s izoláciou a neschopnosťou začleniť sa do bežných soc. vzťahov

• Rosenbergova škála sebahodnotenia

Literatúra

ČÁP, J.1997. Psychologie výchovy a vyučování. Praha: Univerzita Karlova, 1997, 415 s. ISBN 80-7066.534-3

FONTANA, D.1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, 384 s. ISBN 80-7178-063-4

KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002, 447 s. SBN 80-7178-253-X

SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 2002, 517 s. ISBN 80-85947-80-3