prípadová štúdia: regionálne podnikateľské...

Cross border training of economic experts in distance learning network- projekt CROSSEDU (HUSK/1101/1.6.1-0300)

Obsah tohto materiálu nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie.

Prípadová štúdia

Podnikateľská sieť Genielite

Mgr. Michaela Štundová

Február 2013



1 Úvod ................................................................................................................................................ 3

2 Podnikateľské siete.......................................................................................................................... 4

3 Základné typy sietí ........................................................................................................................... 6

4 Regionálne siete a ich vplyv na konkurencieschopnosť regiónu ..................................................... 7

5 Analýza Prešovského kraja .............................................................................................................. 9

6 Index regionálneho podnikateľského prostredia .......................................................................... 12

7 Genielite energy saving solutions .................................................................................................. 16

7.1 Charakteristika podnikateľskej siete - základné informácie o spolupráci ........................ 18

7.2 Nevýhody a problémy spolupráce ..................................................................................... 19

7.3 Spolupráca so zahraničnými partnermi ............................................................................. 20

7.4 Záver .................................................................................................................................. 21

8 Glosár............................................................................................................................................. 23



1 Úvod

Sieťovanie firiem v akýchkoľvek oblastiach naberá čoraz väčší význam a výhody či

nevýhody, ktoré z tejto spolupráce vyplývajú sa stávajú predmetom mnohých štúdií. Každý

človek, ktorý sa pohybuje v oblasti podnikania sa musí zamýšľať nad tým, čo robiť, aby

obstál v čoraz väčšej konkurencii posilnenej trendom súčasného sveta s názvom globalizácia.

Hľadanie konkurenčnej výhody tak zavedie mnohých podnikateľov práve k možnosti

spolupráce s inými firmami vo vidine vytvorenia silnej a konkurencieschopnej siete, ktorá im

umožní dosiahnuť to, čo by ako jednotlivci určite nedokázali.

Cieľom tejto prípadovej štúdie je ukázať aké rozličné konkurenčné stratégie môžu firmy

vo svojom podnikaní zaujať, ako môžu zvyšovať svoju konkurenčnú výhodu vzájomnou

spoluprácou ako aj poukázať na mnohé ďalšie výhody plynúce z partnerstiev medzi firmami.

Prípadová štúdie je zameraná na Prešovský región a odvetvie elektrotechnického priemyslu.

Prvá časť podáva základné informácie z oblasti podnikania a tvorby sietí. Druhá časť je

venovaná analýze Prešovského regiónu a jeho postaveniu v rámci Slovenskej republiky a

taktiež analýze jeho jednotlivých okresov a podmienkam na podnikanie, ktoré poskytujú.

Tretia časť je konkrétne prípadová štúdia.



2 Podnikateľské siete

Sieťové podnikanie predstavuje jednu z možností na dosiahnutie vyššej

konkurencieschopnosti podnikov a následne aj regiónov. Existuje množstvo vysoko

inovatívnych regiónov, kde spoločnosti využívajú spoluprácu a výmenu poznatkov efektívne

(napr. Silicon Valley či región Emilia-Romagna v Taliansku) avšak pravdou ostáva, že stále

sa objavuje aj mnoho regionálnych klastrov predstavujúcich iba zhluk firiem bez prítomnosti

efektívnych obchodných sietí.

Vývoj vo vzťahu medzi dvoma spoločnosťami závisí na mnohých faktoroch:

na tom, čo sa stalo v minulosti vo vzťahu,

na tom, čo sa každý z oboch strán už skôr naučil vo svojich ďalších vzťahoch,

na tom, čo sa deje v súčasnosti medzi spoločnosťami vo vzťahu a v iných vzťahoch, v

ktorých sú zainteresovaní,

na očakávaniach oboch spoločností o ich budúcich interakciách,

na tom, čo sa deje v širšej sieti vzťahov, v ktorej nie sú priamo zapojené.

Žiadnu interakciu, či ide o predaj, nákup, poradenstvo, dodanie alebo zaplatenie teda nie

je možné pochopiť bez ohľadu na vzťah, ktorého je súčasťou. Rovnako, žiadny vzťah nemôže

byť chápaný bez ohľadu na širšiu sieť. Každá firma získava výhody a preberá zodpovednosť

za náklady a investície siete, ktorej je súčasťou. Táto skutočnosť vyplýva zo vzájomnej

prepojenosti obchodných vzťahov, čo možno demonštrovať na príklade troch spoločností

prepojených prostredníctvom dvoch obchodných vzťahov. Interakcia medzi ľubovoľnými

dvoma z týchto spoločností, či už ide o kúpu, predaj alebo spoluprácu v nejakom inom

aspekte, bude závisieť na tom, čo sa deje vo vzťahu k tretím osobám. V prípade, že firma A je

dodávateľom a firmy B a C sú dvaja zákazníci, potom akýkoľvek vývoj medzi spoločnosťou

A a zákazníkom B bude mať negatívny alebo pozitívny vplyv na jeho vzťah s klientom C.

