Obchodn rokovaniealebo obchodn vyjednvanie je skutonm umenm, je to umenie pova, vciova sa do druhho, presvieda, predvda, rchlo reagova, ale aj profesionlne improvizova.

Obchod je umenie rozhovoru s klientom tak, aby nie predajca ponkal, ale aby klient zaal poadova.

Etiketa obchodnho rokovania1. 1. 1. 1. 1. 1. Kto prv vchdza do miestnosti hos alebo hostiteka? Ke je pn v spolonosti viacerch dm v atni, ktorej z nich pome do kabta? Ako sa sprva v retaurcii pri stole? Me sa jes kura v retaurcii rukami? o znamenaj psmen R.S.V.P. na pozvnke? Kto navrhuje tykanie?

Etiketa obchodnho rokovania1. Ak je zasadac poriadok pri slvnostnom stole? Okrhly stl Ak je v kruhu ud osoba s najvznamnejm spoloenskm postavenm, po pravici sed vznamnejia osoba ako po avici. Oproti je partner, ktor zaujma obrann pozciu. Obdnikov stl Najvenejie miesto pri obdnikovom stole je na kratej strane obdnika za predpokladu, e oproti sediacej osobe s dvere. tvorcov stl Stl tvorcovho tvaru je vhodn na krtke a priame rozhovory. Osoby sediace oproti sebe zaujmaj saiv, obrann postavenie. Osoba sediaca po pravici je ochotn spolupracova, km osoba po avici je menej stretov.

skma nieora

Rokovanie = postupnos aktivtstanovenie diagnzyzalieva hn oji plie

liee nie

sia

zbera rodu

Obchodn rokovanie je cieavedom komunikcia dvoch alebo viacerch osb so zmerom vytvori alebo uzatvori, dohodn obojstrann kontrakt.

Prprava obchodnho rokovania Vecn odborn strnkaNron, konfliktn, stresov situcie Sebavedom vystupovanie Sprvna komunikcia Doba a trvanie Miesto a forma Poet osb a funkcie

cn psychologick strnkaOrganizan strnka80% spenosti rokovania je vsledkom premyslenej prpravy

Prprava na obchodn rokovanie vecn odborn strnka zskanie informci o partnerovi, ako si overi solventnos partnera ... analza konkurencie urenie ciea rozhodovanie o monch stupkoch definovanie potrieb partnera posdenie vlastnch silnch a slabch strnok scenr zvolenej taktiky osobn imid

8. ujasnenie prvomoci

1. zdroje informci

2. urenie ciea

7. scenr vyjednvania, argumentcie

Vecn odborn strnka

3. analza konkurencie

6. definovanie 4. rozhodovanie potrieb o stupkoch partnera 5. posdenie seba

zamestnanci, spolupracovnci organizcie Osobn poznatky a sksenosti

Zskavanie informci o Spsobilos, Vlastn partnerovi - astnk status,Zdroje

profesionalita Politick prslunos Dvernejie informcie Rozsah prvomoci

Cie

Charakter informci

ovanie stratgie a taktiky, uspokojovanie osobnch zujmov par nzorov a postojov druhej strany, osobn oakvania, prpadn

Vsledky hospodrenia Banky a pean intitcie Obchodn a priemyseln komory

Zskavanie informci o partnerovi - podnik morlka platobnZdrojeekonomick postavenie finann situcia rozvojov tendencie zahranin podnikatesk sfra

Cie

Charakter informci

Overenie solventnosti, bonity a dveryhodnosti partnera

Urenie ciea obchodnho rokovaniazska podrobn informcie opartnerovi a jeho ochote spolupracova

o chcem obchodnmi rokovanm spartnerom dosiahnu? vyjednachceme vdobrom svetle prezentova svoju spolonos ajej vrobn program urit obchodn adodacie podmienky aurit cenu

Nie je vhodn prerokva viac tm naraz, ani sa dra jednej alternatvy, ale by flexibiln a pritom zsadovVecn odborn strnka

Ako sa sprva? cie: njs prijaten rieenie pre vetkch takt, prirodzenos, cta k uom, vkus, ohaduplnos, obleenie, vystupovanie manara, asertivita, empatia(pasivita, agresivita) synergia

Vhodnos obleenia, prava zovajku, sprvne predstavenie sa, podanie ruky, pouitie vizitky

Zkladn normy spoloenskho sprvania, cta k uom, taktnos, prirodzenos, 2. dojem vkus, ohaduplnos.

