pretiahnutý čas

PRESS

Keď hľadáte lásku, môže to vyzerať, že milovať nedokážetePRESS

ALI

CA

HÝR

AVÁ

„Keď sa mi do rúk dostala nová evitovka, potešilasom sa, pretože sa mi to vždy spája s príjemnýmfunky&fresh čítaním, pri ktorom zahodím všetkoza hlavu a dám sa unášať osudom iných. Ani tento-raz to nebolo inak a knihu som zhltla na jedno pose-denie. Musím priznať, že som sa pripravila na veľkévýbuchy smiechu, ktoré však rýchlo vystriedalo vy-triezvenie. Hlavná hrdinka toho zažije naozaj veľaza svoj krátky život, ktorý rozhodne nie je prechádz -ka ružovou záhradou. No nevzdáva sa a ja som rada,že som to mohla zažiť s ňou ☺.“

Kristína Svarinská, herečka

„Tento príbeh sa mi zo začiatku zdal ako rozto-pašná, vtipná, nevinná a veľmi otvorená spoveďmladej baby, ktorá ma navyše dostala svojou schop-nosťou baviť sa aj na nepríjemných životných zá-žitkoch. S vtipom a so šarmom vás prevedie svojímživotom a odkryje cestu hľadania toho najpodstat-nejšieho – lásky. V náručí mužov, v budovaní karié-ry, v osídlach života, vo svojom vnútri. Z mla déhodievčaťa sa stane silná žena a vás celkom iste pre-kvapí, ako sa skončí jej honba za šťastím a za lás-kou.“

Viktória Darsane,autorka knihy Recept na Araba

Alica Hýravá Narodila sa v Martine a odvtedy sa posúva

len smerom na západ. Chvíľu sa zdržala v Žiline,a keď zistila, že je jej Slovensko malé, skúsila

šťastie v Oxforde, kde študovala angličtinu. Dnes žije a pracuje v Dubline a zdá sa,

že v Írsku zakotví na dlhšie obdobie. Má rada ľudí, ktorí sa v autobuse či v krčme

hlučne nesťažujú na politiku, výplatu,zdravotníctvo, ženu či svokru.

Radšej si užíva priateľov plných optimizmua hlavne rešpekt Írov k iným kultúram

a národnostiam.

Baby ho označili za takzvaného pasívneho zvá-dzača. Nechá sa zviesť, ale v podstate sa hrá na ne-dosiahnuteľného. Sexuje len tajne, aby si zachovalimidž nadsamca, ktorý vlastne sex nepotrebuje.Alebo ho vzrušujú len baby z bordelov a o normálneženy záujem nemá. Všelijaké teórie sa rozvíjali. Ažnakoniec som mala tú možnosť zistiť, ako to je na-ozaj.

Jeden deň som pracovala dlho do noci a Maxatiež sedel u seba. Naše kancelárie boli prepojené,takže som mala celkom slušný prehľad o tom, čo satam deje.

Zrazu som z tej jeho počula nejaký spev. Niečozvláštne ma tam začalo ťahať, jednoducho som tomusela ísť preskúmať. Vošla som dnu, kanceláriabola prázdna. Maxa mal totiž vo svojom kancli spr -chu, oddelenú mliečnymi sklami, za ktorými sommohla vidieť jeho nahú siluetu.

Vedel, že vojdem, aj to, že už som tam, hoci podľasiluety sa dalo tušiť, že mi je obrátený chrbtom.

„Nepodáte mi uterák, Alic?“ spýtal sa tým svo-jím zamatovým hlasom. Uterák bol prehodený cezkres lo a on si ho do tej sprchy nezobral naschvál.

Podala som mu ho, celý mokrý sa na mňa prisala ja som ho hltala, aj keď som vôbec nechcela. Môjja zyk pracoval tak rýchlo a tak vášnivo ako nikdy.Celé oblečenie som mala mokré, no vydržalo namne len chvíľu.

Padli sme rovno na jeho drahú bielu koženú se-dačku a on ma veľmi ležérne a pomerne sebecky po-miloval. Celý čas mi to pripadalo, akože mi robí lás -kavosť. Bože môj, toto je narcis.

Po sexe sa obliekol a poprial mi pekný večer.

ALICA HÝRAVÁ

Uletenástory pre všetkymladé slovenské

singles

alica_obalka:Layout 1 3. 5. 2012 11:04

Copyright © Alica Hýravá 2012ISBN 978-80-89452-46-0

alica_vnutro:Sestava 1 3. 5. 2012 9:56

Kapitola 10

Keď som začala s taxikárskou kariérou, ľudia si kumne sadali s očividnou nedôverou. Pretierali si oči, čisa im náhodou nesníva. Poniektorí si hrozne nená-padne uťahovali bezpečnostný pás a kŕčovito zvieralidržadlá na dverách. Raz mi do auta nastúpil jedenpán, pozdravil, zbadal, že som baba, pekne sa poďako-val a už aj vystúpil. Ani som nestihla naštartovať. Že-ne za volantom sa, skrátka, nedá veriť. Ale ja som mi-lovala šoférovanie a rýchle spoznávanie nových ľudí.Prišli a odišli z môjho života ako prízraky.