Podobne, ak A je zákazník a B a C sú dodávatelia potom to, čo sa deje medzi A a jedným z

dodávateľov bude mať vplyv na vzťah s druhým dodávateľom. Pokiaľ tieto tri spoločnosti sú

v reťazci tak, že A predstavuje dodávateľa pre B, ktorý dodáva spoločnosti C, potom

interakcie v jednom z týchto dvoch vzťahov ovplyvňujú ten druhý. To znamená, že čo sa



stane v jednom vzťahu, vždy ovplyvní všetky súvisiace vzťahy, niekedy len okrajovo často

však ide o veľmi výrazný vplyv.

Tento pohľad na spoločnosti, vzťahy a siete vedie k trom manažérskym otázkam, ktoré

predstavujú dôležité paradoxy týkajúce sa podnikateľských sietí a vzťahov:

Prvý paradox sietí: príležitosti a obmedzenia v sieťach

Vzťahy medzi spoločnosťami sa môžu vyvíjať rôznymi spôsobmi a smermi, čo

predstavuje významné príležitosti pre inovácie, avšak spoločnosti v rámci siete nemôžu konať

slobodne podľa svojich vlastných cieľov či vzhľadom na okolnosti, ktoré sa objavia.

Schopnosť určitej spoločnosti konať je limitovaná existujúcou štruktúrou siete. Občas môže

byť pre spoločnosť veľmi ťažké presvedčiť partnerov o výhodách zamýšľanej zmeny. Daná

spoločnosť musí poskytnúť ostatným predstavu o zmene a nájsť spôsoby, ako ich motivovať

k uskutočneniu tejto zmeny.

Druhý paradox sietí: ovplyvňovať a byť ovplyvňovaný

Vzťahy v spoločnosti sú výsledkom jej stratégie a činností. Žiadna spoločnosť nemá

dostatočné zdroje sa na uspokojenie požiadaviek každého zákazníka, je závislá na

zručnostiach, zdrojoch, činnostiach a zámeroch dodávateľov, zákazníkov či konkurentov.

V súvislosti s týmto paradoxom sa naskytá taktiež otázka, ktorá strana vo vzťahu najviac

ovplyvní jeho vývoj. Pri partnerovi, ktorý sa najmenej zapája do vzťahu je predpoklad, že

bude negatívne ovplyvňovať jeho vývoj. Naopak pozitívny vývoj vzťahu býva zapríčinený

tou stranou, ktorá partnerstvu verí a vynakladá určitú námahu a snahu udržať ho. Môžeme

povedať, že čím dôležitejšie sú vzťahy medzi spoločnosťami, tým dôležitejší budú aj

jednotlivci, ktorí sú do nich zapojení.

Tretí paradox sietí: ovládať a byť ovládaný

Firmy sa snažia ovládnuť sieť, ktorá ich obklopuje a riadiť svoje vzťahy k dosiahnutiu

vlastných cieľov ciele. Táto ambícia je jednou z kľúčových síl, čo sa týka rozvoja sietí.



Paradoxom však je, že čím viac sa spoločnosť snaží dosiahnuť túto ambíciu, tým sa sieť stáva

menej efektívnou.

Tento paradox posilňuje rolu manažéra,, ktorý by mal analyzovať pozíciu svojej

spoločnosti vzhľadom na vzťahy a zdroje, ktoré vlastní. Zároveň tu ide o problém manažérov,

ktorí sa na sieť pozerajú iba z vlastnej perspektívy a nedokážu pochopiť možné príležitosti pre

partnerov.

3 Základné typy sietí

Podnikateľské siete

Ide o firmy spolupracujúce za konkrétnym účelom, kde výsledky spolupráce budú mať

vyčísliteľný a merateľný dopad na ich podnikanie. Konkrétne, podnikateľská sieť je

skupina firiem,

s obmedzeným členstvom,

ktoré sa dohodli na určitej spolupráci,

na dosiahnutie konkrétnych obchodných cieľov, ktoré pravdepodobne povedú

k zvýšeniu konkurenčnej výhody alebo finančného zisku.

Vývojové siete

Tento typ predstavuje najzákladnejšiu podobu sietí. Pozostávajú iba z firiem

združujúcich sa s ďalšími firmami, kde je činnosť často obmedzená iba na vytváranie sietí a

výmenu informácií prípadne zdieľanie služieb. Tieto siete sú obvykle neformálne a

neštruktúrované a môžu obsahovať prvé tri zo štyroch kľúčových prvkov prvého typu

podnikateľskej siete, ale spravidla nie sú priamo spojené s finančným ziskom alebo

dosiahnutím konkurenčnej výhody jej členov.

Regionálne podnikateľské siete



Ide o geograficky koncentrované skupiny prepojených podnikov, vzdelávacích inštitúcií,

miestnych úradov, miestnych ekonomických rozvojových agentúr, národných vládnych

agentúr a súvisiacich inštitúcií, ktoré vyplývajú z väzieb alebo externalít v rôznych

odvetviach. Klastre zdieľajú spoločnú regionálnu lokalitu, kde "región" je definovaný ako

zemepisná oblasť, trh práce alebo iná funkčná hospodárska jednotka. Aj keď často

predstavujú zisk pre spoločnosti, tieto siete nie sú vždy vytvárané len s týmto zámerom a

často sú podmienené širšími cieľmi, ktoré majú do činenia s regionálnou a národnou

ekonomickou situáciou pre vyššie verejné dobro.

