práca, mzdy a odmeňovanie 1/2017 · mesačník s bezkonkurenčným počtom aktualít a tipov z...

Mesačník s bezkonkurenčným počtom aktualít a tipov z personálneho a mzdového poradenstva

1/2017XII. ro ník Práca, mzdy a odmeňovanie

Mzdová pohotovosť – telefonické a písomné poradenstvo • Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne Príručka Daňové priznanie • Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte • Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte • Časopis PaM online bezplatne • PP noviny

UKONČENIE ROKA V MZDOVEJ UČTÁRNI – 2. ČASŤRočné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FOVzorovo vyplnené tlačivá

PAUŠÁLNE VÝDAVKY OD 1. JANUÁRA 2017Podmienky pre uplatnenieVýška uplatňovaných paušálnych výdavkovAko prejsť na uplatňovanie paušálnych výdavkov?

ZDAŇOVANIE DIVIDEND OD 1. JANUÁRA 2017Pre ktoré dividendy platia nové pravidlá?Dividendy predmetom dane

ELEKTRONICKÁ REGISTRAČNÁ POKLADNICAKto musí a kto nemusí používať ERPPoužívanie ERP a doklady z ERPVirtuálna registračná pokladnica

ZMENY V SUMÁCH STRAVNÉHO OD 1. DECEMBRA 2016

Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos�,

RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska

Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa

Termín zákonnej

povinnosti

Charakteristika

zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon

v platnom znení

do 3 dní

Oznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne pracovný úraz, ktorý si vy�iadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú neschopnos�.

Predlo�i� poboèke Sociálnej pois�ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného

pomeru.

Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi� poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos�.

Zamestnávate¾

§ 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8. 2. 2017

Písomne alebo elektronicky vykáza� príslušnej zdravotnej pois�ovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené

v mesiaci január 2017.

Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova� príslušnej ZP výluène elektronicky.

Platite¾ dividendy

§ 20 ods. 5 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Uhradi� preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr 1. 1. 2013 a skonèilo 31. 12. 2016,

a bol vyplatený v mesiaci január 2017.

Platite¾ dividendy


Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2017:

– za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a

– za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poist-

né štát,

s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie v zmysle § 15 ods. 5 zákona.

Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v § 11

ods. 2


Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti

za január 2017 povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7

zákona.

Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba a dobrovo¾ne

poistená osoba

§ 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7

zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2017.

Zamestnávate¾


Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým vzniklo dôchodkové

poistenie pod¾a § 20 ods. 5 zákona, s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2017.

Zamestnávate¾


do 8 dní

Oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený

na výplatu príjmov.

Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne zárobkovo

èinná osoba


Oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni:

– zmenu alebo vznik platite¾a poistného,

– skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati� za neho poistné,

– zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu (táto povinnos� platí iba pre osoby bez trvalého pobytu v SR),

– skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia,

– skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

Poistenec (fyzická osoba)


Oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni, �e:

– vykonáva èinnos� zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistený,

– vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos� v cudzine a je tam aj zdravotne poistený,

– sa dlhodobo zdr�iava v cudzine a je tam aj zdravotne poistený a na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos�.



Poistenec je povinný oznámi� zdravotnej pois�ovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) zákona o zdravotnom poistení

(keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by� štát).



Oznámi� zamestnávate¾ovi:

– zmenu zdravotnej pois�ovne,

– údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.),

– údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zamestnanec


do 8 pracovných dní

Písomne alebo elektronicky oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného.

Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova� príslušnej ZP výluène elektronicky.

Platite¾ poistného pod¾a § 11 zákona è. 580/2004 Z. z.

§ 24 písm. c) a § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom

poistení

Písomne alebo elektronicky oznámi� na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos�ou vznik alebo zánik pracovného pomeru,

štátnozamestnaneckého pomeru, slu�obného pomeru alebo obdobného pracovného vz�ahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpoèítate¾nú polo�ku a ktorý

sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu.


Zamestnávate¾

§ 24 písm. m) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom

došlo k zmene platite¾a

poistného

Povinnos� oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni skutoènos�, kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by� štát.


Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo platite¾

poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z.

§ 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Povinnos� oznámi� príslušnej zdravotnej pois�ovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, �e fyzická osoba sa nepova�uje za zamestnanca v dòoch, kedy

nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a § 10b ods.1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s).


Zamestnávate¾

§ 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Oznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne prerušenie NP a DP.

Oznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

Samostatne zárobkovo èinná osoba


Prihlási� sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois�ovòou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávate¾ov odhlási�.

Oznámi� prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca.

Oznámi� Sociálnej pois�ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky.

Zamestnávate¾


Oznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne zmenu svojho názvu, sídla.

Oznámi� Sociálnej pois�ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca.

Predklada� Sociálnej pois�ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

Zamestnávate¾


Oznámi� organizaènej zlo�ke Sociálnej pois�ovne, �e jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas� na majetku

zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas� na majetku zamestnávate¾a.

Zamestnávate¾

§ 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení

pred vznikom poistenia

Prihlási� zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a

§ 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois�ovne.

Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova� výluène elektronicky.

Zamestnávate¾

§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení

Prihlási� zamestnanca na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (zamestnancom urèená dohoda o brigádnickej práci študentov) v poboèke

Sociálnej pois�ovne, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne 200 €.


Zamestnávate¾


poistení

Prihlási� odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na úèely úrazového a garanèného

poistenia v poboèke Sociálnej pois�ovne.


Zamestnávate¾


poistení

najneskôr v lehote

splatnosti poistného

Prihlási� zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol 200 €,

ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov.


Zamestnávate¾

§ 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení

Kalendár podnikate¾a od 1. 2. 2017 do 28. 2. 2017

1/20171

Časopis:mesačník PRÁCA MZDY A ODMEŇOVANIEvydávaný v slovenskom jazyku, 12. ročník

Vydavateľa a redakcia:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 ŽilinaIČO: 31 592 503

spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdeláva-cieho domu PP

Šéfredaktorka:Ing. Jaroslava Pastierikováe-mail: [email protected]ón: 041/7053 599

Grafická úprava:Marián Kollár

Tlač:Tlačiareň P + MBudovateľská 1672/16038053 Turany

Sadzba dodaná do tlače:31. 1. 2017

Objednávky :telefón: 041/7053 222e-mail: [email protected]: www.zakon.sk

Daňová pohotovosťPoradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovnýchdňoch od 9.00 – 12.00 hod. a od 13.00 – 15.00 hod.telefón: 041/7053 434

041/7053 535041/7053 737041/7053 838

e-mail: [email protected]

Mzdová pohotovosťPoradenstvo z oblasti Mzdy, personalistika a pracovnéprávo v pracovných dňoch od 9.00 – 12.00 hod.a od 13.00 – 15.00 hod.telefón: 041/7053 636

041/7053 939e-mail: [email protected]

Služby zákazníkom:telefón: 041/7053 600e-mail: služ[email protected]

Predplatné na ročník 2017 je vo výške 65,74 €

s DPH.

Inzercia:adresa: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinatelefón: 041/7053 251mobil: 0918 635 305e-mail: [email protected]

Povolenie na podávanie periodických listových zá-sielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútro-štátnom styku č. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3311/09, ISSN 1335 - 7115

www.mzdovecentrum.skwww.zakon.sk

1/2017

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Citna podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 18 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer663 pestúnskych rodín čiastkou 631 300 € a v rodinách našlo domov viac než 958 detí. www.rozumacit.sk

Obsah čísla :

Daň z príjmovUkončenie roka v mzdovej učtárni – 2. časť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2(Bc. Katarína Danajovičová)

Paušálne výdavky od 1. januára 2017 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12(Ing. Eva Gášpárová)

Zdaňovanie dividend od 1. januára 2017 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19(Ing. Eva Gášpárová)

Účtovanie v peňažnom denníku v stĺpci „Ostatné výdavky“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25(Ing. Jarmila Strählová)

Elektronická registračná pokladnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33(Ing. Jarmila Strählová)

Cestovné náhradyZmeny v sumách stravného od 1. 12. 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44(Júlia Pšenková)

Verejná správaPredpoklady výkonu práce vo verejnom záujme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45(JUDr. Tatiana Mičudová)

Ukončenie roka v mzdovej učtárni –2. časť

Zhrnutie:

Ako sme spomínali v predchádzajúcej prvej časti článku, druhú časť témyUkončenie roka v mzdovej učtárni venujeme čisto len ročnému zúčtovaniupreddavkov na daň z príjmov fyzických osôb. Čo znamená ročné zúčtovaniepreddavkov, kto oň môže požiadať, aké podmienky musí splniť, dokedy mápovinnosť predložiť zamestnanec doklady, kto vykoná ročné zúčtovanie, akésú povinnosti zamestnávateľa, aké sú mzdové – daňové veličiny, ako sa zúč-tuje výsledok ročného zúčtovania, dokedy a na akom tlačive sa vykáže daňo-vému úradu, ako vykonať prípadnú opravu ročného zúčtovania – to všetkosa dozviete v tomto článku.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickýchosôb za rok 2016 (ďalej len ročné zúčtovanie)

Ročné zúčtovanie musí vykonať zamestnávateľ len za zamestnanca, ktorý:

� mal v priebehu zdaňovacieho obdobia LEN príjmy zo závislej činnosti (§ 5)zo zdrojov na území Slovenskej republiky (od platiteľov dane) a nepoberalpríjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých môže uplat-niť postup podľa § 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ danepodľa § 11 ods. 9 a 13.

Inak povedané:ročné zúčtovanie zamestnávateľ teda nemôže vykonať u zamestnancov, ajkeď o to požiadajú – „výnimky“:

– ak mal zamestnanec príjmy aj zo zdrojov v zahraničí (zamestnanec po-stupuje v súlade s § 45 – zamedzenie dvojitého zdanenia prostredníc-tvom daňového priznania),

– ak mal príjem zdaňovaný zrážkovou daňou, ktorú možno považovať zapreddavok dane = takéto zúčtovanie môže byť len v daňovom priznaní,

– ak zamestnanec porušil zákonné podmienky, ktorými stratil nárok nanezdaniteľnú časť na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna starobné dôchodkové sporenie – II. pilier, ktorú si v predchádzajú-cich zdaňovacích obdobiach uplatnil – či už v daňovom priznaní, alebov ročnom zúčtovaní, musí si upraviť – zvýšiť základ dane sám v daňo-vom priznaní,

– tak isto sa postupuje aj v prípade porušenia zákonných podmienok pristrate nároku na nezdaniteľnú časť na preukázateľne zaplatené príspev-ky na doplnkové dôchodkové sporenie – III. pilier – zvyšuje si základdane sám daňovník v daňovom priznaní o sumu tejto nezdaniteľnej čas-ti uplatnenej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach,

� požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania najneskôr do15. februára 2017, a to prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o vykonanie roč-ného zúčtovania...“ (ŽIA38v15_1), ktoré zverejňuje Finančná správa nasvojej webovej stránke (§ 38 ods. 1) a

� do rovnakej lehoty – do 15. februára 2017 predloží zamestnávateľovivšetky potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016(§ 38 ods. 5), t. j. doklady preukazujúce nárok na zníženie základu dane a nadaňový bonus a potvrdenia o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zozávislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej čin-nosti, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o prizna-nom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorísú platiteľmi dane.

2

Daň z príjmov

UPOZORNENIE

Dňa 27. 12. 2016 bol v Zbierke zákonovzverejnený zákon č. 356 /2016 Z. z., ktorýdopĺňa a mení zákon č. 580/2004 Z. z.o zdravotnom poistení. Na základe tejtonovelizácie platnej od 1. 1. 2017 upravu-jeme informácie ohľadom maximálnehovymeriavacieho základu, ktoré boli publi-kované v PAM 11/2016 v článkoch Zme-na výšky odvodov od 1. 1. 2017 a Pre-hľad mzdových veličín na rok 2017.Maximálny vymeriavací základ dozdravotnej poisťovne je od 1. 1. 2017zrušený okrem poistenca, ktorý má prí-jem z dividend. U neho ostáva v platnostimaximálny vymeriavací základ – najviac60-násobok priemernej mesačnej mzdyzamestnanca v hospodárstve Sloven-skej republiky zistenej štatistickým úra-dom za kalendárny rok, ktorý dva rokypredchádza rozhodujúcemu obdobiu,tzn. pre rok 2017 – 52 980 €.

POZNÁMKA

Ako už vieme, ak daňovník dosahujev priebehu zdaňovacieho obdobia, čím jevždy obdobie od 1. 1. do 31. 12. kalen-dárneho roka, zdaniteľné príjmy – príj-my, ktoré sú predmetom dane podľa § 3zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)a nie sú oslobodené v súlade s § 9 záko-na o dani z príjmov a výška týchto zda-niteľných príjmov je vyššia ako 50 %výšky nezdaniteľnej časti základu danena daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] zapríslušný kalendárny rok, je daňovníkpovinný vykázať úhrn svojich ročnýchpríjmov a zúčtovať daň daňovémuúradu.Rok 2016 – nezdaniteľná časť zákla-du dane na daňovníka je vo výške3 803,33 €, hranica na zúčtovaniezdaniteľných príjmov je vo výške1 901,67 €.Pri splnení zákonných podmienok môžefyzická osoba túto zúčtovaciu ročnú po-vinnosť voči daňovému úradu (§ 32 – Da-ňové priznanie) presunúť na svojho za-mestnávateľa (§ 38 – Ročné zúčtovanie).

UPOZORNENIE

V prípade, že zamestnanec má príjmylen zo závislej činnosti, požiada o vyko-nanie ročného zúčtovania za rok 2016do 15. februára 2017, ale ak nepredložído tejto lehoty aj potrebné doklady – za-mestnávateľ mu nevykoná ročné zúčto-vanie a zamestnanec – daňovník je povin-ný podať daňové priznanie podľa § 32.

Videoškolenie Finančná kontrola od 1. 1. 2016 je zamerané na praktický výkon FKna základe nového zákona o finančnej kontrole a audite.

Objednávajte na www.zakon.sk.

Ktorý zamestnávateľ má povinnosť vykonať ročnézúčtovanie, ak mal zamestnanec viacero zamestnávateľov?

Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov alebo mal/másúbežne viacerých zamestnávateľov, podá Žiadosť o ročné zúčtovanie spolu sovšetkými vyššie uvedenými dokladmi v stanovenej lehote u:

1) zamestnávateľa, ktorý mu ako posledný v priebehu zdaňovacieho obdobiauplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus (§ 38 ods. 1),

2) ak si však zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa v priebehu roka neup-latňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, môže požiadaťktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtova-nia (§ 38 ods. 2).

Ak by nastala situácia, že by zamestnanec mal za rok 2016 len jedného zamest-návateľa, ale ten by zanikol bez právneho nástupcu, musel by si zamestnanecpodať sám daňové priznanie za rok 2016 (samozrejme za predpokladu, že jehopríjem za celý rok bol vyšší ako 1 901,67 €).

V prípade, že zamestnávateľ dostane od zamestnanca do 15. 2. 2017 Žia-dosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s potrebnými dokladmi, ale neboladodržaná postupnosť podľa § 38 ods.1, zamestnávateľ nevykoná zamest-nancovi ročné zúčtovanie.

Povinnosti a lehoty pre zamestnávateľa voči zamestnancom

Po uplynutí kalendárneho roka je každý zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vysta-viť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti(ďalej len Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch) z údajov uvedených na mzdovomliste, prípadne v evidencii (§ 39 ods. 5).

Tieto údaje sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane,na priznanie zamestnaneckej prémie, na priznanie daňového bonusu za prísluš-né zdaňovacie obdobie. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch je povinný doručiťzamestnancovi najneskôr do:

a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie,alebo

b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktorézamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti za-mestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnáva-teľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Na rok 2016 zverejnila Finančná správa na svojej webovej stránke NOVÉ tlači-vo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (POT39_5v16).

V novom tlačive oproti Potvrdeniu o zdaniteľných príjmoch za rok 2015 nastalitieto zmeny:

1. pribudol údaj o úhrne príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7písm. m) zákona o dani z príjmov (max. do 2 000 €),(Ide o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnostizamestnanca alebo odstraňovania, zmiernenia následkov živelných udalostíalebo dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, ktorá prekročí prevažnúčasť zdaňovacieho obdobia a tieto sociálne výpomoci sú poskytované zo so-ciálneho fondu.)

2. pribudol údaj o sume zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnko-vé dôchodkové sporenie (III. pilier),

3. úplne vypadla celá pôvodná časť III, do ktorej sa vypĺňali údaje potrebné nauplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a zákona o dani z príjmov,preto sa pôvodná časť IV – údaje o zamestnávateľovi – posunula v novomtlačive ako časť III.

3

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 1:

Pán Pavol pracoval od roku 2014 až do30. 9. 2016 u jedného zamestnávateľa,u ktorého si uplatňoval mesačne nezdani-teľnú časť základu dane na daňovníka. Od1. 10. 2016 pracuje u iného zamestnávate-ľa, u ktorého si z dôvodu vyššieho príjmuneuplatnil mesačne nezdaniteľnú časť.O ročné zúčtovanie požiadal aktuálnehozamestnávateľa, u ktorého pracuje a včasdoložil aj Potvrdenie o zdaniteľných príj-moch zo závislej činnosti za rok 2016 odpredchádzajúceho zamestnávateľa.

– od 1. 1. 2016 do 30. 9. 2016 – 1. za-mestnávateľ – uplatňoval nezdaniteľ-nú časť

– od 1. 10. 2016 do 31. 12. 2016 –2. zamestnávateľ – neuplatňoval ne-zdaniteľnú časť

Druhý – aktuálny zamestnávateľ nevykonáročné zúčtovanie, pretože z predloženéhoPotvrdenia o zdaniteľných príjmoch jasnevidieť, že predchádzajúci zamestnávateľpána Pavla uplatňoval nezdaniteľnú časťzákladu dane a nie je tak splnená podmien-ka vykonania ročného zúčtovania podľa§ 38 ods. 1, tzn. ročné zúčtovanie vykonáposledný zamestnávateľ, ktorý je platite-ľom dane, u ktorého si zamestnanec uplat-ňoval nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka a daňový bonus.Ak to aktuálny zamestnávateľ oznámi pá-novi Pavlovi (zákon však nestanovuje takú-to oznamovaciu povinnosť) a obratom vy-staví Potvrdenie o zdaniteľných príjmochza rok 2016, možno stihne zamestnanec –pán Pavol, požiadať o ročné zúčtovanievčas predchádzajúceho zamestnávateľa.V prípade, ak to nestihne, musí si pán Pavolzúčtovať príjmy sám prostredníctvom da-ňového priznania. Keďže mal príjmy len zozávislej činnosti, použije daňové priznanietyp A.

UPOZORNENIE

Ak zamestnanec požiada zamestnáva-teľa o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľ-ných príjmoch za rok 2016 do 5. 2. 2017,zamestnávateľ je povinný mu Potvrdenieo zdaniteľných príjmoch za rok 2016 do-ručiť najneskôr do 10. 2. 2017.Ak zamestnanec nepožiada zamest-návateľa o vystavenie Potvrdenia o zda-niteľných príjmoch za rok 2016 alebo hopožiada po lehote – po 5. 2. 2017, za-mestnávateľ je povinný mu Potvrdenieo zdaniteľných príjmoch za rok 2016 do-ručiť najneskôr do 10. 3. 2017.

Príklad č. 2:

V predchádzajúcej časti článku sme si uviedli na mzdovom liste príklad paniMartiny, ktorá pracovala v pracovnom pomere u svojho zamestnávateľav období od 1. 12. 2015 do 30. 6. 2016.

Pani Martina bola v ďalšom období od 1. 7. 2016 do 31. 12. 2016 neza-mestnaná. Za rok 2016 však dosiahla celkovo príjmy v sume 9 176,92 €.Keďže sú jej príjmy vyššie ako zákonná hranica 1 901,67 €, musí vykonaťročné zúčtovanie svojich príjmov, a to buď podaním daňového priznaniaalebo o vykonanie ročného zúčtovania požiada svojho bývalého zamest-návateľa.

Do 15. 2. 2017:Do tohto termínu pani Martina predloží zamestnávateľovi Žiadosť o vykona-nie ročného zúčtovania, súčasťou ktorého bude aj potvrdenie o návšteveškoly svojho syna za školský rok 2015/2016 a 2016/2017 – Príloha č. 1.

Po 15. 2. 2017:Ak pani Martina nepožiada (zabudne) zamestnávateľa o vykonanie ročnéhozúčtovania, ten jej doručí takto vyplnené Potvrdenie o zdaniteľných príjmochza rok 2016, ktoré slúži ako doklad na vypracovanie a podanie daňového pri-znania fyzickej osoby za rok 2016 – Príloha č. 2.

Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2016

Ak sú splnené všetky vyššie spomínané podmienky a zamestnávateľ je povinnývykonať za zamestnanca ročné zúčtovanie, spraví tak najneskôr do 31. marca2017 (§ 38 ods. 6).

Veličiny platné pre vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016

Nezdaniteľná časť na daňovníka (§ 11 ods. 2) Základ dane3 803,33 € do 19 809 €

pod 3 803,33 € od 19 809 €

0 € od 35 022,32 € a viac

Základ dane daňovníka Vlastný príjem manželky Nezdaniteľná časť na manželku (§ 11 ods. 3)do 35 022,31 € 0,00 € 3 803,33 €

do 35 022,31 € do 3 803,33 € 3 803,33 € – príjem manželkydo 35 022,31 € viac ako 3 803,33 € 0 €

viac ako 35 022,31 € 0,00 € 12 558,906 – (základ dane : 4)viac ako 35 022,31 € príjem € 12 558,906 – (základ dane : 4) – príjem manželky

viac ako 50 235,63 € / 0 €

Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna starobné dôchodkové sporenie – II. pilier (§ 11 ods. 8)

max. 2 % z (60 x 858 €) = 2 % z 51 480 € =1 029,60 €

Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnko-vé dôchodkové sporenie – III. pilier (§ 11 ods. 10) najviac do výšky 180 € za rok

Daňový bonus (§ 33)Nárok Mesačná výška Ročná výška

príjem vyšší ako 6-násobok minimálnej mzdy (6 x 405) = 2 430 € 21,41 € 256,92 €

Zamestnanecká prémia (§ 32a)Ak mal zamestnanec príjem v rozmedzí

od 2 430 € do 4 860 €NEVZNIKÁ výpočtom je záporné číslo

Ak mal zamestnanecpríjem vyšší ako 4 860 €

VZNIKÁv extrémnych,

veľmi ojedinelýchprípadoch

len u zamestnanca, ktorý poistné a príspevky viažucesa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatilvo vyššej sume (napr. zaplatil nedoplatok z ročného

zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie)

Sadzba dane Hranica ročného základu dane Hranica mesačného základu dane19 % do 35 022,31 € (vrátane) do 2 918,53 € (vrátane)25 % nad 35 022,31 € nad 2 918,53 €

4

Daň z príjmov

POZNÁMKA

V prípade posudzovania nároku na daňovýbonus za vyživované dieťa daňovníka, kto-ré študuje na škole mimo územia Sloven-skej republiky, je potrebné si danú školuoveriť v zozname uznaných škôl, ktorý jezverejnený na webovej stránke Minister-stva školstva, vedy, výskumu a športu SRwww.minedu.sk (posúdenie štúdia v za-hraničí). Ak danú školu v zozname nenáj-dete, je potrebné o posúdenie požiadaťpriamo ministerstvo.Celý postup spolu so žiadosťou o posúde-nie sa nachádza na ich webovej stránke.

Príklad č. 3:

Pán Ján má už roky len jedného zamestná-vateľa a každý rok ho v stanovenej lehotepožiada o vykonanie ročného zúčtovania.Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovaniea rýchlo ho vyrovná – 10. 3. 2017. Pán Jánvšak tentokrát zabudol, že mal v roku 2016aj príležitostný príjem, ktorý bol vyšší ako500 €, tzn. že nemalo byť vykonané ročnézúčtovanie a bol povinný podať daňové pri-znanie typu B.Pán Ján požiada svojho zamestnávateľao doklad o vykonaní ročného zúčtovaniaza rok 2016 s údajom o vyrovnaní (vyplne-nej II. časti) a následne podá do 31. 3.2017 opravné daňové priznanie alebopo 1. 4. 2017 podá dodatočné daňové

Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvomnového tlačiva platného od 1. 4. 2016 nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz

– aktuálne od 1. 4. 2016. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

SOCIÁLNA POISŤOVŇAINFORMUJE

Zahraniční dôchodcovia pozor:V januári treba vyplniť a odovzdať

tlačivo Potvrdenie o žitíSociálna poisťovňa upozorňuje poberate-ľov dôchodkov s bydliskom v zahraničí, napotrebu preukázania žitia na tlačive nazva-nom Potvrdenie o žití. Tlačivo v rôznych ja-zykoch je dostupné na webovej stránkeSociálnej poisťovne www.socpoist.sk.Kontrola žitia poberateľov dôchodkovs bydliskom v zahraničí je uskutočňovanána základe všeobecnej povinnosti pobera-teľa preukázať skutočnosti rozhodujúcena nárok na výplatu dávky. Vyplnené, pod-písané a úradne overené tlačivo zašle po-berateľ dôchodku Sociálnej poisťovni.Dôchodcovia, ktorí majú bydlisko v štátochEHP alebo v Švajčiarskej konfederácii preu-kazujú žitie jeden krát ročne. Pre zabezpe-čenie súvislej výplaty dôchodku je tlačivopotrebné zaslať najneskôr do 31. 1. 2017.Dôchodcovia, ktorí majú bydlisko v štá-toch, ktoré nie sú štátom EHP alebo Švaj-čiarskou konfederáciou, preukazujú žitieštyrikrát do roka. Pre vyplatenie dôchod-kov za 4. štvrťrok 2016 predložia vyplne-né tlačivo do 15. 1. 2017.

Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2016Zamestnávateľ, ktorý vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie za rok 2016, jepovinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najne-skôr do konca apríla 2017.

Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný do desiatich dní od doručeniažiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údajo vyrovnaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo da-ňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.

Zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vyko-nanom ročnom zúčtovaní, nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať ale-bo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie ale-bo daňového bonusu uvedené v tomto doklade.

Doklad o vykonaní ročného zúčtovania je tlačivo, ktoré určuje Ministerstvo fi-nancií SR a je zverejnené aj na webovej stránke Finančnej správy.

Za rok 2016 je ustanovené NOVÉ tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov nadaň (MF/016561/2016-721) – Príloha č. 3.

Toto tlačivo obsahuje len jednu zmenu, a to že do úhrnu zúčtovaných a vyplate-ných príjmov (riadok 00) sa započíta príjem podľa § 5 ods. 7 písm. m), pri ktoromnie sú splnené podmienky pre ich oslobodenie.

Tlačivo je teda rozdelené na dve časti:� I. časť – údaje ohľadom samotného ročného zúčtovania,� II. časť – údaje o vyrovnaní výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa vypĺňajú

len v prípade, ak o to zamestnanec požiada.

Zamestnanec o doplnené tlačivo ročného zúčtovania požiada v prípade, ak jepovinný sám vykonať opravu zúčtovania dane prostredníctvom daňového pri-znania. V takomto prípade sa podané ročné zúčtovanie posudzuje ako riadne da-ňové priznanie a daňovník následne podá buď do lehoty na podanie daňovéhopriznania – opravné daňové priznanie, alebo po lehote na podanie daňového pri-znania – dodatočné daňové priznanie. (Príklad č. 3)

Z uvedeného teda vyplýva, že ak po vykonaní ročného zúčtovania dôjde k zmeneúdajov, skutočností, ktoré majú za následok fakt, že nemalo dôjsť k ročnémuzúčtovaniu, zamestnávateľ len vystaví doplnený doklad o vykonaní ročného zúč-tovania a ďalej si to voči daňovému úradu vyrovná daňovník sám.

Potvrdenie o výške zaplatenej daneV prípade, ak zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uvediev časti VII, že žiada o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane – na účely darova-nia 2 %, resp. 3 % zo svojej sumy zaplatenej dane, je zamestnávateľ povinný mutakéto potvrdenie vystaviť. Vzor potvrdenia je zverejnený na webovej stránke Fi-nančnej správy a pre rok 2016 sa nezmenil – Príloha č. 4.

Pokuty voči zamestnávateľovi (§ 38 ods. 9)Ak zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal o vy-konanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky pod-mienky, uloží správca dane zamestnávateľovi pokutu najmenej 15 € za každéhotakéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobienemôže presiahnuť 30 000 € za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vyko-nanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky, ale zamest-návateľ týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Povinnosti a lehoty pre zamestnávateľa voči daňovému úradu

Zamestnávateľ si voči daňovému úradu plní svoje povinnosti priebežne mesač-ne počas roka, a to podávaním Prehľadu o zrazených a odvedených preddav-koch na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len Prehľad), v ktorom uvádzaúdaje o vyplatených príjmoch svojim zamestnancom, o zamestnaneckej prémii,

5

Daň z príjmov

1/2017

priznanie, v ktorom zúčtuje všetky svojepríjmy, vypočíta výšku dane, zohľadní vy-rovnanie od zamestnávateľa a rozdiel do-platí (keďže ide o zvýšenie príjmov, vznikolby nedoplatok).Pani Eva začiatkom roka 2016 pracovalav zahraničí, kde dosiahla celkový príjem4 000 €. Potom bola dlhšiu dobu neza-mestnaná a od 1. 11. 2016 má pracovnýpomer a u zamestnávateľa si mesačneuplatňuje nezdaniteľnú časť na daňovníkaaj daňový bonus na dieťa. U zamestnáva-teľa za dva mesiace dosiahla príjem spolu1 600 €.Zamestnávateľa do 15. 2. 2017 požiadalao vykonanie ročného zúčtovania a doložilavšetky potrebné doklady. Zamestnávateľvykonal ročné zúčtovanie, výsledkom kto-rého nebol ani nedoplatok, ani preplatokna dani a nevznikol ani nárok na daňový bo-nus na celý rok, pretože pani Eva nema-la príjem vyšší ako 6-násobok minimálnejmzdy, tzn. nebol vyšší ako 2 430 €.Pani Eva nespĺňala podmienky na podaniežiadosti o vykonanie ročného zúčtovania,pretože mala príjmy zo zdrojov v zahrani-čí. Tento príjem považovala za vyrovnanýv danej krajine, preto ho nebrala do úvahya ani o ňom svojho zamestnávateľa nein-formovala, tzn. neuviedla ho v žiadostio vykonanie ročného zúčtovania. V prípa-de, ak by ho informovala, ročné zúčtova-nie by zamestnávateľ nevykonal.Pani Eva požiada svojho zamestnávateľao doklad o vykonaní ročného zúčtovania zarok 2016 s údajom o vyrovnaní (vyplnenejII. časti) a následne podá do 31. 3. 2017opravné daňové priznanie alebo po 1. 4.2017 podá dodatočné daňové priznanie.V daňovom priznaní uvedie úhrnom všetkysvoje príjmy – spolu 5 600 € (4 000 +1 600), splní a uplatní si daňový bonus nacelý rok a príjmy zo zdrojov v zahraničí vy-rovná v súlade s § 45 o zamedzení dvojité-ho zdanenia.