1. dojem

udia nakupuj radi veci od ud, ktor vyzeraj ako oni, ktor sa obliekaj ako oni, prpadne od ud, na ktorch by sa chceli podoba.

Typy rokujcich

Manar spolonk klasick typ organiztora, zaklad si na stykoch apostaven, slabinou je strach a poddajnos, nabezpenosti mu zle viac ako naspechu vyrovnva sa so spoloenskou situciou neracionlne a subjektvne!!!!!

Manar bojovnk jeho cieom je moc, ivot aprcu poklad za dungu, spodriadenmi zaobchdza bezohadne amanipuluje nimi (lev, lka) m nevyjasnen ciele, neskma priny a nsledky !!!! vhodn na prv rokovanie

Hr prcu a ivot poklad za hru je netrpezliv, saiv, dynamick, hovor strune zaujmaj ho nov mylienky, prstupy a akosti nie konvencie

Streotypn hr Prechdza z jednej organizcie do druhej = expert v uritej oblasti, vysoko motivovan zdokonauje svoje schopnosti, spenos ako zhoda zujmov s organizciou nie vak jeho schopnost

pokojn, praktick, primn, skromn typ, vyznaujci sa sebadverou alskou kpovolaniu. preferuje svoje poznanie a nem potrebn nadhad, aby videl situciu z rznych hadsk!!!!!! vhodn pre druh rokovanie

Manar odbornk

Prprava obchodnho rokovania

Tvoriv hr schopnos stimulova ostatnch, agresvny, spen, inteligentn, nie vemi populrny, zhromauje okolo seba najschopnejch, nechva ich riadi anerozkazuje im, nerd pova kritiku schopnos komunikova s inmi spsobmi, ako itaten neverblne vie zakry rados z spechu i nespech !!!!!! tvr vyjadruje nadenie, optimizmus v obchode s partnerom !!!!

Typy komunikujcich1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Pozitvny typ Nekooperatvny odmietajci typ, negativista Typ veveda, o vetko vie Typ hrubej koe, bez zujmu, duchom neprtomn Zhovoriv a snaiv typ Typ uitea, intelektula Hanbliv typ Hdav typ

Priebeh obchodnho rokovania Hlavn zsady obchodnhorokovania1. presnos prchodu na rokovanie Rovnak, niia 2. miesto rove strn Stredn 3. prijatie strn rove Najvyia rove 4. taktika obchodnho rokovania

Obchodn rokovanie

Dochvnos Vhodn obleenie Vhodn vzdialenos pri predstavovan sa partnerovi Podanie ruky pevn stisk smev

Taktika obchodnho Aplikcia rznych rokovania spsobov vyjednvaniaapresvedovania scieom dosiahnu predpokladan vsledok. Vzbudenie zujmu otvorenie partnera ponukov fza o ponkanprodukt

reakciaZaujatie stanoviska partnerom

jadro rokovania ukonenie

1. OtvorenieICEBREAKING neformlna as akujem, doteraz som sa nemala monosstretn sa stakm zohranm pracovnm tmom, mte na to som rada, e sme sa stretli vtomto akujem, nejak recept? ronom obdob. Nemm rada zimn obdobie, avy? Dohoda o scenri, dke rokovania a overenie kompetenci a poslednch zmien formlna

as

3 bodov programPre zaatie rozhovoru JA - VY - MY VY - JA - MY

Krtka charakterist ika o sebe

Identifikuje me partnera

Zdraznen ie spolonh o prnosu

Vyzd v

ihnu

2. Ponukov fza = aktvna loha predvajceho enie aie ttie k valit y pr odu ktov

Zis volan u vy ujm z

Odhadnutie potrieb klientaVhody vyvolvajce citov reakcie

Aktvne presviedanie

Zaujatie stanoviska partneromvoj ajoba s Obh

ie n po dm ich

ok

3. Jadro obchodnho rokovania = vyjednvanieOtzky kvality, technick parametre produktu a ceny ponkanho produktu

Trpezlivos, Analytick uvaovanie, takt azdvorilos, kreatvnos a Zachovanie chladnej vynaliezavos hlavy

Schopnos presvedi, sebavedomie a ctiiados

o je sprvne? Zd sa mi. Nezd sa vm? Dobre ste mi rozumeli? Vyjadril som sa zretene? Vemi sa ponham. Ste vemi zaneprzdnen. Vetko vm rchle poviem.