4 Regionálne siete a ich vplyv na konkurencieschopnosť

regiónu

Základ pre rozvoj subjektov v regióne ako aj rozvoj samotného regiónu predstavuje

efektívny presun poznatkov a inovačnej aktivity medzi danými subjektmi. Toto prepojenie

aktérov môže byť viac alebo menej intenzívne. Na základe tohto kritéria rozlišujeme rôzne

formy spolupráce regionálnych aktérov, ide o tzv. partnerstvo.

Partnerstvo predstavuje účasť verejného a súkromného sektora pri riadení obce či

regiónov a zároveň tvorby sietí vzťahov s rozličnými subjektmi, ktoré tvoria a ovplyvňujú

produkt. Ide o nadradený pojem pre rozličné formy spolupráce aktérov v regióne, ktoré môžu

byť realizované ako podnikateľské, výskumné a vedecké parky, podnikateľské inkubátory,

klastre, Triple helix model, spin off firmy, inovačné siete či inovačné systémy.

Podnikateľský inkubátor

Ide o nástroj ekonomického rozvoja, ktorého cieľom je urýchliť rast a úspešnosť

podnikov vďaka veľkému množstvu podporných podnikových služieb a výskumov. Podniky

tento program opúšťajú až vtedy, keď sú finančne nezávislé a schopné samostatného

pôsobenia. Prístup klientov k službám je zabezpečený kombináciou interných zdrojov



s networkingom s externými poskytovateľmi. Na základe stanovených cieľov môžu byť

inkubátory viacúčelové alebo špecializované.

Výskumné parky

Výskumné parky predstavujú organizačné jednotky predávajúce alebo prenajímajúce

priestory trhu, resp. iným organizáciám, ktoré vykonávajú základný alebo aplikovaný výskum

prípadne vývoj nových produktov a procesov.

Technopol (technologický park) ako špeciálny prípad výskumného parku zahŕňa širšie

spektrum vzťahov regionálnych subjektov.

Triple helix model

V prípade triple helix modelu hovoríme o trojuholníkovom prepojení verejnej,

súkromnej a akademickej sféry pričom tento model predstavuje predpoklad pre inovačný

rozvoj regiónu. Inovačný potenciál priaznivo vplýva na rozvoj firiem, čo následne núti

univerzity vytvárať nové poznatky. Úloha verejnej správy (prípadne regionálnej alebo

lokálnej vlády) v triple helix prístupe môže spočívať v koordinácii väzieb medzi subjektmi.

Organizácie verejnej správy môžu byť taktiež impulzom k zintenzívneniu vzťahov medzi

podnikmi a firmami.

Spin off firmy

Spin off podnik je vytváraný s cieľom komercionalizovať výsledky výskumu a vývoja.

Ide o spoločnosti vzniknuté vyčlenením z prostredia primárnej organizácie. Primárnou

organizáciou môže byť verejná alebo štátna vysoká škola prípadne organizácia výskumu

a vývoja zo štátneho a podnikateľského sektora. .



5 Analýza Prešovského kraja

Podľa údajov zo sčítania obyvateľov vyplýva, že najvyšší počet obyvateľov žije

v Prešovskom kraji. Ide o celkovo 814 527 obyvateľov, čo predstavuje 15,1 % obyvateľov

Slovenskej republiky. Protipólom je Trnavský kraj, kde žije najnižší počet obyvateľov v rámci

regiónov SR - 554 741 obyvateľov (10,3 %). (ŠÚ SR, 2012) Vývoj počtu obyvateľov

jednotlivých krajoch je možné sledovať v nasledujúcom grafe.

Zdroj: ŠÚ SR, 2012.

Z grafu je zrejmé, že Prešovský kraj prešiel v priebehu štyridsiatich rokov aj

najvýraznejšou zmenou týkajúcou sa počtu obyvateľov. Môžeme hovoriť až o takmer 30-

percentnom raste.



Zo sčítania obyvateľov 2011 takisto vyplýva, že v Slovenskej republike sa neustále

zvyšuje podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Prešovský kraj však disponuje

najnižším počtom vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov na počet obyvateľov s trvalým

pobytom v kraji. Vysokú školu ukončilo iba 11,6% obyvateľov Prešovského kraja, zatiaľ čo v

Bratislavskom kraji má vysokoškolské vzdelanie až 26,2% obyvateľov.

Vzhľadom na rastúcu nezamestnanosť tak v Bratislavskom ako aj v ostatných krajoch

Slovenskej republiky (s výnimkou Trenčianskeho kraja) je však zrejmé, že ani vyštudovanie

VŠ nezaručuje obyvateľom pracovné miesto. Vo všeobecnosti je najvyššia miera

nezamestnanosti evidovaná v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, zatiaľ čo Bratislavský

a Trnavský kraj udržiavajú mieru nezamestnanosti na najnižšej úrovni spomedzi slovenských

krajov. V roku 2011 zaznamenal Prešovský kraj 18,95-percentnú mieru nezamestnanosti, čo

predstavuje druhý najhorší výsledok spomedzi krajov SR. Mnoho priemyselných závodov

bolo v posledných rokoch zatvorených v dôsledku krízy, čo spôsobilo rozsiahle prepúšťanie

a zníženie ponuky pracovných miest. Podnikatelia musia vynakladať čoraz väčšie úsilie, aby

si udržali svojich zákazníkov, nestratili dodávateľov a zachovali si svoje miesto na trhu.