POZNÁMKA

V prípade, ak po vykonaní ročného zúč-tovania dôjde k zmene, oprave údajov,skutočností, na základe ktorých ale malobyť aj tak vykonané ročné zúčtovanie,musí tieto opravy vykonať zamestnáva-teľ v súlade so zákonom o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Rovnaký postup použije správca dane ajv prípade, ak zamestnávateľ nevystavía nedoručí v zákonnej lehote Potvrdenieo zdaniteľných príjmoch zo závislej čin-nosti (§ 39 ods. 5) alebo doklad o vyko-naní ročného zúčtovania (§ 39 ods. 6),o ktorých sme vyššie písali.

o daňovom bonuse. Prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca zapredchádzajúci kalendárny mesiac. Posledný mesiac roka 2016 je teda povin-ný podať Prehľad do 31. 1. 2017.

Po vykonaní ročných zúčtovaní, zaslaní Potvrdení o zdaniteľných príjmoch čakázamestnávateľa ešte jedna povinnosť, ktorou definitívne ukončí kalendárny rok2016, a to vykázanie vyúčtovania dane a úhrnu príjmov zo závislej činnosti zajednotlivých svojich zamestnancov.

Toto vykázanie predloží svojmu daňovému úradu na tlačive, ktoré určuje Minis-terstvo financií – Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislejčinnosti (ďalej len Hlásenie) – Príloha č. 5.

Hlásenie za rok 2016 je zamestnávateľ povinný podať najneskôr do koncaapríla 2017 (§ 49 ods. 2) a keďže v roku 2017 pripadne dátum 30. 4. na nedeľu,1. 5. je štátny sviatok, termín podania je teda 2. 5. 2017. Do tohto termínu je za-mestnávateľ povinný daň aj zaplatiť.

V tlačive Hlásenia na rok 2016 nedošlo oproti predchádzajúcemu roku k žiadnejzmene. Do časti IV sa uvedú údaje za zamestnancov, ktorým zamestnávateľ ne-vykonal ročné zúčtovanie, v časti V všetky údaje za zamestnancov, ktorým vyko-nal zamestnávateľ ročné zúčtovanie a do časti I a III uvedie údaje úhrnom zavšetkých zamestnancov a rekapituláciu daňového bonusu a zamestnaneckejprémie. Časť II ostala pre prípady rozdielu z dodatočného hlásenia.

V súvislosti s Prehľadom a Hlásením, ktoré je povinný predkladať platiteľdane, pripomínam aj situáciu – ak by sa stalo, že platiteľom dane je daňovník,ktorý zomrie, táto povinnosť prechádza na dediča. Ten je v súlade s § 49 ods. 4a 5 povinný podať Prehľad aj Hlásenie do troch mesiacov po smrti daňovníka.Túto lehotu môže správca dane na základe žiadosti dediča predĺžiť, avšak žia-dosť musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty. V prípade, že jededičov viac, plní povinnosti ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa ne-dohodnú, určí ho správca dane.

Bc. Katarína Danajovičová

6

Daň z príjmovPr

íloha

č.1

Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnymnáhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám

vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta – spoločník verzus konateľ.

PRÍKLAD Z PRAXE

Výpoveď zo strany zamestnávateľa�Môže dať zamestnávateľ výpoveď za-

mestnancovi pre menej závažné poru-šenie pracovnej disciplíny? Aký vplyvbude mať oznámenie o porušení pra-covnej disciplíny (tzv. kárne opatrenie)na dočasnú pracovnú neschopnosť za-mestnanca?

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovivýpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) zá-kona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré bys ním zamestnávateľ mohol aj okamžiteskončiť pracovný pomer, alebo zamestná-vateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ajpre menej závažné porušenie pracovnejdisciplíny, a to iba vtedy, ak bol zamestna-nec v posledných šiestich mesiacoch v sú-vislosti s porušením pracovnej disciplínyuž raz písomne upozornený na možnosťvýpovede. Ak bolo zamestnancovi doruče-né upozornenie na menej závažné poruše-nie pracovnej disciplíny, toto nemá vplyvna vznik dočasnej pracovnej neschopnos-ti zamestnanca.ZáverZamestnávateľ môže dať zamestnancovivýpoveď aj pre menej závažné porušeniepracovnej disciplíny, ak bol v poslednýchšiestich mesiacoch upozornený na poru-šenie pracovnej disciplíny s možnosťouvýpovede.

7

Daň z príjmov

1/2017

Prílo

hač.

2

8

Daň z príjmovPr

íloha

č.3

Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkonerozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení

Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy – aktuálne od 1. 7. 2016.

9

Daň z príjmov

1/2017

Prílo

hač.

4Pr

íloha

č.5

10

Daň z príjmov

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup.Využite mzdovú pohotovosť, viac na www.mzdovecentrum.sk.

11

Daň z príjmov

1/2017

Prílo

hač.

6

Paušálne výdavky od 1. januára 2017Paušálne výdavky predstavujú jednu z možností, ako uplatňovať daňové výdavkys cieľom optimalizovať základ dane a výšku samotnej dane. Uplatňovanie paušál-nych výdavkov je výhodné pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné oso-by, ktoré majú relatívne nízke reálne výdavky, teda osoby s vysokým podielom du-ševnej práce alebo poskytujúce najmä služby nehmotného charakteru.

Zákon č. 341/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov pri uplatňovaní výdavkov percentom podľa § 6 ods. 10 zákona,mení s účinnosťou od 1. 1. 2017 nasledovné skutočnosti:� zvyšuje percento výdavkov uplatňovaných z príjmov, a to zo 40 % na 60 %,� zvyšuje maximálnu ročnú hranicu výdavkov, ktoré je možné uplatniť per-

centom z príjmov z 5 040 € na 20 000 €,� ruší pomerné uplatňovanie z ročnej maximálnej hranice, ak daňovník začal

alebo skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebe-hu zdaňovacieho obdobia, resp. začal alebo prestal poberať príjmy z po-užitia diela a umeleckého výkonu.

Pri uplatňovaní výdavkov percentom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmovnaďalej ostávajú nezmenené nasledovné podmienky:� paušálne výdavky môže uplatňovať daňovník, ktorý nie je platiteľom dane

z pridanej hodnoty alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia a ne-uplatní preukázateľné daňové výdavky,

� daňovník, ktorý dosiahne kombináciu príjmov podľa § 6 ods. 1, 2 a 4 záko-na o dani z príjmov, naďalej môže uplatniť samostatne výdavky percentomz príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a samostatne výdavky percentomz príjmov podľa § 6 ods. 4 zákona,

� výdavky percentom z príjmov naďalej nemôže uplatniť daňovník s príjmamipodľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov,

� v sume percentuálnych výdavkov sú naďalej zahrnuté všetky daňové vý-davky daňovníka okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspev-kov, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s dosahovaním príjmuz podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,

� daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, je povinný naďalejviesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov.

1. Paušálne výdavky pri príjmoch podľa § 6 ods. 1, 2 a 4zákona o dani z príjmov

Fyzická osoba dosahujúca príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovejčinnosti alebo z použitia diela a umeleckého výkonu má možnosť pri určení svo-jej daňovej povinnosti vybrať si medzi uplatňovaním:� preukázateľných výdavkov, o ktorých:

– účtuje podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a podľa prísluš-ných postupov účtovania v sústave jednoduchého alebo podvojnéhoúčtovníctva,

– vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov,

� výdavkov určených percentom z príjmov, tzv. paušálnych výdavkov podľa § 6ods. 10 zákona o dani z príjmov, ktoré je však možné uplatniť len v prípade spl-nenia zákonom stanovených podmienok a v zákonom stanovenej výške.

V súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov paušálne výdavky môže uplatniťdaňovník, ktorý dosahuje príjmy:� z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j.:

– príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodár-stva vykonávaných podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových

12

Daň z príjmov

Zhrnutie:Paušálne výdavky sú legálne výdav-ky, ktoré nie je potrebné preukazo-vať a uplatňovať ich môžu zákonomvymedzené fyzické osoby pri splneníurčených podmienok. Paušálne vý-davky sú výdavky určené percentomz úhrnu zdaniteľných príjmov.Od 1. januára 2017 sa paušálne vý-davky zvyšujú zo 40 % na 60 % z úhr-nu príjmov, zároveň sa zvyšuje aj ichmaximálna výška z 5 040 € ročnena 20 000 € ročne bez ohľadu nadobu vykonávania činnosti v priebe-hu zdaňovacieho obdobia, a to prinezmenených podmienkach a okru-hu fyzických osôb, ktoré paušálnevýdavky môžu uplatňovať.

Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblastialebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na [email protected].

PRÍKLAD Z PRAXE

Úrok z omeškania�Zamestnávateľovi bolo doručené roz-

hodnutie súdu o neplatnom skončenípracovného pomeru. Z rozhodnutia vy-plýva zamestnávateľovi povinnosť zapla-tiť zamestnancovi nedoplatok na náhra-de mzdy vo výške 964,72 € so 6,5 % úro-kom z omeškania počnúc dňom 3. 12.2013 do zaplatenia, čo bude 11. 11.2016. Ako správne vypočítať výšku úro-ku z omeškania?

Hoci pracovnoprávne predpisy neupravu-jú úroky z omeškania, súdna prax v mno-hých prípadoch postupuje podľa občian-skoprávnych predpisov a zamestnancoviv prípade rozhodnutia o neplatnom skon-čení pracovného pomeru popri náhrademzdy patrí tiež úrok z omeškania. Výškaúrokov z omeškania za stanovené obdo-bie sa vypočíta nasledovne:Od 3. 12. 2013 do 11. 11. 2016 uplynulo1 074 dní. Keďže uvádzaná úroková sadz-ba 6,5 % je sadzbou ročnou (p. a. aleboper annum), je potrebné uvedené obdobieomeškania prepočítať na roky (1 074 :365) a následne vynásobiť výškou ročné-ho úroku určeného ako súčin dlžnej sumya stanovenej ročnej úrokovej sadzby(964,72 × 0,065), t. j.: (1 074 : 365) ×(964,72 : 0,065) = 184,51 (zaokrúhlenéna dve desatinné miesta).Alebo je potrebné určiť výšku dennej úroko-vej sadzby (6,5 % : 365), z nej následne vy-počítať denný úrok určený ako súčin dlžnejsumy a vypočítanej dennej úrokovej sadz-by (964,72 × (0,065 : 365), a ten násled-ne vynásobiť počtom dní omeškania, t. j.:(964,72 × (0,065 : 365) × 1 074 = 184,51(zaokrúhlené na dve desatinné miesta).ZáverV rozsudkoch určujúcich povinnosť zapla-tenia úroku z omeškania býva spravidla

spoločenstvách a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaníobčanov,

– príjmy zo živností prevádzkovaných podľa zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní,

– príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, ktorý-mi sú napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákon č. 442/2004Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 540/2007 Z. z.o audítoroch, zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákonč. 323/1992 Zb. o notároch,

– príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementá-rov komanditnej spoločnosti,

� z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príj-mov, t. j.:

– príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa záko-na č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autor-ským právom (autorský zákon),

– príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmypodľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa§ 20 (osobná asistencia) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných prís-pevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

– príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosti podľa osobitného predpisu,ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekla-dateľoch,

– príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, kto-rými sú napr. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom spo-rení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákon č. 310/1992Zb. o stavebnom sporení, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papie-roch a investičných službách, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredko-vaní poistenia,

– príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobit-ného predpisu, ktorým je zákon č. 440/2015 Z. z. o športe,

� z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákonao dani z príjmov, t. j. príjmy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskompráve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o daniz príjmov, paušálne výdavky z týchto príjmov uplatňovať nemôže.

Podmienkou pre uplatnenie paušálnych výdavkov je, že daňovník:� neuplatní preukázateľné výdavky,� nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo� je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia.

Znamená to, že paušálne výdavky môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňujepreukázateľné výdavky a ktorý:� na začiatku zdaňovacieho obdobia bol platiteľom DPH a na konci zdaňova-

cieho obdobia už nie je platiteľom DPH alebo na začiatku zdaňovacieho ob-dobia nebol platiteľom DPH a na konci je už platiteľom DPH, alebo

� nebol platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty žiadosť o re-gistráciu pre DPH je povinná podať zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €.Žiadosť o dobrovoľnú registráciu môže v súlade s § 4 ods. 2 zákona o DPH podaťaj zdaniteľná osoba, ktorá uvedený obrat nedosiahla. Ak je platiteľ DPH registro-vaný podľa § 4 zákona, o zrušenie registrácie môže v súlade s § 81 ods. 1 zákonapožiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jehoobrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnychmesiacov sumu 49 790 €.

13

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 1:

Podnikateľ s príjmami podľa § 6 ods. 1 zá-kona o dani z príjmov sa v dôsledku dosiah-nutého obratu od 1. 7. 2017 stane plati-teľom DPH. Za rok 2017 môže uplatniťpaušálne výdavky, lebo bude platiteľomDPH len časť zdaňovacieho obdobia. Za ob-dobie, kedy bude platiteľom DPH, uplatnípaušálne výdavky z príjmov bez DPH.

POZNÁMKA

Za platiteľa DPH sa nepovažuje zdaniteľ-ná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7zákona (z dôvodu nadobudnutia tovaruv tuzemsku z iného členského štátu v hod-note nad 14 000 € v kalendárnom roku)a § 7a zákona (z dôvodu prijatia služby odzahraničnej osoby z iného členského štá-tu, pri ktorej je povinná platiť daň).

uvádzaná ročná úroková sadzba. Preto jepotrebné z uvedenej ročnej sadzby určiťvýšku dennej úrokovej sadzby, z nej ná-sledne vypočítať denný úrok určený akosúčin dlžnej sumy a vypočítanej dennejúrokovej sadzby, a ten následne vynásobiťpočtom dní omeškania.Prípadne je možné tiež uvedené obdobieomeškania prepočítať na roky a následneho vynásobiť výškou ročného úroku urče-ného ako súčin dlžnej sumy a stanovenejročnej úrokovej sadzby.


Dôchodková hodnota v roku 2017je 11,3505 eura

Sociálna poisťovňa stanovila dôchodkovúhodnotu na rok 2017 na 11,3505 eura.Dôchodková hodnota je jednou zo základ-ných veličín na výpočet dôchodkovej dávkyv danom roku. Na výpočet dôchodkovejdávky sa použije aktuálna dôchodková hod-nota platná v kalendárnom roku, v ktoromvznikol nárok na jej výplatu. Ak teda nárokna dôchodkovú dávku vznikne v roku 2017,použije sa dôchodková hodnota 11,3505eura.Dôchodková hodnota na rok 2017 bolaurčená ako súčin dôchodkovej hodnotyv roku 2016 a hodnoty, ktorá zodpovedápodielu priemernej mzdy v hospodárstveSR za 3. štvrťrok 2016 a priemernej mzdyv hospodárstve SR za 3. štvrťrok 2015.Aktuálnu dôchodkovú hodnotu stanovujeSociálna poisťovňa a zverejňuje ju najne-skôr do 31. decembra kalendárneho rokapre nasledujúci rok na svojej webovej strán-ke www.socpoist.sk.

Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sume paušálnych výdavkov sú zahr-nuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov,ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahr-nuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Poistné a prís-pevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, pričom tietosi môže odpočítať až po odpočítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výškypríjmov s ohľadom na skutočnosť vyplývajúcu z § 2 písm. k) zákona o dani z príj-mov, že z dôvodu odpočítania poistného a príspevkov daňová strata pri uplatňo-vaní paušálnych výdavkov vzniknúť nemôže.

Zaplatené poistné a príspevky zahŕňajú:� poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravot-

nom poistení,� poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení vrátane poistného zaplateného ako dobrovoľný platiteľ poistného,pretože aj dobrovoľne sociálne poistená osoba je po prihlásení sa na totopoistenie povinná poistné platiť,

� príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vrátane príspevkov zaplatenýchako dobrovoľný platiteľ príspevkov.

Daňové výdavky pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa teda skladajú:� z vypočítanej percentuálnej výšky výdavkov do zákonom stanoveného

maxima,� zo zaplateného poistného do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej

poisťovne, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s dosahovaním príj-mov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Výška paušálnych výdavkov v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bola do31. 12. 2016 ustanovená nasledovne:� pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti – vo výš-

ke 40 % z úhrnu uvedených príjmov najviac do výšky 5 040 € ročne,� pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od

príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) – vo výške40 % z úhrnu týchto príjmov najviac do výšky 5 040 € ročne,

� ak daňovník získal povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania,resp. skončil podnikanie alebo začal, resp. skončil vykonávanie inej samo-statnej zárobkovej činnosti, alebo začal, resp. skončil poberanie príjmovz použitia diela a umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia –najviac vo výške 420 € mesačne.

Suma paušálnych výdavkov je limitovaná iba maximálnou výškou 20 000 € roč-ne bez ohľadu na dobu vykonávania činnosti a dosahovania príjmov počas ka-lendárneho roka. Aj daňovník, ktorý získal povolenie alebo oprávnenie na vykoná-vanie podnikania, resp. skončil podnikanie, alebo začal, resp. prestal vykonávaťinú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo začal resp. prestal poberať príjmyz použitia diela a umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, môžeuplatniť paušálne výdavky v príslušnom zdaňovacom období vo výške 60 %z úhrnu dosiahnutých príjmov najviac vo výške 20 000 €.

Do úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa:� zahrnujú zdaniteľné príjmy:

– z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov,

– z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o daniz príjmov,

� nezahrnujú príjmy fyzickej osoby:

– ktoré v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane,

– ktoré sú zdaňované ako ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o daniz príjmov (pozri príklad č. 12),

– ktoré sú v zmysle § 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené (po-zri príklad č. 11).

14

Daň z príjmov

Príklad č. 2:

Podnikateľovi v ročnom zúčtovaní poist-ného na zdravotné poistenie za rok 2016v súvislosti s príjmami z podnikania podľa§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vzniknenedoplatok, ktorý uhradí v auguste 2017.Na účely vyčíslenia základu dane z príj-mov uplatňuje paušálne výdavky. Za zda-ňovacie obdobie roku 2017 k paušálnymvýdavkom pripočíta preukázateľne zapla-tené poistné na zdravotné a sociálne pois-tenie v roku 2017 a zaplatený nedoplatokz ročného zúčtovania poistného na zdra-votné poistenie.

UPOZORNENIE

Výška paušálnych výdavkov v § 6 ods. 10zákona o dani z príjmov pri nezmenenýchpodmienkach jej uplatnenia je od 1. 1.2017 ustanovená nasledovne:– pri príjmoch z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti –vo výške 60 % z úhrnu uvedenýchpríjmov najviac do výšky 20 000 €

ročne,– pri príjmoch z použitia diela a po-

užitia umeleckého výkonu (oddele-ne od príjmov z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti) –vo výške 60 % z úhrnu týchto príjmovnajviac do výšky 20 000 € ročne.

Príklad č. 3:

Podnikateľ uplatňuje percentuálne výdav-ky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príj-mov. V roku 2017 mu bude poskytnutádotácia vo výške 3 000 € na obstaranie dl-hodobého majetku. Keďže dotácie, pod-pory a príspevky poskytované v súvislostis výkonom, z ktorého plynú príjmy z podni-kania alebo inej samostatnej zárobkovejčinnosti, nie sú podľa § 9 ods. 2 písm. d)a j) zákona o dani z príjmov od dane oslo-bodené, podnikateľ uplatňujúci paušálnevýdavky je povinný takýto príjem zahrnúťdo základu dane. Pretože § 17 ods. 3písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovu-je zahrnovanie dotácií, podpôr a príspev-kov do základu dane len pre daňovníkovúčtujúcich v sústave jednoduchého účtov-níctva alebo pre tých, ktorí vedú daňovúevidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, da-ňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky,musí celú prijatú dotáciu zahrnúť do zá-kladu dane v zdaňovacom období, v kto-rom dotáciu prijal, bez ohľadu na to, či do-táciu v zdaňovacom období použil alebonepoužil.

Uvítali by ste konkrétnu tému z mzdovej oblasti?Pošlite svoj tip na [email protected].

Na účely vyčíslenia paušálnych výdavkov sa samostatne vykazuje:� úhrn príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a� úhrn príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6

ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Daňovník pri uplatňovaní paušálnych výdavkov je povinný viesť evidenciu podľa§ 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t. j.:� evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie zá-

kladu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoréspĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zá-kona o účtovníctve, t. j. účtovný doklad musí obsahovať:

– slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

– obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnúsumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

– dátum vyhotovenia účtovného dokladu,� evidenciu o zásobách,� evidenciu o pohľadávkach.

Obsah a formu týchto evidencií zákon neustanovuje, je vecou daňovníka, akýspôsob a formu si zvolí. Tieto evidencie je daňovník povinný uchovávať po dobu,v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákonao správe daní (daňového poriadku). Znamená to, že daňovník, ktorý uplatňujepaušálne výdavky, musí uchovávať doklady v rozsahu predpísanej evidencieo príjmoch, zásobách a pohľadávkach. Ak bol daňovník časť zdaňovacieho ob-dobia platiteľom DPH, okrem evidencie na účely uplatnenia paušálnych výdav-kov musí viesť aj evidenciu na účely DPH.

Daňovník, ktorý uplatní paušálne výdavky, túto skutočnosť vyznačí v daňovompriznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. V daňovom priznaní zároveň uvá-dza aj informácie z evidencií, ktoré je povinný viesť.

2. Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov – prechodna paušálne výdavky

Vo všeobecnosti platí, že ak suma paušálnych výdavkov a zaplateného poistné-ho je vyššia ako suma preukázateľných výdavkov, uplatnenie paušálnych výdav-kov je výhodnejšie. Ak preukázateľné výdavky prevyšujú sumu paušálnych vý-davkov a zaplateného poistného, uplatnenie preukázateľných výdavkov jevýhodnejšie aj napriek skutočnosti, že administrácia týchto výdavkov je trochuzložitejšia ako pri paušálnych výdavkoch.

V súvislosti so zvýšením paušálnych výdavkov od 1. 1. 2017 fyzické osoby, kto-ré nie sú platiteľmi DPH, uplatňujúce doteraz preukázateľné daňové výdavkymôžu prehodnotiť výhodnosť uplatňovania paušálnych výdavkov s ohľadom naich vykonávanú činnosť a dosahované reálne daňové výdavky, s ohľadom nazníženie administratívnej náročnosti, zníženie výšky dane z príjmu, následnézníženie súm povinného poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

Príklad č. 5:

Porovnanie vplyvu uplatnenia paušálnych výdavkov pri príjme 16 000 € zaroky 2016 a 2017 na daň z príjmu pri uplatnení nezdaniteľnej časti základudane na daňovníka a na poistné na zdravotné a sociálne poistenie:

Rok 2016 Rok 2017Príjem 16 000 16 000Paušálne výdavky 5 040 9 600Zaplatené poistné na zdravotné poistenie 12 x 86,04 = 1 032,481) 12 x 86,04 = 1 032,482)

Zaplatené poistné na sociálne poistenie 12 x 203,74 = 2 444,883) 12 x 203,74 = 2 444,884)

Základ dane 7 482,64 2 922,64Nezdaniteľná časť základu dane 3 803,33 3 803,33Upravený základ dane 3 679,31 0Daň 669,06 0

15

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 4:

Ak fyzická osoba dosahuje príjmy:– zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b)

zákona a príjmy z činnosti sprostred-kovateľa poistenia podľa § 6 ods. 2písm. d) zákona – paušálne výdavkyvo výške 60 % môže uplatniť z úhrnutýchto príjmov, uplatnenie preukáza-teľných výdavkov pri príjmoch zo živ-nosti a paušálnych výdavkov z príjmovza sprostredkovanie poistenia nie jemožné,

– zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b)zákona a príjmy z použitia diela podľa§ 6 ods. 4 zákona – paušálne výdavkyvo výške 60 % môže uplatniť samos-tatne z príjmov zo živnosti a samostat-ne z príjmov z použitia diela tiež vo výš-ke 60 % z týchto príjmov.

ODKAZY:

1) poistné na zdravotné poistenie urče-né podľa daňového priznania za rok2014 pri príjme 16 000 €, paušál-nych výdavkoch 5 040 €

2) poistné na zdravotné poistenie urče-né podľa daňového priznania za rok2015 pri príjme 16 000 €, paušál-nych výdavkoch 5 040 €

3) poistné na sociálne poistenie od1. 7. 2016 určené podľa daňovéhopriznania za rok 2015

4) poistné na sociálne poistenie od1. 7. 2017 určené podľa daňovéhopriznania za rok 2016


Sociálna poisťovňa pripravila novúslužbu pre zamestnávateľov,

pripomenie neodovzdané výkazySociálna poisťovňa v rámci skúšobnej pre-vádzky spúšťa novú službu pre zamestná-vateľov. Mailom alebo SMS správami ichbude upozorňovať, že neodovzdali posled-né aktuálne mesačné výkazy poistného zaoktóber 2016.

Upozorňujúce správy formou SMSa e-mailu dostanú len tí zamestnávatelia,ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásenéaktuálne kontakty – e-mail alebo mobilnéčíslo. Je preto v záujme všetkých odvádza-teľov poistného, aby si v pobočkách So-ciálnej poisťovne alebo prostredníctvomadresy [email protected] vždy ak-tualizovali svoje kontaktné údaje – vyhnú sa

Vplyv zvýšenia paušálnych výdavkov:

– na daň z príjmu – ak by k zvýšeniu paušálnych výdavkov nedošlo, daňov-ník by za rok 2017 platil daň z príjmu vo výške 669,06 €,

– na poistné na zdravotné poistenie:

• pri vykonávaní ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenieza rok 2017 sa určí vymeriavací základ z dosiahnutého základu danea bude vo výške 358,91 € (6 400 : 12 : 1,486), ktorý je nižší ako mini-málny vymeriavací základ pre rok 2017 (441,20 €), preto je daňovníkpovinný zaplatiť iba minimálne poistné v sume 61,81 € mesačne, čímvznikne preplatok vo výške 290,76 €, ktorý zdravotná poisťovňa povykonaní zrážky dane daňovníkovi vráti,

• preddavky na poistné na rok 2019 sa určia z údajov daňového prizna-nia za rok 2017, na základe ktorých bude vymeriavací základ nižšíako minimálny vymeriavací základ s povinnosťou platiť minimálnepreddavky,

– na poistné na sociálne poistenie – k zníženiu výšky poistného na sociálnepoistenie dôjde od 1. 7. 2018, pretože vymeriavací základ určený z daňo-vého priznania za rok 2017 bude nižší ako minimálny vymeriavací základ.

Ak sa daňovník rozhodne zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov, musí postupo-vať v súlade s § 6 ods. 14 a § 51a zákona o dani z príjmov.

Podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov spôsob uplatňovania výdavkov nie jemožné zmeniť po podaní daňového priznania. Ak v podanom daňovom priznaníza príslušné zdaňovacie obdobie boli uplatnené preukázateľné daňové výdavky,po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobienie je možné zmeniť ich na paušálne výdavky. Ak v podanom daňovom priznaníza príslušné zdaňovacie obdobie boli uplatnené paušálne výdavky, po uplynutílehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nie je možnézmeniť ich na preukázateľné daňové výdavky.

Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov je upravený v § 51a zákonao dani z príjmov, ktorý upravuje prechod:� z percentuálnych (paušálnych) výdavkov na preukázateľné daňové výdav-

ky (daňová evidencia alebo účtovníctvo),� z preukázateľných daňových výdavkov na percentuálne výdavky.

2.1. Prechod z daňovej evidencie na paušálne výdavkyDaňovník pri prechode z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 na paušálne vý-davky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa § 51a ods. 1zákona o dani z príjmov postupom, ktoré určilo Ministerstvo financií SR v Usmer-není číslo MF/011092/2009-72.

Daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovúevidenciu, rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, neupravuje základ dane v zda-ňovacom období, v ktorom uplatní paušálne výdavky, o cenu nespotrebovaných zá-sob, výšku záväzkov ani o výšku pohľadávok. Údaje z daňovej evidencie prevediedo evidencie, ktorú je povinný viesť na účely paušálnych výdavkov tak, že:� konečný zostatok zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia,

v ktorom viedol daňovú evidenciu, uvedie ako začiatočný stav zásob v bez-prostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii o zásobách,

� konečný zostatok pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho ob-dobia, v ktorom viedol daňovú evidenciu, prevedie ako začiatočný stav po-hľadávok v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidenciio pohľadávkach.

2.2. Prechod z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavkyDaňovník pri prechode z jednoduchého účtovníctva vedeného v súlade so záko-nom o účtovníctve a postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve na paušál-ne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa § 51a

16

Daň z príjmov

Príklad č. 6:

Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvoa za zdaňovacie obdobie roka 2016 podádaňové priznanie, v ktorom si uplatní preu-kázateľné daňové výdavky. V máji 2017zistí, že by pre neho bolo výhodnejšie uplat-nenie paušálnych výdavkov vo výške 40 %z úhrnu príjmov. S ohľadom na § 6 ods. 14zákona o dani z príjmov dodatočné daňo-vé priznanie za zdaňovacie obdobie roku2016 s uplatnením paušálnych výdavkovpodať nemôže. Rovnako to bude platiť ajza zdaňovacie obdobie roku 2017. Po po-daní daňového priznania za zdaňovacie ob-dobie roku 2017, v ktorom budú uplatnenépreukázateľné daňové výdavky, a zistenívýhodnosti paušálnych výdavkov vo výške60 % z úhrnu príjmov po termíne na poda-nie daňového priznania dodatočné uplat-nenie paušálnych výdavkov za zdaňovacieobdobie roku 2017 nebude možné.

Príklad č. 7:

Podnikateľ dosahuje príjmy z podnikaniapodľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov.V roku 2016 vedie daňovú evidenciu.

K 31. 12. 2016 vykáže zostatok zásobvo výške 850 € a pohľadávku vo výške1 630 €. Rozhodne sa, že v roku 2017bude uplatňovať paušálne výdavky. V dô-sledku tohto rozhodnutia je povinný:

– zostatok zásob k 31. 12. 2016 vo výš-ke 850 € previesť ako začiatočný stavzásob k 1. 1. 2017 vo výške 850 €,

– zostatok pohľadávok k 31. 12. 2016vo výške 1 630 € previesť ako začia-točný stav pohľadávok k 1. 1. 2017 vovýške 1 630 €.

tak pokute, ktorú môže Sociálna poisťovňauložiť zamestnávateľovi za nesplnenie po-vinnosti až do výšky 16 596,96 eura.Ostrá prevádzka novej služby Sociálnejpoisťovne sa začne v januári 2017 a Sociál-na poisťovňa bude v tomto mesiaci zamest-návateľov upozorňovať na nepredloženiemesačných výkazov poistného za novem-ber 2016.

Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor.Kontaktujte nás na [email protected].