4. Fza ukonenialovek mus nakoniec prekona svojho poslednho, ale najvieho nepriatea sm seba. pecilna ponuka N. Bonaparte

Prijatie zverov

Zhrnutie vhod a nevhod

spen rokovanie = Nespen rokovanie = nedva naja nereprezentova blahosklonnos e lo o stratu asu

Viac alebo menej angaovania sa vbudcnosti alia drba apodpora klienta Sptn vzba na vlastn vkon

Prechod

Vie stupky teraz = ovocie v budcnosti

Zabezpeenie plnenia dohodnutch podmienok zmluvy Kontaktovanie partnera List oceujci jeho otvoren prstup

Zdroj sily a alej motivcie Pouenie sa a postupn zlepenie

Ovplyvovanie a presvedovanie partnera spoznanie partnera z osobnej strnky a zo strnky jeho zainteresovanosti na predmete rokovania. zmena postojov a sprvania partnera, identifikovanie potrieb, ktor s pre neho dleit. tyri tly ovplyvovania: tl odmeny a trestu, tl spoluprce a dvery, tl spolonej vzie, tl asertvneho presvedovania.

Ovplyvovanie poda Aristotelesa s vyuitm argumentcie: ethos dfame, e nm udia veria, logos sname sa presvedi, e mme pravdu, argumentujeme rozumom, faktami, pathos presviedame silou svojej viery, zmenou citov a postojov.

Vyjednvanie je sasne sria kompromisov, v rmci ktorch partneri repektuj tieto pravidl hry

Proces vyjednvania podstatou obchodnho rokovania je vyjednvanie podstatou dobrho vyjednvania je: preda to, o je pre vs lacn (ale pritom hodnotn pre druhho) za nieo, o je pre vs vznamn (pritom druhmu sa to zd lacn)

VyjednvanieNeist triky falon fakty osobn tok manipulcia stresujce podmienky pochybn mysly ukazovanie vlastnej bezmocnosti vetko alebo ni striedanie tvrdho a mkkho prstupu

Metdy stupkov sumarizcie odkladu priort ultimta vberu

Vyjednvacie zrunosti

reakcia na nmietky partnera: no, ale ... vyjednvacie zrunosti: trpezlivos, chladn hlava, vytrvalos, ctiiadostivos, tvorivos a vynaliezavos, prunos, asertivita, zdvorilos, taktnos, tolerantnos, prirodzenos, pozornos, povanie, vnma a vyuva moc, analytick uvaovanie, presvedova

Proces vyjednvania ponecha si urit manvrovac priestor v prpade ublenia druhej strany je treba njs odvahu na ospravedlnenie neda sa vyprovokova nereagova na ton poznmku tokom neist triky hovorenie pravdy

Proces vyjednvaniaNegatvne prejavy sprvania: nadradenos voi partnerovi, netrpezlivos, nladovos, zastraovanie, ignorovanie konfliktu, argumentcia mimo problmu, nepovanie partnera, nevhodn reakcia, a in

Proces vyjednvaniavyjednvacie zrunosti : Trpezlivos Chladn hlava Vytrvalos Ctiiadostivos Prunos Tvorivos a vynaliezavos Asertivita Povanie Vnma a vyuva moc Analytick uvaovanie Presvedova

Vsledok vyjednvania vhra/vhra vyhrme, prehra/prehra prehrme, vhra/prehra prehr, prehra/vhra prehrm, ty vyhr, iadna dohoda ustpime, kompromis sa vzdvame, nieo zskame. spolupracuj obaja vyhbavo - obaja saivo - ja vyhrm, ty prispsobivo ja pasvne obaja kompromisne nieoho