Pri niektorých som ľutovala, že ich nemôžemviezť dlhšie a že vystúpili práve vtedy, keď bol náš roz-hovor akurát v najlepšom.

Jedného dňa mi na taxikárskom stanovišti nastú-pil do auta mladík, ktorý vyzeral kadejako, len nieslušne.

103

P r e t i a h n u tý ča s

alica_vnutro:Sestava 1 3. 5. 2012 9:56 Page 103

„Odveziete ma do Brezna?“„To je dosť ďaleko...“„No a?“Mykla som plecom.„Tak sadajte.“Mala som trochu obavy, ale vzala som to. Bolo to

lepšie, ako čakať na malé ryby na stanovišti a smažiťsa ako v pekle, pretože mi na auto pražilo slnko. Bololeto a ja som mala na sebe sukňu a sandále.

Po troch minútach cesty chlapík konštatoval:„Máš pekné nohy.“Trochu mi začalo lepiť, pretože aj keď bol chlapík

pomerne chatrnej telesnej konštitúcie, keby chcel,tak ma bez problémov chytí pod krk a prinajmenšomznásilní. Bolo mi dosť nepríjemné, že mi uprene zízana nohy, ale radšej som zdvorilo poďakovala.

„Vieš, odkiaľ idem?“„Nie.“„Ani ťa to netrápi?“„Pokiaľ to neviem, tak ani nie,“ snažila som sa

z toho vykrútiť a podvedome som si potiahla sukňunižšie na kolená.

„Dnes ma po troch rokoch pustili z basy.“„Nehovor.“Moje obavy sa stupňovali a trochu sa mi zahmlilo

pred očami. Snažila som sa sústrediť na cestu a kŕčo -vito som zvierala volant.

104

A l i c a H ý r a v á


„Fakt. Idem z basy. To vieš, ja som taký neposlušnýchlapec.“

Periférne som zaregistrovala, ako si z tašky vytia-hol a začal vybaľovať malý poskladaný kúsok alobalu.

Tak toto je čoraz lepšie, moja zlatá. Lebo toto sipotrebovala. Voziť úchylákov a feťákov. Čo som si, pre-boha, myslela? Že všetko pôjde hladko a bez problé-mov? Ako by aj mohlo. Nevidela som, čo vedľa mňa ro-bí, snažila som sa sústrediť na cestu, ale nedalo mi, abysom aspoň jedným okom sem-tam nemrkla na sedad-lo spolujazdca. V alobale bol, ako inak, biely prášok.

„Čo robíš? To mi tu teraz ideš drogovať?!“ vybaflasom naňho.

„Pokoj, cica. Tri roky som to nemal. Zohnal som sito, hneď ako som vyšiel z basy,“ povedal a šnupol si.

„Doriti! Si normálny?!“ kričala som na neho a hľa -dala som miesto, kde by som mohla zastaviť. Išla somvšak cez ťažko prejazdný úsek, nedalo sa tam zastaviťna krajnici.

„Čo sa bojíš! Keď mi prepne, tak ťa maximálne zná -silním, vyhodím v lese, ukradnem ti auto a niekamho napálim.“

Tep sa mi šialene zrýchlil. Oči spozorneli a na tvá-ri sa mi rozhostil kŕč. Zo strachu, z hnevu a zo zúfal-stva. Strach sa pri každom kilometri stupňoval.

Môj vydarený pasažier feťák moju neistotu, samo-zrejme, zaregistroval a začal sa na mne zabávať.

105



„Čo je, micka? Bojíš sa ma?“Už mu to asi začalo účinkovať, lebo zrazu bol celý

vyfičaný a rozprával rýchlejšie. Keby to nebolo takéstresujúce, bolo by to celé aj komické.

„A nemám sa?“„Ale, prosím ťa. Ja som neškodný.“„Áno, iste. Poznám ťa dvadsať minút, práve si mi

oznámil, že si vyšiel z basy, chystáš sa ma znásilniťa šnupeš mi tu drogy. Mám z teba výborný dojem,musíš objektívne uznať. “

Vybuchol do smiechu.Už bol riadne zhaluzený a trepal dve na tri. Krvi by

sa vo mne v tej chvíli nebol nikto dorezal a zastrúha -ný vlas by mi do zadku nestrčil, taká som bola vypla-šená.