V duchu tejto snahy rastú čoraz viac aj výdavky na výskum a vývoj pričom v Prešovskom

kraji je evidovaný najpomalší rast týchto výdavkov.

Porovnanie krajov SR podľa vybraných ukazovateľov

Kraj/ukazovateľ

Miera

evidovanej

nezamestnanosti

za rok 2009

(2011)

Počet

podnikov na

SR v roku

2009 (2010)

Počet

priemyselných

závodov v roku

2009 (2010)

Výdavky na

výskum a vývoj

(EUR) v roku

2009 (2010)

Bratislavský 4,36 (5,41) 43 034

(49 600) 288 (261)

156 015 721

(208 159 688)

Trnavský 8,37 (8,88) 11 886

(13 197) 292 (273)

13 128 090

(27 996 351)

Trenčiansky 10,13 (9,95) 11 107

(11 854) 435 (407)

41 425 410

(47 520 416)



Nitriansky 11,72 (13,27) 12 422

(14 352) 337 (310)

13 887 852

(18 776 310)

Žilinský 10,89 (11,91) 12 246

(13 451) 386 (350)

19 892 607

(31 043 817)

Banskobystrický 19,19 (19,83) 11 341

(12 573) 294 (260)

18 369 961

(18 775 470)

Prešovský 18,29 (18,95) 12 077

(13 178) 284 (262)

11 230 289

(11 588 983)

Košický 17,30 (18,76) 13 296

(14 796) 263 (230)

29 044 334

(52 507 710)



6 Index regionálneho podnikateľského prostredia

Index regionálneho podnikateľského prostredia predstavuje hlavný nástroj hodnotenia

regiónov SR Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS). Skúmané sú jednotlivé okresy

Slovenskej republiky, druhá najmenšia administratívna jednotka Slovenska, ktoré majú v

priemere 69–tisíc obyvateľov a rozlohu 620 km².

IRPP sa používa na vyjadrenie celkovej kvality podmienok na podnikanie v okresoch.

Výpočet je vykonávaný na základe dostupných štatistických dát a údajov získaných z

pocitového prieskumu medzi manažérmi firiem. Každý okres môže získať hodnotenie z

intervalu [1; 6], kde 1 je vyjadrením najhorších možných podmienok na podnikanie a 6

predstavuje najlepšie možné podmienky.

Index regionálneho podnikateľského prostredia je tvorený 106 navzájom nezávislými

indikátormi, prostredníctvom ktorých sú hodnotené rôzne aspekty podmienok na podnikanie.

Aj tieto indikátory dosahujú hodnoty z intervalu, čím je umožnené porovnávanie okresov

v jednotlivých oblastiach. Indikátory sú delené do 8 pilierov, ktoré predstavujú 8 hlavných

oblastí podnikateľských oblastí, ktoré definovala PAS. Po dvojiciach tak vytvárajú 4

subindexy regionálneho podnikateľského prostredia.

Štruktúra a váhy subindexov a pilierov IRPP a výsledky hodnotenia SR

Subindexy a piliere IRPP Váha SR

Subindex I: Ekonomická aktivita 31 % 3,51

1. pilier: Ekonomické prostredie 14 % 3,48

2. pilier: Ekonomické výstupy 17 % 3,53

Subindex II: Verejná správa a legislatíva 15 % 3,32

3. pilier: Legislatíva 7 % 4,19

4. pilier: Verejná správa 8 % 2,63



Subindex III: Technológie a infraštruktúra 23 % 3,30

5. pilier: Infraštruktúra 12 % 3,26

6. pilier: Technológie 11 % 3,34

Subindex IV: Vzdelávanie a ľudské zdroje 31 % 3,50

7. pilier: Ľudské zdroje 20 % 3,68

8. pilier: Vzdelávanie 11 % 3,16

IRPP 3,43

Obr. ukazuje rozdiely medzi jednotlivými krajmi, resp. okresmi Slovenskej republiky,

kde oblasti s najlepšími podmienkami na podnikanie sú prezentované zelenou farbou a

protipólom sú červené oblasti s najhoršími možnými podmienkami.

Z investičnej mapy vyplýva, že podnikatelia v Prešovskom kraji nedisponujú práve

najlepšími podmienkami. Výnimkou je však okres Poprad, kde sú tieto podmienky na veľmi

Investičná mapa SR (Index regionálneho podnikateľského prostredia)



dobrej úrovni a za zmienku stojí takisto okres Prešov, ktorý má vzhľadom na zvyšných 11

okresov Prešovského kraja veľmi dobré podmienky na podnikanie.