Potrebujete vyriešiť konkrétnyproblém? Naši odborní poradcovia

sú tu pre Vás na tel. čísle+421 900 411 636 alebo píšte

na [email protected]

ods. 5 a 6 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorých daňovník, ktorý ak začneviesť evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov bezprostredne poobdobí, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva:� zvýši základ dane o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b),

d) až f), a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa sta-vu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evi-denciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov,

� a mal zaúčtovanú opravnú položku k nadobudnutému majetku, vedie tútoopravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie na účelyuplatňovania paušálnych výdavkov ovplyvňuje táto opravná položka lenvýšku príjmov pri nezmenenej dobe zahrnovania tejto opravnej položky dodaňových výdavkov alebo príjmov.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže tvoriť daňovouznanú:� rezervu na lesnú pestovnú činnosť tvorenú podľa zákona č. 326/2005 Z. z.

o lesoch a určenú v ročnom projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobiedo doby zabezpečenia mladého lesného porastu,

� rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí,povinnosť tvorby ktorej vyplýva z § 24 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadochpre účtovné jednotky prevádzkujúce skládky,

� rezervu na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, po-vinnosť tvorby ktorej vyplýva z § 34 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadochpre účtovné jednotky, ktoré sú výrobcami elektrozariadení,

� účelovú finančnú rezervu tvorenú podľa § 14 zákona č. 514/2008 Z. z.o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorú vytvára prevádzkova-teľ úložiska pred začatím prevádzky a počas prevádzky úložiska na účelyuzavretia úložiska, jeho monitorovania po uzavretí, na rekultiváciu úložiskaa rekultiváciu územia ovplyvneného úložiskom.

O opravnej položke k nadobudnutému majetku sa účtuje s účinnosťou od1. 1. 2010 pri kúpe podniku alebo jeho časti v nadväznosti na § 25 ods. 1písm. e) bod 1 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje ocenenie majetku a zá-väzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou. Akpri kúpe vznikne rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, o rozdiele saúčtuje ako o opravnej položke k nadobudnutému majetku. Opravná položkak nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov účto-vaním v rámci uzávierkových účtovných operácií, a to:� aktívna opravná položka (ak kúpna cena bola vyššia ako reálna hodnota)

ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky,� pasívna opravná položka (ak kúpna cena bola nižšia ako reálna hodnota)

ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem.

2.3. Prechod z podvojného účtovníctva na paušálne výdavkyDaňovník pri prechode z podvojného účtovníctva vedeného v súlade so záko-nom o účtovníctve a postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve na paušálnevýdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa § 51a ods. 4a 6 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorých daňovník, ktorý ak začne viesť evi-denciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov bezprostredne po období,v ktorom účtoval v sústave podvojného účtovníctva:� upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to

v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu jednotli-vých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evi-denciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov,

� a mal zaúčtovanú opravnú položku k nadobudnutému majetku, vedie tútoopravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie na účelyuplatňovania paušálnych výdavkov ovplyvňuje táto opravná položka lenvýšku príjmov pri nezmenenej dobe zahrnovania tejto opravnej položky dodaňových výdavkov alebo príjmov (rovnako ako pri prechode z jednodu-chého účtovníctva, pozri príklad č. 9).

17

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 8:

Podnikateľ v oblasti lesného hospodár-stva, ťažby drevnej hmoty a jej spracovanína základe lesného hospodárskeho plánua projektu lesnej pestovnej činnosti tvorilv rokoch 2014 a 2015 rezervu na lesnúpestovnú činnosť vo výške 4 000 € ročne.V roku 2016 v rámci pestovných prác z re-zervy vyčerpal prostriedky na nákup sade-níc a výsadbu sadeníc dodávateľským spô-sobom vo výške 6 500 €. K 31. 12. 2016má nevyčerpanú rezervu vo výške 1 500 €.Podnikateľ sa rozhodol, že od roku 2017bude uplatňovať paušálne výdavky vo výš-ke 60 % z úhrnu príjmov. V súlade s § 51aods. 5 zákona o dani z príjmov je povinnýzvýšiť základ dane o zostatok tejto rezervy,a to v zdaňovacom období roku 2016. Za-bezpečí to účtovaním zvýšenia výdavkovovplyvňujúcich základ dane v členení ostat-né výdavky v rámci uzávierkových účtov-ných operácií k 31. 12. 2016 vo výške1 500 €.

POZNÁMKA

Usmernenie MF SR číslo MF/011092/2009-72 upravuje iba postup pri precho-de z daňovej evidencie na paušálne vý-davky, ale vzhľadom na skutočnosť, žedaňová evidencia je zjednodušená formajednoduchého účtovníctva, postup vyme-dzený v tomto usmernení je potrebnéuplatniť aj pri prechode z jednoduchéhoúčtovníctva na paušálne výdavky, t. j.:– konečný zostatok zásob zistený z kni-

hy zásob k poslednému dňu zdaňova-cieho obdobia, v ktorom sa účtovalov sústave jednoduchého účtovníctva,je potrebné uviesť ako začiatočný stavzásob v bezprostredne nasledujúcomzdaňovacom období do evidencie o zá-sobách,

– konečný zostatok pohľadávok zistenýz knihy pohľadávok k poslednému dňuzdaňovacieho obdobia, v ktorom saúčtovalo v sústave jednoduchého úč-tovníctva, je potrebné previesť ako za-čiatočný stav pohľadávok v bezpros-tredne nasledujúcom zdaňovacom ob-dobí do evidencie o pohľadávkach.

Príklad č. 9:

Podnikateľ v roku 2014 kúpil fotoštúdio nazáklade zmluvy o predaji podniku podľa Ob-chodného zákonníka. Reálna hodnota kú-peného majetku bola o 2 380 € vyššia akodohodnutá kúpna cena. Pasívnu opravnúpoložku odpisuje v rokoch 2014 až 2020vo výške 340 € ročne. Podnikateľ sa rozho-dol, že od roku 2017 bude uplatňovať pau-šálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príj-mov. V súlade s § 51a ods. 6 zákona o daniz príjmov je povinný túto opravnú položkuk nadobudnutému majetku viesť naďalejevidenčne až do roku 2020 a v rokoch

Pri prechode z podvojného účtovníctva na paušálne výdavky vzniká v súlades § 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov povinnosť úpravy základu daneo zostatky:� vytvorených rezerv a opravných položiek,� príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich

období a nákladov budúcich období.

2.4. Majetok využívaný na dosahovanie zdaniteľných príjmovpri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Obchodným majetkom fyzickej osoby podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príj-mov je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmioceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákonavo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosahovanie, zabezpečenie a udržanietýchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, vedie aleboviedla evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Obchodným majetkom je u fyzickejosoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 zákona aj majetok obstaraný formou finanč-ného prenájmu, ak o tomto majetku účtuje alebo vedie evidenciu.

Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6ods. 10 zákona o dani z príjmov, majetok, ktorý využíva v súvislosti s dosahova-ním príjmov, nie je obchodným majetkom, ale jeho osobným majetkom. Ak prej-de z uplatňovania paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a budechcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny takéhoto majetku, bude musieť postu-povať v súlade s § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, t. j.ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku.

Ak dlhodobý majetok bol v čase uplatňovania preukázateľných výdavkov ob-chodným majetkom, o ktorom daňovník účtoval alebo viedol evidenciu podľa§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, po prechode na uplatňovanie paušálnychvýdavkov počas tohto obdobia sú príslušné odpisy z tohto majetku súčasťoupaušálnych výdavkov a majetok a odpisy je potrebné viesť len evidenčne. Vyplý-va to z § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého odpisovanienemôže prerušiť daňovník pri uplatňovaní výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákonaa v takomto prípade vedie odpisy len evidenčne. O dobu uplatňovania paušál-nych výdavkov nie je možné určenú dobu odpisovania dlhodobého majetkupredĺžiť.

3. Paušálne výdavky pri príležitostných príjmochz poľnohospodárskej výroby

Pri príjmoch z poľnohospodárskej činnosti je potrebné rozlišovať, či ide o príjem:� samostatne hospodáriaceho roľníka podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona

o dani z príjmov s možnosťou uplatňovania paušálnych výdavkov podľa § 6ods. 10 zákona, a to vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky20 000 €, alebo

� z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodár-stva podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s možnosťou uplatne-nia paušálnych výdavkov podľa § 8 ods. 9 zákona, a to vo výške 25 %z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 € ročne.

Úhrn príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodnéhohospodárstva podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zá-kona je na základe § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodený oddane vo výške 500 €, do základu dane sa zahrnú príjmy len nad takto ustanove-nú sumu.

Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom,ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. V sú-lade s § 8 ods. 12 zákona sa za výdavky považuje aj preukázateľne zaplatené po-vinné poistné na zdravotné poistenie.

Ing. Eva Gášpárová

18

Daň z príjmov

2017 až 2020 hodnotu odpisu pasívnejopravnej položky zahrnúť do úhrnu príj-mov ročne vo výške 340 €.

Príklad č. 10:

Podnikateľ má uzatvorenú nájomnú zmlu-vu, z ktorej mu vyplýva povinnosť platiť ná-jomné vždy v marci a v septembri na pol-rok dopredu vo výške 600 €. Nájomnéčasovo rozlišuje, preto nájomné zaplate-né v septembri 2016 zaúčtuje na účte518 – Ostatné služby vo výške 400 € a naúčte 381 – Náklady budúcich období vovýške 200 €. Podnikateľ sa rozhodol, žeod roku 2017 bude uplatňovať paušálnevýdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov.V súlade s § 51a ods. 4 postupom podľa§ 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príj-mov je povinný vykonať úpravu základudane o zostatok nákladov budúcich obdo-bí. Po zostavení účtovnej závierky za rok2016 štandardným spôsobom úpravu –zníženie základu dane vykoná prostred-níctvom daňového priznania k dani z príj-mov fyzickej osoby typu B.

Príklad č. 11:

Podnikateľ na podnikanie využíva osobnémotorové vozidlo. Keďže uplatňuje paušál-ne výdavky o motorovom vozidle, neúčtujeani nevedie evidenciu, motorové vozidlo nieje obchodným majetkom. Na vozidle vzniklaškoda, poisťovňa mu vyplatila poistné plne-nie. Vyplatená náhrada škody spôsobenejna majetku, ktorý v čase vzniku škody nebolobchodným majetkom, je príjmom oslobo-deným od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2písm. i) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 12:

Podnikateľ v roku 2015 nadobudol moto-rové vozidlo, ktoré zaradil do obchodnéhomajetku a odpisoval. Od roku 2017 uplat-ňuje paušálne výdavky, preto motorovévozidlo vedie a odpisuje iba evidenčne.Dňom vyradenia motorového vozidla z ob-chodného majetku v súlade s § 9 ods. 5zákona o dani z príjmov je 31. 12. 2016.Podnikateľ v roku 2017 motorové vozidlopredá. Príjem z predaja motorového vozid-la v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) zákonao dani z príjmov nie je oslobodený od dane.

Príjem z predaja motorového vozidla jezdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 13:

Fyzická osoba má za rodinným domomovocný sad. Časť úrody v roku 2017 predáspoluobyvateľom. Príjem z predaja ovociavo výške 2 800 € bude príjmom z prí-ležitostnej poľnohospodárskej výroby, les-ného a vodného hospodárstva. Od dane jeoslobodená suma 500 €. Paušálne výdav-ky môže uplatniť vo výške 25 % z príjmu2 300 €, t. j. 575 €. Zo základu dane1 725 € zaplatí daň 327,75 €.

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajte on-lineprístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte +421 41 70 53 222.

Zdaňovanie dividend od 1. januára 2017Nové pravidlá a podmienky zdaňovania dividend a platenia poistného na zdra-votné poistenie z dividend sú s účinnosťou od 1. januára 2017 ustanovené v:� zákone č. 341/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003

Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺ-ňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zá-kona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý:

– v zákone o dani z príjmov (ZDP) ustanovuje:

- dividendy, ktoré sú predmetom dane, a v prechodných ustanove-niach obdobie, od ktorého sa stávajú predmetom dane,

- zdanenie prostredníctvom daňového priznania vrátane určeniaosobitného základu dane,

- vyberanie dane zrážkou,

- sadzbu dane pre fyzické osoby a právnické osoby,

– v zákone o zdravotnom poistení zrušuje povinnosť platenia poistnéhoz dividend za obdobia, ktoré sa začali od 1. 1. 2017;

� zákone č. 356/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.o poisťovníctve, ktorý v zákone o zdravotnom poistení ustanovuje maximál-ny vymeriavací základ pre platenie poistného z dividend za obdobia do31. 12. 2016 vyplatených v roku 2017 a neskôr.

1. Dividendy predmetom dane

Predmetom dane u fyzických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP sú:� podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo

družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základ-nom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného or-gánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnomzostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel navýsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi; za obchodnú spoloč-nosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,

� podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej ob-chodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoloč-nosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verej-nej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti nalikvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zánikuspoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti kom-plementára v komanditnej spoločnosti; za verejnú obchodnú spoločnosťalebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajú-ca obdobný príjem,

� podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na ziskua na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstvas právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkové-ho spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvos právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca ob-dobný príjem.

Na účely zdanenia je dôležitý vzťah fyzickej osoby k platiteľovi dividend. Dividen-dy vyplácané fyzickým osobám, ktoré majú obchodnoprávny vzťah k platiteľovidividend – fyzickým osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní obchodnejspoločnosti alebo družstva (napr. spoločníci, akcionári, členovia družstva), fyzic-kým osobám, ktoré sú členom štatutárneho orgánu (napr. konatelia), fyzickýmosobám, ktoré sú členom dozorného orgánu (napr. členovia dozornej rady), kto-ré neboli do 31. 12. 2016 predmetom dane, sú od 1. 1. 2017 predmetom dane.Týka sa to podielu na zisku, podielu na likvidačnom zostatku, vyrovnacieho po-dielu a podielu na výsledku hospodárenia tichému spoločníkovi vyplácaných

19

Daň z príjmov

1/2017

Zhrnutie:S účinnosťou od 1. januára 2017 pla-tia nové pravidlá a podmienky zda-ňovania dividend. Týkajú sa dividend,ktoré budú vyplácané zo ziskov vytvo-rených za účtovné obdobia, ktoré za-čnú 1. 1. 2017, ale aj dividend, ktorébudú vyplácané zo ziskov za účtovnéobdobia, ktoré začali do konca roka2003. Spôsob zdaňovania závisí odtypu príjemcu dividend (fyzická oso-ba alebo právnická osoba), od zdroja,z ktorého dividendy plynú (Slovenskárepublika alebo zahraničie), a od da-ňovej rezidencie príjemcu dividend(daňový rezident SR alebo zahraničnýdaňový rezident).Uplatnia sa dva spôsoby zdanenia di-vidend, a to zdanenie zrážkou pri ichvýplate (dividendy vyplácané zo zdro-ja v SR) a zdanenie v daňovom prizna-ní (dividendy zo zdroja v zahraničí).U fyzických osôb sa dividendy zdaniav sadzbe 7 % (dividendy zo zdrojav SR a zo zdroja v zahraničí zo zmluv-ného štátu) a 35 % (dividendy zo zdro-ja v zahraničí z nezmluvného štátu).U právnických osôb sa dividendy, kto-ré sú predmetom dane, zdania v sadz-be 35 %. S účinnosťou od 1. janu-ára 2017 sa na dividendy vyplácanézo zisku dosiahnutého v účtovnomobdobí, ktoré začalo 1. 1. 2017 ale-bo neskôr, nevzťahuje povinnosť pla-tiť poistné na verejné zdravotné pois-tenie. Povinnosť platiť poistné sa alenaďalej vzťahuje na dividendy vyplá-cané v roku 2017 a neskôr zo ziskudosiahnutého v účtovnom období od1. 1. 2011 do 31. 12. 2016.

ZO STRÁNKY FINANČNEJSPRÁVY

Usmernenie k uplatneniu poistnéhona verejné zdravotné poistenie

a poistného na sociálne poistenie privýpočte základu dane (čiastkovéhozákladu dane) z príjmov zo závislej

činnosti u daňovníka s príjmamiz činnosti športovca na základe

zmluvy o profesionálnomvykonávaní športu

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postu-pu pri uplatňovaní poistného na verejnézdravotné poistenie a poistného na sociálnepoistenie pri výpočte základu dane (ČZD)z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zá-kona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov (ďalej len„ZDP“) u daňovníka s príjmami z činnostišportovca na základe zmluvy o profesionál-nom vykonávaní športu podľa § 35 zákona

tuzemskou obchodnou spoločnosťou alebo družstvom a tiež zahraničnou spo-ločnosťou (napr. limited liability company, corporation). U členov štatutárnehoorgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti a družstva sa naďalej za prí-jem zo závislej činnosti považuje odmena za účasť na zasadnutiach týchto orgá-nov alebo za prácu pre obchodnú spoločnosť alebo družstvo.

Dividendy vyplácané tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, spo-ločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárovi komanditnej spoloč-nosti boli do 31. 12. 2016 z príjmov, ktoré neboli predmetom dane, vylúčené. Od1. 1. 2017 sú vymedzené ako príjmy, ktoré sú predmetom dane. Ide o podiel navýsledku podnikania, podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku a vyrovnacípodiel vyplácaný uvedeným osobám.

Od 1. 1. 2017 sa do predmetu dane u fyzických osôb zaraďujú aj podiely na zis-ku a iné príjmy a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivi-tou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkovéhospoločenstva s právnou subjektivitou.

U zamestnancov je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP ajpodiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvomzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.Dividendy vyplácané zamestnancom bez účasti na základom imaní obchodnejspoločnosti alebo družstva, ktoré boli do 31. 12. 2016 od dane oslobodené, sú od1. 1. 2017 predmetom dane.

U právnických osôb podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP predmetom dane nie je po-diel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstvav rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento po-diel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledkupodnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetkupozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, okrem:

� príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplácaného právnickejosobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého boduZDP (právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebomiesto skutočného vedenia) od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom ne-zmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, alebo je vyplácaný daňovníkompodľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP právnickej osobe, ktorá je daňovní-kom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP,

� príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácaného právnickej osobe.

Dividendy vyplácané právnickej osobe nie sú predmetom dane v takom rozsa-hu, v akom nie sú daňovým výdavkom u daňovníka (inej právnickej osoby), ktorýtieto dividendy vypláca. Nie je to však všeobecné pravidlo. Predmetom daneu právnickej osoby sú:

� dividendy, ktoré jej vypláca daňovník nezmluvného štátu,

� dividendy, ktoré ona vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu.

Daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP je fyzická osoba, ktoránemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenomv zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR, pri-čom ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republi-ka uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo me-dzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štát, ktorý jezmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene in-formácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenskárepublika viazaná.

Ak budú právnickej osobe vyplácané podiely na zisku spoločníka verejnej ob-chodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoloč-níka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnostina likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zánikuúčasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účastikomplementára v komanditnej spoločnosti, tieto budú predmetom dane a sú-časťou základu dane podľa § 14 ZDP.

20

Daň z príjmov

Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov?Volajte +421 41 70 53 222 a my vám zašleme ukážkové číslo.

č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a do-plnení niektorých zákonov (ďalej len „zákono športe“) od 1. 1. 2017, vydáva odbor da-ňovej metodiky nasledovné usmernenie.Podľa § 5 ods. 8 ZDP základom dane (ČZD)z príjmov podľa § 5 cit. zákona sú zdaniteľ-né príjmy zo závislej činnosti znížené o po-istné a príspevky [v nadväznosti na legisla-tívnu skratku zavedenú v § 5 ods. 7 písm. e)ZDP ide o poistné na verejné zdravotné po-istenie (napr. zákon č. 580/2004 Z. z.o zdravotnom poistení a o zmene a doplne-ní zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctvea o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov), poistné nasociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení), poistné na sociál-ne zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z.o sociálnom zabezpečení policajtov a voja-kov a o zmene a doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov) a príspev-ky na starobné dôchodkové sporenie podľaosobitného predpisu], ktoré je povinný pla-tiť zamestnanec, alebo príspevky na za-hraničné poistenie zamestnanca, na ktoré-ho sa vzťahuje povinné zahraničné poiste-nie rovnakého druhu.V súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. m) ZDP príj-mami zo závislej činnosti sú od 1. 1. 2016príjmy z činnosti športovca na základe zmlu-vy o profesionálnom vykonávaní športu po-dľa § 35 zákona o športe.Podľa § 2 písm. aa) ZDP zamestnancomna účely tohto zákona je daňovník s príjma-mi podľa § 5 prijatými od platiteľa týchtopríjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).1. Poistné na verejné zdravotné pois-

tenieV súlade s ust. § 11 ods. 3 zákonač. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistenía o zmene a doplnení zákona č. 95/2002Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o zdravotnompoistení“) zamestnancom je fyzická osoba,ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenúv § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 cit. záko-na a má nárok na príjem zo závislej činnostipodľa osobitného predpisu. S účinnosťouod 1. 1. 2017, v nadväznosti na zmenu vyko-nanú v poznámke pod čiarou k odkazu 18uvedenému v ust. § 10b ods. 1 písm. a) zá-kona o zdravotnom poistení, zárobkovoučinnosťou je činnosť vyplývajúca z právnehovzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo zá-vislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ažh), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP (zmena bola vy-konaná zákonom č. 356/2016 Z. z., kto-rým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a do-plnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťov-níctve a o zmene a doplnení niektorých zá-konov v znení neskorších predpisov a kto-rým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).Z uvedeného vyplýva, že zárobkovou čin-nosťou podľa zákona o zdravotnom po-istení je aj činnosť vyplývajúca z právne-ho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem

2. Spôsoby zdanenia a sadzby dane

Ak sa dividendy, ktoré sú predmetom dane a plynú zo zdrojov v zahraničí, zdaňu-jú u fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom daňového priznania,sadzba dane podľa § 15 ZDP je:� pre fyzickú osobu:

– 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. a)ZDP,

– 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. b)ZDP,

� pre právnickú osobu:

– 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 ZDP.

Dividendy fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP a dividendy, ktorésú u právnickej osoby predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého boduZDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí sa u fyzickej osoby aj právnickej osoby zahr-nú do osobitného základu dane, pričom u fyzickej osoby sa zdania sadzbou vovýške 7 % alebo 35 %, u právnickej osoby sa zdania len vtedy, ak pôjde o dividen-dy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu, a to sadzbou vo výške 35 %.

Do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 2 písm. a) ZDP, na účely zdaneniav sadzbe 7 % u daňovníka – fyzickej osoby s neobmedzenou daňovou povin-nosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP zo zdrojov v zahra-ničí, a to neznížené o výdavky, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na lik-vidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po zníženío hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý po-diel jednotlivo.

Do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 2 písm. b) ZDP, na účely zdaneniav sadzbe 35 % u daňovníka – fyzickej osoby s neobmedzenou daňovou povin-nosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP zo zdrojov v zahra-ničí od daňovníka nezmluvného štátu, a to neznížené o výdavky, okrem vyrov-nacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťouosobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa§ 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo.

Do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 3 ZDP, na účely zdanenia v sadz-be 35 % u daňovníka – právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povin-nosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP zo zdro-jov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu, a to neznížené o výdavky,okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú sú-časťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu ziste-nú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo.

Dividendy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplatené:� tuzemskej fyzickej osobe,� fyzickej osobe – nerezidentovi do zahraničia

sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 1 ZDP vo výške:� 7 % alebo sadzbou podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,� 35 %, ak ide o fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov.

Daň vybraná zrážkou v sadzbe 35 % platí aj pre príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e)a g) ZDP vyplatené právnickej osobe – daňovníkovi z nezmluvného štátu.

Pri príjmoch podľa § 3 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodených od dane podľa § 9ods. 1 písm. n) ZDP vo výške 500 € sa daň podľa § 43 ods. 3 ZDP vyberá zrážkoulen zo sumy prevyšujúcej oslobodenú výšku. Týka sa to podielov člena pozemko-vého spoločenstva s právnou subjektivitou.

Daň zrážkou sa podľa § 43 ods. 3 ZDP nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetomdane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP, ak ich príjemcom je podielovýfond, doplnkový dôchodkový fond a dôchodkový fond.

Daň zrážkou sa vyberá z príjmu nezníženého o výdavky, s výnimkou vyrovnaciehopodielu a podielu na likvidačnom zostatku, kde podľa § 43 ods. 5 písm. d) ZDP

21

Daň z príjmov

1/2017

podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP, čo je prí-jem z činnosti športovca na základe zmlu-vy o profesionálnom vykonávaní športupodľa § 35 zákona o športe. Predmetnouúpravou sa takéto osoby na účely zdravot-ného poistenia stanú zamestnancami.V súlade s prechodným ustanovením§ 38ei ods. 2 zákona o zdravotnom pois-tení zamestnanec na účely tohto zákonanie je v období od 1. 1. 2017 do 31. 12.2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vyko-náva šport za športovú organizáciu na zá-klade zmluvy o profesionálnom vykonáva-ní športu podľa § 35 zákona o športe.Znamená to, že športovci s profesionálnouzmluvou o vykonávaní športu podľa § 35zákona o športe sa na účely zákona o zdra-votnom poistení nepovažujú v rokoch 2017a 2018 za zamestnancov. Ak športovecs profesionálnou zmluvou o vykonávaníšportu podľa § 35 zákona o športe je pois-tencom podľa zákona o zdravotnom poiste-ní a nie je zdravotne poistený z iného dôvo-du, je povinný zdravotne sa poistiť ako tzv.samoplatiteľ.Športovec (samoplatiteľ), ktorý dosahujepríjmy z činnosti na základe zmluvy o profe-sionálnom vykonávaní športu podľa § 35zákona o športe, si v nadväznosti na znenie§ 5 ods. 8 ZDP môže poistné na verejnézdravotné poistenie, ktoré povinne zaplatilako tzv. samoplatiteľ, uplatniť (odpočítať)pri výpočte základu dane (ČZD) z príjmovpodľa § 5 ZDP, a to buď u zamestnávateľav priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo ažpo skončení zdaňovacieho obdobia v rámciročného zúčtovania preddavkov na daňz príjmov zo závislej činnosti, resp. pri poda-ní daňového priznania k dani z príjmov fyzic-kej osoby. Odpočítať od zdaniteľných príj-mov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP jemožné len to preukázateľne zaplatené po-istné na verejné zdravotné poistenie, ktorébol uvedený športovec (samoplatiteľ) povin-ný platiť v období, počas ktorého bol za-mestnancom podľa § 2 písm. aa) ZDP, t. j.počas ktorého poberal príjmy zo závislejčinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP.

2. Poistné na sociálne poistenieV súlade s ust. § 4 ods. 1 zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o sociálnom poistení“) zamestnan-com na účely nemocenského poistenia,dôchodkového poistenia a poistenia v ne-zamestnanosti je fyzická osoba v právnomvzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravi-delný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1písm. a) a ods. 2 a 3 cit. zákona.V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona o so-ciálnom poistení zárobková činnosť podľatohto zákona je činnosť vyplývajúca z právne-ho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zozávislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a)až h) a m), ods. 2 a 3 ZDP. Z predmetné-ho ustanovenia vyplýva, že zárobkovou čin-nosťou podľa zákona o sociálnom poistení je

základom dane je vyrovnací podiel alebo likvidačný zostatok znížený o hodnotusplateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo.

3. Dividendy a poistné na zdravotné poistenie

Pre posúdenie, či dividendy sú alebo nie sú predmetom dane, je rozhodujúce ajobdobie, za ktoré sa dividendy vyplácajú. Použitie ustanovení zákona o daniz príjmov ohľadom zdaňovania dividend v znení účinnom od 1. 1. 2017 je usta-novené v prechodnom ustanovení § 52zi ods. 5 až 9 ZDP. Obdobie, za ktoré sadividendy vyplácajú, je rozhodujúce aj na účely platenia poistného na zdravotnépoistenie. Povinnosť platenia poistného na zdravotné poistenie z dividend jeustanovená od 1. 1. 2011. S účinnosťou od 1. 1. 2017 sa podľa § 29b ods. 20zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné na ve-rejné zdravotné poistenie nevzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnu-tého v účtovnom období, ktoré sa začalo 1. 1. 2017 alebo neskôr.

Povinnosť platenia poistného sa naďalej vzťahuje na dividendy vykázané za zda-ňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi 1. 1. 2011 až 31. 12. 2016. Podľa§ 13 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení vymeriavacím základom pre odvodpoistného je suma vyplatená v kalendárnom roku. Vymeriavací základ je najviac60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Sloven-skej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva rokypredchádza rozhodujúcemu obdobiu (za rok 2017 je to 52 980 €).

4. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácané fyzickýmosobám

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP podiel na zisku vykázanýza zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. 1. 2017 je zdaniteľný príjem. Poist-né na zdravotné poistenie sa neplatí. U fyzickej osoby – daňovníka s neobmedze-nou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) sa dividenda prijatá zo zdrojovna území SR zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP. Sadzba dane je7 %. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca. Fyzic-ká osoba –daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezidentSR) zdaní dividendu prijatú zo zdrojov mimo územia SR v daňovom priznaní.Sadzba dane je 7 %, v prípade dividendy prijatej z nezmluvného štátu je sadzbadane 35 %.

Od 1. 1. 2017 je podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 52zi ods. 5 písm. c) ZDP predmetomdane aj podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,a to v prípade, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1. 1. 2017 alebo súdrozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka naj-skôr 1. 1. 2017. Základom pre daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 5 písm. d)ZDP je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu ziste-nú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP. Z podielu na likvidačnom zostatku obchodnejspoločnosti alebo družstva sa poistné na zdravotné poistenie neplatí.

Od 1. 1. 2017 je podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 52zi ods. 5 písm. d) ZDP predme-tom dane aj vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej indivi-duálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017. Zá-kladom pre daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 5 písm. d) ZDP je vyrovnacípodiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f)ZDP. Z vyrovnacieho podielu sa poistné na zdravotné poistenie neplatí.

5. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácanéprávnickým osobám

Pre právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou budúpodľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP dividendy predmetom dane len vtedy, ak budúplynúť zo zdrojov z nezmluvného štátu. Právnická osoba ich uvedie vo svojomdaňovom priznaní. Sadzba dane je 35 %.

22

Daň z príjmov

Príklad č. 1:

Spoločnosť s ručením obmedzeným mádvoch spoločníkov – fyzické osoby. Za úč-tovné obdobie 2017 dosiahne zisk pozdanení vo výške 20 000 €. Valné zhro-maždenie v roku 2018 rozhodne o prizna-ní podielu na zisku každému spoločníkovivo výške 10 000 €. Priznané podiely nazisku sú predmetom dane. Daň vyberiespoločnosť zrážkou pri vyplatení každémuspoločníkovi v sadzbe 7 %, t. j. vo výške700 €. Každému spoločníkovi sa vyplatídividenda vo výške 9 300 €. Poistné nazdravotné poistenie sa neplatí.

POZNÁMKA

Predmetom dane budú aj dividendy a inépríjmy vyplácané právnickej osobe z ne-zmluvného štátu, ak jej budú vyplatenétuzemskou právnickou osobou.Tá má súčasne zodpovednosť za zdane-nie zrážkovou daňou. Sadzba dane je35 %.

Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahraničiarozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincov a vysielanie

zamestnancov.

aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu,ktorý zakladá právo na príjem podľa § 5ods. 1 písm. m) ZDP, čo je príjem z činnos-ti športovca na základe zmluvy o profe-sionálnom vykonávaní športu podľa § 35zákona o športe. Podľa prechodného ustano-venia § 293do zákona o sociálnom poisteníúčinného od 1. 1. 2016 zamestnanec podľatohto zákona nie je v období od 1. 1. 2016do 31. 12. 2018 fyzická osoba v právnomvzťahu na základe zmluvy o profesionál-nom vykonávaní športu podľa § 35 zákonao športe. Znamená to, že športovci s profesio-nálnou zmluvou o vykonávaní športu podľa§ 35 zákona o športe sa na účely zákona o so-ciálnom poistení nepovažujú v rokoch 2016až 2018 za zamestnancov.

Ak uvedení športovci využijú na účely so-ciálneho poistenia inštitút dobrovoľnéhopoistenia, potom vychádzajúc z bodu 29.Usmernenia MF SR č. 2634/ 2004-72k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniachz príjmov v znení neskorších predpisova k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov k niektorým problematickým oblas-tiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky zá-kladu dane z príjmov (uverejnené je voFinančnom spravodajcovi č. 2/2004) po-istné podľa zákona o sociálnom poistení,ktoré je povinná platiť dobrovoľne poiste-ná osoba s príjmami podľa § 5 ZDP, sa prizisťovaní základu dane (ČZD) z príjmov zozávislej činnosti podľa § 5 ZDP odpočítaod zdaniteľných príjmov.

Znamená to, že daňovník s príjmami z čin-nosti športovca na základe zmluvy o profe-sionálnom vykonávaní športu podľa § 35

Pokračovanie na str. 23

Pre právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou daninepodliehajú dividendy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov zo štátov,s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedze-ní dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajú-cich sa daní, alebo zo štátu, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvyobsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnomrozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.

6. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácanézamestnancom

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a § 52zi ods. 5 písm. b) ZDP podiel na zisku vyplácaný za-mestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva, vykáza-ný za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a vykázaný za zdaňovacieobdobia do 31. 12. 2003, vyplácaný po 31. 12. 2016 je zdaniteľný príjem.

Ak podiely na zisku za rok 2017 a nasledujúce roky dostane zamestnanec, kto-rý nie je spoločníkom, akcionárom ani štatutárom spoločnosti, vyplatená sumasa mu zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní. Daň sa vypočíta ob-vyklým spôsobom. Vyplatené podiely na zisku sa zahrnú aj do vymeriavaciehozákladu na platenie poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, poist-né bude platiť zamestnanec aj zamestnávateľ.

Príklad č. 4:

Obchodná spoločnosť vyplatí v roku 2018 zamestnancovi bez účasti na zá-kladnom imaní spoločnosti podiel na zisku za rok 2016 vo výške 2 500 €

a za rok 2017 tiež vo výške 2 500 €. Dividenda zo zisku za rok 2016 je u za-mestnanca oslobodená od dane, dividenda zo zisku za rok 2017 je príjmomzo závislej činnosti. Porovnanie výšky vyplatenej sumy zamestnancovi (bezzohľadnenia ostatného mesačného zdaniteľného príjmu zamestnanca):

Dividenda zo zisku za rok 2016 2017Výška priznanej dividendy 2 500,00 2 500,00Sociálne poistenie – zamestnanec 235,00 235,00Zdravotné poistenie – zamestnanec 100,00 100,00Sociálne poistenie – zamestnávateľ 630,00 630,00Zdravotné poistenie – zamestnávateľ 250,00 250,00Preddavok na daň z príjmu – zamestnanec 0,00 411,35Výška vyplatenej dividendy zamestnancovi 2 165,00 1 753,65Cena dividendy pre zamestnávateľa 3 380,00 3 380,00

7. Podiel na výnose a podiel na likvidačnom zostatkupozemkového spoločenstva

Od 1. 1. 2017 je podľa § 3 ods. 1 písm. g) ZDP predmetom dane aj podiel na výno-se pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnomzostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Pre zdanenie nie jerozhodujúce, za aké zdaňovacie obdobie bol podiel na výnose vyplatený. V súlades § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP predmetom dane je podiel na výnose vykázaný za zda-ňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017, ale i podiel na výnose vykázaný zazdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016 a vyplácaný po 31. 12. 2016. Pri zdanení sapostupuje podľa § 9 ods. 1 písm. n) ZDP, podľa ktorého podiel na výnose je príj-mom oslobodeným od dane, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne500 € od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

8. Dividendy za roky pred rokom 2004 vyplácané od 1. 1. 2017

Podľa § 52zi ods. 6 a 7 ZDP podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia do31. 12. 2003 zo zdroja na území SR, vyplatený od 1. 1. 2017 je zdaniteľnýmpríjmom. Poistné na zdravotné poistenie sa z neho neplatí.

23

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 2:

Spoločnosť s ručením obmedzeným mádvoch spoločníkov – právnické osoby. Zaúčtovné obdobie 2017 dosiahne zisk pozdanení vo výške 20 000 €. Valné zhro-maždenie v roku 2018 rozhodne o prizna-ní podielu na zisku každému spoločníkovivo výške 10 000 €. Priznané podiely nazisku právnickej osobe nie sú predmetomdane. Každému spoločníkovi sa vyplatí di-videnda vo výške 10 000 €.

Príklad č. 3:

Spoločnosť BVI Limited, ktorá má sídlo naBritských Panenských ostrovoch, je 100 %vlastníkom spoločnosti s ručením obme-dzeným so sídlom na Slovensku. S. r. o. zaúčtovné obdobie 2017 dosiahne zisk pozdanení vo výške 10 000 €. SpoločnosťBVI Limited jej v roku 2018 túto sumu pri-zná ako podiel na zisku. S. r. o. je povinnáz tohto príjmu vybrať daň zrážkou v sadzbe35 %, t. j. vo výške 3 500 €, pretože BritskéPanenské ostrovy sú nezmluvným štátom.

POZNÁMKA

Ak podiel na výnose v príslušnom zdaňo-vacom období presiahne 500 € od jednot-livého pozemkového spoločenstva s práv-nou subjektivitou, zdaní sa zrážkovoudaňou v sadzbe 7 % suma presahujúca500 €. V prípade zahraničného pozemko-vého spoločenstva sa zahrnie do osobitné-ho základu dane podľa § 51e ZDP suma

ZO STRÁNKY FINANČNEJSPRÁVY

Pokračovanie zo str. 22zákona o športe [§ 5 ods. 1 písm. m) ZDP],ktorý je dobrovoľne poistenou osoboupodľa zákona o sociálnom poistení, simôže pri výpočte základu dane (ČZD) z príj-mov podľa § 5 ZDP uplatniť (odpočítať) po-istné podľa zákona o sociálnom poistení,ktoré preukázateľne zaplatil ako dobrovoľ-ne poistená osoba s príjmami podľa § 5ZDP. Toto preukázateľne zaplatené poist-né si môže uplatniť buď u zamestnávateľav priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo ažpo skončení zdaňovacieho obdobia v rám-ci ročného zúčtovania preddavkov na daňz príjmov zo závislej činnosti, resp. pri po-daní daňového priznania k dani z príjmovfyzickej osoby, pričom si uplatní len to pre-ukázateľne zaplatené poistné, ktoré platilv období, počas ktorého bol zamestnan-com podľa § 2 písm. aa) ZDP, t. j. počasktorého poberal príjmy zo závislej činnostipodľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP.

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SROdbor daňovej metodiky

U fyzickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa§ 52zi ods. 6 písm. a) ZDP dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa§ 43 ZDP v sadzbe 7 %. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá divi-dendu vypláca. U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou po-vinnosťou sa podľa § 52zi ods. 6 písm. b) ZDP dividenda uvedie ako súčasť zá-kladu dane v podanom daňovom priznaní.U fyzickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa§ 52zi ods. 7 písm. a) ZDP dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa§ 43 ZDP v sadzbe 7 % alebo vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvo-jitého zdanenia. U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povin-nosťou sa podľa § 52zi ods. 7 písm. b) ZDP u dividendy, ktorá je predmetomdane vyberanej zrážkou, použije sadzba dane vo výške 19 %. Dividenda nie jepredmetom dane, ak plynie právnickej osobe so sídlom v členskom štáte Európ-skej únie, ktorá má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu v jej pros-pech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu di-videnda plynie.Podľa § 52zi ods. 8 ZDP podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia do31. 12. 2003 zo zdroja v zahraničí, vyplatený od 1. 1. 2017 je zdaniteľným príj-mom. Poistné na zdravotné poistenie sa z neho neplatí.U fyzickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa§ 52zi ods. 8 písm. a) ZDP dividenda zahrnie do osobitného základu dane podľa§ 51e ZDP pri podaní daňového priznania a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %.U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je po-dľa § 52zi ods. 8 písm. b) ZDP dividenda, ktorá je predmetom dane, súčasťou zá-kladu dane v podanom daňovom priznaní. Dividenda nie je predmetom dane, akplynie právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu,ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník máv čase výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu v jeho prospech aspoň 25 %priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu dividenda plynie.

9. Dividendy za roky 2004 až 2016 vyplácané od 1. 1. 2017

Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi1. 1. 2004 až 31. 12. 2010, nie sú predmetom dane a v súlade s § 36 ods. 12zákona o zdravotnom poistení sa na nich nevzťahuje povinnosť platiť poistné naverejné zdravotné poistenie.Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi1. 1. 2011 až 31. 12. 2012, nie sú predmetom dane a v súlade s § 38b ods. 9zákona o zdravotnom poistení sa na nich nevzťahuje povinnosť platiť poistné naverejné zdravotné poistenie bez ohľadu na to, kedy boli alebo budú vyplatené.Poistné na zdravotné poistenie platí iba fyzická osoba, ktorá je poistencom v sys-téme zdravotného poistenia v Slovenskej republike.Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi1. 1. 2013 až 31. 12. 2016, nie sú predmetom dane a nevzťahuje sa na nich po-vinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie bez ohľadu na to, kedy bolialebo budú vyplatené. Poistné na zdravotné poistenie platí iba fyzická osoba,ktorá je poistencom v systéme zdravotného poistenia v Slovenskej republike.Platiteľ dividend je povinný z vyplatenej dividendy odvádzať preddavky na zdra-votné poistenie v sadzbe 14 %, a to aj pre osobu so zdravotným postihnutím. Dovymeriavacieho základu pre platenie preddavkov aj pre ročné zúčtovanie sa za-počíta celá suma vyplatených podielov na zisku.Podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spo-ločnosti alebo družstva za roky 2016 a predchádzajúce sú pre zamestnancapríjmom oslobodeným od dane. Započítavajú sa však do vymeriavacieho zákla-du na platenie poistného na sociálne poistenie, poistné platí zamestnanec aj za-mestnávateľ. Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí z dividend za roky 2010a predchádzajúce. Poistné na zdravotné poistenie sa platí z dividend za roky2011 až 2016, a to rovnakým spôsobom ako u osôb s účasťou na základnomimaní spoločnosti alebo družstva (pozri príklad č. 4).

Ing. Eva Gášpárová

24

Daň z príjmov

Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti za rok 2016 a zmeny od 1. 1. 2017 rozoberie teoreticky i prakticky zmeny

v legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti.

presahujúca 500 € od jednotlivého po-zemkového spoločenstva s právnou sub-jektivitou v príslušnom zdaňovacom ob-dobí. Sadzba dane je 7 %, v prípadeprijatia podielu na výnose z nezmluvné-ho štátu je sadzba dane 35 %.

UPOZORNENIE

Fyzická osoba musí sumu prijatých po-dielov na zisku oznámiť príslušnej zdra-votnej poisťovni sama na predpísanomtlačive, a to do 31. mája nasledujúcehoroka (dividendy za roky 2011 a 2012 vy-platené v roku 2017 do 31. 5. 2018). Dovymeriavacieho základu v ročnom zúčto-vaní poistného za príslušný rok sa zapo-čítava suma dividendy, ktorá presiah-ne 50 % z priemernej mesačnej mzdyv danom roku (za rok 2017 sumu nad441,50 €). Sadzba poistného je 10 %, akide o osobu so zdravotným postihnutím,sadzba poistného je 5 %.

Príklad č. 5:

Fyzickej osobe budú v roku 2017 vyplatenédividendy za rok 2012 vo výške 1 300 €.Platiteľ dividend preddavky na poistné od-vádzať a vykazovať nebude. Poistenec jepovinný do 31. 5. 2018 oznámiť príslušnejzdravotnej poisťovni výšku príjmu z vyplate-ných dividend: 1 300 – 441,50 = 858,50 €.Zdravotná poisťovňa poistné z dividendv sadzbe 10 %, resp. 5 % určí v rámci ročné-ho zúčtovania poistného za rok 2017.

Príklad č. 6:

Spoločník spoločnosti s ručením obmedze-ným si v roku 2017 vyplatí podiel na zisku,ktorý bol dosiahnutý za účtovné obdobie ka-lendárneho roka 2016, vo výške 55 000 €.

Vymeriavacím základom je suma vyplate-nej dividendy limitovaná výškou 52 980 €.

Z dividendy spoločnosť s ručením obme-dzeným ako platiteľ dividendy odvediepreddavok na poistné v sadzbe 14 %z maximálneho vymeriavacieho základu,t. j. 7 417,20 €, ktorý vykáže vo Výkazepreddavkov platiteľa dividend. Preddavokna poistné zúčtuje zdravotná poisťovňav rámci ročného zúčtovania poistného zarok 2017. Pri výpočte poistného bude vy-chádzať z maximálneho vymeriavacieho zá-kladu 52 980 € len pre príjmy z dividend vy-platených v roku 2017, pre ostatné príjmyzo zárobkovej činnosti sa od 1. 1. 2017 ma-ximálny vymeriavací základ neuplatňuje.

Účtovanie v peňažnom denníkuv stĺpci „Ostatné výdavky“Peňažný denník

Peňažný denník je hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva(ďalej JÚ). V peňažnom denníku sa podľa § 4 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ(opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-72, ktorým sa ustanovujú podrobnostio postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovomvymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústavejednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnúzárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, za-bezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v zneníneskorších predpisov) účtujú hospodárske operácie, ktorými sú:� príjmy a výdavky v hotovosti vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín

(ďalej peňažné prostriedky v hotovosti),� príjmy a výdavky na bankových účtoch vrátane úverov a termínovaných

vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,� priebežné položky,� uzávierkové účtovné operácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná zá-

vierka.

V sústave JÚ, ktorá je založená na hotovostnom princípe, sa počas účtovného ob-dobia účtuje v peňažnom denníku vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných pros-triedkov. Účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov, ako napríklad od-pisy hmotného a nehmotného majetku, sa účtujú do peňažného denníka až nakonci účtovného obdobia pri uzatváraní účtovných kníh ako uzávierkové účtovnéoperácie. Podľa § 4 ods. 5 Postupov účtovania v JÚ sa v peňažnom denníku neúč-tujú účtovné prípady, ktoré majú charakter predpisu platieb alebo odvodov.

Podľa § 4 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ sa v peňažnom denníku uvádza pre-hľad o:� peňažných prostriedkoch v hotovosti,� peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách,� priebežných položkách,� príjmoch zahrnovaných do základu dane (ďalej ZD),� výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(ďalej daňové výdavky),� príjmoch, ktoré neovplyvňujú ZD,� výdavkoch, ktoré neovplyvňujú ZD.

Ostatné výdavky, ktorým sa budeme v dnešnom príspevku venovať, sa účtujúako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD.

Stĺpec „Ostatné výdavky“

V stĺpci „Ostatné výdavky“ sa podľa § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ účtujúkurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlho-dobého hmotného majetku, tvorba rezerv podľa zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) a ďalšie výdavky, ktoréovplyvňujú ZD a ktoré nie je možné zaúčtovať do jedného zo stĺpcov peňažnéhodenníka, ktorými sú stĺpec „Zásoby“, stĺpec „Služby“, stĺpec „Mzdy“, stĺpec „Po-istné a príspevky“ a stĺpec „Tvorba sociálneho fondu“.

Do stĺpca „Ostatné výdavky“ môžete účtovať:� kurzové rozdiely,� odpisy hmotného a nehmotného majetku,� odpisy majetku, ktorý podnikateľ obstaral lízingom (finančným prenájmom),

25

Daň z príjmov

1/2017

Zhrnutie:Peňažný denník, ktorý je hlavnou úč-tovnou knihou sústavy jednoduché-ho účtovníctva, sa člení na stĺpce.Účtovaniu v jednotlivých stĺpcoch pe-ňažného denníka sa postupne venu-jeme každý mesiac v našom mesač-níku.V dnešnom príspevku si ukážeme napríkladoch z praxe, ktoré účtovné prí-pady sa účtujú do stĺpca „Ostatné vý-davky“. V stĺpci „Ostatné výdavky“ sapodľa Postupov účtovania v jednodu-chom účtovníctve účtujú kurzovérozdiely, odpisy dlhodobého majet-ku, zostatková cena predaného dlho-dobého hmotného majetku, tvorbarezerv podľa zákona o dani z príjmova ďalšie výdavky, ktoré ovplyvňujú zá-klad dane a nie sú uvedené v ostat-ných stĺpcoch peňažného denníka.


Zmeny dávok a legislatívyv pôsobnosti Sociálnej poisťovne

v roku 2017Zvýšenie dôchodkových dávokOd 1. januára 2017 sa zvyšujú dôchodko-vé dávky o pevnú sumu. Sociálna poisťov-ňa zvýši dôchodky automaticky, bez žia-dosti poberateľa dôchodku takto:

Druh dôchodku Sumazvýšenia

Suma zvýšenia, aksa dôchodok vyplácav sume jednej polovi-

ce

starobný dôchodok 8,20 eura 2,50 eura

predčasný starobný dôchodok 7,90 eura 3,00 eura

invalidný dôchodok nad 70 % 7,10 eura 2,60 eura

invalidný dôchodok max. do70 % 4,00 eura 1,70 eura

vdovský a vdovecký dôchodok 5,30 eura 2,30 eura

sirotský dôchodok 2,60 eura 1,40 eura

Zmena dôchodkového vekuOd 1. januára 2017 dochádza k zmene od-chodu do starobného dôchodku. Týka sapoistencov narodených po 31. decembri1954. Výnimkou sú tí poistenci, ktorým sazachováva znížený dôchodkový vek, to zna-mená ženy v závislosti od počtu vychova-ných detí a poistenci v závislosti od získa-ného obdobia zamestnania v I. pracovnejkategórii alebo služby v I. alebo II. kategóriifunkcií. Posun dôchodkového veku na prís-lušný kalendárny rok ustanovuje Minister-stvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRvždy do konca októbra predchádzajúcehokalendárneho roka.Pre rok 2017 je dôchodkový vek stanovenýna 62 rokov a 76 dní. Sociálna poisťovňa

� odpisy majetku, ktorý podnikateľ obstaral úverom,� zostatková cena vyradeného hmotného alebo nehmotného majetku,� zostatková cena predaného alebo likvidovaného hmotného a nehmotného

majetku,� daň z motorových vozidiel,� ostatné dane, ktoré má podnikateľ povinnosť platiť a ktoré sú podľa ustanove-

ní ZDP daňovým výdavkom, napríklad daň z nehnuteľností, daň z ubytovania,� cestovné náhrady podnikateľa a jeho zamestnancov,� výdavky za reklamu a inzerciu,� pokuty, penále a úroky z omeškania, ktoré sú podľa ZDP daňovým výdav-

kom podnikateľa,� škody, ktoré podnikateľovi vzniknú počas výkonu podnikania a sú podľa

ustanovení ZDP jeho daňovým výdavkom,� rezervy.

Príklady z podnikateľskej praxe

Na príkladoch z podnikateľskej praxe si ukážeme postup a spôsob účtovania vy-braných účtovných prípadov, ktoré môžu u podnikateľa účtujúceho v sústaveJÚ nastať. Vyberieme si tie hospodárske operácie, ktoré sú podľa § 19 ZDP da-ňovými výdavkami a podnikateľ ich účtuje v peňažnom denníku do stĺpca„Ostatné výdavky“ buď počas účtovného obdobia, alebo pri uzatváraní účtov-ných kníh ako uzávierkové účtovné operácie.

Príklad č. 1:

Účtovanie kurzového rozdielu

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, viedol v roku 2016 pokladničnú knihuv českých korunách (ďalej CZK). K 31. 12. 2016, tzn. ku dňu, ku ktorémuuzatvára účtovné knihy a zostavuje účtovnú závierku, má povinnosť vypočí-tať kurzový rozdiel, ktorý mu vznikol a zaúčtovať ho podľa § 4 ods. 4 Postu-pov účtovania v JÚ do peňažného denníka.

Kurzový rozdiel je rozdiel, ktorý vznikne medzi prvotne účtovanou sumou a su-mou, ktorú podnikateľ skutočne účtuje pri úhrade záväzku, inkase pohľadávkyalebo pri uzatváraní účtovných kníh. V sústave JÚ sa neúčtuje o kurzových roz-dieloch v priebehu účtovného obdobia. Kurzové rozdiely sa účtujú až pri uzatvá-raní účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky. Pri účtovaní kurzových roz-dielov postupuje podnikateľ podľa § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ, tzn. žekurzový rozdiel zaúčtuje do peňažného denníka ako poslednú položku pred úč-tovaním uzávierkových účtovných operácií:� ak ide o kurzovú stratu podľa odseku 6 písm. e) bod 6, tzn. do výdavkov ovplyv-

ňujúcich ZD do stĺpca „Výdavky celkom“ a do stĺpca „Ostatné výdavky“,� ak ide o kurzový zisk podľa odseku 6 písm. d) bod 3, tzn. do stĺpca do príjmov,

ktoré ovplyvňujú ZD do stĺpca „Príjmy celkom“ a do stĺpca „Ostatné príjmy“.

Podľa § 21 ods. 5 Postupov účtovania v JÚ sa kurzový rozdiel z ocenenia ku dňuuskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavujeúčtovná závierka, pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje,s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 a § 17 ods. 6. Podľa § 10ods. 28 Postupov účtovania v JÚ sa kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a po-stupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene účtujú v rámci uzávierko-vých účtovných operácií tak isto ako kurzové rozdiely vzniknuté pri jednotlivýchsplátkach pri finančnom prenájme (§ 17 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ). Také-to kurzové rozdiely sa zaúčtujú:� kurzová strata do výdavkov ovplyvňujúcich ZD do stĺpca „Výdavky celkom“

a v druhovom členení výdavkov celkom do stĺpca „Ostatné výdavky“,� kurzový zisk do príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD, do stĺpca „Príjmy celkom“

a v druhovom členení príjmov celkom do stĺpca „Ostatné príjmy“.

26

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Vybrané účtovné prípady sa účtujú po-dľa § 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupovúčtovania v JÚ ako:– výdavok peňažných prostriedkov z po-

kladnice alebo bankového účtu,– výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Vý-

davky celkom“,– výdavok v druhovom členení výdavkov

celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“.Účtovaniu v ostatných účtovných kniháchJÚ sa nebudeme podrobnejšie venovať.

pripravila na svojej webovej stránke v čas-ti Dôchodca kalkulačku – Výpočet dô-chodkového veku.Posun dôchodkového veku pre rok 2018bude známy do konca októbra 2017.Aktuálna dôchodková hodnota na rok2017, ktorá má vplyv na výpočet výšky dô-chodku a mení sa každý rok, bude zná-ma v decembri 2016. Sociálna poisťov-ňa ju zverejní na svojej webovej stránkewww.socpoist.sk.

Úprava priemerného osobného mzdo-vého bodu zostane zachovanáZachovávajú sa doteraz platné percentáúpravy priemerného osobného mzdovéhobodu (POMB) na úrovni 68 %. Novela za-chovala aj percento úpravy POMB nižšie-ho ako 1,0, ktoré zostáva na úrovni 20 %.

Minimálny a maximálny vymeriavacízáklad pre SZČO a DPOMinimálny a maximálny vymeriavací zá-klad na sociálne poistenie pre živnostníkov,ostatné povinne poistené samostatne zá-robkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľ-ne poistené osoby (DPO) sa od 1. januára2017 zvyšuje takto:a) Minimálny vymeriavací základ, kto-

rý je v súčasnosti 429 eur, vzrastiena 441,50 eura.

b) Maximálny vymeriavací základ, kto-rý je v súčasnosti je 4 290 eur, bude6 181 eur.

Tým povinne poisteným SZČO a DPO, kto-ré do 31. decembra 2016 platia poistnéna sociálne poistenie z minimálneho vy-meriavacieho základu, čiže zo sumy 429eur, resp. z vymeriavacieho základu, ktorýje nižší ako 441,50 eura, sa za obdobie od1. januára 2017 mení vymeriavací základna 441,50 eura.Poistné vypočítané z nového minimálnehovymeriavacieho základu 441,50 eura prepovinne poistenú SZČO je 146,35 eura.Pre DPO, ktorá je dobrovoľne dôchodko-vo poistená, dobrovoľne nemocensky po-istená a dobrovoľne poistená v nezamest-nanosti je 155,18 eura.

Pokračovnaie na str. 27

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte,aké IS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky

či kedy môžete posielať newslettre. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

Podnikateľ má povinnosť, podľa § 6 ods. 12 Postupov účtovania v JÚ, viesť prekaždú menu, v ktorej uskutočňuje účtovné prípady, pokladničnú knihu v prísluš-nej mene, v ktorej účtuje o stave a pohybe peňažných prostriedkov.

V pokladničnej knihe otvorenej pre príslušnú menu účtuje v eurách a v cudzejmene. Podnikateľ kurzový rozdiel z pokladničnej knihy vedenej v CZK vypočítak 31. 12. 2016, tzn. ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, takto:

1. zistí kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ďalej ECB) k 31. 12. 2016,predpokladajme, že kurz vyhlásený ECB k 31. 12. 2016 je 27,00 (nie je to reál-ny kurz, je to kurz použitý len pre prepočet v tomto príklade),

2. zistí z pokladničnej knihy vedenej v CZK zostatok CZK k 31. 12. 2016, zos-tatok bol 250 CZK,

3. prepočíta zostatok v CZK k 31. 12. 2016 kurzom ECB vyhláseným k 31. 12.2016, prepočet = 250 : 27,00 = 9,26 eura,

4. zistí z pokladničnej knihy CZK zostatok peňažných prostriedkov v euráchk 31. 12. 2016 podľa stavu v účtovníctve, zostatok bol 10,40 eura,

5. vypočíta kurzový rozdiel. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzejmene je vyšší ako stav v eurách zaúčtovaný v účtovníctve, výsledkom jekurzový zisk. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzej mene je nižšíako stav v účtovníctve, výsledkom je kurzová strata. Kurzový rozdiel = 9,26– 10,40 = – 1,14. Výsledkom je kurzová strata.

Kurzový rozdiel zaúčtuje podľa § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ do peňažnéhodenníka.

Časť peňažného denníka, rok 2016 (v eurách)

Por. číslo Dátum Názov položkyPeňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD

Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky990. 31.12. Kurzový rozdiel 1,14 1,14

Príklad č. 2:

Účtovanie odpisov hmotného majetku

Podnikateľ má zaradený v obchodnom majetku osobný automobil (ďalej lenOA), ktorý obstaral v januári 2013. V januári 2013 zaradil OA do podnikaniaa začal ho rovnomerne odpisovať. Obstarávacia cena automobilu bola39 000 eur a náklady spojené s obstaraním boli 1 000 eur, tzn. vstupnácena (ďalej VC) OA je 40 000 eur.

OA je podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZDP hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje.

Daňové odpisy, ktoré podnikateľ vypočíta podľa § 27 ZDP, sú daňovým výdav-kom, ktorý zaúčtuje podľa § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ do peňažnéhodenníka 31. 12. 2016 ako:� výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ a� výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“.

Výpočet daňových odpisov a daňovej zostatkovej cenyP. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)01. 2013 40 000 40 000 : 4 = 10 000 40 000 – 10 000 = 30 00002. 2014 40 000 40 000 : 4 = 10 000 30 000 – 10 000 = 20 00003. 2015 40 000 40 000 : 4 = 10 000 20 000 – 10 000 = 10 00004. 2016 40 000 40 000 : 4 = 10 000 10 000 – 10 000 = 0

Odpis ročný (ďalej OR) zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka ako uzávier-kovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovaniav JÚ. Podnikateľ neúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebobankového účtu, lebo takýto stav v čase účtovania (31. 12. 2016) nenastal. Vý-davok peňažných prostriedkov účtoval v čase obstarania OA.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky991. 31.12. Odpisy OA 10 000 10 000

27

Daň z príjmov

1/2017

POZNÁMKA

Podľa § 21 ods. 4 Postupov účtovaniav JÚ cudzia mena v hotovosti a na úč-toch v bankách sa prepočíta na eurá kudňu, ku ktorému sa zostavuje účtovnázávierka, a to referenčným kurzom vy-hláseným v deň, ku ktorému sa zostavu-je účtovná závierka. Kurzové rozdiely saprepočítajú podľa § 4 ods. 4.

POZNÁMKA

Podľa § 15 ods. 1 písm. d) zákonač. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v zneníneskorších predpisov (ďalej ZÚ) účtovnájednotka účtujúca v sústave JÚ účtujev pomocných knihách, ak je ich vedeniepotrebné na preukázanie a vykazovaniepredmetu účtovníctva v účtovnej závier-ke. Pomocnou účtovnou knihou JÚ je ajkniha dlhodobého majetku. Podľa § 6 Po-stupov účtovania v JÚ sa v knihe dlhodo-bého majetku účtuje dlhodobý hmotnýmajetok a dlhodobý nehmotný majetok.Čo všetko má kniha dlhodobého majetkuobsahovať, ustanovuje § 6 ods. 6 Postu-pov účtovania v JÚ.


Pokračovanie zo str. 26Ak povinne poistené SZČO do 31. decem-bra 2016 platia poistné z maximálnehovymeriavacieho základu 4 290 eur a ichskutočný vymeriavací základ podľa úda-jov z daňového priznania za rok 2015 jevyšší ako 4 290 eur až do sumy 6 180,99eura, od 1. januára 2017 platia poistné zoskutočného vymeriavacieho základu.Ak je ich skutočný vymeriavací základ6 181 eur a viac, platia z nového maximál-neho vymeriavacieho základu. Poistné vy-počítané z nového maximálneho vymeriava-cieho základu pre SZČO je 2 048,99 eura.Dobrovoľne poistený si výšku maximálnehovymeriavacieho základu určuje sám.Pozor! Nové poistné za január 2017 jesplatné do 8. februára 2017. SZČO a DPO,ktorých sa uvedená zmena týka a poistnéplatia trvalým príkazom, by nemali zabud-núť na zmenu trvalého príkazu v bankea správnu identifikáciu platby.

Úrazová renta a pozostalostná úrazovárenta sa zvýšia o 2 percentáÚrazová renta a pozostalostná úrazovárenta sa od 1. januára 2017 zvýšia o 2 %.O rovnaké percento vzrastú aj maximálneúrazové dávky – jednorazové odškodnenie,

Príklad č. 3:

Účtovanie odpisov nehmotného majetku

Podnikateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania ekonomických služieb, kú-pil 10. 10. 2016 softvér „Účtovníctvo“ na spracovanie účtovníctva a miezdpre neobmedzené množstvo firiem. Obstarávacia cena bola 3 300 eur. Prog-ram zaradil do obchodného majetku (zaúčtoval do knihy dlhodobého majet-ku) a obstaranie nehmotného majetku zaúčtoval do peňažného denníka akovýdavok, ktorý neovplyvňuje ZD.