„Fakt sa ma nemusíš báť. Takej babe ako ty by somnikdy neublížil.“

„To som rada,“ hlesla som, ale žiaden pocit úľavysa nedostavil. Panebože, len nech toto prežijem. Lennech ho v poriadku vysadím. Nech sa mi nič nestane.Nech mi aj nezaplatí. Prosím, len nech sa zasa v poho -de vrátim domov. Ak toto prežijem, tak sa serióznenad sebou zamyslím alebo tým rovno praštím, len nechto PREŽIJEM. Asi nie je celkom v poriadku, čo robímso svojím životom, že sa neviem vpratať do kože a žiťnormálne, hovorila som si dokola v duchu.

106



Týpka som vysadila v Brezne. Ako som po cestezistila, bolo to jeho rodné mesto.

Nezaplatil mi celú sumu, ale uľavilo sa mi, že somtú cestu vôbec prežila. Celá šťastná som pálila domov.Celú hodinu cestou späť som ďakovala Bohu, že ži-jem a že mi ten chlapík nič nespravil.

Hneď po príchode sa mi končila služba a prišielma vystriedať kolega. Keď ma zbadal zničenú vysa-dať na benzínke z auta, už aj ma pozýval na kávu. Vy -rozprávala som mu celý svoj deň a ešte stále som saklepala.

„Ali, čudujem sa ti, že taká pekná a inteligentnábaba ako ty jazdí na taxíku a takto riskuje.“

„Hm,“ sklopila som oči. A vedela som, že má prav-du.

Tak som sa rozhodla, že s tým skončím. Môjho šé-fa to náramne štvalo a odmietal ma pustiť.

„Rybka moja, a čo ja budem bez teba robiť? Však jasom si už s tebou predstavoval svoju budúcnosť. Veďja ťa milujem. Nerob mi to, rybka moja!“

Šéf Balu bol do mňa riadne zamilovaný. Všetkýmnaokolo sa chválil, že preňho robím a že som najlep-šia baba taxikárka na svete. Bol odo mňa asi o hlavumenší, starší asi o dvadsaťpäť rokov, ale dokola tvrdil,že „vekový rozdiel nie je choroba a výškový rozdiel sav posteli vyrovná“.

107



No ja som tým svojím detským snom radšej praš-tila.

Detské sny sú úžasná vec, ale odtiaľ-potiaľ. Nie -kedy na nich možno človek lipne až príliš. A niekedysi človek ani nestihne všimnúť, že už vyrástol. Alebosa z detského sna stalo niečo, čo ho už vôbec nepripo-mína. Aj môj sen sa zrazu zmenil na hrôzostrašnúrealitu.

Po tomto incidente som s radosťou zistila, že z naj -horšieho som vonku a rozchod s Norom už ako-takprebolel. Nastal teda pravý čas urobiť v živote zásadnúzmenu.

Začala som chodiť na pohovory na lepšie pracovnémiesta a na moje vlastné prekvapenie ma vzali do mar -ketingovej spoločnosti v neďalekom meste. Prenajalasom si krásne zariadenú garsónku v centre, odhodla-ná byť sebavedomá, samostatná a bez ťaživej minu-losti. Hurá, nový život!

108



Kapitola 11

Nový život som poňala skutočne zodpovednea zmenila som všetko od piky.

Chodila som do práce pekne upravená, úsmevysom rozdávala na všetky strany, nosila som štekle, suk-ňové kostýmčeky a snažila som sa vyzerať ako z kata -lógu. Chlapi sa okolo mňa začali zlietať ako supy.

A ja som dosť výrazne začala pociťovať deficit se-xu. Tak strašne mi chýbal, že som pomaly vo svojejminigarsónke začala škriabať steny.

Uchádzačov o moje telo bolo viac ako dosť, ale vnú -torná brzda mi hovorila, že tentoraz to nesmiem pod-ceniť. Zakázala som si skákať do postele s prvým po-tenciálnym záujemcom.

Našťastie mi moja zarytá povaha nedovoľovala vy-skočiť z kože a spať s bárským. Už len pre tú hrdosť, ajkeď túžba po spaľujúcej vášni bola silná viac ako dosť.

109



Vždy som bola sexuálne založená. Vždy bol vo mnestrašný oheň, vášeň, temperament...

Napriek deficitu som teda bola riadne obrnená.A akosi sa stále nezjavoval nikto, kto by mi sadol. Ma -la som vysoké nároky. Musí byť inteligentný, musíbyť aj mojím priateľom a vo vzťahu s ním musí ísť ajo niečo iné, ako len o sex.

Hľadala som ho tak zúfalo, že som ho v tom obdo-bí ani nemohla vidieť. Prehliadla by som ho, aj kebymi v tej chvíli zaťukal na čelo. Zúfalá honba za láskoumi to všetko zastierala. Keď niekoho kŕčovito hľadáte,nemôžete ho, skrátka, nájsť ani omylom. Vtedy som sito odmietala uvedomiť. Nechápala som, že čím viaca krvopotnejšie budem hľadať, tým viac mi bude uni-kať.

