paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí

paradigmatický paradigmatický vývoj v 19. a 20. vývoj v 19. a 20. storočístoročí

Úvod do regionálnej geografieÚvod do regionálnej geografieLadislav NovotnýLadislav Novotný

úvodúvod

nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje

prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových koncepcií

často tým dochádza k nejednotnosti tak názorovej, ako aj terminologickej

tento stav sa týka aj súčasnej RG, preto si potrebujeme priblížiť vývoj RG pod vplyvom jednotlivých paradigiem

3 PARADIGMATICKÉ POSUNY3 PARADIGMATICKÉ POSUNY

Od dualistickej k monistickej paradigme

Inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy

RG koncepcie po 2. svetovej vojne – hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG

Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme

v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, dobývanie polárnych oblastí má skôr politický a nie dobývanie polárnych oblastí má skôr politický a nie hospodársky význam =>hospodársky význam =>

pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo vyčerpávala, jednotlivé parciálne analytické prístupy vyčerpávala, jednotlivé parciálne analytické prístupy (ktoré boli príznačné pre dualistickú paradigmu) neboli (ktoré boli príznačné pre dualistickú paradigmu) neboli schopné dôkladne určiť charakter regiónu, a tým schopné dôkladne určiť charakter regiónu, a tým predostrieť možnosti jeho dlhodobého využívaniapredostrieť možnosti jeho dlhodobého využívania príklad: v novoobjavenom regióne Afriky fyzickí príklad: v novoobjavenom regióne Afriky fyzickí

geografi objavili veľké zásoby diamantov. Kolonialisti geografi objavili veľké zásoby diamantov. Kolonialisti na nich rýchlo zbohatli, avšak po vyčerpaní zásob na nich rýchlo zbohatli, avšak po vyčerpaní zásob tejto suroviny už pre nich región nemal hospodársky tejto suroviny už pre nich región nemal hospodársky prínos.prínos.

Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme potrebu oživenia RG tak čoraz viac presadzujú nielen

geografi, ale ide o celospoločenskú požiadavku nemá však ísť o RG pôvodného popisného

charakteru, ale o RG komplexne syntetizujúcu poznatky parciálnych analytických vedných disciplín, čím má pomôcť odhaliť hlbšiu podstatu regiónov umožňujúci ich dlhodobé (TUR) využívanie

s rozvojom RG ako komplexnej syntetizujúcej vedy (monistická paradigma) sa spájajú počiatky modernej RG; dynamický rozvoj však zaznamenala najmä vďaka francúzskej G škole na prelome 19. a 20. storočia

Od dualistickej Od dualistickej k monistickej paradigmek monistickej paradigme intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických

dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)


dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)

ÚLOHA:ÚLOHA: Pokúste sa definovať, čo je objektom štúdia Pokúste sa definovať, čo je objektom štúdia

regionálnej geografieregionálnej geografie


dôvodov ide aj o dôvody prestíže- každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)

RG, v tom čase nazývaná ešte špeciálna geografia sa už tradične zaoberala regiónmi (Regió)

Tento fenomén však doposiaľ nebol riadne pomenovaný, ani definovaný - pôvodne označoval prírodnú krajinu, neskôr nadobudol skôr sociálny a politický rozmer. V diferenciačnom období opäť získava aj prírodný rozmer, ale za cenu toho, že bol vnímaný buď ako región prírodný alebo región sociálny

Vďaka G determinizmu nemeckej a francúzskej školy (zdôrazňujúcej previazanosť HG a FG prostredia vzájomným ovplyvňovaním) nadobúda koncom 19. stor. pojem región opäť význam komplexného javu

V 19. storočí sa tak na základe objektu štúdia začína „špeciálna geografia“ označovať RG

inovácie vyplývajúce z RG pod inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmyvplyvom dualistickej paradigmy

hoci potreba monistického poňatia RG bola zrejmá už v 19. storočí, cesta k takejto RG bola dlhá, a dá sa povedať, že trvá dodnes

kým monistická paradigma ešte aj na začiatku 20. storočia fungovala viac-menej formálne, rozvíjali sa poznatky a metódy dualistickej koncepcie

FG po 1. sv. vojne plynule nadväzuje na skúsenosti s výskumom prírodných regiónov a vytvára regionalizácie na základe čoraz užších prírodných kritérií

stále rýchlejší vývoj humánno-geografickej sféry sa odrazil na radikálnejších zmenách v sociálno-ekonomickej geografii


v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)