Softvér je podľa § 22 ods. 7 ZDP dlhodobým nehmotným majetkom, lebo VC jevyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok sa od-píše podľa § 22 ods. 8 ZDP v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky VC.

Podnikateľ bude pri odpisovaní postupovať takto:� tanoví si odpisový plán. Keďže nehmotný majetok sa odpisuje podľa pred-

pokladanej doby používania, stanoví si dobu používania. Podnikateľ si sta-novil, že program bude používať 5 rokov, t. j. 60 mesiacov:

� OR = 3 300 : 5 = 660 eur,� OM (mesačný odpis) = 3 300 : 60 = 55 eur,� daňový odpis v roku 2013 = 3 300 : 60 x 3 = 165 eur.

V súlade s ustanovením § 20 ods. 10 Postupov účtovania v JÚ by mohol podni-kateľ v roku 2016 uplatniť OR vo výške 660 eur vtedy, ak by program kúpil v ja-nuári 2016 a v januári 2016 by ho zaradil do obchodného majetku, tzn. že v roku2016 by program využíval 12 mesiacov.

Odpisy vo výške 165 eur zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka 31. 12.2016 ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postu-pov účtovania v JÚ.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky992. 31.12. OR – PC program JÚ 165 165

Príklad č. 4:

Účtovanie zostatkovej ceny predaného hmotného majetku

Podnikateľ obstaral v januári 2011 pracovný stroj za 19 800 eur. Stroj zara-dil do obchodného majetku (do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania6 rokov) a začal ho odpisovať rovnomerným spôsobom. V roku 2013 odpiso-vanie prerušil. V januári 2017 sa rozhodol stroj predať. Stroj predal 7. 2.2017 za 6 600 eur.

Podnikateľ bude pri účtovaní predaja stroja postupovať podľa:� § 6 ods. 5 písm. a) ZDP a 7. 2. 2017 zaúčtuje príjem 6 600 eur ako zdaniteľ-

ný príjem, ktorý ovplyvňuje ZD,� § 19 ods. 3 písm. b) ZDP a ako daňový výdavok zaúčtuje daňovú zostatko-

vú cenu (ďalej ZC), ktorú vykázal v účtovníctve k 31. 12. 2016.


Por. číslo Dátum Názov položkyPeňažné prostriedky Príjmy ovplyvňujúce ZD

Príjmy Výdavky Celkom Ostatné príjmy081. 07.02. Predaj – pracovný stroj 6 600 6 600 6 600

Podnikateľ odpisoval stoj rovnomerne v 2. odpisovej skupine s dobou odpisova-nia 6 rokov.

Výpočet daňových odpisov a daňovej zostatkovej cenyP. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)01. 2011 19 800 19 800 : 6 = 3 300 19 800 – 3 300 = 16 50002. 2012 19 800 19 800 : 6 = 3 300 16 500 – 3 300 = 13 20003. 2013 19 800 Odpisovanie prerušené 13 200

28

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Podľa § 20 ods. 10 Postupov účtovaniav JÚ sa dlhodobý majetok začne odpiso-vať v mesiaci, v ktorom bol zaradený dopoužívania.

POZNÁMKA

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP je daňo-vým výdavkom aj zostatková cena (§ 25ods. 3 ZDP) hmotného a nehmotnéhomajetku pri jeho vyradení predajom ale-bo likvidáciou alebo pomerná časť zos-tatkovej ceny vzťahujúca sa na predanúalebo likvidovanú časť majetku. Podľa§ 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena ur-čená ako rozdiel medzi vstupnou cenouhmotného a nehmotného majetku a cel-kovou výškou odpisov z tohto majetkuzahrnutých do daňových výdavkov.

náhrada nákladov spojených s liečením,náhrada nákladov spojených s pohrebom.Maximálna suma jednorazového odškod-nenia manžela alebo manželky v roku2017 bude 53 503,20 eura. Maximálnacelková výška jednorazového odškodne-nia nezaopatrených detí sa zvyšuje na53 503,20 eura.Maximálne náhrady nákladov spojenýchs liečením v roku 2017 budú 26 751,80eura.Maximálna náhrada nákladov spojenýchs pohrebom v roku 2017 bude 2 675,70eura. Na 2 675,70 eura vzrastie aj maxi-málny úhrn náhrad výdavkov spojenýchs pohrebom pre všetky fyzické osoby a ne-zaopatrené deti.

Nemocenské dávky v novej maximál-nej výškeV roku 2017 sa zvyšuje maximálna výškanemocenských dávok. Dôvodom je, že sazvyšuje maximálny vymeriavací základ,z ktorého je možné vypočítať nemocen-skú dávku z 1,5-násobku na 2-násobokpriemernej mzdy spred dvoch rokov.Ak dôvod na poskytnutie nemocenskejdávky vznikne po 31. decembri 2016,nemocenská dávka sa vypočíta z maxi-málneho denného vymeriavacieho zákla-du určeného zo sumy 1 766 eur (z 2-ná-sobku priemernej mzdy z roku 2015).Maximálny denný vymeriavací základ,resp. maximálny úhrn denných vymeriava-cích základov na určenie výšky nemocen-skej dávky sa zvýši zo 42,3124 eura na58,0603 eura. Sociálna poisťovňa v tých-to prípadoch vyplatí poistencom nemo-censké maximálne vo výške 990 eur me-sačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vovýške 958 eur mesačne (pri 30-dňovom


Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronické schránkyv zmysle zákona o e-Governmente od 1. 1. 2017 je určené práve pre vás.

Viac info na www.profivzdelavanie.sk.

P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)04. 2014 19 800 19 800 : 6 = 3 300 13 200 – 3 300 = 9 90005. 2015 19 800 19 800 : 6 = 3 300 9 900 – 3 300 = 6 60006. 2016 19 800 19 800 : 6 = 3 300 6 600 – 3 300 = 3 300

Daňová ZC k 31. 12. 2016, ktorú podnikateľ zistil z knihy dlhodobého majetku,bola 3 300 eur. Daňovú ZC vo výške 3 300 eur zaúčtuje 31. 12. 2017 dopeňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a)bod 1c Postupov účtovania v JÚ.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky993. 31.12. ZC – predaný stroj 3 300 3 300

Príklad č. 5:

Účtovanie zostatkovej ceny likvidovaného hmotného majetku

Podnikateľ kúpil v roku 2010 starú garáž, ktorú zaradil do obchodného ma-jetku. Obstarávacia cena garáže bol 1 800 eur. Garáž začal v roku 2010 od-pisovať rovnomerne, v roku 2011, 2012, 2015 a 2016 odpisovanie prerušil.Pôvodný plán podnikateľa bolo vykonať na garáži rekonštrukciu a moderni-záciu a využívať ju ako sklad. Pre nedostatok finančných prostriedkov rekon-štrukciu neuskutočnil a pre zlý stav (poškodená strecha, zatekanie, vlhnutiestavby) sa začiatkom roku 2017 rozhodol garáž zlikvidovať. Vo februári2017 garáž zbúral.

Likvidáciou podnikateľ najčastejšie vyraďuje hmotný majetok, ktorý nepotrebu-je alebo ktorý je už opotrebovaný, tzn. zničený, poškodený, nefunkčný a podob-ne. Pri likvidácii by mal podnikateľ z hľadiska daňového a účtovného postupovaťpodľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia ZDP môže podni-kateľ zaúčtovať do daňových výdavkov v plnej výške daňovú ZC likvidovanéhomajetku stanovenú podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Výpočet OR a daňovej ZCP. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)01. 2010 1 800 1 800 : 20 = 90 1 800 – 90 = 1 71002. 2011 1 800 Odpisovanie prerušené 1 71003. 2012 1 800 Odpisovanie prerušené 1 71004. 2013 1 800 1 800 : 20 = 90 1 710 – 90 = 1 62005. 2014 1 800 1 800 : 20 = 90 1 620 – 90 = 1 53006. 2015 1 800 Odpisovanie prerušené 1 53007. 2016 1 800 Odpisovanie prerušené 1 530

Podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka daňovú ZC vo výške 1 530 eur ako da-ňový výdavok, ktorý zníži ZD. Sumu 1 530 eur zaúčtuje 31. 12. 2017 ako uzávier-kovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky994. 31.12. ZC – zlikvidovaná garáž 1 530 1 530

Príklad č. 6:

Účtovanie úhrady dane z motorových vozidiel

Podnikateľ podal 30. 1. 2017 daňové priznanie k dani z motorových vozidielza rok 2016. Na základe podaného daňového priznania uhradil 31. 1. 2017daň vo výške 488,20 eura prevodom z bankového účtu.

Úhrada dane z motorových vozidiel za dopravné prostriedky, ktoré podnikateľvyužíval v roku 2016 v podnikaní, je podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP daňovým vý-davkom podnikateľa, ktorý zaúčtoval do peňažného denníka ako výdavok ovplyv-ňujúci ZD do stĺpca „Výdavky celkom“ a do stĺpca „Ostatné výdavky“.

29

Daň z príjmov

1/2017


Pokračovanie zo str. 28mesiaci), materské maximálne vo výške1 260 eur mesačne (pri 31-dňovom mesia-ci), resp. vo výške 1 219,30 eura mesačne(pri 30-dňovom mesiaci) a ošetrovné maxi-málne vo výške 319,40 eura za 10 dní.Poistencom, ktorým dôvod na poskytnutienemocenskej dávky vznikol do 31. de-cembra 2016 a dávka bola určená z ma-ximálneho denného vymeriavacieho zá-kladu platného v tomto roku (z maxima1 287 eur) a nárok na túto dávku im budetrvať aj po 31. decembri 2016, sa nemo-censká dávka automaticky prepočíta po-dľa zákona účinného od 1. januára 2017.Výška nemocenských dávok sa v týchtoprípadoch prepočíta z nového maximálne-ho denného vymeriavacieho základu urče-ného zo sumy 1 716 eur (z 2-násobkupriemernej mzdy z roku 2014), t. j. maxi-málneho úhrnu 56,4165 eura. Nemocen-ské bude vyplatené maximálne vo výške962 eur (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vovýške 930,90 mesačne (pri 30-dňovommesiaci), materské maximálne vo výške1 224,30 eura mesačne (pri 31-dňovommesiaci), resp. vo výške 1 184,80 euramesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a ošet-rovné maximálne vo výške 310,30 eura za10 dní.

Maximálna výška dávky v nezamest-nanostiMaximálna výška dávky v nezamestna-nosti sa mení vždy k 1. júlu kalendárnehoroka. Od 1. júla 2016 do 30. júna 2017bude maximálna mesačná dávka v neza-mestnanosti v mesiaci, ktorý má 31 dní –900 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní –871 eur.

Maximálna výška dávky garančnéhopoisteniaMaximálna výška dávky v nezamestna-nosti závisí od dňa vzniku platobnej ne-schopnosti zamestnávateľa. Toto maxi-mum sa mení vždy k 1. júlu kalendárnehoroka. Pri vzniku platobnej neschopnostizamestnávateľa v období od 1. júla 2016do 30. júna 2017 bude maximálna výškadávky garančného poistenia 2 649 eur.

Hraničná výška mesačného príjmu za-mestnanca s odvodovou úľavou bude591,61 eurJednou z podmienok odvodovej úľavy preľudí, ktorí sa po dlhodobej nezamestnanostizamestnajú v pracovnom alebo štátnoza-mestnaneckom pomere, je dodržanie hra-ničnej sumy príjmu. Doteraz bola 574,86eura, v roku 2017 bude 591,61 eura.Hraničná suma sa nemení počas celého ob-dobia jej uplatňovania. To znamená, že pripracovných vzťahoch vzniknutých v roku



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky61. 31.01. Daň z MV BU: 488,20 488,20 488,20

Príklad č. 7:

Účtovanie úhrady dane z nehnuteľností

Podnikateľ má zaradenú v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využívav podnikaní. Vo februári 2017 zaplatil za uvedený majetok daň z nehnuteľnostivo výške 1 240 eur. Úhradu vykonal 22. 2. 2017 prevodom z bankového účtu.

Úhrada dane z nehnuteľnosti je u podnikateľa, ktorý využíva nehnuteľnosťv podnikaní, podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP daňovým výdavkom. Úhradu zaúčtu-je do peňažného denníka 27. 2. 2017 ako výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD, a to po-dľa § 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky088. 22.02. Daň z nehnuteľnosti BU: 1 240 1 240 1 240

Príklad č. 8:

Účtovanie úhrady za diaľničnú nálepku

Podnikateľ má v obchodnom majetku 2 motorové vozidlá, ktoré pravidelnevyužíva na pracovné cesty zo Žiliny do Bratislavy a späť. Z uvedeného dôvo-du si kúpil 24. 1. 2017 diaľničné nálepky na rok 2017 v hodnote 100 eur (2 x50 eur), ktoré kupoval na čerpacej stanici a platil v hotovosti.

Podnikateľ má OA zaradené v obchodnom majetku, využíva ich na pracovné cesty,tzn. v podnikaní, preto môže považovať kúpu diaľničných nálepiek na uvedené OAza daňový výdavok. Úhradu zaúčtuje 24. 1. 2017 do peňažného denníka podľa § 4ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ do stĺpca „Ostatné výdavky“.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky66. 24.01. Diaľničné nálepky H: 100 100 100

Príklad č. 9:

Účtovanie výdavkov na pracovnú cestu zamestnanca

Podnikateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú mal na základe do-hody vykonať vlastným motorovým vozidlom (ďalej MV). Zamestnanec vyko-nal pracovnú cestu 17. 1. 2017 podľa dohody so zamestnávateľom na traseŽilina – Bratislava a späť a celkom najazdil 510 km. Zamestnanec predložilzamestnávateľovi kópiu technického preukazu, v ktorom je uvedená spotre-ba pohonných látok (ďalej PHL) 6 l/100 km. Podľa priloženého pokladničné-ho dokladu cena za liter PHL bola 1,10 eura.

Cestovné náhrady vyplatené zamestnancom v súlade s ustanoveniami zákonač. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalejZCN) sú podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami podnikateľa, ktorézaúčtuje do peňažného denníka ako:� výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu,� výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“,� výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“.

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu do Bratislavy a späť, ktorú uskutočnil17. 1. 2017, má pri tuzemskej pracovnej ceste nárok na náhradu preukázanýchcestovných výdavkov a stravné, príp. na náhradu potrebných vedľajších výdav-kov, ak mu vznikli.

30

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Kde: H – hotovosť v eurách

UPOZORNENIE

Podľa § 7 ods. 1 ZCN, ak sa zamestnanecpísomne dohodne so zamestnávateľom,že uskutoční pracovnú cestu vlastnýmMV, patrí mu základná náhrada za každýkm jazdy a náhrada za spotrebované PHL.

2016 a pokračujúcich v roku 2017 ostáva574,86 eura. Hraničná suma 591,61 euraurčená pre rok 2017 bude platiť pre tie pra-covné pomery, ktoré vzniknú v roku 2017.Maximálna výška dosiahnutého príjmu prezamestnanca s odvodovou úľavou platí ajpri skrátenom pracovnom čase.

Štát bude platiť dôchodkové poistenieopatrovateľom dlhšieOd 1. januára 2017 štát bude platiť dô-chodkové poistenie za mamičku alebootca počas celého obdobia starostlivostio choré dieťa. Poistenie už nebude obme-dzené limitom 12 rokov, ako to bolo dote-raz. Týka sa to občanov, ktorým sa posky-tuje peňažný príspevok na opatrovaniealebo ktorí majú podľa zmluvy o výkoneosobnej asistencie vykonávať túto v rozsa-hu najmenej 140 hodín mesačne.

Do II. piliera budeme odvádzať viacOd 1. januára 2017 už nebude sadzba po-vinných príspevkov do II. piliera predstavo-vať 4 % z vymeriavacieho základu, ale sazvýši na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sabude zároveň od budúceho roka každo-ročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024,kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacie-ho základu. Sadzba poistného na starob-né poistenie (do Sociálnej poisťovne, tedado I. piliera) sa bude zároveň v tomto ob-dobí adekvátne znižovať tak, aby v úhrneso sadzbou povinných príspevkov do II. pi-liera zostala vo výške 18 % z vymeriava-cieho základu (hrubého príjmu poistenca).Pre rok 2017 bude pre zamestnávateľasadzba poistného do Sociálnej poisťovnena starobné poistenie za zamestnanca,ktorý je sporiteľom v II. pilieri a nevyplácasa mu z II. piliera starobný dôchodok ale-bo predčasný starobný dôchodok, vo výš-ke 9,75 % z vymeriavacieho základu.Sadzba poistného na starobné poisteniepre povinne dôchodkovo poistenú SZČO –pre dobrovoľne dôchodkovo poistenúosobu – pre štát za fyzické osoby, za ktoréplatí poistné (poistenci štátu, zamestnan-ci a SZČO v období, počas ktorého sa im


Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FOvenuje problematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona

o dani z príjmov u fyzických osôb.

Podľa ustanovení § 7 ZCN:� je suma základnej náhrady stanovená opatrením, ktoré vydáva ministerstvo;

V súčasnosti je suma základnej náhrady stanovená v opatrení č. 632/2008Z. z. a pre OA je vo výške 0,183 eura/km;

� náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa cien PHL prepo-čítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze MV;

� ceny PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrej-má súvislosť s pracovnou cestou. Ak preukazuje cenu PHL viacerými doklad-mi, môže sa pri výpočte použiť cena stanovená aritmetickým priemerom.

Výpočet náhrady za použitie MV zamestnanca pri pracovnej ceste:� spotreba PHL = 6,00 l/100 km� cena PHL = 1,10 eura za liter PHL� náhrada za spotrebované PHL (ďalej NPHL) = (510 x 6,00 : 100) x 1,10 =

33,66 eura� náhrada za použité MV = 510 x 0,183 + 33,66 = 126,99 euraZamestnanec má nárok aj na stravné, ktorého výška je s platnosťou od 1. 12. 2016:� pre časové pásmo 5 – 12 hodín vo výške 4,50 eura,� pre časové pásmo 12 až 18 hodín vo výške 6,70 eura,� pre časové pásmo nad 18 hodín 10,30 eura.

Výpočet stravnéhoZamestnanec nastúpil na pracovnú cestu o 6. hodine ráno a ukončil ju o 19. ho-dine. Celková dĺžka pracovnej cesty bola 13 hodín, preto má zamestnanec nárokna stravné vo výške 6,70 eura (stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín).Cestovné náhrady celkom = 126,99 + 6,70 = 133,69 euraPodnikateľ – zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi cestovné náhrady vo výške133,69 eura dňa 20. 1. 2017 po predložení vyúčtovania pracovnej cesty.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky099. 20.01. Cestovné náhrady – zam. H: 133,69 133,69 133,69

Príklad č. 10:

Účtovanie cestovných náhrad podnikateľa pri použití súkromného OAna pracovnú cestu

Podnikateľ začal v januári 2017 využívať v podnikaní OA nezaradený v ob-chodnom majetku. V technickom preukaze je zapísaný ako držiteľ MV pod-nikateľ, ktorý zaplatí v januári 2018 za OA aj daň z MV. Údaj o spotrebe uve-dený v technickom preukaze MV je 6,60 l/100 km. Cena za jeden liter PHLzistená z dokladu o nákupe PHL je 1,10 eura.

Podnikateľ, ktorý využíva v podnikaní súkromné (vlastné) MV nezaradené v ob-chodnom majetku, si môže uplatniť do daňových výdavkov okrem úhrady zapla-tenej dane z MV aj výdavky na pracovné cesty, ktoré vypočíta podľa § 19 ods. 2písm. e) ZDP.Výpočet výdavkov na pracovnú cestu (ďalej len náhrada za použitý OA):Náhrada za použitý OA = počet km x spotreba + náhrada za PHL (v eurách)Jednotlivé údaje potrebné na výpočet podnikateľ zistil:� počet km z evidencie jázd, v januári 2017 najazdil 880 km,� spotrebu PHL z technického preukazu, SPHL = 6,60 l/100 km,� cenu za liter PHL z dokladu o nákupe PHL, cena = 1,10 eura/l,� sadzbu základnej náhrady z opatrenia č. 632/2008 Z. z., sadzba základnej

náhrady = 0,183 eura/km.

NPHL = (880 x 6,60 : 100) x 1,10 = 63,89 euraNáhrada za použitý OA = 880 x 0,183 + 63,89 = 224,93 euraNáhradu za použitý OA zaúčtuje podnikateľ 31. 1. 2017 do peňažného denníka.Sumu 224,93 eura si podnikateľ z pokladnice vyberie.

31

Daň z príjmov

1/2017

POZNÁMKA

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňový-mi výdavkami sú aj výdavky daňovníkas príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 vy-naložené v súvislosti s činnosťou vykoná-vanou na inom mieste, ako je miesto,v ktorom činnosť pravidelne vykonáva,najviac vo výške, aká je ustanovená prezamestnancov podľa ZCN.Ak daňovník na cestovanie využije vlast-né osobné MV nezahrnuté v obchodnommajetku, uplatní výdavky do výšky náhra-dy za spotrebované PHL podľa cien plat-ných v čase ich nákupu a základnej ná-hrady za každý jeden km jazdy podľaZCN.


Pokračovanie zo str. 30poskytuje materské) – pre Sociálnu poisťov-ňu za poberateľov úrazovej renty, ktorí utr-peli pracovný úraz alebo im bola zistenáchoroba z povolania v období od 1. 1. 2004a majú viac ako 40 % pokles pracovnejschopnosti (podľa § 88 zákona o sociálnompoistení) a do 31. júla 2006 nedovŕšili dô-chodkový vek alebo im nebol priznaný pred-časný starobný dôchodok, bude vo výške13,75 % z vymeriavacieho základu, ak súsporiteľmi v II. pilieri a nevypláca sa imz neho starobný dôchodok alebo predčasnýstarobný dôchodok.

Zamestnávatelia budú zasielať evi-denčné listy dôchodkového poisteniauž len elektronickyOd 1. januára 2017 sú všetci zamestnáva-telia (bez ohľadu na počet ich zamestnan-cov) povinní Sociálnej poisťovni zasielaťevidenčné listy dôchodkového poisteniaelektronicky.Zamestnávateľom, ktorí majú 20 a menejzamestnancov, sa tak 31. decembra 2016končí prechodné obdobie, v ktorom eštemohli zasielať evidenčné listy dôchodkové-ho poistenia v papierovej forme.

Sociálna poisťovňa bude vymáhať po-hľadávky aj priamoSchválenou zmenou Exekučného poriadkusa novelizuje aj zákon o sociálnom poistenív oblasti vymáhania pohľadávok. Táto zme-na umožňuje Sociálnej poisťovni priamo(mimo súdneho exekútora) siahnuť na pros-triedky vedené na účtoch v bankách, alebozískať pohľadávku zrážkami zo mzdy a z dá-vok poskytovaných Sociálnou poisťovňou.Pre dlžníka to bude znamenať zlacnenie vy-máhania pohľadávok Sociálnej poisťovne,pretože nebude platiť trovy, aké doteraz pla-til exekútorovi. Zmena bude účinná od1. júla 2017.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky095. 31.01. Cestovné náhrady H: 224,93 224,93 224,93

Príklad č. 11:

Účtovanie škody

Podnikateľovi odcudzili v novembri 2016 z priestorov, v ktorých podniká, po-čítač s príslušenstvom (ďalej len PC) a kopírovací stroj. PC aj kopírovací strojmal zaradené v obchodnom majetku. Obstarávacia cena PC bola 2 000 eura kopírovacieho stroja 2 200 eur. V januári 2017 dostal podnikateľ od polí-cie potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. PC a ani kopírovací stroj ne-mal podnikateľ poistené.

Podnikateľovi vznikla krádežou majetku škoda. Pri účtovaní škody v sústave JÚbude podnikateľ postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, lebopodmienky ustanovené ZDP splnil:� vzniknutá škoda bola nahlásená polícii,� škodu podnikateľ nezavinil,� páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom polícia vydala pod-

nikateľovi potvrdenie.

Škoda je u podnikateľa daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v kto-rom túto skutočnosť potvrdila polícia, t. j. v roku 2017. Podnikateľ môže do da-ňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD, zaúčtovať zostatkovú cenu PC a kopíro-vacieho stroja. Daňové zostatkové ceny zistí z pomocnej účtovnej evidencie, tzn.z knihy dlhodobého majetku. Daňová zostatková cena PC bola 1 000 eur a kopí-rovacieho stroja, ktorý je už odpísaný, 0 eur.

Časť knihy dlhodobého majetkuDaňový OR a daňová ZC – Kopírovací stroj

P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)01. 2010 2 200 2 200 : 4 = 550 2 200 – 550 = 1 65002. 2011 2 200 2 200 : 4 = 550 1 650 – 550 = 1 10003. 2012 2 200 2 200 : 4 = 550 1 100 – 550 = 55004. 2013 2 200 Odpisovanie prerušené 55005. 2014 2 200 2 200 : 4 = 550 550 – 550 = 0

Daňový OR a daňová ZC – PC s príslušenstvom

P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur)01. 2014 2 000 2 000 : 4 = 500 2 000 – 500 = 1 50002. 2015 2 000 2 000 : 4 = 500 1 500 – 500 = 1 000

Škodu vzniknutú krádežou zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka a do kni-hy dlhodobého hmotného majetku z dôvodu vyradenia majetku. Škodu nebudedo peňažného denníka účtovať v roku 2016, keď vznikla, ale až v roku 2017,keď dostal potvrdenie od polície o tom, že páchateľ krádeže je neznámy.

V roku 2016 nemohol PC odpisovať, lebo ho nemal k 31. 12. 2016 zaradenýv obchodnom majetku a nevyužíval ho v podnikaní.

Podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka škodu vo výške 1 000 eur dňa31. 12. 2017 ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Účtovať bude podľa § 8 ods. 4písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ takto:� výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ 1 000 eur,� výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“

1 000 eur.



Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky1 016. 31.12. ZC PC – krádež 1 000 1 000

Ing. Jarmila Strählová

32

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sú da-ňovými výdavkami škody nezavinené da-ňovníkom:1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohro-

my, napríklad zemetrasenia, povod-ne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobené neznámym páchateľomv zdaňovacom období, v ktorom bolatáto skutočnosť potvrdená políciou.

OTESTUJTE SA:

1. Hlavnou účtovnou knihou sústavyJÚ je:a) peňažný denník,b) kniha pohľadávok,c) kniha záväzkov,d) evidencia o príjmoch a daňových

výdavkoch.2. Do peňažného denníka sa účtujú:

a) príjmy a výdavky v hotovosti,b) pohľadávky,c) záväzky,d) príjmy a výdavky na bankových

účtoch,e) priebežné položky,f) uzávierkové účtovné operácie.

3. Do peňažného denníka do stĺpca„Ostatné výdavky“ sa účtujú:a) zásoby,b) mzdy,c) tvorba sociálneho fondu,d) kurzové rozdiely,e) odpisy hmotného majetku,f) daň z motorových vozidiel.

4. ZC hmotného majetku pri jeho vy-radení z dôvodu predaja:a) je daňovým výdavkom, ktorý sa

účtuje do peňažného denníka dostĺpca „Ostatné výdavky“,

b) je daňovým výdavkom, ktorý saúčtuje do peňažného denníka dostĺpca „Zásoby“,

c) nie je daňovým výdavkom, pretosa účtuje do stĺpca „Výdavky ne-ovplyvňujúce ZD“.

5. Škoda nezavinená daňovníkom jedaňovým výdavkom, ktorý sa úč-tuje do peňažného denníka dostĺpca „Ostatné výdavky“:a) ak vznikla v dôsledku živelnej po-

hromy, napríklad povodne, kru-pobitia, lavíny, blesku,

b) spôsobená zamestnancom,c) spôsobená neznámym páchate-

ľom v zdaňovacom období, v kto-rom bola táto skutočnosť potvr-dená políciou.

Správneodpovede:1a),2a),2d),2e),2f),3d),3e),3f),4a),5a),5c)

Nezabudnite, že odborná správa dokumentov nie je zrušená a zákon ukladá povinnosťpôvodcovi registratúry zabezpečovať správu tejto dokumentácie. Viac na školení

Správa registratúry a vyraďovanie záznamov a spisov (archivácia).

Elektronická registračná pokladnica

1. Definícia základných pojmov

V článku budeme používať výrazy (pojmy), ktoré sa bežne používajú v podnikateľ-skej praxi. Ide o pojmy podnikanie, podnikateľ, tržby, tovar, služby a predajné mies-to. Pre lepšie pochopenie danej problematiky si tieto výrazy bližšie vysvetlíme.

PodnikaniePojem podnikanie definuje § 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskoršíchpredpisov (Obchodný zákonník). Podľa uvedeného ustanovenia je podnikaniesústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom menea na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. Sústavnou činnosťou ječinnosť vykonávaná pravidelne alebo opakovane. Platí to aj v prípade sezónnejčinnosti. Sezónnou činnosťou môže byť napríklad prevádzkovanie letných kúpa-lísk alebo činnosť vykonávaná pri určitých príležitostiach, ako sú napríklad výsta-vy, kultúrne a športové podujatia.

PodnikateľPodľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je podnikateľ osoba, ktorá:� je zapísaná v Obchodnom registri,� podniká na základe živnostenského oprávnenia,� podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktoré je uprave-

né osobitným predpisom,� vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa zá-

kona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskor-ších predpisov (ďalej ZSPO) ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalejSHR).

Fyzická osoba (ďalej FO) podniká najčastejšie na základe živnosti podľa zákonač. 455/1992 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (živ-nostenský zákon). Podľa § 3 ods. 4 živnostenského zákona živnosťou, okreminých, nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíš-nych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti a predajlesných plodín. Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prena-jatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dnív kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, poprípade iným ambulantnýmspôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, savzťahuje ZSPO. To znamená, že ak si FO – občan, prenajme na trhovisku alebov tržnici predajné miesto na dobu dlhšiu ako 30 dní alebo takýto predaj vykoná-va v rovnakej lehote v pojazdnej predajni alebo iným ambulantným spôsobom,deklaruje svoj podnikateľský zámer a musí sa podľa ZSPO zaevidovať u obceako podnikateľ – SHR. SHR musí používať ERP vo všetkých svojich predajnýchmiestach, v ktorých prijíma tržby v hotovosti. ERP nemusia používať len tie FO,ktoré predávajú napríklad lesné plody, prebytky vlastných poľnohospodárskychvýrobkov, ako sú napríklad zelenina, ovocie, kvety, a to vtedy, ak tento predaj vy-konávajú po dobu kratšiu ako 30 dní v kalendárnom roku (takéto FO nie súpovažované za podnikateľov). Podnikateľom nie je ani FO – občan, ktorý predá-va vlastný použitý tovar, napríklad odevy, obuv, náhradné diely z motorového vo-zidla a podobne. FO, ktorá nie je podnikateľom, nemusí pri predaji registrovaťpríjem z predaja v ERP.