Proces vyjednvania najvhodnejie techniky vyjednvaniaasertivita empatia

vystupovanie ovplyvovanie

10 najdleitejch vlastnost dobrho obchodnho zstupcuI. II. III. IV. poznanie predvanho tovaru, resp. sluby komunikan schopnosti vytrvalos a trpezlivos schopnos hada cestu ku kompromisom a vzjomnm stupkom V. by adaptabiln VI. vedie sa ovlda, by emocionlne vyrovnan VII. racionlne myslie VIII.vedie sa vyzna v uoch IX. by rozhodn X. pamta si meno obchodnho partnera a pouva ho

Medzikultrna komunikacia: priama interakcia ud rznych kultr faktor spoloenskch/medziudskch vzahov, faktor postavenia (status), tok informci, komunikcia v cudzom jazyku, asov faktor, in, naprklad podnikov kultra, vzah jednotlivca a skupiny.

Prprava na obchodn rokovanie so zahraninm partnerom Informcie o krajine Postavenie obchodnho partnera Zkladn prejavy kultry a sprvania

Medzikultrna komunikcia Informcie o krajine, ktor ovplyvnia spenos uzatvorenia obchodnho kontraktu, patria: finann a ekonomick daje (vekos hrubho domceho produktu, inflcia, ekonomick stabilita krajiny, zahranin obchod), daje o infratruktre, zamestnanosti, vlastnckych vzahoch, prvne normy, otzky zdaovania, kultrna vyspelos, politick stabilita, intitucionlny mechanizmus v krajine. Priority v rokovan: kde, kedy, kto, preo a ako bude rokova

Ak sa naprklad optate Japonca, ak s tri najlepie veci na svete, s humorom vm odpovie: nske jedlo, japonsk ena a americk dom. Za tri najhorie veci na svete poklad: britsk jedlo, americk enu a japonsk dom.

lohou hostitea je postara sa o to, aby sa obchodn partner, ktor je jeho hosom, ctil dobre

Medziudsk vzahy Japonsko a na Boh pomha tm, ktor si pomhaj navzjom Amerika Boh pome tm, ktor si sami pomu

Status ud Spontnnos Amerianov Taktn Japonci Status ien

Jazyk Anglick jazyk ako obchodn jazyk Sluby tlmonka Jednoduch frzy a poakovania v jazyku partnerahttp://www.elite.net/~runner/jennifers/links.htm

Neverblna komunikcia Vzdialenos pri rozhovore

Fyzick kontakt a dotyky

as vyhraden na obchodn rokovanie Monochronick kultry (je Nemecko, kandinvia, vajiarsko, severn Amerika) Krajiny s polychronickm asom (arabsk tty, Stredn a Jun zia, Latinsk Amerika) Kombincia (Japonsko)

Obdarvanie obchodnch partnerov Japonci Arabi Ameriania Angliania Taliani, Franczi

"Rozumieme sije rajina m svo Kad k ech s pecifik. npj komunikcie e interkultr dobrej znalosti zvis aj od odlinost. kultrnychn uvedomenie si Nedostato rozdielov, ich kultrnych ia me spsobi neakceptc nezhody, spoloensk i pohdanie inej posmech, , e v komunikcii krajiny. To vdy k nedochdzaiu, dokazuje aj porozumeni prklad z praxe: nasledujc

navzjom?"

Sakiko Fujit pracuj spol a a Chris Parker o medzinrodn ne ako redaktori v Arizona. Sak ej firme IPR Phoenix , Japonska a Ciko pochdza z Obaja prich hris je Amerian. do vzjomn dzaj denno-denne pracuj na t ho kontaktu, pretoe tej istej kancom istom oddelen, v m svoj ivo elrii. Kad z nich identitu, sk tn tl, svoju kultrne oasenosti, ale tie najvm prkvania. Ich vzjomn ko oblmom je vak munikcia.