ÚLOHA:ÚLOHA: Pokúste sa vymyslieť nejaký prvok, nejaký jav, Pokúste sa vymyslieť nejaký prvok, nejaký jav,

na základe ktorého by sa dali v priestore vyčleniť na základe ktorého by sa dali v priestore vyčleniť regiónyregióny


v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)

medzi najznámejšie z tohto obdobia patrí teória územno – výrobných komplexov N. N. Kolosovského a teória centrálnych miest W. Christallera

jednoduchá kvantifikovateľnosť ich väzieb a parametrov umožnila široké uplatnenie týchto teórií pre potreby rôzne veľkých súkromných i štátnych hospodárskych subjektov

RG koncepcie po 2. RG koncepcie po 2. svetovej vojnesvetovej vojne

RG – organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch

RG – metóda výskumu zameraného na reálny región RG – metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou

diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe

RG – geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov RG – vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho

regiónu

hľadanie teoretickej bázy hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RGmonistickej paradigmy RG

organizačná forma zjednocovania organizačná forma zjednocovania

poznatkov FG a HG o reálnych regiónochpoznatkov FG a HG o reálnych regiónoch dualistický rozkol celej geografie na FG a HG

(Sociálnu) bol obzvlášť silný v bývalom ZSSR FG tu nadväzovala na hlboké tradície HG (SG) bola postavená pred úlohy úplne iného

charakteru ako predtým medzi prírodnou a sociálnou G vznikali čoraz

väčšie rozdiely obrovský ZSSR nemal v tom čase ešte

dostatočne preskúmané ani FG ani SG aspekty krajiny do takej miery, aby sa na nich dala stavať uspokojivá syntéza

organizačná forma zjednocovania organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónochpoznatkov FG a HG o reálnych regiónoch

N. N. Baranskij sa v r. 1940 snaží vytvoriť koncepciu jednotnej geografie

oficiálna ideológia mu však neumožňovala formulovať RG ako vedu zaoberajúcu sa spoločným objektom FG a SG, ale len ako „organizačne zabezpečovanú RG“

na jednej strane Baranskij výrazne posilnil pozíciu RG na druhej strane ju výrazne oslabil tým, že ju podľa

jeho konceptu nebolo možné považovať za vedu so samostatným objektom, takže RG prestala byť vnímaná ako samostatná veda, ale ako istá organizačná forma zjednocovania rôznorodých poznatkov o určitej krajine

metóda výskumu zameraného metóda výskumu zameraného na reálny na reálny

regiónregión

v menších krajinách východného bloku (ako napr. ČSSR) nedošlo k až tak hlbokému a ideológiou determinovanému rozkolu prírodnej a sociálnej zložky krajiny

požiadavka regionálneho previazania prírodných a sociálnych skutočností bola odvodzovaná nie z nutnosti zachraňovať RG, ale z toho, že je to prístup vo všeobecnosti užitočný, a to nielen pre geografov

otázka špecifického a špecifikami sa vyznačujúceho objektu RG ako vedy bola považovaná za bezpredmetnú

metóda výskumu zameraného metóda výskumu zameraného na reálny na reálny

regiónregión RG tak prestala byť považovaná za vedu, ale bola

vnímaná ako praktická metóda a zameranie výskumu uskutočňovaného v praxi geografmi i negeografmi

zatiaľ čo „sovietsky organizačný“ smer sa neujal, tento „metodologický“ smer patrí spolu s dualistickým aj dnes k najrozšírenejším v RG praxi

z hľadiska integrovania poznatkov je zatiaľ v praxi aj najefektívnejší

úplne však rezignuje na hľadanie všeobecných zákonitostí regionálnej previazanosti FG a HG vlastností krajiny

metóda vyjadrenia územnej kontinuity metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných neexistujúcich regiónov vymedzovaných

podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe predošlé metódy nepopierajú predpoklad

objektívnej existencie regiónov, len sa touto otázkou nezaoberajú

pri pokusoch o syntézu sociálnych, ekonomických a FG poznatkov sa čoraz viac vynára problém rozdielnych hraníc týchto regiónov

vyvstáva otázka ako môže existovať objektívny komplexný región, ak sa rôzni regionálni geografi nevedia zhodnúť ani na vyhraničení parciálnych regiónov (príklad s kukuričným regiónom)


podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe túto otázku sa pokúsil vyriešiť D. Whittlesey: ak 10 geografov

vyčlení na základe rovnakých informácií v danom území 10 rôznych regiónov, jediným vysvetlením je, že žiaden región neexistuje. Jeho vyčleňovanie ale zbytočné nie je (príklad s kukricou)

región je subjektívna, hoci veľmi užitočná intelektuálna koncepcia

veľmi podnetná koncepcia, dodnes sa k nej hlási veľa geografov otázka: Uveďte príklad objektívneho regiónu


podľa konkrétnych potrieb praxepodľa konkrétnych potrieb praxe protiargumentmi jeho koncepcie môžu byť v prírode

viditeľné hranice (svahy, zlomy...), ako aj to, že ak objektívne existuje krajinná sféra, objektívne musia existovať aj jej časti – regióny. Tieto protiargumenty však hovoria skôr o FG sfére ako o regióne komplexnom