TržbyTržbou je podľa § 2 písm. i) ZERP platba prijatá za predaj tovaru alebo za poskyt-nuté služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedka-mi nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami

33

Daň z príjmov

1/2017

Zhrnutie:Každý podnikateľ, bez rozdielu, či ideo podnikajúcu fyzickú osobu aleboprávnickú osobu, má povinnosť viesťevidenciu o prijatých platbách. Tátopovinnosť platí osobitne pre platby,ktoré sú podľa zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskor-ších predpisov (ďalej ZDP) predme-tom dane. Podľa ustanovení zákonač. 289/2008 Z. z. o používaní elektro-nickej registračnej pokladnice v zne-ní neskorších predpisov (ďalej ZERP)je podnikateľ povinný evidovať tržbuprijatú v hotovosti v elektronickej re-gistračnej pokladnici (ďalej ERP) bezzbytočného odkladu. Podnikateľ, kto-rý má povinnosť zaznamenávať jed-notlivé platby prostredníctvom ERP,má povinnosť vystaviť pre zákazníka,od ktorého platbu prijal, pokladničnýdoklad. Podnikateľ, ktorý spĺňa pod-mienky ustanovené v zákone, môže,ak sa tak rozhodne, používať namies-to ERP virtuálnu registračnú pokladni-cu (ďalej VRP). Povinnosť používaťERP alebo VRP nemajú všetci podni-katelia. Túto povinnosť majú podnika-júce fyzické osoby a právnické osoby,ktoré prijímajú platby v hotovosti a vy-konávajú podnikateľskú činnosť pre-daj tovaru alebo poskytovanie služieb,ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 ZERP.

Príklad č. 1:

FO je zapísaná podľa ZSPO v evidencii akoSHR, to znamená, že nepodniká na zákla-de živnostenského oprávnenia. FO chováhovädzí dobytok. Na trhu plánuje predávaťsvoje výrobky z uvedeného chovu (mäsoa mäsové výrobky, napríklad klobásky, paš-téty a podobne). Má povinnosť evidovaťtržby v hotovosti v ERP?FO, ktorá je zapísaná v evidencii ako SHR,je podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonní-ka podnikateľom. Preto má povinnosť evi-dovať tržby prijaté v hotovosti na územíSR v ERP.

Príklad č. 2:

FO, ktorá nevykonáva podnikateľskú čin-nosť na základe živnostenského oprávne-nia a ani na základe iného oprávnenia,vyrába vo voľnom čase pletené výrobky(čiapky, šále, svetre a podobne). O výrob-ky je záujem, a preto uvažuje, že bude svo-je výrobky predávať na trhoch a jarmo-koch. Musí mať na evidovanie tržieb ERP?

alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo služby (napríklad v praxičasto používané stravovacie poukážky), okrem platby prijatej bezhotovostne pre-vodom na účet podnikateľa. Tržbou je aj platba prijatá ako preddavok (záloha).

TovarTovarom je podľa ustanovenia § 2 písm. j) ZERP akýkoľvek výrobok, polotovar,materiál alebo surovina predávaná podnikateľom.

Výrobkom je vyrobená vec, látka, produkt (napríklad priemyselný výrobok, po-ľnohospodársky, hutnícky alebo mliečny výrobok). Polotovarom je čiastočnespracovaný, opracovaný tovar, napríklad predávané potraviny pripravené na do-končenie varením, pečením (mrazené výrobky). Materiálom je látka alebo súhrnjednoduchých výrobkov, z ktorých sa niečo vyrába (napríklad látka, gombíkya nite alebo stavebný materiál). Surovinou je spracovaný východiskový materiálurčený na výrobu, napríklad nerastné suroviny, priemyselné suroviny, druhotnésuroviny určené na opätovné spracovanie. Tovarom sú výrobky ako predmetkúpy a predaja určené na uspokojenie potrieb človeka, napríklad priemyselný to-var, spotrebný, drobný, kusový, luxusný tovar a podobne.

Príklad č. 6:

Obchodná spoločnosť, ktorá obchoduje s kancelárskymi potrebami, sa roz-hodla predať skúter, ktorý mala zaradený v obchodnom majetku. Úhradu zafaktúru, ktorú vystavila na uvedený predaj odberateľovi, prijala v hotovosti.Má spoločnosť povinnosť zaregistrovať uvedenú úhradu do ERP?

Predaj hnuteľného majetku nie je u spoločnosti predmetom podnikateľskejčinnosti. Z uvedeného dôvodu nemá spoločnosť povinnosť registrovať úhra-du za predaj skútra, aj keď bol evidovaný v obchodnom majetku spoločnosti,v ERP. Skúter nie je z hľadiska ustanovení ZERP tovarom.

SlužbySlužbou je služba označená v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (ďa-lej ŠKEČ), ktorá je uvedená v prílohe č. 1 ZERP. Ekonomické činnosti sú uvedenévo vyhláške ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva ŠKEČ. Používanie ERP savzťahuje len na služby uvedené v prílohe č. 1 ZERP.

Tabuľka č. 1

Služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie tržieb v ERP alebo vo VRP

45.20 Oprava a údržba motorových vozidiel45.40 Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva49.32 Taxislužba

49.39 Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskychvlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov

52.21 Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích priestorov55.10 Hotelové a podobné ubytovanie55.20 Turistické a iné krátkodobé ubytovanie55.30 Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány55.90 Ostatné ubytovania56.10 Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál56.21 Dodávka jedál56.29 Ostatné jedálenské služby56.30 Služby pohostinstiev65.11 Životné poistenie69.10 Právne činnosti69.20 Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh, daňové poradenstvo70.10 Vedenie firiem70.21 Služby v oblasti styku a komunikácie s verejnosťou70.22 Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia71.11 Architektonické činnosti71.12 Inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo71.20 Technické testovanie a analýzy73.11 Reklamné agentúry

34

Daň z príjmov

FO by mala postupovať v súlade s vyjadre-ním, ktoré je uverejnené na stránkach Fi-nančnej správy SR.

Ak predaj vlastnoručne vyrobeného tovarunie je živnosťou, vykonáva túto činnosť nazáklade zákona č. 618/2003 Z. z. o autor-skom práve a právach súvisiacich s autor-ským právom v znení neskorších predpisov(Autorský zákon). Povinnosť evidovať predajvýrobkov v hotovosti v ERP jej nevzniká.FO má povinnosť vydať zákazníkovi príjmo-vý pokladničný doklad (potvrdenku) o prijatífinančnej čiastky (tržby). Ak by FO predávalasvoje výrobky na základe živnostenskéhopovolenia na vykonávanie obchodnej čin-nosti, je podľa § 2 ods. 2 Obchodného zá-konníka podnikateľom a má povinnosť evi-dovať tržby prijaté v hotovosti v ERP.

Príklad č. 3:

Spoločnosti (s. r. o.), ktorá podniká v ob-chodnej činnosti, jeden z odberateľovuhrádza tržby za predaj tovaru vkladomna jej bankový účet. Má s. r. o. povinnosťevidovať takto prijaté tržby v ERP?

Platbu, ktorú podnikateľ prijme bezhoto-vostne, tzn. na bankový účet, nemá povin-nosť registrovať v ERP.

Príklad č. 4:

FO, ktorá prevádzkuje lekáreň, začala prijí-mať platby za lieky uhrádzané platobnoukartou. Finančné prostriedky za predané lie-ky, ktorých úhrada sa uskutočnila platob-nou kartou, jej prichádzajú na bankový účet.Musí registrovať uvedené tržby v ERP?

Platba prijatá prostredníctvom platobnejkarty z predaja tovaru sa na účely ZERPpovažuje za tržbu prijatú v hotovosti. FO,ktorá prevádzkuje lekáreň, vykonáva čin-nosť na základe iného než živnostenskéhooprávnenia a je podľa § 2 ods. 2 Obchod-ného zákonníka podnikateľom. Aj z uve-deného dôvodu má povinnosť registrovaťtržby prijaté v hotovosti v ERP.

Príklad č. 5:

Podnikateľ, ktorý vykonáva obchodnú čin-nosť, postupuje tak, že odberateľovi vy-staví za odobratý tovar faktúru. Pri prevza-tí ďalšieho tovaru mu odberateľ uhradífaktúru v hotovosti. Má podnikateľ povin-nosť zaregistrovať uvedenú platbu v ERPalebo stačí odberateľovi vystaviť príjmovýpokladničný doklad?

Za tržbu sa považuje podľa § 2 písm. i)ZERP aj platba prijatá v hotovosti za úhra-du faktúry, preto má podnikateľ povinnosťevidovať hotovostnú úhradu faktúr v ERP.Servisný technik by mal podnikateľovi na-staviť výstupy z ERP tak, aby bolo v dennejaj v intervalovej uzávierke jasné, aká výškaplatieb je za úhradu faktúr.

Nie ste doma v pracovnom práve? Chcete si osvojiť problematiku Zákonníka práce?Ak ste začínajúcim personalistom, je práve školenie Zákonník práce pod lupou pre

začiatočníkov s vynikajúcou doc. Thurzovou pre vás to pravé orechové.

73.12. Predaj vysielacieho času73.20 Prieskum trhu a verejnej mienky74.10 Špecializované dizajnérske činnosti74.20 Fotografické činnosti74.30 Prekladateľské a tlmočnícke činnosti75.00 Veterinárske činnosti

77.11 Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prena-jatej veci

77.21 Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci77.22 Prenájom videopások a diskov okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci

77.29 Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okrem prenájmu podľa zmluvyo kúpe prenajatej veci

78.10 Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania78.20 Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania na dobu určitú78.30 Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov79.11 Činnosti cestovných agentúr79.12. Činnosti cestovných kancelárií79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti80.10 Súkromné bezpečnostné služby80.20 Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov80.30 Pátracie služby86.10 Činnosti nemocníc86.21 Činnosti všeobecnej lekárskej praxe86.22 Činnosti špeciálnej lekárskej praxe86.23 Zubná lekárska prax86.90 Ostatná zdravotná starostlivosť93.11 Prevádzka športových zariadení93.12 Činnosti športových klubov93.13 Fitnescentrá93.21 Činnosti lunaparkov a zábavných parkov95.11 Oprava počítačov a periférnych zariadení95.12 Oprava komunikačných zariadení95.21 Oprava spotrebnej elektroniky95.22 Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu95.23 Oprava obuvi a koženého tovaru95.24 Oprava nábytku a domácich zariadení95.25 Oprava hodín, hodiniek a šperkov95.29 Oprava iných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť

96.01 Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem požičiavania bielizne, pracovných ode-vov, vecí súvisiacich s práčovňou, dodávky plienok a poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka

96.02 Kadernícke a kozmetické služby96.03 Pohrebné a súvisiace služby96.04 Služby týkajúce sa telesnej pohody

96.09Ostatné osobné služby, a to len pri strihaní psov, pri opatrovateľských službách domácich zvierat, pri čin-nosti hotelov pre zvieratá, pri službách svadobných kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich tetovaniea pírsing

Predajné miestoPodľa § 2 písm. l) ZERP predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba a kto-ré je uvedené v knihe ERP. Za predajné miesto sa považuje každé miesto, kdepodnikateľ prijíma tržbu v hotovosti za predaj tovaru alebo za služby uvedenév prílohe č. 1 ZERP. Je to napríklad stála prevádzkareň, ale aj meniace sa predaj-né miesto pri predaji na trhoviskách, pri predaji u zákazníka a podobne.

2. Kto musí používať ERP

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ZERP má povinnosť ERP používať FO a právnickáosoba (ďalej PO), ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovarualebo poskytovania vymedzených služieb (uvedených v prílohe č. 1 ZERP) naúzemí SR. Z predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb prijímapodnikateľ tržby. ZERP sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebosídlom mimo územia SR, ak predáva tovar alebo poskytuje služby na území SR.

Z ustanovenia § 1 ods. 2 ZERP jednoznačne vyplýva, že povinnosť používať ERPsa vzťahuje na podnikateľa, ktorý súčasne spĺňa tieto podmienky:� vykonáva podnikateľskú činnosť,

35

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 7:

FO podniká na základe živnostenskéhooprávnenia. Jednou z činností, v ktorej pod-niká a od zákazníkov inkasuje za uvedenéslužby príjem v hotovosti, je oprava fotoapa-rátov. Má podnikateľ povinnosť registrovaťhotovostný príjem za opravy fotoaparátovv ERP?Činnosť oprava fotoaparátov, ktorú podni-kateľ vykonáva pre domácnosti, je činnosťzaradená podľa ŠKEČ pod kódom 95.21oprava spotrebnej elektroniky. Preto mápodnikateľ povinnosť evidovať tržby prijatév hotovosti od zákazníkov v ERP.Ak by podnikateľ vykonával opravu profe-sionálnych fotografických prístrojov, tátoslužba je zaradená v ŠKEČ pod kód 33.12a nie je uvedená v prílohe č. 1 ZERP. Pretotržby prijaté v hotovosti za poskytnutie tej-to služby nemá podnikateľ povinnosť regis-trovať v ERP. Ak podnikateľ využíva ERPa bude aj hotovostné príjmy za takéto službyregistrovať v ERP, žiadnu chybu nespraví.

Príklad č. 8:

PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnejčinnosti, sa rozhodla, že bude od 1. 10.2016 prevádzkovať aj autoumyváreň. Pre-vádzku autoumyvárne bude mať na inommieste ako ostatné prevádzky, a preto po-trebuje vedieť, či musí kúpiť do tejto pre-vádzky novú ERP a evidovať hotovostnéúhrady za uvedené služby v ERP.Príloha č. 1 ZERP uvádza pod kódom 45.20služby oprava a údržba motorových vozidiel.Umývanie motorových vozidiel patrí do tejtočinnosti, preto bude mať spoločnosť povin-nosť evidovať tržby prijaté v hotovosti v au-toumyvárni v ERP.

Príklad č. 9:

Podnikateľ, ktorý podniká v obchodnej čin-nosti, prevádzkuje okrem jednej predajneaj predajné stánky na trhoviskách. Má po-vinnosť aj v týchto stánkoch registrovaťtržby prijaté v hotovosti v ERP?Podnikateľ prijíma v predajných stánkochúhradu za predaný tovar v hotovosti, pretomá povinnosť evidovať na každom predaj-nom mieste hotovostné tržby v ERP. U pod-nikateľa sa každý predajný stánok považujeza predajné miesto.

Príklad č. 10:

Obchodná spoločnosť (PO) predáva tovarlen prostredníctvom internetu. Klienti jej zapredaný tovar uhrádzajú vyfakturovanúsumu prevodom na bankový účet. Občas sastane, že klient, ktorý potrebuje tovar veľmirýchlo, si ho preberie osobne v spoločnosti.Úhradu chce vykonať v hotovosti. Musí

� prijíma tržbu v hotovosti na predajnom mieste,� predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 ZERP.

Podmienkou je, aby podnikateľ spĺňal všetky 3 vyššie uvedené podmienky. Aknie je splnená jedna z uvedených podmienok, nevzniká podnikateľovi povinnosťpoužívať ERP.

3. Kto nemusí používať ERP

Pri prijímaní tržieb v hotovosti nemusia všetci podnikatelia registrovať tržbyv ERP. Podnikatelia, ktorí nemajú povinnosť evidovať tržby v hotovosti v ERPa rozhodnú sa, že budú tieto platby evidovať v ERP, žiadnu chybu nespravia. Pod-nikateľ, ktorý nemá povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti v ERP, má povin-nosť vyhotoviť k prijatej hotovosti doklad (príjmový pokladničný doklad).

ZERP vymedzuje niektoré tržby z predaja tovarov a z poskytovania služieb, ktorésa v ERP registrovať nemusia. ERP nemusí používať:� podľa § 3 ods. 1 ZERP podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého

bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzko-vaní podniku po vyhlásení konkurzu,

� podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZERP podnikateľ pri predaji:

1. cenín, cestovných lístkov MHD, telefónnych kariet, dennej tlače a pe-riodickej tlače,

2. mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zbe-rateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, akoaj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratilistatus zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výme-nu, v Národnej banke Slovenska (ďalej NBS), v bankách, v pobočkáchzahraničných bánk a na numizmatických burzách,

3. poštových cenín na filatelistických burzách,

4. tovaru prostredníctvom predajných automatov,

5. tovaru na dobierku,

6. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb,

7. tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb vo vozidláchželezničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vod-nej doprave,

8. tovaru občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím,

9. živých zvierat okrem akvárijných rybičiek, exotického vtáctva, hadov,škrečkov, morčiat a iných hlodavcov,

10. tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez na-pojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,

11. tvaru vyrobeného v rámci praktického vyučovania žiakov,� podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZERP podnikateľ pri službách poskytovaných:

1. občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím,

2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnúsieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,

3. v rámci praktického vyučovania žiakov,

4. prostredníctvom predajných automatov.

Vybrané služby, pri ktorých nevzniká povinnosť používania ERPV podnikateľskej praxi často vzniká dilema, či má podnikateľ pri poskytovaní ur-čitého druhu služieb povinnosť používať ERP alebo ju nemusí používať. Okruhvybraných služieb, pri ktorých podnikateľ nemusí používať na registráciu tržiebv hotovosti ERP, si nižšie uvedieme. Vždy platí, že pri službách, ktoré nie sú uve-dené v prílohe č. 1 ZERP, nevzniká podnikateľovi povinnosť používať na eviden-ciu tržieb prijatých v hotovosti ERP.

36

Daň z príjmov

spoločnosť v takomto ojedinelom prípadeevidovať tržbu v ERP?Ak spoločnosť príjme tržbu v hotovosti zapredaný tovar, spĺňa podľa § 2 písm. l)ZERP podmienku predajného miesta a mápovinnosť evidovať tržbu v ERP.

Príklad č. 11:

FO začne od 1. 10. 2016 podnikať na zákla-de živnostenského oprávnenia v obchodnejčinnosti (predaj vybraných druhov potravínso zameraním na zdravú výživu). Predpokla-dá, že časť príjmov bude mať v hotovosti.Bude mať povinnosť používať pri evidenciitržieb ERP?Podnikateľ, ktorý na základe oprávneniana podnikanie (oprávnením je aj živnos-tenský list) predáva na území SR tovara za predaj tohto tovaru prijíma tržby v ho-tovosti, má povinnosť používať ERP. Tátopovinnosť mu vyplýva z § 1 ods. 2 ZERP.Ak by podnikateľ bol občanom s ťažkýmzdravotným postihnutím, povinnosť evido-vať tržbu v ERP sa naňho nebude vzťaho-vať (pozri časť Kto nemusí používať ERP).

Príklad č. 12:

PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnejčinnosti (predaj syrov a korbáčikov), sarozhodla, že bude tovar predávať aj naúzemí ČR. Pri predaji tovaru na území SRpoužíva pri evidencii tržieb ERP. Bude maťtúto povinnosť aj pri predaji tovaru na úze-mí ČR?Ustanovenie § 1 ods. 2 ZERP uvádza, žeZERP sa vzťahuje na podnikateľa s trva-lým pobytom alebo sídlom na území SR.Ak slovenský podnikateľ (s. r. o. je sloven-ský podnikateľ) príjme platbu v hotovostiza predaj tovaru v ČR alebo inej krajinev zahraničí, nemá povinnosť registrovaťtúto tržbu v ERP, lebo platba nie je prijatána území SR.

Príklad č. 13:

Česká PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchod-nej činnosti na území ČR, sa rozhodla po-čas Jánošíkových dní v Terchovej otvoriťstánok s predajom ich tovaru. Má povin-nosť evidovať tržby z predaja tovaru naúzemí SR v ERP?Ustanovenie § 1 ods. 2 ZERP uvádza, žeZERP sa vzťahuje aj na podnikateľa s trva-lým pobytom alebo sídlom mimo územiaSR, ak predáva tovar alebo poskytuje službyna území SR. Z uvedeného vyplýva, že akčeská spoločnosť prijme platbu v hotovostiza predaj tovaru v SR, má povinnosť regis-trovať túto tržbu v ERP, lebo platba je prijatána území SR.

Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školskýchzariadeniach od 1. 9. 2016 vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príklady

informačných systémov.

Služby, pri poskytovaní ktorých nemusí podnikateľ používať ERPIde napríklad o tieto služby:� administratívne práce,� nákladná cestná doprava,� odťahová služba motorových vozidiel,� poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb,� prenájom nehnuteľnosti,� sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytnutia služieb alebo pre-

daja tovaru,� stavebné činnosti – medzi ktoré patria napríklad murárske práce, omiet-

karské práce, maľovanie, elektroinštalačné práce, pokrývačské práce, zem-né práce a podobne (vždy ide o činnosti, ktoré sú podľa ŠKEČ uvedenév časti 43),

� upratovacie práce,� vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti,� oprava plynových spotrebičov – medzi služby, na ktoré sa vzťahuje povin-

nosť používať ERP a ktoré sú podľa ŠKEČ zatriedené pod kód 95.22, patríoprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu. Ak ide o opravudomácich plynových zariadení a plynových spotrebičov, táto služba podľaŠKEČ patrí do kódu 43.22. Táto služba nie je uvedená v prílohe č. 1 ZERP,teda podnikatelia nemajú povinnosť evidovať tržby v ERP. Pri tržbách prija-tých v hotovosti za opravu domácich plynových zariadení a plynových spot-rebičov nevzniká podnikateľovi povinnosť evidovať tržby v ERP. Ak sa opra-vy týkajú domácich elektrických zariadení, ako sú napríklad chladničky,práčky, sporáky a podobne, ide o služby patriace do kódu 95.22, ktorý jeuvedený v prílohe č. 1 ZERP. Pri poskytnutí takejto služby a prijímaní tržbyv hotovosti má podnikateľ povinnosť evidencie v ERP.

4. Používanie ERP

ERP je podľa § 2 písm. a) ZERP elektronické registračné zariadenie vybavenéprevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnoupamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tla-čiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, alebo počítač (ďalej PC) s vlastným re-gistračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou.

Registrácia ERPPri registrácii ERP postupuje podnikateľ podľa § 7 ZERP. Podnikateľ môže regis-trovať ERP na ktoromkoľvek daňovom úrade (ďalej DÚ), ktorý mu pridelí kódERP (ďalej DKP). Podnikateľ je povinný predložiť DÚ knihu ERP, ktorej vzor jeuvedený v prílohe č. 3 ZERP. Knihu ERP na registráciu môže podnikateľ poslaťna DÚ aj poštou. DÚ po overení údajov pridelí podnikateľovi DKP, ktorý zazna-mená pracovník DÚ do knihy ERP spolu s dátumom registrácie. Podnikateľ, kto-rý sa rozhodne pre VRP, ju môže registrovať buď elektronicky, alebo vypíše žia-dosť o registráciu ručne (žiadosť o pridelenie kódu VRP).

Používanie ERPPri používaní ERP platia pre podnikateľa tieto povinnosti:� podnikateľ je povinný podľa § 3 ods. 4 ZERP používať ERP na všetkých pre-

dajných miestach;� podnikateľ je povinný umiestniť ERP na predajnom mieste tak, aby údaje

na zobrazovacom zariadení pre zákazníka boli zákazníkovi čitateľné (§ 3ods. 4 ZERP);

� podnikateľ je povinný podľa § 8 ods. 5 ZERP na každom predajnom miestesprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každouERP, tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumi-teľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné;

37

Daň z príjmov

1/2017

Príklad č. 14:

S. r. o. podniká v obchodnej činnosti tak,že predáva prostredníctvom katalógu a in-ternetovej ponuky tovar na dobierku. Mápovinnosť používať ERP?Podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 5 ZERP sapovinnosť evidovať tržby v ERP nevzťahu-je pri predaji tovaru na dobierku. Uvedenéustanovenia ZERP platia pri predaji tovaruna dobierku prostredníctvom pošty, kurié-rov (napríklad DHL, UPS a podobne) a ajpri predaji na dobierku, ak tovar je doda-ný externou logistickou firmou, ktorá pridodávke tovaru vyberá od zákazníka ho-tovosť.

Príklad č. 15:

Podnikateľ – živnostník, ktorý je držiteľompreukazu ZŤP, začal predávať na trhu to-var. Má povinnosť používať ERP?Podnikateľ – držiteľ preukazu ZŤP, nemápovinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 8ZERP evidovať hotovostné tržby v ERP,lebo je občanom s ťažkým zdravotnýmpostihnutím. Pri kontrole sa musí podni-kateľ preukázať, že spĺňa ustanovenie § 3ods. 2 písm. a) bod 8 ZERP, napríklad pre-ukazom ZŤP.

Príklad č. 16:

Obchodná spoločnosť (s. r. o.), ktorá pre-vádzkuje niekoľko menších obchodov s po-travinami (večierky), zvažuje, že bude v časepred Vianocami predávať na vybranýchmiestach kapry, poprípade aj iné sladko-vodné ryby z domáceho chovu. Musí maťspoločnosť na týchto predajných mies-tach ERP?Podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 9 ZERP sa po-vinnosť evidovať tržbu v ERP nevzťahuje napredaj živých zvierat okrem akvárijných rybi-čiek, exotického vtáctva, exotických zvierat,hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov.Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vy-plýva, že tržby za predaj vianočných kaprov,poprípade iných rýb, prijaté v hotovosti ne-musí spoločnosť evidovať v ERP.

PRÍKLAD Z PRAXE

Rozhodujúce obdobie

�Zamestnankyňa, ktorá pracuje na plnýúväzok, čerpá v súčasnosti rodičovskúdovolenku. V roku 2017 sa vráti do prá-ce na pol roka, ale len na polovičný úvä-zok. Po pol roku bude pokračovať v čer-paní rodičovskej dovolenky. Ak by jejv roku 2018 vznikol nárok na materské,ktoré rozhodujúce obdobie bude pre ur-čenie materského?

Vo všeobecnosti je rozhodujúce obdo-bie na zistenie denného vymeriavacieho

� ak je na predajnom mieste umiestnených viac ERP toho istého typu, vyob-razenie pokladničného dokladu nemusí byť podľa § 8 ods. 5 ZERP prikaždej ERP;

� podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód ERP,dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak (§ 8 ods. 5 ZERP);

� na predajnom mieste nesmie byť umiestená ERP, ktorá nespĺňa požiadavkyuvedené na ERP v ZERP alebo nebola uvedená do prevádzky (§ 3 ods. 4 ZERP);

� kniha ERP, ktorá musí mať očíslované strany vzostupne a musí byť nerozo-berateľná. Kniha ERP musí byť umiestnená na predajnom mieste spolus ERP [§ 2 písm. zd) ZERP]. Vzor knihy ERP je uvedený v prílohe č. 3 ZERP;

� podnikatelia, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe zmluvyo združení a predávajú tovar alebo poskytujú služby na tom istom predaj-nom mieste, môžu používať jednu spoločnú ERP (§ 3 ods. 5 ZERP);

� podnikateľ je povinný každú zmenu predajného miesta (ak je odlišné odmiesta podnikania alebo sídla) oznámiť daňovému úradu;

� podnikateľ je povinný podľa § 9 ods. 6 ZERP na vytlačenie tlačových výstu-pov požívať pásku, na ktorej sa údaje uchovávajú po dobu 5 rokov od koncakalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Prerušenie prevádzky ERPPri prerušení prevádzky ERP postupuje podnikateľ podľa § 10 ZERP. Prerušenímprevádzky (používania) ERP je prerušenie spôsobené z akéhokoľvek závažnéhodôvodu bez zavinenia podnikateľa. Napríklad je to prerušenie z dôvodu výmenyfiskálnej pamäte, z dôvodu údržby alebo opravy ERP alebo z dôvodu výpadkuelektrickej energie, internetového pripojenia a podobne.

Povinnosti podnikateľa pri prerušení prevádzky ERPPodnikateľ má pri prerušení prevádzky tieto povinnosti:

� bez zbytočného odkladu prerušenie nahlásiť servisnej organizácii; preruše-nie nemusí nahlasovať vtedy, ak prerušenie spôsobil výpadok elektrickejenergie alebo internetového pripojenia,

� do knihy ERP zapísať dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky ERP, dátuma čas opätovného začatia používania ERP,

� do knihy ERP zapísať dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii,

� v prípade odovzdania ERP servisnej organizácii do opravy zapísať do knihyERP aj dátum a čas odovzdania ERP.

Podnikateľ, ktorý počas prerušenia prevádzky ERP pokračuje v predaji tova-ru alebo poskytovaní služieb, má tieto povinnosti:

� k tržbám prijatým v hotovosti vyhotoviť doklad o prijatej platbe – paragón.Paragón vyhotoví v dvoch exemplároch, jeden si ponechá a jeden odovzdákupujúcemu. Doklady čísluje vzostupne bez prerušenia. Paragón musí ob-sahovať rovnaké údaje ako pokladničný doklad, ktorý vydáva ERP, okremochranného znaku. Ako daňový kód ERP podnikateľ uvedie daňový kódERP, ktorej prevádzka je prerušená. Kópie paragónov sú podkladom pre vy-hotovenie dennej uzávierky;

� údaje z vyhotovených paragónov zaregistrovať v ERP, ktorej prevádzkabola prerušená, a to najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesia-ca, v ktorom bola prevádzka ERP obnovená;

� kópie paragónov archivovať po dobu 5 rokov od konca kalendárnehoroka, v ktorom boli vyhotovené.

Záznamy do knihy ERP, ktoré vykoná podnikateľ pri prerušení prevádzky ERP, akosú dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii a odovzdanie ERP do opra-vy, je servisná organizácia povinná v knihe ERP potvrdiť odtlačkom pečiatky a pod-pisom FO, ktorá ERP prevzala do opravy, s uvedením jej mena a priezviska. Servisnáorganizácia, ktorá opravu ERP vykonala, má povinnosť poznačiť do knihy ERP popisporuchy, dátum a čas vykonania opravy.

38

Daň z príjmov

POZNÁMKA

Paragón je podľa § 2 písm. y) ZERP ná-hradný doklad vyhotovený namiesto pok-ladničného dokladu.

Príklad č. 17:

Obchodná spoločnosť (s. r. o.) prevádzkujepredajňu kancelárskych a školských po-trieb a tržby eviduje v ERP, ktorú má prihlá-senú na miestne príslušnom DÚ. Dňa 5. 9.2016 bola v priebehu dňa prerušená do-dávka elektrickej energie na dobu 2 a polhodiny. Počas tejto doby bola prerušená ajčinnosť ERP. Spoločnosť obchod nezavre-la ale pokračovala v predaji. Počas preruše-nia zamestnanec spoločnosti predával to-var a prijímal tržby v hotovosti. Ako malpočas prerušenia prevádzky ERP správnepostupovať?Podnikateľ nemal povinnosť prerušenieprevádzky ERP nahlásiť servisnej organi-zácii, lebo prerušenie bolo spôsobené vý-padkom elektrickej energie. Povinnosťoupodnikateľa bolo:– prerušenie prevádzky ERP poznačiť do

knihy ERP s uvedením dôvodu, dátumua času prerušenia ERP a s uvedenímopätovného začatia používania ERP,

– k prijatej tržbe vyhotoviť doklad o úhra-de v dvoch vyhotoveniach, jeden odo-vzdať zákazníkovi a jeden ponechaťv predajni v knihe ERP,

– najneskôr do 10 kalendárnych dní pouplynutí mesiaca, v ktorom bola pre-vádzka ERP obnovená, t. j. najneskôr

základu kalendárny rok predchádzajúci ka-lendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodna poskytnutie nemocenskej dávky. Za-mestnankyňa v roku 2017 bude časť rokačerpať rodičovskú dovolenku a časť budepracovať na kratší pracovný čas. Ak jejv roku 2018 vznikne nárok na materské,tak rozhodujúcim obdobím na výpočetdenného vymeriavacieho základu bude rok2017. Materské sa vypočíta z vymeriava-cieho základu, ktorý dosiahla z pracovnéhopomeru na kratší pracovný čas. Z rozhodu-júceho obdobia na zistenie denného vyme-riavacieho základu sa vylučuje okrem iné-ho prerušenie povinného nemocenskéhopoistenia z dôvodu rodičovskej dovolenky.ZáverVo všeobecnosti je rozhodujúce obdobiena zistenie denného vymeriavacieho zá-kladu kalendárny rok predchádzajúci ka-lendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodna poskytnutie nemocenskej dávky.

Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informáciío témach In-house školení píšte na [email protected] alebo volajte 0905 848 734.

Ukončenie prevádzky ERPK ukončeniu prevádzky ERP môže dôjsť z viacerých dôvodov, napríklad podnika-teľ prestane vykonávať podnikateľskú činnosť, podnikateľ ruší prevádzku, kdeERP používal, a podobne.

Povinnosti podnikateľa pri ukončení prevádzky ERPAk sa podnikateľ rozhodne ukončiť prevádzku ERP, má povinnosť postupovaťpodľa § 15 ZERP takto:� požiadať servisnú organizáciu o ukončenie prevádzky ERP. Servisná organi-

zácia ukončí prevádzku ERP a túto skutočnosť poznačí do knihy ERP s uve-dením dátumu ukončenia;

� oznámiť DÚ ukončenie prevádzky ERP najneskôr do 3 pracovných dní na-sledujúcich po ukončení prevádzky ERP. Daňový úrad na základe oznáme-nia zruší podnikateľovi DKP a zrušenie poznačí do knihy ERP. Záznam po-tvrdí pečiatkou a podpisom zamestnanca DÚ s uvedením jeho menaa priezviska;

� v súvislosti s ukončením prevádzky ERP servisná organizácia uloží údajez fiskálnej pamäti na dátové médium a dátové médium odovzdá podnikate-ľovi. Prevzatie dátového média potvrdí podnikateľ podpisom v knihe ERP;

� podnikateľ má povinnosť uchovávať dátové médium po dobu 5 rokov odkonca roka, v ktorom ho od servisnej organizácie prevzal.

Pozastavenie prevádzky ERP z dôvodu pozastavenia prevádzkovaniaživnostiPodnikateľ, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, má nárok napozastavenie živnosti podľa § 57 živnostenského zákona. Účinnosť pozastave-nia živnosti nastáva dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovaniaživnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň,týmto dňom. Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudneživnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia alebo dňom uvedenýmv oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Živnosť môžepozastaviť podnikateľ na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky.

Ak sa podnikateľ, ktorý prevádzkuje ERP, rozhodne pre pozastavenie živnosti,podľa § 15 ods. 4 ZERP poznačí dátum tejto skutočnosti do knihy ERP.

5. Doklady vyhotovené v ERP

Podnikateľ, ktorý prevádzkuje ERP, je povinný podľa § 8 ods. 1 ZERP po zaevido-vaní tržby v ERP odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad, okrem kópie pok-ladničného dokladu, ihneď po jeho vytlačení. Iný doklad vyhotovený ERP o prija-tí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.

Pokladničný dokladPodľa § 8 ods. 1 ZERP musí pokladničný doklad obsahovať tieto povinné údaje:� daňový kód ERP,� daňové identifikačné číslo (ďalej DIČ), ak podnikateľ nie je platiteľom dane

z pridanej hodnoty (ďalej DPH),� DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� ochranný znak,� poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,� dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,� označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah

služby a priradenie sadzby DPH okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňujeosobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

� cenu tovaru alebo cenu služby,

39

Daň z príjmov

1/2017

do 10. 10. 2016 zaevidovať dokladydo knihy ERP,

– archivovať doklady do 31. 12. 2021(do 5 rokov od konca kalendárnehoroka, v ktorom boli vyhotovené).

PRÍKLAD Z PRAXE

Spätné priznanie starobného dôchodku

�Zamestnankyni vydala Sociálna poisťov-ňa 4. 11. 2016 rozhodnutie o priznanístarobného dôchodku od 28. 3. 2016.Je potrebné opraviť spätne mesačné vý-kazy a prehľady? Zamestnankyňa naďa-lej zostáva v pracovnom pomere.

Keďže bol zamestnankyni priznaný starob-ný dôchodok, tak podľa § 19 ods. 3 písm. b)zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom pois-tení neplatí poistenie v nezamestnanostia neplatí ani poistné na invalidné poistenie(§ 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).Rovnako sa povinnosť neplatenia poisteniav nezamestnanosti a na invalidné poistenievzťahuje aj na zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže žiadať pobočku So-ciálnej poisťovne o vrátenie naviac zapla-teného poistného od priznania starobné-ho dôchodku, ktoré doteraz odvádzal zazamestnanca (§ 145 ods. 1 zákona o so-ciálnom poistení).

Vzor žiadosti je uverejnený na webovejstránke Sociálnej poisťovne. Spolu so žia-dosťou je zamestnávateľ povinný zaslať ajopravné mesačné výkazy poistného a prís-pevkov za obdobie od priznania starobné-ho dôchodku.

Po vrátení poistného Sociálnou poisťovňouje zamestnávateľ povinný zúčtovať prísluš-nú sumu vráteného poistného zamestnan-covi vo výplate. U zamestnanca je vrátenépoistné príjmom zo závislej činnosti podľa§ 5 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov, ktorý je súčasťou zá-kladu dane pri výpočte preddavku na daňz príjmov zo závislej činnosti. Nie je všaksúčasťou vymeriavacieho základu na zdra-votné poistenie a sociálne poistenie. Pre-hľady počnúc mesiacom marec boli vypl-nené a podané v súlade so skutočnosťou,ktorá v nich nastala. To znamená, že nie jepotrebné zasielať opravné prehľady.

Záver

Zamestnávateľ môže žiadať pobočku So-ciálnej poisťovne o vrátenie naviac zapla-teného poistného od priznania starobné-ho dôchodku, ktoré doteraz odvádzal zazamestnanca. Spolu so žiadosťou je za-mestnávateľ povinný zaslať aj opravnémesačné výkazy poistného a príspevkovza obdobie od priznania starobného dô-chodku.

� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajnémiesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,

� základ DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, ok-rem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania danepodľa osobitného predpisu,

� sadzbu DPH alebo údaj o oslobodení od DPH, ak podnikateľ je platiteľomDPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňujeosobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

� výšku DPH spolu, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb,okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovaniadane podľa osobitného predpisu,

� zaokrúhlenie ceny,� celkovú sumu platenej ceny,� ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

Pokladničný doklad vyhotovený prostredníctvom VRP musí okrem vyššie uvede-ných náležitostí obsahovať aj unikátny identifikačný kód vygenerovaný VRPa QR kód.

Pokladničný doklad pri úhrade faktúryPodnikateľ má povinnosť vyhotoviť pokladničný doklad aj pri úhrade faktúry ale-bo jej časti v hotovosti alebo inými platobným i prostriedkami, ktoré nahrádzajúhotovosť. Podľa § 8 ods. 2 ZERP musí pokladničný doklad vystavený pri úhradefaktúry obsahovať tieto povinné údaje:� daňový kód ERP,� DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH,� DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� ochranný znak,� poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,� dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné

miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,� zaokrúhlenie ceny,� celkovú sumu platenej ceny.

Pokladničný doklad pri úhrade faktúry, ktorý je vyhotovený prostredníctvomVRP, musí okrem vyššie uvedených náležitostí obsahovať aj unikátny identifi-kačný kód vygenerovaný VRP a QR kód.

Vklad na účely zákona o ERPPodľa § 3 ods. 3 ZERP, ak podnikateľ vloží do ERP hotovosť okrem prijatej tržby,je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v ERP. Na uvede-nú hospodársku operáciu vyhotoví doklad označený slovom „VKLAD“. Dokladoznačený slovom „VKLAD“ by mal obsahovať minimálne tieto údaje:� daňový kód ERP,� DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH,� DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,� dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné

miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,� sumu vkladu (okrem prijatej tržby).

Neplatný doklad na účely zákona o ERPPodnikateľ má povinnosť vyhotoviť doklad s názvom „NEPLATNÝ DOKLAD“v týchto prípadoch:� pri zaznamenávaní údajov v rámci skúšobnej prevádzky,

40

Daň z príjmov

PRÍKLAD Z PRAXE

Prekážka v práci

�Aký je rozdiel medzi dôležitou osobnouprekážkou povinnou platenou a dôležitouprekážkou v práci nepovinnou platenou?Kolektívna zmluva stanovuje určité pre-kážky v práci ako povinné, Zákonník prá-ce však v príslušnom paragrafe takútomožnosť nemá, hovorí však, že zamest-návateľ môže poskytnúť zamestnancovitakéto voľno.

Dôležité osobné prekážky v práci sú uprave-né v § 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zá-konník práce.

Ide o dôležité osobné prekážky v práci, prektoré je zamestnávateľ povinný osprave-dlniť neprítomnosť zamestnanca v práci(ako dočasnú neprítomnosť zamestnancav práci počas jeho práceneschopnosti prechorobu alebo úraz, materskej dovolenky,karantény, ošetrovania atď.)

Ďalej sú ustanovené ďalšie dôležité osob-né prekážky v práci, pri ktorých zamestná-vateľ poskytne zamestnancovi pracovnévoľno, či už s náhradou mzdy v sume jehopriemerného zárobku alebo bez náhradymzdy.

Dôvody, kedy je zamestnávateľ povinnýposkytnúť pracovné voľno, podmienkyjeho poskytovania sú taxatívne vymedze-né v § 141 ods. 2 Zákonníka práce.

Ide napríklad o povinnosť poskytnúť pra-covné voľno v prípade vyšetrenia aleboošetrenia zamestnanca v zdravotníckomzariadení, a to tzv. platené voľno, tedas náhradou mzdy v sume priemerného zá-robku zamestnanca, najviac na sedem dnív kalendárnom roku a pod.

To znamená, že z taxatívne uvedených dô-vodov je zamestnávateľ povinný vždy po-skytnúť zamestnancovi pracovné voľno,a to buď s náhradou mzdy alebo bez ná-hrady mzdy.

V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia jemožné poskytnúť zamestnancovi ďalšiepracovného voľno, či už s náhradou alebobez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ si môže takýto postup upra-viť aj v rámci kolektívnej zmluvy. V nej siupraví poskytovanie plateného voľna nadrámec garantovaný Zákonníkom práce.

A v tom prípade by bolo povinnosťou po-skytovať, či už platené alebo neplatenépracovné voľno z taxatívnych dôvodov nadrámec Zákonníka práce v rozsahu uprave-nom v kolektívnej zmluve.

Záver

Dôvody, kedy je zamestnávateľ povinnýposkytnúť pracovné voľno, podmienkyjeho poskytovania sú taxatívne vymedze-né v § 141 ods. 2 Zákonníka práce.

Ročný prístup k videoškoleniam z mzdovej oblasti zabezpečí,že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na www.profivzdelavanie.sk.

Objednávanie na 041 70 53 888.

� pri uvedení ERP do prevádzky a po jej oprave,� v rámci zaškolenia FO, ktorá bude evidovať tržby v ERP,� v rámci vyhotovenia ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými

dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby.

Neplatný doklad musí obsahovať v každom treťom riadku dokladu slová„NEPLATNÝ DOKLAD“. Neplatný doklad neobsahuje ochranný znak a mal byobsahovať minimálne tieto údaje:� daňový kód ERP,� DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH,� DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,� dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,� označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah

služby a priradenie sadzby DPH, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňujeosobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

� cenu tovaru alebo cenu služby,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné

miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,� základ DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, ok-

rem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania danepodľa osobitného predpisu,

� sadzbu DPH alebo údaj o oslobodení od DPH, ak podnikateľ je platiteľomDPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňujeosobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

� výšku DPH spolu, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb,okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovaniadane podľa osobitného predpisu,

� zaokrúhlenie ceny,� celkovú sumu platenej ceny,� ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

Kedy je doklad z ERP zjednodušenou faktúrou pre účely DPHZjednodušená faktúra je podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ZDPH) doklad vy-hotovený ERP, ktorý spĺňa požiadavky ustanovené ZERP, ak cena tovaru aleboslužby vrátane DPH, ktorá bola uhradená:� v hotovosti, je maximálne 1 000 eur,� inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť, je maximálne

1 600 eur,

pričom tento doklad nemusí obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) a jed-notkovú cenu podľa ods. 1 písm. g) ZDPH.

6. Uzávierky vyhotovené ERP

Podľa § 12 ods. 1 ZERP podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamäti vyhotovujedennú uzávierku, intervalovú uzávierku a prehľadovú uzávierku.

Denná uzávierkaDennú uzávierku podnikateľ vyhotovuje podľa § 12 ods. 1 ZERP len za dni, v kto-rých mal tržbu. Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávierku kedykoľvek razza deň. Denná uzávierka je tlačový výstup, ktorý obsahuje údaje o denných sú-hrnných finančných operáciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytova-nia služieb.

Denná uzávierka podľa § 12 ods. 2 ZERP obsahuje minimálne tieto údaje:� ochranný znak,� daňový kód ERP,

41

Daň z príjmov

1/2017

POZNÁMKA

Ustanovenie § 74 ods. 1 písm. b) ZDPHurčuje, že faktúra vyhotovená osobou po-dľa § 72 (osoba povinná vyhotoviť faktú-ru) musí obsahovať meno a priezvisko prí-jemcu tovaru alebo služby alebo názovpríjemcu tovaru alebo služby, adresu jehosídla, miesto podnikania, prevádzkarne,bydliska alebo adresu miesta, kde sa ob-vykle zdržiava, a jeho IČ pre DPH, pod kto-rým mu bol dodaný tovar alebo služba.Ustanovenie § 74 ods. 1 písm. g) ZDPHurčuje, že faktúra vyhotovená osobou po-dľa § 72 musí obsahovať základ dane prekaždú sadzbu dane, jednotkovú cenu bezDPH a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnu-té v jednotkovej cene.

Príklad č. 18:

Podnikateľ – platiteľ DPH, ktorý podnikáv obchodnej činnosti na základe živnos-tenského listu, predal tovar za 950 eur od-berateľovi – podnikajúcej FO. Odberateľuhradil platbu za tovar v okamihu prevza-tia tovaru u dodávateľa v hotovosti. Akomá dodávateľ správne postupovať pri evi-dencii prijatej tržby v hotovosti a vystavenídokladu?

Podnikateľ môže prijať platbu v hotovosti,lebo jej výška je menej ako stanovená hrani-ca 5 000 eur (podľa zákona č. 394/2012Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti). Hod-nota predávaného tovaru je 950 eur, pretopodnikateľ nemusí v zmysle § 74 ods. 3písm. b) ZDPH vyhotoviť faktúru. Podnika-teľ môže postupovať tak, že vyhotoví zjed-nodušenú faktúru, ktorou je pokladničnýdoklad vyhotovený podľa § 8 ods. 1 ZERP.

Príklad č. 19:

Podnikateľ – platiteľ DPH, ktorý podnikáv obchodnej činnosti na základe živnos-tenského listu, predal tovar za 1 010 eurodberateľovi – PO. Odberateľ uhradil plat-bu za tovar v okamihu prevzatia tovaruu dodávateľa v hotovosti. Ako má dodáva-teľ správne postupovať pri vystavení a evi-dovaní dokladu?

Hodnota predávaného tovaru je vyššiaako 1 000 eur, preto je podnikateľ – dodá-vateľ, ktorý je registrovaný platiteľ DPH,povinný vyhotoviť faktúru v zmysle ZDPH.Podnikateľ nemôže postupovať tak, že vy-hotoví len zjednodušenú faktúru, ktorou jedoklad z ERP vystavený podľa § 8 ods. 1ZERP.

Úhradu faktúry v hotovosti zaeviduje do-dávateľ v ERP a o úhrade vystaví odbera-teľovi doklad podľa § 8 ods. 2 ZERP.

� DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH,� IČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné

miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,� dátum a čas vyhotovenia,� poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia ERP do prevádzky,� počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“,� počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky,� obrat,� záporný obrat,� kumulovaný obrat,� súčet DPH v členení podľa sadzieb vypočítaných z celkových súm DPH vy-

tlačených na pokladničnom doklade, ak je podnikateľ platiteľom DPH,� súčet obratu v členení podľa sadzieb DPH, ak je podnikateľ platiteľom DPH,� súčet stornovaných položiek a ich počet,� súčet vrátení tovaru a ich počet,� súčet záporných položiek a ich počet,� súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami

„NEPLATNÝ DOKLAD“.

Tlačové výstupy z denných uzávierok je podnikateľ povinný uchovávať po dobu5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. ZERP nestano-vuje, kde majú byť uložené a ani ako majú byť uložené. O tom, kde a ako budúuložené, rozhoduje podnikateľ. Dôležité je, aby boli uchované v čitateľnej podo-be. Dennú uzávierku v papierovej forme, ktorú podnikateľ vytlačí každý deň,keď evidoval tržby, už nemusí lepiť do knihy ERP, ale len archivovať v stanovenejlehote.

Príklad č. 22:

Podnikateľ prevádzkuje obchod s potravinami, ktoré sú otvorené denne od14. do 22. hodiny. Jeho zamestnankyni sa občas stane, že nevykoná za deňdennú uzávierku a vyhotoví ju až v nasledujúci deň pred otvorením obchodu.V ten istý deň po zatvorení obchodu, t. j. po 22. hodine, vyhotoví dennú uzá-vierku za daný deň. Môže takto postupovať? Neporuší zákon?

Uvedený postup podnikateľa (on je zodpovedný za vykonanie dennej uzávier-ky podľa ZERP) nie je považovaný za porušenie zákona. Podľa informácií uve-rejnených na stránkach Finančnej správy SR, ak podnikateľ nevykoná za prí-slušný deň dennú uzávierku, ale ju vykoná až v nasledujúci deň, a to ráno predotvorením prevádzky, považujú sa tieto za dve denné uzávierky aj napriektomu, že sú vyhotovené v jeden deň. Každá denná uzávierka sa považuje zajednu dennú uzávierku. O dve denné uzávierky by išlo napríklad vtedy, ak bypodnikateľ vykonal dennú uzávierku za tržby prijaté v ten deň napríklado 18. hodine a o 22. hodine. Takýto postup by nebol v súlade so zákonom.

Prehľadová uzávierkaPrehľadová uzávierka je informatívna od začiatku predaja tovaru alebo poskyto-vania služieb v danom dni až do času jej vyhotovenia, pričom nedochádza k žiad-nym zápisom do fiskálnej pamäte. Nezapisuje sa do knihy ERP. Prehľadová uzá-vierka má obsahovať podľa § 12 ods. 3 ZERP minimálne tieto údaje:� daňový kód ERP,� DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH,� IČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné

miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,� dátum a čas vyhotovenia,� počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“,

42

Daň z príjmov

Príklad č. 20:

PO, ktorá je registrovaná ako platiteľ DPHa podniká v obchodnej činnosti, predalaodberateľovi tovar za 1 550 eur. Odberateľuhradil platbu za tovar v okamihu prevzatiatovaru u dodávateľa platobnou kartou. Akomá dodávateľ správne postupovať pri vy-stavovaní dokladov a ich evidovaní? Má po-vinnosť použiť ERP?Podnikateľ je povinný platbu prijatú platob-nou kartou, ktorá je podľa § 2 písm. i) ZERPtržbou, zaevidovať v ERP. Podľa § 2 písm. i)ZERP platba prijatá za predaj tovaru v hoto-vosti aj inými platobnými prostriedkami na-hrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronický-mi platobnými prostriedkami, je tržbou,ktorá sa eviduje v ERP. Podnikateľ ako re-gistrovaný platiteľ DPH môže postupovaťpodľa § 74 ods. 3 písm. b) ZDP, lebo prijatáúhrada za tovar je nižšia ako 1 600 eur. Ne-musí teda vystavovať faktúru, ale vystaví od-berateľovi len zjednodušenú faktúru, ktorouje pokladničný doklad vyhotovený podľa § 8ods. 1 ZERP.

Príklad č. 21:

PO registrovaná ako platiteľ DPH predalaodberateľovi tovar za 1 660 eur. Odbera-teľ uhradil platbu za tovar v okamihu pre-vzatia tovaru u dodávateľa platobnou kar-tou. Ako má dodávateľ postupovať privystavovaní dokladov a evidovaní úhrady?Podnikateľ je povinný platbu prijatú pla-tobnou kartou zaevidovať v ERP. Podnika-teľ nemôže postupovať podľa § 74 ods. 3písm. b) ZDP, lebo prijatá úhrada za tovarje vyššia ako 1 600 eur. Podnikateľ – do-dávateľ, má povinnosť vystaviť faktúru po-dľa ustanovení ZDPH. Úhradu faktúry pla-tobnou kartou zaregistruje v evidencii ERPa odberateľovi vystaví doklad podľa § 8ods. 2 ZERP (doklad nebude obsahovaťúdaje o DPH).

PRÍKLAD Z PRAXE

Prečerpaná dovolenka a účtovanie�Zamestnanec prečerpal dovolenku. Ako

v tomto prípade s odvodmi na zdravotnéa sociálne poistenie? Žiada zamestnáva-teľ o vrátenie poistného za dni prečerpa-nej dovolenky? Akým spôsobom účtovaťo náhrade prečerpanej dovolenky zamest-nancom späť zamestnávateľovi (škole)?

Z hľadiska odvodovZamestnanec je povinný vrátiť vyplatenúnáhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť,na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu ná-rok nevznikol (§ 117 zákona č. 311/2001Z. z. Zákonník práce). Vo väzbe na povin-nosť vrátenia náhrady mzdy za dovolenkuje v § 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práceupravená možnosť zamestnávateľa vyspo-riadať náhradu za prečerpanú dovolenkuzrážkou zo mzdy.

Čo je dovolené a čo nie v prípade personálnej a mzdovej agendy pri spracúvaníosobných údajov vám prezradí Marcela Macová na školení Ochrana osobných údajov

v personálnej a mzdovej agende.

� počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky,

� obrat,

� záporný obrat,

� súčet DPH v členení podľa sadzieb vypočítaných z celkových súm DPH vy-tlačených na pokladničnom doklade, ak je podnikateľ platiteľom DPH,

� súčet obratu v členení podľa sadzieb DPH, ak je podnikateľ platiteľom DPH,

� súčet stornovaných položiek a ich počet,

� súčet vrátení tovaru a ich počet,

� súčet záporných položiek a ich počet,

� súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“.

Intervalová uzávierkaIntervalová uzávierka by mala obsahovať minimálne údaje podľa § 12 ods. 4ZERP. To, čo má obsahovať intervalová uzávierka, ktorú podnikateľ vytlačí podľasvojich potrieb, by mal podnikateľovi v ERP nastaviť servisný technik v súlades ustanoveniami ZERP.

Prehľadovú a aj intervalovú uzávierku má povinnosť podnikateľ vyhotoviť a vy-tlačiť na požiadanie DÚ alebo colného úradu (ďalej CÚ). Uzávierky je podnikateľpovinný vyhotoviť a vytlačiť ihneď na predajnom mieste alebo v lehote určenejDÚ alebo CÚ. Povinnosť vyhotoviť a vytlačiť intervalovú uzávierku má podnika-teľ do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Prehľadovú uzávierku alebo intervalovú uzávierku môže podnikateľ vyhotoviťa vytlačiť aj pre svoje potreby. V podnikateľskej praxi sa často pre potreby účtov-níctva vyhotovuje intervalová uzávierka za časové obdobie jedného mesiaca(v minulosti mesačná uzávierka).

7. Virtuálna registračná pokladnica

Novelizácia ZERP v roku 2015 zaviedla možnosť používať VRP. VRP je prostre-die zriadené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej FR SR) najeho webovom sídle, ktoré komunikuje prostredníctvom koncového zariadenia.Koncovým zariadením je počítač a tlačiareň. VRP je bezplatne prístupná on-linepodnikateľom a funguje v zariadeniach schopných pripojenia na internet.

Od 1. 1. 2016 môžu VRP používať všetci podnikatelia bez obmedzenia, t. j. pod-nikateľ, ktorý spĺňa podmienky pre užívanie ERP, môže pri evidovaní tržieb v ho-tovosti používať dva druhy registračných pokladníc: klasickú ERP alebo VRP.Používanie VRP je však limitované počtom bločkov za mesiac.

Používanie VRP je limitované počtom bločkovVRP mohli od jej zavedenia do podnikateľskej praxe používať len podnikatelia,ktorí vystavili za mesiac maximálne 1 000 pokladničných dokladov. Od 1. 7.2016 nadobudla účinnosť novela ZERP a vyhláška MF SR č. 188/2016 Z. z.,ktorou sa ustanovuje počet vydaných pokladničných dokladov na účely používa-nia VRP. V praxi to znamená, že od 1. 7. 2016:

� VRP môžu používať podnikatelia, ktorí vystavia za mesiac maximálne3 000 pokladničných dokladov,

� ak podnikateľ prekročí limit 3 000 vystavených pokladničných dokladov,VRP môže používať najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúce-ho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento limit prekročil. Potom musípoužívať na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti klasickú ERP.

Podrobnejšie o registrácii VRP, jej používaní v podnikateľskej praxi, o prerušeníprevádzky VRP a ukončení prevádzky VRP sa dozviete v ďalšom príspevku.

Ing. Jarmila Strählová

43

Daň z príjmov

1/2017

Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne jemožné náhradu za prečerpanú dovolenkuvyrovnať znížením vymeriavacieho základuna sociálne poistenie. Vymeriavací základna platenie poistného na sociálne poistenieje suma príjmu zo závislej činnosti zamest-nanca (hrubý príjem), znížená o náhradumzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanecstratil nárok, minimálne ale nulový vymeria-vací základ. Uvedené platí pre vymeriavacízáklad za kalendárny mesiac, v ktorom za-mestnávateľ vykonáva vysporiadanie v sú-vislosti s prečerpanou dovolenkou. Vyme-riavací základ na platenie poistného nasociálne poistenie nemôže byť záporný, t. j.nemôže byť v mínusových hodnotách.

Z takto zníženého vymeriavacieho základuzamestnávateľ vyrovná poistné na zdravot-né a sociálne poistenie a vyberie predda-vok na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Uvedené dva spôsoby určujú len spôsob vy-rovnania náhrady mzdy za prečerpanú do-volenku. Zákonník práce ani iná legislatívanedefinujú, ako má zamestnávateľ postu-povať v prípade poistenia. Zákonodarcovianeupravili, že by sa dni prečerpanej dovolen-ky mali kvalifikovať ako pracovné voľno beznáhrady mzdy, prípadne inak. To znamená,že zamestnávateľ vyrovná so zamestnan-com len náhradu mzdy za prečerpanú dovo-lenku podľa jedného z uvedených spôso-bov, ale spätne nevyrovnáva poistné.

Z hľadiska účtovného

Subjekt verejnej správy účtuje o nárokuna vrátenie zaplatenej náhrady mzdy zaprečerpanú dovolenku zamestnanca (nadrámec riadnej dovolenky v kalendárnomroku) prostredníctvom opačného zápisumzdového nákladu cez účet 331 (stranaMá dať) súvzťažne s účtom 521 (na stra-ne Dal). Predpis pohľadávky je účtovanýcez účet 335 súvzťažne s výnosovým úč-tom 648. Zároveň príjem prostriedkov nabankový účet/do pokladnice je účtovanýcez účet 221/211 súvzťažne s účtom 335.

Ak ide o mzdu vyplatenú v minulom rokuna základe rozpočtu podľa roku 2016, jepotrebné, aby subjekt verejnej správy, kto-rým je rozpočtová organizácia, vrátil pred-metnú platbu za prečerpanú dovolenkuna účet zriaďovateľa. Ekonomická klasifi-kácia príjmu je podľa opatrenia MF SRč. MF/010175/2004-42, ktorým sa usta-novuje druhová klasifikácia, organizačnáklasifikácia a ekonomická klasifikácia roz-počtovej klasifikácie v znení neskoršíchpredpisov, podpoložka 291004 – Od fy-zickej osoby, prípadne 292027 – Iné.

Záver

Legislatíva upravuje len povinnosť vráte-nia náhrady mzdy za prečerpanú dovolen-ku. Tieto dni spätne nevyhodnocuje akopracovné voľno bez náhrady mzdy, prí-padne inak. Preto zamestnávateľ nežiadao vrátenie poistného.

Zmeny v sumách stravnéhood 1. 12. 2016Suma stravného pri tuzemských pracovných cestách závisí od času trvaniapracovnej cesty a je rozdelená na tri časové pásma, podľa toho, koľko časuv tom ktorom kalendárnom dni zamestnanec na pracovnej ceste strávi.

Aktuálne hodnoty stravného pri pracovnej ceste od 1. 12. 2016 podľa strávené-ho času sú:

� od 5 hodín – do 12 hodín vrátane je to 4,50 €

� nad 12 hodín – do 18 hodín vrátane je to 6,70 €

� nad 18 hodín – do 24 hodín vrátane je to 10,30 €

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu.

Stravné nemal zabezpečené.

Začiatok pracovnej cesty: 6. 2. 2016 o 7.00 hod., Bratislava

Ukončenie pracovnej cesty: 8. 2. 2016 o 18.35 hod., Bratislava

Stravné:

6. 2. 2016 6,70 € stravné, pretože je v rozpätí od 12 – 18 hod.

7. 2. 2016 10,30 € stravné, pretože je v rozpätí 18 – 24 hod.

8. 2. 2016 10,30 € stravné, pretože je v rozpätí viac ako 18 hodín.

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečo-vať zamestnancom stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.Stravovanie je povinný zabezpečiť každému zamestnancovi, ak odpracuje najednej zmene viac ako štyri hodiny.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie:

� vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného za-mestnávateľa

� alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávne-nie sprostredkovať stravovacie služby.

Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zaria-dení, potom má povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov v sume naj-menej 55 % ceny jedla, najviac výška na každé jedlo do sumy 55 % stravného po-skytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

S účinnosťou od 1. 12. 2016 je maximálna výška príspevku zamestnávateľa nastravné 55 % zo sumy 4,50 €, čiže v sume 2,48 eura.

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacíchpoukážok, platí podľa Zákonníka práce, že minimálna výška stravného lístkaje 75 % z výšky stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín pri tuzemskej pra-covnej ceste.

Aktuálne ide o 75 % zo sumy 4,50 €, čiže 3,38 €. Zamestnávatelia majú povin-nosť od 1. 12. 2016 zamestnancom poskytnúť stravovacie poukážky v minimál-nej nominálnej hodnote 3,38 €. Z hodnoty stravovacej poukážky musia minimál-ne 55 % prispievať zamestnancom z nákladov spoločnosti. Maximálny daňovouznaný príspevok zamestnávateľa na jednu poukážku je 2,48 €.

Na stravný lístok môžu prispieť aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stra-vovanie zo sociálneho fondu nie je limitovaná.