Namiesto toho, aby som si pokojne počkala nasvoju chvíľu, nechala som sa zblbnúť Sofiou.

Bola to kolegyňa a zároveň kamarátka z práce, kto -rá bola presvedčená o tom, že vyzerá ako AngelinaJolie. V blond vydaní. Podľa jej vzoru si dala napichaťpery, špúlila ich, rozmýšľala o adopcii kambodžskejsiroty, obsypala sa tetovaniami a svojho priateľa ne-volala inak ako Brad Pitt. Ale inak bola celkom zlatá.Neustále a veľmi húževnato sa mi snažila dohodiť fra-jera. A ja som na tú jej hru pristúpila, lebo som si mys-lela, že jedine takto toho pravého získam.

110



Sofia mi jeden čas silou-mocou núkala Pittovhokamaráta Mareka. Bol to motorkár, na prvý pohľadcelkom sympatický, na bruchu mal tehličky a na tvá-ri krásny úsmev. Na začiatku som do toho aj vkladalanádeje.

Marek po mňa prišiel na motorke, a kým sme do-razili do reštaurácie, môj prácne nastylovaný účesspľasol a prilepil sa na jednu stranu hlavy. Vyzerala som,akoby som mala na hlave neforemnú baretku, a už tosamo osebe znamenalo trochu zlú štartovaciu pozíciudo nového nádejného vzťahu.

Chlapík bol väčšinu času ticho. Bol zádumčivý, vy-zeral priveľmi seriózne a vôbec mi nesadol.

„Čo máš rád...?“ snažila som sa duchaplne načaťširokospektrálnu tému.

„Uhm... motorky.“„Ehm. A ešte?“Marek sa zamyslel a hútal.„Už ani neviem. Fakt hlavne tie motorky.“„Aha.“Neskôr, keď sa trochu uvoľnil, na čo bolo treba asi

liter červeného, začal básniť o mojich mandľovýchočiach a o krásnom sladkom úsmeve. Všetko to jeholichotenie mi pripadalo priveľmi pro forma. Cítilasom, že vôbec zo mňa nie je hotový. Ani trochu. Ne -prebehla medzi nami jedna jediná iskra. Na viac sa,

111


alica_vnutro:Sestava 1 3. 5. 2012 9:56 1

bohužiaľ, nezmohol a stretnutie nedopadlo v podstatenijako.

Marek sa mi už neozval, aj keď pôvodne tvrdil, žema chce, no nakoniec sa na nič neodhodlal. Sofia sapo pár dňoch priznala, že som mala poslúžiť ako jehonáplasť na zlomené srdce. Pred časom sa totiž rozišiels modelkou, ktorá k nemu bola chladná ako psí ňufáka on vzťah s ňou chcel silou-mocou obnoviť.

Takýchto rande som mala na stovky, a všetky midohodila Sofia. Vôbec nechápem, odkiaľ brala tých chla -pov, ale vyzeralo to, že musí mať doma založenú celúkartotéku.

Avšak od momentu, keď mi dohodla stretnuties jedným veľmi nebezpečným úchylákom, ktorý sicestou domov v aute siahal kadekde a rozprával mio tom, že má doma zbierku porcelánových bábik, a veľ -mi ochotne sa ponúkal, že mi ich ukáže, som začalabyť opatrná.

Odvtedy som sa vo veľkom zdráhala chodiť naSofiine dohadzovacie akcie. Ona sa však nevzdávala,vynašla sa a začala organizovať rande vo štvorici.

Sofia, Pitt, ja a jedna Sofiina voľba. Tak sme týchchlapíkov volali.

Na jednom z posledných rande, kde Sofiinu divo-kú kartu dostal jeden mimoriadne neduživý ítečkár,ktorý nebol zo seba schopný vysúkať jedinú súvislúvetu, a Pitt so Sofiou mu museli našepkávať, čo mi

112



má hovoriť, som zrazu zacítila na svojej nohe pod sto-lom niečo divné.

Zistila som, že to sa činí Pitt a svojou nohou hlad-ká moju. Kaleráby, ktoré našepkával ítečkárovi, v pod -state adresoval mne on sám, a vyzeralo to ohromnenenápadne.

Nechápala som, o čo tu ide, najprv som mala dojem,že to robí celkom demonštratívne, aby Sofiou naštval.Buď sa pohádali a niečo si dokazuje, alebo je to už faktcelé divné.

Z ítečkára, pochopiteľne, nič nebolo, no na druhýdeň som Sofii v kuchynke vybalila, čo mi ležalo nasrdci.