Vo všeobecnosti boli najvyššie hodnoty dosiahnuté v Sub.2: Verejná správa a legislatíva

(najvyššie hodnotenie v tomto subindexe získal, tak v rámci Prešovského kraja, ako aj v rámci

Slovenskej republiky okres Medzilaborce, ktorý dosiahol hodnotu až 4,01) zatiaľ čo najnižšie

hodnotenie bolo zaznamenané v Sub.3: Technológie a infraštruktúra. Štyri okresy

Prešovského kraja dosiahli skóre vyššie ako je priemer Prešovského kraja.

Rebríček hodnotenia okresov Prešovského kraja podľa IRPP

Por. Okres Skóre Sub.1 Sub.2 Sub.3 Sub.4

17 Poprad 3,67 3,89 3,56 3,64 3,51

36 Prešov 3,39 3,41 3,36 3,47 3,32

50 Humenné 3,18 3,17 3,52 2,79 3,31

56 Stará Ľubovňa 3,12 3,13 3,52 2,70 3,21

64 Kežmarok 2,98 3,14 3,64 2,50 2,87

65 Levoča 2,94 2,65 3,50 3,03 2,91

66 Bardejov 2,91 3,00 3,50 2,58 2,78

68 Medzilaborce 2,90 2,68 4,01 2,42 2,94

69 Sabinov 2,90 2,84 3,70 2,35 2,96

70 Vranov nad Topľou 2,89 2,79 3,61 2,57 2,89

72 Stropkov 2,86 2,72 3,59 2,50 2,94

73 Svidník 2,86 2,64 3,55 2,60 2,95

74 Snina 2,85 2,63 3,63 2,47 2,98

Prešovský kraj 3,035 2,97 3,59 2,74 3,04



V súvislosti s Prešovským regiónom je elektrotechnický priemysel spomínaný zväčša

len okrajovo, ako jeden z mnohých priemyslov, ktoré sú v tomto regióne rozvíjané.

V minulosti však zohrával významnú úlohu a jeho podiel bol nad celoštátnym priemerom.

Zmena v posledných rokoch nastala vplyvom prílevu zahraničných investícií do spoločností

podnikajúcich s elektrotechnikou vo vyspelejších krajoch Slovenska. (SARIO, 2009)

Faktom však ostáva, že niekoľko spoločností z Prešovského kraja podnikajúcich

v elektrotechnickom priemysle sa dokázalo presadiť aj v posledných rokoch a úspechy

dosahujú nie iba v rámci Prešovského regiónu či v rámci Slovenskej republiky, ale dokázali

obstáť dokonca aj v náročnej svetovej konkurencii. Ide pri tom o vytváranie pridanej hodnoty

nie rukami ale hlavou, v duchu prúdu nových inovatívnych myšlienok, ktoré sa premietli do

vývoja úspešných produktov.

Mnohé firmy elektrotechnického charakteru v tomto regióne majú súvis s rozvíjajúcim

sa automobilovým priemyslom. V tejto súvislosti môžeme uviesť spoločnosti Lear

Corporation Seating Slovakia, spol. s r.o. a CEMM THOME SK, spol. s r.o. Darí sa taktiež

priemyselnému parku Prešov – Záborské, kde sú etablované firmy Honeywell turbo,

s.r.o., prešovská spoločnosť Elcom, s.r.o. a od 1.9.2010 podpisom potvrdila spoluprácu aj

MSC Elektronics SK, s.r.o, ktorú vlastní Elcom spolu s nemeckou spoločnosťou MSC.

Ďalšou významnou spoločnosťou je Tesla Stropkov, a.s. zaoberajúca sa tak

elektrotechnickým ako aj automobilovým priemyslom či výrobou bielej a spotrebnej techniky.

Medzi úspešné firmy Prešovského regiónu môžeme nepochybne zaradiť prešovskú firmu

Spinea, ktorá sa pričinila ku vzniku jedného z najúspešnejších slovenských vynálezov ako aj

už spomínanú firmu Elcom, ktorá sa zaoberá výrobou registračných pokladníc a neustále sa

zapája do rôznych projektov. V roku 2010 prišla táto spoločnosť s vlastným projektom

Genielite, ktorý združuje inovatívne spoločnosti z oblasti svetelnej techniky a jej regulácie.



7 Genielite energy saving solutions

Projekt Genielite vytvára priestor pre spoluprácu profesionálnych a inovatívnych

výrobcov a poskytovateľov služieb v oblasti svetelnej techniky a jej regulácie so zreteľom na

ekologickú stránku.

Poskytované služby zahŕňajú audit existujúceho osvetlenia, následnú projekciu nových

riešení s vyčíslením možných prínosov v prípade zistenia určitých rezerv v existujúcom

osvetlení, promptnú odbornú realizáciu vybraného riešenia a vyhodnotenie skutočných

prínosov daného riešenia.

Genielite je postavený na využívaní systému regulácie osvetlenia °REGULIGHT, ktorý

prináša riešenie pre získanie maximálnej kontroly nad osvetľovacou sústavou zákazníka pri

obrovských úsporách elektrickej energie (až 35% - 90% v závislosti od harmonogramu

regulácie a použitých svetelných zdrojov). Systém regulácie °REGULIGHT využíva

existujúce napájacie vedenie, takže nie sú potrebné ďalšie káble a riadenie svetiel je možné

prostredníctvom priemyselného počítača a unikátneho softvéru jednotlivo či po skupinách.