Júlia Pšenková

44

Cestovné náhrady

Zhrnutie:S účinnosťou od 1. 12. 2016 nado-budlo účinnosť opatrenie Minister-stva práce, sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky o sumáchstravného.Uvedené opatrenie má v praxi dva do-sahy. Prvotne sa dotýka súm stravné-ho pri tuzemských pracovných ces-tách. Zároveň však určuje aj výškustravovania zabezpečeného zamest-návateľom.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca natrojdňovú pracovnú cestu.Začiatok pracovnej cesty:

6. 2. 2016 o 7.00 hod., BratislavaUkončenie pracovnej cesty:

8. 2. 2016 o 18.35 hod., BratislavaZamestnanec mal v hoteli poskytnuté ra-ňajky 7. 2. a 8. 2. 2015.Stravné:6. 2. 2016 – 6,70 € stravné, pretože jev rozpätí od 12 – 18 hod.7. 2. 2016 – 7,73 € stravné, pretože mácelodenné stravné krátené o 25 % za po-skytnuté raňajky (t. j. 25 % z 10,30 € je2,57 €), t. j. 10,30 – 2,57 = 7,73 € – roz-pätie 18 – 24 hod.8. 2. 2016 – 7,73 € stravné, pretože mácelodenné stravné krátené o 25 % za po-skytnuté raňajky (t. j. 25 % z 10,30 € je2,57 €), t. j. 10,30 – 2,57 = 7,73 € – roz-pätie 18 – 24 hod.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ kúpi zamestnancom strav-né lístky v hodnote 3,38 €. Zamestnávateľmusí prispieť na jeden lístok 55 % z jehohodnoty, teda 1,86 €. Zamestnanec budemať zrážku 1,52 €.

Príklad č. 4:

Zamestnávateľ kúpi zamestnancom strav-né lístky v hodnote 4,20 €. Zamestnávateľmusí prispieť na jeden lístok 55 % z jehohodnoty, teda 2,31 €. Zamestnanec budemať zrážku 1,89 €.Zamestnávateľ sa rozhodne prispievať ma-ximálnou možnou sumou, ktorú môže maťdaňovo uznanú. Vtedy bude príspevok za-mestnávateľa vo výške 2,48 €. Zrážka za-mestnanca bude 1,72 €.

Príklad č. 5:

Zamestnávateľ vo vlastnom stravovacomzariadení poskytuje zamestnancom jedlo.Na jedno teplé jedlo prispieva 2,48 €. Kal-kulácia na jedno jedlo je 3,00 €. Zamest-nanci majú zrážku 0,52 €.

Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spoluprácipri vysielaní zamestnancov od 18. 6. 2016 rozoberá zmeny v zákone

v uvedenom zákone.

Predpoklady výkonu práce vo verejnomzáujmeTento článok sa bližšie venuje jednotlivým predpokladom výkonu práce vo verej-nom záujme. Má za cieľ pomôcť pri aplikácii zákona č. 552/2003 Z. z. v každo-dennej praxi. Verím, že k tomu dopomôže nielen interpretácia ustanovenia § 3predmetného zákona, ale aj viaceré príklady z praxe či rozhodnutia súdov, naktoré článok odkazuje.

K jednotlivým predpokladom výkonu práce vo verejnom záujme

a) Spôsobilosť na právne úkonySpôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať vlastnýmiprávnymi úkonmi práva a povinnosti a spravidla sa nadobúda dovŕšením plnole-tosti, teda dosiahnutím 18 roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnole-tosť nadobúda len uzavretím manželstva. Splnenie tohto predpokladu sa v praxi,a to pri prijímaní do pracovného pomeru vo verejnej službe, preukazuje spravidlačestným vyhlásením uchádzača o zamestnanie.

b) BezúhonnosťZákon č. 552/2003 Z. z. nedefinuje pojem bezúhonnosť. Avšak ustanovuje,koho za bezúhonného považovať nemožno. Za bezúhonného nepovažuje toho,kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ust. § 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. sa bezúhonnosť preukazujevýpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace.

Z uvedeného vyplýva povinnosť zamestnávateľa pred prijatím uchádzača o za-mestnanie do pracovného pomeru zistiť, či táto osoba spĺňa podmienku bezú-honnosti, aby mohla byť prijatá do pracovného pomeru.

Výpis z registra trestov sa zakladá aj do personálneho spisu zamestnanca.(Príklad č. 1)

c) Kvalifikačný predpoklad a osobitný kvalifikačný predpokladUchádzač o zamestnanie vo verejnej službe musí spĺňať aj kvalifikačný predpo-klad, a ak to vyžaduje osobitný predpis, aj osobitný kvalifikačný predpoklad. Kva-lifikačným predpokladom sa v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o od-meňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujmea o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 553/2003 Z. z.“) rozumie:� primárne vzdelanie alebo nižšie stredné vzdelanie,� nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie,� úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,� vyššie odborné vzdelanie,� vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,� vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,� vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

Kvalifikačné predpoklady sú ustanovené v charakteristikách platových tried,ktoré tvoria prílohu k zákonu č. 553/2003 Z. z., pričom:� príloha č. 1 zákona obsahuje charakteristiky platových tried pre pracovné

činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme,� príloha č. 2 obsahuje charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti

remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri vý-kone práce vo verejnom záujme.

Kvalifikačný predpoklad môže byť ustanovený aj osobitným predpisom.

45

Verejná správa

1/2017

Anotácia:Fyzická osoba, ktorá sa uchádza o za-mestnanie v tzv. verejnej službe, musíspĺňať predpoklady výkonu práce voverejnom záujme, ktoré sú upravenév ustanovení § 3 zákona č. 552/2003Z. z. o výkone práce vo verejnom záuj-me v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 552/2003 Z. z.“).Predmetné ustanovenie sa však netý-ka tých uchádzačov o zamestnanie,ktorí sa uchádzajú o voľné pracovnémiesto, na ktorom sa vykonávajú pra-covné činnosti remeselné, manuálnealebo manipulačné s prevahou fyzickejpráce. Výnimku predstavujú aj situá-cie, ak osobitné predpisy ustanovujúdaný predpoklad, napr. kvalifikačnýpredpoklad hlavného kontrolóra obceustanovuje osobitný predpis.

NEPREHLIADNITE

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnan-cov pri výkone práce vo verejnom záujmesa vzťahuje aj Zákonník práce, ak zákonč. 552/2003 Z. z. alebo iný predpis neus-tanovia inak. Ustanovenie § 41 Zákonní-ka práce stanovuje okruh informácií, kto-ré zamestnávateľ nemôže od uchádzačao zamestnanie vyžadovať. Predmetné in-formácie tak nemôžu byť predpokladomna výkon určitej práce. Uvedené platí ajpre zamestnávateľov pri výkone prácevo verejnom záujme, čiže v tzv. verejnejslužbe. Takýto zamestnávateľ nemôžev zmysle § 41 Zákonníka práce od uchá-dzača o zamestnanie vyžadovať informá-cie napr. o tehotenstve alebo rodinnýchpomeroch a pod.

POZNÁMKA

Zamestnancom u zamestnávateľa, kto-rý pôsobí v tzv. verejnej službe, sa podľazákona č. 552/2003 Z. z. môže stať fy-zická osoba, ktorá spĺňa nasledovnépredpoklady ustanovené v § 3:a) má spôsobilosť na právne úkony v pl-

nom rozsahu,b) je bezúhonná,c) spĺňa kvalifikačné predpoklady a oso-

bitné kvalifikačné predpoklady, ak tovyžaduje osobitný predpis,

d) má zdravotnú spôsobilosť na prácu,ktorú má vykonávať, ak to vyžadujeosobitný predpis,

e) bola zvolená alebo vymenovaná, akzákon č. 552/2003 Z. z. alebo oso-bitný predpis voľbu alebo vymenova-nie ustanovuje ako predpoklad vyko-návania práce vo verejnom záujme,

Napr. podľa § 18a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) je kvalifikačným pred-pokladom na funkciu hlavného kontrolóra ukončené minimálne úplné strednévzdelanie.

Najvyšší súd SR riešil prípad (rozsudok z 8. februára 2011 pod sp. zn. 3 Sžo153/2010), v ktorom mesto Trebišov stanovilo na funkciu kontrolóra mestainé kvalifikačné predpoklady než tie, ktoré sú ustanovené v § 18a zákonač. 369/1990 Zb. Mesto Trebišov požadovalo, aby uchádzač o funkciu hlavnéhokontrolóra mesta mal ukončené vysokoškolské štúdium prvého stupňa v odboreprávo alebo ekonómia.

Najvyšší súd SR sa pri rozhodovaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Koši-ciach, podľa ktorého kvalifikačným predpokladom na funkciu kontrolóra je v sú-lade s § 18a zákona č. 369/1990 Zb. ukončené minimálne úplné stredné vzde-lanie, pričom žiadne ďalšie kvalifikačné či iné predpoklady na výkon uvedenejfunkcie zákon nestanovuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vyjadril názor, že ak by sa boli voľbyzúčastnili aj vyradení uchádzači, ktorí podmienku (predpísané vzdelanie), ktorouje ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie, pričom zákon neuvádza akéhosmeru, splnili, pri výbere uchádzača možno akceptovať najvhodnejšieho uchá-dzača, ktorý podľa predstavy obecného/mestského zastupiteľstva má najlepšiepredpoklady vrátane toho, že bude uprednostnený napríklad uchádzač s vyso-koškolským vzdelaním, ktoré najbližšie inklinuje k funkcii kontrolóra (právo, eko-nomika či iné).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasil s námietkou mesta Trebišov týka-júcou sa výkladu tzv. minimálneho zákonného kvalifikačného predpokladu. Po-dľa názoru Najvyššieho súdu SR, ak zákon takto stanovil kvalifikačný predpo-klad, znamená to, že každý, kto ho spĺňa, sa môže o funkciu uchádzať. Otázkavýberu vhodného kandidáta je už vecou úvahy.

Okrem spomínaného rozhodnutia existuje aj ďalšie rozhodnutie Najvyššiehosúdu SR v súvislosti s požiadavkou kvalifikačného predpokladu na výkon funkciekontrolóra obce. Ide o rozsudok z 31. augusta 2010 vydaného pod sp. zn. 5 Sžo91/2010. Tento rozsudok je však v absolútnom protiklade k rozsudku pod sp.zn. 3 Sžo 153/2010.

V rozsudku pod sp. zn. 5 Sžo 91/2010 Najvyšší súd SR riešil prípad v meste VeľkéKapušany, ktoré taktiež stanovilo na funkciu kontrolóra mesta iné kvalifikačné pred-poklady než tie, ktoré sú ustanovené v § 18a zákona č. 369/1990 Zb. Mesto VeľkéKapušany požadovalo, aby uchádzač o funkciu hlavného kontrolóra mesta malukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa – ekonomického alebo právneho za-merania, aby mal minimálne päťročnú prax v právnej alebo ekonomickej oblasti.

Na nezákonnosť uznesenia, ktorým mesto Veľké Kapušany vyhlásilo voľby kon-trolóra obce, upozornila Okresná prokuratúra v Michalovciach. Krajský súd v Koši-ciach sa nestotožnil s právnym názorom Okresnej prokuratúry v Michalovciach,podľa ktorej mesto Veľké Kapušany obmedzilo prístup k volenej funkcii kontroló-ra obce tým uchádzačom, ktorí v súlade s § 18a zákona č. 369/1990 Zb. maliukončené minimálne úplné stredné vzdelanie, ale ktorých možnosť uchádzania sao túto funkciu bola obmedzená práve uznesením mesta, ktorým boli voľby vyhlá-sené. Podľa Okresnej prokuratúry v Michalovciach malo mesto Veľké Kapušanytýmto konaním navyše odobrať možnosť uchádzať sa o obsadzovanú funkciu záu-jemcom s vysokoškolským vzdelaním iného než ekonomického alebo právnické-ho smeru, napr. uchádzačom so vzdelaním v technických smeroch.

Najvyšší súd SR sa v prípade pod sp. zn. 5 Sžo 91/2010 pri posudzovaní kvalifi-kačného kritéria na funkciu hlavného kontrolóra uvedeného v § 18a ods. 1 záko-na č. 369/1990 Zb. stotožnil s výkladom tohto ustanovenia obsiahnutého v roz-hodnutí Krajského súdu v Košiciach a jeho odôvodnením, t. j. že zákon v tomtoustanovení vymedzuje dolnú hranicu požadovaného vzdelania.

Možno konštatovať, že vzhľadom na protichodnosť spomínaných rozsudkovNajvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval v podstate o tej istej otázke, a to o otázkemožnosti stanovenia prísnejších požiadaviek na uchádzačov o funkciu hlavnéhokontrolóra obce obecným zastupiteľstvom, k vyriešeniu spornej otázky nedošlo.

46

Verejná správa

Príklad č. 1:

Fyzická osoba bola právoplatným odsu-dzujúcim rozsudkom odsúdená za trestnýčin usmrtenia, čo preukazuje výpis z regis-tra trestov. Je možné ju považovať na účelyzákona č. 552/2003 Z. z. za bezúhonnú?Usmrtenie je podľa Trestného zákonač. 300/2005 Z. z. v znení neskorších pred-pisov nedbanlivostným trestným činom.Keďže zákon č. 552/2003 Z. z. ustanovuje,že bezúhonným nie je ten, kto spáchal úmy-selný trestný čin, je takáto osoba považova-ná za bezúhonnú.

f) je oprávnená na oboznamovanie sas utajovanými skutočnosťami podľaosobitného predpisu, ak sa takétooprávnenie na dohodnutú prácuvyžaduje,

g) má poverenie podľa vnútorných pred-pisov príslušnej cirkvi alebo nábo-ženskej spoločnosti, ak vyučuje nábo-ženstvo.

NEPREHLIADNITE

Najvyšší súd v rozhodnutí uvádza, že:„Z § 18a zákona č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení je tiež zrejmé, že kva-lifikačné a ďalšie predpoklady stanove-né v uznesení mestského zastupiteľstvamesta Trebišov boli nad rámec zákon-ných podmienok, a preto uvedené kritériámožno považovať za nezákonné, pretožebolo týmto spôsobom znemožnené nie-ktorým uchádzačom o funkciu kontrolóramesta zúčastniť sa aktu voľby, aj keď spl-nili zákonom stanovené podmienky.“

NEPREHLIADNITE

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR „sta-novenie kritéria vysokoškolské vzdelaniedruhého stupňa ekonomického aleboprávnického zamerania v uznesení od-porcu o vyhlásení voľby hlavného kon-trolóra nie je v rozpore so zákonom a sozreteľom na ustanovenie § 8 ods. 1 anti-diskriminačného zákona nie je možné hopovažovať za antidiskriminačné, preto-že vzhľadom na vyššie uvedený budúcivýkon práce hlavného kontrolóra bola po-žiadavka odporcu vysokoškolského vzde-lania právnického či ekonomického smeruprimeraná a jej cieľ legitímny. Za diskri-mináciu by bolo možné označiť prípad,ak by navrhovateľka žiadala doložiť poža-dovaný stupeň vzdelania diplomom lenz jednej určitej vysokej školy.“

Marcela Macová sa vo videoškolení Ochrana osobných údajov a kamerové systémyod 1. 9. 2016 venuje IS Monitorovanie priestorov prístupných verejnosti, Monitorovanie

zamestnancov na pracovisku a Monitorovanie priestorov neprístupných verejnosti.

Osobitným kvalifikačným predpokladom sa v súlade s § 2 ods. 5 zákonač. 553/2003 Z. z. rozumie absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializač-ných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevy-hnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť.

Pri strate osobitného kvalifikačného predpokladu ide spravidla o situácie, keď sazamestnanec nepodrobí napr. povinnému preskúšaniu, ktoré je podľa právnychpredpisov podmienkou na predĺženie príslušného oprávnenia na výkon určitejčinnosti, alebo dôjde k odobratiu tohto oprávnenia.

Ak zamestnanec pri prijatí do pracovného pomeru nespĺňa osobitný kvalifikačnýpredpoklad ustanovený osobitným predpisom, je povinný splniť ho v čase usta-novenom v tomto osobitnom predpise. Ak v tomto osobitnom predpise nie jeustanovený čas na splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu, určí ho za-mestnávateľ. Po márnom uplynutí času na dodatočné splnenie osobitného kva-lifikačného predpokladu nemožno jeho nesplnenie odpustiť.

Ak by nastal spomínaný prípad, zamestnanec by na „udržanie“ svojho pracovné-ho miesta musel dodatočne v lehote ustanovenej zákonom (novelou) požadova-ný predpoklad splniť. Nesplnenie požadovaného predpokladu v lehote požado-vanej zákonom sa považuje za nesplnenie predpokladu na výkon práce voverejnom záujme, čo môže v súlade s § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce viesťk výpovedi, ktorú dá zamestnávateľ zamestnancovi.

d) Zdravotná spôsobilosťAk osobitný predpis ustanovuje, že pri práci, ktorú bude zamestnanec vykoná-vať, treba na vykonávanú prácu aj zdravotnú spôsobilosť, zamestnanec musíspĺňať aj tento predpoklad.

Takým osobitným predpisom, ktorý od zamestnanca vyžaduje ako predpokladna výkon práce zdravotnú spôsobilosť, je zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogic-kých zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“).Zdravotnú spôsobilosť tento zákon definuje ako telesnú spôsobilosť a duševnúspôsobilosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ktoráje potrebná na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti.

e) Voľba, vymenovanieZákonník práce v § 42 ods. 2 ustanovuje inštitút voľby a vymenovania ako predpo-kladu na výkon práce, ak ju ustanovuje osobitný predpis. Pretože sa pracovný po-mer zakladá len pracovnou zmluvou, treba túto zmluvu po voľbe alebo vymenovaníuzatvoriť. Vymenovanie alebo voľba do určitej funkcie nepostačuje pre samotnývznik pracovného pomeru, ale je potrebné aj uzatvorenie pracovnej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z. z. je vymenovanie predpokladom výko-nu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom.

Ak zamestnávateľ zamestnanca z funkcie odvolá, dôjde k naplneniu výpovedné-ho dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce a zamestnávateľmôže dať zamestnancovi výpoveď.

Voľba alebo vymenovanie sú ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujmeustanovené napríklad aj v zákone č. 369/1990 Zb. Podľa § 11 ods. 4 písm. j) cit.zákona obecné zastupiteľstvo volí a odvoláva hlavného kontrolóra obce. V súla-de s § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo na ná-vrh starostu vymenúva a odvoláva vedúcich (riaditeľov) rozpočtových a príspev-kových organizácií obce.

Vymenovanie upravuje napr. zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v zneníneskorších predpisov v § 2 ods. 3, podľa ktorého náčelníka obecnej polície nanávrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.

Voľbu a vymenovanie ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme upra-vuje aj zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákonč. 302/2001 Z. z.) v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákonazastupiteľstvo samosprávneho kraja volí a odvoláva hlavného kontrolóra, vyme-núva a odvoláva vedúcich, riaditeľov právnických osôb samosprávneho kraja.

47

Verejná správa

1/2017

Príklad č. 2:

Situácia nesplnenia osobitného kvalifikač-ného predpokladu by napríklad mohla na-stať vtedy, ak:– prípadná novela k zákonu č. 552/2003

Z. z. ustanoví, že predpokladom výkonupráce vo verejnom záujme je aj ovlá-danie štátneho jazyka, ktoré je potrebnépreukázať dokladom o vykonaní skúškyzo štátneho jazyka,

– táto novela ustanoví aj to, že zamestna-nec, ktorý nesplnil vyššie uvedený kvali-fikačný predpoklad, si ho musí doplniťv nejakej lehote

– alebo by daný zamestnanec získal vzde-lanie v českom jazyku – napr. v Českejrepublike, keďže získal stredoškolské ajvysokoškolské vzdelanie v čase, keďSlovenská republika a Česká republikaboli jedným štátom.

Príklad č. 3:

Osobitným predpisom, podľa ktorého tre-ba osobitný kvalifikačný predpoklad, je zá-kon č. 564/1991 Zb. o obecnej políciiv znení neskorších predpisov. Podľa § 25ods. 1 tohto zákona môže príslušník obec-nej polície plniť úlohy obecnej polície ibavtedy, ak má úplné stredné vzdelanie ale-bo úplné stredné odborné vzdelanie a zís-kal odbornú spôsobilosť príslušníka obec-nej polície.Odbornú spôsobilosť získa príslušníkobecnej polície:– absolvovaním odbornej prípravy prí-

slušníkov obecnej polície a úspešnýmvykonaním skúšky odbornej spôsobi-losti pred odbornou komisiou Policaj-ného zboru (§ 25 ods. 2 zákonač. 564/1991 Zb.).

Odbornú spôsobilosť spĺňa aj príslušníkobecnej polície, ktorý získal vzdelanie v štu-dijnom odbore bezpečnostná služba nastrednej škole alebo na vysokej škole (§ 25ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb.).Splnenie tohto predpokladu sa preukazu-je osvedčením o odbornej spôsobilosti prí-slušníka obecnej polície, ktoré vydá Minis-terstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 25ods. 5 zákona č. 564/1991 Zb.). Osved-čenie je verejnou listinou.

POZNÁMKA

Splnenie tohto predpokladu preukazujepedagogický zamestnanec alebo odbornýzamestnanec v súlade s § 10 ods. 2 záko-na č. 317/2009 Z. z. lekárskym potvrde-ním o telesnej spôsobilosti a o duševnejspôsobilosti pred nástupom do zamest-nania.Zákon č. 317/2009 Z. z. ustanovujepre zamestnávateľa možnosť v prípade

f) Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťamiAk sa zamestnanec pri práci bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami,musí spĺňať predpoklady oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami, kto-ré ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochraneutajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov. Tieto predpoklady ustanovuje v § 10 ods. 1, a to pre stupneutajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené.

Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniká podpísa-ním záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými sku-točnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti.

g) Poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebonáboženskej spoločnosti

Ak bude zamestnanec vyučovať náboženstvo, musí mať poverenie podľa vnú-torných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zákonč. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnan-coch ďalej odkazuje na nasledovné predpisy:

a) zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvía náboženských spoločností v znení neskorších predpisov,

b) Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výcho-ve a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej re-publiky č. 394/2004 Z. z o uzavretí zmluvy medzi Slovenskou republikoua Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní),

c) Dohodu č. 395/2004 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cir-kvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Skončenie pracovného pomeru z dôvodu straty predpokladuna výkon prácePodľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnan-covi výpoveď z dôvodu, že tento nespĺňa predpoklady ustanovené osobitnýmipredpismi na výkon dohodnutej práce. Nemusí ísť len o situácie, keď zamestna-nec stratí predpoklady na výkon dohodnutej práce po nástupe do zamestnania,ale môže ísť aj o prípady, keď ubezpečil zamestnávateľa, že určité predpokladyspĺňa a po nástupe do zamestnania vyjde najavo, že informácia, ktorú zamestná-vateľovi poskytol, nebola pravdivá.

Hoci zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanove-né osobitnými predpismi, počas trvania pracovného pomeru sa situácia môžezmeniť. V prípade, ak zamestnanec prestane spĺňať predpoklady ustanovenéosobitnými predpismi (napr. prestane byť bezúhonný), zamestnávateľ je povin-ný ponúknuť mu inú vhodnú prácu (vzhľadom na stratu daného predpokladu)skôr, než mu dá výpoveď (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce).

K tomuto názoru sa prikláňa aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa2. februára 2012 vydaný v konaní pod sp. zn. 9 Co/190/2011, podľa ktorého jezamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, tedaaj také miesto, ktoré je možno vnímať z hľadiska doterajšieho zaradenia pre za-mestnanca ako menej výhodné alebo menej priaznivé, ktoré je však v čase daniavýpovede k dispozícii.

ZáverNa to, aby zamestnávateľ pôsobiaci vo verejnej službe obsadil voľnú pracovnúpozíciu vybraným uchádzačom, musí tento uchádzač spĺňať určité podmienky(predpoklady). Predpoklady na výkon takejto pracovnej pozície definuje zamest-návateľ, ktorý voľné miesto obsadzuje, ale stanovenie týchto predpokladovmusí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

JUDr. Tatiana Mičudová

48

Verejná správa

dôvodného podozrenia, že došlo k zme-ne zdravotnej spôsobilosti pedagogické-ho zamestnanca alebo odborného za-mestnanca, vyzvať tohto zamestnanca,aby v lehote do 90 dní preukázal svojuzdravotnú spôsobilosť. Ak vyzvaný za-mestnanec nepreukáže zdravotnú spôso-bilosť, zamestnávateľ postupuje rovnakoako pri strate zdravotnej spôsobilosti. Ná-klady, ktoré sú priamo spojené s preuka-zovaním zdravotnej spôsobilosti, uhrádzazamestnávateľ.

POZNÁMKA

Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnan-ca inú vhodnú prácu ani na kratší pracov-ný čas v mieste výkonu práce, je povinnýponúknuť mu akékoľvek iné miesto, kto-ré má voľné v dobe dania výpovede, naktoré má zamestnanec potrebné pred-poklady. Uvedené vyplýva z judikatúryslovenského súdnictva, napr. z judikátuR 15/1978, podľa ktorého možno zavhodnú prácu považovať aj takú prácu,pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvali-fikácia zamestnanca.

POZNÁMKA

Ak zamestnanec ponuku inej vhodnejpráce alebo inej práce odmietol, zamest-návateľ je oprávnený dať mu výpoveďz dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d)bod 1 Zákonníka práce.

OTESTUJTE SA:

1. Akým spôsobom preukazuje uchá-dzač o zamestnanie zamestnáva-teľovi, že má spôsobilosť na práv-ne úkony v plnom rozsahu?a) výpisom z registra trestovb) osvedčenímc) čestným vyhlásením uchádzača

o zamestnanie2. Kto sa považuje za bezúhonného

podľa zákona č. 552/2003 Z. z.?a) aj ten, kto bol právoplatne odsú-

dený za nedbanlivostný trestnýčin

b) ten, kto bol právoplatne odsúde-ný za úmyselný trestný čin

3. Môže zamestnávateľ skončiť pra-covný pomer so zamestnancom,ktorý nespĺňa predpoklady ustano-vené predpisom?a) nie, nemôžeb) áno, môže, ale len ak nemá pre

zamestnanca inú vhodnú prácu

Správneodpovede:1c);2a);3b)

Vo videoškolení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnostiza rok 2016 lektorka Júlia Pšenková na množstve praktických príkladoch rozoberá

problematiku RZP za rok 2016.

Termín zákonnej

povinnosti

Charakteristika

zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon

v platnom znení

najneskôr v lehote


Prihlási� odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na nemocenské poistenie,

dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol urèenú sumu.


Zamestnávate¾


poistení

deò nasledujúci

po zániku poistenia

Odhlási� zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp.

zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois�ovne.


Zamestnávate¾


poistení

Odhlási� zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garanèné

poistenie v poboèke Sociálnej pois�ovne.


Zamestnávate¾


poistení

Odhlási� odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej

pois�ovne.


Zamestnávate¾


poistení

najneskôr v lehote


Odhlási� zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem nepresiahol 200 €,

ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov.


Zamestnávate¾

§ 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení

do 8 dní Oznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne platobnú neschopnos� zamestnávate¾a.

Zamestnávate¾, predbe�ný správca konkurznej podstaty, resp.

správca konkurznej podstaty


do 10 pracovných dníOznámi� poboèke Sociálnej pois�ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia.

Súèasne predlo�i� aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

Zamestnávate¾, predbe�ný správca konkurznej podstaty, resp.

správca konkurznej podstaty


do 10. 2. 2017Vystavi� a doruèi� zamestnancovi potvrdenie o zdanite¾ných príjmoch FO zo závislej èinnosti, ktorý �iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2016

iného zamestnávate¾a, ak zamestnanec po�iada o vystavenie dokladu najneskôrdo 5. februára 2017.

Zamestnávate¾

§ 39 ods. 5 písm. b) zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmovza január 2017

s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie v zmysle § 15 ods. 5 zákona.

Výkaz zamestnávate¾a zasla� do zdravotnej pois�ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov.

Zamestnávate¾


do 30 dníOdo dòa doruèenia chybového protokolu zaslaného zdravotnou pois�ovòou odosla� opravené nesprávne vykázané údaje v mesaènom výkaze alebo

v oznámení zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a poistného.

Zamestnávate¾

§ 24 písm. n) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného

fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona z príjmov

za január 2017.

V lehote splatnosti predlo�i� poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zamestnávate¾ je povinný odosiela� mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky.

Zamestnávate¾


Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac

január 2017.

Zamestnávate¾

§ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007

Z. z.

do 5 dní po výplatnom

termíne

Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca).

Zamestnávate¾

§ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007

Z. z.

Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za január 2017.Zamestnávate¾

§ 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15. 2. 2017

Odvod dane z príjmov vyberanej zrá�kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daòovníkav januári 2017.

Oznámenie o zrazení a odvedení dane správcovi dane.

Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba

§ 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2017 v prípade daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani

sa tu obvykle nezdr�ujú.

Oznámenie o zrazení a odvedení dane správcovi dane.

Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba


do 28. 2. 2017

Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2017 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti

pri pou�ití sadzby dane platnej v roku 2017 pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov.

Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos� bola

vyššia ako 16 600 €


Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2017 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti

zo základu dane zní�eného o nezdanite¾né èasti pod¾a § 11 platné v roku 2017 a pri pou�ití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov.

Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos� bola

vyššia ako 16 600 €


do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho

po podaní daòového

priznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú ni�šie ako preddavky

vyplývajúce z podaného daòového priznania.

Právnické osoby

§ 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 28. 2. 2017

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2017, ak nie je pevne stanovený termín

výplat a boli vyplatené do 28. februára 2017 s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie

v zmysle § 15 ods. 5 zákona.

Výkaz zamestnávate¾a zasla� do zdravotnej pois�ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov.

Zamestnávate¾


Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného

fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov pod¾a § 142 ods. 7 zákona

za január 2017, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. februára 2017.

Zamestnávate¾


Predlo�enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuse

za január 2017.

Zamestnávate¾


do konca nasledujúceho

kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca:

– v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie,

– v ktorom sa zaèala vykonáva� iná samostatná zárobková èinnos� alebo

– v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos�

po�iada� správcu dane o registráciu.

Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba

§ 49a ods. 1 a 2 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos� zrá�a� daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera�, po�iada� správcu dane

o registráciu ako platite¾ dane.

Registraèná a oznamovacia povinnos� pod¾a tohto ustanovenia sa nevz�ahuje na platite¾a dane uvedeného v § 43 ods. 17.

Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba

§ 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca,

v ktorom vznikla povinnos� zrá�a� daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera�, oznámi� miestne príslušnému správcovi dane zmeny

v registrácii – skutoènos�, �e registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane.

Registrovaná fyzická a právnická osoba


Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, po�iada� správcu dane o registráciu.Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba


Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi� miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne.Registrovaná fyzická a právnická osoba


Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi� správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti.Registrovaná fyzická a právnická osoba


Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi� správcovi dane zrušenie registrácie.

Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti� správcovi dane osvedèenie o registrácii.

Registrovaná fyzická a právnická osoba


do 15 dní Oznámi� �ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie.

Podnikate¾ – fyzická aj právnická osoba

§ 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o �ivnostenskom podnikaní

práca, mzdy a odmeňovanie 1/2017 · mesačník s bezkonkurenčným počtom aktualít a tipov z...

Documents