„Počúvaj, Sofi, neuraz sa.“„Do toho, mici.“„Je mi to trápne.“„Čo?“ tvárila sa nechápavo.„Tebe neprekáža, že Pitt so mnou flirtuje? Veď to

včera musel vidieť aj ten magor, ktorý si cez tie zamas -tené okuliare nemôže dovidieť ani na svoju new gene-ration klávesnicu.“

Sofia sa zasmiala.„A čo má byť?“„Pod stolom šúchal nohou o moju nohu.“„Fakt?“„A tie narážky, čo to malo byť? Veď si to počula.

Celý večer zo mňa slintal. To ti neprekáža?“

113



„Nie,“ povedala Sofia a s úsmevom si zalievala nesku.„Tak toto mi vysvetli,“ zostala som v pomykove. Ja

som asi fakt z úplne iného sveta.„Sme spolu už len zo zotrvačnosti a ja sa ho chcem

zbaviť. Už ma to s ním nebaví.“„A čo bude Angelina bez Pitta?“„Zistila som, že Angelina ubíja moju pravú osob-

nosť.„No zbohom.“„Je čas nájsť samu seba. Svoje pravé ja. A keď ne-

bude Angelina, nebude ani Pitt.“Na toto som už ani nemala čo povedať.„Ale netráp sa preto,“ usmiala sa nakoniec po-

vzbudivo. „Sme spolu stopäťdesiat rokov a ja potrebu-jem niečo nové. Veď ja už s ním umriem. Aj tak soms ním dlhšie, ako som plánovala.“

„Ty si bohovská. Tak teba to s ním nebaví, a pretoho chceš podhodiť mne?“

„Keď nechceš, nechaj tak. To len náhodou, keby simala záujem.“

„Nemám.“„Má dobrú výdrž v posteli. Skús si to s ním. Nebu -

deš vládať ani chodiť,“ mrkla na mňa a odpochodova -la z kuchynky.

„Bolo by mi to trochu trápne. Dediť po tebe chla-pa,“ vyšla som za ňou a tvárila som sa rezolútne. A taksme tému „Pitt“ zdanlivo uzavreli.

114



Kapitola 12

O pár dní som sedela vo svojom byte celá zarmúte-ná a zúfalo som potrebovala vypadnúť von.

Zavolala som Sofii, či sa jej so mnou nechce vy-behnúť na drink alebo do kina.

Mala som pravdu, nechcelo sa jej. Mala niečo do-hodnuté so svojím novým objavom. Pravdepodobnevášnivé milovanie v posteli, ktorá ešte nevychladlapo Pittovi.

„Pitt s tebou určite pôjde. Sedí doma a nudí sa.“„A čo ja s tým mám?“„Alic, sprav to pre mňa. Práve mi písal, že nemá čo

robiť. Nepotrebujem, aby sa sem za mnou dotrepal!Nepovedala som mu o Vladovi.“

„Sofiááá...“ zamrnčala som do telefónu.„Prosím, prosím, zbav ma ho.“„Je mi proti srsti chodiť s tvojím bývalým.“

115



„Kristepane, prečo?“ vybehla na mňa. Vlado boluž asi riadne netrpezlivý.

„Nechápeš? Chodiť s kamarátkiným exfrajerom,s ktorým to poriadne ešte nie je vyriešené, je ako cho-diť s bratom alebo čo... Rozumieš? Totálne asexuál-ne!“

„Ježiš, tak s ním nechoď na rande! Normálne hovyvenči ako kamaráta, choďte do kina, nažerte sa nie -kde a choď domov!“

„Nerozumieš, že je to psychológia?“ trvala som nasvojom.

„Ser na psychológiu!“ vyblafla na mňa netrpezli-vo. Sofia evidentne nemala čas ani chuť rozoberať somnou nejaké psychologického hľadisko. „Nemôžeš topre mňa spraviť, prosím?“ opýtala sa naoko zúfalo.Vlado už určite čakal celý nadržaný.

Chvíľu som zaváhala, potom som si vzdychla.„OK. Daj mi jeho číslo.“Tak som zavolala Pittovi a dohodla som sa s ním,

že pôjdeme do kina. Bol celý natešený a sľúbil, že prí-de.

Natiahla som si svoje obľúbené pohodlné džínsya obtiahnuté biele tričko s veľkým výstrihom, v kto -rom sa pekne vynímali moje hnedé prsia, opálenév soláriu, medzi nimi sa blyšťala čínska minca šťastia,ktorú som nosila ako svoj amulet na retiazke. V po-slednom čase som sa o seba dosť starala. Navrch som

116



si dala koženú čiernu bundu, na tvár som nahodilaadekvátnu tapetu a vyrazila som. Pred kinom somstretla partiu kamarátov s frajerkami, keď ma zbada-li, začali okamžite slintať. V rámci svojich možnostínenápadne, aby si to ich frajerky nevšimli.