Medzi ďalšie výhody tohto systému môžeme zaradiť:

výrazné zníženie nákladov na údržbu,

zníženie emisií CO2 o 35%-90%,

zvýšenie životnosti svietidiel až o 40%,

flexibilná technológia – modulárny systém, ktorý pružne reaguje na zmenu potrieb

regulácie,

zvýšenie bezpečnosti na verejných komunikáciách,

zvýšenie kvality pracovného prostredia,

zvýšenie výkonnosti zamestnancov,

zvýšenie estetického vzhľadu vonkajších/verejných priestranstiev,

prispieva k zníženiu svetelného znečistenia.

Prehľad partnerov a činností, za ktoré v rámci tohto projektu partneri zodpovedajú

poskytuje nasledujúca tabuľka.



Prehľad partnerov zahrnutých do spolupráce

Spoločnosť Zodpovednosť

ELCOM, spol. s r.o. Prešov, Slovensko centrálne služby, výroba, vývoj, design

O.S.V.O. comp. a.s., Prešov, Slovensko vývoj, projekcia, energetický audit, inštalácia,

prenesená správa vo verejnom osvetlení

Czech Nature Energy a.s., Plzeň, ČR realizácia energetických projektov a systémov

na kľúč pre oblasť vnútorného i vonkajšieho

osvetlenia, fotovoltaiky

MSC Vertriebs GmbH, Stutensee,

Germany

výroba, vývoj, design

LED-SOLAR, s.r.o., Prešov, Slovensko výroba, vývoj

Technická univerzita Košice, FEI, Katedra

elektroenergetiky, Košice

energetický audit, evaluácia/vyhodnocovanie

projektov, projekcia, vývoj

Technická univerzita Košice, Fakulta

umení, Katedra designu, Košice

design

RPIC Prešov kontakty na networkingovú spoluprácu

v rámci EÚ

ELEN s.r.o., Prešov - Ľubotice dodávateľ svietidiel a svetelných technológií

Chemosvit inštalácia

OMS spol. s r.o., Dojč -

Ing. Jozef Sedlák – SEAK -

KALDES s.r.o., Sabinov softvér a vývoj

PALCO IT s.r.o., Prešov dodávateľ meracích zariadení - výroba

softvérových a hardvérových komponentov,

meranie spotreby elektrickej energie



19.5.2011 spoločnosť navštívili taktiež veľvyslanci 5 latinsko-amerických krajín -Kuba,

Venezuela, Ekvádor, Bolívia, Nikaragua – ktorí prejavili záujem o úsporu elektrickej energie

prostredníctvom technológie Regulight v krajinách združenia ALBA.

Veľvyslanci sa zaujímali o produkty, služby i projekty avšak najväčší časový priestor

venovali otázkam o možnosti spolupráce pri adaptácii projektu GENIELITE energy saving

solutions v Latinskej Amerike. Pracovný názov spoločne pripravovanej latinsko-americkej

verzie je GENIELUZ, ALBA iniciativa de luz. Cieľom projektu je transfer know-how i

technológií pri vývoji a implementácii energeticky úsporných riešení hlavne v oblasti

osvetlenia v členských krajinách ALBY.

7.1 Charakteristika podnikateľskej siete - základné informácie o

spolupráci

Podnikateľská sieť Genielite ako taká nepôsobí na trhu veľmi dlho. Materská firma

Elcom síce začala pracovať na projekte Genielite už v roku 2009, avšak idea networkingu sa

objavila až nasledujúci rok. Vzhľadom na dobré vzťahy medzi vedúcim vývoja vo firme

Elcom a p. Waldemarom Rurom zo spoločnosti LED-SOLAR s.r.o. došlo medzi nimi v roku

2009 ku vzájomnej dohode o vytvorení spoločného projektu.

Firma Elcom sa rozhodla zriadiť vlastnú divíziu svetla a zastrešovať tento projekt. Vytvorila

platformu pre ľudí, ktorí majú know-how v osvetlení, avšak problémom je pre nich riadenie,

ktorého sa v rámci projektu ujala práve firma Elcom. Hnacím motorom projektu bol, podľa

slov Romana Šipoša, MBA, inovačný duch. Firma Elcom bola v tom čase na trhu regulácie

nová a potrebovala niečím zaujať a odlíšiť sa od konkurencie. S odstupom času môžeme

povedať, že táto diferenciačná stratégia im priniesla úspech, keďže v súčasnosti sa sieť čoraz

viac rozrastá o nových členov. Ide zväčša o také spoločnosti a inštitúcie, ktoré predtým

nemali priame skúsenosti s Elcomom avšak poznali Elcom ako taký. K novým partnerstvám

došlo aj vďaka stretnutiam a vzájomným sympatiám na rozličných konferenciách. Niektoré

partnerstvá vznikli cieľavedomým kontaktovaním konkrétnych firiem spoločnosťou Elcom

alebo naopak.