Chris a SakikoSo spolupracovnkou Sakiko Fujita mm komunikan problmy. Mm pocit, e naa prca nie je produktvna a vetky npady a rozhodnutia realizujem sm. Naprklad dnes rno sme pracovali na jednom lnku. Sakiko neprispela jedinm nvrhom. Ke som sa optal, o si mysl o mojich nvrhoch, dlho vhala s odpoveou. Nakoniec len poznamenala, e je moja prca vemi zaujmav. Ako mem spolupracova s niekm, kto so mnou nekomunikuje? Prinu nho problmu vidm v komunikcii. Mm pocit, e ma Sakiko niekedy vbec nevnma. Len mlokedy sa na ma pozrie, ke spolu hovorme. Udriava si odo ma vek odstup.

S Chrisom sa mi vemi zle pracuje. Zd sa mi, e sa nedoke podeli o pracovn priestor a o zodpovednos. Najvou chybou poda ma je, e ud pozorne nepova. Nezaujma ho mj nzor. Ak prdem s nejakm npadom, vdy ma preru a nenech ma vyjadri sa k danej problematike. Jeho hodinov monolgy ma u unavuj. Taktie sa ctim neprjemne, ke nedodriava primeran osobn vzdialenos a poas rozhovoru sa na ma neustle pozer.

Porovnajte japonsk a americk kultru vzhadom na nasledujce kategrie:K ULTRN E RO ZDIELY O n kontakt O sobn vzdialenos Spoluprca Vyjadrovanie nzorov Vzjomn povanie Sakiko hovor o Chrisovi Chris hovor o Sakiko

Rieenie lohy . 1.

K lt r er zd ly u n o ie O n k na t otk O b v ia n s so n zd le o Sp lu r c o p a V ja r v n n zo o y d o a ie r vKultrne rozdiely On kontakt Osobn v zdialenos Spoluprca Vyjadrov anie nzorov Vzjomn pov anie Chris hov o Sakiko or neudriav on kontakt a v emi v ek nespolupracuje neprispiev k diskusii a nepov a

Rozhodnite, ktor z vyjadren s typick pre americk a ktor pre japonsk kultru:1. 2. 3. 4. 5.

Ak udia pracuj spolone, zvyajne sedia blzko seba. Blzkos indikuje zujem a spoluprcu. Mui by si mali udriava primeran vzdialenos v komunikcii so enami. Osobn vzdialenos poukazuje na repekt osobnho priestoru. Ticho reprezentuje nezujem alebo nudu. udia by sami mali poveda svoje vlastn nzory bez ohadu na to, i ich niekto k tomu vyzve alebo nie. Nie je zdvoril preruova inch, km vm na to nedaj priestor.

Anekdota o rozdielnych koncepcich asu, zmyslu ivotaAmerick obchodnk ukazuje bohatmu starmu anovi okolie New Yorku. Vystpia z vlaku, k cieu ich cesty je niekoko mint peky. Vtom sa bli elektrika, idca tm istm smerom. Pjdeme elektrikou, vykrkne Amerian, zskame tm tri minty! Dobre, hovor an pokojne, ale tie tri minty, ktor zskame o s nimi budeme robi?

Zvyklosti Eurpanov Franczi Nemci Angliania Holanania panieli a Taliani

Verejn vystpenia

Z histrie rtoriky rhsis re rhtor majster slova Logografovia - udia, ktor skladali sdnu re Teisias: prv uebnica rtoriky (460 rokov pred n.l.), ako vyhra sdny spor Dmosthnes: filipika bojov re proti krovi Macednskemu (383-322 pred n.l.) Sparta: lakonick prejav strun, vecn, renci z Laknie Sokrates: presadzoval etick ciele v rtorike, veril v cnos, obhajoval objektvne poznanie (469-399 pred Kristom) Hippokrats: ril umenie rtoriky (rozlenil ud poda temperamentu) Platn: hadal podstatu sveta v idech, iak Sokrata (427-343 pred Kristom) - Preo sa hovor o platonickej lske?