Prečo pri pohľade na mňa vždy slintajú len tí zlíchlapi? pýtala som sa v duchu. Sú zo mňa hotoví, alebuď sú zadaní, magori, alebo tí nesprávni.

Keď som tam celú partiu svojich kamarátov zba-dala v družnej debate, vstúpila do mňa zlosť.

Neznášala som, keď ma vynechávali, a okrem to-ho, keby ma zavolali von, mohla som sa vyhnúť tele-fonátu so Sofiou a následne aj stretnutiu s nadrža -ným Pittom, s ktorým som rozhodne nechcela ničmať.

„Čaute, zlatká. Ďakujem, že ste ma zavolali von,“pozdravila som ich demonštratívne, aby som aspoňnaštvala ich frajerky.

„Čo, nemala si s kým ísť?“„Veď práve. Teraz musím pretrpieť film s chlapom,

ktorý bude celý čas pravdepodobne totálne nadrža-ný.“

„Čuduješ sa mu? Pozri sa na seba,“ ozval sa jedenz nich. Mali zo mňa ohromnú zábavu. Ich priateľky stá -li obďaleč, venovali sa svojim slepačím rozhovoroma sem-tam na mňa škaredo fľochli. Ako „kamarátka“som to mala vždy ťažké.

117



„A čo je to za lúzra? Kde si ho splašila?“„Je to bývalý mojej kamarátky.“„Máme si sadnúť blízko teba, aby sa dalo rýchlo

zasiahnuť, keby si niečo dovoľoval?“„Ako chcete. Je mi to jedno.“Vtom som zbadala Pitta. Kráčal priamo ku mne

a držal niečo za chrbtom. Bol oblečený skoro ako ja.Džínsy, biele tričko napnuté na roztrhanie jeho svalmi,ktoré krvopotne každý deň zväčšoval v posilňovni,kožená čierna bunda. Motorku nechal asi niekde zarohom.

Mrkla som jedným očkom na chalanov, ktorí sa užmedzitým pridali k svojim polovičkám. So spadnutý-mi sánkami pozerali na Pitta ako na Supermana. Evi -dentne čakali neduživého chlapca s roztrasenými ru-kami, a Pitt im doslova vytrel kocúra.

Jeden z kamarátov na mňa mrkol a ukázal mi pa-lec zdvihnutý nahor.

Pitt bol reprezentatívny, napriek tomu ma ani tro-chu nezaujímal. V hlave mi hneď na začiatku niečopreplo a bol tam obrovský blok. Otázka bola, ako ho udr -žať na uzde a v momente mu dať najavo, že si musídržať odstup.

Podišiel ku mne a pobozkal ma.„Ahoj, zlatko...“ spoza chrbta vytiahol žltú ružu.V duchu som prevrátila oči.Začína sa to výborne.

118



„Nehnevaj sa... Ale toto nie je rande. Len som ne-chcela sedieť sama doma s fľašou fernetu.“

„Áno, viem. Spomínala si to do telefónu.“Napriek tomu vystrel ruku a podával mi ružu. Debil -

nejšie sa to už ani začať nemohlo. Periférne som vide-la, ako sa partia mojich vydarených kamarátov uškŕ -ňa. Poznali súvislosti aj mňa – takže im to prišlo na-ozaj neskutočne vtipné.

„Nehnevaj sa, ale ja neznášam ruže. Nenávidímich.“

„Prečo?“„Sú to asi najotrasnejšie kvety na tejto zemi. Majú

podľa mňa zlú moc. Ten, čo mi dá ružu, mi vždy ublí-ži. Preto radšej vždy všetkých upozorňujem, nech sami ich neopovážia nosiť.“

„Mňa si neupozornila.“„Lebo som nečakala, že mi ju donesieš. Jasne som

povedala, že toto nie je rande.“„Tak ju vyhodím?“„Nechaj tak. Nestresuj,“ usmiala som sa naňho

a schmatla som ružu. Naštvaná, že som sa na toto da-la nahovoriť.

Vošli sme do kina a sadli sme si do posledného ra-du do stredu. Vždy som v kine sedávala hore. Chcelasom mať dobrý výhľad a neznášala som, keď mi nie -kto sedel za chrbtom a sledoval, čo robím. Takto somsa nemusela kontrolovať, zato som mala pod dohľa-

119



dom všetkých ostatných. Okrem nás dvoch, mojichkamarátov s cicami, siedmich výrastkov a dvoch ďal-ších párov nebolo v kine už ani živej duše. Ale bolonás viac než desať, tak nám ten film pustili. Zhaslisvetlá, v kine zostala čiernočierna tma a obrysy postáv,ktoré sedeli pod nami, sa dali len veľmi ťažko rozlišo-vať.