Spolupráca v tejto sieti je realizovanými rôznymi spôsobmi. Existujú tu dodávateľsko-

odberateľské vzťahy, niektoré spoločnosti riešia spoločný výskum a vývoj dokonca Elcom

rieši cez partnerov aj služby, ktoré nevie dodávať. Ako príklad uvádzame spoluprácu Elcomu

so spoločnosťou LED-SOLAR, kde Elcom pomohol danému partnerovi vyriešiť problém s

technickými kapacitami a druhá strana zas pomohla Elcomu s vývinom svietidiel. V tejto sieti

ide teda o vzájomnú spoluprácu a kooperáciu, čo potvrdzujú aj výsledky interview. Vedúci

projektu Genielite zo spoločnosti Elcom však vyslovil myšlienku, že v tejto sieti nejde iba

o kooperáciu. Podstatou siete je kooperácia spojená s rivalitou. Rivalita sa v tomto smere

prejavuje ako snaha byť lepší ako som v tejto chvíli – nie v porovnaní s inou spoločnosťou,

ale so sebou samým. Táto snaha potom v konečnom dôsledku vyúsťuje do vzájomnej

spolupráce a dopomáha k úspechu celej siete. Ak je úspešná sieť ako taká, znamená to úspech

aj pre jej členov. To, čo nedokáže človek, resp. firma dosiahnuť sama je možné dosiahnuť

vďaka efektívnej spolupráci. Z toho plynie aj hlavná výhoda podnikateľských sietí – či už ide

o poskytnutie spomínaných technických kapacít v prípade ich nedostatku, podporu predaja či

marketing alebo prepájanie teoretických poznatkov so skúsenosťami z praxe najmä v prípade

spolupráce s univerzitami. Menšie firmy zapojené do siete majú väčšiu šancu sa zviditeľniť

a podieľať sa na zaujímavých zákazkách.

7.2 Nevýhody a problémy spolupráce

Výhody networkingu značne prevyšujú počet jeho nevýhod o čom svedčia aj odpovede

vybraných členov siete Genielite. Medzi nevýhody však napokon zaradili:

čiastočnú stratu suverenity, resp. malý vplyv na tú časť spolupráce, ktorá je

v réžii partnerov,

možnosť výberu neseriózneho partnera, ktorý si pripisuje zásluhy za prácu

ostatných členov,

nedôvera slovenských podnikateľov v spoluprácu bez podpisu na zmluve.



Je zrejmé, že pri výbere partnerov treba byť veľmi obozretný a dôkladne zvážiť s kým je

dobré spolupracovať, aby nenastali problémy. Problémom v sieti však môže byť aj

komunikácia medzi jej členmi a s tým spojená:

zmena očakávaní, čo sa týka produktov,

padnutie zaujímavej zákazky vplyvmi, ktoré sú v pôsobnosti partnerov,

precenenie schopností partnerov pri zadeľovaní úloh.

7.3 Spolupráca so zahraničnými partnermi

Spolupráca zo zákazníckeho pohľadu prebieha lepšie so slovenskými firmami ako so

zahraničnými. Z networkingového hĺadiska je však vhodnejšie vyberať si ako partnerov malé

zahraničné firmy. Dôvod je jednoduchý – mentalita ľudí žijúcich na Slovensku a v zahraničí

je značne odlišná. „Ľudí na Slovensku ženie chamtivosť a snaha o rýchle nahromadenie

finančných prostriedkov, čo v nich zabíja networkingového ducha.“ Zahraniční partneri sú

voči spolupráci otvorenejší. Pravdou však ostáva, že určité finančné prostriedky sú

nevyhnutné, a preto je veľmi výhodné mať v sieti veľkého partnera, ktorý v spolupráci vidí

perspektívu. Takýto partner je potom ochotný na ňu vyčleniť marketingový rozpočet, v rámci

ktorého bude sieť podporovať. V podnikateľskej sieti Genielite je za marketing zodpovedná

firma Elcom, ktorá znáša všetky náklady.

Záujem zahraničných partnerov o sieťovanie v Prešovskom kraji nie je veľký. Ak sa

vyskytne záujem, určite nejde o poskytnutie priamych finančných prostriedkov, ale skôr

o vyčlenenie určitého druhu vlastných kapacít na riešenie výskumu prípadne marketingovú

podporu. Dôvodom pre ich rozhodnutie spolupracovať, je podľa odpovedí poskytnutých

v rámci interview, najmä kvalifikovaná a zároveň lacná pracovná sila.



7.4 Záver

Sieťové paradoxy sa vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú aj v skúmanej

podnikateľskej sieti. Existencia paradoxov vyplýva zo skutočnosti, že udalosti, ktoré sa udejú

v jednom vzťahu zároveň ovplyvňujú aj ďalších účastníkov siete. Prejavy jednotlivých

paradoxov sú uvedené v nasledujúcich bodoch:

Prvý paradox: príležitosti a obmedzenia

Vďaka existencii siete majú aj menšie firmy možnosť zapájať sa do veľkých projektov

a realizovať veľké zákazky, ktoré by vďaka nedostatku kapacít neboli schopní sami

zrealizovať. Dobré meno siete im to umožní a v tomto vidí väčšina firiem podstatnú výhodu

sieťovania ako takého. Na druhej strane, veľký počet firiem znamená aj viac názorov. Z tohto

dôvodu sa občas stáva, že padne zákazka, ktorú niektorí členovia považujú za zaujímavú,

avšak partneri, zodpovední za konečné rozhodnutie, ju za zaujímavú nepovažujú.