Aristoteles: vyslovil poiadavky na osobnos renka (ethos mravn zsady, vierohodnos, pathos - city, logos mdros, systm vedenia prejavu) Cicero: katilinrka spojenie scitu, hnevu, rozhorenia, slvna re proti Catilinovi - 63 rokov pred n.l., dokza pravdu, zska sympatie, pohn posluchov ku konaniu Marcus Fabius Quintilinus: napsal 12 knh o rtorike (35-95 r. po Kr.) Karol IV., Majster Jn Hus ... J.A. Komensk: Svet v obrazoch (1658), rozlioval 4 zsady: hojnos - bohatstvo slov, svetlos zrozumitenos, beznos mil obsah slov, prjemn hlas, mocnos slovo m by tak siln, aby v srdci zostalo

Motivan lohyJanko Bystrk bol naozaj bystr diea. Stavil sa s 10 kamartmi, e nedoku vypi za hodinu dvadsa p pohrov mlieka. Nikomu sa to nepodarilo len Jankovi no. Ako je to mon, ke nemal v aldok ako ostatn? Vypil za hodinu a dvadsa mint p pohrov mlieka.

Odpovedzte Je sprvne oznaenie verejn prejav? Ak ciele verejnch vystpen poznte? Objasnite druhy verejnch vystpen z hadiska obsahu, formlnosti, stupa prpravy?

Ete pred 5 mintami, ke som sa pripravoval na prejav, vedel iba Boh a ja o poviem. Teraz to vie u iba Boh. (Churchill)

Ciele: propagova (ovplyvni, presvedi, preda npady), vysvetova (informova, objasni, poda sprvu), presadi seba (zauja, napadn, manipulova), komentova (doja, aktivova, potei). Druhy: psychologick a reklamn, vecn a informujce, bojov a agitan, prleitostn.

Formlne a neformlne druhy prejavu Prednka manara zamestnancom Prezentcia na konferencii Prejav v parlamente Pozdravenie zamestnancov na zaiatku novho roka Diskusia kolenie Seminr Spoloensk posedenie Pracovn porada Vcvik

Druhy verejnch vystpen psychologick a reklamn

Druhy verejnch vystpen bojov a agitan

Druhy verejnch vystpen vecn a informujce

Druhy verejnch vystpen prleitostn

Informan prejavy - podujatia

uren pozvateom s ohadom na cie stretnutia, vy stupe abstrakcie), kolenie je rozrenie teoretickch poznatkov a praktickch sksenost (sas celoivotnho vzdelvania zamestnancov), kongres je hromadn stretnutie ud spolonho povolania (prednka uren skupine pecialistov, vysok stupe konkretizcie a vedeckosti poznatkov), kolokvium je vedeck rozprava odbornkov aj s medzinrodnm zastpenm (zka skupina odbornkov vone diskutuje na odborn tmu), sympzium je vedeck rozhovor, rozprava za asti vieho potu odbornkov ako pri kolokviu,

prezentcia na univerzite je prprava absolventov na zskanie vysokokolskho stupa vzdelania (obsah a tma prednky je v slade so schvlenou uebnou osnovou), konferencia je hromadn stretnutie ud so spolonmi odbornmi zujmami (tma prednky je

aktv je zhromadenie obanov, funkcionrov k pracovnm a spoloenskm otzkam (informciez dvodu organizanch, personlnych, materilnych a inch zmien), zasadnutie je oficilne stretnutie predstaviteov organizci (prleitostn alebo pracovn charakter rokovania), beseda je neviazan a von vmena nzorov.

Ako zvlda trmu Mvate trmu? Ako sa na Vs prejavuje trma? Nartnite akm spsobom bojujete s trmou. Ke som sa zdvihol, nevedel som, o poviem, ke som sisadol, nevedel som, o som povedal

Trma najv nepriate Zopr uitonch rd Porozmajte nad tm, o chcete poveda a o chcete dosiahnu. Pouvajte jednoduch krtke vety, nevyhbajte sa prdavnm menm a na ilustrciu uvdzajte prklady a analgie. Nebojte sa vyui niektor z mnostva audiovizulnych prostriedkov. Myslite a rozprvajte pozitvne a kontruktvne, nezdriavajte sa negatvnymi mylienkami. Posluchov nezavaujte zbytonmi detailmi. Zostate tak, ak v skutonosti ste. Nenapodobujte tl niekoho inho, znelo by to falone.