Zato my dvaja sme boli vysvietení ako hviezdy z fil -mu, pretože nad nami svietili reflektory. Film sa volalSiedmy hriech. S Angelinou Jolie v hlavnej úlohe. Aképríznačné.

Hlavne ruky preč od neho, hovorila som si. A lenčo začne mať šmátracie ruky on, okamžite zaraziť. Popolhodinke však prišla na rad niekoľkominútová po-steľná scéna Angeliny a Antonia Banderasa a ja somdostala strašnú chuť.

Pitt ma nesmelo chytil za pravú ruku, oči stále na-lepené na plátne, hral sa mi s prstami a šteklil midlaň. Ja som to s očami nalepenými na plátne prijí-mala. Zrazu mi to všetko, čo som si predsavzala, zača-lo byť akosi jedno. Nedokázala som sa mu pozrieť doočí a tá jeho hra s rukou bola taká vzrušujúca. Začalmi ju štekliť od zápästia až po lakeť, umierala som,aké to bolo príjemné. Vycítila som, že sa už nepozerána plátno, ale uprene hľadí na mňa. Keď posteľná scé-na zachádzala na môj vkus priďaleko a mne sa zrých -ľoval tep, radšej som odtrhla zrak od plátna a pozre la

120



som sa na Pitta. Usmiala som sa na neho a on ma ne-žne pobozkal na krk za pravm uchom. Príjemne ma tošteklilo a vzrušovalo zároveň. Pozerali sme si do očí a jasom sa opäť na chvíľu cítila ako filmová hviezda.

„Nádherná scéna,“ zašepkal mi do ucha.Zrazu sme sa tam strašne nenásytne začali bozká-

vať. Odtiahla som sa v momente, keď sa posteľná scé-na končila. Zno vu som sa ponorila do deja, no on nie.Rukou mi vkĺzol pod tričko a robil riadne divy. Hlad -kal ma a privádzal do varu. Ako dlho som už nič takénezažila.

Keďže to bolo veľa aj na mňa, rozhodla som sa od-hodiť na chvíľu svoje zásady, ktoré som Sofii ešte predchvíľou zdôrazňovala do telefónu.

Pitta už film vôbec nezaujímal. Chcel len mňa.Pozrela som na neho, z očí mu šľahal oheň a už mu ve-ľa nechýbalo, aby sa prestal ovládať. Nenápadný po-hľad do jeho rozkroku mi to všetko len potvrdil. Chcelma a ja som sa rozhodla, že už ho nebudem viac trápiť.Naznačila som mu pohľadom, aby sme odtiaľ vypadli.Chytil ma za ruku a potichu sme sa vytratili z kina. Eštesom si stihla všimnúť kamarátov úškľabok a mrknu -tie jedného oka.

Vonku už bola tma. Bez slova sme nasadli na jehomotorku a namieril si to rovno k nemu do bytu. Už pridverách sme zo seba strhávali šaty ako divoké šelmy.Zdvihol ma za zadok ako Vin Diesel Michelle Rodri -

121



guezovú vo filme Rýchlo a zbesilo a hodil ma na po-steľ. Miešala sa v ňom brutálna vášeň s nehou.

Bol skvelý. Pri mojom šiestom výstupe na MountEverest som si spomenula na Sofiine slová, že nebu-dem vládať ani chodiť, a uznala som, že bude mať asipravdu.

Možno som to tak silno prežívala preto, že som uždlhšie s nikým nespala, ale možno to bolo naozaj vďa-ka nemu. Vyšťavil ma tak, že som ležala na posteli úpl -ne hotová a ledva som dýchala. Keď ma neskôr viezoldomov, takmer som ani nevládala obkročiť tú jehomotorku.

Ako ma viezol tmavou nocou, spomenula som sina jeden výrok z knihy manželov Peasovcov: „Mužichcú moc, úspech a sex. Ženy chcú vzťahy, stabilitua lásku.“

Pitt ako majiteľ jednej kaviarne a dvoch reštaurá-cií moc mal, úspech tiež, pretože mu v podstate všetkovychádzalo, a sex mal takisto – pred chvíľou. A ja akoúbohá Venušanka som si uvedomila, že nemám ničz toho, čo by som mať mala. A že naozaj už konečnetúžim po nejakom stabilnom vzťahu a po láske.