Druhý paradox: ovplyvňovať a byť ovplyvňovaný

Tento paradox úzko súvisí s prvým sieťovým paradoxom. Môžeme povedať, že Elcom,

ako tzv. matka tejto siete, má rozhodujúci vplyv na aktivity v sieti. Predstavuje akýsi riadiaci

článok a ovplyvňuje smer akým sa budú aktivity uberať. Vzhľadom na to, že Elcom tejto



spolupráci verí, môžeme konštatovať, že tento vplyv má z dlhodobého hľadiska určite

pozitívne dôsledky. Na druhej strane, aj Elcom ako taký môže byť len taký silný ako sú jeho

spolupracujúce firmy.

Tretí paradox: ovládať a byť ovládaný

Tretí paradox sa v našej konkrétnej sieti ešte nestihol prejaviť. Vyplýva vo svojej

podstate z existencie rivality v sieti. Tým, že členovia siete sa sieť pokúšajú ovládnuť

znamená, že sa snažia byť lepším. Táto skutočnosť prispieva k rozvoju sietí avšak je potrebné

dobre odhadnúť hranicu tejto snahy, aby v konečnom dôsledku neprispievala k znižovaniu

efektivity siete.

Berúc do úvahy teoretické poznatky z oblasti podnikateľských sietí, môžeme zaradiť

Genielite do kategórie regionálnych podnikateľských sietí. Vznik siete nebol podmienený

vidinou zisku, ale ukazujú sa tu širšie ciele, ktoré majú do činenia so zlepšením regionálnej

ekonomickej situácie.

Danú podnikateľskú sieť môžeme užšie klasifikovať ako klaster:

Miestna koncentrácia - geografická blízkosť uvedených firiem je zrejmá. Väčšina

aktérov má sídlo v Prešovskom kraji a blízkosť firiem sa dokonca aj vďaka spolupráci

prehĺbila (napr. presťahovanie firmy LED-SOLAR bližšie k výrobnej hale Elcomu).

Jadro klastrov a jeho špecializácia - všetky zúčastnené firmy sa zaoberajú osvetlením,

resp. jeho reguláciou a ich aktivity sa vzájomne prepájajú.

Účastníci klastrov - okrem firiem sa v sieti objavuje aj spolupráca s univerzitami

a Regionálnym poradenským a informačným centrom Prešova.

Dynamika a väzby v klastri –Prevažuje tu kooperácia, ale s rivalitou.

Kritické množstvo subjektov – neustále vyhľadávanie nových partnerstiev.

Životný cyklus klastrov – dlhodobý vývoj klastra, ktorý má perspektívu.

Inovácie – motívom pre začatie spolupráce bol inovačný duch a táto myšlienka

sprevádza sieť neustále.



Genielite patrí medzi klastre, ktoré sú založené na hodnotovom reťazci. Na základe

Porterovej klasifikácie klastrov by Genielite spadalo do kategórie servisných klastrov, keďže

firmy sú situované zväčša v tesnej blízkosti a vznik podnikateľskej siete bol podnietený aj

možnosťou využitia cudzieho know-how.

Z hľadiska geografického umiestnenia by sme klaster definovali ako regionálny, avšak

vzhľadom na to, že ide o relatívne nový klaster, je iba otázkou času, kedy sa tento klaster

rozrastie.

Z hľadiska produkčného reťazca ide o výrobný klaster, ktorý je tvorený dodávateľsky

dominantnými firmami.

Klaster Genielite sa nachádza v kvalitatívnej fáze svojho životného cyklu. Napriek tomu,

že životný cyklus klastra predstavuje dlhodobý proces, sieť Genielite už svoju cestu za

úspechom v podobe klastra začala a má veľmi dobrú perspektívu aj do budúcnosti.

8 Glosár

Externality sú vedľajšie efekty fungovania ekonomickej aktivity ľudí, ktoré sa k nim

nedostávajú prostredníctvom trhu – voči trhu sú externé.

Globalizácia sa chápe ako proces rozvoja ekonomických vzťahov v celosvetovom

(globálnom) meradle.

Učiaci sa región predstavuje oblasť, v ktorej zodpovední činitelia spolupracujú a učia sa

spoločne riešiť miestne, alebo regionálne problémy v partnerskej spolupráci miestnych,

alebo regionálnych subjektov. Podstatu tvorí vytváranie a podpora vzniku miestnych

alebo regionálnych sietí rozličných inštitúcií (tzv. sieťovanie) orientovaných na riešenie

spoločných problémov, ktorých riešenie sa partnerov dotýka z rôznych aspektov pričom

dosiahnutie cieľa je efektívnejšie prostredníctvom partnerskej spolupráce.

prípadová štúdia: regionálne podnikateľské...

Documents