lovek neustle hr, pokia je na javisku. (Goffman) Sstredenie vedomia na inok prejavu Dychov cvienia, sprvna artikulcia Pomal tempo rei, zreten prejav Vyuitie primeranch jazykovch prostriedkov Ako si zska vnos u renckeho pultu (praktick rady do ivota)

Dychov cvienia Myslite na dchanie Dchajte zhlboka Vdychujte a vydychujte naplno Nacvite si pouten dchanie Uvonite sa pomocou spevu

Precvienie sprvnej artikulcie Str prst skrz krk, str prtek skrz krek. la Prokopka po Prokopa: Po Prokope po priekope, po Prokope, po domov! Kvapka kvapla. Kvapla kvapka? Dolr, libra, rube Beia, beia jee, do veatej vee. Pod veatou veou u je vea jeov. V jednom domku babka ije, ipkovan aty ije. aty bude i, dokia bude i. Tdnky, tdnky, tdpk, tdvd, kto tie tdnky tdha bude.

Prprava na verejn vystpenie preo komu kedy ako dlho kde o - ako 1. 2. 3. 4. 5. 6. vyberte si tmu, vypracujte osnovu, zaznate body, ktor podporuj vau osnovu, rozvite, skmajte a zdokonaujte svoje postrehy, napte vod a zver, pripravte sa prednies prhovor.

Priebeh verejnho vystpenia obsahov strnka rei jazykov a mimojazykov prostriedky truktra: vod tme jadro zver - posluchom

Rozvjanie postrehov Citcie Vizulne pomcky Prbehy Osobn sksenosti Vtipn poznmky Interakcia Fakty tatistiky, tdie, dotaznky

Nedostatky v pouvan jazykovch prostriedkov Monotnnos Vysok hlas Slab hlas Prehtanie slov Zadchavanie Zl artikulcia a gestikulcia nava Nreie Slovn prehreky

1. PSYCHOLOGICK / REKLAMN PREJAV- oslovi a presvedi potencilnych budcich tudentov, aby si vybrali prve tto vysokokolsk intitciu. Charakteristika - propagciu produktu, npadu zko alebo iroko pecializovanej verejnosti; siln, optimistick a odvna re, apeluje sa na rozum i city posluchov. Renk vyuva vetky prostriedky, aby presvedil prtomnch o vhodch a kladoch ponkanho produktu. Stavba prejavu je postaven na postupnom zosilovan inku a dojmu na posluchov (potencilnych zkaznkov). lohou renka je ovplyvni nzory prtomnch, zska ich na svoju stranu.

2. NUN / INFORMAN (VECN) PREJAV- informova o blahodarnch inkoch zelenho aju. Zelen aj - upravuje vysok krvn tlak, zabrauje krnateniu tepien, odbrava cholesterol v krvi, spomauje degenerciu buniek - odauje starnutie, obsahuje polyfenoly a katechny antioxidanty s prevenciou proti rakovine, zaenie smd, odbrava stres, m protizpalov a protivirzne inky, ten obsiahnut v zelenom aji na rozdiel od kofenu osvieuje telo i duu, psob mierne a dlhodobo, flur brni vzniku zubnho kazu. Charakteristika - vysvetli, informova, opsa urit jav posluchom, re je vecn, objektvna, bez citovho zafarbenia, neutrlna. Renk vyuva dostupn informcie, vecn argumenty, fakty, ukky, vlastn sudok, doterajie poznatky, aby objasnil udalosti, prtomn alebo minul situciu. Stavba prejavu je logick, prehadn, relna.

3. BOJOV / AGITAN PREJAV - presvedi voliov aby volili prve vau politick stranu / hnutie. Charakteristika - zameriavaj sa na aktulne spoloensk, nboensk a hospodrske problmy, na zskavanie ud pre politiku strany (hnutia), na obhajobu svojich tvrden a presadenia seba samho; re je vypotav, mtca, prefkan, ale aj odvna a ohniv, niekedy ostr a agresvna. Renk vyuva ist aj neist taktiky psobenia na posluchov - dkazy, tvrdenia, dramatick vzvy, neakan slovn napadnutie partnera poukzanm na jeho slabiny a nespechy; cie obhajoba, obvinenie, agitcia, vzva, vazstvo, ponenie, znienie a napadnutie.