Whittlesey na jednej strane pomohol regionálnu geografiu presadiť ako veľmi užitočnú vedu, na druhej strane jej dosah limitoval tým, že ak región nemá objektívnu podstatu a jeho funkcia sa mení len podľa konkrétnej momentálnej potreby praxe, nemožno hľadať ani nejaké základné objektívne zákony jeho vývoja, ktorý by mal človek vo vlastnom záujme čo najviac rešpektovať a využívať...

geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov nemožnosť zovšeobecňovania nevyplýva len

z neexistencie objektívnych regiónov, ale aj z koncepcií jednostranne zdôrazňujúcich vybranú vlastnosť regiónu

R. Hartshorn definuje región ako „územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území, a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera vyčleňujúca vlastnosť“

špecifické vlastnosti regiónov pritom majú byť príčinou toho, prečo je každý región vo svojich konkrétnych prejavoch jedinečný a neopakovateľný.

- jedna z koncepcií regionálnej geografie, ktorá aj dnes patrí k najrozšírenejším, vyvodzuje záver, že „najdôležitejšou vlastnosťou regiónu je jeho individualita“.

vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu koncepcie, ktoré dávajú do úzadia zovšeobecňujúcu stránku

RG čoraz menej zodpovedajú potrebám modernej praxe tá pri zvýšenom tlaku ľudských aktivít na celú krajinnú

sféru vyžaduje nielen čiastkové poznatky o individuálnej podstate jednotlivých regiónov, ale aj všeobecné poznanie ich spoločnej podstaty

kým predošlé koncepcie zdôrazňovali ako najvýznamnejšiu vlastnosť regiónov ich individuálnosť, teraz sa do popredia dostáva „komplexnosť – živelná popisná komplexnosť však bola charakteristická už pre starovekú a stredovekú RG“ => samotná komplexnosť negarantuje zovšeobecňovanie regionálnych zákonitostí

vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu okrem komplexnosti regiónov sa začína zdôrazňovať aj

ich ďalšia príznačná vlastnosť: integrita (integrálnosť)

práve integrita každého individuálneho priestorového komplexu otvára priestor na syntézu výsledkov predchádzajúcej analýzy jeho prvkov

vytvára sa nová koncepcia, ktorá RG chápe ako jednotnú komplexne syntetizujúcu vedu takto chápaná RG dominuje v súčasnosti v slovenskom prostredí

Vývoj regionálnej geografie na Slovensku

Ján Sambucus z Trnavy jedna z prvých monografií o Uhorsku

David Fröhlich z Kežmarku teória: Medulla geographie practicae (Podstata

geografickej práce) slovenské regióny, najmä Tatry

Matej Bel (rodák z Očovej) rektor evajnelického lýcea v BA – centra národného

obrodenia vrchol RG prác: Notitia Hungariae novae historico-

geographica (4 zväzky 1735 – 1742) opis 12 stolíc z územia Slovenska zhromaždil rozsiahly materiál (dotazníky, práce v

teréne)


Ján Matej Korabinský z Prešova prvá ekonomickogeografická a etnografická mapa

Uhorska Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi

Vareniom inšpirovaná syntetická práca o Vysokých Tatrách

Ladislav Bartholomeides prvá učebnica v jazyku zrozumiteľnom ľudu –

češtine RG monografia o Gemeri zavŕšil školu Mateja Bela


Bernolákovci: Jozef Ignác BajzaJán Čaplovič

Štúrovci: Jozef Miloslav HurbanDionýz Štúr

Po vzniku ČSR (1. polovica 20. storočia) Hromádka

Všeobecný zemepis Slovenska (1943) Lukniš (neskôr, ale nadviazal na Hromádku)

Jakubiany Geografia krajiny Jura pri Bratislave Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho

rozvoja Lukniš, M. 1985: Regionálne členenie Slovenskej socialistickej

republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja, Geografický časopis, roč. 37, 1985, č. 2-3, s. 137 - 163

Vývoj regionálnej geografie na Slovensku 1974: Katedra regionálnej geografie

(Prif. UK) Bašovský, Lukniš

Mičian, Mazúr, Drdoš, Oťahel, Lehotský, Ira, Huba, Paulov, Lauko, Bezák

Christallerová teória centrálnych miest

do googlu: Walter Christaller, Central place theory

paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí

Documents