Ale žiadna láska sa po tomto sexe nezačala. To mibolo jasné prakticky okamžite. K chlapovi, s ktorýmsme ešte pred chvíľou dýchali spoločnú vášeň, somnecítila nič. Až mi to bolo ľúto. Teraz som ho oblápalana tej motorke a strašne som sa snažila zo seba dolo-

122



vať niečo, čo by sa podobalo zamilovanosti alebo as-poň nejakému tomu prvotnému ošiaľu, ale nič. Vôbecnič. V podstate mi ako chlap nič nehovoril. Nemôže -me sa zamilovať len tak, do koho chceme alebo ktopríde do cesty, lebo je práve voľný. Tak to nefunguje.Toto pred chvíľou bola bohapustá trtkačka, Alica. Žiad -ne milovanie. Musela som si to uznať, tvárou v tvártej tmavej noci.

Presne to, čo som nechcela.Rozlúčili sme sa bozkom pri bráne môjho domu.

Rozmýšľala som, či ho mám pozvať dnu, ale veľmirýchlo som si to rozmyslela. Nechcela som ho u seba.Bála som sa, že by znova dostal chuť, a moje telo užnevládalo. Aj keď duša aj srdce by bubnovali, bubno-vali, bubnovali...

Hodinky na nočnom stolíku ukazovali pol druhejv noci a mne sa nechcelo spať. Dala som si dlhú horúcusprchu a v hlave mi stále prebiehali myšlienky a scé nyz dnešného večera. Bolo to fajn. Naozaj fajn. Ale ničviac.

Veď aj fajn je dobre, hovorila som si a snažila somsa tým všemožne oklamať samu seba. Toto predsa nieje to, čo naozaj chceš.

Nikdy si sa neuspokojila s „fajn“. Fajn je málo naplnohodnotný život, pre fajn sa nepohne vesmír, ne-zatrasie zem ani nerozbije atóm. Potrebujem k svoj -mu životu viac ako fajn!

123



Na druhý deň ráno som sa horko-ťažko vytrepalado práce. Mala som natiahnuté svaly na stehnácha chvíľu mi trvalo, kým som to rozchodila. Muselasom sa nad tým pousmiať.

Len čo ma Sofia zbadala, prihrnula sa ku mne.„Ako bolo v noci?“ uškrnula sa. Prevrátila som oči.„Takže už všetko vieš.“Sofia sa zasmiala.„Volal mi celý vystresovaný, čo si má obliecť a či

máš rada kvety.“„Ty nie si normálna. Jasne som ti povedala, že

s ním nechcem nič mať.“„A nebolo ti dobre?“Musela som sa sama nad sebou pousmiať. Nad

tým, ako si celý čas protirečím.„Bolo...“ pozrela som na ňu s tvárou červenou ako

repa.„Zdá sa mi, že chodíš nejako naširoko.“„Keď si hovorila, že nebudem vládať chodiť, neve-

dela som, že to myslíš doslova.“„No vidíš. Je síce malý, ale šikovný...“ mrkla na

mňa a obe sme sa začali chichotať ako kozy.Aj napriek tomu, že Pitt mal o mňa naďalej záujem,

nedokázala som s ním pokračovať. Aj keď mal všetkoa vyzeral úžasne, bol romantický typ, zahŕňal ma po-zornosťou a nič by mi pri ňom nechýbalo, nevedela

124



som si predstaviť, že by som s týmto človekom malanormálne fungovať.

Vedela som, že ho nemilujem, a navyše ma naňom odrádzalo množstvo vecí. To, že fajčil a pri bozká-vaní som mala pocit, že sa olizujem s popolníkom.Mal narcistické sklony a vyžíval sa v tom, že sa za nímobzerajú mladé žaby na ulici. Bola som presvedčená,že raz príde čas, keď bude loviť čoraz mladšie baby.A čím bude starší, tým to bude horšie. Bolo to úplnejasné z jeho reakcií. A dosť mi prekážala jeho obľubav škrobení záclon vlastným semenom po milovaní.Bolo to naozaj nechutné. Niekedy dokáže aj jedinýzlozvyk tak odradiť, že nedokážete v tom vzťahu po-kračovať. Najmä keď si tie zlozvyky nechtiac stáleuvedomujete. A zdôrazňujete ich. Nafukujete ich. Všet -ko, čo by ste inokedy možno prehliadli, vám teraz pre-káža. Pretože s ním, skrátka, nechcete byť.

Tak sme sa jedného dňa rozlúčili. Pitt pri rozchodevôbec nevyzeral, že by ho to trápilo. A o pár dní somho zahliadla v kine s nejakou šestnástkou. Vždy somhovorila, že môj inštinkt neklame.

125



Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o., Bratislava 2012 ako svoju 50. publikáciuCopyright © Alica Hýravá, 2012

Vydanie prvé.

Grafický dizajn a obálka: Roman PifflIlustrácia na obálke: Alexandra GumprechtZodpovedná redaktorka: Danica HalákováJazyková úprava: Darina Belanová

Tlač:

FINIDR, s. r. o., Český Těšínwww.finidr.cz

www.evitapress.sk

ISBN 978-80-89452-46-0


pretiahnutý čas

Documents