4. PRLEITOSTN PREJAV - prejav pri prleitosti otvorenia beni, privtanie prvkov. Charakteristika - pri oslavch, sviatkoch, vzdvan pct; cie - potei, prejavi pozornos a uznanie; citovo laden obsah rei s vyvrcholenm v strede prejavu a v zvere motivujci (uteujci), obastujci, dojemn a pln ndeje; nem za cie niekoho presvedi, informova alebo zska na svoju stranu, ide o ozdobn slvnostn re s osobitnou formou prednesenia.

Rozhovor

Rozhovor Hlavnm cieom rozhovoru je da a prija informciu, zska porozumenie a akceptciu npadov, rozvja a meni sprvanie, motivova inch pre spolon ciele. Fzy rozhovoru: vod, diagnza, ovplyvovanie, zaangaovanie Dia logos (cez slovo, v starom Grcku: metda odkrvania pravdy)

Prprava rozhovoru s km a preo rozhovor vediete (el a predmet), - mieru naliehavosti problmu (vznam, aktulnos), ak mte informcie o predmete rozhovoru (pripravenos).

Techniky vedenia rozhovoru Otvorench dver Asertvne opytovanie Pokazen gramofnov plata Umenie poveda nie iada o lskavos Prijaten kompromis

loha: scnky - rozhovory Krtky rozhovor v neznmom prostred, s neznmymi umi Small talk

tl riadenia rozhovoru autokratick, imperatvny, byrokratick, diplomatick, demokratick, liberlny, tl zaloen na zodpovednosti, kooperatvny, participatvny.

loha: znzornite rozhovor medzi fkuchrom a kuchromToto jedlo sa ned jes urobte s tm nieo vzahovan, zvedav, poslun, agresvny, asertvny, pasvny zhodnote mon vznam vyslovenej vety a predpokladan reakciu kuchra

Porady

Porady forma kolektvnej komunikcie na pracovisku, cieavedom, zmern zvolanie riadiacich zamestnancov organizcie (manarov) na prerokovanie uritho problmu, situcie, ktor vznikla, Ciele: zjednoti nzory, prerokova rzne druhy loh, analyzova a diagnostikova problmy a hada vhodn rieenia, lepie koordinova prcu, rozvja kolektvnu tvorivos, vytvori pocit spolupatrinosti, hada nov spsoby prce odrajce zmeny vntri i mimo organizcie, prenos informci v rmci komunikanho systmu organizcie

Prprava porady formlne neformlne a) pln pord, b) rokovac poriadok, c) zasadac poriadok, d) spracovanie dokumentov na poradu, e) pozvnky s programom a materilmi, f) prezenn listina a kontrola loh, g) prprava miestnosti, h) vybavenie miestnosti potrebnou technikou, i) zabezpeenie oberstvenia astnkom porady, j) predben kontrola asti na porade.

Predseda sprvnej rady obianskeho zdruenia UNIS v Banskej Bystrici POZVNKA Pozvam Vs na zasadnutie sprvnej rady obianskeho zdruenia UNIS v Banskej Bystrici, ktor sa uskuton da 4. novembra 2009 o 11,00 hod., v zasadake zdruenia . 3, Komenskho 20 v Banskej Bystrici. Program: 1. Kontrola loh 2. Prieben vsledky finannho hospodrenia 3. Prprava inventarizcie majetku 4. Rzne Predpokladan as ukonenia rokovania je 13,00 hod. Tem sa na Vau as. S pozdravom JUDr. Albert Nosika predseda sprvnej rady Prloha: Vsledky hospodrenia

Priebeh porady usmerovanie priebehu techniky zsahu rozhodnutia: berie na vedomie uklad schvauje brainstorming: zkaz kritiky, uvonenie fantzie, mnostvo npadov, inpircia,

Motivan lohyM to 21 bodiek a nie je to lienka. Kota sa to a nie je to guat. o je to?o to me by ???